11.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 266/1

(1)

Rada nariadením (ES) č. 2603/2000 (2) uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitých druhov polyetyléntereftalátov (PET) s číslom viskozity 78 ml/g alebo vyšším podľa nemeckej priemyselnej normy DIN („Deutsche Industrienorm“) 53728, ktoré sú obyčajne zaradené pod kód KN 3907 60 20 a pochádzajú inter alia z Indie (ďalej len „príslušný výrobok“). Opatrenia mali formu osobitného cla vo výške od 0 do 41,3 EUR za tonu pre jednotlivých spolupracujúcich indických vývozcov a osobitného cla 41,3 EUR za tonu pre všetkých ostatných indických vývozcov.

(2)

Po uložení konečných opatrení indický vývozca príslušného výrobku, spoločnosť South Asian Petrochem Limited (ďalej len „žiadateľ“), podal Komisii žiadosť o začatie zrýchleného preskúmania nariadenia (ES) č. 2603/2000 podľa článku 20 základného nariadenia. Žiadateľ tvrdil, že nie je prepojený so žiadnym iným vývozcom príslušného výrobku. Okrem toho vyhlásil, že počas pôvodného obdobia prešetrovania (1. októbra 1998 – 30. septembra 1999) príslušný výrobok nevyvážal, ale s jeho vývozom do Spoločenstva začal až neskôr.

(3)

Komisia preskúmala dôkazy predložené žiadateľom a posúdila ich ako dostatočné na začatie preskúmania v súlade s ustanoveniami článku 20 základného nariadenia. Komisia začala uverejnením oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) zrýchlené preskúmanie nariadenia (ES) č. 2603/2000 v súvislosti so žiadateľom po porade s poradným výborom a po tom, čo bola príslušnému výrobnému odvetviu Spoločenstva poskytnutá možnosť predložiť pripomienky.

(4)

Príslušný výrobok, na ktorý sa vzťahuje toto preskúmanie, je rovnaký ako posudzovaný výrobok v nariadení (ES) č. 2603/2000 (odôvodnenie 1).

(5)

Prešetrovanie subvencovania sa uskutočnilo od 1. októbra 2003 do 30. septembra 2004 (ďalej len „obdobie preskúmania prešetrovania“).

(6)

Komisia formálne oznámila žiadateľovi a indickej vláde (ďalej len „indická vláda“) o začatí prešetrovania. Komisia okrem toho poskytla zainteresovaným stranám možnosť písomne vyjadriť svoje stanovisko alebo požiadať o vypočutie. Komisia však nedostala žiadne stanoviská ani žiadosť o vypočutie.

(7)

Komisia poslala žiadateľovi dotazník a dostala ho vyplnený v rámci stanovenej lehoty. Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na prešetrovanie, a vykonala overovacie návštevy v priestoroch spoločnosti žiadateľa v Kalkate a v Haldii.

(8)

Komisia preskúmala tie isté systémy subvencovania, ktoré sa analyzovali v pôvodnom prešetrovaní. Preskúmala aj skutočnosť, či žiadateľ využíval niektoré iné systémy subvencovania, alebo dostával v súvislosti s príslušným výrobkom ad hoc subvencie.

(9)

Žiadateľ bol schopný dostatočne preukázať, že nebol priamo ani nepriamo prepojený so žiadnym z vyvážajúcich výrobcov, na ktorých sa vzťahuje platné vyrovnávacie clo v súvislosti s príslušným výrobkom.

(10)

Prešetrovanie potvrdilo, že žiadateľ nevyvážal príslušný výrobok počas pôvodného obdobia prešetrovania, t. j. od 1. októbra 1998 do 30. septembra 1999, a že ho do Spoločenstva začal vyvážať až po uplynutí tohto obdobia. Navyše žiadateľ nebol v rámci pôvodného prešetrovania individuálne prešetrovaný z iného dôvodu, než je odmietnutie spolupráce s Komisiou.

(11)

Dospelo sa teda k záveru, že žiadateľ by sa mal považovať za nového vývozcu. V súlade s článkom 20 základného nariadenia by malo byť pre žiadateľa stanovené individuálne vyrovnávacie clo.

(12)

Na základe informácií, ktoré Komisii vo vyplnenom dotazníku poskytol žiadateľ, a informácií, ktoré boli zozbierané počas prešetrovania, boli prešetrené tieto systémy:

(13)

Uvedené systémy vychádzajú zo zákona o zahraničnom obchode (rozvoj a regulácia) z roku 1992 (Foreign Trade Act) (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 („zákon o zahraničnom obchode“). Indická vláda je na základe tohto zákona oprávnená vydávať oznámenia týkajúce sa obchodnej politiky, v minulosti nazývanej „politika vývozu a dovozu“, a od 1. septembra premenovanej na „politiku zahraničného obchodu“. Politika zahraničného obchodu 2004 – 2009 („politika ZO“), do ktorej rámca patrí Politika vývozu a dovozu 2002 – 2007, je pre obdobie preskúmania prešetrovania tohto prípadu dôležitá. Indická vláda stanovuje aj postupy, ktorými sa táto politika ZO riadi v Príručke postupov, diel I („príručka I“) (4).

(14)

Podrobnosti o týchto systémoch sa nachádzajú v kapitole 6 (EOUS) a v kapitole 7 (SEZS) dokumentu politiky ZO a príručky I v uvedenom poradí.

(15)

Okrem výlučne obchodných spoločností môžu byť všetky podniky, ktoré v zásade uskutočňujú vývoz celej svojej produkcie tovaru alebo služieb, zriadené v rámci systémov SEZ alebo EOU. Na rozdiel od služieb a poľnohospodárstva musia však podniky vo výrobných odvetviach dosiahnuť minimálnu hranicu investícií vo forme investičného majetku (10 miliónov indických rupií), aby mali nárok na systém EOU.

(16)

SEZS je následnícky systém predošlého Export Processing Zones Scheme („EPZS“). V rámci SEZS sú vytvorené špeciálne bezcolné územia a podľa politiky ZO sa na účely obchodných operácií, ciel a daní pokladajú za zahraničné územie. Indické orgány schválili 35 takýchto ekonomických zón.

(17)

Na druhej strane jednotky systému EOU sú geograficky flexibilnejšie a môžu byť zriadené kdekoľvek v Indii. Tento systém dopĺňa SEZS.

(18)

Žiadosť o povolenie operácií v týchto systémoch musí obsahovať údaje na nasledujúcich päť rokov, týkajúce sa inter alia množstva plánovanej výroby, predpokladanej hodnoty vývozu, požiadaviek na dovoz a domácich požiadaviek. V prípade, ak orgány schvália žiadosť spoločnosti, oznámia jej podmienky súvisiace so schválením. Dohoda, ktorou sa priznáva, že spoločnosť patrí do systému EOUS/SEZS, platí päť rokov. Dohoda je obnoviteľná na ďalšie obdobia.

(19)

V súlade s politikou je hlavnou povinnosťou spoločnosti, ktorá využíva systémy EOU alebo SEZ, dosiahnuť čisté devízové príjmy („ČDP“), t. j. v referenčnom období (5 rokov) musí byť celková hodnota vývozu vyššia ako celková hodnota dovezeného tovaru.

(20)

Jednotky EOUS/SEZS majú nárok na tieto úľavy:

(21)

Aj keď úľavy v rámci oboch systémov sú vo väčšine prípadov porovnateľné, sú medzi nimi isté rozdiely. Napríklad iba v systéme EOU možno získať 50 % zníženie ciel z domáceho predaja („DTA predaj“), zatiaľ čo v rámci systému SEZ sa z takéhoto predaja platí 100 % ciel. Jednotka v systéme EOU môže pri takejto zníženej sadzbe predať do 50 % svojho obratu na domácom trhu.

(22)

Jednotky, ktoré fungujú v rámci týchto systémov, sú viazané dohľadom colných úradníkov v súlade s oddielom 65 indického colného zákona.

