16.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 240/1

(1)

Komisia nariadením (ES) č. 426/2005 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“) uložila 15. marca 2005 dočasné antidumpingové clo na dovozy určitých hotových tkanín z polyesterového vlákna s pôvodom v Čínskej ľudovej republike („ČĽR“).

(2)

Pripomína sa, že obdobie prešetrovania dumpingu a ujmy („OP“) sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2003 do 31. marca 2004. Preskúmanie trendov dôležitých na analýzu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2000 do konca PO („posudzované obdobie“).

(3)

Po zavedení dočasného antidumpingového cla na dovozy určitých hotových tkanín z polyesterového vlákna s pôvodom v Čínskej ľudovej republike boli všetky strany oboznámené so skutočnosťami a úvahami, na ktorých sa dočasné nariadenie zakladalo. Všetkým stranám bolo poskytnuté určité obdobie, počas ktorého mohli predložiť pripomienky k týmto skutočnostiam.

(4)

Niektoré zainteresované strany predložili pripomienky v písomnej forme. Strany, ktoré o to požiadali, sa mohli vyjadriť ústne. Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné. Ústne a písomné pripomienky, ktoré strany predložili, sa zhodnotili a v opodstatnených prípadoch by sa predbežné závery preto mali na ich základe zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Komisia ďalej zverejnila všetky podstatné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala odporučiť uloženie konečného antidumpingového cla a konečný výber súm, zabezpečených prostredníctvom dočasného cla. Zainteresovaným stranám bola taktiež poskytnutá lehota, počas ktorej mohli predložiť po tomto zverejnení svoje pripomienky. Ústne a písomné pripomienky strán sa zhodnotili, a v náležitých prípadoch sa návrh konečného antidumpingového cla zodpovedajúcim spôsobom zmenil a doplnil.

(6)

Pripomína sa, že v odôvodnení 11 dočasného nariadenia sa príslušný výrobok definuje ako odevné tkaniny z polyesterových vlákien, čo sú tkaniny z priadze zo syntetických nekonečných vlákien obsahujúce 85 % alebo viac hmotnosti tvarovaných a/alebo netvarovaných polyesterových vlákien, farbených alebo potlačených. Tým sa vysvetľuje, že hoci sa príslušný výrobok zvyčajne používa na odevné aplikácie, t. j. okrem iného na výrobu odevnej podšívky a na výrobu vetroviek, športového oblečenia, lyžiarskeho oblečenia, spodnej bielizne a módnych výrobkov, dá sa taktiež používať, hoci v menšej miere, na iné aplikácie. Z tohto dôvodu sa na všetky uvedené hotové tkaniny z polyesterových vlákien vzťahuje definícia výrobku bez ohľadu na ich konečné použitie. Základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti príslušného výrobku zostávajú rovnaké bez ohľadu na jeho aplikáciu, a preto rozdiel v použití nemá vplyv na definíciu príslušného výrobku.

(7)

Taktiež sa potvrdzuje, že tkaniny farbené nabielo sú zahrnuté do rozsahu definície výrobku. Treba však rozlišovať medzi týmito tkaninami a nebielenou tkaninou z priadze zo syntetických nekonečných vlákien (taktiež nazývaná sivá tkanina), čo je výrobok vytvorený po tkaní, ale pred farbením, a ktorý je surovinou pre príslušný výrobok. Na tento výrobok sa preto nevzťahuje rozsah definície výrobku. Keďže farbené biele tkaniny patria podľa uvedenej definície pod kódy KN ex 5407 51 00, ex 5407 61 10 a ex 5407 69 10, museli sa tieto kódy doplniť do normatívnej časti tohto nariadenia.

(8)

Nakoniec, taktiež sa potvrdzuje, že sa musí rozlišovať medzi príslušným výrobkom a tkaninami z polyesterových nekonečných vlákien z priadzí rôznych farieb, u ktorých sa predfarbená priadza votká do tkaniny a vzorka sa vytvorí votkaním vzoru. Uvedený výrobok má rozdielne základné fyzikálne a chemické vlastnosti, keďže použitá surovina (predfarbená priadza) je rozdielna, a vzorka vzniká votkaním, a nie potlačením alebo farbením. Tento druh hotovej tkaniny sa okrem toho zvyčajne používa na bytové textílie, zatiaľ čo príslušný výrobok sa používa takmer výlučne na výrobu odevov.

(9)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že hotové tkaniny z polyesterových vlákien („FPFF“), ktoré sa používajú na dekoráciu nábytku alebo príbytkov, sa nesmú zahrnúť do antidumpingových opatrení. Jedna zainteresovaná strana dovážajúca polyesterové tkaniny na dáždniky argumentovala aj tým, že použitie textilu, ktorý dováža, je rozdielne a nevhodné pre odevný priemysel v dôsledku rozdielnej hmotnosti.

(10)

Skutočne sa počas prešetrovania potvrdilo, že určitá časť príslušného výrobku sa používa, hoci v menšej miere, na účely dekorácie nábytku a príbytkov. Tieto tkaniny však majú, napriek mnohým rozdielom, ako je farba, rozmer priadzí a apretúra, rovnaké základné technické, fyzikálne a chemické vlastnosti ako tkaniny používané na odevy. Z tohto dôvodu sa dospelo k záveru, že by nemali byť vyňaté z definície výrobku.

(11)

Jedna zainteresovaná strana argumentovala tým, že v závislosti od použitia výrobku, napr. ako podšívka na odevy nízkej kvality alebo ako tkanina pre vysokokvalitné odevy, cena a kvalita je výrazne rozdielna, a že tieto výrobky sa nemôžu považovať za jeden príslušný výrobok.

(12)

V tomto ohľade treba pripomenúť, že rozdiely v druhu a v cene boli zohľadnené v kódoch kontrolných čísiel výrobku (kódy KČV) zavedených na prešetrovanie, čím sa zabezpečí, že rozdielne druhy výrobku sa budú porovnávať iba v prípade, že sú podobné.

(13)

V odôvodnení 15 dočasného nariadenia sa uvádza, že Komisia zistila, že hotové tkaniny z polyesterového vlákna (FPFF) výrobného odvetvia Spoločenstva a predávané na trhu Spoločenstva, ako aj FPFF vyrábané v príslušných krajinách a vyvážané do Spoločenstva sú podobné výrobky, keďže sa nezistili žiadne rozdiely v základných fyzikálnych a chemických vlastnostiach a použitiach existujúcich rozdielnych druhov.

(14)

Keďže neboli predložené akékoľvek ďalšie pripomienky týkajúce sa definície výrobku a podobného výrobku, obsah a dočasné závery v odôvodneniach 11 až 16 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(15)

Jedna zainteresovaná strana požadovala, aby boli uverejnené podrobné údaje o spolupracujúcich výrobcoch Spoločenstva s cieľom umožniť zainteresovaným stranám zhodnotiť, či sú bežné požiadavky splnené. Ako sa uvádza v odôvodnení 8 a) dočasného nariadenia, výrobcovia Spoločenstva v zmysle článku 19 základného nariadenia požadovali, aby sa neuverejnili podrobné údaje, keďže ich uverejnenie by malo pre nich mimoriadne škodlivý účinok Keďže niektorí z nich kupujú polyesterové priadze (svoje hlavné suroviny) od čínskych dodávateľov, existuje riziko odvetných opatrení. Ich požiadavka sa uznala za dostatočne opodstatnenú, a preto sa jej vyhovelo.

(16)

Pripomína sa, že v rámci súčasného prešetrovania sa prihlásilo 49 vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a podľa článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia požadovali THP. Každá jednotlivá žiadosť o THP bola analyzovaná podľa piatich kritérií uvedených v uvedenom článku.

