23.4.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 104/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

23.4.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 104/3

(1)

Článok 2 nariadenia (ES) č. 2771/1999 ustanovuje, že nákupy otvára alebo pozastavuje Komisia v členskom štáte po tom, ako zistí, že trhová cena v tomto členskom štáte je počas dvoch po sebe nasledujúcich týždňov podľa konkrétneho prípadu na nižšej úrovni alebo na rovnakej, alebo vyššej úrovni ako 92 % intervenčnej ceny.

(2)

Posledný zoznam členských štátov, v ktorých je pozastavená intervencia, bol ustanovený v nariadení Komisie (ES) č. 592/2005 (3). Tento zoznam je potrebné upraviť, aby sa mohli zohľadniť nové trhové ceny oznámené Slovenskom a Spojeným kráľovstvom v zmysle článku 8 nariadenia (ES) č. 2771/1999. Z dôvodu jasnej orientácie je potrebné tento zoznam nahradiť a zrušiť nariadenie (ES) č. 592/2005,

23.4.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 104/4

(1)

Dňa 6. marca 2004 Komisia začala ochranné prešetrovanie dovozu chovaných lososov do Spoločenstva. 4. februára 2005 Komisia zaviedla nariadením (ES) č. 206/2005 (3) konečné ochranné opatrenia.

(2)

Dňa 23. októbra 2004 Komisia začala antidumpingové prešetrovanie dovozu chovaných lososov s pôvodom v Nórsku. 22. apríla 2005 Komisia prijala nariadením (ES) č. 628/2005 (4) dočasné antidumpingové opatrenia.

(3)

Po prešetrení, ktoré zahŕňalo obdobie rokov 2000 až 2003, sa zaviedli konečné ochranné opatrenia na dovoz chovaných lososov zo všetkých krajín pôvodu. Komisia prijala dočasné antidumpingové opatrenia proti dovozu chovaných lososov z Nórska po tom, ako predbežne stanovila, že v období od 1. októbra 2003 do 30. septembra 2004 naďalej rástol dovoz z Nórska a dochádzalo k dumpingu spôsobujúcemu ujmu.

(4)

Dovoz chovaného lososa z Nórska v období končiacom sa 30. septembrom 2004 predstavuje okolo 60 % trhu Spoločenstva a okolo 75 % celkového dovozu do Spoločenstva. Komisia v nariadení (ES) č. 206/2005 uviedla, že značný nárast dovozu mal ničivý dosah na ziskovosť výrobcov Spoločenstva, čo potvrdzuje súbežný pokles cien. Dočasné antidumpingové opatrenia v súvislosti s dovozom chovaných lososov s pôvodom v Nórsku by odstránili neférové ceny v tomto dovoze. Taktiež možno očakávať, že spomalia kvantitatívny nárast dovozu s pôvodom v Nórsku, ktorý je najväčším zdrojom dovozu do Spoločenstva. Za týchto konkrétnych okolností sa preto usudzuje, že antidumpingové opatrenia sú dostatočné na riešenie ujmy, ktorou trpí výrobné odvetvie Spoločenstva, a nie je viac potrebné zachovať ochranné opatrenia, ktoré by sa z tohto dôvodu mali zrušiť v tom istom čase, keď antidumpingové opatrenia nadobudnú účinnosť,

23.4.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 104/5

(1)

Komisia začala 6. marca 2004 prešetrovanie týkajúce sa dovozov chovaného lososa podľa nariadení Rady 3285/94 (2) a 519/94 (3). Dňa 5. februára 2005 Komisia zaviedla nariadením (ES) č. 206/2005 (4) konečné ochranné opatrenia, ktoré nadobudli podobu colných kvót spojených s minimálnou cenou za dovozy. Konečné ochranné opatrenia sa uplatňujú od 6. februára 2005 a počas obdobia ich uplatňovania podliehajú postupnej liberalizácii. Dňa 23 apríla 2005 Komisa nariadením Komisie (ES) č. 627/2005 (5) zrušila nariadenie Komisie (ES) č. 206/2005.

(2)

Súbežne s prešetrovaním podala dňa 8. septembra 2004 skupina výrobcov lososa v EÚ (ďalej len „sťažovateľ“), zastupujúca väčšinový podiel výroby chovaného lososa v Spoločenstve, sťažnosť týkajúcu sa dovozov chovaného lososa s pôvodom v Nórsku.

(3)

Táto sťažnosť obsahovala dôkaz o dumpingu uvedeného výrobku a o značnej ujme, ktorú spôsobil a ktorá sa považuje za dostatočnú na opodstatnené začatie konania.

(4)

Oznámením o začatí uverejneným 23. októbra 2004 sa začalo antidumpingové konanie (6).

(5)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahuje na obdobie od 1. októbra 2003 do 30. septembra 2004 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). V súvislosti s trendmi relevantnými pokiaľ ide o hodnotenie ujmy Komisia analyzovala údaje vzťahujúce sa na obdobie od 1. januára 2001 do 30. septembra 2004 (ďalej len „posudzované obdobie“). Obdobie použité pre zistenia o znížení cien, predaji pod cenu a odstránení ujmy je uvedené OP.

(6)

Komisia úradne informovala sťažovateľa, nórskych výrobcov, obchodníkov, dovozcov, dodávateľov a používateľov, o ktorých je známe, že sa ich prešetrovanie týka, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich vyšetrovanie týka, a zástupcov Nórska o začatí konania. Zainteresované strany dostali príležitosť prezentovať svoje stanoviská v písomnej forme a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(7)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva. Na tento účel Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých je známe, že sa ich to týka a všetkým ostatným vývozcom, ktorí sa prihlásili v lehotách stanovených v oznámení o začatí konania. V tejto súvislosti s Komisiou spolupracovali a predložili svoje stanoviská tieto zainteresované strany: 102 nórskych vývozcov a obchodníkov; 24 výrobcov Spoločenstva; jedno združenie výrobcov Spoločenstva; 15 dovozcov, užívateľov a spracovateľov; štyri združenia užívateľov; jedno spotrebiteľské združenie a dvaja dodávatelia. Overovania na mieste sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(8)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z určitých dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(9)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súvislosti so zjavne veľkým počtom vývozcov príslušného výrobku v Nórsku a veľkým počtom výrobcov výrobku v Spoločenstve sa v tomto prešetrovaní počíta s uplatnením metódy výberu vzoriek.

(10)

Príslušným výrobkom je chovaný (iný ako voľne žijúci) losos, či už vo forme filé alebo v inej forme, čerstvý, chladený alebo mrazený. Definícia nezahrnuje iné podobné chované rybie produkty, ako je napríklad pstruh morský, biomasa (živý losos) ako aj voľne žijúci losos a ďalej spracovávané typy, ako je napríklad údený losos.

(11)

Výrobok v súčasnosti spadá pod číselné znaky KN ex 0302 12 00, ex 0303 11 00, ex 0303 19 00, ex 0303 22 00, ex 0304 10 13 a ex 0304 20 13 zodpovedajúce rôznym úpravám výrobku (čerstvé alebo chladené ryby, čerstvé alebo chladené filé, mrazené ryby a mrazené filé). Na základe fyzických znakov, výrobného procesu a nahraditeľnosti výrobku z hľadiska spotrebiteľa sa zistilo, že všetky chované lososy predstavujú jeden výrobok. Rôzne formy úpravy slúžia rovnakému konečnému použitiu a môžu sa navzájom ľahko nahrádzať. Preto sa na účely konania považujú za jeden výrobok.

(12)

Prešetrovanie ukázalo, že základné fyzické znaky chovaného lososa vyrábaného a predávaného výrobným odvetvím Spoločenstva v Spoločenstve, chovaného lososa vyrábaného a predávaného na domácom nórskom trhu a chovaného lososa dovážaného do Spoločenstva z Nórska sú rovnaké a majú rovnaké použitie.

(13)

V snahe stanoviť uvedené sa brali do úvahy najmä tieto zistenia:

(14)

Preto bol vyvodený predbežný záver, že príslušný výrobok a chovaný losos vyrábaný a predávaný na domácom trhu Nórska, ako aj chovaný losos vyrábaný a predávaný výrobným odvetvím Spoločenstva v Spoločenstve, majú rovnaké základné fyzické znaky a použitia, a preto sa považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(15)

I keď väčšina nórskych výrobcov chovaného lososa predávala príslušný výrobok do Spoločenstva prostredníctvom obchodníkov, hodnotenie dumpingu bolo možné uskutočniť na úrovni výrobcov. Po zmenách v štruktúre odvetvia chovu lososa v Nórsku sa skutočne zistilo, že väčšina nórskych výrobcov chovaného lososa uskutočňovala predaj príslušného výrobku buď priamo do EÚ alebo dokázala identifikovať predaj uskutočnený prostredníctvom nespriaznených obchodníkov a určený na trh EÚ. Preto bolo možné dohodnúť sa na normálnej hodnote aj na vývoznej cene na úrovni výrobcu.

(16)

V oddiele 5.1 písm. a) oznámenia o začatí konania bolo uvedené, že Komisia môže rozhodnúť o uplatnení výberu vzoriek v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Ako odpoveď na žiadosť podľa oddielu 5.1 písm. a) bod (i) oznámenia o začatí konania 102 spoločností poskytlo požadované informácie v stanovenej lehote. Z nich bolo 38 výrobcov chovaného lososa, ktorí tiež vyvážali príslušný výrobok do EÚ (ďalej len „vyvážajúci výrobcovia“). Predaj sa uskutočňoval buď priamo alebo prostredníctvom nespriaznených obchodníkov.

(17)

Vzhľadom na veľký počet spoločností, ktorých sa vec týka, sa rozhodlo o využití ustanovení o výbere vzoriek a po konzultácii s nórskymi orgánmi bola na tento účel vybraná vzorka spoločností s najväčším objemom vývozu do ES. Boli tu určité problémy, ktoré sa nedali vyriešiť spoločne s nórskymi orgánmi, najmä problémy týkajúce sa nezahrnutia určitých vývozcov s relatívne nízkymi objemami vývozu príslušného výrobku do EÚ do vzorky. Požiadavky predložené nórskymi orgánmi by znamenali, že by sa nerešpektovala zásada pre výber vzorky, to znamená zahrnúť do vzorky čo najviac spoločností s čo najreprezentatívnejším objemom vývozu, ktoré by mohli byť dostatočne prešetrené v čase, ktorý bol k dispozícii. Preto tieto nároky nebolo možné akceptovať. Vzorka zahrnuje desať najväčších nórskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí predstavujú takmer 80 % objemu vývozu všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Spoločenstva.