(23)

Podľa zákona sú povinné uchovávať v špecifickom formáte výkaz o všetkých dovozoch, spotrebe a využití všetkých dovezených materiálov a uskutočnených vývozoch. Tieto dokumenty musia pravidelne predkladať príslušným orgánom na ich žiadosť („štvrťročné a ročné správy o pokroku“).

(24)

Avšak „[od jednotky systému EOU alebo SEZ] sa nemôže nikdy požadovať, aby zosúladila každú dovoznú zásielku s vývozom, prevozom do iných jednotiek, predajom v DTA alebo skladoch“, ako stanovujú odseky 6.11.2 a 7.13.2 príručky I.

(25)

Domáci predaj sa expeduje a zaznamenáva na základe vlastného osvedčenia bez predbežného vyhlásenia osobitných transakcií. Priebeh odosielania vývozných zásielok zo systému EOU kontroluje colný/daňový úradník, ktorý je trvalo zamestnaný v rámci systému EOU. Spoločnosť je povinná nahradiť indickej vláde plat tohto colného úradníka v trvalom pracovnom pomere.

(26)

„Všetky činnosti jednotiek systému SEZ v rámci zóny, ak nie je uvedené inak, vrátane vývozu a opätovného dovozu tovaru, sa uskutočňujú na základe vlastných osvedčení“, ako stanovuje odsek 7.29 príručky I. Colné orgány teda nevykonávajú žiadne obvyklé kontroly vývozných zásielok jednotiek systému SEZ.

(27)

V tomto prípade žiadateľ využíval systém EOU. Keďže sa systém SEZ nevyužíval, nebolo potrebné analyzovať jeho kompenzovateľnosť. Žiadateľ využíval systém EOU na dovoz surovín a kapitálového tovaru, oslobodených od dovozného cla, na získavanie tovaru, ktorý je na domácom trhu oslobodený od spotrebnej dane, na získanie náhrady dane pri nákupe, ako aj na vrátenie cla z vykurovacieho oleja a na predaj časti svojej produkcie na domácom trhu. Využíval teda všetky výhody uvedené v odôvodnení 20 v bodoch i) až v). Žiadateľ nevyužíval výhody ustanovení o oslobodení od dane z príjmu, stanovené v systéme EOU (odôvodnenie 53).

(28)

Oslobodenie v rámci systému EOU od dvoch typov dovozného cla (tzv. základné clo a osobitné dodatočné clo), náhrada dane z predaja a vrátenie cla z vykurovacieho oleja sú finančnou pomocou indickej vlády v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Vládne príjmy, ktoré by vláda mala dostať, keby tento systém neexistoval, sa nevyplácajú, a takto okrem zvýhodnenia žiadateľa v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia ušetrila aj jeho likviditu tým, že nemusel hradiť clá obvykle splatné, a tým, že mu boli nahradené dane z predaja.

(29)

Oslobodenie od spotrebnej dane a jej ekvivalentu dovozného cla (tzv. dodatočné clo) však nevedie k stratám na príjmoch, ktoré by boli inak splatné. Spotrebná daň a dodatočné clo, ak by boli uhradené, by sa dali využiť ako úver na vlastné budúce colné záruky (tzv. mechanizmus CENVAT). Preto tieto clá nie sú konečné. Vďaka úveru „CENVAT“ sa konečné clo vzťahuje iba na pridanú hodnotu, nie na vstupné materiály.

(30)

Teda iba oslobodenie od základného cla, osobitného dodatočného cla a náhrada dane z predaja a vrátenie cla z vykurovacieho oleja predstavujú subvencie v zmysle článku 2 základného nariadenia. Podľa zákona sú podmienené uskutočnením vývozu, a preto sa podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia považujú za osobitné a kompenzovateľné. Vývozný cieľ systému EOU, ako je uvedené v odseku 6.1 politiky ZO, je podmienkou sine qua non na získanie stimulov.

(31)

Okrem toho sa takéto subvencie nemôžu považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nezodpovedajú prísnym pravidlám ustanoveným v prílohe I [položky h) a i)], prílohe II (definícia a pravidlá vrátenia) a prílohe III (definícia a pravidlá náhradného vrátenia) k základnému nariadeniu.

(32)

Fakt, že sa poskytnutie vrátenia a oslobodenia od dovozného cla používa na nákup kapitálového tovaru, znamená, že nie sú v súlade s pravidlami prípustných systémov vrátenia cla, pretože tento tovar sa nespotrebuje vo výrobnom procese, ako sa vyžaduje podľa prílohy I položky h) (náhrada dane z predaja) a i) (odpustenie dovozných ciel).

(33)

Okrem toho a tiež vzhľadom na iné zvýhodnenia, ktoré sú k dispozícii v rámci tohto systému, sa zistilo, že indická vláda nemá zavedený účinný kontrolný systém ani postup na potvrdenie, či a v akých množstvách sa vstupy získané bez cla a dane z predaja spotrebovali vo výrobe vyvážaného výrobku (príloha II oddiel II bod 4 k základnému nariadeniu a v prípade systémov náhradného vrátenia cla príloha III oddiel II bod 2 k základnému nariadeniu).

(34)

V rámci systému EOU jednotka môže predať značné množstvo svojej produkcie, až do výšky 50 % svojho ročného obratu, na domácom trhu. Neexistuje teda zákonná povinnosť vývozu celého množstva vyrobených výsledných výrobkov. Okrem toho, keďže sa tieto domáce transakcie uskutočňujú na základe vlastných osvedčení, vládny úradník nad nimi nemôže vykonávať dohľad ani kontrolu. Následne colné priestory jednotiek EOU prinajmenšom čiastočne nepodliehajú fyzickej kontrole indických orgánov. Toto však zvyšuje význam ďalších prvkov overovania, najmä kontroly prepojenia medzi vstupmi dovezenými bez cla a výslednými vývoznými výrobkami, s cieľom kvalifikovať ich ako overovací systém vrátenia.

(35)

Čo sa týka ďalších kontrolných krokov, ktoré sú zavedené, je potrebné pripomenúť, ako je uvedené v odôvodnení 24, že od jednotky v systéme EOU sa de iure nikdy nevyžaduje, aby zosúladila každú dovezenú zásielku s miestom určenia zodpovedajúceho výsledného výrobku. Iba takéto kontroly zásielok by však indickým orgánom poskytli dostatok informácií o konečnom mieste určenia vstupov, aby mohli overiť, či oslobodenie od cla, náhrada dane z predaja a vrátenie cla z vykurovacieho oleja neprevyšujú vstupy na vývoznú produkciu. Mesačné daňové priznania v prípade domáceho predaja na základe samohodnotenia, ktoré indické orgány pravidelne vyhodnocujú, nestačia. Ani vnútorné systémy spoločnosti, ktoré sa vedú bez zákonnej povinnosti podľa politiky, napr. systém kontrolných zoznamov, nestačia na nahradenie takejto kľúčovej požiadavky na kontrolný systém vrátenia cla. Okrem toho je potrebné, aby vláda navrhla a posilnila systém na kontrolu vrátenia cla a aby sa neponechávalo na uváženie vedenia každej jednej príslušnej spoločnosti, či zriadi informačný systém. Bolo teda zistené, že keďže sa na základe indickej politiky ZO od jednotky v systéme EOU výslovne nepožaduje, aby zaznamenávala prepojenie medzi vstupnými materiálmi a výsledným výrobkom, indická vláda nezaviedla žiadny účinný kontrolný mechanizmus na zistenie, ktoré vstupy sa spotrebovali vo vývoznej produkcii a v akých množstvách.

(36)

Indická vláda nielenže nepristúpila k ďalšiemu overovaniu na základe skutočne uskutočnených vstupov, napriek tomu, že táto činnosť sa obyčajne vykonáva v prípade neexistencie účinného kontrolného systému (príloha II oddiel II bod 5 a príloha III oddiel II bod 3 k základnému nariadeniu), ale ani nedokázala, že nedošlo k nadmernému odpusteniu.

