(1)

Komisia listom z 31. januára 2003 informovala Francúzsko o svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania, ktoré ustanovuje článok 88 ods. 2 Zmluvy o ES (ďalej len „rozhodnutie o otvorení“), zamerané na preskúmanie finančných opatrení zavedených francúzskymi orgánmi v prospech France Télécom (ďalej len „FT“ alebo „podnik“) a na preskúmanie systému odvodu živnostenskej dane, ktorá sa uplatňuje u tohto operátora. Opis skutočností vedúcich k otvoreniu tohto konania nie je súčasťou tohto rozhodnutia (2).

(2)

Rozhodnutie o otvorení sa Francúzsku oznámilo 31. januára 2003. Oznámenie o vydaní korigenda sa Francúzsku oznámilo 7. marca 2003 následne po oprave podstatných chýb.

(3)

Francúzsko oznámilo Komisii doplňujúce informácie listami zo 4. apríla 2003, z 15. mája 2003 a z 29. januára 2004.

(4)

Rozhodnutie Komisie o otvorení konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (3). Komisia vyzvala tretie zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k predmetným opatreniam pomoci.

(5)

Komisia dostala od tretích zainteresovaných strán nasledujúce pripomienky:

(6)

Komisia odovzdala pripomienky Francúzsku 16. mája 2003 a zároveň mu poskytla možnosť vyjadriť sa k nim.

(7)

Francúzske orgány predložili svoje stanovisko v listoch z 30. júna 2003 a z 29. júla 2003.

(8)

Komisia dostala ďalšie informácie a dokumenty od zainteresovaných tretích strán, ktoré sú uvedené nižšie:

(9)

Komisia si vyžiadala doplňujúce vysvetlenia od francúzskych orgánov listami z nasledujúcich dátumov:

(10)

Komisia zaslala francúzskym orgánom 3. mája a 14. júna 2004 listy uvedené v odôvodnení 8.

(11)

Komisia vypočula predstaviteľov zainteresovaných tretích strán v priebehu tohto konania počas rôznych stretnutí.

(12)

Komisia sa stretla s francúzskymi orgánmi, ako aj s FT 22. januára a 16. a 23. júna 2004.

(13)

Faxom z 5. júla 2004 francúzske orgány zaslali Komisii nové výpočty týkajúce sa osobitného systému odvodu živnostenskej dane. V dňoch 13., 15. a 16. júla 2004 francúzske orgány zaslali Komisii doplňujúce pripomienky.

(14)

Predmetom tohto rozhodnutia je len osobitný systém odvodu živnostenskej dane, ktorý sa uplatňuje vo FT, ako sa stanovuje v rozhodnutí o otvorení.

(15)

Opatrenie, ktoré je predmetom skúmania, už bolo podrobne opísané v rozhodnutí o otvorení (7), a tento opis je súčasťou tohto rozhodnutia len v potrebnom rozsahu.

(16)

Do roku 1990 činnosť FT vykonávalo riaditeľstvo Ministerstva pôšt a telekomunikácií. Ako verejná štátna správa bývalé generálne riaditeľstvo telekomunikácií nebolo povinné odvádzať žiadnu z nasledujúcich daní: i) živnostenská daň; ii) pozemkové dane za zastavané alebo nezastavané pozemky a iii) daň zo zisku (8). Získavalo dotáciu dodatkovým rozpočtom z rozpočtu štátu, ktorá vykazovala značný prebytok, a povinne odvádzalo hospodársky prebytok do štátneho rozpočtu, ako aj určité preddavky na financovanie osobitných činností.

(17)

Zákon č. 90-568 z 2. júla 1990 o organizácii verejnej správy pôšt a telekomunikácií transformoval bývalé generálne riaditeľstvo telekomunikácií na dve právnické osoby s rozdielnym postavením verejnoprávnych inštitúcií (Pošta a FT), s určitou nezávislosťou v oblasti financovania, a podliehajúce obchodnému právu. Udelenie postavenia právnickej osoby týmto dvom subjektom malo viesť k uplatňovaniu všeobecných pravidiel zdaňovania. Podľa článku 1654 Všeobecného daňového zákonníka (Code général des impôts, ďalej len „CGI“) „podniky verejnej správy, štátne priemyselné podniky alebo štátne obchodné podniky a podniky, v ktorých má účasť štát alebo miestna samospráva, sú povinné uskutočňovať odvody podľa všeobecných pravidiel, teda odvádzať všetky dane a poplatky, ktoré odvádzajú súkromné podniky, ktoré majú rovnaký predmet činnosti“. Následne mal FT odvádzať dane podľa všeobecných pravidiel, a to od dátumu svojho vzniku, teda od 1. januára 1991 (článok 1 zákona č. 90-568 z 2. júla 1990). Napriek tejto zásade, odvolávajúcej sa na samotný zákon č. 90-568 (9), zákonodarca zaviedol daňové pravidlá odchyľujúce sa od všeobecných pravidiel pre FT (články 18 až 21 zákona č. 90-568) a určil dva systémy, systém na „prechodné“ obdobie, ktorý sa uplatňoval od 1. januára 1991 do 1. januára 1994, a potom systém na „definitívne“ obdobie, ktorý sa uplatňuje od 1. januára 1994 a je bez časového obmedzenia:

(18)

Pripomienky, ktoré zaslali zainteresované strany, sa obmedzujú na opakovanie tvrdení, ktoré Komisia predložila v rámci rozhodnutia o otvorení. Preto sa neopakujú v tomto rozhodnutí.

(19)

Tvrdenia predložené francúzskymi orgánmi sa sústredili na základný problém, a to, či osobitný daňový systém ustanovený štátom v prospech FT nezvýhodňuje tento podnik. Francúzske orgány uznávajú, že FT sa riadil osobitným systémom odvodu živnostenskej dane od roku 1991 do roku 2002, ale usúdili, že tento systém mu nepriniesol žiadne daňové zvýhodnenie a nijako nezasahuje do verejných zdrojov, pretože išlo o zvýšenie odvodu daní FT vzhľadom na podmienky stanovené všeobecnými pravidlami. Francúzske orgány viedli k tomuto záveru tri skutočnosti uvedené v nasledujúcich bodoch:

(20)

V druhom rade francúzske orgány trvali na skutočnosti, že uvedené opatrenia by sa mali považovať za platné. Počas stretnutí s Komisiou, ktoré sa konali 16. a 23. júna 2004, francúzske orgány spochybnili výpočty, ktoré oni sami predtým predložili Komisii a ktoré sa týkali rozdielu medzi FT odvedenou živnostenskou daňou a tou, ktorú mal FT odvádzať podľa ustanovení všeobecných pravidiel. Podľa názoru francúzskych orgánov nemožno s istotou vypočítať nižšie daňové zaťaženie FT pri odvode živnostenskej dane od roku 1994. A teda podľa názoru francúzskych orgánov by Komisia nemala určovať riešenie tejto otázky. Listom z 5. júla 2004 francúzske orgány predložili Komisii nové výpočty (pripravené samotným FT), ktoré neboli o nič exaktnejšie alebo presnejšie ako výpočty, ktoré tieto orgány predložili už predtým, ale ktorých cieľom bolo ilustrovať skutočnosť, že nemožno presne stanoviť daňové zvýhodnenie, z ktorého mal FT prospech na základe uplatňovania osobitného systému odvádzania živnostenskej dane od roku 1994.

(21)

Článok 87 ods. 1 Zmluvy o ES ustanovuje, že pomoc poskytnutá štátom alebo poskytovanie štátnych zdrojov v akejkoľvek forme, ak sa ich poskytovaním porušuje hospodárska súťaž alebo hrozí jej porušenie tým, že sa zvýhodňujú určité podniky alebo výroby určitých výrobkov, nie sú zlučiteľné so spoločným trhom, ak ovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi. Pri rozhodnutí o otvorení Komisia konštatovala, že sa a priori v uvedenom prípade stretli všetky podstatné prvky štátnej pomoci, tak ako ich určuje článok 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Predmetom tohto rozhodnutia sú len hlavné závery analýzy, ktoré viedli k tomuto zisteniu (13):

(22)

Aby sa mohla uskutočniť analýza systému odvodov živnostenskej dane za obdobie rokov 1991–1993, je potrebné preveriť prvé tvrdenie, ktoré predložili francúzske orgány a podľa ktorého preddavok, ktorý FT odvádzal do štátneho rozpočtu od roku 1991 do roku 1993, je daňového charakteru a môže sa chápať ako odvod živnostenskej dane podľa osobitných podmienok. Komisia vzhľadom na tento bod a v súlade s judikatúrou poznamenáva, že existenciu pomoci nemôže poprieť skutočnosť, že podnik, ktorý má prospech zo zvýhodneného daňového systému, je z iného dôvodu predmetom omnoho vyšších daní (14). V skutočnosti každá z uvedených daní odráža určitú logiku a vychádza z rôznych predpokladov.