(17)

Na tomto základe, ako sa uvádza v odôvodnení 23 dočasného nariadenia, 25 spoločností dokázalo úspešne preukázať, že splnilo päť príslušných kritérií, pokiaľ ide o THP. THP nebolo možné priznať zvyšným spoločnostiam: 10 z nich nespolupracovalo dostatočne pri prešetrovaní, pretože nepredložilo požadované informácie, a u ostatných 14 sa zistilo, že nespĺňajú kritériá článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia z dôvodov, ktoré sú uvedené v uvedenej tabuľke.

(18)

Príslušné spoločnosti a navrhovateľ dostali možnosť pripomienkovať uvedené závery. Výsledkami analýzy pripomienok, ktorú dostali rôzne zainteresované strany, sa uvádzajú nižšie.

(19)

Vo všeobecnosti treba pripomenúť, že v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia dôkazné bremeno spočíva na vyvážajúcich výrobcoch, ktorí žiadajú o THP, keďže tento článok stanovuje, že spoločnosti sú povinné predložiť dostatočný dôkaz o tom, že pôsobia v podmienkach trhového hospodárstva. V prípade pretrvávania pochybností, napríklad preto, že príslušná(-é) spoločnosť(-ti) neposkytla(-i), alebo nebola(-i) schopná(-é) poskytnúť potrebné informácie, alebo že tieto informácie neboli dostačujúce, THP sa nemôže priznať.

(20)

Ďalej sa uvádza, že každé kritérium uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia musí byť splnené v plnom rozsahu, ak má byť určitej spoločnosť priznaný THP. Inými slovami, THP sa nemôže priznať vtedy, keď je jedno kritérium splnené iba čiastočne. Inštitúcie ES tiež dôkladne prešetrujú, či skupina spriaznených spoločností ako celok spĺňa podmienky na priznanie THP, čo znamená, že každá spriaznená spoločnosť vyrábajúca a/alebo predávajúca príslušný výrobok musí preukázať, že spĺňa kritériá na priznanie THP.

(21)

V tomto kontexte spoločnosti 4, 5, 9 a 14 tvrdili, že posúdenie toho, či sa určitej spoločnosti má priznať THP, sa musí vykonať na celkovom základe, a keďže Komisia zistila, že iba určité aspekty relevantných kritérií neboli splnené, musí sa im priznať THP. Tieto žiadosti sa z dôvodov uvedených v odôvodnení 20 zamietli.

(22)

Spoločnosti 4 a 5 taktiež tvrdili, že zistenia Komisie neboli dostačujúce na to, aby sa dospelo k záveru, že nesplnili prvé kritérium. V tomto ohľade je potrebné upozorniť, že v prípade obidvoch spoločností overovacia návšteva odhalila, že spoločnosti vo svojom formulári žiadosti o priznanie THP buď poskytli zavádzajúce informácie, alebo dôležité informácie jednoducho vynechali. V prípade jednej spoločnosti bolo hlásené, že dôležitý dodávateľ suroviny bol súkromnou spoločnosťou, neskôr sa však v rámci prešetrovania na mieste zistilo, že to bola štátna spoločnosť. Argument, ktorý predniesla spoločnosť v tom zmysle, že nemôže poznať podrobnosti o vlastníctve jej dodávateľov, nie je možné akceptovať, keďže táto spoločnosť vo svojom formulári žiadosti o priznanie THP výslovne uviedla, že tento dodávateľ bol v súkromnom vlastníctve, čo táto spoločnosť jednoznačne potvrdila aj počas overovacej návštevy. Pokiaľ ide o druhú spoločnosť, počas overovacej návštevy sa zistilo, že hoci sa to konkrétne požadovalo vo formulári žiadosti o priznanie THP, spoločnosť neuviedla svoje nákupy hlavnej suroviny, v dôsledku čoho neboli poskytnuté žiadne informácie o podrobných údajoch príslušných dodávateľov. Tieto okolnosti tvorili vážnu prekážku v procese overovania a nedalo sa teda overiť, či príslušné náklady vznikli na základe trhových signálov a bez zásahu štátu. Žiadosti spoločností sa preto zamietli.

(23)

Spoločnosti 3, 9 a 14 tvrdili, že samotná skutočnosť, že audítori vydali kvalifikované stanovisko o ich ročných účtovných závierkach, nie je postačujúca na to, aby sa druhé kritérium článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia mohlo posudzovať ako nesplnené. Spoločnosť 2 napadla závery Komisie v tom zmysle, že táto spoločnosť nemá jeden jasný súbor nezávisle auditovaných účtovných zápisov, používaný na všetky účely. Na záver, spoločnosti 4 a 5 tvrdili, že keďže majú jasný súbor nezávisle auditovaných účtov, druhé kritérium sa musí považovať za splnené.

(24)

Zo všeobecného hľadiska pripomíname, že druhé kritérium článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia vyžaduje, aby príslušné spoločnosti preukázali, že majú základný súbor účtov nezávisle auditovaných v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi, s cieľom posúdiť spoľahlivosť týchto účtov z hľadiska zabezpečenia správneho posúdenia dumpingu. Výpočet dumpingu je založený hlavne na údajoch obsiahnutých v účtovných záznamoch spoločností, ako sú tržby, náklady, zisk a zásoby, ktoré musia by preto spoľahlivé. Návšteva spojená s overovaním antidumpingu spočíva najmä v overovaní týchto položiek. Navyše, taktiež pripomíname, že stanovisko audítora (schválenie s výhradami alebo bez výhrad, alebo odmietnutie schválenia) závisí od závažnosti nezrovnalostí zistených v účtoch. Skutočnosť, že určitý audítor neodmietne schváliť účty, neznamená, že účty sú správne, čo by sa dalo garantovať iba schválením audítora bez výhrad.

(25)

Pokiaľ ide konkrétne o spoločnosti 3, 9 a 14, je potrebné upozorniť, že výhrady audítorov boli dosť závažné. V prípade jednej spoločnosti audítori neboli schopní overiť platnosť koncoročnej bilancie skladových zásob a predajných nákladov za daný rok. V prípade inej spoločnosti audítori vo svojej správe uviedli, že neboli schopní skontrolovať koncoročné zásoby v dôsledku „obmedzených podmienok“. Upozorňujeme, že hodnota zásob predstavovala viac ako 10 % celkovej súvahy spoločnosti. Okrem toho účty, ktoré spoločnosť poskytla, nezodpovedali účtom uvedeným v správe audítorov, z čoho vznikajú pochybnosti, či boli predložené správne auditované účty. Pokiaľ ide o uvedenú spoločnosť, významné výhrady boli voči závierkam účtov za rok 2002. Napriek žiadnej výraznej zmene v účtovných postupoch a ani žiadnej úprave záležitostí predložených v predchádzajúcich rokoch, k závierke účtov za rok 2003 neboli tie isté výhrady, v dôsledku čoho vznikli pochybnosti, či tieto účty boli nezávisle auditované v súlade s medzinárodnými štandardmi. Navyše tieto závierky neschválili ani akcionári. Tvrdenia týchto spoločnosti sa preto zamietli.

(26)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti 2, upozorňuje sa, že významné úpravy požadované audítormi, ktoré majú za následok zníženie ziskov na polovicu, boli zaznamenané iba v ročných závierkach, ale nie v účtoch spoločnosti. Dôvodom uvedeného bola skutočnosť, že spoločnosť chcela vykázať vyššie zisky na svojich účtoch z iných dôvodov. Tieto účty sa preto nemohli odsúhlasiť s auditovanými ročnými závierkami, čo by malo priamy a podstatný vplyv na akýkoľvek výpočet dumpingu. Toto viedlo k záveru, že predmetná spoločnosť nemala jednoznačnú účtovnú osnovu používanú na všetky účely. Pri nedostatku akýchkoľvek ďalších informácií, poskytnutých zo strany spoločnosti, sa tieto závery potvrdzujú a tvrdenie sa zamieta.