(37)

Po zverejnení informácií žiadateľ tvrdil, že pri hodnotení systému EOU sa v tomto prípade nepoužila rovnaká metodika v zmysle článku 22 ods. 4 základného nariadenia ako v pôvodnom prešetrovaní. V tejto súvislosti treba poznamenať, že vývozcovia v pôvodnom prešetrovaní poskytli dôkazy o tom, že nedošlo k nadmernému odpusteniu, a z tohto dôvodu sa na nich nevzťahovala kompenzácia odpustenia cla pri nákupe surovín.

(38)

V tomto prípade však žiadateľ takýto dôkaz nepredložil. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že príslušný výrobok predával aj na domácom trhu, t. j. nie všetok vstupný materiál zakúpený bez cla sa spotreboval vo výrobe na vývoz. Okrem toho najmä fakt, že podľa indického práva nie sú vývozcovia v systéme EOU povinní zosúladiť dovozné zásielky s miestom určenia príslušného výsledného výrobku, predstavuje okolnosť, ktorá sa v pôvodnom prešetrovaní nevyskytovala. Preto sa systém v tomto prípade posudzuje v súlade s ustanoveniami článku 22 ods. 4 základného nariadenia, ktoré stanovujú, že je potrebné zohľadniť novovzniknuté okolnosti. Z uvedených dôvodov je tvrdenie, že systém EOU nepredstavuje systém prípustného vrátenia cla alebo systému náhradného vrátenia cla, potvrdené.

(39)

Za predpokladu neexistencie prípustného systému vrátenia cla alebo systému náhradného vrátenia cla je porovnateľným zvýhodnením odpustenie celkových dovozných ciel (základného cla a osobitného dodatočného cla), obvykle splatných pri dovoze, ako aj náhrada dane z predaja a vrátenie cla z vykurovacieho oleja v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania.

(40)

Po zverejnení informácií žiadateľ tvrdil, že suma subvencie, vrátane úprav úrokov neopakujúcich sa subvencií, by sa mala vypočítať len na základe sedemmesačného obdobia preskúmania prešetrovania, počas ktorého vykonával obchodnú činnosť. Ako druhú možnosť žiadateľ navrhol, aby sa bralo do úvahy len obdobie desiatich mesiacov, do ktorého patrí aj obdobie skúšobnej výroby.

(41)

V súlade s článkom 5 základného nariadenia sa výška kompenzovateľných subvencií počíta podľa zvýhodnenia poskytnutého príjemcovi, ktoré sa počas obdobia prešetrovania objektívne dokázalo. V súlade s tým istým ustanovením a bežnou praxou ES bolo za obdobie preskúmania prešetrovania stanovených 12 mesiacov a zistenia vychádzajú z tohto časového obdobia. V základnom nariadení sa na žiadnom mieste nestanovuje, aby sa začiatočná fáza fungovania spoločnosti nezohľadňovala. Tvrdenie žiadateľa bolo preto zamietnuté.

(42)

Výška subvencie žiadateľa bola vypočítaná na základe ušlých dovozných ciel (základné clo a osobitné dodatočné clo) na dovezené materiály, ako aj na základe dane z predaja a cla z vykurovacieho oleja, ktoré sa môžu vrátiť, v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania. Poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, sa v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia z tejto sumy odpočítali, aby sa dospelo k výške subvencie vo funkcii čitateľa. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto suma subvencie rozdelila na obrat vývozu, ktorý dosiahol v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania vo funkcii príslušného čitateľa, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené ani prepravené množstvá. Takto vypočítaná sadzba subvencie bola 12,6 %.

(43)

V tejto súvislosti žiadateľ tvrdil, že jedine podiel sumy subvencie, ktorý sa dá priamo udeliť príslušnému výrobku, by sa mal použiť ako čitateľ. Žiadateľ vyrába malý objem PET, ktorý má nižšiu viskozitu ako príslušný výrobok, vyrába aj medziprodukt – amorfné polyetyléntereftalátové triesky, ktoré nepatria do radu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto prešetrovanie. Navrhuje sa, aby sa suma subvencie rozdelila na základe obratu príslušného výrobku v súvislosti s celkovým obratom.

(44)

Je však potrebné poznamenať, že rôzne vstupné materiály sa nemôžu spájať per se ani s príslušným výrobkom, ani s PET s nižšou viskozitou a medziproduktom, pretože ten istý vstupný materiál možno použiť na výrobu všetkých troch typov výrobkov. Okrem toho v súlade s odôvodneniami 32 až 38 nebol zavedený žiadny kontrolný systém, pokiaľ ide o konečné určenie vstupného materiálu. V takomto prípade a v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia bol aj čitateľ aj menovateľ určený na základe celkového radu výrobkov žiadateľa s cieľom rozdeliť sumu subvencie udeliteľnú príslušnému výrobku. Žiadateľ nepredložil dôkaz, ktorý by potvrdil, že alternatívna metodika by viedla k presnejšiemu výsledku. Treba najmä poznamenať, že aj v prípade, keby sa toto tvrdenie zohľadnilo, čitateľ by bol znížený pro rata a celkový výsledok by bol rovnaký.

(45)

Na rozdiel od surovín sa kapitálový tovar fyzicky nezapracúva do konečného tovaru. V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia sa zvýhodnenie prešetrovanej spoločnosti vypočítalo na základe výšky neuhradeného cla na dovezený kapitálový tovar počas celého obdobia, ktoré zohľadňuje obvyklý čas odpisovania takéhoto kapitálového tovaru vo výrobnom odvetví príslušného výrobku (t. j. 18,465 roka), čo vedie k zaokrúhlenej odpisovej sadzbe 5,42 %. Takto vypočítaná suma, ktorú potom možno priradiť k obdobiu preskúmania prešetrovania, bola upravená pripočítaním úroku počas tohto obdobia s cieľom zohľadniť výšku zvýhodnenia v čase, a tým bolo stanovené celkové zvýhodnenie, ktoré tento systém poskytol príjemcovi. Výška pripočítaného úroku sa zakladala na komerčnej úrokovej sadzbe v Indii počas obdobia preskúmania prešetrovania. Poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, sa v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia odpočítali od tejto sumy, aby sa dospelo k výške subvencie vo funkcii čitateľa. V súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 základného nariadenia sa táto suma subvencie rozdelila na obrat vývozu, ktorý sa dosiahol v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania vo funkcii príslušného menovateľa, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené ani prepravené množstvá. Takto vypočítaná sadzba subvencie bola 0,9 %.

(46)

Po zverejnení informácií žiadateľ tvrdil, že osobitný čas odpisovania v jeho spoločnosti je 18,93 roka a toto číslo by sa malo použiť namiesto 18,465 roka, ktoré je priemerom času odpisovania, ktorý bol vypočítaný skombinovaním času odpisovania spoločnosti žiadateľa a času odpisovania stanoveného v pôvodnom prešetrovaní. Okrem toho tvrdil, že jeho vlastný čas odpisovania odzrkadľuje dnešné indické priemyselné normy.

(47)

Podľa článku 7 ods. 3 základného nariadenia sa však vyžaduje, aby sa prešetrovanie sústredilo na normálny, t. j. priemerný čas odpisovania v priemyselnom odvetví, a nie na osobitný čas odpisovania spoločnosti. Okrem toho žiadateľ nepredložil dôkaz o tom, že norma času odpisovania v príslušnom priemyselnom odvetví sa všeobecne zvýšila. Argument sa preto zamietol.

(48)

Žiadateľ okrem toho tvrdil, že na výpočet výšky subvencie by sa odpisová sadzba nemala zaokrúhľovať.

(49)

Je však potrebné poznamenať, že zaokrúhľovanie nemá žiadny vplyv na celkový výsledok, táto pripomienka teda nie je relevantná.

(50)

Z uvedených dôvodov je celková sadzba subvencie v rámci systému EOU v prípade žiadateľa 13,5 %.

