18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 47/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 47/3

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, priloženej k nariadeniu (EHS) č. 2658/87, je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

Nariadenie (EHS) č. 2658/87 stanovuje všeobecné pravidlá výkladu kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa taktiež uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie delenie a ktorá je stanovená v osobitných ustanoveniach Spoločenstva s ohľadom na uplatňovania tarifných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa vyššie uvedených všeobecných pravidiel by mal byť tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe zatriedený pod kód KN uvedený v stĺpci 2 na základe dôvodov uvedených v stĺpci 3.

(4)

Je vhodné zabezpečiť, aby sa na záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru, vydané colnými orgánmi členských štátov s ohľadom na zatriedenie tovaru do kombinovanej nomenklatúry, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, mohol držiteľ naďalej odvolávať počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (2).

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre Colný kódex,

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 47/6

(1)

Článok 27 odseky 1 a 2 nariadenia (ES) č. 1260/2001 stanovuje, že rozdiely medzi cenami v medzinárodnom obchode pre výrobky vymenované v článku 1 odsek 1 body a), c), d), f), g) a h) uvedeného nariadenia a cenami v rámci spoločenstva sa môžu uhradiť vývoznou náhradou, ak sú tieto výrobky vyvážané vo forme tovarov vymenovaných v prílohe V uvedeného nariadenia. Nariadenie Komisie (ES) č. 1520/2000 z 13. júla 2000 stanovujúce spoločné podrobné vykonávacie pravidlá na udeľovanie vývozných náhrad pre určité poľnohospodárske výrobky vyvážané vo forme tovarov, na ktoré sa nevzťahuje príloha I k zmluve, a kritériá pre stanovenie čiastky týchto náhrad (2), určuje výrobky, na ktoré by mala byť stanovená sadzba náhrady uplatňovaná v prípade vývozu týchto výrobkov vo forme tovarov vymenovaných v prílohe I nariadenia (ES) č. 1260/2001.

(2)

V súlade s článkom 4 odsek 1 nariadenia (ES) č. 1520/2000 by sa sadzba náhrady na 100 kg každého zmieneného základného výrobku mala stanoviť každý mesiac.

(3)

Článok 27 odsek 3 nariadenia (ES) č. 1260/2001 stanovuje že vývozná náhrada pre výrobok obsiahnutý v tovare nemôže prevýšiť náhradu uplatniteľnú na tento výrobok v prípade, že je vyvážaný bez ďalšieho spracovania.

(4)

Náhrady stanovené podľa tohto nariadenia môžu byť stanovené predbežne, keďže situácia na trhu pre nasledujúce mesiace práve teraz nemôže byť určená.

(5)

Záväzky prijaté v súvislosti s náhradami, ktoré môžu byť udeľované na vývoz poľnohospodárskych výrobkov obsiahnutých v tovaroch, na ktoré sa nevzťahuje príloha I k zmluve, môžu byť predbežným stanovením vysokých sadzieb náhrad ohrozené. Preto je v takýchto situáciách potrebné prijať preventívne opatrenia, avšak bez toho, aby sa zabránilo uzatváraniu dlhodobých zmlúv. Stanovenie osobitnej sadzby náhrady pre predbežné stanovenie náhrad je opatrením, ktoré umožňuje splniť tieto rozličné ciele.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 47/8

(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1422/95 z 23. júna 1995, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania pre dovoz melasy v sektore cukru a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 785/68 (2), stanovuje, že cena cif pre dovoz melasy stanovená v súlade s nariadením Komisie (EHS) č. 785/68 (3), sa považuje za „reprezentatívnu cenu“. Touto cenou sa rozumie cena stanovená pre štandardnú kvalitu, definovanú v článku 1 nariadenia (EHS) č. 785/68.

(2)

Pri stanovovaní reprezentatívnych cien treba brať do úvahy všetky informácie uvedené v článku 3 nariadenia (EHS) č. 785/68 okrem prípadov uvedených v článku 4 uvedeného nariadenia a v prípade potreby sa toto stanovenie môže vykonať podľa metódy uvedenej v článku 7 nariadenia (EHS) č. 785/68.

(3)

Pri úprave ceny, ktorá sa netýka štandardnej kvality, je v závislosti od ponúknutej melasy potrebné zvýšiť alebo znížiť ceny uplatnením článku 6 nariadenia (EHS) č. 785/68.

(4)

Ak existuje rozdiel medzi spúšťacou cenou daného výrobku a reprezentatívnou cenou, je potrebné stanoviť dodatočné dovozné clá v zmysle podmienok uvedených v článku 3 nariadenia (ES) č. 1422/95. V prípade pozastavenia dovozných ciel v zmysle článku 5 nariadenia (ES) č. 1422/95 je potrebné stanoviť zvláštnu výšku týchto ciel.

(5)

Je potrebné stanoviť reprezentatívne ceny a dodatočné dovozné clá pre dané produkty v súlade s článkom 1 ods. 2 a článkom 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1422/95.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 47/10

(1)

V zmysle článku 27 nariadenia (ES) č. 1260/2001 sa rozdiel medzi kurzami alebo cenami výrobkov na svetovom trhu, uvedených v článku 1 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia a cenami týchto výrobkov v spoločenstve môže pokryť vývoznou náhradou.

(2)

V zmysle nariadenia (ES) č. 1260/2001 sa náhrady za nedenaturovaný biely a surový cukor vyvezený bez ďalšieho spracovania musia stanoviť s ohľadom na situáciu na trhu spoločenstva a na svetovom trhu s cukrom, a najmä na cenové a nákladové činitele určené v článku 28 uvedeného nariadenia. V súlade s uvedeným nariadením je potrebné zohľadniť taktiež ekonomické hľadisko navrhovaných vývozov.

(3)

Náhrada na surový cukor sa musí stanoviť pre štandardnú kvalitu, ktorá sa definuje v prílohe I, bod II nariadenia (ES) č. 1260/2001. Táto náhrada sa okrem iného stanovuje v súlade s článkom 28 odsek 4 nariadenia (ES) č. 1260/2001. Kandizovaný cukor sa definuje v nariadení Komisie (ES) č. 2135/95 zo 7. septembra 1995 o podrobných pravidlách udeľovania vývozných náhrad v sektore cukru (2). Takto vypočítaná výška náhrady pokiaľ ide o aromatizovaný alebo prifarbovaný cukor sa musí vzťahovať na obsah sacharózy a preto sa musí stanoviť na 1 % obsahu sacharózy.

(4)

Vo výnimočných prípadoch sa môže výška náhrady stanoviť inými právnymi aktmi.

(5)

Náhrada sa musí stanovovať každé dva týždne. Počas tohto obdobia je možné náhradu meniť.

(6)

V súlade s článkom 27 odsek 5 prvý pododsek nariadenia (ES) č. 1260/2001 si situácia na svetovom trhu alebo špecifické požiadavky niektorých trhov môžu vyžiadať rozlišovanie náhrady na výrobky určené v článku 1 uvedeného nariadenia podľa ich miesta určenia.

(7)

Významné a náhle zvýšenie preferenčných dovozov cukru pochádzajúceho zo západných balkánskych krajín od začiatku roka 2001, ako aj vývozy cukru zo spoločenstva do týchto krajín sa javia ako vysoko neprirodzené.

(8)

S cieľom zabrániť akémukoľvek zneužívaniu, pokiaľ ide o opätovný dovoz výrobkov v sektore cukru, pre ktoré boli udelené náhrady, do spoločenstva, je potrebné nestanoviť pre všetky západné balkánske krajiny náhradu na výrobky určené v tomto nariadení.

(9)

S ohľadom na tieto skutočnosti a na súčasnú situáciu trhov v sektore cukru, najmä na kurzy alebo ceny cukru v spoločenstve a na svetovom trhu, je potrebné stanoviť príslušné výšky náhrady.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 47/12

(1)

Podľa článku 27 nariadenia (ES) č. 1260/2001, rozdiel medzi kurzami a cenami na svetovom trhu pre výrobky uvedené v článku 1 odsek 1 bod d) uvedeného nariadenia a cenami výrobkov v spoločenstve môže byť pokrytý vývoznou náhradou.

(2)

Podľa článku 3 nariadenia Komisie (ES) č. 2135/95 zo 7. septembra 1995 o podmienkach udeľovania vývozných náhrad v sektore cukru (2), náhrada na 100 kilogramov výrobkov uvedených v článku 1 odsek 1 bod d) nariadenia (ES) č. 1260/2001, ktoré sú predmetom vývozu, sa rovná základnej sadzbe vynásobenej obsahom sacharózy, prípadne obsahom ostatných cukrov zmenených na sacharózu. Obsah sacharózy zistený pre daný výrobok sa stanovuje v súlade s ustanoveniami článku 3 nariadenia (ES) č. 2135/95.

(3)

Podľa ustanovení článku 30 odsek 3 nariadenia (ES) č. 1260/2001, základná sadzba náhrady na sorbózu vyvezenú bez ďalšieho spracovania sa musí rovnať základnej sadzbe náhrady, od ktorej sa odpočíta stotina platnej výrobnej náhrady, v zmysle nariadenia Komisie (ES) č. 1265/2001 z 27. júna 2001, ktorým sa určujú podmienky pre uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1260/2001 pre udeľovanie výrobnej náhrady na niektoré výrobky zo sektora cukru používané v chemickom priemysle (3), pre výrobky vymenované v prílohe uvedeného nariadenia.

