12.11.2005

Úradný vestník Európskej únie

L 296/19

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 2. marca 2005

o štátnej pomoci Nemecka v prospech Chemische Werke Piesteritz

[oznámené pod číslom K(2005) 427]

(Iba nemecký text je autentický)

(Text s významom pre EHP)

(2005/786/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 88 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po výzve účastníkov, aby podľa uvedených ustanovení zaujali k vyjadreniu stanovisko (1), a po zohľadnení týchto stanovísk,

keďže:

I. KONANIE

(1)

Listom zo 7. marca 1997, ktorý prišiel 15. apríla a 18. apríla 1997 bol zaevidovaný, Nemecko oznámilo opatrenia štátnej pomoci v prospech spoločnosti Chemische Werke Piesteritz GmbH (ďalej len „CWP“). V oznámení sa uvádzalo, že časť pomoci už bola poskytnutá. Komisia listami zo 14. mája 1997, 22. júla 1997 a 4. novembra 1997 požiadala o doplňujúce informácie, ktoré Nemecko poskytlo v listoch z 10. júla 1997 a 2. septembra 1997, zaevidovaných ešte v ten istý deň. Otázky, ktoré Komisia predložila v liste zo 4. novembra 1997, boli predmetom stretnutia s nemeckými orgánmi 24. novembra.

(2)	Dňa 17. júna 1997 dostala Komisia list so žiadosťou o informáciu od priameho konkurenta príjemcu pomoci. Priamy konkurent, Société chimique Prayon-Rupel SA („Prayon-Rupel“) 28. júla 1997 vyjadril svoje pochybnosti o zákonnosti poskytnutia pomoci z hľadiska hospodárskej súťaže.

(3)

Dňa 16. decembra 1997 Komisia rozhodla, že nebude vznášať námietky. Nemecku to oznámila 22. januára 1998. Zhrnutie rozhodnutia bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev (2). Okrem toho 19. decembra 1997 Komisia o tom informovala spoločnosť Prayon-Rupel a 5. marca 1998 jej zaslala plné znenie rozhodnutia.

(4)	Dňa 5. mája 1998 podala spoločnosť Prayon-Rupel žalobu o určenie neplatnosti na Súde prvého stupňa (SPS). Problematické rozhodnutie bolo 15. marca 2001 vyhlásené za neplatné (3). Rozsudok bol Komisii doručený 19. marca 2001.

(5)

Na základe tohto rozsudku Komisia 20. júna 2001 začala konanie vo veci formálneho zisťovania. Predmetné rozhodnutie Komisie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev (4). Komisia vyzvala všetky zúčastnené strany, aby zaujali k pomoci stanovisko. Jeden z konkurentov, podnik Chemische Fabrik Budenheim Rudolf A. Oetker („CFB“), predložil svoje stanovisko z 20. augusta 2001; zaevidované bolo 21. augusta. Listom z 10. septembra 2001, zaevidovaným 13. septembra, spoločnosť Prayon-Rupel doplnila svoje stanovisko z 15. júna 2001. Listom z 26. septembra 2001, zaevidovaným ešte v ten istý deň, predložila stanovisko firma BK Giulini GmbH („BK Giulini“). Tieto stanoviská boli Nemecku zaslané 29. októbra 2001, resp. 6. augusta 2002. Nemecko na ne odpovedalo listom z 8. októbra 2002, zaevidovaným ešte v ten istý deň, pričom uviedlo reakciu CWP na pripomienky tretích strán.

(6)

Na začatie konania vo veci formálneho zisťovania zareagovalo Nemecko listom z 21. septembra 2001, zaevidovaným 27. septembra. Prílohy obsahujúce výročné správy za obdobie rokov 1994–1999 boli zaslané listom z 26. septembra 2001, zaevidovaným 4. októbra. Keďže ešte stále chýbali dôležité údaje, Komisia si ich vyžiadala listom z 25. októbra 2001. Dňa 4. decembra 2001 sa v Bruseli uskutočnilo stretnutie so zástupcami nemeckej vlády a príjemcom pomoci. Následne Komisia listom zo 14. decembra 2001 položila celý rad otázok. Listom z 20. decembra 2001, zaevidovaným 4. januára 2002, Nemecko predložilo podklady vyžiadané na stretnutí. Na list zo 14. decembra 2001 Nemecko odpovedalo listom zo 6. februára 2002, zaevidovaným 8. februára, a listom z 21. februára 2002, zaevidovaným ešte v ten istý deň. Listom zo 6. februára 2002 Nemecko predložilo aj stanovisko príjemcu pomoci. Listom zo 7. februára 2002, zaevidovaným 14. februára, Nemecko zaslalo prílohy k listu zo 6. februára 2002. Listom z 22. februára 2002, zaevidovaným 26. februára, Nemecko predložilo výročnú správu za rok 2000. Ďalšie informácie boli poskytnuté listom z 13. marca 2002, zaevidovaným 14. marca, a listom zo 4. apríla 2002, zaevidovaným 5. apríla. Dňa 14. augusta 2002 Komisia požiadala o objasňujúce informácie k predmetnej pomoci. Požadované informácie Nemecko predložilo listom z 15. októbra 2002, zaevidovaným ešte v ten istý deň.

(7)	Dňa 6. marca 2003 Komisia oznámila Nemecku svoje rozhodnutie o nariadení poskytnúť informácie na účely objasnenia predmetných skutočností a posúdenia určitých opatrení z hľadiska pomoci.

(8)

Vyžiadané informácie zaslalo Nemecko Komisii listami zo 17. apríla a 5. mája 2003, zaregistrovanými 22. apríla, resp. 6. mája. Príslušné prílohy boli zaslané listom z 28. apríla 2003, zaevidovaným 6. mája. Ďalšie informácie boli poskytnuté listom z 13. júna 2003, zaevidovaným v ten istý deň, a tiež listami zo 4., 9. a 29. júla 2003, zaevidovanými 7., 17. a 29. júla, a listom z 13. augusta 2003, zaevidovaným ešte v ten istý deň. 22. augusta 2003 sa uskutočnilo rokovanie Komisie so zástupcami spolkovej a krajinskej vlády a zástupcami spoločnosti CWP. Otázky, ktoré tam boli nastolené, osvetlilo Nemecko v listoch z 3. a 26. septembra 2003, zaevidovaných 4., resp. 26. septembra.

(9)

Dňa 14. mája 2004 sa uskutočnilo ďalšie stretnutie s nemeckými orgánmi. Ďalšie pripomienky potom Nemecko zaslalo listom z 18. júna 2004, zaevidovaným 24. júna. 6. júla 2004 sa uskutočnilo posledné stretnutie s nemeckými orgánmi; následný list z 29. júla 2004 bol zaevidovaný ešte v ten istý deň. Ďalšie informácie poskytlo Nemecko listom z 26. augusta 2004, zaevidovaným ešte v ten istý deň.

II. OPIS

A. Príjemca pomoci

(10)

CWP je spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v Piesteritzi, spolková krajina Sasko-Anhaltsko, čo je podporovaná oblasť v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES. Podnik vyrába kyselinu fosforečnú a jej následné produkty, hlavne fosfáty. Spoločnosť CWP bola založená v roku 1994 s cieľom prevziať prevádzkovú časť „Produkty z fosforu“ závodu Stickstoffwerke AG Wittenberg Piesteritz (Stickstoffwerke, t. j. dusikárne) v rámci privatizácie. Dusikáreň vyrábala chemické výrobky a bola vo vlastníctve Treuhandanstalt (THA, t. j. nemecký fond národného majetku po zjednotení), verejno-právnej inštitúcie zodpovednej za privatizáciu a reštrukturalizáciu podnikov bývalej Nemeckej demokratickej republiky.

(11)

Privatizácia sa uskutočnila 29. júna 1994 na základe verejnej súťaže vypísanej investičnou spoločnosťou Goldmann Sachs. Majiteľmi spoločnosti CWP boli Vopelius GmbH, URSEKO GmbH, Phosphor AG (Kazachstan) a osem súkromných investorov. Privatizácia sa uskutočnila pod podmienkou, že Phosphor AG zvýši svoj kapitálový vklad 30 000 DEM na 1,6 mil. DEM. Keďže sa tak nestalo, podiely patriace URSEKO GmbH a Phosphor AG prevzala Vopelius GmbH a šesť zamestnancov spoločnosti CWP. Podľa informácie nemeckej strany bola dohoda o privatizácii 30. novembra 1994 vyhlásená za právoplatnú.

(12)

Nemecko oznámilo tieto údaje o činnosti spoločnosti CWP:

Tabuľka 1 (5)

(v mil. DEM)
	1996/97	1997/98	1998	1999	2000
Ročný obrat	18,8	26,3	6,2	33,0	31,2
Výsledok bežnej obch. činnosti	–4,8	–4,1	–7,2	–5,0	–4,1
Počet zamestnancov	80	99	100	100	97

(13)

Podľa informácií nemeckej strany spoločnosť CWP disponuje od decembra 1998 základným imaním vo výške 288 880 EUR (0,565 mil. DEM). Vlastníkmi podniku sú Vopelius Chemie AG (29,2 %), Vopelius GmbH (28,3 %), pán Thilo Koth von Vopelius (17,7 %) a BVT Industrie GmbH & Co. Chemische Werke Piesteritz KG (24,8 %).

(14)

Spoločnosti Vopelius Chemie AG a Vopelius GmbH, ako aj Galvano Chemie Leipzig GmbH a Vopelius-Bioprodukte GmbH (6), ktoré sú dcérskymi podnikmi Vopelius Chemie AG, tvoria integrovanú skupinu (Vopelius-Gruppe). Predsedom predstavenstva Vopelius Chemie AG je pán Thilo von Vopelius. Skupina Vopelius-Gruppe vrátane pána Vopeliusa vlastní 75,2 % kapitálu spoločnosti CWP. Ako Nemecko v reakcii na vyžiadanie informácií oznámilo, skupina (bez CWP) v roku 2002 zamestnávala 43 zamestnancov, jej obrat predstavoval 17 252 657 EUR (33,755 mil. DEM) a disponovala majetkom v hodnote 6 777 174 EUR (13,255 mil. DEM). Konštatovalo sa, že podľa údajov Nemecka podnik nie je skupinou v zmysle obchodného práva.

(15)

Podnik BVT Industrie GmbH & Co. Chemische Werke Piesteritz KG je súčasťou skupiny BVT, medzinárodnej investičnej a finančnej spoločnosti s celkovým investičným objemom vyše 3 mld. EUR (6 mld. DEM) (7). Táto skupina vlastní 24,8 % kapitálu spoločnosti CWP a Nemecko ju považuje za inštitucionálneho partnera.

(16)

Vo februári 2001 spoločnosť CWP predala zariadenia na výrobu fosfátu spoločnosti […]* (8) (TI), ktorá vyrába fosfor a následné produkty z fosforu. Podľa kúpnej zmluvy boli dobré meno podniku, nehmotné aktíva, zásoby atď. predané za sumu […]* EUR ([…]* DEM), pozemky a zariadenia za sumu […]* EUR ([…]* DEM). Podľa údajov Nemecka akvizícia pozemkov a zariadení závisí od prevedenia majetku bez bremien a tiež od rozhodnutia Komisie o štátnej pomoci poskytnutej spoločnosti CWP, z ktorého vyplýva, že prípadné vrátenie pomoci nemožno požadovať od TI. V prípade pozitívneho rozhodnutia Komisie BvS a spolková krajina Sasko-Anhaltsko uvoľnia záruky viažuce sa na majetok, ktorý má prevziať TI, aby bolo splnené kritérium prevedenia majetku bez bremien a kúpna zmluva mohla takto nadobudnúť účinnosť. Kým nebude kúpna zmluva právoplatná, vyplatenie sumy […]* EUR ([…]* DEM) sa neuskutoční. Až do nadobudnutia platnosti zmluvy bude spoločnosť CWP vyrábať fosfáty výlučne pre TI, ktoré zasa bude dodávať surovinu.

B. Finančné opatrenia verejného sektora

(17)

V súvislosti s privatizáciou z 29. júna 1994 CWP dohodol kúpnu cenu vo výške 3 181 769 EUR (6,223 mil. DEM) za časť prevádzky dusikárne „Produkty z fosforu“, splatnú v troch splátkach po 511 292 EUR (1 mil. DEM) 30. júna 1995, 1. júna 1996 a 30. júna 1996, zostatková suma 1 647 894 EUR (3,223 mil. DEM) so splatnosťou 1. júla 1997. Ďalej sa CWP zaviazal, že do 1. októbra 1999 zaručí 70 pracovných miest a do 31. decembra 2002 zrealizuje investície vo výške 5 112 919 EUR (10 mil. DEM).

(18)

THA ponúkla na oplátku rôzne opatrenia. Niektoré z týchto opatrení boli modifikované v rámci početných dodatkov privatizačnej zmluvy v rokoch 1994–2003. Prehľad je uvedený v tabuľke č. 2.

