15.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

L 44/1

ROKOVACÍ PORIADOK

16. vydanie

júl 2004

Poznámka pre čitateľa:

Pokiaľ nie je uvedené inak, každý odkaz na osobu mužského pohlavia v tomto rokovacom poriadku sa považuje aj za odkaz na osobu ženského pohlavia a naopak.

Výklad rokovacieho poriadku (v súlade s článkom 201) je uvedený kurzívou.

OBSAH

HLAVA I

POSLANCI, ORGÁNY PARLAMENTU A POLITICKÉ SKUPINY

KAPITOLA 1

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Článok 1

Európsky parlament

Článok 2

Nezávislosť mandátu

Článok 3

Preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca

Článok 4

Trvanie poslaneckého mandátu

Článok 5

Výsady a imunity

Článok 6

Zbavenie imunity

Článok 7

Imunitné konanie

Článok 8

Úhrada výdavkov a príspevky

Článok 9

Kódex správania

Článok 10

Vnútorné vyšetrovania vedené Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)

KAPITOLA 2

FUNKCIONĀRI PARLAMENTU

Článok 11

Najstarší poslanec

Článok 12

Navrhovanie kandidátov a všeobecné ustanovenia

Článok 13

Voľba predsedu — otvárací prejav

Článok 14

Voľba podpredsedov

Článok 15

Voľba kvestorov

Článok 16

Funkčné obdobie funkcionárov Parlamentu

Článok 17

Uvoľnené funkcie

Článok 18

Predčasné ukončenie výkonu funkcie

KAPITOLA 3

ORGÁNY PARLAMENTU A ICH PÔSOBNOSŤ

Článok 19

Pôsobnosť predsedu

Článok 20

Pôsobnosť podpredsedov

Článok 21

Zloženie predsedníctva

Článok 22

Pôsobnosť predsedníctva

Článok 23

Zloženie konferencie predsedov

Článok 24

Pôsobnosť konferencie predsedov

Článok 25

Pôsobnosť kvestorov

Článok 26

Konferencia predsedov výborov

Článok 27

Konferencia predsedov delegácií

Článok 28

Informačná povinnosť predsedníctva a konferencie predsedov

KAPITOLA 4

POLITICKÉ SKUPINY

Článok 29

Utváranie politických skupín

Článok 30

Činnosť a postavenie politických skupín

Článok 31

Nezávislí poslanci

Článok 32

Zasadací poriadok

HLAVA II

LEGISLATÍVNE, ROZPOČTOVÉ A INÉ POSTUPY

KAPITOLA 1

LEGISLATÍVNE POSTUPY – VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 33

Legislatívny plán a plán práce Komisie

Článok 34

Preskúmanie súladu so základnými právami, zásadami subsidiarity a proporcionality, princípmi právneho štátu a finančných dopadov

Článok 35

Overovanie právneho základu

Článok 36

Overovanie zlučiteľnosti s finančným výhľadom

Článok 37

Prístup k dokumentom a poskytovanie informácií Parlamentu

Článok 38

Zastúpenie Parlamentu na zasadaniach Rady

Článok 39

Podnet podľa čl. 192 zmluvy o ES

Článok 40

Posudzovanie legislatívnych dokumentov

Článok 41

Konzultácie o podnetoch členských štátov

KAPITOLA 2

POSTUP VO VÝBORE

Článok 42

Legislatívne správy

Článok 43

Zjednodušený postup

Článok 44

Nelegislatívne správy

Článok 45

Iniciatívne správy

Článok 46

Stanoviská výborov

Článok 47

Rozšírená spolupráca výborov

Článok 48

Vypracovanie správ

KAPITOLA 3

PRVÉ ČÍTANIE

Výbory

Článok 49

Zmena návrhu Komisie

Článok 50

Stanoviská Komisie a Rady k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom

Plénum

Článok 51

Záver prvého čítania

Článok 52

Zamietnutie návrhu Komisie

Článok 53

Prijatie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu Komisie

Ďalší postup

Článok 54

Postup po prijatí stanoviska Parlamentu

Článok 55

Opätovné predloženie veci Parlamentu

Článok 56

Zmierovacie konanie podľa spoločného vyhlásenia z roku 1975

KAPITOLA 4

DRUHÉ ČÍTANIE

Výbory

Článok 57

Oznámenie spoločnej pozície Rady

Článok 58

Predĺženie lehôt

Článok 59

Pridelenie veci gestorskému výboru a postup v tomto výbore

Plénum

Článok 60

Záver druhého čítania

Článok 61

Zamietnutie spoločnej pozície Rady

Článok 62

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k spoločnej pozícii Rady

KAPITOLA 5

TRETIE ČÍTANIE

Zmierovacie konanie

Článok 63

Zvolanie Zmierovacieho výboru

Článok 64

Delegácia v Zmierovacom výbore

Plénum

Článok 65

Spoločný text

KAPITOLA 6

SKONČENIE LEGISLATÍVNEHO POSTUPU

Článok 66

Dohoda v prvom čítaní

Článok 67

Dohoda v druhom čítaní

Článok 68

Podpis prijatých aktov

KAPITOLA 7

ROZPOČTOVÉ POSTUPY

Článok 69

Všeobecný rozpočet

Článok 70

Absolutórium Komisii na plnenie rozpočtu

Článok 71

Ďalšie postupy udelenia absolutória

Článok 72

Parlamentná kontrola plnenia rozpočtu

KAPITOLA 8

VNÚTORNÉ ROZPOČTOVÉ POSTUPY

Článok 73

Odhady rozpočtu Parlamentu

Článok 74

Právomoc týkajúca sa výdavkov a ich uhrádzania

KAPITOLA 9

POSTUP SÚHLASU

Článok 75

Postup súhlasu

KAPITOLA 10

ROZŠÍRENÁ SPOLUPRÁCA

Článok 76

Postup v Parlamente

KAPITOLA 11

INÉ POSTUPY

Článok 77

Postup pri vydávaní stanovísk podľa čl. 122 zmluvy o ES

Článok 78

Postupy týkajúce sa sociálneho dialógu

Článok 79

Postup pri preskúmaní dobrovoľných dohôd

Článok 80

Kodifikácia

Článok 81

Vykonávacie ustanovenia

KAPITOLA 12

ZMLUVY A MEDZINÁRODNÉ DOHODY

Článok 82

Zmluvy o pristúpení

Článok 83

Medzinárodné dohody

Článok 84

Postup podľa čl. 300 zmluvy o ES v prípadoch predbežného uplatňovania alebo pozastavenia uplatňovania medzinárodných dohôd alebo zaujatia postoja spoločenstva v orgáne vytvorenom na základe medzinárodnej dohody

KAPITOLA 13

ZASTÚPENIE ÚNIE NAVONOK A SPOLOČNÁ ZAHRANIČNÁ A BEZPEČNOSTNÁ POLITIKA

Článok 85

Menovanie Vysokého splnomocnenca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku

Článok 86

Menovanie osobitných zástupcov pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku

Článok 87

Vyhlásenia Vysokého splnomocnenca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a osobitných zástupcov

Článok 88

Medzinárodné zastúpenie

Článok 89

Konzultácie s Parlamentom a poskytovanie informácií Parlamentu v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky

Článok 90

Odporúčania v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky

Článok 91

Porušovanie ľudských práv

KAPITOLA 14

POLICAJNÁ A SÚDNA SPOLUPRÁCA V TRESTNÝCH VECIACH

Článok 92

Informovanie Parlamentu v oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach

Článok 93

Konzultácia Parlamentu v oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach

Článok 94

Odporúčania v oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach

KAPITOLA 15

PORUŠENIE ZÁKLADNÝCH ZÁSAD ČLENSKÝM ŠTÁTOM

Článok 95

Zistenie porušenia

HLAVA III

TRANSPARENTNOSŤ ČINNOSTI

Článok 96

Transparentnosť činnosti Parlamentu

Článok 97

Prístup verejnosti k dokumentom

HLAVA IV

VZŤAHY S INÝMI ORGÁNMI A INŠTITÚCIAMI

KAPITOLA 1

MENOVANIA

Článok 98

Voľba predsedu Komisie

Článok 99

Voľba Komisie

Článok 100

Návrh na vyslovenie nedôvery Komisii

Článok 101

Menovanie členov Dvora audítorov

Článok 102

Menovanie členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky

KAPITOLA 2

VYHLÁSENIA

Článok 103

Vyhlásenia Komisie, Rady a Európskej rady

Článok 104

Vyhlásenia, ktoré vysvetľujú rozhodnutia Komisie

Článok 105

Vyhlásenia Dvora audítorov

Článok 106

Vyhlásenia Európskej centrálnej banky

Článok 107

Odporúčanie o hlavných smeroch hospodárskych politík

KAPITOLA 3

OTÁZKY PRE RADU, KOMISIU A EURÓPSKU CENTRÁLNU BANKU

Článok 108

Otázky na ústnu odpoveď s rozpravou

Článok 109

Hodina otázok

Článok 110

Otázky na písomnú odpoveď

Článok 111

Otázky na písomnú odpoveď pre Európsku centrálnu banku

KAPITOLA 4

SPRÁVY OSTATNÝCH ORGÁNOV

Článok 112

Výročné správy a iné správy ostatných orgánov

KAPITOLA 5

UZNESENIA A ODPORÚČANIA

Článok 113

Návrhy uznesení

Článok 114

Odporúčania pre Radu

Článok 115

Rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu

Článok 116

Písomné vyhlásenia

Článok 117

Konzultácia s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Článok 118

Konzultácia s Výborom regiónov

Článok 119

Žiadosti adresované európskym agentúram

KAPITOLA 6

MEDZIINŠTITUCIONÁLNE DOHODY

Článok 120

Medziinštitucionálne dohody

KAPITOLA 7

ŽALOBY NA SÚDNOM DVORE

Článok 121

Konanie pred Súdnym dvorom

Článok 122

Následky nečinnosti Rady po schválení spoločnej pozície v rámci postupu spolupráce

HLAVA V

VZŤAHY S NÁRODNÝMI PARLAMENTMI

Článok 123

Výmena informácií, kontakty a vzájomné poskytovanie vybavenia

Článok 124

Konferencia výborov pre európske záležitosti (COSAC)

Článok 125

Konferencia parlamentov

HLAVA VI

ZASADANIA

KAPITOLA 1

ZASADANIA PARLAMENTU

Článok 126

Volebné obdobie, zasadania, schôdze, rokovacie dni

Článok 127

Zvolanie Parlamentu

Článok 128

Miesto rokovaní Parlamentu a schôdzí výborov

Článok 129

Účasť poslancov na rokovaniach

KAPITOLA 2

PROGRAM PRÁCE PARLAMENTU

Článok 130

Návrh programu

Článok 131

Rokovanie v pléne bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a bez rozpravy

Článok 132

Schválenie a zmeny programu

Článok 133

Mimoriadna rozprava

Článok 134

Naliehavý postup

Článok 135

Spoločná rozprava

Článok 136

Lehoty

KAPITOLA 3

VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ PRE PRIEBEH ROKOVANÍ

Článok 137

Prístup do rokovacej sály

Článok 138

Jazyky

Článok 139

Prechodné opatrenia

Článok 140

Doručovanie dokumentov

Článok 141

Udeľovanie slova rečníkom a obsah vystúpení

Článok 142

Pridelenie rečníckeho času

Článok 143

Zoznam rečníkov

Článok 144

Jednominútové vystúpenia

Článok 145

Osobné vyhlásenia

Článok 146

Poriadok v rokovacej sále

Článok 147

Vykázanie poslancov

Článok 148

Rušenie poriadku

KAPITOLA 4

UZNÁŠANIASCHOPNOSŤ A HLASOVANIE

Článok 149

Uznášaniaschopnosť Parlamentu

Článok 150

Predkladanie a prednes pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov

Článok 151

Prípustnosť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov

Článok 152

Postup pri hlasovaní

Článok 153

Rovnosť hlasov

Článok 154

Zásady pri hlasovaní

Článok 155

Poradie hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch

Článok 156

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pléna a ich posudzovanie vo výbore

Článok 157

Hlasovanie po častiach

Článok 158

Hlasovacie právo

Článok 159

Hlasovanie

Článok 160

Hlasovanie podľa mien

Článok 161

Elektronické hlasovanie

Článok 162

Tajné hlasovanie

Článok 163

Vysvetlenia hlasovania

Článok 164

Spory o hlasovaní

KAPITOLA 5

PROCEDURÁLNE NÁVRHY A NÁMIETKY

Článok 165

Procedurálne návrhy

Článok 166

Procedurálne námietky

Článok 167

Námietka neprípustnosti veci

Článok 168

Vrátenie veci výboru

Článok 169

Uzavretie rozpravy

Článok 170

Odloženie rozpravy a hlasovania

Článok 171

Prerušenie alebo skončenie rokovania

KAPITOLA 6

VEREJNÝ ZÁZNAM Z ROKOVANIA

Článok 172

Zápisnica (1)

Článok 173

Doslovný zápis

HLAVA VII

VÝBORY A DELEGÁCIE

KAPITOLA 1

VÝBORY – ZLOŽENIE A PÔSOBNOSŤ

Článok 174

Zriaďovanie stálych výborov

Článok 175

Zriaďovanie dočasných výborov

Článok 176

Vyšetrovacie výbory

Článok 177

Zloženie výborov

Článok 178

Náhradníci

Článok 179

Pôsobnosť výborov

Článok 180

Výbor s pôsobnosťou pre preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca

Článok 181

Podvýbory

Článok 182

Predsedníctvo výboru

KAPITOLA 2

VÝBORY – PRIEBEH ROKOVANÍ

Článok 183

Schôdze výborov

Článok 184

Zápisnice zo schôdzí výborov

Článok 185

Postup vo výbore

Článok 186

Ustanovenia o rokovaní v pléne, ktoré sa vzťahujú na výbory

Článok 187

Hodina otázok vo výbore

KAPITOLA 3

MEDZIPARLAMENTNÉ DELEGÁCIE

Článok 188

Zriaďovanie medziparlamentných delegácií a ich pôsobnosť

Článok 189

Spolupráca s Parlamentným zhromaždením Rady Európy

Článok 190

Spoločné parlamentné výbory

HLAVA VIII

PETÍCIE

Článok 191

Petičné právo

Článok 192

Preskúmanie petícií

Článok 193

Verejný záznam o petíciách

HLAVA IX

OMBUDSMAN

Článok 194

Menovanie ombudsmana

Článok 195

Činnosť ombudsmana

Článok 196

Odvolanie ombudsmana z funkcie

HLAVA X

SEKRETARIÁT PARLAMENTU

Článok 197

Sekretariát

HLAVA XI

PRÁVOMOCI SÚVISIACE S POLITICKÝMI STRANAMI NA EURÓPSKEJ ÚROVNI

Článok 198

Právomoci predsedu

Článok 199

Právomoc predsedníctva

Článok 200

Právomoc gestorského výboru a pléna

HLAVA XII

POUŽITIE ROKOVACIEHO PORIADKU A POSTUP PRI JEHO NOVELIZÁCII

Článok 201

Použitie rokovacieho poriadku

Článok 202

Zmeny rokovacieho poriadku

HLAVA XIII

RÔZNE

Článok 203

Nedokončené záležitosti

Článok 204

Usporiadanie príloh

PRÍLOHA I

Ustanovenia o použití čl. 9 ods. 1 – Transparentnosť a finančné pomery poslancov

PRÍLOHA II

Priebeh hodiny otázok podľa článku 109

PRÍLOHA III

Usmernenia a všeobecné pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať pri výbere záležitostí do programu rozpravy o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu podľa článku 115

PRÍLOHA IV

Vykonávacie postupy na posúdenie všeobecného rozpočtu Európskej únie a dodatkových rozpočtov

PRÍLOHA V

Postup posudzovania a prijímania rozhodnutí o udelení absolutória

PRÍLOHA VI

Pôsobnosť stálych výborov

PRÍLOHA VII

Dôverné a citlivé dokumenty a informácie

PRÍLOHA VIII

Podrobné ustanovenia o výkone vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu

PRÍLOHA IX

Ustanovenia o použití čl. 9 ods. 2 - lobistické skupiny v Európskom parlamente

PRÍLOHA X

Výkon funkcie ombudsmana

PRÍLOHA XI

Predchádzanie podvodom, korupcii a ďalšej protiprávnej činnosti poškodzujúcej záujmy spoločenstiev

PRÍLOHA XII

Uplatnenie vykonávacích právomocí zverených Komisii

PRÍLOHA XIII

Rámcová dohoda o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou

PRÍLOHA XIV

Časový rozvrh legislatívneho plánu a plánu práce Komisie

PRÍLOHA XV

Zoznam dokumentov Parlamentu, ktoré su priamo prístupné cez register

PRÍLOHA XVI

Nariadenie (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom

HLAVA I

POSLANCI, ORGÁNY PARLAMENTU A POLITICKÉ SKUPINY

KAPITOLA 1

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Článok 1

Európsky parlament

1. Európsky parlament je zhromaždenie zvolené na základe zmlúv, Aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných volbách poslancov Európskeho parlamentu a vnútroštátneho zákonodarstva odvodeného zo zmlúv.

2. Zástupcovia zvolení do Európskeho parlamentu sa nazývajú:

„Diputados al Parlamento Europeo“ v španielskom jazyku,

„Poslanci Evropského parlamentu“ v českom jazyku,

„Medlemmer af Europa-Parlamentet“ v dánskom jazyku,

„Mitglieder des Europäischen Parlaments“ v nemeckom jazyku,

„Euroopa Parlamendi liikmed“ v estónskom jazyku,

„Βoυλευτές τoυ Ευρωπαϊκoύ Κoιvoβoυλίoυ“ v gréckom jazyku,

„Members of the European Parliament“ v anglickom jazyku,

„Députés au Parlement européen“ vo francúzskom jazyku,

„Deputati al Parlamento europeo“ v talianskom jazyku,

„Eiropas Parlamenta deputāti“ v lotyšskom jazyku,

„Europos Parlamento nariai“ v litovskom jazyku,

„Európai Parlamenti Képviselők“ v maďarskom jazyku,

„Membru tal-Parlament Ewropew“ v maltskom jazyku,

„Leden van het Europees Parlement“ v holandskom jazyku,

„Posłowie do Parlamentu Europejskiego“ v poľskom jazyku,

„Deputados ao Parlamento europeu“ v portugalskom jazyku,

„Poslanci Európskeho parlamentu“ v slovenskom jazyku,

„Poslanci Evropskega parlamenta“ v slovinskom jazyku,

„Euroopan parlamentin jäsenet“ vo fínskom jazyku,

„Ledamöter av Europaparlamentet“ vo švédskom jazyku.

Článok 2

Nezávislosť mandátu

Poslanci Európskeho parlamentu vykonávajú svoj mandát nezávisle. Nie sú viazaní príkazmi a ich mandát nie je imperatívny.

Článok 3

Preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca

1. Na základe správy príslušného výboru Parlament bezodkladne preskúma osvedčenia o zvolení za poslanca a rozhodne o overení platnosti voľby každého novozvoleného poslanca a tiež o všetkých sporoch, ktoré mu boli postúpené podľa ustanovení aktu z 20. septembra 1976, s výnimkou tých, ktoré sa zakladajú na vnútroštátnych právnych predpisoch upravujúcich volby.

2. Podkladom pre správu výboru je úradné oznámenie každého členského štátu o celkových výsledkoch volieb s menami zvolených kandidátov a prípadných náhradníkov, v poradí podľa výsledkov volieb.

Platnosť voľby poslanca nie je možné overiť, pokiaľ neboli urobené písomné vyhlásenia požadované podľa čl. 7 aktu z 20. septembra 1976 a prílohy I k rokovaciemu poriadku.

Na základe správy výboru môže Parlament kedykoľvek rozhodnúť prípadné spory o platnosti voľby poslanca.

3. V prípade, že je poslanec menovaný v dôsledku odstúpenia kandidátov nachádzajúcich sa na tom istom zozname, výbor zodpovedný za preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca zabezpečí, aby sa tieto odstúpenia uskutočnili v súlade s aktom z 20. septembra 1976 a čl. 4 ods. 3 tohto rokovacieho poriadku.

4. Výbor zabezpečí, aby orgány členských štátov alebo Európskej únie bezodkladne oznámili Európskemu parlamentu každú informáciu, ktorá by mohla ovplyvniť výkon povinností poslanca Európskeho parlamentu alebo poradie náhradníkov, s uvedením dátumu účinnosti, ak ide o menovanie poslanca.

Ak príslušné orgány členských štátov začnú konanie, ktoré by mohlo viesť k zániku mandátu poslanca, predseda ich požiada, aby ho pravidelne informovali o priebehu konania. Predseda pridelí vec príslušnému výboru. Na základe návrhu tohto výboru môže Parlament prijať stanovisko k danej záležitosti.

5. Až do preskúmania osvedčení o zvolení za poslanca alebo do rozhodnutia prípadného sporu sa poslanec zúčastňuje rokovaní Parlamentu a jeho orgánov a požíva všetky práva s tým spojené.

6. Na začiatku každého volebného obdobia Parlamentu predseda vyzve príslušné orgány členských štátov, aby poskytli Parlamentu všetky informácie týkajúce sa uplatňovania tohto článku.

Článok 4

Trvanie poslaneckého mandátu

1. Poslanecký mandát vzniká a zaniká v súlade s ustanoveniami aktu z 20. septembra 1976. Zaniká tiež smrťou poslanca alebo vzdaním sa mandátu.

2. Mandát každého poslanca trvá až do otvorenia prvej schôdze Parlamentu po voľbách.

3. Poslanec, ktorý sa vzdáva mandátu, oznámi túto skutočnosť predsedovi. Zároveň uvedie dátum, kedy vzdanie sa mandátu nadobúda účinnosť, a ktorý nesmie byť neskôr ako tri mesiace po oznámení. Toto oznámenie má formu úradného záznamu spísaného v prítomnosti generálneho tajomníka alebo jeho zástupcu, overeného ich podpismi a podpisom dotknutého poslanca. Záznam sa okamžite predloží príslušnému výboru, ktorý ho zaradí do programu prvej schôdze nasledujúcej po predložení.

Ak podľa príslušného výboru nie je vzdanie sa mandátu v súlade s aktom z 20. septembra 1976, informuje v tomto zmysle Parlament, ktorý môže rozhodnúť, či potvrdí uvoľnenie mandátu alebo nie.

V opačnom prípade sa uvoľnenie mandátu potvrdí s účinnosťou od dátumu uvedeného poslancom v úradnom zázname. Parlament o tejto veci nehlasuje.

Pre určité mimoriadné prípady sa zaviedol zjednodušený postup, najmä ak sa v čase medzi dátumom účinnosti vzdania sa mandátu a prvou schôdzou príslušného výboru koná jedna alebo viac schôdzí Parlamentu, a vzhľadom na to, že sa uvoľnenie mandátu nebolo potvrdené, politická skupina, ku ktorej patrí odstupujúci poslanec, nie je schopná počas týchto schôdzí získať náhradníka. Podľa tohto postupu má spravodajca príslušného výboru poverený týmito prípadmi právomoc ihneď preskúmať všetky riadne oznámené vzdania sa mandátu a v prípade, že by akékoľvek zdržanie pri posudzovaní oznámenia mohlo mať negatívne následky, postúpi vec predsedovi výboru so žiadosťou, aby podľa odseku 3:

—	v mene výboru informoval predsedu Parlamentu, že sa môže potvrdiť uvoľnenie mandátu;

—	alebo zvolal mimoriadnu schôdzu výboru na preskúmanie konkrétnych problémov, ktoré zistil spravodajca.

4. Nezlučiteľnosť funkcií, ktorá vyplýva z vnútroštátnej legislatívy, sa oznámi Parlamentu, ktorý ju vezme na vedomie.

Ak príslušné orgány členských štátov alebo únie alebo dotknutý poslanec oznámia predsedovi, že bol menovaný do funkcie, ktorá je nezlučiteľná s výkonom mandátu poslanca Európskeho parlamentu, predseda o tom informuje Parlament, ktorý potvrdí uvoľnenie mandátu.

5. Orgány členských štátov alebo únie informujú predsedu o každom zamýšľanom poverení poslanca. Predseda pridelí príslušnému výboru otázku zlučiteľnosti navrhovaného poverenia s aktom z 20. septembra 1976. Predseda informuje Parlament, poslanca a príslušné orgány o záveroch prijatých výborom.

6. Za deň zániku mandátu poslanca a deň, kedy nadobúda účinnosť uvoľnenie mandátu, sa považuje:

—	v prípade vzdania sa mandátu deň, keď Parlament potvrdí uvoľnenie mandátu v súlade s oznámením o vzdaní sa mandátu;

—	v prípade menovania do funkcie nezlučiteľnej s mandátom poslanca Európskeho parlamentu podľa vnútroštátneho volebného práva alebo podľa čl. 7 Aktu z 20. septembra 1976 deň oznámený príslušnými orgánmi členských štátov, únie alebo dotknutým poslancom.

7. Keď Parlament potvrdí uvoľnenie mandátu, informuje o tom dotknutý členský štát.

8. Každý spor týkajúci sa platnosti voľby poslanca, ktorého osvedčenia o zvolení za poslanca už boli preskúmané, sa pridelí príslušnému výboru, ktorý o veci bezodkladne, najneskôr do začiatku nasledujúcej schôdze, podá správu Parlamentu.

9. Parlament si vyhradzuje právo vyhlásiť preskúmavaný mandát za neplatný alebo nepotvrdiť uvoľnenie mandátu, ak sa zdá, že prijatie alebo zánik mandátu sa zakladajú na vecných nepresnostiach alebo neplatnom súhlase.

Článok 5

Výsady a imunity

1. Poslanci požívajú výsady a imunity v súlade s Protokolom o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev.

2. Preukazy umožňujúce poslancom slobodný pohyb v členských štátoch im vystaví predseda Európskeho parlamentu, akonáhle je mu oznámené ich zvolenie.

3. Poslanci sú oprávnení nahliadať do všetkých spisov Parlamentu a výborov, okrem osobných spisov a účtov, do ktorých môžu nazerať iba poslanci, ktorých sa týkajú. Výnimky z tohto pravidla o zaobchádzaní s dokumentmi, ku ktorým môže byť prístup verejnosti zamietnutý podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (2) o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, sú uvedené v prílohe VII tohto rokovacieho poriadku.

Článok 6

Zbavenie imunity

1. Pri výkone svojich právomocí týkajúcich sa výsad a imunít sa Parlament predovšetkým usiluje o zachovanie svojej integrity ako demokratického zákonodarného zhromaždenia a o zabezpečenie nezávislosti poslancov pri výkone ich povinností.

2. Každá žiadosť o zbavenie poslanca imunity predložená predsedovi príslušným orgánom členského štátu sa oznámi v pléne a pridelí príslušnému výboru.

3. Každá žiadosť poslanca alebo bývalého poslanca o ochranu imunity predložená predsedovi sa oznámi v pléne a pridelí príslušnému výboru.

Poslanec alebo bývalý poslanec môže byť zastúpený iným poslancom. Žiadosť nemôže byť predložená iným poslancom bez súhlasu dotknutého poslanca.

4. V naliehavom prípade, ak je poslanec zadržaný alebo je jeho sloboda pohybu obmedzená v zjavnom rozpore s jeho výsadami a imunitami, môže sa predseda po predchádzajúcej porade s predsedom a spravodajcom príslušného výboru ujať iniciatívy o potvrdenie výsad a imunít poslanca. Predseda o tejto iniciatíve informuje Parlament.

Článok 7

Imunitné konanie

1. Príslušný výbor bezodkladne a v poradí, v ktorom boli predložené, preskúma žiadosti o zbavenie imunity alebo žiadosti o ochranu imunity a výsad.

2. Príslušný výbor pripraví návrh rozhodnutia, v ktorom iba odporučí prijatie alebo zamietnutie žiadosti o zbavenie imunity alebo ochranu imunity a výsad.

3. Výbor môže požiadať príslušný orgán o poskytnutie všetkých informácií a vysvetlení, ktoré výbor považuje za potrebné na zaujatie stanoviska k zbaveniu alebo ochrane imunity. Dotknutému poslancovi sa poskytne možnosť byť vypočutý; môže predložiť všetky dokumenty a iné písomné dôkazy, ktoré považuje za dôležité. Môže sa nechať zastupovať iným poslancom.

4. Ak je žiadosť o zbavenie imunity založená na viacerých dôvodoch, každý z nich môže byť predmetom samostatného rozhodnutia.V správe výboru môže byť vo výnimočných prípadoch navrhnuté, aby sa zbavenie imunity výhradne vzťahovalo na trestné konanie a aby bol poslanec až do vynesenia konečného rozsudku chránený pred každou formou zadržania, vyšetrovacej väzby alebo iným opatrením, ktoré by mu bránilo vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho mandátu.

5. Ak má poslanec vypovedať ako svedok alebo znalec, nie je potrebné žiadať o zbavenie imunity za predpokladu, že:

—	poslanec nie je povinný vypovedať v deň alebo v čase, ktorý mu bráni alebo sťažuje výkon jeho poslaneckých povinností, prípadne, ak môže poskytnúť výpoveď písomne alebo inou formou, ktorá mu nesťažuje plnenie si poslaneckých povinností;

—	poslanec nie je povinný svedčiť ohľadne dôverných informácií, ktoré získal pri výkone svojho mandátu a ktorých zverejnenie nepovažuje za vhodné.

6. V prípadoch týkajúcich sa ochrany imunity a výsad príslušný výbor upresní, či ide o administratívne alebo iné obmedzenia voľného pohybu poslancov cestujúcich z miesta alebo na miesto rokovaní Parlamentu alebo o vyjadrenie názoru alebo hlasovanie pri výkone poslaneckého mandátu, prípadne, či sa na okolnosti vzťahuje čl. 10 protokolu o výsadách a imunitách, a teda nepodliehajú vnútroštátnemu právu. Výbor pripraví návrh, ktorým vyzve príslušný orgán, aby vyvodil potrebné závery.

7. Výbor môže predložiť odôvodnené stanovisko týkajúce sa príslušnosti daného orgánu a prípustnosti žiadosti, ale za žiadnych okolností sa nevyslovuje o vine či nevine poslanca alebo o tom, či názory a činy pripisované poslancovi sú dôvodom na trestné stíhanie, a to ani v prípade, že výbor pri posudzovaní žiadosti nadobudol podrobnú znalosť okolností prípadu.

8. Správa výboru sa zaradí na začiatok programu prvého rokovania nasledujúceho po jej predložení.K návrhu (návrhom) rozhodnutia nemôže byť predložený žiadny pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh.

Rozprava sa obmedzí na dôvody za a proti každému návrhu na zbavenie či ponechanie imunity alebo na ochranu imunity či výsady.

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 145, poslanec, o ktorého výsady alebo imunity ide, nemôže vystúpiť v rozprave.

Návrh (návrhy) rozhodnutia obsiahnuté v správe sa zaradia do prvého hlasovania nasledujúceho po rozprave.

Po tom, ako Parlament preskúmal záležitosť, hlasuje osobitne o každom návrhu uvedenom v správe. Ak je niektorý návrh zamietnutý, za prijaté sa považuje rozhodnutie opačného významu.

9. Predseda ihneď oznámi rozhodnutie Parlamentu dotknutému poslancovi a príslušnému orgánu členského štátu so žiadosťou, aby bol informovaný o vývoji konania a prípadných súdnych rozhodnutiach, ktoré z neho vzídu. Keď predseda takéto informácie získa, odovzdá ich Parlamentu spôsobom, ktorý uzná za najvhodnejší, ak je to potrebné, po porade s príslušným výborom.

10. Keď predseda využije právomoc zverenú mu čl. 6 ods. 4, príslušný výbor vezme na vedomie iniciatívu predsedu na svojej nasledujúcej schôdzi. Ak to výbor považuje za potrebné, môže vypracovať správu a predložiť ju Parlamentu.

11. Výbor prerokúva tieto záležitosti a zaobchádza s prijatými dokumentmi s čo najväčším utajením.

12. Výbor po porade s členskými štátmi môže zostaviť pomocný zoznam orgánov členských štátov, ktoré sú oprávnené predložiť žiadosť o zbavenie poslanca imunity.

13. Všetky otázky týkajúce sa rozsahu výsad a imunít poslancov predložené oprávneným orgánom sa preskúmajú v súlade s horeuvedenými ustanoveniami.

Článok 8

Úhrada výdavkov a príspevky

Predsedníctvo stanoví predpisy upravujúce úhradu výdavkov a príspevky pre poslancov.

Článok 9

Kódex správania

1. Parlament môže prijať kódex správania poslancov. Kódex sa prijme podľa čl. 202 ods. 2 a a bude tvoriť prílohu k rokovaciemu poriadku (3).

Kódex nesmie žiadnym spôsobom poškodiť alebo obmedziť poslanca pri výkone jeho mandátu alebo súvisiacej politickej či inej činnosti.

2. Kvestori zodpovedajú za vystavenie preukazu na meno, s platnosťou najviac jeden rok, osobám, ktoré chcú pravidelne vstupovať do priestorov Parlamentu s cieľom poskytovať poslancom informácie súvisiace s výkonom poslaneckého mandátu, a to v ich vlastnom záujme alebo v záujme tretej strany.

Tieto osoby musia:

—	dodržiavať kódex správania uverejnený v prílohe rokovacieho poriadku (4);

—	zapísať sa do registra vedeného kvestormi.

Tento register je na požiadanie prístupný verejnosti na všetkých pracoviskách Parlamentu a v jeho informačných kanceláriách v členských štátoch v podobe, ktorú stanovia kvestori.

Ustanovenia upravujúce použitie tohto odseku sú uvedené v prílohe k rokovaciemu poriadku (5).

3. Kódex správania a práva a výsady bývalých poslancov upraví predsedníctvo rozhodnutím, pričom nesmie zaviesť rozdielne zaobchádzanie s bývalými poslancami.

Článok 10

Vnútorné vyšetrovania vedené Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)

Spoločné pravidlá stanovené medziinštitucionálnou dohodou z 25. mája 1999 o vnútorných vyšetrovaniach vedených Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) , ktoré zahŕňajú opatrenia potrebné pre hladký priebeh vyšetrovaní vedených úradom, platia v Parlamente v súlade s rozhodnutím Parlamentu, ktoré tvorí prílohu k rokovaciemu poriadku (6).

KAPITOLA 2

FUNKCIONÁRI PARLAMENTU

Článok 11

Najstarší poslanec

1. Rokovaniu podľa čl. 127 ods. 2 a každému inému rokovaniu, ktoré sa koná z dôvodu voľby predsedu a predsedníctva, predsedá až do zvolenia nového predsedu najstarší poslanec.

2. Počas predsedníctva najstaršieho poslanca sa rokuje len o záležitostiach, ktoré sa týkajú voľby predsedu alebo preskúmania osvedčení o zvolení za poslanca.

Ak sa počas predsedníctva najstaršieho poslanca nastolí otázka týkajúca sa preskúmania osvedčení o zvolení za poslanca, pridelí ju najstarší poslanec výboru, v ktorého pôsobnosti je preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca.

Článok 12

Navrhovanie kandidátov a všeobecné ustanovenia

1. Predseda, podpredsedovia a kvestori sú volení v tajnom hlasovaní v súlade s článkom 162. Návrhy kandidátov sa predkladajú len s ich súhlasom. Návrhy kandidátov môže predložiť iba politická skupina alebo najmenej tridsaťsedem poslancov. Ak počet kandidátov neprevyšuje počet funkcií, ktoré sa majú obsadiť, môžu byť kandidáti zvolení aklamáciou.

2. Pri voľbách predsedu, podpredsedov a kvestorov by sa mala zohľadniť potreba celkového spravodlivého zastúpenia jednotlivých členských štátov a politických názorov.

Článok 13

Voľba predsedu – otvárací prejav

1. Predseda sa volí ako prvý. Návrhy kandidátov sa pred každým kolom hlasovania predkladajú najstaršiemu poslancovi, ktorý ich oznámi Parlamentu. Ak ani po troch kolách hlasovania žiadny kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov, obmedzí sa štvrté kolo na tých dvoch poslancov, ktorí získali najväčší počet hlasov v treťom kole. V prípade rovnosti hlasov je za zvoleného vyhlásený starší kandidát.

2. Ihneď po zvolení predsedu uvoľní najstarší poslanec predsednícke kreslo. Iba zvolený predseda môže predniesť otvárací prejav.

Článok 14

Voľba podpredsedov

1. Po zvolení predsedu sa volia podpredsedovia, a to za použitia jedného hlasovacieho lístka. Z kandidátov, ktorí v prvom kole volieb získajú nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov, je najviac štrnásť kandidátov vyhlásených za zvolených v poradí podľa počtu získaných hlasov. Ak je počet zvolených kandidátov nižší ako počet funkcií, ktoré sa majú obsadiť, uskutoční sa na obsadenie zostávajúcich miest druhé kolo volieb za rovnakých podmienok. Ak je potrebné vykonať tretie kolo volieb, postačí na obsadenie zostávajúcich funkcií relatívna väčšina. V prípade rovnosti hlasov je za zvoleného vyhlásený starší kandidát.

Aj keď sa tento článok na rozdiel od čl. 13 ods. 1 výslovne nezmieňuje o nových návrhov kandidátov medzi jednotlivými kolami voľby podpredsedov, takáto možnosť sa pripúšťa, keďže Parlament ako suverénny orgán musí mať možnosť zvážiť každý možný návrh kandidáta, najmä preto, že absencia takejto možnosti by mohla zabrániť plynulému priebehu volieb.

2. S výnimkou ustanovení čl. 17 ods. 1 sa prednostné poradie podpredsedov určí podľa poradia, v akom boli zvolení, a v prípade rovnosti hlasov podľa veku.

Ak sa voľba neuskutočnila tajným hlasovaním, prednostné poradie podpredsedov sa určí podľa poradia, v akom predseda prečíta ich mená v pléne.

Článok 15

Voľba kvestorov

Po voľbe podpredsedov zvolí Parlament piatich kvestorov.

Pri voľbe kvestorov sa použije rovnaký postup ako pri voľbe podpredsedov.

Článok 16

Funkčné obdobie funkcionárov Parlamentu

1. Funkčné obdobie predsedu, podpredsedov a kvestorov je dva a pol roka.

Ak poslanec zmení politickú skupinu, ponechá si až do konca svojho funkčného obdobia funkciu, ktorú zastáva v predsedníctve alebo v kolégiu kvestorov.

2. Ak sa uvoľní niektorá z týchto funkcií pred uplynutím funkčného obdobia, zvolený poslanec vykonáva funkciu iba do konca funkčného obdobia svojho predchodcu.

Článok 17

Uvoľnené funkcie

1. Ak je potrebné nahradiť predsedu, podpredsedu alebo kvestora, jeho nástupca sa zvolí v súlade s prechádzajúcimi ustanoveniami.

Novozvolený podpredseda zaujme miesto svojho predchodcu podľa jeho prednostného poradia.

2. Ak sa uvoľní funkcia predsedu, vykonáva funkciu predsedu až do zvolenia nového predsedu prvý podpredseda.

Článok 18

Predčasné ukončenie výkonu funkcie

Konferencia predsedov môže na základe rozhodnutia prijatého trojpätinovou väčšinou odovzdaných hlasov, ktorá predstavuje najmenej tri politické skupiny, navrhnúť v pléne zbaviť funkcie predsedu, podpredsedu, kvestora, predsedu alebo podpredsedu výboru, predsedu alebo podpredsedu medziparlamentnej delegácie alebo iného funkcionára voleného v rámci Parlamentu, ak sa podľa jej názoru dotknutý poslanec dopustil závažného porušenia svojich povinností. Na prijatie tohto návrhu v pléne je potrebný súhlas dvojtretinovej väčšiny odovzdaných hlasov, ktoré predstavujú väčšinu všetkých poslancov.

KAPITOLA 3

ORGÁNY PARLAMENTU A ICH PÔSOBNOSŤ

Článok 19

Pôsobnosť predsedu

1. Predseda riadi všetky činnosti Parlamentu a jeho orgánov v súlade s podmienkami stanovenými týmto rokovacím poriadkom. Má všetky právomoci potrebné na to, aby predsedal rokovaniam Parlamentu a zabezpečil ich riadny priebeh.

Tieto právomoci zahŕňajú právomoc zaradiť texty na hlasovanie v inom poradí, ako bolo určené v dokumente, o ktorom sa má hlasovať. Podobne ako podľa čl. 155 ods. 7 môže predseda najprv požiadať plénum o súhlas.

2. Predseda otvára, prerušuje a ukončuje rokovania, rozhoduje o prípustnosti pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o otázkach pre Radu a Komisiu a o súlade správ s týmto rokovacím poriadkom. Predseda tiež zabezpečuje dodržiavanie rokovacieho poriadku, zachovanie poriadku v rokovacej sále, udeľuje slovo, ukončuje rozpravu, predkladá veci na hlasovanie, oznamuje výsledky hlasovania a prideľuje výborom všetky oznámenia, ktoré sa ich týkajú.

3. Predseda môže vystúpiť v rozprave iba s cieľom zhrnúť rozpravu alebo napomenúť rečníka. Ak sa chce sám zúčastniť rozpravy, musí uvoľniť predsednícke kreslo, a to až do ukončenia rozpravy.

4. Predseda zastupuje Parlament v medzinárodných vzťahoch, pri slávnostných príležitostiach a v administratívnych, právnych a finančných záležitostiach. Predseda môže tieto právomoci delegovať.

Článok 20

Pôsobnosť podpredsedov

1. Ak je predseda neprítomný alebo nespôsobilý vykonávať funkciu, alebo ak sa chce zúčastniť rozpravy v súlade s čl. 19 ods. 3, zastúpi ho jeden z podpredsedov v súlade s čl. 14 ods. 2.

2. Podpredsedovia tiež vykonávajú pôsobnosť podľa čl. 22, čl. 24 ods. 3 a čl. 64 ods. 3.

3. Predseda môže svoju pôsobnosť, napríklad zastupovanie Parlamentu na niektorých slávnostiach alebo aktoch, delegovať na podpredsedov. Predseda najmä môže určiť podpredsedu, ktorý sa má ujať jeho úloh podľa čl. 109 ods. 3 a čl. 110 ods. 2.

Článok 21

Zloženie predsedníctva

1. Predsedníctvo sa skladá z predsedu a štrnástich podpredsedov Parlamentu.

2. Kvestori sú členmi predsedníctva s poradným hlasom.

3. Ak sa hlasovanie v predsedníctve skončí rovnosťou hlasov, rozhoduje hlas predsedu.

Článok 22

Pôsobnosť predsedníctva

1. Predsedníctvo vykonáva pôsobnosť, ktorá mu vyplýva z rokovacieho poriadku.

2. Predsedníctvo rozhoduje o finančných, organizačných a administratívnych záležitostiach týkajúcich sa poslancov, vnútornej organizácie Parlamentu, jeho sekretariátu a orgánov.

3. Predsedníctvo rozhoduje o záležitostiach, ktoré sa týkajú priebehu rokovaní.

4. Predsedníctvo prijíma predpisy podľa článku 31, ktoré sa týkajú nezávislých poslancov.

5. Predsedníctvo rozhoduje o organizačnej štruktúre sekretariátu a prijíma predpisy, ktoré sa týkajú administratívnych a finančných pomerov úradníkov a iných zamestnancov.

6. Predsedníctvo zostavuje predbežný návrh odhadu rozpočtu Parlamentu.

7. Predsedníctvo vydáva usmernenia pre kvestorov podľa článku 25.

8. Do pôsobnosti predsedníctva patrí udeľovanie povolení na konanie schôdzí výborov mimo obvyklých rokovacích miest, ako aj na vypočutia a na študijné a informačné služobné cesty spravodajcov.

Ak sa na konanie takejto schôdze udelí povolenie, stanovia sa jazykové opatrenia podľa úradných jazykov, ktoré používajú a vyžadujú členovia a náhradníci dotknutého výboru.

Rovnako sa postupuje v prípade delegácií, okrem prípadov, keď sa členovia a náhradníci dohodnú inak.

