8.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 263/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

8.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 263/3

(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1623/2000 z 25. júla 2000, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1493/1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom, pokiaľ ide o trhové mechanizmy (2), okrem iného určuje pravidlá uplatňovania týkajúce sa odpredaja zásob alkoholu, ktoré pochádzajú z destilácií v zmysle článkov 27, 28 a 30 nariadenia (ES) č. 1493/1999 a ktoré sú v držbe intervenčných agentúr.

(2)

V súlade s článkom 80 nariadenia (ES) č. 1623/2000 sa má pristúpiť k výberovému konaniu na predaj vínneho destilátu na nové priemyselné použitia s cieľom znížiť zásoby vínneho destilátu v Spoločenstve a umožniť v Spoločenstve realizáciu priemyselných projektov v malom meradle alebo spracovanie alkoholu na tovar s priemyselným účelom určený na vývoz. Vínny destilát Spoločenstva, ktorý skladujú členské štáty, pozostáva z množstva pochádzajúceho z destilácií v zmysle článkov 27, 28 a 30 nariadenia (ES) č. 1493/1999.

(3)

Od 1. januára 1999 a podľa nariadenia Rady (ES) č. 2799/98 z 15. decembra 1998, ktorým sa stanovil nový agromonetárny režim pre euro (3), sa ceny ponúk a zábezpeky musia vyjadrovať v eurách a platby sa musia vykonávať v eurách.

(4)

Na podávanie ponúk sa odporúča určiť minimálne ceny diferencované podľa kategórie konečného použitia.

(5)

Opatrenia určené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre vína,

Onivins-Libourne, délégation nationale

17, avenue de la Ballastière, boîte postale 231

F-33505 Libourne Cedex

téléphone (33-5) 57 55 20 00

tel. 57 20 25

fax: (33-5) 57 55 20 59,

8.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 263/6

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 27/2005 z 22. decembra 2004, ktorým sa na rok 2005 stanovujú príležitosti na rybolov a príslušné podmienky pre určité násadové ryby a skupiny násadových rýb, uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (3), sa stanovujú kvóty na rok 2005.

(2)

Podľa informácií, ktoré dostala Komisia, výlovy zásob uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu alebo plavidlami zaregistrovanými v členskom štáte uvedenom v danej prílohe, vyčerpali kvótu stanovenú na rok 2005.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať výlov týchto zásob, ako aj ich držanie na palube, prekládku a vykládku,

8.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 263/8

(1)

Listom z 18. júna 2002 i doplňujúcimi oznámeniami z 3. júla 2002 a 9. septembra 2002 Rakúsko nahlásilo záručné dohody uzatvorené spolkovou krajinou Burgenland a predložilo Komisii plán reštrukturalizácie banky Bank Burgenland AG.

(2)

Listom z 26. júna 2003 Komisia oznámila Rakúsku v súvislosti s opísanými opatreniami štátnej pomoci svoje rozhodnutie o začatí formálneho konania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES.

(3)

Po žiadosti o predĺženie lehoty a jej udelení Rakúsko postúpilo 17. septembra 2003 svoje stanovisko k začatiu konania i ďalšie podklady a informácie.

(4)

Uverejnením rozhodnutia Komisie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) Komisia vyzvala aj ostatných zúčastnených na zaujatie stanoviska. Ostatní zúčastnení však svoje stanoviská nedoručili.

(5)

Listom z 19. decembra 2003 rakúske orgány oznámili zámer modifikovať v rámci privatizačného procesu Bank Burgenland AG oznámené opatrenia pomoci.

(6)

Listom z 21. januára 2004 Komisia oznámila Rakúsku svoje rozhodnutie rozšíriť formálne konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES na plánované zmeny a doplnenia podporných opatrení na reštrukturalizáciu banky Bank Burgenland AG.

(7)

Dňa 27. februára 2004 Rakúsko postúpilo svoje stanovisko.

(8)

Komisia uverejnením svojho rozhodnutia o rozšírení konania v Úradnom vestníku Európskej únie  (4) vyzvala aj iných účastníkov na zaujatie stanoviska. Ostatní účastníci však svoje stanoviská nedoručili.

(9)

BB je krajinská hypotekárna banka (regionálna banka) so sídlom v meste Eisenstadt, ktorej obchodná činnosť sa prevažne obmedzuje na územie spolkovej krajiny Burgenland. Hlavným akcionárom BB je spolková krajina Burgenland s podielom 97,897 % na základnom imaní. Zvyšných 2,103 % je rozdelených medzi minoritných akcionárov. V roku 2000 (5) BB dosiahla bilančnú sumu približne 2,7 miliardy EUR a zaujala 33. miesto medzi rakúskymi bankami.

(10)

Pred obidvoma záručnými dohodami v júni a decembri 2000 spolková krajina Burgenland vlastnila 50,63 % zo základného imania BB. Ostatní dôležití akcionári boli Bank Austria s podielom 40,34 % a Bausparkasse Wüstenrot so 7 %. Zvyšných 2,03 % bolo vo vlastníctve minoritných akcionárov. Spolková krajina Burgenland uzavrela po nadobudnutí akcií od Bank Austria (záručná dohoda z 23. októbra 2000) s Bausparkasse Wüstenrot opčnú zmluvu o nadobudnutí všetkých akcií Bausparkasse Wüstenrot AG. Toto mal byť prvý krok k privatizácii BB.

(11)

Úlohou BB ako krajinskej hypotekárnej banky je podporovať peňažný a úverový styk v príslušnej spolkovej krajine. Hlavnou činnosťou BB je poskytovať hypotekárne úvery a vydávať hypotekárne záložné listy i komunálne obligácie. Popritom prevádzkuje kompletnú škálu ostatných bankových služieb. V roku 2000 trhový podiel BB na celkových vkladoch v Burgenlande predstavoval 30 % a v úveroch 39 %.

(12)

Podľa § 4 zákona o krajinských hypotekárnych bankách Burgenlandu, Krajinský zákonník č. 58/1991 v znení zákona Krajinský zákonník č. 63/1998, spolková krajina Burgenland ručí ako ručiteľ v prípade zlyhania podľa § 1356 OZ v prípade platobnej neschopnosti BB za všetky záväzky spoločnosti. Ručenie spolkovej krajiny Burgenland v prípade zlyhania pre BB a jej právnych predchodcov spočíva prakticky v nezmenenej podobe už od roku 1928. Legislatívna úprava záručného ručenia, ktorá platí v súčasnosti, vstúpila do platnosti 29. júna 1991 a spolková krajina Burgenland dostáva od tejto novely zákona províziu za ručenie za poskytnutie zákonného ručenia v prípade zlyhania.

(13)

Počas auditu ročnej závierky BB na rok 1999 bol v súvislosti s manažmentom úverov pre spoločnosť HOWE Bau AG, ktorá sa dostala do platobnej neschopnosti, odhalený podvod so škodou vo výške okolo 189 mil. EUR, keďže výroky audítora k ročným uzávierkam predloženým spoločnosťou HOWE Bau AG boli sfalšované. V tejto súvislosti sa ukázalo, že skutočná hodnota pozemkových dlhopisov vystavených na zabezpečenie úverov zďaleka nestačila na pokrytie úverových záväzkov. Z tohto dôvodu vznikla potreba tvorby opravných položiek vo výške 171 mil. EUR, ktorá by bola prekročila základný kapitál banky o sumu vo výške 80 mil. EUR, a tým viedla bezprostredne k platobnej neschopnosti BB. Okrem toho by BB bola musela podľa § 83 BWG požiadať o uvalenie nútenej správy, ktoré je mimoriadnou úpravou podľa práva o platobnej neschopnosti pre úverové banky, a preto by sa podľa názoru Rakúska rovnala konkurzu. Znamenalo by to aj to, že by došlo k uplatneniu ručenia spolkovej krajiny Burgenland v prípade zlyhania. Podľa posudku KPMG Austria Wirtschaftsprüfungsgesellschaft m.b.H. zo 17. júna 2000 by suma v prípade platobnej neschopnosti BB, ktorú by musela spolková krajina Burgenland uhradiť, predstavovala 247 mil. EUR.

(14)

V snahe zabrániť týmto následkom spolková krajina Burgenland uzatvorila záručnú dohodu z 20. júna 2000 na sumu 171 mil. EUR a pokryla tým nedostupné pohľadávky voči BB, ktoré by znamenali rozsiahle bilančné zadlženie.

