4.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

4.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/3

4.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/4

(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1422/95 z 23. júna 1995, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania pre dovoz melasy v sektore cukru a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 785/68 (2), stanovuje, že cena cif pre dovoz melasy stanovená v súlade s nariadením Komisie (EHS) č. 785/68 (3), sa považuje za „reprezentatívnu cenu“. Touto cenou sa rozumie cena stanovená pre štandardnú kvalitu, definovanú v článku 1 nariadenia (EHS) č. 785/68.

(2)

Pri stanovovaní reprezentatívnych cien treba brať do úvahy všetky informácie uvedené v článku 3 nariadenia (EHS) č. 785/68 okrem prípadov uvedených v článku 4 uvedeného nariadenia a v prípade potreby sa toto stanovenie môže vykonať podľa metódy uvedenej v článku 7 nariadenia (EHS) č. 785/68.

(3)

Pri úprave ceny, ktorá sa netýka štandardnej kvality, je v závislosti od ponúknutej melasy potrebné zvýšiť alebo znížiť ceny uplatnením článku 6 nariadenia (EHS) č. 785/68.

(4)

Ak existuje rozdiel medzi spúšťacou cenou daného výrobku a reprezentatívnou cenou, je potrebné stanoviť dodatočné dovozné clá v zmysle podmienok uvedených v článku 3 nariadenia (ES) č. 1422/95. V prípade pozastavenia dovozných ciel v zmysle článku 5 nariadenia (ES) č. 1422/95 je potrebné stanoviť zvláštnu výšku týchto ciel.

(5)

Je potrebné stanoviť reprezentatívne ceny a dodatočné dovozné clá pre dané produkty v súlade s článkom 1 ods. 2 a článkom 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1422/95.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

4.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/6

(1)

V zmysle článku 27 nariadenia (ES) č. 1260/2001 sa rozdiel medzi kurzami alebo cenami výrobkov na svetovom trhu, uvedených v článku 1 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia a cenami týchto výrobkov v spoločenstve môže pokryť vývoznou náhradou.

(2)

V zmysle nariadenia (ES) č. 1260/2001 sa náhrady za nedenaturovaný biely a surový cukor vyvezený bez ďalšieho spracovania musia stanoviť s ohľadom na situáciu na trhu spoločenstva a na svetovom trhu s cukrom, a najmä na cenové a nákladové činitele určené v článku 28 uvedeného nariadenia. V súlade s uvedeným nariadením je potrebné zohľadniť taktiež ekonomické hľadisko navrhovaných vývozov.

(3)

Náhrada na surový cukor sa musí stanoviť pre štandardnú kvalitu, ktorá sa definuje v prílohe I, bod II nariadenia (ES) č. 1260/2001. Táto náhrada sa okrem iného stanovuje v súlade s článkom 28 odsek 4 nariadenia (ES) č. 1260/2001. Kandizovaný cukor sa definuje v nariadení Komisie (ES) č. 2135/95 zo 7. septembra 1995 o podrobných pravidlách udeľovania vývozných náhrad v sektore cukru (2). Takto vypočítaná výška náhrady pokiaľ ide o aromatizovaný alebo prifarbovaný cukor sa musí vzťahovať na obsah sacharózy a preto sa musí stanoviť na 1 % obsahu sacharózy.

(4)

Vo výnimočných prípadoch sa môže výška náhrady stanoviť inými právnymi aktmi.

(5)

Náhrada sa musí stanovovať každé dva týždne. Počas tohto obdobia je možné náhradu meniť.

(6)

V súlade s článkom 27 odsek 5 prvý pododsek nariadenia (ES) č. 1260/2001 si situácia na svetovom trhu alebo špecifické požiadavky niektorých trhov môžu vyžiadať rozlišovanie náhrady na výrobky určené v článku 1 uvedeného nariadenia podľa ich miesta určenia.

(7)

Významné a náhle zvýšenie preferenčných dovozov cukru pochádzajúceho zo západných balkánskych krajín od začiatku roka 2001, ako aj vývozy cukru zo spoločenstva do týchto krajín sa javia ako vysoko neprirodzené.

(8)

S cieľom zabrániť akémukoľvek zneužívaniu, pokiaľ ide o opätovný dovoz výrobkov v sektore cukru, pre ktoré boli udelené náhrady, do spoločenstva, je potrebné nestanoviť pre všetky západné balkánske krajiny náhradu na výrobky určené v tomto nariadení.

(9)

S ohľadom na tieto skutočnosti a na súčasnú situáciu trhov v sektore cukru, najmä na kurzy alebo ceny cukru v spoločenstve a na svetovom trhu, je potrebné stanoviť príslušné výšky náhrady.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

4.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/8

(1)

Podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1327/2004 z 19. júla 2004 o stálych výberových konaniach v rámci hospodárskeho roka 2004/2005 pre stanovovanie vývozných odvodov a/alebo vývozných náhrad za biely cukor (2) sa otvárajú čiastočné výberové konania na vývoz cukru do niektorých tretích krajín.

(2)

V súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia (ES) č.1327/2004 sa maximálna výška vývoznej náhrady stanovuje, v prípade potreby, pre dané čiastočné výberové konanie, berúc do úvahy najmä situáciu a predvídateľný vývoj na trhu s cukrom v spoločenstve a na svetovom trhu.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

4.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/9

(1)

Podľa článku 13 nariadenia (ES) č. 1784/2003 rozdiel medzi kurzom alebo cenou produktov v zmysle článku 1 uvedeného nariadenia a cenou týchto produktov v spoločenstve sa môže pokryť dotáciou na vývoz.

(2)

Vývozné náhrady musia byť určené tak, aby sa zohľadnili údaje článku 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1501/95 z 29. júna 1995 upravujúceho niektoré podmienky uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 vo veci poskytnutia vývozných náhrad, ako i opatrenia, ktoré treba prijať v prípade narušenia trhu s obilninami (2).

(3)

Pokiaľ ide o pšeničné a ražné múky, krupice, vývozné náhrady uplatniteľné na tieto produkty sa musia vypočítať tak, aby sa zohľadnilo množstvo obilnín potrebné na výrobu zvažovaných produktov. Tieto množstvá boli stanovené v nariadení (ES) č. 1501/95.

(4)

Situácia na svetovom trhu alebo špecifické nároky niektorých trhov môžu vyžadovať diferenciáciu vývozných náhrad pre niektoré produkty, podľa ich krajiny určenia.

(5)

Dotácia musí byť stanovená raz mesačne. V priebehu tohto intervalu sa môže zmeniť.

(6)

Aplikácia týchto podmienok na súčasnú situáciu na trhoch s obilninami a najmä na kurzy alebo ceny týchto produktov v spoločenstve a na svetovom trhu vedie k tomu, aby bola stanovená dotácia v čiastkach zhrnutých v prílohe.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

4.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/11

(1)

Článok 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2681/74 z 21. októbra 1974 týkajúci sa komunitárneho financovania nákladov vyplývajúcich z dodávky poľnohospodárskych produktov z titulu potravinovej pomoci (3) určuje, že časť nákladov zodpovedajúcich vývozným náhradám stanoveným v súlade s pravidlami spoločenstva podlieha Európskemu poľnohospodárskemu a usmerňovaciemu záruenému fondu, sekcii „garancia“.

(2)

Na zjednodušenie zostavenia a riadenia rozpočtu pre aktivity spoločenstva v oblasti potravinovej pomoci a s cieľom umožniť, aby mohli členské štáty poznať úroveň účasti spoločenstva na financovaní národných aktivít potravinovej pomoci, je potrebné stanoviť výšku náhrad priznaných pre tieto aktivity.

(3)

Všeobecné pravidlá a podmienky uplatňovania podľa článku 13 nariadenia (ES) č. 1784/2003 a článku 13 nariadenia (ES) č. 3072/95 pre vývozné náhrady sú uplatniteľné mutatis mutandis na vyššie uvedené operácie.

(4)

Špecifické kritériá, ktoré treba zohľadniť pri výpočte vývoznej náhrady na ryžu, sú definované v článku 13 nariadenia (ES) č. 3072/95.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

4.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/13

(1)

Výberové konanie na poskytnutie náhrad na vývoz jačmeňa do niektorých tretích krajín bolo otvorené nariadením Komisie (ES) č. 1757/2004 (2).

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1501/95 z 29. júna 1995 ustanovujúce niektoré podmienky uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 vo veci poskytnutia vývozných náhrad ako i opatrenia, ktoré treba prijať v prípade narušenia trhu s obilninami (3), môže Komisia na základe doručených ponúk rozhodnúť, že im nevyhovie.

(3)

Na základe kritérií uvedených v článku 1 nariadenia (ES) č. 1501/95 sa maximálna náhrada nemá určiť.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

4.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/14

(1)

Nariadenie (ES) č. 1565/2004 otvorilo verejnú súťaž na vývozné náhrady na vývoz ovsa vypestovaného vo Fínsku a vo Švédsku a určeného na vývoz z Fínska a Švédska do všetkých tretích krajín s výnimkou Bulharska, Nórska, Rumunska a Švajčiarska.

(2)

Berúc do úvahy najmä kritériá uvedené v článku 1 nariadenia (ES) č. 1501/95 nie je vhodné pristúpiť k určeniu maximálnych vývozných náhrad.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

4.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/15

(1)

Verejná súťaž na poskytnutie náhrady na vývoz mäkkej pšenice do niektorých tretích krajín bola otvorená nariadením Komisie (ES) č. 115/2005 (2).

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia Komisie (ES) č. 1501/95 z 29. júna 1995 upravujúceho niektoré podmienky uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 vo veci priznania vývozných náhrad ako i opatrenia, ktoré treba prijať v prípade nerovnováhy v sektore obilnín (3), môže Komisia na základe doručených ponúk rozhodnúť, že stanoví maximálne vývozné náhrady, berúc do úvahy kritériá stanovené článkom 1 nariadenia (ES) č. 1501/95. V tom prípade sa vyhovie tomu alebo tým z účastníkov verejnej súťaže, ktorých ponuka sa rovná alebo je nižšia ako maximálne vývozné náhrady.

(3)

Uplatňovanie vyššieuvedených kritérií na súčasnú situáciu trhov s predmetnou obilninou vedie k tomu, aby sa určili maximálne vývozné náhrady na vývoz.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

4.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/16

(1)

Verejná súťaž na maximálne zníženie dovozného cla pre cirok v Španielsku z tretích krajín bola otvorená nariadením Komisie (ES) č. 2275/2004 (2).

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia Komisie (ES) č. 1839/95 (3), môže Komisia na základe postupu podľa článku 25 nariadenia (ES) č. 1784/2003 rozhodnúť o určení maximálneho zníženia dovozného cla. Pri tomto určení sa musia zohľadniť najmä kritériá uvedené v článkoch 6 a 7 nariadenia (ES) č. 1839/95. Vyhovie sa ktorémukoľvek účastníkovi verejnej súťaže, ktorého ponuka je na úrovni maximálneho zníženia dovozného cla alebo nižšia.

(3)

Na základe aplikácie vyššie uvedených kritérií na súčasnú situáciu trhu príslušnej obilniny sa maximálna zľava dovozného cla stanovuje na sumu uvedenú v článku 1.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

4.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/17

(1)

Verejná súťaž na priznanie maximálneho zníženia dovozného cla na dovoz kukurice z tretích krajín do Španielska bola otvorená nariadením Komisie (ES) č. 2277/2004 (2).

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia Komisie (ES) č. 1839/95 (3), podľa postupu uvedeného v článku 25 nariadenia (ES) č. 1784/2003, Komisia môže rozhodnúť o stanovení maximálneho zníženia dovozného cla. Pri jeho stanovení je potrebné prihliadať najmä na kritériá uvedené v článkoch 6 a 7 nariadenia (ES) č. 1839/95. Zľava sa prizná každému účastníkovi súťaže, ktorého ponuka bude na úrovni maximálneho zníženia dovozného cla alebo nižšia.

(3)

Na základe aplikácie vyššie uvedených kritérií na súčasnú situáciu na trhu s príslušnou obilninu sa maximálna zľava dovozného cla stanovuje na sumu uvedenú v článku 1.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

4.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/18

(1)

Verejná súťaž na priznanie maximálneho zníženia dovozného cla na dovoz kukurice z tretích krajín do Portugalska bola vyhlásená nariadením Komisie (ES) č. 2276/2004 (2).

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia Komisie (ES) č. 1839/95 (3), podľa postupu uvedeného v článku 25 nariadenia (ES) č. 1784/2003, Komisia môže rozhodnúť o stanovení maximálneho zníženia dovozného cla. Pri jeho stanovení je potrebné prihliadať najmä na kritériá uvedené v článkoch 6 a 7 nariadenia (ES) č. 1839/95. Zľava sa prizná každému účastníkovi verejnej súťaže, ktorého ponuka bude na úrovni maximálneho zníženia dovozného cla alebo nižšej.

(3)

Na základe uplatnenia vyššie uvedených kritérií na súčasnú situáciu trhu príslušnej obilniny sa maximálne zníženie dovozného cla určuje na sumu uvedenú v článku 1.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

4.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/19

(1)

Smernica Rady 90/434/EHS (3) zaviedla spoločné pravidlá reštrukturalizácie podnikov, ktoré sú neutrálne z hľadiska hospodárskej súťaže.

(2)

Cieľom smernice 90/434/EHS je odloženie zdanenia príjmov, ziskov alebo kapitálových ziskov z reorganizácie podnikov a ochrana daňového práva členských štátov.

