PRÍLOHA

VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA PODĽA ČLÁNKU 19 DOHOVORU O PRÍSTUPE K INFORMÁCIÁM, ÚČASTI VEREJNOSTI NA ROZHODOVACOM PROCESE A PRÍSTUPE K SPRAVODLIVOSTI V ZÁLEŽITOSTIACH ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Európske spoločenstvo vyhlasuje, že v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, a najmä jej článkom 175 ods. 1, má právomoc uzatvárať medzinárodné zmluvy a vykonávať záväzky z nich vyplývajúce, ktoré prispievajú k dosahovaniu týchto cieľov:

—	uchovávanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia,

—	ochrana zdravia ľudí,

—	rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov,

—	podpora opatrení na medzinárodnej úrovni pri riešení regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia.

Európske spoločenstvo okrem toho vyhlasuje, že už prijalo niekoľko právnych nástrojov záväzných pre svoje členské štáty, ktoré vykonávajú ustanovenia tohto dohovoru, a v prípade potreby predloží a aktualizuje zoznam týchto právnych predpisov depozitárovi v súlade s článkom 10 ods. 2 a článkom 19 ods. 5 dohovoru. Európske spoločenstvo predovšetkým vyhlasuje aj to, že platné právne nástroje plne nepokrývajú vykonávanie záväzkov vyplývajúcich z článku 9 ods. 3 dohovoru, pretože sa týkajú správnych a súdnych konaní na napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a iných orgánov verejnej moci ako inštitúcií Európskeho spoločenstva podľa článku 2 ods. 2 písm. d) dohovoru, a že následne sú v čase schválenia dohovoru Európskym spoločenstvom zodpovedné za vykonávanie týchto záväzkov jeho členské štáty a zostanú zodpovedné, pokiaľ Spoločenstvo pri vykonávaní právomocí podľa Zmluvy o ES neprijme ustanovenia práva Spoločenstva, ktoré sa budú vzťahovať na vykonávanie týchto záväzkov.

Napokon Spoločenstvo opätovne zdôrazňuje svoje vyhlásenie urobené pri podpísaní dohovoru, že inštitúcie Spoločenstva budú uplatňovať dohovor v rámci svojich súčasných a budúcich predpisov o prístupe k dokumentom a iných príslušných predpisov práva Spoločenstva v oblasti, na ktorú sa vzťahuje dohovor.

Európske spoločenstvo je zodpovedné za vykonávanie tých záväzkov vyplývajúcich z dohovoru, na ktoré sa vzťahuje platné právo Spoločenstva.

Výkon právomocí Spoločenstva podlieha svojou povahou nepretržitému vývoju.

VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA O URČITÝCH OSOBITNÝCH USTANOVENIACH PODĽA SMERNICE 2003/4/ES

Vo vzťahu k článku 9 Aarhuského dohovoru Európske spoločenstvo vyzýva strany dohovoru, aby zobrali na vedomie článok 2 ods. 2 a článok 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí. Tieto ustanovenia umožňujú členským štátom Európskeho spoločenstva vo výnimočných prípadoch a za prísne vymedzených podmienok vylúčiť určité inštitúcie a orgány z pravidiel o procese preskúmavania vo vzťahu k rozhodnutiam o požiadavkách na informácie.

Ratifikovanie Aarhuského dohovoru Európskym spoločenstvom preto zahŕňa akúkoľvek výhradu členského štátu Európskeho spoločenstva v rozsahu, v akom je v súlade s článkom 2 ods. 2 a článkom 6 smernice 2003/4/ES.

DOHOVOR O PRÍSTUPE K INFORMÁCIÁM, ÚČASTI VEREJNOSTI NA ROZHODOVACOM PROCESE A PRÍSTUPE K SPRAVODLIVOSTI V ZÁLEŽITOSTIACH ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

v Aarhuse, Dánsko, 25. júna 1998

Strany tohto dohovoru,

odvolávajúc sa na 1. princíp štokholmskej Deklarácie o životnom prostredí človeka,

odvolávajúc sa tiež na 10. princíp Deklarácie o životnom prostredí a rozvoji z Rio de Janeiro,

odvolávajúc sa ďalej na rezolúcie Valného zhromaždenia 37/7 z 28. októbra 1982 o Svetovej charte prírody a 45/94 zo 14. decembra 1990 o potrebe zabezpečiť zdravé životné prostredie pre blahobyt človeka,

odvolávajúc sa na Európsku chartu o životnom prostredí a zdraví prijatú na Prvej európskej konferencii o životnom prostredí a zdraví Svetovej zdravotníckej organizácie vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku 8. decembra 1989,

zdôrazňujúc potrebu chrániť, zachovávať a zlepšovať stav životného prostredia a zabezpečovať trvalo udržateľný a z hľadiska životného prostredia bezproblémový rozvoj,

uznávajúc, že zodpovedajúca starostlivosť o životné prostredie je nevyhnutná na dosiahnutie blahobytu ľudstva a zabezpečenie základných ľudských práv, vrátane práva na život ako taký,

uznávajúc tiež, že každý človek má právo na život v životnom prostredí, ktoré je postačujúce na zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu a súčasne je povinnosťou každého, jednotlivo aj spoločne s inými, chrániť a zlepšovať životné prostredie v prospech súčasných i budúcich generácií,

s ohľadom na to, že na zabezpečenie tohto práva a na splnenie tejto povinnosti občania musia mať prístup k informáciám, musia mať právo podieľať sa na rozhodovacom procese a musia mať prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, a v tomto smere uznávajúc, že občania môžu potrebovať pomoc pri vykonávaní svojich práv,

uznávajúc, že zlepšený prístup k informáciám a účasť verejnosti v rozhodovacom procese v otázkach životného prostredia posilňujú kvalitu a následné uplatňovanie rozhodnutí, prispievajú k environmentálnemu povedomiu obyvateľstva, dávajú verejnosti možnosť vyjadriť svoje záujmy a umožňujú orgánom verejnej moci náležite tieto záujmy zohľadniť,

s cieľom podporiť zodpovednosť a transparentnosť rozhodovania a posilniť verejnú podporu rozhodnutí týkajúcich sa životného prostredia,

uznávajúc potrebu transparentnosti vo všetkých oblastiach verejnej správy a vyzývajúc legislatívne orgány na uplatňovanie princípov tohto dohovoru v ich konaniach,

uznávajúc tiež, že verejnosť potrebuje poznať spôsoby účasti v rozhodovacom procese týkajúcom sa životného prostredia, mať do nich voľný prístup a vedieť ako ich využívať,

uznávajúc ďalej dôležitosť príslušných úloh, ktoré jednotliví občania, mimovládne organizácie a súkromný sektor môžu zohrávať v ochrane životného prostredia,

považujúc za žiaduce podporovať vzdelávanie o životnom prostredí s cieľom prehĺbiť chápanie životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja a podporiť prehĺbenie povedomia verejnosti o rozhodnutiach a účasti v rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj,

povšimnúc si v tejto súvislosti dôležitosť využitia verejných oznamovacích prostriedkov, elektronických alebo iných budúcich foriem komunikácie,

uznávajúc dôležitosť úplného zahrnutia záujmov v oblasti životného prostredia do rozhodovania orgánov verejnej moci, ako i následnú potrebu toho, aby orgány verejnej moci mali presné, ucelené a najaktuálnejšie informácie o životnom prostredí,

uvedomujúc si, že orgány verejnej moci majú informácie o životnom prostredí vo verejnom záujme,

zohľadňujúc to, že pre verejnosť, vrátane organizácií, musia byť prístupné účinné súdne mechanizmy tak, aby boli chránené ich zákonné záujmy a dodržiavané právne normy,

povšimnúc si dôležitosť zodpovedajúcich informácií o výrobkoch, ktoré sú poskytované spotrebiteľom, aby sa mohli na ich základe rozhodovať pre možnosti šetrnejšie k životnému prostrediu,

uznávajúc obavu verejnosti z úmyselného uvoľnenia geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a potrebu zvýšenia transparentnosti a posilnenia účasti verejnosti v rozhodovacom procese v tejto oblasti,

presvedčené, že naplnenie tohto dohovoru prispeje k posilneniu demokracie v regióne Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN),

vedomé si úlohy, ktorú v tomto smere zohráva Európska hospodárska Komisia, odvolávajúc sa, okrem iného, na Metodické usmernenie Európskej hospodárskej komisie o prístupe k informáciám o životnom prostredí a účasti verejnosti v rozhodovacom procese týkajúcom sa životného prostredia, schválenej v rámci Ministerskej deklarácii prijatej na Tretej ministerskej konferencii „Životné prostredie pre Európu“ v Sofii v Bulharsku 25. októbra 1995,

majúc na mysli príslušné ustanovenia Dohovoru o posudzovaní vplyvov na životné prostredie presahujúcich hranice štátov, prijatého v Espoo vo Fínsku 25. februára 1991, Dohovoru o cezhraničných vplyvoch priemyselných havárií a Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných riek a medzinárodných jazier, obidvoch prijatých v Helsinkách 17. marca 1992, a iných regionálnych dohovorov,

vedomé si, že prijatie tohto dohovoru prispeje k ďalšiemu posilneniu procesu „Životné prostredie pre Európu“ a k výsledkom Štvrtej ministerskej konferencie v Aarhuse v Dánsku v júni 1998,

SA DOHODLI NASLEDOVNE:

Článok 1

Cieľ

Každá Strana bude zaručovať práva na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, s cieľom prispieť k ochrane práva každého človeka, príslušníka tejto i budúcich generácií, žiť v životnom prostredí, ktoré je postačujúce pre zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu.

Článok 2

Definície

Na účely tohto dohovoru:

1.	„Strana“ znamená, ak text neuvádza inak, zmluvnú stranu tohto dohovoru.

2.

„Orgán verejnej moci“ znamená: a) orgán verejnej správy na štátnej, regionálnej a inej úrovni; b) fyzické alebo právnické osoby vykonávajúce verejné administratívne funkcie v súlade s vnútroštátnym právom, vrátane osobitných povinností, činností a služieb vo vzťahu k životnému prostrediu; c) akékoľvek iné fyzické alebo právnické osoby, ktoré majú verejné zodpovednosti alebo funkcie, alebo poskytujú verejné služby so vzťahom k životnému prostrediu pod kontrolou orgánu alebo osoby podľa písm. a) alebo b); d) inštitúcie akejkoľvek regionálnej hospodárskej integračnej organizácie uvedenej v článku 17, ktorá je stranou tohto dohovoru. Táto definícia nezahŕňa orgány alebo inštitúcie, ak vykonávajú súdnu alebo zákonodarnú moc.

3.

„Informácia o životnom prostredí“ znamená akúkoľvek informáciu v písomnej, obrazovej, zvukovej, elektronickej alebo inej materiálnej forme o: a) stave zložiek životného prostredia, ako sú ovzdušie a atmosféra, voda, pôda, krajina, krajinné a prírodné prostredie, biologická rôznorodosť a jej zložky, vrátane geneticky modifikovaných organizmov, a vzájomných vzťahov týchto zložiek; b) činiteľoch, ako sú látky, energia, hluk a žiarenie, a činnostiach a opatreniach, vrátane administratívnych opatrení, dohôd v oblasti životného prostredia, politík, právnych predpisov, plánov a programov, ktoré ovplyvňujú alebo by mohli ovplyvniť zložky životného prostredia v rozsahu písmena a) a analýzy prínosov a nákladov a iných ekonomických analýz a odhadov používaných v rozhodovacom procese o životnom prostredí; c) stave zdravia a bezpečnosti obyvateľstva, podmienkach života obyvateľstva, kultúrnych pamiatkach a sídelných štruktúrach v rozsahu v akom sú alebo môžu byť ovplyvnené stavom zložiek životného prostredia, alebo prostredníctvom týchto zložiek činiteľmi, činnosťami alebo opatreniami uvedenými v písmene b).

4.	„Verejnosť“ znamená jednu alebo viac fyzických alebo právnických osôb a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou ich združenia, organizácie alebo skupiny.

5.

„Zainteresovaná verejnosť“ znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia, alebo sa o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podnecujúce k ochrane životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací proces.

Článok 3

Všeobecné ustanovenia

1.   Každá strana prijme nevyhnutné legislatívne, administratívne a iné opatrenia, vrátane opatrení na dosiahnutie súladu ustanovení tohto dohovoru týkajúcich sa informácií, účasti verejnosti a prístupu k spravodlivosti, rovnako ako aj riadne vykonávacie opatrenia, s cieľom vytvoriť a udržiavať jasný, transparentný a ucelený rámec pre vykonanie ustanovení tohto dohovoru.

2.   Každá strana sa bude snažiť zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

3.   Každá strana bude podporovať vzdelávanie v záležitostiach životného prostredia a povedomie verejnosti, predovšetkým o tom, ako je možné získať prístup k informáciám, zúčastňovať sa na rozhodovacom procese a získať prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

4.   Každá strana bude riadne uznávať a podporovať združenia, organizácie alebo skupiny podnecujúce k ochrane životného prostredia a zabezpečí, že jej vnútroštátny právny systém je v súlade s týmto záväzkom.

5.   Ustanovenia tohto dohovoru neovplyvňujú právo strany ponechať alebo zaviesť opatrenia umožňujúce širší prístup k informáciám, výraznejšiu účasť verejnosti v rozhodovacom procese a širší prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ako je to požadované týmto dohovorom.

6.   Tento dohovor nepožaduje žiadnu odchýlku od existujúcich práv na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

7.   Každá strana bude podporovať uplatňovanie princípov tohto dohovoru v medzinárodných rozhodovacích procesoch a v rámci medzinárodných organizácií v záležitostiach súvisiacich so životným prostredím.

8.   Každá strana zabezpečí aby osoby, ktoré uplatňujú svoje práva v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, neboli za to trestané, pokutované, prenasledované alebo akýmkoľvek spôsobom obťažované. Toto ustanovenie neovplyvňuje právo vnútroštátnych súdov udeliť primerané poplatky v súdnom konaní.

9.   V rámci príslušných ustanovení tohto dohovoru má verejnosť prístup k informáciám, možnosť účasti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, a to bez ohľadu na štátnu príslušnosť, národnosť alebo bydlisko, a v prípade právnickej osoby bez ohľadu na jej sídlo alebo skutočné miesto výkonu činnosti.

Článok 4

Prístup k informáciám o životnom prostredí

1.	a) bez toho, aby musel byť uvedený záujem; b) v požadovanej forme s výnimkou, ak: i) je pre orgány verejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto prípade bude uvedený dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme, alebo ii) informácia je už verejne dostupná v inej forme.

2.   Informácia o životnom prostredí uvedená v odseku 1 bude poskytnutá ihneď, ako je to možné, a najneskôr do jedného mesiaca od podania žiadosti, ak rozsah a komplexnosť požadovanej informácie neoprávňujú predĺžiť toto obdobie do dvoch mesiacov od podania žiadosti. Žiadateľ bude informovaný o akomkoľvek predĺžení a dôvode, ktorý toto predĺženie oprávňuje.

3.

a) orgán verejnej moci, ktorému je žiadosť adresovaná, nemá požadovanú informáciu o životnom prostredí; b) žiadosť je zjavne nezmyselná alebo je vyjadrená príliš všeobecne, alebo c) žiadosť sa týka nedokončeného materiálu, alebo sa týka vnútornej korešpondencie orgánov verejnej moci, ak je takáto výnimka stanovená vnútroštátnym právom alebo obvyklým postupom, berúc do úvahy verejný záujem, ktorému zverejnenie slúži.

4.   Žiadosť o informáciu o životnom prostredí môže byť zamietnutá, ak by jej zverejnenie nepriaznivo ovplyvnilo:

a)	dôvernosť v konaní orgánu verejnej moci, ak je táto dôvernosť upravená vnútroštátnym právom;

b)	medzinárodné vzťahy, obranu štátu alebo bezpečnosť verejnosti;

c)	priebeh súdneho konania, právo občanov na spravodlivé súdne konanie alebo možnosť orgánu verejnej moci viesť vyšetrovanie trestnoprávnej alebo disciplinárnej povahy;

d)	dôvernosť obchodnej a priemyselnej informácie, ak je takáto dôvernosť chránená právom s cieľom chrániť oprávnený ekonomický záujem. Z tohto hľadiska musia byť informácie o emisiách, ktoré sú dôležité z hľadiska ochrany životného prostredia, sprístupnené;

e)	práva duševného vlastníctva;

f)	dôvernosť osobných údajov a/alebo spisov týkajúcich sa fyzickej osoby, ak táto osoba nesúhlasila so sprístupnením tejto informácie pre verejnosť, ak je takáto ochrana umožnená vnútroštátnym právom;

g)	záujmy tretej strany, ktorá poskytla žiadanú informáciu bez toho, aby to bola alebo mohla byť jej zákonom stanovená povinnosť a ak táto strana nesúhlasila so sprístupnením materiálu, alebo

h)	životné prostredie, ku ktorému sa informácia vzťahuje, ako napríklad miesta rozmnožovania vzácnych druhov.