9. Predsedníctvo menuje generálneho tajomníka podľa článku 197.

10. Predsedníctvo prijíma predpisy na vykonanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2004/2003 o pravidlách upravujúcich politické strany na európskej úrovni a ich financovanie (7) a pri jeho vykonaní sa ujme úloh, ktoré mu vyplývajú z rokovacieho poriadku Parlamentu.

11. Predseda a/alebo predsedníctvo môže poveriť jedného alebo viacerých členov predsedníctva všeobecnými alebo konkrétnymi úlohami, ktoré patria do pôsobnosti predsedu a/alebo predsedníctva. Zároveň sa stanoví spôsob a prostriedky plnenia týchto úloh.

12. Po zvolení nového Parlamentu zostáva odstupujúce predsedníctvo vo funkcii až do prvého rokovania nového Parlamentu.

Článok 23

Zloženie konferencie predsedov

1. Konferencia predsedov sa skladá z predsedu Parlamentu a predsedov politických skupín. Predseda politickej skupiny sa môže nechať zastupovať iným členom svojej skupiny.

2. Nezávislí poslanci spomedzi seba určia dvoch poslancov, ktorí sa zúčastňujú na schôdzach konferencie predsedov, avšak bez hlasovacieho práva.

3. Konferencia predsedov sa snaží dosiahnuť konsenzus v záležitostiach, ktoré sú jej pridelené.

Ak nie je možné dosiahnuť konsenzus, o záležitosti sa hlasuje, pričom váha hlasu závisí od počtu poslancov v jednotlivých politických skupinách.

Článok 24

Pôsobnosť konferencie predsedov

1. Konferencia predsedov vykonáva pôsobnosť, ktorá jej vyplýva z rokovacieho poriadku.

2. Konferencia predsedov prijíma rozhodnutia o organizácii práce Parlamentu a o otázkach týkajúcich sa legislatívneho plánu.

3. Do pôsobnosti konferencie predsedov patria záležitosti, ktoré sa týkajú vzťahov s ostatnými orgánmi a inštitúciami Európskej únie a s národnými parlamentmi členských štátov. Predsedníctvo menuje dvoch podpredsedov, ktorí sú poverení realizáciou úloh v oblasti vzťahov s národnými parlamentmi. Podpredsedovia pravidelne informujú konferenciu predsedov o svojej činnosti v tejto oblasti.

4. Do pôsobnosti konferencie predsedov patria záležitosti, ktoré sa týkajú vzťahov s nečlenskými štátmi a s inštitúciami a organizáciami mimo Európskej únie.

5. Konferencia predsedov zostavuje návrh programu schôdze Parlamentu.

6. Do pôsobnosti konferencie predsedov patrí zloženie a pôsobnosť výborov, vyšetrovacích výborov a spoločných parlamentných výborov, stálych delegácií a delegácií zriadených ad hoc.

7. Konferencia predsedov rozhoduje o zasadacom poriadku v rokovacej sále podľa článku 32.

8. Do pôsobnosti konferencie predsedov patrí udeľovanie povolení na vypracovanie iniciatívnych správ.

9. Konferencia predsedov predkladá predsedníctvu návrhy, ktoré sa týkajú administratívnych a rozpočtových záležitostí politických skupín.

Článok 25

Pôsobnosť kvestorov

V súlade s usmerneniami predsedníctva kvestori zodpovedajú za administratívne a finančné záležitosti, ktoré sa priamo týkajú poslancov.

Článok 26

Konferencia predsedov výborov

1. Konferencia predsedov výborov sa skladá z predsedov všetkých stálych a dočasných výborov. Konferencia si volí svojho predsedu.

2. Konferencia predsedov výborov môže dávať konferencii predsedov odporúčania ohľadne práce výborov a zostavovania programu schôdze Parlamentu.

3. Predsedníctvo a konferencia predsedov môžu poveriť konferenciu predsedov výborov výkonom niektorých úloh.

Článok 27

Konferencia predsedov delegácií

1. Konferencia predsedov delegácií sa skladá z predsedov všetkých stálych medziparlamentných delegácií. Konferencia si volí svojho predsedu.

2. Konferencia predsedov delegácií môže dávať konferencii predsedov odporúčania ohľadne práce delegácií.

3. Predsedníctvo a konferencia predsedov môžu poveriť konferenciu predsedov delegácií výkonom niektorých úloh.

Článok 28

Informačná povinnosť predsedníctva a konferencie predsedov

1. Zápisnice predsedníctva a konferencie predsedov sa preložia do úradných jazykov, vytlačia a doručia všetkým poslancom a zároveň sa sprístupnia verejnosti. Vo výnimočných prípadoch môže predsedníctvo alebo konferencia predsedov o niektorých bodoch zápisnice rozhodnúť inak, a to z dôvodu zachovania tajomstva podľa čl. 4 ods. 1 až 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001.

2. Každý poslanec môže vzniesť otázky týkajúce sa práce predsedníctva, konferencie predsedov a kvestorov. Otázky sa predkladajú predsedovi v písomnej forme a uverejňujú sa spolu s odpoveďami v informačnom bulletine Parlamentu do tridsiatich dní od ich predloženia.

KAPITOLA 4

POLITICKÉ SKUPINY

Článok 29

Utváranie politických skupín

1. Poslanci sa môžu združovať do skupín podľa svojej politickej príslušnosti.

Parlament zvyčajne neposudzuje politickú príslušnosť členov skupiny. Utvorením skupiny podľa tohto článku poslanci združení v tejto skupine potvrdzujú, že majú politickú príslušnosť. Iba v prípade, ak konkrétni poslanci popierajú svoju politickú príslušnosť, je potrebné, aby Parlament posúdil, či bola skupina utvorená v súlade s rokovacím poriadkom.

2. Politickú skupinu musia tvoriť poslanci, ktorí boli zvolení aspoň v jednej pätine členských štátov. Minimálny počet poslancov potrebný na utvorenie politickej skupiny je devätnásť.

3. Poslanec môže byť členom najviac jednej politickej skupiny.

4. Utvorenie politickej skupiny je potrebné oznámiť predsedovi písomným vyhlásením. Toto vyhlásenie musí obsahovať názov skupiny, mená jej členov a zloženie predsedníctva.

5. Vyhlásenie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 30

Činnosť a postavenie politických skupín

1. Politické skupiny vykonávajú svoju pôsobnosť ako súčasť činnosti únie a to vrátane úloh, ktoré im vyplývajú z rokovacieho poriadku. V súlade s organizačnou štruktúrou sekretariátu sa politickým skupinám poskytne sekretariát, administratívne vybavenie a príspevky vyhradené na tento účel v rozpočte Parlamentu.

2. Predsedníctvo stanoví pravidlá upravujúce poskytovanie a využívanie týchto príspevkov a vybavenia a dohľad nad nimi, ako aj pravidlá týkajúce sa delegovania príslušných právomocí na plnenie rozpočtu.

3. Pravidlá stanovia aj administratívne a finančné následky pre prípad rozpustenia politickej skupiny.

Článok 31

Nezávislí poslanci

1. Poslancom, ktorí nie sú členmi politickej skupiny, sa poskytne k dispozícii sekretariát. Podrobné opatrenia prijme predsedníctvo na návrh generálneho tajomníka.

2. Predsedníctvo tiež rozhodne o postavení a právach týchto poslancov v Parlamente.

3. Predsedníctvo tiež stanoví pravidlá týkajúce sa poskytovania, čerpania a auditu príspevkov, ktoré sú v rozpočte Parlamentu určené na pokrytie asistentského príspevku a výdavkov na kanceláriu a administratívne vybavenie nezávislých poslancov.

Článok 32

Zasadací poriadok

O pridelení miest v rokovacej sále politickým skupinám, nezávislým poslancom a orgánom Európskej únie rozhoduje konferencia predsedov.

HLAVA II

LEGISLATÍVNE, ROZPOČTOVÉ A INÉ POSTUPY

KAPITOLA 1

LEGISLATÍVNE POSTUPY – VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 33

Legislatívny plán a plán práce Komisie

1. Parlament spoločne s Komisiou a Radou stanovujú legislatívny plán Európskej únie.

Parlament a Komisia spolupracujú pri príprave legislatívneho plánu a plánu práce Komisie v súlade s časovým rozvrhom a opatreniami, na ktorých sa dohodli, a ktoré sú uvedené v prílohe rokovacieho poriadku (8).

2. V prípade naliehavých a nepredvídaných okolností môže ktorýkoľvek orgán z vlastného podnetu a v súlade s postupmi stanovenými v zmluvách navrhnúť doplnenie legislatívneho plánu o ďalšie legislatívne opatrenie.

3. Predseda postúpi uznesenie prijaté Parlamentom ostatným orgánom, ktoré sa zúčastňujú na legislatívnom procese Európskej únie, a parlamentom členských štátov.

Predseda požiada Radu o stanovisko k Ročnému legislatívnemu plánu Komisie, ako aj k uzneseniu Parlamentu.

4. Ak niektorý orgán nie je schopný dodržať stanovený časový rozvrh, oznámi ostatným orgánom dôvod omeškania a navrhne nový časový rozvrh.

Článok 34

Preskúmanie súladu so základnými právami, zásadami subsidiarity a proporcionality, princípmi právneho štátu a finančných dopadov

Pri skúmaní legislatívneho návrhu venuje Parlament osobitnú pozornosť jeho súladu so základnými právami a najmä tomu, či je legislatívny akt v súlade s Chartou základných práv Európskej únie, zásadami subsidiarity a proporcionality a princípmi právneho štátu. Ak má návrh finančný dopad, Parlament overí, či sú zabezpečené dostatočné finančné zdroje.

Článok 35

Overovanie právneho základu

1. Pri každom návrhu Komisie alebo inom dokumente legislatívnej povahy, gestorský výbor najskôr overí ich právny základ.

2. Ak gestorský výbor namieta platnosť alebo správnosť určenia právneho základu, vrátane posúdenia súladu s čl. 5 zmluvy o ES, požiada o stanovisko výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci.

3. Výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, sa môže tiež z vlastného podnetu zaoberať otázkami týkajúcimi sa právneho základu návrhov predložených Komisiou. V takýchto prípadoch náležite informuje gestorský výbor.

4. Ak sa výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne záležitosti, rozhodne namietať platnosť alebo správnosť určenia právneho základu, oznámi svoje závery Parlamentu. Parlament o nich hlasuje pred hlasovaním o obsahu návrhu.

5. Pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy predložené v Parlamente, ktoré majú za cieľ zmeniť právny základ návrhov Komisie, sú neprijateľné, ak ani gestorský výbor ani výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, nenamietali platnosť alebo správnosť určenia právneho základu.

6. Ak Komisia nesúhlasí s pozmenením svojho návrhu tak, aby bol v súlade s právnym základom schváleným Parlamentom, môže spravodajca alebo predseda výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, alebo gestorského výboru navrhnúť odloženie hlasovania o obsahu návrhu na nasledujúce rokovanie.

Článok 36

Overovanie zlučiteľnosti s finančným výhľadom

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 40, gestorský výbor overí zlučiteľnosť každého návrhu Komisie alebo iného dokumentu legislatívnej povahy s finančným výhľadom.

2. Ak gestorský výbor navrhne zmenu výšku finančných prostriedkov určených pre posudzovaný akt, vyžiada si stanovisko od výboru, v ktorého pôsobnosti je rozpočet.

3. Výbor, v ktorého pôsobnosti je rozpočet, sa tiež môže z vlastného podnetu zaoberať otázkami týkajúcimi sa zlučiteľnosti návrhov Komisie s finančným výhľadom. V takýchto prípadoch náležite informuje gestorský výbor.

4. Ak sa výbor, v ktorého pôsobnosti je rozpočet, rozhodne spochybniť zlučiteľnosť návrhu s finančným výhľadom, svoje závery oznámi Parlamentu, ktorý ich predloží na hlasovanie.

5. Akt vyhlásený za nezlučiteľný môže Parlament prijať, ak o tom rozhodne najvyšší rozpočtový orgán.

Článok 37

Prístup k dokumentom a poskytovanie informácií Parlamentu

1. Počas celého legislatívneho postupu môže Parlament a jeho výbory vyžadovať prístup ku všetkým dokumentom týkajúcim sa návrhov Komisie za rovnakých podmienok, aké má Rada a jej pracovné skupiny.

2. Pri skúmaní návrhu Komisie gestorský výbor požiada Komisiu a Radu, aby ho priebežne informovali o stave prípravy tohto návrhu v Rade a jej pracovných skupinách, a najmä o každom prípadnom kompromise, ktorý môže podstatným spôsobom zmeniť alebo doplniť pôvodný návrh Komisie, prípadne o zámere Komisie vziať svoj návrh späť.

Článok 38

Zastúpenie Parlamentu na zasadaniach Rady

Ak Rada vyzve Parlament, aby sa zúčastnil jej zasadania, na ktorom Rada koná ako legislatívny orgán, požiada predseda Parlamentu predsedu alebo spravodajcu gestorského výboru alebo iného poslanca určeného výborom, aby zastupoval Parlament.

Článok 39

Podnet podľa čl. 192 zmluvy o ES

1. Parlament môže v súlade s čl. 192 ods. 2 zmluvy o ES uznesením na základe iniciatívnej správy gestorského výboru požiadať Komisiu, aby mu predložila akýkoľvek návrh, ktorý považuje za vhodný. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas väčšiny všetkých poslancov. Parlament môže zároveň určiť lehotu na predloženie takého návrhu.

2. Gestorský výbor sa pred začatím postupu podľa článku 45 v nasledujúcich prípadoch presvedčí, že sa taký návrh nepripravuje:

a)	takýto návrh nie je zahrnutý v ročnom legislatívnom pláne;

b)	príprava takéhoto návrhu sa ešte nezačala, alebo je bezdôvodne oneskorená;

c)	Komisia nereagovala pozitívne na predchádzajúce požiadavky gestorského výboru alebo na požiadavky obsiahnuté v uzneseniach, ktoré Parlament prijal väčšinou odovzdaných hlasov.

3. V uznesení Parlamentu sa uvedie príslušný právny základ a pripoja sa k nemu podrobné odporúčania ohľadne obsahu požadovaných návrhov, ktoré musia byť v súlade so základnými právami a zásadou subsidiarity.

4. Ak má návrh finančné dopady, Parlament uvedie, ako sa majú zabezpečiť dostatočné finančné zdroje.

5. Gestorský výbor dohliada na pokrok v príprave legislatívnych návrhov, ktoré sa vypracúvajú na osobitnú žiadosť Parlamentu.

Článok 40

Posudzovanie legislatívnych dokumentov

1. Návrhy Komisie a iné dokumenty legislatívnej povahy pridelí Predseda gestorskému výboru na posúdenie.

V prípade pochybností môže predseda pred vyhlásením v Parlamente o pridelení návrhu gestorskému výboru použiť čl. 179 ods. 2.

Ak je návrh uvedený v ročnom legislatívnom pláne, môže gestorský výbor rozhodnúť, že určí spravodajcu, ktorý bude sledovať prípravné štádium návrhu.

Žiadosti Rady o konzultácie alebo žiadosti Komisie o stanovisko pridelí predseda gestorskému výboru prískušnému na posúdenie predmetného návrhu.

Ustanovenia čl. 34 až 37, čl. 49 až 56 a čl. 66 týkajúce sa prvého čítania sa použijú na legislatívne návrhy bez ohľadu na to, či si vyžadujú jedno, dve alebo tri čítania.

2. Spoločné pozície Rady sa pridelia na posúdenie gestorskému výboru z prvého čítania.

Na spoločné pozície sa použijú ustanovenia čl. 57 až 62 a čl. 67 týkajúce sa druhého čítania.

3. Počas zmierovacieho konania medzi Parlamentom a Radou po druhom čítaní nie je možné návrh vrátiť späť výboru.

Na zmierovacie konanie sa použijú ustanovenia čl. 63, 64 a 65 týkajúce sa tretieho čítania.

4. Čl. 42, 43, 46, čl. 51 ods. 1 a 3, čl. 52, 53 a 168 sa nepoužijú na druhé a tretie čítanie.

5. V prípade rozporu medzi ustanovením rokovacieho poriadku týkajúcim sa druhého a tretieho čítania a iným ustanovením rokovacieho poriadku, má prednosť ustanovenie týkajúce sa druhého a tretieho čítania.

Článok 41

Konzultácie o podnetoch členských štátov

1. Na podnety členských štátov v zmysle čl. 67 ods. 1 zmluvy o ES alebo čl. 34 ods. 2, a čl. 42 zmluvy o EÚ sa použije tento článok a čl. 34 až 37, čl. 40 a 51 rokovacieho poriadku.

2. Gestorský výbor môže pozvať zástupcu členského štátu, ktorý je autorom podnetu, aby ho uviedol vo výbore. Zástupca môže byť sprevádzaný predsedníctvom Rady.

3. Predtým ako gestorský výbor pristúpi k hlasovaniu, požiada Komisiu o vyjadrenie, či pripravila stanovisko k iniciatíve. Ak áno, požiada ju, aby výboru svoje stanovisko predstavila.

4. Ak boli súčasne alebo krátko po sebe predložené Parlamentu dva alebo viaceré návrhy (ktorých autorom je Komisia a/alebo členské štáty) s rovnakým zámerom úpravy, Parlament sa nimi zaoberá v jednej správe. Gestorský výbor vo svojej správe uvedie, ku ktorému textu navrhuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a odkáže na všetky ďalšie texty v legislatívnom uznesení.

5. Lehota uvedená v čl. 39 ods. 1 zmluvy o EÚ začína plynúť od vyhlásenia v pléne o tom, že Parlament prijal v úradných jazykoch podnet spolu s dôvodovou správou, ktorá potvrdzuje súlad podnetu s Protokolom o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorý tvorí prílohu zmluvy o ES.

KAPITOLA 2

POSTUP VO VÝBORE

Článok 42

Legislatívne správy

1. Predseda výboru, ktorému bol pridelený návrh Komisie, navrhne výboru ďalší postup.

2. Podľa rozhodnutia o ďalšom postupe a v prípade, že sa nepoužije článok 43, výbor menuje spomedzi svojich členov alebo stálych náhradníkov spravodajcu pre návrh Komisie, ak tak už neurobil na základe ročného legislatívneho plánu prijatého podľa článku 33.

3. Správa výboru musí obsahovať:

a)	pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu, ak nejaké sú, v prípade potreby spolu so stručnými odôvodneniami, za ktoré je zodpovedný spravodajca, a o ktorých sa nehlasuje;

b)	návrh legislatívneho uznesenia podľa čl. 51 ods. 2;

c)	v prípade potreby dôvodovú správu vrátane finančného vyhlásenia o rozsahu možných finančných dopadov správy a jej zlučiteľnosti s finančným výhľadom.

Článok 43

Zjednodušený postup

1. Po prvom prerokovaní legislatívneho návrhu môže predseda výboru navrhnúť jeho prijatie bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ak proti tomu nenamieta aspoň desatina členov výboru, predseda výboru predloží Parlamentu správu, ktorá schvaľuje návrh. Použijú sa čl. 131 ods. 1 druhý pododsek a ods. 2 a 4.

2. Predseda výboru môže prípadne navrhnúť, aby on alebo spravodajca pripravil na základe diskusie vo výbore zoznam pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ak s tým výbor súhlasí, tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa doručia členom výboru. Ak v určenej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako dvadsaťjeden dní od doručenia návrhov, proti tomu nenamieta aspoň desatina členov výboru, správa sa považuje za prijatú výborom. V takom prípade sa návrh legislatívneho uznesenia spolu s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi predloží Parlamentu na schválenie bez rozpravy podľa čl. 131 ods. 1 druhý pododsek a ods. 2 a 4.

3. Ak najmenej desatina členov výboru podá námietky, o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch sa hlasuje na nasledujúcej schôdzi výboru.

4. Prvá a druhá veta odseku 1, prvá, druhá a tretia veta odseku 2 a odsek 3 sa primerane použijú na stanoviská výborov podľa článku 46.

Článok 44

Nelegislatívne správy

1. Pri príprave nelegislatívnej správy výbor ustanoví spravodajcu spomedzi svojich členov alebo stálych náhradníkov.

2. Spravodajca je zodpovedný za prípravu správy výboru a jej uvedenie v pléne v mene výboru.

3. Správa výboru musí obsahovať:

a)	návrh uznesenia;

b)	dôvodovú správu vrátane finančného vyhlásenia o rozsahu možných finančných dopadov správy a jej zlučiteľnosti s finančným výhľadom;

c)	znenie návrhov uznesení, ktoré v nej majú byť zahrnuté podľa čl. 113 ods. 4.

Článok 45

Iniciatívne správy

1. Výbor, ktorý má v úmysle vypracovať správu a predložiť Parlamentu návrh uznesenia vo veci, ktorá patrí do jeho pôsobnosti, ale ohľadne ktorej nebol požiadaný o konzultáciu ani o stanovisko podľa čl. 179 ods. 1, môže tak urobiť len so súhlasom konferencie predsedov. Konferencia predsedov musí odôvodniť odmietnutie udelenia súhlasu.

2. Ustanovenia tohto článku sa primerane použijú v prípadoch, v ktorých zmluvy priznávajú Parlamentu právo iniciatívy.

V takýchto prípadoch konferencia predsedov prijme rozhodnutie do dvoch mesiacov.

Článok 46

Stanoviská výborov

1. Keď si chce výbor, ktorému bola vec pridelená najskôr, vypočuť názory iného výboru alebo ak chce iný výbor vyjadriť svoje názory na správu podanú výborom, ktorému bola záležitosť predložená najskôr, môžu tieto výbory požiadať predsedu Parlamentu, aby bol podľa čl. 179 ods. 3 jeden výbor určený ako gestorský a druhý ako výbor požiadaný o stanovisko.

2. V prípade dokumentov legislatívnej povahy podľa čl. 40 ods. 1, stanovisko obsahuje návrhy pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k textu pridelenému výboru, v prípade potreby spolu so stručným odôvodnením. Za tieto odôvodnenia je zodpovedný navrhovateľ a nehlasuje sa o nich. Ak je to potrebné, môže výbor predložiť stručné písomné odôvodnenie k stanovisku o celku.

V prípade nelegislatívnych textov stanovisko obsahuje odporúčania pre časti návrhu uznesenia predloženého gestorským výborom.

Gestorský výbor hlasuje o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov alebo o odporúčaniach.

Stanoviská sa zaoberajú výhradne záležitosťami, ktoré patria do pôsobnosti výboru predkladajúceho stanovisko.

3. Gestorský výbor stanoví lehotu, v ktorej má výbor požiadaný o stanovisko poskytnúť svoje stanovisko, ak ho má gestorský výbor vziať do úvahy. O každej zmene ohláseného časového rozvrhu gestorský výbor ihneď informuje výbor (výbory) požiadaný (požiadané) o stanovisko. Gestorský výbor neprijme konečné rozhodnutie pred uplynutím stanovenej lehoty.

4. Všetky prijaté stanoviská sa uvedú v prílohe k správe gestorského výboru.

5. Iba gestorský výbor môže podať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy do pléna.

6. Predseda a spravodajca výboru požiadaného o stanovisko môžu byť prizvaní, aby sa zúčastnili schôdzí gestorského výboru v poradnej funkcii, pokiaľ sa tieto schôdze týkajú záležitostí spoločného záujmu.

Článok 47

Rozšírená spolupráca výborov

Ak podľa názoru konferencie predsedov vec patrí takmer v rovnakej miere do pôsobnosti dvoch výborov, alebo ak rôzne jej časti patria do pôsobnosti dvoch výborov, použije sa článok 46 a tieto doplňujúce ustanovenia:

—	časový rozvrh spoločne odsúhlasia obidva výbory;

—	spravodajca a spravodajca požiadaný o stanovisko sa usilujú o dosiahnutie dohody o textoch, ktoré predkladajú svojim výborom, a o svojich stanoviskách k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom;

—

gestorský výbor prijme bez hlasovania pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výboru požiadaného o stanovisko vo veciach, ktoré podľa názoru predsedu gestorského výboru na základe prílohy VI a po predchádzajúcej porade s predsedom výboru požiadaného o stanovisko patria do pôsobnosti výboru požiadaného o stanovisko, a ktoré nie sú v rozpore s inými časťami správy.

Znenie tohto článku nestanovuje žiadne obmedzenia svojho rozsahu. Žiadosti o rozšírenú spoluprácu parlamentných výborov, ktorá sa týka nelegislatívnych správ podľa čl. 45 ods. 1 a čl. 112 ods. 1 a 2, sú prípustné.

Článok 48

Vypracovanie správ

1. Za dôvodovú správu je zodpovedný spravodajca; o dôvodovej správe sa nehlasuje. Musí však byť v súlade so schváleným znením návrhu uznesenia a pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výboru. Ak tomu tak nie je, môže predseda výboru dôvodovú správu vypustiť.

2. V dôvodovej správe sa uvedie výsledok hlasovania o správe ako o celku. Okrem toho, ak o to počas hlasovania požiada aspoň tretina prítomných členov výboru, v správe sa uvedie, ako hlasoval každý člen.

3. Keď sa vo výbore nedosiahne jednomyseľné stanovisko, v správe sa tiež uvedie zhrnutie názorov menšiny. Menšinové názory sa vyslovujú počas hlasovania o texte ako o celku a na žiadosť ich autorov môžu byť predmetom písomného vyhlásenia v rozsahu najviac 200 slov, ktoré sa priloží k dôvodovej správe.

Predseda výboru rozhoduje o sporoch, ktoré môžu vzniknúť pri použití týchto ustanovení.

4. Na návrh predsedníctva môže výbor určiť lehotu, v ktorej spravodajca predloží návrh správy. Lehota sa môže predĺžiť alebo môže byť menovaný nový spravodajca.

5. Po uplynutí lehoty môže výbor poveriť svojho predsedu, aby požiadal o zaradenie veci pridelenej výboru do programu niektorého z nasledujúcich rokovaní Parlamentu. Rozprava sa potom môže uskutočniť na základe ústnej správy výboru.

KAPITOLA 3

PRVÉ ČÍTANIE

Výbory

Článok 49

Zmena návrhu Komisie

1. Ak Komisia informuje Parlament, alebo ak sa gestorský výbor inak dozvie o úmysle Komisie zmeniť svoj návrh, odloží gestorský výbor preskúmanie návrhu do času, kým od Komisie dostane nový návrh alebo pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

2. Ak Rada podstatným spôsobom zmení návrh Komisie, použijú sa ustanovenia článku 55.

Článok 50

Stanoviská Komisie a Rady k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom

1. Predtým, než gestorský výbor pristúpi k záverečnému hlasovaniu o návrhu Komisie, požiada Komisiu o stanovisko ku všetkým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom prijatým výborom a Radu požiada o pripomienky.

2. Ak Komisia nie je schopná predložiť stanovisko, alebo ak vyhlási, že nie je pripravená prijať všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijaté výborom, môže výbor záverečné hlasovanie odložiť.

3. Ak je to vhodné, zahrnie sa stanovisko Komisie do správy.

Plénum

Článok 51

Záver prvého čítania

1. Parlament preskúma legislatívny návrh na základe správy vypracovanej gestorským výborom podľa článku 42.

2. Parlament najskôr hlasuje o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k návrhu, ktorý je predmetom správy gestorského výboru, následne hlasuje o návrhu, a to buď o návrhu v znení zmien a doplnení alebo v pôvodnom znení, potom o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k návrhu legislatívneho uznesenia a nakoniec o návrhu legislatívneho uznesenia ako o celku, ktorý obsahuje iba vyhlásenie, či Parlament návrh Komisie schvaľuje, zamieta alebo ho navrhuje zmeniť alebo doplniť a akékoľvek iné procesné požiadavky.

Konzultačný postup sa končí prijatím návrhu legislatívneho uznesenia. Ak Parlament neprijme legislatívne uznesenie, návrh sa vráti späť gestorskému výboru.

Všetky správy predložené v rámci legislatívneho postupu by mali byť v súlade s ustanoveniami článkov 35, 40 a 42. Každý návrh uznesenia nelegislatívnej povahy predložený výborom by mal byť v súlade s postupmi stanovenými v článkoch 45 alebo 179.

3. Návrh v znení schválenom Parlamentom spolu so sprievodným uznesením predseda doručí Rade a Komisii ako stanovisko Parlamentu.

Článok 52

Zamietnutie návrhu Komisie

1. Ak návrh Komisie nezíska väčšinu odovzdaných hlasov, predseda ešte pred hlasovaním Parlamentu o návrhu legislatívneho uznesenia požiada Komisiu o stiahnutie návrhu.

2. Ak tak Komisia urobí, predseda vyhlási konzultačný postup o návrhu za bezpredmetný a v tomto zmysle informuje Radu.

3. Ak Komisia návrh nestiahne, Parlament vráti vec späť gestorskému výboru bez hlasovania o návrhu legislatívneho uznesenia.

V takom prípade gestorský výbor podá Parlamentu, ústne alebo písomne, správu v lehote určenej Parlamentom. Lehota nesmie byť dlhšia ako dva mesiace.

4. Ak gestorský výbor nemôže lehotu dodržať, požiada o vrátenie veci výboru podľa čl. 168 ods. 1. Ak je to potrebné, Parlament môže určiť novú lehotu podľa čl. 168 ods. 5. Ak sa žiadosti výboru nevyhovie, Parlament pristúpi k hlasovaniu o návrhu legislatívneho uznesenia.

Článok 53

Prijatie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu Komisie

1. Ak bol návrh Komisie schválený ako celok, avšak v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, hlasovanie o návrhu legislatívneho uznesenia sa odloží do času, kým Komisia neoznámi svoje stanovisko ku každému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu Parlamentu.

Ak Komisia nie je schopná oznámiť svoje stanovisko na záver hlasovania Parlamentu o návrhu, informuje predsedu Parlamentu alebo gestorský výbor, kedy tak môže urobiť; návrh sa zaradí do návrhu programu schôdze nasledujúcej po oznámení stanoviska.

2. Ak Komisia oznámi, že nemá v úmysle prijať všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu, spravodajca gestorského výboru, a v jeho neprítomnosti predseda tohto výboru, pripraví formálny návrh pre Parlament, či sa má hlasovať o návrhu legislatívneho uznesenia. Pred predložením tohto návrhu spravodajca alebo predseda gestorského výboru môže požiadať predsedu Parlamentu, aby prerušil rokovanie o tomto bode.

Ak sa Parlament rozhodne hlasovanie odložiť, vec sa považuje za vrátenú gestorskému výboru na opätovné posúdenie.

V takom prípade gestorský výbor podá Parlamentu ústne alebo písomne novú správu v lehote určenej Parlamentom. Lehota nesmie byť dlhšia ako dva mesiace.

Ak gestorský výbor nie je schopný dodržať stanovenú lehotu, použije sa postup stanovený v čl. 52 ods. 4.

V tomto štádiu sú prijateľné iba pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené gestorským výborom, ktoré majú za cieľ dosiahnutie kompromisu s Komisiou.

3. Použitie odseku 2 nevylučuje, aby žiadosť o vrátenie veci predložili iní poslanci podľa článku 168.

Od výboru, ktorému bola vec vrátená podľa odseku 2 sa predovšetkým vyžaduje, aby v stanovenej lehote a v súlade s podmienkami vrátenia podal správu Parlamentu, a pokiaľ je to potrebné, aby predložil pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k dosiahnutiu kompromisu s Komisiou; výbor však nie je povinný opätovne preskúmať všetky ustanovenia schválené Parlamentom.

V rámci podmienok vrátenia má však výbor vzhľadom na odkladný účinok vrátenia veci väčší priestor na úvahu a keď je to v záujme kompromisu, môže navrhnúť prerokovanie ustanovení, ktoré už boli schválené v pléne.

V takýchto prípadoch s ohľadom na skutočnosť, že jediné prijateľné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výboru sú tie, ktoré smerujú k dosiahnutiu kompromisu, a vzhľadom na zachovanie suverenity Parlamentu, musí správa uvedená v druhom odseku jasne uviesť, ktoré už schválené ustanovenia by sa v prípade prijatia navrhovaných zmien a doplnení stali bezpredmetnými.

Ďalší postup

Článok 54

Postup po prijatí stanoviska Parlamentu

1. V období po prijatí stanoviska Parlamentu k návrhu Komisie dohliadajú predseda a spravodajca gestorského výboru na pokrok v postupe smerujúcom k prijatiu návrhu Radou, najmä aby zabezpečili dodržanie záväzkov, ktoré prijala Rada alebo Komisia voči Parlamentu ohľadne jeho pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

2. Gestorský výbor môže vyzvať Komisiu a Radu na diskusiu o predmetnej veci.

3. Ak to gestorský výbor považuje za potrebné, môže v ktoromkoľvek štádiu toho postupu predložiť podľa tohto článku návrh uznesenia, v ktorom odporučí, aby Parlament:

—	vyzval Komisiu, aby stiahla svoj návrh, alebo

—	vyzval Komisiu alebo Radu, aby opätovne predložili vec Parlamentu podľa článku 55, alebo Komisiu, aby predložila nový návrh, alebo

—	rozhodol o iných krokoch, ktoré považuje za potrebné.

Tento návrh sa zaradí do návrhu programu schôdze nasledujúcej po rozhodnutí výboru.

Článok 55

Opätovné predloženie veci Parlamentu

1. Predseda na žiadosť gestorského výboru vyzve Komisiu, aby opätovne predložila svoj návrh Parlamentu:

—	ak Komisia potom, ako Parlament prijal stanovisko, stiahne svoj pôvodný návrh, aby ho nahradila iným znením, okrem prípadov, keď tak robí s cieľom zapracovať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu, alebo

—	ak Komisia podstatným spôsobom zmení alebo doplní, alebo má v úmysle zmeniť alebo doplniť svoj pôvodný návrh, okrem prípadov, keď tak robí s cieľom zapracovať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu, alebo

—	ak sa uplynutím času alebo zmenou okolností podstatne zmení povaha problému, ktorým sa návrh zaoberá, alebo

—	ak sa odvtedy, ako Parlament prijal stanovisko, konali nové voľby do Parlamentu a konferencia predsedov to považuje za potrebné.

2. Na žiadosť gestorského výboru Parlament požiada Radu, aby Parlamentu opäť predložila návrh podaný Komisiou podľa čl. 251 zmluvy o ES, ak má Rada v úmysle zmeniť právny základ návrhu tak, že sa v dôsledku toho nebude môcť použiť postup stanovený v článku 251.

3. Na žiadosť gestorského výboru predseda vyzve Radu, aby opäť konzultovala s Parlamentom za rovnakých okolností a podmienok ako v odseku 1, a tiež v prípade, ak Rada podstatným spôsobom zmení alebo doplní, alebo má v úmysle zmeniť alebo doplniť návrh, ku ktorému Parlament pôvodne vydal svoje stanovisko, okrem prípadov, keď tak robí s cieľom zapracovať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu.

4. Predseda tiež požiada Radu, aby návrh aktu opätovne predložila Parlamentu za podmienok stanovených v tomto článku, ak o tom Parlament rozhodne na návrh politickej skupiny alebo aspoň tridsiatich siedmich poslancov.

Článok 56

Zmierovacie konanie podľa spoločného vyhlásenia z roku 1975

1. Ak má Rada v prípade niektorých dôležitých rozhodnutí spoločenstva v úmysle odkloniť sa od stanoviska Parlamentu, môže Parlament pri vydaní svojho stanoviska začať zmierovacie konanie s Radou za aktívnej účasti Komisie.

2. Toto konanie začne Parlament z vlastného podnetu alebo na podnet Rady.

3. Na zloženie a rokovací poriadok delegácie v zmierovacom výbore a podávanie správ o výsledkoch v Parlamente sa použije článok 64.

4. Gestorský výbor podáva správu o výsledkoch zmierovacieho konania. O správe sa v Parlametne vedie rozprava a hlasuje sa o nej.

KAPITOLA 4

DRUHÉ ČÍTANIE

Výbory

Článok 57

Oznámenie spoločnej pozície Rady

1. Oznámenie spoločnej pozície Rady podľa čl. 251 a 252 zmluvy o ES sa uskutoční tým, že ju Predseda oznámi v pléne. Predseda vystúpi s oznámením po tom, ako mu boli doručené dokumenty obsahujúce spoločnú pozíciu, všetky vyhlásenia zaznamenané v zápisniciach Rady pri prijímaní spoločnej pozície, dôvody ktoré viedli Radu k prijatiu spoločnej pozície a stanovisko Komisie, riadne preložené do úradných jazykov Európskej únie. Predseda vystúpi s oznámením na schôdzi, ktorá nasleduje po doručení dokumentov.

Predseda sa pred oznámením a po porade s predsedom gestorského výboru a/alebo spravodajcom uistí, či doručený text je skutočne spoločná pozícia a či nenastali okolnosti uvedené v článku 55. V opačnom prípade predseda spolu s gestorským výborom, a ak je to možné, so súhlasom Rady, hľadajú vhodné riešenie.

2. Zoznam týchto oznámení sa uverejní v zápisnici z rokovania spolu s názvom gestorského výboru.

Článok 58

Predĺženie lehôt

1. Na žiadosť predsedu gestorského výboru v prípade lehôt v druhom čítaní alebo na žiadosť parlamentnej delegácie v zmierovacom výbore v prípade lehôt v zmierovacom konaní predĺži predseda tieto lehoty podľa čl. 251 ods. 7 zmluvy o ES.

Pri každom predĺžení lehôt podľa čl. 252 písm. g) zmluvy o ES alebo čl. 39 ods. 1 zmluvy o EÚ, žiada predseda Radu o súhlas.

2. Predseda oznámi Parlamentu každé predĺženie lehôt podľa čl. 251 ods. 7 zmluvy o ES bez ohľadu na to, či k nemu došlo na podnet Parlamentu alebo Rady.

3. Predseda môže po porade s predsedom gestorského výboru súhlasiť so žiadosťou Rady o predĺženie lehôt podľa čl. 252 písm. g) zmluvy o ES.

Článok 59

Pridelenie veci gestorskému výboru a postup v tomto výbore

1. Spoločná pozícia sa dňom jej oznámenia v Parlamente podľa čl. 57 ods. 1 automaticky považuje za pridelenú gestorskému výboru a výborom, ktoré boli požiadané o stanovisko v prvom čítaní.

2. Spoločná pozícia sa zaradí ako prvý bod do programu prvej schôdze gestorského výboru nasledujúcej po oznámení. Rada môže byť vyzvaná, aby uviedla spoločnú pozíciu.

3. Ak nie je rozhodnuté inak, zostáva spravodajca z prvého čítania spravodajcom v druhom čítaní.

4. Ustanovenia čl. 62 ods. 2, 3 a 5 týkajúce sa druhého čítania v Parlamente sa rovnako použijú na konanie v gestorskom výbore; návrhy na zamietnutie a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môžu predložiť iba členovia tohto výboru alebo ich stáli náhradníci. Výbor rozhoduje väčšinou odovzdaných hlasov.

5. Pred hlasovaním môže výbor požiadať predsedu a spravodajcu, aby sa pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené vo výbore prerokovali s predsedom Rady alebo jeho zástupcom v prítomnosti zodpovedného komisára. Po ich prerokovaní môže spravodajca predložiť kompromisné pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.

6. Gestorský výbor predloží odporúčanie do druhého čítania, v ktorom navrhne spoločnú pozíciu Rady schváliť, zmeniť alebo doplniť alebo zamietnuť. Odporúčanie obsahuje stručné odôvodnenie navrhovaného rozhodnutia.

Plénum

Článok 60

Záver druhého čítania

1. Spoločná pozícia Rady a odporúčanie gestorského výboru do druhého čítania, ak je k dispozícii, sa automaticky zaradia do programu schôdze, ktorej streda spadá pred a zároveň najbližšie ku dňu uplynutia trojmesačnej lehoty, alebo v prípade predĺženia podľa článku 58 štvormesačnej lehoty, ak vec nebola prerokovaná na skoršej schôdzi.

Odporúčania predložené parlamentnými výbormi do druhého čítania sú porovnateľné s dôvodovou správou, v ktorej výbor odôvodňuje svoje stanovisko k spoločnej pozícii Rady. O týchto textoch nehlasuje.

2. Druhé čítanie sa skončí, keď Parlament schváli, zamietne alebo zmení alebo doplní spoločnú pozíciu v lehotách a v súlade s podmienkami stanovenými v čl. 251 a 252 zmluvy o ES.

Článok 61

Zamietnutie spoločnej pozície Rady

1. Gestorský výbor, politická skupina alebo najmenej tridsaťsedem poslancov môže v lehote určenej predsedom písomne predložiť návrh na zamietnutie spoločnej pozície Rady. Na prijatie návrhu je potrebný súhlas väčšiny všetkých poslancov Parlamentu. O návrhu na zamietnutie spoločnej pozície sa hlasuje pred hlasovaním o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

2. Ak aj Parlament hlasuje proti pôvodnému návrhu na zamietnutie spoločnej pozície, môže po hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a po vypočutí stanoviska Komisie podľa čl. 62 ods. 5 na základe odporúčania spravodajcu zvážiť ďalší návrh na zamietnutie spoločnej pozície.

3. Ak Parlament spoločnú pozíciu Rady zamietne, predseda v oznámi v pléne ukončenie legislatívneho postupu.

4. Odlišne od odseku 3, ak Parlament návrh zamietne podľa čl. 252 zmluvy o ES, predseda požiada Komisiu o stiahnutie návrhu. Ak tak Komisia urobí, predseda oznámi v Parlamente ukončenie legislatívneho postupu.

Článok 62

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k spoločnej pozícii Rady

1. Gestorský výbor, politická skupina alebo najmenej tridsaťsedem poslancov môže na prerokovanie v Parlamente predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k spoločnej pozícii Rady.

2. Pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh k spoločnej pozícii je prípustný, len ak je v súlade s ustanoveniami článkov 150 a 151 a ak jeho cieľom je:

a)	úplné alebo čiastočné obnovenie stanoviska prijatého Parlamentom v prvom čítaní alebo

b)	dosiahnutie kompromisu medzi Radou a Parlamentom alebo

c)	zmena alebo doplnenie časti textu spoločnej pozície, ktorá nebola zahrnutá, alebo sa obsahom líši od návrhu predloženého v prvom čítaní, a nepredstavuje podstatnú zmenu v zmysle článku 55, alebo

d)	zohľadnenie nového skutkového alebo právneho stavu, ktorý nastal od prvého čítania.

Rozhodnutie predsedu o prípustnosti pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu je konečné.

3. Ak sa v čase od prvého čítania konali nové voľby, avšak článok 55 sa nepoužil, predseda môže rozhodnúť o výnimke z obmedzení týkajúcich sa prípustnosti uvedených v druhom odseku.

4. Pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh je prijatý, ak získal väčšinu hlasov všetkých poslancov.

5. Pred hlasovaním o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch môže predseda požiadať Komisiu o stanovisko a Radu o pripomienky.

TRETIE ČÍTANIE

ZMIEROVACIE KONANIE

KAPITOLA 5

Článok 63

Zvolanie Zmierovacieho výboru

Ak Rada informuje Parlament, že nemôže schváliť všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu k spoločnej pozícii, predseda sa dohodne s Radou na termíne a mieste prvej schôdze Zmierovacieho výboru. Lehota šiestich, v prípade predĺženia podľa čl. 251 ods. 5 zmluvy o ES ôsmich týždňov, začína plynúť od času, keď sa výbor zíde po prvýkrát.

Článok 64

Delegácia v Zmierovacom výbore

1. Delegácia Parlamentu v Zmierovacom výbore má rovnaký počet členov ako delegácia Rady.

2. Politické zloženie delegácie zodpovedá zloženiu Parlamentu podľa politických skupín. Konferencia predsedov určí presný počet poslancov z každej politickej skupiny.

3. Členov delegácie na jednotlivé zmierovacie konania menujú politické skupiny prednostne z členov dotknutých výborov, s výnimkou troch členov, ktorí sú menovaní za stálych členov delegácií na obdobie dvanástich mesiacov. Troch stálych členov menujú politické skupiny spomedzi podpredsedov parlamentu, pričom títo zastupujú aspoň dve rôzne politické skupiny. Predseda a spravodajca gestorského výboru sú vždy členmi delegácie.