(23)

Čo sa týka daňového charakteru preddavku, Komisia predovšetkým podčiarkuje skutočnosť, že preddavok nie je explicitne zákonom spojený so živnostenskou daňou. V zákone sa nenachádza žiadne ustanovenie o tom, že preddavok nahrádza odvod živnostenskej dane. Celková výška takéhoto preddavku tiež nebola ustanovená parametrami porovnateľnými s tými, ktoré stanovujú výšku živnostenskej dane.

(24)

Okrem toho v rozhodnutí o otvorení Komisia zdôraznila, že výška paušálnej sumy, ktorú FT odvádzalo štátu ako príspevok do štátneho rozpočtu, bola rovnaká ako príjem, ktorý Pošty a Telekomunikácie (P.T.T.) odvádzali štátu v roku 1989 a v roku 1990. Komisia preto usúdila, že odvod tejto sumy má skôr charakter preddavku k odvodu zo zisku FT ako osobitnej dane charakteru živnostenskej dane.

(25)

Pred rokom 1990, keď činnosť FT vykonávalo riaditeľstvo Ministerstva pôšt a telekomunikácií, dodatkový rozpočet tohto riaditeľstva vykazoval prebytok. Aby sa pokryl deficit štátneho rozpočtu, tak sa z dodatkového rozpočtu odvádzali preddavky do štátneho rozpočtu ako „prebytky zo zisku“, ku ktorým sa následne pridali ďalšie preddavky určené na financovanie osobitných činností. V roku 1988 vláda prijala rozhodnutie o stabilizácii príspevkov z dodatkového rozpočtu do štátneho rozpočtu do roku 1992 v celkovej sume 13,7 mld. FF (francúzskych frankov) na rok 1989 a 14 mld. FF na rok 1990. A práve táto suma sa považovala za referenčný údaj pre zákon č. 90-568, keď sa pevne stanovoval preddavok, ktorý mal FT odvádzať do štátneho rozpočtu za roky 1991, 1992 a 1993 (15).

(26)

Všeobecne možno konštatovať, že tento preddavok (paušálne odvody, pevná suma vyrátaná na základe prebytku zo zisku podniku za uplynulé obdobie) nemá charakter klasického daňového systému.

(27)

So zreteľom na svoju históriu a spôsob jeho určenia tento preddavok sa blíži skôr k finančnej účasti zo zisku.

(28)

Aj keď tento preddavok nie je vyslovene zákonom spojený so živnostenskou daňou, svojím charakterom vychádza z osobitného daňového systému, ktorý sa uplatňuje vo FT. Zákon č. 90-568 ustanovil v rámci tej istej kapitoly nazvanej „Dane“, ako aj v rovnakom článku, že FT nemusí odvádzať dane (iné ako tie, čo odvádza štát) a že je povinný odvádzať tento preddavok do štátneho rozpočtu. Tieto dve ustanovenia sa uplatňujú v rovnakom období (od 1. januára 1991 do 1. januára 1994).

(29)

Navyše tento preddavok v sebe zahŕňa prvky, ktoré sú typické pre dane, konkrétne ide o peňažný príspevok definitívneho charakteru bez náhrady, ktorý sa odvádza štátu alebo iným orgánom verejnej moci. Tento preddavok navyše poskytuje štátu zdroje.

(30)

Zdalo by sa teda, že cieľom článku 19 tohto zákona bolo ustanoviť prechodné obdobie troch rokov, počas ktorých malo FT pokračovať v odvádzaní rovnakej sumy štátu ako v minulosti z hľadiska spoluúčasti na zisku a zároveň byť oslobodený od odvodu všetkých daní (okrem tých, čo odvádza štát). Okamžité podriadenie FT daňovému systému podľa všeobecných pravidiel by so sebou okrem iného nieslo aj odvod miestnych daní a poplatkov (pre miestnu samosprávu a nie do štátneho rozpočtu ako napríklad odvod živnostenskej dane), z čoho mohlo vzniknúť riziko zníženia príspevkov FT do štátneho rozpočtu (v tom zmysle, pokiaľ by sa ihneď nezaviedla nová forma spoluúčasti na zisku).

(31)

Záverom možno konštatovať, že preddavok do štátneho rozpočtu, ktorý FT odvádzal v rokoch 1991 až 1993, mal zmiešaný charakter, sčasti daňový a sčasti charakter spoluúčasti na výsledkoch podnikania, vzhľadom na to, že tento preddavok mal zabezpečiť, že počas trojročného prechodného obdobia podnik odvedie štátu ekvivalentnú sumu s tou, ktorú by odvádzal ako daň podľa ustanovení všeobecných pravidiel, a navyše dodatočnú sumu zodpovedajúcu preddavku zo zisku. Inými slovami, osobitný preddavok, ktorý FT odvádzal do štátneho rozpočtu za obdobie od roku 1991 až do roku 1993, plnil dvojakú funkciu: jedna sa rovnala odvodu rôznych daní a – prebytok – predstavoval účasť štátu ako vlastníka na zisku podniku.