(4)

Podľa ustanovení článku 30 odsek 1 nariadenia (ES) č. 1260/2001 pre ostatné výrobky uvedené v článku 1 odsek 1 bod d) uvedeného nariadenia, vyvezené bez ďalšieho spracovania, výška základnej sadzby náhrady sa musí rovnať stotine stanovenej sadzby, vzhľadom na rozdiel medzi intervenčnou cenou pre biely cukor platnou pre nedeficitné oblasti spoločenstva, počas mesiaca, pre ktorý je stanovená základná sadzba a medzi kurzom alebo cenou bieleho cukru na svetovom trhu na jednej strane, a vzhľadom na potrebu stanoviť rovnováhu medzi používaním základných výrobkov spoločenstva za účelom vývozu spracovaných výrobkov do tretích krajín a používaním výrobkov týchto krajín prijatých do dokončovacieho procesu na druhej strane.

(5)

Podľa článku 30 odsek 4 nariadenia (ES) č. 1260/2001 uplatňovanie základnej sadzby môže byť obmedzené na niektoré výrobky uvedené v článku 1 odsek 1 bod d) uvedeného nariadenia.

(6)

Podľa článku 27 nariadenia (ES) č. 1260/2001 je možné určiť náhradu na vývoz výrobkov bez ďalšieho spracovania uvedených v článku 1 odsek 1 body f) a h) uvedeného nariadenia. Výška náhrady musí byť stanovená na 100 kilogramov sušiny, najmä vzhľadom na náhradu uplatniteľnú na vývoz výrobkov s kódom KN 1702 30 91, na náhradu uplatniteľnú na vývoz výrobkov uvedených v článku 1 odsek 1 bod d) nariadenia (ES) č. 1260/2001 a na hospodárske aspekty spojené s uvedenými vývozmi. Pre výrobky uvedené v bodoch f) a g) uvedeného odseku 1 sa náhrada udeľuje len na tie výrobky, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 5 nariadenia (ES) č. 2135/95 a pre výrobky uvedené článku 1 odsek 1 bod h) sa náhrada udeľuje len na tie výrobky, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 6 nariadenia (ES) č. 2135/95.

(7)

Vyššie uvedené náhrady sa stanovujú každý mesiac. Tieto náhrady je možné meniť v priebehu daného obdobia.

(8)

Podľa článku 27 odsek 5 prvý pododsek nariadenia (ES) č. 1260/2001, situácia na svetovom trhu alebo špecifické požiadavky niektorých trhov môžu viesť k potrebe rozlišovať náhrady na výrobky uvedené v článku 1 uvedeného nariadenia v závislosti od ich miesta určenia.

(9)

Výrazné a náhle zvýšenie preferenčných dovozov cukru pochádzajúceho zo západných balkánskych štátov od začiatku roku 2001 a rovnako vývozov cukru zo spoločenstva do týchto krajín sa javí ako značne neprirodzené.

(10)

Aby sa predišlo akémukoľvek zneužívaniu v spojení s opätovným dovozom výrobkov patriacich do sektora cukru, na ktoré boli udelené náhrady do spoločenstva, je potrebné, aby pre skupinu západných balkánskych štátov nebola určená náhrada na výrobky uvedené v tomto nariadení.

(11)

So zreteľom na tieto skutočnosti je potrebné určiť náhrady na tieto produkty v zodpovedajúcej výške.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 47/15

(1)

Podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1327/2004 z 19. júla 2004 o stálych výberových konaniach v rámci hospodárskeho roka 2004/2005 pre stanovovanie vývozných odvodov a/alebo vývozných náhrad za biely cukor (2) sa otvárajú čiastočné výberové konania na vývoz cukru do niektorých tretích krajín.

(2)

V súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia (ES) č.1327/2004 sa maximálna výška vývoznej náhrady stanovuje, v prípade potreby, pre dané čiastočné výberové konanie, berúc do úvahy najmä situáciu a predvídateľný vývoj na trhu s cukrom v spoločenstve a na svetovom trhu.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 47/16

(1)

Podľa článku 13 nariadenia (ES) č. 1784/2003 rozdiel medzi kurzom alebo cenou produktov v zmysle článku 1 uvedeného nariadenia a cenou týchto produktov v spoločenstve sa môže pokryť dotáciou na vývoz.

(2)

Vývozné náhrady musia byť určené tak, aby sa zohľadnili údaje článku 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1501/95 z 29. júna 1995 upravujúceho niektoré podmienky uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 vo veci poskytnutia vývozných náhrad, ako i opatrenia, ktoré treba prijať v prípade narušenia trhu s obilninami (2).

(3)

Pokiaľ ide o pšeničné a ražné múky, krupice, vývozné náhrady uplatniteľné na tieto produkty sa musia vypočítať tak, aby sa zohľadnilo množstvo obilnín potrebné na výrobu zvažovaných produktov. Tieto množstvá boli stanovené v nariadení (ES) č. 1501/95.

(4)

Situácia na svetovom trhu alebo špecifické nároky niektorých trhov môžu vyžadovať diferenciáciu vývozných náhrad pre niektoré produkty, podľa ich krajiny určenia.

(5)

Dotácia musí byť stanovená raz mesačne. V priebehu tohto intervalu sa môže zmeniť.

(6)

Aplikácia týchto podmienok na súčasnú situáciu na trhoch s obilninami a najmä na kurzy alebo ceny týchto produktov v spoločenstve a na svetovom trhu vedie k tomu, aby bola stanovená dotácia v čiastkach zhrnutých v prílohe.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 47/18

(1)

Verejná súťaž na poskytnutie náhrady na vývoz jačmeňa do niektorých tretích krajín bola otvorená nariadením Komisie (ES) č. 1757/2004 (2).

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia Komisie (ES) č. 1501/95 z 29. júna 1995 upravujúceho niektoré podmienky uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 vo veci priznania vývozných náhrad ako i opatrenia, ktoré treba prijať v prípade nerovnováhy v sektore obilnín (3), môže Komisia na základe doručených ponúk rozhodnúť, že stanoví maximálne vývozné náhrady, berúc do úvahy kritériá stanovené článkom 1 nariadenia (ES) č. 1501/95. V tom prípade sa vyhovie tomu alebo tým z účastníkov verejnej súťaže, ktorých ponuka sa rovná alebo je nižšia ako maximálne vývozné náhrady.

(3)

Uplatňovanie horeuvedených kritérií na súčasnú situáciu trhov s predmetnou obilninou vedie k tomu, aby sa určili maximálne vývozné náhrady na vývoz.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 47/19

(1)

Nariadenie (ES) č. 1565/2004 otvorilo verejnú súťaž na vývozné náhrady za vývoz ovsa vypestovaného vo Fínsku a vo Švédsku a určeného na vývoz z Fínska a Švédska do všetkých tretích krajín s výnimkou Bulharska, Nórska, Rumunska a Švajčiarska.

(2)

Na základe kritérií uvedených v článku 1 nariadenia (ES) č. 1501/95 by sa mala stanoviť maximálna náhrada.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 47/20

(1)

Verejná súťaž na poskytnutie náhrady na vývoz mäkkej pšenice do niektorých tretích krajín bola otvorená nariadením Komisie (ES) č. 115/2005 (2).

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia Komisie (ES) č. 1501/95 z 29. júna 1995 upravujúceho niektoré podmienky uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 vo veci priznania vývozných náhrad ako i opatrenia, ktoré treba prijať v prípade nerovnováhy v sektore obilnín (3), môže Komisia na základe doručených ponúk rozhodnúť, že stanoví maximálne vývozné náhrady, berúc do úvahy kritériá stanovené článkom 1 nariadenia (ES) č. 1501/95. V tom prípade sa vyhovie tomu alebo tým z účastníkov verejnej súťaže, ktorých ponuka sa rovná alebo je nižšia ako maximálne vývozné náhrady.

(3)

Uplatňovanie vyššieuvedených kritérií na súčasnú situáciu trhov s predmetnou obilninou vedie k tomu, aby sa určili maximálne vývozné náhrady na vývoz.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 47/21

(1)

Verejná súťaž na maximálne zníženie dovozného cla pre cirok v Španielsku z tretích krajín bola otvorená nariadením Komisie (ES) č. 2275/2004 (2).

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia Komisie (ES) č. 1839/95 (3), môže Komisia na základe postupu podľa článku 25 nariadenia (ES) č. 1784/2003 rozhodnúť o určení maximálneho zníženia dovozného cla. Pri tomto určení sa musia zohľadniť najmä kritériá uvedené v článkoch 6 a 7 nariadenia (ES) č. 1839/95. Vyhovie sa ktorémukoľvek účastníkovi verejnej súťaže, ktorého ponuka je na úrovni maximálneho zníženia dovozného cla alebo nižšia.

(3)

Na základe aplikácie vyššie uvedených kritérií na súčasnú situáciu trhu príslušnej obilniny sa maximálna zľava dovozného cla stanovuje na sumu uvedenú v článku 1.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 47/22

(1)

Verejná súťaž na priznanie maximálneho zníženia dovozného cla na dovoz kukurice z tretích krajín do Španielska bola otvorená nariadením Komisie (ES) č. 2277/2004 (2).

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia Komisie (ES) č. 1839/95 (3), podľa postupu uvedeného v článku 25 nariadenia (ES) č. 1784/2003, Komisia môže rozhodnúť o stanovení maximálneho zníženia dovozného cla. Pri jeho stanovení je potrebné prihliadať najmä na kritériá uvedené v článkoch 6 a 7 nariadenia (ES) č. 1839/95. Zľava sa prizná každému účastníkovi súťaže, ktorého ponuka bude na úrovni maximálneho zníženia dovozného cla alebo nižšia.

(3)

Na základe aplikácie vyššie uvedených kritérií na súčasnú situáciu na trhu s príslušnou obilninu sa maximálna zľava dovozného cla stanovuje na sumu uvedenú v článku 1.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 47/23

(1)

Verejná súťaž na priznanie maximálneho zníženia dovozného cla na dovoz kukurice z tretích krajín do Portugalska bola vyhlásená nariadením Komisie (ES) č. 2276/2004 (2).