4. Politické skupiny zastúpené v delegácii menujú náhradníkov.

5. Politické skupiny a nezávislí poslanci, ktorí nie sú zastúpení v delegácii, môžu vyslať po jednom zástupcovi na každú internú prípravnú schôdzu delegácie.

6. Delegáciu vedie predseda alebo jeden z troch stálych členov.

7. Delegácia rozhoduje väčšinou hlasov svojich členov. Jej rokovania sú neverejné.

Konferencia predsedov vydá ďalšie procesné usmernenia pre prácu delegácie pri Zmierovacom výbore.

8. Výsledky zmierovacieho konania oznamuje delegácia Parlamentu.

Plénum

Článok 65

Spoločný text

1. Ak sa Zmierovací výbor dohodne na spoločnom texte, vec sa zaradí do programu rokovania Parlamentu, ktoré sa uskutoční do šiestich, a v prípade predĺženia do ôsmich týždňov od schválenia spoločného textu Zmierovacím výborom.

2. Predsedajúci alebo iný určený člen parlamentnej delegácie v Zmierovacom výbore urobí vyhlásenie k spoločnému textu, ktoré sprevádza správa.

3. K spoločnému textu nemôže byť predložený žiaden pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh.

4. O spoločnom texte ako o celku sa rozhoduje v jedinom hlasovaní. Spoločný text je schválený, ak získa väčšinu odovzdaných hlasov.

5. Ak Zmierovací výbor nedosiahne dohodu o spoločnom texte, urobí o tom predsedajúci alebo iný určený člen parlamentnej delegácie v Zmierovacom výbore vyhlásenie. Po tomto vyhlásení nasleduje rozprava.

KAPITOLA 6

SKONČENIE LEGISLATÍVNEHO POSTUPU

Článok 66

Dohoda v prvom čítaní

1. Ak Rada v súlade s čl. 251 ods. 2 zmluvy o ES informuje Parlament, že schválila jeho pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pričom inak návrh Komisie nezmenila ani nedoplnila, prípadne ak žiaden z orgánov nezmenil alebo nedoplnil návrh Komisie, predseda v pléne oznámi, že návrh bol prijatý s konečnou platnosťou.

2. Pred týmto oznámením predseda overí, že žiadne technické úpravy prijaté Radou nemenia podstatu návrhu. V prípade pochybností sa poradí s gestorským výborom. Ak niektoré zmeny považuje za podstatné, informuje Radu, že Parlament pristúpi k druhému čítaniu, hneď ako budú splnené podmienky stanovené v článku 57.

3. Po oznámení podľa odseku 1 predseda spolu s predsedom Rady podpíše navrhnutý akt a zabezpečí jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s článkom 68.

Článok 67

Dohoda v druhom čítaní

Ak nie je prijatý žiaden návrh na zamietnutie spoločnej pozície, ani žiaden pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh podľa článkov 61 a 62 v lehotách na predloženie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a návrhov na zamietnutie a na hlasovanie o nich, predseda v Parlamente oznámi, že navrhovaný akt bol prijatý s konečnou platnosťou. Spolu s predsedom Rady podpíše navrhnutý akt a zabezpečí jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s článkom 68.

Článok 68

Podpis prijatých aktov

1. Znenie aktov, ktoré spoločne prijali Parlament a Rada, podpisuje predseda a generálny tajomník, akonáhle sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené.

2. V aktoch, ktoré prijali spoločne Parlament a Rada v súlade s postupom stanoveným v čl. 251 zmluvy o ES, sa najprv uvedie druh aktu, potom poradové číslo, dátum prijatia a predmet úpravy.

3. Akty prijaté spoločne Parlamentom a Radou obsahujú:

a)	slovné spojenie „Európsky parlament a Rada Európskej únie“;

b)	odkaz na ustanovenia, na základe ktorých bol akt prijatý, uvedený slovným spojením „so zreteľom na“;

c)	citáciu s odkazmi na predložené návrhy, doručené stanoviská a uskutočnené konzultácie;

d)	odôvodnenie aktu uvedené slovom „keďže“;

e)	slovné spojenia typu: „prijali toto nariadenie“ alebo „prijali túto smernicu“, „prijali toto rozhodnutie“, „rozhodli takto“, za ktorými nasleduje vlastný text aktu.

4. Akty sa členia na články, ktoré môžu byť spojené do kapitol a oddielov.

5. V poslednom článku aktu sa uvedie dátum nadobudnutia účinnosti, ak má účinnosť nastať pred alebo po dvadsiatom dni po jeho uverejnení.

6. Za posledným článkom aktu nasleduje:

—	vhodné slovné spojenie podľa príslušných ustanovení zmluvy o jeho uplatňovaní.

—	slovo „V...“, po ktorom sa uvedie miesto a deň prijatia aktu,

—	slovné spojenia: „Za Európsky parlament predseda“, „Za Radu predseda“, po ktorých nasledujú mená predsedu Európskeho parlamentu a predsedu Rady v čase prijatia aktu.

7. Generálny tajomník Parlamentu a generálny tajomník Rady zabezpečia uverejnenie aktov v Úradnom vestníku Európskej únie.

KAPITOLA 7

ROZPOČTOVÉ POSTUPY

Článok 69

Všeobecný rozpočet

Vykonávacie postupy na preskúmanie všeobecného rozpočtu Európskej únie a dodatkových rozpočtov v súlade s finančnými ustanoveniami zmlúv o založení Európskych spoločenstiev prijíma Parlament uznesením. Postupy tvoria prílohu tohto rokovacieho poriadku (9).

Článok 70

Absolutórium Komisii na plnenie rozpočtu

Ustanovenia týkajúce sa vykonávacích postupov pre rozhodnutie o udelení absolutória Komisii na plnenie rozpočtu v súlade s finančnými ustanoveniami zmlúv o založení Európskych spoločenstiev a rozpočtovým nariadením, tvoria prílohu tohto rokovacieho poriadku (10). Príloha sa prijme podľa čl. 202 ods. 2.

Článok 71

Ďalšie postupy udelenia absolutória

Ustanovenia, ktoré upravujú postup udelenia absolutória Komisii ohľadne plnenia rozpočtu, sa použijú aj na:

—	postup udelenia absolutória predsedovi Európskeho parlamentu ohľadne plnenia rozpočtu Európskeho parlamentu;

—	postup udelenia absolutória osobám zodpovedným za plnenie rozpočtu ostatných orgánov a inštitúcií Európskej únie, ako sú Rada (pokiaľ ide o jej výkonné právomoci), Súdny dvor, Dvor audítorov, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov;

—	postup udelenia absolutória Komisii ohľadne plnenia rozpočtu Európskeho rozvojového fondu;

—	postup udelenia absolutória inštitúciám zodpovedným za vedenie rozpočtu právne nezávislých subjektov, ktoré plnia úlohy spoločenstva, ak ich činnosť podlieha právnym ustanoveniam, ktoré vyžadujú udelenie absolutória Európskym parlamentom.

Článok 72

Parlamentná kontrola plnenia rozpočtu

1. Parlament dohliada na plnenie rozpočtu bežného roka. Touto úlohou poverí výbory pre rozpočet a rozpočtovú kontrolu a ďalšie dotknuté výbory.

2. Každoročne pred prvým čítaním návrhu rozpočtu na nasledujúci finančný rok Parlament preskúma problémy súvisiace s plnením rozpočtu bežného roka. Ak je to vhodné, urobí tak na základe návrhu uznesenia predloženého gestorským výborom.

KAPITOLA 8

VNÚTORNÉ ROZPOČTOVÉ POSTUPY

Článok 73

Odhady rozpočtu Parlamentu

1. Predsedníctvo vypracuje predbežný návrh odhadov rozpočtu na základe správy pripravenej generálnym tajomníkom.

2. Predseda postúpi predbežný návrh odhadov rozpočtu gestorskému výboru, ktorý vypracuje návrh odhadu rozpočtu a informuje o ňom plénum.

3. Predseda určí lehotu na podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu odhadov rozpočtu.

Gestorský výbor poskytne k týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom svoje stanovisko.

4. Odhady rozpočtu shvaľuje plénum.

5. Predseda doručí odhady rozpočtu Komisii a Rade.

6. Predchádzajúce ustanovenia sa použijú tiež na dodatkové rozpočty.

7. Vykonávacie ustanovenia o postupe pri zostavovaní odhadov rozpočtu Parlamentu sa prijmú väčšinou odovzdaných hlasov a pripoja sa k rokovaciemu poriadku (11).

Článok 74

Právomoc týkajúca sa výdavkov a ich uhrádzania

1. Predseda po porade s príslušným výborom rozhodne o výdavkoch a ich úhrade alebo urobí opatrenia na uskutočnenie a úhradu výdavkov v súlade s vnútornými rozpočtovými nariadeniami prijatými predsedníctvom.

2. Predseda pridelí návrh ročných účtovných výkazov gestorskému výboru.

3. Na základe správy gestorského výboru Parlament schváli svoje účtovné výkazy a rozhodne o udelení absolutória.

KAPITOLA 9

POSTUP SÚHLASU

Článok 75

Postup súhlasu

1. Ak je Parlament požiadaný o súhlas s predloženým aktom, rozhoduje na základe odporúčania gestorského výboru o prijatí alebo zamietnutí aktu.

Parlament rozhodne o akte, na ktorého prijatie je podľa zmluvy o ES alebo zmluvy o EÚ potrebný jeho súhlas, jediným hlasovaním, pričom nie sú prípustné žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Väčšina potrebná na udelenie súhlasu je väčšina stanovená v článku zmluvy o ES alebo zmluvy o EÚ, ktorý tvorí právny základ navrhovaného aktu.

2. Na zmluvy o pristúpení, medzinárodné dohody a na zistenia vážneho a dlhotrvajúceho porušovania spoločných zásad členským štátom sa použijú články 82, 83 a 95. Na postup pri rozšírenej spolupráci v oblasti, na ktorú sa vzťahuje postup podľa čl. 251 zmluvy o ES, sa použije článok 76.

3. Ak je na prijatie legislatívneho návrhu potrebný súhlas Parlamentu, môže gestorský výbor rozhodnúť, že v záujme pozitívneho výsledku postupu predloží Parlamentu predbežnú správu o návrhu Komisie s návrhom uznesenia obsahujúcim odporúčania na zmenu alebo vykonanie návrhu.

Ak Parlament schváli aspoň jedno odporúčanie, predseda požiada o pokračovanie rokovaní s Radou.

Gestorský výbor pripraví na základe výsledkov rokovaní s Radou svoje záverečné odporúčanie o súhlase Parlamentu.

KAPITOLA 10

ROZŠÍRENÁ SPOLUPRÁCA

Článok 76

Postup v Parlamente

1. Žiadosti členských štátov alebo návrhy Komisie na zavedenie rozšírenej spolupráce medzi členskými štátmi a konzultácie Parlamentu podľa čl. 40a ods. 2 zmluvy o EÚ pridelí predseda gestorskému výboru na posúdenie. Články 35, 36, 37, 40, čl. 49 až 56 a čl. 75 rokovacieho poriadku sa použijú primerane.

2. Gestorský výbor preverí ich súlad s čl. 11 zmluvy o ES a čl. 27a, 27b, 40, 43, 44 a 44a zmluvy o EÚ.

3. Po zavedení rozšírenej spolupráce Parlament posudzuje následné akty navrhnuté v jej rámci v rovnakých postupoch, aké sa použijú, keď nejde o rozšírenú spoluprácu.

KAPITOLA 11

INÉ POSTUPY

Článok 77

Postup pri vydávaní stanovísk podľa čl. 122 zmluvy o ES

1. Keď sú odporúčania Rady konzultované s Parlamentom podľa čl. 122 ods. 2 zmluvy o ES Parlament po tom, ako ich Rada predložila v pléne, rokuje o ústne alebo písomne podanom návrhu gestorského výboru na schválenie alebo zamietnutie odporúčaní, ktoré sú predmetom konzultácie.

2. Parlament o týchto odporúčaniach rozhodne v jedinom spoločnom hlasovaní. Pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy k týmto odporúčaniam nie sú prípustné.

Článok 78

Postupy týkajúce sa sociálneho dialógu

1. Každý dokument vypracovaný Komisiou podľa čl. 138 zmluvy o ES a každú dohodu o sociálnom dialógu podľa čl. 139 ods. 1 zmluvy o ES, ako aj návrhy predložené Komisiou v súlade s čl. 139 ods. 2 zmluvy o ES predseda pridelí na posúdenie gestorskému výboru.

2. Keď sociálni partneri informujú Komisiu o svojom zámere začať konanie podľa čl. 139 zmluvy o ES, môže gestorský výbor vypracovať k danej veci správu.

3. Ak sociálni partneri dosiahli dohodu a spoločne požadujú, aby bola dohoda vykonaná rozhodnutím Rady na návrh Komisie podľa čl. 139 ods. 2 zmluvy o ES, predloží gestorský výbor návrh uznesenia, v ktorom odporučí prijatie alebo zamietnutie žiadosti.

Článok 79

Postup pri preskúmaní dobrovoľných dohôd

1. Ak Komisia informuje Parlament o svojom zámere preskúmať používanie dobrovoľných dohôd ako alternatívy legislatívy, môže príslušný výbor podľa článku 45 vypracovať k danej veci správu.

2. Ak Komisia oznámi, že má v úmysle uzavrieť dobrovoľnú dohodu, môže príslušný výbor predložiť návrh uznesenia, v ktorom odporučí prijatie alebo zamietnutie návrhu, pričom upresní podmienky prijatia alebo zamietnutia.

Článok 80

Kodifikácia

1. Ak Komisia predloží Parlamentu návrh na úradnú kodifikáciu legislatívy spoločenstva, pridelí sa návrh výboru príslušnému pre právne záležitosti. Ak je isté, že návrh nevnáša žiadne vecné zmeny do platnej legislatívy spoločenstva, postupuje sa podľa článku 43.

2. Predseda gestorského výboru alebo spravodajca určený výborom sa môže zúčastniť preskúmania a revízie návrhu na kodifikáciu. Ak je to potrebné, môže gestorský výbor svoje stanovisko poskytnúť vopred.

3. Bez ohľadu na ustanovenia čl. 43 ods. 3 sa zjednodušený postup nesmie použiť pri návrhu na úradnú kodifikáciu, ak s týmto postupom nesúhlasí väčšina členov výboru príslušného pre právne záležitosti alebo gestorského výboru.

Článok 81

Vykonávacie ustanovenia

1. Ak Komisia predloží Parlamentu návrh vykonávacieho predpisu, predseda pridelí dokument výboru, ktorý je gestorom pre akt, od ktorého je vykonávací predpis odvodený.

2. Na návrh gestorského výboru môže Parlament do jedného mesiaca, alebo pri predpisoch o finančných službách do troch mesiacov od dátumu doručenia návrhu vykonávacieho predpisu prijať uznesenie, v ktorom namieta proti návrhu, najmä ak ide o návrh nad rámec vykonávacieho splnomocnenia v základnom právnom nástroji. Ak sa pred uplynutím lehoty nekoná žiadna schôdza, alebo v prípadoch, keď sa vyžaduje rýchly postup, deleguje sa právo reagovať na gestorský výbor. Odpoveď má formu listu od predsedu výboru príslušnému členovi Komisie a je daný na vedomie všetkým poslancom Parlamentu. Ak Parlament proti predpisu namieta, predseda Parlamentu požiada Komisiu o jeho stiahnutie alebo zmenu alebo doplnenie, prípadne o predloženie návrhu v rámci príslušného legislatívneho postupu.

KAPITOLA 12

ZMLUVY A MEDZINÁRODNÉ DOHODY

Článok 82

Zmluvy o pristúpení

1. Každá žiadosť európskeho štátu o členstvo v Európskej únii sa pridelí na posúdenie gestorskému výboru.

2. Na návrh gestorského výboru, politickej skupiny alebo najmenej tridsiatich siedmich poslancov môže Parlament rozhodnúť, že pred začatím rokovaní so štátom uchádzajúcim sa o členstvo požiada Komisiu a Radu o účasť v rozprave.

3. Počas rokovaní Komisia a Rada pravidelne a dôsledne informujú gestorský výbor o pokroku v rokovaniach; ak je to potrebné, na dôvernej úrovni.

4. V každom štádiu rokovaní môže Parlament na základe správy gestorského výboru prijať odporúčania a žiadať, aby sa vzali do úvahy pred uzavretím zmluvy o pristúpení kandidátskej krajiny k Európskej únii. Na prijatie odporúčaní je potrebná rovnaká väčšina ako na konečný súhlas.

5. Každý návrh zmluvy sa po skončení rokovaní, avšak pred jej podpisom, predloží Parlamentu na odsúhlasenie.

6. Parlament udelí súhlas so žiadosťou európskeho štátu o členstvo v Európskej únii na základe správy gestorského výboru väčšinou hlasov všetkých poslancov.

Článok 83

Medzinárodné dohody

1. Pred začiatkom rokovaní o uzavretí, obnovení alebo zmene a doplnení medzinárodnej dohody, vrátane dohôd v špecifických oblastiach, ako sú menové záležitosti alebo obchod, gestorský výbor zabezpečí, aby Komisia v plnom rozsahu, a ak je to potrebné, na dôvernej úrovni, informovala Parlament o svojich odporúčaniach týkajúcich sa mandátu na rokovanie.

2. Parlament môže na návrh gestorského výboru, politickej skupiny alebo najmenej tridsiatich siedmich poslancov požiadať Radu, aby nepovolila začatie rokovaní, pokiaľ Parlament na základe správy gestorského výboru nevydá stanovisko k navrhovanému mandátu na rokovanie.

3. Pred začiatkom rokovaní požiada gestorský výbor Komisiu, aby ho informovala o právnom základe určenom pre uzavretie medzinárodných dohôd uvedených v odseku 1. Gestorský výbor preverí určený právny základ podľa článku 35. Ak Komisia neurčí právny základ, alebo ak sú pochybnosti o správnosti jeho určenia, použije sa článok 35.

4. Počas rokovaní Komisia a Rada pravidelne a dôsledne informujú gestorský výbor o pokroku v rokovaniach, v prípade potreby na dôvernej úrovni.

5. V ktoromkoľvek štádiu rokovaní môže Parlament na základe správy gestorského výboru a po posúdení všetkých súvisiacich návrhov predložených podľa článku 114 prijať odporúčania a žiadať, aby sa vzali do úvahy pred uzavretím prerokúvanej medzinárodnej dohody.

6. Po skončení vyjednávania, vždy však pred podpisom, sa každý návrh dohody predloží Parlamentu na vydanie stanoviska alebo vyslovenie súhlasu. Na postup súhlasu sa použije článok 75.

7. Parlament vydá stanovisko alebo vysloví súhlas s uzavretím, obnovením alebo zmenou či doplnením medzinárodnej dohody alebo finančného protokolu uzavretého Európskym spoločenstvom v jedinom hlasovaní väčšinou odovzdaných hlasov, pričom pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy k textu dohody alebo protokolu nie sú prípustné.

8. Ak je stanovisko Parlamentu záporné, predseda požiada Radu, aby predmetnú dohodu neuzavrela.

9. Ak Parlament nevysloví súhlas s medzinárodnou dohodou, predseda oznámi Rade, že predmetná dohoda nemôže byť uzavretá.

Článok 84

Ak je Komisia a/alebo Rada povinná bezodkladne a a v plnom rozsahu informovať Parlament v súlade s čl. 300 ods. 2 zmluvy o ES, urobí tak formou vyhlásenia v pléne, po ktorom nasleduje rozprava. Parlament môže vydať odporúčania v súlade s článkom 83 alebo 90 rokovacieho poriadku.

KAPITOLA 13

ZASTÚPENIE ÚNIE NAVONOK A SPOLOČNÁ ZAHRANIČNÁ A BEZPEČNOSTNÁ POLITIKA

Článok 85

Menovanie Vysokého splnomocnenca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku

1. Pred menovaním Vysokého splnomocnenca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku vyzve predseda úradujúceho predsedu Rady, aby v Parlamente vystúpil s vyhlásením v súlade s čl. 21 zmluvy o EÚ. Zároveň vyzve predsedu Komisie, aby aj on pri tej príležitosti vystúpil s vyhlásením.

2. Po menovaní nového Vysokého splnomocnenca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku podľa čl. 207 ods. 2 zmluvy o ES a skôr, ako sa oficiálne ujme funkcie, vyzve predseda vysokého splnomocnenca, aby vystúpil pred gestorským výborom s vyhlásením a odpovedal na otázky.

3. Po vyhláseniach a odpovediach podľa prvého a druhého odseku a na podnet gestorského výboru alebo podľa článku 114, môže Parlament vydať odporúčanie.

Článok 86

Menovanie osobitných zástupcov pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku

1. Ak má Rada v úmysle vymenovať osobitného zástupcu podľa čl. 18 ods. 5 zmluvy o EÚ, vyzve predseda na žiadosť príslušného výboru Radu, aby urobila vyhlásenie a odpovedala na otázky týkajúce sa mandátu, účelu a iných záležitostí súvisiacich s úlohami a poslaním osobitného zástupcu.

2. Po vymenovaní osobitného zástupcu, avšak pred tým, ako sa ujme funkcie, môže byť menovaný vyzvaný, aby vystúpil pred gestorským výborom s vyhlásením a odpovedal na otázky.

3. Výbor môže do troch mesiacov od vypočutia navrhnúť odporúčanie podľa článku 114, ktoré sa priamo vzťahuje na vyhlásenie a poskytnuté odpovede.

4. Parlament vyzve osobitného zástupcu, aby ho pravidelne a v plnom rozsahu informoval o praktickom uplatňovaní svojho mandátu.

Článok 87

Vyhlásenia Vysokého splnomocnenca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a osobitných zástupcov

1. Vysoký splnomocnenec je najmenej štyrikrát do roka vyzvaný, aby vystúpil v Parlamente s vyhlásením. Použije sa článok 103.

2. Vysoký splnomocnenec je najmenej štyrikrát do roka vyzvaný, aby sa zúčastnil schôdze príslušného výboru, vystúpil s vyhlásením a odpovedal na otázky. Vysoký splnomocnenec môže byť prizvaný aj pri iných príležitostiach, vždy keď to výbor považuje za potrebné alebo na podnet splnomocnenca.

3. Vždy, keď Rada vymenuje osobitného zástupcu s mandátom pre osobitné politické otázky, môže byť tento vyzvaný, aby vystúpil pred gestorským výborom s vyhlásením, a to na podnet Parlamentu alebo na základe vlastného podnetu.

Článok 88

Medzinárodné zastúpenie

1. Pri menovaní vedúceho delegácie Komisie v tretích krajinách môže byť kandidát vyzvaný, aby vystúpil pred príslušným orgánom Parlamentu s vyhlásením a odpovedal na otázky.

2. Do troch mesiacov od vypočutia podľa prvého odseku môže príslušný výbor prijať buď uznesenie alebo odporúčanie, ktoré sa priamo vzťahuje na vyhlásenie a poskytnuté odpovede.

Článok 89

Konzultácie s Parlamentom a poskytovanie informácií Parlamentu v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky

1. Ak je Parlament konzultovaný podľa čl. 21 zmluvy o EÚ, vec sa pridelí gestorskému výboru, ktorý môže prijať odporúčania podľa článku 90 rokovacieho poriadku.

2. Dotknuté výbory sa usilujú zabezpečiť, aby im Vysoký splnomocnenec pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, Rada a Komisia pravidelne a načas poskytovali informácie o vývoji a vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky únie, o predpokladaných nákladoch prijatia každého rozhodnutia, ktoré má vplyv na výdavky, a o všetkých ďalších finančných odhadoch súvisiacich s realizáciou opatrení v rámci tejto politiky. Na žiadosť Komisie, Rady alebo Vysokého splnomocnenca môže výbor výnimočne rozhodnúť, že rokovanie sa uskutoční za zatvorenými dverami.

3. O poradnom dokumente týkajúcom sa hlavných aspektov a základných smerov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane finančných dopadov na rozpočet únie, ktorý vypracuje Rada, sa koná výročná rozprava. Použijú sa postupy stanovené v článku 103.

(Pozri tiež výklad k článku 114.)

4. Rada a/alebo vysoký splnomocnenec a Komisia sa prizývajú na každú rozpravu v pléne, ktorá sa týka zahraničnej, bezpečnostnej alebo obrannej politiky.

Článok 90

Odporúčania v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky

1. Výbor, v ktorého pôsobnosti je spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, môže v oblastiach svojej pôsobnosti po získaní povolenia od konferencie predsedov alebo na základe návrhu podľa článku 114 vypracovať odporúčania Rade.

2. V naliehavých prípadoch môže povolenie uvedené v prvom odseku udeliť predseda, ktorý tiež môže povoliť zvolanie mimoriadnej schôdze výboru.

3. V priebehu prijímania odporúčaní, ktoré sa musia predložiť na hlasovanie v písomnej podobe, sa článok 138 nepoužje a ústne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú prípustné.

Vylúčiť použitie článku 138 je možné len vo výbore, a to len v naliehavých prípadoch. Žiaden odklon od ustanovení článku 138 nie je možný, ak ide o schôdzu výboru, ktorá nebola vyhlásená za naliehavú, alebo o plenárne rokovanie.

Ustanovenie o prípustnosti ústnych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov znamená, že poslanci nemôžu namietať proti hlasovaniu o ústnych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch predložených vo výbore.

4. Takto vypracované odporúčania sa zaradia do programu nasledujúcej schôdze. V naliehavých prípadoch, o ktorých rozhodne predseda, môžu byť odporúčania zaradené do programu prebiehajúcej schôdze. Odporúčania sa považujú za prijaté, ak do začiatku schôdze najmenej tridsaťsedem poslancov nepredloží písomnú námietku. V opačnom prípade sa odporúčania výboru zaradia do programu tej istej schôdze na rozpravu a hlasovanie. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môže predložiť politická skupina alebo najmenej tridsaťsedem poslancov.

Článok 91

Porušovanie ľudských práv

Príslušné výbory môžu na každej schôdzi bez potreby povolenia predložiť v súlade s postupom podľa čl. 90 ods. 4 návrh uznesenia o prípadoch porušenia ľudských práv.

KAPITOLA 14

POLICAJNÁ A SÚDNA SPOLUPRÁCA V TRESTNÝCH VECIACH

Článok 92

Informovanie Parlamentu v oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach

1. Príslušný výbor zabezpečí, aby bol Parlament pravidelne a v plnom rozsahu informovaný o činnostiach v rámci policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach, a aby sa v dostatočnej miere zohľadnili jeho stanoviská v prípadoch, keď Rada podľa čl. 34 ods. 2 písm. a) zmluvy o EÚ prijíma spoločné pozície, ktoré vymedzujú prístup únie k určitým otázkam.

2. Na žiadosť Komisie alebo Rady môže výbor výnimočne rozhodnúť, že sa jeho rokovanie uskutoční za zatvorenými dverami.

3. Rozprava podľa čl. 39 ods. 3 zmluvy o EÚ sa koná v súlade s opatreniami stanovenými v čl. 103 ods. 2, 3 a 4.

Článok 93

Konzultácia Parlamentu v oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach

Konzultácia Parlamentu podľa čl. 34 ods. 2 písm. b), c), a d) zmluvy o EÚ sa uskutočňuje v súlade s článkami 34 až 37, 40, 41 a 51.

V prípade potreby sa posúdenie návrhu zaradí najneskôr do programu poslednej schôdze konanej pred uplynutím lehoty stanovenej v súlade s čl. 39 ods. 1 zmluvy o EÚ.

V prípade konzultácie Parlamentu ohľadne návrhu rozhodnutia Rady o menovaní riaditeľa a členov správnej rady Europolu sa článok 101 použije primerane.

Článok 94

Odporúčania v oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach

1. Výbor, v ktorého pôsobnosti sú záležitosti týkajúce sa policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach, môže vypracovať odporúčania pre Radu týkajúce sa oblasti vymedzenej v hlave VI zmluvy o EÚ na základe povolenia od konferencie predsedov alebo návrhu podľa článku 114.

2. V naliehavých prípadoch môže povolenie uvedené v prvom odseku udeliť predseda, ktorý tiež môže povoliť mimoriadnu schôdzu výboru.

3. Takto vypracované odporúčania sa zaradia do programu nasledujúcej schôdze. Čl. 90 ods. 4 sa použije primerane.

(Pozri tiež výklad k článku 114.)

KAPITOLA 15

PORUŠENIE ZÁKLADNÝCH ZÁSAD ČLENSKÝM ŠTÁTOM

Článok 95

Zistenie porušenia

1. Parlament môže na základe osobitnej správy príslušného výboru podľa článku 45:

a)	hlasovať o odôvodnenom návrhu vyzývajúcom Radu, aby konala v súlade s čl. 7 ods. 1 zmluvy o EÚ;

b)	hlasovať o návrhu vyzývajúcom Komisiu alebo členský štát, aby podali návrh podľa čl. 7 ods. 2 zmluvy o EÚ;

c)	hlasovať o návrhu vyzývajúcom Radu, aby konala v súlade s čl. 7 ods. 3 alebo následne v súlade s čl. 7 ods. 4 zmluvy o EÚ.

2. Každá žiadosť Rady o súhlas s návrhom podaným podľa čl. 7 ods. 1 a 2 zmluvy o EÚ spolu s pripomienkami dotknutého členského štátu sa oznámi Parlamentu. S výnimkou naliehavých a odôvodnených prípadov prijíma Parlament rozhodnutia na návrh príslušného výboru.

3. Rozhodnutia podľa prvého a druhého odseku vyžadujú na prijatie dvojtretinovú väčšinu odovzdaných hlasov, ktorá predstavuje väčšinu všetkých poslancov.

4. Ak je Parlament vyzvaný, aby dal súhlas podľa druhého odseku, môže príslušný výbor predložiť sprievodný návrh uznesenia. Tento návrh uznesenia vyjadruje názor Parlamentu na vážne porušenie základných zásad členským štátom, na primerané sankcie, ako aj na zmenu alebo odvolanie týchto sankcií.

5. Príslušný výbor zabezpečí, aby bol Parlament v plnom rozsahu informovaný a v prípade potreby požiadaný o názor na všetky opatrenia nasledujúce po jeho súhlase podľa odseku 3. Rada sa vyzve, aby informovala o vývoji situácie. Na návrh príslušného výboru vypracovaný na základe povolenia od konferencie predsedov môže Parlament prijať odporúčania pre Radu.

HLAVA III

TRANSPARENTNOSŤ ČINNOSTI

Článok 96

Transparentnosť činnosti Parlamentu

1. Parlament zabezpečí čo najvyššiu mieru transparentnosti svojej činnosti v súlade s ustanoveniami čl. 1, čl. 3 druhý odsek, čl.28 ods. 1 a čl. 41 ods. 1 zmluvy o EÚ, čl. 255 zmluvy o ES a čl. 42 Charty základných práv Európskej Únie.

2. Rozpravy v Parlamente sú verejné.

3. Schôdze výborov sú zvyčajne verejné. Výbory môžu rozhodnúť, avšak najneskôr pri schvaľovaní programu príslušnej schôdze, aby bol program schôdze rozdelený na body prístupné a neprístupné verejnosti. Ak sa však schôdza koná za zatvorenými dverami, môže výbor podľa čl. 4 ods. 1 až 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 umožniť verejnosti prístup k dokumentom a zápisnici zo schôdze.

4. Gestorský výbor posudzuje žiadosti týkajúce sa konaní o imunite podľa článku 7 vždy za zatvorenými dverami.

Článok 97

Prístup verejnosti k dokumentom

1. Každý občan únie a každá fyzická alebo právnická osoba s trvalým pobytom alebo sídlom v členskom štáte má právo na prístup k dokumentom Parlamentu v súlade s čl. 255 zmluvy o ES v súlade so zásadami, podmienkami a obmedzeniami ustanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 a osobitnými ustanoveniami tohto rokovacieho poriadku.

Prístup k dokumentom Parlamentu sa podľa možností umožní rovnakým spôsobom aj iným fyzickým a právnickým osobám.

Nariadenie (ES) č. 1049/2001 sa pre informáciu uverejní spolu s rokovacím poriadkom.

2. Na účely prístupu k dokumentom sa dokumentmi Parlamentu rozumie každý obsah v zmysle čl. 3 písm. a) nariadenia (ES) č. 1049/2001, ktorý vypracovali alebo ktorý bol doručený úradníkom Parlamentu v zmysle hlavy I, kapitoly 2 tohto rokovacieho poriadku, orgánom Parlamentu, výborom alebo medziparlamentným delegáciám alebo sekretariátu Parlamentu.

Dokumenty vypracované jednotlivými poslancami alebo politickými skupinami sú dokumentmi Parlamentu na účely prístupu k dokumentom, ak sú predložené v súlade s rokovacím poriadkom.

Predsedníctvo prijme pravidlá na zabezpečenie evidencie všetkých dokumentov Parlamentu.

3. Parlament vytvorí register dokumentov Parlamentu. Legislatívne dokumenty a iné dokumenty uvedené v prílohe k tomuto rokovacieho poriadku (12) sa v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001 sprístupnia priamo cez register. Odkazy na iné dokumenty Parlamentu sa tiež podľa možností uvedú v registri.

Kategórie priamo prístupných dokumentov sa vymenujú v zozname prijatom Parlamentom, ktorý tvorí prílohu tohto rokovacieho poriadku (13). Tento zoznam neobmedzí právo prístupu k dokumentom nezahrnutým vo vymenovaných kategóriách.

Dokumenty Parlamentu, ktoré nie sú priamo prístupné cez register, sa sprístupnia na základe písomnej žiadosti.

Predsedníctvo môže v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001 prijať pravidlá o opatreniach na prístup verejnosti, ktoré sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

4. Predsedníctvo určí orgány zodpovedné za vybavovanie prvých žiadostí (čl. 7 nariadenia (ES) č. 1049/2001) a prijme rozhodnutia týkajúce sa opakovaných žiadostí (čl. 8 nariadenia) a o žiadostí požadujúcich prístup k citlivým dokumentom (čl. 9 nariadenia).

5. Konferencia predsedov menuje zástupcov Parlamentu v medziinštitucionálnom výbore vytvorenom v súlade s čl. 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1049/2001.

6. V pôsobnosti jedného z podpredsedov je dohľad nad zaobchádzaním so žiadosťami o prístup k dokumentom.

7. Príslušný výbor Parlamentu pripraví na základe informácií poskytnutých predsedníctvom a na základe iných zdrojov výročnú správu podľa čl. 17 nariadenia (ES) č. 1049/2001 a predloží ju v pléne.

Príslušný výbor tiež preskúma a vyhodnotí správy prijaté inými orgánmi a agentúrami v súlade s čl. 17 uvedeného nariadenia.

HLAVA IV

VZŤAHY S INÝMI ORGÁNMI A INŠTITÚCIAMI

KAPITOLA 1

MENOVANIA

Článok 98

Voľba predsedu Komisie

1. Po schválení návrhu kandidáta na predsedu Komisie Radou, predseda požiada kandidáta, aby vystúpil pred Parlamentom s vyhlásením a predstavil svoje politické smerovanie. Po vyhlásení nasleduje rozprava.

Na účasť v rozprave sa prizve Rada.

2. Parlament schváli alebo zamietne návrh kandidáta väčšinou odovzdaných hlasov.

Predseda Komisie sa volí v tajnom hlasovaní.

3. Ak Parlament kandidáta zvolí, predseda o tejto skutočnosti informuje Radu. Zároveň požiada Radu a zvoleného predsedu Komisie, aby po vzájomnej dohode navrhli kandidátov na jednotlivé posty komisárov.

4. Ak Parlament kandidáta zamietne, predseda požiada Radu o predloženie nového návrhu kandidáta.

Článok 99

Voľba Komisie

1. Po porade so zvoleným predsedom Komisie vyzve predseda Parlamentu kandidátov na jednotlivé posty komisárov, ktorých navrhli predseda Komisie a Rada, aby vystúpili pred príslušnými výbormi podľa svojej budúcej oblasti pôsobnosti. Tieto vypočutia sú verejné.

2. Výbor vyzve kandidáta, aby vystúpil s vyhlásením a odpovedal na otázky.

3. Zvolený predseda predstaví kolégium komisárov a jeho program na rokovaní Parlamentu, na ktoré sú prizvaní všetci členovia Rady. Po vyhlásení nasleduje rozprava.

4. Každá politická skupina alebo najmenej tridsaťsedem poslancov môže predložiť návrh uznesenia na ukončenie rozpravy. Použije sa čl. 103 ods. 3, 4 a 5.

Po hlasovaní o návrhu uznesenia Parlament zvolí alebo zamietne Komisiu väčšinou odovzdaných hlasov.

Hlasuje sa podľa mien.

Parlament môže odložiť hlasovanie na nasledujúce rokovanie.

5. Predseda informuje Radu o zvolení alebo zamietnutí Komisie.

6. Ak počas funkčného obdobia Komisie nastanú zmeny v rezorte, sú dotknutí komisári vyzvaní, aby vystúpili pred výbormi s pôsobnosťou v oblastiach, ktorých sa tieto zmeny týkajú.

Článok 100

Návrh na vyslovenie nedôvery Komisii

1. Návrh na vyslovenie nedôvery Komisii môže predsedovi predložiť jedna desatina všetkých poslancov Parlamentu.

2. Návrh musí byť označený ako „návrh na vyslovenie nedôvery“ a musí byť odôvodnený. Návrh sa zašle Komisii.

3. Predseda oznámi poslancom podanie návrhu na vyslovenie nedôvery ihneď po jeho doručení.

4. Rozprava o návrhu na vyslovenie nedôvery sa koná najskôr dvadsaťštyri hodín po oznámení podaného návrhu poslancom.

5. O návrhu sa hlasuje podľa mien, a to najskôr štyridsaťosem hodín po začatí rozpravy.

6. Rozprava a hlasovanie sa konajú najneskôr počas schôdze, ktorá nasleduje po podaní návrhu.

7. Návrh na vyslovenie nedôvery je prijatý, ak získa dve tretiny odovzdaných hlasov, ktoré predstavujú väčšinu všetkých poslancov Parlamentu. Výsledok hlasovania sa oznámi predsedovi Rady a predsedovi Komisie.

Článok 101

Menovanie členov Dvora audítorov

1. Kandidáti na členov Dvora auditorov sa vyzvú, aby vystúpili pred príslušným výborom s vyhlásením a odpovedali na otázky jeho členov. Výbor hlasuje o každom kandidátovi osobitne v tajnom hlasovaní.

2. Príslušný výbor dá Parlamentu odporúčanie, či majú byť kandidáti schválení. Odporúčanie má formu správy, ktorá obsahuje návrh rozhodnutia pre každého kandidáta osobitne.

3. Hlasovanie v pléne sa uskutoční do dvoch mesiacov po doručení návrhov kandidátov, ak Parlament na žiadosť príslušného výboru, politickej skupiny alebo najmenej tridsiatich siedmich poslancov nerozhodne inak. Parlament hlasuje o každom kandidátovi osobitne v tajnom hlasovaní a rozhodnutie prijíma väčšinou odovzdaných hlasov.

4. Ak Parlament zaujme k niektorému kandidátovi negatívne stanovisko, predseda požiada Radu o stiahnutie jeho kandidatúry a predloženie nového návrhu kandidáta.

Článok 102

Menovanie členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky

1. Kandidát na prezidenta Európskej centrálnej banky sa vyzve, aby vystúpil pred príslušným výborom s vyhlásením a odpovedal na otázky členov.

2. Príslušný výbor dá Parlamentu odporúčanie na schválenie alebo zamietnutie návrhu kandidáta.

3. Hlasovanie sa uskutoční do dvoch mesiacov po doručení návrhu kandidáta, ak Parlament na žiadosť príslušného výboru, politickej skupiny alebo najmenej tridsiatich siedmich poslancov nerozhodne inak.

4. Ak Parlament zaujme k niektorému kandidátovi negatívne stanovisko, predseda požiada Radu o stiahnutie jeho kandidatúry a predloženie nového návrhu kandidáta.

5. Pri návrhoch kandidátov na viceprezidenta a ostatných členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky sa použije rovnaký postup.

KAPITOLA 2

VYHLÁSENIA

Článok 103

Vyhlásenia Komisie, Rady a Európskej rady

1. Členovia Komisie, Rady a Európskej rady môžu kedykoľvek požiadať predsedu o povolenie vystúpiť s vyhlásením. Predseda rozhodne o čase, kedy je možné vystúpiť s vyhlásím, a či po tomto vyhlásení má nasledovať riadna rozprava alebo len tridsať minút na stručné a výstižné otázky poslancov.

2. Ak Parlament zaradí do svojho programu vyhlásenie s rozpravou, zároveň rozhodne o tom, či rozpravu ukončí prijatím uznesenia. Parlament neskončí rozpravu prijatím uznesenia, ak je správa o rovnakej záležitosti predmetom tej istej alebo nasledujúcej schôdze, ak predseda z výnimočných dôvodov nenavrhne inak. Ak Parlament rozhodne o ukončení rozpravy prijatím uznesenia, môže výbor, politická skupina alebo najmenej tridsaťsedem poslancov predložiť návrh uznesenia.

3. O návrhoch uznesení sa hlasuje v ten istý deň. O prípadných výnimkách rozhoduje predseda. Vysvetlenia hlasovania sú prípustné.

4. Spoločný návrh uznesenia nahrádza predchádzajúce návrhy uznesení podané jeho navrhovateľmi, ale nenahrádza návrhy podané inými výbormi, politickými skupinami alebo poslancami.

5. Po prijatí uznesenia sa už nehlasuje o žiadnych iných návrhoch, ak Predseda výnimočne nerozhodne inak.

Článok 104

Vyhlásenia, ktoré vysvetľujú rozhodnutia Komisie

Po porade s konferenciou predsedov môže predseda vyzvať predsedu Komisie, komisára zodpovedného za vzťahy s Európskym parlamentom, prípadne, po dohode, iného komisára, aby po každej schôdzi Komisie vystúpil pred Parlamentom s vyhlásením, v ktorom vysvetlí jej najdôležitejšie rozhodnutia. Po vyhlásení nasleduje rozprava v trvaní aspoň tridsať minút, v ktorej môžu poslanci klásť stručné a výstižné otázky.

Článok 105

Vyhlásenia Dvora audítorov

1. V rámci postupu udelenia absolutória alebo v súvislosti s aktivitami Parlamentu v oblasti rozpočtovej kontroly môže byť predseda Dvora audítorov vyzvaný, aby vystúpil a uviedol pripomienky obsiahnuté vo výročnej správe, v osobitných správach alebo stanoviskách Dvora audítorov, alebo aby vysvetlil program práce Dvora audítorov.

2. Parlament môže rozhodnúť o konaní osobitnej rozpravy za účasti Komisie a Rady o každej otázke, ktorá bola vznesená v uvedených vyhláseniach, najmä vtedy, ak sa poukázalo na nezrovnalosti vo finančnom hospodárení.

Článok 106

Vyhlásenia Európskej centrálnej banky

1. Prezident Európskej centrálnej banky predkladá Parlamentu výročnú správu banky o činnosti Európskeho systému centrálnych bánk a o menovej politike za minulý a bežný rok.

2. Po prednesení správy nasleduje všeobecná rozprava.

3. Prezident Európskej centrálnej banky sa najmenej štyrikrát ročne prizýva na schôdze príslušného výboru, aby vystúpil s vyhlásením a odpovedal na otázky.

4. Na vlastnú žiadosť alebo na žiadosť Parlamentu môžu byť prezident, viceprezident a ostatní členovia Výkonnej rady Európskej centrálnej banky prizvaní na dodatočné schôdze.

5. Z rokovaní podľa odsekov 3 a 4 sa vyhotovuje doslovný zápis vo všetkých úradných jazykoch.

Článok 107

Odporúčanie o hlavných smeroch hospodárskych politík

1. Odporúčanie Komisie o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a spoločenstva sa predkladá príslušnému výboru, ktorý o ňom podá správu Parlamentu.