Spomenuté dôvody pre zamietnutie budú vykladané reštriktívne, berúc do úvahy záujem verejnosti, ktorému zverejnenie slúži, a berúc do úvahy, či požadované informácie súvisia s emisiami do životného prostredia.

5.   Ak orgán verejnej moci nemá požadovanú informáciu o životnom prostredí, ihneď, ako je to možné, informuje žiadateľa o orgáne verejnej moci, kde je podľa jeho názoru možné požiadať o túto informáciu, alebo postúpi žiadosť tomuto orgánu a informuje o tom žiadateľa.

6.   Každá strana zabezpečí, že ak informácie, ktoré sa podľa odseku 3 písm. c) a odseku 4 nesprístupnia, je možné oddeliť bez toho, aby bola dotknutá dôvernosť takto oddelených informácií, orgán verejnej moci sprístupní zostatok požadovanej informácie o životnom prostredí.

7.   Zamietnutie poskytnutia informácie bude v písomnej forme v prípade, ak bola žiadosť podaná písomne alebo ak tak žiadateľ požaduje. V zamietnutí bude uvedený dôvod zamietnutia a informácia o možnosti preskúmania postupu v zmysle článku 9. Zamietnutie bude uskutočnené čo najskôr, avšak najneskôr do jedného mesiaca, ak komplexnosť informácie neoprávňuje predĺžiť toto obdobie do dvoch mesiacov od podania žiadosti. Žiadateľ bude informovaný o akomkoľvek predĺžení lehoty a o dôvodoch, ktoré predĺženie oprávňujú.

8.   Každá strana môže umožniť svojim orgánom verejnej moci vyberať poplatky za poskytovanie informácií, ale takéto poplatky nesmú prekročiť primeranú výšku.

Orgány verejnej moci, ktoré majú v úmysle vyberať poplatky za poskytovanie informácií, sprístupnia pre žiadateľov cenník poplatkov, ktoré môžu byť vyberané, s uvedením podmienok, za ktorých môžu byť vyberané alebo odpustené, a keď je poskytnutie informácie podmienené uhradením poplatku vopred.

Článok 5

Zber a šírenie informácií o životnom prostredí

1.

a) orgány verejnej moci mali a aktualizovali informácie o životnom prostredí vzťahujúce sa na ich funkcie; b) boli ustanovené povinné systémy tak, aby bol zabezpečený zodpovedajúci tok informácií do orgánov verejnej moci o navrhovaných a existujúcich činnostiach, ktoré môžu významne ovplyvniť životné prostredie; c) v prípade akéhokoľvek bezprostredného ohrozenia zdravia obyvateľstva alebo životného prostredia spôsobeného ľudskou činnosťou alebo prírodnou príčinou všetky informácie, ktoré má orgán verejnej moci a ktoré by mohli umožniť verejnosti prijať opatrenia na prevenciu alebo zmiernenie škôd spôsobených týmto ohrozením, musia byť okamžite zaslané tej časti verejnosti, ktorá môže byť dotknutá.

2.

a) poskytovania dostatočných informácií verejnosti o type a rozsahu informácií o životnom prostredí, ktorú majú príslušné orgány verejnej moci, o základných podmienkach, za ktorých sú takéto informácie sprístupňované a dostupné, a o postupe, ktorým môžu byť získané; b) ustanovením a dodržiavaním praktických opatrení, ako sú: i) verejne prístupné zoznamy, registre alebo spisy; ii) povinnosť úradníkov pomáhať verejnosti pri hľadaní informácií podľa tohto dohovoru a iii) ustanovenie kontaktných útvarov a c) poskytovania bezplatného prístupu k informáciám o životnom prostredí obsiahnutých v zoznamoch, registroch alebo spisoch, ako je uvedené v písmene b) bode i).

3.

a) správy o stave životného prostredia, ako je uvedené v odseku 4; b) texty právnych predpisov súvisiacich alebo upravujúcich oblasť životného prostredia; c) ak je to vhodné, politiky, plány a programy v oblasti životného prostredia alebo so životným prostredím súvisiace a dohody v oblasti životného prostredia a d) iné informácie, v takom rozsahu, aby prístup k nim v takejto forme uľahčil uplatnenie vnútroštátneho práva, ktorým sa uplatňuje tento dohovor, za predpokladu, že také informácie sú už dostupné v elektronickej forme.

4.   Každá strana v pravidelných intervaloch, neprekračujúcich tri alebo štyri roky, zverejní a rozšíri národnú správu o stave životného prostredia vrátane informácií o kvalite životného prostredia a informácií o nepriaznivých vplyvoch na životné prostredie.

5.

a) legislatívne a koncepčné materiály, ako sú stratégie, politiky, programy a akčné plány, ktoré sa vzťahujú na životné prostredie, a správy o postupe ich napĺňania, pripravené na rôznych úrovniach verejnej správy, a b) medzinárodné zmluvy, dohovory a dohody v otázkach životného prostredia; c) ak je to vhodné, iné dôležité medzinárodné dokumenty o životnom prostredí.

6.   Každá strana bude stimulovať prevádzkovateľov, ktorých činnosti majú významný dosah na životné prostredie, aby pravidelne informovali verejnosť o vplyvoch svojich činností a výrobkov na životné prostredie, ak je to vhodné prostredníctvom dobrovoľných systémov environmentálneho označovania a systémov environmentálneho auditu, alebo inými prostriedkami.

7.

a) zverejňovať skutočnosti a analýzy skutočností, ktoré považuje za významné a týkajúce sa tvorby návrhov hlavných politík v záležitostiach životného prostredia; b) zverejňovať alebo inak sprístupňovať dostupný vysvetľujúci materiál o svojich jednaniach s verejnosťou v záležitostiach spadajúcich do pôsobnosti tohto dohovoru a c) poskytovať v primeranej forme informácie o výkone verejných funkcií alebo poskytovaní verejných služieb týkajúcich sa životného prostredia na všetkých úrovniach verejnej správy.

8.   Každá strana vytvorí mechanizmy s cieľom zabezpečiť dostatočnú informovanosť verejnosti o výrobkoch tak, aby sa mohli spotrebitelia na základe týchto údajov rozhodovať pre možnosti šetrnejšie k životnému prostrediu.

9.   Každá strana vykoná, zohľadňujúc, ak to je vhodné, medzinárodné postupy, kroky k postupnému zavedeniu jednotného celonárodného systému zoznamov alebo registrov znečistenia vo forme štruktúrovanej a verejne prístupnej počítačovej databázy zostavovanej prostredníctvom normalizovaných hlásení. Takýto systém môže obsahovať vstupy, úniky a prenosy určeného rozsahu látok a produktov z určitého rozsahu činností vrátane použitia vody, energie a zdrojov do zložiek životného prostredia, ako aj na miesta v priemyselných objektoch i mimo tieto miesta, a na miesta spracovania a likvidácie odpadov.

10.   Nič v tomto článku nesmie ovplyvniť právo strán odmietnuť zverejnenie určitej informácie o životnom prostredí v súlade s článkom 4 ods. 3 a 4.

Článok 6

Účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach

1.

a) bude uplatňovať ustanovenia tohto článku vo vzťahu k rozhodnutiam či povoliť navrhované činnosti uvedené v prílohe I; b) v súlade so svojím vnútroštátnym právom bude tiež uplatňovať ustanovenia tohto článku na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach neuvedených v prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam, a c) môže sa rozhodnúť, a to od prípadu k prípadu, ak to vnútroštátne právo umožňuje, neuplatňovať ustanovenia tohto článku na navrhované činnosti slúžiace účelom obrany štátu, ak sa táto strana domnieva, že takéto uplatnenie môže mať nepriaznivý vplyv na tieto účely.

2.

a) navrhovanej činnosti a žiadosti, o ktorej sa bude rozhodovať; b) podstate možných rozhodnutí alebo o návrhu rozhodnutia; c) orgánu verejnej moci zodpovednom za prijatie rozhodnutia; d) uvažovanom postupe, vrátane toho, ako a kedy môže byť poskytnutá táto informácia: i) začiatok procesu; ii) možnosti účasti verejnosti; iii) čas a miesto akéhokoľvek plánovaného verejného prerokovania; iv) uvedenie orgánu verejnej moci, od ktorého môžu byť získané príslušné informácie, a kde boli informácie na účely preskúmania verejnosťou uložené; v) uvedenie príslušného orgánu verejnej moci alebo akéhokoľvek iného úradného orgánu, ktorému môžu byť predložené pripomienky alebo otázky a časového rozpisu pre predloženie pripomienok a otázok, a vi) uvedenie toho, aké informácie o životnom prostredí vzťahujúce sa k navrhovanej činnosti sú k dispozícii, a e) skutočnosti, že činnosť podlieha vnútroštátnemu alebo cezhraničnému procesu hodnotenia vplyvov na životné prostredie.

3.   Procesy účasti verejnosti budú zahŕňať primeraný časový rámec pre jednotlivé fázy, ktorý poskytne dostatočný čas pre informovanie verejnosti v súlade s odsekom 2 a pre verejnosť možnosť pripraviť sa a účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o životnom prostredí.

4.   Každá strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti môže prebiehať účinne.

5.   Každá strana bude, ak je to primerané, stimulovať potenciálnych žiadateľov, aby zistili zainteresovanú verejnosť, vstúpili s ňou do diskusie a ešte pred požiadaním o povolenie jej poskytli informáciu o cieľoch ich žiadosti.

6.

a) popis miesta činnosti a fyzikálnu a technickú charakteristiku navrhovanej činnosti, vrátane odhadu očakávaných reziduí a emisií; b) popis významných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie; c) popis uvažovaných opatrení na prevenciu a/alebo zmiernenie vplyvov, vrátane vypúšťaných emisií; d) netechnické zhrnutie vyššie uvedeného; e) náčrt hlavných možností riešenia vypracovaných žiadateľom a f) hlavné správy a odporúčania, ktoré boli v súlade s vnútroštátnym právom postúpené orgánu verejnej moci v čase, keď má byť zainteresovaná verejnosť informovaná v súlade s odsekom 2.

7.   Spôsoby účasti verejnosti umožnia verejnosti predložiť písomné, alebo v prípade potreby, na verejnom prerokovaní alebo preskúmaní so žiadateľom, akékoľvek pripomienky, informácie, analýzy alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo vzťahu k navrhovanej činnosti.

8.   Každá strana zabezpečí, aby pri rozhodovaní boli náležite zohľadnené výsledky účasti verejnosti.

9.   Každá strana zabezpečí, aby po prijatí rozhodnutia orgánom verejnej moci bola verejnosť okamžite informovaná v súlade s príslušnými postupmi. Každá strana sprístupní verejnosti text rozhodnutia spolu s odôvodneniami a úvahami, na ktorých je rozhodnutie založené.

10.   Každá strana zabezpečí, že v prípade, keď orgán verejnej moci prehodnotí alebo aktualizuje prevádzkové podmienky pre činnosť uvedenú v odseku 1, ustanovenia odsekov 2 až 9 tohto článku sa v prípade potreby primerane použijú.

11.   Každá strana uplatní, v rámci svojho vnútroštátneho práva, a to v možnom a primeranom rozsahu, ustanovenia tohto článku v rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania zámerného uvoľňovania geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia.

Článok 7

Účasť verejnosti na tvorbe plánov, programov a politík týkajúcich sa životného prostredia

Každá strana prijme vhodné praktické a/alebo iné opatrenia zabezpečujúce účasť verejnosti počas prípravy plánov a programov súvisiacich so životným prostredím, v transparentných a spravodlivých podmienkach, poskytnúc verejnosti potrebné informácie. V rámci tohto systému sa použijú ustanovenia článku 6 ods. 3, 4 a 8. Príslušný orgán verejnej moci zistí verejnosť, ktorá sa môže procesu zúčastniť, berúc do úvahy ciele tohto dohovoru. Každá strana umožní verejnosti zúčastniť sa vo vhodnom rozsahu na príprave politík súvisiacich so životným prostredím.

Článok 8

Účasť verejnosti na príprave vykonávacích predpisov a/alebo všeobecne použiteľných právne záväzných normatívnych nástrojov

Každá strana sa bude snažiť podporovať, pokiaľ sú ešte možnosti otvorené, účinnú účasť verejnosti na príslušnej úrovni počas prípravy vykonávacích predpisov a iných všeobecne použiteľných právne záväzných pravidiel orgánmi verejnej moci, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie.

Na tieto účely by mali byť vykonané nasledovné kroky:

a)	mali by byť stanovené dostatočné časové rámce pre účinnú účasť;

b)	mali by byť zverejnené návrhy predpisov alebo by mali byť inak verejne sprístupnené a

c)	verejnosti by mala byť daná možnosť pripomienkovania, a to priamo alebo prostredníctvom zastupiteľských poradných orgánov.

Výsledky účasti verejnosti budú zohľadnené v najvyššej možnej miere.

Článok 9

Prístup k spravodlivosti

1.   Každá strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby každý, kto sa domnieva, že jeho žiadosť o informácie na základe článku 4 zostala nepovšimnutá, bola neoprávnene zamietnutá, či už čiastočne, alebo úplne, neprimerane zodpovedaná alebo sa s ňou nenaložilo tak, ako sa malo v súlade s ustanoveniami uvedeného článku, mal prístup k procesu preskúmaniu pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným zákonom.

V tých prípadoch, keď strana umožní takéto opravné prostriedky pred súdom, zabezpečí, aby táto osoba mala tiež prístup k rýchlemu konaniu stanovenému zákonom, a to zdarma či za nízky poplatok, k novému prejednaniu orgánu verejnej moci alebo preskúmaniu iným nezávislým a nestranným orgánom, iným ako súd.

Konečné rozhodnutia podľa odseku 1 sú záväzné pre orgán verejnej moci, ktorý má informácie. Zdôvodnenie sa uvedie písomne, prinajmenšom ak prístup k informáciám je podľa tohto odseku zamietnutý.

2.   Každá strana, v rámci svojho vnútroštátneho práva, zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti

a)	majúci dostatočný záuje alebo, alternatívne,

b)

ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy strany upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia, podliehajúc článku 6 a v prípadoch stanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3, a iným relevantným ustanoveniam tohto dohovoru.

O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej verejnosti široký prístup k spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru. Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 2 ods. 5, považuje za dostatočný na účely písmena a). Tieto organizácie budú považované za také, ktorých práva môžu byť porušené na účely písmena b).

Ustanovenia odseku 2 nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správneho preskúmania pred súdnym preskúmaním, ak takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.

3.   Naviac, bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

4.   Naviac, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane prikázaných úľav, ak sú vhodné, a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku budú vydávané alebo zaznamenané písomne. Rozhodnutia súdov a, kedykoľvek je to možné, aj iných orgánov budú verejne prístupné.

5.   S cieľom posilniť účinnosť ustanovení tohto článku každá strana zabezpečí, aby bola verejnosť informovaná o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu, a zváži vytvorenie vhodných podporných mechanizmov s cieľom odstrániť alebo znížiť finančné a iné bariéry v prístupe k spravodlivosti.

Článok 10

Stretnutie strán

1.   Prvé stretnutie strán sa uskutoční nie neskôr ako jeden rok po tom, ako tento dohovor vstúpi do platnosti. Riadne stretnutia strán sa musia uskutočňovať najmenej raz za každé dva roky, ak nie je stranami rozhodnuté inak, alebo na základe písomnej požiadavky ktorejkoľvek strany podporenej najmenej tretinou strán do šiestich mesiacov odvtedy, ako bola požiadavka doručená Výkonným tajomníkom Európskej hospodárskej komisie všetkým stranám.

2.

a) budú preskúmavať politiky a zákonné a metodologické prístupy v oblasti prístupu k informáciám, účasti verejnosti v rozhodovacom procese a prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia z hľadiska ich ďalšieho zlepšovania; b) budú si vymieňať informácie o nadobudnutých skúsenostiach pri uzatváraní a vykonávaní dvojstranných a mnohostranných zmlúv alebo iných dojednaní, ktoré majú vzťah k účelom tohto dohovoru a v ktorých je zúčastnená jedna alebo viac strán; c) budú hľadať, ak je to vhodné, služby príslušných orgánov EHK, rovnako ako iných oprávnených medzinárodných orgánov a špecializovaných výborov primerane vo všetkých otázkach so zámerom dosiahnuť účel tohto dohovoru; d) ustanovia akékoľvek podporné orgány, ak sa to ukáže nevyhnutné; e) pripravia, ak je to vhodné, protokoly k tomuto dohovoru; f) zvážia a prijmú návrhy dodatkov k tomuto dohovoru v súlade s ustanoveniami článku 14; g) zvážia a uskutočnia akúkoľvek doplňujúcu činnosť, ktorá môže byť potrebná pre dosiahnutie účelu tohto dohovoru; h) prerokujú a na svojom prvom stretnutí na základe súhlasnej vôle všetkých strán prijmú rokovací poriadok pre svoje stretnutia a stretnutia podporných orgánov; i) na svojom prvom stretnutí zhodnotia svoje skúsenosti pri vykonávaní ustanovení článku 5 ods. 9 a zvážia, ktoré kroky sú nevyhnutné na ďalší rozvoj systému uvedeného v tom ustanovení, berúc do úvahy medzinárodné procesy a vývojové trendy, vrátane vypracovania príslušného nástroja týkajúceho sa registrov a súpisov prenosu a vypúšťania znečisťujúcich látok, ktoré môžu byť prílohou k tomuto dohovoru.