(32)

Vo svetle uvedených informácií (a najmä vzhľadom na čiastočný daňový charakter preddavku a na spojitosť tohto preddavku s osobitným daňovým systémom tohto podniku), a najmä absencie explicitného určenia charakteru preddavku, podľa ktorého ho možno považovať za osobitný spôsob odvodu živnostenskej dane, Komisia dospela k záveru, že tento preddavok odvádzaný za roky 1991 až 1993 sa rovná – sčasti odvodu daní, ktorý zahŕňa najmä odvod živnostenskej dane – a prebytok – predstavuje spoluúčasť štátu ako vlastníka na zisku podniku.

(33)

Okrem toho treba povedať, že podľa informácií, ktoré predložili francúzske orgány v rokoch 1991 až 1993, tento preddavok bol omnoho vyšší ako odvod daní, ktoré by FT musel odviesť, ak by sa riadil systémom odvodu živnostenskej dane a odvodu dane zo zisku podľa všeobecných pravidiel. Z toho vyplýva, že počas tohto obdobia FT nemalo zisk zo zvýhodnenia týkajúceho sa oslobodenia zo živnostenskej dane. Komisia však pripomína, že počas obdobia rokov 1991 až 1993 FT bol povinný odviesť iba dane a odvody, ktoré bol povinný odviesť štát (najmä nebolo jeho povinnosťou odvádzať pozemkovú daň). A teda na to, aby sa Komisia ubezpečila, že oslobodenie od živnostenskej dane a náhrada jej odvodu preddavkom sa nedá posudzovať ako daňové zvýhodnenie FT, požiadala francúzske orgány o zhodnotenie, či tento preddavok bol vyšší ako všetky daňové odvody, ktoré by bol FT povinný platiť podľa ustanovení všeobecných pravidiel (a nielen vyšší ako suma živnostenskej dane a dane zo zisku) (16). Počas stretnutí s Komisiou, ktoré sa konali 16. a 23. júna 2004, francúzske orgány potvrdili, že odvádzaný preddavok bol skutočne vyšší ako odvod všetkých ostatných daní. Preto Komisia prijala stanovisko, že FT nemal prospech z daňového zvýhodnenia počas obdobia medzi rokom 1991 a rokom 1993, pretože výška sumy, v akej bol povinný platiť osobitný preddavok zmiešaného charakteru, ktorý mal hodnotu odvodu rôznych daní a – hodnotu prebytku –, z ktorého odvádzal preddavok zo zisku, bola omnoho vyššia ako výška daňových odvodov, od ktorých bol FT oslobodený.

(34)

Na uskutočnenie analýzy systému odvodov živnostenskej dane počas obdobia rokov 1994–2003 je potrebné preveriť druhé a tretie tvrdenie, ktoré predložili francúzske orgány.

(35)

Francúzske orgány trvali na skutočnosti, že zákon č. 90-568 ustanovil raz „a navždy“ jedinečný systém daňových odvodov, uplatňovaný vo FT v rokoch 1991 až 2002. Podľa týchto orgánov je potrebné vykonať celkový výpočet daňového zvýhodnenia, ktorý mohol systém FT poskytnúť v celom období rokov 1991–2002. To znamená, že podľa ich názoru daňová prirážka FT v jednom daňovom roku by mohla „kompenzovať“ zníženie dane v inom roku. Presnejšie povedané, francúzske orgány tvrdia, že zníženie odvodu dane FT za „definitívne“ obdobie (1. január 1994–1. január 2003) sa kompenzuje daňovou prirážkou (náležitá suma odvedeného preddavku) za „prechodné“ obdobie (1. január 1991–31. december 1993). V konečnom dôsledku suma, ktorú FT odviedol štátu ako preddavok za roky 1991, 1992 a 1993, bola omnoho vyššia ako odvody stanovené všeobecnými pravidlami a prekročila prípadné zvýhodnenie FT, vyplývajúce z osobitne vymedzeného spôsobu odvodu živnostenskej dane počas „definitívneho“ obdobia.