Tabuľka 2

(v mil. EUR)
Opatrenia v rámci privatizácie (THA)
1.	Záruka	1,02
1a.	Predĺženie záruky a transformácia na úver/príspevok	(1,02)
2.	Investičný príspevok	3,06
3.	Spracovanie výrobných odpadov	0,31
Spolu		4,39

(19)	Opatrenie 1: záruka vo výške 1 022 583 EUR (2 mil. DEM) za prevádzkový úver. Úver pôvodne poskytla Deutsche Bank, v roku 1996 bol prevedený na Commerzbank a v roku 1998 na Hypovereinsbank.

(20)

Opatrenie 1a: Záruka uvedená v opatrení 1 mala pôvodne platiť do decembra 1995. Po začatí konania vo veci formálneho zisťovania však Nemecko oznámilo, že táto záruka bola v rámci rôznych dodatkov k privatizačnej zmluve viackrát predĺžená, naposledy do 30. novembra 2000. Pred uplynutím tohto termínu poskytol následník THA, Spolkový ústav pre mimoriadne úlohy vyplývajúce zo zjednotenia Nemecka (BvS), podniku CWP 21. novembra 2000 pôžičku na splatenie úveru zabezpečeného zárukou vo výške hodnoty úveru. Pôžička nahradila predchádzajúci úver a záruka bola ukončená. Podľa informácií Nemecka nová pôžička platí do 31. decembra 2005 a úroková miera zodpovedá referenčnej úrokovej miere, ktorú stanovila Komisia (9). Posledná zmena privatizačnej zmluvy z júla 2003 predpokladala v prípade pozitívneho rozhodnutia Komisie transformáciu pôžičky na subvenciu, t. j. zrieknutie sa splácania pôžičky spoločnosťou CWP.

(21)	Opatrenie 2: Nenávratná subvencia vo výške 3 067 751 EUR (6 mil. DEM) na financovanie investícií na zachovanie produkcie.

(22)

Opatrenie 3: THA prevzal náklady na spracovanie odpadov z výroby vo výške približne 623 776 EUR (1,22 mil. DEM). Neskôr sa táto subvencia zvýšila o 306 775 EUR (0,6 mil. DEM). Podľa údajov nemeckej strany nebola táto dodatočná suma nikdy vyplatená, pretože zámer, ktorý sa mal subvencovať, sa ukázal ako technicky nerealizovateľný.

(23)	Prvé zmeny privatizačnej zmluvy predpokladali okrem iného predĺženie záruky uvedenej v opatrení 1 (opatrenie 1a) a odklad úhrady kúpnej ceny.

(24)

Ďalšiu dohodu uzatvorili koncom roku 1996/začiatkom 1997 podnik a BvS, aby sa zabránilo konkurzu spoločnosti CWP. Plánoval sa celý rad opatrení zo strany verejného sektora, ktoré boli základom oznámenia z roku 1997. Nasledujúca tabuľka č. 3 uvádza prehľad reštrukturalizačných opatrení oznámených v roku 1997.

Tabuľka 3

(v mil. EUR)
Opatrenia THA/BvS		Suma
4.	Odpustenie kúpnej ceny	3,18
5.	Odpustenie úrokov z omeškania	0,23
6.	Investičný príspevok	1,79
7.	20 % záruka na súkromný investičný úver vo výške 6,3 mil. DEM	0,64
8.	20 % záruka na súkromný prevádzkový úver vo výške 8,5 mil. DEM	0,87
7a/8a.	Transformácia záruk na úver/subvencie	(1,51)
Opatrenia spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko
9.	80 % záruka na súkromný investičný úver vo výške 6,3 mil. DEM	2,58
10.	80 % záruka na súkromný prevádzkový úver vo výške 8,5 mil. DEM	3,47
Opatrenia v rámci schváleného programu pomoci
11.	Priame subvencie na investície (prostriedky GA) z 8. júla 1998	1,94
12.	Investičné príplatky (1994–1997)	0,15
Spolu		14,85

(25)

Opatrenie 4: V rámci tejto dohody BvS v decembri 1996 súhlasil s ďalším odkladom úhrady kúpnej ceny, ktoré bolo už viackrát posunuté v rámci predchádzajúcich zmien privatizačnej zmluvy, a to do 31. decembra 1999. Dňa 5. júla 1999 došlo napokon k úplnému odpusteniu platby. Komisia bola o tom informovaná predložením výkazov tzv. manažmentu zmluvy, kde sa hovorí o činnosti BvS týkajúcej sa kontroly zmlúv (10).

(26)

Opatrenie 5: Po začatí konania vo veci formálneho zisťovania Nemecko priznalo, že úroky, ktoré nabehli do konca roku 1996 v súvislosti s odkladom platby vo výške 237 239 EUR (0,464 mil. DEM), boli uznesením z decembra 1996 odpustené. Okrem toho BvS prejavil ochotu neúčtovať úroky ani za odklad platby v budúcnosti.

(27)

Opatrenie 6: BvS zvýšil subvencie na financovanie investícií do zachovania výroby (opatrenie 2) o 2 065 619 EUR (4,04 mil. DEM). Po začatí konania vo veci formálneho zisťovania Nemecko oznámilo, že z celkovej poskytnutej sumy 5 133 370 EUR (10,04 mil. DEM) bolo na financovanie investícií (opatrenia 2 a 6) použitých len 4 867 499 EUR (9,52 mil. DEM). Subvencia sa teda v skutočnosti zvýšila na 1 799 747 EUR (3,52 mil. DEM).

(28)

Opatrenie 7: V apríli 1998 dostala spoločnosť CWP od Hypovereinsbank prevádzkový úver vo výške 3 221 139 EUR (6,3 mil. DEM). Úver bol zabezpečený 20 % zárukou BvS vo výške 644 228 EUR (1,26 mil. DEM). Zvyšných 80 % predstavovala záruka spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko (opatrenie 9). Úver mal byť splatný do decembra 1998. Následne ho však opakovane predĺžili a podľa posledných informácií dodnes nie je splatený.

(29)

Opatrenie 8: V apríli 1998 dostal CWP tiež investičný úver od Hypovereinsbank vo výške 4 345 981 EUR (8,5 mil. DEM). Tento úver bol zabezpečený 20 % zárukou BvS na sumu 869 196 EUR (1,7 mil. DEM). Zvyšných 80 % predstavovala záruka spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko (pozri opatrenie 10). Úver je splatný do mája 2013. Podľa posledných informácií ešte nie je splatený.

(30)

Opatrenie 7a/8a: Po začatí konania vo veci formálneho zisťovania Nemecko uviedlo, že 20 % záruky BvS už boli viackrát predĺžené. BvS nakoniec 21. novembra 2000 zaplatil bankám priamo tú časť úveru, za ktorú prevzal záruku, a to 1 513 424 EUR (2,96 mil. DEM). Táto hotovosť slúži ako záruka splatenia úveru zo strany spoločnosti CWP. V bankách preto ide len o nahradenie existujúcich záruk, ale pre spoločnosť CWP je to nový úver, ktorý nahradil 20 % sumy predchádzajúceho. Sumu vo výške 1 513 424 EUR (2,96 mil. DEM) a tiež úroky podľa referenčnej sadzby stanovenej Komisiou mal CWP zaplatiť do 31. decembra 2005. V odpovedi na nariadenie o poskytnutí informácií však Nemecko uviedlo, že od januára 2003 neplatí spoločnosť CWP žiadne úroky, a platby boli pozastavené. Úroky vo výške 301 000 EUR (588 705 DEM), ktoré nabehli do decembra 2002, boli zaplatené v júli 2003. Posledná zmena privatizačnej zmluvy v prípade kladného rozhodnutia Komisie predpokladala transformáciu tohto úveru vrátane úrokov pozastavených od januára 2003 na subvenciu, t. j. zrieknutie sa splatenia úveru spoločnosťou CWP vrátane dlžných úrokov. Keďže predmetné opatrenia spočívajú len v predĺžení alebo doplnení opatrení uvedených v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, musí ich Komisia v rámci tohto rozhodnutia posúdiť.

(31)

Opatrenie 9: Zvyšná časť prevádzkového úveru vo výške 3 221 138 EUR (6,3 mil. DEM) (opatrenie 7) bola tiež zabezpečená 80 % zárukou spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko vo výške 2 576 911 EUR (5,04 mil. DEM). Záruka bola najprv poskytnutá do 30. apríla 1998, no potom viackrát predĺžená o jeden rok. Spoločnosť CWP požiadala o ďalšie predĺženie. Podľa informácií nemeckej strany je záruka zrejme ešte aktuálna. V prípade pozitívneho rozhodnutia Komisie v tejto záležitosti by spolková krajina Sasko-Anhaltsko zvážila ďalšie predĺženie záruky.

(32)	Opatrenie 10: Zvyšná časť investičného úveru vo výške 4 345 981 EUR (8,5 mil. DEM) (opatrenie 8) bola rovnako zabezpečená 80 % ručením spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko v hodnote 3 476 785 EUR (6,8 mil. DEM). Záruka platí do apríla 2013.

(33)	Opatrenie 11: Dňa 8. júla 1998 bola poskytnutá investičná dotácia vo výške 1 937 796 EUR (3,79 mil. DEM). Podľa informácie nemeckej strany sa z toho čerpalo len 1 845 764 EUR (3,61 mil. DEM).

(34)	Opatrenie 12: Investičný príplatok vo výške 357 904 EUR (0,7 mil. DEM).

C. Reštrukturalizácia

(35)

Podľa údajov, ktoré v roku 1997 Nemecko poskytlo, už počas privatizácie sa podnikali prvé kroky na reštrukturalizáciu v rámci opatrení (opatrenia 1–3), ktoré podporoval THA. Tieto však stroskotali a v obchodnom roku 1996 sa spoločnosť CWP dostala do ťažkostí z dôvodu nedostatočného vybavenia vlastným imaním, prerušenia dodávok surovín a nedostatočnej likvidity.

(36)

Nedostatok vlastného imania spôsobila skutočnosť, že Phosfor AG do 30. septembra 1994 nezvýšil svoj kapitálový vklad z 15 339 EUR (30 000 DEM) na 818 067 EUR (1,6 mil. DEM). Čo sa týka zásobovania, spoločnosť CWP počítala s dodávkami elementárneho fosforu ako suroviny na výrobu kyseliny fosforečnej. Kyselina fosforečná zasa tvorí základ na výrobu fosfátov. Elementárny fosfor mala dodávať spoločnosť Phosphor AG z Kazachstanu. Pretože tieto dodávky sa neuskutočnili, nastali v obchodnom roku 1995/1996 ťažkosti so zásobovaním surovinou. Podniku sa len čiastočne podarilo vyrovnať tento deficit nákupom suroviny za vyššie ceny na iných trhoch. To viedlo k zastaveniu výroby, čo malo za následok straty v rokoch 1995 a 1996, a tým sa značne znížila likvidita podniku.

(37)	Pre obnovenie dlhodobej rentability podniku bolo potrebné naplánovať vhodný spôsob reštrukturalizácie. Podľa oznámenia z roku 1997 sa reštrukturalizácia mala uskutočniť v období rokov 1997 až 2000. Plánovali sa predovšetkým investície do novej metódy výroby (tzv. mokrý spôsob).

(38)

Do roku 1996 spoločnosť CWP vyrábala hlavne fosfáty s nízkym stupňom čistoty na použitie prevažne v pracích prostriedkoch. Fosfáty sa získavajú z kyseliny fosforečnej. Spoločnosť CWP vyrábala kyselinu fosforečnú tak pre vlastnú potrebu (ďalšie spracovanie na fosfáty), ako aj na predaj tretím subjektom. Existujú dva spôsoby výroby kyseliny fosforečnej, z ktorých každý si vyžaduje inú surovinu. V rámci „mokrého spôsobu“ sa čistá kyselina fosforečná vyrába zo surovej kyseliny fosforečnej (Merchant Grade Acid – MGA). Pri tepelnom spôsobe výroby, ktorý používala spoločnosť CWP, sa čistá kyselina fosforečná vyrába spaľovaním elementárneho fosforu. Keďže podľa údajov v oznámení sa surová kyselina fosforečná dá ľahšie získať a výhodnejšie spracovať ako elementárny fosfor, spoločnosť CWP sa v rámci plánu reštrukturalizácie rozhodla pre zmenu surovinovej základne a s tým súvisiaceho spôsobu výroby. Tým sa mal vyriešiť aj problém s dodávkami elementárneho fosforu z Kazachstanu.

(39)	Nemecko predložilo dva dokumenty, ktoré mali byť podkladom plánu reštrukturalizácie. Podklady sú však v rozpore s oznámením z roku 1997.

(40)

Prvý dokument z 29. mája 1996 s názvom „Nová podnikateľská koncepcia na pokračovanie existencie spoločnosti CWP ako následníckeho podniku sektora produktov spracovania fosforu závodu Stickstoffwerke AG Wittenberg“ je zhrnutím reštrukturalizačnej stratégie spoločnosti CWP, ktorá v podstate sleduje dva ciele: po prvé rozšírenie materiálovej základne a po druhé rozšírenie oblasti činnosti podniku. V dokumente sa však nespomína odstavenie tepelného spôsobu výroby. Naopak, výroba na základe elementárneho fosforu termickým spôsobom mala pokračovať aj ďalej a určité zariadenia mali byť prebudované na spracovanie zakúpenej surovej kyseliny fosforečnej. Rovnako sa v strednodobom horizonte počítalo s vybudovaním extrakčnej linky na čistenie MGA, t. j. s výrobou mokrým spôsobom.