(3)

Jeden z cieľov smernice 90/434/EHS je odstrániť prekážky fungovania vnútorného trhu, ako je dvojité zdaňovanie. Pokiaľ sa toto úplne nedosiahne pomocou ustanovení tejto smernice, členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa.

(4)

Skúsenosti nadobudnuté z vykonávania smernice 90/434/EHS v januári 1992 ukázali rôzne spôsoby, ako sa môže zlepšiť táto smernica a ako sa môžu rozšíriť priaznivé účinky spoločných pravidiel prijatých v roku 1990.

(5)

Dňa 8. októbra 2001 Rada prijala nariadenie (ES) č. 2157/2001 o stanovách Európskej spoločnosti (SE) (4) a smernicu 2001/86/ES, ktorou sa dopĺňajú stanovy Európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov (5). Podobne, 22. júla 2003 Rada prijala nariadenie (ES) č. 1435/2003 o stanovách Európskeho družstva (SCE) (6) a smernicu 2003/72/ES, ktorou sa dopĺňajú stanovy Európskeho družstva v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení (7). Jednou z najdôležitejších charakteristík týchto nástrojov je to, že SE aj SCE dokážu premiestniť svoje sídla medzi členskými štátmi bez toho, aby sa zrušili a vstúpili do likvidácie.

(6)

Premiestnenie sídla je prostriedkom na vykonávanie slobody usadiť sa, ustanovenej v článkoch 43 a 48 zmluvy. Nepremiestňuje sa žiadny majetok a pre spoločnosti ani jej akcionárov z toho nevyplýva žiadny príjem, zisk ani kapitálový zisk. Rozhodnutiu spoločnosti reorganizovať svoj podnik premiestnením svojho sídla by sa nemalo prekážať diskriminačnými daňovými predpismi ani obmedzeniami, nevýhodami ani narušeniami vyplývajúcimi z vnútroštátnych daňových predpisov, ktoré sú v protiklade s právom Spoločenstva. Premiestnenie sídla SE alebo SCE z jedného členského štátu do iného členského štátu nemusí vždy viesť k tomu, že SE alebo SCE prestane byť rezidentom v prvom členskom štáte. Miesto platby dane SE alebo SCE je aj naďalej určené podľa vnútroštátnych právnych predpisov a medzinárodných daňových zmlúv.

(7)

Premiestnenie sídla spoločnosti alebo udalosť spojená s týmto premiestnením, ktorá súvisí so zmenou miesta platby dane, môže viesť k niektorému typu zdaňovania v členskom štáte, z ktorého sa sídlo premiestňuje. Daň môže vzniknúť aj vtedy, ak premiestnenie sídla alebo udalosť spojená s týmto premiestnením nevedie k zmene miesta platby dane. S cieľom vyriešenia tohto prípadu, pokiaľ ide o SE alebo SCE, sa v smernici 90/434/EHS zaviedlo niekoľko nových pravidiel. Ak v prípade po premiestnení sídla zostane majetok SE alebo SCE v skutočnosti spojený s materským podnikom patriacim SE alebo SCE v členskom štáte, z ktorého sa sídlo premiestnilo, potom by mal mať tento materský podnik výhody podobné výhodám stanoveným v článkoch 4, 5 a 6 smernice 90/434/EHS. Tieto články sa týkajú zásob a rezerv oslobodených od daní a prevzatých strát. Okrem toho, v súlade so zásadami zmluvy, by sa malo vylúčiť zdaňovanie akcionárov pri príležitosti premiestnenia sídla. So zreteľom na povinnosť členských štátov podľa zmluvy prijať všetky potrebné opatrenia na zrušenie dvojitého zdaňovania nie je potrebné v tejto etape stanovovať spoločné pravidlá upravujúce miesto platby dane SE alebo SCE na daňové účely.

(8)

Smernica 90/434/EHS sa nezaoberá stratami materských podnikov v inom členskom štáte, ktoré boli uznané v členskom štáte sídla SE alebo SCE. Najmä ak sa sídlo SE alebo SCE premiestni do iného členského štátu, také premiestnenie nebráni tomu, aby členský štát bývalého sídla opätovne včas obnovil straty materského podniku.

(9)

Smernica 90/434/EHS sa nevzťahuje na druh rozdelenia, pri ktorom sa neruší spoločnosť prevádzajúca odvetvia činností. Článok 4 uvedenej smernice by sa preto mal rozšíriť tak, aby sa vzťahoval aj na takéto prípady.

(10)

Článok 3 smernice 90/434/EHS definuje spoločnosti patriace do jej rozsahu pôsobnosti a jej príloha uvádza formy spoločností, na ktoré sa vzťahuje smernica. Určité formy spoločností však nie sú uvedené v prílohe, aj keď majú miesto platby dane v členskom štáte a podliehajú tam dani z príjmov právnickej osoby. Na základe skúseností sa toto javí ako neodôvodnená medzera a rozsah pôsobnosti smernice by sa mal preto rozšíriť tak, aby zahŕňal subjekty, ktoré môžu vykonávať cezhraničné činnosti v Spoločenstve a ktoré spĺňajú všetky príslušné požiadavky.

(11)

Keďže SE je akciová spoločnosť s ručením obmedzeným a SCE je družstvo a obe sú podobné svojou povahou ostatným formám spoločností, na ktoré sa už vzťahuje smernica 90/434/EHS, SE a SCE by sa mali pridať do zoznamu uvedeného v prílohe k smernici 90/434/EHS.

(12)

Ostatné nové spoločnosti zahrnuté v zozname prílohy k tejto smernici sú platiteľmi dane z príjmov právnických osôb v členskom štáte sídla, ale niektoré z nich považujú ostatné členské štáty za transparentné spoločnosti. S cieľom dosiahnuť, aby výhody smernice 90/434/EHS boli účinné, mali by členské štáty na platiteľov dane z príjmov právnických osôb, ktorí nie sú rezidenti a ktorých považujú za fiškálne transparentných, uplatniť výhody smernice. Avšak vzhľadom na rozdiely v členských štátoch pri zdaňovaní týchto platiteľov dane z príjmov právnických osôb by členské štáty mali mať možnosť neuplatňovať príslušné ustanovenia smernice pri zdaňovaní priameho alebo nepriameho akcionára týchto platiteľov dane.

(13)

Ak sa akcionári spoločností, zúčastňujúci sa na transakciách upravených smernicou 90/434/EHS, považujú za fiškálne transparentných, osoby, ktoré majú účasť na tomto akcionárovi, by nemali byť zdaňované pri príležitosti reštrukturalizačných transakcií.

(14)

Pokiaľ ide o uplatňovanie smernice 90/434/EHS na zmenu pobočiek na dcérske spoločnosti, existujú určité pochybnosti. Pri týchto operáciách aktíva spojené s materským podnikom a tvoriace „odvetvie činnosti“ vymedzené v článku 2 písm. i) smernice 90/434/EHS sa transformujú na novo založenú spoločnosť, ktorá bude dcérskou spoločnosťou prevádzajúcej spoločnosti, a malo by sa jasne uviesť, že v prípade, ak sa uskutoční prevod aktív zo spoločnosti v členskom štáte materského podniku, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte, na spoločnosť v tomto členskom štáte, na túto transakciu sa smernica vzťahuje.

(15)

Súčasné vymedzenie pojmu „výmena akcií“ v článku 2 písm. d) smernice 90/434/EHS nestanovuje, či tento druhý pojem zahŕňa ďalšie nadobúdanie nad rámec poskytnutia jednoduchej väčšiny hlasovacích práv. Nie je nezvyčajné, ak stanovy a hlasovacie práva sú zostavené tak, že sú potrebné ďalšie nadobudnutia, ak chce nadobúdateľ získať úplnú kontrolu nad cieľovou spoločnosťou. Vymedzenie pojmu „výmena akcií“ by sa preto malo zmeniť a doplniť tak, aby sa stanovilo, že tento pojem zahŕňa všetky takéto ďalšie nadobudnutia.

(16)

Preberajúca spoločnosť môže mať v prípade zlúčenia a rozdelenia zisk z rozdielu hodnoty prijatých aktív a pasív a akcií, ktoré mohla vlastniť v prevádzajúcej spoločnosti a ktoré sa po týchto operáciách zrušia. Článok 7 smernice 90/434/EHS stanovuje výnimku pre takéto kapitálové zisky, keďže tieto zisky sa môžu získať veľmi jednoducho vo forme rozdelených ziskov prevádzajúcej spoločnosti, ktoré by boli oslobodené podľa smernice Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania, uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (8). Ciele oboch smerníc 90/434/EHS a 90/435/EHS sa zhodujú vzhľadom na túto otázku, ale požadované podmienky nie sú rovnaké. Smernica 90/434/EHS by sa preto mala zmeniť a doplniť tak, aby sa jej požiadavky prispôsobili požiadavkám smernice 90/435/EHS a aby sa vzal do úvahy nižší podiel akcií uvedený v tejto smernici.

(17)

Vzhľadom na rozšírenie smernice 90/434/EHS s cieľom zahrnúť čiastočné rozdelenia a premiestnenie sídla SE alebo SCE, mal by sa zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť rozsah pôsobnosti ustanovenia o zamedzení daňových únikov a vyhýbaniu sa plateniu daní.

(18)

Smernica 90/434/EHS by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

Názov sa nahrádza takto:

2.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Každý členský štát uplatňuje túto smernicu pri:

3.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

4.

Článok 3 písm. c) 8. zarážka sa s ohľadom na Taliansko nahrádza takto:

5.

Nadpis hlavy II sa nahrádza takto:

6.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

1.   Zlúčenie, rozdelenie alebo čiastočné rozdelenie nevedie k zdaneniu kapitálových ziskov vypočítaných ako rozdiel medzi reálnou hodnotou prevedených aktív a pasív a ich hodnotou na daňové účely.

Na účely tohto článku platia tieto vymedzenia pojmov:

2.   Ak sa uplatňuje odsek 1 a ak členský štát považuje prevádzajúcu spoločnosť, ktorá nie je rezidentom, za fiškálne transparentnú na základe hodnotenia tohto štátu, právnych charakteristík tejto spoločnosti, vyplývajúcich z práva, podľa ktorého je založená, a preto zdaňuje akcionárov z ich podielov na ziskoch prevádzajúcej spoločnosti, ako a kedy vzniknú tieto zisky, tento štát nezdaní žiadny príjem, zisky ani kapitálové zisky vypočítané ako rozdiel medzi reálnou hodnotou prevedených aktív a pasív a ich hodnotou na daňové účely.

3.   Odseky 1 a 2 sa uplatňujú len vtedy, ak preberajúca spoločnosť vypočíta všetky nové odpisy a všetky prírastky alebo straty vzhľadom na aktíva a pasíva prevedené podľa pravidiel, ktoré by platili pre prevádzajúcu spoločnosť alebo spoločnosti, ak by nedošlo k zlúčeniu, rozdeleniu ani čiastočnému rozdeleniu.

4.   Ak podľa zákonov členského štátu prevádzajúcej spoločnosti je preberajúca spoločnosť oprávnená mať nové odpisy alebo zisky, alebo straty vzhľadom na prevedené aktíva a pasíva vypočítané na odlišnom základe, ako je stanové v odseku 3, odsek 1 sa neuplatňuje na aktíva a pasíva, na ktoré sa vzťahuje tento prípad.“

7.

Článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

Ak sa operácie uvedené v článku 1 písm. a) uskutočnili medzi spoločnosťami z členského štátu prevádzajúcej spoločnosti v takom rozsahu, že tento členský štát by uplatňoval ustanovenia umožňujúce preberajúcej spoločnosti prevziať straty prevádzajúcej spoločnosti, ktoré ešte neboli odvedené na daňové účely, rozšíri tieto ustanovenia tak, aby sa vzťahovali na prevzatie takých strát materskými podnikmi preberajúcej spoločnosti, nachádzajúcimi sa na území tohto štátu.“

8.

V článku 7 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Členské štáty sa môžu odchýliť od odseku 1, ak vlastníctvo kapitálu preberajúcej spoločnosti nepresahuje v prevádzajúcej spoločnosti 20 %.

Od 1. januára 2007 je minimálne vlastníctvo kapitálu 15 %. Od 1. januára 2009 je minimálne vlastníctvo kapitálu 10 %.“

9.

Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

1.   Pri zlučovaní, rozdeľovaní alebo výmene akcií samotné pridelenie cenných papierov, ktoré predstavujú kapitál preberajúcej alebo nadobúdajúcej spoločnosti, akcionárovi prevádzajúcej alebo nadobudnutej spoločnosti výmenou za cenné papiere predstavujúce kapitál nadobudnutej spoločnosti nevedie k zdaneniu príjmu, zisku ani kapitálového zisku tohto akcionára.

2.   Pri čiastočnom rozdelení samotné pridelenie cenných papierov, ktoré predstavujú kapitál preberajúcej spoločnosti akcionárovi prevádzajúcej spoločnosti nevedie k zdaneniu príjmu, zisku ani kapitálového zisku tohto akcionára.

3.   Ak členský štát považuje akcionára za fiškálne transparentného na základe hodnotenia tohto štátu s ohľadom na právne charakteristiky tohto akcionára, vyplývajúce z práva, podľa ktorého vznikol, a preto zdaňuje tieto osoby, ktoré majú účasť na akcionároch, z ich podielov na ziskoch akcionára, ako a kedy tieto zisky vznikajú, tento štát nezdaní pridelenie cenných papierov na akcionárov, predstavujúce kapitál prevádzajúcej alebo preberajúcej spoločnosti, u týchto osôb daňou z príjmu, ziskov alebo kapitálových ziskov.