(36)

Takéto tvrdenia nemožno prijať. Zákon č. 90-568 stanovil dva daňové systémy, ktoré sú jasne rozlíšené:

(37)

Podľa judikatúry pomoc poskytnutá podniku sa nemôže „kompenzovať“ osobitným odvodom, ktorým je zaťažený ten istý podnik, ale z iného dôvodu. Súdny dvor vylúčil, že daňová úľava z výdavkov na sociálne zabezpečenie, týkajúca sa rodinných prídavkov, z ktorej majú prospech niektoré podniky, „kompenzuje“ dodatočné zdanenie, ktoré sú povinné odviesť tie isté podniky na poistenie v nezamestnanosti (17).

(38)

Na základe tejto jurisdikcie Komisia nemôže pripustiť fakt, že „nedostatočné zdanenie“ FT z dôvodu odvodu živnostenskej dane sa od roku 1994 môže kompenzovať odvodom osobitného preddavku FT za roky 1991 a 1994, ktorý nemá charakter živnostenskej dane. Ako Komisia už skonštatovala, zákon č. 90-568 neustanovuje, že tento osobitný preddavok nahrádza živnostenskú daň. Suma tohto preddavku nebola určená podľa parametrov, ktoré stanovujú objem živnostenskej dane, ale v závislosti od zisku, ktorý P.T.T. odviedli do štátneho rozpočtu v roku 1989 a v roku 1990. S ohľadom na históriu a spôsob jeho určenia tento preddavok možno chápať skôr ako poplatok zo zisku, a nie ako osobitnú daň odvedenú ako živnostenskú. Toto by malo viesť Komisiu k vylúčeniu akejkoľvek kompenzácie a k predpokladu, že ak FT neodvádzal živnostenskú daň počas „prechodného“ obdobia, bola mu priznaná osobitná výhoda.

(39)

Komisia výnimočne pripustila, že zaplatený preddavok, ktorý podnik odviedol medzi rokom 1991 a rokom 1993, má rovnakú hodnotu ako odvod živnostenskej dane. Vzhľadom na nejasný charakter tohto preddavku, ktorý má sčasti charakter osobitného daňového odvodu uplatňovaného vo FT (18), a vzhľadom na skutočnosť, že tento preddavok prekročil celkovú sumu, ktorú by podnik odviedol podľa daňového systému ustanoveného všeobecnými pravidlami, ako aj vzhľadom na prechodný charakter tohto systému, Komisia sa rozhodla odsúhlasiť tento pochybný zisk podniku, ako aj prijať a priznať čiastočný daňový charakter príspevku a skutočnosť, že má tiež hodnotu odvedených daní. Avšak suma preddavku, ktorá prekračuje bežné daňové zaťaženie uplatňované podľa ustanovení všeobecných pravidiel, sa môže chápať len ako kapitálová náhrada, čo vylučuje akýkoľvek právny základ realizácie kompenzácie. Kompenzácia medzi sumou, ktorú FT odviedol ako preddavok zo zisku, a sumou odvedenou ako doplatok dane na účely živnostenskej dane prináša nejasné spojenie dvoch skutočností odlišného charakteru (daňová náhrada spolu s finančným ziskom), čo je neprijateľné.

(40)

Komisia poznamenáva, že zákon č. 90-568 v žiadnom z ustanovení neurčil kompenzáciu ako daňovú prirážku za roky 1991 až 1994 za nižšie daňové zaťaženie, ktoré je FT povinný odvádzať od roku 1994. Zato v celkovom prepočte, ktorý predložili francúzske orgány, by ex post bolo zahrnuté prehodnotenie daňového prebytku, ktorý odvádzal FT v priebehu „prechodného“ obdobia, na zálohu na odvod dane (daňový úver), ktorú je potrebné odpočítať od daňového zaťaženia budúcich rokov, čo tiež nie je predmetom žiadneho z ustanovení zákona č. 90-568, ktorým boli vymedzené tieto dva daňové systémy. Ak francúzske orgány v súčasnosti navrhujú vykonať kompenzáciu medzi preddavkami rôzneho charakteru (osobitný preddavok zmiešaného charakteru – na jednej strane daň a dividenda – na druhej zníženie daňového odvodu FT z hľadiska živnostenskej dane), ktoré sa uplatňuje v dvoch rozdielnych obdobiach, tento fakt nie je náležitým uplatňovaním daňových predpisov francúzskeho práva, ale vyplýva a posteriori z racionalizácie, ktorá má za cieľ zabrániť, aby sa pomoc, z ktorej má FT prospech, mohla spätne vymáhať.