(41)

V druhom dokumente nazvanom „Návrh dlhodobého zabezpečenia existencie podniku CWP vrátane investičného a finančného plánu“ zo 16. októbra 1996 spoločnosť CWP stanovila svoje investičné priority a plánovanie financovania bez toho, aby pritom spochybnila predtým vypracovanú stratégiu zachovania tepelného spôsobu výroby súčasne so zavedením mokrého spôsobu. K investičným prioritám patrilo prispôsobenie existujúcich liniek a zariadení na spracovanie mokrej kyseliny fosforečnej a vybudovanie už spomínaného extrakčného zariadenia, aby spoločnosť CWP v septembri 1998 už nebola závislá od elementárneho fosforu. Možnosť realizácie extrakčného zariadenia bola predmetom znaleckej štúdie vypracovanej DLM (11), ktorý zároveň vypracoval aj nákladovú štúdiu (12), kde sa náklady na vybudovanie zariadenia odhadovali na 3,07 mil. EUR (6 mil. DEM).

(42)

V odpovedi na začatie konania vo veci formálneho zisťovania Nemecko uviedlo, že technická koncepcia vybudovania extrakčného zariadenia bola pozmenená a rozšírená. Prvá zmena sa uskutočnila v decembri 1997, keď prvé testy ukázali, že je potrebná konečná úprava kyseliny, pozostávajúca z defluorizačného a koncentračného stupňa, aby sa dosiahla kvalita použiteľná v potravinárstve. Vo februári 1999 vypovedal dodávateľskú zmluvu jeden z dodávateľov spoločnosti CWP, ktorý dovtedy dodával kyselinu v kvalite MAG, nevyžadujúcej predbežné čistenie. Potom musela spoločnosť CWP nakupovať kyselinu v štandardnej kvalite MAG, robiť predbežné čistenie a odfarbovanie. Tieto dve zmeny mali za následok zvýšené náklady, čo zasa viedlo k omeškaniu realizácie koncepcie približne o poldruha roka a okrem toho donútilo spoločnosť CWP rozšíriť svoje výrobné zariadenia, čo si zasa vyžiadalo vyššie náklady a ešte viac spomalilo realizáciu. Náklady na extrakčné zariadenie sa zvýšili z 3,07 mil. EUR (6 mil. DEM) na 7,772 mil. EUR (15,1 mil. DEM).

(43)

Okrem toho sa v roku 2000 objavil ďalší problém – vysoko toxický sprievodný produkt rafinát. V odpovedi na začatie konania vo veci formálneho zisťovania Nemecko uviedlo, že spoločnosť CWP počítala s následným spracovaním rafinátu tretími subjektmi, ale v polovici roku 2000 bol nútený konštatovať, že nedisponuje žiadnymi zodpovedajúcimi ponukami. Kríza, ktorá z toho vyplynula, spolu so spomalením realizácie reštrukturalizačných opatrení viedla k zastaveniu výstavby extrakčného zariadenia. Napriek zvyšovaniu imania zo strany spoločníkov sa podnik v lete roku 2000 ocitol krátko pred konkurzom. Tomu sa nakoniec podarilo zabrániť zmluvou so spoločnosťou TI.

(44)

Zmluva uzatvorená začiatkom roka 2001 predpokladala predaj výroby fosfátov spoločnosti TI, ako už bolo uvedené vyššie. Do nadobudnutia platnosti zmluvy spoločnosť CWP vyrába fosfáty výlučne pre spoločnosť TI, a tá dodáva surovinu. Hneď ako zmluva nadobudne právnu platnosť, spoločnosť CWP sa úplne stiahne z výroby fosfátov po dobudovaní extrakčného zariadenia. To si vyžaduje prijatie nových opatrení na odstavenie zariadení na termickú výrobu kyseliny fosforečnej (tradičná metóda výroby v spoločnosti CWP), kysličníka fosforečného, fosfornanu sodného (jedného z produktov zavedených v rámci reštrukturalizácie) a skladu fosforu (keďže fosfor sa už nebude používať ako surovina). Počet zamestnancov spoločnosti CWP sa znížil približne o 33 zamestnancov.

(45)

Podľa názoru Nemecka bola reštrukturalizácia spoločnosti CWP v oblasti produkcie fosfátov, ktorú má prevziať spoločnosť TI, úspešne ukončená. Aj v oblasti produkcie kyseliny fosforečnej bude reštrukturalizácia úspešne ukončená, hneď ako spoločnosť TI zaplatí kúpnu cenu za hmotný majetok spoločnosti CWP. Spoločnosť CWP potom dokončí výstavbu extrakčného zariadenia a bude dlhodobo zabezpečená jeho životaschopnosť bez toho, aby sa musel výrazne odkloniť od pôvodnej koncepcie reštrukturalizácie. Podľa údajov Nemecka je extrakčné zariadenie už na 90 % ukončené. Tepelná výroba kyseliny fosforečnej bola zastavená už vo februári 2001. Zariadenie bolo vyprázdnené, vyčistené a už sa nepoužíva.

D. Náklady na reštrukturalizáciu

(46)

V súlade s dokumentom „Návrh dlhodobého zabezpečenia existencie podniku CWP vrátane investičného a finančného plánu“ zo 16. októbra 1996 spoločnosť CWP potrebovala v rokoch 1996–2000 investície vo výške 5,62 mil. EUR (11 mil. DEM) a prevádzkové prostriedky vo výške 2,56 mil. EUR (5 mil. DEM). Samotný dokument však obsahuje investičný plán počítajúci s investíciami v celkovej výške 9,29 mil. EUR (18,17 mil. DEM). Podľa oznámenia z roku 1997 celkové náklady na reštrukturalizáciu predstavujú 12,88 mil. EUR (25,2 mil. DEM). Reštrukturalizačné opatrenia, ktoré boli oznámené v roku 1997, sú zhrnuté v tabuľke 4.

Tabuľka 4

(v mil. EUR)
Reštrukturalizačné opatrenia	Náklady
Vyrovnanie straty (1995–1998)	4,91
Investície do bezpečnosti	2,15
Reštrukturalizačné investície	5,52
Odstránenie starých environmentálnych záťaží z obdobia pred 1. júlom 1990	0,31
Spolu	12,88

(47)

Po začatí konania vo veci formálneho zisťovania sa výška tých istých nákladov vyčíslila na 18,87 mil. EUR (36,9 mil. DEM). Treba poznamenať, že tabuľka 5 obsahuje dve nové položky „Príspevky“ a „Zľava z kúpnej ceny“, ktoré sú skôr príspevkom na financovanie ako nákladmi na reštrukturalizáciu.

Tabuľka 5

(v mil. EUR)
Reštrukturalizačné opatrenia	Náklady
Vyrovnanie straty (1995–1998)	4,86
Investície do bezpečnosti	2,05
Reštrukturalizačné investície	7,98
Odstránenie starých environmentálnych záťaží z obdobia pred 1. júlom 1990	0,31
Príspevky	0,20
Zľava z kúpnej ceny	3,43
Spolu	18,87

(48)

V odpovedi na nariadenie informačnej povinnosti Nemecko rozdelilo reštrukturalizáciu na dve časti: reštrukturalizáciu výroby fosfátov a reštrukturalizáciu ostatných oblastí (predovšetkým výroba kyseliny fosforečnej). Náklady na reštrukturalizáciu výroby fosfátov boli uvedené v celkovej výške 7,99 mil. EUR (15,63 mil. DEM), pričom obsahujú investície vo výške 4,71 mil. EUR (9,21 mil. DEM). Náklady na reštrukturalizáciu ostatných obchodných oblastí boli vyčíslené na 27,14 mil. EUR (53,08 mil. DEM), pričom obsahujú investície vo výške 13,22 mil. EUR (25,86 mil. DEM). Podľa toho celkové náklady na reštrukturalizáciu dosahujú 35,13 mil. EUR (68,71 mil. DEM). Treba však poznamenať, že tieto náklady na reštrukturalizáciu (13) zahŕňajú náklady v období rokov 1995–2001, t. j. aj v rámci neúspešného obdobia reštrukturalizácie po privatizácii.

(49)	V liste z 26. augusta 2004 Nemecko napokon uviedlo celkové náklady od roku 1997 k tomuto dátumu vo výške asi 31,20 mil. EUR (61 mil. DEM). Odchýlky v porovnaní s údajmi, ktoré Nemecko uviedlo v odpovedi na nariadenie informačnej povinnosti, neboli vysvetlené.

E. Vlastný príspevok

(50)	Podľa oznámenia z roku 1997 vlastný príspevok CWP na reštrukturalizáciu pozostával z financovania určitých investícií a z príspevku spoločníkov.

(51)	CWP realizoval do 31. decembra 2002 investície v celkovej výške 5,11 mil. EUR (10 mil. DEM). Treba však poznamenať, že tieto investičné záväzky sa dohodli už počas privatizácie 29. júna 1994 a nepredpokladalo sa, že by sa tieto investície mali financovať zo súkromných prostriedkov.

(52)

V odpovedi na začatie konania vo veci formálneho zisťovania Nemecko uviedlo, že v období rokov 1994–2000 boli vynaložené investície vo výške 15,7 mil. EUR (30,70 mil. DEM). Z toho 7,21 mil. EUR (14,11 mil. DEM) pochádzalo zo súkromných prostriedkov. Treba však poznamenať, že tento príspevok obsahuje opatrenia financované z verejných zdrojov vo výške 3,73 mil. EUR (7,3 mil. DEM). Na základe toho príspevok spoločníkov k tejto investícii dosahuje hodnotu 3,48 mil. EUR (6,81 mil. DEM).

(53)

Čo sa týka druhej časti vlastného príspevku, t. j. príspevku spoločníkov, podľa hlásenia z roku 1997 poskytla spoločnosť Vopelius Chemie GmbH úver vo výške 0,15 mil. EUR (0,3 mil. DEM). V odpovedi na začatie konania vo veci formálneho zisťovania Nemecko uviedlo, že tu ide o nájom investičného majetku s právom kúpy, za ktorý Vopelius prevzal neobmedzenú záruku.

(54)	V odpovedi na začatie konania vo veci formálneho zisťovania Nemecko okrem toho vyjadrilo názor, že splatené základné imanie vo výške 288 879 EUR (0,565 mil. DEM) treba považovať takisto za príspevok spoločníkov k financovaniu investícií.

(55)

V odpovedi na nariadenie informačnej povinnosti Nemecko uviedlo prehľad opatrení (tabuľka 6), ktoré podľa neho možno považovať za súkromné financovanie.

Tabuľka 6

(v mil. EUR)
Súkromné financovanie	Suma
Vklad komanditistov (BVT)	4,84
Pôžička spoločníkov (BVT)	0,15
Príspevok spoločníkov (BVT	0,11
Vklad do kmeňového imania	0,29
Výťažok z predaja obchodu so soľou	1,64
Výťažok z predaja obchodu so soľou (ešte nerealizovaný)	1,66
Dodávateľský úver (Vopelius)	2,75
Spolu	11,44

(56)

Zvýšenie podielu súkromného financovania, ako ho uvádza Nemecko, sa dosiahlo predovšetkým vďaka kapitálovému príspevku BVT, ktorý sa v decembri 1998 stal netypickým tichým spoločníkom CWP. BVT poskytol v marci 2001 úver a v septembri 2001 finančný príspevok. Okrem toho Nemecko ako príspevok investora uvádza dodávateľský úver od firmy Vopelius, poskytnutý medzi januárom 1997 a januárom 1998, a tiež odklad platieb za dodanú surovinu, ktorý poskytla firma Vopelius, ako aj výťažok, ktorý by spoločnosť CWP docielila z predaja fosfátového sektora TI.

(57)	Nie je však jasné, v akom pomere sú opatrenia uvedené v tabuľke 6, k reštrukturalizačným nákladom opísaným v odôvodneniach 46–49.

F. Analýza trhu

(58)

CWP bol tradične výrobcom priemyselných fosfátov a vyrábal kyselinu fosforečnú na vlastnú potrebu. Podľa reštrukturalizačného plánu sa kvalita fosfátov mala zlepšiť, aby bolo možné vyrábať pre potravinársky priemysel, a tiež sa mal zaviesť mokrý spôsob výroby kyseliny fosforečnej. Treba poznamenať, že kyselina fosforečná vyrobená mokrým spôsobom má rovnaké vlastnosti ako termicky získaná kyselina fosforečná. Obidva spôsoby výroby však používajú rozdielnu surovinu, a to elementárny fosfor pri tepelnej metóde a MAG pri mokrej metóde. Okrem toho sa mokrý proces skladá z viacerých stupňov a vznikajú pri ňom sprievodné produkty (najmä rafinát), ktoré treba ďalej spracúvať.

(59)

Kyselina fosforečná je základom výroby fosfátov, ktoré si vyžadujú surovinu vyššej čistoty. Kyselina fosforečná sa používa na výrobu fosfátových hnojív pre poľnohospodárstvo, ale aj fosfátov pre potravinársky priemysel. Polyfosfáty, predovšetkým trifosforečnan sodný, sa používajú na výrobu prostriedkov na pranie a umývanie riadu aj ďalších čistiacich prostriedkov. Takisto sú určené na rôzne priemyselné a technické použitie.