2. Rada sa vyzve, aby informovala Parlament o obsahu svojho odporúčania a o stanovisku Európskej rady.

KAPITOLA 3

OTÁZKY PRE RADU, KOMISIU A EURÓPSKU CENTRÁLNU BANKU

Článok 108

Otázky na ústnu odpoveď s rozpravou

1. Výbor, politická skupina alebo najmenej tridsaťsedem poslancov môže položiť otázky Rade alebo Komisii so žiadosťou, aby tieto otázky boli zaradené do programu Parlamentu.

Otázky sa predkladajú písomne predsedovi, ktorý ich ihneď pridelí konferencii predsedov.

Konferencia predsedov rozhoduje o zaradení otázok do programu a o ich poradí. Otázky, ktoré nie sú zaradené do programu do troch mesiacov od ich predloženia, prepadajú.

2. Otázky pre Komisiu sa musia Komisii doručiť najneskôr týždeň pred rokovaním, do programu ktorého majú byť zaradené. Otázky pre Radu sa musia Rade doručiť najmenej tri týždne pred predmetným rokovaním.

3. Na otázky týkajúce sa záležitostí uvedených v čl. 17 a 34 zmluvy o EÚ sa lehota podľa odseku 2 tohto článku nepoužije. Rada je povinná ich zodpovedať dostatočne včas, aby bol Parlament riadne informovaný.

4. Jeden z autorov otázky má k dispozícii päť minút na jej prednesenie. Otázku zodpovie jeden člen dotknutého orgánu.

Autor otázky má nárok na využitie celého uvedeného rečníckeho času.

5. Článok 103 ods. 2 až 5 sa použije primerane.

Článok 109

Hodina otázok

1. Hodina otázok pre Radu a Komisiu sa koná na každej schôdzi v čase, o ktorom rozhodne Parlament na návrh konferencie predsedov. Na otázky pre predsedu Komisie a jednotlivých členov Komisie sa môže vyhradiť osobitný čas.

2. Počas jednej schôdze smie poslanec položiť Rade a Komisii najviac jednu otázku.

3. Otázky sa predkladajú písomne predsedovi, ktorý rozhodne o ich prípustnosti a o poradí ich zaradenia. Rozhodnutie sa ihneď oznámi autorovi otázky.

4. Podrobný postup sa riadi príslušnými usmerneniami (14).

Článok 110

Otázky na písomnú odpoveď

1. Každý poslanec môže položiť Rade alebo Komisii otázky na písomnú odpoveď. Autori otázok v plnej miere zodpovedajú za ich obsah.

2. Otázky sa predkladajú písomne predsedovi, ktorý ich postúpi dotknutému orgánu.

3. Ak otázka nemôže byť zodpovedaná v stanovenej lehote, zaradí sa na žiadosť jej autora do programu nasledujúcej schôdze príslušného výboru. Článok 109 sa použije primerane.

4. Otázky, ktoré vyžadujú bezprostrednú odpoveď, nie však podrobné skúmanie (prioritné otázky), sa zodpovedajú do troch týždňov od ich postúpenia dotknutému orgánu. Každý poslanec môže položiť jednu prioritnú otázku mesačne.

Ostatné otázky (nie prioritné) sa zodpovedajú do šiestich týždňov od ich postúpenia dotknutému orgánu.

Poslanci určia, aký druh otázky predkladajú. Konečné rozhodnutie v tejto veci urobí predseda.

5. Otázky a odpovede sa uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 111

Otázky na písomnú odpoveď pre Európsku centrálnu banku

1. Každý poslanec môže položiť Európskej centrálnej banke otázku na písomnú odpoveď.

2. Otázky sa predkladajú písomne predsedovi príslušného výboru, ktorý ich postúpi Európskej centrálnej banke.

3. Otázky sa spolu s odpoveďami uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie.

4. Ak otázka nebola zodpovedaná v požadovanej lehote, zaradí sa na žiadosť jej autora do programu nasledujúcej schôdze príslušného výboru, na ktorej sa zúčastní prezident Európskej centrálnej banky.

KAPITOLA 4

SPRÁVY OSTATNÝCH ORGÁNOV

Článok 112

Výročné správy a iné správy ostatných orgánov

1. Výročné správy a iné správy ostatných orgánov, pre ktoré zmluvy ustanovujú povinnosť poradiť sa s Európskym parlamentom, alebo ktoré vzhľadom na iné právne ustanovenia vyžadujú stanovisko Európskeho parlamentu, sa predkladajú prostredníctvom správy v pléne.

2. Výročné správy a iné správy ostatných orgánov, na ktoré sa nevzťahuje prvý odsek, sa pridelia príslušnému výboru, ktorý môže navrhnúť vypracovanie správy podľa článku 45.

KAPITOLA 5

UZNESENIA A ODPORÚČANIA

Článok 113

Návrhy uznesení

1. Každý poslanec môže podať návrh uznesenia vo veci spadajúcej do rámca činnosti Európskej únie.

Návrh môže obsahovať najviac 200 slov.

2. Gestorský výbor rozhodne o postupe, ktorý sa má použiť.

Môže spojiť tento návrh uznesenia s inými návrhmi uznesení alebo správami.

Môže tiež prijať stanovisko vo forme listu.

Môže rozhodnúť o vypracovaní správy podľa článku 45.

3. Rozhodnutie výboru a konferencie predsedov sa oznámi autorom návrhu uznesenia.

4. Správa obsahuje znenie návrhu uznesenia.

5. Stanoviská vo forme listu adresované ostatným orgánom Európskej únie, doručí predseda.

6. Autor alebo autori návrhu uznesenia predloženého v súlade s čl. 103 ods. 2, čl. 108 ods. 5 alebo čl. 115 ods. 2 sú oprávnení vziať návrh späť pred konečným hlasovaním.

7. Návrh uznesenia predložený podľa odseku 1 môže jeho autor, autori alebo prvý podpísaný poslanec vziať späť pred tým, ako gestorský výbor rozhodne o vypracovaní správy o tomto návrhu v súlade s odsekom 2.

Ak už výbor návrh prevzal uvedeným postupom, je ako jediný oprávnený stiahnuť ho, a to až do začiatku konečného hlasovania.

8. Stiahnutý návrh uznesenia môže ihneď prevziať a znovu predložiť skupina, výbor, alebo rovnaký počet poslancov, aký je potrebný na podanie tohto návrhu.

Výbory musia zabezpečiť, aby návrhy uznesení predložené v súlade s týmto článkom, ktoré zodpovedajú stanoveným požiadavkám, boli následne prerokované a riadne zaznamenané v dokumentoch, ktoré sú výsledkom týchto rokovaní.

Článok 114

Odporúčania pre Radu

1. Politická skupina alebo najmenej tridsaťsedem poslancov môže podať návrh odporúčania pre Radu, ktorý sa týka záležitostí patriacich do hláv V a VI zmluvy o EÚ, alebo v prípadoch, keď Parlament nebol konzultovaný o medzinárodnej zmluve v rámci pôsobnosti článku 83 alebo článku 84.

2. Návrhy sa pridelia na posúdenie gestorskému výboru.

Výbor v prípade potreby postúpi vec Parlamentu v súlade s postupmi stanovenými v rokovacom poriadku.

3. Ak gestorský výbor predkladá Parlamentu správu, predloží návrh odporúčania pre Radu spolu so stručnou dôvodovou správou a v prípade potreby aj so stanoviskami výborov, ktoré boli požiadané o stanovisko.

Použitie tohto odseku nevyžaduje povolenie od konferencie predsedov.

4. Použije sa článok 90 alebo 94.

Článok 115

Rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu

1. Výbor, medziparlamentná delegácia, politická skupina alebo najmenej tridsaťsedem poslancov môže písomne požiadať predsedu o konanie rozpravy o naliehavom prípade porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu (čl. 130 ods. 3).

2. Konferencia predsedov vypracuje na základe žiadostí uvedených v odseku 1 a v súlade s ustanoveniami prílohy III zoznam záležitostí, ktoré majú byť zaradené do konečného návrhu programu nasledujúcej rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu. Celkový počet záležitostí zaradených do programu nesmie presiahnuť tri vrátane podkapitol.

V súlade s článkom 132 môže Parlament z programu vypustiť záležitosť, o ktorej sa malo rokovať, a nahradiť ju inou, neplánovanou. Návrhy uznesení o vybraných záležitostiach sa predkladajú najneskôr do večera v deň schválenia programu. Predseda presne určí lehotu na podanie takýchto návrhov uznesení.

3. Celková dĺžka rečníckeho času pre politické skupiny a nezávislých poslancov sa pridelí v súlade s postupom stanoveným v čl. 142 ods. 2 a 3 a v rámci maximálnej dĺžky trvania rozpráv, t.j. 60 minút na jednu schôdzu.

Rečnícky čas, ktorý zostane po odpočítaní času potrebného na uvedenie uznesení a hlasovanie o nich, prípadne tiež času prideleného Komisii a Rade, sa rozdelí medzi politické skupiny a nezávislých poslancov.

4. Bezprostredne po ukončení rozpravy sa hlasuje. Článok 163 sa nepoužije.

Hlasovanie podľa tohto článku sa môžu vykonať spoločne v rámci pôsobnosti predsedu a konferencie predsedov.

5. Ak sú podané dva alebo viaceré návrhy uznesení o rovnakej záležitosti, použije sa postup stanovený v čl. 103 ods. 4.

6. Predseda a predsedovia politických skupín môžu rozhodnúť o hlasovaní o návrhu uznesenia bez rozpravy. Na prijatie rozhodnutia je potrebný jednomyseľný súhlas všetkých predsedov politických skupín.

Články 167, 168 a 170 sa nepoužijú na návrhy uznesení zaradené do programu rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu.

Návrhy uznesení do rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu sa predkladajú až po tom, ako bol schválený zoznam záležitostí na prerokovanie. Návrhy uznesení, ktoré nemôžu byť prerokované v rámci času vymedzeného na rozpravu, prepadajú. To isté platí aj pre návrhy uznesení, pri ktorých sa na základe žiadosti podľa čl. 149 ods. 3 zistilo, že nie je dosiahnuté kvórum. Poslanci sú samozrejme oprávnení znovu predložiť tieto návrhy na posúdenie vo výbore v súlade s článkom 113 alebo do rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu v rámci nasledujúcej schôdze.

Záležitosť sa nemôže zaradiť do programu rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu, ak je už zahrnutá v programe prebiehajúcej schôdze.

Rokovací poriadok neumožňuje spoločnú rozpravu o návrhu uznesenia podanom v súlade s druhým pododsekom druhého odseku a o správe výboru v rovnakej veci.

***

Ak je v súlade s čl. 149 ods. 3 vznesená požiadavka na overenie uznášaniaschopnosti, táto požiadavka platí len pre návrh uznesenia, o ktorom sa má hlasovať, a nie pre nasledujúce návrhy uznesení.

Článok 116

Písomné vyhlásenia

1. Najviac päť poslancov môže predložiť písomné vyhlásenie v rozsahu najviac 200 slov vo veci, ktorá patrí do rámca činnosti Európskej únie. Písomné vyhlásenia sa vytlačia v úradných jazykoch a rozdajú. Spolu s menami signatárov sa zapíšu do registra. Register je verejný. Počas schôdze je umiestnený pred vchodom do rokovacej sály a v čase medzi schôdzami na vhodnom mieste, ktoré určí kolégium kvestorov.

2. Každý poslanec môže pripojiť svoj podpis k vyhláseniu zapísanému v registri.

3. Ak vyhlásenie podpíše väčšina všetkých poslancov, predseda o tom informuje Parlament a mená podpísaných poslancov uverejní v zápisnici.

4. Vyhlásenie sa spolu s menami podpísaných poslancov na záver schôdze postúpi orgánom uvedeným vo vyhlásení. Vyhlásenie sa zaznamená v zápisnici zo schôdze, na ktorej je oznámené. Uverejnením v zápisnici sa celý postup končí.

5. Písomné vyhlásenie, ktoré je v registri viac ako tri mesiace a nebolo podpísané aspoň polovicou všetkých poslancov Parlamentu, prepadá.

Článok 117

Konzultácia s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

1. Výbor môže požiadať o konzultáciu s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom o otázkach všeobecnej alebo osobitnej povahy.

Výbor oznámi lehotu, v rámci ktorej má Európsky hospodársky a sociálny výbor poskytnúť svoje stanovisko.

2. Žiadosť o konzultáciu s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom schvaľuje Parlament bez rozpravy.

Článok 118

Konzultácia s Výborom regiónov

1. Výbor môže požiadať o konzultáciu s Výborom regiónov o otázkach všeobecnej alebo osobitnej povahy.

Výbor oznámi lehotu, v rámci ktorej má Výbor regiónov poskytnúť svoje stanovisko.

2. Žiadosť o konzultáciu s Výborom regiónov schvaľuje Parlament bez rozpravy.

Článok 119

Žiadosti adresované európskym agentúram

1. V prípadoch, keď má Parlament právo predložiť žiadosť niektorej európskej agentúre, môže každý poslanec predložiť takúto žiadosť písomne Parlamentu. Žiadosti sa musia týkať záležitostí, ktoré spadajú do pôsobnosti agentúry a musia byť sprevádzané doplňujúcou informáciou, ktorá objasňuje záležitosť a záujem spoločenstva na veci.

2. Predseda po porade s príslušným výborom buď postúpi žiadosť agentúre, alebo podnikne iné vhodné kroky. Okamžite o tom informuje poslanca, ktorý predložil žiadosť. V každej žiadosti predsedu adresovanej agentúre musí byť uvedená lehota na odpoveď.

3. Ak sa agentúra domnieva, že na žiadosť, tak ako je formulovaná, nemôže odpovedať, alebo ak chce, aby bola žiadosť zmenená, informuje o tom predsedu. Predseda po prípadnej porade s príslušným výborom prijme potrebné opatrenia.

KAPITOLA 6

MEDZIINŠTITUCIONÁLNE DOHODY

Článok 120

Medziinštitucionálne dohody

1. Parlament môže uzatvoriť dohody s inými orgánmi v rámci uplatňovania zmlúv alebo s úmyslom zdokonaliť a vyjasniť postupy.

Takéto dohody môžu mať formu spoločných vyhlásení, výmeny listov, kódexov správania, alebo inú vhodnú formu. Podpisuje ich predseda po posúdení výborom, v ktorého pôsobnosti sú ústavné veci, a po schválení Parlamentom. Pre informáciu môžu byť tieto dohody priložené k rokovaciemu poriadku.

2. Ak tieto dohody zahŕňajú zmenu existujúcich procesných práv alebo povinností alebo ak ustanovujú nové procesné práva alebo povinnosti poslancov či orgánov Parlamentu alebo iným spôsobom menia či vykladajú rokovací poriadok, záležitosť sa ešte pred podpisom dohody pridelí výboru príslušnému na jej posúdenie v súlade s čl. 201 ods. 2 až 6.

KAPITOLA 7

ŽALOBY NA SÚDNOM DVORE

Článok 121

Konanie pred Súdnym dvorom

1. Parlament v lehotách, ktoré stanovujú zmluvy a štatút Súdneho dvora pre žaloby podané orgánmi únie a fyzickými alebo právnickými osobami, preskúmava legislatívu Spoločenstva a vykonávacie opatrenia, aby zabezpečil, že zmluvy, a to najmä pokiaľ ide o práva Parlamentu, sa dodržiavajú.

2. V prípade podozrenia z porušenia práva spoločenstva podá gestorský výbor správu Parlamentu; v prípade potreby tak urobí ústne.

3. Predseda podá v mene Parlamentu žalobu v súlade s odporúčaniami gestorského výboru.

Na začiatku nasledujúcej schôdze môže predseda vyzvať plénum, aby rozhodlo o podpore žaloby. Ak sa plénum väčšinou odovzdaných hlasov vysloví proti žalobe, predseda žalobu stiahne.

Ak Predseda podá žalobu v rozpore s odporúčaniami gestorského výboru, musí na začiatku nasledujúcej schôdze vyzvať plénum, aby rozhodlo o podpore žaloby.

Článok 122

Následky nečinnosti Rady po schválení spoločnej pozície v rámci postupu spolupráce

Ak do troch mesiacov, alebo so súhlasom Rady do štyroch mesiacov po oznámení spoločnej pozície podľa čl. 252 zmluvy o ES Parlament nezamietol pozíciu, ani ju nezmenil alebo nedoplnil, a Rada neprijala navrhovaný právny akt v súlade so spoločnou pozíciou, môže predseda v mene Parlamentu a po porade s výborom, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, podať na Súdnom dvore žalobu proti Rade podľa čl. 232 zmluvy o ES.

HLAVA V

VZŤAHY S NÁRODNÝMI PARLAMENTMI

Článok 123

Výmena informácií, kontakty a vzájomné poskytovanie vybavenia

1. Parlament pravidelne informuje národné parlamenty členských štátov o svojej činnosti.

2. Konferencia predsedov môže poveriť predsedu, aby dohodol poskytovanie vybavenia pre národné parlamenty členských štátov na základe vzájomnosti a navrhol iné opatrenia na uľahčenie kontaktov s národnými parlamentmi.

Článok 124

Konferencia výborov pre európske záležitosti (COSAC)

1. Na návrh predsedu menuje konferencia predsedov členov delegácie Parlamentu pri Konferencii výborov pre európske záležitosti a môže jej udeliť mandát. Delegáciu vedie jeden z podpredsedov zodpovedných za výkon úloh v oblasti vzťahov s národnými parlamentmi.

2. Ostatní členovia delegácie sa vyberajú s ohľadom na záležitosti, ktoré sa majú prerokovať na schôdzi Konferencie výborov pre európske záležitosti a s dostatočným zohľadnením potreby celkovej rovnováhy politických síl v Parlamente. Delegácia po každej schôdzi predkladá správu.

Článok 125

Konferencia parlamentov

Konferencia predsedov menuje členov delegácie Parlamentu na každý konvent, konferenciu alebo podobný orgán, ktorého sa zúčastňujú zástupcovia parlamentov, a udeľuje tejto delegácii mandát v súlade s príslušnými uzneseniami Parlamentu. Delegácia si volí svojho predsedu a v prípade potreby jedného alebo viacerých podpredsedov.

HLAVA VI

ZASADANIA

KAPITOLA 1

ZASADANIA PARLAMENTU

Článok 126

Volebné obdobie, zasadania, schôdze, rokovacie dni

1. Volebné obdobie Parlamentu sa zhoduje s funkčným obdobím poslancov v zmysle aktu z 20. septembra 1976.

2. Zasadaním sa rozumie obdobie jedného roka, tak ako je stanovené uvedeným aktom a zmluvami.

3. Schôdza Parlamentu sa zvoláva spravidla každý mesiac a delí sa na jednotlivé rokovacie dni.

Rokovania Parlamentu, ktoré sa konajú v ten istý deň, sa považujú za jedno rokovanie.

Článok 127

Zvolanie Parlamentu

1. Parlament sa zíde bez nutnosti zvolávania každoročne vždy v druhý utorok v marci a sám si určuje dĺžku prerušenia zasadania.

2. Parlament sa tiež zíde bez nutnosti zvolávania v prvý utorok po uplynutí jedného mesiaca od skončenia obdobia uvedeného v čl. 10 ods. 1 aktu z 20. septembra 1976.

3. Konferencia predsedov môže odôvodneným rozhodnutím zmeniť dĺžku prerušenia zasadania, o ktorej bolo rozhodnuté v súlade s odsekom 1, a to najneskôr dva týždne pred pôvodne stanoveným termínom pokračovania zasadania; nový termín nesmie byť odložený o viac ako o dva týždne.

4. Predseda po porade s konferenciou predsedov výnimočne zvolá Parlament na žiadosť väčšiny poslancov, alebo na žiadosť Komisie alebo Rady.

Predseda môže so súhlasom konferencie predsedov výnimočne zvolať Parlament v naliehavých prípadoch.

Článok 128

Miesto rokovaní Parlamentu a schôdzí výborov

1. Rokovania Parlamentu a schôdze výborov sa konajú v súlade s ustanoveniami zmlúv.

Na prijatie návrhov na konanie dodatočných schôdzí v Bruseli a pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k týmto návrhom je potrebná iba väčšina odovzdaných hlasov.

2. Každý výbor môže rozhodnúť o tom, že požiada, aby sa jedna alebo viac jeho schôdzí konalo na inom mieste. Odôvodnená žiadosť sa predkladá predsedovi, ktorý ju predloží predsedníctvu. Ak ide o naliehavú záležitosť, môže predseda rozhodnúť sám. Ak predsedníctvo alebo predseda žiadosť zamietne, musí uviesť príčiny svojho rozhodnutia.

Článok 129

Účasť poslancov na rokovaniach

1. Na každom rokovaní je vystavená prezenčná listina, na ktorú sa podpisujú prítomní poslanci.

2. Mená poslancov, ktorých prítomnosť je potvrdená na prezenčnej listine, sa uvedú v zápisnici z každého rokovania.

KAPITOLA 2

PROGRAM PRÁCE PARLAMENTU

Článok 130

Návrh programu

1. Pred každou schôdzou vypracuje konferencia predsedov návrh programu na základe odporúčaní konferencie predsedov výborov a s ohľadom na schválený ročný legislatívny plán podľa článku 33.

Komisia a Rada sa môžu na pozvanie predsedu zúčastniť na rokovaní konferencie predsedov o návrhu programu.

2. Návrh programu môže pri niektorých bodoch, o ktorých sa má rokovať, určiť čas hlasovania.

3. V návrhu programu môže byť vyhradený jeden alebo dva časové úseky, predstavujúce spolu najviac 60 minút, na rozpravu o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu podľa článku 115.

4. Konečný návrh programu sa doručí poslancom najneskôr tri hodiny pred začiatkom schôdze.

Článok 131

Rokovanie v pléne bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a bez rozpravy

1. Každý legislatívny návrh (prvé čítanie) a každý nelegislatívny návrh uznesenia prijatý vo výbore, ak menej ako jedna desatina členov výboru hlasovala proti, sa zaradí do návrhu programu Parlamentu na hlasovanie bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Bod programu je predmetom jediného hlasovania, ak politické skupiny alebo jednotliví poslanci, ktorí spolu predstavujú jednu desatinu poslancov Parlamentu, písomne nepožiadajú ešte pred vypracovaním konečného návrhu programu o možnosť podať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto bodu. V takom prípade predseda určí lehotu na podanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

2. Body zaradené do konečného návrhu programu, určené na hlasovanie bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, sa tiež prerokujú bez rozpravy, ak Parlament pri prijímaní svojho programu na začiatku schôdze nerozhodne inak na návrh konferencie predsedov alebo na základe žiadosti politickej skupiny alebo najmenej tridsiatich siedmich poslancov.

3. Pri zostavovaní konečného návrhu programu schôdze môže konferencia predsedov navrhnúť, aby boli aj iné body zaradené do programu bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov alebo bez rozpravy. Parlament nesmie pri schvaľovaní svojho programu prijať žiadny takýto návrh, ak politická skupina alebo najmenej tridsaťsedem poslancov písomne vyjadrilo svoj nesúhlas s týmto návrhom najneskôr hodinu pred začiatkom schôdze.

4. Ak sa zaradí do programu bod bez rozpravy, môže spravodajca alebo predseda gestorského výboru bezprostredne pred hlasovaním vystúpiť s vyhlásením, ktoré nesmie trvať dlhšie ako dve minúty.

Článok 132

Schválenie a zmeny programu

1. Na začiatku každej schôdze Parlament rozhoduje o konečnom návrhu programu. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môže podať výbor, politická skupina alebo najmenej tridsaťsedem poslancov. Návrhy sa musia doručiť predsedovi najneskôr hodinu pred začiatkom schôdze. Predseda môže udeliť slovo navrhovateľovi, jednému rečníkovi, ktorý je za návrh, a jednému rečníkovi proti návrhu. Každé vystúpenie môže trvať najviac jednu minútu.

2. Po schválení programu už tento nemožno meniť ani dopĺňať, s výnimkou prípadov podľa článkov 134 a 167 až 171 alebo na návrh predsedu.

Ak je procedurálny návrh na zmenu programu zamietnutý, nesmie sa opätovne predložiť na tej istej schôdzi.

3. Pred skončením rokovania Parlamentu oznámi predseda deň, hodinu a program nasledujúceho rokovania.

Článok 133

Mimoriadna rozprava

1. Politická skupina alebo najmenej tridsaťsedem poslancov môže požiadať, aby bola do programu Parlamentu zaradená mimoriadna rozprava o záležitosti zásadného významu týkajúcej sa politiky Európskej únie. Počas jednej schôdze sa spravidla koná najviac jedna mimoriadna rozprava.

2. Žiadosť sa predkladá písomne predsedovi najneskôr tri hodiny pred začiatkom schôdze, na ktorej sa má konať mimoriadna rozprava. O žiadosti sa hlasuje na začiatku schôdze pri schvaľovaní programu.

3. Na základe udalostí, ktoré nastanú po schválení programu, môže Predseda po porade s predsedami politických skupín navrhnúť, aby sa uskutočnila mimoriadna rozprava. O návrhu sa hlasuje na začiatku rokovania alebo v čase vymedzenom na hlasovanie, pričom sa musí poslancom oznámiť najmenej hodinu vopred.

4. Predseda určí termín uskutočnenia mimoriadnej rozpravy. Celková dĺžka trvania mimoriadnej rozpravy nesmie prekročiť 60 minút. Rečnícky čas sa rozdelí medzi politické skupiny a nezávislých poslancov v súlade s čl. 142 ods. 2 a 3.

5. Rozprava sa skončí bez prijatia uznesenia.

Článok 134

Naliehavý postup

1. Predseda, výbor, politická skupina, najmenej tridsaťsedem poslancov, Komisia alebo Rada môže predložiť Parlamentu žiadosť, aby rozprava o návrhu, ktorý bol konzultovaný s Parlamentom podľa čl. 40 ods. 1, bola považovaná za naliehavú. Táto žiadosť sa predkladá písomne a musí byť odôvodnená.

2. Predseda informuje Parlament o žiadosti o naliehavú rozpravu bezprostredne po jej doručení. O žiadosti sa hlasuje na začiatku rokovania, ktoré nasleduje po rokovaní, na ktorom bola žiadosť oznámená, za predpokladu, že návrh, na ktorý sa žiadosť vzťahuje, bol doručený v úradných jazykoch. Ak bolo podaných niekoľko žiadostí o naliehavú rozpravu v tej istej veci, súhlas alebo zamietnutie jednej žiadosti sa vzťahuje na všetky žiadosti v tej istej veci.

3. Pred hlasovaním môže dostať slovo iba navrhovateľ žiadosti, jeden rečník, ktorý je za žiadosť, jeden rečník proti žiadosti a predseda a/alebo spravodajca gestorského výboru. Vystúpenia môžu trvať najviac tri minúty.

4. Otázky, ktoré sa majú prerokovať v naliehavom postupe, majú prednosť pred inými bodmi programu. Predseda určí termín rozpravy a hlasovania.

5. Naliehavá rozprava sa môže uskutočniť bez správy, alebo výnimočne na základe ústnej správy gestorského výboru.

Článok 135

Spoločná rozprava

Kedykoľvek možno rozhodnúť, že podobné alebo obsahovo súvisiace body programu sa prerokujú spoločne.

Článok 136

Lehoty

Rozprava a hlasovanie o texte sú prípustné, iba ak bol text doručený najneskôr dvadsaťštyri hodín vopred, s výnimkou naliehavých prípadov podľa článkov 115 a 134.

KAPITOLA 3

VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ PRE PRIEBEH ROKOVANÍ

Článok 137

Prístup do rokovacej sály

1. Do rokovacej sály majú prístup iba poslanci, členovia Komisie alebo Rady, generálny tajomník Parlamentu, zamestnanci, ktorých služobné povinnosti vyžadujú prítomnosť v sále, a odborníci alebo úradníci Európskej únie.

2. Prístup na galérie majú iba osoby, ktoré majú priepustku riadne vystavenú predsedom alebo generálnym tajomníkom Parlamentu.

3. Osoby z radov verejnosti, ktoré majú povolený vstup na galérie, musia zotrvať na mieste a zachovávať ticho. Uvádzači okamžite vykážu z galérie každú osobu, ktorá prejavuje súhlas alebo nesúhlas.

Článok 138

Jazyky

1. Všetky dokumenty Parlamentu musia byť vypracované v úradných jazykoch.

2. Každý poslanec má právo vystúpiť v Parlamente v úradnom jazyku podľa svojho výberu. Vystúpenia v jednom z úradných jazykov sa simultánne tlmočia do ostatných úradných jazykov a tiež do iných jazykov, ktoré predsedníctvo považuje za potrebné.

3. Na schôdzach výboru a delegácie sa zabezpečí tlmočenie z úradných jazykov a do úradných jazykov, ktoré používajú a vyžadujú členovia tohto výboru alebo delegácie a ich náhradníci.

4. Na schôdzach výboru a delegácie konaných mimo obvyklých rokovacích miest sa zabezpečí tlmočenie do a z jazykov tých členov, ktorí potvrdili svoju účasť na schôdzi. Výnimočne možno prijať pružnejšie opatrenia, ak s tým členovia výboru alebo delegácie súhlasia. O prípadných nezhodách rozhodne predsedníctvo.

Ak sa po oznámení výsledku hlasovania zistí, že existujú nezrovnalosti medzi rôznymi jazykovými verziami, o platnosti oznámeného výsledku hlasovania rozhodne predseda v súlade s čl. 164 ods. 5. Ak predseda vyhlási výsledok hlasovania za platný, rozhodne tiež, ktorá jazyková verzia sa považuje za prijatú. Nie vždy je však možné považovať za oficiálny text pôvodnú verziu, pretože niekedy sa všetky ostatné jazykové verzie od nej môžu líšiť.

Článok 139

Prechodné opatrenia

1. Výnimočne sa pri použití článku 138, pokiaľ ide o úradné jazyky členských štátov, ktoré pristúpili k Európskej únii 1. mája 2004, vezme do úvahy reálna dostupnosť dostatočného počtu tlmočníkov a prekladateľov, a to počínajúc týmto dátumom až do 31. decembra 2006.

2. Generálny tajomník štvrťročne prekladá podrobnú správu o pokroku smerom k plnému uplatňovaniu článku 138. Kópiu správy zašle každému poslancovi.

3. Na základe odôvodneného odporúčania predsedníctva môže Parlament kedykoľvek rozhodnúť o zrušení tohto článku alebo na konci obdobia uvedeného v prvom odseku rozhodnúť o predĺžení jeho platnosti.

Článok 140

Doručovanie dokumentov

Dokumenty, na základe ktorých sa uskutočňujú rozpravy a prijímajú rozhodnutia Parlamentu, sa vytlačia a doručia poslancom. Zoznam týchto dokumentov sa uverejní v zápisnici z rokovania Parlamentu.

Bez toho, aby bolo dotknuté použitie prvého odseku, majú poslanci a politické skupiny priamy prístup k vnútornému počítačovému systému Európskeho parlamentu, aby mohli konzultovať akékoľvek prípravné dokumenty, ktoré nemajú dôvernú povahu (návrh správy, návrh odporúčania, návrh stanoviska, pracovný dokument, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podané vo výbore).

Článok 141

Udeľovanie slova rečníkom a obsah vystúpení

1. Žiadny poslanec nesmie vystúpiť bez toho, aby mu predseda udelil slovo. Poslanci hovoria zo svojho miesta a obracajú sa na predsedajúceho, ktorý ich môže vyzvať, aby pristúpili k rečníckemu pultu.

2. Ak sa rečník odkloní od témy, predseda ho napomenie. Ak bol rečník v priebehu jednej rozpravy už dvakrát napomenutý, predseda mu môže pri treťom napomenutí odobrať slovo až do skončenia rozpravy na túto tému.

3. Predseda môže bez toho, aby boli dotknuté jeho ostatné disciplinárne právomoci, nariadiť, aby boli zo zápisníc z rokovaní vynechané vystúpenia tých poslancov, ktorým predseda neudelil slovo, alebo ktorí hovorili aj po uplynutí vymedzeného rečníckeho času.

4. Rečníka nesmie prerušiť nikto okrem predsedu. Rečník však môže na základe povolenia predsedu prerušiť svoj prejav a umožniť inému poslancovi, Komisii alebo Rade, aby mu položili otázku týkajúcu sa konkrétneho bodu jeho vystúpenia.

Článok 142

Pridelenie rečníckeho času

1. Konferencia predsedov môže navrhnúť Parlamentu, aby bol pre konkrétnu rozpravu pridelený rečnícky čas. Parlament rozhodne o tomto návrhu bez rozpravy.

2. Rečnícky čas sa prideľuje podľa nasledujúcich kritérií:

a)	prvá časť rečníckeho času sa rozdelí rovnomerne medzi všetky politické skupiny;

b)	druhá časť sa rozdelí medzi politické skupiny v pomere k celkovému počtu ich členov;

c)	nezávislým poslancom sa pridelí celkový rečnícky čas podľa rečníckeho času, ktorý boli pridelený jednotlivým politickým skupinám podľa pododsekov a) a b).

3. Ak sa celkový rečnícky čas pridelí spoločne pre niekoľko bodov programu, politická skupina oznámi predsedovi dĺžku svojho rečníckeho času pre každý jednotlivý bod. Predseda zabezpečí dodržiavanie týchto rečníckych časov.

4. Žiaden poslanec nesmie hovoriť dlhšie ako jednu minútu na tieto témy: zápisnica, procedurálne návrhy, zmeny konečného návrhu programu alebo zmeny programu.

5. Komisii a Rade sa spravidla udelí slovo v rozprave o správe bezprostredne po jej uvedení spravodajcom. V rozprave o návrhu Komisie predseda vyzve Komisiu, aby sa ujala slova ako prvá a v krátkosti uviedla svoj návrh, a v rozprave o texte vypracovanom Radou môže predseda vyzvať Radu, aby sa ujala slova ako prvá. V oboch prípadoch ako ďalší vystúpi spravodajca. Komisii a Rade možno opätovne udeliť slovo, predovšetkým aby reagovali na vyhlásenia poslancov.

6. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 197 zmluvy o ES, predseda sa snaží dosiahnuť dohodu s Komisiou a Radou o primeranom rečníckom čase, ktorý im má byť pridelený.

7. Poslanci, ktorí nevystúpili v rozprave, môžu najviac jedenkrát v priebehu schôdze predložiť písomný prejav v rozsahu najviac 200 slov, ktorý sa pripojí k doslovnému zápisu z rozpravy.

Článok 143

Zoznam rečníkov

1. Mená poslancov, ktorí požiadali o slovo v rozprave, sa zapisujú do zoznamu rečníkov v poradí, v akom boli doručené ich žiadosti.

2. Predseda udeľuje poslancom slovo, pričom sa podľa možnosti snaží zabezpečiť, aby rečníci, ktorí majú odlišné politické názory a hovoria rôznymi jazykmi, boli vypočutí striedavo.

3. Na základe žiadosti však môže byť uprednostnený spravodajca gestorského výboru a predsedovia politických skupín, ktorí chcú vystúpiť v mene svojej skupiny alebo rečníci, ktorí ich zastupujú.

4. Žiaden poslanec nesmie vystúpiť k tej istej veci viac ako dvakrát, s výnimkou prípadu, keď mu ďalšie vystúpenie povolí predseda.

Predsedom a spravodajcom príslušných výborov sa udelí slovo na ich vlastnú žiadosť; o dĺžke ich rečníckeho času rozhoduje predseda.

Článok 144

Jednominútové vystúpenia

V priebehu prvého rokovania každej schôdze udelí predseda najviac na tridsať minút slovo tým poslancom, ktorí chcú upriamiť pozornosť Parlamentu na otázku politického významu. Rečnícky čas vyhradený pre každého poslanca je najviac jedna minúta. Predseda môže vymedziť ďalší rečnícky čas neskôr v priebehu tej istej schôdze.

Článok 145

Osobné vyhlásenia

1. Poslancovi, ktorý požiada o možnosť vystúpiť s osobným vyhlásením, sa udelí slovo na konci rozpravy o prerokúvanom bode programu alebo pred schvaľovaním zápisnice z rokovania, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o udelenie slova.

Poslanec nesmie hovoriť o predmete rozpravy, ale obmedzí sa na vyvrátenie pripomienok, ktoré boli v priebehu rozpravy vznesené voči jeho osobe, alebo na vyvrátenie názorov, ktoré mu boli prisúdené, alebo na opravu svojich vlastných vyjadrení.

2. Žiadne osobné vyhlásenie nesmie trvať viac ako tri minúty, ak Parlament nerozhodne inak.

Článok 146

Poriadok v rokovacej sále

1. Predseda napomenie každého poslanca, ktorý narúša priebeh rokovania.

2. V prípade opakovaného narušenia predseda poslanca opätovne napomenie a táto skutočnosť sa zaznamená v zápisnici.

3. Pri ďalšom narušení môže predseda vykázať poslanca z rokovacej sály až do konca rokovania. Generálny tajomník zabezpečí, aby sa toto disciplinárne opatrenie okamžite vykonalo za pomoci uvádzačov, a v prípade potreby za pomoci bezpečnostnej služby Parlamentu.

Článok 147

Vykázanie poslancov

1. Vo vážnych prípadoch narušenia poriadku alebo chodu Parlamentu môže predseda po formálnom upozornení navrhnúť bezprostredne alebo najneskôr počas nasledujúcej schôdze, aby Parlament hlasoval o pokarhaní poslanca, čo má za následok okamžité vykázanie poslanca z rokovacej sály a zákaz vstupu do nej na dva až päť dní.

2. Parlament rozhodne o vykonaní takéhoto disciplinárneho opatrenia v čase, ktorý určí predseda, t.j. počas rokovania, na ktorom k narušeniu došlo, alebo v prípade narušenia poriadku mimo rokovacej sály v čase, keď bol o ňom predseda informovaný, najneskôr však na nasledujúcej schôdzi. Dotknutý poslanec má právo byť vypočutý v Parlamente pred hlasovaním. Dĺžka jeho rečníckeho času je najviac päť minút.

3. O navrhnutom disciplinárnom opatrení sa hlasuje elektronicky a bez rozpravy. Žiadosti podané podľa čl. 149 ods. 3 alebo čl. 160 ods. 1 nie sú prípustné.

Článok 148

Rušenie poriadku

Ak rušenie poriadku ohrozuje chod Parlamentu, predseda rokovanie ukončí alebo ho na určitý čas preruší, aby mohol byť poriadok znovu obnovený. Ak sa predsedovi nepodarí získať pozornosť, opustí predsednícke kreslo, čo má za následok prerušenie rokovania. Rokovanie znovu zvolá predseda.

KAPITOLA 4

UZNÁŠANIASCHOPNOSŤ A HLASOVANIE

Článok 149

Uznášaniaschopnosť Parlamentu

1. Parlament môže rokovať, určiť svoj program a schváliť zápisnicu bez ohľadu na počet prítomných poslancov.

2. Parlament je schopný uznášať sa, ak je v rokovacej sále prítomná tretina všetkých poslancov Parlamentu.

3. Hlasovanie je platné bez ohľadu na počet hlasujúcich, ak predseda na žiadosť najmenej tridsiatich siedmich poslancov podanú pred začiatkom hlasovania nezistí v čase hlasovania, že Parlament nie je uznášaniaschopný. Ak hlasovanie ukáže, že Parlament nie je uznášaniaschopný, zaradí sa hlasovanie do programu nasledujúceho rokovania.

Žiadosť na zistenie uznášaniaschopnosti musí predložiť najmenej tridsaťsedem poslancov. Žiadosť v mene politickej skupiny nie je prípustná.

Pri stanovení výsledku hlasovania je potrebné zohľadniť v súlade s odsekom 2 všetkých poslancov prítomných v rokovacej sále a v súlade s odsekom 4 všetkých poslancov, ktorí požiadali o zistenie uznášaniaschopnosti. Elektronický systém hlasovania sa v tomto prípade nemôže použitiť. Dvere rokovacej sály nesmú byť zatvorené.

Ak počet prítomných poslancov nedosiahne počet, ktorý je potrebný na dosiahnutie uznášaniaschopnosti, predseda neoznámi výsledok hlasovania, ale vyhlási, že Parlament nie je uznášaniaschopný.

Posledná veta odseku 3 sa nepoužije pri hlasovaní o procedurálnych návrhoch, ale len pri hlasovaní o predmete rokovania ako takom.

4. Poslanci, ktorí požiadali o zistenie uznášaniaschopnosti sa počítajú za prítomných v zmysle odseku 2, aj keď už nie sú prítomní v rokovacej sále.

5. Predseda môže rozhodnúť, že Parlament nie je schopný uznášať sa, ak je prítomných menej ako tridsaťsedem poslancov.

Článok 150

Predkladanie a prednes pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov

1. Gestorský výbor, politická skupina alebo najmenej tridsaťsedem poslancov môže predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na posúdenie v pléne.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa predkladajú písomne a musia byť podpísané ich autormi.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k dokumentom legislatívnej povahy v zmysle čl. 40 ods. 1 môže sprevádzať krátke odôvodnenie. Za odôvodnenie nesie zodpovednosť autor a nehlasuje sa o ňom.

2. V rámci obmedzení podľa článku 151, môže mať pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh za cieľ zmeniť ktorúkoľvek časť textu, prípadne vypustiť, doplniť alebo nahradiť niektoré slová alebo čísla.

Na účely tohto a nasledujúceho článku sa textom rozumie celý návrh uznesenia/návrh legislatívneho uznesenia, návrh rozhodnutia alebo návrh Komisie.

3. Predseda určí lehotu na predkladanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

4. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh môže počas rozpravy predniesť jeho autor alebo iný poslanec, ktorého autor menoval za svojho zástupcu.

5. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý jeho autor stiahol, prepadá, ak ho okamžite neprevezme iný poslanec.

6. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa zaradia do hlasovania iba vtedy, ak boli vytlačené a rozoslané vo všetkých úradných jazykoch, ak Parlament nerozhodne inak. Parlament nesmie rozhodnúť inak, ak proti rozhodnutiu namieta najmenej tridsaťsedem poslancov.

Článok 139 sa primerane použije na tento odsek.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podané ústne vo výbore môžu byť predmetom hlasovania, pokiaľ proti tomu nenamieta ani jeden člen výboru.

Článok 151

Prípustnosť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov

1. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh nie je prípustný, ak:

a)	sa priamo nevzťahuje na text, ktorý chce zmeniť alebo doplniť;

b)	je jeho cieľom vypustenie alebo nahradenie celého textu;

c)	je jeho cieľom zmena alebo doplnenie viac ako jedného článku alebo odseku textu, na ktorý sa vzťahuje. Toto ustanovenie sa nepoužije pri kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch alebo návrhoch, ktorých cieľom je nahradiť zmeniť určité slovné spojenie v celom texte;

d)	sa zistí, že znenie textu, ktoré sa má zmeniť alebo doplniť, nevyžaduje zmenu aspoň v jednom z úradných jazykov; v takom prípade predseda spolu s dotknutými osobami zabezpečí jazykovú opravu.

2. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý odporuje predchádzajúcim prijatým rozhodnutiam o rovnakom texte počas toho istého hlasovania, prepadá.

3. O prípustnosti pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov rozhoduje predseda.

Rozhodnutie predsedu o prípustnosti pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov podľa odseku 3 nevychádza výlučne z ustanovení odsekov 1 a 2 tohto článku, ale z ustanovení tohto rokovacieho poriadku všeobecne.

4. Politická skupina môže predložiť alternatívny návrh uznesenia k nelegislatívnemu návrhu uznesenia, ktorý je súčasťou správy výboru.

V takom prípade politická skupina nemôže podať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu uznesenia gestorského výboru. Návrh uznesenia, ktorý podáva politická skupina, nemôže byť dlhší ako návrh uznesenia výboru. O návrhu sa hlasuje v Parlamente v jedinom hlasovaní bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Článok 152

Postup pri hlasovaní

1. Pri hlasovaní o správach sa použije nasledovný postup:

a)	najprv sa uskutoční hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k textu, ktorý je predmetom správy gestorského výboru,

b)	v poradí druhé sa uskutoční hlasovanie o texte ako o celku v znení prípadných zmien a doplnení, ktoré boli schválené,

c)	v poradí tretie sa uskutoční hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k návrhu uznesenia/návrhu legislatívneho uznesenia,

d)	posledné sa uskutoční hlasovanie o návrhu uznesenia/návrhu legislatívneho uznesenia ako o celku (konečné hlasovanie) Parlament nehlasuje o dôvodovej správe, ktorá je obsiahnutá v správe výboru.