4.   Odsek 1 a 3 sa uplatňuje len vtedy, ak akcionár nepripisuje získaným cenným papierom väčšiu hodnotu na daňové účely, ako mali vymenené cenné papiere bezprostredne pred zlúčením, rozdelením alebo výmenou akcií.

5.   Odseky 2 a 3 sa uplatňujú len vtedy, ak akcionár nepripisuje súčtu získaných cenných papierov a cenným papierom vo vlastníctve prevádzajúcej spoločnosti väčšiu hodnotu na daňové účely, ako mali vymenené cenné papiere v preberajúcej spoločnosti bezprostredne pred čiastočným rozdelením.

6.   Uplatnenie odseku 1, 2 a 3 nebráni členským štátom, aby zdaňovali zisky pochádzajúce z ďalších prevodov cenných papierov prijatých rovnakým spôsobom ako zisk vznikajúci z prevodu cenných papierov existujúcich pred nadobudnutím.

7.   V tomto článku pojem ‚hodnota na daňové účely’ znamená hodnotu, na základe ktorej by sa počítal každý zisk alebo strata na účely dane z príjmu, zisku alebo kapitálových ziskov akcionára spoločnosti.

8.   Ak podľa zákona členského štátu, v ktorom má akcionár sídlo, sa akcionár môže rozhodnúť pre zdanenie odlišné od toho, ktoré je ustanovené v odsekoch 4 a 5, odseky 1, 2 a 3 sa neuplatňujú na tie cenné papiere, na ktoré sa vzťahuje takáto voľba.

9.   Odseky 1, 2 a 3 nebránia členskému štátu pri zdaňovaní akcionárov zohľadniť platbu v hotovosti, ktorá sa môže uskutočniť pri zlúčení, rozdelení, čiastočnom rozdelení alebo výmene akcií.“

10.

Článok 10 sa nahrádza takto:

„Článok 10

1.   Ak aktíva prevedené pri zlúčení, rozdelení, čiastočnom rozdelení alebo prevode aktív zahŕňajú materský podnik prevádzajúcej spoločnosti nachádzajúcej sa v inom členskom štáte, ako je štát prevádzajúcej spoločnosti, členský štát prevádzajúcej spoločnosti sa vzdá akéhokoľvek práva zdaňovať materský podnik.

Členský štát prevádzajúcej spoločnosti môže do zdaniteľného zisku tejto spoločnosti opäť uviesť tie straty materského podniku, ktoré mohli byť už skôr vyrovnané zdaniteľným ziskom spoločnosti v tomto štáte a neboli zatiaľ obnovené.

Členský štát, v ktorom sa nachádza materský podnik, a členský štát preberajúcej spoločnosti uplatňujú ustanovenia tejto smernice na takýto prevod tak, akoby predchádzajúci členský štát bol štátom prevádzajúcej spoločnosti.

Tieto ustanovenia sa uplatňujú aj v prípade, keď sa materský podnik nachádza v rovnakom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom je preberajúca spoločnosť rezidentom.

2.   Odchylne od odseku 1, ak členský štát prevádzajúcej spoločnosti uplatňuje systém zdaňovania celosvetových ziskov, tento členský štát má právo zdaňovať každý zisk alebo kapitálové zisky materskej spoločnosti pochádzajúce zo zlúčenia, rozdelenia, čiastočného rozdelenia alebo prevodu aktív pod podmienkou, že poskytne úľavu na dani, ktorá by sa uplatňovala na tieto zisky alebo kapitálové zisky v štáte sídla tohto materského podniku, s výnimkou ustanovení tejto smernice, rovnakým spôsobom a v rovnakej výške, ako aj v prípade, ak by táto daň bola skutočne uložená a zaplatená.“

11.

Vkladá sa Hlava IVa:

„HLAVA IVa

Osobitný prípad transparentných spoločností

Článok 10a

1.   Ak členský štát považuje prevádzajúcu alebo nadobúdajúcu spoločnosť, ktorá nie je rezidentom, za fiškálne transparentnú na základe hodnotenia týmto štátom, právnych charakteristík tejto spoločnosti, vyplývajúcich z práva, podľa ktorého je založená, má právo neuplatniť ustanovenia tejto smernice pri zdaňovaní priameho alebo nepriameho akcionára tejto spoločnosti s ohľadom na príjem, zisky alebo kapitálové zisky tejto spoločnosti.

2.   Členský štát vykonávajúci právo uvedené v odseku 1 poskytne daňovú úľavu, s výnimkou ustanovení tejto smernice, ktorá by sa účtovala fiškálne transparentnej spoločnosti z jej príjmu, ziskov alebo kapitálových ziskov rovnakým spôsobom a v rovnakej výške, ako aj v prípade, ak by táto daň bola skutočne uložená a zaplatená.

3.   Ak členský štát považuje preberajúcu alebo nadobúdajúcu spoločnosť, ktorá nie je rezidentom, za fiškálne transparentnú na základe hodnotenia týmto štátom, právnych charakteristík tejto spoločnosti, vyplývajúcich z práva, podľa ktorého je vytvorená, má právo neuplatniť článok 8 ods. 1, 2 a 3.

4.   Ak členský štát považuje preberajúcu spoločnosť, ktorá nie je rezidentom, za fiškálne transparentnú na základe hodnotenia týmto štátom, právnych charakteristík tejto spoločnosti, vyplývajúcich z práva, podľa ktorého je založená, môže tento členský štát zdaňovať každého priameho alebo nepriameho akcionára rovnako, ako keby bola preberajúca spoločnosť rezidentom členského štátu.“

12.

Vkladá sa táto hlava.

„HLAVA IVb

Pravidlá uplatniteľné na premiestnenie sídla SE alebo SCE

Článok 10b

1.   Ak

toto premiestnenie sídla alebo ukončenie rezidencie nevedie k zdaňovaniu kapitálových ziskov vypočítaných podľa článku 4 ods. 1 v členskom štáte, z ktorého sa sídlo premiestnilo, získaných z tých aktív a pasív SE alebo SCE, ktoré následne zostávajú efektívne spojené s materským podnikom SE alebo SCE v členskom štáte, z ktorého sa sídlo premiestnilo, a majú účasť na tvorbe zisku alebo strát braných do úvahy na daňové účely.

2.   Odsek 1 sa uplatňuje len vtedy, ak SE alebo SCE vypočítajú nový odpis a zisky alebo straty s ohľadom na aktíva a pasíva, ktoré zostávajú efektívne spojené s týmto materským podnikom, ako keby sa sídlo nepremiestnilo alebo SE alebo SCE neprestala byť daňovým rezidentom.

3.   Ak podľa právnych predpisov tohto členského štátu je SE alebo SCE oprávnená mať nový odpis alebo zisky a straty vzhľadom na aktíva a pasíva zostávajúce v tomto členskom štáte počítané na odlišnom základe, ako je stanové v odseku 2, odsek 1 sa neuplatňuje na aktíva a pasíva, na ktoré sa uplatňuje táto možnosť.

Článok 10c

1.   Ak

členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že v prípadoch, keď sú zásoby alebo rezervy riadne vytvorené zo strany SE alebo SCE predtým, ako sa sídlo premiestnilo, čiastočne alebo úplne oslobodené od dane a nepochádzajú z materských podnikov v zahraničí, takéto zásoby alebo rezervy sa môžu previesť s rovnakým oslobodením od dane materským podnikom SE alebo SCE, ktorý sa nachádza v členskom štáte, z ktorého sa sídlo premiestnilo.

2.   Ak by sa spoločnosti premiestňujúcej svoje sídlo na území členského štátu umožnilo previesť dopredu alebo spätne straty, ktoré sa nepoužili na daňové účely, tento členský štát umožní materskému podniku, ktorý sa nachádza na jeho území, SE alebo SCE premiestňujúcej svoje sídlo prevziať tieto straty SE alebo SCE, ktoré sa nepoužili na daňové účely, za predpokladu, že strata prevedená dopredu alebo spätne by bola umožnená za porovnateľných okolností pre spoločnosť, ktorá mala naďalej sídlo v tomto členskom štáte alebo zostala v ňom naďalej rezidentom.

Článok 10d

1.   Samotné premiestnenie sídla SE alebo SCE nevedie k zdaňovaniu príjmu, ziskov ani kapitálových ziskov akcionárov.

2.   Uplatnenie odseku 1 nebráni členským štátom, aby zdaňovali zisky pochádzajúce z ďalších prevodov cenných papierov predstavujúcich kapitál SE alebo SCE, ktorá premiestňuje svoje sídlo.“

13.

V článku 11 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Členský štát môže odmietnuť uplatňovanie alebo ustúpiť od uplatňovania výhod vyplývajúcich zo všetkých alebo ktorejkoľvek časti ustanovení hláv II, III, IV a IVb, ak zlúčenie, rozdelenie, čiastočné rozdelenie, prevod aktív, výmena akcií alebo premiestnenie sídla SE alebo SCE:

14.

Príloha sa nahrádza textom prílohy k tejto smernici.

4.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/28

(1)

Rada prijala rozhodnutie 2002/60/ES, ktorým sa menujú členovia a náhradníci Výboru regiónov (1).

(2)

V dôsledku odstúpenia G. A. A. VERKERKA, ktoré bolo Rade oznámené 6. októbra 2004, sa uvoľnilo jedno miesto člena Výboru regiónov,

4.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/29

(1)

Na základe nariadenia (ES) č. 1013/97 Komisia rozhodnutím zo dňa 6. augusta 1997 (4) schválila pomoc na prestavbu španielskych verejných lodeníc, ktorá činí približne 1,9 milióna EUR. Podmienkou na schválenie pomoci v súlade s uvedeným nariadením bol fakt, že na účely prestavby nebude udelená žiadna iná pomoc.

(2)

Prostredníctvom tlače sa Komisia dozvedela, že počas rokov 1999 a 2000 sa uskutočnili rôzne transakcie týkajúce sa španielskych verejných lodeníc civilného charakteru. Komisia si vyžiadala informácie k tejto záležitosti prostredníctvom listov datovaných 27. januára a 29. marca 2000. Španielsko neodpovedalo na žiadny z týchto dvoch listov.

(3)

Komisia začala prostredníctvom svojho rozhodnutia zo dňa 12. júla 2000 konanie podľa článku 88 odsek 2 zmluvy (ďalej len „začatie“) ohľadne transakcie, ktorou holdingová spoločnosť „Štátna spoločnosť priemyselných podielov“ [„Sociedad Estatal de Participaciones Industriales“ (ďalej len SEPI)] kúpila dve lodenice Juliana a Cádiz a fabriku na motory Manises, ako samostatné podniky od Astilleros Españoles S.A. (Španielske Lodenice, a. s.). O rozhodnutí Komisia informovala španielske úrady prostredníctvom listu zo dňa 1. augusta 2000.

(4)

Španielsko predložilo prostredníctvom listov z 18. mája a 24. septembra 2001 svoje pripomienky ohľadom začatia konania. Tiež informovalo Komisiu, že SEPI sa rozhodla v júli 2000 zlúčiť všetky štátne lodenice v Španielsku do jednej skupiny.

(5)

Dňa 28. novembra 2001 sa Komisia rozhodla rozšíriť konanie stanovené v článku 88 odsek 2 zmluvy (ďalej len „prvé rozšírenie“) na dodatočné transakcie medzi spoločnosťami SEPI a Bazán na jednej strane a spoločnosťami AESA a Bazán na druhej strane na vytvorenie novej skupiny IZAR. Listom zo dňa 28. novembra 2001 Komisia informovala Španielsko o rozšírení konania a vyžiadala si všetky príslušné informácie, ktoré by pomohli vyhodnotiť čiastku pomoci v rámci transakcií. Listom zo dňa 29. novembra 2002 Komisia upresnila, že na realizovanie príslušného vyhodnotenia sú potrebné ročné zúčtovania daných lodeníc a spoločnosti AESA, ako aj akákoľvek ďalšia dokumentácia, ktorá upresní ako boli ocenené podniky v momente prevodu vlastníctva.

(6)

Španielsko predložilo prostredníctvom listu zo dňa 31. januára 2002 svoje pripomienky ohľadom prvého rozšírenia konania. Komisia pripomenula Španielsku prostredníctvom listu datovaného 28. februára 2002, že ešte musí zaslať výročné správy podnikov. Španielsko poskytlo ďalšie informácie prostredníctvom listu zo dňa 29. júla 2002, ktorý ale neobsahoval požadované výročné správy.

(7)

Keďže Španielsko nedoručilo výročné správy, Komisia 12. augusta 2002 rozhodla zaslať informačnú výzvu v súlade s článkom 10 odsek 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999, ktorým sa ustanovujú pravidlá na aplikáciu článku 93 Zmluvy o založení ES (5), so žiadosťou, aby Španielsko doručilo požadované informácie. Španielsko bolo informované prostredníctvom listu zo dňa 12. augusta 2002. Komisia zdôraznila, že ak neobdrží požadované údaje, urobí konečné rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii. Prostredníctvom listu zo dňa 16. októbra 2002 Španielsko odpovedalo na výzvu, ale neposkytlo požadované výročné správy.