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia Komisie (ES) č. 1839/95 (3), podľa postupu uvedeného v článku 25 nariadenia (ES) č. 1784/2003, Komisia môže rozhodnúť o stanovení maximálneho zníženia dovozného cla. Pri jeho stanovení je potrebné prihliadať najmä na kritériá uvedené v článkoch 6 a 7 nariadenia (ES) č. 1839/95. Zľava sa prizná každému účastníkovi verejnej súťaže, ktorého ponuka bude na úrovni maximálneho zníženia dovozného cla alebo nižšej.

(3)

Na základe uplatnenia vyššie uvedených kritérií na súčasnú situáciu trhu príslušnej obilniny sa maximálne zníženie dovozného cla určuje na sumu uvedenú v článku 1.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 47/24

(1)

Rozhodnutím Rady 2002/923/ES (1) sa na odporúčanie Komisie v súlade s článkom 104 ods. 6 zmluvy rozhodlo, že Portugalsko dosiahlo nadmerný schodok.

(2)

Rada prijala v súlade s článkom 104 ods. 7 zmluvy odporúčanie adresované Portugalsku s cieľom ukončiť situáciu nadmerného schodku (2). Toto odporúčanie v spojení s článkom 3 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (3) stanovilo termín na korekciu nadmerného schodku, ktorá by sa mala ukončiť v roku, ktorý nasleduje po jeho zistení, t. j. najneskôr v roku 2003.

(3)

V súlade s článkom 104 ods. 12 zmluvy sa rozhodnutie Rady o existencii nadmerného schodku zruší, ak sa nadmerný schodok v dotknutom členskom štáte podľa Rady napravil.

(4)

Vymedzenia pojmov „verejný“ a „schodok“ sú stanovené v protokole o postupe pri nadmernom schodku s odkazom na Európsky systém integrovaných účtov (ESA), druhé vydanie. Údaje pre postup pri nadmernom schodku poskytuje Komisia.

(5)

Na základe údajov, ktoré poskytla Komisia po podaní správy zo strany Portugalska pred 1. marcom 2004 v súlade s nariadením Rady (ES) č. 3605/93 z 22. novembra 1993 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (4), a na základe prognózy Komisie z jari 2004 sú odôvodnené tieto závery:

(6)

Rozhodnutie 2002/923/ES by sa malo preto zrušiť. Vzhľadom na riziká rozpočtovej pozície, zvýraznené v prognóze Komisie z jari 2004, je však nesmierne dôležité, aby portugalské orgány prijali primerané opatrenia, aby schodok verejných financií zostal pod 3 % HDP v roku 2004 a ďalej. Vzhľadom na pretrvávajúci značne negatívny pokles produkcie predpokladaný do roku 2005 a s cieľom udržať vývoj rozpočtovej konsolidácie sa v krátkom čase pripúšťa možnosť ďalších dočasných opatrení. V tejto súvislosti by mali portugalské orgány verejne potvrdiť plánované opatrenia a ich príslušné sumy, pokiaľ opatrenia štrukturálnejšieho charakteru nedosiahnu plný ozdravný účinok na verejné financie.

(7)

Aby bola zaistená konsolidácia a s cieľom dosiahnuť prípadne strednodobý cieľ rozpočtovej pozície, ktorá je blízka rovnováhe alebo prebytku, mali by sa v súlade s hlavnými usmerneniami pre hospodársku politiku všetky dočasné opatrenia postupne nahradiť trvalejšími opatreniami, pričom cyklicky upravená rozpočtová pozícia by sa mala zlepšiť minimálne o 0,5 percentuálneho bodu HDP ročne,

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 47/26

(1)

Podľa článku 104 zmluvy členské štáty sa vyhýbajú nadmernému štátnemu deficitu.

(2)

Základným cieľom Paktu stability a rastu sú zdravé verejné financie ako prostriedok posilňujúci podmienky pre stabilitu cien a pre silný udržateľný rast vedúci k vytváraniu pracovných miest.

(3)

Postup pri nadmernom deficite podľa článku 104 umožňuje prijať rozhodnutie o existencii nadmerného deficitu; Protokol o postupe pri nadmernom deficite, ktorý je prílohou zmluvy, stanovuje ďalšie opatrenia týkajúce sa vykonávania postupu pri nadmernom deficite. Nariadenie Rady ES č. 3605/93 z 22. novembra 1993 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločensva (1), stanovuje podrobné pravidlá a definície pre uplatňovanie ustanovenia uvedeného protokolu.

(4)

Článok 104 ods. 5 zmluvy vyžaduje, aby Komisia predložila Rade stanovisko, ak sa Komisia domnieva, že v členskom štáte existuje alebo by mohol vzniknúť nadmerný deficit. Komisia 19. mája 2004 predložila takéto stanovisko týkajúce sa Holandska Rade. Po preskúmaní všetkých príslušných faktorov, ktoré sa brali do úvahy v jej správe podľa článku 104 ods. 3, a so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru podľa článku 104 ods. 4 dospela vo svojom stanovisku z 19. mája 2004 k záveru, že v Holandsku existuje nadmerný deficit.

(5)

Článok 104 ods. 6 zmluvy ustanovuje, že Rada by mala zvážiť všetky pripomienky, ktoré si želá dotknutý členský štát predložiť pred rozhodnutím, po celkovom zhodnotení, či existuje nadmerný deficit.

(6)

Celkové zhodnotenie vedie k záveru, že štátny deficit dosiahol v Holandsku 3,2 % HDP v roku 2003, a že porušenie 3 % referenčnej hodnoty HDP ustanovenej v zmluve nastalo napriek zásadným úsporným opatreniam orgánov. Podľa Komisie je porušenie 3 % hranice HDP v roku 2003 spôsobené najmä spomalením ekonomického rastu. Prekročenie štátneho deficitu nad 3 % referenčnej hodnoty HDP však nevyplýva z nezvyčajnej udalosti mimo kontroly holandských orgánov, ani nie je výsledkom závažného hospodárskeho poklesu v zmysle Paktu stability a rastu, ktorý sa definuje ako pokles reálneho HDP minimálne o 2 %. Aj pri zohľadnení dodatočných opatrení, o ktorých rozhodli orgány 16. apríla 2004, ktoré neboli zahrnuté do prognózy Komisie z jari 2004, existuje riziko, že štátny deficit by mohol byť aj v roku 2004 vyšší ako 3 % HDP. To naznačuje, že porušenie 3 % referenčnej hodnoty HDP ustanovenej v zmluve pre deficit nemusí byť dočasné. Napokon ukazovateľ dlhu, ktorý podľa jarnej prognózy Komisie dosiahne v roku 2004 56,3 % HDP, zostane v tom roku naďalej pod referenčnou hodnotou 60 % HDP ustanovenou v zmluve,

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 47/28

(1)

Belgicko svojím listom zo 17. októbra 2001 oboznámilo Komisiu s plánom kapitálového vstupu valónskeho regiónu do nového hutníckeho podniku Carsid, a.s. Listami z 20. novembra 2001 a zo 14. februára 2002 poskytlo Komisii doplňujúce informácie.

(2)

Komisia listom z 3. apríla 2002 informovala Belgicko o svojom rozhodnutí postupovať podľa článku 6 ods. 5 rozhodnutia Komisie č. 2496/96/ESUO z 18. decembra 1996, zavádzajúceho pravidlá pre pomoc hutníckemu priemyslu (3).

(3)

Rozhodnutie Komisie zvoliť uvedený postup bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev  (4). Komisia vyzvala dotknutých, aby prezentovali svoje pripomienky k zvolenému postupu.

(4)

Komisii boli doručené pripomienky zainteresovaných. Odovzdala ich Belgicku, pričom mu bola poskytnutá možnosť pripomienkovať ich. Pripomienky Belgicka boli Komisii doručené prostredníctvom listov zo 17. júna, 6. septembra, 22. októbra a 25. novembra 2002.

(5)

Valónska správna a účastinná spoločnosť (Sogepa) je holdingovou spoločnosťou valónskeho regiónu, ktorá prebrala okrem iného aj aktivity Valónskej spoločnosti pre hutnícky priemysel (SWS). Jej cieľom je v rámci celkovej valónskej hospodárskej politiky podporovať vytváranie alebo rozširovanie podnikov v oblasti hutníckeho priemyslu, ako aj posilňovať verejnú priemyselnú iniciatívu v tejto oblasti. V čase oboznámenia Komisie s plánom vstupu do podniku Carsid, a.s., mala Sogepa 25 % kapitálový podiel v belgickom hutníckom podniku Cockerill Sambre. Mala takisto 25 % kapitálový podiel v Dufercu Clabecq (pozri bod 9 odôvodnenia tohto rozhodnutia), v Dufercu La Louvière (pozri bod 11 odôvodnenia) a v Dufercu Belgium (pozri bod 12 odôvodnenia).

(6)

Účasť Sogepy v Cockerille Sambre bola 17. decembra 2001 vymenená za 8 % kapitálovú účasť v podniku Usinor, ktorá sa začiatkom roku 2002 zmenila na 4,25 % kapitálovú účasť v podniku Arcelor (pozri bod 7 odôvodnenia). V dôsledku kapitálovej redukcie odčítaním strát, uskutočnenej 8. novembra 2001, po ktorej nasledovalo zvýšenie kapitálovej účasti zo strany Duferca Investment, bola účasť Sogepy v Dufercu Clabesq znížená na 5,91 %. Takisto takmer zanikol priamy podiel Sogepy v Dufercu La Louvière v dôsledku kapitálovej redukcie odčítaním strát, uskutočnenej 8. novembra 2001, po ktorej nasledovalo zvýšenie podielu zo strany Duferca Belgium.