2. Pri druhom čítaní sa použije nasledovný postup:

a)	ak nebol podaný návrh na zamietnutie alebo zmenu alebo doplnenie spoločnej pozície Rady, spoločná pozícia sa považuje za schválenú v súlade s článkom 67;

b)	o návrhu na zamietnutie spoločnej pozície sa hlasuje pred hlasovaním o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch (pozri čl. 61 ods. 1);

c)	ak bolo k spoločnej pozícii predložených niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, hlasuje sa o nich v poradí podľa článku 155;

d)	ak Parlament hlasuje o zmenách a doplneniach spoločnej pozície, ďalšie hlasovanie o texte ako o celku sa môže uskutočniť iba v súlade s čl. 61 ods. 2.

3. Pri treťom čítaní sa použije postup podľa článku 65.

4. Pri hlasovaní o legislatívnych textoch a nelegislatívnych návrhoch uznesení sa ako prvé uskutoční hlasovanie o vlastnom texte a po ňom nasleduje hlasovanie o citáciách a bodoch odôvodnenia. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú v rozpore s predchádzajúcim hlasovaním, prepadajú.

5. Jediný poslanec, ktorý môže vystúpiť počas hlasovania, je spravodajca, ktorý môže stručne vysvetliť názory výboru na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých sa hlasuje.

Článok 153

Rovnosť hlasov

1. V prípade rovnosti hlasov podľa čl. 152 ods. 1, písm. b) alebo d), sa text ako celok vráti späť výboru. To isté platí aj pri hlasovaní podľa článkov 3 a 7 a pri konečnom hlasovaní podľa článkov 177 a 178, pričom v prípade týchto dvoch článkov sa vec vráti späť konferencii predsedov.

2. V prípade rovnosti hlasov pri hlasovaní o programe ako o celku (článok 132), zápisnici ako o celku (článok 172) alebo o texte predloženom na hlasovanie po častiach podľa článku 157, sa text považuje za prijatý.

3. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov požadujúcich kvalifikovanú väčšinu, sa vo všetkých ostatných prípadoch rovnosti hlasov text alebo návrh považuje za zamietnutý.

Článok 154

Zásady pri hlasovaní

1. O správe sa hlasuje na základe odporúčania gestorského výboru. Výbor môže touto úlohou poveriť svojho predsedu alebo spravodajcu.

2. Výbor môže odporučiť, aby sa o všetkých alebo o niekoľkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovalo spoločne, aby boli návrhy prijaté, zamietnuté alebo vyhlásené za neplatné.

Výbor tiež môže navrhnúť kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

3. Ak gestorský výbor navrhne, aby sa o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovalo spoločne, spoločné hlasovanie o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch sa uskutoční ako prvé.

4. Ak gestorský výbor navrhne kompromisný pozmeňujúci a doplňujúci návrh, tento má pri hlasovaní prednosť.

5. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, pri ktorých bolo požiadané o hlasovanie podľa mien, sa hlasuje osobitne.

6. Hlasovanie po častiach nie je prípustné v prípadoch spoločného hlasovania alebo hlasovania o kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

Článok 155

Poradie hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch

1. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy majú prednosť pred textom, ktorého sa týkajú, a hlasuje sa o nich pred hlasovaním o texte.

2. Ak boli k tej istej časti textu predložené dva alebo viaceré vzájomne sa vylučujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, má prednosť a na hlasovanie sa predkladá ako prvý ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa najviac vzďaľuje od pôvodného textu. Ak je prijatý, ostatné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa považujú za zamietnuté. Ak je zamietnutý, predloží sa na hlasovanie pozmeňujúci a doplňujúci návrh podľa poradia priority a podobne sa postupuje s každým zostávajúcim pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. V prípadoch pochybnosti ohľadne priority rozhoduje predseda. Ak sú všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zamietnuté, pôvodný text sa považuje za prijatý s výnimkou prípadu, ak bolo v stanovenej lehote požiadané o oddelené hlasovanie.

3. Predseda môže predložiť na hlasovanie ako prvý pôvodný text, alebo pred hlasovanie o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý sa najviac vzďaľuje od pôvodného textu, predložiť na hlasovanie pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý je bližší k pôvodnému textu.

Ak niektorý z týchto návrhov získa väčšinu, všetky ostatné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podané k textu prepadajú.

4. Vo výnimočných prípadoch sa na návrh predsedu môže hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných po ukončení rozpravy, ak ide o kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, alebo ak sa vyskytli technické problémy. Na ich zaradenie do hlasovania musí predseda získať súhlas Parlamentu.

V súlade s čl. 151 ods. 3 predseda rozhodne o prípustnosti pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. V prípade kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré boli podané po ukončení rozpravy v súlade s týmto odsekom 4, rozhodne o ich prípustnosti predseda jednotlivo a s prihliadnutím na ich kompromisnú povahu.

Pri posúdení prípustnosti sa môžu použiť tieto všeobecné kritériá:

—	kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa spravidla nemôžu týkať tých častí textu, ktoré neboli predmetom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pred uplynutím lehoty na podanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov;

—	kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môžu spravidla predložiť politické skupiny, predsedovia, spravodajcovia alebo spravodajcovia požiadaní o stanovisko alebo autori iných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov;

—	kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy majú spravidla za účinok stiahnutie všetkých ostatných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sa týkajú rovnakej časti textu.

Iba predseda môže navrhnúť posúdenie kompromisného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Aby mohol byť kompromisný pozmeňujúci a doplňujúci návrh zaradený do hlasovania, musí predseda získať súhlas Parlamentu. Predseda zistí, či sú námietky proti hlasovaniu, a ak áno, Parlament rozhodne o veci väčšinou odovzdaných hlasov.

5. Ak gestorský výbor podá k textu, ktorý je predmetom správy, skupinu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, predseda ich zaradí na hlasovanie spoločne, ak politická skupina alebo najmenej tridsaťsedem poslancov nepožiada, aby sa o návrhoch hlasovalo oddelene; alebo ak neboli predložené iné pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.

6. Predseda môže zaradiť na spoločné hlasovanie iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ak sa vzájomne dopĺňajú. V takom prípade postupuje v súlade s odsekom 5. Autori takýchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov môžu navrhnúť spoločné hlasovanie, ak sa ich návrhy vzájomne dopĺňajú.

7. Predseda môže po prijatí alebo zamietnutí určitého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu rozhodnúť, aby boli do spoločného hlasovania zaradené iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s podobným obsahom alebo podobnými cieľmi. Pred rozhodnutím môže predseda požiadať Parlament o súhlas.

Takáto skupina pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sa môže týkať rôznych častí pôvodného textu.

8. Ak rôzni autori podajú dva alebo viac rovnakých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, hlasuje sa o nich ako o jednom návrhu.

Článok 156

Posudzovanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pléna vo výbore

Ak bolo k správe predloženej na posúdenie v pléne podaných viac ako päťdesiat pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, predseda môže po porade s predsedom gestorského výboru požiadať gestorský výbor, aby sa zišiel s cieľom posúdiť tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý v tomto štádiu nezíska hlasy aspoň jednej desatiny členov výboru, sa nepredloží na hlasovanie v pléne.

Článok 157

Hlasovanie po častiach

1. Ak text predložený na hlasovanie obsahuje dve alebo viac ustanovení alebo odkazov na dva alebo viac bodov alebo ak sa môže rozdeliť na dve alebo viac častí s odlišným logickým významom a normatívnou hodnotou, politická skupina alebo najmenej tridsaťsedem poslancov môže požiadať, aby sa o texte hlasovalo po častiach.

2. Žiadosť treba podať v predvečer dňa hlasovania, ak predseda neurčí inú lehotu. O žiadosti rozhodne predseda.

Článok 158

Hlasovacie právo

Hlasovacie právo je osobné právo.

Poslanci hlasujú samostatne a osobne.

Každé porušenie tohto článku sa považuje za vážny prípad narušenia poriadku v zmysle čl. 147 ods. 1 a má právne následky stanovené v uvedenom článku.

Článok 159

Hlasovanie

1. V Parlamente sa obvykle hlasuje zdvihnutím ruky.

2. Ak Predseda rozhodne, že výsledok hlasovania je spochybniteľný, uskutoční sa nové hlasovanie s použitím elektronického zariadenia a ak je elektronické zariadenie nefunkčné, postavením a sadnutím.

3. Výsledok hlasovania sa zaznamená.

Článok 160

Hlasovanie podľa mien

1. Okrem prípadov stanovených v čl. 99 ods. 4 a čl. 100 ods. 5, sa hlasuje podľa mien, ak o to písomne požiada politická skupina alebo najmenej tridsaťsedem poslancov v predvečer dňa hlasovania, ak predseda neurčí inú lehotu.

2. Hlasuje sa v abecednom poradí, začínajúc menom poslanca, ktorého určí žreb. Predseda hlasuje ako posledný.

Hlasovanie sa uskutoční ústne tak, že poslanec vysloví „Áno“, „Nie“ alebo „Zdržiavam sa“. Pri sčítaní hlasov, či bol návrh prijatý alebo zamietnutý, sa započítavajú iba hlasy odovzdané za a proti. Predseda určí a oznámi výsledok hlasovania.

Hlasovanie sa zaznamená v zápisnici z rokovania. Zoznam hlasujúcich je zostavený podľa politických skupín a v abecednom poradí mien poslancov spolu s informáciou o tom, ako hlasovali.

Článok 161

Elektronické hlasovanie

1. Predseda môže kedykoľvek rozhodnúť o tom, že sa hlasovanie podľa článkov 159, 160 a 162 uskutoční s použitím elektronického hlasovacieho zariadenia.

Ak sa elektronické hlasovacie zariadenie nedá použiť z technických dôvodov, hlasovanie sa uskutoční podľa čl. 159, 160 ods. 2 alebo čl. 162.

Technické detaily použitia elektronického hlasovacieho zariadenia sa riadia pokynmi predsedníctva.

2. Ak sa hlasuje s použitím elektronického zariadenia, zaznamená sa len číselný výsledok hlasovania.

Ak sa však na žiadosť v súlade s čl. 160 ods. 1 uskutočnilo hlasovanie podľa mien, hlasy sa zaznamenajú v zápisnici z rokovania. Zoznam hlasujúcich je zostavený podľa politických skupín a v abecednom poradí mien poslancov spolu s informáciou o tom, ako hlasovali.

3. Hlasovanie podľa mien sa uskutoční v súlade s čl. 160 ods. 2, ak o to požiada väčšina prítomných poslancov. Zariadenie uvedené v odseku 1 sa môže použiť na zistenie väčšiny.

Článok 162

Tajné hlasovanie

1. V prípade menovaní sa uskutoční tajné hlasovanie bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia čl. 12 ods. 1, 177 ods. 1 a 182 ods. 2, druhý pododsek.

Pri sčítavaní odovzdaných hlasov sa berú do úvahy iba volebné lístky s menami kandidátov.

2. Tajné hlasovanie sa môže uskutočniť tiež v prípade, ak o to požiada najmenej pätina všetkých poslancov. Žiadosť treba podať pred začiatkom hlasovania.

3. Žiadosť o tajné hlasovanie má prednosť pred žiadosťou o hlasovanie podľa mien.

4. Hlasy odovzdané v tajnom hlasovaní spočítajú dvaja až šiesti poslanci, ktorých určí žreb.

V prípade hlasovania podľa odseku 1, nesmú byť kandidáti zároveň overovateľmi.

Mená poslancov, ktorí sa zúčastnili tajného hlasovania, sa zaznamenajú v zápisnici z rokovania, na ktorom sa hlasovanie uskutočnilo.

Článok 163

Vysvetlenia hlasovania

1. Po uzavretí všeobecnej rozpravy môže každý poslanec podať ústne vysvetlenie konečného hlasovania, ktoré nesmie trvať dlhšie ako minútu, alebo písomné vysvetlenie, ktoré nesmie byť dlhšie ako 200 slov, a ktoré sa zaznamená v doslovnom zápise z rokovania.

Každá politická skupina môže podať ústne vysvetlenie, ktoré nesmie trvať dlhšie ako dve minúty.

Po začatí vysvetlení hlasovania sa už neprijímajú žiadne ďalšie žiadosti o podanie vysvetlení hlasovaní.

Vysvetlenia hlasovania sú prípustné o každej veci predloženej Parlamentu. Termín „konečné hlasovanie“ neurčuje druh hlasovania, ale znamená posledné hlasovanie o ktoromkoľvek bode.

2. Vysvetlenia hlasovania nie sú prípustné v prípade hlasovania o procedurálnych otázkach.

3. Ak boli návrh Komisie alebo správa zaradené do programu Parlamentu podľa článku 131, poslanci môžu podať písomné vysvetlenia hlasovania v súlade s odsekom 1.

Vysvetlenia hlasovania podané ústne alebo písomne sa musia priamo vzťahovať na text, o ktorom sa hlasuje.

Článok 164

Spory o hlasovaní

1. Predseda otvára a uzatvára hlasovanie.

2. Po tom, ako predseda otvoril hlasovanie, nesmie nikto okrem neho vystúpiť až do skončenia hlasovania.

3. Pripomienky týkajúce sa platnosti hlasovania môžu byť vznesené po tom, čo predseda vyhlásil hlasovanie za ukončené.

4. Po oznámení výsledku hlasovania so zdvihnutím ruky môže každý poslanec požiadať, aby bol tento výsledok overený s použitím elektronického hlasovacieho zariadenia.

5. Predseda rozhodne, či je oznámený výsledok hlasovania platný. Predsedovo rozhodnutie je konečné.

KAPITOLA 5

PROCEDURÁLNE NÁVRHY A NÁMIETKY

Článok 165

Procedurálne návrhy

1. Procedurálne návrhy, ktoré sa týkajú:

a)	neprípustnosti veci (článok 167),

b)	vrátenia veci späť výboru (článok 168),

c)	uzavretia rozpravy (článok 169),

d)	odloženia rozpravy a hlasovania (článok 170),

e)	prerušenia alebo skončenia rokovania (článok 171),

majú prednosť pred inými žiadosťami o udelenie slova.

Okrem navrhovateľa sa k týmto návrhom môže vyjadriť len jeden rečník za návrh, jeden proti návrhu a predseda alebo spravodajca gestorského výboru.

2. Rečnícky čas nesmie trvať dlhšie ako jednu minútu.

Článok 166

Procedurálne námietky

1. Poslanec môže vystúpiť s cieľom upozorniť predsedu na akékoľvek nedodržanie rokovacieho poriadku Parlamentu. Na začiatku svojho vystúpenia poslanec uvedie, na ktorý článok sa odvoláva.

2. Žiadosť o vystúpenie s procedurálnou námietkou má prednosť pred ostatnými žiadosťami o udelenie slova.

3. Rečnícky čas nesmie trvať dlhšie ako jednu minútu.

4. O procedurálych námietkach rozhoduje predseda okamžite v súlade s rokovacím poriadkom a svoje rozhodnutie oznámi ihneď po vznesení námietky. O rozhodnutí predsedu sa nehlasuje.

5. Výnimočne môže predseda vyhlásiť, že svoje rozhodnutie oznámi neskôr, najneskôr však do 24 hodín od vznesenia procedurálnej námietky. Odklad rozhodnutia nemá za následok odloženie rozpravy. Predseda môže túto záležitosť prideliť gestorskému výboru.

Článok 167

Námietka neprípustnosti veci

1. Pri otvorení rozpravy o určitom bode programu možno vzniesť námietku neprípustnosti veci. O námietke sa hlasuje ihneď.

Úmysel vzniesť námietku neprípustnosti veci sa musí predsedovi oznámiť aspoň dvadsaťštyri hodín vopred; predseda o ňom bezodkladne informuje Parlament.

2. Ak sa návrh prijme, Parlament ihneď pristúpi k ďalšiemu bodu programu.

Článok 168

Vrátenie veci výboru

1. O vrátenie veci výboru môže požiadať politická skupina alebo najmenej tridsaťsedem poslancov v čase určenia programu alebo pred začiatkom rozpravy.

Úmysel navrhnúť vrátenie veci výboru sa musí predsedovi oznámiť aspoň dvadsaťštyri hodín vopred; predseda o ňom bezodkladne informuje Parlament.

2. O vrátenie veci výboru môže politická skupina alebo najmenej tridsaťsedem poslancov požiadať tiež pred alebo počas hlasovania. O návrhu sa hlasuje ihneď.

3. Žiadosť o vrátenie veci výboru môže byť predložená v každom z týchto štádií postupu iba raz.

4. Žiadosť o vrátenie veci výboru má za následok prerušenie rozpravy o danej veci.

5. Parlament môže určiť lehotu, v ktorej má výbor oznámiť svoje závery.

Článok 169

Uzavretie rozpravy

1. Rozprava sa môže uzavrieť pred vystúpením všetkých rečníkov podľa zoznamu na návrh predsedu alebo na žiadosť politickej skupiny alebo aspoň tridsiatich siedmich poslancov. O návrhu alebo žiadosti sa hlasuje ihneď.

2. Ak sa návrh alebo žiadosť schváli, môže za každú politickú skupinu, ktorá sa ešte nezapojila do rozpravy, vystúpiť len jeden poslanec.

3. Po vystúpeniach uvedených v odseku 2 sa rozprava uzavrie a Parlament hlasuje o veci, ktorá bola predmetom rozpravy, okrem prípadov, keď bol termín hlasovania vopred určený.

4. Ak sa návrh alebo žiadosť zamietne, nemôžno ich opätovne podať počas tej istej rozpravy; výnimkou je podanie návrhu predsedom.

Článok 170

Odloženie rozpravy a hlasovania

1. Na začiatku rozpravy o bode programu môže politická skupina alebo najmenej tridsaťsedem poslancov navrhnúť odloženie rozpravy na určitý termín. O návrhu sa hlasuje ihneď.

Úmysel navrhnúť odloženie rozpravy sa musí predsedovi oznámiť aspoň dvadsaťštyri hodín vopred; predseda o ňom bezodkladne informuje Parlament.

2. Ak sa návrh prijme, Parlament pristúpi k ďalšiemu bodu programu. Odložená rozprava sa koná v určenom termíne.

3. Ak sa návrh zamietne, nemožno ho opätovne predložiť na tej istej schôdzi.

4. Pred alebo počas hlasovania môže politická skupina alebo najmenej tridsaťsedem poslancov navrhnúť odloženie hlasovania. O návrhu sa hlasuje ihneď.

V každom rozhodnutí Parlamentu o odložení rozpravy na neskoršiu schôdzu sa uvedie schôdza, na ktorej sa rozprava zaradí do programu, s tým, že program schôdze sa zostaví podľa článkov 130 a 132.

Článok 171

Prerušenie alebo skončenie rokovania

Rokovanie možno prerušiť alebo skončiť počas rozpravy alebo hlasovania, ak o tom rozhodne Parlament na návrh predsedu alebo na žiadosť politickej skupiny alebo najmenej tridsiatich siedmich poslancov. O návrhu alebo žiadosti sa hlasuje ihneď.

KAPITOLA 6

VEREJNÝ ZÁZNAM Z ROKOVANIA

Článok 172

Zápisnica

1. Z každého rokovania sa vyhotovuje zápisnica, v ktorej sa uvedú rozhodnutia Parlamentu a mená rečníkov a ktorá sa doručí najneskôr polhodinu pred začiatkom popoludňajšej časti nasledujúceho rokovacieho dňa.

V rámci legislatívneho postupu sa každý pozmeňujúci a doplňujúci návrh prijatý Parlamentom považuje za rozhodnutie v zmysle tohto odseku a to aj vtedy, ak je predmetný návrh Komisie alebo spoločná pozícia Rady nakoniec zamietnutá podľa čl. 52 ods. 1 alebo čl. 61 ods. 3.

Texty prijaté Parlamentom sa doručujú oddelene. Ak legislatívne texty prijaté Parlamentom obsahujú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, uverejnia sa v úplnom znení.

2. Na začiatku popoludňajšej časti každého rokovania predseda predloží Parlamentu na schválenie zápisnicu z predchádzajúceho rokovacieho dňa.

3. Ak sú proti zápisnici vznesené námietky, Parlament v prípade potreby rozhodne o posúdení požadovaných zmien. Vystúpenie poslanca k zápisnici môže trvať najviac minútu.

4. Zápisnicu podpisuje predseda a generálny tajomník. Zápisnica sa založí do archívov Parlamentu a do jedného mesiaca sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 173

Doslovný zápis

1. Z každého rokovania sa vyhotovuje doslovný zápis v úradných jazykoch.

2. Rečníci sú povinní vrátiť sekretariátu zápis svojho vystúpenia najneskôr v deň nasledujúci po dni jeho doručenia.

3. Doslovný zápis sa uverejní ako príloha Úradného vestníka Európskej únie.

HLAVA VII

VÝBORY A DELEGÁCIE

KAPITOLA 1

VÝBORY – ZLOŽENIE A PÔSOBNOSŤ

Článok 174

Zriaďovanie stálych výborov

Parlament na návrh konferencie predsedov zriaďuje stále výbory, ktorých pôsobnosť je vymedzená v prílohe k tomuto rokovaciemu poriadku (15). Ich členov zvolí novozvolený Parlament na svojej prvej schôdzi a potom opätovne po dva a pol roku.

Pôsobnosť stálych výborov môže byť vymedzená v inom čase než pri zriadení výboru.

Článok 175

Zriaďovanie dočasných výborov

Na návrh konferencie predsedov môže Parlament kedykoľvek zriadiť dočasné výbory, ktorých pôsobnosť, zloženie a funkčné obdobie vymedzí súčasne s prijatím rozhodnutia o ich zriadení; ich funkčné obdobie nemôže byť dlhšie ako dvanásť mesiacov, s výnimkou prípadu, keď Parlament na konci tohto obdobia predĺži ich funkčné obdobie.

Keďže sa pôsobnosť, zloženie a funkčné obdobie dočasných výborov vymedzujú pri ich zriadení, Parlament nemôže dodatočne rozhodnúť o zúžení alebo rozšírení ich pôsobnosti.

Článok 176

Vyšetrovacie výbory

1. Parlament môže na žiadosť štvrtiny všetkých poslancov zriadiť vyšetrovací výbor, aby vyšetril prípady možného porušenia práva spoločenstva alebo prípady nesprávneho úradného postupu zo strany orgánu alebo inštitúcie Európskych spoločenstiev, orgánu verejnej správy členského štátu alebo osôb splnomocnených právom spoločenstva na jeho vykonávanie.

Rozhodnutie o zriadení vyšetrovacieho výboru sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie do jedného mesiaca. Parlament okrem toho prijme všetky potrebné opatrenia, aby s týmto rozhodnutím bola verejnosť čo najlepšie oboznámená.

2. Spôsob práce vyšetrovacieho výboru sa riadi ustanoveniami rokovacieho poriadku, ktoré sa týkajú výborov, ak nie je ustanovené inak v tomto článku a v Rozhodnutí Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach týkajúcich sa výkonu vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu, ktoré tvorí prílohu k rokovaciemu poriadku (16).

3. V žiadosti o zriadenie vyšetrovacieho výboru sa musí presne uviesť predmet vyšetrovania a zahrnúť podrobné odôvodnenie vyšetrovania. Parlament na návrh konferencie predsedov rozhodne o zriadení výboru, a ak sa tak rozhodne, určí zloženie výboru v súlade s článkom 177.

4. Vyšetrovací výbor ukončí svoju činnosť predložením správy v lehote najviac dvanástich mesiacov. Parlament môže dvakrát rozhodnúť o predĺžení tejto lehoty o tri mesiace.

Vo vyšetrovacom výbore môžu hlasovať len jeho riadni členovia alebo v ich neprítomnosti stáli náhradníci.

5. Vyšetrovací výbor si zvolí predsedu, dvoch podpredsedov a menuje jedného alebo viacerých spravodajcov. Výbor tiež môže poveriť zodpovednosťou, povinnosťami alebo osobitnými úlohami svojich členov, ktorí sú následne povinní podať výboru podrobnú správu o svojej činnosti.

V období medzi dvoma schôdzami vykonáva v naliehavých alebo potrebných prípadoch pôsobnosť výboru predsedníctvo výboru, s výhradou ich schválenia na nasledujúcej schôdzi.

6. Ak sa vyšetrovací výbor domnieva, že bolo porušené niektoré z jeho práv, navrhne predsedovi Parlamentu, aby prijal potrebné opatrenia.

7. Vyšetrovací vybor sa môže obrátiť na orgány alebo osoby uvedené v článku 3 rozhodnutia uvedeného v odseku 2, aby ich vypočul alebo získal dokumenty.

Cestovné náklady a náklady na ubytovanie členov a úradníkov orgánov a inštitúcií spoločenstva znášajú orgány a inštitúcie spoločenstva. Cestovné náklady a náklady na ubytovanie iných osôb, ktoré vypovedajú pred vyšetrovacím výborom uhrádza Parlament v súlade s článkami, ktoré upravujú výsluch znalcov.

Každá osobam predvolaná svedčiť pred vyšetrovacím výborom si môže nárokovať práva, ktoré by jej prislúchali ako svedkovi pred orgánom v krajine jej pôvodu. O týchto právach musí byť informovaná pred tým, ako podá výboru svedectvo.

Pokiaľ ide o používanie jazykov, na vyšetrovací výbor sa vzťahujú ustanovenia článku 138. Predsedníctvo výboru však:

—	môže obmedziť tlmočenie do úradných jazykov osôb zúčastnených na rokovaniach, ak to považuje za potrebné z dôvodu ich dôvernej povahy,

—	rozhodne o preklade získaných dokumentov spôsobom, ktorý zabezpečí efektívne a rýchle rokovania výboru a zachovanie ich dôvernej alebo tajnej povahy.

8. Predseda vyšetrovacieho výboru spolu s predsedníctvom zabezpečí zachovanie tajnej alebo dôvernej povahy rokovaní a v tomto zmysle informuje členov výboru.

Predseda tiež výslovne poukáže na ustanovenia čl. 2 ods. 2 uvedeného rozhodnutia. Príloha VII(A) rokovacieho poriadku sa použije rovnako.

9. Doručené tajné alebo dôverné dokumenty sa preskúmajú s využitím technických opatrení, aby sa zabezpečilo, že k nim majú osobný prístup len členovia zodpovední za daný prípad. Títo členovia sa v súlade s týmto článkom slávnostne zaviažu, že neumožnia žiadnej inej osobe prístup k tajným alebo dôverným informáciám, a že tieto informácie použijú výlučne na prípravu správy vyšetrovacieho výboru. Schôdze sa konajú v miestnostiach zabezpečených proti odpočúvaniu neoprávnenými osobami.

10. Po skončení práce predloží vyšetrovací výbor Parlamentu správu o výsledkoch svojej činnosti, ktorá v prípade splnenia podmienok podľa článku 48 obsahuje menšinové stanoviská. Správa sa uverejní.

O správe sa na žiadosť vyšetrovacieho výboru koná v Parlamente rozprava, a to na schôdzi nasledujúcej po jej predložení.

Výbor tiež môže predložiť Parlamentu návrh odporúčania pre orgány alebo inštitúcie Európskych spoločenstiev alebo členských štátov.

11. Predseda Parlamentu poverí výbor príslušný podľa prílohy VI rokovacieho poriadku, aby dohliadal na prijatie opatrení vyplývajúcich z výsledkov práce vyšetrovacieho výboru a prípadne, aby podal správu. Predseda Parlamentu podnikne všetky ďalšie kroky potrebné na uvedenie záverov vyšetrovania do praxe.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú prípustné iba k návrhu konferencie predsedov, ktorý sa týka zloženia vyšetrovacieho výboru (odsek 3), v súlade s čl. 177 ods. 2.

K predmetu vyšetrovania vymedzenému štvrtinou všetkých poslancov Parlamentu (odsek 3) a k lehote určenej v odseku 4 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy nie sú prípustné.

Článok 177

Zloženie výborov

1. Členovia výborov a vyšetrovacích výborov sú volení po predložení zoznamov kandidátov politickými skupinami a nezávislými poslancami. Konferencia predsedov predkladá návrhy Parlamentu. Zloženie výborov má podľa možností zodpovedať zloženiu Parlamentu.

Ak poslanec zmení politickú skupinu, ponechá si členstvo v parlamentných výboroch až do konca svojho dva a pol ročného funkčného obdobia. Ak by sa však zmenou politickej skupiny narušilo primerané zastúpenie politických názorov vo výbore, konferencia predsedov v súlade s postupom podľa odseku 1, veta druhá, predloží nové návrhy na zloženie tohto výboru, pričom osobné práva poslanca zostávajú nedotknuté.

2. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhom konferencie predsedov sú prípustné, iba ak ich predložilo najmenej tridsaťsedem poslancov. O týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch Parlament hlasuje v tajnom hlasovaní.

3. Zvolení sú poslanci uvedení v návrhu konferencie predsedov, prípadne v návrhoch podľa odseku 2.

4. Ak politická skupina nepredloží zoznam kandidátov na členov vyšetrovacieho výboru podľa odseku 1 v lehote určenej konferenciou predsedov, predloží konferencia predsedov Parlamentu len tie návrhy, ktoré jej boli oznámené v stanovenej lehote.

5. Konferencia predsedov môže prechodne rozhodnúť o obsadení prázdneho miesta vo výbore so súhlasom osôb, ktoré majú byť menované a s prihliadnutím na ustanovenie odseku 1.

6. Každá takáto zmena sa predloží Parlamentu na schválenie na nasledujúcom rokovaní.

Článok 178

Náhradníci

1. Politické skupiny a nezávislí poslanci môžu pre každý výbor menovať stálych náhradníkov v rovnakom počte ako je počet riadnych členov za ich skupinu. O menovaní stálych náhradníkov informujú predsedu. Stáli náhradníci sú oprávnení zúčastňovať sa na schôdzach výboru a vystupovať na nich a v prípade neúčasti riadneho člena hlasovať.

2. V prípade neprítomnosti riadneho člena a ak neboli menovaní stáli náhradníci, alebo sú neprítomní, môže sa riadny člen nechať zastúpiť na schôdzach výboru iným členom svojej politickej skupiny; náhradník je oprávnený hlasovať. Meno náhradníka sa oznámi predsedovi výboru pred začiatkom hlasovania.

Odsek 2 sa primerane vzťahuje aj na nezávislých poslancov.

Oznámenie podľa poslednej vety odseku 2 sa musí urobiť pred skončením rozpravy alebo pred začiatkom hlasovania o bode alebo bodoch, pri ktorých sa poslanec nechal zastúpiť.

***

V tomto článku sú obsiahnuté a jasne vymedzené dve základné myšlienky:

—	politická skupina nemôže mať vo výbore väčší počet stálych náhradníkov ako riadnych členov;

—	iba politické skupiny sú oprávnené menovať stálych náhradníkov, pod jedinou podmienkou, že o tom informujú predsedu.

Z toho vyplýva, že:

—	postavenie stáleho náhradníka závisí výlučne od členstva v príslušnej politickej skupine

—	ak sa zmení počet riadnych členov politickej skupiny vo výbore, zmení sa podľa toho tiež najväčší možný počet stálych náhradníkov, ktorý táto skupina môže menovať do výboru;

—	ak poslanec zmení politickú skupinu, nemôže si ponechať postavenie stáleho náhradníka, ktorý mal ako člen pôvodnej skupiny;

—	člen výboru nemôže byť za žiadnych okolností náhradníkom kolegu, ktorý patrí do inej politickej skupiny.

Článok 179

Pôsobnosť výborov

1. Stále výbory preskúmajú záležitosti, ktoré im pridelí Parlament alebo počas prerušenia zasadania predseda v mene konferencie predsedov. Povinnosti dočasných výborov a vyšetrovacích výborov sú vymedzené pri ich zriadení; tieto výbory nemôžu poskytovať stanoviská iným výborom.

(Pozri výklad k článku 175.)

2. Ak stály výbor vyhlási, že záležitosť nepatrí do jeho pôsobnosti, alebo ak vznikne kompetenčný spor medzi dvomi alebo viacerými stálymi výbormi, spor sa predloží konferencii predsedov do štyroch pracovných týždňov od oznámenia o pridelení záležitosti výboru v pléne. Spor sa tiež oznámi konferencii predsedov výborov, ktorá môže dať odporúčania konferencii predsedov. Konferencia predsedov rozhodne do šiestich pracovných týždňov od predloženia veci. V opačnom prípade sa vec zaradí do programu nasledujúcej schôdze.

3. Ak vec patrí do pôsobnosti dvoch alebo viacerých stálych výborov, jeden z nich sa určí ako gestorský výbor a ostatné budú požiadané o stanovisko.

Vec sa však nepridelí súčasne viac ako trom výborom, s výnimkou prípadu, keď sa zo závažných dôvodov rozhodne o nepoužití tohto článku za podmienok v odseku 1.

4. Dva alebo viac výborov alebo podvýborov môže spoločne posúdiť záležitosť, ktorá patrí do ich pôsobnosti, ale nemôžu prijať rozhodnutie.

5. Každý výbor môže so súhlasom predsedníctva Parlamentu poveriť jedného alebo viacerých svojich členov úlohou vypracovať štúdiu alebo podniknúť služobnú cestu za účelom zistenia potrebných skutočností.

Článok 180

Výbor s pôsobnosťou pre preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca

Spomedzi výborov zriadených v súlade s ustanoveniami tohto rokovacieho poriadku je v pôsobnosti jedného výboru preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca a príprava rozhodnutí o námietkach týkajúcich sa platnosti volieb.

Článok 181

Podvýbory

1. Na základe predchádzajúceho súhlasu konferencie predsedov, stály alebo dočasný výbor môže v záujme svojej činnosti zriadiť jeden alebo viac podvýborov a zároveň určiť ich zloženie v súlade s článkom 177 a vymedziť ich pôsobnosť. Podvýbory podávajú správy výboru, ktorý ich zriadil.

2. Na podvýbory sa vzťahujú rovnaké postupy ako na výbory.

3. Náhradníci sa môžu zúčastňovať schôdzí podvýborov za rovnakých podmienok ako schôdzí výborov.

4. Použitie týchto ustanovení musí zabezpečovať vzájomnú prepojenosť podvýboru a výboru. Z tohto dôvodu sú všetci riadni členovia podvýboru vybraní spomedzi členov výboru, v rámci ktorého je zriadený.

Článok 182

Predsedníctvo výboru

1. Výbor na svojej prvej schôdzi po voľbách členov výboru podľa článku 177 zvolí predsedníctvo zložené z predsedu a jedného, dvoch alebo troch podpredsedov. Podpredsedovia sa volia v samostatných hlasovaniach.

2. Ak sa počet kandidátov zhoduje s počtom miest, ktoré sa majú obsadiť, môže sa voľba uskutočniť aklamáciou.

V opačnom prípade, alebo ak o to požiada najmenej šestina členov výboru, sa voľby uskutočnia tajným hlasovaním.

Ak je iba jeden kandidát, je na zvolenie potrebná absolútna väčšina odovzdaných hlasov, do ktorých sa počítajú hlasy odovzdané za a proti.

Ak je v prvom kole hlasovania viac kandidátov, je zvolený kandidát, ktorý získa absolútnu väčšinu odovzdaných hlasov, ako je vymedzená v predchádzajúcom pododseku. V druhom kole hlasovania je zvolený kandidát, ktorý získa najviac hlasov. V prípade rovnosti hlasov je zvolený najstarší kandidát.

Ak je potrebné uskutočniť druhé kolo hlasovania, môžu byť navrhnutí noví kandidáti.

KAPITOLA 2

VÝBORY – PRIEBEH ROKOVANÍ

Článok 183

Schôdze výborov

1. Výbor sa schádza po zvolaní predsedom výboru alebo na žiadosť predsedu Parlamentu.

2. Komisia a Rada sa môžu zúčastniť schôdzí výboru, ak ich v mene výboru pozve jeho predseda.

Na základe osobitného rozhodnutia výboru môžu byť iné osoby pozvané, aby sa zúčastnili schôdze výboru a vystúpili na nej.

Podobne je v právomoci každého výboru rozhodnúť o povolení účasti na schôdzi osobnému asistentovi poslanca.

Gestorský výbor môže so súhlasom predsedníctvom zorganizovať vypočutie znalcov, ak to považuje za nevyhnutné pre úspešný priebeh svojej činnosti v konkrétnej veci.

Ak si to výbory požiadané o stanovisko želajú, môžu sa zúčastniť vypočutia.

3. Bez toho, aby bol dotknutý čl. 46 ods. 6, a ak výbor nerozhodne inak, môžu sa poslanci zúčastňovať schôdzí výborov, ktorých nie sú členmi, ale nemôžu sa zúčastniť na ich rokovaniach.

Týmto poslancom však výbor môže umožniť, aby sa zúčastnili na rokovaniach v poradnej funkcii.

Článok 184

Zápisnice zo schôdzí výborov

Zápisnica z každej schôdze výboru sa doručí všetkým jeho členom a predloží sa výboru na schválenie na jeho nasledujúcej schôdzi.

Článok 185

Postup vo výbore

1. Každý poslanec môže podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh na posúdenie v gestorskom výbore.

2. Výbor je schopný uznášať sa, ak je prítomná štvrtina jeho členov. Na žiadosť šestiny členov výboru pred začiatkom hlasovania je však hlasovanie platné iba vtedy, ak sa ho zúčastní väčšina všetkých členov výboru.

3. Vo výbore sa hlasuje zdvihnutím ruky, ak štvrtina členov výboru nepožiada o hlasovanie podľa mien. V takomto prípade sa hlasovanie uskutoční v súlade s čl. 160 ods. 2.

4. Predseda výboru sa môže zúčastniť diskusií a hlasovať, nemá však rozhodujúci hlas.

5. Na základe predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov môže výbor namiesto hlasovania požiadať spravodajcu o predloženie nového návrhu, ktorý prihliadne na čo možno najviac pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Na podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k tomuto návrhu sa určí nová lehota.

Článok 186

Ustanovenia o rokovaní v pléne, ktoré sa vzťahujú na výbory

Na schôdze výborov sa primerane vzťahujú čl. 11, 12, 13, 16, 17, 140, 141, 143 ods 1, čl. 146, 148, 150 až 153, 155, 157 ods. 1, 158, 159, 161, 162, 164 až 167, 170 a 171.

Článok 187

Hodina otázok vo výbore

Hodina otázok sa môže konatvo výbore, ak tak výbor rozhodne. Každý výbor si stanovuje vlastné pravidlá pre priebeh hodiny otázok.

KAPITOLA 3

MEDZIPARLAMENTNÉ DELEGÁCIE

Článok 188

Zriaďovanie medziparlamentných delegácií a ich pôsobnosť

1. Na návrh konferencie predsedov Parlament zriaďuje stále medziparlamentné delegácie a s ohľadom na ich úlohy rozhoduje o ich forme a počte členov. Ich členovia sú zvolení na prvej alebo druhej schôdzi novozvoleného Parlamentu na celé volebné obdobie Parlamentu.

2. Členovia delegácií sa volia po tom, ako politická skupina a nezávislí poslanci predložili návrhy kandidátov konferencii predsedov. Konferencia predsedov predloží Parlamentu návrhy tak, aby sa zabezpečilo rovnomerné zastúpenie členských štátov a politických názorov. Čl. 172 ods. 2, 3, 5 a 6 sa použijú rovnako.

3. Predsedníctvo delegácií sa volí v súlade s postupom, ktorý je stanovený pre stále výbory v článku 182.

4. Parlament vymedzí všeobecnú pôsobnosť jednotlivých delegácií. Kedykoľvek môže rozhodnúť, že túto pôsobnosť rozšíri alebo zúži.

5. Vykonávacie ustanovenia, ktoré majú umožniť činnosť delegácií, prijme konferencia predsedov na návrh konferencie predsedov delegácií.

6. Predseda delegácie predloží výboru, v ktorého pôsobnosti sú zahraničné veci a bezpečnosť, správu o činnosti delegácie.

Článok 189

Spolupráca s Parlamentným zhromaždením Rady Európy

1. Orgány Parlamentu, najmä výbory, spolupracujú s orgánmi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v oblastiach spoločného záujmu s prvoradým cieľom zdokonaliť efektívnosť svojej práce a zamedziť duplicite.

2. Konferencia predsedov po dohode s príslušnými orgánmi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy rozhodne o opatreniach na vykonanie týchto ustanovení.

Článok 190

Spoločné parlamentné výbory

1. Európsky parlament môže vytvárať spoločné parlamentné výbory s parlamentmi štátov, ktoré sú pridružené k spoločenstvu alebo štátov, s ktorými sa začali prístupové rokovania.

Spoločné parlamentné výbory môžu zúčastneným parlamentom dávať odporúčania. V prípade Európskeho parlamentu sa tieto odporúčania pridelia gestorskému výboru, ktorý predloží návrhy na ďalší postup.

2. Všeobecnú pôsobnosť jednotlivých spoločných parlamentných výborov vymedzí Európsky parlament a dohody s tretími krajinami.

3. Spoločné parlamentné výbory sa riadia postupmi ustanovenými v príslušných dohodách. Takéto postupy vychádzajú z princípu rovnosti medzi delegáciou Európskeho parlamentu a delegáciou druhého parlamentu.

4. Spoločné parlamentné výbory si vypracujú vlastné rokovacie poriadky a predložia ich na schválenie predsedníctvu Európskeho parlamentu a predsedníctvu príslušného parlamentu.

5. Voľba členov delegácií Európskeho parlamentu v spoločných parlamentných výboroch a voľba predsedníctiev týchto delegácií sa uskutočnia v súlade s postupom ustanoveným pre medziparlamentné delegácie.

HLAVA VIII

PETÍCIE

Článok 191

Petičné právo

1. Každý občan Európskej únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte má právo podať, jednotlivo alebo spoločne s inými občanmi alebo osobami, Parlamentu petíciu vo veci, ktorá patrí do pôsobnosti Európskej únie, a ktorá sa ho priamo týka.

2. Petície určené Parlamentu musia obsahovať meno, štátnu príslušnosť a adresu trvalého bydliska každého predkladateľa petície.

3. Petície musia byť spísané v jednom z úradných jazykov Európskej únie.

Petície spísané v inom jazyku sa vezmú do úvahy iba v prípade, ak k nej predkladateľ petície priloží preklad alebo zhrnutie obsahu petície v úradnom jazyku Európskej únie. Preklad alebo zhrnutie obsahu petície je podkladom pre prácu Parlamentu. Korešpondencia Parlamentu s predkladateľom petície sa uskutočňuje v úradnom jazyku, v ktorom bol napísaný preklad alebo zhrnutie obsahu petície.

4. Petície sa zapisujú do registra v poradí, v akom boli doručené, ak spĺňajú podmienky uvedené v odseku 2; ostatné petície sa archivujú a predkladateľ petície sa oboznámi s dôvodmi.

5. Petície zapísané do registra predseda pridelí príslušnému výboru, ktorý najprv preskúma, či zaregistrované petície patria do oblasti pôsobnosti Európskej únie.

6. Petície, ktoré výbor vyhlási za neprípustné, sa archivujú; predkladateľ petície je oboznámený s týmto rozhodnutím a jeho dôvodmi.

7. V takých prípadoch môže výbor navrhnúť predkladateľovi petície, aby sa obrátila na príslušný orgán členského štátu alebo Európskej únie.

8. Ak predkladateľ petície nepožiada o zachovanie jej dôvernej povahy, petícia sa zapíše do verejného registra.

9. Ak to výbor považuje za vhodné, môže vec postúpiť ombudsmanovi.

10. Petície podané Parlamentu fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá nie je občanom Európskej únie, ani nemá v členskom štáte bydlisko alebo sídlo, sa zaregistrujú a archivujú osobitne. Predseda raz do mesiaca vypracuje správu o petíciách doručených v priebehu predchádzajúceho mesiaca spolu s uvedením predmetu petícií, a zašle ju výboru, v ktorého pôsobnosti je posúdenie petícií. Výbor si môže vyžiadať petície, ktoré chce preskúmať.