(8)

Dňa 27. mája 2003 rozhodla Komisia opätovne rozšíriť konanie stanovené v článku 88 odsek 2 zmluvy (ďalej len „druhé rozšírenie“) na zahrnutie štátnej pomoci, ktorú práve zaznamenala a zdala sa byť nezákonná, napojená na transakcie medzi spoločnosťami SEPI a AESA a jej lodenicami. Komisia informovala Španielsko listom zo dňa 27. mája 2003 o rozšírení konania a vyžiadala si všetky relevantné informácie na zhodnotenie podozrivej pomoci. Listom zo dňa 10. júla 2003 Španielsko odpovedalo na druhé rozšírenie. Komisia si prostredníctvom listov zo dňa 16. októbra a následne 11. novembra 2003 vyžiadala viac objasňujúcich informácií. Španielsko odpovedalo listom zo dňa 25. novembra 2003 a zaslalo viac informácií v liste zo dňa 14. apríla 2004.

(9)

Po začatí konania obdržala Komisia pripomienky od Dánska, listom zo dňa 18. decembra 2000, a po prvom rozšírení obdržala pripomienky od Spojeného kráľovstva, listom zo dňa 22. februára 2002. Po druhom rozšírení boli doručené na jednej strane pripomienky od spoločnosti Royal Van Lent Shipyard, prostredníctvom listu zo dňa 24. septembra 2003, ktorá si vyžiadala anonymitu v liste z toho istého dňa, a na druhej strane od skupiny IZAR, prostredníctvom listu zo dňa 6. októbra 2003. Tieto pripomienky boli odoslané do Španielska v listoch zo dňa 14. februára 2001, 6. marca 2002 a 13. októbra 2003. Španielsko zaslalo svoje pripomienky prostredníctvom listov datovaných 14. marca 2001, 4. apríla 2002 a 10. novembra 2003. Dňa 14. novembra 2003 IZAR podal odvolanie (6) proti Komisii na Súd prvej inštancie so žiadosťou o anulovanie druhého rozšírenia konania.

(10)

Dotknuté podniky sú: Astilleros Españoles S.A. (AESA), E.N. Bazán de Construcciones Navales Militares S.A. (Bazán), IZAR Construcciones Navales (IZAR), Astilleros de Cádiz S.R.L. (Cádiz), Astilleros de Puerto Real S.R.L. (Puerto Real), Astilleros de Sestao S.R.L. (Sestao), Astilleros de Sevilla S.R.L. (Sevilla), Juliana Constructora Gijonesa S.A. (Juliana), Fábrica de motores diésel de Manises S.A. (Manises) a Astilleros y Talleres del Noroeste (Astano, ktorý neskôr zmenil názov na Fene).

(11)

Od roku 1998 sú všetky španielske verejné lodenice súčasťou štruktúry štátnej holdingovej spoločnosti SEPI. Pred rokom 1998 boli všetky civilné lodenice, okrem lodenice Astano, ktorá bolo v priamom vlastníctve, nezávislými podnikmi vo vlastníctve holdingovej spoločnosti AESA, filiálky spoločnosti SEPI. Spoločnosť AESA nerealizovala priame lodné konštrukčné aktivity, ale bola holdingovou spoločnosťou, ktorá aktívne riadila svoje lodenice. Spoločnosť SEPI tiež vlastnila Bazán, podnik, ktorý zahŕňal tri vojenské lodenice (nie ako nezávislé podniky). Začiatkom roku 1998 bola štruktúra vlastníctva verejných lodeníc takáto:

(12)

V rámci prvej série transakcií (ďalej len prevod 1) kúpila spoločnosť SEPI dňa 28. decembra 1999 lodenice Cádiz a Juliana a závod na motory Manises od spoločnosti AESA za 15 300 000 EUR (7). Lodenice Barreras a Astander boli sprivatizované a už nie sú predmetom tohto vyšetrovania. Výsledkom bola nasledujúca štruktúra:

(13)

V júli 2000 sa spoločnosť SEPI rozhodla zlúčiť všetky štátne lodenice a vytvoriť jednu skupinu. Fúzia sa realizovala prostredníctvom dvoch hlavných operácií. V rámci jednej operácie (prevod 2) skupina vojenských lodeníc Bazán, vo vlastníctve spoločnosti SEPI, kúpila od spoločnosti AESA tri lodenice, ktoré tejto spoločnosti ešte ostali (Puerto Real, Sestao a Sevilla), každú z nich za jednu pesetu.

(14)

V rámci druhej operácie (prevod 3) kúpila skupina Bazán priamo od spoločnosti SEPI tri lodenice (Juliana, Cádiz a Astano) a fabriku na motory Manises, tiež za jednu pesetu každú z týchto lodeníc. Všetky podniky boli zrušené a zlúčené do skupiny Bazán, ktorá zmenila meno na IZAR. Súčasná štruktúra lodeníc je teda takáto:

(15)

Pri začatí konania Komisia vyhlásila, že má pochybnosti o tom, či prevod 1, v rámci ktorého spoločnosť SEPI zaplatila cenu spoločnosti AESA, ktorá sa podľa neskorších informácií navýšila na 60 miliónov EUR za všetky tri podniky Juliana, Cádiz a Manises, predstavoval štátnu pomoc.

(16)

Tiež existovali pochybnosti o tom, či takáto pomoc bola zlučiteľná so spoločným trhom, keďže sa zdá, že nie je zlučiteľná s rozhodnutím Komisie z roku 1997, ktorým sa schválil posledný balík pomoci na prestavbu určený pre verejné lodenice, a teda predstavoval nezlučiteľnú pomoc na prestavbu v súlade s článkom 5 ods. 1 pododsek 2 prvá zarážka nariadenia (ES) č. 1540/98. Toto zistenie sa zakladalo hlavne na nasledujúcich argumentoch:

(17)

Po prvé: „predaj“ sa nezdal byť skutočnou operáciou, ale skôr vkladom kapitálu, čím sa umožnilo spoločnosti AESA a lodeniciam, ktoré jej stále patrili (Puerto Real, Sevilla a Sestao), aby zatiaľ fungovali.

(18)

Po druhé: vzhľadom na predošlé správanie sa a očividne slabé výsledky sa zdalo málo pravdepodobné, že by bol niektorý obchodný investor ochotný kúpiť lodenice za takýchto podmienok.

(19)

Dňa 25. novembra 2001 Komisia rozhodla rozšíriť konanie na prevody 2 a 3, ktorými sa zlúčili všetky štátne lodenice do jednej skupiny. V rámci rozšírenia konania Komisia zistila, že existovalo prepojenie medzi prevodmi, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1999 a 2000 a ktoré napokon viedli k vytvoreniu jednej skupiny zahrňujúcej všetky štátne lodenice. Práve preto sa konanie muselo rozšíriť aj na všetky prevody, ktoré viedli k fúzii, kvôli kompletnému a správnemu vyhodnoteniu možnej štátnej pomoci civilným lodeniciam, obsiahnutej v jednotlivých transakciách skupiny SEPI.

(20)

V tomto kontexte Komisia zdôraznila, že prínos kapitálu do verejných podnikov sa musí uskutočniť v trhových podmienkach, aby sa vylúčila existencia štátnej pomoci. Preto mala pochybnosti, či sa predajná cena v sume 1 peseta za lodenicu a fabriku na motory dá považovať za trhovú cenu, a či teda bola ekonomická výhoda vyplývajúca zo štátnej pomoci udelená skupine IZAR prostredníctvom uvedených transakcií.

(21)

Keďže platné ustanovenia Európskych spoločenstiev neumožňovali viac pomoci na záchranu a prestavbu verejných civilných lodeníc, mala Komisia pochybnosti, či tieto transakcie boli zlučiteľné so spoločným trhom.

(22)

V rámci svojich ďalších vyšetrovaní Komisia zistila, že v roku 1999 spoločnosť SEPI požičala sumu 194 400 000 EUR trom podnikom Cádiz, Juliana a Manises, ktoré práve kúpila. Keďže sa zdá, že tieto pôžičky boli určené podnikom v kríze, Komisia usúdila, že sa môžu považovať za štátnu pomoc.

(23)

Okrem toho Komisia zistila, že dňa 18. júla 2000 AESA obdržala kapitálový vklad od spoločnosti SEPI v hodnote 252 400 000 EUR, ktorý sa dá považovať za štátnu pomoc. Preukázalo sa, že lodenice v mestách Puerto Real, Sestao a Sevilla takmer simultánne obdržali rovnaké čiastky kapitálových vkladov od spoločnosti AESA. Tento kapitálový vklad spoločnosti AESA určený pre jej tri lodenice sa uskutočnil len dva dni predtým, ako boli prevedené na skupinu Bazán.

(24)

Nakoniec sa zdá, že skupina Bazán bola odškodnená za stratu 68 200 000 EUR v súvislosti s kúpou lodeníc Astano, Cádiz, Juliana a Manises. Komisia si preto položila otázku, či SEPI mohla vložiť túto čiastku do týchto štyroch podnikov v súvislosti s ich prevodom na skupinu Bazán.

(25)

Na základe tejto novej informácie priamo súvisiacej s prevodmi, ktoré viedli k vytvoreniu skupiny IZAR, sa Komisia dňa 27. mája 2003 rozhodla konanie rozšíriť, keďže mala pochybnosti o tom, či tieto pôžičky a kapitálové vklady boli zlučiteľné so spoločným trhom.

(26)

Na záver treba podotknúť, že v rámci druhého rozšírenia Komisia zdôraznila, že v prípade potvrdenia pochybností týkajúcich sa udelenia dodatočnej pomoci v súlade s rozhodnutím, ktorým sa iniciovalo toto konanie, je možné posudzovať pomoc udelenú v roku 1997, určenú na novú prestavbu španielskych štátnych lodeníc, za nezlučiteľnú a mala by byť vrátená.

(27)

K začatiu konania obdržala Komisia pripomienky od Dánska, ktoré je toho názoru, že by sa transakcia medzi spoločnosťami AESA a SEPI mala považovať za nezákonný kapitálový vklad, ktorý porušuje pravidlá balíka pomoci udeleného spoločnosti AESA v roku 1997. Dánsko preto podporilo rozhodnutie Komisie začať konanie.

(28)

Dánsko okrem toho uviedlo, že vzhľadom na to, že spoločnosť Bazán obdržala pomoc v roku 1998 za predpokladu, že ukončí komerčnú stavbu lodí, kúpou viacerých civilných lodeníc skupina Bazán túto podmienku porušila. Dánsko nakoniec uviedlo, že dánske lodenice utrpeli konkurenciou španielskych lodeníc, ktoré získali štátnu pomoc.

(29)

Komisia obdržala od Spojeného kráľovstva pripomienky ohľadom rozšírenia konania. Spojené kráľovstvo zdieľa pochybnosti Komisie ohľadom toho, či je prestavba verejných lodeníc v Španielsku zlučiteľná s trhovými zásadami. Zdôrazňuje, že kľúčovou záležitosťou je spracovanie dlhov štátneho podniku AESA, ktoré boli podľa Spojeného kráľovstva značné v čase prevodu. Podľa Spojeného kráľovstva zlúčenie obchodných a lodných skupín do jednej spoločnosti IZAR ponúka väčšie možnosti pre možné obchádzanie pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci.

(30)

Podľa Spojeného kráľovstva je v britskej priemyslovej sfére značne rozšírený názor, že španielske lodenice získavajú dôležité kontrakty pre stavbu lodí a prestavby nie kvôli vlastnej konkurencieschopnosti, ale vďaka dotačným opatreniam, ktoré majú k dispozícii. Uvádza, že existujú konkrétne príklady, keď tieto lodenice získali kontrakt, na ktorý britské lodenice tiež predložili ponuku, za ťažko vysvetliteľných podmienok, keby sa uplatnili normálne obchodné podmienky. Tiež si myslí, že sa uplatňuje neustála zmena názvov stratových lodeníc ako mechanizmus, ktorý umožňuje stále udeľovanie príspevkov jednému sektoru, ktorý sa vyhýba zásadnej prestavbe.

(31)

Komisia obdržala pripomienky od troch strán. Jedna strana, ktorá si vyžiadala ostať v anonymite, poskytla spoločnú pripomienku k tejto záležitosti a k záležitosti C 38/03 ohľadom štátnej pomoci (8). Uvádza, že IZAR sa zameriava na stavbu, opravy, údržbu a prestavbu rekreačných lodí, najmä luxusných jácht, a zdôrazňuje, že vyšetrovaná pomoc spôsobila závažné porušenie na trhu s rekreačnými loďami a zariadenia vo vojenských lodeniciach skupiny IZAR v mestách Cartagena a San Fernando sa využívajú na tieto účely. Ďalšia spoločná pripomienka k tejto záležitosti a záležitosti C 38/03 prišla od Royal van Lent Shipyard Royal B.V., ktorá sa zaoberá konštrukciou megajácht. Tento podnik potvrdil, že pomoc udelená španielskou vládou počas posledných rokov vysoko poškodzovala mnohé konkurenčné podniky na tomto trhu.