3.   Stretnutie strán môže, ak to je nevyhnutné, zvážiť vytvorenie finančných nástrojov na základe súhlasnej vôle všetkých strán.

4.   Organizácia Spojených národov, jej odborné organizácie a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, ako aj ktorýkoľvek štát alebo regionálna hospodárska integračná organizácia, ktoré sú podľa článku 17 oprávnené podpísať tento dohovor, ale ktoré nie sú stranami tohto dohovoru, a ktorákoľvek medzivládna organizácia pôsobiaca v oblasti dotknutej týmto dohovorom sú oprávnené zúčastňovať sa ako pozorovatelia na stretnutiach strán.

5.   Ktorákoľvek mimovládna organizácia pôsobiaca v oblasti dotknutej týmto dohovorom a ktorá informovala výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie o svojom želaní byť zastúpená na stretnutí strán má právo zúčastniť sa ako pozorovateľ, pokiaľ aspoň jedna tretina zúčastnených strán nevznesie námietku.

6.   Na účely odsekov 4 a 5 pravidlá a postupy uvedené v odseku 2 písm. h) upravia praktickú organizáciu účasti a ostatné príslušné podmienky.

Článok 11

Právo hlasovať

1.   S výnimkou stanovenou v odseku 2 má každá strana tohto dohovoru jeden hlas.

2.   Regionálne hospodárske integračné organizácie vykonávajú právo hlasovať o veciach spadajúcich do ich právomoci počtom hlasov zodpovedajúcim počtu ich členských štátov, ktoré sú stranami tohto dohovoru. Tieto organizácie nevykonávajú právo hlasovať, ak ich členské štáty toto právo vykonávajú samostatne a naopak.

Článok 12

Sekretariát

a)	zvolávanie a príprava stretnutia strán;

b)	rozosielanie správ a iných materiálov obdržaných v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru stranám;

c)	iné funkcie, o ktorých môžu strany rozhodnúť.

Článok 13

Prílohy

Prílohy tohto dohovoru predstavujú jeho neoddeliteľnú časť.

Článok 14

Dodatky k dohovoru

1.   Ktorákoľvek strana môže navrhnúť dodatky k tomuto dohovoru.

2.   Text akéhokoľvek navrhnutého dodatku k tomuto dohovoru musí byť predložený písomne výkonnému tajomníkovi Európskej hospodárskej komisie, ktorý s ním zoznámi všetky strany minimálne deväťdesiat dní pred stretnutím strán, na ktorom je navrhnuté jeho prijatie.

3.   Strany vyvinú najvyššie úsilie na dosiahnutie dohody na základe súhlasnej vôle všetkých strán o navrhovanom dodatku k tomuto dohovoru. Ak boli všetky kroky pre dosiahnutie súhlasnej vôle všetkých strán vyčerpané a dohoda nebola dosiahnutá, dodatok sa prijme, ako posledná možnosť, trojštvrtinovou väčšinou hlasov prítomných a hlasujúcich strán na stretnutí.

4.   Dodatky k tomuto dohovoru prijaté v súlade s odsekom 3 tohto článku predloží depozitár všetkým stranám na ratifikáciu, schválenie alebo prijatie. Dodatky tohto dohovoru iné ako dodatky k prílohe nadobúdajú platnosť pre tie strany, ktoré ich ratifikovali, schválili alebo prijali na deväťdesiaty deň odo dňa, kedy bolo depozitárovi doručené oznámenie o ratifikácii, schválení alebo prijatí minimálne tromi štvrtinami týchto strán. Pre ktorúkoľvek ďalšiu stranu potom nadobúdajú platnosť na deväťdesiaty deň odo dňa, kedy strana uložila u depozitára listiny o ratifikácii, schválení alebo prijatí dodatkov.

5.   Každá strana, ktorá nie je schopná schváliť dodatok k prílohe tohto dohovoru, o tom písomne informuje depozitára do 12 mesiacov od dátumu oznámenia prijatia. Depozitár bez odkladu oboznámi všetky strany o obdržaných oznámeniach. Strana môže kedykoľvek toto oznámenie nahradiť svojím schválením a po uložení listín o schválení u depozitára sa dodatky k prílohe stanú pre túto stranu platnými.

6.   Po uplynutí 12 mesiacov od dátumu depozitárovho oznámenia uvedeného v odseku 4 sa dodatok k prílohe stane účinným pre tie strany, ktoré nezaslali depozitárovi oznámenie podľa ustanovení odseku 5, pokým nie viac ako jedna tretina strán zaslala takéto oznámenie.

7.   Na účely tohto článku „prítomné a hlasujúce strany“ znamená strany, ktoré sú prítomné a odovzdajú kladný alebo záporný hlas.

Článok 15

Hodnotenie súladu

Na stretnutí strán sa na základe súhlasnej vôle všetkých strán vytvoria nepovinné mechanizmy pre posúdenie súladu s ustanoveniami tohto dohovoru, ktoré majú nekonfrontačný, mimosúdny a konzultačný charakter. Tieto mechanizmy musia umožniť primeranú účasť verejnosti a môžu tiež zahŕňať možnosť posúdiť stanoviská členov verejnosti k záležitostiam týkajúcim sa tohto dohovoru.

Článok 16

Riešenie sporov

1.   Ak vznikne medzi dvoma alebo viacerými stranami spor o výklade a uplatnení tohto dohovoru, budú hľadať riešenie prostredníctvom rokovaní alebo prostredníctvom iných prostriedkov urovnávania sporov prijateľných pre sporiace sa strany.

2.	a) predloženie sporu Medzinárodnému súdnemu dvoru; b) arbitráž v súlade s procesom uvedeným v prílohe II.

3.   Ak strany sporu prijmú obidva prostriedky riešenia sporov uvedené v odseku 2 vyššie, spor môže byť predložený len Medzinárodnému súdnemu dvoru, ak sa strany nedohodnú inak.

Článok 17

Podpis

Tento dohovor bude otvorený na podpis v Aarhuse (Dánsko) 25. júna 1998, a potom v sídle OSN v New Yorku do 21. decembra 1998 pre členské štáty Európskej hospodárskej komisie rovnako ako pre štáty majúce štatút pozorovateľa v Európskej hospodárskej komisii v zmysle odsekov 8 a 11 Rezolúcie Hospodárskej a sociálnej rady 36 (IV) z 28. marca 1947 a pre regionálne hospodárske integračné organizácie konštituované suverénnymi členskými štátmi Európskej hospodárskej komisie, na ktoré ich členské štáty preniesli svoje právomoci týkajúce sa záležitostí upravených týmto dohovorom, vrátane právomoci uzatvárať zmluvy vzťahujúce sa na tieto záležitosti.

Článok 18

Depozitár

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov plní funkciu depozitára tohto dohovoru.

Článok 19

Ratifikácia, prijatie, schválenie a pristúpenie

1.   Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu signatárskymi štátmi a regionálnymi hospodárskymi integračnými organizáciami.

2.   Tento dohovor bude otvorený pre pristúpenie od 22. decembra 1998 pre krajiny a regionálne hospodárske integračné organizácie uvedené v článku 17.

3.   Akýkoľvek iný štát, neuvedený v odseku 2 vyššie, ktorý je členom OSN, môže pristúpiť k tomuto dohovoru na základe súhlasu stretnutia strán.

4.   Akákoľvek organizácia uvedená v článku 17, ktorá sa stane stranou tohto dohovoru bez toho, aby niektorý z jej členských štátov bol stranou tohto dohovoru, je viazaná všetkými povinnosťami vyplývajúcimi z tohto dohovoru. V prípade organizácie, ktorej jeden alebo viac členských štátov je stranou tohto dohovoru, táto organizácia a jej členské štáty sa dohodnú na svojich príslušných právomociach pri vykonávaní povinností vyplývajúcich z tohto dohovoru. V takýchto prípadoch nie sú organizácia a jej členské štáty oprávnené vykonávať práva v rámci tohto dohovoru konkurenčné.

5.   Regionálne hospodárske integračné organizácie uvedené v článku 17 budú vo svojich listinách o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení oznamovať rozsah svojich právomocí vo vzťahu k záležitostiam upravovaným týmto dohovorom. Tieto organizácie tiež informujú depozitára o všetkých podstatných zmenách v rozsahu ich právomocí.

Článok 20

Nadobudnutie platnosti

1.   Tento dohovor nadobúda platnosť deväťdesiaty deň odo dňa uloženia šestnástej listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení.

2.   Na účely odseku 1 žiadne uloženie listiny regionálnou hospodárskou integračnou organizáciou nebude počítané ako ďalšie v prípade, že už došlo k uloženiu listín členskými štátmi takejto organizácie.

3.   Pre každý štát a organizáciu uvedenú v článku 17, ktoré ratifikovali, prijali alebo schválili tento dohovor alebo k nemu pristúpili po tom, čo už bolo uložených šestnásť listín o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení, tento dohovor nadobúda platnosť deväťdesiaty deň po dátume uloženia listín o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení týmto štátom alebo organizáciou.

Článok 21

Odstúpenie

Kedykoľvek po uplynutí troch rokov od dátumu, kedy tento dohovor nadobudol platnosť pre stranu, táto môže od tohoto dohovoru odstúpiť písomným oznámením depozitárovi. Každé takéto odstúpenie nadobúda platnosť deväťdesiaty deň od dátumu, kedy bolo doručené depozitárovi.

Článok 22

Autentické texty

Originál tohto dohovoru, pre ktorý sú anglický, francúzsky a ruský text rovnako autentické, bude uložený u Generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

NA DÔKAZ TOHO dolupodpísaní, súc na to riadne splnomocnení, podpísali tento dohovor.

V Aarhuse, (Dánsko), dvadsiateho piateho júna tisícdeväťstodeväťdesiatosem.

PRÍLOHA I

ZOZNAM ČINNOSTÍ UVEDENÝCH V ČLÁNKU 6 ODSEK 1 PÍSM. a)

1.	Energetický priemysel:

—	rafinérie ropy a plynu,

—	prevádzky pre splyňovanie a skvapalňovanie,

—	tepelné elektrárne a iné spaľovacie zariadenia s tepelným príkonom 50 MW a viac,

—	koksárenské pece,

—	jadrové elektrárne a ostatné jadrové reaktory vrátane ich rozobratia alebo vyradenia z prevádzky (1) (okrem výskumných zariadení na výrobu alebo premenu štiepnych a obohatených materiálov, ktorých maximálny výkon nepresahuje 1 kW spojitého tepelného zaťaženia),

—	prevádzky na spracovanie vyhoreného jadrového paliva,

—

prevádzky navrhnuté: — na výrobu alebo obohatenie jadrového paliva, — na spracovanie vyhoreného jadrového paliva alebo vysoko rádioaktívneho odpadu, — na konečné zneškodnenie vyhoreného jadrového paliva, — len na konečné zneškodnenie rádioaktívneho odpadu, — len na skladovanie (plánované na viac ako 10 rokov) vyhoreného jadrového paliva alebo rádioaktívneho odpadu na inom mieste, ako je miesto výroby.

2.	Výroba a spracovanie kovov:

—	prevádzky na praženie a spekanie kovovej rudy (vrátane sulfidovej rudy),

—	prevádzky na výrobu surového železa alebo ocele (prvotným alebo druhotným tavením) vrátane kontinuálneho odlievania s kapacitou presahujúcou 2,5 tony za hodinu,

—

prevádzky na spracovanie železných kovov: i) valcovne plechu za tepla s kapacitou presahujúcou 20 ton surovej ocele za hodinu; ii) kováčske dielne s bucharmi, ktorých energia presahuje 50 kJ na buchar, kde používaná tepelná energia presahuje 20 MW; iii) zariadenia na povrchovú úpravu kovovými zliatinami, kde vstup presahuje 2 tony surovej ocele za hodinu;

—	zlievárne železných kovov s výrobnou kapacitou presahujúcou 20 ton za deň,

—

prevádzky: i) na výrobu neželezných surových kovov z rúd, koncentrátov alebo druhotných surovín metalurgickými, chemickými alebo elektrolytickými procesmi; ii) na tavenie, vrátane legovania, neželezných kovov vrátane kovového šrotu (zjemňovanie, liatie atď.) s taviacou kapacitou presahujúcou 4 tony denne pre olovo a kadmium alebo 20 ton denne pre ostatné kovy;

—	prevádzky na povrchovú úpravu kovov a plastov používajúce elektrolytický alebo chemický proces, kde objem používaných kadí presahuje 30 m3.

3.	Priemysel spracujúci minerály a horniny:

—	prevádzky na výrobu cementového slinku v rotačných peciach s výrobnou kapacitou presahujúcou 500 ton denne alebo vápna v rotačných peciach s výrobnou kapacitou presahujúcou 50 ton denne alebo iné pece presahujúce výrobnú kapacitu 50 ton denne,

—	prevádzky na výrobu azbestu a výrobkov obsahujúcich azbest,

—	prevádzky na výrobu skla vrátane sklených vlákien s taviacou kapacitou presahujúcou 20 ton denne,

—	prevádzky na tavenie minerálnych látok vrátane výroby minerálnych vlákien s taviacou kapacitou presahujúcou 20 ton denne,

—	prevádzky na výrobu keramických výrobkov vypálením, hlavne škridiel, tehál, žiaruvzdorných tehál, dlaždíc, kameniny alebo porcelánu, s výrobnou kapacitou presahujúcou 75 ton denne a/alebo kapacitou pece presahujúcou 4 m3 a úžitkovou kapacitou pece presahujúcou 300 kg/m3.

4.	Chemický priemysel: Výroba v zmysle kategórií činností uvedených v tomto odseku znamená výrobu látok alebo skupín látok uvedených v písmenách a) až g) v priemyselnom meradle:

a)

Chemické prevádzky na výrobu základných organických chemikálií, ako sú: i) jednoduché uhľovodíky (lineárne alebo cyklické, nasýtené alebo nenasýtené, alifatické alebo aromatické); ii) uhľovodíky obsahujúce kyslík, ako sú alkoholy, aldehyhy, ketóny, karboxylové kyseliny, estery, acetáty, étery, peroxidy, epoxidové živice; iii) uhľovodíky obsahujúce síru; iv) dusíkaté uhľovodíky, ako sú amíny, amidy, dusíkaté zlúčeniny, nitrozlúčeniny alebo zlúčeniny obsahujúce skupinu dusičnanovú, nitrilovú, kyanidovú alebo izokyanidovú; v) uhľovodíky obsahujúce fosfor; vi) halogénové uhľovodíky; vii) organokovové zlúčeniny; viii) základné plasty (polyméry, syntetické vlákna a vlákna na celulózovom základe); ix) syntetické gumy; x) farby a pigmenty; xi) povrchovo aktívne látky a surfaktanty.

b)

Chemické prevádzky pre výrobu základných anorganických chemikálií, ako sú: i) plyny, ako sú čpavok, chlór alebo chlorovodík, fluór alebo fluorovodík, oxidy uhlíka, zlúčeniny síry, oxidy dusíka, vodík, oxid siričitý, karbonylchlorid; ii) kyseliny, ako sú kyselina chrómová, kyselina fluorovodíková, kyselina fosforečná, kyselina dusičná, kyselina chlorovodíková, kyselina sírová, óleum, kyseliny obsahujúce síru; iii) zásady, ako sú hydroxid amónny, hydroxid draselný, hydroxid sodný; iv) soli, ako sú chlorid amónny, chlorečnan draselný, uhličitan draselný, uhličitan sodný, tetraboritan sodný, dusičnan strieborný; v) nekovy, oxidy kovov alebo iné anorganické zlúčeniny, ako sú karbid vápenatý, kremík, karbid kremičitý.

c)	Chemické prevádzky na výrobu fosforečných, dusíkatých a draselných hnojív (jednoduchých alebo kombinovaných).

d)	Chemické prevádzky na výrobu základných prostriedkov na ochranu rastlín a výrobu biocídov.

e)	Prevádzky využívajúce chemické alebo biologické procesy na výroby základných farmaceutických výrobkov.

f)	Chemické prevádzky na výrobu výbušnín.

g)	Chemické prevádzky, ktoré používajú chemické alebo biologické procesy na výrobu bielkovinových prídavných látok do krmív, kvasu a iných bielkovinových látok.

5.	Odpadové hospodárstvo:

—	prevádzky na spaľovanie, zhodnotenie, chemické spracovanie alebo skládkovanie nebezpečného odpadu,

—	prevádzky na spaľovanie komunálneho odpadu s kapacitou presahujúcou 3 tony za hodinu,

—	prevádzky na zneškodňovanie nie nebezpečného odpadu s kapacitou presahujúcou 50 ton za deň,

—	skládky prijímajúce viac ako 10 ton za deň alebo s celkovou kapacitou presahujúcou 25 000 ton, okrem skládok inertného odpadu.

6.	Čistiarne odpadových vôd s kapacitou presahujúcou ekvivalent 150 000 obyvateľov.