Článok 192

Preskúmanie petícií

1. Príslušný výbor môže vypracovať správu alebo iným spôsobom vyjadriť svoj názor na petície, ktoré vyhlásil za prípustné.

Výbor môže najmä v prípade petícií, ktorých cieľom je zmena platného práva, požiadať o stanoviská iných výborov podľa článku 46.

2. Vytvorí sa elektronický register, prostredníctvom ktorého môžu občania vyjadriť svoju podporu predkladateľovi petíci pripojením svojho elektronického podpisu k petíciám, ktoré boli uznané za prípustné a boli zapísané do registra.

3. Pri preskúmavaní petícií alebo zisťovaní skutočností môže výbor zorganizovať vypočutie predkladateľa petície alebo všeobecné vypočutie alebo vyslať svojich členov, aby overili skutočnosti na mieste.

4. Pri príprave svojich stanovísk môže výbor požiadať Komisiu, aby mu poskytla dokumenty, informácie a zabezpečila prístup k svojmu vybaveniu.

5. Výbor v prípade potreby predkladá Parlamentu návrhy uznesení k preskúmaným petíciám.

Výbor môže tiež požiadať, aby predseda postúpil jeho stanoviská Komisii alebo Rade.

6. Výbor každých šesť mesiacov informuje Parlament o výsledkoch svojich rokovaní.

Výbor informuje Parlament najmä o opatreniach, ktoré Rada alebo Komisia prijala k petíciám, ktoré im postúpil Parlament.

7. Predseda informuje predkladateľov petícií o prijatých rozhodnutiach spolu s uvedením dôvodov.

Článok 193

Oznámenie o petíciách

1. Petície zapísané v registri podľa čl. 191 ods. 4 spolu s hlavných rozhodnutiami o postupoch týkajúcich sa jednotlivých petícií sa oznámia v Parlamente. Takéto oznámenia sa zaznamenajú v zápisnici z rokovania.

2. Názov a zhrnutie textov petícií zapísaných v registri spolu s textom stanovísk a najdôležitejších rozhodnutí predložených v súvislosti s preskúmaním petícií, sa sprístupní verejnosti v databáze, ak s tým podávateľ petície súhlasí. Petície dôvernej povahy sa uchovávajú v archívoch Parlamentu, kde sú prístupné poslancom k nahliadnutiu.

HLAVA IX

OMBUDSMAN

Článok 194

Menovanie ombudsmana

1. Na začiatku každého volebného obdobia Parlamentu, predseda Parlamentu, bezprostredne po svojom zvolení alebo v prípadoch podľa odseku 8, požiada o navrhnutie kandidátov na funkciu ombudsmana v lehote, ktorú určí. Oznam o predkladní návrhov kandidátov sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

2. Navrhovaní kandidáti musia mať podporu aspoň tridsiatich siedmich poslancov aspoň z dvoch členských štátov.

Každý poslanec môže podporiť iba jedného kandidáta.

Návrhy kandidátov musia obsahovať všetky potrebné dokumenty, ktoré preukazujú, že kandidát spĺňa podmienky vyžadované v nariadeniach o ombudsmanovi.

3. Návrhy kandidátov sa doručia príslušnému výboru, ktorý môže požiadať o vypočutie kandidátov.

Vypočutia kandidátov sú prístupné všetkým poslancom.

4. Zoznam prípustných kandidátov v abecednom poradí sa predloží na hlasovanie Parlamentu.

5. Hlasuje sa v tajnom hlasovaní a rozhoduje väčšina odovzdaných hlasov.

Ak v prvých dvoch kolách hlasovania nie je zvolený žiaden kandidát, môžu ďalej kandidovať iba tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov v druhom kole.

V prípade rovnosti hlasov má prednosť starší kandidát.

6. Pred začiatkom hlasovania sa predseda presvedčí, či je prítomná najmenej polovica všetkých poslancov Parlamentu.

7. Menovaná osoba sa hneď vyzve, aby zložila prísahu pred Súdnym dvorom.

8. Ombudsman vykonáva svoju pôsobnosť až do prevzatia funkcie svojiím nástupcom, okrem prípadov úmrtia alebo odvolania z funkcie.

Článok 195

Činnosť ombudsmana

1. Rozhodnutie o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana a vykonávacie ustanovenia k tomuto rozhodnutiu sa po ich prijatí ombudsmanom uvedú v prílohe tohto rokovacieho poriadku pre informáciu (17).

2. Ombudsman v súlade s čl. 3 ods. 6 a 7 uvedeného rozhodnutia informuje Parlament o prípadoch nesprávneho úradného postupu, o ktorom môže príslušný výbor vypracovať správu. Ombudsman tiež v súlade s čl. 3 ods. 8 rozhodnutia predloží Parlamentu na konci každého zasadania správu o výsledkoch svojich vyšetrovaní. Príslušný výbor k nej vypracuje správu, ktorú predloží Parlamentu na rozpravu.

3. Ombudsman tiež môže informovať príslušný výbor na základe žiadosti tohto výboru, alebo môže byť vypočutý na základe vlastného podnetu.

Článok 196

Odvolanie ombudsmana z funkcie

1. Desatina všetkých poslancov Parlamentu môže požiadať o odvolanie ombudsmana, ak už nespĺňa podmienky požadované pre výkon funkcie, alebo ak závažne porušil svoje právomoci.

2. Žiadosť sa doručí ombudsmanovi a príslušnému výboru, ktorý, ak rozhodne väčšinou hlasov svojich členov, že dôvody pre odvolanie z funkcie sú dostatočne podložené, predloží správu Parlamentu. Ak o to ombudsman požiada, je vypočutý pred hlasovaním o správe. Po rozprave Parlament prijme rozhodnutie v tajnom hlasovaní.

3. Pred začiatkom hlasovania sa predseda presvedčí, či je prítomná najmenej polovica všetkých poslancov Parlamentu.

4. Ak hlasovanie rozhodlo o odvolaní ombudsmana, ale ombudsman zo svojej funkcie neodstúpil, predseda Parlamentu najneskôr do schôdze nasledujúcej po schôdzi, na ktorej sa hlasovalo, požiada Súdny dvor, aby ombudsmana bezodkladne odvolal.

Odstúpením ombudsmana sa celé konanie skončí.

HLAVA X

SEKRETARIÁT PARLAMENTU

Článok 197

Sekretariát

1. Parlamentu pomáha generálny tajomník menovaný predsedníctvom.

Generálny tajomník skladá pred predsedníctvom slávnostný sľub, v ktorom sa zaväzuje, že svoje povinnosti bude vykonávať svedomite a s plnou nestrannosťou.

2. Generálny tajomník riadi sekretariát, o ktorého zložení a organizácii rozhoduje predsedníctvo.

3. Predsedníctvo rozhoduje o organizačnej štruktúre sekretariátu a prijíma predpisy týkajúce sa administratívnych a finančných záležitostí úradníkov a iných zamestnancov.

Predsedníctvo tiež rozhodne, na ktoré kategórie úradníkov a zamestnancov sa úplne alebo čiastočne vzťahujú čl. 12 až 14 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev.

Predseda Parlamentu o týchto skutočnostiach informuje príslušné orgány Európskej únie.

HLAVA XI

PRÁVOMOCI SÚVISIACE S POLITICKÝMI STRANAMI NA EURÓPSKEJ ÚROVNI

Článok 198

Právomoci predsedu

Predseda zastupuje Parlament vo vzťahu k politickým stranám na európskej úrovni v súlade s čl. 19 ods. 4.

Článok 199

Právomoc predsedníctva

1. Predsedníctvo rozhoduje o žiadostiach o financovanie predložených politickými stranami na európskej úrovni a o rozdelení rozpočtových prostriedkov medzi politické strany. Predsedníctvo zostaví zoznam politických strán - príjemcov a pridelených čiastok.

2. Predsedníctvo rozhoduje o pozastavení alebo znížení financovania a vrátení čiastok, ktoré boli nesprávne vyplatené.

3. Na konci rozpočtového roka predsedníctvo schváli záverečnú správu o činnosti politickej strany-príjemcu, a záverečnú finančnú správu.

4. Za podmienok stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2004/2003 môže predsedníctvo poskytnúť technickú pomoc politickým stranám na európskej úrovni podľa ich návrhov. Predsedníctvo môže delegovať niektoré druhy rozhodnutí o poskytnutí technickej pomoci na generálneho tajomníka.

5. Vo všekých prípadoch podľa predchádzajúcich odsekov predsedníctvo koná na návrh generálneho tajomníka. S výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 1 a 4 predsedníctvo pred rozhodnutím vypočuje zástupcov dotknutej politickej strany. Predsedníctvo sa môže kedykoľvek poradiť s konferenciou predsedov.

6. Ak Parlament po preskúmaní zistí, že politická strana na európskej úrovni už viac nerešpektuje zásady slobody, demokracie, ochrany ľudských práv a základných slobôd a princípy právneho štátu, predsedníctvo rozhodne o vylúčení politickej strany z financovania.

Článok 200

Právomoc gestorského výboru a pléna

1. Na žiadosť jednej štvrtiny poslancov, ktorí zastupujú aspoň tri politické skupiny, predseda po výmene názorov s konferenciou predsedov vyzve gestorský výbor, aby preveril, či politická strana na európskej úrovni naďalej rešpektuje (najmä vo svojom programe a činnosti) zásady, na ktorých je založená Európska únia, predovšetkým ochranu ľudských práv a základných slobôd a princípy právneho štátu.

2. Pred predložením návrhu rozhodnutia Parlamentu gestorský výbor vypočuje zástupcov dotknutej politickej strany na európskej úrovni a požiada o stanovisko výboru nezávislých odborníkov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2004/2003 zo 4. novembra 2003 o predpisoch, ktoré upravujú politické strany na európskej úrovni a o pravidlách ich financovania, ktoré prerokuje.

3. Parlament hlasuje (väčšinou odovzdaných hlasov) o návrhu rozhodnutia, ktorým sa potvrdzuje, že dotknutá politická strana rešpektuje alebo nerešpektuje zásady uvedené v odseku 1. K rozhodnutiu nie sú prípustné žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. V obidvoch prípadoch ak návrh rozhodnutia nezíska väčšinu, za prijaté sa považuje opačné rozhodnutie.

4. Rozhodnutie Parlamentu má spätný účinok odo dňa, kedy bola predložená žiadosť podľa odseku 1.

5. Predseda zastupuje Parlament vo výbore nezávislých odborníkov.

6. Gestorský výbor vypracuje správu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2004/2003 o jeho aplikácii a financovaných činnostiach a predloží ju do pléna.

HLAVA XII

POUŽITIE ROKOVACIEHO PORIADKU A POSTUP PRI JEHO NOVELIZÁCII

Článok 201

Použitie rokovacieho poriadku

1. Ak vzniknú pochybnosti o použití alebo výklade tohto rokovacieho poriadku, predseda môže, bez toho, aby boli dotknuté predchádzajúce rozhodnutia prijaté v tejto oblasti, prideliť záležitosť na preskúmanie gestorskému výboru.

Ak je podaná procedurálna námietka podľa článku 166, predseda môže tiež prideliť záležitosť gestorskému výboru.

2. Výbor rozhodne, či je potrebné vypracovať k rokovaciemu poriadku pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. V takom prípade postupuje podľa článku 202.

3. Ak výbor rozhodne, že postačuje výklad dotknutých článkov, predloží svoj výklad predsedovi, ktorý o tom informuje Parlament na nasledujúcej schôdzi.

4. Ak politická skupina alebo najmenej tridsaťsedem poslancov spochybní výklad výboru, záležitosť sa predloží na hlasovanie v Parlamente. Text sa prijme väčšinou odovzdaných hlasov, ak je prítomná aspoň tretina všetkých poslancov Parlamentu. V prípade zamietnutia sa vec vráti späť výboru.

5. Výklad, ktorý nebol spochybnený a výklad prijatý Parlamentom sa dopíše kurzívou ako vysvetlivky k príslušnému článku alebo článkom rokovacieho poriadku.

6. Výklady sa použije ako precedens pri budúcom použití a výklade príslušných článkov.

7. Rokovací poriadok a jeho výklad pravidelne reviduje príslušný výbor.

8. V prípadoch, keď rokovací poriadok udeľuje práva určitému počtu poslancov, sa vždy pri zvýšení celkového počtu poslancov Parlamentu, a to najmä v dôsledku rozšírenia Európskej únie, tento počet automaticky upraví smerom k najbližšiemu celému číslu, ktoré predstavuje rovnaké percento poslancov Parlamentu.

Článok 202

Zmeny rokovacieho poriadku

1. Každý poslanec môže predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k rokovaciemu poriadku a jeho prílohám. V prípade potreby ich doplní stručným odôvodnením.

Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa preložia, vytlačia, doručia a pridelia príslušnému výboru, ktorý ich preskúma a rozhodne o tom, či ich predloží do pléna.

Na účely použitia článkov 150, 151 a 155 pri posudzovaní navrhnutých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v pléne, sa pôvodným textom alebo návrhom Komisie v týchto článkoch rozumejú ustanovenia platné v tom čase.

2. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k rokovaciemu poriadku sú prijaté, iba ak získali väčšinu hlasov všetkých poslancov.

3. Pokiaľ nie je počas hlasovania rozhodnuté inak, zmeny rokovacieho poriadku a jeho príloh nadobúdajú účinnosť v prvý deň schôdze nasledujúcej po ich prijatí.

HLAVA XIII

RÔZNE

Článok 203

Neukončené záležitosti

Na konci poslednej schôdze pred voľbami prepadajú všetky neukončené záležitosti Parlamentu, s výnimkou prípadov podľa druhého odseku tohto článku.

Na začiatku každého volebného obdobia Parlamentu rozhodne konferencia predsedov o odôvodnených žiadostiach parlamentných výborov a iných orgánov, ktoré požadujú znovuotvorenie neukončených záležitostí alebo pokračovanie v ich posudzovaní.

Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na petície a oznámenia, ktoré nevyžadujú prijatie rozhodnutia.

Článok 204

Usporiadanie príloh

Prílohy tohto rokovacieho poriadku sú usporiadané do nasledujúcich troch kategórií:

a)	vykonávacie ustanovenia pre postupy podľa tohto rokovacieho poriadku prijaté väčšinou odovzdaných hlasov (Príloha VI);

b)	ustanovenia prijaté pri vykonávaní osobitných ustanovení rokovacieho poriadku a v súlade s postupmi a pravidlami o potrebnej väčšine stanovenými v daných ustanoveniach (Prílohy I, II, III, IV, V, VII (A) a (C), IX a XV);

medziinštitucionálne dohody alebo iné ustanovenia prijaté v súlade so zmluvami, ktoré sa vzťahujú na Parlament alebo sú významné pre jeho fungovanie. Rozhodnutia o zahrnutí týchto ustanovení do príloh k rokovaciemu poriadku prijíma Parlament väčšinou odovzdaných hlasov na návrh príslušného výboru (Prílohy VII (B), VIII, X, XI, XII, XIII, XIV a XVI).

(1) Pre schôdze výborov pozri článok 184.

(2) Ú. v. ES 145, 31.5.2001, s. 43.

(3) Pozri prílohu I.

(4) Pozri prílohu IX.

(5) Pozri prílohu IX.

(6) Pozri prílohu XI.

(7) Ú. v. EÚ L297, 15.11.2003, s.1..

(8) Pozri prílohu XIV.

(9) Pozri prílohu IV.

(10) Pozri prílohu V.

(11) Pozri prílohu IV.

(12) Pozri prílohu XV.

(13) Pozri prílohu XV.

(14) Pozri prílohu II.

(15) Pozri prílohu VI.

(16) Pozri prílohu VIII.

(17) Pozri prílohu X.

PRÍLOHA I

USTANOVENIA O POUŽITÍ ČL. 9 ODS. 1 – TRANSPARENTNOSŤ A FINANČNÉ POMERY POSLANCOV

Článok 1

1. Každý poslanec, ktorý má priamy finančný záujem na veci, ktorá je predmetom rozpravy, musí pred vystúpením v Parlamente alebo v niektorom z jeho orgánov, alebo ak bol navrhnutý na spravodajcu, tento záujem priznať ústne na schôdzi.

2. Ak má byť poslanec právoplatne menovaný za funkcionára Parlamentu alebo niektorého z jeho orgánov podľa čl. 12, 182, alebo 188 ods. 2, alebo má byť členom oficiálnej delegácie podľa čl. 64 alebo 188 ods. 2, musí najprv riadne vyplniť vyhlásenie uvedené v článku 2.

Článok 2

Kvestori vedú register, ktorý obsahuje osobné a podrobné vyhlásenie každého poslanca o:

a)	jeho profesijných činnostiach a iných platených funkciách alebo činnostiach,

b)	každej finančnej, personálnej alebo inej materiálnej podpore, ktorá je nad rámec podpory poskytovanej Parlamentom, a ktorú poslancovi v súvislosti s jeho politickými aktivitami poskytli tretie strany. Totožnosť tretích strán sa uvedie.

Poslanci sa zdržia prijímania akýchkoľvek iných darov alebo pôžitkov pri výkone svojich povinností.

Vyhlásenia v registri robia poslanci na osobnú zodpovednosť poslanca a sú povinní ich každý rok aktualizovať.

Predsedníctvo môže priebežne spísať zoznam údajov, ktoré by sa podľa jeho názoru mali zapísať v registri.

Ak po náležitej výzve poslanec nesplní povinnosť podať vyhlásenie podľa písm. a) a b), predseda ho opätovne vyzve, aby podal vyhlásenie do dvoch mesiacov. Ak vyhlásenie nepredloží v určenej lehote, uverejní sa meno poslanca, spolu s uvedením priestupku, v zápisnici z prvého dňa každej schôdze po uplynutí lehoty. Ak poslanec po uverejnení priestupku naďalej odmieta podať vyhlásenie, predseda postupuje v súlade s článkom 147 s cieľom vylúčiť poslanca.

Predsedovia zoskupení poslancov, či už medziskupín alebo iných neoficiálnych zoskupení poslancov, sú povinní priznať každú podporu, peňažnú alebo v inej forme (napr. asistentský príspevok), ktorú inak priznávajú poslanci.

Kvestori sú zodpovední za vedenie registra a vypracovanie podrobných pravidiel týkajúcich sa vyhlásení týchto zoskupení o vonkajšej podpore.

Článok 3

Článok 4

Až do prijatia štatútu poslancov Európskeho parlamentu, ktorý nahradí rôznorodé národné pravidlá, podliehajú poslanci, pokiaľ ide o majetkové priznanie, legislatíve členského štátu, v ktorom boli zvolení.

PRÍLOHA II

PRIEBEH HODINY OTÁZOK PODĽA ČNKU 109

A. USMERNENIA

Otázky sú prípustné, iba ak

—	sú stručné a zostavené tak, že umožňujú stručnú odpoveď;

—	patria do právomoci a príslušnosti Komisie a Rady a sú vo všeobecnom záujme;

—	nevyžadujú predchádzajúce rozsiahle štúdium alebo preskúmanie dotknutým orgánom;

—	sú jasne formulované a týkajú sa konkrétnej veci;

—	neobsahujú tvrdenia ani stanoviská;

—	sa netýkajú výhradne osobných záležitostí;

—	nie sú zamerané na získanie dokumentov alebo štatistických informácií;

—	sú v opytovacej forme.

2.	Otázka je neprípustná, ak je už do programu zaradená daná vec na prerokovanie za účasti dotknutého orgánu.

3.	Otázka je neprípustná, ak bola rovnaká alebo podobná otázka položená a zodpovedaná v priebehu predchádzajúcich troch mesiacov a v danej veci nenastali nové skutočnosti alebo autor otázky nezisťuje ďalšie informácie. V prvom prípade sa autorovi otázky poskytne kópia otázky a odpovede.

Doplňujúce otázky

4.	Každý poslanec môže položiť doplňujúcu otázku k odpovedi na akúkoľvek otázku. Najviac môže položiť dve doplňujúce otázky.

5.	Doplňujúce otázky podliehajú pravidlám o prípustnosti stanoveným v týchto usmerneniach.

Predseda rozhoduje o prípustnosti doplňujúcich otázok a obmedzí ich počet tak, aby každý poslanec, ktorý otázku položil, mohol na ňu dostať odpoveď.

Predseda nie je povinný uznať doplňujúcu otázku ako prípustnú, aj keď spĺňa uvedené podmienky prípustnosti, ak:

a)	by mohla narušiť zvyčajný priebeh hodiny otázok, alebo

b)	pôvodná otázka, na ktorú doplňujúca otázka nadväzuje, bola primerane zodpovedaná na základe iných doplňujúcich otázok, alebo

c)	nemá priamy vzťah k pôvodnej otázke.

Odpovede na otázky

7.	Dotknutý orgán zabezpečí, aby boli odpovede stručné a výstižné.

8.	Ak to obsah otázok umožňuje, môže predseda po porade s pýtajúcimi sa rozhodnúť, že dotknutý orgán zodpovie otázky súčasne.

9.	Otázku možno zodpovedať iba v prítomnosti pýtajúceho sa, alebo ak ten písomne oznámi predsedovi pred začiatkom hodiny otázok meno svojho zástupcu.

10.	Ak nie je prítomný pýtajúci sa, ani jeho zástupca, otázka prepadá.

11.

Ak poslanec položí otázku, avšak ani on, ani jeho zástupca nie je prítomný na hodine otázok, predseda mu písomne pripomenie jeho povinnosť byť prítomný alebo zastúpený. Ak bol predseda nútený zaslať takéto upozornenie trikrát v priebehu dvanástich mesiacov, stráca príslušný poslanec na šesť mesiacov právo klásť otázky počas hodiny otázok.

12.	Otázky, na ktoré sa neodpovedalo pre nedostatok času, sa zodpovedajú v súlade s čl. 110 ods. 4 prvý pododsek, pokiaľ autor otázky nepožiada o použitie čl. 110 ods. 3.

13.	Na postup pri písomných odpovediach sa použije čl. 110 ods. 3 a 5.

Lehoty

14.	Otázky musia byť predložené najmenej týždeň pred začiatkom hodiny otázok. Otázky, ktoré nie sú predložené v tejto lehote, sa môžu zaradiť do hodiny otázok so súhlasom dotknutého orgánu. Otázky vyhlásené za prípustné sa doručia poslancom a postúpia dotknutým orgánom.

Forma

15.

Hodina otázok pre Komisiu sa môže so súhlasom Komisie rozdeliť na osobitné hodiny otázok pre jednotlivých členov Komisie.

Hodina otázok pre Radu sa môže so súhlasom Rady rozdeliť na osobitné hodiny otázok pre predsedníctvo Rady, Vysokého splnomocnenca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku alebo predsedu Euroskupiny. Môže sa tiež rozdeliť podľa predmetu otázok.

B. ODPORÚČANIA

(výťah z uznesenia Parlamentu z 13. novembra 1986)

Európsky parlament

1.	odporúča prísnejšie uplatňovanie usmernení pre priebeh hodiny otázok podľa čl. 43 (1), najmä odseku 1 usmernení o prípustnosti otázok;

2.	odporúča častejšie uplatňovanie právomoci zverenej predsedovi Európskeho parlamentu v čl. 43 ods. 3 (2), zoskupovať otázky podľa ich predmetu; domnieva sa však, že takto zoskupovať by sa mali iba otázky v prvej polovici zoznamu otázok predložených na danú schôdzu;

odporúča, pokiaľ ide o doplňujúce otázky, aby predseda v zásade umožňoval položiť jednu doplňujúcu otázku poslancovi, ktorý položil pôvodnú otázku a jednu alebo najviac dve doplňujúce otázky predovšetkým tým poslancom, ktorí sú členmi inej politickej skupiny a/alebo iného členského štátu ako poslanec, ktorý položil pôvodnú otázku; pripomína, že doplňujúce otázky musia byť stručné a výstižné a navrhuje, aby ich trvanie nebolo dlhšie ako 30 sekúnd;

4.	vyzýva Komisiu a Radu, aby v súlade s odsekom 7 usmernení zaručili stručnosť a výstižnosť odpovedí.

(1) Teraz článok 109.

(2) Teraz čl. 109 ods. 3.

PRÍLOHA III

USMERNENIA A VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ, KTORÉ JE POTREBNÉ DODRŽIAVAŤ PRI VÝBERE ZÁLEŽITOSTÍ DO PROGRAMU ROZPRAVY O PRÍPADOCH PORUŠENIA ĽUDSKÝCH PRÁV, DEMOKRACIE A PRINCÍPOV PRÁVNEHO ŠTÁTU PODĽA ČLÁNKU 115

Základné zásady

Prednosť majú návrhy uznesení, ktoré majú viesť k hlasovaniu v Parlamente pred tým, ako sa stane určitá udalosť, a ktoré sú určené Rade, Komisii, členskému štátu, tretej krajine alebo medzinárodnému orgánu a za predpokladu, že prebiehajúca schôdza je jedinou schôdzou Európskeho parlamentu, na ktorej sa hlasovanie môže uskutočniť včas.

2.	Návrhy uznesení nemajú mať viac ako 500 slov.

3.	Záležitosti, ktoré sa týkajú pôsobnosti Európskej únie, ako je vymedzená v zmluve, majú prednosť, ak majú dôležitý význam.

4.	Počet zvolených záležitostí musí umožňovať, aby rozprava bola primeraná ich dôležitosti, a nemal by byť väčší ako tri, vrátane podkapitol.

Praktické detaily

5.	Kritériá použité pri výbere záležitostí, ktoré sa majú zaradiť do rozpravy o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu, sa oznámia Parlamentu a politickým skupinám.

Vymedzenie a pridelenie rečníckeho času

6.	S cieľom efektívne využiť čas, ktorý je k dispozícii, sa predseda po porade s predsedami politických skupín dohodne s Radou a Komisiou na vymedzení rečníckeho času pre ich prípadné vyhlásenia v rozprave o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu.

Lehota na predkladanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov

7.	Lehota na predkladanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov musí byť taká, aby poskytovala poslancom a politickým skupinám dostatočný čas na ich riadne posúdenie od ich doručenia v úradných jazykoch do času určeného na rozpravu o návrhoch uznesení.

PRÍLOHA IV

VYKONÁVACIE POSTUPY NA POSÚDENIE VŠEOBECNÉHO ROZPOČTU EURÓPSKEJ ÚNIE A DODATKOVÝCH ROZPOČTOV

Článok 1

Pracovné dokumenty

1. Nasledujúce dokumenty sa vytlačia a rozošlú:

a)	oznámenie Komisie o najvyššej prípustnej miere stanovenej v čl. 78 ods. 9 zmluvy o ESUO, čl. 272 ods. 9 zmluvy o založení ES a v čl. 177 ods. 9 zmluvy o Euratome;

b)	návrh Komisie alebo Rady stanovujúci novú mieru;

c)	súhrnný prehľad Rady o jej rokovaniach o zmenách a doplneniach a návrhoch na zmeny prijatých Parlamentom k návrhu rozpočtu;

d)	návrhy zmien Rady k zmenám a doplneniam prijatým Parlamentom k návrhu rozpočtu;

e)	stanovisko Rady k stanoveniu novej najvyššej prípustnej miery;

f)	nový návrh rozpočtu zostavený podľa čl. 78 ods. 8 zmluvy o ESUO, čl. 272 ods. 8 zmluvy o ES a čl. 177 ods. 8 zmluvy o Euratome;

g)	návrh rozhodnutí Komisie o predbežných dvanástinách stanovených v čl. 78b zmluvy o ESUO, čl. 273 zmluvy o ES a čl. 178 zmluvy o Euratome;

2. Tieto dokumenty sa pridelia gestorskému výboru. Každý dotknutý výbor môže vypracovať stanovisko.

3. Ak chcú iné výbory poskytnúť stanovisko, predseda určí lehotu na ich doručenie gestorskému výboru.

Článok 2

Miera

1. Každý poslanec môže podľa ďalej uvedených podmienok predložiť návrhy na rozhodnutie o stanovení novej najvyššej prípustnej miery a podporiť ich svojim vystúpením v rozprave.

2. Návrhy sú prípustné, iba ak sú predložené písomne a podpísané najmenej tridsiatimi siedmimi poslancami alebo sú predložené v mene politickej skupiny alebo za výbor.

3. Predseda určí lehotu na predkladanie týchto návrhov.

4. Gestorský výbor o týchto návrhoch podá správu pred tým, ako sa o nich vedie rozprava v pléne.

5. Parlament následne o návrhoch hlasuje.

Parlament rozhoduje o návrhoch trojpätinovou väčšinou odovzdaných hlasov, ktorá predstavuje väčšinu všetkých poslancov.

Ak Rada oznámi Parlamentu svoj súhlas so stanovením novej miery, predseda oznámi v pléne, že zmenená miera bola prijatá.

V opačnom prípade sa stanovisko Rady pridelí gestorskému výboru.

Článok 3

Prerokovanie návrhu rozpočtu - prvé štádium

1. Každý poslanec môže podľa ďalej uvedených podmienok predkladať:

—	návrhy na zmeny a doplnenia návrhu rozpočtu

—	návrhy na zmeny návrhu rozpočtu

a vystúpiť v rozprave na ich podporu.

2. Návrhy na zmeny a doplnenia sú prípustné, len ak sú predložené písomne a sú podpísané najmenej tridsiatimi siedmimi poslancami, alebo sú predložené v mene politickej skupiny alebo výboru, uvádzajú rozpočtovú kapitolu, ktorej sa týkajú, a zaručujú udržanie rovnováhy príjmov a výdavkov. Návrhy na zmeny a doplnenia obsahujú všetky potrebné informácie o poznámkach uvedených v príslušnej rozpočtovej kapitole.

Tieto ustanovenia sa vzťahujú aj na návrhy zmien.

Všetky návrhy na zmeny a doplnenia alebo návrhy na zmeny návrhu rozpočtu musia byť písomne odôvodnené.

3. Predseda určí lehotu na predkladanie návrhov na zmeny a doplnenia a návrhov na zmeny.

Predseda určí dve lehoty na predkladanie návrhov na zmeny a doplnenia a návrhov na zmeny: prvá lehota uplynie pred a druhú po prijatí správy gestorským výborom.

4. Gestorský výbor vydá svoje stanovisko k predloženým textom pred ich prerokovaním v pléne.

Návrhy na zmeny a doplnenia a návrhy na zmeny, ktoré gestorský výbor zamietol, sa nepredložia na hlasovanie v pléne, iba ak by o to pred uplynutím lehoty určenej predsedom písomne požiadal výbor alebo najmenej tridsaťsedem poslancov. Lehota určená predsedom nemôže byť v žiadnom prípade kratšia ako 24 hodín pred začiatkom hlasovania.

5. Návrhy na zmeny a doplnenia k odhadom rozpočtu Parlamentu podobné tým, ktoré už Parlament zamietol v čase zostavovania odhadov rozpočtu, sa prerokujú, iba ak k nim gestorský výbor vydal kladné stanovisko.

6. Bez ohľadu na čl. 51 ods. 2 rokovacieho poriadku Parlament hlasuje oddelene a postupne o:

—	každom návrhu na zmenu a doplnenie a návrhu na zmenu,

—	každej časti návrhu rozpočtu,

—	návrhu uznesenia týkajúceho sa návrhu rozpočtu.

Čl. 155 ods. 4 až 8 sa však použije rovnako.

7. Články, kapitoly, hlavy a oddiely návrhu rozpočtu, ku ktorým neboli predložené žiadne návrhy na zmeny a doplnenia alebo návrhy na zmeny, sa považujú za prijaté.

8. Na prijatie návrhov na zmeny a doplnenia je potrebný súhlas väčšiny všetkých poslancov.

Na prijatie návrhov na zmeny je potrebná väčšina odovzdaných hlasov.

9. Ak Parlament prijme návrhy na zmeny a doplnenia, ktoré vedú k zvýšeniu výdavkov uvedených v návrhu rozpočtu nad stanovenú najvyššiu prípustnú mieru, gestorský výbor predloží Parlamentu návrh stanovujúci novú najvyššiu prípustnú mieru podľa posledného pododseku čl. 78 ods. 9 zmluvy o ESUO, čl. 272 ods. 9 zmluvy o ES a čl. 177 ods. 9 zmluvy o Euratome. O návrhu sa hlasuje po hlasovaní o jednotlivých častiach návrhu rozpočtu. Parlament rozhoduje väčšinou hlasov všetkých poslancov a troma pätinami odovzdaných hlasov. Ak je návrh zamietnutý, návrh rozpočtu ako celok sa vráti späť gestorskému výboru.

10. Ak Parlament nezmenil ani nedoplnil návrh rozpočtu, neprijal návrhy na zmeny ani návrh na zamietnutie návrhu rozpočtu, vyhlási predseda v pléne, že rozpočet bol prijatý s konečnou platnosťou.

Ak Parlament zmenil alebo doplnil návrh rozpočtu alebo schválil návrhy na zmeny, takto zmenený návrh rozpočtu spolu s navrhovanými zmenami a odôvodnením sa postúpi Rade a Komisii.

11. Zápisnica z rokovania, na ktorom Parlament vydal stanovisko k návrhu rozpočtu, sa postúpi Rade a Komisii.

Článok 4

Prijatie rozpočtu s konečnou platnosťou po prvom čítaní

Ak Rada informuje Parlament, že nezmenila jeho návrhy na zmeny a doplnenie a prijala alebo nezamietla ním navrhované zmeny, predseda vyhlási v pléne, že rozpočet bol prijatý s konečnou platnosťou. Predseda zabezpečí uverejnenie rozpočtu v Úradnom vestníku.

Článok 5

Zváženie záverov rokovaní Rady – druhé štádium

1. Ak Rada zmenila jeden alebo viac návrhov na zmeny a doplnenie prijatých Parlamentom, takto Radou zmenený text sa pridelí gestorskému výboru.

2. Podľa ďalej uvedených podmienok môže každý poslanec predložiť návrhy na zmeny a doplnenia Radou zmeneného textu a vystúpiť na ich podporu.

3. Návrhy na zmeny a doplnenia sú prípustné, len ak sú predložené písomne a sú podpísané najmenej tridsiatimi siedmimi poslancami, alebo sú predložené za výbor a zaručujú udržanie rovnováhy príjmov a výdavkov. Čl. 46 ods. 5 sa nepoužije.

Návrhy na zmeny a doplnenia sú prípustné, len ak sa týkajú textu zmeneného Radou.

4. Predseda určí lehotu na predkladanie návrhov na zmeny a doplnenia.

5. Gestorský výbor sa vyjadrí k textom zmeneným Radou a vydá stanovisko k návrhom na zmeny a doplnenia zmenených textov.

6. O návrhoch na zmeny a doplnenia textov zmenených Radou sa hlasuje v pléne bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia čl. 3 ods. 4, druhý pododsek. Parlament rozhoduje väčšinou hlasov všetkých poslancov a troma pätinami odovzdaných hlasov. Ak sú návrhy na zmeny a doplnenia prijaté, texty zmenené Radou sa považujú za zamietnuté. Ak sú návrhy na zmeny a doplnenia zamietnuté, texty zmenené Radou sa považujú za prijaté.

7. Závery rokovaní Rady o navrhovaných zmenách prijatých Parlamentom sú predmetom rozpravy, ktorá sa môže ukončiť hlasovaním o návrhu uznesenia.

8. Po ukončení postupu stanoveného týmto článkom, s výnimkou článku 6, predseda vyhlási v pléne, že rozpočet bol s konečnou platnosťou prijatý. Predseda zabezpečí uverejnenie rozpočtu v Úradnom vestníku.

Článok 6

Úplné zamietnutie

1. Výbor alebo najmenej tridsaťsedem poslancov môže zo závažných dôvodov predložiť návrh na zamietnutie návrhu rozpočtu ako celku. Návrh je prípustný, len ak ho sprevádza písomné odôvodnenie a je predložený v lehote určenej predsedom. Jednotlivé dôvody na zamietnutie si nemôžu odporovať.

2. Gestorský výbor vydá svoje stanovisko k návrhu pred tým, ako sa o ňom hlasuje v pléne.

Parlament rozhoduje väčšinou hlasov všetkých poslancov a troma pätinami odovzdaných hlasov. Ak je návrh prijatý, návrh rozpočtu ako celok sa vráti späť Rade.

Článok 7

Predbežný dvanástinový systém

1. Každý poslanec môže podľa ďalej uvedených podmienok podať návrh na rozhodnutie odlišný od rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľujú výdavky nad rámec predbežnej dvanástinu pri výdavkoch iných ako sú tie, ktoré nevyhnutne vyplývajú zo zmluvy alebo aktov prijatých v súlade so zmluvou.

2. Návrhy ozhodnutia sú prípustné, len ak sú predložené písomne a sú podpísané najmenej tridsiatimi siedmimi poslancami, alebo sú predložené politickou skupinou alebo výborom, a sú odôvodnené.

3. Gestorský výbor vydá svoje stanovisko k predloženým textom pred ich prerokovaním v pléne.

4. Parlament rozhoduje väčšinou hlasov všetkých poslancov a troma pätinami odovzdaných hlasov.

Článok 8

Postup pri zostavovaní odhadu rozpočtu Parlamentu

1. Pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa rozpočtu Parlamentu, predsedníctvo a výbor príslušný pre rozpočet rozhodujú postupne o:

a)	organizačnej štruktúre;

b)	predbežnom návrhu a návrhu odhadu rozpočtu.

2. Rozhodnutia o organizačnej štruktúre sa prijímajú nasledovne:

a)	predsedníctvo vypracuje organizačnú štruktúru na každý rozpočtový rok;

b)	ak sa stanovisko výboru príslušného pre rozpočet líši od počiatočných rozhodnutí predsedníctva, začne sa medzi nimi zmierovacie konanie;

c)	na konci konania predsedníctvo v súlade s čl. 197 ods. 3 rokovacieho poriadku prijme konečné rozhodnutie o odhade rozpočtu pre organizačnú štruktúru, bez toho, aby tým boli dotknuté rozhodnutia prijímané podľa čl. 272 zmluvy o ES.

3. Pokiaľ ide o samotný odhad rozpočtu, postup jeho zostavovania sa začne, akonáhle predsedníctvo prijalo konečné rozhodnutie o organizačnej štruktúre. Jednotlivé štádiá konania sú uvedené v článku 73, a síce:

a)	predsedníctvo zostaví predbežný návrh odhadu príjmov a výdavkov (odsek 1);

b)	výbor príslušný pre rozpočet zostaví návrh odhadov príjmov a výdavkov (odsek 2);

c)	ak sa stanoviská výboru príslušného pre rozpočet a predsedníctva výrazne odlišujú, začne sa zmierovacie konanie.

PRÍLOHA V

POSTUP POSUDZOVANIA A PRIJÍMANIA ROZHODNUTÍ O UDELENÍ ABSOLUTÓRIA

Článok 1

Dokumenty

1. Nasledujúce dokumenty sa vytlačia a rozdajú:

a)	účet príjmov a výdavkov, finančná analýza a súvaha, ktoré poskytla Komisia;

b)	výročná správa a osobitné správy Dvora audítorov spolu s odpoveďami orgánov;

c)	vyhlásenie o vierohodnosti účtov, zákonnosti a správnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov v súlade s čl. 248 zmluvy o ES;

d)	odporúčanie Rady.

2. Tieto dokumenty sa pridelia gestorskému výboru. Každý výbor, ktorého sa to týka, môže vypracovať stanovisko.

3. Ak majú iné výbory v úmysle vypracovať stanovisko, Predseda určí lehotu na oznámenie tohto stanoviska gestorskému výboru.

Článok 2

Posúdenie správy

1. Parlament v súlade s finančným nariadením posúdi správu gestorského výboru týkajúcu sa udelenia absolutória do 30. apríla roka nasledujúceho po prijatí výročnej správy Dvora audítorov.

2. Ustanovenia tohto rokovacieho poriadku, týkajúce sa pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a hlasovania sa použijú, ak táto príloha neustanovuje inak.

Článok 3

Obsah správy

1. Správa o absolutóriu vypracovaná gestorským výborom obsahuje:

a)	návrh rozhodnutia o udelení absolutória alebo o odklade rozhodnutia o udelení absolutória (hlasovanie na schôdzi v apríli) alebo návrh rozhodnutia o udelení alebo zamietnutí absolutória (hlasovanie na schôdzi v októbri);

b)	návrh rozhodnutia o uzatvorení účtov všetkých príjmov, výdavkov, aktív a pasív spoločenstva;

c)	návrh uznesenia s poznámkami sprevádzajúcimi návrh rozhodnutia uvedeného v bode a), vrátane hodnotenia rozpočtového hospodárenia Komisie v bežnom finančnom roku a pripomienok k čerpaniu výdavkov do budúcnosti;

d)	vo forme prílohy zoznam dokumentov, ktoré boli poskytnuté Komisiou, a vyžiadaných dokumentov, ktoré neboli poskytnuté;

e)	stanoviská dotknutých výborov.

2. Ak gestorský výbor navrhne odklad rozhodnutia o udelení absolutória, v príslušnom návrhu uznesenia sa okrem iného uvedú:

a)	dôvody odkladu;

b)	ďalšie opatrenia, ktoré má prijať Komisia a lehoty na ich uskutočnenie;

c)	dokumenty, ktoré Parlament potrebuje na prijatie podloženého rozhodnutia.

Článok 4

Posudzovanie a hlasovanie v Parlamente

1. Každá správa gestorského výboru, ktorá sa týka absolutória, sa zaradí do programu prvej schôdze nasledujúcej po jej predložení.

2. Prípustné sú iba pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu uznesenia predloženého v súlade s čl. 3 ods. 1 písm. c).

3. O návrhoch rozhodnutí a návrhoch uznesení sa hlasuje v poradí podľa článku 3, ak článok 5 neustanovuje inak.

4. Parlament rozhoduje väčšinou odovzdaných hlasov v súlade s čl. 198 zmluvy o ES.

Článok 5

Obmeny postupu

1. Hlasovanie na schôdzi v apríli

V prvej fáze obsahuje správa o absolutóriu návrh na udelenie alebo odklad absolutória.

Ak návrh na udelenie absolutória získa väčšinu, absolutórium sa udelí. Udelenie zároveň znamená účtovnú závierku.

Ak návrh na udelenie absolutória nezíska väčšinu, absolutórium sa považuje za odložené a gestorský výbor predloží v šesťmesačnej lehote novú správu, ktorá obsahuje návrh na udelenie alebo zamietnutie absolutória.

Ak je návrh na odklad absolutória prijatý, gestorský výbor predloží v šesťmesačnej lehote novú správu, ktorá obsahuje návrh na udelenie alebo zamietnutie absolutória. V takom prípade sa odloží aj účtovná závierka a opätovne sa predloží spolu s novou správou.

Ak návrh na odklad absolutória nezíska väčšinu, absolutórium sa považuje za udelené. V takom prípade rozhodnutie zároveň znamená účtovnú závierku. O návrhu uznesenia sa ešte môže hlasovať.

2. Hlasovanie na schôdzi v októbri

V druhej fáze obsahuje správa o absolutóriu návrh na udelenie alebo zamietnutie absolutória.

Ak návrh na udelenie absolutória získa väčšinu, absolutórium sa udelí. Udelenie zároveň znamená účtovnú závierku.

Ak návrh na udelenie absolutória nezíska väčšinu, absolutórium sa považuje za zamietnuté. Formálny návrh účtovnej závierky za príslušný finančný rok sa predkladá na nasledujúcej schôdzi, na ktorej sa vyzve Komisia, aby urobila vyhlásenie.

Ak návrh na zamietnutie absolutória získa väčšinu, formálny návrh účtovnej uzávierky za príslušný finančný rok sa predkladá na nasledujúcej schôdzi, na ktorej sa vyzve Komisia, aby urobila vyhlásenie.

Ak návrh na zamietnutie absolutória nezíska väčšinu, absolutórium sa považuje za udelené. V takom prípade rozhodnutie zároveň znamená účtovnú závierku. O návrhu uznesenia sa ešte môže hlasovať.