(7)

Usinor Belgium, a.s., je holdingová spoločnosť skupiny Usinor v Belgicku. Francúzska skupina Usinor bola až do konca roku 2001 jednou z hlavných európskych skupín v hutníckom priemysle. Jej celosvetový obrat dosiahol v roku 2001 úroveň 14 523 miliónov EUR. V čase oboznámenia Komisie s pripravovaným plánom mal Usinor 75 % podiel v Cockerille Sambre. Začiatkom roku 2002 sa uskutočnila fúzia skupiny Usinor s luxemburskou skupinou Arbed a so španielskou skupinou Aceralia, prostredníctvom ktorej vznikla skupina Arcelor, najväčší svetový producent ocele.

(8)

Duferco Investment, a.s., (Duferco Investment) je holdingová spoločnosť skupiny Duferco. Ide o súkromnú taliansko-švajčiarsku skupinu, špecializovanú na obchodovanie s hutníckymi výrobkami (vrátane základných surovín), ktorá je však takisto výrobcom dlhých a platňových výrobkov z karbónovej ocele. V roku 2001 mala skupina celosvetový obrat 3,2 miliárd USD. V Belgicku Duferco Investment kontroluje dva podniky na výrobu ocele, Duferco Clabecq a Duferco La Louvière. Tieto dve spoločnosti platia Dufercu Investment z ich obratu za služby poskytované belgickým podnikom ročný poplatok […] (5), ktorý je rozdeľovaný do zastupujúceho poplatku ([…]) a správneho poplatku ([…]).

(9)

Duferco Clabecq je spoločnosť vytvorená skupinou Duferco a valónskymi predstaviteľmi (cez SWS) na účely nadobudnutia spoločnosti Forges de Clabecq (6), ktorá je od 3. januára 1997 v krachu. SWS prispela ku kapitalizácii Duferca Clabecq podporou vo výške približne 8,6 milióna EUR, ako aj poskytnutím závislej pôžičky približne 13,6 milióna EUR (garantovanej na 75 % skupinou Duferco). Skupina Duferco prispela príspevkom vo výške približne 25,9 milióna EUR. Komisia svojím rozhodnutím z 25. novembra 1997 uznala, že tento vstup zo strany SWS nie je štátnou pomocou. Komisia vo svojom rozhodnutí poznamenala, že obchodný plán podniku predpokladá od druhého roku fungovania pozitívnu prevádzkovú maržu a od piateho roku so ziskom.

(10)

V nasledujúcej tabuľke je uvedených niekoľko finančných ukazovateľov Duferca Clabecq až do 30. septembra 2001:

(11)

Duferco La Louvière je spoločnosť vytvorená Dufercom Investment a valónskymi predstaviteľmi (cez SWS) s cieľom získať podnik Hoogovens-Usines Gustave Boël (7), ktorý bol od októbra 1998 v úpadku a mal určeného správcu konkurznej podstaty. SWS prispela ku kapitalizácii Duferca La Louvière sumou asi 17,8 milióna EUR, ako aj poskytnutím závislej pôžičky vo výške približne 27,8 milióna EUR (garantovanej na 75 % skupinou Duferco). Skupina Duferco prispela sumou vo výške asi 53,5 milióna EUR. Komisia svojím rozhodnutím z 1. júla 1999 uznala, že tento vstup zo strany SWS nie je štátnou pomocou. Komisia vo svojom rozhodnutí poznamenala, že obchodný plán podniku počíta od roku 2000 so ziskom.

(12)

Ďalej, na účely ďalšieho financovania investícií v Duferco La Louvière, Duferco Investment a Sogepa vytvorili holdingovú spoločnosť Duferco Belgium, ktorá mala mať kapitálový podiel v Duferco La Louvière. Sogepa prispela ku kapitálu Duferca Belgium sumou vo výške približne 15,6 milióna EUR, ako aj závislou pôžičkou vo výške asi 24,3 milióna EUR (garantovanej na 75 % skupinou Duferco). Skupina Duferco prispela sumou vo výške približne 46,8 milióna EUR. K 30. septembru 2001 bolo 25 % kapitálu uvoľnených (15,6 milióna EUR) a Sogepa vyplatila celú výšku pôžičky. K 20. septembru 2001 Duferco Belgium dalo súhlas s pôžičkou vo výške približne 36 miliónov EUR na financovanie investícií Duferca La Louvière. V účtovnej uzávierke k 30. septembru 2001 Duferco Belgium vykázalo stratu vo výške 31 209 EUR.

(13)

V nasledujúcej tabuľke je uvedených niekoľko finančných ukazovateľov Duferca La Louvière až do 30. septembra 2001:

(14)

Po oznámení prezidenta skupiny Usinor Sacilor z februára 2001 o zámere ukončiť činnosť taviacej linky v podniku Cockerill Sambre v Charleroi sa začali rozhovory medzi Usinorom-Cockerill Sambre, skupinou Duferco a Sogepou, ktorých hlavným cieľom bolo vytvoriť združenú spoločnosť na výrobu brám. Jej priemyslové vybavenie by bolo tvorené aktuálnym vybavením podniku Cockerill Sambre v Charleroi, doplneným o zariadenia pochádzajúce z Duferca Clabecq (odpichový otvor) (8). Rozhovory vyústili do zmluvného protokolu o vytvorení Carsidu, podpísaného 12. októbra 2001.

(15)

Účasť valónskeho regiónu spočíva v kapitálovom podiele Sogepy v novej hutníckej spoločnosti Carsid, a.s. Pôvodne sa predpokladalo, že tento podiel dosiahne výšku 20 miliónov EUR. Belgicko však listom zo 14. mája 2002 informovalo Komisiu o znížení podielu Sogepy na 9 miliónov EUR (ostatných 11 miliónov EUR vloží, takisto v hotovosti, Duferco Investment), aby tak mohlo vyhovieť námietkam Komisie, hoci aj naďalej nesúhlasí s analýzou, ktorú Komisia urobila vo svojom rozhodnutí o uplatnení zvoleného postupu.

(16)

V očakávaní súhlasného rozhodnutia Komisie uskutočnil Cockerill Sambre 27. decembra 2001 vklad prostredníctvom tovaru, ktorého čistá hodnota dosiahla 35 miliónov EUR, Duferco uskutočnilo vklad v hotovosti vo výške 25 miliónov EUR. Na základe tohto bol potom základný kapitál Carsidu stanovený na 60 miliónov EUR.

(17)

Tovarový vklad Cockerillu Sambre pozostával z výrobnej časti, išlo o integrovanú výrobnú linku zo závodu v Charleroi a o elektrickú výrobnú linku zo závodu v Marcinelle. Tieto zariadenia prešli v októbri 2001 expertízou nezávislého podniku, ktorá stanovila ich úžitkovú hodnotu na […] miliónov EUR. Cockerill vložil ešte zásoby v hodnote […] miliónov EUR a pasíva, zložené z krytia ([…] miliónov EUR), mzdových dlžôb ([…] miliónov EUR) a dodávateľských dlžôb ([…] miliónov EUR).

(18)

Hotovostný vklad Duferca bol určený na bezprostrednú kúpu širokopásového odpichu a na ďalšie doplňujúce zariadenia Clabecqu. Tieto zariadenia prešli v novembri 2001 expertízou nezávislého podniku, ktorá stanovila ich úžitkovú hodnotu na 25 miliónov EUR.

(19)

Hneď po vytvorení Carsidu Cockerill postúpil 40 % svojho podielu Usinoru Belgium a 18,33 % Dufercu (za sumu […] miliónov EUR, splatných od […]). V dôsledku tohto kroku je kapitál Carsidu v súčasnosti rozdelený medzi Usinor Belgium (40 %) a Duferco (60 %). Po plánovanom vklade Sogepy a Duferca Investment bude konečný podiel Sogepy v Carside na úrovni 11,25 %, kapitálový podiel ostatných akcionárov bude na úrovni 58,75 % (Duferco Investment) a 30 % (Usinor Belgium SA).

(20)

Carsid bude mať k dispozícii dve výrobne brám, jednu integrovanú taviacu výrobňu s ročnou výrobnou kapacitou 1,8 milióna ton, ktorej produkcia bude určená pre Duferco, a elektrickú výrobňu, ktorej produkcia bude rozdeľovaná medzi Cockerill ([…]) a valónske podniky Duferca ([…]). Počas prechodného obdobia […] bude však väčšina produkcie Carsidu určená pre Cockerill Sambre.

(21)

Výsledkom tohto postupu bude definitívne uzavretie vysokej pece v Clabecq, ktorej ročná výrobná kapacita ocele bola približne 1,5 milióna ton.

(22)

Carsid bude vyrábať výlučne pre podniky skupiny Duferco a Arcelor a nebude pôsobiť na otvorenom trhu. Cockerill Sambre a skupina Duferco na tento účel uzatvorili s Carsidom dlhodobé zásobovateľské zmluvy, platné až do konca […] (Cockerill Sambre), respektíve […] (Duferco). Cockerill Sambre ju však bude môcť po prvýkrát ukončiť na konci roku […]. Takisto, ak Cockerill Sambre uplatní právo vyňať svoj akcionársky podiel z Carsidu, Cockerill Sambre aj Duferco môžu k […] ukončiť svoje zmluvy.

(23)

Okrem už uvedených výrobných zariadení (pozri bod 20 odôvodnenia) (20) chce Carsid získať nové zariadenie […], aby tak zlepšil kvalitu svojich výrobkov; chce takisto investovať do údržby ostatných zariadení a do životného prostredia. Náklady na presun zariadenia z Duferca Clabecq v Charleroi sú odhadované na […] miliónov EUR. Usinor Belgium prispeje na úverové potreby Carsidu pôžičkou vo výške […] a úverovou linkou v rovnakej výške, s ročným úrokovým výnosom […].