(41)

Komisia nemôže prijať druhé tvrdenie francúzskych orgánov, podľa ktorého je potrebné vykonať celkový výpočet poskytnutého daňového zvýhodnenia na základe systému, ktorý sa uplatňuje vo FT na celé obdobie rokov 1991–2002.

(42)

To znamená, že rozdiel medzi objemom živnostenskej dane, ktorú FT skutočne odvádzal, a sumou určenou na odvod podľa ustanovení všeobecných pravidiel od 1. januára 1994 do 1. januára 2003 vytvára štátnu pomoc, lebo predstavuje daňové zvýhodnenie poskytnuté FT zo zdrojov, ktoré by inak tvorili súčasť štátneho rozpočtu.

(43)

Komisia rovnako nemôže prijať tvrdenie, podľa ktorého odvod živnostenskej dane je zarátaný do celkovej sumy daňového odvodu, a že oprava prípadného nižšieho daňového odvodu z hľadiska živnostenskej dane musí byť sprevádzaná opravou zníženého objemu odvádzaných daní zo zisku, pretože systém daňového odvodu živnostenskej dane a systém daňového odvodu dane zo zisku sú neoddeliteľne spojené.

(44)

Nakoniec toto tvrdenie odmietol aj Súd prvého stupňa, ktorý jasne potvrdil, že „… Komisia nie je povinná vo svojich rozhodnutiach nariaďujúcich vymáhanie štátnej pomoci počítať vplyv dane na celkovú sumu poskytovanej pomoci, ktorá sa má vymáhať, pretože výpočet výšky pomoci podlieha pôsobnosti vnútroštátneho práva, ale obmedzí sa na určenie celkovej hrubej sumy, ktorá sa má vymáhať. To však vnútroštátnym orgánom nebráni, aby v čase vymáhania pomoci z takto určenej sumy na vymáhanie odrátali určitú sumu podľa vnútroštátnych predpisov za podmienky, že uplatňovanie týchto vnútroštátnych predpisov nebráni vymáhaniu tejto pomoci alebo nie je diskriminujúce vzhľadom na porovnateľné prípady, ktoré sa riadia vnútroštátnym právom“ (19).

(45)

Vyjadrenie Komisie k povahe pomoci potvrdzuje jej predchádzajúce závery, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí o otvorení a podľa ktorých pomoc v predmetnej veci sa musí považovať za novú. Osobitný systém odvodu živnostenskej dane zaviedol zákon z roku 1990 (po nadobudnutí platnosti zmluvy) s cieľom zabrániť tomu, že po vytvorení FT ako podniku verejnej správy sa prenesú jeho poplatky do systému daňových odvodov podľa všeobecných pravidiel. Od roku 1988 sa sektor telekomunikácií postupne liberalizoval. Vzhľadom na to, že FT mal od roku 1994 zisk z pomoci postavenej na osobitnom systéme odvodu živnostenskej dane a v rovnakom období trh, na ktorom FT pôsobil, bol aspoň čiastočne konkurenčným prostredím (20), Komisia musí prijať záver, že toto opatrenie je novou pomocou.

(46)

Francúzske orgány sa domnievajú, že údajný program pomoci, ktorý bol poskytovaný v prospech FT a ktorý ustanovil zákon č. 90-568, v každom prípade predstavuje existujúci program pomoci, ktorú nemožno vymáhať. Orgány poznamenávajú, že tento program zaviedol zákon č. 90-568 z 2. júla 1990, a považujú 2. júl 1990 za deň, keď bola táto pomoc poskytnutá príjemcovi (teda v deň prijatia tohto zákona). O otvorení konania sa rozhodlo 30. januára 2003, teda až po 10 rokoch od poskytnutia pomoci, a preto francúzske orgány zastávajú názor, že v súlade s článkom 15 nariadenia (ES) č. 659/1999 sa na údajnú pomoc FT „vzťahujú“ predpisy Spoločenstva o premlčaní štátnej pomoci.

(47)

Z tohto hľadiska je potrebné pripomenúť, že článok 15 ustanovuje nasledujúce:

(48)

Je potrebné zdôrazniť, že lehota 10 rokov, ustanovená článkom 15 nariadenia (ES) č. 659/1999, „zďaleka nie je základným princípom, ktorý umožňuje transformáciu novej pomoci na existujúcu pomoc, ale len bráni vymáhaniu pomoci ustanovenej viac ako desať rokov pred prvou intervenciou Komisie“ (21). Z uvedeného vyplýva, že podľa článku 15 nariadenia pomoc, ktorá bola poskytnutá FT z hľadiska osobitného systému odvodu živnostenskej dane, nestráca charakter novej pomoci vzhľadom na to, že tento systém sa zaviedol pred viac ako desiatimi rokmi. Podľa tohto ustanovenia by Komisia mohla nariadiť len vymáhanie pomoci, z ktorej mal podnik prospech počas desiatich rokov predchádzajúcich jej intervencii. To znamená, že vzhľadom na to, že poskytnutá pomoc priniesla FT zvýhodnenie od roku 1994 a o otvorení konania sa rozhodlo 30. januára 2003, Komisia musí nariadiť vymáhanie pomoci v celej jej výške.