7.	Priemyselné podniky na:

a)	výrobu buničiny z dreva alebo podobných vláknitých materiálov;

b)	výrobu papiera a lepenky s výrobnou kapacitou presahujúcou 20 ton denne.

8.

a) Výstavba spojení pre diaľkovú železničnú dopravu alebo výstavba letísk (2) so základnou dĺžkou vzletovej a pristávacej dráhy 2 100 m alebo viac; b) výstavba diaľnic a ciest pre motorové vozidlá (3); c) výstavba nových štvor- a viacprúdových ciest, alebo prestavba a/alebo rozšírenie existujúcich dvoj- alebo menejprúdových ciest na štvor- a viacprúdové, kde takáto nová cesta alebo prestavovaný alebo rozširovaný úsek cesty by mal 10 km alebo viac nepretržitej dĺžky.

9.

a) Vnútrozemské vodné cesty a prístavy pre vnútrozemskú vodnú dopravu, ktoré dovoľujú plavbu lodí s výtlakom viac ako 1 350 ton; b) obchodné prístavy, prístaviská pre nakladanie a vykladanie spojené s pevninou a vonkajšie prístavy (okrem železničných), ktoré môžu prijať lode s výtlakom viac ako 1 350 ton.

10.	Odber podzemnej vody alebo systémy umelého dopĺňania podzemnej vody, kde ročný objem odobratej alebo doplnenej vody je rovný alebo presahuje 10 miliónov kubických metrov.

11.

a) Diela na prenos vody medzi povodiami riek s cieľom predchádzať nedostatku vody, keď množstvo presunutej vody presahuje 100 miliónov metrov kubických ročne.; b) v ostatných prípadoch diela na prenos vody medzi povodiami riek, keď viacročný priemerný prietok v oblasti odberu presahuje 2 000 miliónov metrov kubických ročne a keď množstvo presunutej vody presahuje 5 % tohto prietoku. V oboch prípadoch sú vylúčené prenosy pitnej vody potrubím.

12.	Ťažba ropy a zemného plynu pre komerčné účely, ak vyťažené množstvo presahuje 500 ton denne v prípade ropy a 500 000 metrov kubických denne v prípade zemného plynu.

13.	Priehrady a iné zariadenia určené na zadržiavanie alebo trvalé uskladnenie vody, kde nový alebo dodatočný objem zadržiavanej alebo uskladnenej vody presahuje 10 miliónov metrov kubických.

14.	Potrubia na dopravu plynu, ropy alebo chemikálií s priemerom väčším ako 800 mm a dĺžkou väčšou ako 40 km.

15.	Prevádzky pre intenzívny chov hydiny alebo ošípaných s viac ako: a) 40 000 miest pre hydinu; b) 2 000 miest pre produkciu ošípaných (nad 30 kg) alebo c) 750 miest pre prasnice.

16.	Kameňolomy a povrchová ťažba, ak plocha povrchu miesta ťažby presahuje 25 hektárov alebo ťažba rašeliny, kde plocha povrchu miesta presahuje 150 hektárov.

17.	Výstavba visutých vedení elektrického prúdu s napätím 220 kV alebo viac a s dĺžkou viac ako 15 km.

18.	Zariadenia na skladovanie ropy, petrochemických alebo chemických výrobkov s kapacitou väčšou ako 200 000 ton alebo viac.

19.

Ostatné činnosti: — prevádzky na predprípravu (činnosti, ako sú pranie, bielenie, mercerizácia) alebo farbenie vlákien alebo textílií, ak ich spracovateľská kapacita presahuje 10 ton denne, — prevádzky na výrobu koží, ak ich výrobná kapacita presahuje 12 ton hotových výrobkov denne. a) Bitúnky s výrobnou kapacitou väčšou ako 50 ton denne; b) spracovanie a úprava zameraná na výrobu potravín z: i) živočíšnych surovín (okrem mlieka) s produkčnou kapacitou hotových výrobkov väčšou ako 75 ton denne; ii) rastlinných surovín s produkčnou kapacitou hotových výrobkov väčšou ako 300 ton denne (priemerná hodnota vyrátaná za štvrťrok). c) Spracovanie a úprava mlieka, ak je množstvo spracúvaného mlieka väčšie ako 200 ton denne (priemerná hodnota vyrátaná za rok); — prevádzky na zneškodňovanie a spracovanie mŕtvych tiel zvierat a živočíšneho odpadu so spracovateľskou kapacitou presahujúcou 10 ton denne, — prevádzky na povrchovú úpravu látok, predmetov alebo výrobkov používajúce organické rozpúšťadlá, hlavne nanášanie ochranných náterov, tlač, natieranie, odmasťovanie, vodovzdorná úprava, kalibrácia (obrábanie na presnú veľkosť), maľovanie, čistenie alebo impregnácia so spotrebou viac ako 150 kg denne alebo viac ako 200 ton ročne, — prevádzky na výrobu uhlíka (uhlie pálené pri vysokej teplote) alebo elektrografitu spaľovaním alebo grafitizáciou.

20.	Ktorákoľvek činnosť neuvedená v odseku 1 — 19, kde je podľa vnútroštátneho práva zabezpečená účasť verejnosti v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

21.

Ustanovenia článku 6 odsek 1 písm. a) sa nevzťahujú na ktorýkoľvek z vyššie uvedených projektov vypracovaných iba alebo najmä pre vývoj a testovanie nových metód a výrobkov počas doby kratšej ako dva roky, pokým nie je pravdepodobné, že by mohli mať za následok nepriaznivé účinky na životné prostredie alebo zdravie.

22.	Akákoľvek zmena alebo rozšírenie činností, kde takáto zmena alebo rozšírenie splní kritériá/limity stanovené v tejto prílohe, bude predmetom článku 6 odsek 1 písm. a). Akákoľvek iná zmena alebo rozšírenie činností bude predmetom článku 6 odsek 1 písm. b).

---

(1)  Jadrové elektrárne a jadrové reaktory sa nepovažujú za takéto zariadenie, keď bolo všetko jadrové palivo a ostatné rádioaktivitou kontaminované prvky natrvalo odstránené z miesta prevádzky.

(2)  Na účely tohto dohovoru „letisko“ znamená letisko, ktoré vyhovuje definícii uvedenej v dohovore z Chicaga z roku 1944, ustanovujúcom Medzinárodnú civilnú leteckú organizáciu (ICAO) (príloha 14).

(3)  Na účely tohto dohovoru „rýchlostná komunikácia“ znamená cestu, ktorá vyhovuje definícii uvedenej v Európskej zmluve o hlavných európskych prepravných tepnách z 15. novembra 1975.

PRÍLOHA II

ARBITRÁŽ

1.	V prípade sporu postúpenému na arbitráž podľa článku 16 ods. 2 tohto dohovoru strana alebo strany oznámia sekretariátu predmet sporu a označia najmä články tohto dohovoru, o ktorých interpretáciu alebo aplikáciu ide. Sekretariát zašle obdržané informácie všetkým stranám tohto dohovoru.

2.

Arbitrážny súd pozostáva z troch členov. Žalujúca strana alebo strany, ako aj druhá strana alebo strany sporu si určia arbitra a takto navrhnutí arbitri určia spoločnou dohodou tretieho arbitra, ktorý bude predseda arbitrážneho súdu. Takto zvolený arbiter nesmie byť štátny príslušník ani jednej strany sporu, nesmie mať zvyčajné bydlisko na území ani jednej z týchto strán, nesmie byť zamestnaný žiadnou z nich, ani nesmie byť nijako inak do prípadu zainteresovaný.

3.	Ak nebol do dvoch mesiacov od určenia druhého arbitra určený predseda arbitrážneho súdu, výkonný tajomník Európskej hospodárskej komisie na požiadanie ktorejkoľvek strany sporu určí predsedu v rámci ďalšej dvojmesačnej lehoty.

4.

Ak si jedna zo strán sporu neurčí arbitra do dvoch mesiacov po obdržaní žiadosti, môže o tom druhá strana informovať výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie, ktorý určí predsedu arbitrážneho súdu v rámci ďalšej dvojmesačnej lehoty. Po svojom určení predseda arbitrážneho súdu požiada stranu, ktorá si neurčila arbitra, aby tak učinila do dvoch mesiacov. Ak tak v danej lehote neučiní, predseda o tom informuje výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie, ktorý toto určenie vykoná v rámci ďalšej dvojmesačnej lehoty.

5.	Arbitrážny súd rozhodne v súlade s medzinárodným právom a ustanoveniami tohto dohovoru.

6.	Každý arbitrážny súd vytvorený na základe ustanovení tejto prílohy vypracuje svoj rokovací poriadok.

7.	Rozhodnutia arbitrážneho súdu, procesné i o skutkovej podstate, sa prijímajú väčšinou hlasov jeho členov.

8.	Súd smie urobiť všetky primerané opatrenia na to, aby zistil fakty.

9.	Strany sporu budú uľahčovať prácu arbitrážneho súdu, a najmä, použijúc všetky svoje dostupné prostriedky: a) poskytnú mu všetky príslušné dokumenty, vybavenie a informácie; b) umožnia mu, ak to je potrebné, privolať svedkov alebo odborníkov a obdržať ich dôkazy.

10.	Strany a arbitri budú chrániť dôvernosť každej informácie, ktorú obdržali ako dôvernú počas pojednávania arbitrážneho súdu.

11.	Arbitrážny súd môže na žiadosť jednej zo strán odporučiť dočasné ochranné opatrenia.

12.	Ak sa jedna zo strán sporu nedostaví na pojednávanie arbitrážneho súdu alebo nie je schopná obhajoby, druhá strana smie požiadať súd, aby pokračoval v pojednávaní a vyniesol konečné rozhodnutie. Neprítomnosť strany alebo jej neschopnosť sa obhajovať nemôže predstavovať prekážku v pojednávaní.

13.	Arbitrážny súd smie prerokovať a určiť protinávrhy vyplývajúce priamo z podstaty veci sporu.

14.	Pokým arbitrážny súd nerozhodne inak z dôvodu jednotlivých okolností prípadu, súdne trovy, vrátane odmien členom súdu, sú znášané stranami sporu rovnakým dielom. Súd musí evidovať všetky svoje výdavky a musí stranám o nich poskytnúť záverečnú správu.

15.	Ktorákoľvek strana tohto dohovoru, ktorá má právny záujem na podstate veci sporu a ktorá by mohla byť ovplyvnená rozhodnutím o prípade, smie do pojednávania so súhlasom súdu zasahovať.

16.	Arbitrážny súd vydá svoje rozhodnutie do piatich mesiacov od dátumu, kedy bol ustanovený, pokým nezistí, že je nevyhnutné predĺžiť túto lehotu o dobu, ktorá by nemala presiahnuť päť mesiacov.

17.	K rozhodnutiu arbitrážneho súdu musí byť pripojené odôvodnenie. Rozhodnutie je konečné a záväzné pre všetky strany sporu. Arbitrážny súd zašle rozhodnutie stranám sporu a na sekretariát. Sekretariát zašle obdržané informácie všetkým stranám tohto dohovoru.

18.

Akýkoľvek spor, ktorý môže vzniknúť medzi stranami, týkajúci sa výkladu alebo vykonania rozhodnutia, smie byť podaný ktoroukoľvek stranou na arbitrážny súd, ktorý vyniesol rozhodnutie, alebo ak tento súd nemôže byť týmto zaviazaný, na ďalší arbitrážny súd, vytvorený na tento účel tým istým spôsobom, ako prvý.

DOHODA

Medzi Európskym spoločenstvom a Albánskou republikou o readmisii osôb s neoprávneným pobytom

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

EURÓPSKE SPOLOČENSTVO, ďalej len „Spoločenstvo“, a

ALBÁNSKA REPUBLIKA, ďalej len „Albánsko“,

ROZHODNUTÍ posilniť svoju spoluprácu s cieľom účinnejšieho boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu,

ŽELAJÚC si vytvoriť prostredníctvom tejto dohody a na základe reciprocity rýchle a účinné postupy na identifikáciu a bezpečný a usporiadaný návrat osôb, ktoré nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky na vstup, zdržiavanie sa alebo pobyt na území Albánska alebo jedného z členských štátov Európskej únie, a umožniť tranzit takýchto osôb v duchu spolupráce,

ZDÔRAZŇUJÚC, že táto dohoda sa nedotýka práv, povinností a záväzkov Spoločenstva, členských štátov Európskej únie a Albánska vyplývajúcich z medzinárodného práva, najmä z Európskeho dohovoru zo 4. novembra 1950 o ochrane ľudských práv, z Dohovoru z 28. júla 1951 a Protokolu z 31. januára 1967 o postavení utečencov a z medzinárodných nástrojov o vydávaní,

berúc do úvahy, že ustanovenia tejto dohody, ktorá patrí do rozsahu hlavy IV Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa nevzťahujú na Dánske kráľovstvo v súlade s Protokolom o postavení Dánska, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o založení Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva,

DOHODLI SA TAKTO:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto dohody:

a)	„členský štát“ znamená akýkoľvek členský štát Európskej únie, s výnimkou Dánskeho kráľovstva;

b)	„štátny príslušník členského štátu“ je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť, ako je definovaná na účely Spoločenstva;

c)	„štátny príslušník Albánska“ znamená každú osobu, ktorá má albánsku štátnu príslušnosť;

d)	„štátny príslušník tretej krajiny“ znamená každú osobu, ktorá má inú štátnu príslušnosť ako albánsku alebo jedného z členských štátov;

e)	„osoba bez štátnej príslušnosti“ znamená každú osobu, ktorá nemá štátnu príslušnosť;

f)	„povolenie k pobytu“ znamená povolenie akéhokoľvek druhu, vydané Albánskom alebo jedným z členských štátov, ktoré oprávňuje osobu k pobytu na ich území. To nezahŕňa dočasné povolenia na zdržiavanie sa na území v súvislosti s vybavovaním žiadosti o azyl alebo žiadosťou o povolenie k pobytu;

g)	„vízum“ znamená povolenie vydané alebo rozhodnutie prijaté Albánskom alebo jedným z členských štátov, ktoré sa vyžaduje na účely vstupu alebo tranzitu cez ich územia. To nezahŕňa letiskové tranzitné víza.

ODDIEL I

READMISNÉ ZÁVÄZKY ALBÁNSKA

Článok 2

Readmisia vlastných štátnych príslušníkov

1.   Albánsko opätovne prijme na žiadosť členského štátu a bez ďalších formalít, okrem tých, ktoré sú uvedené v tejto dohode všetky osoby, ktoré nespĺňajú, alebo prestali spĺňať platné podmienky na vstup, zdržiavanie sa alebo pobyt na území žiadajúceho členského štátu za predpokladu, že je dokázané alebo je možné dokázateľne predpokladať na základe poskytnutého evidentného svedectva, že sú štátnymi príslušníkmi Albánska.

To isté sa vzťahuje aj na osoby, ktoré boli pozbavené alebo ktoré sa zriekli albánskej štátnej príslušnosti od vstupu na územie členského štátu, pokiaľ takýmto osobám nebola príslušným členským štátom aspoň prisľúbená naturalizácia.

2.   Albánsko podľa potreby a bezodkladne vydá osobe, ktorej readmisia bola schválená, cestovný doklad požadovaný na jeho alebo jej návrat s dobou platnosti aspoň 6 mesiacov. Ak z právnych alebo faktických dôvodov nemožno príslušnú osobu prepraviť v čase platnosti cestovného dokladu, ktorý bol počiatočne vydaný, Albánsko do 14 kalendárnych dní predĺži platnosť cestovného dokladu, alebo podľa potreby vydá nový cestovný doklad s rovnakou dobou platnosti. Ak Albánsko do 14 dní nevydá cestovný doklad, nepredĺži jeho platnosť alebo ho, ak je to potrebné, neobnoví, predpokladá sa, že prijíma použitie štandardného cestovného dokladu EÚ na účely vyhostenia (1).

Článok 3

Readmisia štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti

1.   Albánsko opätovne prijme na žiadosť členského štátu a bez ďalších formalít, okrem tých, ktoré sú uvedené v tejto dohode, všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré nespĺňajú, alebo prestali spĺňať platné podmienky na vstup, zdržiavanie sa alebo pobyt na území žiadajúceho členského štátu za predpokladu, že je dokázané alebo je možné dokázateľne predpokladať na základe poskytnutého evidentného svedectva, že tieto osoby

a)	sú držiteľmi, alebo v čase vstupu boli držiteľmi platných víz alebo povolenia k pobytu vydaných Albánskom; alebo

b)	vstúpili na územie členských štátov po tom, čo sa zdržiavali na území Albánska alebo ním prechádzali.

2.   Povinnosť readmisie v odseku 1 sa neuplatňuje, ak

a)	štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti bola len v tranzitnom priestore medzinárodného letiska Albánska; alebo

b)

žiadajúci členský štát vydal príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátnej príslušnosti vízum alebo povolenie na pobyt pred alebo po vstupe na jeho územie, pokiaľ — táto osoba nie je držiteľom víz alebo povolenia na pobyt vydaných Albánskom s dlhšou dobou platnosti, alebo — víza alebo povolenie k pobytu vydané žiadajúcim členským štátom boli získané použitím falošných alebo pozmenených dokladov.