(51)

Žiadateľ nevyužíval zvýhodnenia poskytované Systémom úverových colných knižiek.

(52)

Zistilo sa, že žiadateľ nedovážal kapitálový tovar prostredníctvom Systému podpory vývozu kapitálového tovaru, a tak jeho výhody nevyužíval.

(53)

Zistilo sa, že keďže žiadateľ nemal zdaniteľný príjem, počas obdobia preskúmania prešetrovania nevyužíval výhody oslobodenia od dane z príjmu podľa oddielu 10 B Zákona o dani z príjmu z roku 1961 (Income Tax Act 1961).

(54)

Systém vývozných úverov sa zakladá na oddieloch 21 a 35 A indického zákona o riadení bánk z roku 1949 (Indian Banking Regulation Act 1949), ktorý povoľuje Reserve Bank of India („RBI“) riadiť obchodné banky v oblasti vývozných úverov.

(55)

Podrobnosti o systéme sú uvedené v Master Circular IECD č. 35/04.02.02/2004-05 (Foreign Currency Export Credit) a Master Circular IECD č. 27/04.02.02/2004-05 (Rupee Export Credit), ktoré vydala RBI a ktoré sú určené všetkým komerčným bankám v Indii.

(56)

Vyrábajúci vývozcovia a obchodní vývozcovia majú nárok podieľať sa na tomto systéme.

(57)

V tomto systéme RBI povinne stanovuje maximálne hranice úrokových sadzieb, ktoré sa uplatňujú na vývozné úvery tak v indických rupiách, ako aj v zahraničnej mene, ktoré môžu komerčné banky účtovať vývozcovi „s cieľom sprístupniť úver vývozcom za medzinárodne konkurencieschopné sadzby“. Systém vývozných úverov pozostáva z dvoch podsystémov, z vývozného úverového systému s čerpaním pred dodávkou (Pre-Shipment Export Credit Scheme) („úver na balenie“), ktorý sa vzťahuje na úvery poskytnuté vývozcovi na financovanie nákupu, spracovania, výroby, balenia a/alebo odoslania tovaru pred vývozom a z vývozného úverového systému s čerpaním po dodávke (Post-Shipment Export Credit Scheme), ktorý poskytuje úvery na prevádzkový kapitál s cieľom financovať vývozné pohľadávky. RBI tiež usmerňuje banky, aby poskytli určitú výšku svojho čistého bankového úveru na financovanie vývozu.

(58)

Na základe týchto Master Circulars vydaných RBI môžu vývozcovia získať vývozné úvery za preferenčné úrokové sadzby v porovnaní s bežnými obchodnými úvermi („hotovostné úvery“), ktoré sa stanovujú výhradne podľa trhových podmienok. V tejto súvislosti Master Circular on Rupee Export Credit uvádza, že „horná hranica úrokových sadzieb na úvery poskytnuté vývozcom, ako je uvedené v tomto obežníku, sú nižšie ako maximálne úroky na úvery obvykle účtované veriteľom, a preto sa v tomto zmysle označujú za zvýhodnené“.

(59)

Podľa Master Circulars vydaných RBI žiadateľ využíval preferenčné úrokové sadzby na úvery v systéme vývozných úverov v porovnaní s úrokovými sadzbami na hotovostné úvery.

(60)

V prvom rade preferenčné úrokové sadzby úveru zo Systému vývozných úverov, stanovené v obežníkoch Master Circular, uverejnených RBI, uvedené v odôvodnení 55, znížili žiadateľove úrokové náklady v porovnaní s úverovými nákladmi stanovenými výlučne na základe trhových podmienok a v tomto prípade zvýhodnili žiadateľa v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Po druhé, napriek skutočnosti, že komerčné banky poskytujú preferenčné úvery v rámci systému vývozných úverov, sa táto výhoda považuje za finančnú pomoc vlády v zmysle článku 2 ods. 1 bodu iv) základného nariadenia. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že ani článok 2 ods. 1 bod iv) základného nariadenia, ani Dohoda Svetovej obchodnej organizácie o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach nevyžadujú vyberanie verejných výdavkov, napr. náhradu poskytnutú komerčným bankám indickou vládou, na stanovenie existencie subvencie. Stačí, aby vláda nariadila vykonávanie funkcií uvedených v bodoch i), ii) alebo iii) článku 2 ods. 1 základného nariadenia. RBI je orgán verejnej moci, a preto patrí do definície pojmu „vláda“, uvedenej v článku 1 ods. 3 základného nariadenia. Je v 100 % vlastníctve vlády, plní verejné politické ciele, napr. menovú politiku, a jeho vedenie menuje indická vláda. RBI riadi súkromné orgány, keďže komerčné banky sú viazané podmienkami, okrem iného maximálnymi hornými hranicami úrokových sadzieb na vývozné úvery nariadené Master Circular, vydanými RBI, a ustanoveniami RBI, aby komerčné banky museli poskytovať určitú časť svojho čistého bankového úveru na financovanie vývozu. Toto nariadenie zaväzuje komerčné banky, aby vykonávali funkcie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia, v tomto prípade sú to pôžičky vo forme preferenčného financovania vývozu. Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia takýto priamy prevod finančných prostriedkov vo forme pôžičiek na základe určitých podmienok by za normálnych okolností vykonávala vláda a prax sa v žiadnom smere nelíši od bežných postupov vlád. Okrem toho sa táto subvencia považuje za osobitnú a kompenzovateľnú, pretože preferenčné úrokové sadzby sú dostupné iba v súvislosti s financovaním vývozu, a preto sú podmienené uskutočnením vývozu v zmysle článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(61)

Výška subvencie sa vypočítala na základe rozdielu medzi úrokom zaplateným za vývozné úvery využité v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania a sumy, ktorá by bola splatná, ak by sa uplatňovali rovnaké úrokové sadzby ako za obvyklé komerčné úvery, ktoré by žiadateľ využil. Táto výška subvencie (čitateľ) sa rozdelila na celkový obrat vývozu dosiahnutý počas obdobia preskúmania prešetrovania ako príslušný menovateľ v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené ani prepravené množstvá. Sadzba subvencie v rámci systému vývozných úrokov je stanovená na 0,4 %.

(62)

Podrobný opis Systému stimulov pre západné Bengálsko je stanovený v Oznámení oddelenia priemyslu a obchodu vlády západného Bengálska č. 588-CI/H z 22. júna 1999 (Government of West Bengal Commerce & Industries Department notification No 588-CI/H of 22 June 1999) („oznámenie z roku 1999“), ktoré bolo naposledy nahradené oznámením č. 134-CI/O/Stimuly/17/03/I z 24. marca 2004 (notification No 134-CI/O/Incentive/17/03/I of 24 March 2004) („oznámenie z roku 2004“). Prešetrovanie dokázalo, že zvýhodnenie, ktoré žiadateľovi poskytol Systém stimulov pre západné Bengálsko, bolo zanedbateľné, a teda tento systém nebol podrobne analyzovaný.

(63)

Berúc do úvahy konečné zistenia týkajúce sa systémov, uvedené vyššie, sadzba kompenzovateľných subvencií je pre žiadateľa takáto:

(64)

V súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia by mala byť suma vyrovnávacieho cla nižšia ako celková suma kompenzovateľných subvencií za predpokladu, že by nižšie clo bolo primerané na to, aby odstránilo ujmu, ktorá vznikla priemyselnému odvetviu Spoločenstva. V pôvodnom prešetrovaní bola stanovená hranica všeobecného odstránenia ujmy na 44,3 %, čo je viac ako sadzba subvencií stanovená v prípade žiadateľa.

(65)

Na základe zistení, ku ktorým sa dospelo počas obdobia preskúmania prešetrenia, by sa na dovoz príslušného výrobku do Spoločenstva, vyvážaného žiadateľom, malo vzťahovať vyrovnávacie clo vo výške zodpovedajúcej individuálnej sadzbe subvencií stanovených pre túto spoločnosť, t. j. 13,9 %. Keďže clo uložené nariadením (ES) č. 2603/2000 malo formu osobitnej sumy za tonu, bola aj uvedená colná sadzba prevedená na osobitnú sumu 106,5 EUR za tonu.