(15)

Podvod v súvislosti s úvermi pre HOWE bol podnetom na to, aby sa objednala rozsiahla kontrola dlžníkov, ktorá mala ukázať, či systémové nedostatky, ktoré boli odhalené v rámci podvodu HOWE, môžu mať dosah aj na ďalšie úverové aktivity. Na jeseň 2000 táto kontrola dlžníkov odhalila dodatočnú potrebu tvorby opravných položiek vo výške zhruba 189 mil. EUR a opätovne priviedla banku do situácie, v ktorej by potrebné opravné položky boli prekročili jadrový kapitál banky, a len zásah spolkovej krajiny zabránil uvaleniu nútenej správy. V snahe zabrániť vzniku ďalšej škody, ktorá by bezprostredne hrozila spolkovej krajine Burgenland ako akcionárovi a dlžníkovi v zlyhaní, spolková krajina Burgenland uzavrela s bankou Bank Austria AG a BB rámcovú dohodu, podľa ktorej sa Bank Austria AG vzdala pohľadávok voči BB.

(16)

Ručenia, ktoré v roku 2000 prevzala spolková krajina Burgenland voči BB, sú tohto charakteru:

(17)

Spolková krajina Burgenland prevzala ručenie voči Bank Burgenland vo výške 171 mil. EUR vrátane úrokov vo výške 5 % ročne kontokorentne z príslušnej záručnej sumy najbližšie určené úverové záväzky v súvislosti s udalosťami so zreteľom na HOWE-komplex. V záručnej dohode je ustanovené, že kladné hospodárske výsledky BB sa použijú na krytie záručnej sumy. Preto sa záručná suma znižuje o ročný zisk BB, ak nie je potrebný na rozdelenie dividend z prioritných akcií, vrátane možných doplatkov za predchádzajúce roky. BB môže využiť túto záruku najskôr po schválení ročnej závierky za hospodársky rok 2010.

(18)

Na pokrytie dodatočnej potreby tvorby opravných položiek, odhalenej v rámci rozsiahlej kontroly dlžníkov vo výške 189 mil. EUR, bola uzavretá s hlavným veriteľom BB, Bank Austria Creditanstalt AG, rámcová dohoda z 23. októbra 2000.

(19)

Podľa nej sa Bank Austria Creditanstalt AG vzdala svojich pohľadávok voči BB vo výške 189 mil. EUR.

(20)

Dohoda o vzdaní sa pohľadávok vznikla na základe záväzku BB o úročiteľnej náprave a stanovuje splatenie sumy pohľadávok, ktorých sa vzdala Bank Austria v plnej výške, vrátane úrokov v siedmich splátkach počínajúc 30. júnom 2004. Od tohto dátumu vráti BB sumu vo výške odpustenej pohľadávky vrátane dovtedy kapitalizovaných úrokov v siedmich rovnakých ročných splátkach spolu s ročnými úrokmi (Euribor plus 5 bázických bodov) vždy k 30. júnu každoročne až do 30. júna 2010. Budúce umorovanie záväzku o náprave sa uskutoční z ročného prebytku BB po zohľadnení pohybov rezervných fondov a príslušnej výplaty majiteľov prioritných akcií za predchádzajúci hospodársky rok.

(21)

V prípade, že BB nebude môcť plniť svoj záručný záväzok, spolková krajina Burgenland prevzala v rámci dodatočnej dohody z 1. decembra 2000 neodvolateľnú záruku v prípade zlyhania v prospech Bank Austria AG, ktorá platí pre každý rok v čase od 2004 do 2010 a podľa ktorej spolková krajina Burgenland musí pokryť príslušný schodok (ročná splátka po odpočítaní sumy, ktorú BB zaplatí Bank Austria AG) voči Bank Austria AG. Tak BB i spolková krajina Burgenland majú na základe tejto dohody možnosť splniť záväzok o náprave voči Bank Austria AG aj pred stanovenými termínmi.

(22)

Bank Austria AG predá svoje akcie BB vo výške 34,13 % za 0,07 EUR spolkovej krajine Burgenland.

(23)

V rozhodnutí o začatí formálneho kontrolného konania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES Komisia zaradila preverované opatrenia predbežne medzi štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES a článku 61 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore, keďže boli poskytnuté zo štátnych prostriedkov a môžu ovplyvniť (6) zlepšením finančnej situácie spoločnosti hospodárske postavenie konkurentov iných členských štátov, a tým skresliť alebo ohroziť skreslením hospodársku súťaž a poškodiť obchod medzi členskými štátmi.

(24)

Na základe svojho predbežného posúdenia Komisia dospela k zisteniu, že podpory treba hodnotiť na základe usmernení Spoločenstva na posúdenie štátnych podpôr na záchranu a reštrukturalizáciu spoločností v ťažkostiach (7) (ďalej len „usmernenia“) a nemožno uplatniť iné ustanovenia o zlučiteľnosti Zmluvy o ES ani iné usmernenia Spoločenstva. Komisia súhlasila z názorom Rakúska, že v prípade BB išlo o spoločnosť v ťažkostiach v zmysle odseku 2.1 usmernení. Vzhľadom na chýbajúce informácie a otvorené otázky sa však vynorili pochybnosti o zlučiteľnosti podporných opatrení so spoločným trhom.

(25)

Podľa odsekov 31–34 usmernení Komisia preveruje plán reštrukturalizácie pre všetky samostatné podpory v tom zmysle, či umožňuje na základe reálnych predpokladov obnovenie dlhodobej rentability spoločnosti v rámci primeranej lehoty.

(26)

Komisia spochybnila v pôvodne doručenom pláne reštrukturalizácie, že predpoklady v súvislosti s trhom a predpovede v súvislosti s plánovanou rentabilitou boli dostatočne presné, aby sa dali vyvodiť závery vo vzťahu na vyhliadky úspešnosti navrhovaných opatrení reštrukturalizácie. Nebolo zrejmé, na akých trhových predpokladoch sa zakladali reštrukturalizačné opatrenia.

(27)

V súvislosti s oznámením uvedenej prognózy dlhodobej rentability vo výške 15 % do roku 2010 mala Komisia po prvé výhrady k tomu, že neboli predložené základy prognózy dlhodobej rentability, a okrem toho pochybovala o tom, že plánovaný výnos vo výške 15 % je skutočne reálny, a tým aj skutočne dosiahnuteľný do roku 2010. Z tohto dôvodu požiadala Rakúsko o predloženie podrobných údajov prognózy i predpokladov, ktoré tvorili ich základ.

(28)

V súvislosti so stanoviskom Rakúska, že skôr ako nastali problémy, BB nevykazovala prezamestnanosť ani neprimerané vecné náklady, a z toho dôvodu je možnosť a nutnosť banky znižovať stav zamestnancov obmedzená, Komisia požiadala Rakúsko o podrobné informácie (napr. porovnateľné údaje z bankového sektora).

(29)

Komisia ďalej zistila, že informácie, ktoré Rakúsko poskytlo vzhľadom na dôvody ťažkostí spoločnosti, boli najmä súhrnom finančných ťažkostí. Uviedla však len jeden skutočný dôvod týchto ťažkostí, a to nedostatočne fungujúci manažment úverového rizika. Podrobná analýza štruktúr spoločnosti a manažmentu a taktiež konkrétnych pochybení manažmentu chýbala. Komisia však považovala takúto analýzu za potrebnú na posúdenie vyhliadok reštrukturalizácie BB. Preto mala Komisia pochybnosti o tom, či v pláne reštrukturalizácie boli odhalené a spracované príčiny ťažkostí BB dostatočným spôsobom. Preto požiadala Rakúsko o predloženie podrobnej analýzy predchádzajúcich zanedbaní a budúcich vyhliadok a problémov v kontexte štruktúr spoločnosti, metód manažmentu a dozoru, koncepcií revízie a výkazníctva i techník zavádzania komerčne založených rozhodovacích procesov.

(30)

Vzhľadom na možnú privatizáciu BB Rakúsko spomínalo zámer a prvé kroky i plánované ukončenie privatizačného procesu. Neposkytlo však žiadne podrobnosti, napríklad o plánovanom postupe, podmienkach a iných relevantných faktoroch. Komisia preto požiadala Rakúsko o ďalšie informácie najmä o tom, v akom štádiu je potenciálne privatizačné konanie, či sa možná privatizácia realizuje v rámci transparentného a nediskriminujúceho konania a ako by vyzeral ďalší harmonogram.