(27)

V prípade spoločností 4 a 5 sa počas overovacej návštevy zistili veľké nezrovnalosti v účtoch. Spoločnosti tvrdili, že tieto nezrovnalosti vyplývajú z chýb administratívy a že Komisia nevykonala dôkladnú analýzu a nepochopila situáciu. V prvom rade sa pripomína, že spoločnosti majú objasniť alebo odstrániť pochybnosti, ktoré mohli vzniknúť počas overovania. Takisto treba poznamenať, že určité požadované dokumenty neboli zo strany spoločností poskytnuté v čase vymedzenom na overenie formuláru žiadosti o priznanie THP, a preto sa nemohli overiť a zohľadniť. Zistené nezrovnalosti závažne spochybnili spoľahlivosť účtov, a preto sa potvrdzuje, že tieto účty sa nemôžu považovať za auditované v súlade s medzinárodnými štandardmi. Pri nedostatku akýchkoľvek ďalších informácií poskytnutých zo strany spoločností sa týmto tieto závery potvrdzujú a tvrdenia sa zamietajú.

(28)

Tie isté dve spoločnosti a spoločnosť 6 tvrdili, že závery v tom zmysle, že nesplnili tretie kritérium, boli neopodstatnené.

(29)

Spoločnosť 4 tvrdila, že Komisia nemá žiadne hodnoverné dôvody o tom, že cena, ktorú akcionári zaplatili v rámci privatizačného procesu, bola znížená. Prešetrovanie však v prvom rade odhalilo, že spoločnosť bola ohodnotená iba na 25 % svojej čistej účtovnej hodnoty v čase privatizácie, čo vyvoláva pochybnosti o hodnovernosti hodnotiacej správy. Čo je dôležitejšie, taktiež sa javilo, že noví akcionári zaplatili iba určitú časť tejto ceny za vlastníctvo spoločnosti. Zistilo sa, že zostávajúcu časť zaplatila tretia spoločnosť, údaje o ktorej, konkrétne o vlastníctve, odmietla zverejniť spoločnosť 4. Toto nemohlo rozptýliť pochybnosti o tom, že táto tretia spoločnosť bola štátnou spoločnosťou. Tvrdenie o tom, že tieto informácie nebolo možné poskytnúť na základe obchodného tajomstva, nie je možné akceptovať, keďže v rámci antidumpingových prešetrovaní sú všetky dôverné dokumenty získavané počas overovacej návštevy považované za dôverné príslušnými orgánmi, v súlade s článkom 19 ods. 1 základného nariadenia, a nebudú preto v žiadnom prípade nijakým spôsobom ďalej zverejňované. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(30)

Spoločnosť 5 spochybnila negatívne rozhodnutie Komisie vo veci THP vzhľadom na tretie kritérium z dôvodov, že údajne nakupovala svoje hlavné zariadenie od súkromnej spriaznenej spoločnosti a že aktíva sa takto previedli za trhové ceny. Treba upozorniť, že v tomto prípade sa pri záveroch Komisie vychádzalo zo skutočnosti, že spoločnosť pôvodne uviedla vo svojom formulári žiadosti o priznanie THP, že všetky svoje aktíva kúpila na otvorenom trhu, pričom sa pri overovacej návšteve zistilo, že to nebolo pravdivé. Zistilo sa, že všetky aktíva boli skutočne prevedené od akcionára spoločnosti. Spoločnosť nedokázala vysvetliť, akým spôsobom jej akcionár pôvodne nadobudol príslušné aktíva a za akú cenu. Spoločnosť preto nepreukázala, že aktíva boli prevedené za trhové ceny, a nemohla tak preukázať, že jej výrobné náklady a finančná situácia neboli predmetom závažných deformácií prenesených z predchádzajúceho netrhovohospodárskeho systému. Poskytnutím zavádzajúcich informácií ohľadne pôvodu svojich stálych aktív (základného majetku) bola taktiež výrazne sťažená práca spojená s overovaním. Pri nedostatku akýchkoľvek ďalších informácií sa tieto závery týmto potvrdzujú a tvrdenie sa zamieta.

(31)

Spoločnosť 6 tvrdila, že skutočnosť, že všetky aktíva sa odpisujú rovnakou paušálnou sadzbou, nesmie viesť k záveru, že finančná situácia spoločností je deformovaná. Navyše spoločnosť tvrdila, že kúpna cena práva využívať pôdu, u ktorej útvary Komisie zistili jej mimoriadne nízku hodnotu, je čisto trhovou transakciou bez zásahu štátu. Tieto tvrdenia boli zamietnuté z dôvodov, že používanie rovnakej odpisovej sadzby pre všetky aktíva, touto predtým kolektívne vlastnenou spoločnosťou, neodráža hospodársku realitu a svedčí o významnej deformácii výrobných nákladov a finančnej situácie firmy. Nadobudnutie práv využívať štátnu pôdu sa svojou podstatou týkalo štátu a spoločnosť teda nemohla preukázať, že kúpna cena, ktorá sa javila mimoriadne nízka v porovnaní s obvyklým ročným nájomným, ktoré spoločnosť predtým platila, odrážala trhovú hodnotu.

(32)

Treba poznamenať, že niektorí vyvážajúci výrobcovia taktiež tvrdili, že závery Komisie nepriznať im THP sa zakladali na nesprávnych zisteniach. Neposkytli však v tomto smere žiadne ďalšie informácie, takže ich tvrdenia sa museli zamietnuť. Iba jedna spoločnosť dokázala predložiť platné vysvetlenia, zatiaľ čo tvrdenia predložené ostatnými sa museli zamietnuť.

(33)

Spoločnosť 9 konkrétne tvrdila, že absencia overovacej návštevy bola pre ňu nepriaznivá a diskriminačná v porovnaní s tými spoločnosťami, ktoré boli predmetom overovacej návštevy. Dve iné spoločnosti tvrdili, že vykonanie overovacej návštevy týkajúcej sa formuláru žiadosti o priznanie THP a súbežnej overovacej návštevy týkajúcej sa odpovedí v dotazníkoch o dumpingu ich znevýhodňovali. Taktiež ich znevýhodňovalo nedodržanie trojmesačného termínu pre Komisiu na prijatie rozhodnutia o THP podľa článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(34)

V tejto súvislosti pripomíname, že podľa článku 16 základného nariadenia overovacie návštevy nie sú povinné a majú sa vykonávať tam, kde sa považujú za vhodné. V tomto prípade bola žiadosť spoločnosti 9 o THP zamietnutá už v štádiu prvej analýzy, keďže – napriek zaslaniu listu s upozornením na nedostatočnosť – spoločnosť nepreukázala, že všetky kritériá boli splnené. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia, treba upozorniť, že súbežné overovacie návštevy a nedodržanie trojmesačného termínu sa vysvetľujú skutočnosťou, že tento postup sa týka značného počtu vyvážajúcich výrobcov a že ustanovenia o výbere vzorky sa mohli použiť iba s ohľadom na výpočet dumpingu. Prešetrovanie si vyžadovalo významnú a časovo náročnú analýzu každého jedného formulára žiadosti o THP. Súbežnosť overovacích návštev a nedodržanie termínov sa v každom prípade nepovažujú za skutočnosti, ktoré by súviseli s akýmikoľvek zjavnými právnymi následkami a s nepriaznivými účinkami a, ako sa už usúdilo v predchádzajúcich prešetrovaniach, za týchto okolností možno prijať platné rozhodnutie o udelení THP. Tvrdenia sa preto taktiež zamietli.

(35)

Tvrdenie navrhovateľa, že overovacia návšteva formulárov žiadosti o priznanie THP sa musí vykonať v priestoroch všetkých príslušných spoločností, bolo zamietnuté z dôvodov uvedených v odôvodnení 34.