(18)

Po overení nebolo možné v prípade dvoch spoločností zahrnutých do vzorky dospieť k záveru, na základe poskytnutých informácií, že predaj chovaného lososa nespriazneným stranám sa uskutočnil za nezávislé trhové ceny. Za týchto okolností sa dospelo k predbežnému záveru, že až do poskytnutia dostatočných informácií zo strany týchto spoločností by týmto spoločnostiam nemalo byť poskytnuté individuálne dumpingové rozpätie, ale malo by sa im prideliť rozpätie váženého priemeru tých spoločností, pre ktoré by mohlo byť stanovené individuálne rozpätie. Treba však poznamenať, že Komisia bude pokračovať v prešetrovaní tejto záležitosti v konečnej etape konania a môže sa rozhodnúť použiť skutočností, ktoré sú k dispozícii v súlade s článkom 18 základného nariadenia, ak by príslušné spoločnosti nesprístupnili potrebné informácie.

(19)

Pokiaľ ide o stanovenie normálnej hodnoty, Komisia najprv pre každého vyvážajúceho výrobcu zahrnutého do vzorky určila, či je jeho celkový predaj chovaného lososa na domácom trhu reprezentatívny v porovnaní s jeho celkovým vývozným predajom do Spoločenstva. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia, sa predaj na domácom trhu považuje za reprezentatívny, pokiaľ celkový objem domáceho predaja každého vyvážajúceho výrobcu predstavuje najmenej 5 % jeho celkového objemu vývozného predaja do Spoločenstva.

(20)

V prípade vyvážajúcich výrobcov, ktorých domáci predaj bol celkove reprezentatívny, Komisia následne určila typy chovaného lososa, ktoré sa predávali na domácom trhu a boli identické alebo priamo porovnateľné s typmi predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(21)

Pre každý z týchto typov sa určilo, či bol domáci predaj dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho typu sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto typu na domácom trhu počas obdobia predstavoval 5 % alebo viac celkového objemu predaja porovnateľného typu vyvážaného do Spoločenstva.

(22)

Skúmalo sa tiež, či by domáci predaj každého typu príslušného výrobku predávaného na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách bolo možné považovať za predaj v rámci bežného obchodného styku v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia, a to pomocou stanovenia podielu ziskového predaja príslušného typu nezávislým zákazníkom.

(23)

V prípade, ak objem predaja daného typu chovaného lososa, predávaného za predajnú cenu netto rovnajúcu sa výrobným nákladom alebo vyššiu, predstavoval viac ako 80 % z celkového objemu predaja tohto typu a ak sa vážený priemer ceny tohto typu rovnal výrobným nákladom alebo bol vyšší, normálna hodnota vychádzala zo skutočnej ceny na domácom trhu. Táto cena sa vypočítala ako vážený priemer cien všetkých domácich predajov uskutočnených počas OP bez ohľadu na to, či tieto predaje boli ziskové, alebo nie.

(24)

V prípade, ak objem ziskových predajov daného typu chovaného lososa predstavoval 80 % alebo menej celkového objemu predaja tohto typu alebo ak bol vážený priemer ceny tohto typu nižší, ako jeho výrobné náklady, normálna hodnota vychádzala zo skutočnej ceny na domácom trhu, ktorá sa vypočítala ako vážený priemer iba ziskových predajov tohto typu, za predpokladu, že tieto predaje predstavovali 10 % alebo viac celkového objemu predaja tohto typu.

(25)

Nakoniec, ak objem ziskových predajov ktoréhokoľvek typu chovaného lososa predstavoval menej ako 10 % celkového objemu predaja tohto typu, predané množstvo tohto konkrétneho typu sa považovalo za nedostatočné na to, aby domáca cena poskytovala primeraný základ na stanovenie normálnej hodnoty.

(26)

Vždy, keď sa nemohli použiť domáce ceny konkrétneho typu predávaného vyvážajúcim výrobcom, použila sa vypočítaná normálna hodnota podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia. V súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia sa normálna hodnota vypočítala tak, že k výrobným nákladom vyvážaných typov každého výrobcu, v prípade potreby upraveným, sa pripočítala primeraná čiastka odbytových, režijných a správnych nákladov (ďalej len „náklady a réžie“) a primerané ziskové rozpätie. V tejto súvislosti Komisia skúmala, či vynaložené náklady a réžie a dosiahnutý zisk každého príslušného vyvážajúceho výrobcu na domácom trhu predstavovali spoľahlivé údaje.

(27)

Skutočné domáce ziskové rozpätie sa považovalo za spoľahlivé, ak bolo možné celkový objem domáceho predaja príslušnej spoločnosti považovať za reprezentatívny v porovnaní s objemom vývozného predaja do Spoločenstva. V prípade spoločností s celkovým reprezentatívnym predajom sa ziskové rozpätie stanovilo na základe domáceho predaja tých typov, ktoré sa predávali v rámci bežného obchodného styku. Na tieto účely sa uplatňovala metodika stanovená v odôvodnení (22) až (25).

(28)

V prípade, že tieto kritériá neboli splnené, Komisia ďalej zvažovala, či by bolo možné použiť vážený priemer ziskového rozpätia iných spoločností s reprezentatívnym predajom v bežnom obchodnom styku v Nórsku alebo, či by sa mohli použiť skutočné čiastky uplatniteľné na výrobu a predaj tej istej všeobecnej kategórie výrobkov príslušnej spoločnosti na domácom trhu v bežnom obchodnom styku. Nakoniec, ak ani jeden z týchto prístupov nebol možný, domáce ziskové rozpätie sa stanovilo v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia.

(29)

Päť spoločností malo celkový reprezentatívny predaj, ale zistilo sa, že iba v prípade jednej spoločnosti boli určité typy príslušného výrobku, ktoré sa tiež vyvážali, predmetom predaja na domácom trhu v bežnom obchodnom styku. Pokiaľ ide o zostávajúce typy chovaného lososa vyvážané týmito spoločnosťami, normálna hodnota sa musela vypočítať podľa metodiky vysvetlenej v odôvodnení (26). Zistilo sa, že tri spoločnosti nemajú celkový reprezentatívny domáci predaj chovaného lososa. Preto sa normálna hodnota všetkých typov príslušného výrobku vyrábaných týmito spoločnosťami musela vypočítať podľa metodiky vysvetlenej v odôvodnení (26).

(30)

Ako sa uvádza v odôvodnení (28), pokiaľ ide o domáce ziskové rozpätie, zistilo sa, že iba jeden vyvážajúci vývozca mal domáci predaj chovaného lososa v bežnom obchodnom styku. Nakoľko sa to nepovažovalo za dostatočne reprezentatívne, predbežne sa použil domáci zisk 8 % z obratu v súlade s prístupom vysvetleným v odôvodnení (28). Také ziskové rozpätie sa považovalo za minimálnu úroveň, ktorú by mohlo dosiahnuť životaschopné odvetvie. Okrem toho, treba poznamenať, že použitý domáci zisk bol v tom istom poradí ako zisk, ktorý dosiahla spoločnosť, ktorá mala domáci predaj v bežnom obchodnom styku. Toto ziskové rozpätie sa tiež javí ako absolútne minimum vzhľadom na významné investície, pokiaľ ide o čas a zdroje potrebné na chov lososa, ktorý má trojročný výrobný cyklus od mladých po lovné ryby. Komisia bude naďalej posudzovať otázku domáceho zisku, s ohľadom na túto investičnú záťaž, spolu s úrovňou súčasných úrokových mier v Nórsku a v konečnej etape môže svoje rozhodnutie prehodnotiť.

(31)

Pokiaľ ide o stanovenie primeranej čiastky nákladov a réžie, Komisia usúdila, že v tejto etape by sa prechodne mohli využívať informácie špecifické pre spoločnosť, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia. Treba však poznamenať, že je ešte vždy potrebné objasniť a ďalej overovať celý rad otázok, od ktorých závisí vhodnosť tohto prístupu. Komisia bude pokračovať v skúmaní tejto otázky a môže sa rozhodnúť, že v konečnej etape svoj prístup prehodnotí.

(32)

Vo všetkých prípadoch, kedy bol príslušný výrobok vyvážaný do Spoločenstva prostredníctvom predaja nezávislým zákazníkom, sa vývozná cena určovala v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných.

(33)

Ak sa predaj uskutočnil prostredníctvom spriazneného dovozcu v Spoločenstve, vývozná cena sa vypočítala na základe ceny opätovného predaja vývozcu nezávislým zákazníkom. Všetky náklady vynaložené medzi dovozom a ďalším predajom zo strany spriaznenej spoločnosti, vrátane nákladov a réžií a primeraného ziskového rozpätia 5 % z obratu, boli upravené v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia.

(34)

Ak sa vývoz uskutočnil prostredníctvom spriazneného obchodníka v Nórsku, vývozná cena sa stanovila na základe ceny opätovného predaja, ktorú zaplatil prvý nezávislý kupujúci v Spoločenstve.

(35)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnávali na základe ex-works (zo závodu). S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Príslušné úpravy týkajúce sa dopravy a poistenia, úveru, provízií, bankových poplatkov, balenia, ciel a zliav boli schválené vo všetkých prípadoch, v ktorých sa zistilo, že sú odôvodnené, presné a podložené overenými dokladmi. Úpravy sa uskutočnili aj v prípadoch, ak sa vývoz realizoval prostredníctvom spriaznenej spoločnosti so sídlom v Nórsku podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia.

(36)

V prípade ôsmich vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli zahrnutí do vzorky, bolo možné vypočítať individuálne dumpingové rozpätie. Pokiaľ ide o tieto spoločnosti, porovnával sa vážený priemer normálnej hodnoty každého typu príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva s váženým priemerom vývoznej ceny zodpovedajúceho typu príslušného výrobku, ako stanovuje článok 2 ods. 11 základného nariadenia. Ak boli vyvážajúci vývozcovia spriaznení, predbežné dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento dovoznej ceny CIF na hranicu Spoločenstva sa vypočítalo ako vážený priemer dumpingových rozpätí spriaznených spoločností v súlade s politikou Spoločenstva vo vzťahu k spriazneným vyvážajúcim výrobcom. Také okolnosti nastali v súvislosti s dvomi spoločnosťami v tomto prešetrovaní.