(31)

Úprava o výnimke v článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES je podmienená tým, že podpory nezmenia obchodné podmienky do tej miery, ktorá je v rozpore so spoločným záujmom. Odseky 35 až 39 usmernení stanovujú, že je potrebné uskutočniť opatrenia, aby sa podľa možnosti zmiernili nevýhodné dosahy podpory na konkurentov. Zvyčajne sa táto podmienka konkretizuje obmedzením alebo znížením účasti spoločnosti na relevantných produktových trhoch, predajom výrobných zariadení alebo dcérskych spoločností alebo utlmovaním činností. Obmedzenie alebo zníženie musí byť v pomere k skresľujúcim efektom spôsobeným podporou, a najmä k relatívnej váhe spoločnosti na jej trhu alebo trhoch.

(32)

Protiplnenia, ktoré navrhovalo Rakúsko, resp. kompenzačné opatrenia spočívali v predaji účastín, uzavretí jednej pobočky a zrušení poskytovania štátnych pôžičiek. Na základe čiastočne neurčitého opisu kompenzačných opatrení a ich príslušného prínosu k plánovaným dosahom na majetok a stav zamestnanosti v BB pre Komisiu bolo nemožné posúdiť celkový efekt opatrení. Komisia preto potrebovala podrobné informácie vzhľadom na efekt každého opatrenia na majetok a stav zamestnanosti a budúce trhové/segmentové pozície BB a taktiež dôrazné vyčíslenie hodnoty týchto opatrení, resp. ich redukčného efektu (napr. vo vzťahu k bilančnej sume).

(33)

Na základe skutočnosti, že Burgenland je región, ktorý bol zaradený od roku 1995 neprerušene ako oblasť pomoci Cieľa 1, a z tohto dôvodu je regiónom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) a prichádza do úvahy v súvislosti s regionálnou podporou, Rakúsko poukázalo na odseky 53 a 54 usmernení a ich zohľadnenie pri posudzovaní protiplnení bez toho, aby túto skutočnosť podrobnejšie rozviedlo, resp. uplatnilo konkrétne aspekty. V spomínaných odsekoch je uvedené, že posudzovacie kritériá usmernení platia aj pre regionálne oblasti podpory, ale miera znižovania kapacity požadovaná na trhoch so štrukturálnymi nadkapacitami môže byť menej prísna. Keďže Rakúsko tento bod ďalej nekonkretizovalo, Komisia nebola schopná zistiť možnosť uplatnenia tohto kritéria.

(34)

Záverom chýbali Komisii informácie na primerané a dostatočné posúdenie navrhovaných kompenzačných opatrení. Na základe dostupných skutočností mala Komisia pochybnosti o tom, či plánované redukčné opatrenia budú stačiť na to, aby zmenšili dosah podpôr na skreslenie hospodárskej súťaže.

(35)

Podľa odsekov 40 a 41 usmernení sa musí podpora obmedziť na minimálnu možnú mieru, bezpodmienečne potrebnú na reštrukturalizáciu, aby spoločnosť nezískala prebytkovú likviditu, ktorú by mohla použiť na agresívne a trh skresľujúce konanie alebo dokonca expanziu. Usmernenia hovoria zároveň o tom, že od prijímateľa podpory sa očakáva, že z vlastných prostriedkov aj predajom majetkových hodnôt, ak nie sú na ďalšiu existenciu spoločnosti bezpodmienečne nutné, významne prispeje k plánu reštrukturalizácie.

(36)

Rakúsko uviedlo, že v prípade reštrukturalizačných opatrení BB nešlo o prílev prostriedkov likvidity, ale že spolková krajina Burgenland zasiahla jedine poskytnutím záruk. Okrem toho je v dohodách o zárukách a náprave stanovené, že banka musí použiť všetky výnosy na zníženie záručných súm. Na základe dostupných informácií Komisia nebola schopná presne posúdiť, či podpora predstavovala bezpodmienečne nutnú minimálnu mieru, pretože záruky majú v praxi podobný účinok ako prísun kapitálu.

(37)

Okrem toho Komisia mala pochybnosti o tom, že vlastný príspevok, úplne odbúranie tichých rezerv a zníženie personálnych a prevádzkových nákladov spĺňali kritérium „podstatného prínosu“.

(38)

Rakúsko na základe predloženého plánu reštrukturalizácie zaujalo stanovisko k otvoreniu konania a sprostredkovala nové informácie najmä k nasledujúcim bodom, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie Komisie:

(39)

Rakúsko postúpilo analýzu podnikových a manažérskych štruktúr BB a predstavilo podrobne príčiny finančných ťažkostí banky. Ako podstatný komplex príčin ťažkostí BB bol uvedený nedostatočný manažment úverových rizík, z dôvodu ktorého bola banka mimoriadne náchylná na podvodné konanie zodpovedných osôb. Rovnakým spôsobom je toto príčina oprávok, ktoré boli odhalené pri kontrole dlžníkov. Ťažkosti banky sa preto ukázali na jednej strane ako ohraničená oblasť problémov, jasná lokalizovateľnosť príčin na strane druhej však prispela výrazne k tomu, aby obratom bolo možné podniknúť potrebné protiopatrenia.

(40)

Okrem toho boli v BB na základe masívnych štruktúrnych problémov a nedostatku, resp. nedodržaní interných kontrolných systémov okrem podvodu spôsobené ďalšie masívne zlyhania v oblasti úverov. Tieto štruktúrne nedostatky boli medziiným odstránené implementáciou riskmanažmentu i posilnením vnútornej revízie v rámci rozsiahlej organizačnej reštrukturalizácie banky. Tento výsledok, a tým aj úspešná realizácia reštrukturalizačných opatrení boli jasne potvrdené kontrolou Rakúskou národnou bankou, ktorá sa uskutočnila na žiadosť Úradu bankového dozoru vo februári 2003.

(41)

„Celkové“ posúdenie BB vedie k poznatku, že BB sa líši od väčšiny ostatných spoločností v ťažkostiach v zmysle smerníc v celom rade bodov, keďže niektoré typické príznaky spoločnosti v ťažkostiach, uvedené Komisiou, sa v prípade BB nevyskytujú. Tak bola bežná obchodná činnosť BB po uskutočnení oprávok potrebných v dôsledku očistenia portfólia v roku 2000 zásadne rentabilná a zostane takou aj v prípade opatrného odhadu budúceho vývoja. Vývoj posledných dvoch rokov ukázal, že sa opäť stabilizovali vkladové operácie, resp. došlo k čiastočnej náhrade strát roku 2000. Rakúsko priložilo aj výsledky bežnej obchodnej činnosti BB.

(42)

Rakúsko predstavilo BB v porovnaní s rakúskym bankovým sektorom. Nadkapacity sa na trhu, ktorý je pre BB relevantný, a v samotnej Bank Burgenland nevyskytujú, banka s 300 pracovníkmi je dimenzovaná skôr ako malá regionálna banka, na ktorú pripadá na burgenlandskom trhu len 16 z celkových 264 bankových pobočiek.

(43)

Rakúsko uvádza v súvislosti s plánovanou privatizáciou BB, že banka sa na základe predložených plánov má sprivatizovať najneskôr do konca roku 2004. Na tento účel je nasadená pracovná skupina na prípravu procesu predaja a bankový dom HSBC Trinkaus&Burkhardt bol poverený realizáciou privatizácie.

(44)

Rakúsko sprostredkovalo národohospodárske rámcové podmienky a strategické ciele BB, na základe ktorých bol zostavený výhľad, z ktorého sa dá vyčítať priebežné zlepšovanie rentability približne na 15 % v časovom rozmedzí siedmich rokov. Na základe objemov kmeňa, priemerného úročenia a návratnosti z prepočtu likvidity z januára 2003 boli v rámci plánovacieho procesu definované controllingom v spolupráci s vedúcimi odborných útvarov a predstavenstvom plánované objemy a podmienky. Úverové výnosy sa vypočítali na celkový horizont plánovania na základe aktuálnej hladiny úrokových sadzieb, t. j. že v plánovacom prepočte neboli zohľadnené žiadne hypotézy o budúcom vývoji úrokov. Na základe aktuálne nízkej hladiny úrokových sadzieb zodpovedá takýto prístup v každom prípade zásade obozretného plánovania.