(36)

Pripomína sa, že individuálny prístup bol priznaný 18 spoločnostiam, z ktorých 13 vznieslo nárok, ale nezískalo THP, keďže sa u nich zistilo, že spĺňajú všetky požiadavky na udelenie IP stanoveného v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(37)

Tri spoločnosti, ktorým nebolo udelené IP, tvrdili, že im buď nebol poskytnutý dostatočný čas na predloženie formulára žiadosti o udelenie THP/IP vzhľadom na ich dcérske spoločnosti, alebo že obmedzená aktivita ich dcérskej spoločnosti neospravedlňovala potrebu predloženia platného formulára žiadosti o udelenie THP/IP.

(38)

V prípade týchto troch spoločností treba poznamenať, že v termíne stanovenom pre všetky spoločnosti nebol pôvodne predložený žiadny formulár žiadosti o udelenie THP/IP. Po prvej analýze boli tieto spoločnosti požiadané formou listu, ktorý upozornil na nedostatočnosť, predložiť formulár žiadosti v určitom termíne vzhľadom na spoločnosti s nimi spojené, ktoré sú taktiež aktívne pri predajoch/výrobe príslušného výrobku. Neboli však zaslané žiadne formuláre žiadosti a nemohol byť poskytnutý žiadny ďalší termín s cieľom nerobiť rozdiely medzi tými spoločnosťami, ktoré poskytli príslušné informácie v stanovených termínoch. V tomto ohľade sa upozorňuje, že vzhľadom na zložitosť prípadu, týkajúceho sa veľkého počtu spoločností, u ktorých sa žiadosti o udelenie THP/IP museli jednotlivo preskúmať a museli sa použiť na stanovenie dumpingu ustanovenia o výbere vzorky, by udeľovanie predĺžení taktiež bolo zabránilo ukončeniu prešetrovania v stanovenej lehote. Navyše skutočnosť, že aktivita spoločnosti je obmedzená, neoslobodzuje spoločnosť od povinnosti dokázať, že spĺňa príslušné kritériá. Tvrdenia sa preto zamietli.

(39)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že výber postupu bol nespravodlivý, keďže bol založený iba na úvahách o objeme vývozu, a tento vývozca mal byť zahrnutý do vzorky, berúc do úvahy vysokú pridanú hodnotu výrobkov, ktoré vyvážal do Spoločenstva.

(40)

Toto tvrdenie však bolo zamietnuté, keďže výber spoločností zahrnutých do vzorky bol vykonaný v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia, t. j. na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozov, ktorý sa reálne dal prešetriť v čase, ktorý bol k dispozícii.

(41)

Iný vyvážajúci výrobca napadol závery, pretože nakoľko explicitne zamietol zahrnutie do vzorky, nemohol sa považovať za spolupracujúcu stranu. Spoločnosť v prvom rade tvrdila, že podľa článku 17 ods. 2 základného nariadenia musí byť zahrnutie do vzorky vykonané so súhlasom strán, čím sa im ponecháva možnosť nebyť súčasťou vzorky. V druhom rade tvrdila, že podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia overovacia návšteva nie je nevyhnutne podmienkou preukazovania toho, že spoločnosť spĺňa päť príslušných kritérií, takže jej možno udeliť THP: argumentovala tým, že toto je doložené skutočnosťou, že THP bol udelený 22 spoločnostiam, ale iba u 7 spoločností sa vykonala návšteva na mieste. Nakoniec spoločnosť tvrdila, že sa jej mali oznámiť dôsledky odmietnutia spolupráce, ako sa uvádza v článku 18 ods. 1 základného nariadenia.

(42)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, upozorňuje sa, že podľa článku 17 ods. 2 základného nariadenia súhlas strán nie je potrebnou podmienkou, keďže tento článok stanovuje, že konečný výber spočíva na Komisii a že je možné uprednostniť iba výber vzorky po konzultáciách s príslušnými stranami a s ich súhlasom. Výber vzorky bol v tomto prípade vykonaný po konzultáciách s čínskymi orgánmi a počas tohto procesu sa príslušná spoločnosť znovu vyjadrila, že si nepraje byť zahrnutá do vzorky, a to z dôvodov, že by mala ťažkosti pri prijatí overovacej návštevy. Nakoniec, taktiež upozorňujeme, že táto spoločnosť nepožiadala o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia.

(43)

Druhé tvrdenie sa posudzovalo ako nepodložené, keďže podľa článku 18 základného nariadenia odmietnutie umožnenia prístupu k potrebným informáciám, taktiež pokiaľ ide o stanovenie THP, sa musí považovať za odmietnutie spolupráce. Spoločnosti sa vysvetlilo, že zahrnutie do vzorky predpokladalo vyplniť dotazník a akceptovať overenie jej odpovedí na mieste, čo spoločnosť odmietla. V každom prípade je potrebné upozorniť, že hoci bol spoločnosti udelený THP, odmietnutie zahnutia do vzorky, nepredloženie vyplneného dotazníka podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia a odmietnutie overovacej návštevy by znamenalo použitie ustanovení článku 18 základného nariadenia. Posledné tvrdenie spoločnosti sa muselo taktiež zamietnuť, keďže následky odmietnutia spolupráce boli objasnené odsekom 8 oznámenia o začatí konania.

(44)

Pri absencii akýchkoľvek pripomienok sa potvrdzuje všeobecná metodika použitá na stanovenie normálnej hodnoty, ako je opísané v odôvodneniach 31 až 40 dočasného nariadenia.

(45)

Vyvážajúci výrobcovia, ktorým bol udelený THP, tvrdili, že sa vyskytli administratívne chyby vo výpočte normálnej hodnoty, alebo napadli metodiku používanú na posudzovanie úprav, ktoré sa považovali za nevyhnutné. Tieto otázky boli znovu preskúmané a v prípade potreby sa vykonali potrebné zmeny a doplnenia.

(46)

Určité zainteresované strany tvrdili, že došlo k porušeniu článku 2 ods. 7 základného nariadenia, keďže neboli pred zavedením dočasných opatrení informované o voľbe inej analogickej krajiny ako bola navrhnutá v oznámení o začatí konania. Ďalej tvrdili, že keďže si neboli vedomé absencie spolupráce zo strany akéhokoľvek výrobcu v Mexiku, čo bola analogická krajina navrhnutá v počiatočnom štádiu, neboli schopné pri voľbe alternatívnej krajiny poskytnúť Komisii pomoc.

(47)

V tomto ohľade treba v prvom rade upozorniť, že článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia stanovuje, že strany musia byť informované krátko po začatí konania o plánovanej tretej krajine s trhovým hospodárstvom. V danom prípade sa s Mexikom počítalo ako s analogickou krajinou krátko po začatí konania a strany boli vyzvané pripomienkovať túto voľbu. V začiatočnom štádiu prešetrovania naozaj neexistoval žiadny náznak, že niektorý mexický výrobca by nespolupracoval. Až neskôr bolo jasné, že v prípade odmietnutia spolupráce sa bude musieť vybrať iná krajina.

(48)

Článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia navyše nestanovuje, že strany musia Komisii pri jej výbere vhodnej analogickej krajiny pomáhať.

(49)

Zainteresované strany boli tiež informované o predbežných zisteniach vrátane dočasne zvolenej analogickej krajiny, t. j. Turecka, a bola im poskytnutá možnosť predložiť pripomienky. Nebola predložená žiadna pripomienka v tom zmysle, že Turecko sa v tomto prípade nemohlo považovať za vhodnú analogickú krajinu. Preto sa usúdilo, že nedošlo ku žiadnemu porušeniu článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, a zistenia uvedené v odôvodneniach 44 až 48 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(50)

Pri absencii akýchkoľvek pripomienok sa potvrdzuje všeobecná metodika použitá na stanovenie normálnej hodnoty, ako je opísané v odôvodneniach 49 až 50 dočasného nariadenia.