(37)

Zostávajúcim dvom vyvážajúcim výrobcom, u ktorých nebolo možné stanoviť individuálny výpočet dumpingu, ako je vysvetlené v odôvodnení (18), bolo tiež pridelené predbežné dumpingové rozpätie na úrovni váženého priemeru individuálnych dumpingových rozpätí predbežne stanovených pre účastníkov vzorky.

(38)

Spoločnostiam, ktoré spolupracovali, ale neboli vybrané do vzorky a ktoré nie sú spriaznené so žiadnou so spoločností zaradených do vzorky, bolo pripísané predbežné dumpingové rozpätie na úrovni váženého priemeru individuálnych dumpingových rozpätí predbežne stanovených pre účastníkov vzorky, t. j. 25,1 %.

(39)

Spoločnostiam, ktoré spolupracovali, avšak neboli vybrané do vzorky a ktoré sú spriaznené s niektorou zo spoločností zaradených do vzorky, bolo predbežne pridelené predbežné dumpingové rozpätie na tej istej úrovni, ako rozpätie pridelené spoločnosti vybranej do vzorky, s ktorou sú spriaznené.

(40)

S cieľom vypočítať zvyškové dumpingové rozpätie, to znamená dumpingové rozpätie v prípade vývozcov v Nórsku, ktorí nespolupracujú alebo sa neprihlásili, Komisia najprv stanovila úroveň spolupráce. Porovnávali sa celkové dovozy príslušného výrobku s pôvodom v Nórsku vypočítané na základe údajov Eurostatu a skutočných údajov dodaných vyvážajúcimi výrobcami v Nórsku, ktorí prejavili ochotu byť zaradení do vzorky. Na základe toho sa stanovilo, že úroveň spolupráce bola vysoká, to znamená takmer 80 % celkových nórskych vývozov chovaného lososa do Spoločenstva.

(41)

Z dostupných informácií bol vyvodený záver, že tieto spoločnosti nepredávali pod cenu na nižšej úrovni ako ktorákoľvek zo spoločností zaradených do vzorky. Zvyškové dumpingové rozpätie bolo v dôsledku toho stanovené na úrovni najvyššieho individuálneho dumpingového rozpätia stanoveného pre spolupracujúcu spoločnosť. Na základe toho bola zvyšková úroveň dumpingu predbežne stanovená na úrovni 44 % ceny CIF na hranici Spoločenstva.

(42)

Na základe toho predbežné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, sú:

(43)

Počas obdobia prešetrovania chovaného lososa vyrábali v Spoločenstve:

(44)

Niekoľkí ďalší výrobcovia spriaznení s nórskymi vývozcami alebo dovozcami sa prihlásili a požiadali o zahrnutie do definície výroby Spoločenstva. Tiež sa definovali ako výrobné odvetvie Spoločenstva. Ich nárok bol však zamietnutý na základe ustanovení článku 4 ods. 1 základného nariadenia. Posudzovalo sa hlavne to, že vzťah medzi týmito spriaznenými výrobcami a vývozcami alebo dovozcami dumpingového výrobku by bol taký, že by mohol spôsobiť, že sa príslušní výrobcovia budú správať odlišne ako nespriaznení výrobcovia. V dôsledku toho sa pri výpočte výroby Spoločenstva produkcia týchto ďalších výrobcov nebrala do úvahy.

(45)

Prešetrovanie ukázalo, že sťažujúci sa výrobcovia Spoločenstva vyrobili počas obdobia prešetrovania približne 20 000 ton lososa. To predstavuje približne 90 % odhadovanej celkovej výroby príslušného výrobku v Spoločenstve, čo tvorí hlavný podiel vo výrobe Spoločenstva. Preto sú sťažujúci sa výrobcovia Spoločenstva považovaní za výrobcov, ktorí tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(46)

Vzhľadom na veľký počet výrobcov chovaného lososa v Spoločenstve sa v oznámení o začatí hodnotenia ujmy počítalo s uplatnením metódy výberu vzoriek. Výber vzorky výrobcov Spoločenstva vychádzal z najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby, ktorý bolo možné dostatočne prešetriť v čase, ktorý bol k dispozícii, v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(47)

Šesť výrobcov Spoločenstva uvedených v odôvodnení (7) bolo na základe informácií, ktoré poskytli Komisii, na začiatku vybraných do vzorky a požiadaných o vyplnenie dotazníka. Vykonali sa overovania v priestoroch týchto spoločností. Prešetrovanie ukázalo, že spoločnosť Celtic Atlantic Salmon Ltd. nevyrábala chovaného lososa v celom posudzovanom období, a preto nemohla poskytnúť všetky údaje a informácie požadované v dotazníku. Celtic Atlantic Salmon Ltd bola založená ako spoločnosť v januári 2004 potom, ako kúpila určité aktíva od spoločnosti vyrábajúcej lososa, ktorá bola v nútenej správe a ako jediná mohla poskytnúť údaje v súvislosti s obdobím prešetrovania. V dôsledku toho boli ukazovatele ujmy, o ktorých sa ďalej hovorí, odôvodnením (63) počnúc, stanovené na základe overených informácií, ktoré poskytlo ďalších päť spoločností uvedených v odôvodnení (7). Údaje spoločnosti Celtic Atlantic Salmon Ltd sa však použili na účely výpočtu znížených cien a predaja pod cenu.

(48)

Súhrnná výroba piatich výrobcov Spoločenstva vybraných do vzorky, ktorí v plnom rozsahu spolupracovali na prešetrovaní, predstavovala počas obdobia prešetrovania približne 8 300 ton alebo približne 37 % odhadovanej celkovej výroby chovaného lososa v Spoločenstve.

(49)

Analýza ujmy je založená na a) ukazovateľoch výkonnosti, ako sú napríklad predajné ceny, zásoby, ziskovosť, návratnosť investícií, peňažné toky, investície, schopnosť zvyšovať kapitál a mzdy, ktoré boli stanovené na základe informácií overených na úrovni vzorky a b) ďalších ukazovateľoch ujmy, ako je napríklad výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita a veľkosť dumpingového rozpätia, ktoré boli stanovené na základe údajov zhromaždených na úrovni výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku.

(50)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba Spoločenstva vyvíjala takto:

Tabuľka 1:

Spotreba Spoločenstva

(51)

Spotreba Spoločenstva bola stanovená na základe údajov o celkovej výrobe všetkých výrobcov v Spoločenstve s pripočítaním dovozov zo všetkých tretích krajín a po odpočítaní vývozov Európskeho spoločenstva. Výroba všetkých výrobcov so sídlom v Spoločenstve bola stanovená na základe údajov, ktoré poskytli krajiny, v ktorých je výroba umiestnená, to znamená Írsko, Spojené kráľovstvo a Francúzsko. Dovezené a vyvezené množstvá boli odvodené z údajov Eurostatu.

(52)

Treba poznamenať, že veľkovýroba chovaného lososa v Spoločenstve sa obmedzuje na Spojené kráľovstvo (Škótsko) a Írsko, i keď je známe. Urobili sa určité úpravy, s cieľom prepočítať čisté hmotnosti vykazované Eurostatom na zaokrúhlené hmotnosti alebo „ekvivalenty celých rýb“ (ďalej len „ECR“) (7), tak ako je to obvyklé pre porovnania, ktoré sa v odvetví majú robiť na základe ECR. Preto, pokiaľ nie je uvedené inak, údaje v prípade čerstvého, chladeného a mrazeného lososa, okrem filé, boli vydelené prepočítavacím koeficientom 0,90 a v prípade čerstvého, chladeného a mrazeného filé z lososa koeficientom 0,65, v závislosti od úpravy lososa, to znamená prepočítavacími koeficientmi, ktoré sú bežne akceptované v odvetví výroby lososa.

(53)

Tabuľka uvádza, že medzi rokmi 2001 a 2003 sa spotreba zvýšila o 16 %. V období prešetrovania sa spotreba udržala takmer na takej istej úrovni ako v roku 2003 s miernym poklesom o 0,5 %. Celkové zvýšenie spotreby za posudzované obdobie predstavovalo 15 %.

(54)

Počas posudzovaného obdobia sa objem dovozov z Nórska odvodený z údajov Eurostatu pomocou metodiky opísanej v odôvodnení (51) vyvíjal takto:

Tabuľka 2:

Objem príslušných dovozov

(55)

Tabuľka udáva, že objem dovozov chovaného lososa z Nórska sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 35 %. Zvýšenie medzi rokmi 2001 a 2003 predstavovalo 31 % a medzi rokom 2003 a OP sa zvýšilo o ďalšie 3 %. Inými slovami, zatiaľ čo sa spotreba počas posudzovaného obdobia zvýšila o takmer 80 000 ton, nórski vývozcovia boli schopní zvýšiť svoj predaj na trhu Spoločenstva o 93 000 ton, čo predstavuje viac, ako celkové zvýšenie spotreby.

(56)

Podiel, ktorý mali na trhu vyvážajúci výrobcovia v Nórsku, sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3:

Podiel dovozov z Nórska na trhu

(57)

Tak ako v prípade dovozov, nórsky podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia sústavne zvyšoval. Celkove sa podiel na trhu založený na objemoch dovozu zvýšil počas posudzovaného obdobia o 17 % alebo 8,6 percentuálneho bodu. Zvýšenie medzi rokom 2002 a OP predstavovalo 6,1 percentuálneho bodu.

(58)

Cenový vývoj dumpingových dovozov z Nórska predávaných na trhu Spoločenstva je uvedený v tabuľke 4.

Tabuľka 4:

Priemerná cena dumpingových dovozov z Nórska (eur/kg)

(59)

Priemerná cena dumpingových dovozov klesla za posudzované obdobie o 16 %. Uvedená tabuľka tiež dokazuje jasnú zhodu v čase medzi poklesom ceny, ktorá prudko klesla v roku 2003 a vzostupom dovozov na trh Spoločenstva doloženým v odôvodnení (55).