(24)

Zásobovaním základnými surovinami budú poverené príslušné oddelenia Arceloru a skupiny Duferco, sprostredkujúce vyplácanie. Nákup železa bude v kompetencii skupiny […], nákup rudy, uhlia a koksu budú v kompetencii skupiny […].

(25)

Akcionári Carsidu sa dohodli, že podniky, pre ktoré je určená produkcia brám, pokryjú výrobné náklady dotyčnej výrobne. Navyše, bramy budú predávané za výrobnú cenu + 1 %, aby sa zaistilo, že podnik nebude stratový. Akcionári sa tiež dohodli, že od roku […] budú prerozdeľovať […] zo zisku v podobe dividend.

(26)

Na fixné náklady taviacej výrobne prispeje Duferco, na fixné náklady elektrickej pobočky prispeje Cockerill Sambre do kapacitnej výšky […] ton. Keď kapacita elektrickej výrobne dosiahne 1 milión ton, iba za […] z nich bude platiť Cockerill, za ostatné bude platiť Duferco. Partner, ktorý spotrebuje všetko množstvo alebo časť z množstva, určeného pre druhú stranu, bude znášať fixné náklady v závislosti od pomeru svojej spotreby. Variabilné náklady budú obe strany znášať v závislosti od časti produkcie, ktorá im je určená. V zmluve je ustanovené, že pracovníci elektrickej pobočky sa menia na základe technickej prevádzky a vyťaženosti pracovníkov v taviacej výrobni.

(27)

Po roku 2000, ktorý bol pre hutnícky priemysel veľmi úspešný (bola dosiahnutá rekordná produkcia na úrovni 163,2 milióna ton ocele), bola od začiatku roku 2001 badateľná tendencia k poklesu výroby; táto tendencia bola neskôr potvrdená. Zo všeobecného hľadiska sa k spomaleniu rastu, ktoré bolo možné konštatovať vo všetkých regiónoch sveta, pridala aj neistota ohľadne ďalšieho hospodárskeho vývoja spôsobená udalosťami z 11. septembra 2001 v Spojených štátoch amerických.

(28)

Pokiaľ ide o platňové výrobky z karbónovej ocele, ktoré sú hlavnými produktami Duferca Clabecq a Duferca La Louvière, situácia na trhu Spoločenstva bola v roku 2001 veľmi znepokojujúca, najmä v dôsledku dovozu [pozri k tomu údaje o roku 2001, ktoré sú obsiahnuté v nariadení Komisie (ES) č. 560/2002 z 27. marca 2002, zavádzajúcom provizórne ochranné opatrenia voči dovozu niektorých hutníckych výrobkov (9)]. Situácia nebola o nič lepšia ani v celosvetovom meradle, ako to poznamenali aj účastníci stretnutia OECD na vysokej úrovni, konaného v dňoch 17.–18. septembra 2001. Navyše, šetrenia ohľadne ocele, ktoré otvorili Spojené štáty v januári a v júli 2001, ešte zosilnili neistotu o perspektívach ďalšieho vývoja medzinárodného obchodovania s hutníckymi výrobkami.

(29)

Belgicko je priamym vývozcom hutníckych výrobkov. V roku 2001 bolo 70 % jeho produkcie určených pre ostatné krajiny Spoločenstva.

(30)

Komisia vyjadrila pochybnosti o postupe Sogepy, ktorý, hoci bol analyzovaný v celkovom kontexte jej predchádzajúcich investícií, korešpondoval s postupom, aký by mohol zvoliť súkromný investor, a to z dvoch dôvodov:

(31)

Hutnícky výrobca Corus sa nazdáva, že investícia valónskeho regiónu do Carsidu prostredníctvom Sogepy predstavuje štátnu pomoc. Názor tohto podniku sa opiera o skutočnosť, že súkromný investor, ktorý by chcel zrealizovať rentabilnú investíciu, by za takých podmienok, aké akceptovala Sogepa, nenadobudol v Carside podiel.

(32)

Po prvé, Corus sa nazdáva, že Carsid nie je kompetitívny a ani v budúcnosti nebude. Podľa Corusu Carsid z dôvodu svojej vnútornej lokalizácie vykazuje viacero kompetitívnych nevýhod, pokiaľ ide o „input“ náklady: zamestnanci, uhlie, železná ruda, železo; elektrina. Takisto je to príliš malý podnik, aby mohol mať úžitok z úspor, ktoré môžu pri výrobe urobiť väčšie podniky (10). Ďalej, Carsid nemá špecifické prednosti: má predávať bežné polotovary, ktorých je nadvýroba, pričom iní výrobcovia majú výhodnejšie podmienky pre vývoz. Výrobné náklady podniku v Charleroi sú v súčasnosti o 15 % vyššie, než sú výrobné náklady priemerného konkurenta. S 219 USD za tonu má podnik v Charleroi najvyššie výrobné náklady v Európe (s výnimkou malého gréckeho výrobcu Halyvourgiki). World Steel Dynamics ho kladie na 207. priečku spomedzi 300 hodnotených výrobcov.

(33)

Ak k tomu pripočítame fakt, že Carsid bude predávať svoje bramy za cenu, rovnajúcu sa výrobným nákladom + 1 %, Duferco a Arcelor budú pri predaji finálnych produktov, vyrábaných z týchto brám, v znevýhodnenej situácii voči svojim konkurentom. Súkromný investor, uvažujúci o kúpe podielu v Carside, by mal obavy, či predlžovanie tejto situácie nepovedie buď k podstatnému zníženiu objemu nákupov Duferca a Arceloru v Carside, alebo k otvoreniu nových rokovaní o cene za prepravu. Tieto obavy by súkromného investora viedli k zvýšeniu hodnoty rizikovej položky, ktorá tvorí súčasť jeho investičného rozhodnutia, a k vyžadovaniu vyššej miery návratnosti, ako je bežné.

(34)

Corus nevidí veľa šancí, ako by Carsid mohol dosiahnuť životaschopnú úroveň ziskovosti. Presne z rovnakých dôvodov Usinor vo februári verejne oznámil, že výroba ocele v Charleroi nemá nijakú perspektívu. Investícia, ktorú realizovala Sogepa, nemôže byť teda pokladaná za normálny investičný počin. Ostatní akcionári majú iné motívy: Usinor chce odísť zo Charleroi bez toho, aby nanovo rokoval o záväzkoch, ktoré prijal pri kúpe Cockerillu, a táto operácia, totiž investícia Sogepy, mu poskytuje spôsob, ako to urobiť s čo najmenšími nákladmi, či úplne bez nákladov; pokiaľ ide o Duferco, pravdepodobne by sa mu mohlo vrátiť viac než iba straty zapríčinené tým, že Carsidu zverilo dodávky brám pre svoje podniky v Belgicku, a to vďaka ziskom z predaja konečných produktov. Aj Duferco považuje uvedenú operáciu za spôsob, ako sa vyhnúť oprave vysokej pece v Clabecqu a presunúť výrobu do Charleroi, kde, ako dúfa, budú straty nižšie ako v Clabecqu. Táto operácia ale nepovedie k zisku. Sogepa investuje teda iba kvôli tomu, aby zachránila pracovné miesta.

(35)

Po druhé, Corus sa domnieva, že očakávaná návratnosť investície nie je dostatočná na to, aby ospravedlnila investíciu. Corus vypočítal aktuálnu čistú hodnotu návratnosti, akú môže Sogepa zo svojej investície dosiahnuť. Corus je toho názoru, že aj podľa tých najoptimistickejších predpokladov môže Sogepa dúfať v mieru vnútornej návratnosti (TRI) na úrovni 4,9 %. Je jasné, že táto úroveň je podstatne nižšia než úroveň, ktorú by vyžadoval investor pochádzajúci zo súkromného sektoru. Takmer vo všetkých ďalších predpokladaných prípadoch je návratnosť negatívna.

(36)

Po tretie, Corus sa nazdáva, že nadobudnuté zariadenia boli vysoko nadhodnotené. Táto transakcia v skutočnosti Cockerillu umožňuje opustiť Charleroi bez toho, aby musel platiť poplatky za uzavretie prevádzky. Keďže nemožno očakávať, že zariadenia budú v uvedenom kontexte produkovať akýkoľvek zisk, ich skutočná hodnota je teda nulová. V každom prípade, ak by uvedené zariadenia boli predané na dražbe, výnos z ich predaja by pravdepodobne neprekročil hodnotu, akú by dosiahol, ak by boli predané na železo. Skúsenosť Corusu v danej oblasti ukázala, že hodnota železa pokrýva v najlepšom možnom prípade environmentálne náklady, spojené s úpravou oblasti, kde sa nachádzala prevádzka.

(37)

Po štvrté, Corus sa domnieva, že aj keby ocenenie zariadení zodpovedalo skutočnosti, Sogepa by musela prijať vyššie hospodárske riziko, než je riziko súkromných akcionárov Carsidu, keďže by bola jediným akcionárom, ktorý vkladá do tohto viac než neistého projektu priamy kapitál. Vzhľadom na to, že vklad dvoch súkromných akcionárov je tovarovým vkladom, a to buď priamo alebo preto, lebo ich príspevok je použitý na nákup tovární, patriacich spoločnostiam skupiny, Corus pochybuje o tom, že niektorý súkromný akcionár by bol ochotný ako jediný poskytnúť celú hotovosť, nevyhnutnú vzhľadom na nové potreby spoločnosti.

