21.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 128/1

(1)

Nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (2) vyžaduje od členských štátov, aby zabezpečili účinnú kontrolu, inšpekciu a vykonávanie pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a aby na tieto účely spolupracovali medzi sebou a s tretími krajinami.

(2)

Na splnenie týchto záväzkov je nevyhnutné, aby členské štáty koordinovali svoje kontrolné a inšpekčné činnosti na svojej pevnine, vo vodách Spoločenstva a v medzinárodných vodách v súlade s medzinárodným právom, a najmä so záväzkami Spoločenstva v rámci regionálnych organizácií rybného hospodárstva podľa dohôd s tretími krajinami.

(3)

Žiadny inšpekčný program nemôže využívať finančné prostriedky účinne bez ustanovenia inšpekcií na pevnine. Z toho dôvodu by mala byť pevnina súčasťou plánov spoločného nasadenia.

(4)

Táto spolupráca prostredníctvom prevádzkovej koordinácie kontrolných a inšpekčných činností by mala prispieť k trvalo udržateľnému využívaniu živých vodných zdrojov, ako aj zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých v oblasti rybného hospodárstva, ktorí sú do tohto využívania zapojení, a tým obmedziť prípady narušenia hospodárskej súťaže.

(5)

Účinná kontrola a inšpekcia rybného hospodárstva sa považujú za nevyhnutné na boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu.

(6)

Bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov, ktoré vyplývajú z nariadenia (ES) č. 2371/2002, je potrebné, aby technický a správny orgán Spoločenstva organizoval medzi členskými štátmi spoluprácu a koordináciu v oblasti kontroly a inšpekcie rybného hospodárstva.

(7)

Na tieto účely je vhodné v rámci existujúcej inštitucionálnej štruktúry Spoločenstva a s ohľadom na prerozdelenie právomocí medzi Komisiou a členskými štátmi zriadiť agentúru Spoločenstva pre kontrolu rybného hospodárstva (ďalej len „agentúra“).

(8)

Na dosiahnutie cieľov, pre ktoré sa agentúra zakladá, je potrebné vymedziť jej úlohy.

(9)

Dôležité je najmä to, aby agentúra na požiadanie Komisie bola schopná pomáhať Spoločenstvu a členským štátom pri ich vzťahoch s tretími krajinami a/alebo regionálnymi organizáciami rybného hospodárstva a aby spolupracovala s ich príslušnými orgánmi v rámci medzinárodných záväzkov Spoločenstva.

(10)

Navyše je potrebné pracovať na účinnom uplatňovaní inšpekčných postupov Spoločenstva. Agentúra by sa časom mohla stať referenčným zdrojom vedeckej a technickej pomoci pre kontrolu a inšpekciu rybného hospodárstva.

(11)

S cieľom splniť ciele spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, čiže zabezpečiť trvalo udržateľné využívanie živých vodných zdrojov v kontexte trvalo udržateľného rozvoja, Rada prijíma opatrenia týkajúce sa ochrany, riadenia a využívania živých vodných zdrojov.

(12)

Na zabezpečenie riadneho vykonávania týchto opatrení musia členské štáty nasadiť primerané prostriedky kontroly a presadzovania. Na zvýšenie účinnosti a efektívnosti tejto kontroly a presadzovania je vhodné, aby Komisia v súlade s postupom ustanoveným v článku 30 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2371/2002 a v zhode s dotknutými členskými štátmi prijala osobitné programy kontroly a inšpekcie. Článok 34 písm. c) nariadenia (EHS) č. 2847/93 z 12. októbra 1993, ktorým sa zriaďuje kontrolný systém spoločnej politiky rybolovu (3), by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(13)

Koordinácia prevádzkovej spolupráce medzi členskými štátmi zo strany agentúry by sa mala vykonávať na základe plánov spoločného nasadenia, ktorými sa organizuje využitie dostupných prostriedkov kontroly a inšpekcie dotknutých členských štátov, aby sa vykonávali programy kontroly a inšpekcie. Kontrolné a inšpekčné činnosti rybného hospodárstva, vykonávané členskými štátmi, by mali prebiehať v súlade so spoločnými kritériami, prioritami, vzťažnými hodnotami a postupmi kontrolných a inšpekčných činností na základe týchto programov.

(14)

Prijatie programu kontroly a inšpekcie ukladá členským štátom povinnosť účinným spôsobom zabezpečiť zdroje potrebné na vykonanie programu. Členské štáty musia bezodkladne oznámiť agentúre prostriedky kontroly a inšpekcie, ktorými chcú akýkoľvek takýto program vykonať. Plány spoločného nasadenia nesmú ukladať žiadne ďalšie povinnosti z hľadiska kontroly, inšpekcie a presadzovania alebo vo vzťahu k poskytovaniu zdrojov potrebných v tejto súvislosti.

(15)

Agentúra by mala pripraviť plán spoločného nasadenia iba v prípade, že sa to tak navrhuje v pracovnom programe.

(16)

Pracovný program by mala prijať správna rada, čím sa zaručuje dosiahnutie dostatočného konsenzu okrem iného aj o prideľovaní zdrojov, ktorými disponuje agentúra, na činnosti, ktoré agentúre stanovuje pracovný program, na základe informácií, ktoré majú poskytnúť členské štáty.

(17)

Kľúčovou úlohou výkonného riaditeľa by malo byť zabezpečiť po porade s členmi rady a členskými štátmi, aby členské štáty poskytovali agentúre dostatok zdrojov na plnenie cieľov stanovených v pracovnom programe na každý rok.

(18)

Výkonný riaditeľ by mal najmä pripravovať podrobné plány nasadenia s využitím zdrojov, ktoré nahlásia členské štáty, na plnenie jednotlivých programov kontroly a inšpekcie, pričom dodrží pravidlá a ciele stanovené v osobitnom programe kontroly a inšpekcie, na ktorom sa daný plán spoločného nasadenia zakladá, ako aj iné príslušné pravidlá, ako napríklad pravidlá súvisiace s inšpektormi Spoločenstva.

(19)

V tejto súvislosti je potrebné, aby výkonný riaditeľ organizoval časový rozvrh takým spôsobom, aby členské štáty mali dostatok času na vypracovanie pripomienok, pričom by vychádzal z ich prevádzkových znalostí a pridŕžal sa pracovného plánu agentúry a časových obmedzení uvedených v tomto nariadení. Je nevyhnutné, aby výkonný riaditeľ zohľadnil záujem dotknutých členských štátov o oblasti rybolovu, na ktoré sa vzťahujú jednotlivé plány. Na zabezpečenie účinnej a presnej koordinácie spoločných kontrolných a inšpekčných činností je potrebné ustanoviť postup, ktorý umožní rozhodnúť o prijatí plánov v prípade, že dotknuté členské štáty nemôžu dosiahnuť dohodu.

(20)

Postup prípravy a prijímania plánov spoločného nasadenia mimo vôd Spoločenstva musí byť podobný ako postup pre vody Spoločenstva. Základom týchto plánov spoločného nasadenia musí byť medzinárodný program kontroly a inšpekcie, ktorým sa vykonávajú medzinárodné záväzky Spoločenstva v oblasti kontroly a inšpekcie.

(21)

Na vykonávanie plánov spoločného nasadenia by mali dotknuté členské štáty združovať a nasadzovať prostriedky kontroly a inšpekcie, ktoré na tieto plány vyhradili. Agentúra by mala posúdiť, či sú dostupné prostriedky kontroly a inšpekcie postačujúce, a prípadne informovať dotknuté členské štáty a Komisiu o tom, že prostriedky nie sú postačujúce na vykonanie úloh požadovaných podľa programu kontroly a inšpekcie.

(22)

Zatiaľ čo by členské štáty mali rešpektovať svoje povinnosti súvisiace s inšpekciou a kontrolou najmä podľa osobitného programu kontroly a inšpekcie prijatého podľa nariadenia (ES) č. 2371/2002, agentúra by nemala mať právomoc udeľovať ďalšie záväzky prostredníctvom plánov spoločného nasadenia ani ukladať členským štátom sankcie.

(23)

Agentúra by mala pravidelne preskúmavať účinnosť plánov spoločného nasadenia.

(24)

Je vhodné ustanoviť možnosť prijatia osobitných vykonávacích predpisov na prijímanie a schvaľovanie plánov spoločného nasadenia. Táto možnosť môže byť užitočná po tom, ako začne agentúra pôsobiť, a výkonný riaditeľ bude toho názoru, že tieto predpisy musia byť ustanovené v práve Spoločenstva.

(25)

Agentúra by mala byť oprávnená poskytovať na požiadanie zmluvné služby súvisiace s prostriedkami kontroly a inšpekcie, ktoré majú dotknuté členské štáty použiť na spoločné nasadenie.

(26)

Na účely plnenia úloh agentúry by si mali Komisia, členské štáty a agentúra vymieňať dôležité informácie o kontrole a inšpekcii prostredníctvom informačnej siete.

(27)

Postavenie a štruktúra agentúry by mali zodpovedať objektívnemu charakteru výsledkov, ktoré má dosahovať, a umožňovať jej vykonávať svoje funkcie v úzkej spolupráci s členskými štátmi a Komisiou. Agentúre by mala byť preto priznaná právna, finančná a správna autonómia, pričom by mali byť zároveň zachované úzke kontakty s inštitúciami Spoločenstva a s členskými štátmi. Na to je nevyhnutné a vhodné, aby bola agentúra orgánom Spoločenstva, ktorý má právnu subjektivitu a vykonáva právomoci, ktoré jej udeľuje toto nariadenie.

(28)

Pre zmluvnú zodpovednosť agentúry, ktorú upravuje zákon uplatňovaný na zmluvy uzavreté agentúrou, by mal byť príslušný Súdny dvor na základe akejkoľvek rozhodcovskej doložky, ktorú takáto zmluva obsahuje. Súdny dvor by mal byť tiež príslušný rozhodovať v sporoch súvisiacich s náhradou akejkoľvek škody vzniknutej z nezmluvnej zodpovednosti agentúry v súlade so všeobecnými princípmi spoločnými pre práva členských štátov.

(29)

Komisia a členské štáty by mali byť zastúpené v správnej rade, ktorá je poverená zabezpečením správneho a účinného fungovania agentúry.

(30)

Mal by sa vytvoriť poradný výbor s cieľom radiť výkonnému riaditeľovi a zabezpečiť úzku spoluprácu so zainteresovanými stranami.

(31)

Vzhľadom na to, že agentúra musí plniť záväzky Spoločenstva a na požiadanie Komisie spolupracovať s tretími krajinami a regionálnymi organizáciami rybného hospodárstva v rámci medzinárodných záväzkov Spoločenstva, je vhodné, aby sa predseda správnej rady volil spomedzi zástupcov Komisie.

(32)

Pravidlá hlasovania v správnej rade musia zohľadňovať záujem členských štátov a Komisie o účinnú prevádzku agentúry.

(33)

Je vhodné ustanoviť účasť zástupcu poradného výboru na rokovaniach správnej rady bez hlasovacích práv.

(34)

Je nevyhnutné ustanoviť menovanie a odvolanie výkonného riaditeľa agentúry, ako aj pravidlá, ktoré upravujú výkon jeho funkcií.

(35)

Na podporu transparentného fungovania agentúry by sa malo bez jej obmedzovania uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (4).

(36)

V záujme ochrany súkromia jednotlivcov by sa pre toto nariadenie malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (5).

(37)

Na zaručenie funkčnej autonómie a nezávislosti agentúry by sa jej mal priznať autonómny rozpočet, ktorého príjem pochádza z príspevku Spoločenstva, ako aj z platieb za zmluvné služby, ktoré poskytuje agentúra. Mal by sa uplatňovať postup pri tvorbe rozpočtu Spoločenstva, pokiaľ ide o príspevok Spoločenstva a akékoľvek ďalšie dotácie započítateľné do všeobecného rozpočtu Európskej únie. Audit účtovnej závierky by mal vykonávať Dvor audítorov.

(38)

V záujme boja proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam by sa mali na agentúru bez obmedzenia vzťahovať ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (6), ktoré by sa mali pripojiť k medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev o vnútorných vyšetrovaniach Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) (7).

(39)

Opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy na výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (8),

a)

„kontrola a inšpekcia“ znamená akékoľvek opatrenia prijaté členskými štátmi najmä podľa článkov 23, 24 a 28 nariadenia (ES) č. 2371/2002 na účely kontroly a inšpekcie rybolovných činností v rámci rozsahu pôsobnosti spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva vrátane dozorných a monitorovacích činností, ako sú satelitné monitorovacie systémy plavidiel a systémy pozorovateľov;

b)

„prostriedky kontroly a inšpekcie“ znamenajú dozorné plavidlá, lietadlá, vozidlá a iné materiálne zdroje, ako aj inšpektorov, pozorovateľov a iné ľudské zdroje, ktoré využívajú členské štáty na kontrolu a inšpekciu;

c)

„plán spoločného nasadenia“ znamená plán, ktorý ustanovuje prevádzkové dojednania pre nasadenie dostupných prostriedkov kontroly a inšpekcie;

d)

„medzinárodný program kontroly a inšpekcie“ znamená program, ktorý stanovuje ciele, spoločné priority a postupy pre kontrolné a inšpekčné činnosti na účely vykonania medzinárodných záväzkov Spoločenstva súvisiacich s kontrolou a inšpekciou;

e)

„osobitný program kontroly a inšpekcie“ znamená program, ktorý stanovuje ciele, spoločné priority a postupy pre kontrolné a inšpekčné činnosti zriadené v súlade s článkom 34 c nariadenia (EHS) č. 2847/93;

f)

„rybolovná oblasť“ znamená rybolovné činnosti, ktoré využívajú určité zásoby vymedzené Radou najmä podľa článkov 5 a 6 nariadenia (ES) č. 2371/2002;

g)

„inšpektori Spoločenstva“ znamenajú inšpektorov zaradených do zoznamu uvedeného v článku 28 ods. 4 nariadenia (ES) č. 2371/2002.

a)

koordinovať kontrolu a inšpekciu zo strany členských štátov, ktorá súvisí so záväzkami Spoločenstva v oblasti inšpekcie a kontroly;

b)

koordinovať nasadzovanie vnútroštátnych prostriedkov kontroly a inšpekcie, ktoré združujú dotknuté členské štáty v súlade s týmto nariadením;

c)

pomáhať členským štátom pri oznamovaní informácií o rybolovných činnostiach a kontrolných a inšpekčných činnostiach Komisii a tretím stranám;

d)

v rozsahu svojich právomocí pomáhať členským štátom plniť úlohy a záväzky podľa pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva;

e)

pomáhať členským štátom a Komisii pri harmonizovanom uplatňovaní spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva v Spoločenstve;

f)

prispievať k práci členských štátov a Komisie v oblasti výskumu a rozvoja kontrolných a inšpekčných techník;

g)

prispievať ku koordinácii odbornej prípravy inšpektorov a výmeny skúseností medzi členskými štátmi;

h)

koordinovať činnosti boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu v súlade s pravidlami Spoločenstva.