(60)

Na účely vypočítania úrovne predaja pod cenu počas OP sa porovnával vážený priemer predajných cien výrobcov Spoločenstva zaradených do vzorky s váženým priemerom vývozných cien vyvážajúcich výrobcov z Nórska zaradených do vzorky. Porovnávanie sa uskutočnilo na porovnateľných typoch chovaného lososa a na tej istej úrovni obchodu, teda pri predaji prvému nezávislému zákazníkovi. Porovnanie sa uskutočnilo po odpočítaní zrážok a zliav a boli stanovené dovozné ceny CIF na hranici Spoločenstva, očistené od ciel.

(61)

Ceny výrobcov výrobného odvetvia Spoločenstva zaradených do vzorky sa upravili na úroveň ex works (zo závodu) a na úrovniach obchodu, ktoré sa považovali za porovnateľné s úrovňami príslušných dovozov. V prípade tých výrobcov Spoločenstva, ktorí predávali svoje ryby pri bráne farmy bez poplatkov uhrádzaných spracovateľskému závodu, sa urobila úprava smerom nahor, ktorá odrážala náklady na spracovanie a balenie, čím sa ich ceny stali porovnateľnými s cenami ostatných výrobcov vo vzorke. Táto úprava bola urobená na základe nákladov, ktoré vynaložili ostatní výrobcovia vo vzorke na tieto činnosti alebo na základe skutočného poplatku zaplateného spracovateľskému zariadeniu.

(62)

Výsledky porovnania na základe vážených priemerov ukázali, že počas OP sa príslušné výrobky pochádzajúce z Nórska predávali v Spoločenstve za ceny, ktoré boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v priemere o približne 15 %.

(63)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia, skúmanie dopadu dumpingových dovozov na odvetvie Spoločenstva zahrnovalo hodnotenie všetkých ekonomických faktorov a ukazovateľov, ktoré vplývali na stav výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia.

(64)

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku sa vyvíjali takto:

Tabuľka 5:

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(65)

Výroba výrobného odvetvia Spoločenstva sa medzi rokmi 2001 a 2002 najprv zvýšila o 14 %. Následne klesla o 6 %, ale v období prešetrovania sa opäť zvýšila o 5 %, aj keď zostala pod úrovňou roku 2002. Ako vyplýva z tabuľky 5, výroba sa celkove zvýšila počas posudzovaného obdobia o 13 %.

(66)

Výrobná kapacita sa v posudzovanom období zvýšila o 18 %. Hlavné zvýšenie sa uskutočnilo v roku 2003 (+13 %). Treba poznamenať, že výroba chovaného lososa v Európskom spoločenstve je účinne obmedzená vládnymi licenciami stanovujúcimi maximálne množstvo živých rýb, ktoré sa môžu na danom mieste v danom čase chovať. Dané údaje o kapacite sú údaje o teoretickej kapacite a vychádzajú skôr z celkového povoleného množstva, ako z fyzickej kapacity sádok a iného výrobného materiálu používaného výrobným odvetvím Spoločenstva. Preto sa berie do úvahy, že tieto údaje o kapacite nemajú v analýze veľký význam.

(67)

Využitie kapacity sa medzi rokmi 2001 a 2002 najprv zvýšilo o 13 %, ale v roku 2003 kleslo o takmer 18 % a v posudzovanom období zostávalo viac alebo menej stabilné.

(68)

Treba poznamenať, že výrobné odvetvie Spoločenstva prakticky nemá zásoby chovaného lososa, pretože ryby sa okamžite po vylovení predávajú druhotným odvetviam. Preto sa hodnotenie zásob nejaví ako relevantný faktor v skúmaní hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva.

(69)

Údaje v tabuľke 6 predstavujú predaj výrobného odvetvia Spoločenstva nezávislým zákazníkom na trhu Spoločenstva.

Tabuľka 6:

Objem predaja, podiely na trhu, priemerné jednotkové predajné ceny v ES

(70)

Objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva vzrástol medzi rokom 2001 a obdobím prešetrovania o 13 %. Inými slovami, výrobné odvetvie Spoločenstva dokázalo zvýšiť svoj objem predaja o 2 300 ton. Na tento výkon sa treba tiež pozerať v súvislosti so zvýšením spotreby Spoločenstva, ktorá v tom istom období predstavovala 80 000 ton.

(71)

Podiely výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu počas posudzovaného obdobia celkove klesli (- 1 %). Najprv došlo k nárastu medzi rokmi 2001 a 2002, potom k prudkému poklesu v roku 2003 a k opätovnému zvýšeniu v období prešetrovania, pričom zostali mierne nižšie ako podiel na trhu v roku 2001. Vzhľadom na malý podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu treba poznamenať, že každá strata, dokonca aj malá, má veľký dopad na výrobné odvetvie Spoločenstva.

(72)

V období od roku 2001 do OP priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva klesli o 6 %. Hlavný pokles nastal medzi rokmi 2002 a 2003 (- 13 %), zatiaľ čo medzi rokom 2003 a OP sa ceny do určitej miery zotavili (+ 9 %).

(73)

Spotreba Spoločenstva za posudzované obdobie narástla o 15 % a výrobné odvetvie Spoločenstva zvýšilo objem predaja o 13 %. Napriek tomu sa počas toho istého obdobia predajné ceny Spoločenstva znížili (- 6 %) a znížil sa aj podiel na trhu (- 1 %). Dovozy z Nórska sa súčasne zvýšili o približne 35 % a prírastok trhového podielu dumpingových dovozov s nízkymi cenami predstavoval 8,6 percentuálneho bodu. Znamenalo to, že výrobné odvetvie Spoločenstva sa nezúčastňovalo v plnej miere na raste trhu za posudzované obdobie.

(74)

Ziskovosť predaja ES predstavuje zisk vytvorený z predaja chovaného lososa na trhu Spoločenstva. Návratnosť celkových aktív a peňažné toky by sa mohli hodnotiť iba na úrovni najužšej skupiny výrobkov, ktoré zahrnovali podobný výrobok podľa článku 3 ods. 8 základného nariadenia. V tomto kontexte treba poznamenať, že chovaný losos predstavoval viac ako 95 % hospodárskej aktivity výrobného odvetvia Spoločenstva zaradeného do vzorky.

(75)

Okrem toho, návratnosť vloženého kapitálu sa vypočítavala na základe návratnosti celkových aktív keďže spoločnosti, ktoré predstavujú výrobné odvetvie Spoločenstva, sa zaoberajú hlavne, ak nie výlučne, produkciou a predajom príslušného výrobku. Na účely tohto prešetrovania sa návratnosť ivestícií vyjadruje ako zisk v percentách čistej účtovnej hodnoty investícií.

Tabuľka 7:

Ziskovosť, návratnosť vloženého kapitálu a peňažné toky

(76)

Počas roku 2001 bola ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva 7,2 %. Medzi rokmi 2001 a 2002 sa ziskovosť zmenila na zápornú, pričom poklesla o 10,1 percentuálneho bodu. Od tohto momentu zostalo výrobné odvetvie Spoločenstva stratové. Treba poznamenať, že medzi rokmi 2002 a 2003 sa situácia dokonca ešte zhoršila a došlo k strate 6,2 % (alebo 3,3 percentuálneho bodu). Pretrvávajúci dopyt po lososovi počas OP umožnil, aby výrobné odvetvie Spoločenstva mierne zvýšilo predajné ceny a znížilo svoju stratu, ktorá však zostala značná (- 4 %). Od začiatku do konca posudzovaného obdobia predstavoval pokles ziskovosti 11,2 percentuálneho bodu.

(77)

Počas posudzovaného obdobia sa návratnosť vloženého kapitálu a peňažné toky riadili podobným trendom ako ziskovosť.

(78)

Investície Spoločenstva sa za posudzované obdobie zvýšili. Zvýšeniu v OP predchádzal najprv pokles v roku 2002 a 2003. Tieto investície sa do určitej miery dajú vysvetliť pretrvávajúcim dopytom, ktorý bol charakteristický pre posudzované obdobie. Zistilo sa tiež, že značná časť investícií sa použila na zachovanie existujúcich výrobných nástrojov alebo na nahradenie zariadení, ktorým sa končila životnosť. Okrem toho, výrobné odvetvie Spoločenstva vynaložilo v posledných rokoch značné úsilie na zvýšenie svojej konkurencieschopnosti na tomto trhu. Urobili sa kroky na zlepšenie účinnosti a zníženie nákladov vzhľadom k narastajúcej hospodárskej súťaži, a to napríklad prostredníctvom uzatvárania spoločných dojednaní o nákupe krmiva alebo zúčastňovaním sa na spoločnom odbyte a predaji. Napokon, výrobné odvetvie Spoločenstva tiež prechádzalo procesom konsolidácie. Došlo k významným zmenám v štruktúre výrobného odvetvia chovu lososa v Spoločenstve, pričom sa prejavoval trend smerom k menším spoločnostiam. Celý rad malých výrobcov buď skončil s podnikaním alebo bol odpredaný iným výrobcom, ktorí investovali do týchto spoločností.

(79)

Počas posudzovaného obdobia sa zistilo, že výrobné odvetvie Spoločenstva začalo mať viac ťažkostí so zvyšovaním kapitálu. Na schopnosť výrobného odvetvia Spoločenstva zvyšovať kapitál by sa malo tiež nazerať v súvislosti s vývojom peňažných tokov výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorý bol počas OP negatívny. Je tiež zrejmé, že straty, ktoré sa nahromadili vo výrobnom odvetví Spoločenstva a úroveň predajných cien počas posudzovaného obdobia zohrali negatívnu úlohu pri hľadaní vonkajších zdrojov financovania.

(80)

Zamestnanosť výrobného odvetvia Spoločenstva (celková) sa medzi rokom 2001 a OP zvýšila o 4 %. K tomuto zvýšeniu však došlo medzi rokmi 2001 a 2002 (+ 7 %) a dá sa vysvetliť zvýšením výroby realizovanej počas posudzovaného obdobia. Ako vyplýva z tabuľky, zvýšenie zamestnanosti, ku ktorému došlo v roku 2002, nebolo možné udržať vzhľadom na situáciu na trhu a nasledoval po ňom pokles v roku 2003 a OP.

(81)

I keď sa zamestnanosť mierne zvýšila, výrobné odvetvie Spoločenstva bolo schopné zvýšiť svoju produktivitu počas posudzovaného obdobia. Vzhľadom na úroveň výroby a úroveň zamestnaných pracovníkov sa produktivita počas posudzovaného obdobia zvýšila o 8 %.