(66)

Nariadenie (ES) č. 2603/2000 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(67)

Žiadateľ ponúkol cenový záväzok týkajúci sa jeho vývozu príslušného výrobku do Spoločenstva v súlade s článkom 13 ods. 1 základného nariadenia.

(68)

Po preskúmaní ponuky Komisia dospela k záveru, že záväzok je prijateľný, keďže by obmedzil poškodzujúci vplyv subvencovania. Okrem toho pravidelné a podrobné správy, ktoré sa žiadateľ zaviazal predkladať Komisii, umožnia účinný dohľad. Navyše povaha výrobku a štruktúra predaja žiadateľa majú taký charakter, že Komisia považuje riziko obchádzania tohto záväzku za obmedzené.

(69)

S cieľom zabezpečiť účinné dodržiavanie a monitorovanie tohto záväzku, po predložení žiadosti o prepustenie do voľného obehu na základe záväzku oslobodenie od cla závisí od predloženia platnej „obchodnej faktúry“ (Commercial Invoice), vydanej žiadateľom a obsahujúcej informácie uvedené v prílohe k nariadeniu (ES) č. 2603/2000 colným orgánom členského štátu. Ak sa takáto faktúra nepredloží alebo ak nezodpovedá výrobku predloženému na preclenie, bude splatná príslušná sadzba vyrovnávacieho cla s cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie záväzku.

(70)

V prípade porušenia alebo odvolania záväzku možno uložiť vyrovnávacie clo na základe článku 13 ods. 9 a 10 základného nariadenia.

(71)

Žiadateľ a indická vláda boli oboznámení so základnými skutočnosťami a faktmi, na základe ktorých sa uvažuje o návrhu zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 2603/2000, a mali možnosť predložiť pripomienky. K návrhu sa vyjadril iba žiadateľ, ktorý predložil pripomienky týkajúce sa najmä Systému jednotiek orientovaných na vývoz, ktorým bol venovaný priestor v príslušných záveroch v oddiele 2.1.1 písm. d),

a)

V článku 1 ods. 3 sa do tabuľky medzi indických výrobcov vkladá toto:

b)

V článku 2 ods. 3 sa do tabuľky vkladá toto:

11.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 266/10

(1)

Rada uložila nariadením (ES) č. 2604/2000 (2) konečné antidumpingové clo na dovoz určitého polyetylén tereftalátu (ďalej len „PET“) s koeficientom viskozity 78 ml/g alebo vyšším podľa DIN (Deutsche Industrienorm) 53728 („príslušný výrobok“), ktorý sa štandardne zatrieďuje do kódu KN 3907 60 20, s pôvodom okrem iného v Indii. Opatrenia nadobúdajú formu špecifického cla vo výške 181,7 EUR na tonu s výnimkou dovozov z viacerých výslovne uvedených spoločností, pre ktoré platia individuálne colné sadzby.

(2)

Rada súčasne uložila nariadením (ES) č. 2603/2000 (3) konečné vyrovnávacie clo vo výške 41,3 EUR na tonu na dovoz toho istého výrobku s pôvodom v Indii do Spoločenstva, s výnimkou dovozov z viacerých výslovne uvedených spoločností, pre ktoré platia individuálne colné sadzby.

(3)

Následne po uložení konečných opatrení Komisia dostala od vyvážajúceho indického výrobcu, t. j. South Asian Petrochem Limited („spoločnosť“), žiadosť o začatie preskúmania nariadenia (ES) č. 2604/2000 v prípade „nového vývozcu“ podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia. Spoločnosť tvrdila, že nie je prepojená so žiadnymi vyvážajúcimi výrobcami v Indii, na ktorých sa vzťahujú platné antidumpingové opatrenia v súvislosti s príslušným výrobkom. Okrem toho tvrdila, že nevyvážala príslušný výrobok počas pôvodného obdobia prešetrovania (od 1. októbra 1998 do 30. septembra 1999), ale že príslušný výrobok vyvážala do Spoločenstva po tomto období.

(4)

Komisia preskúmala dôkazy predložené spoločnosťou a posúdila ich ako dostatočné na začatie preskúmania v súlade s článkom 11 ods. 4 základného nariadenia. Po porade s poradným výborom a po tom, ako príslušné výrobné odvetvie Spoločenstva malo možnosť vyjadriť svoje pripomienky, začala Komisia prostredníctvom nariadenia (ES) č. 33/2005 (4) preskúmanie nariadenia č. 2604/2000 v súvislosti so spoločnosťou a začala prešetrovanie.

(5)

Podľa nariadenia (ES) č. 33/2005, ktorým sa začalo preskúmanie, antidumpingové clo uložené nariadením (ES) č. 2604/2000 bolo zrušené vo vzťahu k dovozu príslušného výrobku vyrábaného a vyvážaného spoločnosťou do Spoločenstva. Zároveň bolo podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia nariadené colným správam, aby podnikli primerané kroky na registráciu takéhoto dovozu.

(6)

V tom istom čase a z rovnakých dôvodov začala Komisia na základe žiadosti spoločnosti zrýchlené preskúmanie nariadenia (ES) č. 2603/2000 podľa článku 20 nariadenia Rady (ES) č. 2026/97 zo 6. októbra 1997 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (5).

(7)

Komisia oficiálne informovala spoločnosť a zástupcov Indie („vyvážajúca krajina“) o začatí preskúmania „nového vývozcu“. Priamo zainteresovaným stranám bola ďalej poskytnutá možnosť oznámiť svoje stanoviská písomne a požiadať o vypočutie. Komisia však nedostala takúto žiadosť.

(8)

Komisia zaslala spoločnosti dotazník a dostala ho vyplnený v stanovenej lehote. Komisia chcela overiť všetky údaje, ktoré považovala za potrebné na účely stanovenia dumpingu, preto sa v priestoroch žiadateľa uskutočnilo overovanie na mieste.

(9)

Prešetrovanie dumpingu pokrývalo obdobie od 1. októbra 2003 do 30. septembra 2004 („obdobie prešetrovania“).

(10)

Prešetrovanie potvrdilo, že spoločnosť nevyvážala príslušný výrobok počas pôvodného obdobia prešetrovania a že začala vývoz do Spoločenstva až po uplynutí tohto obdobia.

(11)

Spoločnosť bola ďalej schopná uspokojivo dokázať, že nemala priame ani nepriame prepojenie so žiadnymi indickými vyvážajúcimi výrobcami, na ktorých sa vzťahujú platné antidumpingové opatrenia v súvislosti s príslušným výrobkom.

(12)

Tým sa potvrdilo, že spoločnosť by sa podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia mala považovať za „nového vývozcu“, a preto by sa pre ňu malo určiť individuálne rozpätie.

(13)

Komisia v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia najprv preskúmala, či celkový objem predaja PET spoločnosťou na domácom trhu bol reprezentatívny v porovnaní s jej celkovým objemom vývozného predaja do Spoločenstva. Keďže tento predaj predstavoval viac ako 5 % jej celkového objemu vývozného predaja do Spoločenstva, považoval sa za reprezentatívny.

(14)

Následne Komisia určila tie typy PET, predávané spoločnosťou na domácom trhu, ktoré boli zhodné alebo priamo porovnateľné s typmi predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(15)

Prešetrovaním sa zistilo, že len dva typy výrobkov vyvážaných do Spoločenstva sú zhodné alebo priamo porovnateľné s výrobkami predávanými na domácom trhu. Pre každý z týchto dvoch typov výrobkov sa potom preskúmalo, či predaj na domácom trhu je dostatočne reprezentatívny vo vzťahu k zodpovedajúcemu vývoznému predaju. Keďže predaj každého z týchto typov na domácom trhu bol výrazne vyšší ako limit 5 %, obidva typy výrobkov sa považovali za reprezentatívne.