(60)

„Chemical Economics Handbook“ z roku 2002 uvádza, že dopyt po tepelne vyrobenej kyseline fosforečnej drasticky klesá, pretože pre následné chemické produkty sa uprednostňuje kyselina fosforečná vyrobená mokrým spôsobom. Okrem toho tu vládne silná konkurencia, zapríčinená dovozmi z Číny. V prípade početných fosfátových výrobkov a priamych spôsobov použitia, pre ktoré sa predtým používala kyselina fosforečná vyrobená tepelným spôsobom, sa medzičasom prešlo na extrakčnú kyselinu fosforečnú, čo je oveľa výhodnejšie z hľadiska nákladov. Surová kyselina fosforečná je hojne a pomerne výhodne k dispozícii. Okrem toho sa uvádza, že v roku 2002 existovali v západnej Európe ešte štyria výrobcovia tepelne vyrábanej kyseliny fosforečnej, konkrétne spoločnosti TI (najväčší výrobca), CWP, FEBEX S.A. a Krems Chemie.

(61)

Podľa informácií nemeckej strany má európsky trh s kyselinou fosforečnou a fosfátmi charakter oligopolu a nadmerné kapacity neexistujú. Spoločnosť CWP však zastáva názor, že oligopol na relevantnom európskom trhu neexistuje. Niektorí konkurenti spoločnosti CWP tiež zastávajú tento názor, no domnievajú sa, že existuje jasný prebytok kapacít.

(62)

Tak Nemecko, ako aj spoločnosť CWP považujú podiel spoločnosti CWP na celom západoeurópskom trhu fosfátov (priemyselné a potravinárske fosfáty) za bezvýznamný. V roku 2000 to bolo 5,1 %. Od roku 2001 spoločnosť CWP vyrába výlučne pre TI a nie je teda prítomný na trhu. Jeho trhový podiel prevzala spoločnosť TI. Ako ďalej Nemecko uvádza, TI sa neangažuje v segmente špeciálnych fosfátov ako CWP, ale na trhu s fosforom, kyselinami fosforu a inými následnými produktmi.

(63)

Čo sa týka výroby kyseliny fosforečnej, CWP konštatovala, že objem výroby kyseliny fosforečnej termickou metódou sa má zredukovať zo 40 000 t na 20 000 t extrakčnej kyseliny. Pôvodne predpokladaný podiel kyseliny fosforečnej na trhoch západnej Európy vo výške 6 % sa má zredukovať na 3 %. Pretože zariadenia na tepelnú výrobu boli odstavené a extrakčná linka ešte nie je v prevádzke, CWP momentálne kyselinu fosforečnú nevyrába a jej trhový podiel sa rovná nule.

III. DÔVODY NA ZAČATIE KONANIA VO VECI FORMÁLNEHO ZISŤOVANIA

(64)

Na základe žaloby spoločnosti Prayon-Rupel požadujúcej zrušenie rozhodnutia Súd prvého stupňa anuloval v rozsudku z 15. marca 2001 rozhodnutie Komisie zo 16. decembra 1997 (14) z dôvodu porušenia dôležitého formálneho predpisu. Súd prvého stupňa konštatoval, že Komisia bola povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania pre závažné ťažkosti pri posudzovaní zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom.

(65)

Závažné ťažkosti súd odôvodnil tým, že Komisia prijala svoje rozhodnutie bez dostatočného poznania technickej stránky reštrukturalizačných opatrení. Po prvé Súd prvého stupňa potvrdil, že Komisia chybne opísala reštrukturalizačné opatrenia, ktoré spoločnosť CWP vykonala. Komisia pri opise technickej stránky reštrukturalizačných opatrení vychádzala z informácie, ktorú predložilo Nemecko v roku 1997, podľa ktorej mala byť termická metóda výroby kyseliny fosforečnej nahradená mokrou metódou. Ako však Súd prvého stupňa zdôraznil, ani v jednom návrhu reštrukturalizačného plánu z mája a októbra 1996, ktoré Nemecko predložilo Komisii, sa nehovorí o odstavení termického procesu. Po druhé Súd prvého stupňa konštatoval, že Komisia zrejme nesprávne posúdila možnosť technickej realizácie a rentabilitu reštrukturalizačných opatrení. Podľa Súdu prvého stupňa to bolo jednoznačne dokázané znaleckým posudkom, ktorý predložil žalobca.

(66)

Podľa článku 233 ods. 1 Zmluvy o ES bola Komisia povinná prijať opatrenia potrebné na realizáciu rozsudku Súdu prvého stupňa. Komisia uskutočnila predbežný prieskum opatrení v prospech spoločnosti CWP vrátane opatrení, ktoré v predchádzajúcom rozhodnutí neboli predmetom skúmania, a potvrdil sa jej názor, že ide o štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Komisia však vyjadrila vážne pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom. Na jednej strane Komisia nedokázala zistiť presnú celkovú hodnotu pomoci. Na strane druhej predbežné konanie podľa smerníc Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach z roku 1994 [ďalej len „smernice Spoločenstva (1994)“] (15) vzbudilo vážne pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom. Následne Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania.

IV. DÔVODY PRIJATIA NARIADENIA O POSKYTNUTÍ INFORMÁCIÍ

(67)

Komisia začala konanie hlavne na základe informácií predložených Nemeckom v roku 1997. Odpoveď Nemecka na nariadenie o poskytnutí informácií však obsahovala podrobnosti o skorších opatreniach, ktoré boli prezentované ako existujúca pomoc (opatrenia 1–3) a zmeny určitých opatrení (opatrenie 1a a opatrenia 7a/8a). Okrem toho Nemecko po začatí konania klasifikovalo opatrenia, ktoré sa doteraz považovali za opatrenia ad hoc, ako existujúcu pomoc (opatrenia 9 a 10). Na základe dostupných informácií Komisia nemohla zistiť, či opatrenia klasifikované ako existujúca pomoc sú naozaj zlučiteľné so systémom pomoci, na základe ktorého sa údajne poskytli. V snahe objasniť to Komisia prijala 6. marca 2003 nariadenie o poskytnutí informácií.

V. STANOVISKÁ ZÚČASTNENÝCH STRÁN

(68)	Po začatí konania vo veci formálneho zisťovania Komisia dostala stanoviská troch priamych konkurentov CWP a tiež samotného CWP, ktoré sú zhrnuté v ďalšej časti.

A. Stanovisko Prayon-Rupel

(69)

Prayon-Rupel predložil podrobný opis oboch výrobných metód (termická a mokrá metóda) a tiež príslušných produktov a trhov. Ako prvú vyjadril Prayon-Rupel pochybnosť, či zámer CWP možno považovať za reštrukturalizačný plán. Zmena výrobnej metódy nepredstavuje predmet reštrukturalizácie v zmysle smerníc Spoločenstva (1994). A ak boli ťažkosti podniku spôsobené problémami so zásobovaním, nemožno to vyriešiť zmenou výrobnej metódy. Okrem toho problémy so zásobovaním neexistujú, pretože podnik mohol odoberať fosfor namiesto z Kazachstanu z Číny, ktorá je najväčším svetovým producentom.

(70)

Po druhé Prayon-Rupel pochybuje o únosnosti plánu reštrukturalizácie. Prechod od termického procesu na mokrý proces výroby, opísaný v prvom dokumente, sa nedá realizovať. Takýto prechod by si vyžadoval rozsiahle investície vrátane úplne nového zariadenia, a nie také nízke investície, ako ich uviedlo Nemecko. Okrem toho by zmena výrobného procesu neviedla k získaniu kvalitnejšieho produktu; tento názor napokon zastáva aj Nemecko. A na záver Prayon-Rupel pochybuje o obnovení rentability CWP, pretože prognózy obratu vychádzajú z mimoriadne optimistických predpokladov a výsledky podniku sú naďalej negatívne. Zmena výrobného procesu by pri nedostatočných investíciách viedla len k výrobe produktu nižšej kvality, a to by malo za následok len ďalšie znižovanie zisku.

(71)	Po tretie Prayon-Rupel zastáva názor, že CWP zvyšuje svoje kapacity. Podľa prvej koncepcie reštrukturalizácie mal byť zavedený mokrý proces bez odstavenia termickej výroby. To by podľa názoru Prayon-Rupel znamenalo zdvojnásobenie kapacity.

(72)	Po štvrté Prayon-Rupel zastáva názor, že pomoc sa neobmedzuje na potrebné minimum a záväzok spoločníkov investovať v procese privatizácie 5,11 mil. EUR (10 mil. DEM) nie je viazaný na reštrukturalizáciu, ale je hypotetický a nedostatočný.

(73)	A napokon Prayon-Rupel pochybuje, že plán reštrukturalizácie bude dovedený do konca. Prevzatie výroby fosforu z CWP do TI je už dôkazom, že plán sa nerealizuje tak, ako sa pôvodne predpokladalo.

B. Stanovisko Chemische Fabrik Budenheim A. Oetker

(74)

Chemische Fabrik Budenheim A. Oetker (ďalej len „CFB“) vyjadrila vo svojom liste z 20. augusta 2001 pochybnosti o vhodnosti koncepcie reštrukturalizácie. Výstavbu nového extrakčného zariadenia nemožno realizovať s takými nízkymi nákladmi a v takom krátkom čase, ako to plánuje CWP. To sa dodatočne aj potvrdilo, pretože podľa trhových informácií bola termická linka CWP odstavená a stavebné práce na novom extrakčnom zariadení prerušené. CFB zastáva názor, že náklady na výstavbu nového zariadenia sa vyčíslili príliš nízko a CWP nedisponuje potrebným know-how na nový spôsob výroby kyseliny fosforečnej. Okrem toho CWP neuvádza, akým spôsobom majú byť spracované sprievodné produkty vznikajúce pri novej výrobnej metóde. Okrem toho CWP konštatuje, že TI s úspechom vyrába kyselinu fosforečnú tepelným spôsobom, čo protirečí názoru, že na obnovenie rentability CWP je potrebná zmena výrobného procesu. CFB pochybuje, že boli problémy so zásobovaním elementárnym fosforom. Výroba kyseliny fosforečnej v novom zariadení by teda neznížila náklady na predbežné financovanie.

(75)	Okrem toho CFB konštatuje, že tesná spolupráca medzi CWP a TI, vrátane dohodnutého prechodu fosfátového obchodu na TI a – po určitom čase – práva TI prevziať túto časť prevádzky CWP, otvára otázku, či z pomoci v konečnom dôsledku nebude profitovať TI.

(76)	Ďalej CFB poukazuje na to, že CWP dostáva finančnú podporu od svojich spoločníkov, predovšetkým od BVT Industrie GmbH a TI. Preto pri poskytovaní pomoci by sa mal zohľadniť stav vlastného imania CWP.

C. Stanovisko BK Giulini

(77)

BK Giulini uvádza vo svojom liste z 26. septembra 2001, že CWP nedisponuje plánom na reštrukturalizáciu a koncepcia je nedostatočná a neprimeraná. Zmena spôsobu výroby nie je potrebná a z technického a ekonomického hľadiska nerealizovateľná. A pretože CWP okrem toho neplánuje vzdať sa termického spôsobu, ide pri týchto opatreniach o nezlučiteľnú pomoc podniku. Ťažkosti s dodávkami a chýbajúca likvidita nie sú dostatočným dôvodom na zmenu výrobného procesu ani na reštrukturalizáciu. Poskytnutá pomoc sa nepoužila na investície, ale ako dotácia likvidity, čo spôsobilo deformáciu trhu v Spoločenstve. Ako ďalší argument proti pomoci v prospech CWP sa uvádza nadbytočná kapacita na európskom trhu s kyselinou fosforečnou.

(78)	Okrem toho BK Giulini konštatuje, že pomoc poskytnutá Nemeckom preukázateľne neviedla k obnoveniu životaschopnosti CWP. Napriek pomoci podnik od roku 1998 vykazuje straty. Dohoda medzi CWP a TI len dokazuje úplné zlyhanie reštrukturalizačných opatrení.

(79)	Okrem toho je podľa názoru BK Giulini skutočným príjemcom pomoci TI.

D. Stanovisko spoločnosti CWP

(80)

V liste z 21. septembra 2001 a 6. februára 2002 Nemecko informovalo o reakcii CWP na začatie konania vo veci formálneho zisťovania. V liste z 8. októbra 2002, v ktorom Nemecko zaslalo odpoveď CWP na stanoviská vyššie uvedených tretích strán, sa CWP vyjadril k pochybnostiam, ktoré Komisia i všetci ostatní účastníci vyjadrili pri začatí konania vo veci formálneho zisťovania.

(81)

K existencii koncepcie reštrukturalizácie CWP uvádza, že reštrukturalizácia sledovala predovšetkým dva ciele: rozšírenie škály produktov v oblasti fosfátov a získanie širšej surovinovej základne prostredníctvom cenovo výhodnejších alternatív fosforu. Na týchto cieľoch sa počas celého procesu reštrukturalizácie nič nezmenilo, aj keď koncepcia sa v skutočnosti viackrát menila.

