(1)

Listom zo dňa 20. septembra 2002, ktorý bol zaprotokolovaný 25. septembra 2002, Stále zastúpenie Talianska pri Európskej únii úradne doručilo Komisii oznámenie o pomoci určenej na odstránenie následkov krízy v pestovaní broskýň v Piemonte.

(2)

Listom zo dňa 10. apríla 2003, ktorý bol zaprotokolovaný 15. apríla 2003, a listom zo dňa 7. augusta 2003, ktorý bol zaprotokolovaný 8. augusta 2003, Stále zastúpenie Talianska pri Európskej únii odovzdalo Komisii doplňujúce informácie, ktoré táto požadovala dňa 13. novembra 2002 a 5. júna 2003 od talianskych úradov.

(3)

Listom zo dňa 2. októbra 2003 Komisia oznámila Taliansku svoje rozhodnutie o začatí konania podľa článku 88 ods. 2 zmluvy vo veci takýchto pomocí.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo publikované v Úradnom vestníku Európskej únie (1). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predniesli svoje stanoviská alebo pripomienky súvisiace s predmetnou pomocou.

(5)

Komisia nedostala od zainteresovaných strán predmetné stanoviská alebo pripomienky.

(6)

Opatrenia týkajúce sa predmetnej veci boli prezentované ako dôsledok nepriaznivého počasia a predovšetkým ako dôsledok krupobitia, ktoré postihlo Piemont v roku 2002 a poškodilo pestovateľov broskýň a nektáriniek. Pestovatelia na začiatku predpokladali, že trh odoberie 6 000 ton ovocia (broskýň a nektáriniek), ktoré budú určené na prípravu kompótov. Podľa talianskych úradov pestovatelia mali využiť výnimku uvedenú v článku 87 ods. 2 písm. b) zmluvy.

(7)

Odber ovocia bol vykonaný 25., 26., 27. a 30. septembra 2002 v celkovom množstve 204,16 ton broskýň (v hodnote 18 782 EUR) a 977,94 ton nektáriniek (v hodnote 89 970,48 EUR). To znamená, že spolu bolo odobratých 1 182,10 ton ovocia. S príspevkom 0,092 EUR na kilogram odobratého ovocia, pomoc určená pre pestovateľov zodpovedala sume 108 752 EUR.

(8)

Podľa údajov uvedených v oznámení, pestovatelia, ktorí mali záujem o toto opatrenie, patriaci do združenia Asprofrut (2), následkom vyššie uvedených vplyvov nepriaznivého počasia utrpeli stratu viac ako 30 % zo svojej priemernej produkcie v minulosti.

(9)

Priemerná regionálna produkcia za posledné tri roky dosahovala spolu 144 692 ton (86 059 ton broskýň a 58 633 ton nektáriniek).

(10)

Z informácií, ktoré boli zaslané do ústredia, vyplýva, že požadovanie štátnej pomoci bolo motivované nasledovnými faktormi:

(11)

Komisia začala konanie podľa článku 88 ods. 2 zmluvy, pretože mala pochybnosti o zlučiteľnosti programu pomoci so spoločným európskym trhom.

(12)

Prvým dôvodom, ktorý podnietil Komisiu k tomu, aby pochybovala o zlučiteľnosti pomoci so spoločným európskym trhom, je to, že z informácií, ktoré poskytli talianske úrady počas vzájomnej výmeny korešpondencie s Komisiou, stále jasnejšie vyplýva, že pôvodcom krízovej situácie už nie sú meteorologické javy, ale nepriaznivý vývoj obchodu, čiže parameter, ktorý patrí medzi normálne riziká súvisiace s vykonávaním poľnohospodárskej činnosti (napríklad v liste zo dňa 7. augusta 2003 talianske úrady vyhlásili, že krízová situácia bola zavinená viac vývojom na trhoch, ako poklesom produkcie; okrem toho strata bola vypočítaná na obrat a nie na produkciu – pozri bod odôvodnenia 13).

(13)

Druhým dôvodom, ktorý podnietil Komisiu k tomu, aby pochybovala o zlučiteľnosti pomoci so spoločným európskym trhom, je to, že talianske úrady uvádzali stratu voči priemernej produkcii v minulosti; priznali, že straty boli vypočítané vzhľadom na obrat podnikov, zatiaľ čo v bode 11.3 Usmernení Spoločenstva k štátnym pomociam v sektore poľnohospodárstva (ďalej len „usmernenia“) (4), ktoré slúžia ako základ pre hodnotenie pomocí určených na odškodnenie poľnohospodárov pri stratách spôsobených nepriaznivými atmosférickými podmienkami, sa opisuje metóda výpočtu strát, ktoré sa týkajú výroby („cena“ sa berie do úvahy iba po stanovení straty na úrovni výroby).

(14)

Tretím dôvodom, ktorý podnietil Komisiu k tomu, aby pochybovala o zlučiteľnosti pomoci so spoločným európskym trhom, je to, že podľa vyhodnotenia, ktoré poskytli talianske úrady, sa v roku 2002 avizovala vyššia priemerná produkcia broskýň a nektáriniek ako v predchádzajúcich troch rokoch, zatiaľ čo podľa usmernení, bod 11.3.1, sú pomoci povolené iba vtedy, ak škoda dosiahne 20 % bežnej produkcie v znevýhodnených oblastiach a 30 % v iných oblastiach (ako je to uvedené v bode 9, priemerná regionálna produkcia za tri predchádzajúce roky pred udalosťou bola spolu 144 692 ton – 86 059 ton broskýň a 58 633 ton nektáriniek; v roku 2002 bola produkcia odhadnutá na 147 300 ton – 86 300 ton broskýň a 61 000 ton nektáriniek).

(15)

Štvrtý dôvod, ktorý podnietil Komisiu k tomu, aby pochybovala o zlučiteľnosti pomoci so spoločným európskym trhom, je daný voľbou rokov, ktoré sa použili na stanovenie produkcie bežného roka na účely výpočtov dosiahnutej straty. Podľa bodu 11.3.2 usmernení sa hrubá výroba bežného roka vypočíta na základe porovnávania priemernej hrubej výroby za predchádzajúce tri zberové kampane s vylúčením tých rokov, keď bola poľnohospodárom zaplatená kompenzácia strát následkom nepriaznivých atmosférických podmienok. Talianske úrady teraz vypočítali dosiahnutú stratu porovnávaním s tromi predchádzajúcimi rokmi, teda pred obdobím, kedy bola vyššie uvedená nepriaznivá situácia; ak je pravda, že nebolo dohodnuté žiadne špecifické odškodnenie v sektore pestovania broskýň a nektáriniek, podniky na pestovanie týchto dvoch druhov ovocia dostali v priebehu troch predmetných rokov zníženie úrokov z dohodnutých pôžičiek ako náhradu škôd spôsobených nepriaznivými meteorologickými podmienkami, čo predstavuje minimálne 35 % hrubej predajnej výroby. Vzhľadom na tieto informácie si je možné iba ťažko predstaviť, že by pestovanie broskýň a nektáriniek bolo ušetrené pred nečasom, ktorý postihol celý poľnohospodársky podnik, a v dôsledku toho aj poľnohospodára, ktorého podnik bol globálne postihnutý, odškodniť pomocou na všetky pestované druhy s výnimkou broskýň a nektáriniek.

(16)

Piaty dôvod, ktorý podnietil Komisiu k tomu, aby pochybovala o zlučiteľnosti pomoci so spoločným európskym trhom, je daný vhodnosťou metódy na vypočítanie pomoci. Na výpočet výšky pomoci, ktorú treba uhradiť (0,092 EUR za kilogram), použili talianske úrady jednotne priemerné trhové ceny za september 2002 za čerstvé chladené produkty (0,5 EUR za kilogram nektáriniek a 0,45 EUR za kilogram broskýň), a nie priemerné ceny za predchádzajúce tri roky pred udalosťou, s vylúčením všetkých tých rokov, keď boli pestovateľom zaplatené kompenzácie následkom nepriaznivých atmosférických podmienok, ako je to predpísané v bode 11.3.2. usmernení. Podľa tých istých talianskych úradov táto metóda mala umožniť vyhnúť sa zvýšenej kompenzácii strát, ktoré poľnohospodári utrpeli, vzhľadom na to, že k poškodeniu došlo nedostatočným predajom produktov a že náklady na vypestovanie jedného kilogramu produktu boli odhadnuté približne na 50 % trhovej ceny. Vzhľadom na tieto informácie Komisia nemohla urobiť iné ako skonštatovať, že nebol dodržaný bod 11.3.2 usmernení, a záležitosť uzavrieť s tým, že pomoc bola podľa všetkého určená na kompenzovanie strát spôsobených nie stratou v produkcii, ale stratou súvisiacou s nepriaznivým vývojom trhu.

(17)

V súvislosti s týmto bodom Komisia vyjadrila pochybnosti ohľadom správnosti výpočtu výšky pomoci, pretože talianske úrady nedodali žiadne upresnenia, týkajúce sa odpočítania nákladov, ktoré z dôvodu nepriaznivého počasia poľnohospodár nezaplatil, ani ohľadom sumy prípadne získanej v rámci poistnej zmluvy a prípadne získaných priamych pomocí, pričom tieto odpočty sú predpísané v usmerneniach v bodoch 11.3.2 a 11.3.6.

(18)

Šiesty dôvod, ktorý podnietil Komisiu k tomu, aby pochybovala o zlučiteľnosti pomoci so spoločným európskym trhom, súvisí s rešpektovaním ustanovení, ktoré sú uvedené v usmerneniach v bode 11.3.8, podľa ktorých, ak bude pomoc uhradená organizácii pestovateľov, jej výška nesmie prekročiť skutočnú škodu, ktorú poľnohospodár utrpel. Poznatky o skutočnej strate sa vysvetlili počas skúmania pochybností, ktoré sa predtým vyvolali (strata na obrate, a nie strata vo výrobe; metóda výpočtu strát nebola úplne dôveryhodná). Okrem toho talianske úrady oznámili, že organizácia výrobcov uhradila celé pomoci poľnohospodárom, od ktorých odpočítala svoje s tým spojené výdavky. Komisia vzhľadom na chýbajúce upresňujúce informácie nemohla stanoviť, či predmetné výdavky, ktorých pôvod nebol špecifikovaný, neboli príliš vysoké a či pomoci uhradené príslušnej organizácii pestovateľov boli týmto pestovateľom prevedené úmerne k stratám, ktoré utrpeli.

(19)

Šiesty dôvod, ktorý podnietil Komisiu k tomu, aby pochybovala o zlučiteľnosti pomoci so spoločným európskym trhom, je založený na existencii domnienok o porušení predpisov, ktoré riadia spoločnú organizáciu trhov v sektore ovocia a zeleniny, ustanovených v nariadení (ES) č. 2200/96. Vzhľadom na to, že organizácie výrobcov Piemontu už vyčerpali možnosti odberu predpísané danými predpismi (pozri bod odôvodnenia 10), poskytnutie štátnej pomoci na odbery, ktoré znamenajú prekročenie dohodnutých množstiev, by bolo porušením predpisov, ktoré riadia spoločnú organizáciu trhov v sektore ovocia a zeleniny, a výsledkom by bolo narušenie pravidelnej funkčnosti spoločného európskeho trhu. Podľa bodu 3.2 usmernení nemôže Komisia v žiadnom prípade schváliť pomoci, ktoré nie sú zlučiteľné s ustanoveniami, ktoré riadia spoločnú organizáciu európskych trhov, alebo ktoré by mohli rušivým spôsobom pôsobiť na riadnu prevádzku tejto organizácie.

(20)

Z dôvodu nedostatočných informácií Komisia napokon nemohla overiť, či pomoc už bola uhradená, alebo či bola alebo nebola zlučiteľná s inými pomocami, ktoré majú rovnaké ciele.

(21)

Listom zo dňa 16. januára 2004, ktorý bol zaprotokolovaný dňa 19. januára 2004, Stále zastúpenie Talianska pri Európskej únii odovzdalo Komisii list talianskych úradov, v ktorom vyjadrujú svoje stanovisko alebo pripomienky v súvislosti so začatím konania podľa článku 88 ods. 2 zmluvy ohľadom predmetnej pomoci.

(22)

Ohľadom odpočtu výdavkov, ktoré poľnohospodár nezaplatil (pozri bod odôvodnenia 17), talianske úrady zdôraznili, že v tomto prípade nejde o problém nedostatočnej produkcie, pretože všetky fázy pestovania boli ukončené a boli uhradené aj príslušné výdavky.

(23)

Ohľadom potreby zabrániť zvýšenej kompenzácii utrpených strát (pozri body odôvodnenia 15 a 16), talianske úrady vyhlásili, že nezávisle od toho, že bola použitá nevhodná metóda na výpočet strát, sú toho názoru, že dodali číselné údaje, z ktorých vyplývala vysoká nepravdepodobnosť akejkoľvek formy zvýšenia kompenzácie; okrem toho potvrdili, že vzhľadom na existujúcu neúmernosť medzi výškou pomoci a trhovou cenou a vzhľadom na to, že výška nákladov zodpovedala približne polovici uvedenej trhovej ceny, bolo by obtiažne si myslieť, že straty sektoru boli príliš nízke na pomoc, ktorá im mala byť poskytnutá.