a)

pomáha Spoločenstvu a členským štátom v ich vzťahoch s tretími krajinami a regionálnymi medzinárodnými organizáciami rybného hospodárstva, ktorých je Spoločenstvo členom;

b)

spolupracuje s príslušnými orgánmi regionálnych medzinárodných organizácií rybného hospodárstva v súvislosti so záväzkami Spoločenstva v oblasti kontroly a inšpekcie v rámci pracovných dojednaní uzavretých s týmito organizáciami.

a)

stanovuje a pripravuje základnú osnovu odbornej prípravy inštruktorov pre inšpektorov rybného hospodárstva z členských štátov a poskytuje ďalšie kurzy odbornej prípravy a semináre pre inšpektorov a iných zamestnancov z oblasti monitorovacích, kontrolných a inšpekčných činností;

b)

na požiadanie členských štátov vykonáva spoločné obstarávanie tovaru a služieb súvisiacich s kontrolnými a inšpekčnými činnosťami členských štátov, ako aj pripravuje a koordinuje vykonávanie spoločných pilotných projektov členskými štátmi;

c)

vypracúva spoločné prevádzkové postupy v súvislosti so spoločnými kontrolnými a inšpekčnými činnosťami, ktoré vykonávajú dva alebo viaceré členské štáty;

d)

vypracúva kritériá na výmenu prostriedkov kontroly a inšpekcie medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ako aj kritériá na poskytovanie týchto prostriedkov členskými štátmi.

a)

spĺňa požiadavky príslušného programu kontroly a inšpekcie;

b)

realizuje kritériá, vzťažné hodnoty, priority a spoločné inšpekčné postupy, ktoré stanovuje Komisia v programoch kontroly a inšpekcie;

c)

sa snaží prispôsobiť existujúce vnútroštátne prostriedky kontroly a inšpekcie oznamované podľa článku 11 ods. 2 potrebám a organizovať ich nasadenie;

d)

organizuje využitie ľudských a materiálnych zdrojov s ohľadom na obdobia a zóny, v ktorých sa musia nasadiť, vrátane činnosti tímov inšpektorov Spoločenstva z viac ako jedného členského štátu;

e)

zohľadňuje existujúce záväzky dotknutých členských štátov súvisiace s inými plánmi nasadenia, ako aj akékoľvek osobitné regionálne alebo miestne obmedzenia;

f)

vymedzuje podmienky, za ktorých môžu prostriedky kontroly a inšpekcie členského štátu vstúpiť do územných vôd iného členského štátu a vôd patriacich do jeho jurisdikcie.

a)

relatívny rozsah jeho územných vôd alebo vôd patriacich do jeho jurisdikcie, na ktoré sa vzťahuje plán spoločného nasadenia, ak nejaké existujú;

b)

množstvo rýb vyložených na jeho území počas daného referenčného obdobia, udané ako časť celkovej vykládky z rybolovnej oblasti, na ktorú sa vzťahuje plán spoločného nasadenia;

c)

relatívny počet rybárskych plavidiel Spoločenstva plaviacich sa pod jeho vlajkou (výkon motora a hrubá tonáž), ktoré sú činné v rybolovnej oblasti, na ktorú sa vzťahuje plán spoločného nasadenia, vo vzťahu k celkovému počtu plavidiel, ktoré sú činné v tejto rybolovnej oblasti;

d)

relatívna veľkosť jemu pridelenej kvóty alebo ak kvótu nemá, jeho výlovu v danom referenčnom období vzhľadom na túto rybolovnú oblasť;

a)

dajú k dispozícii prostriedky kontroly a inšpekcie vyhradené na plán spoločného nasadenia;

b)

vymenujú jednu vnútroštátnu kontaktnú osobu/koordinátora, ktorému sa udelí dostatočná právomoc na včasné reagovanie na požiadavky agentúry súvisiace s vykonávaním plánu spoločného nasadenia, a nahlásia ju agentúre;

c)

nasadia svoje združené prostriedky kontroly a inšpekcie v súlade s plánom spoločného nasadenia a požiadavkami uvedenými v odseku 4;

d)

poskytujú agentúre on-line prístup k informáciám potrebným na vykonanie plánu spoločného nasadenia;

e)

spolupracujú s agentúrou pri vykonávaní plánu spoločného nasadenia;

f)

zabezpečia, aby všetky prostriedky kontroly a inšpekcie pridelené plánu spoločného nasadenia Spoločenstva vykonávali svoje činnosti v súlade s pravidlami spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.

a)

vymenúva a odvoláva výkonného riaditeľa podľa článku 30;

b)

každý rok do 30. apríla prijíma súhrnnú správu agentúry za predchádzajúci rok a postupuje ju Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Dvoru audítorov a členským štátom. Správa sa uverejňuje;

c)

každý rok do 31. októbra prijíma s ohľadom na stanovisko Komisie a členských štátov pracovný program agentúry na nadchádzajúci rok a postupuje ho Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a členským štátom.

Pracovný program obsahuje priority agentúry. Uprednostňuje úlohy agentúry súvisiace s programami kontroly a dozoru. Prijíma sa bez toho, aby bol dotknutý ročný rozpočtový postup Spoločenstva. V prípade, že Komisia do 30 dní odo dňa prijatia pracovného programu vyjadrí svoj nesúhlas s týmto programom, správna rada tento program znovu preskúma a prijme ho prípadne v zmenenej a doplnenej podobe do dvoch mesiacov v druhom čítaní;

d)

pred začiatkom finančného roka prijme konečný rozpočet agentúry, ktorý podľa potreby upraví podľa príspevku Spoločenstva a akéhokoľvek iného príjmu agentúry;

e)

vykonáva svoje povinnosti vo vzťahu k rozpočtu agentúry v súlade s článkami 35, 36 a 38;

f)

vykonáva disciplinárnu právomoc nad výkonným riaditeľom;

g)

zriaďuje si rokovací poriadok, ktorý môže podľa potreby ustanovovať zriadenie podvýborov správnej rady;

h)

prijíma postupy potrebné na vykonávanie úloh agentúry.

a)

pripravuje návrh pracovného programu a po porade s Komisiou a členskými štátmi ho predkladá správnej rade. Podniká kroky potrebné na vykonanie pracovného programu v rámci obmedzení stanovených týmto nariadením, jeho vykonávacími predpismi a akýmkoľvek príslušným právom;

b)

podniká všetky potrebné kroky vrátane prijatia vnútorných správnych pokynov a uverejnenia oznámení na zabezpečenie organizácie a fungovania agentúry v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia;

c)

podniká všetky potrebné kroky vrátane prijatia rozhodnutí týkajúcich sa zodpovedností agentúry podľa kapitol II a III vrátane prenájmu a prevádzky prostriedkov kontroly a inšpekcie a prevádzky informačnej siete;

d)

reaguje na požiadavky Komisie a na žiadosti členského štátu o pomoc podľa článkov 6, 7 a 15;

e)

organizuje účinný monitorovací systém, aby mohol porovnať výsledky agentúry s jej prevádzkovými cieľmi. Na tomto základe pripravuje výkonný riaditeľ každý rok návrh súhrnnej správy a predkladá ho správnej rade. Stanovuje pravidelné postupy hodnotenia, ktoré spĺňajú uznávané odborné štandardy;

f)

vo vzťahu k zamestnancom uplatňuje právomoci ustanovené v článku 19 ods. 2;

g)

vypracúva odhady príjmov a výdavkov agentúry v súlade s článkom 35 a plní rozpočet v súlade s článkom 36.

a)

príspevku Spoločenstva uvedeného vo všeobecnom rozpočte Európskej únie (kapitola Komisie);

b)

poplatkov za služby, ktoré agentúra poskytuje členským štátom v súlade s článkom 6;

c)

poplatkov za publikácie, odborné vzdelávanie a/alebo iné služby, ktoré agentúra poskytuje.

21.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 128/15

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

21.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 128/17

(1)

Prvý článok nariadenia (ES) č. 2247/2003 ustanovuje možnosť vydania dovozných certifikátov pre výrobky patriace do sektora hovädzieho a teľacieho mäsa, pochádzajúce z Botswany, Kene, Madagaskaru, Svazijska, Zimbabwe a Namíbie. Avšak dovoz nesmie prekročiť množstvo stanovené pre každú tretiu krajinu.

(2)

Žiadosti o vydanie certifikátov, predložené v období od 1. do 10. mája 2005, vyjadrené v množstve vykosteného mäsa, v zmysle nariadenia (ES) č. 2247/2003 nepresahujú, pre výrobky pochádzajúce z Botswany, Kene, Madagaskaru, Svazijska, Zimbabwe a Namíbie uplatniteľné množstvá pre tieto krajiny. Preto možno vydať dovozné certifikáty na žiadané množstvá.

(3)

V tejto súvislosti je potrebné stanoviť množstvá, na ktoré možne žiadať certifikáty od 1. júna 2005, v celkovom rozsahu 52 100 t.

(4)

Je užitočné pripomenúť, že toto nariadenie neodporuje uplatňovaniu smernice Rady 72/462/EHS z 12. decembra 1972, týkajúcej sa hygienických problémov a hygienickej polície v súvislosti s dovozom zvierat hovädzieho, bravčového, ovčieho a kozieho druhu, čerstvého mäsa alebo výrobkov vyrobených z mäsa pochádzajúceho z tretích krajín (4),

Spojené kráľovstvo:

Nemecko:

21.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 128/19

(1)

V auguste 2004 Komisia prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) oznámila začatie antidumpingového konania, ktoré sa týka dovozu spojovacieho materiálu z ušľachtilej ocele a jeho častí s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“), Indonézii, Malajzii, na Filipínach, na Taiwane, v Thajsku a vo Vietname do Spoločenstva, a začala prešetrovanie.

(2)

Konanie sa začalo na základe sťažnosti predloženej Európskym inštitútom pre priemyselný spojovací materiál (European Industrial Fastener Institute, ďalej len „EIFI“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú väčšinu, v tomto prípade viac ako 50 % celkovej výroby spojovacieho materiálu z ušľachtilej ocele a jeho častí v Spoločenstve. Sťažnosť obsahovala dôkaz o dumpingu uvedeného výrobku a o závažnej ujme ním spôsobenej, čo sa považovalo za postačujúci dôvod na začatie konania.

(3)

Komisia úradne informovala navrhujúcich výrobcov Spoločenstva, ich združenie, iných výrobcov Spoločenstva, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, dodávateľov a používateľov, o ktorých vedela, že sa ich záležitosť týka, ako aj predstaviteľov vyvážajúcich krajín o začatí konania. Zúčastnené strany dostali príležitosť oznámiť svoje stanovisko písomne a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(4)

Vzhľadom na veľký počet známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a na Taiwane, výrobcov a dovozcov Spoločenstva sa v oznámení o začatí konania v súlade s článkom 17 základného nariadenia uviedla informácia o výbere vzorky na určenie dumpingu a ujmy.

(5)

V snahe umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR a vo Vietname predložiť v prípade záujmu žiadosť o štatút trhového hospodárstva (ďalej len „ŠŠHP“) alebo o individuálny prístup (ďalej len „IP“) Komisia zaslala formuláre žiadosti vyvážajúcim výrobcom, o ktorých vedela, že sa ich záležitosť týka, a orgánom týchto dvoch krajín.

(6)

Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých vedela, že sa ich záležitosť týka, a dostala vyplnené dotazníky od piatich taiwanských vývozcov vybraných do vzorky, od štyroch výrobcov Spoločenstva vybraných do vzorky, od dvoch výrobcov Spoločenstva nevybraných do vzorky, od dvoch vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, dvoch v Indonézii, dvoch v Malajzii, dvoch na Filipínach, štyroch v Thajsku, jedného vo Vietname, od štyroch dovozcov vybraných do vzorky, od jedného používateľa v Spoločenstve a od jedného dodávateľa materiálu v Spoločenstve.

(7)

Aj nemecké združenie dovozcov/distribútorov (Fachverband des Schrauben-Großhandels e.V.) oznámilo svoje stanoviská v písomnej forme. Všetkým stranám, ktoré o to požiadali v rámci stanovenej lehoty a uviedli, že existujú osobitné dôvody, prečo by mali byť vypočuté, sa vypočutie umožnilo.

(8)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, spôsobenej ujmy a záujmu Spoločenstva a vykonala prešetrovania v priestoroch týchto spoločností:

(9)

Prešetrovanie dumpingu sa konalo v období od 1. júla 2003 do 30. júna 2004 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Prešetrovanie ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2001 do 30. júna 2004 (ďalej len „príslušné obdobie“).

(10)

Spojovacie materiály z ušľachtilej ocele a ich časti (ďalej len „SMUO“) sú svorníky, matice a skrutky z ušľachtilej ocele, ktoré sa používajú na mechanické spájanie dvoch alebo viacerých prvkov. Skrutky sú upevňujúce výrobky s vonkajším závitom na drieku. Môžu sa buď používať bez akejkoľvek inej časti a fixovať do dreva (závrtky) alebo kovového plechu (závitorezné skrutky), alebo môžu byť spojené s maticou a podložkami tak, aby tvorili svorník. Skrutky majú rozmanité tvary hlavy (polguľové, hlavy s vybraním pre nástrčný kľúč, ploché šesťhranné atď.), dĺžky a priemery drieku. Driek môže byť úplne alebo čiastočne závitový. SMUO sa používajú v mnohých spotrebiteľských odvetviach a majú široké uplatnenie v konečných aplikáciách, kde je dôležitá odolnosť voči atmosférickej a chemickej korózii a kde môže byť veľmi dôležitá aj hygiena, ako sú zariadenia na spracovanie a skladovanie potravinových výrobkov, závody v chemickom priemysle, výroba zdravotníckeho zariadenia, zariadenia verejného osvetlenia, stavba lodí atď.

(11)

SMUO, t. j. svorníky, matice a skrutky z ušľachtilej ocele, ktoré sa používajú na mechanické spájanie dvoch alebo viacerých článkov, sa zvyčajne zaraďujú pod číselné kódy KN 7318 12 10, 7318 14 10, 7318 15 30, 7318 15 51, 7318 15 61, 7318 15 70 a 7318 16 30. Existuje veľa druhov SMUO, z ktorých každý má špecifické fyzikálne a technické vlastnosti a kvalitu ušľachtilej ocele, z ktorej sa vyrába.

(12)

Počas prešetrovania dovozcovia a nemecké združenie dovozcov/distribútorov tvrdili, že na matice by sa prešetrovanie nemalo vzťahovať z dôvodu ich údajnej nedostatočnej výroby v Spoločenstve.

(13)

Táto otázka sa posudzovala. Počas predbežného prešetrovania vznikli pochybnosti o tom, či by sa matice skutočne mali považovať za samostatný výrobok s ostatnými SMUO. V tejto súvislosti je potrebné ďalej skúmať viaceré aspekty, napr. či a do akej miery sa svorníky a matice predávajú spolu ako súbor, do akej miery sa tieto druhy vyvíjajú spoločne atď. Takisto sa musí preskúmať, do akej miery sú výrobcovia v Spoločenstve schopní ponúkať tieto súbory. Na tomto základe sa predbežne rozhodlo nezahrnúť matice, ktoré sa zvyčajne zaraďujú pod číselný kód KN 7318 16 30, do definície príslušného výrobku.