(49)

Rovnako je potrebné zdôrazniť, že podľa článku 15 nariadenia (ES) č. 659/1999 „právomoci Komisie vymáhať pomoc budú predmetom vymedzeného obdobia desiatich rokov“ a že toto obdobie začína plynúť „dňom, keď sa protiprávna pomoc udelila príjemcovi… podľa schémy pre pomoc“. Čo je teda dôležité podľa tohto nariadenia, je dátum, keď bola individuálna pomoc poskytnutá príjemcovi v rámci programu pomoci, a nie dátum, v ktorom bol tento systém zavedený. Inými slovami, článok 15 uvedeného nariadenia znemožňuje Komisii nariadiť vymáhanie nelegálne poskytnutej pomoci príjemcovi pred viac ako desiatimi rokmi a v žiadnom prípade, v rozpore s tvrdením francúzskych orgánov, nariadiť vymáhanie samotného programu pomoci. Z toho vyplýva, že v prípade programu pomoci vymedzené obdobie na vymáhanie náhrady začína plynúť nie dňom zavedenia programu, ale dňom, keď bola pomoc skutočne príjemcovi poskytnutá. Zákon č. 90-568 zaviedol program pomoci pre FT (22). Následne vymedzené obdobie pre pomoc poskytnutú FT z hľadiska osobitného daňového systému nezačína plynúť dňom prijatia zákona č. 90-568, ale dňom, keď bola pomoc skutočne poskytnutá FT, teda od momentu, keď vznikla povinnosť odvodu živnostenskej dane.

(50)

Na prerušenie vymedzeného obdobia nie je potrebné formálne rozhodnutie Komisie, čo je v rozpore s tým, čo obhajujú francúzske orgány. Podľa článku 15 nariadenia (ES) č. 659/1999 „akýkoľvek akt vykonaný Komisiou… v súvislosti s protiprávnou pomocou preruší vymedzené obdobie“. Súd už rozhodol, že jednoduchá žiadosť o informácie môže prerušiť vymedzené obdobie ustanovené v článku 15 nariadenia (ES) č. 659/1999 (23). V uvedenej veci prvá žiadosť o informácie, ktorou sa Komisia obrátila na francúzske orgány, sa týkala osobitného systému odvodu živnostenskej dane, ktorý sa uplatňoval v FT, je z 28. júna 2001. K tomuto dátumu sa preto prerušilo vymedzené obdobie v zmysle článku 15 nariadenia (ES) č. 659/1999 (24).

(51)

To znamená, že len pomoc poskytnutá FT viac ako 10 rokov pred prvou žiadosťou o informácie (pred 28. júnom 1991) nie je vymáhateľná. V rozsahu, v akom bola pomoc poskytnutá od finančného roku 1994 v rámci systému o odvode živnostenskej dane, ktorý sa uplatňoval za obdobie rokov 1994 – 2003, Komisia musí nariadiť vrátenie pomoci v celej jej výške.

(52)

Francúzske orgány nepredložili žiadne hodnoverné tvrdenie, ktoré by podporilo zlučiteľnosť pomoci. Komisia podčiarkuje, že z dôvodov uvedených v odsekoch 122 a 123 rozhodnutia o otvorení považuje pomoc za nezlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 2 alebo 3 písm. a), c) (s odkazom na ekonomický rozvoj určitých regiónov), d) a e). Predmetná pomoc sa nespája so žiadnym projektom reštrukturalizácie podniku, ale skôr predstavuje pomoc na jeho prevádzku. Preto sa táto pomoc nemôže považovať za zlučiteľnú v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) (s odkazom na ekonomický rozvoj určitých ekonomických činností).