(82)

Počas posudzovaného obdobia sa mzdy museli znížiť o 19 %.

(83)

Treba poznamenať, že v období od septembra 1997 do mája 2003 významný podiel dovozov chovaného lososa s pôvodom v Nórsku podliehal cenovým zárukám v kontexte vtedajších antidumpingových a antisubvenčných opatrení. Zatiaľ čo výrobné odvetvie Spoločenstva bolo v roku 2001 ziskové, v priebehu roku 2002 porušovanie týchto cenových záruk zo strany určitých nórskych vyvážajúcich výrobcov začalo oslabovať efektívnosť tohto nástroja a spôsobilo pokles cien. Súčasné prešetrovanie dokázalo, že ceny vyvážajúcich výrobcov v Nórsku klesli od roku 2001 o 16 %. K najväčším poklesom cien dochádzalo od roku 2002, kedy začalo častejšie dochádzať k porušovaniu vtedy platných záruk. Za týchto okolností sa usúdilo, že zotavenie sa z dumpingu v minulosti nebolo možné.

(84)

Vplyv veľkosti skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Spoločenstva, ktorý je tiež významný, nie je možné považovať za zanedbateľný vzhľadom na objem a ceny príslušných dovozov.

(85)

Prešetrovanie ukázalo že medzi rokom 2001 a obdobím prešetrovania, najmä medzi rokmi 2002 a 2003, sa dovoz príslušného výrobku na trh Spoločenstva uskutočňoval v zvýšených množstvách a zvýšených objemoch (+ 35 %). Počas toho istého obdobia priemerné ceny dumpingových dovozov klesli o 16 %, pričom k prudkému poklesu došlo medzi rokmi 2002 a 2003 a odvtedy zostali na veľmi nízkej úrovni. Zistilo sa, že počas posudzovaného obdobia sa podiel Nórska na trhu zvýšil o 17 % alebo o 8,6 percentuálneho bodu.

(86)

Čo sa týka situácie výrobného odvetvia Spoločenstva, skúmanie uvedených ukazovateľov dokazuje, že medzi rokom 2001 a OP sa táto postupne zhoršovala. Zatiaľ čo niektoré faktory preukázali pozitívny trend počas posudzovaného obdobia (výroba, výrobná kapacita, objemy predaja), väčšina ukazovateľov sa vyvíjala negatívne (predajné ceny, podiel na trhu, ziskovosť, peňažné toky, návratnosť vloženého kapitálu, mzdy).

(87)

Čo sa týka pozitívneho vývoja objemov výroby a predaja, zistilo sa, že jedine tieto zvýšenia umožnili výrobnému odvetviu Spoločenstva opätovne získať stratené podiely na trhu počas OP a udržať si znovunadobudnutý podiel na trhu. Relevantnosť výrobnej kapacity sa považovala za obmedzenú, pretože údaje o kapacite sú teoretické a vychádzajú skôr z celkového povoleného množstva ako z fyzickej kapacity sádok. V dôsledku toho sa využitie kapacity v tomto období znížilo zo 49 % na 47 %, zatiaľ čo produktivita vzrástla hlavne vďaka väčšiemu využívaniu automatizácie (+8 %). Počas posudzovaného obdobia bol pre trh Spoločenstva charakteristický pretrvávajúci dopyt, nakoľko spotreba sa zvýšila o 15 % alebo o 80 000 ton. I keď výrobné odvetvie Spoločenstva dokázalo zvýšiť svoju výrobu aj objem predaja o 13 %, podarilo sa mu len ako tak udržať si podiel na trhu. V tom istom čase nórski vývozcovia dokázali zvýšiť svoj predaj o 93 000 ton a získať značný podiel na trhu.

(88)

Navyše, k zvýšeniu objemu predaja zo strany výrobného odvetvia Spoločenstva došlo na úkor klesajúcich cien. Viedlo to k poklesu ziskovosti z pozitívnej do negatívnej, stratovej situácie (zo 7,2 % v 2001 k stratám vo výške - 2,9 % v roku 2002, - 6,2 % v roku 2003 a – 4,0 % v OP). Pokiaľ ide o návratnosť vloženého kapitálu a peňažné toky, zaznamenal sa podobný trend ako pri ziskovosti. Počas posudzovaného obdobia utrpeli aj mzdy (- 19 %).

(89)

Vzhľadom na všetky tieto faktory sa dospelo k predbežnému záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia.

(90)

S cieľom dospieť k predbežnému záveru, či je príčinná súvislosť medzi dumpingovými dovozmi a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, Komisia najprv preskúmala dopad dumpingových dovozov z príslušnej krajiny na situáciu v tomto odvetví v súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia.

(91)

Okrem toho, v súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia, Komisia tiež preskúmala iné faktory, ktoré by mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, s cieľom zabezpečiť, aby akákoľvek ujma, ktorú zapríčinili tieto faktory, nebola nesprávne pripisovaná vplyvu dumpingových dovozov. Analyzovali sa tiež iné známe faktory, ako sú dumpingové dovozy, ktoré by súčasne mohli spôsobovať ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, s cieľom zabezpečiť, aby sa možná ujma, ktorú spôsobili iné faktory nepripisovala vplyvu dumpingových dovozov.

(92)

Súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva a dumpingovými dovozmi dokazuje najmä tento zhodný vývoj: od roku 2001 do konca OP sa objem dovozov nórskeho chovaného lososa do Spoločenstva zvýšil o 35 % a ich podiel na trhu narástol na 59,6 %, čo znamená prírastok 8,6 percentuálneho bodu na úkor výrobného odvetvia Spoločenstva. Nórske ceny klesli v posudzovanom období o 16 %.

(93)

Tento vývoj nórskych dovozov sa zhodoval s veľkými finančnými stratami výrobcov Spoločenstva. Skutočne, vývoj dovozov z Nórska sa zhodoval s významným klesajúcim trendom hlavných ekonomických ukazovateľov týkajúcich sa výrobného odvetvia Spoločenstva od roku 2001 do konca OP. Medzi rokom 2002 a OP, keď ceny z Nórska klesli približne o 13 %, predajné ceny klesli o 5 % a strata podielu výrobného odvetvia Spoločenstva predstavovala 3 %. V dôsledku toho výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo počas OP a v dvoch rokoch, ktoré predchádzali OP, straty. Nakoľko sa všeobecne akceptuje, že dovozy z Nórska, hlavne v dôsledku ich veľkých objemov, majú vedúce postavenie na trhu Spoločenstva s chovaným lososom a určujú ceny, táto situácia svedčí o tom, že výrobné odvetvie Spoločenstva podliehalo silnému cenovému tlaku sťaženému dumpingovými dovozmi na trh Spoločenstva. Účinok cenového tlaku ďalej dokazuje aj znižovanie cien uplatňované nórskymi dovážajúcimi výrobcami a ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, ktoré sa počas OP do značnej miery znížili.

(94)

Dovozy z tretích krajín, ktorých sa toto prešetrovanie netýka, vykazovali počas posudzovaného obdobia takýto vývoj:

Tabuľka 11:

Dovozy s pôvodom v ostatných tretích krajinách

(95)

V tabuľke sú uvedené objemy dovozov, podiely na trhu a priemerná cena dovážaného chovaného lososa zo všetkých krajín okrem Nórska a tiež jednotlivo za tradičných dovozcov, to znamená USA, Kanadu, Čile a Faerské ostrovy.

(96)

Treba poznamenať, že štatistika dovozu nerozlišuje medzi chovaným lososom a voľne žijúcim lososom. Napriek tomu, na základe informácií získaných počas prešetrovania sa zdá, že prevažná časť dovozov z USA a Kanady pozostáva väčšinou z voľne žijúceho lososa, takže je nepravdepodobné, že by dovozy z týchto dvoch krajín mohli mať významný dopad na situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(97)

V tabuľke sa tiež uvádza, že dovozné ceny z Čile boli počas OP nad úrovňou cien výrobného odvetvia Spoločenstva a že v cenách chovaného lososa boli medzi ostatnými tretími krajinami významné rozdiely. Dovozné ceny z Faerských ostrovov boli nižšie ako ceny, ktoré účtovali nórski vyvážajúci výrobcovia, treba však poznamenať, že v posudzovanom období objemy dovozov z Čile klesli o 7 % a z Faerských ostrovov o 8 %.

(98)

Tento vývoj by sa mal vnímať v súvislosti s vývojom spotreby a dumpingových dovozov z Nórska. Ako sa uvádza v odôvodnení (51), spotreba sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 15 % a spotreba v OP sa udržala takmer na takej istej úrovni ako v roku 2003, s miernym poklesom o 0,5 %. Ako je vysvetlené v odôvodnení (55), dovozy z Nórska sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o približne 35 % a zvýšenie medzi rokom 2003 a OP predstavovalo približne 3,1 %.

(99)

Vzhľadom na uvedené dôvody je preto možné vyvodiť predbežný záver, že dovozy do Spoločenstva z ostatných tretích krajín nemohli byť určujúcou príčinou značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(100)

Spotreba chovaného lososa v Spoločenstve sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 15 % a v OP dosiahla úroveň takmer 608 000 ton. Výrobné odvetvie Spoločenstva využilo tento rast spotreby na zvýšenie produkcie a objemu predaja. Preto sa neusudzuje, že by vývoj spotreby prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(101)

Argumentovalo sa, že došlo k údajnému poklesu spotreby v Spojenom kráľovstve a že to spôsobilo ujmu výrobcom Spoločenstva. Trh v Spojenom kráľovstve však nie je možné izolovať od celkového trhu Spoločenstva a spotreba na trhu Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia zvýšila. Zníženie dopytu po chovanom lososovi v určitej časti Spoločenstva, zatiaľ čo celkový dopyt narastá, nie je možné chápať ako dôvod zhoršenej hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. Preto sa dospelo k predbežnému zisteniu, že zmeny v štruktúre spotreby neprispievajú k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(102)

Preskúmal sa aj účinok zmien v úrovni vývozov výrobného odvetvia Spoločenstva. Vývozy sa zvýšili o 150 %. V súvislosti s ťažkou situáciou na trhu Spoločenstva sa výrobné odvetvie Spoločenstva snažilo svoje vývozy zvýšiť, napriek tomu však zvýšenie nepredstavovalo viac ako približne 2 % z celkovej výroby a predaja. Preto bol vyvodený predbežný záver, že zmeny v úrovni vývozov neboli dôvodom značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. V každom prípade si treba všimnúť, že údaje týkajúce sa ziskovosti sú založené iba na údajoch týkajúcich sa predaja v Spoločenstve nespriazneným zákazníkom Spoločenstva.