(45)

Reštrukturalizačné opatrenia, ktoré zaviedla BB v následnosti s podvodom, aby na jednej strane mohla primerane reagovať na príčiny svojich finančných ťažkostí a na strane druhej čo najlepšie pripravila spoločnosť na vývoj trhu a trhové šance nasledujúcich rokov, sa môžu heslovite zhrnúť ako „rozsiahla reorganizácia manažmentu úverového rizika“, „sústredenie BB na jadrový obchod“, „upevnenie BB ako regionálnej banky“ a „rozsiahle zúženie manažmentu nákladov“.

(46)

Rakúsko v súvislosti s obmedzenou veľkosťou BB starostlivo zvážilo kritériá obnovenia dlhodobej rentability aj prevenciu pred neprimeraným skreslením súťaže a poukazuje na skutočnosť, že podľa usmernení (bod 36) malé a stredné spoločnosti v zásade nemusia poskytnúť protiplnenie. Následne Rakúsko uvádza, z akých dôvodov BB len minimálne prekračuje hraničné hodnoty malej a strednej spoločnosti.

(47)

Vzhľadom na skutočnosť, že ide o malú banku, nie je podľa opisu Rakúska žiadnym prekvapením, že BB nie je v stave poskytovať čo do váhy rozsiahle protiplnenia. BB má síce dcérske spoločnosti, ktoré však prevádzkujú podstatné oblasti bankovej činnosti BB, a preto by predaj takýchto účastín mal masívny vplyv na podstatu spoločnosti. Ďalej BB nemá žiadne zreteľa hodné zahraničné obchody a aj rozsah tuzemských pobočiek je už obmedzený na 16 pobočiek.

(48)

Podľa názoru Rakúska nízke trhové postavenie BB vylučuje nebezpečenstvo skreslenia hospodárskej súťaže a Rakúsko poukazuje na skutočnosť, že ťažkosti BB nevyplývali žiadnym spôsobom z agresívneho trhového správania, ale zo spomínaných obmedzených skutočnosti najmä v rámci prípadu podvodu.

(49)

Rakúsko poukázalo aj na to, že podpory v prospech BB nezvýšili vlastné prostriedky banky, ale mali za následok len zabezpečenie ohrozených pohľadávok banky, takže k nim nebolo potrebné vytvoriť oprávky, a tým sa podarilo zabrániť tomu, že pasíva prekročili jadrový kapitál BB.

(50)

Rakúsko ďalej poukazuje na to, že BB a jej takmer výlučný okruh činnosti sa nachádzajú v oblasti podpory podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES, a poukazuje tak na príslušné ustanovenia v usmerneniach (odôvodnenie 20) i na sťažené okolnosti v čase finančných ťažkostí.

(51)

V súvislosti na protiplnenia (predaj účastín, zrušenie jednej pobočky, ukončenie poskytovania štátnych úverov) Rakúsko poskytuje podrobné údaje k hodnotám príslušných opatrení, resp. ich redukčnému efektu, a uvádza dôvody, prečo by ďalšie redukčné opatrenia ohrozili životaschopnosť banky.

(52)

Rakúsko podčiarkuje, že spomínané podpory sú obmedzené na minimálnu mieru, keďže samotné záručné dohody nestačia na zachovanie dostatočnej miery solventnosti, BB uskutočnila ďalšie oprávky vo výške 41 mil. EUR z vlastných síl a aj odlev vkladov vo výške 218 mil. EUR niesla z vlastných síl. Okrem toho BB nedostala zo strany spolkovej krajiny žiadny kapitál na vyrovnanie svojich ťažkostí, čo dokumentuje snahu spolkovej krajiny obmedziť druh a rozsah podpory na minimum.

(53)

BB okrem toho preberá rozsiahlu snahu dosiahnuť pri personálnych nákladoch priemernú úroveň obvyklú v bankovom sektore a má zámer vzdať sa zo strednodobého hľadiska nepotrebných nehnuteľností.

(54)

Opatrenia nad tento rámec nie sú možné preto, lebo banka sa už vždy snažila o úspornú organizáciu.

(55)

Listom z 19. decembra 2003 rakúske orgány oznámili, že v rámci privatizačného procesu BB majú zámer zmeniť a doplniť notifikované opatrenia pomoci.

(56)

Záručná dohoda z 20. júna 2000 sa mení a dopĺňa takto:

(57)

Rámcová dohoda z 23. októbra 2000 sa mení a dopĺňa takto:

(58)

Na základe oznámenia rakúskych úradov vstúpi zmena a doplnenie vzhľadom na použitie ročného zisku na zníženie záručných čiastok do platnosti len vtedy, ak sa BB skutočne sprivatizuje. Ak spolková krajina Burgenland nepredá BB, ostávajú obe záruky potiaľ nezmenené a záručné sumy sa znížia naďalej o ročný zisk BB, resp. záväzok BB o náprave ostane zachovaný v nezmenenej podobe.

(59)

Na základe výkladu Rakúska má krajinská vláda záujem o privatizáciu BB ako podstatnú časť koncepcie reštrukturalizácie, aby sa tým preventívne zabezpečila čo najlepšie dlhá životaschopnosť banky. Rozhodnutím krajinskej vlády z 12. novembra 2003 (Zl. 3-12I/48-2003) boli pripravené príslušné opatrenia na spustenie procesu predaja. Zverejnením inzerátov v médiách 17. novembra 2003 bola oznámená výzva na vyjadrenie záujmu. Najneskôr v marci/apríli 2004 dôjde – po uskutočnení povinného due diligence procesu – k začatiu rokovaní s jednotlivými záujemcami.

(60)

V snahe dosiahnuť čo najlepší výnos v prípade predaja BB je preto potrebné, aby spolková krajina Burgenland uvoľnila BB zo všetkých záväzkov z dohody o náprave s Bank Austria Creditanstalt AG. To isté platí analogicky pre záručnú dohodu z 20. júna 2000 medzi spolkovou krajinou Burgenland a BB, keďže aj v tomto prípade by sa ťarcha nemala dotknúť BB ani nadobúdateľa.

(61)

Podľa Rakúska by v prípade zachovania povinnosti odvádzať zisk BB bolo pochybné, či by sa vôbec podarilo nájsť pre banku kupujúceho, keďže potenciálny nadobúdateľ banky by mal len malý záujem o kúpu, ak by z nej počas viacerých rokov nemohol očakávať zisky.

(62)

Odbúranie povinnosti odvádzať zisk na ťarchu BB je preto nutnou podmienkou jej budúcej privatizácie, ak notifikovaná koncepcia reštrukturalizácie, ktorej podstatnou súčasťou je privatizácia BB, má mať realistické vyhliadky na úspech. Tým by potenciálny nadobúdateľ BB získal vyhliadku obratom použiť výnosy BB, čo by zase bolo nutným predpokladom na dosiahnutie maximálnej ceny prevodu.

(63)

Obidve záručné dohody spolkovej krajiny Burgenland v prospech BB obsahujú štátne prostriedky. Opatrenia sa uskutočnili za podmienok, ktoré by boli pre trhovo konajúceho investora neprijateľné.

(64)

Rakúsko síce zastáva názor, že spolková krajina Burgenland zabránila uzavretím záručných dohôd vyššej finančnej škode, pretože dohody sa obmedzili na absolútne potrebnú minimálnu mieru, aby sa zabránilo zavedeniu nútenej správy nad bankou. Ak by spolková krajina Burgenland na základe legislatívne zakotvenej povinnosti musela vstúpiť ako ručiteľ v prípade zlyhania, vzhľadom na sumou neobmedzené ručenie v prípade zlyhania by sa prekročil rozsah finančných záväzkov z oboch záruk. Rakúsko preto zastáva právne stanovisko, že spolková krajina Burgenland konala podľa princípu trhovo konajúceho investora.