(24)

Pokiaľ ide o rešpektovanie ustanovení, ktoré sú uvedené v usmerneniach v bode 11.3.8 (pozri bod odôvodnenia 18), talianske úrady vyhlásili, že pomoci by sa boli rozdelili podľa škody (určenej na základe dodaného množstva produktov) utrpenej členmi organizácie výrobcov a že by zabezpečili, aby časť pomoci zadržaná organizáciou pestovateľov bola určená výhradne na pokrytie skutočných nákladov, ktoré táto organizácia mala.

(25)

List, ktorý bol odoslaný dňa 16. januára 2004 zo Stáleho zastúpenia Talianska pri Európskej únii, obsahuje okrem iného aj odozvu organizácie pestovateľov, na ktorú sa pomoc vzťahuje (Asprofrut). Táto organizácia vyhlasuje, že zberová kampaň 2002 bola mimoriadne ťažká, predovšetkým z dôvodu klimatického vývoja v regióne v mesiaci august a nepriaznivého počasia, ktoré nastalo v tom istom období v krajinách strednej Európy, ktoré bežne patria medzi ich zákazníkov. Organizácia pestovateľov zdôrazňuje, že žiadali od štátu a aj dosiahli odber produktu, ktorý nebol poškodený krupobitím a ktorý zodpovedal obchodným požiadavkám európskeho trhu, hoci bol preradený do nižšej triedy na úroveň priemyselného produktu z dôvodu poškodenia, ktoré sa zistilo v období od podania objednávky na prevzatie do skutočného prevzatia produktu.

(26)

Podľa článku 87 ods. 1 zmluvy sú pomoci poskytnuté štátmi alebo prostredníctvom štátnych zdrojov v akejkoľvek forme nezlučiteľné so spoločným európskym trhom v miere, akou vplývajú na vzájomnú výmenu medzi členskými štátmi, lebo uprednostnením niektorých podnikov alebo niektorých výrob falšujú alebo skresľujú konkurencieschopnosť. Predmetné opatrenie zodpovedá tejto definícii v tom zmysle, že sa týka určitých produkcií a môže vplývať na vzájomné výmeny z dôvodu pozície, ktoré má Taliansko v predmetnej produkcii (Taliansko bolo v roku 2001 v poradí druhým najväčším pestovateľom broskýň a prvým najväčším pestovateľom nektáriniek).

(27)

Napriek tomu v prípadoch určených v zmluve, článok 87 ods. 2 a 3, určité opatrenia môžu byť výnimočne považované za zlučiteľné so spoločným európskym trhom.

(28)

V tomto prípade talianske úrady dôvodili, že škody na predmetných produktoch boli spôsobené nepriaznivými klimatickými podmienkami.

(29)

Ako už bolo uvedené v bode odôvodnenia 12, počas výmeny korešpondencie s talianskymi úradmi bola Komisia ovplyvnená informáciami, že dôvodom krízovej situácie nie sú meteorologické javy, ale nepriaznivý vývoj na trhu, čiže parameter, ktorý patrí medzi normálne riziká súvisiace s vykonávaním poľnohospodárskej aktivity.

(30)

Pripomienky, ktoré zaslali talianske úrady po začatí konania, podľa článku 88 ods. 2 zmluvy nepriniesli žiadne nové prvky, ktoré by umožnili považovať túto myšlienku za menej hodnovernú. Naopak, po zohľadnení údajov talianskych úradov, podľa ktorých keďže kríza nebola zapríčinená problémom nedostatočnej produkcie, pretože všetky fázy pestovania boli ukončené, a predovšetkým po zohľadnení dôvodov organizácie Asprofrut, ktorá vyhlasuje, že požiadala štát a aj dosiahla prevzatie produktu nepoškodeného krupobitím na trh, ktorý spĺňal požiadavky normy obchodovania na európskom trhu, hoci tento produkt bol preradený do nižšej kvalitatívnej triedy na úroveň priemyselného produktu z dôvodu jeho poškodenia, ktoré sa prejavilo v období od podania objednávky na jeho odber a skutočným odberom produktu (pozri body odôvodnenia 22 a 25), musí Komisia aj naďalej pochybovať o súvislostiach medzi odberom produktu, ktorý je predmetom pomoci, a stratami v produkcii spôsobenými nepriaznivými podmienkami. Toto opatrenie je spojené s nepriaznivým vývojom na trhu, inak povedané s javmi, ktoré patria medzi normálne riziká súvisiace s vykonávaním poľnohospodárskej aktivity.

(31)

Pokiaľ ide o pochybnosti vyjadrené v bodoch odôvodnenia 13, 14 a 15, ktoré sa týkajú vhodnosti metódy určenej na výpočet strát, hoci by sa Komisia mala riadiť podaním talianskych úradov, ktoré sa týka odškodnenia strát spôsobených prírodnými kalamitami, bez ohľadu na skúmanie uvedené v bode odôvodnenia 30, v stanovisku talianskych úradov nenachádza žiadne informácie, ktoré by jej umožnili nájsť zdôvodnenie použitia metódy na výpočet strát z fakturovaného obratu namiesto z produkcie, ani výber porovnávaných rokov.

(32)

Pokiaľ ide o výber metódy na výpočet strát, Komisia upozornila, že ak je v usmerneniach v bode 11.3.2 uvedená možnosť prijať inú metódu na výpočet strát ako sa požaduje, táto iná metóda musí umožňovať stanovenie strát vo výrobe (pozri princíp (5), podľa ktorého „Komisia schvaľuje alternatívne metódy na výpočet normálnej produkcie, vrátane regionálnych referenčných hodnôt, ak sa zistí, že sú tieto hodnoty reprezentatívne a nie sú založené na príliš vysokých výnosoch“). Odkaz na obrat preto nenachádza zdôvodnenie vzhľadom na ustanovenia obsiahnuté v usmerneniach v bode 11.3.2.

(33)

Okrem toho Komisia podotýka, že v liste zo 16. januára 2004 talianske úrady neuviedli žiadne zdôvodnenie týkajúce sa výberu porovnávaných rokov, ktoré boli použité na výpočet utrpených strát, ani nevysvetlili, ako mohlo dôjsť k stratám v produkcii o 20 a 30 %, keď v roku 2002 bola odhadovaná produkcia v regióne vyššia ako počas troch rokov, ktoré boli použité na porovnávanie pri výpočte strát.

(34)

Keďže tieto informácie neboli poskytnuté, Komisia doteraz nevie, prečo talianske úrady použili na referenciu tie roky, počas ktorých určité podniky, ktoré pestujú broskyne a nektárinky, získali zníženie úrokov z pôžičiek, dohodnutých na nahradenie škôd spôsobených nepriaznivými poveternostnými podmienkami, ktoré predstavujú minimálne 35 % hrubej predajnej produkcie (podľa upozornenia v bode odôvodnenia 15 je ťažké si predstaviť, že by pestovanie broskýň a nektáriniek bolo ušetrené pred nečasom, ktorý postihol celý podnik a ktorého následkom by poľnohospodár, ktorého podnik bol globálne postihnutý, mohol žiadať o pomoc pre všetky svoje pestované druhy s výnimkou broskýň a nektáriniek). Komisia okrem toho nevie, ako mohli talianske úrady zdôvodniť stratu 20 alebo 30 % klimatickými javmi, keď odhadovaná produkcia na rok 2002 bola priaznivejšia ako hodnoty za tri roky, ktoré boli použité na referenciu; zo stanoviska a pripomienok organizácie Asprofrut vyplýva, že odobraté produkty neboli poškodené krupobitím, ale boli preradené do nižšej kvalitatívnej triedy na úroveň priemyselného produktu, a to z dôvodu poškodenia, ku ktorému došlo v období od podania objednávky na odber a vlastným odberom (pozri bod odôvodnenia 31).

(35)

V tejto súvislosti síce Komisia mohla považovať postup talianskych úradov ohľadom odškodnenia strát spôsobených prírodnými kalamitami za platné, ale naďalej pochybovala o vhodnosti spôsobov výpočtu prahovej hodnoty strát, ktorá zakladá právo na pomoc, prekročenia tejto prahovej hodnoty a schválenia pomoci pre pestovateľov broskýň a nektáriniek podľa bodu 11.3 usmernení. Pravdou je, že použitie obratu (inak povedané použitie parametra, ktorý len veľmi vzdialene súvisí s klimatickými javmi) iba potvrdzuje to, čo sa konštatuje v bode odôvodnenia 30, že opatrenie týkajúce sa odberu produktu, na ktorý sa vzťahuje pomoc, je spojené s nepriaznivým vývojom trhu, inak povedané s javom, ktorý patrí medzi normálne riziká súvisiace s vykonávaním poľnohospodárskej aktivity.

(36)

Pokiaľ ide o pochybnosti uvedené v bode odôvodnenia 16, ktoré sa týkajú vhodnosti metódy na výpočet pomoci, v liste zo dňa 16. januára 2004 tie isté talianske úrady priznali nevhodnosť vlastnej metódy na výpočet pomoci ešte skôr, ako bolo pripomenuté, že dodané čísla mali Komisii umožniť, aby konštatovala, že nemohlo dôjsť k zvýšeniu odškodnenia utrpenej straty. Ak by aj v tomto prípade Komisia uznala podanie talianskych úradov ohľadom odškodnenia strát spôsobených prírodnými kalamitami za platné, vzhľadom na priznanú nevhodnosť metódy na výpočet strát Komisia nemohla inak ako pochybovať o zlučiteľnosti plánovanej pomoci so spoločným európskym trhom.

(37)

V skutočnosti základný problém spočíva v tom, že, ako vyhlásili talianske úrady, škody, ktoré utrpeli príslušné podniky, sú spôsobené nedostatočným predajom produktu (pozri bod odôvodnenia 16), a nie nedostatočnou produkciou tohto produktu (pozri bod odôvodnenia 30). Komisia preto nemôže inak ako znovu pochybovať o skutočnosti, že plánovaná pomoc bude slúžiť na iné účely, ako je odškodnenie nedostatočných výnosov spôsobených nepriaznivým vývojom na trhu, čo patrí medzi normálne riziká spojené s vykonávaním poľnohospodárskej aktivity.

(38)

Ohľadom pochybností, ktoré sú vyjadrené v bodoch odôvodnenia 17 a 18 (a týkajú sa vhodnosti podmienok na výpočet pomoci, pretože talianske úrady nedodali žiadne upresnenie ani o odpočítaní výdavkov, ktoré poľnohospodár neuhradil z dôvodu nepriaznivého počasia, ani o odpočítaní súm prípadne vyplatených v rámci poistnej zmluvy a ani prípadné prijaté pomoci), Komisia vzala do úvahy dôvody talianskych úradov, uvedené v liste zo dňa 16. januára 2004, že z pomoci, ktorú chcú schváliť, nebudú odpočítané výdavky, ktoré poľnohospodár neuhradil, lebo nejde o problém nedostatočnej produkcie, pretože všetky fázy pestovania boli ukončené a všetky príslušné náklady boli uhradené.

(39)

Vzhľadom na túto odpoveď Komisia konštatuje, že hoci sa odstránili problémy s prípadným odpočítaním výdavkov, ktoré neuhradili poľnohospodári, nebolo poskytnuté žiadne upresnenie ohľadom odpočítania prípadne získaných priamych pomocí alebo akejkoľvek inej čiastky prijatej v rámci poistnej politiky. Ak by Komisia prijala niekoľkokrát spomínaný postup talianskych úradov za platný, nedostatočné upresnenie by stačilo na vznik pochybnosti o zlučiteľnosti opatrenia so spoločným európskym trhom, pretože Komisia by si nemohla byť istá, či boli dodržané všetky podmienky usmernení uvedené v bode 11.3.

(40)

Ohľadom pochybností uvedených v bode odôvodnenia 18, ktoré súvisia s rešpektovaním usmernení, bod 11.3.8 usmernení, Komisia berie do úvahy upresnenia zaslané talianskymi úradmi, podľa ktorých by pomoci boli rozdelené podľa okamžitej škody (stanovené podľa poskytnutého množstva), ktorú utrpeli členovia organizácie výrobcov, a tie isté talianske úrady dohliadnu, aby časť pomoci, ktorú si zadrží organizácia výrobcov, bola určená na pokrytie výhradne jej skutočných nákladov. Aj keby vzhľadom na danú situáciu Komisia uznala za platné uvedené podanie talianskych úradov, nemohla inak ako naďalej pochybovať o dodržiavaní ustanovení uvedených v usmerneniach, bod 11.3.8, lebo dodané množstvo produktov by nebolo objektívnym faktorom pre určenie utrpených strát, pretože práce spojené s odberom produktu sa týkali ovocia, ktoré nebolo poškodené krupobitím, ale bolo zatriedené do nižšej kvalitatívnej triedy na úroveň priemyselného produktu, a to z dôvodu poškodenia v období od podania objednávky na odber (pozri bod odôvodnenia 30) a skutočným začiatkom prác spojených s odberom, a pretože vzhľadom na nedostatok urgentne žiadaných informácií ohľadom pôvodu výdavkov, ktoré mala organizácia výrobcov Asprofrut, si Komisia nemohla byť istá, či tieto výdavky neboli nadhodnotené, čoho následkom by mohlo dôjsť k poskytnutiu pomoci na prevádzku v prospech tejto organizácie.