(16)

Taktiež sa skúmalo, či predaj každého typu výrobku na domácom trhu možno považovať za predaj uskutočnený v rámci bežného obchodovania, a to stanovením podielu objemu predaja podobného výrobku predávaného za čistú predajnú cenu rovnajúcu sa alebo vyššiu ako výrobné náklady (ziskový predaj) nezávislým zákazníkom príslušného typu výrobku. Keďže objem ziskového predaja príslušného výrobku predstavoval menej ako 80 %, ale 10 % alebo viac z celkového objemu predaja, normálna hodnota sa zakladala na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer len ziskového predaja každého typu.

(17)

Keďže všetok vývozný predaj príslušného výrobku do Spoločenstva bol uskutočnený priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, vývozná cena bola stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných.

(18)

S cieľom zabezpečiť objektívne porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny boli v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia formou úprav patrične zohľadnené rozdiely, ktoré vplývajú na porovnateľnosť cien.

(19)

Všetky úpravy objemu vývozného predaja, o ktoré spoločnosť požiadala, boli prijaté. Tieto úpravy sa týkajú provízií, nákladov spojených s vnútrozemskou dopravou, nákladov spojených s námornou dopravou, poistenia, nákladov na manipuláciu a balenie a bankových poplatkov.

(20)

V prípade predaja na domácom trhu boli prijaté úpravy požadované v súvislosti s províziami, vnútrozemskou dopravou, poistením, nákladmi na balenie a bankovými poplatkami. Úpravy požadované spoločnosťou v súvislosti s nepriamymi daňami a dovoznými prirážkami na základe článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia a v súvislosti s výdavkami na pobočky na základe článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia boli zamietnuté z ďalej uvedených dôvodov.

(21)

Úpravy žiadané v súvislosti s nepriamymi daňami sa zakladajú na argumente, že domáci zákazníci spoločnosti zaplatili pri nákupe príslušného výrobku na domácom trhu nerefundovateľnú sumu spotrebnej dane, kým vývozní zákazníci spoločnosti neboli povinní platiť túto daň. Spoločnosť požiadala, aby sa normálna hodnota upravila o túto sumu nerefundovateľnej spotrebnej dane. Normálna hodnota, ktorá bola porovnaná s vývoznou cenou, však bola určená na základe čistej domácej predajnej ceny bez akýchkoľvek daní. Normálna hodnota preto neobsahovala žiadnu spotrebnú daň, ktorá má vplyv na cenu a cenovú porovnateľnosť v zmysle článku 2 ods. 10 základného nariadenia. Okrem tohto sa dospelo k záveru, že daňovú povinnosť domácich zákazníkov vyvážajúceho výrobcu nemožno uplatniť pre úpravu podľa článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia, keďže takáto daň nie je „platená z podobného výrobku a materiálov fyzicky v ňom zahrnutých“. Spotrebná daň zaplatená domácimi zákazníkmi spoločnosti sa vymeriava z čistej predajnej ceny spoločnosti a nemá žiadny vplyv na výrobné náklady spoločnosti, ani na určovanie cien. Keďže akýkoľvek rozdiel v nepriamych daniach na domácom a vývoznom trhu bol už úplne zohľadnený porovnaním čistých domácich predajných cien spoločnosti s jej čistými vývoznými predajnými cenami, žiadosť spoločnosti o úpravu bola zamietnutá.

(22)

Spoločnosť pri poskytnutí informácií argumentovala, že je irelevantné, či sa porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou robí na základe čistých cien, t. j. bez všetkých nepriamych daní. Ďalej argumentovala, že spotrebná daň sa bude platiť z podobného výrobku a že má vplyv na cenovú porovnateľnosť, takže domáci zákazníci nedostanú úplnú refundáciu a musia v konečnom dôsledku zaplatiť časť spotrebnej dane. Jej zákazníci preto zaplatia vyššiu cenu na domácom trhu ako zákazníci na vývoznom trhu. Ako však už bolo uvedené, domáca cena používaná ako normálna hodnota už neobsahuje spotrebnú daň, preto nemôže mať vplyv na cenovú porovnateľnosť. Spoločnosť ďalej nepredložila žiadne informácie ani dôkazy o iných vplyvoch na porovnateľnosť normálnej hodnoty a vývoznej ceny. Tieto argumenty boli preto zamietnuté.

(23)

Požadovaná úprava v súvislosti s vylúčením dovoznej prirážky sa zakladala na argumente, že keď spoločnosť predáva príslušný výrobok na domácom trhu, dovozné clá na suroviny sa stanú splatné vo forme „zvýšenej“ spotrebnej dane. Termín „zvýšená“ spotrebná daň sa týka rozdielnej daňovej schémy platnej pre spoločnosť, ktorá je zriadená ako subjekt orientovaný na vývoz („SOV“) v porovnaní s inými indickými spoločnosťami (subjekty, ktoré nie sú orientované na vývoz). V rámci tejto schémy boli SOV spoločnosti oslobodené od všetkých dovozných ciel zo surovín, ale vzťahovala sa na ne vyššia sadzba spotrebnej dane, ak sa tovar, ktorý vyrobili tieto spoločnosti, predával na domácom trhu. Keďže takáto spotrebná daň nie je splatná z vývozného predaja, spoločnosť žiadala, aby sa normálna hodnota primerane upravila. Táto žiadosť bola zamietnutá, keďže spoločnosť nakupovala suroviny bez dane bez ohľadu na to, či sa finálny výrobok predáva na domácom trhu, alebo sa vyváža. Preto žiadne dovozné clá neboli platené z podobného výrobku a materiálov fyzicky v ňom zahrnutých, ak výrobok bol určený na spotrebu vo vyvážajúcej krajine, a neboli vyberané ani refundované vo vzťahu k výrobku vyvážanému do Spoločenstva v zmysle požiadavky článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia. Cenová porovnateľnosť medzi domácim trhom a vývozným trhom preto nebola dotknutá. Treba tiež uviesť, že spoločnosť nebola schopná dokázať platbu žiadneho dodatočného cla alebo nepriamej dane inej ako spotrebná daň z predaja hotového výrobku, ktorá sa opisuje v odôvodnení 21. Napokon nebola schopná v žiadnom prípade jasne stanoviť, či a koľko dovezenej alebo miestne nakúpenej suroviny sa použilo na výrobu finálneho výrobku.

(24)

Spoločnosť žiadala o úpravu aj v súvislosti s výdavkami jej miestnych pobočiek, poverených predajom na domácom trhu. Táto žiadosť bola zamietnutá, keďže výdavky na tieto pobočky zahŕňali PVA náklady aj na predaj iných výrobkov ako príslušný výrobok a nemuseli byť preto priamo spojené s predajom príslušného výrobku na domácom trhu. Spoločnosť teda nedokázala, že výdavky pobočiek mali vplyv na cenu alebo cenovú porovnateľnosť. Spoločnosť pri poskytnutí informácií argumentovala, že vyrába len jeden výrobok, ktorým je príslušný výrobok. To však bolo v rozpore so zisteniami. Okrem toho a v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia relevantnou na účel určenia normálnej hodnoty je predajná cena z pobočiek k prvému nezávislému zákazníkovi. Keďže pobočky predstavujú súčasť tej istej právnickej osoby a štruktúry spoločnosti, argumenty spoločnosti boli zamietnuté a žiadosť o túto úpravu nebola oprávnená.

(25)

Podľa článku 2 ods. 11 základného nariadenia bola vážená priemerná normálna hodnota každého typu príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva porovnaná s váženou priemernou vývoznou cenou každého zodpovedajúceho typu príslušného výrobku.

(26)

Porovnanie ukázalo existenciu dumpingu. Vážené priemerné dumpingové rozpätie určené pre spoločnosť, vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Spoločenstva, predstavuje 25,5 %.