(53)

Vzhľadom na uvedené Komisia konštatuje, že:

(54)

Podľa odhadov uvedených v správe predloženej parlamentu Generálnym daňovým riaditeľstvom v novembri 2001 „okamžitá normalizácia daňových podmienok FT v súvislosti s odvodom živnostenskej dane pre podnik priniesla, ak sa výška iných odvodov nezmení [teda nezávisle od rozhodnutí prijatých miestnou samosprávou], zvýšenie daňového odvodu asi o 198 miliónov EUR pre podnik“. Francúzske orgány však postúpili listom z 15. mája 2003 Komisii informácie, ktoré už boli presnejšie a týkali sa zníženia daňového odvodu FT z hľadiska osobitného daňového systému určeného na odvod živnostenskej dane (pozri nižšie uvedenú tabuľku):

(55)

Listom z 29. januára 2004 francúzske orgány informovali Komisiu, že dlžná suma z odvodu živnostenskej dane, ktorú bol podnik povinný odviesť v roku 2003 (prvý rok, počas ktorého sa uplatnili podmienky ustanovené všeobecnými pravidlami), predstavovala 773 miliónov EUR, teda sumu výrazne nižšiu ako 971 miliónov EUR, predpokladanú na rok 2002, zatiaľ čo skutočná dlžná suma živnostenskej dane ešte nebola známa. Zdôraznili, že táto suma sa získala na základe konverzie sumy odvodov za predošlé roky, a potvrdzuje ich stanovisko, pretože je dokladom vyššieho daňového odvodu FT vzhľadom na povinné odvody podľa všeobecných pravidiel.

(56)

Počas stretnutí s Komisiou 16. a 23. júna 2004 francúzske orgány tvrdili, že výpočty, ktoré Komisii predtým poskytli, neboli presné a že nemožno s istotou odhadnúť celkovú sumu pomoci, ktorú FT získal v období rokov 1994 – 2003. Vyzvali Komisiu, aby nerozhodovala o údajnej pomoci, z ktorej FT mal zisk vzhľadom na uplatňovanie osobitného systému odvodu živnostenskej dane.

(57)

Vzhľadom na posledné tvrdenie Komisia predovšetkým poznamenáva, že ide o nové tvrdenie, ktoré odporuje predošlému stanovisku francúzskych orgánov, ktoré 15. mája 2003 predložili odhady, ktoré potvrdili a doplnili 29. januára 2004. Francúzske orgány okrem toho nespochybnili správnosť týchto odhadov počas celého konania. Iba počas stretnutí v júni 2004, keď bolo zrejmé, že vyšetrovanie Komisie sa blíži k záveru, francúzske orgány spochybnili odhady, ktoré predtým predložili. Za daných podmienok tvrdenie, že nemožno presne vypočítať finančný objem pomoci, z ktorej mal FT prospech, nemožno prijať.

(58)

Okrem toho 5. júla 2004 francúzske orgány predložili Komisii nové odhady týkajúce sa živnostenskej dane, ktoré mal FT odviesť v období medzi rokom 1991 a rokom 2002 podľa všeobecných pravidiel. Faxom z 13. júla 2004 francúzske orgány spresnili, že „tieto odhady sa opierajú len o výšku živnostenskej dane, známu v súčasnosti, ktorú FT odviedol vo finančnom roku 2003 na základe spôsobu odvodu určeného všeobecnými pravidlami“. Faxom zo 16. júla 2004 francúzske orgány spresnili metodiku použitú na výpočet nových odhadov:

(59)

Vzhľadom na rozdielne informácie, ktoré predložili francúzske orgány, Komisia v tomto stave veci nemôže určiť skutočnú sumu, ktorú FT získal na základe štátnej pomoci a ktorá sa má nahradiť, ale predpokladá, že pomoc predstavuje asi 798 miliónov EUR až 1 140 miliónov EUR, ku ktorej sa musia pripočítať úroky, ktoré sa počítajú od dátumu, od ktorého sa táto pomoc poskytla príjemcovi, až do dátumu náhrady (25). Skutočnú sumu, ktorá sa musí nahradiť, určí Komisia v spolupráci s francúzskymi orgánmi v rámci konania o náhrade najneskôr do 1. novembra 2004.

(60)

Záverom sa Komisia domnieva, že osobitný systém odvodu živnostenskej dane, ktorý sa uplatňoval v FT od roku 1994 do roku 2003, mu zabezpečil podstatné daňové zvýhodnenie na základe štátnej pomoci, a teda odvod dane bol nižší vzhľadom na ustanovenia všeobecných pravidiel. Táto štátna pomoc, ktorú poskytli francúzske orgány, bola porušením ich povinnosti vopred ju oznámiť a nie je zlučiteľná so spoločným trhom, a preto je potrebné ju nahradiť. Komisia vyzýva francúzske orgány v súlade s ich povinnosťami k lojálnej spolupráci pri určení skutočnej sumy, ktorá sa musí nahradiť,