(41)

Vzhľadom na pochybnosti vyjadrené v bode odôvodnenia 19, spôsobené existenciou domnienok o porušení predpisov, ktoré riadia spoločnú organizáciu európskych trhov v sektore ovocia a zeleniny ustanovených v nariadení (ES) č. 2200/96, musí Komisia konštatovať, že talianske úrady nepodali žiadnu argumentáciu, ktorá umožňuje takúto domnienku vyhlásiť za neplatnú. Po oboznámení sa so súvislosťami, kedy bol vykonaný odber produktu, čiže v dobe, keď organizácie piemontských výrobcov už vyčerpali možnosti odberu predpísané uvedeným nariadením (pozri bod odôvodnenia 10), nemohla Komisia postupovať inak ako konštatovať, že poskytnutie štátnej pomoci na odbery produktu, ktoré znamenajú prekročenie dohodnutých množstiev, by bolo v protiklade k predpisom, ktoré riadia spoločnú organizáciu európskych trhov v sektore ovocia a zeleniny, z čoho by vyplynulo porušenie hladkého fungovania spoločného trhu.

(42)

Pokiaľ ide o poskytnutie pomoci a prípadnú kumuláciu platieb, Komisia podotýka, že v liste zo 16. januára 2004 talianske úrady upresnili, že pomoc nebola uhradená, a organizácia výrobcov Asprofrut potvrdila, že nedostala žiadnu sumu. Zároveň však nebola priložená žiadna odpoveď ohľadom možnosti kumulovania pomoci s inými pomocami, ktoré sledujú rovnaké ciele. Za týchto okolností by prípadná kumulácia pomocí mohla spôsobiť zvýšenie požadovanej kompenzácie strát, čo by bolo v protiklade s usmerneniami, bod 11.3.

(43)

Vyhodnotenie, ktoré nasleduje, dokazuje, že pomoci plánované v prospech organizácie výrobcov Asprofrut na pokrytie činnosti spojenej s odbytom broskýň a nektáriniek nemôžu byť považované za pomoci určené na vykompenzovanie strát spôsobených klimatickými javmi, ale sú prostriedkom na odškodnenie v prospech niektorých výrobcov z dôvodu nedostatočných výnosov spôsobených nepriaznivým vývojom trhu, čo patrí medzi normálne riziká spojené s poľnohospodárskou aktivitou. Uhradiť pomocou normálne riziká súvisiace s poľnohospodárskou aktivitou je to isté, ako schváliť pomoci pre poľnohospodára alebo poľnohospodárov na činnosť nezlučiteľnú so spoločným európskym trhom.

(44)

Ak by aj bol postup talianskych úradov ohľadom odškodnenia strát spôsobených nepriaznivými klimatickými podmienkami uznaný za platný, v zdôvodnení, ktoré zaslali tie isté talianske úrady, existuje mnoho nevyjasnených bodov, preto by si Komisia mohla myslieť, že pomoci boli schválené na základe rešpektovania usmernení v bode 11.3. Z tohto hľadiska by pomoc nebolo možné čerpať ani výnimkou podľa článku 87 ods. 2 písm. b) zmluvy, požadovanou talianskymi úradmi, ani výnimkou podľa článku 87 ods. 3 písm. c), a to vzhľadom na to, že by to neprispelo k zlepšeniu vývoja v sektore. To by bolo v každom prípade nezlučiteľné so spoločným európskym trhom.

(45)

Existuje domnienka o porušení ustanovenia nariadenia (ES) č. 2200/96. Keďže odber bol vykonaný v termíne, keď boli vyčerpané možnosti odberu pre organizácie piemontských výrobcov, poskytnutím pomoci na financovanie operácie nad limity stanovené nariadením, ktoré sú určené na riadenie trhu s ovocím a zeleninou na európskej úrovni, by vzniklo riziko porušenia pravidelnej funkčnosti trhu s ovocím a zeleninou. V súlade s usmerneniami, bod 3.2 Komisia nemôže v žiadnom prípade schváliť pomoci, ktoré sú nezlučiteľné s ustanoveniami, ktoré regulujú spoločnú organizáciu európskeho trhu, alebo ktoré by narušili hladké fungovanie tohto trhu. Táto pomoc sa preto považuje za nezlučiteľnú so spoločným európskym trhom.

(46)

Nie je potrebné, aby Komisia požiadala o vrátenie pomocí, pretože pomoci neboli vyplatené,

(1)

Francúzsko oznámilo Komisii listom z 18. novembra 2002, zaprotokolovaným v ten istý deň (ďalej len „oznámenie“), svoj zámer poskytnúť finančnú pomoc lodenici na opravu lodí Compagnie Marseille Réparation (CMR). Prípad bol zaregistrovaný pod číslom N 728/02.

(2)

Komisia požiadala Francúzsko listom z 13. decembra 2002 o doplňujúce informácie. Francúzsko odpovedalo listom zo 6. marca 2003 zaprotokolovaným 7. marca 2003.

(3)

Komisia informovala Francúzsko listom z 13. mája 2003 o svojom rozhodnutí začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 zmluvy v súvislosti s oznámenými opatreniami. Prípad bol zaregistrovaný pod číslom C 34/03.

(4)

Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k uvedeným opatreniam.

(5)

Francúzsko poslalo svoje pripomienky listom z 31. júla 2003, zaprotokolovaným 4. augusta 2003. K pripomienkam sa nevyjadrila žiadna tretia osoba.

(6)

Francúzsko poskytlo doplňujúce informácie listom z 2. októbra 2003, zaprotokolovaným 3. októbra 2003, a listom z 10. októbra 2003, zaprotokolovaným v ten istý deň. Komisia poslala Francúzsku ďalšie doplňujúce otázky listom z 21. novembra 2003, na ktorý Francúzsko odpovedalo listom z 29. decembra 2003, zaprotokolovaným 8. januára 2004, a listom z 29. januára 2004, zaprotokolovaným v ten istý deň. Komisia položila ďalšie otázky listom z 10. mája 2004, na ktoré Francúzsko odpovedalo listom z 29. júna 2004, zaprotokolovaným v ten istý deň.

(7)

Príjemcom finančnej pomoci je CMR, spoločnosť na opravu lodí založená v Marseille. CMR bola založená 20. júna 2002 na účely odkúpenia majetku lodenice v konkurze, spoločnosti Compagnie Marseillaise de Réparations (CMdR).

(8)

V minulosti opravu lodí v prístave Marseille zabezpečovali tri podniky: Marine Technologie, Travofer a CMdR. V roku 1996 bolo v týchto podnikoch zamestnaných asi 430 osôb (310 v CMdR, 70 v Marine Technologie a 50 v Travofer). V roku 1996 zaznamenala CMdR ťažkosti a ohlásila úpadok. Aj keď prebiehalo konkurzné konanie, prijal sa sociálny plán s cieľom pomôcť CMdR s úhradou nákladov spojených s odchodom niektorých zamestnancov do predčasného dôchodku a s rekvalifikačnými dovolenkami niektorých zamestnancov, a to ešte skôr, než táto spoločnosť dostala ponuku na odkúpenie podniku. Podľa Francúzska financovali tento plán orgány verejnej moci.

(9)

V roku 1997 odkúpila CMdR talianska spoločnosť Marinvest, ktorá ju neskôr v júli 2000 predala britskej skupine podnikov Cammell Laird. V rovnakej dobe Cammell Laird odkúpila ďalšie dve lodenice na opravu lodí v Marseille – Marine Technologie a Travofer. Cammell Laird plánovala zreorganizovať všetky tri podniky v rámci jediného podniku tvoreného CMdR a pretransformovať činnosti lodnej opravy na činnosti transformácie lodí.

(10)

V mesiacoch júl 2000 a júl 2002 značne poklesol počet zamestnancov CMdR z dôvodu „odchodov kvôli azbestu“, t. j. predčasného penzionovania tých pracovníkov, ktorí boli kontaminovaní azbestom. So zreteľom na plánovanú reštrukturalizáciu neboli títo zamestnanci nahradení. Činnosti CMdR boli následne obmedzené, ale CMdR pokračovala vo svojej činnosti opravy lodí až do dátumu vyhlásenia konkurzu.

(11)

Následkom konkurzu Cammell Laird v roku 2001 sa CMdR dostala do ťažkostí. Dňa 31. júla 2001 začal obchodný súd v Marseille konanie vo veci vyhlásenia konkurzu na CMdR.

(12)

CMR, spoločnosť zriadená 20. júna 2002, podala návrh na odkúpenie CMdR na obchodný súd v Marseille, ktorý odsúhlasil plán jej prevzatia 20. júna 2002.

(13)

V rámci konkurzného konania CMdR odkúpila CMR majetok CMdR za 1 001 EUR (t. j. symbolické euro za majetok a 1 000 EUR za skladové zásoby). Podľa informácií uvedených vo vyúčtovaní CMR začala CMR svoju hospodársku činnosť v roku 2002 bez zadĺženia.

(14)

Francúzsko na začiatku uviedlo, že CMR prevzala aj nedokončené práce.

(15)

Okrem toho podľa francúzskych právnych predpisov týkajúcich sa postúpenia hospodárskych činností (článok L 122 12 druhý pododsek Zákonníka práce), CMR bola povinná prevziať všetky pracovné zmluvy a pritom zachovať rovnaké podmienky, čo sa týka kvalifikácie, odmeňovania a služobného veku. CMR musela ďalej prevziať jednak mzdové záväzky zmluvne dohodnuté pred prevzatím podniku v sume 500 000 EUR, ktoré boli spojené s „odchodmi kvôli azbestu“, a jednak dlžné mzdy (platené dovolenky) v sume 620 000 EUR, pričom tieto číselné údaje zodpovedajú číselným údajom, ktoré uvádza Francúzsko.

(16)

Francúzsko informovalo Komisiu, že v marci 2003 CMR zamestnávalo 100 osôb vo výrobných činnostiach oproti priemeru 184 počas piatich predchádzajúcich rokov.

(17)

CMR je vo vlastníctve piatich akcionárov, z ktorých jeden vykonáva funkciu generálneho riaditeľa.

(18)

Podľa Francúzska si obnovenie životaschopnosti činnosti opravy lodí v Marseille vyžaduje zavedenie celého radu opatrení v rámci CMR. Na tento účel bol vypracovaný podnikový plán na obdobie piatich rokov.

(19)

CMR zdedila po CMdR určitý počet záväzkov [„odchody kvôli azbestu“, mzdy (platené dovolenky)] a ťažkostí, napríklad strata zákazníkov z odvetvia opravy lodí v prístave Marseille. Táto strata je dôsledkom politiky Cammell Laird, ktorá bola zameraná na transformáciu lodí na úkor opravy lodí. Práve preto Francúzsko tvrdí, že CMR musí prejsť reštrukturalizáciou. Francúzsko uznáva, že existencia jediného podniku na opravu lodí v Marseille (t. j. CMR) vyhovuje potrebám a možnostiam trhu opravy lodí.

(20)

Podnikový plán, ktorý Francúzsko nazýva plánom reštrukturalizácie, si vyžaduje vyriešiť problémy, s ktorými sa CMR stretla, radom opatrení. Najprv dôjde k zmene predošlej stratégie Cammell Laird, ktorá spočívala v zmene činnosti opravy lodí na činnosť transformácie lodí, a CMR bude pokračovať vo svojej tradičnej činnosti opravy lodí. Okrem toho CMR prijme nasledujúce opatrenia, ako ich opísalo Francúzsko: zníženie štrukturálnych nákladov, príprava pomocou počítača, posilnenie zodpovedností riadiacej skupiny a kontroly, prísne riadenie subdodávateľských vzťahov, rozvoj schopností plniť mnohé úlohy. CMR bude nakoniec investovať a osobitnú pozornosť bude venovať vzdelávaniu a špecializácii zamestnancov.

(21)

Keď spoločnosť získa nové postavenie na trhu, bude môcť usilovať aj o pritiahnutie vlastníkov sofistikovanejších lodí (napríklad lodí križujúcich pozdĺž pobrežia, parníkov a lodí na prepravu plynu), ktoré nemajú základňu v Marseille a pre ktoré nie je cena jediným kritériom, ktoré sa zohľadňuje pri zadávaní objednávky.

(22)

Francúzsko predložilo dve verzie podnikového plánu CMR. Oznámenie vychádzalo z plánu založeného na predpoklade intenzívnej prevádzky s obratom 30 miliónov EUR v roku 2006, kým druhý plán, opatrníckejší (ďalej len „predpoklad slabej prevádzky“), bol vypracovaný na žiadosť obchodného súdu v Marseille (obrat obmedzený na 20 miliónov eur ročne od tretieho roka a až do ukončenia podnikového plánu). Odhad prevádzky spoločnosti sa podľa toho zmenil a v tabuľke 1 je uvedený tento nový odhad.

Tabuľka 1

Predpokladaný vývoj prevádzky CMR (predpoklad slabej prevádzky) (3)

(23)

Podľa Francúzska vychádza podnikový plán z obratu, ktorý dosahovali spoločnosti na opravu lodí v Marseille ešte skôr, než sa skupina Cammell Laird dozvedela v roku 2000 o ťažkostiach, ako aj zo schopnosti CMR dosiahnuť obdobné výsledky do dvoch rokov. Francúzsko zároveň zdôrazňuje, že zohľadňuje stagnáciu úrovne klientely v dobe prevzatia podniku a že za predpokladu slabej prevádzky je prijatý postoj ešte opatrníckejší.