(14)

V tejto súvislosti je vhodné poznamenať, že v skutočnosti všetky dovozy z Filipín zrejme pozostávajú z matíc. Preto, ak by sa malo v konečnom štádiu prešetrovania prijať rozhodnutie, že matice sa majú vyradiť spomedzi výrobkov, konanie v súvislosti s Filipínami sa bude musieť ukončiť.

(15)

Dovozcovia a nemecké združenie dovozcov/distribútorov ďalej požadovali, aby sa rámec výrobkov obmedzil na číselné kódy KN 7318 15 61 a 7318 15 70, t. j. na skrutky z ušľachtilej ocele s hlavami s vnútorným šesťhranom a svorníky z ušľachtilej ocele so šesťhrannými hlavami, pretože v Spoločenstve je nedostatočná výroba všetkých ostatných druhov SMUO. Prešetrovanie však potvrdilo, že tieto ostatné druhy SMUO sa v Spoločenstve vyrábajú. Preto nebolo možné túto požiadavku akceptovať.

(16)

Ukázalo sa, že všetky iné druhy ako matice zahrnuje široká definícia spojovacieho materiálu a majú tie isté základné fyzikálne a technické vlastnosti, to isté základné použitie a tú istú distribučnú sieť.

(17)

Preto všetky rozličné druhy SMUO, s výnimkou matíc, ktoré zvyčajne patria pod číselné kódy KN 7318 12 10, 7318 14 10, 7318 15 30, 7318 15 51, 7318 15 61 a 7318 15 70 s pôvodom v ČĽR, Indonézii, Malajzii, na Taiwane, v Thajsku a vo Vietname tvoria predbežne na účely tohto prešetrovania jeden výrobok (ďalej len „príslušný výrobok“).

(18)

Komisia konštatovala, že všetky SMUO, ktoré sa vyrábajú a predávajú na príslušných vnútorných trhoch v ČĽR, Indonézii, Malajzii, na Taiwane, v Thajsku a vo Vietname, a SMUO vyvážané do Spoločenstva z príslušných krajín, ako aj SMUO vyrábané a predávané v Spoločenstve výrobným odvetvím Spoločenstva majú tie isté fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a použitie. Preto urobila predbežný záver, že všetky tieto SMUO sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(19)

Vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a na Taiwane v oznámení o začatí konania sa v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia rátalo s výberom vzorky.

(20)

S cieľom umožniť Komisii rozhodnúť, či bude potrebné urobiť výber vzorky, a v kladnom prípade vybrať vzorku boli vyvážajúci výrobcovia požiadaní, aby sa do 15 dní od dátumu začatia prešetrovania prihlásili Komisii a poskytli jej základné informácie o svojom vývoze a predaji na domácom trhu, o svojich presných činnostiach v súvislosti s výrobou príslušného výrobku, ako aj názvy a činnosti svojich spriaznených spoločností zapojených do výroby a/alebo predaja príslušného výrobku. Komisia konzultovala v tejto veci aj s orgánmi v ČĽR a na Taiwane.

(21)

Prihlásili sa len dvaja vyvážajúci výrobcovia v ČĽR, ktorí poskytli požadované informácie v trojtýždňovom období určenom článkom 17 ods. 2 základného nariadenia. Za týchto okolností sa Komisia rozhodla, že výber vzorky pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR nie je potrebný.

(22)

Z Taiwanu sa prihlásilo 49 spoločností, ktoré poskytli požadované informácie v rámci stanoveného termínu určeného článkom 17 ods. 2 základného nariadenia. Len 37 vyvážajúcich výrobcov však oznámilo vývozy do Spoločenstva počas obdobia prešetrovania. Tí vyvážajúci výrobcovia, ktorí vyvážali príslušný výrobok do Spoločenstva počas obdobia prešetrovania a prejavili záujem zúčastniť sa na vzorke, sa od začiatku považovali za spolupracujúce spoločnosti a zohľadnili sa pri výbere vzorky. Jedenásť spoločností zo zvyšných 12 boli buď predajcovia, alebo vyvážajúci výrobcovia bez vývozov do Spoločenstva počas obdobia prešetrovania. Preto uvedené spoločnosti nemožno zohľadniť pri výpočte dumpingu. Napokon treba poznamenať, že jednou zo zvyšných 12 spoločností bol výhradný vyvážajúci výrobca matíc, a preto sa na neho nevzťahujú predbežné opatrenia.

(23)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia tvorili približne 78 % z celkového vývozu príslušného výrobku z Taiwanu do Spoločenstva.

(24)

Vyvážajúci výrobcovia, ktorí sa neprihlásili v uvedenom období, sa považovali za nespolupracujúcich na prešetrovaní.

(25)

Podľa článku 17 ods. 1 základného nariadenia sa výber opieral o najväčší reprezentatívny objem vývozu, ktorý sa mohol náležite prešetriť v stanovenom čase. Na tomto základe sa vybrali dvaja taiwanskí vyvážajúci výrobcovia. Vybrané spoločnosti tvorili približne 47 % taiwanského vývozu do Spoločenstva a približne 57 % predaja na Taiwane. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia Komisia konzultovala v tejto veci s taiwanskými orgánmi, ktoré nevzniesli žiadne námietky.

(26)

Tridsiatich dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí napokon neboli zaradení do vzorky, informovali taiwanské orgány, že na ich vývozy sa vypočíta antidumpingové clo v súlade s ustanoveniami článku 9 ods. 6 základného nariadenia.

(27)

Komisia poslala všetkým piatim spoločnostiam vybraným do vzorky dotazníky a od všetkých z nich dostala vyplnené dotazníky v rámci stanovených termínov.

(28)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia na Taiwane, ktorí neboli zaradení do vzorky, požadovali individuálne dumpingové rozpätie a colnú sadzbu, ak vôbec nejakú, so zreteľom na uplatňovanie článku 9 ods. 6 a článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Vzhľadom na veľký počet zapojených krajín a strán a na časové obmedzenia Komisia dospela k záveru, že nemožno začať žiadne individuálne prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov na Taiwane, pretože by to bolo príliš náročné a znemožnilo by to dokončenie prešetrovania v stanovenom čase. Okrem toho treba poznamenať, že jeden z vyvážajúcich výrobcov, ktorí požadovali takéto individuálne prešetrovanie, vyrábal len matice, ktoré, ako sa konštatovalo, sú predbežne vylúčené z rámca tohto konania.

(29)

Vzhľadom na veľký počet výrobcov Spoločenstva sa v oznámení o začatí konania v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia rátalo s výberom vzorky. Na tieto účely Komisia požiadala výrobcov Spoločenstva, aby poskytli informácie týkajúce sa výroby a predaja podobného výrobku.

(30)

Prihlásili sa ôsmi výrobcovia Spoločenstva, ktorí poskytli požadované informácie v rámci daného konečného termínu určeného článkom 17 ods. 2 základného nariadenia. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala do vzorky štyri spoločnosti vo dvoch členských štátoch, tri v Taliansku a jednu v Nemecku, keďže predstavovali najväčší reprezentatívny objem výroby v Spoločenstve (približne 50 %), ktorý by sa mohol náležite prešetriť v stanovenom čase. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia Komisia konzultovala so združením výrobcov Spoločenstva, ktoré nevznieslo žiadne námietky. Okrem toho Komisia požiadala zostávajúcich štyroch výrobcov so sídlom v Belgicku, Nemecku, Taliansku a v Spojenom kráľovstve, aby poskytli niektoré všeobecné údaje na analýzu ujmy. Všetci výrobcovia Spoločenstva vybraní do vzorky a ďalší dvaja výrobcovia Spoločenstva spolupracovali a zaslali vyplnené dotazníky v rámci stanovených termínov. Jedna z dvoch spolupracujúcich spoločností, ktoré neboli zaradené do vzorky, však bola výhradným výrobcom určitých špeciálnych matíc, ktoré boli predbežne vylúčené z rámca prešetrovania, a preto sa táto spoločnosť pri predbežných zisteniach nebrala do úvahy.

(31)

Vzhľadom na veľký počet dovozcov v Spoločenstve sa v oznámení o začatí konania v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia rátalo s výberom vzorky. Na tieto účely Komisia požiadala dovozcov, aby poskytli informácie týkajúce sa dovozu a predaja príslušného výrobku.

(32)

Na základe získaných informácií Komisia vybrala piatich dovozcov v štyroch členských štátoch: dvoch v Nemecku, jedného v Taliansku, jedného vo Švédsku a jedného v Spojenom kráľovstve. Konzultovala s dvoma známymi združeniami dovozcov. Títo dovozcovia predstavovali najväčší reprezentatívny objem predaja známych dovozcov v Spoločenstve (približne 37 %), ktorý by sa mohol náležite prešetriť v stanovenom čase. Štyria dovozcovia spolupracovali a zaslali vyplnené dotazníky. Švédsky dovozca ďalej nespolupracoval a len dvaja dovozcovia poskytli úplné odpovede so všetkými požadovanými informáciami.

(33)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa normálna hodnota v antidumpingových prešetrovaniach, ktoré sa týkajú dovozov z ČĽR a Vietnamu, určuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých vyvážajúcich výrobcov, u ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, t. j. keď sa preukáže, že prevažujú podmienky trhového hospodárstva, pokiaľ ide o výrobu a predaj podobného produktu. Stručne a len pre zjednodušenie odkazu sa tieto kritériá uvádzajú v zhrnutej forme:

(34)

Dvaja čínski výrobcovia a jeden vietnamský výrobca požadovali ŠHP na základe článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v rámci určených konečných termínov vyplnili formulár žiadosti o ŠHP určený pre vyvážajúcich výrobcov.

(35)

Jeden čínsky výrobca bol v počiatočnej fáze a nemal ani auditované účtovné záznamy, ani žiadny iný druh účtovných záznamov. Komisia usúdila, že absencia takýchto účtovných záznamov nedovoľuje určiť, či sú splnené kritériá 2 a 3. Preto dospela k záveru, že spoločnosť nespĺňa požiadavky pre ŠHP. Spoločnosť bola príslušne informovaná a nevzniesla žiadne námietky.

(36)

Pokiaľ ide o druhého čínskeho vyvážajúceho výrobcu, Komisia si vyžiadala všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné, a všetky informácie predložené v žiadosti o ŠHP preverila v priestoroch príslušnej spoločnosti.

(37)

Preverovaním sa zistilo, že spoločnosť nemá jednoznačný súbor základných účtovných záznamov, ktoré sa vypracúvajú a podrobujú auditu v súlade s IAS. Napriek tomu, že účtovné záznamy kontrolovali nezávislí externí audítori, stále pretrvávali početné problémy a nezrovnalosti. V priebehu prešetrovania spoločnosť predložila rôzniace sa verzie svojich účtovných záznamov, z ktorých všetky obsahovali chyby, ako sú konečné a počiatočné saldá po sebe idúcich finančných rokov, ktoré si nezodpovedali (IAS 1), alebo nepotvrdené zmeny v účtovnej politike, ktoré neboli riadne opodstatnené žiadnou formou uvedenia v účtovných záznamoch (IAS 8). Nebolo možné overiť dôležité číselné údaje, ako je obrat z predaja, na základe iných záznamov spoločnosti. Okrem toho spoločnosť vykazovala značné zisky v čase, keď sa v skutočnosti zdalo, že má značné straty, a predložené účtovné záznamy neobsahovali konsolidované číselné údaje o obrate, pokrývajúce všetky operácie spoločnosti. V správach audítorov nebola o všetkých uvedených problémoch žiadna zmienka.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo splnené kritérium 2. Preto Komisia dospela k záveru, že spoločnosť nevyhovuje podmienkam ustanoveným v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(38)

V prípade vietnamského výrobcu si Komisia vyžiadala všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné.

(39)

Pokiaľ ide o kritérium 1, Komisia dospela k záveru, že nebolo splnené. Zistilo sa najmä, že existovalo určité množstvové obmedzenie na vývoz a predaj na domácom trhu. Toto obmedzenie existovalo v povolení na podnikové investovanie, v žiadosti o vydanie povolenia, ako aj v stanovách spoločnosti. Napokon všetky rozhodnutia o záležitostiach zahŕňajúcich postupy v oblasti prenájmu pôdy a pôžičky explicitne určuje štát v povolení na podnikové investovanie spoločnosti. Spoločnosť neplatí za prenájom pôdy, pokiaľ jej základné stavebné plány nebudú dokončené, ako aj je dodatočne oslobodená od platby za prenájom pôdy na niekoľko rokov. Za týchto okolností sa zistilo, že spoločnosť nepreukázala, že jej obchodné rozhodnutia a náklady sa stanovujú na základe trhových podmienok a bez závažných zásahov štátu.

(40)

Pokiaľ ide o kritérium 2, Komisia dospela k záveru, že nebolo splnené, pretože v rozpore s IAS 1 finančné výkazy za rok 2002 neboli uverejnené v stanovenom čase a neboli riadne auditované.

(41)

Následne Komisia dospela k záveru, že spoločnosť nespĺňa podmienky ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(42)

Príslušní vyvážajúci výrobcovia v Číne a vo Vietname, ako aj výrobné odvetvie Spoločenstva dostali príležitosť pripomienkovať uvedené zistenia.

(43)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia sa odvolali proti rozhodnutiu a tvrdili, že im má byť udelený ŠHP.

(44)

Čínsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že sledované účtovné postupy sú v súlade s účtovnými pravidlami a praxou čínskych spoločností.

(45)

V tejto súvislosti poznamenávame, že v súlade s kritériami článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia Komisia preskúma, či účtovné záznamy spoločností sa vypracúvajú a auditujú v súlade s IAS. Dodržiavanie alebo nedodržiavanie čínskych noriem nie je rozhodujúce v kontexte posudzovania ŠHP. Okrem toho závery overovania poukazujú buď na nedodržiavanie základných zásad účtovníctva, alebo na podstatné zmeny v účtovníctve, ktoré musia byť riadne doložené a vysvetlené.

(46)

Napriek uvedenému poznamenávame, že čínsky účtovný systém pre obchodné podniky vo svojom článku 155 vyžaduje od spoločností, aby predkladali úplné a podrobné poznámky k účtovným výkazom. Vzhľadom na absenciu akýchkoľvek zmysluplných poznámok alebo vysvetlení v účtovných záznamoch spoločností sa zdá, že audit nielen porušoval IAS, ale že nebol v súlade ani s čínskymi normami.

(47)

Preto Komisia dospela k záveru, že pripomienky čínskeho vyvážajúceho výrobcu neboli opodstatnené a že ŠHP nemožno udeliť.

(48)

Vietnamský vyvážajúci výrobca tvrdil, že pomer vývozu k domácemu predaju, ktorý sa uvádza v povolení na podnikové investovanie, nie je záväzný a iba odzrkadľuje osobitné daňové stimuly, ktoré vietnamská vláda zaviedla s cieľom podporiť investície. Preto žiadny štátny orgán údajne nepredpisuje, koľko môže spoločnosť predať na vývoz a koľko na domácom trhu.

(49)

V tejto súvislosti poznamenávame, že nejestvuje žiadna priama korelácia medzi ustanoveniami týkajúcimi sa vydávania povolení a ustanoveniami týkajúcimi sa daňových a finančných otázok. Okrem toho povolenie na podnikové investovanie samo osebe neobsahuje žiadnu indikáciu, že by vývozný pomer mal byť stanovený výlučne na daňové účely.