(38)

Po piate, Corus je toho názoru, že vzhľadom na štrukturálnu presýtenosť v sektore ocele existuje predpoklad, že v prípade verejného podielu v nejakom podniku, činnom v tejto oblasti, bude štát náchylný poskytovať štátnu pomoc.

(39)

Po šieste, podľa Corusu je operácia Carsid uskutočniteľná iba vďaka špeciálnemu programu vyplácania predpenzijných podpôr v Charleroi a Clabecqu. Corus uvádza, že nedodržanie minimálneho zákonom stanoveného dôchodkového veku (58 rokov) si vyžaduje právomocné administratívne rozhodnutie, inak bude Carsid nútený prevziať všetkých robotníkov pracujúcich v Charleroi, alebo ich zamestnávateľ bude musieť znášať všetky náklady, spojené s vyplácaním predpenzijných podpôr. Podľa Corusu je účasť verejných inštitúcií na programe vyplácania predpenzijných podpôr štátnou pomocou.

(40)

Po siedme, Corus je toho názoru, že celková situácia nedovoľuje ospravedlniť investíciu Sogepy. Pri pohľade na minulé výsledky predchádzajúcich zásahov Sogepy by žiaden súkromný investor nepristúpil na ďalšie investície. Súkromný investor, ktorý by bol v pozícii Sogepy, by prerušil všetky vzťahy s podnikmi Duferco/Cockerill a neinvestoval by do Carsidu priamy kapitál.

(41)

Podľa názoru Spojeného Kráľovstva by vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť, hoci aj nezávislá, nerealizuje svoje aktivity na otvorenom trhu, bolo veľmi nepravdepodobné, aby nejaký súkromný investor, usilujúci sa o návratnosť svojej investície, vložil za takýchto podmienok, stanovených pre účasť, do Carsidu nejaké prostriedky.

(42)

V prvom rade, belgickí predstavitelia zdôrazňujú, že valónski predstavitelia už desaťročia uskutočňujú politiku investovania do sektora hutníckeho priemyslu a že z tohto dôvodu nemožno na Sogepu pozerať ako na nezávislého súkromného investora, keďže má podiely v Dufercu Clabecq, Dufercu La Louvière a Arcelore. Belgickí predstavitelia sa nazdávajú, že správanie Sogepy má blízko k správaniu súkromného holdingu alebo súkromnej spoločnosti vlastniacej podniky, ktorá sa zameriava na určitý sektor a je pri tom vedená perspektívou dlhodobejšej návratnosti, pretože svoju investíciu realizuje ako akcionár priemyselného projektu dvoch skupín, v ktorých má svoje podiely (nepriamy zisk) a ktorých rentabilita je zaručená (priamy zisk).

(43)

Ďalej, belgickí predstavitelia popierajú tvrdenie Komisie, podľa ktorého je Sogepa jediným akcionárom, vkladajúcim priamy kapitál, pretože 27. decembra 2001 Duferco Investment navýšilo kapitál Carsidu do výšky 25 miliónov EUR. Ak je pravda, že predaj odpichového otvoru Duferca Clabecq bol dohodnutý ako ďalší tovarový vklad dvoch súkromných partnerov Carsidu, odovzdanie tohto zariadenia bolo ospravedlnené skutočnosťou, že Carsid mal pre skupinu Duferco vyrábať plosky špeciálnych rozmerov, čo si žiadalo kúpu takého odpichového otvoru, aký sa nachádzal v Clabecqu.

(44)

Pokiaľ ide o výšku rizika, aké na seba vzala Sogepa, belgickí predstavitelia sa domnievajú, že zodpovedá výške jej vkladu. Všetci akcionári Carsidu, či už vkladajú zariadenia alebo priamu hotovosť, znášajú podľa belgického práva rovnaké riziko. Komisia nemôže Sogepu nútiť, aby realizovala tovarový vklad, ani nemôže nútiť súkromných investorov, aby prikročili k ďalšiemu navýšeniu hotovostného kapitálu, nehľadiac na to, že vklady, ktoré už realizovali, dosiahli výšku 60 miliónov EUR.

(45)

Pokiaľ ide o hodnotu vložených zariadení, belgickí predstavitelia sú toho názoru, že tieto zariadenia boli predmetom nezávislej expertízy. Pokiaľ ide o vklad Cockerillu Sambre, podľa článku 444 belgického Kódexu spoločností je potrebné stanoviť odhadcu-kontrolóra. Pokiaľ ide o hodnotu zariadení, nakúpených v Dufercu Clabecq, odhliadnuc od faktu, že expertízou stanovenú hodnotu akceptoval aj Arcelor, zakúpenie podobného nového odpichového otvoru, aký sa nachádzal v Dufercu Clabecq, by v súčasnosti stálo 60 miliónov EUR a jeho uvedenie do prevádzky by zabralo 18–24 mesiacov, zatiaľ čo odpichový otvor z Duferca Clabecq bol prepravený a uvedený do chodu v priebehu 12 mesiacov.

(46)

Pokiaľ ide o kompetitívnosť Carsidu, belgickí predstavitelia sa domnievajú, že Carsid má v súčasnosti viacero výhod, napríklad je to redukcia nákladov (11), flexibilita pri prepravovaní výrobkov medzi taviacou a elektrickou prevádzkou umožňujúca jednoduché prispôsobenie sa požiadavkám, vytvorenie regionálneho trhu, ktorý umožňuje uživiť valcovne Duferca a Arceloru. Odhliadnuc od predností prímorských oblastí, ako ich prezentuje Corus, Carsid, nachádzajúci sa v blízkosti svojich priemyselných partnerov, vyrába bramy za cenu […] EUR za tonu, čo je omnoho nižšia suma, než udáva Corus (219 USD).

(47)

Pokiaľ ide o výrobné náklady Carsidu, podľa štúdie CRU International Limited boli náklady v Marcinelle v roku 2000 176,6 USD, čo by znamenalo, že boli iba o 3 % vyššie než európsky priemer a o 4 % nižšie než svetový priemer. Táto štúdia vychádzala z produkcie 1 650 kt, zatiaľ čo súčasná produkcia Carsidu dosahuje 1 800 kt. Zvýšenie výroby, ako aj zlepšenie produktivity vysvetľujú zníženie výrobných nákladov brám, ktoré dnes dosahujú približne […] EUR za tonu, čo je podstatne nižšia suma, než je na dnešnom európskom trhu, kde dosahuje úroveň 225 EUR za tonu (vrátane prepravy).

(48)

Vďaka zásobovaniu ploskami môžu Duferco Clabecq a Duferco La Louvière vyrábať plechy za kompetitívnejšie ceny, ktoré sú na úrovni európskeho priemeru. Použitie bramy od Carsidu povedie k zlepšeniu hrubej marže na približne […] miliónov EUR ročne pre Duferco La Louvière a na približne […] miliónov EUR ročne pre Duferco Clabecq.

(49)

Ďalej, belgickí predstavitelia sa nazdávajú, že sa netreba obávať, že by zariadenia Carsidu neboli naplno využívané, keďže ako Arcelor, tak aj Duferco podpísali dlhodobé zásobovateľské zmluvy, siahajúce až do […]. V zmluvách sa uvádza, že strana, ktorá nevyužíva svoje práva, musí znášať fixné náklady, súvisiace so zariadeniami, na ktoré sa vzťahujú jej práva.

(50)

V súvislosti s rentabilitou investície belgickí predstavitelia v liste zo 7. mája 2002 odhadli návratnosť prostriedkov, vložených do Carsidu, pre obdobie […] priemerne na […] ročne po zdanení ([…] ročne pred zdanením).

(51)

Aby reagovali na výpočet Corusu (pozri bod 35 odôvodnenia tohto rozhodnutia) o čistej aktualizovanej hodnote očakávanej rentability, belgickí predstavitelia použili rovnakú metodológiu ako Corus, avšak s niektorými úpravami, týkajúcimi sa zvlášť zostatkovej hodnoty zariadení Carsidu a predpokladu o pokračujúcom fungovaní podniku. Hodnota TRI Carsidu by tak bola na úrovni […] (12), čo by podľa belgických predstaviteľov bolo pre obdobnú investíciu akceptovateľné (zarátajúc do toho dlhodobú úrokovú mieru 5 %, ktorú je potrebné navýšiť o 3 % kvôli riziku vlastnému pre hutnícky priemysel). Podľa ďalších výpočtov, odovzdaných neskôr, by hodnota TRI Carsidu dosiahla úroveň […], ak budeme brať do úvahy pokračujúce fungovanie továrne aj v termíne po […] (13), prípadne by dosiahla úroveň […], ak by sme vzali do úvahy hypotézu likvidácie podniku (14).

(52)

V každom prípade, belgickí predstavitelia sa nazdávajú, že rentabilitu možno považovať za preukázanú, ak je verejný zásah sprevádzaný významnými súkromnými investíciami, a že Komisia nemôže nahrádzať úsudok investora, ale že by mala na základe prijateľných argumentov dospieť k jednoznačnému záveru, že program financovaný štátom bude pre investora v trhovom hospodárstve akceptovateľný.

(53)

Pokiaľ ide o situáciu v sektore hutníckeho priemyslu, belgickí predstavitelia sa nazdávajú, že hoci je pravdou, že v roku 2001 prechádzal tento sektor pomerne vážnou, okolnosťami spôsobenou krízou, táto kríza je súčasťou cyklu, typického pre hutníctvo, avšak v dôsledku opatrení, prijatých Spojenými štátmi, ceny v Európe a Ázii prudko vzrástli, pričom tento nárast cien sa zdá byť trvalým aj napriek hospodárskej konjunktúre a skôr slabému dopytu. Európsky trh s bramami nie je štrukturálne presýtený. Naopak, Európa je jednoznačným dovozcom brám a táto situácia by sa v nadchádzajúcich rokoch nemala podstatne zmeniť.