3.   Albánsko podľa potreby a bezodkladne vydá osobe, ktorej readmisia bola schválená, cestovné doklady požadované na jeho alebo jej návrat s dobou platnosti aspoň 6 mesiacov. Ak z právnych alebo faktických dôvodov nemožno príslušnú osobu prepraviť v dobe platnosti cestovného dokladu, ktorý bol počiatočne vydaný, Albánsko do 14 kalendárnych dní predĺži platnosť cestovného dokladu alebo podľa potreby vydá nový cestovný doklad s rovnakou dobou platnosti. Ak Albánsko do 14 dní nevydá cestovný doklad, nepredĺži jeho platnosť alebo ho, ak je to potrebné, neobnoví, predpokladá sa, že prijíma použitie štandardného cestovného dokladu EÚ na účely vyhostenia.

ODDIEL II

READMISNÉ POVINNOSTI SPOLOČENSTVA

Článok 4

Readmisia vlastných štátnych príslušníkov

1.   Členský štát opätovne prijme na žiadosť Albánska a bez ďalších formalít, okrem tých, ktoré sú uvedené v tejto dohode všetky osoby, ktoré nespĺňajú, alebo prestali spĺňať platné podmienky na vstup, zdržiavanie sa alebo pobyt na území Albánska, za predpokladu, že je dokázané alebo je možné dokázateľne predpokladať na základe poskytnutého evidentného svedectva, že sú štátnymi príslušníkmi toho členského štátu.

To isté sa vzťahuje aj na osoby, ktoré boli pozbavené alebo ktoré sa zriekli štátnej príslušnosti členského štátu od vstupu na územie Albánska, pokiaľ takýmto osobám nebola Albánskom aspoň prisľúbená naturalizácia.

2.   Členský štát podľa potreby a bezodkladne vydá osobe, ktorej readmisia bola schválená, cestovný doklad požadovaný na jeho alebo jej návrat s dobou platnosti aspoň 6 mesiacov. Ak z právnych alebo faktických dôvodov nemožno príslušnú osobu prepraviť v dobe platnosti cestovného dokladu, ktorý bol počiatočne vydaný, príslušný členský štát do 14 kalendárnych dní predĺži platnosť cestovného dokladu alebo podľa potreby vydá nový cestovný doklad s rovnakou dobou platnosti. Ak príslušný členský štát do 14 dní nevydá cestovný doklad, nepredĺži jeho platnosť alebo ho, ak je to potrebné, neobnoví, predpokladá sa, že prijíma použitie albánskeho dokladu na účely vyhostenia (2).

Článok 5

Readmisia štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti

1.   Členský štát opätovne prijme na žiadosť Albánska a bez ďalších formalít, okrem tých, ktoré sú uvedené v tejto dohode, všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ktoré nespĺňajú, alebo prestali spĺňať platné podmienky na vstup, zdržiavanie sa alebo pobyt na území Albánska za predpokladu, že je dokázané alebo je možné dokázateľne predpokladať na základe poskytnutého evidentného svedectva, že tieto osoby

a)	sú držiteľmi, alebo v čase vstupu boli držiteľmi platných víz alebo povolenia na pobyt vydaných žiadaným členským štátom; alebo

b)	vstúpili na územie Albánska po tom, čo sa zdržiavali na území žiadaného členského štátu, alebo ním prechádzali.

2.   Povinnosť readmisie v odseku 1 sa neuplatňuje, ak

a)	štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti bola len v tranzitnom priestore medzinárodného letiska žiadaného členského štátu; alebo

b)

Albánsko vydalo príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátnej príslušnosti vízum alebo povolenie na pobyt pred alebo po vstupe na jeho územie, pokiaľ — táto osoba nie je držiteľom víz alebo povolenia na pobyt vydaných žiadaným členským štátom s dlhšou dobou platnosti, alebo — víza alebo povolenie k pobytu vydané Albánskom boli získané použitím falošných alebo pozmenených dokladov.

3.   Povinnosť readmisie v odseku 1 sa vzťahuje na členský štát, ktorý vydal víza alebo povolenie na pobyt. Ak dva alebo viac členských štátov vydalo víza alebo povolenie na pobyt, povinnosť readmisie v odseku 1 sa vzťahuje na členský štát, ktorý vydal doklad s dlhšou dobou platnosti alebo, ak jednému alebo niekoľkým z nich už skončila doba platnosti, doklad, ktorý je stále platný. Ak skončila platnosť všetkým dokladom, povinnosť readmisie v odseku 1 sa vzťahuje na členský štát, ktorý vydal doklad s najneskorším skončením platnosti. Ak nemožno predložiť žiadne takéto dokumenty, povinnosť readmisie v odseku 1 sa vzťahuje na členský štát posledného odchodu.

4.   Členský štát podľa potreby a bezodkladne vydá osobe, ktorej readmisia bola schválená, cestovný doklad požadovaný na jeho alebo jej návrat s dobou platnosti aspoň šesť mesiacov. Ak z právnych alebo faktických dôvodov nemožno príslušnú osobu prepraviť v dobe platnosti cestovného dokladu, ktorý bol počiatočne vydaný, príslušný členský štát do 14 kalendárnych dní predĺži platnosť cestovného dokladu alebo podľa potreby vydá nový cestovný doklad s rovnakou dobou platnosti. Ak príslušný členský štát do 14 dní nevydá cestovný doklad, nepredĺži jeho platnosť alebo ho, ak je to potrebné, neobnoví, predpokladá sa, že prijíma použitie albánskeho dokladu na účely vyhostenia.

ODDIEL III

POSTUP PRI READMISII

Článok 6

Zásada

1.   Pokiaľ odsek 2 neustanovuje inak, na prevoz osoby, ktorá sa má opätovne prijať na základe jednej z povinností uvedených v článkoch 2 až 5 je potrebné predložiť žiadosť o readmisiu príslušnému orgánu žiadaného štátu.

2.   Žiadosť o readmisiu možno nahradiť písomným oznámením príslušnému orgánu žiadaného štátu v primeranej lehote pred návratom príslušnej osoby, za predpokladu, že osoba, ktorá sa má opätovne prijať je držiteľom platného cestovného dokladu a, kde je to uplatniteľné, platných víz alebo povolenia k pobytu žiadaného štátu.

Článok 7

Žiadosť o readmisiu

1.   Žiadosť o readmisiu obsahuje v čo najväčšom možnom rozsahu tieto informácie:

a)	osobné údaje osoby, ktorá sa má opätovne prijať (napr. krstné mená, priezviská, dátum narodenia a — ak je to možné — miesto narodenia, meno otca, meno matky a posledné miesto pobytu);

b)	údaje o spôsoboch, prostredníctvom ktorých sa zabezpečí dôkaz alebo evidentné svedectvo o štátnej príslušnosti, tranzite, podmienkach readmisie štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti a nezákonnom vstupe a pobyte.

2.   Žiadosť o readmisiu by mala obsahovať v čo najväčšom možnom rozsahu aj tieto informácie:

a)	vyhlásenie uvádzajúce, že osoba ktorá sa má prepraviť môže potrebovať pomoc alebo starostlivosť, za predpokladu, že príslušná osoba s vyhlásením výslovne súhlasila;

b)	akúkoľvek inú ochranu alebo bezpečnostné opatrenie, ktoré môže byť potrebné v prípade individuálnej prepravy.

3.   Spoločný formulár, ktorý sa má použiť na žiadosti o readmisiu je priložený ako príloha 5 k tejto dohode.

Článok 8

Dôkazné prostriedky týkajúce sa štátnej príslušnosti

1.   Dôkaz o štátnej príslušnosti podľa článku 2 ods. 1 a článku 4 ods. 1 možno poskytnúť najmä prostredníctvom akéhokoľvek dokladu uvedeného v prílohe 1 k tejto dohode, aj v prípade, ak doba ich platnosti už skončila. Ak sú takéto dokumenty predložené, členské štáty a Albánsko vzájomne uznajú štátnu príslušnosť bez toho, aby sa vyžadovalo ďalšie šetrenie. Dôkaz o štátnej príslušnosti nemožno poskytnúť prostredníctvom falošných dokladov.

2.   Evidentné svedectvo o štátnej príslušnosti podľa článku 2 ods. 1 a článku 4 ods. 1 možno poskytnúť najmä prostredníctvom akéhokoľvek dokumentu uvedeného v prílohe 2 k tejto dohode, aj v prípade, ak doba ich platnosti už skončila. Ak sú takéto dokumenty predložené, členské štáty a Albánsko považujú štátnu príslušnosť za určenú, ak nemôžu dokázať inak. Evidentné svedectvo o štátnej príslušnosti nemožno poskytnúť prostredníctvom falošných dokumentov.

3.   Ak nie je možné predložiť žiadny z dokumentov uvedených v prílohách 1 alebo 2, príslušné diplomatické a konzulárne zastupiteľstvá Albánska alebo príslušného členského štátu na požiadanie uskutočnia opatrenia na pohovor s osobu, ktorá sa má opätovne prijať bez neprimeraného oneskorenia, aby sa určila jej štátna príslušnosť.

Článok 9

Dôkazné prostriedky týkajúce sa štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti

1.   Dôkaz o podmienkach pre readmisiu štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti ustanovený v článku 3 ods. 1 a článku 5 ods. 1 možno poskytnúť najmä prostredníctvom akéhokoľvek dôkazného prostriedku uvedeného v prílohe 3 k tejto dohode; nemožno ho poskytnúť prostredníctvom falošných dokladov. Akékoľvek takéto dôkazy si členské štáty a Albánsko vzájomne uznajú bez toho, aby sa vyžadovalo ďalšie šetrenie.

2.   Evidentné svedectvo podmienok na readmisiu štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti ustanovené v článku 3 ods. 1 a článku 5 ods. 1 možno poskytnúť najmä prostredníctvom akéhokoľvek dôkazného prostriedku uvedeného v prílohe 4 k tejto dohode; nemožno ho poskytnúť prostredníctvom falošných dokladov. Ak je predložené takéto evidentné svedectvo, členské štáty a Albánsko považujú podmienky za splnené, ak nemôžu dokázať inak.

3.   Nezákonnosť vstupu, zdržiavania sa alebo pobytu sa určí prostredníctvom cestovných dokladov príslušnej osoby, v ktorých chýbajú potrebné víza alebo iné povolenie k pobytu na území žiadajúceho štátu. Vyhlásenie žiadajúceho štátu, že o príslušnej osobe sa zistilo, že nemá potrebné cestovné doklady, víza alebo povolenie k pobytu poskytuje rovnako aj evidentné svedectvo nezákonného vstupu, zdržiavania sa alebo pobytu.

Článok 10

Lehoty

1.   Žiadosť o readmisiu sa musí predložiť príslušnému orgánu žiadaného štátu najneskôr do jedného roka po tom, čo príslušný orgán žiadajúceho štátu zistil, že štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti nespĺňa, alebo prestala spĺňať platné podmienky na vstup, zdržiavanie sa alebo pobyt. Ak existujú právne alebo faktické prekážky pre včasné podanie žiadosti, na žiadosť žiadajúceho štátu sa lehota predĺži, ale len pokiaľ takéto prekážky stále existujú.

2.   Na žiadosť o readmisiu sa musí odpovedať bez zbytočného omeškania a v každom prípade najneskôr do 14 kalendárnych dní; pri odmietnutí žiadosti o readmisiu sa uvedú dôvody. Táto lehota začne plynúť dňom prijatia žiadosti o readmisiu. Ak v tejto lehote nebola poskytnutá odpoveď, preprava sa považuje za odsúhlasenú.

3.   Po vydaní súhlasu alebo prípadne po uplynutí lehoty 14 kalendárnych dní je príslušná osoba prepravená bez zbytočného omeškania a najneskôr do troch mesiacov. Na žiadosť žiadajúceho členského štátu možno túto lehotu predĺžiť o čas na vyriešenie právnych alebo praktických prekážok.

Článok 11

Postup pri preprave a spôsoby dopravy

1.   Pred vrátením osoby uskutočnia príslušné orgány Albánska a príslušného členského štátu písomné dojednania o dátume prepravy, mieste vstupu, prípadného sprievodu a o iných dôležitých informáciách o preprave.

2.   Nemožno zakázať žiadny dopravný prostriedok, letecký, pozemný ani námorný. Letecký návrat sa neobmedzuje na používanie štátnych prepravcov Albánska alebo členského štátu a môže sa uskutočniť využitím pravidelných alebo nepravidelných letov. V prípade návratu so sprievodom sa takýto sprievod neobmedzuje na oprávnené osoby žiadajúceho štátu, za predpokladu, že ide o oprávnené osoby z Albánska alebo iného členského štátu.

Článok 12

Readmisia omylom

Albánsko bezodkladne prevezme späť každú osobu, ktorú opätovne prijal členský štát a členský štát bezodkladne prevezme späť každú osobu, ktorú opätovne prijalo Albánsko, ak sa v období troch mesiacov po preprave príslušnej osoby zistí, že neboli splnené požiadavky ustanovené v článkoch 2 až 5 tejto dohody. V týchto prípadoch si príslušné orgány Albánska a príslušného členského štátu vzájomne poskytnú všetky dostupné informácie týkajúce sa skutočnej identity, štátnej príslušnosti alebo prepravnej cesty osoby, ktorá sa má vziať späť.

ODDIEL IV

TRANZITNÉ OPERÁCIE

Článok 13

Zásady

1.   Členské štáty a Albánsko by mali obmedziť tranzit štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti na prípady, keď nemožno takéto osoby vrátiť do cieľového štátu priamo.

2.   Albánsko povolí tranzit štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ak o to členský štát požiada a členský štát povolí tranzit príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ak o to Albánsko požiada, ak sú prechod cez možné iné štáty tranzitu a readmisia cieľovým štátom zaistené.

3.   Albánsko alebo členský štát môže odmietnuť tranzit

a)

ak štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti sa nachádza v nebezpečenstve, že bude vystavená mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu správaniu alebo trestaniu alebo trestu smrti alebo prenasledovaniu z rasových, náboženských dôvodov, pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie v cieľovom štáte alebo v tranzitnom štáte; alebo

b)	ak je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti vystavená trestnému stíhaniu alebo postihom v žiadanom štáte alebo v inom tranzitnom štáte; alebo

c)	z dôvodov verejného zdravia, vnútornej bezpečnosti, verejného poriadku alebo iných štátnych záujmov žiadaného štátu.

4.   Albánsko alebo členský štát môžu zrušiť vydané povolenie, ak sa následne vyskytnú alebo zistia okolnosti uvedené v odseku 3, ktoré bránia tranzitnej operácii, alebo ak už prechod cez možné tranzitné štáty alebo readmisia cieľovým štátom nie sú zaistené. V tomto prípade žiadajúci štát vezme späť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, podľa potreby a bezodkladne.

Článok 14

Postup pri tranzite

1.   Žiadosť o tranzitné operácie sa predkladá príslušnému orgánu žiadaného členského štátu písomne a obsahuje tieto informácie:

a)	druh tranzitu (letecký, pozemný, námorný), možné ďalšie tranzitné štáty a plánované cieľové miesto;

b)	osobné údaje príslušnej osoby (napr. meno, priezvisko, rodné meno, iné mená, ktoré používa/pod ktorými je známa alebo prezývky, dátum narodenia, pohlavie a — ak je to možné — miesto narodenia, štátnu príslušnosť, jazyk, typ a číslo cestovného dokladu);

c)	predpokladané miesto vstupu, čas prepravy a možné využitie sprievodu;

d)	vyhlásenie, že podľa názoru žiadajúceho členského štátu sú podmienky článku 13 ods. 2 splnené a že nie sú známe žiadne dôvody na odmietnutie podľa článku 13 ods. 3. Spoločný formulár, ktorý sa má použiť na žiadosti o tranzit je priložený ako príloha 6 k tejto dohode.

2.   Žiadaný štát písomne informuje do piatich kalendárnych dní písomne žiadajúci štát o prijatí, potvrdiac miesto vstupu a plánovaný čas prijatia, alebo informuje o odmietnutí prijatia a o dôvodoch tohto odmietnutia.

3.   Ak sa tranzitná operácia uskutočňuje letecky, osoba, ktorá sa má opätovne prijať a možný sprievod je vyňatý z povinnosti získať letiskové tranzitné vízum.

4.   Príslušné orgány žiadaného štátu po vzájomných poradách pomáhajú pri tranzitných operáciách, najmä zabezpečením dohľadu nad príslušnými osobami a poskytnutím vhodných opatrení na tento účel.

ODDIEL V

NÁKLADY

Článok 15

Náklady na dopravu a tranzit

Bez toho, aby bolo dotknuté právo príslušných orgánov vymáhať náklady spojené s readmisiou od osoby, ktorá sa má opätovne prijať alebo od tretích strán, všetky dopravné náklady vynaložené v súvislosti s readmisiou a tranzitnou operáciou podľa tejto dohody až po hranicu cieľového štátu nesie žiadajúci štát.