(51)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že požiadavky na vytvorenie vývoznej ceny, ako sa uvádza v článku 2 ods. 9 základného nariadenia, neboli splnené, a že akékoľvek úpravy vývoznej ceny, keď sa predaje realizovali do Spoločenstva cez spriaznené spoločnosti v tretej krajine, by sa mala riešiť radšej uplatňovaním ustanovení článku 2 ods. 10 základného nariadenia.

(52)

V tomto ohľade sa potvrdzuje, že ustanovenia článku 2 ods. 10, a konkrétne pododseku i) daného odseku, boli naozaj uplatňované, ako sa uvádza v odôvodnení 53 dočasného nariadenia.

(53)

Vyvážajúci výrobcovia, ktorým bol udelený THP, tvrdili, že sa vyskytli administratívne chyby vo výpočte vývoznej ceny, alebo napadli metodiku používanú na posudzovanie určitých úprav, ktoré boli považované za potrebné. Tieto otázky boli znovu preskúmané a v prípade potreby sa vykonali potrebné zmeny a doplnenia.

(54)

Jeden vyvážajúci výrobca, ktorý bol zahrnutý do vzorky a ktorému bolo udelené THP tvrdil, že úpravy vykonané podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia vzhľadom na jeho predaje do Spoločenstva cez svoju dcérsku spoločnosť v tretej krajine neboli oprávnené, keďže predmetná dcérska spoločnosť vykonávala iba funkciu vývozného oddelenia. Ďalej tvrdil, že ak sa napriek tomu vykoná úprava, musí byť v každom prípade obmedzená na normálnu výšku provízie platenú agentom, s ktorými nie je spriaznená. Dvaja ďalší vyvážajúci výrobcovia taktiež tvrdili, že takáto úprava by mala byť obmedzená na priame odbytové náklady.

(55)

Prešetrovaním sa zistilo, že funkcie, ktoré zastáva príslušná predajná dcérska spoločnosť, prekročili rámec tých funkcií, ktoré obvykle prevezme vývozné oddelenie vývozcu, a mali by sa radšej porovnať s funkciami prenechanými agentovi pracujúcemu na základe provízie, v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia.

(56)

Preto sa usudzuje, že spriaznenej strane vznikli náklady, ktoré znižujú sumy, ktoré obdržia vývozcovia. Mali by sa teda odpočítať od ceny, ktorú platí prvý nezávislý kupujúci v Spoločenstve.

(57)

Upozorňuje sa, že dvaja iní vyvážajúci výrobcovia, nachádzajúci sa v rovnakej situácii ako uvedený vyvážajúci výrobca, súhlasili so stanoviskom Komisie, že na účely spravodlivého porovnania (pozri odôvodnenie 51) sa úprava musí vykonať podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia.

(58)

Záverom sa usudzuje, že výška úpravy sa riadne vypočítala v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 10 písm. i), t. j. na základe zvýšenia ceny, ktoré dostala spriaznená spoločnosť. Zvýšenie ceny sa v tomto prípade vypočítalo ako skutočné predajné, všeobecné a správne náklady (PVS) spriaznenej spoločnosti a primeraná výška zisku a nemalo by sa obmedziť iba na priame odbytové náklady. Tvrdenia príslušných vyvážajúcich výrobcov sa preto zamietli.

(59)

Rôzne zainteresované strany tvrdili, že úprava, ktorá sa týka nerefundovanej DPH, bola neoprávnená a bola založená na nesprávnom pochopení systému. Niektorí iní vyvážajúci výrobcovia, vrátane jedného, ktorý súhlasil s princípom úpravy, napadli metodiku používanú na výpočet úpravy a požadovali, aby úprava bola založená na skutočnej výške nerefundovateľnej DPH.

(60)

Prvé tvrdenie bolo zamietnuté, keďže nebolo opodstatnené a neboli poskytnuté žiadne ďalšie prvky, ktoré by potvrdzovali skutočnosť, že táto úprava je založená na nesprávnom pochopení.

(61)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že sa mali použiť skutočné sumy, tieto v mnohých prípadoch buď neboli predložené príslušnými vyvážajúcimi výrobcami, alebo neboli adekvátne podoprené dôkazom, a preto sa nemohli zohľadniť. Tvrdenia boli preto zamietnuté

(62)

Po pripomienkach vznesených niekoľkými stranami z uvedeného vyplýva, že v prípade potreby boli ceny pre podobné druhy výrobku predávané na vnútornom trhu v Turecku, použité na stanovenie normálnej hodnoty, upravené tak, aby sa zabezpečilo spravodlivé porovnanie s druhmi výrobku vyvážanými do Spoločenstva príslušnými čínskymi výrobcami, v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia. Takéto úpravy boli vykonané na základe reálneho odhadu trhovej hodnoty rozdielov. V prípade dvoch spoločností úprava vykonaná v predbežnom štádiu musela byť revidovaná tak, aby lepšie odzrkadľovala ich individuálnu situáciu a príslušné rozpätia boli primerané revidované.

(63)

Dve z troch spoločností, ktorým bol udelený THP, tvrdili, že vzťah vytvorený počas OP už neodzrkadľuje realitu z tých dôvodov, že krátko po skončení OP bolo prepojenie akcionárov medzi všetkými tromi spoločnosťami zrušené, keďže všetky príslušné akcie boli predané nezávislým osobám. Spoločnosti preto tvrdili, že táto nová situácia sa musí brať do úvahy, a že keďže sa už nemôžu ďalej považovať za spriaznené spoločnosti, každej spoločnosti sa musí prideliť individuálne dumpingové rozpätie odzrkadľujúce jej vlastnú situáciu.

(64)

Prešetrovanie však odhalilo, že vzťah medzi príslušnými spoločnosťami počas OP v skutočnosti predstavovalo viac ako prepojenie držby akcií. Naozaj sa potvrdilo, že okrem tohto prepojenia, tieto tri spoločnosti taktiež zdieľali členov svojich správnych rád. Existencia spoločných riaditeľov medzi týmito spoločnosťami preto posilňovala vzťah, ktorý existoval na základe prepojenia držby akcií.

(65)

Z týchto dôvodov sa preukázalo, že spoločnosti sa mali počas OP považovať za spriaznené spoločnosti. Hoci aj keď sa situácia krátko po OP údajne zmenila, bolo by v každom prípade príliš skoro dospieť k názoru, že tieto zmeny sú trvalého charakteru. Vzhľadom na charakter potvrdeného vzťahu počas OP sa nedá vylúčiť riziko obchádzania zo strany spoločnosti s najnižším uloženým clom. Okrem toho je potrebné upozorniť na skutočnosť, že keďže tento vzťah mohol ovplyvniť zistenia týkajúce sa OP, žiadne zmeny vo vzťahu po ukončení OP nemôžu byť považované za relevantné.

(66)

Preto sa dospelo k záveru, že tvrdenia vznesené zo strany týchto spoločností sa musia zamietnuť.

(67)

Okrem toho rôzne zainteresované strany spochybnili správne používanie ustanovení o výbere vzorky. Keďže sa zistilo, že tri spoločnosti zahrnuté do vzorky, ktorým bol udelený THP, sú spriaznenými spoločnosťami, tvrdí sa, že tvoria jeden jediný subjekt, a preto ich dumpingové rozpätie nemôže predstavovať platný priemer vzhľadom na znenie článku 9 ods. 6 základného nariadenia. Tento fakt sa zakladá na skutočnosti, že tento článok sa odvoláva na vážené priemerné rozpätie dumpingu, stanovené pre strany v rámci vzorky, takže dumpingové rozpätie musí byť nevyhnutne založené na zisteniach u viac ako jednej spoločnosti. V tejto súvislosti sa odkazuje na správu odvolacieho orgánu WTO, v rámci prípadu posteľnej bielizne ES-India (3), kde sa dospelo k záveru, že vážený priemer sa musí nevyhnutne týkať viac ako iba jednej spoločnosti.