(54)

Pokiaľ ide o Duferco Clabecq a Duferco La Louvière, belgickí predstavitelia zdôrazňujú, že minulé výsledky týchto podnikov boli podstatne zasiahnuté vplyvmi, ktoré boli voči nim vonkajšie (trh so základnými surovinami, menný kurz a obchodovanie s výrobkami) a tiež dôsledkami obmedzenia výroby a potreby reštrukturovania; toto všetko znemožnilo uvedeným spoločnostiam, aby dosiahli pôvodne predpokladané obchodné výsledky.

(55)

Nakoniec, ohľadne vyplácania predpenzijných podpôr belgickí predstavitelia zdôrazňujú, že tento program nezahŕňa žiaden presun verejných zdrojov smerom k zamestnávateľovi a že, okrem toho, belgickí predstavitelia nemajú možnosť hodnotiť, kto zo zamestnancov nejakého podniku má mať možnosť čerpať prostriedky z tohto programu, pretože ak pracovník spĺňa zákonom stanovené kritéria, žiadateľský podnik je uznaný za nachádzajúci sa v problematickej situácii alebo v procese reštrukturalizácie a jeho zamestnanci môžu čerpať prostriedky z uvedeného programu.

(56)

Hoci procedúra bola započatá v zmysle Dohody o založení ESUO, vzhľadom na praktickú nemožnosť prijať konečné rozhodnutie pred 23. júlom 2002 (pripomienky Belgicka k pripomienkam tretej strany boli doručené až 17. júna 2002, neskôr boli ešte dodané doplňujúce informácie (pozri bod 4 odôvodnenia tohto rozhodnutia)), Komisia vo svojej správe o niektorých aspektoch pri zaujímaní postojov k otázkam konkurenčnosti, vychádzajúcej z vypršania platnosti Dohody o založení ESUO (15), informovala, že v podobných prípadoch bude vydávať konečné rozhodnutie na základe článku 88 ods. 2 Zmluvy o založení ES (bod 43 správy).

(57)

Každopádne, Komisia na začiatku procedúry vyjadrila pochybnosti ohľadom Belgickom plánovaného opatrenia, keďže vykazovalo známky štátnej pomoci. Ako to zdôrazňoval aj poskytnutý právny názor, upresnenia sudcu Spoločenstva, týkajúce sa pojmu štátnej pomoci, o ktorom hovorí článok 87 Zmluvy o založení ES, sa priamo vzťahujú na uplatňovanie súvisiacich ustanovení Dohody o založení ESUO, keďže s ňou nie sú nezlučiteľné (16).

(58)

V súlade s článkom 87 ods. 1 Zmluvy o ustanovení ES je každá pomoc zo strany štátu alebo využívajúca prostriedky štátu, ktorá znevýhodňuje alebo môže viesť k znevýhodňovaniu konkurencie tým, že uprednostňuje niektoré podniky alebo niektoré výrobky, nezlučiteľná so spoločným trhom, keďže zabraňuje vzájomnému obchodovaniu medzi členskými štátmi.

(59)

Nikto nepopiera, že prostriedky, ktoré vložila Sogepa, sú štátnymi prostriedkami a že na základe svojho určenia Sogepa koná v mene valónskeho regiónu.

(60)

Pokiaľ ide o existenciu indícií, poukazujúcich na štátnu pomoc, treba preukázať, či verejné zdroje, poskytnuté Carsidu, možno skutočne považovať za rizikový vklad kapitálu v súlade s normálnou investičnou praxou v rámci trhového hospodárstva.

(61)

Vzhľadom na to, že investícia dvoch súkromných akcionárov Carsidu bola realizovaná tovarom buď priamo, alebo priamym určením ich podielu na nákup zariadení, pochádzajúcich od podnikov tejto skupiny, Komisia hneď na začiatku procedúry vyjadrila pochybnosti o tom, či by prípadný súkromný akcionár Carsidu akceptoval skutočnosť, že ako jediný vkladá celý svoj podiel v hotovosti, aby sa podnik mohol vyrovnať s novovzniknutými potrebami.

(62)

Komisia v prvom rade zdôrazňuje, že v zmysle belgickej účtovnej legislatívy má kapitálový vklad v podobe materiálnych aktív hodnotu zodpovedajúcu hodnote kapitálového peňažného vkladu. Toto konštatovanie však nemá vplyv na analýzu, ktorú Komisia urobila v súvislosti so započatím procedúry a podľa ktorej Duferco Investment a Usinor na seba nevzali nejaké nové investičné riziká.

(63)

Pokiaľ ide o vklad zo strany Duferca Investment vo výške 25 miliónov EUR, Komisia podčiarkuje, že tento vklad bol bezprostredne prevedený na Duferco Clabecq kvôli zakúpeniu odpichového otvoru (Carsid bude musieť minúť ďalších […] miliónov EUR na jeho prevoz z Clabecqu) a s ním spojených doplnkových zariadení. Hoci z čisto formálneho hľadiska ide o dve rozdielne spoločnosti s rôznymi akcionármi, Komisia je toho názoru, že z hospodárskeho hľadiska sú obe súčasťou skupiny Duferco a že na základe toho táto skupina na seba nevzala žiadne nové investičné riziko. Platí to tým viac, že od 8. augusta 2002 má Duferco Investment 94,09 % kapitálový podiel v Dufercu Clabecq (pozri bod 6 odôvodnenia).

(64)

Čo sa týka vkladu Usinoru, Komisia konštatuje, že najmä vzhľadom na deklarované rozhodnutie zastaviť prevádzku zariadení, dodaných do Carsidu, Usinor na seba nevzal nijaké nové investičné riziko. Naopak, Usinor dostane od Duferca Investment […] miliónov EUR za odstúpenie jednej časti svojho podielu (pozri bod 19 odôvodnenia). Takisto aj podmienky zmluvy o založení Carsidu (pozri najmä bod 26 odôvodnenia) redukujú možnosť, že by Usinor utrpel straty, dokonca aj vtedy, ak by sa tento podnik rozhodol nepoužívať elektrickú prevádzku.

(65)

No vzhľadom na zníženie vkladu Sogepy a zvýšenie vkladu Duferca Investment, aby bolo zachovaných pôvodne stanovených 20 miliónov EUR v hotovosti (pozri bod 15 odôvodnenia), Komisia poznamenáva, že jeden zo súkromných partnerov na seba vzal nové riziko.

(66)

Pokiaľ ide o očakávané vyplatenie kapitálu, vloženého Sogepou, Komisia vo svojom rozhodnutí o započatí procedúry vyjadrila pochybnosti o tom, či je tento vklad v súlade s princípom súkromného investora v trhovom hospodárstve, zvlášť na základe situácie v sektore hutníctva, ako aj na základe situácie podnikov skupiny Duferco, ba aj podnikov Cockerill Sambre.

(67)

Argument belgických predstaviteľov, podľa ktorého rentabilitu možno považovať za preukázanú, ak je verejný zásah sprevádzaný významnými súkromnými investíciami, nie je udržateľný. Na základe dôvodov uvedených v bode 64 odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé, že rozhodnutie Usinoru o podielovom vstupe do Carsidu nie je priamo spojené s rentabilitou Carsidu (naopak, možno dospieť k záveru, že zariadenia vložené do Carsidu neboli pre Usinor dostatočne rentabilné). Usinor sa týmto rozhodnutím okrem iného vyhol aj finančne náročnému sociálnemu plánu.

(68)

Na základe dôvodov uvedených ďalej ani skutočnosť, že skupina Duferco je pripravená znášať riziko vo výške 11 miliónov EUR, vonkoncom neznamená, že by sa dalo povedať, že Sogepa sa správa ako normálny investor v rámci trhového hospodárstva.

(69)

Po prvé, Duferco bude z Carsidu odoberať priamy zisk, ktorý Sogepa nebude odoberať, totiž poplatok z nákupu základných surovín, používaných v integrovanej prevádzke. Z tohto pohľadu je priama rentabilita Duferca vyššia ako rentabilita Sogepy.

(70)

Po druhé, v dôsledku zastupujúceho poplatku a správneho poplatku, ktoré Duferco dostáva od Duferca Clabecq a Duferca La Louvière ([…] z ročného obratu), je nepriama ročná rentabilita investície pre Duferco vyššia než pre Sogepu. Aj keby tieto poplatky boli v súlade s praxou na trhu, ako to tvrdili belgickí predstavitelia (17), Duferco má takto zisk, ktorý Sogepa nemá.

(71)

Čo sa týka vyplácania kapitálu, investovaného do Carsidu, Komisia sa nazdáva, že toto vyplácanie nezodpovedá vyplácaniu, aké by mohol očakávať investor pôsobiaci v normálnych trhových podmienkach. Podľa odhadov Komisie, opierajúcich sa o predpokladaný cash-flow Carsidu, aj keby sme prijali najoptimistickejšiu a najpriaznivejšiu hypotézu vývoja Carsidu (100 % využitie všetkých kapacít, stabilné náklady počnúc […], neprerušené fungovanie aj po […]), hodnota TRI investície je na úrovni […], čo je vzhľadom na riziko hlboko pod minimálnou vyžadovanou mierou a v každom prípade je to hlboko pod úrovňou, akú uvádzajú belgickí predstavitelia pre investície v sektore hutníctva […]. Navyše, vzhľadom na to, že výsledky Carsidu citlivo reagujú podľa vyprodukovaného množstva, ktoré je zasa závislé od situácie na trhu, táto miera bude aj naďalej pod uvedenou úrovňou.