3. Ak návrh uznesenia alebo návrh účtovnej závierky obsahuje ustanovenia, ktoré sú v rozpore s hlasovaním Parlamentu o udelení absolutória, Predseda môže po porade s predsedom gestorského výboru odložiť toto hlasovanie a určiť novú lehotu na predkladanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Článok 6

Vykonávanie rozhodnutí o udelení absolutória

1. Predseda zašle všetky rozhodnutia alebo uznesenia Parlamentu podľa článku 3 Komisii a všetkým ostatným orgánom a inštitúciám. Zároveň zabezpečí ich uverejnenie v Úradnom vestníku, v časti venovanej aktom legislatívnej povahy.

2. Gestorský výbor podá aspoň raz ročne Parlamentu správu o opatreniach, ktoré orgány alebo inštitúcie prijali na základe pripomienok k rozhodnutiam o udelení absolutória a na základe iných pripomienok obsiahnutých v uzneseniach Parlamentu o čerpaní výdavkov.

3. Na základe správy výboru pre rozpočtovú kontrolu môže predseda v mene Parlamentu podať na Súdnom dvore žalobu proti príslušnému orgánu podľa čl. 232 zmluvy o ES pre neplnenie povinností vyplývajúcich z pripomienok k rozhodnutiu o udelení absolutória alebo iným uzneseniam o čerpaní výdavkov.

PRÍLOHA VI

PÔSOBNOSŤ STÁLYCH VÝBOROV (1)

I. Výbor pre zahraničné veci

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.	spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) a európsku bezpečnostnú a obrannú politiku (EBOP). V tejto oblasti výboru pomáha podvýbor pre bezpečnosť a obranu;

2.	vzťahy s ostatnými orgánmi a inštitúciami, OSN a ostatnými medzinárodnými organizáciami a medziparlamentnými zhromaždeniami vo veciach spadajúcich do jeho pôsobnosti;

3.	posilňovanie politických vzťahov s tretími krajinami, najmä s tými, ktoré bezprostredne susedia s úniou, prostredníctvom rozsiahlej spolupráce a pomocných programov alebo medzinárodných zmlúv, ako sú asociačné zmluvy a zmluvy o partnerstve;

4.	začatie, monitorovanie a skončenie rokovaní týkajúcich sa pristúpenia európskych štátov do únie;

otázky týkajúce sa ľudských práv, ochrany práv menšín a presadzovania demokratických hodnôt v tretích krajinách. V tejto oblasti výboru pomáha podvýbor pre ľudské práva. V súlade s príslušnými pravidlami sa na schôdze podvýboru prizývajú členovia iných výborov a orgánov zodpovedných za túto oblasť.

Výbor koordinuje prácu spoločných parlamentných výborov a parlamentných výborov pre spoluprácu, ako aj medziparlamentných delegácií a delegácií zriadených ad hoc a volebných pozorovateľských misií v jeho pôsobnosti.

II. Výbor pre rozvoj

Výbor s pôsobnosťou pre:

presadzovanie, uplatňovanie a monitorovanie politiky rozvoja a spolupráce únie, najmä:

a)	politický dialóg s rozvojovými krajinami, bilaterálne a v príslušných medzinárodných organizáciách a na medziparlamentných fórach,

b)	pomoc rozvojovým krajinám a dohody o spolupráci s nimi,

c)	presadzovanie demokratických hodnôt, riadnej správy verejných vecí a dodržiavania ľudských práv v rozvojových krajinách;

2.	otázky súvisiace s dohodou o partnerstve medzi AKP a EÚ a vzťahy s príslušnými orgánmi;

3.	účasť Parlamentu na volebných pozorovateľských misiách, v prípade potreby v spolupráci s inými výbormi a delegáciami. Výbor koordinuje prácu medziparlamentných delegácií a delegácií zriadených ad hoc v jeho pôsobnosti.

III. Výbor pre medzinárodný obchod

Výbor s pôsobnosťou pre:

otázky súvisiace so zavedením a uplatňovaním spoločnej obchodnej politiky únie a jej vonkajšími hospodárskymi vzťahmi, najmä:

1.	finančné, hospodárske a obchodné vzťahy s tretími krajinami a regionálnymi organizáciami;

2.	opatrenia technickej harmonizácie alebo štandardizácie v oblastiach pokrytých nástrojmi medzinárodného práva;

3.	vzťahy s príslušnými medzinárodnými organizáciami a organizáciami na podporu regionálnej hospodárskej a obchodnej integrácie mimo únie;

4.	vzťahy so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) vrátane jej parlamentného rozmeru. Výbor udržiava spojenie s príslušnými medziparlamentnými delegáciami a delegáciami zriadenými ad hoc pre hospodárske a obchodné aspekty vzťahov s tretími krajinami.

IV. Výbor pre rozpočet

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.	viacročný finančný rámec príjmov a výdavkov únie a systém vlastných zdrojov únie;

2.	rozpočtové právomoci Parlamentu, predovšetkým rozpočet únie, ako aj vyjednávanie a uplatňovanie medziinštitucionálnych zmlúv v tejto oblasti;

3.	odhady rozpočtu Parlamentu podľa postupov stanovených v rokovacom poriadku;

4.	rozpočet decentralizovaných orgánov;

5.	finančné aktivity Európskej investičnej banky;

6.	zahrnutie Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu bez toho, aby boli dotknuté právomoci výboru zodpovedného za dohodu o partnerstve medzi AKP a EÚ;

7.	finančné dôsledky a súlad s viacročným finančným rámcom všetkých aktov spoločenstva bez toho, aby boli dotknuté právomoci príslušných výborov;

8.	sledovanie a hodnotenie plnenia rozpočtu bežného roka bez ohľadu na čl. 72 ods. 1, presuny finančných prostriedkov, postupy týkajúce sa organizačných štruktúr, administratívne finančné prostriedky a stanoviská týkajúce sa stavebných projektov so značnými finančnými dopadmi;

9.	rozpočtové nariadenie s výnimkou otázok týkajúcich sa plnenia, riadenia a kontroly rozpočtu.

V. Výbor pre rozpočtovú kontrolu

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.	kontrolu plnenia rozpočtu únie a Európskeho rozvojového fondu a rozhodnutia o absolutóriu prijaté Parlamentom vrátane interného postupu o udelení absolutória a ďalšie opatrenia, ktoré takéto rozhodnutia srevádzajú alebo vykonávajú;

2.	uzávierku, predkladanie a kontrolu účtov a súvah únie, jej orgánov a inštitúcií, ktoré sú nimi financované, vrátane vymedzenia finančných prostriedkov, ktoré sa majú presunúť, a vyrovnania zostatkov;

3.	kontrolu finančných aktivít Európskej investičnej banky;

4.	monitorovanie efektívnosti nákladov rôznych foriem financovania spoločenstva pri uplatňovaní politík únie;

5.	posudzovanie prípadov podvodov a nezrovnalostí pri plnení rozpočtu únie, opatrenia zamerané na predchádzanie takýmto prípadom a ich stíhanie a všeobecnú ochranu finančných záujmov únie;

6.	vzťahy s Dvorom audítorov, menovanie jeho členov a posudzovanie jeho správ;

7.	rozpočtové nariadenie, pokiaľ ide o plnenie, riadenie a kontrolu rozpočtu.

VI. Výbor pre hospodárske a menové veci

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.	hospodársku a menovú politiku únie, fungovanie hospodárskej a menovej únie a európskeho menového a finančného systému (vrátane vzťahov s príslušnými orgánmi či organizáciami);

2.	voľný pohyb kapitálu a platieb (cezhraničné platby, jednotný platobný priestor, platobná bilancia, pohyb kapitálu a politika poskytovania a získavania úverov, kontrola pohybu kapitálu pochádzajúceho z tretích krajín, opatrenia na podporu vývozu kapitálu únie);

3.	medzinárodný menový a finančný systém (vrátane vzťahov s finančnými a menovými inštitúciami a organizáciami);

4.	pravidlá hospodárskej súťaže a štátnej pomoci;

5.	daňové predpisy;

6.	reguláciu a kontrolu finančných služieb, inštitúcií a trhov vrátane účtovného výkazníctva, auditu, účtovných pravidiel, správy a riadenia podnikov a ďalších otázok práva obchodných spoločností, ktoré sa osobitne týkajú finančných služieb.

VII. Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.	politiku zamestnanosti a všetky aspekty sociálnej politiky, ako sú pracovné podmienky, sociálne poistenie a sociálna ochrana;

2.	bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci;

3.	Európsky sociálny fond;

4.	politiku odborného vzdelávania vrátane odborných kvalifikácií;

5.	voľný pohyb pracovníkov a dôchodcov;

6.	sociálny dialóg;

7.	všetky formy diskriminácie na pracovisku a na pracovnom trhu okrem diskriminácie na základe pohlavia;

vzťahy s:

—	Európskym centrom pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop),

—	Európskou nadáciou pre zlepšenie životných a pracovných podmienok,

—	Európskou nadáciou pre odborné vzdelávanie,

—	Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci; ako aj na vzťahy s inými príslušnými orgánmi EÚ a medzinárodnými organizáciami.

VIII. Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

Výbor s pôsobnosťou pre:

environmentálnu politiku a opatrenia na ochranu životného prostredia, týkajúce sa najmä:

a)	znečistenia vzduchu, pôdy a vôd, odpadového hospodárstva a spracovania odpadu, nebezpečných látok a prípravkov, úrovne hluku, zmien podnebia, ochrany biodiverzity,

b)	trvalo udržateľného rozvoja,

c)	medzinárodných a regionálnych opatrení a zmlúv zameraných na ochranu životného prostredia,

d)	obnovy narušeného životného prostredia,

e)	civilnej ochrany,

f)	Európskej agentúry pre životné prostredie;

verejné zdravie, najmä:

a)	programy a osobitné kroky v oblasti zdravia obyvateľstva,

b)	farmaceutické a kozmetické výrobky,

c)	zdravotné aspekty bioterorizmu,

d)	Európsku agentúru pre hodnotenie liekov a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb;

otázky bezpečnosti potravín, najmä:

a)	označovanie a bezpečnosť potravín,

b)	veterinárnu legislatívu týkajúcu sa ochrany proti rizikám na ľudskom zdraví; hygienické kontroly potravín a zariadení potravinárskej výroby,

c)	Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a Európsky úrad pre potraviny a veterinárnu medicínu.

IX. Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.	priemyselnú politiku únie a aplikáciu nových technológií vrátane opatrení týkajúcich sa malých a stredných podnikov;

2.	politiku výskumu v únii vrátane šírenia a využívania výsledkov výskumu;

3.	vesmírnu politiku;

4.	činnosť Spoločného výskumného centra a Ústredného úradu pre jadrové meranie, ako aj JET, ITER a ďalšie projekty v tejtoblasti;

5.	opatrenia spoločenstva týkajúce sa všeobecne energetickej politiky, bezpečnosti dodávok energie a energetickej efektívnosti vrátane vytvorenia a rozvoja transeurópskych sietí v sektore energetickej infraštruktúry;

6.	zmluvu o Euratome a Agentúru dodávok pre Euratom; jadrovú bezpečnosť, odstavovanie reaktorov a likvidáciu jadrového odpadu;

7.	informačnú spoločnosť a informačné technológie vrátane vytvorenia a rozvoja transeurópskych sietí v sektore telekomunikačnej infraštruktúry.

X. Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

Výbor s pôsobnosťou pre:

koordináciu vnútroštátnej legislatívy v oblasti vnútorného trhu a colnej únie na úrovni spoločenstva, najmä:

a)	voľný pohyb tovarov vrátane harmonizácie technických noriem,

b)	právo usadiť sa,

c)	slobodu poskytovania služieb s výnimkou finančného a poštového sektora;

2.	opatrenia zamerané na identifikáciu a odstránenie možných prekážok fungovania vnútorného trhu;

3.	presadzovanie a ochranu ekonomických záujmov spotrebiteľov v rámci vytvárania vnútorného trhu, s výnimkou otázok verejného zdravia a bezpečnosti potravín.

XI. Výbor pre dopravu a cestovný ruch

Výbor s pôsobnosťou pre:

otázky týkajúce sa rozvoja spoločnej politiky pre železničnú, cestnú, riečnu, námornú a leteckú dopravu, najmä:

a)	spoločné pravidlá platné pre dopravu v rámci Európskej únie,

b)	vytvorenie a rozvoj transeurópskych sietí v oblasti dopravnej infraštruktúry,

c)	zabezpečenie dopravných služieb a vzťahov s tretími krajinami v oblasti dopravy,

d)	bezpečnosť dopravy,

e)	vzťahy s medzinárodnými dopravnými orgánmi a organizáciami;

2.	poštové služby;

3.	cstovný ruch.

XII. Výbor pre regionálny rozvoj

Výbor s pôsobnosťou pre:

regionálnu a kohéznu politiku, najmä:

a)	Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a iné nástroje regionálnej politiky únie,

b)	posudzovanie vplyvu ostatných politík únie na hospodársku a sociálnu súdržnosť,

c)	koordináciu štrukturálnych nástrojov únie,

d)	odľahlé regióny a ostrovy, ako aj cezhraničnú a medziregionálnu spoluprácu,

e)	vzťahy s Výborom regiónov, organizáciami medziregionálnej spolupráce a miestnymi a regionálnymi orgánmi.

XIII. Výbor pre poľnohospodárstvo

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.	fungovanie a rozvoj spoločnej poľnohospodárskej politiky;

2.	rozvoj vidieka vrátane aktivít príslušných finančných nástrojov;

legislatívu týkajúcu sa:

a)	veterinárnych a fytosanitárnych záležitostí, krmív pre zvieratá, za predpokladu, že tieto opatrenia nie sú určené na ochranu proti rizikám pre ľudské zdravie,

b)	živočíšnej výroby a dobrých životných podmienok zvierat;

4.	zvyšovanie kvality poľnohospodárskych výrobkov;

5.	zásobovanie poľnohospodárskymi surovinami;

6.	Úrad spoločenstva pre rastlinné odrody;

7.	lesné hospodárstvo.

XIV. Výbor pre rybné hospodárstvo

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.	činnosť a rozvoj spoločnej politiky rybného hospodárstva a jej riadenie;

2.	ochranu rybných zdrojov;

3.	spoločnú organizáciu trhu s výrobkami z rýb;

4.	štrukturálnu politiku v oblasti rybného hospodárstva a akvakultúry vrátane finančných nástrojov pre poradenstvo v oblasti rybného hospodárstva;

5.	medzinárodné zmluvy v oblasti rybného hospodárstva.

XV. Výbor pre kultúru a vzdelávanie

Výbor s pôsobnosťou pre:

kultúrne aspekty Európskej únie, najmä:

a)	zlepšovanie znalostí a šírenie kultúry,

b)	ochranu a presadzovanie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti,

c)	ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, kultúrne výmeny a umeleckú tvorbu;

2.	politiku únie v oblasti vzdelávania vrátane Európskeho priestoru pre vyššie vzdelávanie, podporu systému európskych škôl a celoživotného vzdelávania;

3.	audiovizuálnu politiku a kultúrne a vzdelávacie aspekty informačnej spoločnosti;

4.	politiku mládeže a rozvoj športu a politiku voľného času;

5.	informačnú a mediálnu politiku;

6.	spoluprácu s tretími krajinami v oblasti kultúry a vzdelávania a vzťahy s príslušnými medzinárodnými organizáciami a inštitúciami.

XVI. Výbor pre právne veci

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.	výklad a uplatňovanie európskeho práva, súlad aktov Európskej únie s primárnym právom, predovšetkým voľbu právneho základu a dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality;

2.	výklad a uplatňovanie medzinárodného práva, ak sa týka Európskej únie;

3.	zjednodušovanie práva spoločenstva, predovšetkým legislatívnych návrhov na jeho úradnú kodifikáciu;

4.	ochranu práv a výsad Parlamentu vrátane účasti Parlamentu na konaniach pred Súdnym dvorom a Súdom prvého stupňa;

akty spoločenstva, ktoré majú vplyv na právny poriadok členských štátov, najmä v oblastiach:

a)	občianskeho a obchodného práva,

b)	práva obchodných spoločností,

c)	práva duševného vlastníctva,

d)	procesného práva;

6.	environmentálnu zodpovednosť a postihy za trestnú činnosť proti životnému prostrediu;

7.	etické otázky týkajúce sa nových technológií, a to v rozšírenej spolupráci s príslušnými výbormi;

8.	pravidlá upravujúce postavenie poslancov a služobný poriadok Európskych spoločenstiev;

9.	výsady a imunity, ako aj overovanie osvedčení o zvolení poslancov;

10.	organizáciu a štatút Súdneho dvora;

11.	Úrad pre harmonizáciu vo vnútornom trhu.

XVII. Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.	ochranu občianskych práv, ľudských práv a základných práv vrátane ochrany menšín, ako ju stanovujú zmluvy a Charta základných práv Európskej únie, a to na území celej únie;

2.	opatrenia potrebné na boj proti všetkým formám diskriminácie s výnimkou foriem diskriminácie založenej na pohlaví alebo tých, ku ktorým dochádza na pracovisku a na trhu práce;

3.	legislatívu v oblastiach transparentnosti a ochrany fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov;

vytvorenie a rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, najmä:

a)	opatrenia týkajúce sa vstupu a pohybu osôb, azylu a migrácie, ako aj súdnej a administratívnej spolupráce v občianskych veciach,

b)	opatrenia týkajúce sa jednotnej správy vonkajších hraníc,

c)	opatrenia týkajúce sa spolupráce policajných orgánov a súdov v trestných veciach;

5.	Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť a Európske monitorovacie centrum pre rasizmus a xenofóbiu, Europol, Eurojust, Cepol a ďalšie orgány a agentúry činné v tejto oblasti;

6.	stanovenie jasného rizika vážneho porušenia zásad spoločných pre všetky členské štáty niektorým členským štátom.

XVIII. Výbor pre ústavné veci

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.	inštitucionálne aspekty procesu európskej integrácie, najmä v rámci prípravy a konaní konventov a medzivládnych konferencií;

2.	uplatňovanie zmluvy o EÚ a hodnotenie jej uplatňovania v praxi;

3.	inštitucionálne dôsledky rokovaní o rozšírení únie;

4.	medziinštitucionálne vzťahy a vzhľadom na ich schváľovanie plénom aj preskúmanie medziinštitucionálnych dohôd v súlade s čl. 120 ods. 2 rokovacieho poriadku;

5.	jednotný volebný postup;

6.	politické strany na európskej úrovni, bez toho, aby boli dotknuté právomoci predsedníctva;

7.	konštatovanie existencie závažného a pretrvávajúceho porušenia zásad spoločných pre všetky členské štáty niektorým členským štátom;

8.	výklad a uplatňovanie rokovacieho poriadku a návrhy na jeho zmeny.

XIX. Výbor pre práva žien a rovnosť pohlaví

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.	vymedzenie, presadzovanie a ochranu práv žien v únii a s tým súvisiace opatrenia spoločenstva;

2.	presadzovanie práv žien v tretích krajinách;

3.	politiku rovnakých príležitostí vrátane rovnosti medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o príležitosti na trhu práce a zaobchádzanie v práci;

4.	odstraňovanie všetkých foriem diskriminácie založených na pohlaví;

5.	uplatňovanie a ďalšie zavádzanie zásady rovnosti pohlaví do všetkých politických oblastiach;

6.	doplňovanie a uplatňovanie medzinárodných zmlúv a dohovorov týkajúcich sa práv žien;

7.	informačnú politiku týkajúcu sa žien.

XX. Výbor pre petície

Výbor s pôsobnosťou pre:

petície;

2.	vzťahy s Európskym ombudsmanom.

(1) Prijaté rozhodnutím Parlamentu z 29. januára 2004.

PRÍLOHA VII

DÔVERNÉ A CITLIVÉ DOKUMENTY A INFORMÁCIE

A. Posudzovanie dôverných dokumentov postúpených Parlamentu

Postup pri posudzovaní dôverných dokumentov postúpených Európskemu parlamentu (1)

Dôverné dokumenty sú dokumenty a informácie, ku ktorým môže byť zamietnutý prístup verejnosti v súlade s čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001, a to vrátane citlivých dokumentov podľa definície v čl. 9 uvedeného nariadenia.

V prípadne pochybností niektorého orgánu ohľadne dôvernej povahy dokumentov postúpených Parlamentu sa vec postúpi medzinštitucionálnemu výboru vytvorenému podľa čl. 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1049/2001.

Ak sú Parlamentu postúpené dôverné dokumenty pod ochranou dôvernosti, predseda príslušného parlamentného výboru automaticky použije postup o dôverných dokumentoch stanovených odseku 3.

Ďalšie pravidlá týkajúce sa ochrany dôverných dokumentov prijíma plénum na základe návrhu predsedníctva a sú uvedené v prílohe k rokovaciemu poriadku. Tieto pravidlá zohľadňujú kontakt s Komisiou a Radou.

2.	Každý výbor Európskeho parlamentu má právo použiť postupy o dôverných dokumentoch vo vzťahu k informácii alebo dokumentu, ktorý písomne alebo ústne označí jeden z jeho členov. Na rozhodnutie o použití postupov o dôverných dokumentoch je potrebný súhlas dvojtretinovej väčšiny prítomných členov.

Ak predseda výboru vyhlásil, že konanie je dôverné, môžu sa ho zúčastniť iba členovia výboru, úradníci a znalci, ktorých predseda vopred určil, a ktorých prítomnosť je nevyhnutná.

Dokumenty sa očíslujú, na začiatku schôdze sa rozdajú a na jej konci sa opäť zozbierajú. Z týchto dokumentov nie je dovolené robiť si poznámky ani fotokópie.

Zápisnica zo schôdze neobsahuje zmienku o diskusii k bodu programu, pri ktorom a sa použil postup o dôverných dokumentoch. Zaznamenať sa môže len rozhodnutie, ak bolo prijaté.

Traja členovia výboru, ktorý použil postup o dôverných dokumentoch, môžu požiadať o prešetrenie porušenia dôvernosti a o jeho zaradenie do programu. Výbor môže so súhlasom väčšiny svojich členov rozhodnúť o tom, že bude žiadosť o prešetrenie porušenia dôvernosti zaradená do programu prvej schôdze nasledujúcej po predložení žiadosti predsedovi výboru.

Sankcie: V prípadoch porušení rozhodne predseda výboru po porade s podpredsedami o použití sankcií (pokarhanie alebo krátkodobé, dlhodobé či trvalé vylúčenie z výboru) a svoje rozhodnutie odôvodní.

Príslušný člen môže podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Toto odvolanie posúdia spoločne konferencia predsedov Európskeho parlamentu a predsedníctvo príslušného výboru. Ich väčšinové rozhodnutie je konečné.

Ak sa dokáže, že niektorý úradník porušil zásadu mlčanlivosti, použitia sa sankcie stanovené v služobnom poriadku.

B. Prístup Parlamentu k citlivým informáciám v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky

Medziinštitucionálna dohoda z 20. novembra 2002 uzavretá medzi Európskym parlamentom a Radou o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky (2)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA,

KEĎŽE:

(1)

Článok 21 Zmluvy o Európskej únii ustanovuje, že predsedníctvo Rady konzultuje Európsky parlament hlavné aspekty a základné možnosti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a zabezpečí, aby sa v plnej miere zohľadnilo stanovisko Európskeho parlamentu. Tento článok tiež ustanovuje povinnosť predsedníctva Rady a Komisie pravidelne informovať Európsky parlament o vývoji zahraničnej a bezpečnostnej politiky únie. Je vhodné zaviesť mechanizmus, ktorý zabezpečí uplatnenie týchto zásad v uvedenej oblasti.

(2)	S prihliadnutím na osobitnú povahu a zvlášť citlivý obsah niektorých vysoko klasifikovaných informácií v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky je na mieste zaviesť špeciálne opatrenia na zaobchádzanie s dokumentmi, ktoré obsahujú takéto informácie.

(3)

V súlade s čl. 9 ods. 7 nariadenia (ES) č. 1049/2001 Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (3), má Rada informovať Európsky parlament o citlivých dokumentoch tak, ako je uvedené v čl. 9 ods. 1 nariadenia v súlade s dojednaniami dohodnutými medzi orgánmi.

(4)	Vo väčšine členských štátov existujú osobitné mechanizmy na prenos a zaobchádzanie s klasifikovanými informáciami medzi národnými vládami a parlamentmi. Táto medziinštitucionálna dohoda by mala zabezpečiť Európskemu parlamentu zaobchádzanie podľa vzoru najlepšej praxe v členských štátoch.

UZAVRELI TÚTO MEDZIINŠTITUCIONÁLNU DOHODU:

1. Pôsobnosť

1.1.

Táto medziinštitucionálna dohoda sa týka prístupu Európskeho parlamentu k citlivým informáciám, t.j. informáciám klasifikovaným ako „TRÈS SECRET/TOP SECRET“, „SECRET“ alebo „CONFIDENTIAL“ bez ohľadu na ich pôvod, nosič alebo štádium dokončenia, ktoré má Rada k dispozícii v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky a zaobchádzania s takto klasifikovanými dokumentmi.

1.2.

Informácie pochádzajúce z tretieho štátu alebo z medzinárodnej organizácie sa postupujú so súhlasom tohto štátu alebo organizácie.

Ak sú informácie pochádzajúce z členského štátu postúpené Rade bez výslovného obmedzenia týkajúceho sa ich šírenia medzi ďalšími orgánmi okrem obmedzenia vyplývajúceho z ich klasifikácie, použijú sa ustanovenia 2 a 3 tejto medziištitucionálnej dohody. V opačnom prípade sa takéto informácie postupujú so súhlasom príslušného členského štátu.

Ak Rada odmietne postúpiť informácie pochádzajúce z tretieho štátu, medzinárodnej organizácie alebo členského štátu, musí toto odmietnutie odôvodniť.

1.3.

Ustanovenia tejto medziinštitucionálnej dohody sa použijú v súlade s platným právom a bez toho, aby tým bolo dotknuté Rozhodnutie 95/167/ES, Euratom, ESUO Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach týkajúcich sa výkonu práva na vyšetrovanie Európskeho parlamentu (4) a bez toho, aby tým boli dotknuté existujúce dojednania, najmä medziinštitucionálna dohoda zo 6. mája 1999 uzavretá medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového konania (5).

2. Všeobecné ustanovenia

2.1.

Oba orgány konajú v súlade s vzájomnou povinnosťou lojálnej spolupráce a v duchu vzájomnej dôvery, ako aj v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy. Prenos a zaobchádzanie s informáciami, na ktoré sa vzťahuje táto medziinštitucionálna dohoda sa uskutočňuje s náležitým ohľadom na záujmy, ktoré má klasifikácia ochraňovať, a to najmä na verejný záujem vo vzťahu k bezpečnosti a obrane Európskej únie alebo jedného či viacerých členských štátov alebo vo vzťahu k vojenskému a nevojenskému krízovému manažmentu.

2.2.

Na žiadosť niektorej z osôb uvedených v bode 3.1. ich predsedníctvo Rady alebo generálny tajomník/vysoký splnomocnenec urýchlene informuje o obsahu každej citlivej informácie, ktorá je potrebná pre výkon právomocí zverených Európskemu parlamentu na základe Zmluvy o Európskej únii v oblasti patriacej do pôsobnosti tejto medziinštitucionálnej dohody, s ohľadom na verejný záujem vo vzťahu k bezpečnosti a obrane Európskej únie alebo jedného či viacerých členských štátov alebo vo vzťahu k vojenskému a nevojenskému krízovému manažmentu a v súlade s opatreniami uvedenými v odseku 3.

3. Opatrenia týkajúce sa prístupu k citlivým informáciám a zaobchádzania s nimi

3.1.

V kontexte tejto medziinštitucionálnej dohody môže predseda Európskeho parlamentu alebo predseda výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci, ľudské práva, spoločnú bezpečnosť a obrannú politiku požiadať predsedníctvo Rady alebo generálneho tajomníka/vysokého predstaviteľa, aby poskytli tomuto výboru informácie o vývoji v oblasti európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, vrátane citlivých informácií, na ktoré sa vzťahuje bod 3.3.

3.2.	V prípade krízy alebo na žiadosť predsedu Európskeho parlamentu alebo predsedu výboru pre zahraničné veci, ľudské práva, spoločnú bezpečnosť a obrannú politiku sa takéto informácie poskytnú v čo najkratšom čase.

3.3.

Predsedníctvo Rady alebo generálny tajomník/vysoký predstaviteľ predsedu parlamentu a osobitný výbor, ktorému predsedá predseda výboru pre zahraničné veci, ľudské práva, spoločnú bezpečnosť a obrannú politiku, a ktorý sa skladá zo štyroch členov menovaných konferenciou predsedov, o obsahu citlivých informácií, ak je to potrebné pre výkon právomocí zverených Európskemu parlamentu Zmluvou o Európskej únii v oblasti patriacej do pôsobnosti tejto medziinštitucionálnej dohody. Predseda Európskeho parlamentu a osobitný výbor môžu požiadať o nahliadnutie do týchto dokumentov v priestoroch Rady.

Ak je to vzhľadom na povahu a obsah príslušných informácií alebo dokumentov vhodné a možné, sú dané k dispozícii predsedovi Európskeho parlamentu, ktorý rozhodne o jednej z týchto možností:

a)	informácie určené pre predsedu výboru pre zahraničné veci, ľudské práva, spoločnú bezpečnosť a obrannú politiku

b)	obmedzenie prístupu k informáciám len na členov výboru pre zahraničné veci, ľudské práva, spoločnú bezpečnosť a obrannú politiku

c)	prerokovanie za zatvorenými dverami vo výbore pre zahraničné veci, ľudské práva, spoločnú bezpečnosť a zahraničnú politiku v súlade s opatreniami, ktoré sa môžu odlišovať v závislosti od stupňa dôvernosti;

poskytnutie dokumentov, z ktorých boli informácie odstránené vzhľadom na to, že sú tajné.

Tieto možnosti sa nepoužijú, ak sú citlivé informácie klasifikované ako „TRÈS SECRET/TOP SECRET“.

Ak ide o informácie alebo dokumenty klasifikované ako „SECRET“ alebo „CONFIDENTIAL“ predseda Európskeho parlamentu rozhodne o výbere jednej z možností po predchádzajúcej dohode s Radou.

Príslušné informácie a dokumenty sa neuverejnia ani nepostúpia iným osobám.

4. Záverečné ustanovenia

4.1.	Európsky parlament a Rada prijímajú samostatne opatrenia potrebné na zabezpečenie vykonávania tejto medziinštitucionálnej dohody, vrátane krokov potrebných na bezpečnostnú previerku zainteresovaných osôb.

4.2.

Obidva orgány majú záujem prerokovať podobné medziinštitucionálne dohody týkajúce sa klasifikovaných informácií v iných oblastiach činnosti Rady, pričom sa rozumie, že ustanovenia tejto medziinštitucionálnej dohody nepredstavujú precedens pre iné oblasti činnosti únie alebo spoločenstva a nemajú vplyv na obsah iných medziinštitucionálnych dohôd.

4.3.	Táto medziinštitucionálna dohoda sa na žiadosť niektorého z orgánov opätovne posúdi po dvoch rokoch na základe skúseností získaných pri jej vykonávaní.

PRÍLOHA

Táto medziinštitucionálna dohoda sa vykonáva v súlade s príslušnými platnými nariadeniami, a najmä v súlade so zásadou, že súhlas pôvodcu informácie je nevyhnutnou podmienkou pre prenos klasifikovaných informácií podľa bodu 1.2.

Členovia osobitného výboru Európskeho parlamentu nahliadajú do citlivých dokumentov v zabezpečenej miestnosti v priestoroch Rady.

Táto medziinštitucionálna dohoda nadobúda účinnostpo tom, ako Európsky parlament prijme vnútorné bezpečnostné opatrenia, ktoré sú v súlade so zásadami uvedenými v bode 2.1., a ktoré sú porovnateľné s opatreniami iných inštitúcií, tak aby sa zabezpečil rovnaký stupeň ochrany citlivých informácií.

C. Vykonanie medziinštitucionálnej dohody o prístupe Parlamentu k citlivým informáciám v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 23. októbra 2002 o vykonaní medziinštitucionálnej dohody o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky (6).

EURÓPSKY PARLAMENT,

so zreteľom na článok 9, a najmä na odseky 6 a 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (7),

so zreteľom na bod 1 prílohy VII, časť A tohto rokovacieho poriadku,

so zreteľom na čl. 20 rozhodnutia predsedníctva z 28. novembra 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu (8),

so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky,

so zreteľom na návrh predsedníctva,

so zreteľom na osobitnú povahu a zvlášť citlivý obsah niektorých prísne dôverných informácií v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky,

keďže v súlade s ustanoveniami dohodnutými medzi týmito dvoma orgánmi má Rada povinnosť informovať Parlament o citlivých dokumentoch,

keďže poslanci Európskeho parlamentu, ktorí sú členmi osobitného výboru vytvoreného na základe medziinštitucionálnej dohody, musia prejsť previerkou kvôli prístupu k citlivým informáciám v súlade s princípom „potreba vedieť“.

so zreteľom na potrebu prijať osobitné opatrenia na prijímanie a na zaobchádzanie s nimi a ochranu citlivých informácií pochádzajúcich z Rady, členských štátov, tretích štátov alebo z medzinárodných organizácií,

ROZHODOL:

Článok 1

Týmto rozhodnutím sa prijímajú dodatočné opatrenia potrebné na vykonanie medziinštitucionálnej dohody o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky.

Článok 2

Rada vybavuje žiadosti Parlamentu o prístup k citlivým informáciám Rady v súlade s vlastnými pravidlami. Ak boli vyžiadané dokumenty vypracované inými orgánmi, členskými štátmi, tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, postúpi ich iba so súhlasom dotknutých orgánov, štátov alebo organizácií.

Článok 3

Predseda parlamentu zodpovedá za vykonanie medziinštitucionálnej dohody v rámci parlamentu.

V tejto súvislosti prijme všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečil dôverné zaobchádzanie s informáciami získanými priamo od predsedu Rady alebo od generálneho tajomníka/vysokého predstaviteľa alebo s informáciami získanými počas nahliadania do citlivých dokumentov v priestoroch Rady.

Článok 4

Ak predseda Európskeho parlamentu alebo predseda výboru pre zahraničné veci, ľudské práva, spoločnú bezpečnosť a obrannú politiku požiada predsedníctvo Rady alebo generálneho tajomníka/vysokého predstaviteľa, aby poskytli citlivé informácie osobitnému výboru, ktorý bol zriadený na základe medziinštitucionálnej dohody, urobia tak čo najskôr. V tejto súvislosti poskytne Parlament miestnosť špeciálne vybavenú pre zaobchádzanie s citlivými informáciami. Miestnosť sa vyberie tak, aby v nej bolo možné zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany, aká bola stanovená pre tento druh schôdze rozhodnutím Rady č. 2001/264/ES z 19. marca 2001 (9) o prijatí bezpečnostných predpisov Rady.

Článok 5

Informačná schôdza, ktorú riadi predseda Parlamentu alebo predseda uvedeného výboru, sa koná za zatvorenými dverami.

S výnimkou štyroch členov menovaných konferenciou predsedov, majú prístup do rokovacej miestnosti iba tí úradníci, ktorí boli na základe svojich funkčných povinností alebo potrieb pracoviska preverení a oprávnení na vstup na základe zásady „potreby poznať“.

Článok 6

Ak predseda Parlamentu alebo predseda uvedeného výboru požiada o oprávnenie nahliadať do dokumentov obsahujúcich citlivé informácie podľa bodu 3.3. uvedenej medziinštitucionálnej dohody, toto nahliadnutie sa uskutoční v priestoroch Rady.

Do dokumentov sa nahliada na mieste bez ohľadu na to, ktorá verzia je dostupná.

Článok 7

Poslanci, ktorí sa majú zúčastniť na informačných schôdzach alebo majú mať prístup k citlivým dokumentom, podliehajú previerke podobnej previerke členov Rady a Komisie. V tejto súvislosti prijme predseda Parlamentu nevyhnutné opatrenia vo vzťahu k príslušným vnútroštátnym orgánom.

Článok 8

Úradníci, ktorí majú mať prístup k citlivým informáciám, sa podrobia previerke v súlade s ustanoveniami platnými pre ostatné orgány. Úradníci preverení týmto spôsobom sa podľa zásady „potreby poznať“ pozvú na uvedené informačné schôdze, alebo im bude umožnené dôkladné preskúmanie predmetných dokumentov. V tejto súvislosti umožní generálny tajomník prístup k dokumentom po porade s príslušnými orgánmi členských štátov na základe bezpečnostnej previerky vykonanej týmito orgánmi.

Článok 9

Informácie získané na týchto schôdzach alebo počas nahliadaní do týchto dokumentov v priestoroch Rady sa nesmú zverejňovať, šíriť alebo reprodukovať v žiadnej forme, či už vcelku alebo po častiach. Takisto nie je povolený žiadny záznam citlivých informácií, ktoré poskytla Rada.

Článok 10

Poslanci, ktorých konferencia predsedov poverila prístupom k citlivým informáciám, sú viazaní mlčanlivosťou. Poslanec, ktorý túto povinnosť poruší, bude v osobitnom výbore nahradený iným poslancom, ktorého určí konferencia predsedov. Poslanec, ktorý porušil túto povinnosť, môže byť pred svojím vylúčením z osobitného výboru vypočutý konferenciou predsedov, ktorá sa zíde na osobitnej schôdzi za zatvorenými dverami. Okrem postihu, ktorý spočíva vo vylúčení z osobitného výboru, môže byť poslanec v súlade s platnou legislatívou stíhaný v rámci súdneho konania.

Článok 11

Úradníci, ktorí boli riadne preverení a majú prístup k citlivým informáciám v súlade so zásadou „potreba vedieť“, majú povinnosť mlčanlivosti. Úradník, ktorý poruší túto povinnosť, podlieha vyšetrovaniu uskutočnenému v rámci právomocí predsedu a prípadnému disciplinárnemu konaniu v súlade so služobným poriadkom. V prípade súdneho konania prijme predseda všetky opatrenia potrebné na to, aby príslušné vnútroštátne orgány mohli riadne konať.

Článok 12

Do pôsobnosti predsedníctva patria revízie, zmeny a doplnenia alebo výklad potrebné na vykonanie tohto rozhodnutia.

Článok 13

Toto rozhodnutie tvorí prílohu k rokovaciemu poriadku Parlamentu a nadobúda účinnosť v deň jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

(1) Prijaté rozhodnutím Parlamentu z 15. februára 1989 a zmenené rozhodnutím z 13. novembra 2001.

(2) Ú. v. ES C 298, 30.11.2002, s. 1.

(3) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(4) Ú. v. ES L 113, 19.5.1995, s. 2

(5) Ú. v. ES C 172, 18.6.1999, s 1.

(6) Ú. v. ES C 298, 30.11.2002, s. 4.

(7) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(8) Ú. v. ES C 374, 29.12.2001, s. 1.

(9) Ú. v. ES L 101, 11.4.2001, s. 1

PRÍLOHA VIII

PODROBNÉ USTANOVENIA O VÝKONE VYŠETROVACÍCH PRÁVOMOCÍ EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach týkajúcich sa výkonu vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu (1)

EURÓPSKY PARLAMENT, RADA A KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, najmä na článok 20b,

So zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na článok 193,

So zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, najmä na článok 107b,

Keďže podrobné ustanovenia o výkone vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu musia byť vymedzené s ohľadom na ustanovenia zmlúv o založení Európskych spoločenstiev;

Keďže dočasné vyšetrovacie výbory musia mať prostriedky, nevyhnutné pre plnenie ich úloh; a keďže je nevyhnutné, aby členské štáty, orgány a iné inštitúcie Európskeho spoločenstva prijali všetky potrebné opatrenia na uľahčenie plnenia týchto úloh;

Keďže je potrebné chrániť utajenie rokovaní dočasných vyšetrovacích výborov;

Keďže na žiadosť niektorého z troch dotknutých orgánov je po skončení súčasného volebného obdobia Európskeho parlamentu možné na základe získaných skúseností revidovaťpodrobné ustanovenia o výkone vyšetrovacích právomocí,

PRIJALI SPOLOČNE TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Toto rozhodnutie stanovuje podrobné ustanovenia o výkone vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu v súlade s čl. 20b zmluvy o ESUO, čl. 193 zmluvy o ES a čl. 107b zmluvy o Euratome.

Článok 2

1. Parlament môže za podmienok a v rámci obmedzení stanovených zmluvami, ktoré sú uvedené v článku 1, pri výkone svojich povinností na žiadosť jednej štvrtiny poslancov zriadiť dočasný vyšetrovací výbor na prešetrenie prípadov údajného porušenia práva a nesprávneho úradného postupu pri aplikácii práva spoločenstva, ktorého sa mal dopustiť orgán alebo inštitúcia Európskych spoločenstiev, orgán verejnej správy členského štátu alebo osoby splnomocnené právom spoločenstva na jeho aplikáciu.

Európsky parlament stanoví zloženie a rokovací poriadok dočasných vyšetrovacích výborov.

Rozhodnutie o vytvorení dočasného vyšetrovacieho výboru, ktoré upresnení najmä jeho ciele a lehotu na predloženie správy, sa uverejní vÚradnom vestníku Európskeho spoločenstva.

2. Dočasný vyšetrovací výbor plní svoje úlohy v súlade s právomocami, ktoré orgánom a inštitúciám Európskeho spoločenstva zverujú zmluvy.

Členovia dočasného vyšetrovacieho výboru a iné osoby, ktoré sa z dôvodu svojich pracovných povinností oboznámili so skutočnosťami, informáciami, vedomosťami, dokumentmi alebo predmetmi, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa ustanovení prijatých členským štátom alebo orgánom spoločenstva, musia zachovávať mlčanlivosť voči neoprávneným osobám a verejnosti aj po skončení výkonu pracovných povinností.

Výsluchy svedkov a odborníkov sú verejné. Konanie prebieha za zatvorenými dverami, ak o to požiada jedna štvrtina členov dočasného vyšetrovacieho výboru alebo orgány spoločenstva alebo vnútroštátny orgán, alebo ak dočasný vyšetrovací výbor rokuje o tajných informáciách. Svedkovia a znalci majú právo vypovedať za zatvorenými dverami.

3. Dočasný vyšetrovací výbor nesmie vyšetrovať záležitosti, ktoré sú predmetom konania na vnútroštátnom súde alebo na súde spoločenstva, a to až do skončenia takéhoto konania.

Do dvoch mesiacov od uverejnenia rozhodnutia podľa odseku 1 alebo od času, keď sa Komisii dozvie o obvinení pred dočasným vyšetrovacím výborom o porušení práva spoločenstva zo strany členského štátu, môže Komisia oznámiť Európskemu parlamentu, že záležitosť, ktorú ma vyšetrovať dočasný vyšetrovací výbor, je predmetom predbežného súdneho konania spoločenstva; v takom prípade dočasný vyšetrovací výbor prijme všetky potrebné opatrenia, ktoré umožnia Komisii výkon právomocí zverených jej zmluvou v plnom rozsahu.

4. Dočasný vyšetrovací výbor zaniká odovzdaním správy v lehote stanovenej pri jeho zriadení, najneskôr však po uplynutí najviac dvanástich mesiacov od času jeho zriadenia, a v každom prípade na konci funkčného obdobia parlamentu.

Na základe odôvodneného rozhodnutia môže parlament dvakrát predĺžiť obdobie dvanástich mesiacov o tri mesiace. Rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskeho spoločenstva.

5. Dočasný vyšetrovací výbor sa nesmie zriadiť alebo obnoviť pre záležitosti, ktoré už boli predmetom vyšetrovania dočasného výboru, v lehote najmenej dvanásť mesiacov od predloženia správy z vyšetrovania alebo od konca poverenia výboru, a ak sa neobjavili nové skutočnosti.

Článok 3

1. Dočasný vyšetrovací výbor vykonáva potrebné vyšetrovania na objasnenie údajného porušenia práva a nesprávneho úradného postupu pri aplikácii práva spoločenstva v súlade s nižšie uvedenými podmienkami.

2. Dočasný vyšetrovací výbor môže vyzvať orgán alebo inštitúciu Európskej únie alebo vládu členského štátu k tomu, aby určili jedného svojho člena, ktorý sa zúčastní na konaní.