(32)

Komisia tiež obdržala pripomienky od skupiny IZAR, ktorá po prvé uvádza, že finančné prostriedky od spoločnosti SEPI sa nemajú posudzovať ako prostriedky štátu. Ohľadom pôžičky v hodnote 194 400 000 EUR od SEPI pre podnik AESA, IZAR tvrdí, že nešlo o novú pôžičku, ale len o prevzatie pôžičky, ktorú AESA poskytla svojim lodeniciam, spoločnosťou SEPI. Čo sa týka kapitálového vkladu v hodnote 252 400 000 EUR od spoločnosti SEPI pre spoločnosť AESA, IZAR uvádza, že tento vklad sa uskutočnil v septembri 2000, v čase, keď AESA nevlastnila žiadne lodenice, a teda sa to nemôže považovať za pomoc určenú lodeniciam. Ohľadom pokrytia strát v hodnote 68 200 000 EUR zo strany SEPI pre IZAR IZAR tvrdí, že sa nikdy neuskutočnilo, ako je možné vidieť aj vo výročnej správe tejto spoločnosti. IZAR na záver dodáva, že boli použité nesprávne právne podklady a nemá zmysel vrátiť žiadnu pomoc udelenú španielskym lodeniciam v roku 1997.

(33)

Vo svojich pripomienkach ohľadom začatia konania Španielsko vysvetľuje, že suma, ktorú SEPI zaplatila spoločnosti AESA za obidve lodenice a fabriku na motory, bola oveľa nižšia než suma uvedená v začatí. Z toho vyplýva, že cena za všetky tri podniky bola 15 300 000 EUR (a nie 60 uvedených v začatí) a je rozdelená nasledujúcim spôsobom: 8 054 000 za Cádiz; 5 235 000 za Juliana; a 2 013 000 za Manises.

(34)

Španielsko okrem toho poskytlo Komisii argumenty, prečo podľa jeho názoru prevod 1 nebol štátnou pomocou. Hlavným argumentom bol fakt, že sa transakcie uskutočnili kvôli príprave privatizácie uvedených troch podnikov. Keďže SEPI je špecialistom na privatizácie, bolo potrebné previesť tieto tri podniky na spoločnosť SEPI. Dosť skoro sa ale zistilo, že nie je možné nájsť žiadneho kupca, ktorý by mal záujem. Toto bolo dôvodom následného prevodu podnikov na spoločnosť Bazán.

(35)

Keďže predpokladaným účelom transakcií bolo pripraviť tieto tri podniky na privatizáciu, podľa Španielska SEPI nemusela pri kúpe podnikov rokovať ako trhový činiteľ, ale len zaplatiť rozumnú cenu, a v takých podmienkach sa účtovná hodnota zdala byť optimálnym riešením.

(36)

Po prvom rozšírení konania Španielsko doručilo Komisii nasledujúce argumenty ohľadom toho, prečo nebola v prevodoch 2 a 3 zahrnutá štátna pomoc, čiže prečo bola cena v hodnote 1 peseta za podnik správna.

(37)

Podľa Španielska, spoločnosť SEPI ako 100 % vlastník akcií všetkých zainteresovaných podnikov vystupovala ako trhový činiteľ v čase, keď sa rozhodla zreorganizovať celú lodnú výrobu do jednej skupiny s cieľom spolupôsobenia. Tiež bolo potrebné zvýšiť objem vojenskej výroby vzhľadom na vysoký počet objednávok a očakávaný budúci nárast v tomto sektore.

(38)

Španielsko tiež zdôraznilo, že neexistovalo žiadne prepojenie medzi prvou skupinou transakcií, na ktorých sa podieľali AESA a SEPI, a druhou skupinou transakcií, ktoré viedli k vytvoreniu skupiny IZAR. Prvé transakcie boli zamerané na privatizáciu troch podnikov, zatiaľ čo účelom druhých transakcií bolo vytvorenie veľkej španielskej skupiny zameranej na stavbu lodí.

(39)

Španielsko tvrdí, že skutočnosť, že cena tých istých podnikov (Cádiz, Juliana a Manises) sa v krátkej dobe zmenila z 15 300 000 EUR na 3 pesety len dokazuje, že tieto dve transakcie mali odlišné ciele.

(40)

Prevod lodeníc na spoločnosť Bazán, so všetkými ich pasívami a aktívami, neznamená žiadne výhody pre žiadnu z lodeníc. Španielsko okrem toho tvrdí, že sa v rámci transakcií nepoužili žiadne verejné prostriedky.

(41)

Španielsko tiež zdôvodňuje, že aj keď sa mohla dokázať nejaká výhoda pre Bazán v rámci prevodu 2, vojenský charakter Bazánu nastoľuje pochybnosti, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 88 ods. 2 zmluvy vzhľadom na výnimku podľa článku 296 Zmluvy o ES.

(42)

Tiež sa uvádza, že cena použitá v rámci vnútornej transakcie skupiny sa nemusí nutne zakladať na trhových cenách. Španielsko navyše tvrdí, že v rámci posudzovaných transakcií boli použité ceny (1 peseta) úplne primerané a odzrkadľovali hodnotu daných lodeníc. Trhový investor by nezaplatil viac a použitie účtovnej hodnoty by nebolo v tejto situácii vhodné.

(43)

Španielsko zastáva názor, že reorganizácia aktivít v rámci rovnakej skupiny, ako všeobecný princíp, neovplyvňuje konkurenčnú situáciu novovytvoreného podniku alebo situáciu podnikov, ktoré sa do tohto nového podniku začlenili. V tomto ohľade sa Španielsko odvoláva na rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v prípadoch 61/79 Denkavit Italiana (9), C-387/92 Banco Exterior de España (10) a C-200/97 Ecotrade/ Altiformi (11).

(44)

V prípade, že by Komisia považovala cenu za príliš nízku a predstavovala by teda podľa nej pomoc pre Bazán/ IZAR, sa Španielsko v rámci obhajoby odvoláva na rozhodnutie Komisie z 27. júla 1994 (12). V tomto rozhodnutí sa uvádza, že aj keď bola cena za prevod automobilového závodu medzi dvoma spoločnosťami Treuhandu príliš nízka, Komisia rozhodla, že to bolo irelevantné, nakoľko to ovplyvňovalo vnútornú transakciu Treuhandu.

(45)

Španielsko okrem toho tvrdí, že neexistovala žiadna primeraná trhová cena, a preto Komisia nemohla stanoviť kontroverznú štátnu pomoc, tak ako to vyžaduje nariadenie (ES) č. 659/1999, právne normy a prax samotnej Komisie.

(46)

Španielsko navyše poskytlo informáciu o účtovnej hodnote daných lodeníc a ekonomických rizikách vypočítaných pre každú z týchto lodeníc. Riziká sa rozdelili do troch základných skupín: ekonomické riziko v rámci existujúcich kontraktov, ekonomické riziko kvôli nedostatočnému využitiu kapacít a iné ekonomické riziká (obchodné, pracovné a finančné). Španielsko uviedlo, že použitím účtovnej hodnoty ako referencie a vyvodením vypočítaných rizík cena v hodnote 1 pesety odzrkadľuje reálnu hodnotu, a preto neexistuje žiadna výhoda pre kupujúceho Bazán/IZAR (pozri tabuľku 1).

Tabuľka 1

Účtovné hodnoty a riziká týkajúce sa individuálnych transakcií v júli 2000

(47)

Ako odpoveď na pripomienky Dánska Španielsko uviedlo, že tieto pripomienky ohľadom pomoci skupine Bazán sa netýkajú konania a sú teda irelevantné. Španielsko okrem toho odmieta tvrdenia, že by transakcie medzi spoločnosťami AESA a SEPI predstavovali pomoc, keďže neobsahovali žiadne neoprávnené toky kapitálu. Španielsko tiež tvrdí, že problémy, s ktorými sa potýkajú dánske lodenice, nie sú spôsobené konkurenciou španielskych lodeníc, ale nekalou konkurenciou zo strany Kórei.

(48)

Ohľadom pripomienok zo strany Spojeného kráľovstva dalo Španielsko najavo prekvapenie kvôli tvrdeniam o krížových tokoch pomoci medzi vojenskou a civilnou výrobou, keďže Spojené kráľovstvo vlastní mnohé lodenice so zmiešanou civilnou aj vojenskou výrobou. Tiež odmieta tvrdenia, že by španielske lodenice profitovali z akéhokoľvek opatrenia, ktoré by nebolo schválené Európskou komisiou.

(49)

Po druhom rozšírení konania predložilo Španielsko Komisii nasledovné argumenty ohľadom dôvodov, prečo podľa jeho názoru, pôžičky a vklady analyzované Komisiou neobsahovali štátnu pomoc.

(50)

Po prvé, Španielsko tvrdí, že SEPI vystupovala ako súkromný investor v rámci trhovej ekonomiky, ktorý sa usiluje dosiahnuť najvyššie zisky, a že Komisia nepreukázala, že by prostriedky spoločnosti SEPI pochádzali od štátu alebo by boli pripísateľné štátu.

(51)

Ohľadom pôžičiek spoločnosti SEPI určených podnikom Cádiz, Juliana a Manises Španielsko tvrdí, že keď SEPI 22. decembra 1999 prevzala tieto tri podniky, boli dlžné spoločnosti AESA, a to 120 800 000 EUR (Cádiz); 47 200 000 EUR (Juliana) a 24 100 000 (Manises). Spoločnosť SEPI prevzala tieto pohľadávky od spoločnosti AESA. Nemôže sa to považovať za novú pomoc určenú lodeniciam. Okrem toho uplatnené úrokové sadzby boli podobné trhovej sadzbe (MIBOR plus 8 bodov).

(52)

Čo sa týka kapitálového vkladu v hodnote 252 400 000 EUR od spoločnosti SEPI pre spoločnosť AESA, Španielsko tvrdí, že kapitál nebol vložený 18. júla 2000, ako sa uvádza v začatí, ale v septembri toho istého roku. V tom čase AESA nevykazovala žiadnu činnosť keďže už predala svoje posledné lodenice skupine Bazán. Z tohto dôvodu tento kapitálový vklad nemohol spôsobiť žiadne narušenie hospodárskej súťaže a bol určený na zorganizovanie systematickej uzávierky spoločnosti AESA. Španielsko sa v tomto ohľade odvoláva na rozsudok Súdneho dvora v prípade C-303/88, ENI-Lanerossi (14).

(53)

Ohľadom podozrivých kapitálových vkladov určených podnikom Astano, Cádiz, Juliana a Manises Španielsko oznámilo, že výročná správa skupiny IZAR z roku 2000 splatila straty v hodnote 68 200 000 EUR v súvislosti s kúpou týchto štyroch lodeníc. Podľa Španielska neexistovala žiadna pomoc zo strany SEPI určená lodeniciam predtým, ako boli prevedené na Bazán.

(54)

Španielsko okrem toho poskytlo obšírne argumenty namierené proti možnosti, že by sa časť pomoci schválenej v roku 1997 stala nezlučiteľnou v prípade, že by Komisia oznámila, že bola španielskym verejným lodeniciam poskytnutá ďalšia nezákonná pomoc.

(55)

Čo sa týka reakcie na pripomienky tretích osôb, Španielsko úplne súhlasí s tým, čo uviedla skupina IZAR. Ohľadom problému výroby luxusných jácht citovaného druhými dvoma stranami Španielsko tvrdí, že tieto lode nie sú zahrnuté v nariadení (ES) č. 1540/98 a že by sa teda tieto pripomienky nemali brať do úvahy. Okrem toho tieto luxusné jachty vyrába IZAR bez akejkoľvek štátnej pomoci a podiel skupiny IZAR na tomto trhu je minimálny (menej než […] %). Tiež odmieta tvrdenie, že by sa v lodeniciach San Fernando a Cartagena uskutočnila časť domnelých investícií.

(56)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES je akákoľvek pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobou určitých druhov tovarov, nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. V súlade s platnou právnou praxou Súdneho dvora je kritérium, podľa ktorého je obchod ovplyvnený, ak prijímajúci podnik realizuje hospodársku aktivitu, ktorá zahŕňa obchodovanie medzi členskými štátmi.

(57)

Podľa článku 87 ods. 3 písm. e) Zmluvy o ES za zlučiteľné so spoločným trhom možno považovať iné druhy pomoci, vymedzené rozhodnutím Rady prijatým kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie. Na základe toho Rada prijala dňa 29. júna 1998 nariadenie (ES) č. 1540/98, ktoré bolo v platnosti od 1. januára 1999 do 31. decembra 2003. Uplatňuje sa v prípade každej nezákonnej pomoci udelenej počas tejto doby v súlade s oznámením Komisie o určení noriem aplikovateľných na hodnotenie nezákonnej štátnej pomoci (15).

(58)

Stavba lodí je ekonomickou aktivitou, ktorá zahŕňa obchodovanie medzi členskými štátmi. Preto pomoc určená pre lodnú výrobu spadá do pôsobnosti článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(59)

Komisia podotýka, že podľa nariadenia (ES) č. 1540/98 „stavba lodí“ znamená výrobu samohybných námorných obchodných lodí. Komisia okrem toho uvádza, že podľa článku 2 vyššie uvedeného nariadenia pomoc poskytnutá na stavbu lodí, opravu a prestavbu lodí môže byť zlučiteľná so spoločným trhom, len ak je v súlade s ustanoveniami nariadenia. Toto nariadenie sa vzťahuje nielen na pomoc udelenú podnikom, ktoré vyvíjajú dané aktivity, ale aj na súvisiace spoločnosti.

(60)

V auguste 1997 v súlade s nariadením (ES) č. 1013/97 Komisia schválila výnimočne balík pomoci na prestavbu španielskych verejných civilných lodeníc, aby mohli byť koncom roka 1998 opäť funkčné. Vrátane predtým schválenej pomoci, tento balík činil dohromady 318 000 miliónov pesiet (1 900 miliónov EUR).