(82)

Čo sa týka pochybností o vhodnosti reštrukturalizačných opatrení, CWP zastáva názor, že rozšírenie palety produktov v oblasti fosfátov možno dosiahnuť nainštalovaním fluidnej sušiarne na výrobu fosfátov neobsahujúcich vodu. Čo sa týka rozšírenia surovinovej základne, teda druhého cieľa, CWP konštatuje, že s extrakčným zariadením sa tie isté produkty s rovnakou kvalitou dajú vyrobiť za nižšie náklady ako pri použití termického procesu, bez závislosti od dodávok elementárneho fosforu od tretích subjektov.

(83)

Na poznámku CFB, že TI úspešne vyrába kyselinu fosforečnú termickým spôsobom, CWP uvádza, že TI nie je závislý od dodávok elementárneho fosforu, pretože ho sám vyrába. TI môže tiež pracovať hlavne s nízkymi nákladmi na elektrinu (ktoré predstavujú najväčšiu časť nákladov na výrobu elementárneho fosforu), pretože jeden zo spoločníkov TI prevádzkuje atómovú elektráreň a TI môže odoberať prúd za zvýhodnenú cenu. Preto je situácia TI celkom iná ako situácia CWP.

(84)

Čo sa týka pochybností o úspešnosti koncepcie reštrukturalizácie, CWP uvádza, že podniknuté opatrenia predstavujú klasickú reštrukturalizáciu podniku. Výstavba oboch zariadení bola lukratívnym rozhodnutím. Predovšetkým sa očakáva, že vďaka extrakčnému zariadeniu sa podarí znížiť výrobné náklady o 7 % v porovnaní s termickým spôsobom a dosiahnuť čistý kapitálový výnos 23 %. Prvé testy ukázali, že s extrakčným zariadením sa dá vyrobiť kyselina fosforečná rovnakej kvality ako termickým spôsobom. Ďalej CWP poznamenáva, že iní konkurenti, najmä Prayon-Rupel, oznámili stavbu extrakčného zariadenia, ktoré je šesťkrát väčšie ako zariadenie CWP. Spomalenie výstavby extrakčného bolo zapríčinené dodávateľskými problémami, a nie tým, že by zariadenie nebolo možné realizovať. Zariadenie je už na 90 % dokončené a existuje jedna inštitúcia, ktorá má záujem o licenciu na know-how.

(85)

Okrem toho CWP zastáva názor, že nedochádza k deformácii trhu. CWP poukazuje na to, že CRU International Ltd v aktualizácii štúdie „The Market for Industrial and Food Phosphates“ na roky 1998–2002 predpovedá, že zatiaľ čo v roku 2003 bude mať priemysel ako celok zrejme dosť kapacít na uspokojenie dopytu, predsa bude existovať značná regionálna nerovnováha, ktorú bude treba kompenzovať. Prebytok kapacít vo výrobe priemyselných a potravinárskych fosfátov existuje iba na papieri, pretože táto správa udáva, že zariadenia sa nachádzajú vo veľmi zlom stave a bude ich treba obnovovať. Okrem toho je podiel CWP na relevantných trhoch, ako sa to uvádza v odôvodneniach 62 a 63, málo významný. A CWP nikdy nepredával pod úrovňou trhových cien.

(86)

Okrem toho CWP poznamenáva, že BK Giulini nie je jeho priamym konkurentom. Podnik, ktorý vyrába špeciálne fosfáty, kupoval v roku 2000 vyše dvoch tretín výroby fosfátov CWP a zaujímal sa o prevzatie výrobnej oblasti CWP zameranej na kyselinu fosforečnú a fosfáty. Podľa názoru CWP pomoc nemohla mať nijaký vplyv na BK Giulini.

(87)

Čo sa týka vlastného príspevku k reštrukturalizácii, CWP konštatuje, že pre vysoké surovinové náklady podnik nebol schopný financovať reštrukturalizáciu len z vlastných prostriedkov, prispel však značnou časťou. Podľa informácie CWP súkromne financované investície dosahujú hodnotu 5,11 mil. EUR (10 mil. DEM). Všetky úvery, ktoré podnik dostal – aj tie, ktoré boli zabezpečené garanciou BvS a spolkovej krajiny – možno považovať za vlastný príspevok k reštrukturalizácii, lebo CWP platí úroky a splatenie predpokladá z výťažku predaja zariadení na výrobu fosfátu podniku TI.

(88)

K problému identity príjemcu pomoci CWP uvádza, že podnik nie je integrovanou súčasťou TI. Po odpredaji fosfátovej výroby do TI budú v sídle CWP existovať dva samostatné podniky: TI sa bude angažovať vo výrobe fosfátov a CWP vo výrobe kyseliny fosforečnej. Napriek tvrdeniu CFB podnik CWP nikdy nedodával termickú kyselinu fosforečnú pre TI. Okrem toho je CWP jediným príjemcom pomoci.

VI. STANOVISKO NEMECKA

(89)

V odpovedi na začatie konania vo veci formálneho zisťovania poskytlo Nemecko informácie o modifikovaní koncepcie reštrukturalizácie, čo je zhrnuté v odôvodneniach 42–44. Nemecko takisto poskytlo informácie o všetkých finančných opatreniach verejného sektora v prospech podniku počas privatizácie a reštrukturalizácie, ako je to uvedené v odôvodneniach 17–34. Rovnako boli predložené údaje o vlastnom príspevku k reštrukturalizácii, čo je predmetom odôvodnení 50–57, a tiež výročné správy podniku za roky 1994–2000 a údaje o situácii na trhu. Čo sa týka stanoviska ostatných zúčastnených, Nemecko poukázalo na reakciu CWP zaslanú v liste z 8. októbra 2002.

(90)

V odpovedi na nariadenie o poskytnutí informácií Nemecko predložilo informácie o zlučiteľnosti existujúcich opatrení pomoci so systémami pomoci, na základe ktorých boli implementované. Okrem toho sa Nemecko vyslovilo za rozdelenie konania na obchodnú oblasť fosfáty, ktorá sa podľa názoru Nemecka úspešne reštrukturalizovala, a na zostávajúce činnosti CWP, predovšetkým výrobu kyseliny fosforečnej s extrakčným zariadením, ktoré by malo začať úspešne fungovať ihneď po tom, ako TI zaplatí zvyšok kúpnej ceny.

VII. HODNOTENIE

A. Úvod

(91)

Niektoré z hodnotených opatrení boli už predmetom predchádzajúceho rozhodnutia, ktoré bolo zrušené Súdom prvého stupňa; niektoré z opatrení boli na začiatku realizácie zámeru oznámené v súlade s článkom 93 ods. 3 Zmluvy o ES (teraz článok 88 ods. 3), zatiaľ čo iné boli implementované pred rozhodnutím Komisie. Niektoré opatrenia neboli predmetom zrušeného rozhodnutia, prípadne boli po tomto rozhodnutí predĺžené alebo doplnené.

(92)

Pri skúmaní jednotlivých opatrení Komisia bude pri oznámených opatreniach zohľadňovať situáciu, aká vládla v čase prvého rozhodnutia, a pri neoznámených opatreniach situáciu v období, keď sa tieto finančné podpory poskytli. Komisia však musí urobiť celkové hodnotenie reštrukturalizácie, ktoré vezme do úvahy všetky dôležité fakty až po prijatie posledného opatrenia.

B. Dotknutý podnik

(93)

V súvislosti s nariadením o poskytnutí informácií Nemecko predložilo podrobné údaje o štruktúre spoločnosti CWP. Z informácie vyplýva, že CWP spolu so skupinou Vopelius-Gruppe, vrátane pána Vopeliusa, ktorí vlastnia 75,2 % kapitálu, zamestnával v roku 2002 100 zamestnancov, disponoval majetkom vo výške 25,81 mil. EUR (50,48 mil. DEM) a dosahoval obrat v hodnote 22,36 mil. EUR (43,73 mil. DEM). Z toho vyplýva, že neprekročil prahové hodnoty pre malé a stredné podniky, definované v odporúčaní Komisie 96/280/ES z 3. apríla 1996 (16).

(94)

O skupine BvT, vlastniacej zvyšný podiel 24,8 %, Nemecko uviedlo, že táto skupina sa považuje za inštitucionálneho investora, pretože len poskytuje rizikový kapitál bez toho, aby kontrolovala prevádzkovú činnosť CWP. Na základe toho možno teda zaradiť CWP do skupiny malých a stredných podnikov (SME). Aj v období pred rokom 1997 (prvom roku, pre ktorý disponujeme kompletnými údajmi) CWP spĺňal kritériá kladené na SME.

(95)

Komisia konštatuje, že na základe dostupných informácií sa nezdá, že by CWP po uzatvorení zmluvy s TI vo februári 2001 bol príjemcom finančných prostriedkov zo štátnych zdrojov. Komisia okrem toho vzala na vedomie znalecký posudok AnChem Consult, ktorý jej predložilo Nemecko, podľa ktorého: zmluva bola uzatvorená na základe otvoreného a transparentného konania, ktoré umožňovalo predložiť ponuku všetkým európskym podnikom činným na príslušnom trhu; ponuka TI bola vybraná ako ekonomicky najvýhodnejšia a najlepšia; predajná cena zodpovedá trhovej hodnote. Preto Komisia zastáva názor, že zo štátnej pomoci poskytnutej CWP nemohla priamo ani nepriamo profitovať TI.

C. Existujúca pomoc

(96)	Viaceré opatrenia údajne predstavujú existujúcu pomoc a Komisia nemá dôvod ich opakovane hodnotiť. Zlučiteľnosť týchto opatrení so systémami pomoci, na základe ktorých boli poskytnuté, však naproti tomu preskúmať treba.

(97)

Opatrenia 1, 2 a 3: keďže podnik v čase privatizácie zamestnával približne 70 zamestnancov, Nemecko zastáva názor, že na každú pomoc poskytnutú v tomto kontexte sa vzťahuje režim THA N 768/94 (17). Komisia uznáva, že v čase privatizácie podnik zamestnával menej ako 250 osôb. Z toho vyplýva, že tieto opatrenia netreba oznamovať Komisii a možno ich považovať za existujúcu pomoc.

(98)

Opatrenie 1a: keďže na poskytnutie záruky sa vzťahuje režim THA, predpokladala sa možnosť transformácie záruky na úver alebo dotáciu už od začiatku, pretože už vtedy mal podnik ťažkosti. Takýto prístup sa zhodne uznáva v troch režimoch THA, ktoré tvoria právny základ poskytovania záruk. V rozhodnutí o režime THA E 15/92 sa výslovne uvádza, že pri úveroch a zárukách poskytnutých zo strany THA sa predpokladá ich transformácia na dotácie (18). Transformácia záruky na úver alebo dotáciu je teda krytá režimom THA, a preto sa nemôže posudzovať ako nová pomoc.

(99)

Opatrenia 9 a 10: po začatí konania vo veci formálneho zisťovania Nemecko po prvýkrát uviedlo, že tieto záruky sa poskytovali na základe programu, ktorý bol schválený Komisiou na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach (19). Komisia konštatuje, že v tomto prípade boli splnené všetky predpoklady, ktoré sa požadovali na poskytnutie záruky. Treba zdôrazniť, že tento systém bol zavedený ešte predtým, ako vstúpili do platnosti smernice Spoločenstva a smernice Spoločenstva nepožadovali od členských štátov, aby svoje existujúce systémy pomoci uviedli do súladu s novými predpismi (pozri ods. 2.5 smerníc Spoločenstva). Okrem toho Komisia príslušnú úpravu po prijatí smerníc Spoločenstva nepreverovala. Tým sa vysvetľuje, prečo opatrenia 9 a 10 zodpovedajú programu na záchranu a reštrukturalizáciu, ale nie sú v súlade so smernicami Spoločenstva. Opatrenia teda možno klasifikovať ako existujúcu pomoc, ktorú netreba znovu hodnotiť.

(100)

Opatrenie 11: investičné príspevky vo výške 1,94 mil. EUR (3,8 mil. DEM) boli poskytnuté na základe programu pomoci schváleného Komisiou ako regionálna investičná pomoc (20). V odpovedi na nariadenie o poskytnutí informácií Nemecko vyhlásilo, že zabezpečí dodržanie predpisov o kumulovaní pomoci pri poskytovaní regionálnej pomoci v prospech CWP a rešpektovanie regionálnej maximálnej miery podpory pre SME. Komisia preto považuje toto opatrenie za existujúcu pomoc. Okrem toho pri začatí konania vo veci formálneho zisťovania opatrenie nebolo evidované.

(101)

Opatrenie 12: investičné príplatky vo výške 0,36 mil. EUR (0,7 mil. DEM), poskytnuté na základe systémov pomoci schválených Komisiou ako regionálna podpora investícií. V odpovedi na nariadenie o poskytnutí informácií Nemecko vyhlásilo, že zabezpečí dodržanie predpisov o kumulovaní pomoci pri poskytovaní regionálnej pomoci v prospech CWP a rešpektovanie maximálnej miery regionálnej podpory pre SME. Komisia preto považuje toto opatrenie za existujúcu pomoc. Okrem toho pri začatí konania vo veci formálneho zisťovania opatrenie nebolo evidované.