ODDIEL VI

OCHRANA ÚDAJOV A DOLOŽKA O NEOVPLYVŇOVANÍ

Článok 16

Ochrana údajov

Oznamovanie osobných údajov sa uskutoční iba ak je takéto oznamovanie potrebné na vykonávanie tejto dohody príslušnými orgánmi Albánska alebo členského štátu, v závislosti od prípadu. Spracovanie osobných údajov a nakladanie s nimi v konkrétnom prípade podlieha vnútroštátnym právnym predpisom Albánska, a ak dozor vykonáva príslušný orgán členského štátu, podlieha ustanoveniam smernice 95/46/ES (3) a vnútroštátnej právnej úprave toho členského štátu, ktorá bola prijatá podľa tejto smernice. Okrem toho sa uplatňujú tieto zásady:

a)	osobné údaje sa musia spracovať spravodlivo a zákonným spôsobom;

b)	osobné údaje sa musia zhromažďovať so špecifickým, výslovným a oprávneným účelom vykonávať túto dohodu a oznamujúci orgán ani prijímajúci orgán ich nesmú ďalej spracovávať spôsobom nezlučiteľným s týmto účelom;

c)

osobné údaje musia byť primerané, relevantné a nie nadbytočné z hľadiska účelu, na ktorý sa zbierajú a/alebo ďalej spracúvajú; oznamované osobné údaje sa môžu týkať iba: — osobných údajov osoby, ktorá sa má prepraviť (napr. mená, priezviská, akékoľvek predchádzajúce mená, iné mená, ktoré používa/pod ktorými je známa alebo prezývky, pohlavie, rodinný stav, dátum a miesto narodenia, súčasnú štátnu príslušnosť a všetky predchádzajúce), — pasu, preukazov totožnosti alebo vodičského preukazu (číslo, doba platnosti, dátum vydania, vydávajúci orgán, miesto vydania), — zastávok a cestovnej trasy, — iné informácie potrebné na identifikáciu osoby, ktorá sa má prepraviť alebo na preskúmanie požiadaviek readmisie podľa tejto dohody;

d)	osobné údaje musia byť presné a ak je to potrebné, musia sa aktualizovať;

e)	osobné údaje sa musia uchovávať vo formáte, ktorý neumožňuje identifikáciu osôb podľa údajov dlhšie, ako je potrebné na účel, pre ktorý sa údaje zhromaždili alebo pre ktorý sa ďalej spracovávali;

f)

oznamujúci orgán aj prijímajúci orgán prijmú všetky primerané kroky, aby riadne zabezpečili opravu, výmaz alebo zablokovanie osobných údajov, ak spracovanie nie je v súlade s ustanoveniami tohto článku, najmä preto, že údaje nie sú primerané, relevantné, presné alebo sú nadbytočné z hľadiska účelu spracovania. To zahŕňa aj oznámenie každej opravy, výmazu alebo zablokovania druhej strane;

g)	na základe žiadosti prijímajúci orgán informuje oznamujúci orgán o použití oznámených údajov a o výsledkoch, ktoré boli takto získané;

h)	osobné údaje možno oznamovať len príslušným orgánom. Ďalšie oznamovanie iným orgánom vyžaduje predchádzajúci súhlas oznamujúceho orgánu;

i)	oznamujúce a prijímajúce orgány majú povinnosť urobiť písomný záznam o oznámení a prijatí osobných údajov.

Článok 17

Doložka o neovplyvňovaní

1.   Táto dohoda sa nedotýka práv, povinností a záväzkov Spoločenstva, členských štátov a Albánska vyplývajúcich z medzinárodného práva a najmä z Európskeho dohovoru zo 4. novembra 1950 o ochrane ľudských práv, Dohovoru z 28. júla 1951 a Protokolu z 31. januára 1967 o postavení utečencov a z medzinárodných nástrojov o vydávaní.

2.   Nič v tejto dohode nebráni vráteniu osoby podľa iných formálnych alebo neformálnych dojednaní.

ODDIEL VII

VYKONÁVANIE A UPLATŇOVANIE

Článok 18

Spoločný readmisný výbor

1.   Zmluvné strany si poskytnú vzájomnú pomoc pri uplatňovaní a výklade tejto dohody. S týmto cieľom zriadia spoločný readmisný výbor (ďalej len „výbor“), ktorý bude mať úlohu najmä

a)	sledovať uplatňovanie tejto dohody;

b)	rozhodovať o vykonávacích opatreniach potrebných na jednotné uplatňovanie tejto dohody;

c)	zabezpečovať pravidelnú výmenu informácií o vykonávacích protokoloch vypracovaných jednotlivými členskými štátmi a Albánskom podľa článku 19;

d)	rozhodovať o zmenách a doplneniach príloh k tejto dohode;

e)	odporúčať zmeny a doplnenia tejto dohody.

2.   Rozhodnutia výboru sú pre zmluvné strany záväzné.

3.   Výbor je zložený zo zástupcov Spoločenstva a Albánska; Spoločenstvo zastupuje Komisia, ktorej pomáhajú experti z členských štátov.

4.   Výbor sa stretáva, ak je to potrebné, na žiadosť jednej zo zmluvných strán.

5.   Výbor vypracuje svoj rokovací poriadok.

Článok 19

Vykonávacie protokoly

1.   Albánsko a členský štát môžu vypracovať vykonávacie protokoly, ktoré sa týkajú pravidiel o

a)	určení príslušných orgánov, hraničných priechodov a výmene kontaktných bodov;

b)	podmienkach pre návraty so sprievodom vrátane tranzitu štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti so sprievodom;

c)	ďalších prostriedkoch a dokladoch okrem tých, ktoré sú uvedené v prílohách 1 až 4 k tejto dohode.

2.   Vykonávacie protokoly uvedené v odseku 1 nadobudnú platnosť až po tom, ako bol informovaný readmisný výbor uvedený v článku 18.

3.   Albánsko súhlasí s uplatňovaním akéhokoľvek ustanovenia vykonávacieho protokolu vypracovaného spolu s jedným členským štátom aj vo vzťahu s akýmkoľvek iným členským štátom, ak ten o to požiada.

Článok 20

Vzťah k bilaterálnym readmisným dohodám alebo dojednaniam členských štátov

Ustanovenia tejto dohody majú prednosť pred ustanoveniami akejkoľvek bilaterálnej dohody alebo dojednaniami o readmisii osôb s neoprávneným pobytom, ktoré boli alebo môžu byť podľa článku 19 uzavreté medzi jednotlivými členskými štátmi a Albánskom.

ODDIEL VIII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 21

Územné uplatňovanie

1.   Pokiaľ odsek 2 neustanovuje inak, táto dohoda sa uplatňuje na území, na ktorom platí Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, a na území Albánska.

2.   Táto zmluva sa neuplatňuje na území Dánskeho kráľovstva.

Článok 22

Nadobudnutie platnosti, trvanie a ukončenie

1.   Túto dohodu ratifikujú alebo schvália zmluvné strany v súlade so svojimi príslušnými postupmi.

2.   Pokiaľ odsek 3 neustanovuje inak, táto dohoda nadobúda platnosť prvý deň druhého mesiaca po dni, keď si zmluvné strany navzájom oznámili, že postupy uvedené v prvom odseku sú ukončené.

3.   Články 3 a 5 tejto dohody nadobudnú platnosť 2 roky po dni uvedenom v odseku 2.

4.   Táto dohoda sa uzatvára na dobu neurčitú.

5.   Každá zmluvná strana môže túto dohodu vypovedať oficiálnym oznámením druhej zmluvnej strane. Táto dohoda sa prestane uplatňovať šesť mesiacov po dni takéhoto oznámenia.

Článok 23

Prílohy

Prílohy 1 až 6 tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto dohody.

---

(1)  Odporúčanie Rady z 30. novembra 1994 o prijatí štandardného cestovného dokladu na vyhostenie štátnych príslušníkov tretích krajín (Ú. v. ES C 274, 19.9.1996, s. 18).

(2)  Schválený predpisom č. 553 z 19. novembra 2003 úradujúceho ministra zahraničných vecí o vydávaní preukazov albánskymi zastupiteľstvami na návrat do Albánska.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31). Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

PRÍLOHA 1

Spoločný zoznam dokladov, ktorých predloženie sa považuje za dôkaz o štátnej príslušnosti

(Článok 2 ods. 1; článok 3 ods. 1; článok 4 ods. 1; a článok 5 ods. 1)

—	pasy akéhokoľvek druhu (štátne pasy, diplomatické pasy, služobné pasy, skupinové pasy a náhradne pasy vrátane detských pasov),

—	preukazy totožnosti akéhokoľvek druhu (vrátane dočasných a provizórnych),

—	služobné knižky a vojenské preukazy totožnosti,

—	námornícke registračné knižky a kapitánske služobné karty,

—	osvedčenia o občianstve a iné úradné doklady, ktoré uvádzajú občianstvo alebo sa o ňom zmieňujú.

PRÍLOHA 2

Spoločný zoznam dokumentov, ktorých predloženie sa považuje za evidentné svedectvo o štátnej príslušnosti

(Články 2 ods. 1; článok 3 ods. 1; článok 4 ods. 1; a článok 5 ods. 1)

—	fotokópie akéhokoľvek dokladu uvedeného v prílohe 1 k tejto dohode,

—	vodičské preukazy alebo ich fotokópie,

—	rodné listy alebo ich fotokópie,

—	zamestnanecké preukazy alebo ich fotokópie,

—	svedecké výpovede,

—	vyhlásenia príslušnej osoby a jazyk, ktorým hovorí, vrátane použitia výsledku úradnej skúšky,

—	akýkoľvek iný dokument, ktorý môže napomôcť určeniu štátnej príslušnosti príslušnej osoby.

PRÍLOHA 3

Spoločný zoznam dokladov, ktoré sa považujú za dôkaz podmienok na readmisiu štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti

(Článok 3 ods. 1, článok 5 ods. 1)

—	vstupné/výstupné pečiatky alebo podobné potvrdenie v cestovnom doklade príslušnej osoby alebo iný dôkaz vstupu/výstupu (napr. fotografický),

—

doklady, osvedčenia a účty akéhokoľvek druhu (napr. hotelové účty, pozvánky na lekárske alebo nemocničné ošetrenie, preukazy na vstup do verejných/súkromných inštitúcií, zmluvy o prenájme áut, potvrdenia o použití kreditnej karty atď.), ktoré jasne dokazujú, že príslušná osoba sa zdržiavala na území žiadaného štátu,

—	lístky a/alebo zoznamy cestujúcich z ciest lietadlom, vlakom, autobusom alebo loďou, ktoré dokazujú prítomnosť a cestovnú trasu príslušnej osoby na území žiadaného štátu,

—	informácie dokazujúce, že príslušná osoba použila kuriérske služby alebo služby cestovnej kancelárie,

—	úradné vyhlásenia najmä zamestnancov hraničných orgánov a iných svedkov, ktorí môžu dosvedčiť, že príslušná osoba prekročila hranicu,

—	úradné vyhlásenie príslušnej osoby v súdnom alebo správnom konaní.

PRÍLOHA 4

Spoločný zoznam dokladov, ktoré sa považujú za evidentné svedectvo podmienok na readmisiu štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti

(Článok 3 ods. 1, článok 5 ods. 1)

—	opis miesta a okolností, za ktorých bola príslušná osoba zadržaná po vstupe na územie žiadajúceho štátu, ktorý vydal príslušný orgán tohto štátu,

—	informácie týkajúce sa totožnosti a/alebo pobytu osoby, ktoré poskytla medzinárodná organizácia,

—	správy/potvrdenie informácií rodinnými príslušníkmi, spolucestujúcimi atď.,

—	vyhlásenie príslušnej osoby.

PRÍLOHA 5

PRÍLOHA 6

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE O VZŤAHU K BUDÚCEJ DOHODE O STABILIZÁCII A PRIDRUŽENÍ

Strany berú na vedomie, že sa 31. januára 2003 začali rokovania o uzavretí dohody o stabilizácii a pridružení (DSP) medzi Albánskom na jednej strane a Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, ktorá bude tiež obsahovať ustanovenia o prevencii a kontrole nelegálneho prisťahovalectva a o readmisii. Strany preto súhlasia, že táto dohoda sa bude plne zohľadňovať v príslušných ustanoveniach DSP.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE K ČLÁNKU 3

Strany berú na vedomie, že povinnosť readmisie voči štátnym príslušníkom tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, ktoré sú držiteľmi platných víz vydaných Albánskom [článok 3 ods. 1 písm. a) tejto dohody], sa uplatňuje, iba ak boli víza použité na vstup na územie Albánska.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE K ČLÁNKU 18

Zasadnutie Spoločného readmisného výboru sa uskutoční, vždy keď to bude možné, súbežne s príslušným podvýborom zriadeným podľa budúcej dohody o stabilizácii a pridružení.

Informuje tento podvýbor o svojej práci.

Rokovacie pravidlá Spoločného readmisného výboru sú zlučiteľné s rokovacími pravidlami uvedeného podvýboru.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE O DÁNSKU

Zmluvné strany berú na vedomie, že táto dohoda sa neuplatňuje na území Dánskeho kráľovstva, ani sa nevzťahuje na štátnych príslušníkov Dánskeho kráľovstva. Za týchto okolností je vhodné, aby Albánsko a Dánsko uzavreli readmisnú dohodu s rovnakými podmienkami, aké sú v tejto dohode.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE O ISLANDE A NÓRSKU

Zmluvné strany berú na vedomie úzky vzťah medzi Európskym spoločenstvom a Islandom a Nórskom, najmä v zmysle dohody z 18. mája 1999 o pridružení týchto krajín pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji Schengenského acquis. Za týchto okolností je vhodné, aby Albánsko uzavrelo readmisnú dohodu s Islandom a Nórskom s rovnakými podmienkami, aké sú v tejto dohode.

PREKLAD

DOHODA

Medzi Európskym spoločenstvom a Srílanskou demokratickou socialistickou republikou o readmisii osôb s neoprávneným pobytom

EURÓPSKE SPOLOČENSTVO, ďalej len „Spoločenstvo“,

a

SRÍLANSKÁ DEMOKRATICKÁ SOCIALISTICKÁ REPUBLIKA, ďalej len „Srí Lanka“,

ďalej len „zmluvné strany“,

ROZHODNUTÉ posilniť svoju spoluprácu s cieľom účinnejšieho boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu,

ZNEPOKOJENÉ výrazným zvýšením činností skupín organizovaného zločinu v pašovaní prisťahovalcov a ďalšími súvisiacimi trestnými činnosťami,

ŽELAJÚC si vytvoriť prostredníctvom tejto dohody a na základe reciprocity rýchle a účinné postupy na identifikáciu a bezpečný a usporiadaný návrat osôb, ktoré nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky na vstup, prítomnosť alebo pobyt na území Srí Lanky alebo jedného z členských štátov Európskej únie, a umožniť tranzit takýchto osôb v duchu spolupráce,

ZDÔRAZŇUJÚC, že táto dohoda sa nedotýka práv, záväzkov a povinností Spoločenstva, členských štátov Európskej únie a Srí Lanky podľa medzinárodného práva,

BERÚC DO ÚVAHY, že ustanovenia tejto dohody, ktorá patrí do pôsobnosti hlavy IV Zmluvy o založení Európskeho Spoločenstva, sa nevzťahujú na Dánske kráľovstvo v súlade s Protokolom o postavení Dánska, pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho Spoločenstva,

DOHODLI SA TAKTO:

Článok 1

Definície

Na účely tejto dohody:

a)	„Členský štát“ znamená akýkoľvek členský štát Európskej únie, s výnimkou Dánskeho kráľovstva.

b)	„Štátny príslušník členského štátu“ je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu, ako je definovaná na účely Spoločenstva.

c)	„Štátny príslušník Srí Lanky“ znamená každú osobu, ktorá má srílanské štátne občianstvo.

d)	„Štátny príslušník tretej krajiny“ znamená každú osobu, ktorá má inú štátnu príslušnosť alebo iné štátne občianstvo ako srílanské alebo jedného z členských štátov.

e)

„Osoba bez štátnej príslušnosti“ znamená každú osobu, ktorá nemá štátnu príslušnosť. To nezahŕňa osoby, ktoré boli pozbavené alebo ktoré sa zriekli svojej štátnej príslušnosti od vstupu na územie Srí Lanky alebo jedného z členských štátov, pokiaľ takýmto osobám nebola týmto štátom prisľúbená aspoň naturalizácia.

f)	„Oprávnenie na pobyt“ znamená povolenie akéhokoľvek druhu vydané Srí Lankou alebo jedným z členských štátov, ktoré oprávňuje osobu na pobyt na ich území. To nezahŕňa dočasné dovolenia na zdržiavanie sa na území v súvislosti s vybavovaním žiadosti o azyl alebo žiadosťou o oprávnenie na pobyt.

g)	„Vízum“ znamená oprávnenie vydané alebo rozhodnutie prijaté Srí Lankou alebo jedným z členských štátov, ktoré sa vyžaduje na účely vstupu alebo tranzitu cez ich územia. To nezahŕňa letiskové tranzitné víza.