(27)

Z hľadiska výsledkov prešetrovania sa dospelo k záveru, že konečné antidumpingové clo by sa malo uložiť na úrovni zisteného dumpingového rozpätia, ale v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by nemalo byť vyššie ako celoštátne rozpätie ujmy určené pre Indiu pri prešetrovaní, ktoré vedie k uloženiu súčasných opatrení.

(28)

Pri preskúmaní nového vývozcu nemožno stanoviť žiadne individuálne rozpätie ujmy, keďže sa prešetrovanie podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia obmedzuje na preskúmanie individuálneho dumpingového rozpätia. Dumpingové rozpätie sa preto porovnalo s celoštátnym rozpätím ujmy určeným pre Indiu v konečnom nariadení. Keďže celoštátne rozpätie ujmy bolo vyššie ako dumpingové rozpätie, úroveň opatrení by sa mala zakladať na dumpingovom rozpätí.

(29)

V súlade s článkom 14 ods. 1 základného nariadenia a článkom 24 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2026/97 žiadny výrobok nepodlieha antidumpingovému clu aj vyrovnávaciemu clu na účely riešenia jednej a tej istej situácie vyplývajúcej z dumpingu alebo subvencovania vývozu.

(30)

Pri súbežnom zrýchlenom preskúmaní nariadenia (ES) č. 2603/2000 sa pre spoločnosť stanovila individuálna sadzba vyrovnávacieho cla vo výške 106,5 EUR na tonu, zodpovedajúca sadzbe vyrovnávacieho cla ad valorem vo výške 13,9 %.

(31)

Keďže sa v súbežnom zrýchlenom preskúmaní zistilo, že všetky subvencie sú vývozné subvencie, antidumpingové clo treba upraviť, aby odrážalo skutočné dumpingové rozpätie zostávajúce po uložení vyrovnávajúcich ciel kompenzujúcich vplyv týchto subvencií.

(32)

Antidumpingové clo uplatniteľné na cenu CIF na hranici Spoločenstva a zohľadňujúce výsledky súbežného antisubvenčného konania preto je:

(33)

Keďže preskúmanie viedlo k zisteniu dumpingu v súvislosti so spoločnosťou, antidumpingové clo uplatniteľné na spoločnosť by sa malo vyberať spätne na dovozy príslušného výrobku, ktoré sa stali predmetom registrácie podľa článku 3 nariadenia (ES) č. 33/2005.

(34)

Spoločnosť ponúkla v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia cenový záväzok ohľadom svojho vývozu príslušného výrobku do Spoločenstva.

(35)

Komisia dospela po preskúmaní tejto ponuky k záveru, že tento záväzok je prijateľný, keďže bude eliminovať poškodzujúce účinky dumpingu. Okrem toho pravidelné a podrobné správy, ktoré sa spoločnosť zaviazala poskytovať Komisii, umožnia účinné monitorovanie. Okrem toho, povaha výrobku a štruktúra predaja spoločnosti je taká, že sa Komisia domnieva, že riziko obchádzania záväzku je obmedzené.

(36)

V snahe zabezpečiť účinné dodržiavanie a monitorovanie záväzku po predložení žiadosti o prepustenie do voľného obehu v súlade so záväzkom, oslobodenie od cla je podmienené predložením platnej „obchodnej faktúry“ vydanej spoločnosťou, ktorá obsahuje informácie uvedené v prílohe k nariadeniu (ES) č. 2604/2000, colnej správe príslušného členského štátu. Ak sa takáto faktúra nepredloží, alebo ak nezodpovedá výrobku predloženému colnej správe, na zabezpečenie účinného uplatňovania záväzku by mala byť splatná primeraná miera antidumpingového cla.

(37)

V prípade porušenia alebo odvolania záväzku môže byť uložené antidumpingové clo podľa článku 8 ods. 9 a ods. 10 základného nariadenia.

(38)

Skutočnosti a úvahy, na základe ktorých sa dospelo k uloženiu konečného antidumpingového cla na dovoz do Spoločenstva, boli oznámené spoločnosti a spoločnosť dostala možnosť predložiť pripomienky.

(39)

Toto preskúmanie nemá vplyv na dátum, ku ktorému nariadenie (ES) č. 2604/2000 stratí účinnosť podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

11.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 266/15

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

11.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 266/17

(1)

Belgicko má intervenčné zásoby bieleho cukru. S cieľom reagovať na potreby trhu je vhodné, aby sa na vnútornom trhu sprístupnili zásoby bieleho cukru, ktorý belgická intervenčná agentúra nakúpila do intervencie od 1. apríla do 30. júna 2005.

(2)

Na tento predaj by sa malo vzťahovať nariadenie Komisie (ES) č. 1262/2001 z 27. júna 2001, ustanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1260/2001 vzťahujúceho sa na nákup a predaj cukru intervenčnými agentúrami (2). V prípade potreby možno prijať výnimku z nariadenia a stanoviť niektoré osobitné pravidlá postupu.

(3)

S ohľadom na situáciu na trhu Spoločenstva sa odporúča, aby Komisia stanovila minimálnu predajnú cenu pre každú časť verejnej súťaže.

(4)

Belgická intervenčná agentúra by mala oznámiť ponuky Komisii. Účastníci verejnej súťaže by mali zostať v anonymite.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

—

9. a 23. novembra 2005,

—

7. a 21. decembra 2005.

Bureau d’intervention et de restitution belge

Rue de Trèves 82

B-1040 Bruxelles

Tel.: (32-2) 287 24 11

Fax: (32-2) 287 25 24

a)

proporčne k množstvu v ponukách príslušných účastníkov verejnej súťaže; alebo

b)

pre každého príslušného účastníka verejnej súťaže maximálne do výšky stanovenej pre každého z príslušných účastníkov; alebo

c)

žrebovaním.

11.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 266/20

(1)

Poľsko má intervenčné zásoby bieleho cukru. S cieľom reagovať na potreby trhu je vhodné, aby sa na vnútornom trhu sprístupnili zásoby bieleho cukru, ktorý poľská intervenčná agentúra nakúpila do intervencie od 1. apríla do 30. júna 2005.

(2)

Na tento predaj by sa malo vzťahovať nariadenie Komisie (ES) č. 1262/2001 z 27. júna 2001, ustanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1260/2001 vzťahujúceho sa na nákup a predaj cukru intervenčnými agentúrami (2). V prípade potreby možno prijať výnimku z nariadenia a stanoviť niektoré osobitné pravidlá postupu.

(3)

S ohľadom na situáciu na trhu Spoločenstva sa odporúča, aby Komisia stanovila minimálnu predajnú cenu pre každú časť verejnej súťaže.

(4)

Poľská intervenčná agentúra by mala oznámiť ponuky Komisii. Účastníci verejnej súťaže by mali zostať v anonymite.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

—

9. a 23. novembra 2005,

—

7. a 21. decembra 2005.

Agencja Rynku Rolnego

Biuro Cukru

Dział Dopłat i Interwencji

Nowy Świat 6/12

00-400 Warszawa

Tel.: + 48 22 661 71 30

Fax: + 48 22 661 72 77

a)

proporčne k množstvu v ponukách príslušných účastníkov verejnej súťažei alebo

b)

pre každého príslušného účastníka verejnej súťaže maximálne do výšky stanovenej pre každého z príslušných účastníkovi alebo

c)

žrebovaním.

11.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 266/23

(1)

Taliansko má intervenčné zásoby bieleho cukru. S cieľom reagovať na potreby trhu je vhodné, aby sa na vnútornom trhu sprístupnili zásoby bieleho cukru, ktorý talianska intervenčná agentúra nakúpila do intervencie od 1. apríla 2005 do 30. júna 2005.

(2)

Na tento predaj by sa malo vzťahovať nariadenie Komisie (ES) č. 1262/2001 z 27. júna 2001, ustanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1260/2001 vzťahujúceho sa na nákup a predaj cukru intervenčnými agentúrami (2). V prípade potreby možno prijať výnimku z nariadenia a stanoviť niektoré osobitné pravidlá postupu.