(68)

V tomto ohľade je potrebné upozorniť, že závery odvolacieho orgánu, ktoré boli formulované v rozdielnom kontexte, a to v kontexte článku 2.2.2. ii) antidumpingovej dohody, a v rozdielnom prípade, nie sú priamo uplatniteľné v tomto konkrétnom prípade. Za druhé, tento argument musí byť zamietnutý, keďže v súčasnom prípade je vážený priemer vzorky založený na vlastnej normálnej hodnote a vývozných cenách každej spoločnosti, a tieto spoločnosti nepredstavujú jeden jediný subjekt. Až po stanovení troch jednotlivých rozpätí bol vypočítaný vážený priemer týchto rozpätí pre spriaznené spoločnosti, s cieľom zamedziť tomu, aby vzhľadom na ich vzťah tieto spoločnosti smerovali všetky svoje vývozy cez spoločnosť, pre ktorú bolo stanovené najnižšie dumpingové rozpätie. Ďalej sa uvádza, že článok 9 ods. 6 základného nariadenia konkrétne nevylučuje používanie dumpingových rozpätí stanovených pre spriaznené strany v rámci vzorky. Tvrdenia sa preto zamietli.

(69)

Pri absencii pripomienok sa týmto potvrdzuje metodika použitá na stanovenie dumpingových rozpätí, pokiaľ ide o spoločnosti, ktorým bol udelený IP, ako sa uvádza v odôvodnení 57 dočasného nariadenia.

(70)

Na základe uvedeného sú konečné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento CIF ceny na hranici Spoločenstva pred zaplatením cla, nasledujúce:

(71)

Pri absencii akýchkoľvek pripomienok sa týmto potvrdzujú zistenia odôvodnení 59 až 61 dočasného nariadenia.

(72)

Pri absencii akýchkoľvek priložených pripomienok sa týmto potvrdzujú predbežné zistenia, týkajúce sa celkovej výroby Spoločenstva, ako sa uvádza v odôvodneniach 62 až 63 dočasného nariadenia.

(73)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že neexistovala dostatočná podpora zo strany hlavnej časti výrobcov Spoločenstva. Argumentovala tým, že jedna spoločnosť počas prešetrovania zbankrotovala, a preto by sa nemala brať do úvahy pri definícii výrobného odvetvia Spoločenstva. Ďalej tvrdili, že jeden výrobca dovážal príslušný výrobok počas posudzovaného obdobia a mal by byť vylúčený z výrobného odvetvia Spoločenstva podľa článku 4 ods. 1 písm. a) základného nariadenia.

(74)

Treba pripomenúť, že jeden výrobca Spoločenstva je pod súdnou správou, ale počas prešetrovacieho obdobia vyrábal a v súčasnej dobe ešte stále realizuje svoju výrobu. Preto bola táto spoločnosť zahrnutá do definície výrobného odvetvia Spoločenstva. Prešetrovanie potvrdilo, že žiadna spoločnosť zahrnutá do výrobného odvetvia Spoločenstva nedovážala počas OP príslušný výrobok. Dovážali však sivý výrobok, t. j. surovinu pre hotové tkaniny z polyesterového vlákna (FPFF). Tieto argumenty sa musia preto zamietnuť.

(75)

Pri absencii akýchkoľvek ďalších pripomienok sa týmto potvrdzuje definícia výrobného odvetvia Spoločenstva, ako sa uvádza v odôvodnení 64 dočasného nariadenia.

(76)

Pri nedostatku akýchkoľvek pripomienok sa týmto potvrdzuje výpočet spotreby Spoločenstva, ako sa uvádza v odôvodneniach 65 až 66 dočasného nariadenia.

(77)

Pri absencii akýchkoľvek pripomienok sa týmto potvrdzuje výpočet objemu a trhového podielu príslušných dovozov, ako sa uvádza v odôvodneniach 67 až 68 dočasného nariadenia.

(78)

Pri absencii akýchkoľvek pripomienok sa týmto potvrdzuje výpočet cien a podhodnotenia príslušných dovozov, ako sa uvádza v odôvodneniach 69 až 71 dočasného nariadenia.

(79)

Pripomína sa, že v odôvodnení 98 dočasného nariadenia Komisia predbežne dospela k názoru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia.

(80)

Žiadna zainteresovaná strana nespochybnila údaje a ani ich výklad týkajúce sa situácie výrobného odvetvia Spoločenstva tak, ako boli uvedené v odôvodneniach 72 až 98 dočasného nariadenia. Preto sa zistenia uvedené v týchto odôvodneniach dočasného nariadenia týmto potvrdzujú a dospelo sa k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia.

(81)

Okrem ostatných faktorov preskúmaných v rámci dočasného nariadenia bola taktiež preskúmaná vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Spoločenstva. V tomto ohľade sa zistilo, že vývozné predaje výrobného odvetvia Spoločenstva zostali stále počas celého obdobia na úrovni približne 25 miliónov bežných metrov. Treba upozorniť, že tieto vývozy sa týkajú výrobku používaného na podšívky, predávaného za podstatne nižšiu cenu. Súčasne sa zmes výrobkov, ktorú vyvážalo celé výrobné odvetvie EÚ 25, predávala počas OP za cenu vyššiu o 270 % v porovnaní s dovozmi z Číny. V každom prípade boli pre stanovenie údajov o ziskovosti brané do úvahy iba predaje realizované na trhu Spoločenstva, takže tieto údaje nie sú ovplyvnené vývoznou výkonnosťou. Vzhľadom na uvedené dôvody možno dospieť k záveru, že vývozy Spoločenstva nespôsobili výrobnému odvetviu Spoločenstva ujmu. Pokiaľ ide o celkový dovoz zo všetkých ostatných tretích krajín, boli ceny neustále v priemere vyššie ako ceny z ČĽR. Na základe uvedeného a pri absencii akýchkoľvek pripomienok, pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, sa týmto potvrdzuje záver uvedený v odôvodneniach 99 až 111 dočasného nariadenia.

(82)

Pri absencii akýchkoľvek pripomienok, pokiaľ ide o záujem výrobného odvetvia Spoločenstva a iných výrobcov Spoločenstva, týmto sa potvrdzujú zistenia uvedené v odôvodneniach 112 až 118 dočasného nariadenia.

(83)

Bolo prijatých niekoľko podaní od dovozcov a dovozcov/užívateľov, ktorí nie sú spriaznení. Ak tieto strany o to požiadali, tak boli vypočuté. Argumenty dovozcov sa zhodovali s argumentmi užívateľov a uvádzajú sa v odôvodneniach 87 až 90. Treba upozorniť, že celkové množstvá dovážané z Číny dovozcami, ktorí sa sami prihlásili, sú zanedbateľné a predstavujú iba okolo 2 % z celkových dovozov z Číny počas OP. Zvyšných 98 % na opatrenia nereagovalo.

(84)

Pri absencii akýchkoľvek ďalších pripomienok, pokiaľ ide o záujem dovozcov, ktorí nie sú spriaznení, sa týmto potvrdzujú zistenia uvedené v odôvodneniach 119 až 121 dočasného nariadenia.

(85)

Pri absencii akýchkoľvek ďalších pripomienok, pokiaľ ide o záujem dodávateľov Spoločenstva, sa týmto potvrdzujú zistenia uvedené v odôvodneniach 122 až 125 dočasného nariadenia.