(103)

Skúmalo sa, či ujmu výrobného odvetvia Spoločenstva spôsobili iní výrobcovia v ES spriaznení s nórskymi výrobcami. Ako sa uvádza v odôvodnení (44), tieto spoločnosti neboli zahrnuté do definície výrobného odvetvia Spoločenstva na základe článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(104)

Piati výrobcovia v Spoločenstve spriaznení s nórskymi výrobcami/dovozcami predložili vo vyplnených dotazníkoch užitočné údaje. Títo výrobcovia zastupovali približne 54 % ostatných výrobcov v Spoločenstve spriaznených s Nórskymi výrobcami/dovozcami.

Tabuľka 13:

Objem predaja, podiel na trhu a priemerné predajné ceny vo vzťahu k nespriazneným zákazníkom výrobcov v ES spriaznených s nórskymi výrobcami/dovozcami

(105)

V tabuľke sa uvádza, že na základe vyplnených dotazníkov sa objem predaja piatich spolupracujúcich spoločností počas posudzovaného obdobia zvýšil o 6 % a že pokles ich cien predstavoval približne 5 %, čo je vo všeobecnosti v súlade s vývojom výrobného odvetvia Spoločenstva. Okrem toho sa tiež zistilo, že ich podiel na trhu klesol počas posudzovaného obdobia približne o 1 percentuálny bod, čo je tiež v súlade s vývojom výrobného odvetvia Spoločenstva a že ich predajné ceny boli vyššie ako ceny nórskych vyvážajúcich výrobcov (približne o 5 % počas OP). V tom istom období sa nórskym vývozcom podarilo zvýšiť predaj o 93 000 tom a získať podiel na trhu. Napriek tomu sa zdá, že zhoršenie hospodárskej situácie výrobcov v ES spriaznených s nórskymi výrobcami/dovozcami nemôže byť také výrazné, ako je to v prípade hospodárskej situácie vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(106)

Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že výrobcovia v ES spriaznení s nórskymi výrobcami/dovozcami podstatne neprispeli k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(107)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že vyššie miery úhynu rýb ako zvyčajne v Írsku a vypuknutie nákazy v Spojenom kráľovstve a Írsku v rokoch 2002 a 2003 mohlo spôsobiť významné straty vo výrobe a v objeme predaja. Zistilo sa však, že tento jav sa obmedzil na malý počet fariem a nemohol mať badateľný účinok na celkové údaje. Ako sa uvádza v odôvodneniach (64) a (69), objem výroby a predaja výrobného odvetvia Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia zvýšil. Preto bol vyvodený predbežný záver, že vyššia miera úhynu rýb ako zvyčajne nebola príčinou závažných škodlivých účinkov.

(108)

Argumentovalo sa, že nórske výrobné odvetvie má nižšie výrobné náklady ako výrobcovia Spoločenstva a že toto a neschopnosť výrobcov Spoločenstva znížiť výrobné náklady je dôvodom zvýšených dovozov a značnej ujmy. Na základe dostupných informácií sa zistilo, že zatiaľ čo Nórsko využíva výhody v súvislosti s určitými nákladmi (napr. liečivá, krmivo, náklady na ochranu životného prostredia), výrobcovia Spoločenstva využívajú výhody v súvislosti s inými nákladmi (napr. na prácu). Celkove je potrebné poznamenať, že značné straty na súčasnom trhu utrpeli nielen výrobcovia Spoločenstva, ale aj nórski výrobcovia, ako to okrem iného dokazujú údaje nórskej vlády a prešetrovanie dumpingu. Preto sa dospelo k predbežnému zisteniu, že tvrdenie, že výrobcovia Spoločenstva boli menej efektívni ako nórski vývozcovia nebolo opodstatnené a že to nemohlo byť príčinou značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(109)

Zainteresovaná strana tvrdila, že právne predpisy v Spojenom kráľovstve týkajúce sa kontroly životného prostredia a štandardu zdravotného stavu rýb, odsúhlasovania biomasy, systému schvaľovania liečiv a schvaľovania lokalít je dôvodom zníženia konkurencieschopnosti výrobného odvetvia Spoločenstva a dôvodom závažnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Na podporu týchto tvrdení však nebol predložený žiadny dôkaz a vypracované tvrdenia ani overovanie spoločností v Spojenom kráľovstve v tejto súvislosti nič nenaznačili. Za týchto okolností sa tieto faktory nemôžu považovať za závažné príčinné faktory, ktoré spôsobili značnu ujmu výrobcom Spoločenstva. Naopak, možno tvrdiť, že prísnejšie právne predpisy v oblasti životného prostredia a hygieny v Spoločenstve zvyšujú atraktívnosť výrobku z hľadiska moderných spotrebiteľov.

(110)

Na základe uvedeného sa dospelo k predbežnému záveru, že existuje príčinná súvislosť medzi dumpingovými dovozmi a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Tento záver vychádza zo skutočnosti, že došlo k značným zvýšeniam objemov dumpingových dovozov z Nórska a ich podielov na trhu, čo tiež spôsobilo značné zníženie cien výrobného odvetvia Spoločenstva. Okrem toho, je nápadná časová zhoda medzi prudkým nárastom dumpingových dovozov uskutočnených za znížené ceny a zhoršením finančného postavenia výrobného odvetvia Spoločenstva, ktoré viedlo k stratovej situácii výrobného odvetvia Spoločenstva.

(111)

Nezistili sa žiadne iné faktory, ktoré by významným spôsobom ovplyvnili postavenie výrobného odvetvia Spoločenstva. Vyvodil sa predbežný záver, že dovozy do Spoločenstva z ostatných tretích krajín nemohli byť určujúcou príčinou značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(112)

V súlade s článkom 21 ods. 1 základného nariadenia sa tiež skúmalo, či, napriek záveru o škodlivosti dumpingu, sú nejaké závažné dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zavedenie antidumpingových opatrení proti dovozom z príslušnej krajiny by nebolo v záujme Spoločenstva. Stanovenie záujmu Spoločenstva vychádzalo z posúdenia záujmov všetkých zúčastnených strán, to znamená záujmov výrobného odvetvia Spoločenstva, dovozcov, obchodníkov, spracovateľov, užívateľov, ako aj spotrebiteľov príslušného výrobku. Komisia zaslala dotazníky najmä výrobnému odvetviu Spoločenstva, výrobcom v ES spriazneným s nórskymi výrobcami/dovozcami, dovozcom, spracovateľom, užívateľom, dodávateľom príslušného výrobku a spotrebiteľskej organizácii.

(113)

Výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo ujmu spôsobenú lacnými dovozmi chovaného lososa z Nórska. Cieľom prípadného prijatia antidumpingových opatrení je opätovne zaviesť spravodlivú hospodársku súťaž na trhu Spoločenstva medzi výrobným odvetvím Spoločenstva a jeho vyvážajúcimi náprotivkami v Nórsku. Vzhľadom na charakter ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, možno usúdiť, že ak nebudú prijaté opatrenia, ďalšie zhoršenie postavenia výrobného odvetvia Spoločenstva je nevyhnutné. Neprijatie opatrení bude s najväčšou pravdepodobnosťou znamenať ďalšiu ujmu a zo strednodobého hľadiska aj možnú likvidáciu tohto odvetvia, majúc na pamäti straty, ktoré utrpelo počas posudzovaného obdobia. Preto, ako vyplýva zo zistení v OP, postavenie výrobného odvetvia Spoločenstva je v ohrození, pokiaľ nedôjde k náprave súčasnej úrovne nízkych cien dumpingových dovozov. Dokazujú to nepretržité správy o hroziacich bankrotoch.

(114)

Výrobné odvetvie Spoločenstva vynaložilo v posledných rokoch značné úsilie na zlepšenie svojej konkurencieschopnosti na tomto trhu. Najdôležitejšie oblasti chovu lososa v Spoločenstve sa nachádzajú v Škótsku a Írsku, ktoré majú vhodné podmienky. Za posledné roky došlo k významným zmenám v štruktúre odvetvia chovu lososa v Spoločenstve, pričom trend smeroval k menšiemu počtu väčších podnikov. Celý rad menších výrobcov buď zanechal podnikanie, alebo došlo k ich odpredajú iným spoločnostiam v Spoločenstve, ktoré investovali do týchto výrobných lokalít. Mnohé spoločnosti, ktoré tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva, prijali kroky na zvýšenie efektívnosti a zníženie nákladov v rámci zvýšenia hospodárskej súťaže, napríklad prostredníctvom chovu mladých lososov, skvalitnenia zariadení na kŕmenie a uzatváraním spoločných dojednaní o nákupe krmív. To umožnilo spoločnostiam zvýšiť svoju kúpnu silu voči dodávateľom. Zároveň, celý rad spoločností, ktoré tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva, tiež uzavrel dojednania o spoločnom odbyte a predaji svojej produkcie. To posilní ich postavenie na trhu.

(115)

Ak by sa však prijali antidumpingové opatrenia, znovu by nastolili spravodlivé obchodné podmienky a garantovali by úsilie, ktoré výrobné odvetvie Spoločenstva vynaložilo v posledných rokoch. Za týchto podmienok by výrobné odvetvie Spoločenstva dokázalo zostať životaschopným výrobcom chovaného lososa. Hlavným účinkom opatrení by však bolo to, že by došlo k zastaveniu predaja pod cenu vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Napriek tomu, vzhľadom na ostatné zdroje dodávok, výrobné odvetvie Spoločenstva má iba veľmi obmedzenú možnosť zvyšovať ceny. Jeho postavenie by bolo možné napraviť hlavne zvýšenými objemami predaja a následnými úsporami zo zvýšenej výroby. Navyše, dôvera investorov v toto odvetvie podnikania sa vráti a trh sa stane stabilným.