(50)

Pokiaľ ide o prenájom pôdy, spoločnosť tvrdila, že proces prenajímania pôdy uplatňovaný vo Vietname nebol v rozpore so zásadami trhového hospodárstva a že všetky osobitné ustanovenia v súvislosti s postupom prenajímania pôdy boli iba stimulmi, ktoré vietnamská vláda používa na získanie zahraničných investícií. Vyvážajúci výrobca uviedol, že samotná výška nájomného je určitý druh „dane“ a že kúpil pôdu od inej spoločnosti, ktorá bola „pôvodným vlastníkom pôdy“.

(51)

Poznamenávame, že vo Vietname nejestvuje voľný trh s pôdou. Podľa vládneho obežníka, ktorý predložila spoločnosť, cenu pôdy určuje štát. Pokiaľ ide o tvrdenie o kúpe pôdy od „pôvodného vlastníka pôdy“, tento pojem je dosť zavádzajúci, pretože vo Vietname nejestvuje súkromné vlastníctvo pôdy. Spoločnosť sa vlastne odvolávala na náhradu za právo používať pôdu zaplatenú predchádzajúcemu nájomcovi, ktorú jednostranne stanovil štát. Okrem toho spoločnosť nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by mohol podporiť tvrdenie, že prenájom pôdy je určitý druh „dane“. V každom prípade, ako sa uvádza v odôvodnení 39, spoločnosť už niekoľko rokov neplatí za prenájom pôdy.

(52)

Pokiaľ ide o kritérium 2, spoločnosť tvrdila, že audítori zistili, že svoje finančné výkazy za rok 2002 uverejnila neskôr, ako predpisuje IAS, dostala však od ministerstva financií povolenie túto nezrovnalosť ignorovať.

(53)

Poznamenávame, že audítorská správa nepotvrdila toto tvrdenie. Naopak, audítori konštatovali, že audit sa skončil v súlade s IAS a neobsahoval žiadne výhrady týkajúce sa účtovných záznamov alebo vysvetlenia vo forme poznámky o tom, prečo sa spoločnosť odchýlila od jasne definovanej praxe IAS. Navyše, skutočnosť, že list ministerstva financií môže údajne zmeniť alebo zmierniť jednoznačne stanovený právny postup, dokazuje, že IAS sa v praxi neuplatňovali správne.

(54)

Komisia preto dospela k záveru, že kritériá 1 a 2 neboli splnené, a preto ŠHP nemá byť udelený.

(55)

Na základe článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa zavádza prípadné celoštátne clo pre krajiny patriace pod uvedený článok, s výnimkou prípadov, keď sú spoločnosti schopné preukázať, že spĺňajú všetky kritériá uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(56)

Pokiaľ ide o ČĽR, obidvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, ktorí požiadali o ŠHP, žiadali aj o IP v prípade, ak by sa im ŠHP nemal udeliť.

(57)

Na základe dostupných informácií sa zistilo, že obidve spoločnosti spĺňajú všetky požiadavky pre IP uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(58)

Preto Komisia dospela k záveru, že IP má byť udelený týmto vyvážajúcim výrobcom v ČĽR:

(59)

Pokiaľ ide o Vietnam, vyvážajúci výrobca, ktorý požiadal o ŠHP, žiadal aj o IP v prípade, ak by mu ŠHP nemal byť udelený.

(60)

Na základe dostupných informácií sa zistilo, že táto spoločnosť nespĺňa všetky požiadavky pre IP uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

Komisia zistila najmä, ako sa uvádza v analýze ŠHP, že spoločnosť nestanovila vyvážané množstvá slobodne, ale že ich stanovil štát v obchodnej licencii spoločnosti. Preto Komisia konštatovala, že spoločnosť nespĺňa podmienky udelenia IP.

(61)

Dvaja ďalší vietnamskí vyvážajúci výrobcovia tiež požiadali o IP v rámci určených termínov. Jeden z nich však nevyplnil celý dotazník a druhý vôbec vyplnený dotazník nezaslal.

Tieto dve spoločnosti neposkytli požadované informácie ani žiadne iné vysvetlenie. Komisia preto dospela k záveru, že tieto spoločnosti nepreukázali, že spĺňajú podmienky udelenia IP.

(62)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov v transformujúcich sa hospodárstvach, ktorým nebol udelený ŠHP, sa stanovuje na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine.

(63)

V oznámení o začatí konania Komisia navrhla Indiu ako vhodnú tretiu krajinu na stanovenie normálnej hodnoty pre ČĽR a Vietnam. Komisia vyzvala všetky zúčastnené strany, aby v tejto súvislosti predložili svoje pripomienky.

Viaceré zainteresované strany predložili pripomienky, v ktorých navrhovali ako tretiu krajinu Taiwan, Thajsko, Kórejskú republiku alebo Taliansko. Komisia kontaktovala známe spoločnosti v Indii, s ktorou sa spočiatku rátalo ako s vhodnou treťou krajinou. Od výrobcov v Indii však nedostala žiadny vyplnený dotazník ani žiadne zmysluplné pripomienky. Pokiaľ ide o Kórejskú republiku a Taliansko, strany, ktoré ich navrhli, neposkytli žiadne konkrétne informácie. Preto sa s nimi v ďalšom postupe neuvažovalo ako s alternatívnymi tretími krajinami.

Pokiaľ ide o Thajsko, poznamenávame, že v priebehu prešetrovania sa ukázalo na strane spolupracujúcich výrobcov ako evidentné, že v Thajsku sa v rámci bežného spôsobu obchodovania neuskutočnil žiadny predaj na domácom trhu, a preto s ním nemožno uvažovať ako s treťou krajinou.

Ukázalo sa však, že Taiwan, ktorý je jedným z najväčších svetových výrobcov príslušného výrobku, má reprezentatívny domáci trh, na ktorom široké spektrum výrobkov a veľký počet dodávateľov zabezpečuje dostatočnú úroveň konkurencie. Prešetrovaním sa zistilo, že štyria spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia na Taiwane, ktorí boli vybraní do vzorky, uskutočňujú v rámci bežného spôsobu obchodovania značný objem predaja na domácom trhu.

(64)

Vzhľadom na uvedené Komisia dospela k záveru, že Taiwan predstavuje vhodnú tretiu krajinu v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(65)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv skúmala v každej vyvážajúcej krajine, či predaj príslušného výrobku na domácom trhu pre nezávislých odberateľov, ktorý uskutočňuje každý vyvážajúci výrobca, je reprezentatívny, t. j. či celkový objem takéhoto predaja sa rovná alebo je väčší ako 5 % z celkového objemu zodpovedajúceho vývozu do Spoločenstva.

(66)

Komisia následne označila tie druhy výrobkov, ktoré na domácom trhu predávajú spoločnosti s celkovým reprezentatívnym predajom na domácom trhu a ktoré boli totožné alebo priamo porovnateľné s typmi predávanými na vývoz do Spoločenstva. Použili sa tieto kritériá: číselný kód KN, druh použitej suroviny, číslo DIN (t. j. číslo, pod ktorým je výrobok zaradený do nomenklatúry DIN), priemer v milimetroch, dĺžka v milimetroch.

(67)

Domáci predaj konkrétneho typu výrobku sa posudzoval ako dostatočne reprezentatívny, ak objem tohto typu výrobku predaný na domácom trhu nezávislým spotrebiteľom počas obdobia prešetrovania predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu porovnateľného typu výrobku predaného na vývoz do Spoločenstva.

(68)

Komisia následne preskúmala, či by sa predaj na domácom trhu každej spoločnosti v každej vyvážajúcej krajine mohol posudzovať ako uskutočnený v rámci bežného spôsobu obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia.

(69)

Určil sa podiel predaja na domácom trhu nezávislým odberateľom pre každý vyvážaný typ výrobku predávaný so stratou na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(70)

Pre druhy výrobku, ktoré prešetrované spoločnosti predávajú na vývoz do Spoločenstva, ak sú splnené požiadavky uvedené v oddieloch 3.2.3 až 3.2.4 písm. a) a b), sa normálna hodnota pre príslušné druhy výrobku zakladala na skutočných cenách, ktoré zaplatili alebo majú zaplatiť nezávislí spotrebitelia na domácom trhu prešetrovanej krajiny počas obdobia prešetrovania, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 základného nariadenia.

(71)

Pre druhy výrobku patriace pod uvedený oddiel 3.2.4 písm. c), ako aj pre druhy výrobku, ktoré vyvážajúci výrobca nepredával v reprezentatívnych množstvách na domácom trhu prešetrovaných krajín, ako sa uvádza v oddiele 3.2.3, musela byť vytvorená normálna hodnota.

Na vytvorenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6 základného nariadenia vzniknuté odbytové, režijné a administratívne (ďalej len „ORA“) náklady a priemerný vážený zisk realizovaný príslušnými spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami z domáceho predaja podobného výrobku v rámci bežného spôsobu obchodovania počas obdobia prešetrovania boli pridané k ich vlastným priemerným výrobným nákladom počas obdobia prešetrovania. V prípade potreby sa vykázané ORA náklady korigovali pred ich použitím v teste bežného spôsobu obchodovania a pri vytváraní normálnych hodnôt.

V prešetrovaných krajinách, kde neboli žiadni vyvážajúci výrobcovia s domácim predajom podobného výrobku alebo rovnakej všeobecnej kategórie výrobkov v rámci bežného spôsobu obchodovania počas obdobia prešetrovania, sa normálna hodnota vytvorila s použitím výrobných nákladov príslušného vyvážajúceho výrobcu, ktoré mohli byť v prípade potreby korigované. Prechodne sa považovalo za vhodné pridať k týmto výrobným nákladom vážené priemerné vzniknuté ORA náklady a zisky realizované štyrmi taiwanskými spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami, ktorí boli vybraní do vzorky, z ich predaja podobného výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania podľa článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia.

(72)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia bola normálna hodnota pre ČĽR a Vietnam stanovená na základe overených informácií od výrobcov v tretej krajine, t. j. na základe cien zaplatených alebo splatných na domácom trhu Taiwanu za porovnateľné typy výrobku, ak sa zistilo, že tento predaj sa uskutočnil v rámci bežného spôsobu obchodovania, alebo na základe vytvorených normálnych hodnôt, ak nebol zistený žiadny domáci predaj uskutočnený v rámci bežného spôsobu obchodovania pre porovnateľné typy výrobku.

V dôsledku toho bola normálna hodnota stanovená ako vážené priemerné domáce predajné ceny pre nesúvisiacich spotrebiteľov alebo ako hodnota vytvorená pre jednotlivé typy štyrmi spolupracujúcimi výrobcami na Taiwane, ktorí boli vybraní do vzorky.

(73)

Keďže ŠHP nebol udelený, normálna hodnota pre ČĽR bola stanovená tak, ako sa uvádza v odôvodnení 722.

(74)

V prípade jediného indonézskeho spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu sa ukázalo, že nejestvuje žiadny domáci predaj podobného výrobku. Preto musela byť normálna hodnota vytvorená v súlade s ustanoveniami uvedenými v odôvodnení 71.

(75)

Poznamenávame, že druhý indonézsky vyvážajúci výrobca spočiatku zaslal vyplnený dotazník, ktorý mu poslala Komisia, neskôr však ukončil svoje podnikateľské aktivity, čím znemožnil overenie svojich údajov v dotazníku. Preto Komisia dospela k záveru, že táto konkrétna spoločnosť už viac nespolupracovala na prešetrovaní. Spoločnosť a indonézske orgány boli príslušne informované a nemali v tejto súvislosti žiadne pripomienky.

(76)

V prípade dvoch spolupracujúcich malajských vyvážajúcich výrobcov so sídlom v zónach voľného obchodu sa ukázalo, že predaj podobného výrobku vykazovaný ako predaj na domácom trhu sa uskutočňoval prevažne do zón voľného obchodu alebo do colných skladov, to znamená, že vývoz vykonávali iné nezávislé strany.

V dôsledku toho Komisia dospela k záveru, že v prípade týchto vyvážajúcich výrobcov neexistoval počas obdobia prešetrovania žiadny reprezentatívny predaj na domácom trhu, a preto musela byť normálna hodnota vytvorená v súlade s ustanoveniami uvedenými v odôvodnení 71.

(77)

Pre štyroch vyvážajúcich výrobcov bola normálna hodnota stanovená podľa metodiky uvedenej v odôvodneniach 65 až 71.

(78)

V priebehu prešetrovania Komisia zistila, že dvaja z týchto štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov boli spriaznení. Tieto spoločnosti predávali podobný výrobok na domácom trhu tak cez spriaznené predávajúce spoločnosti, ako aj priamo nespriazneným spotrebiteľom. Poznamenávame, že podľa tretieho odseku článku 2 ods. 1 základného nariadenia, ak sa typy výrobku predávajú spriaznenej predávajúcej spoločnosti, tento predaj sa môže posudzovať ako nevykonávaný v rámci bežného spôsobu obchodovania. Z tohto dôvodu a v záujme stanovenia normálnej hodnoty Komisia v dostatočnom predstihu pred overovaním na mieste požiadala obidve spoločnosti, aby predložili ceny, ktoré spriaznené spoločnosti predávajúce výrobok ďalej účtovali prvému nezávislému odberateľovi. Na mieste sa ukázalo, že títo dvaja spolupracujúci výrobcovia nemôžu poskytnúť takéto informácie. Spoločnosť predávajúca výrobok ďalej kupovala príslušný výrobok z rôznych zdrojov, vrátane dvoch vyvážajúcich výrobcov, a predávala ho konečným používateľom, maloobchodníkom a distribútorom. Napriek tomu spoločnosť predávajúca výrobok ďalej nebola schopná preukázať svojimi účtovnými záznamami, ktoré výrobky zakúpila od dvoch spolupracujúcich výrobcov, a preto nemohla uviesť ceny týchto výrobkov predávaných ďalej nezávislým spotrebiteľom.

Na základe uvedeného Komisia dospela k predbežnému záveru, že predaj príslušného výrobku uskutočnený na domácom trhu prostredníctvom spriaznených spoločností, ktoré predávali výrobok ďalej, sa nemá brať do úvahy pri výpočte normálnej hodnoty, keďže sa zvyšný domáci predaj môže ešte stále považovať za reprezentatívny.

(79)

V prípade piateho vyvážajúceho výrobcu na Taiwane, ktorý bol vybraný do vzorky, sa ukázalo, že neexistuje žiadny domáci predaj podobného výrobku. Preto bola normálna hodnota vytvorená, ako je uvedené v odôvodnení 71. V priebehu prešetrovania však Komisia zistila vážne nezrovnalosti v predložených informáciách. Po prvé spoločnosť nezatriedila rozličné typy príslušného výrobku v súlade s jednoznačnými špecifikáciami, ktoré uviedla Komisia, a preto značný počet typov výrobku sa nemohol porovnať s domácim predajom iných výrobcov na Taiwane. Po druhé počas overovania na mieste nebolo možné zladiť výrobné náklady pre príslušný výrobok udávané vo vyplnenom dotazníku s cenou predaného tovaru uvedenou v tabuľke ziskov a strát vo vyplnenom dotazníku alebo v niektorom účtovnom zázname spoločnosti. Taktiež nebolo možné zistiť žiadnu súvislosť medzi nákupom surovín a vykázanými výrobnými nákladmi na každý typ výrobku. Po kontrolnom overovaní na mieste spoločnosť predložila nové výrobné náklady, ktoré overené informácie nemohli potvrdiť.