(86)

Pripomína sa, že deväť užívateľov predložilo vyplnené dotazníky, zatiaľ čo iba jeden z týchto užívateľov dovážal príslušný výrobok (odôvodnenie 127 dočasného nariadenia). Po zavedení dočasných opatrení však predložili pripomienky štyria používatelia, ktorí dovtedy neboli predmetom prešetrovania. Dvaja z nich vyrábajú bytové dekoračné tkaniny. Všetky spoločnosti dovážali príslušný výrobok z ČĽR. Berúc do úvahy fragmentáciu tohto sektora, ich reprezentatívnosť sa odhaduje na menej ako 2 %.

(87)

Užívatelia, ktorí vyrábajú odevy, tvrdili, že ich podnikanie je v súčasnosti vážne ohrozené, keďže dovozy hotových odevov z ČĽR prichádzajú na trh Spoločenstva za veľmi nízke ceny, zatiaľ čo oni musia vyrábať pri oveľa vyšších nákladoch. Navyše by museli platiť vysoké antidumpingové clá na dovozy príslušného výrobku, ktorý je surovinou pre ich výrobu. Argumentovali tým, že môžu predávať svoje hotové výrobky za mierne vyššie ceny svojim zákazníkom, keďže sú oveľa flexibilnejší a môžu dodávať rýchlo v menších množstvách. Vzhľadom na súčasné trhové podmienky s lacnými odevmi prichádzajúcimi na trh a antidumpingové clá na surovinu ale tvrdia, že nebudú schopní udržať výrobu v Spoločenstve, a preto budú musieť uzatvoriť svoje výrobné prevádzky.

(88)

Treba poznamenať, že v prípade týchto výrobcov odevov ide o malé a stredné podniky. Sú pod veľkým tlakom z dôvodu dovozov hotových výrobkov, ktoré výrazne stúpali, okrem iného v dôsledku zrušenia textilných kvót 1. januára 2005. Okrem toho ich náklady na surovinu vzrástli ako dôsledok cla. Zatiaľ, čo už teraz ťažká situácia v sektore odevov sa môže ďalej zhoršovať antidumpingovými clami na FPPF, je jasné, že hlavný tlak na tieto spoločnosti spôsobuje dovoz odevov z ČĽR.

(89)

Niektorí používatelia tvrdili, že aj odvetvia farbenia a potlače budú ovplyvnené, ak sa textílie už nebudú dovážať do Spoločenstva pre clá. Taktiež argumentovali tým, že dodávatelia high-tech textilných strojov v Spoločenstve budú postihnutí, keďže výroba textilu v ČĽR v dôsledku ciel poklesne.

(90)

Ako sa uvádza v odôvodnení 128 dočasného nariadenia, je však pravdepodobné, že dovozy z ČĽR budú naďalej vstupovať na trh za spravodlivé nedumpingové ceny a iné nedumpingové zdroje zostanú k dispozícii, berúc do úvahy, že viac ako 30 % spotreby Spoločenstva pripadá na dovozy z tretích krajín (okrem ČĽR). Navyše, majúc na pamäti skutočnosť, že mnohým vyvážajúcim výrobcom boli udelené sadzby antidumpingového cla na úrovni 14,1 % a že FPFF predstavuje iba časť výrobných nákladov používateľov, je nepravdepodobné, že zvýšenie nákladov bude podstatné. Treba taktiež upozorniť, že údajná ťažká situácia, v ktorej sa určité spoločnosti môžu nachádzať, sa javí byť spôsobená hlavne dovozmi hotových odevov z ČĽR, a táto konkrétna otázka sa nedá vyriešiť tak, že sa nezavedú antidumingové opatrenia. V tomto ohľade treba taktiež pripomenúť, že používatelia, na ktorých pripadá veľmi malé množstvo dovozov, vystúpili do popredia, zatiaľ čo veľká väčšina nepredložila v rámci prešetrovania žiadne pripomienky.

(91)

Pri absencii akýchkoľvek ďalších pripomienok, pokiaľ ide o záujem užívateľov, týmto sa potvrdzujú závery uvedené v odôvodneniach 126 až 128 dočasného nariadenia.

(92)

Vzhľadom na závery navrhnuté v dočasnom nariadení, ako sú uvedené v odôvodneniach 129 až 131 dočasného nariadenia, a berúc do úvahy podania rôznych strán, dospelo sa k záveru, že neexistujú žiadne závažné dôvody nezaviesť konečné antidumpingové opatrenia proti dumpingovým dovozom FPFF s pôvodom v ČĽR.

(93)

Na základe metodiky uvedenej v odôvodneniach 132 až 135 dočasného nariadenia sa vypočítala úroveň odstránenia ujmy na účely stanovenia úrovne opatrení, ktoré majú byť uložené.

(94)

Pri výpočte rozpätia ujmy v dočasnom nariadení bol cieľový zisk pre výrobné odvetvie Spoločenstva stanovený na 8 %, čo je úroveň, ktorú môže výrobné odvetvie takéhoto druhu reálne dosiahnuť za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. pri nedostatku dumpingových dovozov, a ktorú dosahovalo v rokoch 1998 a 1999 pred tým, než čínske dovozy začali byť problematické (odôvodnenie 134 dočasného nariadení).

(95)

Jedna zainteresovaná strana argumentovala tým, že cieľový zisk 8 % na základe rokov 1998 a 1999 by nebol primeraný. Táto strana argumentovala tým, že keďže rozpätia zisku boli v roku 2000, čo je prvý rok posudzovaného obdobia a počas ktorého sa účinky dumpingových dovozov nepociťovali tak zreteľne, už oveľa nižšie, mali by sa tieto rozpätia zisku brať ako cieľový zisk. Pripomína sa však, že už v roku 2000 bol trhový podiel dovozov z ČĽR vysoký a predstavoval 18,2 % (odôvodnenie 67 dočasného nariadenia) a situácia výrobného odvetvia Spoločenstva už začínala byť neistá Z tohto dôvodu sa považovalo za vhodné vychádzať zo stálejších období v minulosti s cieľom stanoviť cieľový zisk, ktorého dosiahnutie sa dá u výrobného odvetvia Spoločenstva očakávať pri absencii dumpingových dovozov.

(96)

Pri absencii akýchkoľvek nových pripomienok v tejto veci sa týmto potvrdzuje metodika uvedená v odôvodneniach 132 až 135 dočasného nariadenia.

(97)

Vzhľadom na uvedené a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia, konečné antidumpingové clo by malo byť uložené na úrovni dumpingového rozpätia a na úrovni rozpätia ujmy vypočítaného vo všetkých prípadoch, v ktorých boli nižšie ako zistené dumpingové rozpätia.

(98)

Na základe uvedeného by mali byť konečné clá takéto:

(99)

Jednotlivé sadzby antidumpingového c/a uvedené v tomto nariadení, sa stanovili na základe zistení tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania vzhľadom na tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby (v protiklade k celoštátnemu clu uplatniteľnému na „všetky ostatné spoločnosti“) sú preto výlučne uplatniteľné na dovozy výrobkov s pôvodom v danej krajine a vyrábané konkrétne menovanými spoločnosťami. Dovážané výrobky, vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, konkrétne neuvedenou podľa svojho názvu a adresy v normatívnej časti tohto nariadenia vrátane subjektov, ktoré sú spriaznené s konkrétne uvedenými subjektami, nemôžu profitovať z týchto sadzieb a musia podliehať colnej sadzbe uplatniteľnej „na všetky ostatné spoločnosti“.

(100)

Akýkoľvek nárok požadujúci uplatňovanie týchto konkrétnych sadzieb antidumpingového cla (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zavedení nových výrobných alebo predajných subjektov) by sa mal okamžite predložiť Komisii (4) so všetkými relevantnými informáciami, najmä o všetkých úpravách v činnostiach spoločnosti spojených s výrobou, domácim a vývozným predajom, súvisiacich napríklad so zmenou názvu alebo zmenou výrobných a obchodných subjektov. V prípade potreby bude toto nariadenie príslušne zmenené a doplnené aktualizovaním zoznamu spoločností profitujúcich z jednotlivých colných sadzieb.