(102)

Na základe toho sa Komisia domnieva, že podľa uvedených informácií sú opatrenie 1 (vrátane 1a), 2, 3 a tiež opatrenia 9, 10, 11 a 12 existujúcou pomocou, ktorú Komisia nemusí znovu hodnotiť. Ich hodnotu však treba zohľadniť pri posudzovaní primeranosti celkovej pomoci.

D. Ostatná štátna pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES

(103)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES je akákoľvek pomoc, ktorá zvýhodnením určitých podnikov deformuje hospodársku súťaž alebo predstavuje nebezpečenstvo, že by sa tak mohlo stať, nezlučiteľná so spoločným trhom, ak poškodzuje obchod medzi členskými štátmi. Finančné opatrenia v prospech CWP zabezpečili tomuto podniku výhody, aké by podnik v ťažkostiach na trhu nebol mohol získať. Pripomeňme, že v roku 1997 bol CWP krátko pred konkurzom a nijaký súkromný investor vtedy nebol ochotný poskytnúť CWP potrebné finančné prostriedky. Keďže sa s výrobkami CWP aj obchoduje a konkurenti CWP sú zastúpení v iných členských štátoch, existuje nebezpečenstvo, že opatrenia budú deformovať hospodársku súťaž a poškodzovať obchod medzi členskými štátmi.

(104)

Opatrenia sa financujú zo štátnych prostriedkov a poskytuje ich THA/BvS, resp. spolková krajina Sasko-Anhaltsko. THA bol zriadený ako verejnoprávna inštitúcia na privatizáciu štátnych podnikov bývalej Nemeckej demokratickej republiky. Podliehal priamemu riadeniu nemeckého ministerstva financií. BvS bol založený ako následnícky orgán THA, tiež ako verejnoprávna inštitúcia. Na základe toho teda možno tieto opatrenia klasifikovať ako štátne opatrenia. Predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES a podľa toho ich treba hodnotiť.

(105)

Opatrenia 4, 5, 6, 7 a 8: tieto opatrenia, t. j. odpustenie kúpnej ceny a nabehnutých úrokov, investičný príspevok a tiež obidve 20 % záruky BvS, boli poskytnuté mimo systému pomoci; ide teda o pomoc ad hoc a takto ich treba hodnotiť. Tento fakt Nemecko nepopiera.

(106)

Opatrenia 7a/8a: podľa názoru Nemecka sa na predĺženie záruk a ich následnú transformáciu na úvery a dotácie nemožno pozerať ako na novú pomoc. Táto otázka by mala význam len vtedy, keby išlo pri opatreniach 7 a 8 o existujúcu pomoc, čo nie je tento prípad. Keďže na opatrenie 7 a 8 sa treba pozerať ako na pomoc ad hoc, sú opatrenia 7a a 8a zaradené do hodnotenia zlučiteľnosti ako časť opatrení 7 a 8.

(107)

Záruky v rámci opatrenia 7 (vrátane 7a) a opatrenia 8 (vrátane 8a) umožnili CWP získať úvery za zvýhodnených podmienok v porovnaní s normálnou ponukou na finančných trhoch. Ako prvok pomoci v záruke v rámci opatrenia 7 a opatrenia 8 Komisia hodnotí rozdiel medzi úrokovou mierou, ktorú by CWP musel zaplatiť za úver za trhových podmienok (t. j. bez záruky), a úrokovou mierou, za ktorú bol zaručený úver efektívne poskytnutý. Keďže CWP mal v čase poskytnutia záruky a úveru značné finančné ťažkosti, mohol by prvok pomoci predstavovať až 100 % výšky záruk, pretože nikto by nebol poskytol úver bez záruky. Podľa oznámenia Komisie o metóde určovania referenčných a diskontných sadzieb (21) by mali referenčné sadzby odrážať priemernú výšku trhových úrokových sadzieb platných pre poskytovanie úverov s bežnými zárukami. V oznámení sa ďalej uvádza, že takto stanovená referenčná sadzba je minimálna sadzba, ktorú možno v prípadoch osobitného rizika (napr. podnik v ťažkostiach) ešte zvýšiť. V takomto prípade sa môže prirážka vyšplhať na 400 bázických bodov alebo aj viac. Preto sa Komisia v tomto prípade domnieva, že CWP by bez týchto záruk bol musel zaplatiť minimálne úrokovú sadzbu rovnajúcu sa referenčnej sadzbe plus 400 bázických bodov. Prvok pomoci v každej záruke sa teda rovná rozdielu medzi referenčnou úrokovou sadzbou plus 400 bázických bodov a tou úrokovou sadzbou, za ktorú bol poskytnutý úver zabezpečený takouto zárukou.

(108)

Podobné úvahy platia pre transformáciu záruk na úvery BvS. Podľa názoru Komisie boli úvery poskytnuté s úrokovou sadzbou, ktorá bola nižšia ako tá, ktorú by CWP bol nútený zaplatiť na trhu. Prvok pomoci úveru BvS v rámci opatrenia 7 (vrátane 7a) a prvok pomoci úveru BvS v rámci opatrenia 8 (vrátane 8a) sa teda rovná rozdielu medzi úrokovou sadzbou, ktorú by CWP zaplatil za takýto úver na trhu, a úrokovou sadzbou, za ktorú bol poskytnutý úver od BvS. Podľa názoru Komisie by CWP bol musel zaplatiť úrokovú sadzbu minimálne na úrovni referenčnej úrokovej sadzby plus 400 bázických bodov. Prvok pomoci každého úveru sa teda rovná rozdielu medzi referenčnou úrokovou sadzbou plus 400 bázických bodov a tou úrokovou sadzbou, za ktorú bol úver skutočne poskytnutý.

E. Zlučiteľnosť

(109)

Opatrenia 4, 5, 6, 7 (vrátane 7a) a 8 (vrátane 8a) by mala Komisia hodnotiť ako pomoc ad hoc. Článok 87 ods. 2 a 3 Zmluvy o ES predpokladá výnimky zo všeobecného zákazu pomoci podľa článku 87 ods. 1.

(110)

Ustanovenie o výnimke v článku 87 ods. 2 Zmluvy o ES v tomto prípade neplatí, pretože nejde ani o sociálnu pomoc jednotlivým spotrebiteľom, ani o pomoc na odstránenie škôd spôsobených prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalosťami, ani o pomoc hospodárstvu určitých oblastí postihnutých delením Nemecka. Nemecko si takéto výnimky ani neuplatnilo.

(111)

Ďalšie ustanovenia o výnimkách obsahuje článok 87 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy o ES. Keďže hlavným cieľom pomoci nie je regionálny rozvoj, ale obnovenie dlhodobej rentability podniku v ťažkostiach, možno v tomto prípade povoliť len pomoc na reštrukturalizáciu. Na pomoc na reštrukturalizáciu sa vzťahujú najmä ustanovenia o výnimkách článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

(112)

Na posudzovanie pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu Komisia vydala smernice Spoločenstva (22), ktoré možno v tomto prípade použiť (23). Podmienky na použitie smerníc Spoločenstva sú predmetom skúmania v ďalšej časti.

(113)

Podľa názoru Komisie sa nedajú použiť žiadne iné zásady pre zlučiteľnosť ani z iných systémov pomoci Spoločenstva, ako napr. na výskum a vývoj, ochranu životného prostredia, malé a stredné podniky, zamestnanosť a vzdelávanie či rizikový kapitál.

(114)

Podľa odseku 2.1 smerníc Spoločenstva je finančná slabosť podnikov, ktoré dostávajú pomoc na reštrukturalizáciu, podmienená nedostatočnou výkonnosťou v minulosti a nepriaznivými vyhliadkami do budúcnosti. K typickým príznakom patria klesajúce výnosy alebo narastajúce straty, pokles obratu, rast skladových zásob, nadmerné kapacity, klesajúci cashflow, narastajúca zadlženosť a úrokové zaťaženie a tiež pokles čistej účtovnej hodnoty.

(115)

V čase poskytnutia pomoci rástli v CWP straty a podnik bol konfrontovaný so závažným nedostatkom likvidity, ako už bolo uvedené vyššie. Preto Komisia zastáva názor, že CWP bol v čase poskytnutia pomoci podnikom v ťažkostiach.

(116)

Nevyhnutným predpokladom každého reštrukturalizačného plánu je obnovenie dlhodobej rentability podniku v rámci primeraného časového úseku, na základe realistických očakávaní budúceho vývoja podniku. Okrem toho je pomoc na reštrukturalizáciu viazaná na vhodnú koncepciu reštrukturalizácie. Reštrukturalizačný plán spravidla predpokladá reorganizáciu a racionalizáciu obchodných oblastí na efektívnej báze. Okrem iného treba zohľadniť okolnosti, ktoré viedli k ťažkostiam.

(117)

V prípade CWP musíme konštatovať, že prvá reštrukturalizácia po privatizácii nebola korunovaná úspechom. Druhá reštrukturalizácia na základe obidvoch dokumentov, na ktoré odkazujú odôvodnenia 40 a 41, sa uskutočnila v roku 1997. Aj keď sú medzi nimi rozdiely, stratégia zrejme sledovala zavedenie mokrého spôsobu výroby. Na tento účel bolo potrebné extrakčné zariadenie, ktoré by mohlo ako surovinu používať MGA a znížiť závislosť od vysokých cien elementárneho fosforu. Okrem toho sa mala zvýšiť kvalita najdôležitejšieho konečného produktu, t. j. fosfátov. Medzi obidvoma týmito cieľmi existuje vzájomné prepojenie: hospodárna výroba fosfátu z ľahko dostupného a cenovo výhodného materiálu bola v CWP možná len po zavedení mokrého spôsobu výroby. V snahe posúdiť, či stratégia z roku 1996 bola vhodná, treba posúdiť opatrenia, ktoré sa predpokladali na zavedenie mokrého spôsobu.

(118)

Ako vyplýva zo znaleckého posudku Prayon-Rupel, nový spôsob výroby nemožno zaviesť len na základe drobných zmien existujúcich zariadení. Mokrý spôsob výroby si vyžaduje celkom iné zariadenia ako termický a vyžaduje okrem iného aj predbežné a následné spracovanie produktu vrátane defluorizácie, koncentrácie, odfarbovania atď. Stratégia z roku 1996 však neobsahovala žiaden z týchto procesov. Stupeň predbežnej úpravy bol začlenený až v decembri 1997, keď sa už projekt rozbiehal a keď laboratórne testy takúto potrebu preukázali. Takéto testy sa mali urobiť pred začiatkom projektu a mali sa stať základom výpočtu celkových nákladov. V štúdii DLM o realizovateľnosti výstavby zariadenia z novembra 1997 sa tiež spomína potreba predbežnej úpravy kyseliny fosforečnej pri mokrom spôsobe výroby. Takúto štúdiu bolo treba vypracovať pred zostavením reštrukturalizačného plánu a použiť ako základ stanovenia nákladov a financovania reštrukturalizácie. Čo sa týka konečného spracovania, bolo zaradené až začiatkom roku 1999, hoci CWP tvrdí, že bolo potrebné len preto, lebo dodávateľ už nebol schopný dodávať kyselinu v primeranej kvalite. Komisia sa však s týmto názorom nestotožňuje: zmluva medzi CWP a jeho dodávateľom je z júla 1998, zatiaľ čo koncepcia projektu vznikla v roku 1996. Už v roku 1996 malo byť jasné, že bude potrebná konečná úprava, najmä preto, aby sa získali produkty s vysokým stupňom čistoty pre potravinársky priemysel, ako ich plánoval CWP. Predbežná a konečná úprava produktov si tiež vyžaduje väčšie zariadenia, ako to aj CWP v roku 1999 pripustil. Tieto skutočnosti sa tiež mali brať do úvahy od začiatku.

(119)

Okrem toho dokumenty z roku 1996, ktoré tvorili základ koncepcie reštrukturalizácie, neobsahovali adekvátne riešenie pre vysoko toxický rafinát. Niečo také sa vôbec nespomínalo ani v oznámení z roku 1997. V štúdii DLM o realizovateľnosti výstavby zariadenia z novembra 1997 sa uvádza, že fosfát získaný z rafinátu (s obsahom kyseliny fosforečnej) má príliš vysoký obsah kovov a treba určiť, aký je prijateľný podiel. Inými slovami, štúdia poukazuje na problém a možný spôsob riešenia, ale riešenie neuvádza. Neskôr CWP zrejme dúfal, že sa mu rafinát podarí predať, musel však konštatovať, že v tomto smere neexistuje žiadna ponuka, čo potom prispelo k akútnej finančnej kríze v roku 2000. Už vo fáze koncepcie v roku 1996 malo byť jasné, že treba vyriešiť problém toxického rafinátu. Ak takýmto riešením mohol byť predaj, bolo treba trhovou štúdiou zistiť, či sa to dá realizovať. V dokumentoch z rokov 1996 a 1997 sa však tento problém nespomína ani raz.