(61)

Rada po vyslovení svojho súhlasu zdôraznila jedinečný a konečný charakter balíka pomoci. Španielska vláda sa zaviazala, že lodenice nedostanú žiadnu inú pomoc na prestavbu, záchranu, kompenzáciu strát alebo privatizáciu. Toto sa odrazilo v podmienkach stanovených v rozhodnutí Komisie, ktorým sa schválila pomoc, a tiež sa v článku 5 ods. 1 druhý pododsek zarážka 1 nariadenia (ES) č. 1540/98 zdôraznilo, že žiadnu pomoc na záchranu alebo prestavbu nie je možné udeliť podniku, ktorému už takáto pomoc v súlade s nariadením (ES) č. 1013/97 poskytnutá bola.

(62)

Takže akákoľvek pomoc, vyššia než povoľuje počiatočné rozhodnutie Komisie z augusta roku 1997, by bola nezlučiteľná so spoločným trhom, zlučiteľná by bola, len ak by sa schválila podľa iného právneho základu.

(63)

Komisia zistila, že lodenice Sestao, Puerto Real, Sevilla, Cádiz a Juliana vyrobili alebo opravili lode v danom čase, a preto aktivity uvedených podnikov spadajú do pôsobnosti nariadenia. Manises a Fene (pôvodná Astano) sa môžu považovať za príbuzné spoločnosti. Komisia okrem toho zistila, že AESA a IZAR, ako materské spoločnosti alebo vlastníci viacerých lodeníc spadajú do pôsobnosti článku 1 nariadenia (ES) č. 1540/98. Toto zodpovedá línii, ktorú Komisia sledovala v rámci predošlých rozhodnutí ohľadom španielskych verejných lodeníc, a hlavne v rámci svojho rozhodnutia schváliť pomoc v roku 1997 a rozhodnutia z roku 1999 (16) vyhlásiť pomoc od spoločnosti SEPI spoločnosti AESA za nezlučiteľnú.

(64)

Ako bolo uvedené vyššie, tento prípad pokrýva tri rôzne prevody podnikov medzi rôznymi holdingovými spoločnosťami a potenciálnu pomoc súvisiacu s týmito prevodmi. Hodnotenie sa ukončí preskúmaním relevantných aspektov každého prevodu. Preto sa otázky nastolené pri začatí konania, ako aj v rámci oboch rozšírení nemôžu spracovávať zvlášť.

(65)

Pri začatí a rozšíreniach Komisia predpokladala, že SEPI vystupovala v mene štátu, to znamená, že jej konanie pri rôznych prevodoch sa pripisovalo štátu. Španielsko napadlo toto tvrdenie a uviedlo, že SEPI funguje nezávisle od štátu, a preto jej konanie nie je pripísateľné štátu. V každom prípade, podľa názoru Španielska SEPI vystupovala ako trhový investor a teda prostriedky vložené spoločnosťou SEPI sa v tomto prípade nemôžu považovať za štátnu pomoc.

(66)

Komisia zistila, že SEPI je verejnou holdingovou spoločnosťou priamo závislou na ministerstve financií, a preto sa považuje za verejný podnik v zmysle smernice Komisie 2000/52/ES (17), ktorou sa dopĺňa smernica Komisie 80/723/EHS z 25. júna 1980 (18), keďže vzhľadom na svoje vlastníctvo alebo finančné podielnictvo môžu mať štátne orgány priamy alebo nepriamy dominantný vplyv na spoločnosť SEPI.

(67)

Súdny tribunál definoval, kedy sa prostriedky považujú za štátne zdroje. Uviedol, že aj keď čiastky zodpovedajúce daným opatreniam nie sú neustále vedené štátnou pokladnicou, fakt, že sú stále pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii pre kompetentné národné úrady, je dostatočný na to, aby sa dali považovať za štátne zdroje (rozsudok Súdneho dvora v prípade C-83/98, P. France/ Ladbroke Racing vs. Komisia  (19)). Toto sa jasne aplikuje na prostriedky spoločnosti SEPI.

(68)

Súdny dvor vo svojom rozsudku (prípad C-482/99, Stardust Marine  (20)) zhrnul kritériá, podľa ktorých sa dá štátu prisúdiť miera pomoci prijatá verejným podnikom. Podľa Súdneho dvora sa tento fakt môže vyvodiť zo súboru ukazovateľov vyplývajúcich z okolností prípadu a kontextu, v ktorom bolo opatrenie prijaté.

(69)

Príklady ukazovateľov uvedených Súdnym dvorom sú: integrácia verejného podniku do štruktúr verejnej správy, charakter jeho aktivít a realizácia týchto aktivít na trhu v normálnych konkurenčných podmienkach so súkromnými operátormi, právne postavenie podniku (v zmysle, že bude podliehať verejnému právu alebo bežnému právu obchodných spoločností), stupeň kontroly realizovanej štátnymi orgánmi ohľadom riadenia podnikov, alebo akýkoľvek iný ukazovateľ, ktorý by v konkrétnom prípade preukázal účasť štátnych orgánov pri prijímaní opatrení alebo nepravdepodobnosť, že by táto účasť neexistovala, berúc do úvahy aj rozsah opatrenia, jeho obsah alebo podmienky, ktoré obsahuje.

(70)

SEPI je podnik s osobitným právnym postavením, jeho výročné správy napríklad nie je možné konzultovať v španielskom verejnom registri. Podnik je riadený správnou radou, ktorú tvoria z veľkej časti štátni tajomníci a ďalšie osoby napojené priamo na vládu. Podstatou aktivít je aj privatizácia štátnych podnikov, ide o činnosť, ktorá je úzko naviazaná na verejnú politiku. Okrem toho spoločnosť SEPI v minulosti v prípade lodeníc konala spôsobom, ktorý sa dá pripísať štátu, ako napríklad poskytnutie časti pomoci na prestavbu schválenej v roku 1997 a nezákonnej pomoci v roku 1998 (21). Tiež je možné zaznamenať, že SEPI poskytuje štátnu pomoc v iných oblastiach, ako napríklad v uhoľnom priemysle (22).

(71)

Z vyššie uvedených bodov 66 a 67 sa dá vyvodiť, že prostriedky spoločnosti SEPI sú zdrojmi štátu. Okrem toho z bodov 68 až 70 vyplýva, že udelenie finančných prostriedkov podnikom pre stavbu lodí, sa musí považovať za prisúditeľné štátu, ak tieto prostriedky neboli poskytnuté v súlade so zásadami trhového hospodárstva.

(72)

Všeobecnou zásadou aplikovateľnou na finančné transakcie medzi štátom a verejnými podnikmi je tzv. zásada investora v trhovom hospodárstve. V prípade, že sú prostriedky spoločnosti SEPI štátnymi prostriedkami, podstatné je, aby SEPI v rámci hospodárskych transakcií so svojimi filiálkami pre stavbu lodí (či už ide o podniky s ekonomickými aktivitami, alebo holdingové spoločnosti takýchto podnikov) konala úplne v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve.

(73)

Zásada investora v trhovom hospodárstve je detailne vysvetlená v oznámení Komisie členským štátom o aplikácii článkov 92 a 93 zmluvy a článku 5 smernice Komisie 80/723/EHS pre verejné podniky vo výrobnom sektore (23). Súdny dvor tiež konštatoval, napríklad vo svojom rozsudku v prípade C 40/85, (Boch  (24)), že vhodnou formou na stanovenie, či je opatrenie štátnou pomocou, je aplikovať kritérium, ktoré určí, v akej miere mohol podnik získať dané čiastky na súkromných kapitálových trhoch za rovnakých podmienok, a obzvlášť, či by za podobných okolností súkromný akcionár, berúc do úvahy možnosť dosiahnutia zisku a bez ohľadu na hľadiská sociálnej, regionálnej alebo sektorovej politiky, upísal daný kapitál.

(74)

Komisia nevylučuje, že by prostriedky poskytnuté spoločnosťou SEPI mohli byť bez prítomnosti pomoci, ale len v prípade, že SEPI koná v súlade so zásadou trhového investora. Preto Komisia zhodnotí pri každej vyšetrovanej transakcii, či SEPI konala podľa zásady trhového investora.

(75)

Španielsko navyše tvrdí, že transakcie v rámci skupiny SEPI nemusia zodpovedať trhovým podmienkam a odvoláva sa na prípady, v ktorých Komisia nevyžadovala, aby sa transakcie v rámci skupiny realizovali za trhových podmienok.

(76)

Komisia sa domnieva, že aj keď sa v niektorých špecifických prípadoch dá akceptovať prevod podnikov v rámci skupiny aj za neobchodných podmienok, nie je možné to akceptovať v prípade prevodu štátnych prostriedkov na podniky, ktoré konkurujú iným podnikom na spoločnom trhu.

(77)

Dňa 28. decembra 1999 kúpila spoločnosť SEPI od spoločnosti AESA tri podniky Juliana, Cádiz a Manises. Existujú dva prvky, ktoré sa musia vyhodnotiť, aby sa zistila prítomnosť štátnej pomoci pri tomto prevode. Jedným problémom je fakt, či je nákupná cena, ktorú zaplatila SEPI spoločnosti AESA trhovou cenou, a druhým problémom je, či pôžičky spoločnosti SEPI určené podnikom, ktoré kúpila, boli v súlade so zásadou trhového investora.

(78)

Po prvé je možné všimnúť si, že Španielsko informovalo Komisiu o tom, že cena zaplatená za všetky tri podniky bola 15 302 000 EUR, a nie 60 miliónov, tak ako sa uvádza pri začatí konania. Španielsko už predtým potvrdilo, že suma 15 302 000 EUR, zaplatená spoločnosťou SEPI za tieto tri podniky, zodpovedala účtovnej hodnote v čase transakcie, ale v poslednej fáze vyšetrovania informovala, že išlo o účtovnú hodnotu so skorším, bližšie nešpecifikovaným dátumom roku 1999.

(79)

Španielsko okrem toho tvrdí, že spoločnosť SEPI nemusela platiť trhovú cenu, keďže kúpila tieto tri lodenice, aby ich mohla sprivatizovať. Avšak zaradenie opatrenia do kategórie štátnej pomoci nezávisí od účelu, ale od účinku. Fakt, že sa lodenice kupovali s uvedeným zámerom (privatizácia), nie je dôvodom na vylúčenie charakteru štátnej pomoci tejto transakcie. Okrem toho, berúc do úvahy, že SEPI je štátnou holdingovou spoločnosťou, treba zopakovať, že finančné transakcie medzi spoločnosťou SEPI a podnikmi, ktoré si konkurujú v rámci spoločného trhu, by sa mali vždy zakladať na trhových zásadách. Preto, ak SEPI zaplatila za podnik vyššiu cenu akou je trhová cena, išlo by o štátnu pomoc predávajúcemu, v tomto prípade spoločnosti AESA.

(80)

Komisia zaznamenala, že spoločnosti SEPI sa privatizácia týchto troch podnikov nepodarila. Naopak, podniky boli v júli 2000 predané skupine Bazán, filiálke spoločnosti SEPI, a to sedem mesiacov po predajnej transakcii, v sume 1 peseta za každý podnik.

(81)

Z výročných správ zainteresovaných podnikov je zjavné, že účtovná hodnota všetkých a každého podniku koncom roka 1999, tri dni po predajnej transakcii, vykazovala zápornú čiastku v celkovej hodnote – 40 646 000 EUR, ktorá sa ďalej delí nasledovne: Cádiz – 13 745 000 EUR; Juliana – 18 679 000 EUR; Manises – 8 222 000 EUR).

(82)

Okrem toho, v súlade s vyššie uvedenými tvrdeniami, Španielsko určilo trhovú hodnotu týchto troch podnikov v júli 2000, keď boli prevedené na skupinu Bazán. Španielsko tvrdí, že v tom čase bola trhová hodnota účtovnou hodnotou mínus vypočítané riziká nezahrnuté v súvahovom účte podnikov. Riziká spočívali napríklad v strate za lode vo výrobe a náklady vyplývajúce z nižšej ako bežnej aktivity. Aj keď sa tieto faktory môžu časom meniť, je správne predpokladať, že sa nezmenili významným spôsobom počas doby siedmich mesiacov. Španielsko vypočítalo, že celkové riziko pre tieto tri podniky dosiahlo v júli 2000 sumu 25 300 000 EUR.

(83)

Z tohto dôvodu Komisia uzatvára, že 28. decembra 1999 spoločnosť SEPI zaplatila 15 302 000 EUR za tri podniky, ktoré mali tri dni potom zápornú účtovnú hodnotu mínus 40 646 000 EUR plus riziká, ktoré boli po siedmich mesiacoch ohodnotené na 25 300 000 EUR. Je preto možné vyvodiť, že spoločnosť SEPI zaplatila za podniky viac, než je trhová cena. Akákoľvek čiastka, ktorá presiahne trhovú cenu, sa musí považovať za štátnu pomoc predávajúcemu, spoločnosti AESA.

(84)

V žiadosti o informácie z júla 2002 Komisia požadovala kópie všetkých dokumentov, ktoré by mohli objasniť ocenenie podnikov v čase prevodu vlastníctva. Španielsko neposkytlo informácie ohľadom tejto transakcie, a preto Komisia môže vypočítať trhovú hodnotu len na základe informácií, ktoré má k dispozícii.