(24)

Náklady na uskutočnenie podnikového plánu vychádzajúceho z predpokladu slabej prevádzky, t. j. podľa Francúzska náklady na reštrukturalizáciu, sú špecifikované v časti 1 tabuľky 2.

(25)

Okrem toho Francúzsko pokladá za náklady na reštrukturalizáciu náklady spojené s „odchodmi kvôli azbestu“ a dlžné mzdy (platené dovolenky), pričom všetky tieto náklady boli na ťarchu spoločnosti pred odkúpením podniku. Tieto náklady sú uvedené v časti 2 tabuľky 2 a uvedené číselné údaje berú do úvahy zmenené číselné údaje, ktoré Francúzsko oznámilo listom z 29. januára 2004.

Tabuľka 2

Uvádzané náklady na reštrukturalizáciu CMR

(26)

Celková suma nákladov pokladaná za nutnú pre spustenie prevádzky CMR je teda 3 649 494 EUR.

(27)

Podľa Francúzska bude 3 649 494 EUR, ktoré CMR potrebuje, financovaných formou pôžičiek a subvencií poskytnutých z verejných a súkromných zdrojov podľa tabuľky 3. Francúzsko prijalo predbežné rozhodnutie o poskytnutí štátnej pomoci CMR 3. mája 2002, t. j. ešte skôr, než bola CMR založená, a skôr, než CMR odkúpila majetok CMdR. Právne záväzné rozhodnutie o poskytnutí finančnej pomoci bolo prijaté 26. júna 2002.

Tabuľka 3

Finančné opatrenia spojené s reštrukturalizáciou CMR

(28)

Francúzska vláda poskytne CMR sumu 1 600 000 EUR vo forme bezúročnej pôžičky. Francúzsko poskytlo k pôžičke čistý ekvivalent subvencie (ESN) v sume 404 640 EUR, vychádzajúci z odporúčanej sadzby Komisie na rok 2002, t. j. 5,06 %. Francúzsko uvádza, že podmienky vyplatenia tejto pôžičky môžu zodpovedať tomu, čo je uvedené v tabuľke 4. V septembri 2003 bola CMR vyplatená suma 800 000 EUR.

Tabuľka 4

Podmienky vyplatenia a splatenia pôžičky poskytnutej CMR

(29)

Regionálna rada v Provence-Alpes-Côte d’Azur, Generálna rada Bouches-du-Rhône a mesto Marseille vyplatia CMR po 630 000 EUR vo forme subvencie. Od septembra 2003 sa vyplatila celková suma pomoci miestnych samospráv (1 890 000 EUR) a použila sa na krytie strát spoločnosti počas prvých šiestich mesiacov jej prevádzky (2002).

(30)

Finančná pomoc zo súkromných zdrojov má podobu kapitálových prínosov akcionárov CMR (610 000 EUR) a bankových pôžičiek (1 830 000 EUR). Bankové pôžičky neboli predmetom žiadnej žiadosti o konkrétne záruky zo strany bánk, s výnimkou nasledujúcich prípadov. Časť majetku CMR je financovaná formou lízingu, čo znamená, že zostáva vlastníctvom bánk až do dátumu splatenia pôžičky. Druhá časť majetku CMR bola financovaná formou hypotéky, čo znamená, že CMR by prišla o vlastnícke právo k nej v prospech bánk, keby pôžička nebola splatená za dohodnutých podmienok. Banka, ktorá poskytla pôžičku, je družstevnou bankou skupiny Banque populaire.

(31)

Podľa Francúzska prešlo francúzske odvetvie opravy lodí reštrukturalizačnými zmenami v priebehu posledných dvadsiatich rokov následkom veľkého úpadku trhu. Francúzsko vyhlasuje, že udržiavať tri spoločnosti na opravu lodí v Marseille (Marine Technologie, Travofer a CMdR) do roku 2000, v ktorom ich odkúpila Cammell Laird, znamenalo prekračovať kapacity trhu. Podľa Francúzska však existencia jedinej spoločnosti na opravu lodí v Marseille zodpovedá potrebám trhu.

(32)

Čo sa týka počtu zamestnancov CMR, v marci 2003 pracovalo v odvetví výroby 100 osôb oproti priemernému počtu 184 osôb v priebehu predchádzajúcich piatich rokov. Tento pokles počtu zamestnancov bol spôsobený aj „odchodmi kvôli azbestu“ (30 osôb). Francúzsko však poznamenáva, že ak u CMR vznikne potreba uskutočniť nábor pracovníkov, uvedené osoby budú nahradené.

(33)

Francúzsko upresňuje, že kapacity CMR sa znížili vďaka uzavretiu bývalého závodu Marine Technologie a závodu Travofer, ktoré boli premiestnené do prístavu v Marseille a už sa nebudú využívať na práce opravy lodí.

(34)

V rozhodnutí začať formálne vyšetrovacie konanie (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) sa Komisia vyjadrila, že uvedené opatrenia sú štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy. Tieto opatrenia sa následne posudzovali podľa nariadenia Rady (ES) č. 1540/98 z 29. júna 1998 o pomoci na výstavbu lodí (6) (ďalej len „nariadenie o výstavbe lodí“) a usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na výstavbu lodí a na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach (7) (ďalej len „usmernenia o reštrukturalizácii“).

(35)

V rozhodnutí o začatí konania vyslovila Komisia pochybnosti o možnosti schváliť uvedené finančné opatrenia ako pomoc reštrukturalizácii jednak so zreteľom na to, že CMR je podnik novo založený, pochádzajúci z likvidácie CMdR, a jednak so zreteľom na to, že v bode 7 usmernení o reštrukturalizácii sa uvádza, že novo založený podnik nie je oprávnený získať pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu, a to ani vtedy, keď je jeho východisková finančná situácia ťažká.

(36)

Komisia ďalej pochybovala o tom, že hoci CMR mohla byť pokladaná za oprávnenú získať pomoc na reštrukturalizáciu, ostatné kritériá nevyhnutné na schválenie pomoci na reštrukturalizáciu sú splnené.

(37)

Komisia obzvlášť poznamenala, že Francúzsko nepopisuje štrukturálne ťažkosti, ktoré by reštrukturalizácia mala vyriešiť, pričom iba vyhlasuje, že ťažkosti CMR vyplývali hlavne z úpadku CMdR. Práve preto Komisia mala pochybnosti o tom, či CMR naozaj vedela o takých štrukturálnych ťažkostiach, a z toho dôvodu pochybovala aj o tom, že podnikový plán CMR je koncipovaný tak, aby zabezpečil opätovné dosiahnutie životaschopnosti CMR v primeraných lehotách.

(38)

Komisia ďalej pochybovala o tom, že došlo k zníženiam kapacít požadovaným v článku 5 nariadenia o výstavbe lodí. Uviedla, že Francúzsko neposkytlo presnejšie informácie ohľadne počtov zamestnancov, ktorých CMR skutočne prevzala, a že sa zdá, že subdodávateľské činnosti sa musia výrazne zintenzívniť.

(39)

Komisia vyslovila pochybnosti aj o tom, že pomoc je primeraná nákladom a výhodám plynúcim z reštrukturalizácie. Komisia v tomto prípade vychádzala z informácie, že náklady na reštrukturalizáciu predstavujú 3 649 494 EUR a že celková suma pomoci z verejných a súkromných zdrojov je 5 930 000 EUR. Financovanie teda prevyšuje potreby reštrukturalizácie tak, ako boli uvedené.

(40)

Z hľadiska proporcionality vyvolalo rozhodnutie o začatí konania problém určenia čistého ekvivalentu subvencie v súvislosti s pôžičkou, ktorú spoločnosti CMR poskytol štát, pretože v ňom bolo uvedené, že podľa oznámenia Komisie o metóde stanovenia referenčných a aktualizovaných sadzieb (8) nesmie byť referenčná sadzba vyššia v prípadoch mimoriadneho rizika (napríklad podnik v ťažkostiach) a že v takýchto prípadoch môže prémia dosiahnuť 400 základných bodov a viac. Komisia mala teda pochybnosti o tom, že celú pôžičku možno pokladať za pomoc.

(41)

Čo sa týka proporcionality, Komisia pochybovala o tom, že všetky náklady možno pokladať za náklady na reštrukturalizáciu, zmieňujúc sa hlavne o nákladoch spojených so vzdelávaním zamestnancov CMR.

(42)

Francúzsko vo svojej odpovedi na rozhodnutie o začatí konania a v doplňujúcich informáciách uviedlo nasledujúce pripomienky a údaje.

(43)

Čo sa týka pochybností o skutočnosti, že CMR je oprávnená získať pomoc na reštrukturalizáciu, Francúzsko tvrdí, že CMR je v ťažkostiach napriek tomu, že je novou spoločnosťou. Francúzsko uznáva, že prevzatie ľudských a materiálnych zdrojov je pre novú spoločnosť potenciálne tromfom, a tvrdí, že tieto zdroje sú aj veľkou záťažou. Takto potvrdzuje svoje počiatočné stanovisko, že CMR napriek tomu, že je novou spoločnosťou, je postavená na roveň existujúcej spoločnosti, ktorá je v ťažkostiach.

(44)

Francúzsko takisto potvrdzuje, že CMR začala svoje činnosti bez dlhov. Podľa francúzskych právnych predpisov týkajúcich sa súdneho vyrovnania podnikov, spoločnosť v ťažkostiach sa môže pred ohlásením úpadku usilovať stabilizovať situáciu uzavretím dohody so svojimi veriteľmi s pomocou súdneho správcu ustanoveného obchodným súdom. CMdR požadovala, aby bol ustanovený súdny správca. Pod jeho kontrolou boli dokončené všetky práce a veritelia boli vyplatení. Úsilie o stabilizovanie situácie CMdR však skončilo neúspechom kvôli zníženiu aktív a nedostatku zákaziek a spoločnosť bola nútená ohlásiť úpadok 31. júla 2001. Práve preto CMdR už nemala v čase odkúpenia dlhy.

(45)

Okrem toho sa upresnilo, že na rozdiel od toho, čo Francúzsko pôvodne tvrdilo, CMdR dokončilo všetky nedokončené práce ešte pred ohlásením svojho úpadku a že jedným z dôvodov ohlásenia úpadku bola práve skutočnosť, že jej kniha zákaziek bola prázdna (pozri odôvodnenie 44).

(46)

Čo sa týka pochybností ohľadne životaschopnosti plánu reštrukturalizácie CMR, Francúzsko upresnilo niektoré prvky tohto plánu. CMR oživí činnosti opravy lodí, ktorých sa CMdR vzdala, v prospech transformácie lodí. CMR plánuje čiastočne nahradiť „pracovníkov, ktorí odišli zo zamestnania kvôli azbestu“, mladými, kvalifikovanejšími pracovníkmi, a bude sa usilovať bezprecedentne vyškoliť svojich zamestnancov. Zároveň plánuje zaviesť ročné vymedzenie pracovnej doby podľa právnych predpisov skracujúcich pracovnú dobu na 35 hodín v týždni a zosúladiť rôzne štatúty svojich zamestnancov. Okrem toho bude modernizovať svoje zariadenia a pracovné metódy, zlepší podmienky bezpečnosti a vypracuje plán kvality ISO 9001. Tieto opatrenia, pripojené k tým, ktoré boli oznámené na začiatku, umožnia podľa Francúzska zaručiť životaschopnosť CMR v primeraných lehotách.

(47)

Francúzsko ďalej tvrdí, že životaschopnosť plánu je zaručená realistickými obchodnými predpokladmi, založenými na reálnej činnosti spoločností na opravu lodí podnikajúcich v Marseille ešte pred integráciou do skupiny Cammell Laird. Francúzsko ďalej uvádza, že CMR uzavrela so svojimi zamestnancami dohodu, ktorou im zaručuje sociálny zmier na pracovisku. Francúzsko ďalej upozorňuje, že prevádzkové výsledky CMR v roku 2002 a počas prvého polroka 2003 dokazujú, že spoločnosť bude pravdepodobne životaschopná od roku 2003 tak, ako to predpokladá plán reštrukturalizácie.

(48)

Čo sa týka nutnosti zabrániť akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže, Francúzsko tvrdí, že zníženie kapacít opravy lodí je zaručené uzavretím oboch závodov na opravu lodí v Marseille (Marine Technologie a Travofer).

(49)

Francúzsko ďalej tvrdí, že z tohto hľadiska sú lodenice na opravu lodí zo severnej časti Stredomoria skôr doplnkové a že v skutočnosti si nekonkurujú.

(50)

Francúzsko takisto potvrdzuje, že CMR patrí k malým a stredným podnikom v zmysle článku 2 písm. b) nariadenia Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc, ktorú štáty poskytujú malým a stredným podnikom (9).

(51)

Nakoniec Francúzsko upresňuje, že 132 zamestnancov CMdR prevzala CMR a že 58 osôb odíde z podniku v priebehu rokov 2002 – 2004 z dôvodov spojených s vystavovaním sa účinkom azbestu.