ODDIEL I

READMISNÉ POVINNOSTI SRÍ LANKY

Článok 2

Readmisia vlastných štátnych príslušníkov

1.   Srí Lanka opätovne prijme na žiadosť členského štátu a bez ďalších formalít, okrem tých, ktoré sú uvedené v tejto dohode všetky osoby, ktoré nespĺňajú alebo prestali spĺňať platné podmienky na vstup, prítomnosť alebo pobyt na území žiadajúceho členského štátu za predpokladu, že je dokázané alebo je z predložených dôkazov na prvý pohľad zrejmé, že sú štátnymi príslušníkmi Srí Lanky.

2.   Na požiadanie členského štátu vydá Srí Lanka, ak je to potrebné, a bezodkladne osobe, ktorá sa má znovu prijať, cestovný doklad vyžadovaný na jej návrat, ktorý má dobu platnosti aspoň 6 mesiacov. Ak z právnych alebo faktických dôvodov nemožno dotknutú osobu prepraviť počas doby platnosti cestovného dokladu, ktorý bol počiatočne vydaný, Srí Lanka predĺži platnosť cestovného dokladu alebo podľa potreby vydá urýchlene nový cestovný doklad s rovnakou dobou platnosti, zvyčajne do 14 kalendárnych dní a najneskôr do 30 kalendárnych dní. Ak Srí Lanka nepotvrdila prijatie žiadosti členského štátu do 30 kalendárnych dní, predpokladá sa, že prijíma použitie spoločného dočasného cestovného dokladu na účely navrátenia, ktorý je pripojený ako príloha 7 k tejto dohode.

Článok 3

Readmisia štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti

1.   Srí Lanka opätovne prijme na žiadosť členského štátu a bez ďalších formalít, okrem tých, ktoré sú uvedené v tejto dohode, všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ktoré nespĺňajú alebo prestali spĺňať platné podmienky na vstup, prítomnosť alebo pobyt na území žiadajúceho členského štátu za predpokladu, že je dokázané alebo je z predložených dôkazov na prvý pohľad zrejmé, že tieto osoby:

a)	boli v čase vstupu držiteľmi platného víza alebo oprávnenia k pobytu vydaného Srí Lankou, alebo

b)	vstúpili na územie členských štátov nezákonne prichádzajúc priamo z územia Srí Lanky. V zmysle tohto pododseku prichádza osoba priamo zo Srí Lanky, ak pricestovala na územie členských štátov lietadlom alebo loďou bez toho, aby medzitým vstúpila do inej krajiny.

2.   Povinnosť readmisie podľa odseku 1 sa neuplatňuje, ak:

a)	štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti bola len v tranzitnom priestore medzinárodného letiska v Kolambe, alebo

b)	žiadajúci členský štát vydal štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátnej príslušnosti vízum alebo oprávnenie na pobyt pred alebo po vstupe na jeho územie, pokiaľ táto osoba nie je držiteľom víza alebo povolenia na pobyt vydaného Srí Lankou s dlhšou dobou platnosti.

3.   Na požiadanie členského štátu vydá Srí Lanka, ak je to potrebné, a bezodkladne osobe, ktorá sa má znovu prijať, cestovný doklad vyžadovaný na jej návrat, ktorý má dobu platnosti aspoň šesť mesiacov. Ak z právnych alebo faktických dôvodov nemožno dotknutú osobu prepraviť počas doby platnosti cestovného dokladu, ktorý bol počiatočne vydaný, Srí Lanka vydá urýchlene nový cestovný doklad s rovnakou lehotou platnosti, zvyčajne do 14 kalendárnych dní a najneskôr do 30 kalendárnych dní. Ak Srí Lanka nepotvrdila prijatie žiadosti členského štátu do 30 kalendárnych dní, predpokladá sa, že prijíma použitie spoločného dočasného cestovného dokladu na účely navrátenia, ktorý je pripojený ako príloha 7 k tejto dohode.

ODDIEL II

READMISNÉ POVINNOSTI SPOLOČENSTVA

Článok 4

Readmisia vlastných štátnych príslušníkov

1.   Členský štát opätovne prijme na žiadosť Srí Lanky a bez ďalších formalít, okrem tých, ktoré sú uvedené v tejto dohode, všetky osoby, ktoré nespĺňajú alebo prestali spĺňať platné podmienky na vstup, prítomnosť alebo pobyt na území Srí Lanky, za predpokladu, že je dokázané alebo je z predložených dôkazov na prvý pohľad zrejmé, že sú štátnymi príslušníkmi toho členského štátu.

2.   Na požiadanie Srí Lanky vydá členský štát, ak je to potrebné a bezodkladne osobe, ktorá sa má znovu prijať, cestovný doklad vyžadovaný na jej návrat, ktorý má dobu platnosti aspoň 6 mesiacov. Ak z právnych alebo faktických dôvodov nemožno dotknutú osobu prepraviť počas doby platnosti cestovného dokladu, ktorý bol počiatočne vydaný, dotknutý členský štát predĺži platnosť cestovného dokladu alebo podľa potreby vydá urýchlene nový cestovný doklad s rovnakou dobou platnosti, zvyčajne do 14 kalendárnych dní a najneskôr do 30 kalendárnych dní. Ak dotknutý členský štát nepotvrdil prijatie žiadosti Srí Lanky do 30 kalendárnych dní, predpokladá sa, že prijíma použitie spoločného dočasného cestovného dokladu na účely navrátenia, ktorý je pripojený ako príloha 7 k tejto dohode.

Článok 5

Readmisia štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti

1.   Členský štát opätovne prijme na žiadosť Srí Lanky a bez ďalších formalít, okrem tých, ktoré sú uvedené v tejto dohode, všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ktoré nespĺňajú alebo prestali spĺňať platné podmienky na vstup, prítomnosť alebo pobyt na území Srí Lanky, za predpokladu, že je dokázané alebo je z predložených dôkazov na prvý pohľad zrejmé, že tieto osoby:

a)	boli v čase vstupu držiteľmi platného víza alebo oprávnenia k pobytu vydaného dožiadaným členským štátom, alebo

b)	vstúpili na územie Srí Lanky, nezákonne prichádzajúc priamo z územia dožiadaného členského štátu. V zmysle tohto pododseku prichádza osoba priamo z územia dožiadaného členského štátu, ak pricestovala na Srí Lanku lietadlom alebo loďou bez toho, aby medzitým vstúpila do inej krajiny.

2.   Povinnosť readmisie podľa odseku 1 sa neuplatňuje, ak:

a)	štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti bola len v tranzitnom priestore medzinárodného letiska dožiadaného členského štátu, alebo

b)	Srí Lanka vydala príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátnej príslušnosti vízum alebo oprávnenie na pobyt pred alebo po vstupe na jej územie, pokiaľ táto osoba nie je držiteľom víza alebo povolenia na pobyt vydaného dožiadaným členským štátom s dlhšou dobou platnosti.

3.   Ak dva alebo viac členských štátov vydalo vízum alebo oprávnenie na pobyt, povinnosť readmisie podľa odseku 1 sa vzťahuje na členský štát, ktorý vydal doklad s dlhšou dobou platnosti alebo, ak jednému alebo niekoľkým z nich už uplynula doba platnosti, doklad, ktorý je stále platný. Ak uplynula platnosť všetkým dokladom, povinnosť readmisie v odseku 1 sa vzťahuje na členský štát, ktorý vydal doklad s najneskorším uplynutím platnosti.

4.   Na požiadanie Srí Lanky vydá členský štát, ak je to potrebné, a bezodkladne osobe, ktorá sa má znovu prijať, cestovný doklad vyžadovaný na jej návrat, ktorý má dobu platnosti aspoň šesť mesiacov. Ak z právnych alebo faktických dôvodov nemožno dotknutú osobu prepraviť počas doby platnosti cestovného dokladu, ktorý bol počiatočne vydaný, dotknutý členský štát vydá urýchlene nový cestovný doklad s rovnakou dobou platnosti, zvyčajne do 14 kalendárnych dní a najneskôr do 30 kalendárnych dní. Ak dotknutý členský štát nepotvrdil prijatie žiadosti Srí Lanky do 30 kalendárnych dní, predpokladá sa, že prijíma použitie spoločného dočasného cestovného dokladu na účely navrátenia, ktorý je pripojený ako príloha 7 k tejto dohode.

ODDIEL III

POSTUP PRI READMISII

Článok 6

Zásada

1.   Pokiaľ odsek 2 neustanovuje inak, akýkoľvek prevoz osoby, ktorá sa má opätovne prijať na základe jednej z povinností podľa článkov 2 až 5, vyžaduje predloženie žiadosti o readmisiu príslušnému orgánu dožiadaného štátu.

2.   Žiadosť o readmisiu možno nahradiť písomným oznámením dožiadanej zmluvnej strane v primeranej lehote pred návratom dotknutej osoby, za predpokladu, že:

a)	osoba, ktorá sa má opätovne prijať, je držiteľom platného cestovného dokladu a, kde je to uplatniteľné, platného víza alebo oprávnenia k pobytu dožiadaného štátu, a

b)	osoba, ktorá sa má opätovne prijať, je ochotná sa vrátiť do dožiadaného štátu.

Článok 7

Žiadosť o readmisiu

1.   Žiadosť o readmisiu má v čo najväčšom možnom rozsahu obsahovať tieto informácie:

a)

osobné údaje osoby, ktorá sa má opätovne prijať [napr. meno, priezvisko, rodné priezvisko, predchádzajúce mená, prezývky alebo pseudonymy, dátum a miesto narodenia, pohlavie, fyzický opis, meno otca a matky, súčasnú a predchádzajúce štátne príslušnosti, jazyk, rodinný stav, mená manžela/manželky, detí (ak sú) alebo iných príbuzných, posledné miesto bydliska, číslo pasu alebo preukazu totožnosti, vodičský preukaz, navštevované školy];

b)	uvedenie prostriedkov, ktorými sa poskytne dôkaz alebo z ktorých sú na prvý pohľad zrejmé štátna príslušnosť, tranzit, nezákonný vstup a pobyt.

2.   Žiadosť o readmisiu by mala v čo najväčšom možnom rozsahu obsahovať aj tieto informácie:

a)	vyhlásenie uvádzajúce, že osoba, ktorá sa má prepraviť môže, potrebovať pomoc alebo starostlivosť, za predpokladu, že dotknutá osoba s vyhlásením výslovne súhlasila;

b)	akúkoľvek inú ochranu alebo bezpečnostné opatrenie, ktoré môže byť potrebné v prípade individuálnej prepravy.

3.   Spoločný formulár, ktorý sa má použiť na žiadosti o readmisiu, tvorí prílohu 5 k tejto dohode.

Článok 8

Dôkazné prostriedky týkajúce sa štátnej príslušnosti

1.   Dôkaz o štátnej príslušnosti podľa odseku 1 článkov 2 a 4 možno poskytnúť najmä prostredníctvom dokladov uvedených v prílohe 1 k tejto dohode aj v prípade, ak doba ich platnosti už uplynula. Ak sú takéto dokumenty predložené, členské štáty a Srí Lanka vzájomne uznajú štátnu príslušnosť bez toho, aby sa vyžadovalo ďalšie šetrenie. Dôkaz o štátnej príslušnosti nemožno poskytnúť prostredníctvom falošných dokladov.

2.   Dôkaz, z ktorého je na prvý pohľad zrejmé štátna príslušnosť podľa odseku 1 článkov 2 a 4, možno poskytnúť najmä prostredníctvom dokumentov uvedených v prílohe 2 k tejto dohode aj v prípade, ak doba ich platnosti už uplynula. Dôkaz, z ktorého je na prvý pohľad zrejmá štátna príslušnosť, nemožno poskytnúť prostredníctvom falošných dokumentov.

3.   Okrem prípadov dostupnosti autentických dokladov uvedených v prílohe I môžu príslušné diplomatické zastupiteľstvá Srí Lanky alebo dotknutého členského štátu, kedykoľvek je to potrebné a na požiadanie, uskutočniť opatrenia na pohovor s osobu, ktorá sa má opätovne prijať, bez zbytočného odkladu, aby sa určila jej štátna príslušnosť.

Článok 9

Dôkazné prostriedky týkajúce sa štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti

1.   Dôkaz o podmienkach pre readmisiu štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti ustanovený v odseku 1 článkov 3 a 5 sa poskytne najmä prostredníctvom dôkazného prostriedku uvedeného v prílohe 3 k tejto dohode; nemožno ho poskytnúť prostredníctvom falošných dokladov. Akýkoľvek takýto dôkaz si zmluvné strany vzájomne uznajú bez toho, aby sa vyžadovalo ďalšie šetrenie.

2.   Dôkaz, z ktorého sú na prvý pohľad zrejmé podmienky na readmisiu štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti ustanovené v odseku 1 článku 3 a článku 5, sa poskytne najmä prostredníctvom dôkazného prostriedku uvedeného v prílohe 4 k tejto dohode; nemožno ho poskytnúť prostredníctvom falošných dokumentov. Ak je predložený takýto dôkaz, členské štáty a Srí Lanka považujú podmienky za splnené, ak nemôžu dokázať opak. V sporných prípadoch uskutočnia zmluvné strany konzultáciu s cieľom pohovoru s osobu, ktorá sa má opätovne prijať, bez zbytočného odkladu.

3.   Nezákonnosť vstupu, prítomnosti alebo pobytu sa určí prostredníctvom cestovných dokladov dotknutej osoby, v ktorých chýba potrebné vízum alebo iné oprávnenie k pobytu na území žiadajúceho štátu. Vyhlásenie žiadajúceho štátu, že o dotknutej osobe sa zistilo, že nemá potrebné cestovné doklady, vízum alebo oprávnenie k pobytu poskytuje rovnako aj dôkaz, z ktorého je na prvý pohľad zrejmý nezákonný vstup, prítomnosť alebo pobyt.

Článok 10

Lehoty

1.   Žiadosť o readmisiu sa musí predložiť príslušnému orgánu dožiadaného štátu najneskôr do jedného roka po tom, čo príslušný orgán žiadajúceho štátu zistil, že štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti nespĺňa alebo prestala spĺňať platné podmienky na vstup, prítomnosť alebo pobyt. Ak existujú právne alebo faktické prekážky pre včasné podanie žiadosti, lehota sa na požiadanie predĺži, ale len pokiaľ takéto prekážky neprestanú existovať.

2.   Na žiadosť o readmisiu sa musí odpovedať bez zbytočného odkladu a zvyčajne v lehote 15 kalendárnych dní a najneskôr do 30 kalendárnych dní; pri zamietnutí žiadosti o readmisiu sa uvedú dôvody. Táto lehota začne plynúť dňom prijatia žiadosti o readmisiu. Ak v tejto lehote nebolo poskytnuté potvrdenie o prijatí, prevoz sa považuje za odsúhlasený.

3.   Po vydaní súhlasu alebo prípadne ak nebolo poskytnuté žiadne potvrdenie v lehote 30 kalendárnych dní, dotknutá osoba je prepravená bez zbytočného odkladu a najneskôr do troch mesiacov. Na žiadosť možno túto lehotu predĺžiť o čas, ktorý bol potrebný na vyriešenie právnych alebo praktických prekážok.

Článok 11

Postup pri prevoze a spôsoby dopravy

1.   Pred vrátením osoby uskutočnia príslušné orgány Srí Lanky a dotknutého členského štátu písomné dojednania o dátume prepravy, mieste vstupu, prípadného sprievodu a o iných informáciách dôležitých z hľadiska prevozu.

2.   Nemožno zakázať žiadny dopravný prostriedok, letecký, pozemný ani námorný. Letecký návrat sa neobmedzuje na používanie štátnych prepravcov zmluvných strán a môže sa uskutočniť využitím pravidelných alebo nepravidelných letov. V prípade návratu so sprievodom sa takýto sprievod neobmedzuje na oprávnené osoby žiadajúceho štátu, za predpokladu, že ide o oprávnené osoby zo Srí Lanky alebo niektorého členského štátu. Srí Lanka a dotknutý členský štát uskutočnia predbežné vzájomné konzultácie o postupe pri nepravidelných letoch.

ODDIEL IV

TRANZIT

Článok 12

Zásady

1.   Členské štáty a Srí Lanka by mali obmedziť tranzit štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti na prípady, keď nemožno takéto osoby vrátiť do cieľového štátu priamo.

2.   Srí Lanka umožní tranzit štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ak o to členský štát požiada a členský štát povolí tranzit príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ak o to Srí Lanka požiada, ak sú prechod cez možné iné štáty tranzitu a readmisia cieľovým štátom zaistené.

3.   Srí Lanka alebo členský štát môže zamietnuť tranzit

a)	ak je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti vystavená riziku prenasledovania alebo môže byť vystavená trestnému stíhaniu alebo postihom v inom tranzitnom štáte alebo v cieľovom štáte, alebo jej môže hroziť trestné stíhanie na území dožiadaného štátu, alebo

b)	z dôvodov verejného zdravia, vnútornej bezpečnosti, verejného poriadku alebo iných štátnych záujmov dožiadaného štátu.