(85)

Trhová hodnota by v tomto prípade zodpovedala účtovnej hodnote bez finančných rizík. Vzhľadom na chýbajúce informácie Komisia nie je schopná vypočítať presnú hodnotu finančných rizík. Aby sa vylúčilo nadhodnotenie týchto rizík, Komisia prijme preto vhodný postup a bude predpokladať, že finančné riziká majú nulovú hodnotu. Za aktuálnych okolností by preto rozumným určením približnej trhovej ceny bolo použitie najlepšieho približného vymedzenia účtovnej hodnoty.

(86)

Najlepší odhad účtovnej hodnoty v čase transakcie, to znamená dňa 28. decembra 1999, ktorý je k dispozícii, je účtovná hodnota z 31. decembra 1999, ktorá je zápornou hodnotou: mínus 40,6 milióna EUR. Ak sa táto suma vezme ako základ, trhová hodnota daných troch podnikov by nepresiahla túto čiastku.

(87)

Na základe informácií, ktoré sú k dispozícii, sa preto môže vyvodiť, že AESA predala za 15 302 000EUR spoločnosti SEPI tri podniky, ktorých hodnota bola mínus40 646 000 EUR, z čoho vyplýva zisk pre spoločnosť AESA prinajmenšom 55 948 000 EUR.

(88)

Nie je teda možné tvrdiť, že by zaplatenie sumy 15 302 000 EUR spoločnosťou SEPI za tri podniky Cádiz, Juliana a Manises bolo v súlade so zásadou trhového investora. Zisk v sume 55 948 000 EUR, dosiahnutý spoločnosťou AESA, predstavuje preto štátnu pomoc. Pri predaji AESA ešte vlastnila ďalšie tri lodenice, zaoberajúce sa stavbou civilných lodí. Táto štátna pomoc bola nezákonná, keďže nebola oznámená Komisii a nie je zlučiteľná so spoločným trhom, pretože nebola schválená ako pomoc na prestavbu, ani ako pomoc iného druhu.

(89)

Výročné správy z rokov 1998 a 1999 spoločnosti AESA a podnikov, ktoré vlastnila, potvrdzujú, že pokračovanie všetkých operácií záviselo od finančnej pomoci od príslušného akcionára, to znamená od spoločnosti SEPI pre spoločnosť AESA a od spoločnosti AESA pre lodenice. Na základe tejto informácie Komisia vyvodzuje, že pomoc, ktorú SEPI poskytla spoločnosti AESA v rámci tejto transakcie, sa previedla na tri podniky, ktoré boli ešte vlastníctvom spoločnosti AESA (Sestao, Sevilla a Puerto Real). V rozhodnutí Komisie (25) o nezákonnej štátnej pomoci, ktorú SEPI poskytla AESE v roku 1998, následne ratifikovanom Súdnym dvorom (26), Komisia už dospela k záveru, že štátna pomoc spoločnosti AESA zahŕňala štátnu pomoc na jej lodné konštrukčné aktivity.

(90)

V rámci druhého rozšírenia konania Komisia zaznamenala, že SEPI poskytla v roku 1999 trom podnikom Juliana, Cádiz a Manises pôžičky v hodnote 194 400 000 EUR. Komisia mala podozrenie, že mohlo ísť o štátnu pomoc určenú týmto podnikom.

(91)

Na základe faktov bola situácia nasledovná. Týmto trom lodeniciam (Juliana, Cádiz a Manises) postupne vznikol dlh voči spoločnosti AESA v hodnote 192 100 000 E UR. Keď SEPI prevzala tieto tri podniky, tiež im poskytla preddavok v hodnote 192 100 000 EUR (Cádiz: 120,8 milióna EUR; Juliana 47,2 milióna EUR; Manises 24,1 milióna EUR), ktorý sa použil na splatenie pôžičiek spoločnosti AESA. Tieto pôžičky niesli úrok v hodnote MIBOR plus 8 bodov. SEPI zároveň prevzala pohľadávku v hodnote 192 100 000 EUR od spoločnosti AESA. Rozdiel medzi sumou 192 100 000 EUR a sumou 194 400 000 EUR uvedenou v rámci druhého rozšírenia konania (2 100 000 EUR) je spôsobený malými pôžičkami, ktoré spoločnosť SEPI poskytla lodeniciam už skôr.

(92)

Z hľadiska štátnej pomoci sa vyhodnotenie musí zamerať na transakciu, ktorou boli štátne prostriedky prevedené zo štátu na príjemcov, to znamená na pôžičku spoločnosti SEPI určenú trom podnikom: Juliana, Cádiz a Manises v hodnote 192 100 000 EUR. Predpokladá sa, že rozdiel medzi touto čiastkou a čiastkou 194 400 000 EUR uvedenou v rámci druhého rozšírenia konania, ktorý predstavuje 2 100 000 EUR nie je štátnou pomocou, keďže nebolo stanovené kedy a ako bola táto čiastka poskytnutá.

(93)

Je potrebné zhodnotiť, ako uviedol Súdny dvor v prípade 40/85 (Boch), či by za podobných okolností súkromný akcionár poskytol takéto pôžičky, berúc do úvahy možnosť dosiahnutia zisku a bez ohľadu na sociálnu a regionálnu politiku a sektorové hľadiská. Otázkou je teda, či by súkromný investor, aj keby sa rozhodoval na úrovni celej skupiny, očakával v rámci bežnej trhovej ekonomiky prijateľnú mieru zisku vzhľadom na investovaný kapitál. Súdny dvor tiež uviedol, že vhodným spôsobom na určenie, či je pôžička štátnou pomocou, je aplikovať kritérium určovania, v akej miere mohol podnik získať potrebné čiastky na súkromných kapitálových trhoch, ide o tzv. test súkromného investora (27).

(94)

Výročné správy podnikov Juliana, Cádiz a Manises jasne poukazujú na to, že tieto tri podniky boli v kríze. Každý z nich mal koncom roka 1998 zápornú účtovnú hodnotu a vykazoval straty v roku 1999. Audítor tiež v ročnom zúčtovaní z roku 1998, ako aj z roku 1999 uviedol, že podniky potrebovali podporu svojich akcionárov, aby mohli ďalej fungovať. Okrem toho neexistovali žiadne indície, že by sa zložitá finančná situácia lodeníc mohla zlepšiť.

(95)

Z týchto dôvodov možno konštatovať, že uvedené tri podniky by neboli schopné získať pôžičky na súkromných kapitálových trhoch. To znamená, že tieto pôžičky neobstáli v teste súkromného investora. Z rovnakých dôvodov SEPI nemohla očakávať splatenie pôžičiek a úrokov. Z toho vyplýva, že poskytnutie takýchto prostriedkov spoločnosťou SEPI v prospech lodeníc nerešpektuje zásadu súkromného investora, a teda pôžičky predstavujú štátnu pomoc týmto trom podnikom. Táto štátna pomoc bola nezákonná, keďže nebola oznámená Komisii, a nie je zlučiteľná so spoločným trhom, pretože nemôže byť schválená ako pomoc na prestavbu ani ako pomoc iného druhu.

(96)

Podľa Španielska boli pôžičky v hodnote 192 100 000 EUR a úroky splatené spoločnosti SEPI 12. septembra 2000 skupinou IZAR, ktorá v tom čase prevzala a následne zrušila podniky Juliana, Cádiz a Manises. Táto nezákonná pomoc bola teda získaná späť. Komisia však navrhuje použiť túto informáciu v inom vyšetrovaní týkajúcom sa štátnej pomoci, C 38/03, ktoré sa zaoberá otázkou, v akej miere kapitálové vklady spoločnosti SEPI skupine IZAR prospeli civilnej stavbe lodí.

(97)

Spoločnosť AESA predala 20. júla 2000 skupine Bazán tri lodenice, ktoré jej ostali: Puerto Real, Sestao a Sevilla (28).

(98)

Existujú dve otázky, ktoré boli nastolené v rámci rozhodnutí o rozšírení konania a ktoré je potrebné vyhodnotiť, aby sa určila existencia štátnej pomoci. Na jednej strane je potrebné zistiť, či kúpna cena, ktorú skupina IZAR zaplatila AESE, bola trhovou cenou, a na druhej strane, či bol vklad spoločnosti SEPI v hodnote 252 425 000 EUR určený pre AESU v súlade so zásadou trhového investora.

(99)

Spoločnosť SEPI sa rozhodla poskytnúť spoločnosti AESA 252 425 000 EUR ako kapitálový vklad dňa 18. júla 2000, dva dni predtým, ako AESA predala svoje lodenice (Sestao, Sevilla a Puerto Real) skupine Bazán. Tento kapitál bol vyplatený v septembri 2000. Španielsko tvrdí, že tým, že bol tento kapitál poskytnutý až v septembri 2000, v čase, keď AESA už predala svoje lodenice, nemohla narušiť hospodársku súťaž v oblasti stavby lodí.

(100)

Podľa výročnej správy spoločnosti AESA z roku 2000 poskytla táto svojim trom lodeniciam vklady v hodnote 309 miliónov EUR predtým, ako boli predané skupine Bazán/IZAR. Vo výročných správach týchto troch lodeníc sa uvádza, že tento kapitál bol poskytnutý prostredníctvom zrušenia dlhu. Španielsko potvrdilo, že AESA „prispôsobila“ dlhy lodeníc v súvislosti s ich predajom skupine Bazán, „aby sa lepšie odzrkadlila hodnota lodeníc“, ale neposkytlo žiadne čísla.

(101)

Po zrušení dlhu AESA predala tieto podniky, každý za 1 pesetu, skupine Bazán. Predajná transakcia vyprodukovala spoločnosti AESA účtovnú stratu 198 miliónov EUR. Spolu s ďalšími stratami vyplývajúcimi z lodných konštrukčných aktivít celkové straty spoločnosti AESA dosiahli v roku 2000 271 miliónov EUR. Bez kapitálového vkladu spoločnosti SEPI by AESA mala vlastný záporný kapitál v hodnote 259 miliónov EUR koncom roka 2000 a musela by byť zrušená v súlade s právom obchodných spoločností.

(102)

Prípad, ktorý sa musí zhodnotiť, spočíva podľa vyššie uvedených konštatovaní v otázk, či by za rovnakých okolností súkromný akcionár vložil kapitál a mohol očakávať prijateľné percento zisku vzhľadom na investovaný kapitál.

(103)

Po prvé je evidentné, že AESA nemohla vyprodukovať žiadny výnos z vloženého kapitálu, keďže použila tieto prostriedky na pokrytie nákladov súvisiacich so zrušením dlhov svojich lodeníc a následnou stratou vyplývajúcou z predaja týchto lodeníc skupine Bazán. Okrem toho je AESA skupinou podnikov, ktorá nerozvíja žiadnu inú činnosť, takže nie je schopná vyprodukovať vlastné zisky. Možno tiež vylúčiť, že by lodenice ako poslední príjemcovia týchto opatrení vo vlastníctve skupiny Bazán/IZAR vyprodukovali prijateľnú výnosovú mieru kvôli ich ostatným výsledkom a nedostatku prestavbových opatrení. Potvrdzujú to aj výročné správy skupiny IZAR, v ktorých sa uvádza, že jej civilné lodenice zaznamenali straty v rokoch 2000, 2001 a 2002.

(104)

Možno teda vyvodiť záver, že kapitálový vklad SEPI, určený spoločnosti AESA, nebol v súlade so zásadou trhového investora a je teda štátnou pomocou.

(105)

V tomto ohľade treba zdôrazniť, že AESA po zrušení dlhov svojich lodeníc čiastkou 309 miliónov EUR zlepšila ich finančnú situáciu rovnakou čiastkou. Keďže zrušenie dlhov spoločnosti AESA nezahŕňalo žiadne platby v hotovosti, rozhodnutie spoločnosti SEPI z 18. júla 2000 o kapitálovom vklade v hodnote 252 425 000 EUR do spoločnosti AESA, aj keď čiastka bola poskytnutá až v septembri 2000, umožnilo spoločnosti AESA okamžite zrušiť dlhy bez toho, aby musela ohlásiť úpadok.

(106)

Z hľadiska štátnej pomoci bola pomoc udelená rozhodnutím spoločnosti SEPI z 18. júla 2000 o vložení kapitálu, keďže toto rozhodnutie bolo predchádzajúcou podmienkou na to, aby mohla AESA oslobodiť lodenice od dlhov. Konečným príjemcom tejto pomoci boli lodenice, pretože dôsledkom tejto operácie bol fakt, že lodenice boli oslobodené od dlhov voči spoločnosti AESA.

(107)

Zrušenie dlhu spoločnosti AESA zlepšilo finančnú situáciu dotknutých lodeníc o 309 miliónov EUR. Komisia však hodnotí len vklad prostriedkov od spoločnosti SEPI, ktorý v rámci tejto transakcie tvorí 252 425 000 EUR. Táto štátna pomoc bola nezákonná, keďže nebola oznámená Komisii, a nie je zlučiteľná so spoločným trhom, pretože nebolo možné ju schváliť ako pomoc na prestavbu ani ako pomoc iného druhu.

(108)

Aj keď možno konštatovať, že sa nerešpektovala zásada investora v trhovom hospodárstve, Španielsko sa odvoláva na právo realizovať kapitálový vklad kvôli zabezpečeniu predpísanej účtovnej závierky v súlade s vyjadreniami v rozhodnutí prípadu Lanerossi (29). Podľa Komisie sa argument Španielska nemôže akceptovať z nasledujúcich dôvodov:

(109)

Po prvé rozhodnutie Lanerossi nie je v tomto prípade relevantné, keďže dané tri lodenice, ktoré majú prospech z vkladu kapitálu vďaka zrušeniu dlhu, ešte fungujú a v žiadnom prípade nebolo plánované ich uzavretie, keď bola poskytnutá pomoc.