V dôsledku uvedeného vývoja a podľa článku 18 základného nariadenia Komisia informovala spoločnosť, že niektoré informácie sa nedajú použiť na výpočty dumpingu a že predbežné zistenia budú stanovené čiastočne na základe dostupných faktov. Preto v záujme stanovenia vytvorenej normálnej hodnoty Komisia použila upravené výrobné náklady pre vyvážané typy výrobku, ktoré možno jednoznačne identifikovať na základe dostupných špecifikácií. K týmto výrobným nákladom bol pridaný vážený priemer ORA nákladov a zisku z predaja na domácom trhu ďalších štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na Taiwane.

(80)

V prípade štyroch thajských spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa ukázalo, že nejestvuje žiadny reprezentatívny predaj podobného výrobku na domácom trhu, uskutočňovaný v rámci bežného spôsobu obchodovania. Preto musela byť normálna hodnota vytvorená v súlade s ustanoveniami uvedenými v odôvodnení 71.

(81)

Keďže ŠHP nebol udelený žiadnemu vietnamskému vyvážajúcemu výrobcovi, normálna hodnota pre Vietnam bola stanovená tak, ako sa uvádza v odôvodnení.

(82)

Vývoz výrobkov dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorým bol udelený IP, sa vykonával priamo nezávislým spotrebiteľom v Spoločenstve. Preto sa vývozné ceny zakladali na skutočne zaplatených alebo splatných cenách za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(83)

Vývoz výrobkov jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu sa vykonával priamo nezávislým spotrebiteľom v Spoločenstve. Preto sa vývozná cena zakladala na skutočne zaplatených alebo splatných cenách za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(84)

V prípade jedného vyvážajúceho výrobcu, ktorý vykonával vývozný predaj do Spoločenstva priamo nezávislým spotrebiteľom, boli vývozné ceny určované na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(85)

Druhý malajský vyvážajúci výrobca vykonával vývoz príslušného výrobku nezávislým spotrebiteľom a jednej súvisiacej strane v Spoločenstve. V prípade prv menovaných vývozov sa vývozná cena stanovila na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia. V prípade vývozu pre súvisiacu stranu sa vývozná cena určovala v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia na základe cien, za ktoré boli dovážané výrobky najprv predané ďalej nezávislému kupujúcemu. Na tento účel sa vykonali úpravy s cieľom zohľadniť všetky náklady vrátane ciel a daní, ktoré vznikli medzi dovezením a ďalším predajom výrobkov, ako aj zisky, ktoré obvykle narastajú nezávislým spolupracujúcom dovozcom, tak aby bolo možné stanoviť hodnovernú vývoznú cenu.

(86)

Vyvážajúci výrobcovia vykonávali vývozný predaj do Spoločenstva buď priamo nezávislým spotrebiteľom, alebo prostredníctvom obchodných spoločností so sídlom na Taiwane.

(87)

Ak sa vývozný predaj do Spoločenstva vykonával priamo nezávislým spotrebiteľom, vývozné ceny sa určovali na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(88)

Ak sa vývozný predaj do Spoločenstva vykonával prostredníctvom obchodných spoločností, vývozné ceny sa určovali na základe cien výrobku, keď ho príslušní výrobcovia predávali na vývoz obchodným spoločnostiam v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(89)

Jeden vyvážajúci výrobca, ktorý tiež predával príslušný výrobok cez obchodné spoločnosti na Taiwane, nebol schopný predložiť žiadne potvrdzujúce dokumenty, ktoré by mohli objasniť miesta určenia jeho výrobkov predávaných cez obchodníkov. Takýto predaj sa preto nebral do úvahy a vývozná cena sa zakladala len na priamych vývozoch nezávislým spotrebiteľom v Spoločenstve.

(90)

Vývozy štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa vykonávali priamo nezávislým spotrebiteľom v Spoločenstve. Preto sa vývozná cena zakladala na skutočne zaplatených alebo splatných cenách za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(91)

Ako bolo vysvetlené v rámci analýzy IP, vo Vietname spolupracovala iba jedna spoločnosť, IP jej však nebol udelený. Okrem toho táto spoločnosť pôsobila ako subdodávateľ taiwanskej spriaznenej spoločnosti, ktorá spolupracovala pri prešetrovaní. Taiwanská spoločnosť bola vlastníkom surovín a vykonávala všetky funkcie súvisiace s vývozným predajom. Nebola však schopná preukázať svojimi účtovnými záznamami, že vývozné ceny pre nezávislých spotrebiteľov, ako sa uvádza vo vyplnenom dotazníku vietnamského subdodávateľa, sa týkali výrobkov vyrábaných vo Vietname a vyvážaných do Spoločenstva. Preto sa takéto ceny nemôžu používať ako vývozné ceny z Vietnamu do Spoločenstva. Spoločnosť bola o tom informovaná. Keďže nebol k dispozícii žiadny iný zdroj, vývozné ceny sa prechodne zakladali na štatistických údajoch Eurostatu o vyvážajúcich výrobcoch.

(92)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa vykonávalo na základe „ex works“.

(93)

V záujme zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia vo forme úpravy náležite zohľadnila rozdiely, ktoré majú vplyv na ceny a cenovú porovnateľnosť. Pre všetkých vyvážajúcich výrobcov tam, kde to bolo uplatniteľné a odôvodnené, Komisia poskytla príplatky na zohľadnenie rozdielov v dopravných nákladoch, nákladoch na prepravné po mori a na poistenie, manipulačných, nakladacích poplatkoch a dodatočných nákladoch, nákladoch na balenie, úverových nákladoch, nákladoch súvisiacich so zárukami a províziami.

(94)

Podľa článku 2 ods. 11 a 12 sa dumpingové rozpätie určovalo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty podľa typu výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou podľa typu výrobku, ako boli určené vyššie.

(95)

Dumpingové rozpätie pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 17 základného nariadenia, ale ktorí neboli skúmaní individuálne, sa určovalo na základe váženého priemeru dumpingových rozpätí spoločností vo vzorke podľa článku 9 ods. 6 základného nariadenia.

(96)

V prípade vyvážajúcich výrobcov, ktorí nevyplnili dotazník Spoločenstva ani inak o sebe neinformovali, sa dumpingové rozpätie určovalo na základe dostupných faktov v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia.

(97)

V záujme stanovenia dumpingového rozpätia pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa najprv určovala úroveň nespolupráce. Na tento účel sa objem vývozov do Spoločenstva vykázaných spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami porovnával s ekvivalentnými štatistickými údajmi Eurostatu o vývoze.

(98)

Ak bola úroveň nespolupráce vysoká, t. j. vyššia ako 20 %, Komisia považovala za náležité stanoviť dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na vyššej úrovni ako najvyššie dumpingové rozpätie zistené pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Skutočne existuje dôvod domnievať sa, že vysoká úroveň nespolupráce vyplýva z toho, že nespolupracujúci vyvážajúci výrobcovia v prešetrovanej krajine vo všeobecnosti predávali výrobky za dumpingové ceny na vyššej úrovni ako ktorýkoľvek zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. V takýchto prípadoch sa dumpingové rozpätie preto určovalo na úrovni, ktorá zodpovedá priemernému váženému dumpingovému rozpätiu najpredávanejších reprezentatívnych druhov výrobku u spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov s najvyšším dumpingovým rozpätím.

(99)

Ak bola úroveň spolupráce vysoká, Komisia považovala za náležité stanoviť dumpingové rozpätie pre každého nespolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu na úrovni najvyššieho dumpingového rozpätia zisteného pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v príslušnej krajine, pretože nebol žiadny dôvod domnievať sa, že niektorý nespolupracujúci vyvážajúci výrobca predával výrobky za dumpingové ceny na nižšej úrovni.

(100)

Bolo dôslednou praxou Komisie považovať spriaznených vyvážajúcich výrobcov alebo vyvážajúcich výrobcov za prináležiacich do tej istej skupiny ako jeden subjekt na stanovenie dumpingového rozpätia a tak určiť pre nich jedno dumpingové rozpätie. Je to tak najmä preto, že výpočet individuálnych dumpingových rozpätí by mohol podnietiť obchádzanie antidumpingových opatrení, ktoré by sa tak stali neúčinnými, tým, že by umožnil súvisiacim vyvážajúcim výrobcom smerovať svoje vývozy do Spoločenstva cez spoločnosti s najnižším individuálnym dumpingovým rozpätím.

V súlade s touto praxou sa dvaja súvisiaci vyvážajúci výrobcovia na Taiwane, patriaci do tej istej skupiny, považovali za jeden subjekt a bolo im pridelené jedno dumpingové rozpätie. V prípade týchto vyvážajúcich výrobcov sa Komisia rozhodla najprv vypočítať dumpingové rozpätie pre každú spoločnosť a potom stanoviť vážený priemer týchto dumpingových rozpätí, ktorý bol pridelený skupine ako celku.

(101)

V ČĽR bola značná úroveň nespolupráce vyvážajúcich výrobcov (približne 85 %).

(102)

Dočasné dumpingové rozpätie vyjadrené v percentách dovoznej ceny CIF na hraniciach Spoločenstva bez cla je:

(103)

V Indonézii bola značná úroveň nespolupráce vyvážajúcich výrobcov (približne 60 %). Dočasné dumpingové rozpätie vyjadrené v percentách dovoznej ceny CIF na hraniciach Spoločenstva bez cla je:

(104)

V Malajzii bola 100-percentná spolupráca vyvážajúcich výrobcov. Pre obidvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov [Tigges Stainless Steel Fasteners (M) Sdn. Bhd., Ipoh, Chemor, a Tong Heer Fasteners Co. Sdn., Bhd, Penang] nebolo stanovené žiadne dočasné dumpingové rozpätie, a preto sa na dovoz z Malajzie nemajú uložiť žiadne dočasné opatrenia. Ak sa tieto závery potvrdia v ďalšom priebehu prešetrovania, konanie v súvislosti s Malajziou sa ukončí.

(105)

Ako sa uvádza v odôvodnení 14, ukázalo sa, že v skutočnosti všetky vývozy z Filipín do Spoločenstva zrejme pozostávajú z matíc. Keďže Komisia dospela k predbežnému záveru, že matice sa majú vylúčiť z rámca výrobku, nebolo stanovené žiadne dumpingové rozpätie a na dovoz z Filipín sa neuložia žiadne dočasné opatrenia.

(106)

V prípade jedného taiwanského vyvážajúceho výrobcu vybraného do vzorky bolo dumpingové rozpätie stanovené s čiastočným využitím dostupných faktov v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia. Preto sa v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia jeho dumpingové rozpätie nebralo do úvahy pri výpočte váženého priemerného dumpingového rozpätia pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli vybraní do vzorky.

(107)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia vybraní do vzorky boli spriaznení, a preto sa pre nich vypočítalo jedno dumpingové rozpätie.

(108)

Na Taiwane bola značná úroveň nespolupráce vyvážajúcich výrobcov (približne 22 %). Dočasné dumpingové rozpätie vyjadrené v percentách dovoznej ceny CIF na hraniciach Spoločenstva bez cla je takéto:

(109)

V Thajsku bola 100-percentná spolupráca vyvážajúcich výrobcov. Dočasné dumpingové rozpätie vyjadrené v percentách dovoznej ceny CIF na hraniciach Spoločenstva bez cla je takéto:

(110)

Dočasné dumpingové rozpätie pre všetky spoločnosti vo Vietname vyjadrené v percentách dovoznej ceny CIF na hraniciach Spoločenstva bez cla je 7,7 %.

(111)

V rámci vykonávania výberu vzorky sa prešetrovaním zistilo, že podobný výrobok vyrábali počas obdobia prešetrovania siedmi výrobcovia v Spoločenstve (pozri odôvodnenie 30). Dvaja z nich však na prešetrovaní ďalej nespolupracovali. Okrem toho v súvislosti so sťažnosťou existoval istý počet iných malých výrobcov v Spoločenstve, ktorí tiež nespolupracujú na prešetrovaní.

(112)

Objem výroby v Spoločenstve na účely článku 4 ods. 1 základného nariadenia sa preto prechodne vypočítal spočítaním objemu výroby siedmich výrobcov známych z vykonania výberu vzorky plus objem výroby iných malých nespolupracujúcich výrobcov známych zo sťažnosti.

(113)

Piati spolupracujúci výrobcovia uvedení v odôvodnení 30 predstavovali 54 % z celkovej výroby podobného výrobku v Spoločenstve. Tieto spoločnosti preto vytvárajú výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia a ďalej sa uvádzajú pod týmto označením. Štyri z týchto spoločností, predstavujúce najväčší reprezentatívny objem výroby, boli vybrané do vzorky v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia. Uvádzajú sa ako „výrobcovia Spoločenstva vybraní do vzorky“.

(114)

Vzhľadom na použitie výberu vzorky boli ukazovatele ujmy stanovené čiastočne pre celé výrobné odvetvie Spoločenstva a čiastočne len pre výrobcov Spoločenstva vybraných do vzorky. Analýza ujmy v súvislosti s podielom na trhu, výrobou, kapacitou a využitím kapacít, objemom a hodnotou predaja, rastom, zásobami, zamestnanosťou a produktivitou sa zakladá na údajoch celého výrobného odvetvia Spoločenstva. Inak sa použili údaje týkajúce sa výrobcov Spoločenstva vybraných do vzorky (transakčné ceny, investície a návratnosť investícií, mzdy, ziskovosť, peňažný tok a schopnosť obstarať si kapitál).

(115)

Relevantné štatistické údaje Eurostatu pre číselné kódy KN 7318 12 10, 7318 14 10, 7318 15 30, 7318 15 51, 7318 15 61 a 7318 15 70 spolu s údajmi z overených vyplnených dotazníkov výrobného odvetvia Spoločenstva sa použili na vyhodnotenie objemu a cenových trendov. Treba pripomenúť, že matice sa v tejto predbežnej etape nepovažujú za súčasť rámca výrobkov. Údaje týkajúce sa tejto položky (číselný kód KN 7318 16 30) neboli preto začlenené do tejto analýzy.

(116)

Údaje výrobného odvetvia Spoločenstva sa získali z overených vyplnených dotazníkov spolupracujúcich výrobcov Spoločenstva.

(117)

Od septembra 1997 až do februára 2003 sa uplatňovali antidumpingové opatrenia na dovoz SMUO z ČĽR, Indie, Malajzie, Kórejskej republiky, Taiwanu a Thajska (3).

(118)

Pri výpočte zdanlivej spotreby príslušného výrobku a podobného výrobku v Spoločenstve Komisia pripočítala:

Ako je uvedené v tabuľke, spotreba príslušného výrobku a podobného výrobku v Spoločenstve sa v posudzovanom období zvýšila o 24 %.