(52)

Čo sa týka primeranosti uvedených opatrení, Francúzsko upresňuje, že suma 5 930 000 EUR pomoci z verejných a súkromných zdrojov pokrýva jednak náklady na reštrukturalizáciu (3 649 494 EUR), a jednak časť potreby prevádzkového kapitálu podniku nesúvisiaceho s reštrukturalizáciou.

(53)

Francúzsko vysvetľuje, že náklady na vzdelávanie subdodávateľov pokladá za súčasť nákladov na reštrukturalizáciu. V tejto súvislosti Francúzsko uvádza, že mnohé činnosti dôležité pre chod CMR realizujú externé špecializované spoločnosti. Tieto spoločnosti, ktorých sa ako subdodávateľov dotýkajú problémy odvetvia opravy lodí v Marseille, nie sú schopné financovať vzdelávanie svojich zamestnancov. Práve preto CMR preberá toto financovanie na svoju ťarchu ako príkazca, ktorý nesie plnú zodpovednosť voči vlastníkovi lode.

(54)

V čase podania žiadosti o pomoc na reštrukturalizáciu požiadalo Francúzsko Komisiu o preskúmanie zlučiteľnosti uvedených finančných opatrení so spoločným trhom priamo na základe článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, v prípade, že by neboli zlučiteľné v zmysle usmernení o reštrukturalizácii. Francúzsko tvrdí, že výstavba lodí je činnosťou, ktorá je dôležitá pre dobré fungovanie prístavu Marseille, to znamená, že je nutná na zabezpečenie prijímania lodí, údržbu lodí, čo sú činnosti dôležité pre činnosť prístavu, ako aj služby spojené s námornou bezpečnosťou a služby spojené s cestovným ruchom (oprava výletných lodí). Francúzsko ďalej tvrdí, že zachovanie opravy lodí v Marseille je v záujme Spoločenstva, pretože je v súlade so spoločnou dopravnou politikou, ktorá podporuje námornú dopravu. Francúzsko nakoniec zdôrazňuje historické a strategické dôvody, ktoré odôvodňujú zachovanie opravy lodí v prístave.

(55)

Podľa článku 87 ods. 1 zmluvy „štátna pomoc alebo akákoľvek pomoc zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša alebo hrozí narušením súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovarov, je – pokiaľ to ovplyvňuje trh medzi členskými štátmi – nezlučiteľná so spoločným trhom.“

(56)

Po prvé, pomoc vo výške 1 600 000 EUR, ktorú CMR poskytol francúzsky štát, je finančným zvýhodnením poskytnutým zo štátnych prostriedkov. Okrem toho sa kritérium štátnych prostriedkov uplatňuje aj na hospodárske zvýhodnenia poskytnuté regionálnymi alebo miestnymi samosprávami členských štátov. Preto prvé kritérium uplatnenia článku 87 ods. 1 zmluvy je takisto splnené, čo sa týka pomoci (každej vo výške 630 000 EUR), ktoré CMR poskytol región Provence-Alpes Côte d'Azur, departement Bouches-du-Rhône a mesto Marseille.

(57)

Po druhé, pretože uvedená pomoc bola určená podniku, konkrétne CMR, kritérium selektívnosti, ktoré podmieňuje uplatniteľnosť článku 87 ods. 1 zmluvy, je splnené.

(58)

Po tretie, všetky tri podpory poskytnuté regionálnymi a miestnymi samosprávami, ako aj bezúročná pôžička poskytnutá francúzskou vládou, poskytujú CMR hospodárske zvýhodnenie, ktoré by jej neposkytol súkromný sektor. Preto tieto opatrenia môžu vzhľadom na svoj charakter narušiť hospodársku súťaž.

(59)

Po štvrté, kritérium, že opatrenie musí ovplyvniť trh, je splnené, keď príjemca pomoci vykonáva hospodársku činnosť, pri ktorej dochádza k obchodovaniu medzi členskými štátmi. Takýto je v skutočnosti prípad činností opravy lodí, ktoré vykonáva CMR. V tak citlivom odvetví, akým je oprava lodí, možno predpokladať ovplyvnenie trhu prinajmenšom potenciálne. Tento predpoklad je totiž základom uplatňovanej trvalo udržateľnej politiky, čo sa týka osobitných pravidiel vzťahujúcich sa na štátnu pomoc v odvetví opravy lodí. Tieto pravidlá sa v plnom rozsahu vzťahujú na opravu lodí, ktorá podlieha rovnakým zásadám ako výstavba lodí. Okrem toho CMR konkuruje z dôvodu svojej geografickej polohy, prinajmenšom potenciálne, lodeniciam na opravu lodí v Taliansku a Španielsku.

(60)

Komisia z toho vyvodila záver, že pomoc z verejných prostriedkov poskytnutá CMR, ktorá sa uvádza v časti 1 tabuľky 3, je štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(61)

Komisia ďalej uvádza, že Francúzsko nesplnilo povinnosť, ktorá mu prislúcha podľa článku 88 ods. 3 zmluvy, vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ konanie nedospeje ku konečnému rozhodnutiu (odkladná doložka). Pomoc sa preto pokladá za protiprávnu.

(62)

Keďže CMR podniká v odvetví opravy lodí, pomoc, ktorá sa jej poskytla na podporu činností, patrí do rozsahu uplatňovania osobitných pravidiel o štátnej pomoci, ktoré sa vzťahujú na oblasť opravy lodí. Od 1. januára 2004 sú tieto pravidlá uvedené v právnom predpise o štátnej pomoci na pomoc výstavbe lodí (10), ktorým sa nahrádzajú pravidlá zavedené nariadením o výstavbe lodí. Podľa oznámenia Komisie o určení pravidiel týkajúcich sa vyhodnotenia protiprávnej štátnej pomoci (11), protiprávna pomoc, t. j. pomoc čerpaná v rozpore s článkom 88 ods. 3 zmluvy, sa bude posudzovať so zreteľom na základné kritériá stanovené v každom nástroji platnom k dátumu ich poskytnutia. V tomto prípade teda platí nariadenie o výstavbe lodí. V snahe o úplnosť treba v súvislosti s uplatňovaním zo strany Komisie nariadenia o výstavbe lodí, alebo právneho predpisu o štátnej pomoci na výstavbu lodí, ktorý nahradil uvedené nariadenie (12), upresniť, že to nemá žiadny účinok na závery týkajúce sa posúdenia zlučiteľnosti, keďže základné kritériá posúdenia pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu, regionálnej pomoci a pomoci vzdelávaniu sú totožné (13).

(63)

Francúzsko požiadalo Komisiu, aby preskúmala zlučiteľnosť uvedených finančných opatrení so spoločným trhom priamo na základe článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy tvrdiac, že oprava lodí je činnosť, ktorá je dôležitá pre dobré fungovanie prístavu v Marseille.

(64)

Komisia v prvom rade poznamenáva, že ak služby opravy, ktorú poskytuje CMR, boli skutočne dôležité pre fungovanie prístavu, tieto činnosti mali byť v zásade zabezpečené z vlastných prostriedkov prístavu, bez nutnosti použiť štátnu pomoc. Okrem toho Komisia schvaľuje časť pomoci ako regionálnu pomoc investícií a z tohto dôvodu zohľadňuje existujúce regionálne problémy.

(65)

Nariadenie o výstavbe lodí je navyše špecifickou a vyčerpávajúcou sústavou pravidiel uplatniteľných v odvetví, v tomto prípade v odvetví opravy lodí, ktoré sa rozvíja v rámci vzťahu lex specialis vo vzťahu k zmluve. Schválenie pomoci priamym uplatnením zmluvy by znamenalo neúspech cieľov, ktorých sa týka vypracovanie konkrétnych a reštriktívnych pravidiel uplatniteľných v odvetví.

(66)

Komisia preto nemôže posúdiť uvedenú pomoc priamo na základe zmluvy.

(67)

Článok 2 nariadenia o výstavbe lodí stanovuje, že pomoc, ktorá sa poskytuje na výstavbu lodí, možno pokladať za zlučiteľnú so spoločným trhom iba vtedy, keď rešpektuje ustanovenia uvedeného nariadenia.

(68)

Podľa Francúzska bola cieľom uvedenej pomoci reštrukturalizácia činností CMR. Podľa článku 5 nariadenia o výstavbe lodí sa môže pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov pôsobiacich v odvetví opravy lodí považovať vo výnimočných prípadoch za zlučiteľnú so spoločným trhom pod podmienkou, že je v zhode s ustanoveniami usmernení o reštrukturalizácii, ako aj s osobitnými podmienkami uvedenými v uvedenom článku 5.

(69)

Komisia ďalej preskúmala, či sa splnili kritériá ustanovené usmerneniami o reštrukturalizácii.

(70)

V usmerneniach o reštrukturalizácii je stanovené, že aby podnik mohol čerpať pomoc na reštrukturalizáciu, musí sa považovať za podnik v ťažkostiach v zmysle týchto usmernení. Hoci v tomto smere neexistuje žiadna definícia stanovená Spoločenstvom, Komisia vychádza z toho, že podnik je v ťažkostiach vtedy, keď nie je schopný nahradiť svoje straty zo svojich vlastných finančných prostriedkov alebo z prostriedkov, ktoré mu môžu poskytnúť jeho vlastníci/akcionári a jeho veritelia, bez vonkajšej pomoci orgánov štátnej moci, a smeruje k takmer istej krátkodobej alebo strednodobej hospodárskej smrti (písm. 4 usmernení o reštrukturalizácii). Ťažkosti podniku sa prejavujú napríklad rastúcou úrovňou strát, znížením obratu, nadmernými skladovými zásobami, nadmernou kapacitou, poklesom cash flow, rastúcim zadĺžením, rastom finančných nákladov, ako aj oslabením alebo poklesom, ba dokonca zánikom hodnoty čistého imania.

(71)

Bod 7 usmernení o reštrukturalizácii stanovuje, že novo založený podnik nie je oprávnený čerpať pomoc na reštrukturalizáciu, aj keď je jeho východisková finančná situácia náročná. Ide najmä o prípad, keď nový podnik pochádza z likvidácie predtým existujúceho podniku alebo z odkúpenia iba jeho imania.

(72)

Vylúčenie novo založených podnikov z práva čerpať pomoc na reštrukturalizáciu je odôvodnené zásadou, že založenie podniku musí byť plodom rozhodnutia zohľadňujúcim situáciu na trhu. Spoločnosť teda smie byť založená iba vtedy, keď má možnosť vykonávať činnosť na príslušnom trhu, inými slovami, keď je kapitalizovaná a životaschopná hneď od začiatku.

(73)

Nová spoločnosť nemôže čerpať pomoc na reštrukturalizáciu, pretože hoci môže mať samozrejme ťažkosti s rozbehnutím činnosti, nemôže mať ťažkosti opísané v usmerneniach o reštrukturalizácii. Tieto ťažkosti opísané v odôvodnení 70 sú spojené s históriou spoločnosti, pretože majú svoj pôvod v jej fungovaní. Nová spoločnosť nemôže mať vzhľadom na svoju povahu takýto druh ťažkostí.

(74)

Nová spoločnosť môže naopak utrpieť straty pri rozbiehaní činnosti, keďže musí financovať investície a náklady na fungovanie, ktoré nemôžu byť spočiatku kryté príjmom z jej činností. Tieto náklady sú však spojené s rozbehnutím činnosti podniku, a nie s jeho reštrukturalizáciou. Preto sa nemôžu financovať z pomoci na reštrukturalizáciu bez toho, aby im bol odňatý ich špecifický cieľ a ich obmedzený dosah.

(75)

Toto obmedzenie rozsahu uplatnenia usmernení o reštrukturalizácii platí pre nové podniky pochádzajúce z likvidácie predtým existujúcich podnikov, alebo z odkúpenia iba ich imania. V takých prípadoch nová spoločnosť v zásade nepreberá dlhy svojich predchodcov, čo znamená, že nemá ťažkosti opísané v usmerneniach o reštrukturalizácii.

(76)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia pochybovala o tom, že CMR môže čerpať pomoc na reštrukturalizáciu, keďže CMR je novou spoločnosťou.

(77)

V tejto súvislosti Komisia uvádza, že Francúzsko pripúšťa, že CMR reprezentuje nový právny subjekt, ktorý je právnickou osobou inou než CMdR.

(78)

Komisia je navyše toho názoru, že CMR reprezentuje nový hospodársky subjekt, iný než CMdR. Je pravda, že CMR naďalej vykonáva hospodársku činnosť rovnakého druhu ako CMdR (oprava lodí). Preto nie je možné vyvodiť záver, že CMR zodpovedá rovnakému hospodárskemu subjektu ako CMdR. Komisia sa naopak nazdáva, že odkúpenie znamenalo prerušenie kontinuity medzi bývalými a novými činnosťami, hoci CMR odkúpila imanie a živnosť, a prevzala zamestnancov a niektoré náklady ustanovené právnymi predpismi o sociálnom zabezpečení, a že pôsobí v tom istom odvetví činností ako CMdR. Skutočnosť, že prevzatie nepredpokladalo prevzatie dlhov spojených s bývalými činnosťami, svedčí o tomto prerušení kontinuity. CMR sa teda nenachádzala v rovnakej finančnej situácii ako CMdR. Z tohto hľadiska treba upresniť, že dôvody vzniku tejto situácie, t. j. buď skutočnosť, že predchodca vzal na seba dlhy, alebo skutočnosť, že nemal žiadny dlh, nemá v tomto prípade žiadny význam. Skutočná situácia CMR v dobe, keď začala podnikať, môže byť opísaná ako nový začiatok. Prerušenie kontinuity potvrdzuje aj skutočnosť, že nebola prevzatá žiadna nedokončená práca; všetky nedokončené práce sa dokončili a dodávatelia boli vyplatení ešte predtým, než CMdR ohlásilo úpadok.