(120)

Z dôvodu nedostatočného plánovania krokov potrebných na dosiahnutie cieľa došlo k jednoznačnému podceneniu nákladov na celý investičný program a osobitne na extrakčné zariadenie. Nemecko sa však s týmto názorom nestotožňuje a predkladá štúdiu DLM týkajúcu sa nákladov na extrakčné zariadenie. Štvorstránkový dokument, založený na teoretických výpočtoch, ktoré treba podložiť praktickými testmi, je len čírym zoznamom nákladov na výrobu kyseliny fosforečnej mokrým spôsobom. Náklady na výstavbu samotného zariadenia nie sú predmetom odhadu. To teda nič nemení na domnienke, že náklady na investičný program a osobitne na extrakčné zariadenie sa pri vypracovaní stratégie reštrukturalizácie dôsledne neplánovali. Potvrdilo sa to dodatočne, pretože náklady boli značne podhodnotené. Extrakčné zariadenie, plánované v roku 1996 za 3,07 mil. EUR (6 mil. DEM), vyvolalo do roku 2000/2001, keď boli práce pre nedostatok likvidity zastavené, náklady vo výške 7,72 mil. EUR (15,1 mil. DEM). Celkové investície, plánované v roku 1996 v hodnote 7,67 mil. EUR, sa do roku 2000/2001 zvýšili na 17,93 mil. EUR.

(121)

Absencia skutočného plánovania reštrukturalizačných opatrení a investičných nákladov mala nevyhnutne za následok, že extrakčné zariadenie nebolo ešte v roku 1998 dokončené a CWP sa nepodarilo obnoviť svoju dlhodobú rentabilitu do roku 2000, ako sa pôvodne predpokladalo. V roku 2000 nemal CWP splatený žiaden z poskytnutých úverov, extrakčné zariadenie nebolo ani zďaleka dokončené, podnik bol naďalej závislý od elementárneho fosforu a hrozil mu konkurz. Z toho možno usudzovať, že reštrukturalizačná stratégia z roku 1996 v roku 2000 skrachovala.

(122)

Nemecko však zastáva iný názor. Podľa názoru Nemecka CWP, ktorý odvrátil konkurz predajom fosfátovej divízie spoločnosti TI, týmto úspešne zavŕšil reštrukturalizáciu tejto podnikateľskej oblasti. Reštrukturalizácia divízie kyseliny fosforečnej bude podľa názoru Nemecka tiež úspešne ukončená, len čo TI zaplatí zvyšnú kúpnu cenu, lebo potom CWP dokončí nové extrakčné zariadenie a obnoví svoju rentabilitu. Na podporu tohto tvrdenia Nemecko predložilo posudok Dr. Scheibitza z 25. júla 2000. Nemecko prišlo k záveru, že pôvodná stratégia bola úspešná, a ak by aj Komisia nemala tento názor, zmeny v pôvodnej koncepcii zabezpečili životaschopnosť CWP.

(123)

Komisia však s týmto názorom nesúhlasí. Predovšetkým nemožno rozdeliť reštrukturalizáciu CWP na dve podnikové divízie (fosfáty a kyselina fosforečná): ide o jeden podnik, ktorý sa dostal do ťažkostí a pre ktorý bola vypracovaná koncepcia reštrukturalizácie. Okrem toho reštrukturalizácia obidvoch oblastí navzájom súvisí: efektívna výroba fosfátov je možná len vtedy, ak sa CWP bude môcť oprieť o hospodárnu výrobu kyseliny fosforečnej. Aj keď CWP rozšíril paletu produktov a potenciálne zvýšil aj kvalitu svojich fosfátov, nebola v žiadnom momente možná efektívna výroba, pretože stále pretrvávala závislosť od elementárneho fosforu. Skutočnosť, že CWP sa stiahol zo svojho tradičného trhu, aby odvrátil hroziaci konkurz, nemožno považovať za úspešnú reštrukturalizáciu, ale za dôkaz skrachovania pôvodnej koncepcie. Ďalej treba povedať, že reštrukturalizácia ešte nebola ukončená. Extrakčné zariadenie, ktorého dostavba sa plánovala na rok 1998, t. j. ešte pred „predajom“ fosfátovej divízie spoločnosti TI, ešte stále nie je schopné prevádzky a zariadenia na výrobu kyseliny fosforečnej termickým spôsobom boli odstavené. Komisia to nemôže považovať za zmenu pôvodnej koncepcie reštrukturalizácie: je jasné, že pôvodná stratégia v roku 2000 úplne stroskotala a CWP sa odvtedy nachádza v celkom novej situácii.

(124)

Komisia rovnako nemôže súhlasiť s názorom Nemecka, že modifikovaná stratégia je schopná zlepšiť šance CWP na prežitie. Komisia konštatuje, že posudok Dr. Scheibitza, ktorý Nemecko predložilo ako dôkaz možnosti technickej realizácie extrakčného zariadenia, poukazuje na dva hlavné problémy. Po prvé bez vyriešenia problému s rafinátom zariadenie nebude možné prevádzkovať. Po druhé CWP zjavne neplánovalo nijakú pilotnú fázu, ktorá by jasne ukázala, či sú so zariadením nejaké problémy. Ako sa dalo očakávať, CWP stál krátko po predložení posudku na pokraji konkurzu. Podľa existujúcich informácií problém s rafinátom nie je vyriešený. Aj keby sa CWP podarilo linku dokončiť, bez testovacej fázy by sa mohli vyskytnúť ďalšie problémy. Na záver Komisia konštatuje, že CWP je malým hráčom na ťažkom, vo veľkej miere koncentrovanom trhu, ovládanom veľkými podnikmi, ako sú Rhodia, Astaris, Prayon a TI. CWP určite nemá ľahký prístup k financovaniu a trpí chronickým nedostatkom likvidity. Ani dokončenie extrakčného zariadenia by samo osebe nezabezpečilo prežitie podniku.

(125)

A na záver, Komisia sa domnieva, že stratégia z roku 1996 nebola dôkladne plánovaná, chýbali tam potrebné kroky a podcenili sa náklady. Takáto stratégia nemohla viesť k obnoveniu dlhodobej životaschopnosti podniku. Potvrdili to početné zmeny koncepcie. Preto ani neprekvapuje, že v čase, keď reštrukturalizácia mala byť úspešne ukončená, sa CWP nachádzal na pokraji konkurzu. Okrem toho sa Komisia domnieva, že stratégia z roku 1996, na ktorú bola pomoc poskytnutá, v roku 2000 úplne stroskotala a už neexistuje záruka ďalšieho prežitia CWP. Predpoklady podľa ods. 3.2.2 bodu i) smerníc Spoločenstva teda neboli splnené.

(126)

Rozsah a intenzitu pomoci je potrebné obmedziť na minimálnu mieru potrebnú pre reštrukturalizáciu a udržať ju v pomere k zisku očakávanému z hľadiska Spoločenstva. Preto sa od príjemcov pomoci zvyčajne žiada, aby k plánu reštrukturalizácie prispeli významnou mierou z vlastných alebo cudzích prostriedkov. Okrem toho sa musí pomoc poskytnúť v takej forme, aby podniku nevznikol nadbytok likvidity, ktorý by sa mohol použiť na agresívne správanie poškodzujúce trh v tých oblastiach činnosti, ktoré nie sú procesom reštrukturalizácie zasiahnuté.

(127)

Podľa informácií Nemecka z roku 1997 celkové náklady na reštrukturalizáciu mali predstavovať 12,88 mil. EUR (pozri tabuľku 4). V odpovedi na začatie konania vo veci formálneho zisťovania Nemecko uviedlo, že celkové náklady na reštrukturalizáciu predstavujú 18,87 mil. EUR (pozri tabuľku 5).

(128)

V oznámení z roku 1997 sa ako príspevok príjemcu pomoci na reštrukturalizáciu uvádzajú dve položky: financovanie investícií vo výške 5,11 mil. EUR (10 mil. DEM) a príspevok spoločníkov vo výške pôvodne 0,15 mil. EUR (0,3 mil. DEM). Ako je uvedené v začatí konania vo veci formálneho zisťovania, investičný záväzok bol predpokladom privatizácie v roku 1994, ktorá sa začala dva roky pred začiatkom reštrukturalizácie, a nie príspevkom k reštrukturalizácii z roku 1996. Okrem toho tento investičný záväzok hovorí iba to, že majú byť uskutočnené investície vo výške 5,11 mil. EUR. Preto tento záväzok nemožno považovať za príspevok súkromného investora k reštrukturalizácii z roku 1996.

(129)

Úvery zabezpečené štátnymi zárukami sa nemôžu považovať za príspevok súkromného investora, ako to tvrdil CWP.

(130)

V odpovedi na nariadenie o poskytnutí informácií Nemecko ako príspevok investora uvádza dodávateľský úver od firmy Vopelius. Treba povedať, že tu nejde o úver ako taký, ale o niekoľkotýždňový odklad platieb za dodávky surovín od firmy Vopelius. V prípade sumy vo výške 2,75 mil. EUR, ktorú Nemecko uvádza ako príspevok investora, ide o otvorenú pohľadávku Vopeliusa v januári 1998. Výška pohľadávky neustále kolíše. V januári 1997 dosahovala 0,73 mil. EUR, potom v apríli 1997 klesla na 0,4 mil. EUR, zatiaľ čo do januára 1998 zasa stúpala. Takýto krátkodobý odklad platieb za záväzky, ktoré nie sú v nijakej súvislosti s financovaním nákladov na reštrukturalizáciu, nemožno považovať za príspevok k reštrukturalizácii.

(131)

Ostatné opatrenia uvedené Nemeckom ako vlastný príspevok v odpovedi na nariadenie o poskytnutí informácií patria do obdobia po roku 1998, a teda nemajú nič spoločné s poskytnutím pomoci koncom roka 1996/začiatkom 1997 alebo s pôvodnou koncepciou reštrukturalizácie.

(132)

Dokonca ani keby Komisia uznala za vlastný príspevok plánované náklady na reštrukturalizáciu, ako ich pôvodne oznámilo Nemecko (12,88 mil. EUR), a aj upísaný kapitál podniku vo výške 0,29 mil. EUR, ako aj 0,15 mil. EUR od spoločníkov, ktoré sú uvedené v oznámení z roku 1997, tvoril by vlastný príspevok v porovnaní s nákladmi na reštrukturalizáciu 3,4 %, čo je zjavne nedostatočné, aj keď berieme do úvahy doterajšiu prax poskytovania pomoci podnikom so sídlom vo východných spolkových krajinách.

(133)

Z toho vyplýva, že predpoklad, aby pomoc bola v primeranom pomere k nákladom a prínosom reštrukturalizácie, splnený nie je. Kritériá uvedené v ods. 3.2.2 bode iii) smerníc Spoločenstva zjavne nie sú splnené.

(134)

Ako sa už spomínalo, koncepcia reštrukturalizácie z roku 1996 sa nerealizovala. S tým súvisí aj fakt, že neboli splnené ani predpoklady podľa ods. 3.2.2 bodu iv) smerníc Spoločenstva.

F. Záver

(135)

Hodnotenie ex ante ukazuje, že pomoc, tak ako bola pôvodne plánovaná a poskytnutá, nespĺňa predpoklady stanovené smernicami Spoločenstva, a teda nie je zlučiteľná so spoločným trhom. Tiež treba poznamenať, že neskoršie udalosti, tak v období schválenia ďalších opatrení, ako aj po realizácii posledných opatrení, len potvrdzujú tento záver: je jasné, že pôvodná stratégia, na ktorú bola pomoc poskytnutá, stroskotala a budúcnosť podniku je veľmi neistá.

(136)

Komisia preto považuje pomoc poskytnutú v prospech CWP za nezlučiteľnú so spoločným trhom. V súlade s článkom 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (24) Komisia pri negatívnom posúdení protiprávne poskytnutej pomoci rozhodne, že príslušný členský štát prijme všetky potrebné opatrenia s výnimkou tých, ktoré by boli v rozpore s nejakou všeobecne platnou zásadou právnych predpisov Spoločenstva.

(137)

V danom prípade boli všetky opatrenia pomoci vrátane tých, ktoré boli pôvodne oznámené, poskytnuté bez toho, že by ich schválila Komisia platným rozhodnutím. Možno ich teda považovať za protiprávne poskytnutú pomoc. Vzhľadom na skutočnosť, že proti predchádzajúcemu rozhodnutie bola v riadnom termíne podaná žaloba a Súd prvého stupňa ho vyhlásil za neplatné, všeobecné právne princípy Spoločenstva, najmä zásada právnej istoty a oprávnenej dôvery, nevylučujú vrátenie pomoci. Je to v súlade s relevantnými rozsudkami súdov Spoločenstva (25). V opačnom prípade by kontrola právoplatnosti rozhodovania orgánov Spoločenstva v právnych aktoch, vykonávaná sudcami Spoločenstva podľa článku 220, 230 ods. 1 a článku 233 Zmluvy o ES, nemala praktickú účinnosť (26). Z tohto hľadiska nemožno robiť nijaký rozdiel medzi pôvodne oznámenými opatreniami pomoci a tými, ktoré boli od začiatku protiprávne poskytnuté.

(138)

Komisia preto zastáva názor, že Nemecko by malo do dvoch mesiacov po prijatí tohto rozhodnutia požiadať príjemcov pomoci o jej vrátenie spolu s úrokmi. Okrem toho Komisia považuje za potrebné, aby Nemecko do dvoch mesiacov po prijatí tohto rozhodnutia predložilo podklady preukazujúce, že sa začalo konanie o vrátení pomoci voči príjemcovi protiprávne poskytnutej pomoci (obežník správneho orgánu a výmer na vrátenie pomoci),

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Štátna pomoc, ktorú Nemecko poskytlo v prospech podniku Chemische Werke Piesteritz, je nezlučiteľná so spoločným trhom.