4.   Srí Lanka alebo členský štát môžu zrušiť akékoľvek vydané oprávnenie, ak sa následne vyskytnú alebo zistia okolnosti uvedené v odseku 3, ktoré bránia tranzitu, alebo ak prechod cez možné tranzitné štáty alebo readmisia cieľovým štátom už nie sú zaistené.

Článok 13

Postup pri tranzite

1.   Žiadosť o tranzit musí byť predložená príslušným orgánom písomne a musí obsahovať tieto informácie:

a)	druh tranzitu (letecký, pozemný, námorný), možné ďalšie tranzitné štáty a plánované cieľové miesto;

b)	osobné údaje dotknutej osoby (napr. meno, priezvisko, rodné meno, prezývky alebo pseudonymy, dátum narodenia, pohlavie a — ak je to možné — miesto narodenia, štátnu príslušnosť, jazyk, druh a číslo cestovného dokladu);

c)	predpokladané miesto vstupu, čas prepravy a možné využitie sprievodu;

d)	vyhlásenie, že podľa názoru žiadajúceho členského štátu sú podmienky článku 12 ods. 2 splnené a že nie sú známe žiadne dôvody na zamiestnutie podľa článku 12 ods. 3.

Spoločný formulár, ktorý sa má použiť na žiadosti o tranzit, tvorí prílohu 6 k tejto dohode.

2.   Dožiadaný štát písomne informuje bez zbytočného odkladu žiadajúci štát o prijatí, potvrdiac miesto vstupu a plánovaný čas prijatia, alebo informuje o zamietnutí prijatia a o dôvodoch tohto odmietnutia.

3.   Ak sa tranzit uskutočňuje letecky, osoba, ktorá sa má opätovne prijať, a možný sprievod je vyňatý z povinnosti získať letiskové tranzitné víza.

4.   Príslušné orgány dožiadaného štátu po vzájomných poradách pomáhajú pri tranzite, najmä zabezpečením dohľadu nad dotknutými osobami a poskytnutím vhodných opatrení na tento účel.

ODDIEL V

NÁKLADY

Článok 14

Náklady na dopravu a tranzit

Bez toho, aby bolo dotknuté právo príslušných orgánov vymáhať náklady spojené s readmisiou od osoby, ktorá sa má opätovne prijať, alebo od tretích strán, všetky dopravné náklady vynaložené v súvislosti s readmisiou a tranzitom podľa tejto dohody až po hranicu cieľového štátu nesie žiadajúci štát.

ODDIEL VI

OCHRANA ÚDAJOV A DOLOŽKA NEOVPLYVŇOVANIA

Článok 15

Ochrana údajov

Oznamovanie osobných údajov sa uskutoční, iba ak je takéto oznamovanie potrebné na vykonávanie tejto dohody príslušnými orgánmi Srí Lanky alebo členského štátu, podľa prípadu. Spracovanie osobných údajov a nakladanie s nimi v konkrétnom prípade podlieha vnútroštátnym právnym predpisom Srí Lanky, a ak dozor vykonáva príslušný orgán členského štátu, podlieha ustanoveniam smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281 z 23. novembra 1995, s. 31) a vnútroštátnym právnym predpisom toho členského štátu, ktoré boli prijaté podľa tejto smernice. Okrem toho sa uplatňujú tieto zásady:

a)	osobné údaje sa musia spracovať spravodlivo a zákonným spôsobom;

b)	osobné údaje sa musia zhromažďovať so špecifickým, výslovným a oprávneným účelom vykonávať túto dohodu a oznamujúci orgán ani prijímateľ ich nesmú ďalej spracovávať spôsobom nezlučiteľným s týmto účelom;

c)

osobné údaje musia byť primerané, relevantné a nie nadmerné z hľadiska účelu, na ktorý sa zbierajú a/alebo ďalej spracúvajú; oznamované osobné údaje sa môžu konkrétne týkať iba: — osobných údajov osoby, ktorá sa má prepraviť (napr. mená, priezviská, akékoľvek predchádzajúce mená, prezývky alebo pseudonymy, pohlavie, meno otca a matky, dátum a miesto narodenia, súčasnú a predchádzajúce štátne príslušnosti, posledné miesto bydliska, navštevované školy, rodinný stav, mená manžela/manželky a detí, ak sú, a mená iných príbuzných), — pasu, preukazov totožnosti alebo vodičského preukazu (číslo, doba platnosti, dátum vydania, vydávajúci orgán, miesto vydania), — zastávok a cestovnej trasy, — iných informácií potrebných na identifikáciu osoby, ktorá sa má prepraviť, alebo na preskúmanie požiadaviek readmisie podľa tejto dohody;

d)	osobné údaje musia byť presné a, ak je to potrebné, musia sa aktualizovať;

e)	osobné údaje sa musia uchovávať vo formáte, ktorý neumožňuje identifikáciu osôb podľa údajov dlhšie, ako je potrebné na účel, pre ktorý sa údaje zhromaždili alebo pre ktorý sa ďalej spracovávali;

f)

oznamujúci orgán aj prijímateľ prijmú všetky primerané kroky, aby riadne zabezpečili opravu, výmaz alebo zablokovanie osobných údajov, ak spracovanie nie je v súlade s ustanoveniami tohto článku, najmä preto, že údaje nie sú primerané, relevantné, presné alebo sú nadmerné z hľadiska účelu spracovania. To zahŕňa aj oznámenie každej opravy, výmazu alebo zablokovania druhej strane;

g)	na základe žiadosti prijímajúci orgán informuje oznamujúci orgán o použití oznámených údajov a o výsledkoch, ktoré boli tak získané;

h)	osobné údaje možno oznamovať len príslušným orgánom. Ďalšie oznamovanie iným orgánom vyžaduje predchádzajúci súhlas oznamujúceho orgánu;

i)	oznamujúce a prijímajúce orgány majú povinnosť urobiť písomný záznam o oznámení a prijatí osobných údajov.

Článok 16

Doložka o neovplyvňovaní

1.   Táto dohoda sa nedotýka práv, povinností a záväzkov Spoločenstva, členských štátov a Srí Lanky vyplývajúcich z medzinárodného práva, a najmä z akéhokoľvek uplatniteľného medzinárodného dohovoru alebo dohody, ktorých sú zmluvnými stranami.

2.   Nič v tejto dohode nebráni vráteniu osoby podľa iných formálnych alebo neformálnych dojednaní.

ODDIEL VII

VYKONÁVANIE A UPLATŇOVANIE

Článok 17

Spoločný readmisný výbor

1.   Zmluvné strany si poskytnú vzájomnú pomoc pri uplatňovaní a výklade tejto dohody. S týmto cieľom zriadia spoločný readmisný výbor (ďalej len „spoločný výbor“), ktorý bude mať úlohu najmä:

a)	sledovať uplatňovanie tejto dohody;

b)	rozhodovať o vykonávacích opatreniach potrebných na jej jednotné uplatňovanie;

c)	zabezpečovať pravidelnú výmenu informácií o vykonávacích protokoloch vypracovaných jednotlivými členskými štátmi a Srí Lankou podľa článku 18;

d)	rozhodovať o osobitných vykonávacích opatreniach, ktorých cieľom je usporiadané riadenie procesu navracania;

e)	rozhodovať o zmenách a doplneniach príloh k tejto dohode;

f)	odporúčať zmeny a doplnenia tejto dohody.

2.   Rozhodnutia spoločného výboru sú pre zmluvné strany záväzné.

3.   Spoločný výbor je zložený zo zástupcov Spoločenstva a Srí Lanky; Spoločenstvo zastupuje Komisia Európskych spoločenstiev, ktorej pomáhajú odborníci z členských štátov.

4.   Spoločný výbor sa stretáva, ak je to potrebné, na žiadosť jednej zo zmluvných strán.

5.   Spoločný výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 18

Vykonávacie protokoly

1.   Srí Lanka a členský štát môžu vypracovať vykonávacie protokoly, ktoré sa týkajú pravidiel o:

a)	určení príslušných orgánov, hraničných priechodov a výmene kontaktných bodov;

b)	podmienkach pre návraty so sprievodom, vrátane tranzitu štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti so sprievodom;

c)	ďalších prostriedkoch a dokladoch okrem tých, ktoré sú uvedené v prílohách 1 až 4 k tejto dohode.

2.   Vykonávacie protokoly uvedené v odseku 1 nadobudnú platnosť až po ich oznámení spoločnému readmisnému výboru (článok 17).

3.   Srí Lanka súhlasí s uplatňovaním akéhokoľvek ustanovenia vykonávacieho protokolu vypracovaného spolu s jedným členským štátom aj vo vzťahu s akýmkoľvek iným členským štátom, ak ten o to požiada.

Článok 19

Vzťah k bilaterálnym readmisným dohodám alebo dojednaniam členských štátov

Ustanovenia tejto dohody majú prednosť pred ustanoveniami akejkoľvek bilaterálnej dohody alebo dojednania o readmisii osôb s neoprávneným pobytom, ktoré boli alebo môžu byť podľa článku 18 uzavreté medzi jednotlivými členskými štátmi a Srí Lankou, pokiaľ ustanovenia týchto dohôd alebo dojednaní sú nezlučiteľné s ustanoveniami tejto dohody.

ODDIEL VIII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 20

Územné uplatňovanie

1.   Pokiaľ odsek 2 neustanovuje inak, táto dohoda sa uplatňuje na území, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o založení Európskeho Spoločenstva, a na území Srí Lanky.

2.   Táto dohoda sa neuplatňuje na území Dánskeho kráľovstva.

Článok 21

Nadobudnutie platnosti, trvanie a ukončenie

1.   Túto dohodu ratifikujú alebo schvália zmluvné strany v súlade so svojimi príslušnými postupmi.

2.   Táto dohoda nadobúda platnosť prvý deň druhého mesiaca po dni, keď si zmluvné strany navzájom oznámili, že postupy uvedené v prvom odseku sú skončené.

3.   Táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú.

4.   Každá zmluvná strana môže túto dohodu vypovedať oficiálnym oznámením druhej zmluvnej strane. Táto dohoda sa prestane uplatňovať šesť mesiacov po dni takéhoto oznámenia.

Článok 22

Prílohy

Prílohy 1 až 7 tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto dohody.

PRÍLOHA 1

Spoločný zoznam dokladov, ktorých predloženie sa považuje za dôkaz štátnej príslušnosti

(Článok 2 ods. 1, článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1 a článok 5 ods. 1)

—	platné pasy alebo pasy, ktorým uplynula doba platnosti, akéhokoľvek druhu, vydané orgánmi členských štátov alebo Srí Lanky (štátne pasy, diplomatické pasy, služobné pasy a, ak je to uplatniteľné, skupinové pasy a náhradne pasy, vrátane detských pasov),

—	platné preukazy totožnosti akéhokoľvek druhu vydané orgánmi členských štátov alebo Srí Lanky (vrátane dočasných a provizórnych),

—	osvedčenia o občianstve alebo iné úradné doklady, ktoré uvádzajú občianstvo alebo sa o ňom zmieňujú,

—	služobné knižky a vojenské preukazy totožnosti,

—	námornícke registračné knižky a kapitánske služobné karty.

PRÍLOHA 2

Spoločný zoznam dokumentov, ktorých predloženie sa považuje za dôkaz, z ktorého je na prvý pohľad zrejmá štátna príslušnosť

(Článok 2 ods. 1, článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1 a článok 5 ods. 1)

—	fotokópie (1) akýchkoľvek dokladov uvedených v prílohe 1 k tejto dohode,

—	fotokópie (1) osvedčení o občianstve a iných úradných dokladov, ktoré uvádzajú občianstvo alebo sa o ňom zmieňujú,

—	vodičské preukazy alebo ich fotokópie (1),

—	rodné listy alebo ich fotokópie (1),

—	akékoľvek iné úradné dokumenty vydané orgánmi dožiadaného štátu,

—	zamestnanecké preukazy alebo ich fotokópie (1),

—	svedecké výpovede,

—	vyhlásenia dotknutej osoby a jazyk, ktorým hovorí.

---

(1)  Na účely tejto prílohy pojem „fotokópie“ znamená fotokópie urobené oficiálne orgánmi Srí Lanky alebo členských štátov.

PRÍLOHA 3

Spoločný zoznam dokladov, ktoré sa považujú za dôkaz podmienok na readmisiu štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti

(Článok 3 ods. 1, článok 5 ods. 1)

—	vstupné/výstupné pečiatky alebo podobné potvrdenie v cestovnom doklade dotknutej osoby alebo iný dôkaz vstupu/výstupu (napr. fotografický),

—	doklady úradnej povahy, ako napr. nemocničné lístky hospitalizovaných a nehospitalizovaných pacientov, ktoré jasne dokazujú, že dotknutá osoba sa zdržiavala na území dožiadaného štátu,

—	lístky a/alebo zoznamy cestujúcich z ciest lietadlom alebo loďou, ktoré preukazujú prítomnosť dotknutej osoby na území dožiadaného štátu,

—	informácie dokazujúce, že dotknutá osoba použila kuriérske služby alebo služby cestovnej kancelárie,

—	úradné vyhlásenia, najmä zamestnancov hraničných orgánov a iných svedkov, ktorí môžu dosvedčiť, že dotknutá osoba prekročila hranicu,

—	úradné vyhlásenie dotknutej osoby v súdnom alebo správnom konaní.

PRÍLOHA 4

Spoločný zoznam dokumentov, ktoré sa považujú za dôkaz, z ktorého sú na prvý pohľad zrejmé podmienky na readmisiu štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti

(Článok 3 ods. 1, článok 5 ods. 1)

—	opis miesta a okolností, za ktorých bola dotknutá osoba zadržaná po vstupe na územie žiadajúceho štátu, ktorý vydal príslušný orgán tohto štátu,

—	informácie týkajúce sa totožnosti a/alebo pobytu osoby, ktoré poskytla medzinárodná organizácia,

—	správy/potvrdenie informácií rodinnými príslušníkmi,

—	dokumenty neoficiálnej povahy, napr. hotelové účty, zmluvy o prenájme áut alebo potvrdenia o použití kreditnej karty, ktoré jasne uvádzajú meno a číslo pasu alebo iný identifikačný znak dotknutej osoby.

PRÍLOHA 5

PRÍLOHA 6

PRÍLOHA 7

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE K ČLÁNKU 2 ODS. 1

Strany berú na vedomie, že podľa srílanskej ústavy a podľa jej súčasných právnych predpisov o občianstve (zákon o občianstve č. 18 z roku 1948) nie je možné uprieť štátnemu príslušníkovi Srí Lanky jeho srílanskú štátnu príslušnosť bez toho, aby nadobudol štátnu príslušnosť iného štátu. Podobne, vzdanie sa štátnej príslušnosti štátneho príslušníka Srí Lanky nadobúda právoplatnosť, iba ak získal štátnu príslušnosť iného štátu.

Strany súhlasia s včasným uskutočnením konzultácií, ak by sa mal tento právny stav zmeniť.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE K ČLÁNKU 3 ODS. 1 PÍSM. B) A ČLÁNKU 5 ODS. 1 PÍSM. B)

Strany súhlasia, že letiskový tranzitný pobyt v tretej krajine sa nepovažuje za „medzitým vstúpila do inej krajiny“ v zmysle týchto dvoch ustanovení.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE O DÁNSKU

Zmluvné strany berú na vedomie, že táto dohoda sa neuplatňuje na území Dánskeho kráľovstva. Za týchto okolností sa považuje za vhodné, aby Srí Lanka a Dánsko uzavreli readmisnú dohodu s rovnakými podmienkami, aké sú v tejto dohode.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE O ISLANDE A NÓRSKU

Zmluvné strany berú na vedomie úzky vzťah medzi Európskym Spoločenstvom a Islandom a Nórskom, najmä v zmysle dohody z 18. mája 1999 o pridružení týchto krajín pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji Schengenského acquis. Za týchto okolností sa považuje za vhodné, aby Srí Lanka a Island a Nórsko uzavreli readmisnú dohodu s rovnakými podmienkami, aké sú v tejto dohode.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE O NAPOMÁHANIU SPOLUPRÁCE PRI VYNUCOVANÍ PRÁVA

Delegácie Spoločenstva a Srí Lanky sa zaväzujú k spoločnému úsiliu bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Súhlasia, že ak sa má problém nelegálneho prisťahovalectva zo Srí Lanky riešiť komplexne, je potrebné vytvoriť účinné opatrenia na spoluprácu, vychádzajúce z tejto situácie.

Obe strany okrem toho uznávajú potrebu prijať opatrenia proti organizovanej trestnej činnosti ako napr. obchodovanie s ľuďmi, pašovanie migrantov a financovanie na teroristické účely, ktorá sa stala dôvodom rastúcich obáv.

V tomto zmysle bude Európske Spoločenstvo, v súlade so všetkými príslušnými medzinárodnými nástrojmi, vrátane palermských protokolov proti obchodovaniu s ľudskými bytosťami a pašovaniu migrantov, a konajúc v rámci svojich právomocí podporovať a umožňovať spoluprácu orgánov činných v trestnom konaní, imigračných a iných príslušných orgánov členských štátov, podľa vhodnosti s ich náprotivkami zo Srí Lanky, v súlade s ich vnútroštátnym právnym poriadkom.