(79)

Treba teda urobiť záver, že CMR je skutočne novou spoločnosťou.

(80)

Francúzsko v skutočnosti tento záver nepopiera. Tvrdí však, že hoci je CMR novou spoločnosťou, má ťažkosti, na základe ktorých ju možno postaviť na roveň existujúcej spoločnosti, pričom príčinou týchto ťažkostí je prevzatie zamestnancov a sociálnych odvodov, ktoré sú s nimi spojené.

(81)

Čo sa týka tohto argumentu, Komisia uvádza, že CMR nemá charakteristiky podniku v ťažkostiach v zmysle usmernení o reštrukturalizácii, ako sú opísané v odôvodnení 70. Má iba normálne zariaďovacie náklady a normálne straty pri rozbiehaní činnosti vzhľadom na skutočnosť, že je iba na začiatku.

(82)

Nákladom na začatie obchodnej činnosti sa nedá vyhnúť a nie sú spojené s históriou spoločnosti. CMR by bola mala rovnaký druh nákladov, keby sa jej akcionári boli bývali rozhodli založiť spoločnosť, ktorá by bola plne nezávislá od predošlých činností opravy lodí, čo by automaticky predpokladalo náklady na začatie činnosti, hlavne na obstaranie strojov, nábor a vyškolenie zamestnancov atď.

(83)

Komisia sa predovšetkým nazdáva, že prevzatie zamestnancov za nezmenených podmienok, čo sa týka kvalifikácie, odmeňovania a praxe, a určitých sociálnych záväzkov (doposiaľ nepreplatené platené dovolenky, „odchody z podniku kvôli azbestu“) boli púhym právnym dôsledkom francúzskych predpisov z oblasti sociálneho práva (14) (porovnateľných s predpismi mnohých ďalších krajín), ktoré boli investorovi známe. Inými slovami, toto prevzatie bolo podmienkou, ktorej bola operácia prevzatia majetku podriadená. Okrem toho bolo treba vziať do úvahy všetky náklady spojené s imaním nadobudnutým počas stanovenia kúpnej ceny.

(84)

Komisia ďalej uvádza, že zamestnanci, ktorých prevzala CMR, sú súčasťou prevzatého imania a nie sú nákladom. Toto prevzatie malo totiž uľahčiť vstup CMR na trh, pretože oslobodzuje od nákladov spojených s náborom pracovníkov a vyškolením nových zamestnancov.

(85)

Francúzsko ďalej tvrdilo, že CMR je podnikom v ťažkostiach, ktorý vykonáva rovnaký druh činnosti ako CMdR, a pretože je povinný plniť povinnosti uložené francúzskymi právnymi predpismi o sociálnom zabezpečení, ktoré sú bremenom zdedeným od CMdR.

(86)

Francúzsko nakoniec tvrdí, že ťažkosti CMdR boli spojené s povahou činností, ktoré vykonávala. Uvádza však aj to, že existencia jedinej spoločnosti na opravu lodí v Marseille je v súlade s potrebami trhu. Je zjavné, že CMR je skutočne jedinou spoločnosťou na opravu lodí svojho druhu v Marseille od čias uzavretia Marine Technologie a Travofer. Práve preto skutočnosť, že CMR vykonáva činnosti opravy lodí, nemôže byť dôvodom finančných ťažkostí a nemôže potrebovať reštrukturalizáciu.

(87)

Komisia na záver poznamenáva, že CMR neprevzala od CMdR položky pasív, ktoré by potvrdili, že sa pokračuje v bývalej činnosti opravy lodí. CMR je novo založená spoločnosť, ktorá okrem iného nie je v ťažkostiach v zmysle usmernení o reštrukturalizácii. Komisia sa nazdáva, že podpory investície by mohli byť lepšie prispôsobené prípadným ďalším finančným ťažkostiam, s ktorými by sa CMR mohla stretnúť.

(88)

Podľa praxe dodržiavanej Komisiou, od nadobudnutia účinnosti usmernení o reštrukturalizácii v roku 1999, sa spoločnosť považuje za „novú“ dva roky od založenia. Z tohto hľadiska Komisia uvádza, že CMR bola zriadená 20. júna 2002 ako nová spoločnosť. Právne záväzné rozhodnutie poskytnúť pomoc CMR bola vydané 26. júna 2002, t. j. počas dvojročného obdobia od založenia spoločnosti.

(89)

Komisia z toho vyvodzuje, že CMR nemôže čerpať pomoc na reštrukturalizáciu. V nasledujúcich odôvodneniach Komisia skúma či informácie, ktoré jej poslalo Francúzsko, môžu rozptýliť ostatné pochybnosti, ktoré vyslovila v rozhodnutí o začatí konania o zhode pomoci s ostatnými podmienkami vzťahujúcimi sa na pomoc reštrukturalizácii. Závery Komisie týkajúce sa týchto podmienok by platili za predpokladu, že CMR nie je novou spoločnosťou, ale spoločnosťou, ktorá má finančné ťažkosti a je teda oprávnená čerpať pomoc na reštrukturalizáciu.

(90)

V snahe o uvedenie všetkých dôvodov Komisia uvádza, že uvedené opatrenia nemožno kvalifikovať ako pomoc na záchranu. Pravidlo týkajúce sa oprávnenosti pomoci na záchranu je totožné s pravidlom týkajúcim sa pomoci na reštrukturalizáciu. Podľa bodu 7 usmernení o reštrukturalizácii sú nové spoločnosti vylúčené zo spoločností oprávnených čerpať pomoc na záchranu. Preto CMR ako nová spoločnosť, ktorá nie je v ťažkostiach v zmysle usmernení o reštrukturalizácii, nemôže čerpať pomoc tohto druhu.

(91)

Podľa usmernení o reštrukturalizácii musí byť poskytnutie pomoci podriadené realizácii reštrukturalizačného plánu, ktorý by umožnil opätovne dosiahnuť v primeranej lehote dlhodobú životaschopnosť podniku na základe realistických predpokladov týkajúcich sa podmienok budúcej prevádzky spôsobom, ktorý podniku umožní letieť pomocou vlastných krídiel. Tento cieľ treba dosiahnuť hlavne vnútroštátnymi opatreniami, hlavne upustením od činností, ktoré sú štrukturálne deficitné aj po reštrukturalizácii.

(92)

Komisia mala pochybnosti, pretože Francúzsko neopísalo, aké štrukturálne ťažkosti mala reštrukturalizácia odstrániť, ale obmedzilo sa na vyhlásenie, že ťažkosti, ktoré CMR má, vyplývajú hlavne z úpadku CMdR. Práve preto Komisia pochybovala, že CMR pozná také ťažkosti a že podnikový plán je takej povahy, že obnoví jeho životaschopnosť.

(93)

Francúzsko vysvetlilo, že ťažkosti CMR nastali následkom obchodnej politiky Cammell Laird, ktorá sa usilovala preorientovať spoločnosti na opravu lodí v Marseille na transformáciu lodí. Toto preorientovanie sa skončilo stratou tradičnej klientely z odvetvia opravy lodí. Na objasnenie tejto skutočnosti Francúzsko vyhlásilo, že CMdR naďalej vykonávalo činnosti opravy lodí, hoci v obmedzenej miere, a že v dobe, kedy ukončila svoju činnosť, bola jej kniha zákaziek prázdna.

(94)

Komisia z toho vyvodzuje, že problém, na ktorý CMR naráža, je rovnaká situácia, aká nastala na uvedenom trhu opravy lodí a ktorú možno charakterizovať poklesom dopytu a nutnosťou obnoviť dôveryhodnosť tejto činnosti, ktorej politika uplatňovaná bývalým operátorom uškodila.

(95)

Komisia z toho takisto usúdila, že podnikový plán, ktorý Francúzsko oznámilo, by mohol obnoviť životaschopnosť CMR v primeraných lehotách. Je však toho názoru, že najvhodnejším nástrojom vyriešenia tohto druhu problému je pomoc investícii.

(96)

Komisia ďalej pochybuje o tom, že CMR zabezpečí skutočné a nezvratné zníženie svojej kapacity tak, ako to vyžaduje článok 5 ods. 1 druhý pododsek nariadenia o výstavbe lodí.

(97)

Zníženie kapacity musí byť primerané výške poskytnutej pomoci, uzavreté zariadenia museli byť pravidelne využívané na činnosti výstavby, opravy alebo transformácie lodí až do dátumu oznámenia pomoci a musia byť uzavreté počas najmenej desiatich rokov od dátumu schválenia pomoci Komisiou. Okrem toho sa nebudú brať do úvahy zníženia kapacít, ku ktorým došlo v iných podnikoch toho istého členského štátu, pokiaľ plánované zníženia kapacít podniku, ktorý je príjemcom pomoci, nebudú možné bez toho, aby ohrozili životaschopnosť plánu reštrukturalizácie. Nutný rozsah zníženia kapacity bude určený podľa úrovne skutočnej výroby počas piatich rokov predchádzajúcich reštrukturalizácii.

(98)

Po prvé, čo sa týka argumentu Francúzska, že zníženie kapacity sa uskutoční vďaka zatvoreniu dvoch ďalších lodeníc na opravu lodí v Marseille (Marine Technologie a Travofer), Komisia sa nazdáva, že podľa článku 5 ods. 2 nariadenia o výstavbe lodí netreba brať do úvahy tieto prípady zatvorenia lodeníc, pretože sa týkajú podnikov iných než podnik, ktorý je príjemcom pomoci, s výnimkou prípadu, keď zníženie kapacity bolo nemožné bez ohrozenia životaschopnosti plánu reštrukturalizácie.

(99)

V tomto prípade sú Marine Technologie a Travofer subjektami, ktoré sú právne odlišné od CMR, a ich uzavretie je výsledkom udalosti, ktorá je nezávislá na tejto udalosti, teda úpadku materskej spoločnosti, Cammell Laird. Francúzsko navyše netvrdilo, že zníženie kapacity by ohrozilo životaschopnosť podnikového plánu CMR.

(100)

Práve preto Komisia nemôže pripustiť tento argument ako argument odôvodňujúci zníženie kapacity CMR.

(101)

Po druhé, bolo zmienených niekoľko bodov, ktoré by mohli mať význam pre vyriešenie otázky neoprávneného narušenia hospodárskej súťaže (pozri odôvodnenia 48–51).

(102)

Komisia predovšetkým pripomína, že usmernenia o reštrukturalizácii v zásade oslobodzujú malé a stredné podniky od povinnosti uloženej príjemcom pomoci zmierniť nepriaznivé dôsledky pomoci pre konkurentov, ak nie je stanovené niečo iné v pravidlách o štátnej pomoci v osobitnom odvetví. Také pravidlá existujú v nariadení o výstavbe lodí, ktoré neustanovuje uvedené oslobodenie pre malé a stredné podniky.

(103)

Skutočnosť, že ostatné podniky na opravu lodí v regióne nekonkurujú CMR, nie je rozhodujúca. Nariadenie o výstavbe lodí predpokladá, že pomoc na reštrukturalizáciu poskytovaná v tomto odvetví ovplyvňuje hospodársku súťaž a neumožňuje žiadnu pružnosť podľa konkrétnej situácie na trhu, v rozpore s bodom 36 usmernení o reštrukturalizácii. Príjemca pomoci je povinný prijať opatrenia, ktoré by mu umožnili znížiť jeho kapacity, a to v rozsahu zodpovedajúcom výške poskytnutej pomoci. Tieto prísnejšie pravidlá týkajúce sa výstavby lodí sú odôvodnené nadmernou kapacitou charakterizujúcou odvetvie. Oprava lodí je ako iné citlivé odvetvie podriadené rovnakým, pravidlám a zásadám ako oprava lodí z rovnakých dôvodov nadmernej kapacity.

(104)

Komisia nakoniec uvádza, že čo sa týka počtu zamestnancov CMdR, v roku 1996, keď sa začali ťažkosti, ich bolo 310. V dobe, kedy CMR odkúpila imanie CMdR, bolo zamestnancov 132. K zníženie počtu zamestnancov došlo teda v CMdR a predchádzalo mu poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu spoločnosti CMR. Nemožno ju teda pokladať za opatrenie zmierňujúce narušenie hospodárskej súťaže.

(105)

Čo sa týka argumentu, že kapacity boli znížené vďaka „odchodom kvôli azbestu“, najčerstvejšie informácie (január 2004) naznačujú, že odchody sa budú týkať 58 osôb v priebehu obdobia rokov 2002–2004. Je však jasné, že tieto osoby budú aspoň sčasti nahradené (30, ako sa uvádza v liste zo 6. marca 2003).

(106)

Všetky tieto údaje neumožnili rozptýliť pochybnosti Komisie o skutočnosti, že CMR uskutočnila skutočné a nezvratné zníženie svojich kapacít primerané výške poskytnutej pomoci. Aj keď však CMR mohla čerpať pomoc ako podnik v ťažkostiach, táto pomoc nie je zlučiteľná s nariadením o výstavbe lodí.