(119)

Dumpingový dovoz SMUO s pôvodom v ČĽR, Indonézii, na Taiwane, v Thajsku a vo Vietname („príslušné krajiny“) sa posudzoval súhrnne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia. Pripomíname, že v prípade dovozu z Malajzie sa ukázalo, že nie je dumpingový a že dovoz z Filipín sa týkal len matíc, ktoré boli prechodne vylúčené z rámca tohto konania. Tento dovoz sa preto neposudzoval spolu s dumpingovým dovozom. Rozpätie dumpingu stanovené v súvislosti s dovozom z každej príslušnej krajiny je viac ako de minimis podľa definície v článku 9 ods. 3 základného nariadenia, t. j. 2 % vývozných cien, a objem dovozu z každej príslušnej krajiny presahuje prah 1 % podielu na trhu, stanovený v článku 5 ods. 7 základného nariadenia. Priemerné dovozné ceny zo všetkých príslušných krajín počas posudzovaného obdobia trvalo klesali. Okrem toho SMUO dovážané z príslušných krajín boli v každom ohľade navzájom podobné, sú vzájomne zameniteľné a predávajú sa v Spoločenstve cez porovnateľnú distribučnú sieť a za podobných obchodných podmienok, teda konkurujú si navzájom, ako aj so SMUO vyrábanými v Spoločenstve. Komisia preto dospela k predbežnému záveru, že súhrnné hodnotenie vplyvu dovozu je náležité.

(120)

Objem dovozu príslušného výrobku sa počas príslušného obdobia značne zvýšil. V období prešetrovania bol objem dovozu o 96 % vyšší ako v roku 2001.

(121)

Priemerná dovozná cena príslušného výrobku v priebehu príslušného obdobia nepretržite klesala. Celkové cenové hladiny v období prešetrovania boli o 32 % nižšie ako v roku 2001.

(122)

Podiel príslušných krajín na trhu Spoločenstva klesol v rokoch 2001 a 2002 o 7 %. Od roku 2003 však príslušné krajiny výrazne a rýchlo zvyšovali svoje aktivity na trhu Spoločenstva, čo vyústilo do celkového zvýšenia ich podielu na trhu v príslušnom období o 58 %.

(123)

Na stanovenie predaja pod cenu Komisia analyzovala údaje o cenách týkajúce sa obdobia prešetrovaní. Na tento účel sa predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva pre svojich nespriaznených spotrebiteľov na základe„ex works“ porovnávali s predajnými cenami vyvážajúcich výrobcov príslušných krajín pre ich prvých nezávislých spotrebiteľov v Spoločenstve na základe dovoznej ceny CIF v obidvoch prípadoch po odpočítaní zliav, rabatov, provízií a daní.

(124)

Predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva a dovozné ceny CIF vyvážajúcich výrobcov sa porovnávali na tej istej úrovni obchodovania, najmä u obchodníkov/distribútorov v rámci trhu Spoločenstva, na základe vážených priemerných cien. Porovnávanie sa uskutočňovalo osobitne pre každý typ SMUO a použitej ušľachtilej ocele. Počas obdobia prešetrovania sa prakticky všetok predaj výrobkov vyvážajúcich výrobcov v Spoločenstve realizoval prostredníctvom obchodníkov/distribútorov.

(125)

Výsledky porovnávania, vyjadrené v percentách predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva počas obdobia prešetrovania, vykázali značné rozpätie predaja pod cenu (až do 59,2 %). Toto rozpätie predaja pod cenu svedčí o cenovom tlaku na trhu Spoločenstva, ktorý vytvára dovoz z príslušných krajín.

(126)

Rozpätie predaja pod cenu v jednotlivých príslušných krajinách bolo takéto:

(127)

Po zvýšení objemu výroby o 31 % v roku 2002, ktoré prevýšilo rast spotreby Spoločenstva v relatívnom vyjadrení, výroba vo výrobnom odvetví Spoločenstva následne klesla a od roku 2003 sa stabilizovala na úrovni o 15 % vyššej ako v roku 2001. Je potrebné poznamenať, že táto úroveň zvýšenia zaostáva o 24 % za rastom spotreby Spoločenstva v priebehu príslušného obdobia.

(128)

Výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorá tiež vrcholila v roku 2002, vzrástla o 24 %, odzrkadľujúc investície, ktoré uskutočnili výrobcovia Spoločenstva vybraní do vzorky.

(129)

Miera využitia kapacity vo výrobnom odvetví Spoločenstva po miernom zlepšení v roku 2002 následne počas príslušného obdobia klesla celkove o 7 %.

(130)

Objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva sa v príslušnom období zvýšil o 72 %. Treba však poznamenať, že po zvýšení o 22 % v roku 2002 objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva trvalo klesal. Navyše, tento nárast je podstatne nižší ako 24-percentný rast spotreby Spoločenstva a výrazne zaostáva za 96-percentným zvýšením dovozov z príslušných krajín v priebehu príslušného obdobia.

(131)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva sa v priebehu príslušného obdobia zvýšili o 6 %. Po ich znížení o 13 % v rokoch 2001 a 2002 sa tieto ceny trvalo zvyšovali.

(132)

Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu sa v priebehu príslušného obdobia znížil o 14 %. Po jeho zvýšení o 12 % medzi rokmi 2001 a 2002 podiel na trhu trvalo klesal. Porovnanie situácie v období prešetrovania s rokom 2002 ukazuje dokonca pokles o 26 %. Pritom sa podiel dovozov z príslušných krajín výrazne zvýšil.

(133)

Ako vidieť z trendov výroby a objemu predaja v absolútnom vyjadrení, výrobné odvetvie Spoločenstva zaznamenalo rast v priebehu príslušného obdobia, pritom však od roku 2002 zaznamenalo pokles. Okrem toho podiel na trhu v priebehu príslušného obdobia klesal, naznačujúc, že v relatívnom vyjadrení, t. j. v porovnaní s konkurentmi, výrobné odvetvie Spoločenstva nerástlo.

(134)

Ziskovosť výrobcov Spoločenstva vybraných do vzorky sa v priebehu príslušného obdobia zvýšila. Po dosiahnutí malých ziskov v roku 2001 ziskovosť klesla a v roku 2002 vyústila do stratovej situácie. Medzi rokmi 2002 a 2003 sa ziskovosť zlepšila, no výrobné odvetvie Spoločenstva zostalo i napriek tomu stratové. V čase medzi rokom 2003 a obdobím prešetrovania Spoločenstvo dosiahlo, pokiaľ ide o ziskovosť, svoje najlepšie výsledky v priebehu príslušného obdobia a priemerné ziskové rozpätie 4,3 %. To sa môže na prvý pohľad zdať pozitívne, vyžaduje to však ďalšie hodnotenie vo vhodnom kontexte.

(135)

Výrobcovia Spoločenstva vybraní do vzorky skutočne ani pri individuálnom prístupe nedosiahli v priemere minimálne ziskové rozpätie považované za adekvátne a dosiahnuteľné pri absencii dumpingu, t. j. 5 % (pozri odôvodnenie 178), a zďaleka nedosahovali úroveň ziskovosti, ktorú výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahlo v roku 1995, t. j. úroveň 9,1 % (4), dosiahnutú predtým, ako sa na trh dostal dumpingový dovoz

(136)

Okrem toho možno oprávnene usúdiť, že táto zvýšená ziskovosť v období prešetrovania: i) sa dosiahla na úkor klesajúceho podielu na trhu a ii) bola v podstate výsledkom značne špekulatívneho zvýšenia ceny hlavného hnacieho motora rastu nákladov, t. j. ušľachtilej ocele. Predpokladané zvýšenie cien ušľachtilej ocele umožnilo výrobnému odvetviu Spoločenstva dosiahnuť vyššie ceny pre podobný výrobok tým, že vo svojej výrobe využila zásoby porovnateľne lacnej ušľachtilej ocele, vyrobenej pred špekulatívnym zvýšením jej ceny. Táto cenová výhoda sa však skončila, len čo boli vyčerpané existujúce zásoby surovín a bolo potrebné vyrábať novú oceľ pri značne zvýšených cenových úrovniach. Okrem toho takáto špekulatívna fáza nemá vo všeobecnosti trvalý charakter a spotrebitelia, najmä veľkí distribútori s veľkou vyjednávacou silou, znovu začínajú vyvíjať tvrdý cenový tlak, hneď ako začnú predvídať stagnáciu alebo pokles cien ocele. Zvýšená ziskovosť je preto v podstate spôsobená veľmi benevolentnými trhovými podmienkami pre výrobné odvetvie Spoločenstva, hlavne v druhej fáze obdobia prešetrovaní, a nemá trvalo udržateľný charakter.

(137)

Koncoročná úroveň zásob výrobného odvetvia Spoločenstva v priebehu príslušného obdobia výrazne klesla o 52 %. To sa dá vysvetliť: i) zvýšením výroby „na požiadanie“ (v takom prípade nadobúdajú zásoby obmedzenú relevantnosť) a ii) poklesom výroby od roku 2002.

(138)

V rokoch 2001 až 2003 výrobcovia Spoločenstva vybraní do vzorky nepretržite zvyšovali svoje investície najmä kvôli výmene zastaraných strojov a zariadenia. V období prešetrovaní investície klesli o 35 % v porovnaní so začiatkom príslušného obdobia. Tento pokles v období prešetrovania však možno čiastočne vysvetliť významnými investíciami v predchádzajúcich rokoch. Investície do výroby podobného výrobku sú nevyhnutné na zachovanie a zvýšenie konkurencieschopnosti a zlepšenie dodržiavania environmentálnych a bezpečnostných noriem.

(139)

Návratnosť investícií sa v priebehu príslušného obdobia zlepšila. To: i) potvrdzuje primeranosť investičných rozhodnutí, ktoré prijalo vedenie, a ii) odzrkadľuje zvýšené úrovne ziskovosti výrobcov Spoločenstva vybraných do vzorky počas obdobia prešetrovania. Ako však už bolo uvedené v súvislosti s analýzou ziskovosti, zlepšenú ziskovosť možno do značnej miery vysvetliť osobitnými okolnosťami krátkodobého charakteru (špekulatívny vývoj cien ocele počas obdobia prešetrovania). Okrem toho skutočnosť, že časť výrobcov Spoločenstva vybraných do vzorky v čoraz väčšej miere využívala vo svojej výrobe prenajímané strojové zariadenia, vysvetľuje relatívne lepšie dosiahnutie ukazovateľa návratnosti investícií v porovnaní s ukazovateľom ziskovosti.

(140)

Hoci peňažný tok výrobcov Spoločenstva vybraných do vzorky, generovaný predajom podobného výrobku, sa od roku 2002 zvýšil, v priebehu posudzovaného obdobia klesol o 36 %.

(141)

Do vzorky vybraní výrobcovia Spoločenstva nezaznamenali žiadne výraznejšie ťažkosti pri obstarávaní kapitálu, čo preukazuje ich schopnosť investovať počas posudzovaného obdobia.

(142)

V roku 2002 výrobné odvetvie Spoločenstva zvýšilo zamestnanosť. Následne však zamestnanosť trvalo klesala, celkove o 5 % v priebehu príslušného obdobia. Tento negatívny vývoj sa časovo zhoduje so zníženou výrobou od roku 2002.

(143)

Produktivita vyjadrená v kg produkcie na jedného pracovníka sa v priebehu príslušného obdobia zvýšila o 22 %, čo svedčí o cieli a schopnosti zachovať a zvýšiť konkurencieschopnosť.

(144)

Mzdy pripadajúce na jedného pracovníka sa v priebehu príslušného obdobia zvýšili o 10 %. Toto zvýšenie odzrkadľuje odmeny za zvýšenú produktivitu a kompenzáciu za infláciu v súvislosti s odmeňovaním zamestnancov. Okrem toho mzdové náklady v absolútnom vyjadrení od roku 2002 klesli.

(145)

Vzhľadom najmä na objem dumpingového dovozu z príslušných krajín nemožno považovať zistené dumpingové rozpätie za zanedbateľné.

(146)

Až do začiatku roku 2003 sa uplatňovali antidumpingové opatrenia v súvislosti s dovozmi príslušného výrobku z ČĽR, Indie, Malajzie, Kórejskej republiky, Taiwanu a Thajska. Výrobné odvetvie Spoločenstva však úplne neprekonalo účinky minulého dumpingu, čo sa osobitne prejavilo na vývoji podielu na trhu, objeme predaja a zamestnanosti. To sa jasne ukázalo po skončení predchádzajúcich antidumpingových opatrení.

(147)

V priebehu posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Spoločenstva zvýšilo objem výroby a predaja, bolo schopné zmenšiť svoje zásoby a neustále investovalo. Nezaznamenalo žiadne ťažkosti v súvislosti s obstarávaním kapitálu a zvýšilo svoju produktivitu. Mzdové náklady v absolútnom vyjadrení klesli. Okrem toho výrobné odvetvie Spoločenstva bolo schopné zvýšiť v období prešetrovania svoje ceny tak, aby sa zlepšila ziskovosť a návratnosť investícií.

(148)

Tieto pozitívne aspekty si však vyžadujú hodnotenie vo svojom kontexte. Vyššie ceny a zlepšená ziskovosť sa dosiahli na úkor značných strát podielu na trhu pre výrobné odvetvie Spoločenstva, t. j. 14 % v priebehu posudzovaného obdobia a dokonca 26 % od roku 2002. Najmä v dôsledku dostupnosti lacného dumpingového dovozu sa spotrebitelia rozhodovali pre alternatívne zdroje dodávok a výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo schopné sledovať tento vývoj.

(149)

Okrem toho a v súlade so závermi o podiele na trhu rast výroby (15 %) a objemu predaja (7 %) výrobného odvetvia Spoločenstva počas príslušného obdobia nedržal krok s výrazne priaznivejším vývojom spotreby na trhu Spoločenstva (24 %). Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Spoločenstva klesla o 5 %, čo v skutočnosti vysvetľuje znížené mzdové náklady. Okrem toho situácia v ziskovosti pre výrobcov Spoločenstva vybraných do vzorky sa celkove nemôže považovať za uspokojivú. V prevažnej časti príslušného obdobia bola jednoznačne nedostatočná (straty alebo nedostatočné ziskové rozpätie). Hoci sa ziskovosť výrobcov Spoločenstva vybraných do vzorky v období prešetrovania zlepšila (ziskové rozpätie 4,3 %): i) stále zaostáva za minimálnym 5-percentným rozpätím, ktoré by výrobné odvetvie Spoločenstva malo podľa predpokladov dosiahnuť pri absencii škodlivého dumpingu, a ii) môže byť do značnej miery pripísaná krátkodobým vplyvom zvyšovania cien ocele. Nepriaznivá situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa ďalej odzrkadľuje v obraze vytvorenom vývojom peňažného toku.

(150)

V dôsledku uvedeného celkové negatívne ukazovatele trendu prevažujú nad pozitívnymi trendmi a Komisia dospela k predbežnému záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo vážnu ujmu v zmysle článku 3 ods. 1 základného nariadenia.

(151)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz príslušného výrobku s pôvodom v príslušných krajinách spôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva vážnu ujmu. Skúmali sa aj známe faktory, iné ako dumpingový dovoz, ktoré by mohli byť súčasne škodlivé pre výrobné odvetvie Spoločenstva, s cieľom zabezpečiť, aby sa možná ujma spôsobená týmito faktormi nepripisovala dumpingovému dovozu.