(65)

Proti tomuto názoru však treba namietnuť, že Rakúsko nepredložilo žiadne výpočty, ktoré by toto tvrdenie podporili. KPMG vo svojom posudku zo 17. júna 2000, spomenutom v odseku 13, odhaduje výšku sumy, ktorú by musela spolková krajina Burgenland v prípade platobnej neschopnosti BB pokryť, na 247 miliónov EUR. Je to však menej ako celková suma oboch záruk, pričom treba poukázať na fakt, že táto suma bola vypočítaná ešte pred druhým nariadeným komplexným auditom debetných položiek v druhej polovici roku 2000, a preto by z dnešného pohľadu mala byť vyššia. Aj tak je nejasné, ako vôbec rakúske úrady dospeli k sume 247 miliónov EUR. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo svojom rozsudku o Hytasa (8) rozhodol, že sa musia rozlišovať povinnosti, ktoré „štát preberá ako vlastník podielov nejakej spoločnosti, a povinnosti, ktoré mu prináležia ako orgánu verejnej moci“. Keďže BB bola zriadená ako akciová spoločnosť, spolková krajina ručí ako vlastník podielov tejto spoločnosti za jej dlhy iba do výšky likvidačnej hodnoty svojich aktív. V uvedenom rozsudku Súdny dvor uvádza, že „povinnosti vyplývajúce z nákladov na odstupné, podporu v nezamestnanosti a pomoc na reštrukturalizáciu priemyselnej infraštruktúry sa na účel uplatnenia kritéria súkromného investora nesmú brať do úvahy“. Zdá sa, že rakúske úrady toto rozdelenie neurobili a že ich výpočty taktiež odstraňujú náklady, ktoré by vznikli spolkovej krajine na základe zákonného ručenia v prípade zlyhania. Tieto náklady však nijakým spôsobom nesúvisia s úlohou spolkovej krajiny Burgenland, ktorá spočíva vo vlastníctve podielov BB. Sú skôr následkom osobitnej zákonnej povinnosti, a síce ručením štátu v prípade zlyhania, ktorá sa nikdy nemôže vzťahovať na súkromného investora.

(66)

Obe opatrenia sa uskutočnili v prospech spoločnosti, ktorá sa nachádzala vo vážnych finančných ťažkostiach. V súčte ide pri sume 359,8 mil. EUR o podstatnú sumu. V čase prevzatia záruk nemohla spolková krajina očividne predvídať, či z tohto prevzatia bude môcť vytvoriť výnos, ktorý by bol prijateľný pre trhovo konajúceho investora.

(67)

Uvedené podpory zvýhodňujú BB a umelo posúvajú BB voči konkurentom do výhodnej pozície, čím sa skresľuje hospodárska súťaž. BB je činná vo svojich najdôležitejších odvetviach na regionálnej, ale aj národnej úrovni. Sektor finančných služieb sa celkove vyznačuje rastúcou integráciou a v podstatných čiastkových oblastiach je vnútorný trh realitou. Existuje silná súťaživosť medzi finančnými inštitúciami rôznych členských štátov, ktorá sa ďalej zosilní zavedením jednotnej meny. Opatreniami a ich dosahom na súčasných a potenciálnych konkurentov z iných členských krajín dochádza k skresleniu hospodárskej súťaže – resp. je tu hrozba jej skreslenia – a obmedzuje sa obchod medzi členskými štátmi. V dôsledku toho predstavujú opatrenia štátnu podporu v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Rakúsko nespochybnilo tento názor a oznámilo príslušné opatrenia, aj keď neskôr, ako je to predpísané.

(68)

Keďže opatrenia pomoci neboli poskytnuté na základe schválenej úpravy o podporách, musí Komisia preveriť ich zlučiteľnosť so spoločným trhom podľa článku 87 Zmluvy o ES a s usmerneniami pre štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu spoločností v ťažkostiach (9) (ďalej len „usmernenia“).

(69)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, ak v tejto zmluve nie je ustanovené inak, štátne alebo zo štátnych prostriedkov poskytnuté podpory akéhokoľvek druhu, ktoré skresľujú zvýhodnením určitých spoločností alebo produkčných odvetví hospodársku súťaž alebo vytvárajú hrozbu jej skreslenia, sú nezlučiteľné so spoločným trhom, ak obmedzujú obchod medzi členskými štátmi.

(70)

Článok 87 však umožňuje výnimky zo zásady nezlučiteľnosti štátnych podpôr so spoločným trhom. Ustanovenia o výnimkách podľa článku 87 ods. 2 by mohli odôvodniť zlučiteľnosť podpôr so spoločným trhom. Preverované podporné opatrenia sa však nemôžu považovať za podpory sociálneho druhu jednotlivým spotrebiteľom [písm. a)] ani za podpory na odstránenie škôd, ktoré nastali v dôsledku prírodných katastrof alebo iných mimoriadnych udalostí [písm. b)], ani za podpory pre hospodárstvo určitých oblastí v Spolkovej republike Nemecko, postihnutých deľbou Nemecka [písm. c)]. Tieto výnimky preto v danom prípade nemožno uplatniť.

(71)

Vzhľadom na ustanovenia o výnimkách podľa článku 87 ods. 3 písm. b) a d) Zmluvy o ES treba konštatovať, že podpory neslúžia na podporu dôležitých zámerov v spoločnom európskom záujme alebo na odstránenie podstatnej poruchy v hospodárskom živote členského štátu a nemôžu sa považovať ani za podpory na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva.

(72)

Preto Komisia preveruje podporné opatrenia na základe ustanovení o výnimkách článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. Komisia opiera svoj posudok podpôr na podporu rozvoja určitých hospodárskych odvetví, ak nezmenia obchodné podmienky spôsobom, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom, o platné usmernenia Spoločenstva. Podľa názoru Komisie nemožno v danom prípade uplatniť iné ako usmernenia už uvedené v odôvodnení 68. Komisia je ďalej toho názoru, že opísané opatrenia pomoci prispievajú k tomu, aby financovali reštrukturalizáciu spoločnosti, a preto ich treba považovať za pomoc na reštrukturalizáciu.

(73)

Podľa usmernení je pomoc na reštrukturalizáciu prípustná len vtedy, ak nie je v rozpore so spoločným záujmom. V usmerneniach sa schvaľovanie podpôr Komisiou viaže na určité predpoklady:

(74)

Komisia súhlasí s vysvetlením Rakúska, na základe ktorého je BB podľa odseku 30 v kombinácii s odsekmi 4 až 8 usmernení zaradená ako spoločnosť v ťažkostiach.

(75)

Na základe odseku 4 usmernení sa vychádza z toho, že spoločnosť sa nachádza v ťažkostiach, „ak nie je v stave vlastnými finančnými prostriedkami alebo cudzími prostriedkami, ktoré dostane k dispozícii od vlastníkov/akcionárov alebo veriteľov, ukončiť straty, ktoré spoločnosť z krátkeho alebo stredného hľadiska takmer naisto poženú do hospodárskej záhuby v prípade, ak štát nezasiahne“. Tieto okolnosti sú v súvislosti s BB jednoznačne dané.

(76)

Bez zásahu spolkovej krajiny Burgenland by bolo bývalo nutné zaviesť v BB nútenú správu, čím by bola vohnaná do hospodárskeho zániku v zmysle usmernení.

(77)

Podľa odseku 28 usmernení reštrukturalizačné podpory sa môžu poskytnúť len vtedy, ak sú splnené prísne kritériá a ak je daná istota, že prípadné skreslenia hospodárskej súťaže budú vyvážené výhodami spojenými so zachovaním spoločnosti, najmä ak by netto efekt výpovedí spôsobených konkurzom dokázateľne zostril problémy lokálnej, regionálnej alebo národnej zamestnanosti, alebo vo výnimočných prípadoch, ak by zánik spoločnosti viedol k monopolu alebo veľmi úzkemu oligopolu.

(78)

Uvedené však možno vylúčiť, keďže pozícia BB nie je dostatočne silná na to, aby jej konkurz, resp. následný čiastočný predaj vytvoril monopolnú alebo oligopolnú situáciu.

(79)

Rakúsko síce uvádza, že popri BB je v spolkovej krajine Burgenland v úlohe významnej banky aktívna takmer výlučne Raiffeisen-Gruppe a zánik BB by viedol k ďalšej koncentrácii trhovej štruktúry a k ďalšiemu posilneniu Raiffeisen-Gruppe, avšak vzhľadom na skutočnosť, že v spolkovej krajine Burgenland sú zastúpené aj iné banky, stavebné sporiteľne a ľudové banky, nemôže tento argument presvedčiť na základe informácií, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii.