(107)

Podľa usmernení o reštrukturalizácii, suma a intenzita pomoci musia byť obmedzené na prísne minimum tak, aby umožnili reštrukturalizáciu podľa finančnej hotovosti podniku. Príjemcovia pomoci musia výraznou mierou prispievať k plánu reštrukturalizácie zo svojich vlastných prostriedkov alebo z vonkajších zdrojov získaných za trhových podmienok.

(108)

Komisia mala pochybnosti, či táto podmienka bola splnená, pretože voľné finančné prostriedky, súkromné alebo verejné, prevyšovali vyhlasovanú potrebu finančných prostriedkov. Francúzsko odpovedalo, že suma verejnej a súkromnej finančnej pomoci, t. j. 5 930 000 EUR, pokryla jednak náklady na reštrukturalizáciu (3 649 494 EUR), a jednak časť potreby prevádzkového kapitálu, ktorá presiahla potreby spojené s reštrukturalizáciou.

(109)

V tejto súvislosti Komisia nadhodila otázku určenia čistého ekvivalentu – subvencie pôžičky poskytnutej spoločnosti CMR. Oznámenie Komisie týkajúce sa metódy odporúčanej sadzby a aktualizácie stanovuje, že odporúčaná sadzba sa môže zvýšiť v prípadoch mimoriadneho rizika. Komisia na základe toho usudzuje, že ak si CMR bola vedomá ťažkostí, ktoré bolo treba riešiť reštrukturalizáciou, čo je argument, ktorý Francúzsko obhajuje a s ktorým Komisia nesúhlasí, v skutočnosti neexistuje žiadne mimoriadne riziko. Žiadny súkromný vypožičiavateľ by CMR neposkytol pôžičku za daných podmienok, to znamená bezúročnú a bez akejkoľvek záruky. Práve preto je celá pôžička finančnou pomocou. Celková suma pomoci by teda bola 3 490 000 EUR.

(110)

Deklarovaná potreba finančných prostriedkov spojených s reštrukturalizáciou je 3 649 494 EUR. Keďže finančná pomoc je 3 490 000 EUR, súkromná finančná spoluúčasť príjemcu na reštrukturalizácii zodpovedá 159 494 EUR. Príspevok príjemcu pomoci nie je teda veľký, na rozdiel od toho, čo požadujú usmernenia o reštrukturalizácii.

(111)

Komisia z toho vyvodzuje, že aj keď bola CMR podnikom v ťažkostiach, ktorý mohol čerpať pomoc na reštrukturalizáciu, kritérium primeranosti nebolo splnené a pomoc nie je teda zlučiteľná s usmerneniami o reštrukturalizácii.

(112)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia preskúmala opatrenia z hľadiska usmernení o reštrukturalizácii prijaté v roku 1999. Proti tomuto prístupu Francúzsko nemalo vo svojej odpovedi na uvedené rozhodnutie žiadne námietky. Treba uviesť, že nariadenie o výstavbe lodí odkazuje v článku 5 na usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach z roku 1994 (15) (ďalej len „usmernenia o reštrukturalizácii z roku 1994“), ktoré boli v roku 1999 nahradené novými usmerneniami o reštrukturalizácii. Komisia sa však nazdáva, že aj keď boli usmernenia o reštrukturalizácii z roku 1994 uplatnené, úvaha vysvetlená ďalej v texte nie je odlišná. Po prvé, nová spoločnosť nemôže byť vzhľadom na svoj charakter podnikom v ťažkostiach. Aj keď sú usmernenia o reštrukturalizácii z roku 1994 menej explicitné, najmä z hľadiska definície podniku v ťažkostiach sú jasne určené na záchranu a reštrukturalizáciu existujúcich podnikov, a nie novo založených podnikov. Po druhé, kritérium obmedzenia pomoci na minimum existovalo už v usmerneniach o reštrukturalizácii z roku 1994 (16), a v tomto prípade nie je splnené.

(113)

Preto nie je pomoc zlučiteľná s usmerneniami o reštrukturalizácii z roku 1994.

(114)

Podmienky zlučiteľnosti regionálnych podpor investícií so spoločným trhom sú uvedené v článku 7 nariadenia o výstavbe lodí. Po prvé, opatrenia sa musia týkať regiónu uvedeného v článku 87 ods. 3 písm. a) alebo písm. c) zmluvy. Po druhé, výška pomoci nemôže byť vyššia než maximum stanovené týmto nariadením. Po tretie, musí ísť o opatrenia určené na podporu investícií spočívajúce na zvýšení úrovne alebo modernizácii lodeníc s cieľom zvýšiť produktivitu existujúcich zariadení. Po štvrté, pomoc nemôže byť spojená s finančnou reštrukturalizáciou lodenice. Po piate, pomoc musí byť obmedzená na pomoc oprávnených výdavkov v zmysle usmernení Spoločenstva týkajúcich sa štátnej pomoci na regionálne účely (17) (ďalej len „regionálne usmernenia“).

(115)

Región v Marseille je oblasť, ktorá môže čerpať pomoc v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy. Podľa nariadenia o výstavbe lodí a v zmysle karty regionálnej pomoci schválenej Komisiou nemôže výška pomoci pre tento región presiahnuť čistých 12,5 % (18).

(116)

Podľa bodu 4.5 regionálnych usmernení sú oprávnené výdavky na pomoc vyjadrené ako jednotná sústava výdavkov zodpovedajúca nasledujúcim položkám investície: pozemok, budovy a vybavenie. Podľa bodu 4.6 uvedených usmernení môžu oprávnené výdavky zahrnúť určité kategórie nehmotných investícií.

(117)

Francúzsko v liste z 29. júna 2004 opísalo investície CMR, na ktoré sa môže vzťahovať regionálna pomoc: skladové zásoby, investície do zariadení a budov. Pretože výdavky na skladové zásoby pokrývajú prevádzkové náklady, nie sú oprávnenými výdavkami, na ktoré by bolo možné čerpať pomoc počiatočných investícií. Komisia opisuje v tabuľke 5 výdavky, ktoré pokladá za oprávnené na čerpanie pomoci na počiatočné investície.

Tabuľka 5

Výdavky (19) oprávnené na čerpanie pomoci regionálnych investícií

(118)

Komisia pripúšťa, že tieto investície prispievajú k realizácii cieľov podnikového plánu CMR, ako sú opísané v odôvodnení 20, a teda k zvýšeniu úrovne a modernizácii lodenice s cieľom zvýšiť jej produktivitu. Tieto investície okrem iného zodpovedajú jednotnej sústave výdavkov: investície do budov (bod 5 tabuľky 5) a investície do zariadení (body 1 až 4 tabuľky 5).

(119)

V dôsledku toho celkové oprávnené výdavky, ktoré môžu byť uhradené z regionálnych podpor investícií, sú 421 108 EUR (401 152 EUR je aktualizovaná hodnota, základom je rok 2002, miera aktualizácie je 5,06 %).

(120)

Maximálna prípustná výška pomoci je čistých 12,5 % (čo v tomto prípade zodpovedá hrubým 18,9 % (20)). Prípustná pomoc je následne 75 737 EUR.

(121)

Komisia dospela k záveru, že pomoc v prospech CMR môže byť čiastočne povolená ako podpora počiatočnej investície do výšky 75 737 EUR.

(122)

Komisia uviedla, že niektoré výdavky, ktoré CMR uvádza vo svojom podnikovom pláne, sa vzťahujú na vzdelávanie. Pomoc sa poskytla po nadobudnutí účinnosti nariadenia Komisie (ES) č. 68/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc vzdelávaniu (21) (ďalej len „nariadenie o pomoci na vzdelávanie“).

(123)

Nariadenie o pomoci na vzdelávanie bolo prijaté Komisiou, oprávnenou na tento účel nariadením Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na niektoré kategórie horizontálnej štátnej pomoci (22). Nariadením o pomoci na vzdelávanie sa mení ako zákonom, ktorý bol prijatý neskôr, nariadenie o výstavbe lodí, ktoré neustanovuje možnosť poskytnúť pomoc pre vzdelávanie v prospech výstavby lodí. Nariadenie o pomoci na vzdelávanie stanovuje v článku 1, že sa vzťahuje na pomoc na vzdelávanie poskytovanú vo všetkých odvetviach, čo automaticky znamená, že platí aj pre odvetvie výstavby lodí.

(124)

Nariadenie o pomoci pre vzdelávanie ustanovuje, že individuálna pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom, ak spĺňa všetky podmienky, ktoré ustanovuje, teda ak nie je vyššie ako maximálna prípustná pomoc a ak hradí oprávnené výdavky podľa článku 4 ods. 7 tohto nariadenia.

(125)

Francúzsko opísalo potreby vzdelávania CMR ako zvláštne vzdelávanie pre 20 zamestnancov ročne v CMR a 50 zamestnancov ročne u subdodávateľov CMR. Komisia uvádza, že článok 2 nariadenia o pomoci na vzdelávanie definuje osobitné vzdelávanie ako vzdelávanie zahrňujúce výučbu, ktorá sa priamo a hlavne vzťahuje na súčasné alebo budúce miesto zamestnanca v podniku, ktorý je príjemcom pomoci, t. j. CMR. Zamestnanci subdodávateľov CMR nevyškoľujú pre úlohy spojené s ich pracovným miestom v CMR, a teda nemôžu byť príjemcami pomoci pre vzdelávanie poskytnutú tejto spoločnosti. Okrem toho Francúzsko neposkytlo Komisii žiadnu záruku, že časť pomoci určená na vzdelávanie subdodávateľov CMR bude v plnom rozsahu postúpená týmto subdodávateľom, pričom CMR je iba prostredníkom tejto pomoci. Z uvedených dôvodov Komisia nemôže túto pomoc pokladať za pomoc nepriamo poskytnutú subdodávateľom CMR. Keďže Francúzsko neodpovedalo na otázku Komisie ohľadne rozdelenia výdavkov na vzdelávanie medzi zamestnancami CMR a zmluvnými partnermi CMR, Komisia určí oprávnené výdavky proporcionálne.

(126)

Celkové náklady na vzdelávanie ohlásené Francúzskom sú 896 000 EUR. Výdavky súvisiace s 20 zamestnancami CMR teda proporcionálne predstavujú 256 000 EUR. Komisia je toho názoru, že na úhradu týchto výdavkov sa môže čerpať pomoc na vzdelávanie.

(127)

Podľa článku 4 nariadenia o pomoci na vzdelávanie nesmie výška pomoci presiahnuť v prípade malých a stredných podnikov nachádzajúcich sa v regiónoch oprávnených čerpať regionálnu pomoc podľa článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy 40 % pre projekty na zvláštne vzdelávanie.

(128)

Z toho vyplýva, že celková suma pomoci na vzdelávanie je 102 400 EUR.

(129)

Komisia dospela k záveru, že CMR nemôže byť sčasti povolená ako pomoc na vzdelávanie do výšky 102 400 EUR.

(130)

Komisia dospela k záveru, že Francúzsko protiprávne poskytlo pomoc vo výške 3 490 000 EUR, čím porušilo článok 88 ods. 3 zmluvy. Na základe vyhodnotenia tejto pomoci Komisia dospela k záveru, že táto pomoc je ako pomoc na reštrukturalizáciu nezlučiteľná so spoločným trhom, pretože nespĺňa podmienky ustanovené nariadením o výstavbe lodí a usmernenia o reštrukturalizácii. Komisia je však toho názoru, že táto pomoc je čiastočne zlučiteľná so spoločným trhom ako regionálna podpora investície v zmysle článku 7 nariadenia o výstavbe lodí a ako pomoc na vzdelávanie v zmysle nariadenia o pomoci na vzdelávanie. Suma predstavujúca rozdiel medzi sumou, ktorá už bola vyplatená (3 490 000 EUR) a sumou zlučiteľnou so spoločným trhom (75 737 EUR + 102 400 EUR = 178 137 EUR), teda 3 311 863 EUR, sa musí vrátiť,

(1)

Dňa 6. a 29. marca 2003 Komisia prijala dve sťažnosti týkajúce sa predĺženia platnosti zákona č. 383 z 18. októbra 2001 v niektorých talianskych obciach postihnutých prírodnými katastrofami v roku 2002.

(2)

Dňa 20. marca 2003 požiadala Komisia talianske orgány o podrobnejšie informácie v súvislosti s týmto predĺžením. Po tom, ako talianske orgány požiadali 2. a 21. mája 2003 o dve predĺženia lehôt stanovených pre odpoveď, odoslali oznámenie Komisii 10. júna 2003. Komisia prijala druhé oznámenie talianskych orgánov 4. júla 2003.

(3)

Keďže nadobudnutie platnosti režimu pomoci nebolo podrobené predbežnému schváleniu Komisiou v zmysle článku 87 a nasledujúcich zmluvy, bol tento režim zaznamenaný do registra neoznámených pomocí pod číslom NN 58/03.

(4)

V liste zo 17. septembra 2003 informovala Komisia Taliansku republiku o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 zmluvy v súvislosti s uvedeným opatrením. Prípad bol zaregistrovaný pod číslom N 57/2003. Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2) a zúčastnené strany boli vyzvané predložiť svoje pripomienky.