(72)

Miera […], uvedená v bode 71 odôvodnenia, je vyššia než miera, akú vo svojom výpočte v liste zo 7. mája 2002 (pozri bod 50 odôvodnenia) uvádzali belgickí predstavitelia, ktorí použili odlišnú metodológiu. Komisia nemôže akceptovať neskoršie výpočty belgických predstaviteľov (pozri bod 51 odôvodnenia), keďže významne nadhodnocujú konečnú hodnotu investície. Konečné hodnoty, používané belgickými predstaviteľmi a ústiace do hodnôt TRI na úrovni […] sa zakladajú na dvojitom zúčtovaní hodnôt odpisov, krytia a investícií, ako aj zostatkových hodnôt aktív, vrátane skladov; tieto sú už totižto zaúčtované v predpokladaných cash-flow. Ďalej, výpočty belgických predstaviteľov neberú do úvahy skutočnosť, že v prípade likvidácie podniku by zariadenia nemohli byť zhodnotené vo výške […] z pôvodnej účtovnej hodnoty, ako sa domnievajú belgickí predstavitelia. V skutočnosti je to tak, že ak prijmeme hypotézu ďalšieho neprerušeného fungovania, tak konečná hodnota investície sa vo všeobecnosti meria schopnosťou rentability (earning-power) podniku a počíta sa tak, že sa v adekvátnej miere eskontuje posledný predpokladaný cash-flow podniku.

(73)

Pokiaľ ide o to, že Sogepa počíta s nepriamym prospechom z Carsidu pre podniky, ktoré budú používať tam vyrábané bramy, Komisia sa domnieva, že pozícia Sogepy ako menšinového akcionára týchto podnikov nie je dostatočná pre prísľub nového kapitálu.

(74)

Po prvé, miera produkcie Carsidu, ktorú bude využívať Arcelor, predstavuje v rámci celkovej produkcie skupiny Arcelor minimálne percento. V dôsledku tejto skutočnosti by založenie Carsidu malo iba zanedbateľný vplyv na celkovú kompetitívnosť Arceloru, a teda aj na zisk Sogepy.

(75)

Po druhé, čísla uvádzané ohľadom zlepšenia hrubej marže Duferca Clabecq a Duferca La Louvière (pozri bod 48 odôvodnenia) ani zďaleka neboli dosiahnuté. Tieto čísla sa zakladajú na predpoklade maximálneho možného využitia kapacít Duferca Clabecq aj Duferca La Louvière, a tiež Carsidu. Avšak na trhu, ktorý je z celosvetového hľadiska natoľko štrukturálne presýtený ako trh s platňovými produktami, dochádza k maximálnemu využitiu kapacít iba veľmi zriedkavo.

(76)

Ďalej, Sogepa mala v Dufercu Clabecq a v Dufercu La Louvière iba minoritný podiel, pričom oba tieto podniky mali v čase vytvárania Carsidu kumulovanú stratu dosahujúcu úroveň 94 miliónov EUR a vzhľadom na stav na trhu s výrobkami hutníckeho priemyslu (pozri bod 28 odôvodnenia) nemohli dúfať, prinajmenšom v krátkodobom časovom horizonte, v zásadné zlepšenie ich situácie. Komisia podotýka, že Duferco Clabecq bolo na účely belgickej legislatívy, týkajúcej sa predpenzijných podpôr (18), kvalifikované ako podnik nachádzajúci sa v problematickej situácii, respektíve v procese reštrukturalizácie. Za takýchto okolností sa Komisia nazdáva, že minoritný investor, ktorý stratil veľkú časť hodnoty svojej pôvodnej investície bez toho, aby získal podobné výhody, ako majú ostatní partneri, pričom sa to všetko udialo v situácii, keď je dotknutý trh v stave krízy, by rozhodne nepristúpil k ďalším vkladom.

(77)

Vzhľadom na predchádzajúce skutočnosti je Komisia toho názoru, že minoritný investor, pôsobiaci v normálnych trhových podmienkach, by nevložil ďalšie prostriedky do operácie, ktorej náležitá rentabilita nemôže byť vypočítaná a z ktorej by mali najväčší úžitok ostatní partneri. Podiel valónskeho regiónu v Carside za takých podmienok, aké sú uvádzané v tomto rozhodnutí, predstavuje zvýhodňovanie Carsidu. Vzhľadom na skutočnosť, že sektor hutníctva je charakteristický vysoko konkurenčným prostredím a že obchodovanie s výrobkami hutníckeho priemyslu dosahuje vo vnútri Spoločenstva vysoký objem, uvedená pomoc by mohla poškodiť konkurenciu a tiež obchodovanie vo vnútri Spoločenstva. Predstavuje teda štátnu pomoc v zmysle článku 87 zmluvy.

(78)

Na základe porušení, o ktorých hovorí článok 87 ods. 2 zmluvy, táto pomoc nie je zlučiteľná so spoločným trhom, keďže nejde o pomoc sociálneho charakteru poskytovanú individuálnym spotrebiteľom, ani o pomoc určenú na nápravu škôd, spôsobených prírodnými kalamitami alebo inými výnimočnými udalosťami. Takisto ju nemožno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom na základe ustanovení článku 87 ods. 3 písm. b) a d). Rovnako nie je určená na podporu realizácie projektu s celoeurópskym významom alebo na nápravu vážneho poškodenia hospodárstva niektorého členského štátu, ani na podporu kultúry a záchranu kultúrneho dedičstva. Komisia teda musí preskúmať, či je táto pomoc kompatibilná so spoločným trhom a či nespadá medzi porušenia, o ktorých hovorí článok 87 ods. 3 písm. a) a c) zmluvy.

(79)

Carsid, Arcelor, Duferco Clabecq a Duferco La Louvière sú súčasťou sektora hutníctva, ako ho definuje príloha B o multisektorovom začlenení podpôr veľkých investičných projektov s regionálnym významom (19). Podľa bodu 27 regionálne podpory hutníckeho priemyslu nie sú zlučiteľné so spoločným trhom. Nakoľko by belgickí predstavitelia mohli tvrdiť, že ide o pomoc pri reštrukturalizovaní, z bodu 1 správy Komisie, týkajúcej sa poskytovania podpôr na udržanie a reštrukturalizovanie a podpôr pri odstavení podnikov v hutníckom priemysle (20), vyplýva, že poskytovanie podpôr na udržanie a reštrukturalizovanie podnikov v sektore hutníctva nachádzajúcich sa v problematickej situácii, je nezlučiteľné so spoločným trhom.

(80)

Komisia zdôrazňuje, že vypršanie platnosti Dohody o založení ESUO nemá žiaden vplyv na hodnotenie o zlučiteľnosti notifikovaného opatrenia so spoločným trhom, nakoľko právne zmeny, ktoré nastali v dôsledku tohto vypršania (pozri najmä bod 19 správy, citovanej v bode 56 odôvodnenia), nemali vplyv na zákaz poskytovania regionálnych investičných podpôr v sektore hutníctva.

(81)

Komisia preto považuje kapitálový podiel Sogepy v podniku Carsid, a.s., za štátnu pomoc, ktorá je nezlučiteľná so spoločným trhom,

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 47/38

(1)

Rozhodnutie Komisie 2003/828/ES z 25. novembra 2003 o zónach ochrany a pozorovania vo vzťahu ku katarálnej horúčke oviec – modrý jazyk (2) bolo prijaté na základe situácie spôsobenej katarálnou horúčkou oviec prevládajúcou v postihnutých regiónoch v Spoločenstve. Uvedeným rozhodnutím sa vymedzujú zóny ochrany a pozorovania („reštrikčné zóny“), ktoré zodpovedajú osobitným epidemiologickým situáciám a stanovujú podmienky na udelenie výnimky zo zákazu opustiť územie ustanovené v smernici 2000/75/ES, pokiaľ ide o určité presuny zvierat, ich spermy, vajíčok a embryí z týchto zón, ako aj cez ne.

(2)

V rozhodnutí 2003/828/ES, naposledy zmenenom a doplnenom rozhodnutím 2004/898/ES, sa vytvorila reštrikčná zóna („zóna F“), ktorá zodpovedá situácii katarálnej horúčky oviec prevládajúcej v Španielsku a Portugalsku v čase prijatia rozhodnutia 2004/898/ES.

(3)

Portugalsko práve informovalo Komisiu o vypuknutí katarálnej horúčky oviec v concelho (okrese) Idanha-a-Nova.

(4)

Výnimky zo zákazu opustenia územia z reštrikčných zón, tak ako sú ustanovené v rozhodnutí 2003/828/ES, by sa mali uplatniť na postihnuté oblasti v Portugalsku.

(5)

Navyše by sa zóna F mala rozšíriť a vymedziť s cieľom zohľadniť zemepisné, ekologické a epizootické faktory súvisiace s katarálnou horúčkou oviec v postihnutých regiónoch Portugalska.

(6)

Rozhodnutie 2003/828/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(7)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

1.

V článku 3 sa odsek 1 a úvodná veta odseku 2 nahrádzajú takto:

„1.   Vnútroštátna preprava zvierat, ich spermy, vajíčok a embryí z reštrikčnej zóny stanovenej v prílohe I sa vyníma zo zákazu opustenia územia za predpokladu, že príslušné zvieratá, ich sperma, vajíčka a embryá spĺňajú požiadavky ustanovené v prílohe II, alebo, v prípade Španielska, Francúzska, Talianska a Portugalska, sú v súlade s odsekom 2, alebo, v prípade Grécka, sú v súlade s odsekom 3.

2.   V Španielsku, Francúzsku, Taliansku a Portugalsku vyjmú príslušné orgány vnútroštátnu prepravu tak, ako je ustanovené v odseku 1, zo zákazu opustenia územia v prípade, že:“.

2.

Príloha I sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.