Pomoc tvoria tieto opatrenia:

1.	Opatrenie 4: odpustenie kúpnej ceny vo výške 3 181 769 EUR.

2.	Opatrenie 5: odpustenie úrokov z kúpnej ceny vzniknutých do konca roka 1996 vo výške 237 239 EUR.

3.	Opatrenie 6: investičný príplatok vo výške 1 799 747 EUR.

Opatrenie 7 (vrátane 7a): záruka/úver od BvS v hodnote 644 228 EUR. Prvok pomoci záruky sa rovná rozdielu medzi referenčnou úrokovou sadzbou plus 400 bázických bodov a tou úrokovou sadzbou, za ktorú bol poskytnutý úver zabezpečený takouto zárukou. Prvok pomoci úveru sa rovná rozdielu medzi referenčnou úrokovou sadzbou plus 400 bázických bodov a tou úrokovou sadzbou, za ktorú bol poskytnutý úver od BvS.

Opatrenie 8 (vrátane 8a): záruka/úver od BvS v hodnote 869 196 EUR. Prvok pomoci záruky sa rovná rozdielu medzi referenčnou úrokovou sadzbou plus 400 bázických bodov a tou úrokovou sadzbou, za ktorú bol poskytnutý úver zabezpečený takouto zárukou. Prvok pomoci úveru sa rovná rozdielu medzi referenčnou úrokovou sadzbou plus 400 bázických bodov a tou úrokovou sadzbou, za ktorú bol poskytnutý úver od BvS.

Článok 2

1. Nemecko prijme všetky potrebné opatrenia, aby príjemca vrátil pomoc uvedenú v článku 1, ktorá mu bola poskytnutá protiprávne.

Úver na základe opatrenia 7 (vrátane 7a) a úver na základe opatrenia 8 (vrátane 8a) prestane byť do dvoch mesiacov po uverejnení tohto rozhodnutia k dispozícii.

2. Vrátenie pomoci prebehne bezodkladne podľa vnútroštátnych postupov, pokiaľ tieto umožňujú okamžité a účinné vykonanie tohto rozhodnutia. Spätne požadovaná suma obsahuje úroky splatné od momentu, keď mal príjemca pomoc protiprávne k dispozícii, až do jej skutočného vrátenia. Úroky sa počítajú podľa ustanovení kapitoly V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 (27).

Článok 3

Nemecko oznámi Komisii do dvoch mesiacov po zverejnení tohto rozhodnutia opatrenia prijaté na jeho vykonanie.

Na tento účel použije Nemecko dotazník, ktorý je uvedený v prílohe k rozhodnutiu. Okrem toho Nemecko ešte predloží Komisii všetky podklady preukazujúce, že sa začalo konanie o vrátení pomoci voči príjemcovi protiprávne poskytnutej pomoci.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené Spolkovej republike Nemecko.

V Bruseli 2. marca 2005

Za Komisiu

Neelie KROES

členka Komisie

(1) Ú. v. ES C 226, 11.8.2001, s. 2.

(2) Ú. v. ES C 51, 18.2.1998, s. 7.

(3) Rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. marca 2001, prípad T-73/98, Société Chimique Prayon Rupel SA verzus Komisia Európskych spoločenstiev, Zb. 2001, s. II-867.

(4) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(5) Spoločnosť CWP zmenila v roku 1998 svoje finančné výkazníctvo. Údaje za rok 1998 zodpovedajú obdobiu október–december 1998.

(6) V rámci nariadenia o poskytnutí informácií Nemecko informovalo Komisiu, že spoločnosť CWP vlastní 100 % dcérsku spoločnosť, podnik KEB Kali Elektrolyse GmbH, Bitterfeld. Tento dcérsky podnik bol založený v roku 1998, aby prevádzkoval zariadenie na elektrolýzu draslíka. Pretože tento zámer sa nikdy nerealizoval, podnik bol premenovaný na Vopelius-Bioprodukte GmbH a následne predaný podniku Vopelius Chemie AG.

(7) http://www.bvt.de/

(8) Časti tohto textu boli vypustené, aby sa zabezpečilo, že sa nezverejnia dôverné informácie; tieto časti sa uvádzajú v hranatých zátvorkách a sú označené hviezdičkou.

(9) http://europa.eu.int/comm/competition/state_aid/others/reference_rates.html

(10) Výkaz o dodatočných rokovaniach BvS č. 33, ktorých ukončenie bolo oznámené v auguste 1999. Dlhy boli odpustené pod podmienkou, že nový partner CWP vloží likvidný kapitálový vklad vo výške 2,05 mil. EUR (4 mil. DEM).

(11) Znalecký posudok „Čistenie mokrej kyseliny fosforečnej použitím kvapalno-kvapalnej extrakcie“, DLM, november 1997.

(12) „Odhad prevádzkových nákladov na zariadenie na extrakciu mokrej kyseliny fosforečnej“, DLM, september 1996.

(13) Príloha 42 k listu zo 4. júla 2003.

(14) Pozri poznámku pod čiarou č. 3.

(15) Ú. v. ES C 368, 23.12.1994, s. 12.

(16) Ú. v. ES L 107, 30.4.1996, s. 4.

(17) Bod 3.1 režimu THA N 768/94 uvádza, že povinnosť oznamovať privatizačné procesy Komisii existuje len vtedy, ak podnik v čase privatizácie má viac ako 250 zamestnancov [SG(95) D/1062 z 1.2.1995].

(18) SG(92) D/17613 z 8.12.1992.

(19) N 413/91, smernica spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko na poskytovanie záruk [SG(91) D/15633 z 8.8.1991].

(20) 26. rámcový plán, úloha Spoločenstva „Zlepšovanie regionálnej hospodárskej štruktúry“, N 123/97 [SG(97) D/7104 z 18.8.1997 a SG(98) D/7191 z 18.8.1998].

(21) Ú. v. ES C 273, 9.9.1997, s. 3.

(22) Pozri poznámku pod čiarou č. 14.

(23) Bod 7.5 smerníc z roku 1999 uvádza: „Všetku pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu, ktorá bola poskytnutá bez schválenia Komisie (…), bude Komisia (…) posudzovať z hľadiska zlučiteľnosti so spoločným trhom na základe smerníc platných v čase poskytnutia pomoci (…)“ (Ú. v. ES C 288, 9.10.1999, s. 2).

(24) Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené Aktom o pristúpení z roku 2003.

(25) Rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zo 14. januára 1997 vo veci C-169/95, Španielske kráľovstvo verzus Komisia Európskych spoločenstiev, Zb. 1997, s. I-135, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. augusta 2003 v súvisiacich veciach T-116/01 a T-118/01, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcoya verzus Komisia Európskych spoločenstiev, Zb. 2003, s. II-2957.

(26) Súvisiace veci T-116/01 a T-118/01 (citované vyššie, odôvodnenie 209).

(27) Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1.

		ISSN 1725-5147
Úradný vestník Európskej únie		L 296

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 48 12. novembra 2005

Obsah		I Akty, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
		Nariadenie Komisie (ES) č. 1844/2005 z 11. novembra 2005, ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny	1
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1845/2005 z 11. novembra 2005, ktorým sa otvára stála verejná súťaž na ďalší predaj kukurice v držbe českej intervenčnej agentúry na trhu Spoločenstva	3
		Nariadenie Komisie (ES) č. 1846/2005 z 11. novembra 2005 stanovujúce minimálne predajné ceny masla pre 174. individuálnu výzvu na predkladanie ponúk, uskutočnenú v rámci stáleho ponukového konania ustanoveného v nariadení (ES) č. 2571/97	6
		Nariadenie Komisie (ES) č. 1847/2005 z 11. novembra 2005 stanovujúce maximálne výšky subvencií pre smotanu, maslo a zahustené maslo pre 174. zvláštne ponukové konanie uskutočnené v rámci stáleho ponukového konania ustanoveného v nariadení (ES) č. 2571/97	8
		Nariadenie Komisie (ES) č. 1848/2005 z 11. novembra 2005 stanovujúce maximálnu výšku subvencie pre zahustené maslo na 346. individuálnu výzvu na predkladanie ponúk, uskutočnenú v rámci stáleho ponukového konania ustanoveného v nariadení (EHS) č. 429/90	10
		Nariadenie Komisie (ES) č. 1849/2005 z 11. novembra 2005 stanovujúce minimálnu predajnú cenu masla pri 30. individuálnej výzve na verejné obstarávanie, vyhlásené na základe obvyklej výzvy na verejné obstarávanie, ktorá sa odvoláva na nariadenie (ES) č. 2771/1999	11
		Nariadenie Komisie (ES) č. 1850/2005 z 11. novembra 2005 stanovujúce minimálnu predajnú cenu prášku z odstredeného mlieka pri 29. individuálnej výzve na verejnú súťaž vyhlásenú na základe obvyklej výzvy na verejnú súťaž, ktorá sa odvoláva na nariadenie (ES) č. 214/2001	12
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1851/2005 z 11. novembra 2005, ktorým sa určujú indexy uplatniteľné na obilniny vyvezené vo forme Irish whiskey na obdobie roka 2005/2006	13
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1852/2005 z 11. novembra 2005, ktorým sa určujú indexy uplatniteľné na obilniny vyvezené vo forme Scotch whisky na obdobie roka 2005/2006	15
	*	Smernica Komisie 2005/77/ES z 11. novembra 2005, ktorou sa mení a dopĺňa príloha V k smernici Rady 2000/29/ES o ochranných opatreniach proti zavlečeniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty do Spoločenstva a proti ich rozšíreniu v rámci Spoločenstva	17

	II Akty, ktorých uverejnenie nie je povinné
	Rada
*	Rozhodnutie Rady z 8. novembra 2005, ktorým sa vymenúva člen vo Výbore regiónov	18
	Komisia
*	Rozhodnutie Komisie z 2. marca 2005 o štátnej pomoci Nemecka v prospech Chemische Werke Piesteritz [oznámené pod číslom K(2005) 427] ( 1 )	19
*	Rozhodnutie Komisie z 11. novembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 97/569/ES, pokiaľ ide o zaradenie jednej prevádzkarne v Južnej Afrike do predbežných zoznamov prevádzkarní tretích krajín, z ktorých členské štáty povoľujú dovoz mäsových výrobkov [oznámené pod číslom K(2005) 4283] ( 1 )	39
*	Rozhodnutie Komisie z 11. novembra 2005 o nezaradení naledu do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS a odobratí povolení prípravkov na ochranu rastlín s obsahom tejto účinnej látky [oznámené pod číslom K(2005) 4351] ( 1 )	41
*	Rozhodnutie Komisie z 11. novembra 2005 o finančnom príspevku Spoločenstva v roku 2005 na pokrytie výdavkov vzniknutých v Belgicku, Francúzsku a Holandsku na účely zneškodňovania organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty [oznámené pod číslom K(2005) 4356]	42

(EUR/100 kg)
Kód KN	Kód tretích krajín (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	052	66,1
	096	36,8
	204	71,6
	999	58,2
0707 00 05	052	111,0
	204	23,8
	999	67,4
0709 90 70	052	109,5
	204	95,7
	999	102,6
0805 20 10	204	69,6
0805 20 10	999	69,6
0805 20 30, 0805 20 50, 0805 20 70, 0805 20 90	052	69,6
	624	114,3
	999	92,0
0805 50 10	052	67,2
	388	54,9
	999	61,1
0806 10 10	052	114,0
	400	228,0
	508	259,4
	624	162,5
	720	99,7
	999	172,7
0808 10 80	388	110,4
	400	106,5
	404	98,6
	512	131,2
	720	26,7
	800	160,7
	804	82,0
	999	102,3
0808 20 50	052	106,4
	720	44,3
	999	75,4

1	2	3	4
Poradové číslo uchádzača	Číslo dávky	Množstvo (t)	Ponúknutá cena EUR/t
1
2
3
atď.

(EUR/100 kg)
Vzorec			A		B
Spôsob zavedenia			So značkovacími látkami	Bez značkovacích látok	So značkovacími látkami	Bez značkovacích látok
Minimálna predajná cena	Maslo ≥ 82 %	Prirodzené	206	210	—	210
Minimálna predajná cena	Maslo ≥ 82 %	Zahustené	204,1	—	—	—
Záruka na spracovanie		Prirodzené	79	79	—	79
Záruka na spracovanie		Zahustené	79	—	—	—

Indexy uplatniteľné v Írsku
Obdobie uplatňovania	Uplatniteľný index
	pre jačmeň používaný na výrobu Irish whiskey, kategória B (1)	pre obilniny používané na výrobu Irish whiskey, kategória A
Od 1. októbra 2005 do 30. septembra 2006	0,388	1,019

Indexy uplatniteľné v Spojenom kráľovstve
Obdobie uplatňovania	Uplatniteľný index
	pre jačmeň spracovaný na slad používaný na výrobu sladu whisky	pre obilniny používané na výrobu obilnej whisky
Od 1. októbra 2005 do 30. septembra 2006	0,543	0,551