(116)

Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že prijatie antidumpingových opatrení by bolo v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(117)

Aj v záujme najdôležitejších dodávateľov výrobcov Spoločenstva (ako sú producenti mladých lososov a krmív) je, aby mali silný a predvídateľný dopyt po svojich výrobkoch za primeranú cenu, ktorá im umožní dosiahnuť primeraný zisk. Ak sa postavenie výrobného odvetvia Spoločenstva nezlepší, mnohí producenti mladých lososov budú musieť znížiť svoj predaj a ziskovosť a v niektorých prípadoch môže byť ohrozená ich schopnosť pokračovať v obchode. To isté platí pre výrobcov krmiva. Preto je v záujme producentov mladých lososov a výrobcov krmiva, aby sa prijali antidumpingové opatrenia.

(118)

S cieľom vyhodnotiť vplyv opatrení na výrobcov v ES spriaznených s nórskymi výrobcami/dovozcami, boli známym spoločnostiam, ktoré sa zaoberajú príslušným výrobkom na trhu Spoločenstva, zaslané dotazníky. Päť spoločností poskytlo vo vyplnených dotazníkoch užitočné údaje.

(119)

Tieto spoločnosti zamestnávali v období prešetrovania takmer 738 ľudí v rámci činností súvisiacich s produkciou lososov a mali celkový obrat presahujúci 250 miliónov eur. Títo výrobcovia buď nevyjadrili svoj názor, alebo boli proti uloženiu opatrení.

(120)

Ako sa uvádza v odôvodnení (104), tieto spoločnosti tiež utrpeli ujmu z poklesu cien spôsobeného nórskymi vyvážajúcimi výrobcami. Treba pripomenúť, že spolupracujúci výrobcovia spriaznení s nórskymi vývozcami/dovozcami zvýšili objem predaja o 6 % alebo o približne 4 200 ton, ale napriek tomu stratili podiel na trhu. Nórski vývozcovia v tom istom čase dokázali zvýšiť svoj predaj o 93 000 ton a získali podiel na trhu. Preto sa usudzuje, že uloženie antidumpingových opatrení tiež zlepší hospodársku situáciu výrobcov v ES spriaznených s nórskymi výrobcami/dovozcami.

(121)

Antidumpingové opatrenia, ktoré opätovne nastolia spravodlivé obchodné podmienky sú preto aj v záujme týchto výrobcov.

(122)

S cieľom vyhodnotiť vplyv prijatia alebo neprijatia opatrení na dovozcov a spracovateľov boli známym dovozcom a spracovateľom príslušného výrobku na trhu Spoločenstva zaslané dotazníky. Komisia tiež informovala rôzne organizácie dovozcov, spracovateľov a užívateľov o začatí prešetrovania. Niekoľko organizácií vyjadrilo svoje názory.

(123)

Zistilo sa, že dovozcovia a spracovatelia (užívatelia) sú obvykle tými istými subjektami a mnohí sú v skutočnosti spriaznení s vyvážajúci výrobcami mimo Spoločenstva, hlavne v Nórsku. Užitočné odpovede poskytli 8 dovozcovia/spracovatelia/užívatelia. Tieto spoločnosti predstavovali približne 9 % celkových dovozov z Nórska počas OP a zhruba 6 % spotreby. Preto ich údaje poskytujú určitý náznak, aj keď ani zďaleka nie je isté, či v plnom rozsahu reprezentujú celé odvetvie užívateľov.

(124)

Dovozcovia a spracovatelia zdôraznili, že akýkoľvek nárast cien by zvýšil ich náklady, znížil predaj a ziskovosť a mohol by viesť k zníženiu počtu pracovných miest a dokonca k premiestňovaniu prevádzok. Tvrdili tiež, že zamestnanosť v odvetví spracovania rýb je ďaleko vyššia ako vo výrobnom odvetví chovu rýb a v niektorých prípadoch poskytuje pracovné príležitosti v oblastiach s nízkou zamestnanosťou.

(125)

V tejto súvislosti sa zistilo, že dovozcovia a spracovatelia možno budú musieť platiť vyššie ceny, ak budú naďalej kupovať nórsky tovar, pretože by museli platiť antidumpingové clo. Napriek tomu, nemusia znášať všetky zvýšenia cien, pretože je pravdepodobné, že do určitej miery môžu preniesť zvýšenie na následné kroky v distribučnom reťazci a na spotrebiteľov.

(126)

Hlavné náklady, ktoré vynakladajú spracovatelia, sú náklady na suroviny a mzdové náklady. Platí, že zvýšenie cien surovín by zvýšilo náklady na spracovanie. Na základe troch najužitočnejších odpovedí sa zistilo, že chovaný losos predstavuje približne 54 % celkových výrobných nákladov. Títo spracovatelia nakupovali chovaného lososa počas OP v Spoločenstve (približne 15 % nákupov) aj z Nórska (približne 83 % nákupov). Preto bol vyvodený záver, že približne 45 % ich celkových nákladov bude podliehať clu. V tejto súvislosti treba poznamenať, že podľa informácií, ktoré poskytli dovozcovia a spracovatelia klesli náklady na suroviny počas posudzovaného obdobia o 14 %. Počas OP boli o 9,1 percentuálneho bodu lacnejšie ako v roku 2001. Zároveň, informácie, ktoré poskytli, naznačujú, že ich predajné ceny zostali v rokoch 2002 a 2003 na rovnakej úrovni, pričom s približujúcim sa OP sa prejavoval klesajúci trend. Napriek tomu, vzhľadom na nízku úroveň spolupráce užívateľov v tejto súvislosti je empirická základňa dosť obmedzená a vyvodzovanie záverov pre užívateľské odvetvie ako celok si vyžaduje opatrnosť. Treba tiež poznamenať, že iba dve spoločnosti informovali o ziskovosti.

(127)

Pokiaľ ide o zamestnanosť, podľa vyplnených dotazníkov bolo v odvetví spracovania rýb v Spoločenstve zamestnaných približne 3 400 pracovníkov, i keď iba malá časť z nich sa podieľa na spracovaní chovaného lososa. Nebol zistený žiadny dôkaz o tom, že možné opatrenia by viedli k poklesu úrovne zamestnanosti v Spoločenstve.

(128)

Preto sa nevýhody, ktoré by mohli pre dovozcov/spracovateľov/užívateľov vyplynúť nepovažujú za také nevýhody, ktoré by mohli v dôsledku antidumpingových opatrení prevážiť očakávané výhody pre výrobcov Spoločenstva, pričom tieto opatrenia sa považujú za minimálne opatrenia potrebné na nápravu značnej ujmy a zabránenie ďalšiemu vážnemu zhoršovaniu situácie výrobcov Spoločenstva. Okrem toho, treba poznamenať, že ďalšie zdroje dodávok z ostatných tretích krajín sú naďalej dostupné.

(129)

Vzhľadom k tomu, že príslušný výrobok je spotrebným tovarom, Komisia informovala rôzne spotrebiteľské organizácie o začatí prešetrovania. Od jednej strany dostala odpoveď v tom zmysle, že priaznivé účinky lososa sú široko uznávané a že umelé zvýšenie ceny by pre spotrebiteľov sťažilo výber hodnotnej výživy a poškodilo ekonomickú životaschopnosť dovozcov, spracovateľov a predajcov chovaného lososa. Vyskytlo sa aj tvrdenie, že opatrenia im môžu zabrániť v dovoze a ďalšom predaji mrazeného chovaného lososa. Taktiež bola vyjadrená obava, že akékoľvek zvýšenie cien by spôsobilo menšiu dostupnosť chovaného lososa a potlačil by sa rast trhu v členských štátoch s nižším ako priemerným hrubým domácim produktom na hlavu (HDP).

(130)

Usudzuje sa, že ak sa uložia antidumpingové opatrenia, podniky budú mať aj naďalej prístup k neobmedzeným množstvám dovozu, i keď za spravodlivé ceny. Okrem toho, vzhľadom na rozsah rozpätí medzi cenou celej ryby priamo z farmy a maloobchodnou cenou spracovaného výrobku z lososa sa usudzuje, že opatrenia pravdepodobne nebudú mať podstatný vplyv na maloobchodné ceny, pretože je nepravdepodobné, že by sa celé zvýšenie ceny prenieslo na spotrebiteľov. Dopad na spotrebiteľov sa preto považuje za minimálny. Okrem toho, stratové úrovne cien pravdepodobne nie sú zo strednodobého až dlhodobého hľadiska udržateľné. Zdá sa, že celkove záujmu spotrebiteľov preto najlepšie slúžia stabilné ceny a udržateľný trh.

(131)

Na základe uvedených skutočností a úvah sa dospelo k predbežnému záveru, že nie sú presvedčivé dôvody, prečo by nemali byť uložené antidumpingové clá.

(132)

Vzhľadom na predbežné závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinami a záujmom Spoločenstva, mali by byť uložené predbežné opatrenia s cieľom zabrániť ďalšej ujme, ktorú by dumpingové dovozy spôsobili výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(133)

S cieľom stanoviť úroveň predbežných opatrení bolo zohľadnené jednak zistené dumpingové rozpätie a jednak výška cla potrebná na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(134)

Predbežné opatrenia by mali byť uložené na úrovni, ktorá je dostačujúca na odstránenie ujmy spôsobenej týmito dovozmi bez toho, že by bolo prekročené zistené dumpingové rozpätie. Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie účinkov poškodzujúceho dumpingu, sa bralo do úvahy, že akékoľvek opatrenia by mali umožniť výrobnému odvetviu Spoločenstva pokryť jeho výrobné náklady a celkove dosiahnuť zisk pred zdanením, ktorý by opodstatnene mohol dosiahnuť priemysel tohto typu v odvetví za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, to znamená, ak by neboli dumpingové dovozy, z predaja podobného výrobku v Spoločenstve. Na tomto základe sa vypočítala cena podobného výrobku nespôsobujúca ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva. Cena nespôsobujúca ujmu sa predbežne získala pripočítaním ziskového rozpätia 7,2 % z obratu k výrobným nákladom. Toto ziskové rozpätie bolo predbežne stanovené na základe zisku dosiahnutého počas roku 2001 a je to záväzné minimum, ktorého dosiahnutie by sa vo výrobnom odvetví Spoločenstva mohlo očakávať, ak by nedošlo k poškodzujúcemu dumpingu. Tento problém sa bude ďalej prešetrovať po uložení predbežných opatrení a po získaní akýchkoľvek následných pripomienok zúčastnených strán.

(135)

Potrebné cenové zvýšenie sa potom stanovilo na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny stanoveného na účely výpočtu predaja pod cenu a priemernej ceny výrobkov predávaných výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva, ktorá nespôsobuje ujmu. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania bol potom vyjadrený ako priemerná dovozná hodnota CIF.