(101)

Vzhľadom na veľkosť zistených dumpingových rozpätí a vzhľadom na úroveň značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva sa považuje za potrebné, aby sumy zabezpečené formou dočasného antidumpingového cla uloženého dočasným nariadením boli vybrané vo výške konečne uloženého cla. Tam, kde sú konečné clá vyššie ako dočasné clá, musia sa s konečnou platnosťou vybrať iba sumy zabezpečené na úrovni dočasných ciel, zatiaľ čo sumy zabezpečené nad rámec konečnej výšky antidumpingových ciel by sa mali odpustiť,

—

nevyvážal do Spoločenstva výrobok opísaný v článku 1 ods. 1 počas obdobia prešetrovania (1. apríl 2003–31. marec 2004),

—

nie je spriaznený so žiadnymi vývozcami alebo výrobcami v Čínskej ľudovej republike, ktorí podliehajú antidumpingovým opatreniam uloženým týmto nariadením,

—

po období prešetrovania, na ktorom sa opatrenia zakladajú, skutočne vyvážal príslušný výrobok do Spoločenstva, alebo je neodvolateľne zmluvne viazaný k vývozu značného množstva do Spoločenstva,

European Commission

Directorate-General for Trade

Direction B

Office J-79 5/16

B-1049 Brussels.

16.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 240/17

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

16.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 240/19

(1)

Článok 10 nariadenia (ES) č. 1784/2003 predpokladá, že pri dovoze produktov uvedených v článku 1 uvedeného nariadenia sa vyberajú colné poplatky vo výške podľa Spoločného colného sadzobníka. Avšak pre produkty uvedené v odseku 2 tohto článku sa dovozné clo rovná intervenčnej cene platnej pre tieto produkty pri dovoze, zvýšenej o 55 % a zníženej o dovoznú cenu CIF, platnú pre príslušnú zásielku. Avšak tento colný poplatok nesmie byť vyšší ako výška poplatkov v Spoločnom colnom sadzobníku.

(2)

V zmysle článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1784/2003 sa dovozné ceny CIF vypočítavajú na základe reprezentatívnych cien príslušného produktu na svetovom trhu.

(3)

Nariadenie (ES) č. 1249/96 stanovilo pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1784/2003 týkajúceho sa dovozných ciel v sektore obilnín.

(4)

Dovozné clá zostávajú platné, kým nevstúpi do platnosti ich nové určenie.

(5)

S cieľom umožniť normálne fungovanie režimu dovozných ciel sa pre ich výpočet majú zvoliť reprezentatívne trhové sadzby zistené v priebehu určitého referenčného obdobia.

(6)

Uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1249/96 vedie k určeniu dovozných ciel v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu,

16.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 240/22

(1)

Náhrady uplatniteľné za vývoz bieleho cukru a surového cukru bez ďalšieho spracovania boli stanovené v nariadení Komisie (ES) č. 1462/2005 (2).

(2)

Vzhľadom na to, že údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, sa odlišujú od údajov z obdobia prijatia nariadenia (ES) č. 1462/2005, je potrebné tieto náhrady zmeniť a doplniť,

16.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 240/24

(1)

Podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1138/2005 z 15. júla 2005 o stálych výberových konaniach v rámci hospodárskeho roka 2004/2005 pre stanovovanie vývozných odvodov a/alebo vývozných náhrad za biely cukor (2) sa otvárajú čiastočné výberové konania na vývoz cukru do niektorých tretích krajín.

(2)

V súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1138/2005 sa maximálna výška vývoznej náhrady stanovuje, v prípade potreby, pre dané čiastočné výberové konanie, berúc do úvahy najmä situáciu a predvídateľný vývoj na trhu s cukrom v spoločenstve a na svetovom trhu.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

16.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 240/25

(1)

V zmysle článku 31 nariadenia (ES) č. 1255/1999 môže byť rozdiel medzi cenami v medzinárodnom obchode uvedenými v článku 1 uvedeného nariadenia a cenami výrobkov v spoločenstve pokrytý vývoznou náhradou v rozsahu stanovenom dohovormi uzavretými v súlade s článkom 300 zmluvy.

(2)

Podľa nariadenia (ES) č. 1255/1999 treba náhrady za výrobky uvedené v článku 1 tohto nariadenia, vyvezené v prirodzenom stave, určiť so zreteľom na:

(3)

Podľa článku 31 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1255/1999 sú ceny v spoločenstve stanovené v súlade s bežnými cenami, ktoré sú najpriaznivejšie pre vývoz, ceny v medzinárodnom obchode sa stanovujú najmä na základe:

(4)

Podľa článku 31 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1255/1999 si situácia na svetovom trhu alebo zvláštne požiadavky niektorých trhov môžu vyžadovať rozlišovanie náhrady za výrobky uvedené v článku 1 tohto nariadenia podľa ich miesta určenia.

(5)

Článok 31 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1255/1999 ustanovuje, že zoznam výrobkov, na ktoré sa udeľuje vývozná náhrada, a výška tejto náhrady sa stanovuje aspoň jeden-krát každé štyri týždne; avšak výška náhrady môže zostať na rovnakej hodnote dlhšie ako štyri týždne.

(6)

Podľa článku 16 nariadenia Komisie (ES) č. 174/1999 z 26. januára 1999 ustanovujúceho zvláštne podmienky uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 804/68 v súvislosti s vývoznými povoleniami a vývoznými náhradami v sektore mlieka a mliečnych výrobkov (2), náhrada udelená na sladené mliečne výrobky sa rovná súčtu dvoch prvkov; jeden prvok je určený na zohľadňovanie množstva mliečnych výrobkov a vypočíta sa vynásobením základnej sadzby obsahom mliečnych výrobkov v príslušnom výrobku; druhý prvok je určený na zohľadňovanie množstva pridanej sacharózy a vypočíta sa vynásobením obsahu sacharózy v celkovom výrobku základnou sadzbou náhrady platnej v deň vývozu pre výrobky uvedené v článku 1 ods. 1 písm. d) nariadenia Rady (ES) č. 1260/2001 z 19. júna 2001 o spoločnej organizácii trhov v sektore cukru (3), avšak tento druhý prvok sa používa len vtedy, ak bola pridaná sacharóza vyrobená z cukrovej repy alebo trstiny zožatej v spoločenstve.

(7)

Nariadenie Komisie (EHS) č. 896/84 (4) určilo doplňujúce ustanovenia na udelenie náhrad počas prechodu z jedného obdobia na druhé; tieto ustanovenia stanovujú možnosť rozlišovať náhrady podľa dátumu výroby výrobkov.

(8)

Na výpočet výšky náhrady za tavené syry je potrebné ustanoviť, že v prípade pridania kazeínu a/alebo kazeinátov sa prítomnosť týchto prvkov neberie do úvahy.

(9)

Pri určovaní výrobkov a oblastí oprávnených pre náhrady je na jednej strane vhodné brať do úvahy, že konkurenčné postavenie niektorých výrobkov Spoločenstva neopodstatňuje podporovanie ich vývozu a na druhej strane, že malá zemepisná vzdialenosť niektorých oblastí môže uľahčiť narušenie obchodu a zneužívanie.

(10)

Uplatňovanie týchto podmienok na súčasnú situáciu trhov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, a najmä na ceny výrobkov v spoločenstve a na svetovom trhu, vedie k stanoveniu náhrady za výrobky a ich výšky v prílohe k tomuto nariadeniu.

(11)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre mlieko a mliečne výrobky,