(152)

Príslušné krajiny si od roku 2003 výrazne zlepšili svoje postavenie na trhu. Možno zreteľne pozorovať, že zvýšenie ich podielu na trhu o 58 % sa časovo zhoduje s poklesom tohto ukazovateľa vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Navyše, objem dovozu z príslušných krajín (96 %) sa zvýšil oveľa výraznejšie ako spotreba na trhu Spoločenstva (24 %). Napokon, priemerná dovozná cena príslušných krajín bola od roku 2003 v dôsledku nekalého obchodovania vo forme dumpingu po skončení antidumpingových opatrení podstatne nižšia ako úroveň cien výrobného odvetvia Spoločenstva, čím vyvíjala cenový tlak.

Komisia preto predbežne konštatovala, že dumpingový dovoz z príslušných krajín mal v priebehu príslušného obdobia značne nepriaznivý vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva, najmä pokiaľ ide o podiel na trhu a objem predaja.

(153)

Dovoz príslušného výrobku z iných krajín ako príslušné krajiny celkovo klesal. V skutočnosti podiel tohto iného dovozu na trhu sa v priebehu príslušného obdobia zmenšil o 20 %. Okrem toho bola priemerná dovozná cena týchto iných krajín podstatne vyššia v porovnaní s cenovou úrovňou dovozu z príslušných krajín.

(154)

Dvaja vývozcovia vyhlásili, že dovoz z Indie, Kórejskej republiky a Nórska by prerušil všetky príčinné súvislosti, ktoré môžu existovať medzi vážnou ujmou, ktorú by mohlo utrpieť výrobné odvetvie Spoločenstva, a dumpingovým dovozom z príslušných krajín.

(155)

Na základe existujúcich faktov však dovoz z Kórejskej republiky (OP: 221 ton po 2,72 EUR/kg v priemere) a Nórska (OP: 438 ton po 2,89 EUR/kg v priemere) nemôže tak pre svoj malý objem, ako aj pre svoju cenovú úroveň vysvetliť ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Spoločenstva. Je potrebné ďalej poznamenať, že dovoz z Nórska klesol v priebehu príslušného obdobia o 36 %.

(156)

Pokiaľ však ide o Indiu, možno pozorovať, že dovoz sa od roku 2003 výrazne zvýšil (OP: 1 147,6 tony) pri nízkych cenách (v priemere 1,91 EUR/kg). Nemožno vylúčiť, že tento dovoz z Indie mohol mať v období prešetrovaní určitý negatívny dosah, najmä pokiaľ ide o cenový tlak na stav výrobného odvetvia Spoločenstva. No vzhľadom na relatívne malé množstvo objemu dovozu z Indie v porovnaní s objemom dovozu z príslušných krajín (27 400 ton v priemere po 2,41 EUR/kg) Komisia dospela k záveru, že dosah dumpingového dovozu z Indie (podiel na trhu v období prešetrovaní bol 1,4 %) nebol taký veľký, aby prerušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovými dovozmi a vážnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Dovoz z Indie, vzaté samostatne, nemôže vysvetliť značnú stratu podielu na trhu, ktorú zaznamenalo výrobné odvetvie Spoločenstva, a pokiaľ ide o rast spotreby, jeho oveľa menej priaznivé zvýšenie predaja.

(157)

Okrem toho, napriek tvrdeniam dvoch vývozcov, v zmysle článku 9 ods. 5 základného nariadenia nie je diskriminujúce, že dovoz z Indie nepodlieha prebiehajúcemu prešetrovaniu. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že dovoz z Indie bol v priebehu príslušného obdobia až do obdobia prešetrovaní v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia zanedbateľný. Až v období prešetrovania sa tento dovoz zvýšil, ale aj vtedy zostal pomerne menej významný (podiel na trhu 1,4 %). Okrem toho treba poznamenať, že Komisia nemá žiadny evidentný dôkaz o tom, že takýto dovoz z Indie bol dumpingový, keď sa toto konanie začalo.

(158)

Keďže dovoz z Filipín a Malajzie je teraz vylúčený z prebiehajúceho prešetrovania, Komisia ďalej zvažovala, či tento dovoz prerušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovými dovozmi a vážnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Po vylúčení matíc z rámca výrobkov však bol dovoz iných SMUO z Filipín jednoznačne zanedbateľný (jeho podiel na trhu počas OP bol 0,1 %) a prebiehal na dosť vysokej cenovej úrovni (3,47 EUR/kg). Z toho vyplýva, že nebolo možné konštatovať žiadny relevantný škodlivý dosah. Aj dovoz z Malajzie bol nižší, čo sa týka objemu, a vyšší, pokiaľ ide o priemerné ceny (OP: 1 456 ton pri 2,70 EUR/kg) v porovnaní s dovozom z príslušných krajín. Okrem toho podiel dovozu z Malajzie na trhu v priebehu príslušného obdobia klesol o 6 %. Preto, hoci dovoz z Malajzie mohol mať negatívny vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva, Komisia predbežne dospela k záveru, že tento vplyv nebol taký, aby neutralizoval škodlivé účinky spôsobené dumpingovým dovozom z príslušných krajín.

(159)

Preto Komisia predbežne dospela k záveru, že dovoz z iných krajín ako príslušné krajiny neprerušil príčinnú súvislosť medzi vážnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, a dumpingovým dovozom z príslušných krajín.

(160)

Spotreba prešetrovaného výrobku na trhu Spoločenstva sa v priebehu príslušného obdobia zvýšila o 24 %. To znamená, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, nemožno pripísať zmenšeniu dopytu na trhu Spoločenstva.

(161)

Výrobné odvetvie Spoločenstva je významným konkurentom na trhu s podobným výrobkom, ako to dokazuje jeho podiel na trhu, a neustále investovalo v snahe zachovať technologickú úroveň svojej výroby. V dôsledku toho sa objem výroby pripadajúci na jedného pracovníka v priebehu príslušného obdobia zvýšil o 22 %. V rozpore s tvrdeniami štyroch vývozcov táto zvýšená produktivita výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorá sa časovo zhoduje s jeho investíciami, nemôže vysvetliť vážnu ujmu, ktorú utrpelo. Naopak, vzhľadom na zvýšenú produktivitu investície prispeli k minimalizácii ujmy. Preto Komisia nenašla žiadny dôkaz o tom, že nedostatočná konkurencieschopnosť by mohla prerušiť príčinnú súvislosť medzi dovozom z príslušných krajín a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(162)

Komisia preto celkove dospela k predbežnému záveru, že dovoz z piatich príslušných krajín dovedna spôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva vážnu ujmu. Nebol zistený žiadny iný faktor, ktorý by prerušil túto príčinnú súvislosť.

(163)

Skúmalo sa, či existujú nejaké závažné dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru, že dočasné zavedenie opatrení v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva. Na tento účel a v súlade s článkom 21 ods. 1 základného nariadenia Komisia posúdila pravdepodobný dosah opatrení na všetky príslušné strany zúčastnené na prešetrovaniach. S cieľom posúdiť, či je zavedenie opatrení v záujme Spoločenstva, Komisia zaslala dotazníky používateľom a dovozcom príslušného výrobku a dodávateľom materiálu používaného pri výrobe podobného výrobku.

(164)

Prešetrovania ukázali, že výrobné odvetvie Spoločenstva je životaschopné a za spravodlivých trhových podmienok dokáže konkurovať. Ako sa uvádza v tomto nariadení, výrobné odvetvie Spoločenstva má značné voľné kapacity na výrobu podobného výrobku. Využitie týchto voľných kapacít by bolo prospešné pre zvýšenie predaja jeho výrobkov a jeho podielu na trhu, pre vyššiu zamestnanosť a napokon, prostredníctvom zvýšených úspor z veľkosériovej výroby, pre trvalo udržateľnú adekvátnu ziskovosť. Prekážkou týchto zlepšení je však najmä nepretržitý cenový tlak, ktorý vyvíja dumpingový dovoz príslušného výrobku na trhu Spoločenstva. Zavedenie antidumpingových opatrení by zmiernilo účinky tohto nekalého cenového tlaku.

(165)

Komisia usúdila, že bez opatrení zameraných na neutralizovanie negatívnych vplyvov dumpingového dovozu bude výrobné odvetvie Spoločenstva naďalej čeliť predaju pod cenu, a teda aj cenovému poklesu s jeho nepriaznivými účinkami najmä na podiel na trhu a objem predaja výrobného odvetvia. V konečnom dôsledku by to mohlo ohroziť životaschopnosť výrobného odvetvia Spoločenstva. Preto Komisia usúdila, že zavedenie opatrení by bolo v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(166)

Dovozcovia/distribútori zohrávajú výnimočnú úlohu ako sprostredkovatelia medzi výrobcami (v Spoločenstve i mimo neho) a používateľmi SMUO. Ich vyjednávacia sila a ich kapacita na skladovanie veľkých množstiev SMUO má silný dosah na ceny týchto výrobkov.

(167)

Štyria dovozcovia/distribútori vybraní do vzorky zaslali vyplnené dotazníky. Iba dvaja dovozcovia však poskytli úplné odpovede. Títo dvaja dovozcovia predstavovali 14 % dovozu príslušného výrobku do Spoločenstva počas obdobia prešetrovania. Okrem toho nemecké združenie dovozcov/distribútorov predložilo svoje pripomienky. Dovozcovia/distribútori a toto združenie boli potom vypočutí.

(168)

Dovozcovia/distribútori v Spoločenstve nie sú za zavedenie opatrení. Spolupracujúci dovozcovia a ich združenie argumentujú tým, že zavedenie opatrení zvýši ceny pre používateľov, zatiaľ čo podľa ich tvrdenia príslušný výrobok a podobný výrobok vyrobený výrobným odvetvím Spoločenstva nie sú vždy porovnateľné. Okrem toho takéto opatrenia by boli v neprospech ich podnikania a ich zamestnancov.

(169)

Na základe získaných informácií sa však ukazuje, že dovozcovia/distribútori kupujú prešetrovaný výrobok z viacerých zdrojov v Spoločenstve i mimo neho, a to aj od výrobného odvetvia Spoločenstva. Keďže nejestvujú žiadne zásadné rozdiely v kvalite alebo type výrobku medzi výrobkom dovážaným z príslušných krajín a podobným výrobkom získaným z iných zdrojov, Komisia dospela k predbežnému záveru, že dovozcovia/distribútori v Spoločenstve by nemali žiadny problém so získavaním výrobku, keby boli antidumpingové opatrenia zavedené, najmä vzhľadom na veľký počet alternatívnych dodávateľov. Dovozcovia okrem toho neodôvodnili svoje tvrdenie, že zavedenie antidumpingových opatrení by malo značný dosah na zamestnanosť, najmä že dovozné aktivity nie sú pracovne náročné. Pokiaľ ide o zvýšenie cien, ktoré by spôsobilo zavedenie dočasných antidumpingových ciel, je potrebné poznamenať, že antidumpingové opatrenia uplatňované v rokoch 1997 až 2003 neohrozili ekonomickú situáciu dovozcov/distribútorov. Na základe vyplnených dotazníkov sa ďalej ukazuje, že ziskové rozpätie dovozcov v priebehu príslušného obdobia značne presahovalo ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva. Za týchto okolností sa nepredpokladá, že by sa akékoľvek zvýšenie cien v dôsledku zavedenia opatrení automaticky prenieslo na používateľov.

(170)

Hoci dovozcovia/distribútori nie sú za opatrenia, možno na základe dostupných informácií urobiť záver, že záujem výrobného odvetvia Spoločenstva odstrániť nekalé a škodlivé obchodné praktiky prevažuje nad všetkými výhodami, ktoré títo dovozcovia/distribútori môžu získať z nezavedenia antidumpingových opatrení.

(171)

Na stanovenie pravdepodobného vplyvu, ktorý by antidumpingové opatrenia mohli mať na dodávateľov surovín pre výrobné odvetvie Spoločenstva, Komisia poslala dotazníky všetkým takýmto známym dodávateľom. Celkove rozoslala deväť dotazníkov a dostala jeden vyplnený dotazník. Tento dodávateľ materiálu, výrobca ušľachtilej ocele, je za zavedenie opatrení. Hoci výrobné odvetvie Spoločenstva nie je jedným z najvýznamnejších odberateľov tohto dodávateľa surovín, táto obchodná činnosť predsa len prispieva k jeho zamestnanosti a ziskovosti. Keby výrobné odvetvie Spoločenstva obmedzilo alebo dokonca zastavilo výrobu podobného výrobku, dodávateľ surovín by prišiel o niektoré zo svojich obchodných činností.

(172)

Pri absencii akýchkoľvek informácií svedčiacich o opaku Komisia preto dospela k záveru, že zavedenie antidumpingových opatrení by bolo v záujme dodávateľov materiálu.

(173)

Združenie spotrebiteľov nielenže nedalo o sebe vedieť, ale ani neposkytlo žiadne informácie v súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia. Analýza sa preto obmedzila na vplyv opatrení na používateľov, keďže využívanie SMUO sa v podstate uskutočňuje pri zostavovaní ďalších nadväzujúcich výrobkov. SMUO sa využívajú v širokom spektre sektorov, okrem iného vo výrobe automobilov, stavbe lodí, stavebníctve, v chemickom, farmaceutickom, zdravotníckom a potravinárskom sektore. Komisia poslala dotazníky dvanástim známym používateľom príslušného výrobku v Spoločenstve. Popri iných informáciách ich Komisia požiadala o ich pripomienky k tomu, či by zavedenie antidumpingových opatrení bolo v záujme Spoločenstva a aký vplyv by mali na nich tieto opatrenia. Komisia dostala jeden vyplnený dotazník od výrobcu dopravných prostriedkov. Uviedol, že prešetrovaný výrobok sa podieľa na menej ako 1 % celkových nákladov na jeho hotových výrobkoch.

(174)

S prihliadnutím na skutočnosť, že používatelia môžu získavať prešetrovaný výrobok nielen z príslušných krajín, ale aj z iných zdrojov, a vzhľadom na okrajový vplyv SMUO na náklady spojené s výrobou nadväzujúcich výrobkov Komisia nezistila u používateľov žiadne odmietavé stanovisko väčšieho významu.

(175)

Po preskúmaní rozličných súvisiacich záujmov Komisia dospela k predbežnému záveru, že z hľadiska celkového záujmu Spoločenstva žiadny záujem neprevažuje nad záujmom výrobného odvetvia Spoločenstva dočasne zaviesť opatrenia s cieľom odstrániť deformujúce účinky vyplývajúce z dumpingového dovozu.

(176)

So zreteľom na závery, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnými súvislosťami a záujmom Spoločenstva, považuje Komisia za náležité zaviesť dočasné antidumpingové opatrenia, aby sa zabránilo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Spoločenstva spôsobuje dumpingový dovoz. Na stanovenie úrovne týchto opatrení Komisia zohľadnila dumpingové rozpätie zistené počas obdobia prešetrovaní a výšku cla nevyhnutného na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(177)

Zvýšenie ceny potrebné na odstránenie ujmy sa stanovilo pre každú spoločnosť porovnaním váženej priemernej dovoznej ceny príslušného výrobku s cenou podobného výrobku, ktorá nespôsobuje ujmu, predávaného výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Cenový rozdiel sa vyjadril v percentách dovoznej ceny CIF.