(136)

V súvislosti s uvedeným sa usudzuje, že predbežné antidumpingové clo by malo byť uložené na úrovni zisteného dumpingového rozpätia, ale v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia by nemalo byť vyššie ako vypočítané rozpätie ujmy.

(137)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre spoločnosti uvedené v tomto dokumente sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Preto odzrkadľujú situáciu zistenú počas prešetrovania v súvislosti s týmito spoločnosťami. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoplošného cla uplatniteľného na „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda výhradne uplatňujú na dovozy výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine ktoré vyrobili spoločnosti, čiže uvedené špecifikované právne subjekty. Dovezené výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nebola konkrétne uvedená v normatívnej časti tohto dokumentu, spolu s názvom a adresou, vrátane subjektov spriaznených so špecifikovanými spoločnosťami, nemôžu čerpať výhody týchto sadzieb a podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(138)

Všetky nároky vyžadujúce uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb pre spoločnosť (napríklad, po uskutočnení zmeny v názve subjektu alebo po založení nových výrobných alebo predajných subjektov), by mali byť bezodkladne adresované Komisii (8) spolu so všetkými príslušnými informáciami, najmä čo sa týka akejkoľvek zmeny v činnostiach spoločnosti v súvislosti s výrobou, predajom na domácom trhu a vývozom spojených, napríklad, s uvedenou zmenou názvu alebo zmenou výrobného a predajného subjektu. Komisia, v prípade potreby, po konzultácii s poradným výborom, v súlade s tým zmení a doplní nariadenie aktualizovaním zoznamu spoločností využívajúcich individuálne colné sadzby.

(139)

Na základe uvedeného, predbežné colné sadzby sú:

(140)

V záujme spoľahlivej správy je potrebné stanoviť lehotu, v rámci ktorej sa zainteresované strany, ktoré sa v rámci časovej lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania prihlásili, môžu písomne vyjadriť a požiadať o vypočutie. Ďalej je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa zavedenia ciel získané na účely tohto nariadenia sú predbežné a na účely konečného cla môžu byť prehodnotené.

23.4.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 104/33

(1)

Nevyhnutné súčasti Dohody z Cotonou ustanovené v jej článku 9 boli porušené.

(2)

V súlade s článkom 96 Dohody z Cotonou sa 20. júla 2004 začali konzultácie s krajinami AKT a Guinejskou republikou. Pri tejto príležitosti guinejské orgány prijali osobitné záväzky zamerané na odstránenie problémov prednesených Európskou úniou a ich vykonanie v rámci trojmesačného obdobia prehĺbeného dialógu.

(3)

Na konci tohto obdobia sa ukázalo, že z určitých vyššie uvedených záväzkov vyplynuli konkrétne iniciatívy a mnohé z nich sa už uskutočnili. Napriek tomu sa však viaceré dôležité opatrenia z hľadiska nevyhnutných súčastí Dohody z Cotonou ešte musia zaviesť,

23.4.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 104/37

(1)

Spojené kráľovstvo oslovilo 27. januára 2005 Komisiu podľa článku 9 nariadenia (ES) č. 2371/2002 vo veci rozšírenia vnútroštátneho zákazu výlovu ostriežov dvojitými vlečnými sieťami do 12 míľ od juhozápadného pobrežia Anglicka na plavidlá ostatných členských štátov, ktoré majú právo rybolovu v tejto oblasti, s cieľom dočasne obmedziť vedľajší úlovok veľrýb, kým bude možné prijať účinnejšie koordinované opatrenie na úrovni Spoločenstva. Pri predložení tejto žiadosti orgány Spojeného kráľovstva uviedli svoje obavy o stupni vedľajšieho úlovku delfínov obyčajných pri výlove ostriežov dvojitými vlečnými sieťami a odvolali sa na rozhodnutie Komisie zamietnuť ich prípad vo veci okamžitého ukončenia tohto výlovu v západnej časti Lamanšského prielivu (ICES oblasť VIIe) (2).

(2)

Podľa článku 17 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2371/2002 sú francúzske a belgické plavidlá oprávnené loviť druhy žijúce na morskom dne v oblasti 6 až 12 míľ a vzťahovali by sa preto na ne navrhované opatrenia, ktoré predložilo Spojené kráľovstvo.

(3)

V súlade s podmienkami uvedenými v článku 9 nariadenia (ES) č. 2371/2002 oznámilo Spojené kráľovstvo svoju žiadosť dotknutým členským štátom. V lehote päť pracovných dní ustanovenej v článku 9 nariadenia (ES) č. 2371/2002 obdržala Komisia od Francúzska písomné pripomienky, v ktorých Komisiu vyzýva, aby nevyhovela žiadosti Spojeného kráľovstva.

(4)

Komisia má obavy, pokiaľ ide o vedľajšie úlovky veľrýb, ktoré sú chránené smernicou Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (3), pozorované v niektorých loviskách rýb, a plne sa zaväzuje v čo najväčšej miere znížiť počet týchto zvierat utopených v rybárskych sieťach. Opatrenie Spoločenstva bolo nedávno prijaté nariadením Rady (ES) č. 812/2004 z 26. apríla 2004, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa náhodných úlovkov veľrybovitých cicavcov (veľrýb) v loviskách rýb a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 88/98 (4).

(5)

Uvedeným nariadením sa od 1. januára 2005 ustanovuje vysielanie pozorovateľov na plavidlá, ktoré vykonávajú rybolov dvojitými vlečnými sieťami. Otázka vedľajších úlovkov veľrýb v morských dvojitých vlečných sieťach je zložitá a osobitne sa riešila v rámci komplexného vedeckého preskúmania a posúdenia Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) o vedľajších úlovkoch veľrýb v loviskách rýb (5). ICES uviedla, že „pri iných druhoch výlovu, ako je výlov ostriežov dvojitými vlečnými sieťami, taktiež dochádza k uloveniu delfínov“ a že „je potrebné komplexné monitorovanie početných výlovov vlečnými sieťami v tejto oblasti predtým, ako môžeme upresniť požiadavky na zníženie“. ICES sa najmä domnieva, že „zákaz výlovu ostriežov morskými dvojitými vlečnými sieťami“ by bolo „svojvoľné opatrenie, prostredníctvom ktorého sa pravdepodobne nedosiahne želaný cieľ“. Zákaz používania dvojitých vlečných sietí pri výlove morských ostriežov v pobrežných vodách Spojeného kráľovstva v západnej časti Lamanšského prielivu by pravdepodobne spôsobil presun výlovu do priľahlých oblastí bez toho, že by sa nutne obmedzil vedľajší úlovok delfínov obyčajných.

(6)

Hoci podľa článku 9 nariadenia (ES) č. 2371/2002 môže členský štát prijať opatrenia na minimalizáciu dosahu rybolovu na morské ekosystémy, na základe dostupných vedeckých informácií by navrhované opatrenie pravdepodobne neprispelo k tomuto cieľu.

(7)

Toto odôvodnenie bolo jedným z dôvodov pre rozhodnutie Komisie zamietnuť žiadosť Spojeného kráľovstva o okamžité opatrenie zakázať výlov ostriežov morskými vlečnými sieťami v západnej časti Lamanšského prielivu v auguste 2004. Odvtedy neboli predložené žiadne nové vedecké informácie, ktoré by mohli odôvodniť zmenu v tejto analýze.

(8)

Komisia sa domnieva, že otázka vedľajšieho úlovku veľrýb v morských vlečných sieťach by sa mala riešiť účinným a koordinovaným spôsobom na základe spoľahlivých vedeckých poznatkov o charaktere a rozsahu problému. S cieľom dosiahnuť to podporuje Komisia finančne vedecké štúdie a výskum na vývoj opatrení na zníženie vedľajších úlovkov veľrýb pri rybolove morskými vlečnými sieťami alebo na aktualizáciu vedeckých odhadov výskytu malých veľrýb v európskych vodách Atlantického oceánu. Tieto štúdie a výskumné projekty majú spolu s údajmi o vedľajšom úlovku veľrýb v mnohých loviskách rýb, ktoré budú sprístupnené prostredníctvom pozorovateľského programu Spoločenstva, poskytovať v rozumnej časovej lehote technický základ pre cielené a účinné riadiace opatrenia na obmedzenie dosahu rybolovu na veľryby. Hneď ako budú tieto informácie dostupné, Komisia navrhne prípadné potrebné opatrenia v úzkej spolupráci so všetkými zúčastnenými stranami.

(9)

Z uvedeného vyplýva, že žiadosti, ktorú predložilo Spojené kráľovstvo, nie je možné vyhovieť,

23.4.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 104/39

(1)

Smernica 2001/95/ES stanovuje povinnosť výrobcov umiestňovať na trh iba bezpečné výrobky.

(2)

Podľa tejto smernice sa výrobok považuje za bezpečný, pokiaľ ide o riziká a kategórie rizík, ktoré sú zahrnuté v príslušných vnútroštátnych normách, ak vyhovuje dobrovoľným vnútroštátnym normám, ktoré transponujú európske normy.

(3)

Podľa smernice 2001/95/ES majú európske organizácie pre štandardizáciu zaviesť európske normy. Takéto normy majú zabezpečiť, aby výrobky spĺňali všeobecnú bezpečnostnú požiadavku smernice.

(4)

Členské štáty a Komisia v úzkej spolupráci s európskymi orgánizáciami pre štandardizáciu a po porade so záujmovými skupinami označili plávajúce výrobky určené na používanie vo voľnom čase na alebo vo vode ako skupinu výrobkov, pre ktoré sa majú vypracovať európske normy na základe mandátu, ktorý udelila Komisia na základe smernice 2001/95/ES. Medzi uvedené plávajúce výrobky nepatria plávajúce výrobky, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 88/378/EHS (2) týkajúca sa bezpečnosti hračiek, smernica Rady 89/686/EHS (3) týkajúca sa osobných ochranných pomôcok a smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/25/ES (4) týkajúca sa rekreačných plavidiel.

(5)

Bezpečnostné požiadavky na tieto výrobky sa majú vypracovať na základe uvedených konzultácií a diskusií s predstaviteľmi členských štátov.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru, ktorý bol založený podľa smernice 2001/95/ES,

23.4.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 104/42

23.4.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 104/46