(5)

V liste z 23. októbra 2003 požiadali talianske orgány o predĺženie lehoty na poskytnutie svojich pripomienok. V listoch z 5. novembra 2003 a 16. decembra 2003 Komisia prijala uvedené žiadosti a odoslala upomienku.

(6)

Talianska republika predložila svoje pripomienky v liste z 18. februára 2004, ktorý bol prijatý 23. februára, a v liste z 10. septembra 2004, ktorý bol prijatý 15. septembra. Žiadna tretia zúčastnená strana nepredložila svoje pripomienky.

(7)

Článok 5e zákonného nariadenia č. 282 z 24. decembra 2002, uzákoneného zákonom č. 27 z 21. februára 2003, predĺžil výhody stanovené v článku 4 ods. 1 zákona č. 383 z 18. októbra 2001 výhradne v prospech podnikov, ktoré realizovali investície v obciach postihnutých prírodnými katastrofami v roku 2002. Bol predmetom vysvetlení zo strany talianskeho Ministerstva hospodárstva a financií prostredníctvom obežníka daňového riaditeľstva (Agenzia delle Entrate) č. 43/E z 31. júla 2003. Príslušné obce sa nachádzajú v oblastiach určených prostredníctvom:

(8)

Okrem toho je potrebné vydať v príslušných obciach nariadenie o evakuácii alebo o zákaze premávky na hlavných prístupových komunikáciách k obci.

(9)

Komisia sa z článkov z tlače dozvedela, že nariadením predsedu Rady ministrov z 28. mája 2003, zverejnenom v Úradnom vestníku Talianskej republiky č. 126 z 3. júna 2003, bol vypracovaný zoznam obcí postihnutých výnimočnými meteorologickými udalosťami v regiónoch Ligúria, Lombardia, Piemonte, Veneto, Friuli Venezia Giulia a Emilia Romagna.

(10)

Opatrenie, ktoré súvisí s predĺžením platnosti zákona č. 383 z 18. októbra 2001, nadobudlo účinnosť 23. februára 2003 alebo dňom, ktorý nasleduje po dni uverejnenia zákona č. 27 z 21. februára 2003, v riadnom dodatku č. 29 Úradného vestníka Talianskej republiky č. 44 z 22. februára 2003.

(11)

Tento režim zodpovedá cieľom obnovenia investícií v oblastiach, ktoré boli postihnuté prírodnými katastrofami uvedenými vo výnosoch predsedu Rady ministrov podľa odseku 7 tohto odôvodnenia.

(12)

Toto opatrenie môžu využívať všetky podniky patriace do akéhokoľvek sektora, ktoré realizovali investície v oblastiach postihnutých uvedenými prírodnými katastrofami. Obežník daňového riaditeľstva (Agenzia delle Entrate) č. 43/E z 31. júla 2003 uvádza, že cieľom opatrenia je podporovať investície podnikov, ktoré z dôvodu vážnych ťažkostí vyplývajúcich z prírodných katastrof v obciach, v ktorých sa nachádzajú, priamo alebo nepriamo utrpeli hospodársku škodu. Takúto škodu možno v skutočnosti uznať všetkým podnikom stanovenej obce, len ak:

V zmysle uvedeného obežníka v ostatných prípadoch bude úľava platiť len pre podniky, ktorých sídla prevádzok sa nachádzajú v príslušných uliciach alebo budovách uvedených v citovaných obecných vyhláškach.

(13)

Predmetné opatrenie umožňuje predĺžiť platnosť ustanovení zákona č. 383 z 18. októbra 2001 až do druhého daňového obdobia, ktoré nasleduje po bežnom období k 25. októbru 2001, a s obmedzením na investície realizované do 31. júla 2003. Tieto ustanovenia umožňujú odpočítať, na účely zdanenia ziskov spoločností a samostatne zárobkovo činných osôb, časť investícií realizovaných od 1. júla 2001 zodpovedajúcu 50 % investícií presahujúcich priemer investícií realizovaných počas 5 predchádzajúcich rokov. Z výpočtu priemeru sú vylúčené investície realizované v roku, v ktorom boli najvyššie. Pokiaľ ide o investície do nehnuteľností predĺženie sa týka investícií, ktoré sa realizovali do tretieho daňového obdobia, ktoré nasleduje po bežnom období k 25. októbru 2001, avšak najneskôr do 31. júla 2004.

(14)

Predmetom tohto režimu sú investície určené na výstavbu nových budov, na rozširovanie, obnovu a modernizáciu existujúcich budov, na dokončenie pozastavených prác a na kúpu nových zariadení.

(15)

V rozhodnutí o začatí formálneho vyšetrovacieho konania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) bolo predmetné opatrenie preskúmané s cieľom stanoviť, či môže využívať výnimku v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) ako pomoc určenú na náhradu škôd spôsobených prírodnými katastrofami, alebo inými výnimočnými udalosťami.

(16)

Komisia okrem toho hodnotila, či sa na predmetné opatrenie vzťahujú výnimky v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) a/alebo c) zmluvy, na základe zásad o národnej a regionálnej pomoci (3), nariadenia Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (MSP) (4), ako aj v prípade sektora poľnohospodárstva na základe predpisov stanovených v usmerneniach Spoločenstva pre štátnu pomoc v poľnohospodárskom sektore (5) a v prípade sektora rybolovu a akvakultúry a na základe postupov na skúmanie štátnej pomoci pre sektor rybolovu a vodného hospodárstva (6).

(17)

Čo sa týka výnimky v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) zmluvy, Komisia v rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti týkajúce sa skutočnosti, že uvedená pomoc je výhradne obmedzená na náhradu škôd spôsobených uvedenými prírodnými katastrofami a vylučuje akúkoľvek nadmernú náhradu škôd na úrovni jednotlivého príjemcu. Komisia nemala preto možnosť povoliť toto opatrenie ako pomoc učenú na náhradu škôd spôsobených prírodnými katastrofami alebo inými výnimočnými udalosťami.

(18)

Talianske orgány neuviedli výšku priamych materiálnych škôd spôsobených uvedenými prírodnými katastrofami. Uviedli, že režim je založený na pojme škody v zmysle makroekonomického kľúča, a odôvodňujú takého ustanovenie nemožnosťou vyčísliť škody na úrovni jednotlivého podniku bez toho, aby sa znížila efektívnosť a rýchlosť uplatňovania opatrenia.

(19)

V rozhodnutí o začatí konania preto Komisia uviedla, že na základe informácií poskytnutých talianskymi orgánmi nemožno dospieť k záveru, že predmetné opatrenie bolo na základe svojej povahy a vzhľadom na príslušný mechanizmus jeho uplatňovania určené na náhradu škôd spôsobených prírodnými katastrofami. Na základe mechanizmu uplatňovania nemohla Komisia v skutočnosti dospieť k záveru, že:

(20)

Čo sa týka prijateľnosti výnimiek podľa článku 87 ods. 3 písm. a) a/alebo c) zmluvy, Komisia v rozhodnutí o začatí konania skúmala, či sa na opatrenie môžu uplatňovať výnimky v zmysle investičnej pomoci.

(21)

Čo sa týka uvedených výnimiek, Komisia vyjadrila predovšetkým pochybnosti v súvislosti so skutočnosťou, že pomoc ustanovená týmto režimom sa týka len oblastí oprávnených na regionálnu pomoc na základe talianskej mapy regionálnej pomoci na obdobie 2000 – 2006. Komisia okrem toho vyjadrila pochybnosti v súvislosti s nasledujúcimi bodmi:

(22)

Vo svojich odpovediach na rozhodnutie o začatí konania poskytla Talianska republika doplnkové informácie a predložila pripomienky, ktorých hlavné body sú uvedené v nasledujúcom súhrne.

(23)

Talianske orgány pripomenuli, že územie, na ktoré sa opatrenia vzťahujú, predstavuje územie obcí uvedených vo výnosoch predsedu Rady ministrov z 29. októbra, 31. októbra a 8. novembra 2002. V zmysle článku 1 výnosu z 29. októbra 2002 sa pomoc udeľuje výlučne v obciach postihnutých povodňami, v ktorých boli vydané obecné nariadenia o evakuácii alebo o zákaze premávky na hlavných prístupových komunikáciách k obecnému územiu. Predmetné obce boli vymedzené v nariadení č. 3290 predsedu Rady ministrov.

(24)

Čo sa týka pochybností o tom, či je príjemca pomoci podnik, ktorý skutočne utrpel škodu, a či táto škoda bola spôsobená výhradne prírodnými katastrofami, talianske orgány tvrdili, že škodu možno považovať za utrpenú všetkými daňovníkmi danej obce, len ak:

(25)

Talianske orgány preto dospeli k záveru, že hlavnými príjemcami pomoci sú v skutočnosti podniky, ktoré naozaj utrpeli škodu v dôsledku týchto udalostí, a ktorých sídla prevádzok sa nachádzajú na uliciach alebo v budovách uvedených v citovaných nariadeniach o evakuácii.

(26)

Okrem toho sa talianske orgány v súvislosti so vzájomným vzťahom medzi utrpenou škodou a príslušnou pomocou domnievajú, že zmluva nevylučuje možnosť zohľadniť škody, ktoré utrpela vymedzená oblasť ako celok. Režim je založený na pojme škody v zmysle makroekonomického kľúča, keďže z dôvodu efektívnosti a okamžitého poskytnutia pomoci nebolo možné ohodnotiť škody so špecifickým odkazom na jednotlivé podniky. Talianske orgány preto používajú makroekonomické údaje s cieľom dokázať, že stanovená výška škôd na základe uvedeného režimu je výrazne nižšia ako skutočná výška utrpených škôd.

(27)

Talianske orgány okrem toho pripomenuli, že v niektorých prípadoch Komisia povolila pomoc určenú na obnovu určitého sektora alebo náhradu menej priamych foriem škôd.

(28)

V liste z 10. septembra 2004 talianske orgány potvrdili, že opatrenie je založené na makroekonomickej formulácii, s tým, že podniky musia predložiť príslušné potvrdenie alebo vyhlásenie s cieľom konkrétne overiť škodu, ktorá sa špecificky týka jednotlivých podnikov. Daňová správa bude môcť následne vykonávať potrebné kontroly. Tieto potvrdenia budú musieť obsahovať údaje schopné dokázať právo podniku na udelenie pomoci, t. j. jeho sídlo v oblasti, ktorej sa pomoc udeľuje. Podniky budú musieť okrem toho dokázať, že výška pomoci nepresahuje utrpenú škodu a že nedošlo k žiadnej nadmernej náhrade.

(29)

Čo sa týka analýzy zlučiteľnosti opatrenia s výnimkami uvedenými v článku 87 ods. 3 písm. a) a/alebo c) zmluvy, vypracovanej na základe ustanovení uvedených v bode 16 tohto odôvodnenia, talianske orgány sa obmedzili na konštatovanie, že stanovenie oblastí, na ktoré sa vzťahuje toto opatrenie, vyplýva priamo a výhradne z udalostí spojených s prírodnými katastrofami.

(30)

Talianske orgány zdôrazňujú, že zlučiteľnosť pomoci je potrebné hodnotiť na základe článku 87 ods. 2 písm. b) zmluvy v súvislosti s pomocou určenou na náhradu škôd spôsobených prírodnými katastrofami alebo inými výnimočnými udalosťami.

(31)

V liste z 10. septembra 2004 talianske orgány okrem iného uviedli, že pomoc je potrebné považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle uvedenej výnimky a že teda nie je potrebné žiadne ďalšie skúmanie opatrenia v zmysle ostatných výnimiek alebo ustanovení.

(32)

Pri hodnotení toho, či opatrenia ustanovené uvedeným režimom predstavujú pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, je potrebné stanoviť, či predstavujú výhodu pre príjemcov pomoci, či je táto výhoda štátneho pôvodu, či predmetné opatrenia ovplyvňujú hospodársku súťaž a či môžu ovplyvňovať obchod v rámci Spoločenstva.

(33)

Prvým prvkom uvedeným v článku 87 ods. 1 je možnosť, že opatrenie zvýhodňuje špecifických príjemcov. Preto je potrebné stanoviť, či na jednej strane príjemcovia získavajú hospodárske výhody, ktoré by za normálnych trhových podmienok neboli získali, alebo sa vyhýbajú nákladom, ktoré by zo zásady mali hradiť z vlastných zdrojov, a či sa na druhej strane táto výhoda udeľuje jednej špecifickej kategórii podnikov. Možnosť odpočítať z daní časť realizovaných investícií predstavuje hospodárske výhody pre príjemcov, pretože ich zdaniteľný zisk a následne výška daní z tohto zisku je nižšia oproti výške daní, ktoré by mali tieto podniky odviesť za normálnych okolností. Okrem toho sú tieto opatrenia určené tým podnikom, ktoré pôsobia – a najmä realizujú investície – v stanovených oblastiach talianskeho územia a zvýhodňujú ich, pretože sa neprideľujú podnikom, ktoré sa nachádzajú mimo určených oblastí.

(34)

Na základe druhej podmienky uplatňovania článku 87 musí byť pomoc udeľovaná štátom zo štátnych zdrojov. V tomto prípade sa štátne zdroje využívajú v negatívnej podobe, ktorá sa prejavuje ušlým ziskom pre orgány verejnej moci: zníženie dane zo zisku znižuje daňový výnos štátu.