(80)

Predsa však treba skonštatovať, že dosahy hypotetickej platobnej neschopnosti BB sú ťažko kalkulovateľné. V prípade likvidácie alebo zníženia počtu pobočiek BB je pomerne nepravdepodobné, že sa v spolkovej krajine Burgenland usídli zahraničná banka a prevezme aktivity BB vzhľadom na hospodársku situáciu a pomerne nízku atraktivitu spolkovej krajiny Burgenland. Skôr možno predpokladať určitý nedostatok v základných finančných službách v určitých vidieckych regiónoch Burgenlandu.

(81)

Podľa bodu 3.2.2 písm. b) usmernení sa poskytnutie podpory podmieňuje uskutočnením reštrukturalizačného plánu, ktorý musí Komisia pri všetkých individuálnych podporách schváliť a preveriť v rámci primeranej lehoty na vhodnosť na obnovenie dlhodobej rentability spoločnosti. Plán reštrukturalizácie musí mať obmedzený čas trvania a musí sa zakladať na realistických predpokladoch. Musí opisovať okolnosti, ktoré viedli k ťažkostiam spoločnosti, aby bolo možné posúdiť, či sú navrhované opatrenia primerané. Umožňuje spoločnosti prechod na novú štruktúru, ktorá z dlhodobého hľadiska ponúka vyhliadky na rentabilitu a možnosť prevádzky z vlastných síl, t. j. umožňuje spoločnosti pokrytie všetkých nákladov vrátane odpisov a nákladov financovania a dosiahnutie výnosnosti vlastného kapitálu, ktorá stačí na zotrvanie v hospodárskej súťaži.

(82)

Komisia oprela svoje ocenenie na údaje Rakúska mimo iného na plánovanie jednotlivých reštrukturalizačných opatrení, prognózu rentability na obdobie reštrukturalizácie 2000 až 2010 na základe opatrného odhadu budúceho vývoja na jednej strane a výsledku bežnej obchodnej činnosti z ročných závierok a prepočtu plánu na druhej strane i analýzy štrukturálnych nedostatkov a nedostatočného manažmentu úverového rizika, ktorý bol zodpovedný za problémy. Pri svojom posudku sa Komisia opiera ďalej na údaje Rakúska k priebežnej realizácii reštrukturalizačného plánu, k modifikáciám jednotlivých opatrení i k harmonogramu uzavretia plánovanej privatizácie BB.

(83)

V dôsledku nedostatku podrobných prognostických údajov predpokladov, na ktorých sa zakladajú, spochybnila Komisia vo svojom úvodnom rozhodnutí prognózu dlhodobej rentability vo výške 15 % do roku 2010. Rakúsko na to sprostredkovala nový plán prepočtu, ktorý je založený na opatrnom plánovaní a na základe národohospodárskych rámcových podmienok (rastúci hospodársky rozvoj regiónu, rastúci počet obyvateľov, rast majetku, rozširovanie Európskej únie) udáva priebežné zlepšovanie rentability približne na 15 % v časovom rozmedzí siedmich rokov. To dokazujú aj čísla k výsledku bežnej hospodárskej činnosti z ročných závierok. Komisia preto celkove hodnotí plán reštrukturalizácie v súvislosti na budúci vývoj ako hodnoverný a úplný.

(84)

Okrem toho Rakúsko sprostredkovalo ďalšie informácie a porovnateľné hodnoty vecných a personálnych nákladov s inými úverovými inštitúciami s porovnateľnou štruktúrou, resp. porovnateľnej veľkosti, ktoré ukázali, že BB sa pohybuje tak pri personálnych nákladoch na osobu i pri vecných nákladoch výrazne pod priemerom.

(85)

Komisia konštatovala vo svojom úvodnom rozhodnutí, že chýba analýza štruktúr spoločnosti a manažmentu i konkrétnych opomenutí manažmentu, Rakúsko ju dodatočne doručilo. Ako príčiny finančných ťažkostí BB bol uvedený prípad podvodu, nesprávne pochopená politika rizika, chýbajúci riskmanažment, chýbajúce interné kontrolné systémy, nedostatočné výkazníctvo, chýbajúce nástroje celkového riadenia banky a neefektívne organizačné procesy. Ako reštrukturalizačné opatrenie bolo v prehľade uvedené zakotvenie novej politiky rizika, implementácia nezávislého riskmanažmentu, nová definícia kapitálových umiestnení, vytvorenie novej pracovnej a procesnej organizácie, zavedenie informačného systému manažmentu a zoštíhlenie nákladového manažmentu.

(86)

Komisia považuje doteraz realizované, resp. plánované operačné, funkčné a finančné opatrenia za vhodne na to, aby došlo k obnoveniu dlhodobej životaschopnosti banky.

(87)

Rakúsko okrem toho oznámilo, že krajinská vláda chce dosiahnuť privatizáciu BB ako podstatnú časť koncepcie reštrukturalizácie. Rozhodnutím krajinskej vlády z 12. novembra 2003 (Zl. 3-12I/48-2003) boli pripravené príslušné opatrenia na spustenie procesu predaja. Zverejnením inzerátov v médiách dňa 17. novembra 2003 bola oznámená výzva na vyjadrenie záujmu. V apríli 2004 dôjde – po uskutočnení povinného due diligence procesu – k začatiu rokovaní s tromi zostávajúcimi najlepšími záujemcami. Komisia vychádza z toho, že privatizácia banky má dostatočné vyhliadky na úspech.

(88)

Úprava výnimky v článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES podlieha podmienke, že podpory nezmenia obchodné podmienky do tej miery, ktorá je v rozpore so spoločným záujmom. Odseky 35 až 39 usmernení stanovujú, že je potrebné uskutočniť opatrenia, aby sa podľa možnosti zmiernili nevýhodné dosahy podpory na konkurentov. Zvyčajne sa konkretizuje táto podmienka obmedzením alebo znížením účasti spoločnosti na relevantných produktových trhoch, predajom výrobných zariadení alebo dcérskych spoločností alebo utlmovaním činností.

(89)

Obmedzenie alebo zníženie musí byť v pomere k skresľujúcim efektom spôsobeným podporou, a najmä k relatívnej váhe spoločnosti na jej trhu alebo jej trhoch.

(90)

Podľa odseku 53 usmernení Komisia musí pri posúdení reštrukturalizačných podpôr v oblastiach podpory zohľadniť regionálne rozvojové požiadavky. Ak má spoločnosť v ťažkostiach svoje sídlo v oblasti podpory, nie je samotná takáto skutočnosť dôvodom na tolerovanie takýchto podpôr. Podľa odseku 54 usmernení posudzovacie kritériá smerníc platia teda aj pre regionálne oblasti podpory aj pri zohľadnení náležitosti regionálneho rozvoja. Komisia však môže v týchto oblastiach uplatniť menej prísne kritériá požadovaného znižovania kapacity, ako sa požadujú na trhoch so štrukturálnymi nadkapacitami, ak požiadavky regionálneho rozvoja takýto postup zdôvodňujú, pričom sa rozlišuje medzi oblasťami podľa článku 87 ods. 3 písm. a) a článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES, aby sa učinilo zadosť vážnejším regionálnym problémom oblastí uvedených na prvom mieste.

(91)

Na základe skutočnosti, že Burgenland je región, ktorý bol zaradený od roku 1995 neprerušene ako oblasť podpory Cieľa 1, a z tohto dôvodu je región v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES a prichádza do úvahy v súvislosti s regionálnou podporou s prípustnou maximálnou netto intenzitou podpory vo výške 30 %, resp. 35 %. Napriek tomu, že BB je na základe svojej dlhej existencie zdanlivo dobre prispôsobená hospodárskym danostiam tejto oblasti podpory, Komisia môže prijať skutočnosť, že sa finančné ťažkosti banky v takých oblastiach prejavia v ostrejšej forme, ako by to bolo v hospodársky a priemyselne vyspelých regiónoch.

(92)

BB je malou spoločnosťou medzi rakúskymi bankami. S bilančnou sumou vo výške 2,9 miliardy EUR, sumou výnosov (úrokové výnosy, výnosy z cenných papierov, výnosy z provízií, netto výnosy z finančných operácií a iných prevádzkových výnosov) vo výške 40,4 mil. EUR v roku 2002 a počtom niečo cez 300 pracovníkov sa banka blíži z pohľadu úrovne počtu zamestnancov i pri posudzovaní finančnej sily k malému a strednému podniku.