(110)

Okrem toho, aj keby sa argument Španielska bral do úvahy z hľadiska uzavretia spoločnosti AESA namiesto uzavretia jej posledných troch lodeníc, možno zaznamenať, že proces uzavretia spoločnosti AESA sa spustil až v polovici roku 2002. Okrem toho Súdny dvor v rozhodnutí Lanerossi potvrdil, že ak kapitálová injekcia nemá žiadnu vyhliadku na rentabilitu, ani dlhodobú, takéto opatrenie sa musí považovať za pomoc. Taká je situácia aj v tomto prípade, keďže sa nedá očakávať, že by SEPI niekedy získala náhradu za kapitál, ktorý prostredníctvom spoločnosti AESA poskytla civilným podnikom zaoberajúcim sa stavbou lodí. Nakoniec je potrebné podotknúť, že náklady spojené s uzavretím spoločnosti AESA podľa Španielska spočívajú v spoločenských nákladoch súvisiacich s prestavbou lodeníc, ktorá sa konala v rokoch 1994 až 1998. Akákoľvek iná pomoc na pokrytie týchto nákladov by viedla k porušeniu rozhodnutia Komisie z roku 1997, ktorým bola schválená pomoc na prestavbu.

(111)

Otázka, či nákupná cena predstavovala štátnu pomoc skupine IZAR, sa nastolila v rámci prvého rozšírenia konania zo dňa 28. novembra 2001. Dôvodom, prečo sa štátna pomoc mohla poskytnúť takýmto spôsobom, je fakt, že keď AESA predala svoje lodenice skupine Bazán, išlo o prázdne spoločnosti, ktoré prakticky nerozvíjali žiadnu činnosť. Preto mohlo byť pre španielske úrady lákavé uistiť sa, že čo najväčšia možná čiastka aktív bude prevedená zo spoločnosti AESA na jej lodenice, a tak aj na podnik, ktorý by tieto civilné lodenice prevzal, teda na skupinu Bazán. Tiež sa zdá byť evidentné, že pravdepodobnosť, že by trhová hodnota každého z týchto podnikov bola úplne rovnaká, t. j. jedna peseta, je veľmi malá.

(112)

Počas konania Španielsko poskytlo informácie v tom zmysle, že účtovné hodnoty podnikov boli 91 100 000 EUR (Sestao), 37 800 000 EUR (Sevilla) a 68 800 000 EUR (Puerto Real), čo je celkove 197 700 000 EUR. Okrem toho Španielsko uvádza, že trhová hodnota týchto troch lodeníc bola: […], […] a […] EUR v tomto poradí, čo je celkove […] EUR.

(113)

Podľa vyššie uvedených tvrdení 1 peseta za lodenicu očividne nebola trhovou cenou a teoreticky viedla k čistému zisku pre skupinu Bazán/IZAR v hodnote […] EUR, ak je odhad trhovej hodnoty zo strany Španielska správny.

(114)

Keďže sa však nestanovilo, že tento zisk pre skupinu Bazán/IZAR bude obsahovať prostriedky spoločnosti SEPI alebo štátu, Komisia si nemyslí, že cena v hodnote jednej pesety za lodenicu sa môže použiť na určenie existencie štátnej pomoci určenej kupujúcemu, skupine Bazán/IZAR.

(115)

Spoločnosť SEPI predala štyri podniky (Astano, Cádiz, Juliana a Manises) skupine Bazán dňa 20. júla 2000, každý z nich za jednu pesetu. V rámci prvého rozšírenia konania Komisia vyjadrila pochybnosti, či išlo o trhovú cenu a či teda bolo možné poskytnúť štátnu pomoc skupine Bazán/IZAR. V rámci druhého rozšírenia konania Komisia zaznamenala, že tieto podniky mali zápornú účtovnú hodnotu, s hodnotou mínus 68 200 000 EUR. Keďže Komisia nebola schopná určiť, či sa táto suma vo výročnej správe skupiny Bazán/IZAR uviedla ako strata, mala Komisia pochybnosti, či SEPI vložila túto čiastku do daných štyroch podnikov, aby bola prevedená na skupinu Bazán.

(116)

Pokiaľ ide o účtovné hodnoty, informovalo Španielsko Komisiu, že prevedené podniky mali celkovú zápornú účtovnú hodnotu v čase transakcie mínus 68 200 000 EUR. Zdá sa však, že táto čiastka sa v skutočnosti vo výročnej správe skupiny Bazán/IZAR z roku 2000 označila ako strata, v rozpore s tým, čo sa usúdilo v rámci druhého rozšírenia konania (30).

(117)

Pokiaľ ide o cenu, Španielsko poskytlo hodnovernú informáciu, podľa ktorej trhová hodnota každého jedného z týchto štyroch podnikov bola záporná. Môže sa teda vyvodiť záver, že cena nebola príliš nízka, a teda nezahŕňala štátnu pomoc skupine Bazán/IZAR.

(118)

Keďže sa potvrdili pochybnosti týkajúce sa novej nezákonnej štátnej pomoci pre verejné lodenice, musí Komisia vyhodnotiť, na základe zistení v druhom rozšírení konania, či sa časť pomoci na prestavbu, udelenej v roku 1997, bude považovať za nezlučiteľnú a bude sa musieť vrátiť.

(119)

Podľa Komisie v tejto záležitosti, berúc do úvahy pripomienky Španielska a skupiny IZAR v kontexte tohto konania, neexistujú argumenty, podľa ktorých by sa časť pomoci na prestavbu, schválenej v roku 1997, dala považovať za nezlučiteľnú. Dôvodom je fakt, že v súlade s rozhodnutím (31), ktorým sa schválila pomoc, právo Komisie žiadať vrátenie pomoci schválenej v roku 1997 vypršalo s poslednou kontrolnou správou (32) z 13. októbra 1999. Preto sa pomoc schválená v roku 1997 zmenila na existujúcu pomoc, keď vypršal kontrolný čas.

(120)

Lodenice, ktoré profitujú z vyššie uvedenej nezákonnej pomoci, sú teraz vlastníctvom skupiny IZAR, a táto nezákonná pomoc by sa teda mala vymáhať od skupiny IZAR. Zmena vlastníctva lodeníc zo spoločnosti AESA alebo SEPI na IZAR neznamená, že vrátenie pomoci prináleží pôvodnému vlastníkovi dotknutých podnikov. Dôvodom je fakt, že podniky neboli prevedené na IZAR za trhových podmienok a prostredníctvom otvorenej a transparentnej súťaže, ale formou reorganizácie podnikov v rámci tej istej skupiny SEPI, s použitím symbolickej ceny. Európsky súdny dvor v nedávno vynesených rozhodnutiach uviedol (33), že pokiaľ boli podniky kúpené za konkurenčných nediskriminačných podmienok a za trhovú cenu (to znamená za cenu vyššiu, než je cena, ktorú by bol súkromný investor ochotný zaplatiť v normálnych trhových podmienkach za tieto podniky v situácii, v akej sa nachádzali), najmä po tom, ako profitovali zo štátnej pomoci, bola čiastka pomoci stanovená podľa trhovej ceny a zahrnutá do nákupnej ceny. Len za týchto okolností sa podniky, ktorým boli pridelené verejné súťaže, nepovažujú za príjemcov výhod vo vzťahu k ostatným trhovým operátorom. Preto nemožno od nich žiadať, aby znovu zaplatili dotyčnú čiastku pomoci. Z opisu faktov tohto prípadu je zjavné, že podmienky nie sú splnené. Okrem toho v spoločných prípadoch C-328/99 a C-399/00 Taliansko a SIM 2 Multimedia SpA v. Komisia  (34), odsek 38, Súdny dvor zdôraznil, že „predaj podielov v podniku, ktorý je príjemcom nezákonnej pomoci zo strany akcionára tretej osobe, nemá dosah na normu, ktorá vyžaduje vrátenie pomoci“. V tomto prípade skupina Bazán/IZAR, vo vlastníctve štátnej holdingovej spoločnosti SEPI, kúpila podiely v podnikoch, ktoré boli tiež súčasťou skupiny SEPI, a následne ich zrušila ako právnické osoby. IZAR ako právny nástupca lodeníc, ktoré boli predtým z právneho hľadiska nezávislé (ako akciové spoločnosti), je teraz príjemcom a musí vrátiť pomoc poskytnutú týmto lodeniciam.

(121)

V prípade, že by sa kapitálový vklad určený lodeniciam považoval za pomoc skupine Bazán, Španielsko tvrdí, že táto pomoc by bola v súlade s článkom 296, a teda by bola mimo pôsobnosti noriem o štátnej pomoci, keďže Bazán bol v čase získania lodeníc vojenským podnikom.

(122)

V článku 296 ods. 1 písm. b) sa uvádza, že „každý členský štát môže prijať opatrenia, ktoré pokladá za nevyhnutné na ochranu základných záujmov vlastnej bezpečnosti a ktoré sú späté s výrobou zbraní, munície a bojového materiálu alebo obchodu s nimi; tieto opatrenia nesmú nepriaznivo ovplyvniť podmienky hospodárskej súťaže na spoločnom trhu výrobkov, ktoré nie sú určené osobitne na vojenské účely“. Už vo svojom rozhodnutí (35) týkajúcom sa pomoci na prestavbu pre KSG Komisia vyhlásila, že „naopak, keď opatrenie zhodné s definíciou štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 má vplyv na vojenskú produkciu, ako aj na obchodnú produkciu alebo produkciu dvojitého použitia, nemôže sa úplne odôvodniť na základe článku 296. Komisia nesúhlasí so stanoviskom holandských a španielskych úradov v tom zmysle, že z titulu vojenských aspektov je opatrenie kompletne obsiahnuté v článku 296, aj keď má jasný vplyv na hospodársku súťaž v nevojenských sektoroch. Táto interpretácia sa jasne dostáva do konfliktu so znením článku.“

(123)

Toto rozhodnutie okrem toho uvádza, že „je preto zjavné, že opatrenia skutočne ovplyvnili podmienky obchodovania s obchodnými produktmi. Preto musí Komisia v súlade so svojou bežnou praxou vyhodnotiť tieto opatrenia, berúc do úvahy normy o štátnej pomoci, pokiaľ narušujú hospodársku súťaž alebo hrozia jej narušením na trhoch s výrobkami, ktoré sa neuvádzajú v článku 296.“

(124)

Komisia zaznamenala, že skupina Bazán, ktorá teraz pôsobí pod menom IZAR, v súčasnosti rozvíja činnosti týkajúce sa civilnej a vojenskej lodnej výroby. Pomoc poskytnutá lodeniciam, ktoré kúpila skupina Bazán, bola priama a vzťahujúca sa výhradne na výrobu civilných lodí. Komisia so zreteľom na svoje výsledky v tomto prípade a na rozhodnutie týkajúce sa KSG tiež uvádza, že výroba civilných lodí patrí pod článok 87 zmluvy a nemôže byť vyňatá s tým, že sa bude opierať o článok 296 len z toho dôvodu, že Bazán, podnik, ktorý kúpil lodenice, sa v čase nadobudnutia zaoberal jedine vojenskou výrobou.

(125)

Rozhodnutie o začatí konania v prípade C 38/03 (ex NN 10/03) uvádza v odsekoch 44 a nasledujúcich rôzne kritériá, ktoré sa musia splniť, aby sa mohol uplatňovať článok 296 Zmluvy o založení ES. Aj keď španielske úrady dobre poznajú tieto požiadavky, neposkytli Komisii žiadny dôkaz o tom, že by vyššie opísané opatrenia boli určené na podporu výroby vojenského vybavenia.

(126)

Je nesporné, že civilné lodenice potrebovali obrovské kapitálové injekcie, aby prežili. Číry fakt, že boli predané podniku, ktorý sa zaoberá stavbou lodí, nenarušuje charakter lodeníc. Lodenice nenadobudnú vojenský charakter len tým, že sú vo vlastníctve podniku, ktorý sa tiež zaoberá lodnými aktivitami. Okrem toho poskytnutie informácie o týchto lodeniciach nemôže byť v rozpore so základnými záujmami Španielska. V tomto prípade Španielsko jednoducho neposkytlo žiadne hodnoverné vysvetlenie týkajúce sa toho, ako mohli byť ovplyvnené jeho základné bezpečnostné záujmy, a neposkytlo ani žiadne iné podstatné informácie.

1.

Kúpou troch podnikov Cádiz, Juliana a Manises spoločnosťou SEPI od spoločnosti AESA dňa 28. decembra 1999 za 55 948 000 EUR nad trhovou cenou, z čoho nakoniec profitovali ostávajúce lodenice spoločnosti AESA: Sestao, Sevilla a Puerto Real.

2.

Pôžičkami spoločnosti SEPI v hodnote 192 100 000 EUR, určenými trom podnikom v kríze, Cádiz, Juliana a Manises, dňa 28. decembra 1999.

3.

Kapitálovým vkladom 252 425 000 EUR od spoločnosti SEPI pre spoločnosť AESA v septembri 2000, z ktorého nakoniec profitovali tri podniky: Sestao, Sevilla a Puerto Real.