(178)

Cena, ktorá nespôsobuje ujmu, sa vypočítala z vážených výrobných nákladov výrobného odvetvia Spoločenstva spolu so ziskovým rozpätím vo výške 5 %. Toto sa dočasne považuje za ziskové rozpätie, ktoré by výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo dosiahnuť pri absencii dumpingového dovozu. Odzrkadľuje dosiahnuteľné ziskové rozpätie pre skupiny podobných výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva, ktoré nie sú vystavené nekalej súťaži, napr. spojovacieho materiálu, ktoré nepatria pod číselné kódy KN rámca výrobkov súčasného prešetrovania.

(179)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia usúdila, že v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa má zaviesť dočasné antidumpingové clo na dovoz z príslušných krajín. Toto clo sa zavedie na úrovni dumpingového rozpätia alebo na úrovni odstránenia ujmy, ak je úroveň odstránenia ujmy nižšia (článok 7 ods. 2 základného nariadenia).

(180)

Pokiaľ ide o výšku cla, v prípade dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov (jedného na Taiwane a jedného v ČĽR) sa ukázalo, že úroveň odstránenia ujmy je nižšia ako dumpingové rozpätie. V týchto prípadoch sa výška cla obmedzí úrovňou odstránenia ujmy. Vo všetkých ostatných prípadoch sa výška cla stanoví na úrovni zisteného dumpingového rozpätia. Sadzby dočasného antidumpingového cla pre príslušné krajiny sú takéto:

(181)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení pochádzajúcich zo súčasného prešetrovania. Z tohto dôvodu odzrkadľujú situáciu zistenú počas tohto prešetrovania vo vzťahu k týmto spoločnostiam. Tieto colné sadzby (v protiklade k celoštátnemu clu uplatniteľnému na „všetky ostatné spoločnosti“) sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom z príslušnej krajiny a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda uvedenými konkrétnymi právnickými osobami. Dovážané výrobky vyrábané ktoroukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne nespomína v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov spriaznených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, nemôžu užívať výhody týchto sadzieb a podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(182)

Akákoľvek žiadosť o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb týkajúcich sa jednotlivých spoločností (napr. po zmene v názve subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo predajných subjektov) by mala byť bezodkladne adresovaná Komisii (5) spolu so všetkými relevantnými informáciami, najmä pokiaľ ide o zmeny činnosti súvisiacej s výrobou spoločnosti, ako aj o zmeny v domácom a vývoznom predaji, ktoré sú spojené napr. So zmenou v názve alebo zmenou výrobného alebo predajného subjektu. V prípade potreby Komisia po konzultácii s poradným výborom zodpovedajúcim spôsobom zmení a doplní nariadenie aktualizáciou zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú jednotlivé colné sadzby.

(183)

V záujme správneho administratívneho spracovania sa má stanoviť lehota, v rámci ktorej zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania, môžu písomne vyjadriť svoje stanovisko a požiadať o vypočutie. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia ciel na účely tohto nariadenia sú dočasné a nemožno ich opätovne vziať do úvahy na účely akéhokoľvek konečného cla,

Európska komisia

Generálne riaditeľstvo pre obchod

Riaditeľstvo B

J-79 5/17

Rue de la Loi/Wetstraat

B-1049 Brusel.

21.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 128/51

(1)

Nariadenie (ES) č. 48/2004 vytvorilo spoločný rámec na tvorbu ročnej štatistiky Spoločenstva o oceliarskom priemysle na referenčné roky 2003 – 2009.

(2)

Podľa článku 7 písm. a) nariadenia (ES) č. 48/2004 sú potrebné implementačné opatrenia, ktoré budú špecifikovať rozsah vyžadovaných vlastností.

(3)

Podľa článku 7 písm. b) nariadenia (ES) č. 48/2004 sú potrebné implementačné opatrenia, ktorú budú definovať technický formát prenosu ročnej štatistiky Spoločenstva o oceliarskom priemysle.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre štatistický program,

21.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 128/71

(1)

Dňa 5. novembra 2003 Komisia prijala sťažnosť v zmysle článku 4 nariadenia (ES) č. 3286/94 (nariadenie o obchodných prekážkach, „Trade Barriers Regulation“). Sťažnosť bola podaná Bureau International Permanent des Associations de Vendeurs et Rechapeurs de Pneumatiques (BIPAVER).

(2)

Sťažnosť sa týkala niektorých údajných brazílskych obchodných postupov, ktoré zamedzovali dovoz protektorovaných pneumatík do Brazílie (2). V sťažnosti sa najmä uvádza, že tieto postupy neboli v súlade s článkami III a XI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (GATT 1994). Na základe toho sťažovateľ požiadal Komisiu, aby podnikla náležité kroky.

(3)

Sťažnosť obsahovala dostatočné dôkazy na začatie postupu preskúmania v rámci Spoločenstva v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia o obchodných prekážkach. Komisia následne začala postup preskúmania po porade s členskými štátmi v rámci poradného výboru 7. januára 2004 (3).

(4)

Po začatí postupu preskúmania Komisia uskutočnila vyšetrovanie. Vyšetrovanie sa týkalo zákazu dovozu protektorovaných pneumatík a uloženia finančných sankcií za ich dovoz.

(5)

Vyšetrovanie sa týkalo príslušných brazílskych právnych predpisov o zákaze dovozu a uloženia finančných sankcií a rovnako zohľadňovalo aj stanoviská rôznych brazílskych ministerstiev vlády a brazílskych obchodných združení.

(6)

Z vyšetrenia vyplýva, že brazílske opatrenia, ktoré boli predmetom vyšetrovania, neboli v súlade s viacerými ustanoveniami dohody GATT 1994, najmä s jej článkami I:1, III:4, XI:1 a XIII:1, a neboli oprávnené ani podľa článku XX dohody GATT 1994, ani podľa splnomocňujúcej doložky alebo iných nástrojov medzinárodného práva. Na základe dohody Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o zákaze nekalých obchodných praktík ide teda o dôkaz obchodnej prekážky v zmysle článku 2 ods. 1 nariadenia o obchodných prekážkach.

(7)

Vyšetrenie poukázalo na skutočnosť, že Brazília bola dôležitým obchodným odbytiskom pre európskych výrobcov protektorovaných pneumatík až do zákazu dovozu dňa 25. septembra 2000. V rokoch 1995–2000 sa vývoz protektorovaných pneumatík do Brazílie, ktoré boli určené pre osobné automobily, zvýšil v priemere o 58 % predtým, ako po prvýkrát po šiestich rokoch klesol o 32 % v roku 2001 po vydaní zákazu.

(8)

Kým vývoz naďalej pokračoval napriek vydaniu zákazu, buď v rámci dovozných licencií, ktoré boli stále platné, alebo ako dôsledok odvolaní sa niektorých dovozcov na brazílsky súd, je zrejmé, že trh sa postupne uzatváral pred európskymi dovozcami. Väčšina vývozcov Spoločenstva bola v konečnom dôsledku schopná nájsť nové odbytiská, nebola však schopná vyrovnať sa so stratou spôsobenou zánikom brazílskeho trhu, ktorý bol v širokej miere časťou ich výnosov z vývozu. Nie všetci boli úspešní pri vstupe na nový trh alebo pri vytváraní nových druhov protektorovaných pneumatík pre špeciálne vozidlá (4×4, športové vozidlá atď.), rovnako zákaz dovozu spolu s ďalšími faktormi (oneskorenie platieb brazílskeho vývozcu, fluktuácia výmenných kurzov) priviedol niektorých výrobcov Spoločenstva do konkurzného správcovstva.

(9)

Dôkazy jasne ukazujú, že priemyselné odvetvie Spoločenstva je a naďalej ostáva vystavené nepriaznivým účinkom v zmysle článku 2 ods. 4 nariadenia o obchodných prekážkach.

(10)

Údaje o exporte a odpovede na dotazník zaslaný Komisiou európskym výrobcom a vývozcom protektorovaných pneumatík potvrdzujú tvrdenia priemyselného odvetvia Spoločenstva, že Brazília bola dôležitým vývozným trhom pred vydaním zákazu dovozu a že ich ročný predpoklad predaja bol stanovený na 3 milióny kusov do konca roku 2002. Dôkazy tiež potvrdzujú, že výrobcovia a vývozcovia sú už tri roky vystavení ujme z dôvodu prijatého zákazu dovozu Brazíliou. V určitých prípadoch spoločnosti, ktoré nenašli vhodný vývozný trh, vstúpili do likvidácie.

(11)

Na základe predchádzajúcich tvrdení sa uzatvára, že je v záujme Spoločenstva v zmysle článku 12 ods. 1 nariadenia o obchodných prekážkach prijať v rámci WTO opatrenia na urýchlené zrušenie zákazu vývozu protektorovaných pneumatík prijatého Brazíliou, ktorým sa porušujú základné pravidlá WTO a ktorý je obchodnou prekážkou v zmysle článku 2 ods. 1 nariadenia o obchodných prekážkach.

(12)

Spoločenstvo kladie veľký dôraz na to, aby partneri WTO plne rešpektovali ich záväzky, tak ako sa to vyžaduje od samotného Spoločenstva. Na zabezpečenie priaznivého fungovania mnohostranného systému obchodovania je nevyhnutné, aby bola táto nezlučiteľnosť s pravidlami WTO prediskutovaná na fóre.

(13)

Pokusy o vyriešenie tohto sporu po viacerých stretnutiach s brazílskymi orgánmi od prijatia zákazu dovozu a počas uvedeného vyšetrenia narazili na neochotu brazílskych orgánov dospieť k vzájomne prijateľnému výsledku. Keďže je pravdepodobné, že Brazília nezmení svoje stanovisko, začatie postupu v rámci Dohody o pravidlách a postupoch platných pri urovnávaní sporov WTO bude nevyhnutné.

(14)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Poradného výboru nariadenia o obchodných prekážkach (TBR Committee),

21.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 128/73

(1)

Nariadením (ES) č. 2232/96 sa ustanovuje proces na zavedenie pravidiel týkajúcich sa aromatických prísad používaných alebo uvažovaných na použitie do potravín. Na základe oznámenia zoznamu chuťových a aromatických látok členskými štátmi, ktoré sa môžu používať do potravín alebo na potraviny predávané na ich území, a na základe preskúmania tohto zoznamu Komisiou sa týmto nariadením stanovuje prijatie zoznamu chuťových a aromatických látok (ďalej len „zoznam“). Zoznam bol prijatý rozhodnutím Komisie 1999/217/ES (2).

(2)

Okrem toho sa nariadením (ES) č. 2232/96 stanovuje program na hodnotenie chuťových a aromatických látok na účely kontroly, či tieto látky spĺňajú všeobecné kritériá na používanie chuťových a aromatických látok, stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

(3)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) vo svojom stanovisku k parahydroxybenzoátom z 13. júla 2004 dospel k záveru, že propyl 4-hydroxybenzoát (FL 09.915) mal u mladých potkanov účinok na pohlavné hormóny a mužské reprodukčné orgány. Úrad nemohol pre chýbajúcu jasne identifikovanú úroveň žiadnych pozorovaných nepriaznivých účinkov (NOAEL) pri tejto látke odporučiť prijateľný denný príjem (ADI). Použitie propyl 4-hydroxybenzoátu ako chuťovej a aromatickej prísady do potravín je neprijateľné, pretože nie je v súlade so všeobecnými kritériami na použitie chuťových a aromatických prísad stanovených v prílohe k nariadeniu (ES) č. 2232/96. Preto by sa propyl 4-hydroxybenzoát mal vypustiť z uvedeného zoznamu.

(4)

Úrad vo svojom stanovisku zo 7. decembra 2004 k alifatickým dialkoholom, diketónom a hydroxyketónom dospel k záveru, že pentán-2,4-dión (FL 07.191) je genotoxický in vitro aj in vivo. Z toho dôvodu je jeho použitie ako chuťovej a aromatickej prísady neprijateľné, pretože nie je v súlade so všeobecnými kritériami na použitie chuťových a aromatických prísad, stanovenými v prílohe k nariadeniu (ES) č. 2232/96. Preto by sa mal pentán-2,4-dión vypustiť z uvedeného zoznamu.

(5)

Pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 2232/96 a odporúčania Komisie 98/282/ES z 21. apríla 1998 o súčasnej ochrane duševného vlastníctva členskými štátmi a signatárskymi štátmi Dohody o Európskom hospodárskom priestore v súvislosti s vyvíjaním a výrobou chuťových a aromatických prísad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2232/96 (3) oznamujúce členské štáty požiadali, aby niektoré prísady boli zaregistrované takým spôsobom, ktorým by sa chránili práva duševného vlastníctva ich výrobcu.

(6)

Ochrana týchto prísad, uvedených v časti B zoznamu, sa obmedzuje na obdobie maximálne 5 rokov od dátumu prijatia uvedeného oznámenia. V prípade 28 prísad toto obdobie už uplynulo, preto by sa následne mali presunúť do časti A zoznamu.

(7)

Rozhodnutie 1999/217/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

21.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 128/77

(1)

V rozhodnutí 2000/666/ES zo 16. októbra 2000, ktoré ustanovuje zdravotné podmienky pre zvieratá a veterinárnu certifikáciu na dovoz vtákov s výnimkou hydiny a podmienky karantény (3), sa stanovuje, že členské štáty majú povoliť dovoz vtákov z tretích krajín uvedených v zozname členov Medzinárodného úradu pre nákazy zvierat (Office International des Epizooties, OIE), ako aj to, že sa tieto vtáky pri vstupe do Spoločenstva podrobia karanténnym opatreniam a kontrole.

(2)

Kórejská ľudovodemokratická republika (Severná Kórea) potvrdila vypuknutie moru hydiny na svojom území. Keďže Severná Kórea je členom OIE, členské štáty majú podľa rozhodnutia 2000/666/ES prijímať dovozy uvedených vtákov z tejto krajiny. S prihliadnutím na potenciálne vážne následky v súvislosti s konkrétnym kmeňom vírusu moru hydiny, ktorý spôsobuje ochorenie v ostatných krajinách Ázie, je potrebné prijať preventívne opatrenie pozastavujúce dovoz týchto vtákov zo Severnej Kórey.

(3)

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených na ľudskú spotrebu (4), sa povoľuje dovoz nespracovaného peria a častí peria s pôvodom v Severnej Kórei. Vzhľadom na súčasnú nákazovú situáciu v Severnej Kórei by sa mal tento dovoz pozastaviť.

(4)

Rozhodnutie Komisie 2004/122/ES zo 6. februára 2004, ktoré sa týka určitých ochranných opatrení v súvislosti s morom hydiny v niekoľkých ázijských krajinách (5), sa prijalo ako reakcia na vypuknutie moru hydiny v niekoľkých ázijských krajinách. V článku 4 tohto rozhodnutia sa stanovuje, že členské štáty majú pozastaviť dovoz nespracovaného peria a častí peria, ako aj živých vtákov s výnimkou hydiny z tretích krajín podľa rozhodnutia 2000/666/ES. V záujme ochrany zdravia zvierat a verejnosti je potrebné Severnú Kóreu zaradiť medzi tretie krajiny uvedené v článku 4 rozhodnutia 2004/122/ES.

(5)

Rozhodnutie 2004/122/ES by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,