(93)

Následne sa preto preverí, či ponúkané protiplnenia vzhľadom na malú veľkosť banky i jej sídlo v oblasti podpory stačia na to, aby oslabili dosah podpôr skresľujúci hospodársku súťaž.

(94)

Pôvodne Rakúsko ponúkalo predaj účastín, zrušenie jednej pobočky u ukončenie poskytovania štátnych pôžičiek ako protiopatrenia a súčasť plánu reštrukturalizácie.

(95)

Komisia uviedla vo svojom úvodnom rozhodnutí, že nemohla primerane posúdiť celkový efekt týchto čiastočne len neurčito opísaných opatrení a ich príslušného prínosu v dôsledku nedostatku dostatočne podrobných údajov, a požiadala o ďalšie informácie. Rakúsko nato dodatočne odovzdalo ďalšie údaje k hodnote príslušných opatrení, resp. k efektu zníženia a poukázala na to, že boli preverené všetky možné možnosti ponúknuť primerané protiplnenia BB.

(96)

V súvislosti s predajom účastín Rakúsko uviedlo, že BB sa už v období od roku 2001 až do júla 2003 vzdala prevádzkovo nepotrebných účastín vo výške 3,5 mil. EUR, čím sa znížili účastiny v portfóliu k 31. decembru 2000 asi o jednu tretinu.

(97)

Na základe údajov Rakúska BB nedisponuje, odhliadnuc od už odpredaných hodnôt, ani strategickými účastinami, ani tichými rezervami, čo vyplýva z kontrolných správ bankových audítorov BB za posledné hospodárske roky. Ďalšie odpredaje podnikového majetku by preto išli v takej rozsiahlej miere na úkor podstaty BB, že by bola ohrozená životaschopnosť banky.

(98)

Ako redukčné opatrenie BB v rámci svojej reštrukturalizácie zrušila jednu z dovtedy 17 pobočiek (v Parndorfe). To zodpovedá zníženiu zastúpenia na trhu o necelých 6 %.

(99)

Rakúsko v súvislosti s ďalším rušením pobočiek uviedlo, že tuzemský počet pobočiek BB je s počtom 16 výrazne obmedzený a je vo vidieckych regiónoch Burgenlandu dôkazom pomerne riedkej pobočkovej siete. Až na jednu výnimku BB nedisponuje žiadnym pozoruhodným zahraničným obchodom. V Soproni (Maďarsko) banka prevádzkuje jedinú dcérsku spoločnosť, ktorá však vzhľadom na aktuálny všeobecný stav v bankovom sektore predstavuje dôležitý prvok jej budúcej rentability a konkurencieschopnosti v medzinárodnej súťaži bánk. Dodatočné rušenie by preto bezprostredne spôsobilo významný pokles obratu a viedlo by k citeľnému zníženiu vyhliadok výnosnosti.

(100)

Ďalej Rakúsko dalo prísľub, že BB obmedzí svoje činnosti v tom zmysle, že už nebude poskytovať štátne pôžičky. Rozsah týchto pôžičiek bol s 12 % celkove poskytnutých pôžičiek pomerne významný. Okrem toho ide v tomto prípade o mimoriadne lukratívny obchod, keďže tieto pôžičky sú na základe prvotriednej bonity štátu ako poberateľa úveru bez rizika pre banku, a tým neexistovala potreba „podkladových povinností“. Na druhej strane znamenala táto skutočnosť navyše bezrizikové úrokové výnosy v zreteľnej výške.

(101)

Komisia preverila tieto argumenty aj informácie, ktoré v súvislosti s nimi boli postúpené, a dospela k záveru, že ďalšie protiplnenia vzhľadom na malý rozsah a mizivú trhovú pozíciu banky by vskutku ohrozili jej životaschopnosť. Ďalej Komisia považovala vo viacerých rozhodnutiach v súvislosti so sanáciou bánk zníženie zastúpenia na trhu o 10 % za dostatočné v tých prípadoch, v ktorých dotknuté banky v rokoch pred svojimi hospodárskymi ťažkosťami prevádzkovali expanzívnu obchodnú politiku (10). Pri menších bankách, ktoré však stále boli mnohonásobne väčšie ako BB, Komisia na rozdiel od daného prípadu nepožadovala zúženie siete obchodných miest (11).

(102)

Podľa názoru Komisie tak stačia súhrnne už realizované, plánované a prisľúbené protiplnenia na to, aby zmiernili účinok predmetných podporných opatrení na skreslenie súťaže.

(103)

Rakúsko doložilo podľa Komisie v dostatočnej miere, že sumy poskytnutých podpôr sa obmedzujú na minimálnu mieru bezpodmienečne potrebnú na reštrukturalizáciu podľa stanovenia dostupných finančných prostriedkov banky a jej akcionárov. Banka nezískava nadbytočnú likviditu ani nadbytočné vlastné prostriedky, ktoré by mohla zneužiť na neprimerané rozšírenie svojich činností na úkor svojich konkurentov.

(104)

Sumy podpôr poskytnuté BB na základe záručných dohôd zo strany spolkovej krajiny Burgenland vo výške 359,8 mil. EUR boli stanovené tak, aby pokryli na jednej strane po podvode odhalenú potrebu tvorby opravných položiek vo výške 171 mil. EUR a na strane druhej po preverení dlžníkov dodatočne odhalenú potrebu tvorby opravných položiek vo výške 189 mil. EUR. Vzhľadom na jadrový kapitál vo výške 80 mil. EUR bolo toto opatrenie bezpodmienečne potrebné na krátkodobé prežitie banky, keďže by v opačnom prípade došlo k zavedeniu nútenej správy a uplatneniu ručiteľstva v prípade zlyhania. Prídel dodatočných vlastných prostriedkov však s týmto opatrením spojený nebol, takže sa postavenie banky v súťaži neposilnilo.

(105)

Samotné záruky spolkovej krajiny v prospech BB však nestačili na zachovanie dodatočnej miery likvidity. Zatiaľ čo záručné dohody pokryli potrebnú tvorbu oprávok v súvislosti s ohrozenými úvermi, na strane druhej nezohľadnili oslobodenie od úrokov, potrebné v dôsledku zlyhania úverov, ktoré preto musela banka zabezpečiť sama.

(106)

Okrem toho pred uzavretím záruky z 20. júna 2000 a v čase zostavenia ročnej závierky 1999 BB zrealizovala ďalšie oprávky vo výške 41 mil. EUR, ktoré hradila z vlastných prostriedkov.

(107)

Navyše v októbri 2000 veľký počet klientov na základe negatívnej publicity zrušil v banke významné vklady (vkladové a termínované účty i portfóliá cenných papierov) vo výške 218 mil. EUR, čo zodpovedá približne 10 % bilančnej sumy BB. Aj tieto straty hradila banka z vlastných prostriedkov.

(108)

Na záver treba uviesť, že BB vlastným úsilím odbúrala všetky tiché rezervy a za posledné tri roky tak znížila personálne náklady o 1 mil. EUR i materiálové náklady o 10 %. Ďalšie zníženia nákladov vo výške 285 000 EUR sú plánované na rok 2004.

(109)

Podľa názoru Komisie sú z tohto dôvodu podpory obmedzené na nevyhnutné minimum.

(110)

Podpory v celkovej výške 359,8 mil. EUR sa skladajú z dvoch opatrení: po prvé zo záručnej dohody, ktorú prevzala spolková krajina Burgenland 20. júna 2000 v prospech BB (vo výške 171 mil. EUR plus 5 % úroky) a po druhé z rámcovej dohody z 23. októbra 2000, pozostávajúcej z toho, že sa Bank Austria vzdáva pohľadávok v prospech BB, i dohody o náprave medzi obidvoma zmluvnými stranami a záručnej dohody zo strany spolkovej krajiny Burgenland v prospech BB vo výške 189 mil. EUR.

(111)

Všetky predpoklady na existenciu štátnej pomoci podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES sú splnené: štátne prostriedky, zvýhodnenie určitej spoločnosti, účinky skresľujúce súťaž a obmedzenie obchodu medzi členskými štátmi. Z ustanovení o výnimkách zo zásady nezlučiteľnosti štátnych podpôr so spoločným trhom možno uplatniť jedine článok 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES v spojitosti s usmerneniami Spoločenstva pre štátne podpory na záchranu a reštrukturalizáciu spoločností v ťažkostiach.