(3)

S ohľadom na situáciu na trhu Spoločenstva sa odporúča, aby Komisia stanovila minimálnu predajnú cenu pre každú časť verejnej súťaže.

(4)

Talianska intervenčná agentúra by mala oznámiť ponuky Komisii. Účastníci verejnej súťaže by mali zostať v anonymite.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

—

9. a 23. novembra 2005,

—

7. a 21. decembra 2005.

AGEA – Agenzia per le erogazioni in Agricoltura

Ufficio ammassi pubblici e privati e alcool

Via Torino, 45

00185 Roma

Tel. 0039 06 49499558

Fax 0039 06 49499761

a)

proporčne k množstvu v ponukách príslušných účastníkov verejnej súťaže; alebo

b)

pre každého príslušného účastníka verejnej súťaže maximálne do výšky stanovenej pre každého z príslušných účastníkov; alebo

c)

žrebovaním.

11.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 266/26

(1)

Maďarsko má intervenčné zásoby bieleho cukru. S cieľom reagovať na potreby trhu je vhodné, aby sa na vnútornom trhu sprístupnili zásoby bieleho cukru, ktorý maďarská intervenčná agentúra nakúpila do intervencie od 1. apríla do 30. júna 2005.

(2)

Na tento predaj by sa malo vzťahovať nariadenie Komisie (ES) č. 1262/2001 z 27. júna 2001, ustanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1260/2001 vzťahujúceho sa na nákup a predaj cukru intervenčnými agentúrami (2). V prípade potreby možno prijať výnimku z nariadenia a stanoviť niektoré osobitné pravidlá postupu.

(3)

S ohľadom na situáciu na trhu Spoločenstva sa odporúča, aby Komisia stanovila minimálnu predajnú cenu pre každú časť verejnej súťaže.

(4)

Maďarská intervenčná agentúra by mala oznámiť ponuky Komisii. Účastníci verejnej súťaže by mali zostať v anonymite.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

—

9. a 23. novembra 2005,

—

7. a 21. decembra 2005.

Mezőgazdasági és Vidékfejlesztési Hivatal (MVH)

(Agricultural and Rural Developement Agency)

Alkotmány utca 29

HU-1054 Budapest

Tel.: (36-1) 219 45 14

Fax: (36-1) 219 45 11 or (36-1) 219-45 12

a)

proporčne k množstvu v ponukách príslušných účastníkov verejnej súťaže; alebo

b)

pre každého príslušného účastníka verejnej súťaže maximálne do výšky stanovenej pre každého z príslušných účastníkov; alebo

c)

žrebovaním.

11.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 266/29

(1)

Francúzsko má intervenčné zásoby bieleho cukru. S cieľom reagovať na potreby trhu je vhodné, aby sa na vnútornom trhu sprístupnili zásoby bieleho cukru, ktorý francúzska intervenčná agentúra nakúpila do intervencie od 1. apríla 2005 do 30. júna 2005.

(2)

Na tento predaj by sa malo vzťahovať nariadenie Komisie (ES) č. 1262/2001 z 27. júna 2001, ustanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1260/2001 vzťahujúceho sa na nákup a predaj cukru intervenčnými agentúrami (2). V prípade potreby možno prijať výnimku z nariadenia a stanoviť niektoré osobitné pravidlá postupu.

(3)

S ohľadom na situáciu na trhu Spoločenstva sa odporúča, aby Komisia stanovila minimálnu predajnú cenu pre každú časť verejnej súťaže.

(4)

Francúzska intervenčná agentúra by mala oznámiť ponuky Komisii. Účastníci verejnej súťaže by mali zostať v anonymite.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

—

9. a 23. novembra 2005,

—

7. a 21. decembra 2005.

Fonds d’intervention et de régularisation du marché du sucre

Bureau de l'intervention

21, Avenue Bosquet

F-75007 Paris

Tel.: (33-1) 44 18 23 37

Fax: (33-1) 44 18 20 08

a)

proporčne k množstvu v ponukách príslušných účastníkov verejnej súťaže; alebo

b)

pre každého príslušného účastníka verejnej súťaže maximálne do výšky stanovenej pre každého z príslušných účastníkov; alebo

c)

žrebovaním.

11.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 266/32

(1)

Rada svojím rozhodnutím z 18. júla 2005 (2) schválila Euro-stredomorskú dohodu zakladajúcu pridruženie medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou na druhej strane (ďalej len „dohoda“).

(2)

V ustanoveniach dohody týkajúcich sa obchodu sa stanovuje uplatňovanie vzájomných koncesií ohľadom dovozných ciel pre určité spracované poľnohospodárske výrobky. Koncesie Spoločenstva môžu mať formu bezcolného dovozu v rámci ročných colných kvót.

(3)

Colné kvóty, ustanovené v dohode na dovoz spracovaných poľnohospodárskych výrobkov s pôvodom v Alžírsku, sú ročné a majú sa uplatňovať na neurčitú dobu. Mali by sa otvoriť na rok 2005 a nasledujúce roky.

(4)

Na rok 2005 by sa objemy nových colných kvót mali vypočítať úmerne k základným objemom určených v dohode, úmerne k časti roka, ktorá uplynula pred dátumom uplatňovania dohody.

(5)

Nariadením Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993 zavádzajúcim ustanovenia pre vykonávanie nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 ustanovujúceho Colný kódex Spoločenstva (3) sa stanovili pravidlá na riadenie colných kvót určených na použitie v chronologickom poradí dátumov colných deklarácií. Colné kvóty otvorené týmto nariadením by sa mali spravovať v súlade s týmito pravidlami.

(6)

Keďže sa dohoda uplatňuje od 1. septembra 2005, toto nariadenie by sa malo uplatňovať od toho istého dátumu a malo by preto nadobudnúť účinnosť čo najskôr.

(7)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre horizontálne otázky týkajúce sa obchodu so spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami neuvedenými v prílohe I k zmluve,

11.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 266/35

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 874/2004 (3) sa vykonáva nariadenie (ES) č. 733/2002, ktorým sa stanovujú pravidlá verejnej politiky týkajúce sa implementácie a funkcií domény najvyššej úrovne .eu a zásady, ktorými sa riadi registrácia.

(2)

Článkom 8 nariadenia (ES) č. 874/2004 sa zavádzajú pravidlá verejnej politiky týkajúce sa geografických pojmov tým, že národné vlády zabezpečia konanie, ktoré umožní členským štátom, kandidátskym štátom a všetkým členom európskeho hospodárskeho priestoru požadovať registráciu a vyhradenie svojho názvu. Toto ustanovenie plne nezaručuje geopolitickú a jazykovú rozmanitosť Európskej únie a záujmy členských štátov a európskych občanov. Toto si vyžaduje, aby Komisia zmenila a doplnila nariadenie (ES) č. 874/2004 zodpovedajúcim spôsobom.

(3)

Opatrenia, ktoré sú ustanovené v tomto nariadení, sú v súlade so stanoviskom Telekomunikačného výboru ustanoveného článkom 22 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby („rámcová smernica“) (4).

1.

Článok 8 sa nahrádza nasledovne:

„Článok 8

Vyhradené názvy krajín a kódy alfa-2, ktoré zastupujú štáty

1.   Zoznam názvov, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu, sa vyhradí alebo registruje ako názvy domén druhej úrovne priamo pod doménou najvyššej úrovne .eu podľa štátov, ktoré sú uvedené v tomto zozname.

2.   Kódy alfa-2, ktoré zastupujú štáty, sa neregistrujú priamo pod doménou najvyššej úrovne .eu ako názvy domén druhej úrovne.“;

2.

V článku 12 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Fázovaná registrácia sa nezačne, kým nebude splnená požiadavka prvého odseku článku 6.“;

3.

Dopĺňa sa príloha k tomuto nariadeniu.