(112)

Vo svojom posudku – a vychádzajúc z kritérií usmernení – Komisia dospela k záveru, že už zrealizované a plánované reštrukturalizačné opatrenia sú rozumné, logické a primerané na to, aby umožnili BB obnovenie dlhodobej rentability.

(113)

Podľa názoru Komisie už zrealizované, plánované a prisľúbené predaje, zrušenia a redukcie celkove stačia na to, aby kompenzovali účinok predmetných podporných opatrení skresľujúcich súťaž.

(114)

Dve poskytnuté záručné dohody z 20. júna 2000 a 23. októbra 2000 sa podľa názoru Komisie obmedzujú na minimálnu mieru bezpodmienečne potrebnú na reštrukturalizáciu podľa miery dostupných finančných prostriedkov banky a jej akcionárov. Banke teda nebola pridelená nadbytočná likvidita ani nadbytočné vlastné prostriedky, ktoré by mohla zneužiť na neprimerané rozšírenie svojho obchodu na úkor svojich konkurentov.

a)

zo strany spolkovej krajiny Burgenland 20. júna 2000 prevzatá záručná dohoda vo výške 171 mil. EUR plus 5 % úroky;

b)

rámcová dohoda z 23. októbra 2000, ktorá obsahuje záručnú dohodu zo strany spolkovej krajiny Burgenland vo výške 189 mil. EUR.

8.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 263/20

(1)

Vtáčia chrípka je infekčné vírusové ochorenie hydiny a vtákov spôsobujúce úmrtnosť a poruchy, ktoré môžu rýchlo nadobudnúť epizootické rozmery a tým predstavovať vážne ohrozenie zdravia zvierat a verejnosti a výrazne znížiť ziskovosť v oblasti chovu hydiny.

(2)

Rozhodnutie Komisie 2004/122/ES zo 6. februára 2004, ktoré sa týka určitých ochranných opatrení v súvislosti s vtáčou chrípkou v niekoľkých ázijských krajinách (3) pozastavuje určité dovozy hydiny a výrobkov z hydiny z postihnutých tretích krajín.

(3)

Na Mongolsko sa nevzťahuje rozhodnutie 2004/122/ES, táto tretia krajina však oznámila vypuknutie vtáčej chrípky u voľne žijúcich vtákov. Preto je potrebné z tejto krajiny pozastaviť dovoz vtákov s výnimkou hydiny, vrátane vtákov chytených v ich prirodzenom prostredí.

(4)

Rozhodnutie 2004/122/ES sa uplatňuje do 30. septembra 2005. Prepuknutie vtáčej chrípky sa však naďalej objavuje v tretích krajinách uvedených v rozhodnutí 2004/122/ES a v Mongolsku. Vzhľadom na to, že situácia v týchto tretích krajinách je stále znepokojujúca, je naďalej potrebné vyžadovať ochranné opatrenia na dovozy z týchto tretích krajín.

(5)

Je vhodné v samostatnom akte ustanoviť osobitné pravidlá dovozu vtákov s výnimkou hydiny, spoločenských vtákov a nespracovaného peria z Ruska.

(6)

Rozhodnutie 2004/122/ES bolo viackrát zmenené a doplnené s cieľom zohľadniť vývoj situácie pokiaľ ide o vtáčiu chrípku v tretích krajinách.

(7)

V záujme jasnosti a transparentnosti by sa rozhodnutie 2004/122/ES malo zrušiť a nahradiť týmto rozhodnutím.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

a)

čerstvého mäsa z hydiny, vtákov nadradu bežce, farmovej a voľne žijúcej pernatej zveri;

b)

mäsových prípravkov a mäsových výrobkov, ktoré pozostávajú z mäsa druhov uvedených v písmene a) alebo ktoré ho obsahujú;

c)

surového krmiva pre spoločenské zvieratá a nespracovaného materiálu do krmiva, ktorý obsahuje akúkoľvek časť z týchto druhov;

d)

konzumných vajec; a

e)

neupravovaných trofejí z lovnej zveri, pokiaľ ide o vtáky.

a)

čerstvého hydinového mäsa;

b)

mäsových prípravkov a mäsových výrobkov, ktoré pozostávajú z hydinového mäsa, alebo ktoré ho obsahujú;

c)

surového krmiva pre spoločenské zvieratá a nespracovaného materiálu do krmiva, ktorý obsahuje akúkoľvek časť hydiny;

d)

konzumných vajec; a

e)

neupravovaných trofejí z lovnej zveri, pokiaľ ide o vtáky.

a)

surového krmiva pre spoločenské zvieratá a nespracovaného materiálu do krmiva, ktorý obsahuje akúkoľvek časť hydiny;

b)

konzumných vajec; a

c)

neupravovaných trofejí z lovnej zveri, pokiaľ ide o vtáky.

a)

nespracovaného peria a častí peria; a

b)

živých vtákov s výnimkou hydiny, ako je uvedené v tretej zarážke článku 1 rozhodnutia Komisie 2000/666/ES (6), vrátane vtákov sprevádzajúcich svojich majiteľov (spoločenské zvieratá).

8.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 263/22

(1)

Vtáčia chrípka je infekčné vírusové ochorenie hydiny a vtákov spôsobujúce úmrtnosť a poruchy, ktoré môžu rýchlo nadobudnúť epizootické rozmery a tým predstavovať vážne ohrozenie zdravia zvierat a verejnosti a výrazne znížiť ziskovosť v oblasti chovu hydiny.

(2)

V rozhodnutí Komisie 2000/666/ES zo 16. októbra 2000, ktoré ustanovuje zdravotné podmienky pre zvieratá a veterinárnu certifikáciu na dovoz vtákov, s výnimkou hydiny a podmienky karantény (3) sa ustanovuje, že členské štáty povoľujú dovoz vtákov z tretích krajín uvedených na zozname členov Medzinárodného úradu pre nákazy zvierat (OIE). Rusko je členom OIE, a preto členské štáty musia v zmysle tohto rozhodnutia súhlasiť s dovozmi vtákov z Ruska s výnimkou hydiny.

(3)

V zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu (4), sa povoľuje dovoz nespracovaného peria a častí peria s pôvodom v Rusku.

(4)

Rozhodnutím Komisie 2004/122/ES zo 6. februára 2004, ktoré sa týka určitých ochranných opatrení v súvislosti s vtáčou chrípkou v niekoľkých ázijských krajinách (5), sa pozastavujú dovozy hydiny a výrobkov z hydiny z postihnutých tretích krajín.

(5)

Rusko oznámilo 24. júla 2005 OIE prepuknutie vtáčej chrípky u hydiny. Rozhodnutie 2004/122/ES bolo preto zmenené a doplnené s cieľom zohľadniť toto prepuknutie pozastavením dovozov nespracovaného peria a vtákov s výnimkou hydiny z tejto tretej krajiny do Spoločenstva.

(6)

Rozhodnutie 2004/122/ES bolo zrušené a so zreteľom na postihnuté tretie krajiny s výnimkou Ruska bolo nahradené rozhodnutím Komisie 2005/692/ES o určitých ochranných opatreniach v súvislosti s vtáčou chrípkou v niekoľkých tretích krajinách (6). Preto je vhodné, aby sa ustanovili osobitné pravidlá na dovoz niektorých vtákov a výrobkov z hydiny z Ruska v samostatnom akte.

(7)

Pri zohľadnení možných vážnych následkov týkajúcich sa príslušného osobitného vírusového kmeňa vtáčej chrípky (H5N1), ktorý je totožný s potvrdeným vírusovým kmeňom vo viacerých ázijských krajinách, by sa dovoz niektorých vtákov z Ruska mal v rámci preventívnych opatrení pozastaviť. Vzhľadom na súčasnú situáciu týkajúcu sa ochorenia v Rusku by sa mali pozastaviť aj dovozy nespracovaného peria a častí peria s pôvodom v Rusku.

(8)

Rusko poskytlo dodatočné informácie, v ktorých sa uvádza, že sa prepuknutie vyskytlo v regiónoch (federálnych okruhoch), ktoré sa nachádzajú na východ od pohoria Ural, a preto sa môžu členiť na regióny vzhľadom na dovozy nespracovaného peria. Dovozy vtákov s výnimkou hydiny by mali byť naďalej pozastavené z celého Ruska.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

8.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 263/28