3. Na odôvodnenú žiadosť dočasného vyšetrovacieho výboru určia dotknuté členské štáty a orgány alebo inštitúcie Európskej únie úradníka alebo zamestnanca, ktorý smie predstúpiť pred dočasný vyšetrovací výbor, ak tomu nebránia dôvody tajomstva alebo verejnej alebo národnej bezpečnosti v zmysle vnútroštátneho práva alebo z práva spoločenstva.

Úradníci a zamestnanci hovoria v mene svojej vlády alebo inštitúcie, ktorú zastupujú, a podľa jej pokynov. Podliehajú naďalej povinnostiam vyplývajúcim z predpisov, ktoré sa na nich vzťahujú.

4. Orgány členských štátov a orgány alebo inštitúcie Európskeho spoločenstva poskytujú dočasnému vyšetrovaciemu výboru na jeho žiadosť alebo z vlastnej iniciatívy dokumenty potrebné na plnenie jeho úloh, pokiaľ im v tom nebránia dôvody tajomstva alebo verejnej alebo národnej bezpečnosti vyplývajúce z vnútroštátneho práva alebo z práva spoločenstva.

5. Odseky 3 a 4 sa nedotýkajú ustanovení členských štátov, ktoré zakazujú účasť úradníkov na konaní alebo postúpenie dokumentov.

Akékoľvek prekážky z dôvodu tajomstva, verejnej alebo národnej bezpečnosti alebo z dôvodu ustanovení uvedených v prvom pododseku, musia byť oznámené Parlamentu prostredníctvom zástupcu, oprávneného zaväzovať vládu dotknutého členského štátu alebo inštitúciu.

6. Orgány alebo inštitúcie Európskych spoločenstiev neposkytnú dočasnému vyšetrovaciemu výboru dokumenty pochádzajúce z členského štátu bez toho, aby dotknutý štát najprv informovali.

Orgány alebo inštitúcie Európskych spoločenstiev nedajú na vedomie dočasnému vyšetrovaciemu výboru žiadny dokument, na ktorý sa vzťahuje odsek 5, bez predchádzajúceho súhlasu dotknutého členského štátu.

7. Odseky 3, 4 a 5 sa vzťahujú na fyzické a právnické osoby, ktoré právo spoločenstva splnomocnilo na svoju aplikáciu.

8. Pokiaľ je to potrebné na plnenie jeho úloh, môže dočasný vyšetrovací výbor požiadať akúkoľvek inú osobu o svedectvo. Dočasný vyšetrovací výbor informuje každú osobu o tom, že bola spomenutá počas vyšetrovania, ak by jej táto zmienka mohla spôsobiť ujmu. Ak o to táto osoba požiada, bude vypočutá.

Článok 4

1. Informácie, ktoré dočasný vyšetrovací výbor získal v priebehu vyšetrovania, sa použijú výlučne pri plnení jeho úloh. Tieto informácie sa nesmú zverejniť, ak obsahujú materiál tajnej alebo dôvernej povahy alebo mená osôb.

Európsky parlament prijme administratívne opatrenia a procesné pravidlá, potrebné na zachovanie tajnej a dôvernej povahy konania pred dočasným vyšetrovacím výborom.

2. Správa dočasného vyšetrovacieho výboru sa predkladá Európskemu parlamentu, ktorý môže rozhodnúť o jej zverejnení v súlade s ustanoveniami odseku 1.

3. Európsky parlament môže orgánom a inštitúciám Európskych spoločenstiev alebo členským štátom postúpiť odporúčania, ktoré prijme na základe správy dočasného vyšetrovacieho výboru. Orgány a inštitúcie Európskych spoločenstiev a členské štáty z nich vyvodia závery, ktoré považujú za vhodné.

Článok 5

Každé oznámenie určené vnútroštátnym orgánom členského štátu v rámci aplikácie tohto rozhodnutia sa vykoná prostredníctvom stáleho zastúpenia tohto štátu pri Európskej únii.

Článok 6

Na žiadosť Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie sa môžu predchádzajúce články na základe získaných skúseností zrevidovať po skončení súčasného funkčného obdobia Európskeho parlamentu.

Článok 7

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

(1) Ú. v. ES L 113, 19.5.1995, s. 2.

PRÍLOHA IX

Ustanovenia o použití čl. 9 ods. 2

lobistické skupiny v Európskom parlamente

Článok 1

Preukazy

1. Na preukaze, ktorá má formu plastovej karty, sa nachádza fotografia majiteľa, jeho meno (mená) a priezvisko a názov spoločnosti, organizácie alebo osoby, pre ktorú pracuje.

Držiteľ preukazu je povinný nosiť preukaz na viditeľnom mieste vo všetkých priestoroch Parlamentu. V opačnom prípade mu môže byť preukaz odobraný.

Preukazy sa svojou formou a farbou líšia od preukazov pre príležitostných návštevníkov.

2. Preukaz sa obnoví iba v prípade, že jej majiteľ dodržuje povinnosti vyplývajúce z čl. 9 ods. 2.

Každá námietka zo strany poslanca týkajúca sa aktivity zástupcu alebo lobistickej skupiny sa predloží kvestorom, ktorí prípad prešetria a môžu rozhodnúť o ponechaní alebo odobratí preukazu.

3. Preukaz v žiadnom prípade neoprávňuje jeho držiteľa zúčastňovať sa na iných než verejných schôdzach Parlamentu a jeho orgánov a v takom prípade ho nezbavuje povinnosti dodržiavať predpisy o vstupe platné pre všetkých občanov Európskej únie.

Článok 2

Asistenti

1. Na začiatku každého volebného obdobia Parlamentu určia kvestori maximálny počet asistentov, ktorých môže každý poslanec zaregistrovať.

Pri nástupe do funkcie registrovaní asistenti urobia písomné vyhlásenie o svojej profesionálnej činnosti a všetkých ostatných platených funkciách alebo činnostiach.

2. Asistenti majú prístup do Parlamentu za rovnakých podmienok ako personál generálneho sekretariátu alebo politických skupín.

3. Všetky ostatné osoby vrátane tých, ktoré pracujú priamo s poslancami, majú prístup do Parlamentu iba za podmienok stanovených v čl. 9 ods. 2.

Článok 3

Kódex správania

1. V rámci svojho postavenia v Parlamente majú osoby, ktorých mená sú zapísané v registri podľa čl. 9 ods. 2, tieto povinnosti:

a)	dodržiavať ustanovenia článku 9 a tejto prílohy;

b)	oznámiť záujem alebo záujmy, ktoré zastupujú vo vzťahoch s poslancami Parlamentu, ich personálom alebo úradníkmi Parlamentu;

c)	zdržať sa každej činnosti za účelom získania informácií nečestným spôsobom;

d)	pri rokovaní s tretími osobami neodvolávať sa na žiadny formálny vzťah s Parlamentom;

e)	neposkytovať kópie dokumentov získaných v Parlamente tretím osobám zo zištných dôvodov;

f)	prísne dodržiavať ustanovenia prílohy I čl. 2 ods. 2;

g)	uistiť sa, že každá podpora poskytnutá podľa ustanovení prílohy I článku 2 je uvedená v príslušnom registri;

h)	v prípade zamestnávania bývalých úradníkov spĺňať ustanovenia služobného poriadku;

i)	dodržiavať predpisy prijaté Parlamentom v oblasti práv a zodpovednosti bývalých poslancov;

j)	za účelom vyhnutia sa prípadnému konfliktu záujmov získať predchádzajúci súhlas príslušného poslanca alebo poslancov v súvislosti so zamestnaním alebo podpisom zmluvy s bývalým asistentom poslanca a nasledovne to vyhlásiť v registri podľa čl. 9 ods. 2;

2. Každé porušenie tohto kódexu správania poslancov môže viesť k odobratiu preukazu dotknutých osôb, prípadne spoločností, ktorých sú zamestnancami.

PRÍLOHA X

VÝKON FUNKCIE OMBUDSMANA

Európsky parlament,

so zreteľom na zmluvy o založení Európskych spoločenstiev, najmä na čl. 195 ods. 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, čl. 20d ods. 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a čl. 107d ods. 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

so zreteľom na stanovisko Komisie,

so zreteľom na schválenie Rady,

keďže je potrebné prijať predpisy a všeobecné podmienky upravujúce výkon funkcie ombudsmana v súlade s ustanoveniami zmlúv o založení Európskych spoločenstiev;

keďže je potrebné stanoviť podmienky, za ktorých je možné ombudsmanovi predložiť sťažnosť, a upraviť vzťah medzi výkonom jeho funkcie a súdnym a správnym konaním;

keďže ombudsman, ktorý môže konať tiež z vlastného podnetu, musí mať k dispozícii všetky prostriedky potrebné pre výkon svojej funkcie; keďže v tomto zmysle sú orgány a inštitúcie spoločenstva povinné poskytnúť ombudsmanovi na jeho žiadosť informácie, o ktoré ich požiadal, s výnimkou riadne odôvodnených prípadov tajných informácií a bez toho, aby tým bola dotknutá ombudsmanova povinnosť mlčanlivosti ohľadne takýchto informácií; keďže príslušné orgány členských štátov sú povinné poskytnúť ombudsmanovi všetky potrebné informácie, pokiaľ tieto informácie nepodliehajú predpisom o tajných informáciách alebo zachovaní mlčanlivosti; keďže v prípade, ak ombudsmanovi nebude poskytnutá požadovaná pomoc, informuje o tom Európsky parlament, ktorý prijme vhodné opatrenia;

keďže je potrebné stanoviť postupy pre prípad, keď ombudsman svojím vyšetrovaním odhalí prípady nesprávneho úradného postupu; keďže je tiež potrebné prijať ustanovenia o predkladaní podrobnej správy ombudsmana Európskemu parlamentu na konci každého zasadania;

keďže ombudsman a jeho spolupracovníci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o informáciách, s ktorými sa oboznámili pri plnení svojich úloh; keďže ombudsman je zároveň povinný informovať príslušné orgány o skutočnostiach, o ktorých sa domnieva, že môžu mať trestnoprávnu povahu, a o ktorých sa dozvedel v rámci svojho vyšetrovania;

keďže je potrebné prijať ustanovenia, ktoré umožnia spoluprácu ombudsmana s obdobnými orgánmi v niektorých členských štátoch v súlade s platnými vnútroštátnymi predpismi;

keďže Európsky parlament vymenúva ombudsmana do funkcie na začiatku svojho volebného obdobia na celé toto obdobie z osôb, ktoré sú občanmi únie a ktoré sú zárukou nezávislosti a spôsobilosti;

keďže je potrebné stanoviť podmienky ukončenia výkonu funkcie ombudsmana;

keďže ombudsman je povinný vykonávať svoju funkciu úplne nezávisle, k čomu sa slávnostne zaväzuje pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev pri svojom nástupe do funkcie; keďže je potrebné určiť činnosti nezlučiteľné s výkonom funkcie ombudsmana, ako aj jeho odmenu, výsady a imunity;

keďže je potrebné stanoviť pravidlá týkajúce sa úradníkov a ostatných zamestnancov ombudsmanovho sekretariátu, ako aj pravidlá týkajúce sa jeho rozpočtu; keďže sídlom ombudsmana by malo byť sídlo Európskeho parlamentu;

keďže ombudsman má prijať vykonávacie ustanovenia k tomuto rozhodnutiu; keďže je potrebné prijať prechodné ustanovenia pre prvého ombudsmana, ktorý bude menovaný do funkcie po nadobnutí účinnosti zmluvy o Európskej únii,

ROZHODOL TAKTO:

Článok 1

1. Toto rozhodnutie stanovuje pravidlá a všeobecné podmienky výkonu funkcie ombudsmana v súlade s čl. 195 ods. 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, čl. 20d ods. 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, a čl. 107d ods. 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

2. Ombudsman vykonáva svoju funkciu v súlade s právomocami, ktoré sú orgánom a inštitúciám spoločenstva zverené zmluvami.

3. Ombudsman nesmie zasahovať do súdneho konania ani spochybňovať prijaté súdne rozhodnutie.

Článok 2

1. Za podmienok a v medziach, ktoré stanovujú uvedené zmluvy, pomáha ombudsman odhaľovať prípady nesprávneho úradného postupu v činnosti orgánov a inštitúcií spoločenstva s výnimkou Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa pri výkone ich súdnych právomocí a vydáva odporúčania na ich nápravu. Ombudsmanovi sa nemôžu predkladať sťažnosti týkajúce sa činnosti iných inštitúcií alebo osôb.

2. Každý občan Európskej únie alebo každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte únie, môže priamo alebo prostredníctvom poslanca Európskeho parlamentu predložiť ombudsmanovi sťažnosť týkajúcu sa nesprávneho úradného postupu orgánov a inštitúcií spoločenstva s výnimkou Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa pri výkone ich súdnych právomocí. Ombudsman o prijatí sťažnosti bezodkladne informuje dotknutý orgán alebo inštitúciu.

3. Sťažnosť musí obsahovať totožnosť sťažovateľa a predmet sťažnosti; sťažovateľ môže požiadať, aby jeho sťažnosť zostala dôverná.

4. Sťažnosť sa musí predložiť do dvoch rokov odo dňa, kedy sa sťažovateľ dozvedel o skutočnostiach, ktoré sú predmetom sťažnosti a musia jej predchádzať náležité administratívne úkony pred dotknutým orgánom alebo inštitúciou.

5. Ombudsman môže poradiť sťažovateľovi, aby sa obrátil na iný orgán.

6. Podaním sťažnosti ombudsmanovi sa neprerušuje plynutie lehôt na podanie odvolania v správnych alebo súdnych konaniach.

7. Ak musí ombudsman vyhlásiť sťažnosť za neprípustnú alebo ukončiť jej preskúmavanie z dôvodu prebiehajúceho alebo skončeného súdneho konania týkajúceho sa predložených faktov, výsledky prípadných dovtedy uskutočnených vyšetrovaní sa založia do spisu s definitívnou platnosťou.

8. Sťažnosť, ktorá sa týka pracovnoprávnych vzťahov medzi úradníkmi a ostatnými zamestnancami a orgánmi a inštitúciami spoločenstva, možno podať ombudsmanovi, len ak dotknutá osoba vyčerpala všetky možnosti pre podanie vnútorných administratívnych žiadostí a sťažností, najmä postupy uvedené v čl. 90 ods. 1 a 2 služobného poriadku a lehoty na odpoveď zo strany príslušného orgánu už uplynuli.

9. Ombudsman bezodkladne informuje sťažovateľa o krokoch, ktoré urobil vo veci jeho sťažnosti.

Článok 3

1. Ombudsman na základe sťažnosti alebo z vlastného podnetu vedie vyšetrovania, ktoré považuje za potrebné na objasnenie podozrení z nesprávneho úradného postupu v činnosti orgánov a inštitúcií spoločenstva. O vyšetrovaniach informuje dotknutý orgán alebo inštitúciu, ktorý mu môže poskytnúť potrebné stanoviská.

2. Orgány a inštitúcie spoločenstva sú povinné poskytnúť ombudsmanovi všetky informácie, o ktoré ich požiadal, a sprístupniť mu predmetné spisy. Odmietnutie je možné len na základe riadnych dôvodov utajenia.

Orgány a inštitúcie spoločenstva umožnia prístup k iným dokumentom pochádzajúcim z členského štátu klasifikovaným ako tajné v súlade so zákonom alebo nariadením iba po predchádzajúcom súhlase členského štátu.

Orgány a inštitúcie spoločenstva umožnia prístup k iným dokumentom pochádzajúcim z členského štátu po tom, ako o tejto skutočnosti informovali členský štát.

V súlade s článkom 4 ombudsman nesmie ani v jednom z uvedených prípadov šíriť obsah týchto dokumentov.

Úradníci a ostatní zamestnanci orgánov a inštitúcií spoločenstva musia na žiadosť ombudsmana poskytnúť svedectvo; vyjadrujú sa za svoj úrad a v súlade s jeho inštrukciami a zostávajú viazaní mlčanlivosťou.

3. Orgány členských štátov sú povinné poskytnúť ombudsmanovi kedykoľvek na jeho žiadosť a prostredníctvom stáleho zastúpenia členských štátov pri Európskych spoločenstvách všetky informácie, ktoré môžu pomôcť pri objasňovaní prípadov nesprávneho úradného postupu zo strany orgánov alebo inštitúcií spoločenstva, pokiaľ tieto informácie nepodliehajú zákonom alebo správnym predpisom o tajných informáciách alebo ustanoveniam zabraňujúcim ich ďalšiemu šíreniu. Napriek tomu v druhom uvedenom prípade môže dotknutý členský štát povoliť ombudsmanovi prístup k uvedeným informáciám, za predpokladu, že sa zaviaže ich ďalej nešíriť.

4. Ak ombudsman nedostane požadovanú pomoc, informuje o tom Európsky parlament, ktorý prijme náležité opatrenia.

5. V rámci možností sa ombudsman snaží spolu s príslušným orgánom alebo inštitúciou nájsť riešenie na odstránenie nesprávneho úradného postupu a vybavenie sťažnosti.

6. Ak ombudsman zistí prípad nesprávneho úradného postupu, informuje o tom dotknutý orgán alebo inštitúciu a ak je to potrebné, predloží návrhy odporúčaní. Orgán alebo inštitúcia je povinný zaslať ombudsmanovi do troch mesiacov podrobné stanovisko.

7. Ombudsman potom podá správu Európskemu parlamentu a dotknutému orgánu alebo inštitúcii. V správe môže uviesť odporúčania. Ombudsman informuje sťažovateľa o výsledkoch vyšetrovania, stanovisku dotknutého orgánu alebo inštitúcie a prípadných navrhovaných odporúčaniach.

8. Na konci každého ročného zasadania ombudsman predloží Európskemu parlamentu správu o výsledkoch svojich vyšetrovaní.

Článok 4

1. Ombudsman a jeho zamestnanci, na ktorých sa vzťahuje čl. 287 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, čl. 47 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a čl. 94 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, sú povinní nešíriť informácie a dokumenty, s ktorými prišli do styku pri vyšetrovaní. Bez toho, aby tým bol dotknutý druhý odsek, sú ombudsman a jeho zamestnanci tiež povinní zachovávať mlčanlivosť o informáciách, ktoré by mohli poškodiť sťažovateľa alebo inú osobu.

2. Ak počas vyšetrovania ombudsman príde do styku so skutočnosťami, ktoré podľa jeho názoru spadajú do trestného práva, bezodkladne o tom informuje príslušné vnútroštátne orgány prostredníctvom stálych zastúpení členských štátov v Európskom spoločenstve a v prípade potreby tiež orgán spoločenstva, v ktorom dotknutý úradník alebo zamestnance pracuje, a ktorý by v prípade potreby mohol uplatniť čl. 18 ods. 2 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev. Ombudsman môže o týchto skutočnostiach tiež informovať príslušný orgán alebo inštitúciu spoločenstva poukazujúcich na otázne správanie sa niektorého z jeho/jej úradníkov z disciplinárneho hľadiska.

Článok 5

S cieľom zvýšiť efektívnosť vyšetrení ombudsmana a zlepšenia ochrany práv a záujmov sťažovateľov môže ombudsman spolupracovať s orgánmi rovnakého typu existujúcimi v určitých členských štátoch, rešpektujúc pritom vnútroštátne zákony. Ombudsman týmto spôsobom nemôže požadovať dokumenty, ku ktorým by nemal prístup podľa článku 3.

Článok 6

1. Ombudsmana vymenúva Európsky parlament po každých voľbách do Európskeho parlamentu na obdobie volebného obdobia Parlamentu. Ombudsman môže byť menovaný znova.

2. Ombudsman je volený spomedzi osôb, ktoré sú občanmi Európskej únie, majú plné občianske a politické práva, poskytujú úplnú záruku nezávislosti a spĺňajú podmienky požadované na výkon najvyšších súdnych funkcií v ich krajine, alebo majú preukázateľnú skúsenosť a spôsobilosť na vykonávanie funkcie ombudsmana.

Článok 7

1. Výkon funkcie ombudsmana končí uplynutím jeho funkčného obdobia alebo jeho odstúpením či odvolaním z funkcie.

2. S výnimkou odvolania zotrvá ombudsman vo funkcii, kým ho nenahradí jeho nástupca.

3. V prípade predčasného ukončenia výkonu funkcie je nástupca ombudsmana menovaný do funkcie do troch mesiacov od uvoľnenia miesta až do konca volebného obdobia Parlamentu.

Článok 8

Ombudsman, ktorý už nespĺňa podmienky na výkon svojej funkcie, alebo sa dopustil závažného porušenia svojich povinností, môže byť na základe žiadosti Európskeho parlamentu odvolaný z funkcie rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev.

Článok 9

1. Ombudsman vykonáva svoju funkciu úplne nezávisle, vo všeobecnom záujme spoločenstiev a občanov Európskej únie. Pri výkone svojej funkcie nesmie požadovať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády alebo orgánu. Zdrží sa všetkých činností, ktoré sú nezlúčiteľné s povahou jeho funkcie.

2. Pri nástupe do funkcie sa ombudsman slávnostne zaväzuje pred Súdnym dvorom Európskeho spoločenstva, že bude vykonávať svoju funkciu úplne nezávisle a nestranne a že počas celého funkčného obdobia ako aj po jeho skončení bude plniť povinnosti z nej vyplývajúce, a najmä povinnosť správať sa čestne a zachovávať diskrétnosť pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod po ukončení funkcie ombudsmana.

Článok 10

1. Počas svojho funkčného obdobia ombudsman nesmie vykonávať žiadnu inú politickú alebo administratívnu funkciu, ani inú platenú alebo neplatenú profesionálnu činnosť.

2. Ombudsman má nárok na rovnakú výšku odmeny, príspevkov a dôchodku ako sudca Súdneho dvora Európskych spoločenstiev.

3. Na ombudsmana, úradníkov a ostatných zamestnancov jeho sekretariátu sa vzťahujú čl. 12 až 15 a čl. 18 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev.

Článok 11

1. Ombudsmanovi pomáha v plnení jeho úloh sekretariát, ombudsman sám menuje vedúceho úradníka sekretariátu.

2. Na úradníkov a ostatných zamestnancov sekretariátu ombudsmana sa vzťahujú predpisy a nariadenia platné pre úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev. Ich počet sa každoročne stanoví v rámci postupu schvaľovania rozpočtu.

3. Úradníci Európskych spoločenstiev a členských štátov vymenovaní do sekretariátu ombudsmana sú na pracovisko ombudsmana v úradnom záujme preložení dočasne, so zárukou opätovného plnoprávneho prijatia na pôvodné miesto, z ktorého sú vymenúvaní.

4. V záležitostiach týkajúcich sa jeho zamestnancov má ombudsman rovnaké postavenie ako orgány v zmysle článku 1 štatútu úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev.

Článok 12

Zrušený

Článok 13

Sídlom ombudsmana je sídlo Európskeho parlamentu.

Článok 14

Ombudsman prijíma vykonávacie predpisy tohto rozhodnutia.

Článok 15

Prvý ombudsman vymenovaný do funkcie po vstupe do platnosti zmluvy o Európskej únii je menovaný do konca volebného obdobia Parlamentu.

Článok 16

Zrušený

Článok 17

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia.

B. Rozhodnutie Európskeho ombudsmana ktorým sa prijímajú vykonávacie ustanovenia (2)

Článok 1

Výklad pojmov

Na účely týchto vykonávacích ustanovení sa

a)	„dotknutým orgánom“ rozumie orgán alebo inštitúcia spoločenstva, ktorý je predmetom sťažnosti alebo vyšetrovania z vlastného podnetu,

b)	„štatútom“ rozumejú predpisy a všeobecné podmienky upravujúce výkon funkcie ombudsmana.

Článok 2

Prijímanie sťažností

2.1. Sťažnosti sa po ich prijatí identifikujú, zaregistrujú a očíslujú.

2.2. Sťažovateľovi sa zasiela potvrdenie o prijatí, v ktorom sa uvedie registračné číslo sťažnosti a kontakt na právnika, ktorý sa prípadom zaoberá.

2.3. Petícia, ktorú so súhlasom jej autora postúpil ombudsmanovi Európsky parlament, sa posudzuje ako sťažnosť.

2.4. Vo vhodných prípadoch a so súhlasom sťažovateľa môže ombudsman postúpiť sťažnosť Európskemu parlamentu s tým, aby bola posúdená ako petícia.

2.5. Vo vhodných prípadoch a so súhlasom sťažovateľa môže ombudsman postúpiť sťažnosť inému príslušnému orgánu.

Článok 3

Prípustnosť sťažností

3.1. Na základe kritérií stanovených v zmluve a v štatúte ombudsman posúdi, či sťažnosť patrí do jeho pôsobnosti, a ak áno, či je sťažnosť prípustná. Pred prijatím rozhodnutia môže požiadať sťažovateľa o doplňujúce informácie alebo dokumenty.

3.2. Ak sťažnosť nepatrí do jeho pôsobnosti, alebo je neprípustná, ombudsman konanie o sťažnosti zastaví. O svojom rozhodnutí a dôvodoch zastavenia konania informuje sťažovateľa. Ombudsman môže sťažovateľovi odporučiť, aby sa obrátil na iný orgán.

Článok 4

Vyšetrovanie prípustnej sťažností

4.1. Ombudsman rozhodne, či existujú dostatočné dôvody na začatie vyšetrovania prípustnej sťažnosti.

4.2. Ak ombudsman nezistí dostatočné dôvody pre vyšetrovania, konanie vo veci sťažnosti zastaví a o tejto skutočnosti informuje sťažovateľa.

4.3. Ak ombudsman považuje začatie vyšetrovania za odôvodnené, upovedomí o tom sťažovateľa a dotknutý orgán. Dotknutému orgánu zašle kópiu sťažnosti so žiadosťou o predloženie stanoviska v určenej lehote, ktorá zvyčajne nepresahuje obdobie troch mesiacov. Žiadosť môže zvýrazniť niektoré časti sťažnosti alebo špecifické otázky, na ktoré sa má stanovisko orgánu zamerať.

4.4. Ombudsman zasiela stanovisko dotknutého orgánu sťažovateľovi. Sťažovateľovi sa poskytne možnosť predložiť k nemu pripomienky v stanovenej lehote, ktorá obyčajne nepresahuje jeden mesiac.

4.5. Po posúdení stanoviska a prípadných pripomienok sťažovateľa môže ombudsman buď prípad uzavrieť odôvodneným rozhodnutím alebo pokračovať vo vyšetrovaní. O svojom rozhodnutí informuje sťažovateľa a dotknutý orgán.

Článok 5

Vyšetrovacie právomoci

5.1. V súlade s podmienkami stanovenými v štatúte môže ombudsman požiadať orgány a inštitúcie spoločenstva, ako aj orgány členských štátov, aby mu v primeranej lehote poskytli informácie alebo dokumenty potrebné pre vyšetrovanie.

5.2. Ombudsman môže nahliadať do spisov dotknutého orgánu spoločenstva, aby overil presnosť a úplnosť jeho odpovedí. Môže si vyhotoviť kópiu celého spisu alebo len niektorých dokumentov, ktoré sú jeho súčasťou. Ombudsman o nahliadnutí do spisov informuje sťažovateľa.

5.3. Ombudsman môže požiadať úradníkov alebo ostatných zamestnancov orgánov alebo inštitúcií spoločenstva, aby svedčili v súlade s podmienkami stanovenými v štatúte.

5.4. Ombudsman môže požiadať orgány a inštitúcie spoločenstva o prijatie opatrení, ktoré mu umožnia viesť vyšetrovanie na mieste.

5.5. Ombudsman môže zadať vypracovanie štúdií alebo znaleckých posudkov, ktoré pokladá za potrebné v záujme úspešného ukončenia vyšetrovania.

Článok 6

Priateľské riešenia

6.1. Ak ombudsman zistí, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, v rámci možností spolupracuje s dotknutým orgánom s cieľom nájsť priateľské riešenie, ktorým by sa odstránil nesprávny úradný postup a žiadosť vybavila k spokojnosti sťažovateľa.

6.2. Ak ombudsman považuje spoluprácu za úspešnú, uzavrie prípad odôvodneným rozhodnutím. O svojom rozhodnutí informuje sťažovateľa a dotknutý orgán.

6.3. Ak ombudsman usúdi, že priateľské riešenie nie je možné, alebo že snaha o jeho dosiahnutie nebola úspešná, uzavrie prípad odôvodneným rozhodnutím, ktoré môže obsahovať kritickú poznámku, alebo vypracuje správu s návrhom odporúčaní.

Článok 7

Kritické poznámky

7.1. Ombudsman uvedie kritickú poznámku, ak sa domnieva, že:

a)	už nie je možné, aby dotknutý orgán odstránil prípad nesprávneho úradného postupu a

b)	prípad nesprávneho úradného postupu nemá všeobecný dosah.

7.2. Ak ombudsman uzavrie prípad kritickou poznámkou, informuje o tom sťažovateľa.

Článok 8

Správy a odporúčania

8.1. Ombudsman vypracuje správu s návrhom odporúčaní pre dotknutý orgán, ak usúdi, že:

a)	je možné aby dotknutý orgán odstránil prípad nesprávneho úradného postupu, alebo

b)	prípad nesprávneho úradného postupu má všeobecný dosah.

8.2. Ombudsman zašle kópiu svojej správy a návrhov odporúčaní dotknutému orgánu a sťažovateľovi.

8.3. Dotknutý orgán zašle ombudsmanovi v lehote troch mesiacov podrobné stanovisko. Obsahom podrobného stanoviska môže byť prijatie ombudsmanovho rozhodnutia a podrobný opis opatrení, ktoré boli prijaté na vykonanie návrhov odporúčaní.

8.4. Ak ombudsman nepokladá podrobné stanovisko za dostatočné, môže pre Európsky parlament vypracovať osobitnú správu o prípade nesprávneho úradného postupu. Súčasťou správy môžu byť odporúčania. Ombudsman zašle kópiu správy dotknutému orgánu a sťažovateľovi.

Článok 9

Vyšetrovanie z vlastného podnetu

9.1. Ombudsman môže rozhodnúť o začatí vyšetrovania z vlastného podnetu.

9.2. Právomoci ombudsmana pri vyšetrovaní z vlastného podnetu sú rovnaké ako pri vyšetrovaní na základe sťažnosti.

9.3. Postup pri vyšetrovaní na základe sťažnosti sa primerane použije aj pri vyšetrovaní z vlastného podnetu.

Článok 10

Procesné ustanovenia

10.1. Na žiadosť sťažovateľa označí ombudsman sťažnosť za dôvernú. Ak usúdi, že je potrebné chrániť záujmy sťažovateľa alebo tretej strany, môže označiť sťažnosť za dôvernú z vlastného podnetu.

10.2. Ak to považuje za potrebné, môže ombudsman prijať opatrenia umožňujúce prednostné vybavenie sťažnosti.

10.3. Ak sa vo veci, ktorá je predmetom vyšetrovania ombudsmana, začalo súdne konanie, ombudsman prípad uzavrie. Výsledky už uskutočnených vyšetrovaní sa bez ďalšieho založia do spisu.

10.4. Ombudsman informuje príslušné vnútroštátne orgány, prípadne orgán alebo inštitúciu spoločenstva, o skutočnostiach v oblasti trestného práva, ktoré zistil v priebehu vyšetrovania. Môže tiež informovať orgán alebo inštitúciu spoločenstva o skutočnostiach, ktoré podľa jeho názoru môžu byť dôvodom na začatie disciplinárneho konania.

Článok 11

Správy pre Európsky parlament

11.1. Ombudsman predkladá Európskemu parlamentu výročnú správu o svojej celkovej činnosti a najmä o výsledkoch svojich vyšetrovaní.

11.2. Okrem osobitných správ podľa odseku 8.4. môže ombudsman Európskemu parlamentu predložiť iné osobitné správy, ak to pokladá za potrebné pre plnenie svojich úloh podľa zmluvy a štatútu.

11.3. Výročné a osobitné správy ombudsmana môžu obsahovať odporúčania, ktoré považuje za potrebné pre plnenie svojich úloh v súlade so zmluvami a štatútom.

Článok 12

Spolupráca s ombudsmanmi a podobnými orgánmi členských štátov

Ombudsman môže spolupracovať s ombudsmanmi a podobnými orgánmi v členských štátoch s cieľom zvýšiť efektívnosť svojich vyšetrovaní a vyšetrovaní ombudsmanov a podobných orgánov v členských štátoch a prispieť k lepšej ochrane práv a záujmov vyplývajúcich z práva Európskej únie a Európskeho spoločenstva.

Článok 13

Právo sťažovateľa nahliadať do spisu

13.1. Sťažovateľ má právo nahliadať do spisu ombudsmana, ktorý sa týka jeho sťažnosti, s výnimkou podľa odseku 13.3.

13.2. Sťažovateľ môže využiť svoje právo nahliadať do spisu na mieste. Môže tiež požiadať ombudsmana o poskytnutie kópie celého spisu alebo len určitých dokumentov, ktoré sú jeho súčasťou.

13.3. Ak ombudsman nahliadol do spisu dotknutého orgánu, alebo ak vypočul svedka v súlade s odsekmi 5.2. a 5.3., nemá sťažovateľ prístup k žiadnym dôverným dokumentom ani informáciám, ktoré boli získané týmto spôsobom.

Článok 14

Prístup verejnosti k dokumentom ombudsmana

14.1. Verejnosť má prístup k nezverejneným dokumentom ombudsmana za rovnakých podmienok a obmedzení, aké sú uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (3) o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie a v nasledujúcom odseku 14.2.

14.2 Ak ombudsman v súlade s odsekmi 5.2. a 5.3. nahliadol do spisu dotknutého orgánu, alebo ak vypočul svedka, nemá verejnosť prístup k žiadnym dôverným dokumentom ani informáciám, ktoré boli získané týmto spôsobom.

14.3 Žiadosti o prístup k dokumentom sa podávajú písomne (listom, faxom alebo elektronickou poštou) a dostatočne určitým spôsobom, ktorý umožňuje identifikáciu dokumentu.

14.4 Žiadostiam o prístup k nasledujúcim dokumentom sa vyhovie automaticky s výnimkou prístupu ku sťažnostiam označeným za dôverné v súlade s odsekom 10.1.:

a)	všeobecný register sťažností,

b)	sťažnosti a dokumenty priložené sťažovateľom,

c)	stanoviská a podrobné stanoviská dotknutých orgánov a akékoľvek pripomienky k nim zo strany sťažovateľa,

d)	rozhodnutia ombudsmana o uzavretí prípadu,

e)	správy a návrhy odporúčaní podľa článku 8.

14.5. Prístup k dokumentom je možný buď na mieste alebo poskytnutím fotokópie. Ombudsman môže za poskytnutie fotokópií vyžadovať primeraný poplatok. Spôsob výpočtu poplatku sa musí vysvetliť.

14.6. K dokumentom uvedeným v odseku 14.4. sa umožní prístup bez odkladu. O žiadostiach týkajúcich sa prístupu verejnosti k iným dokumentom sa rozhodne do 15 pracovných dní od ich prijatia.

14.7. Čiastočné alebo úplné zamietnutie žiadosti o prístup k dokumentom sa musí odôvodniť.

Článok 15

Jazyky

15.1. Sťažnosť možno ombudsmanovi predložiť v ktoromkoľvek jazyku zmluvy. Ombudsman nie je povinný zaoberať sa sťažnosťami, ktoré boli predložené v iných jazykoch.

15.2. Rokovacím jazykom ombudsmana je jeden z jazykov zmluvy; v prípade sťažnosti je týmto jazykom jazyk, v ktorom bola sťažnosť napísaná.

15.3. Ombudsman rozhodne, ktoré dokumenty sa majú vypracovať v rokovacom jazyku.

15.4. Korešpondencia s orgánmi členských štátov sa uskutočňuje v úradnom jazyku príslušného štátu.

15.5. Výročná správa, osobitné správy a podľa možnosti aj iné dokumenty uverejňované ombudsmanom sa vyhotovujú vo všetkých úradných jazykoch.

Článok 16

Uverejňovanie správ

16.1. Európsky ombudsman uverejní v Úradnom vestníku oznamy týkajúce sa prijatia výročných a osobitných správ spolu s uvedením spôsobu, akými môže záujemca získať prístup k úplnému zneniu dokumentov.

16.2. Každá správa alebo súhrn rozhodnutí ombudsmana, ktoré sa týkajú dôvernej sťažnosti, sa uverejnia spôsobom, ktorý neumožňuje zistiť totožnosť sťažovateľa.

Článok 17

Účinnosť

17.1. Zrušujú sa vykonávacie ustanovenia prijaté 16. októbra 1997.

17.2. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť 1. januára 2003.

17.3. O prijatí tohto rozhodnutia je informovaný predseda Európskeho parlamentu. Oznam o prijatí rozhodnutia sa tiež uverejní v Úradnom vestníku.

(1) Prijaté Parlamentom 9. marca 1994 (Ú.v. ES L 113, 4.5.1994, s. 15), zmenené a doplnené rozhodnutím zo 14. marca 2002, ktorým boli zrušené články 12 a 16 (Ú.v. ES L 92, 9.4.2002, s. 13).

(2) Prijaté 8. júla 2002 a zmenené a doplnené rozhodnutím Európskeho ombudsmana z 5. apríla 2004.

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu,Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

PRÍLOHA XI

PREDCHÁDZANIE PODVODOM, KORUPCII A ĎALŠEJ PROTIPRÁVNEJ ČINNOSTI POŠKODZUJÚCEJZÁUJMY SPOLOČENSTIEV

Rozhodnutie Európskeho parlamentu o podmienkach a spôsoboch vnútorného vyšetrovania v boji proti podvodom, korupcii a ďalšej protiprávnej činnosti poškodzujúcej záujmy spoločenstiev (1)

Európsky parlament

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na článok 199,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, najmä na článok 25,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, najmä na článok 112,

so zreteľom na svoj rokovací poriadok a osobitne na článok 186 odsek c) (2),

vzhľadom na to, že:

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (3) (Euratom) č. 1074/1999 (4) o vyšetrovaniach Európskeho úradu pre boj proti podvodom stanovujú, že úrad začína a vedie administratívne vyšetrovanie v rámci orgánov, inštitúcií a úradov a agentúr založených na základe zmluvy o založení ES alebo zmluvy o založení Euratomu,

zodpovednosť Európskeho úradu pre boj proti podvodom zriadeného Komisiou presahuje rámec ochrany finančných záujmov a zahŕňa všetky činnosti súvisiace so zabezpečovaním ochrany záujmov spoločenstva proti protiprávnemu konaniu, ktoré by mohlo viesť k správnemu alebo trestnému konaniu,

rozsah boja proti podvodom by mal byť rozšírený a jeho efektívnosť posilnená využitím existujúcich skúseností v oblasti administratívneho vyšetrovania,

z tohto dôvodu a na základe svojej administratívnej autonómie, by mali všetky orgány, inštitúcie a úrady a agentúry zveriť úradu úlohu viesť vnútorné administratívne vyšetrovania s cieľom objasniť závažne situácie spojené s plnením pracovných povinností, ktoré môžu narušiť plnenie povinností úradníkov a zamestnancov spoločenstiev, ako je to uvedené v čl. 11, 12 ods. 2 a 3, 13, 14, 16 a 17 ods. 1 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev a podmienok zamestnania ostatných zamestnancov týchto spoločenstiev (ďalej len služobný poriadok), ktoré poškodzujú záujmy spoločenstiev a ktoré môžu vyústiť do disciplinárneho a prípadne do trestného konania, alebo závažného porušenia povinností podľa čl. 22 služobného poriadku, alebo porušenia podobných povinností zo strany poslancov alebo zamestnancov Európskeho parlamentu, na ktorých sa nevzťahuje služobný poriadok,

takéto vyšetrovania by sa mali uskutočniť v plnom súlade s príslušnými ustanoveniami zmlúv o založení Európskych spoločenstiev, a to predovšetkým protokolu o výsadách a imunitách, s príslušnými vykonávacími predpismi a so služobným poriadkom,

takéto vyšetrovania by sa mali uskutočniť za rovnakých podmienok vo všetkých orgánoch, inštitúciách a úradoch a agentúrach spoločenstva; zverenie tejto úlohy úradu by nemalo ovplyvniť zodpovednosť samotných orgánov, inštitúcií a úradov alebo agentúr a v žiadnom prípade nesmie obmedziť právnu ochranu zainteresovaných osôb,

pred prijatím zmien a doplnení služobného poriadku musia byť stanovené praktické opatrenia vymedzujúce spôsob, akým by mali členovia orgánov a inštitúcií, vedúci pracovníci úradov a agentúr, a úradníci a zamestnanci orgánov, inštitúcií a úradov a agentúr spolupracovať, aby sa zabezpečil hladký priebeh vnútorného vyšetrovania,

ROZHODOL:

Článok 1

Povinnosť spolupracovať s Úradom

Generálny tajomník, jednotlivé oddelenia a všetci úradníci alebo zamestnanci Európskeho parlamentu sú povinní plne spolupracovať s pracovníkmi úradu a poskytnúť im všetku potrebnú pomoc pri vyšetrovaní. S týmto cieľom poskytujú pracovníkom úradu všetky užitočné informácie a vysvetlenia.

Bez toho aby boli dotknuté príslušné ustanovenia zmlúv o založení Európskych spoločenstiev, predovšetkým Protokolu o výsadách a imunitách, a príslušných vykonávacích predpisov, poslanci sú povinní plne spolupracovať s úradom.

Článok 2

Povinnosť poskytovať informácie

Každý úradník alebo zamestnanec Európskeho parlamentu, ktorý sa dozvie o skutočnostiach, na základe ktorých možno predpokladať existenciu možných prípadov podvodu, korupcie alebo inej protiprávnej činnosti poškodzujúcej záujmy spoločenstiev, alebo o závažných situáciách, ktoré sa týkajú vykonávania pracovných povinností, ktoré môžu znemožniť plnenie povinností úradníkov alebo zamestnancov spoločenstiev alebo pracovníkov, ktorí nepodliehajú štatútu, a ktoré môžu viesť k disciplinárnemu, prípadne trestnému, konaniu, je povinný tieto bezodkladne oznámiť svojmu nadriadenému alebo generálnemu riaditeľovi, alebo ak to považuje za vhodné, svojho generálneho tajomníka alebo priamo samotný úrad. Uradník, zamestnanec alebo o iný pracovník, ktorý nepodlieha štatútu, oznámi uvedené skutočnosti predsedovi Parlamentu, ktorému sa rovnako oznamujú všetky prípady porušenia podobných povinností zo strany poslancov.

Predseda, generálny tajomník, generálni riaditelia a vedúci oddelení Európskeho parlamentu majú povinnosť bezodkladne oznámiť úradu všetky skutočnosti, o ktorých sa dozvedeli a ktoré môžu nasvedčovať o existencii prípadov a situácií uvedených v prvom odseku.

Úradníci alebo zamestnanci Európskeho parlamentu nesmú byť za žiadnych okolností predmetom nespravodlivého alebo diskriminačného zaobchádzania v dôsledku poskytnutia informácií uvedených v prvom a druhom odseku.

Poslanci, ktorí sú oboznámení so skutočnosťami uvedenými v prvom odseku, tieto skutočnosti oznámia predsedovi Parlamentu, alebo v prípade, keď to považujú za vhodné, priamo úradu.

Ustanovenia tohto článku sa použijú bez toho, aby boli dotknuté požiadavky utajenia vymedzené všeobecné záväzným predpisom alebo rokovacím poriadkom Európskeho parlamentu.

Článok 3

Pomoc bezpečnostného úradu

Bezpečnostný úrad Európskeho parlamentu je na žiadosť riaditeľa úradu povinný pomáhať úradu v praktickom vykonávaní vyšetrovania.

Článok 4

Imunita a právo na odmietnutie svedeckej výpovede

Predpisy upravujúce parlamentnú imunitu poslancov a právo na odmietnutie svedeckej výpovede zostávajú nezmenené.

Článok 5

Informovanie zainteresovanej strany

Ak nastane prípad, v ktorom je do vyšetrovania osobne zapojený poslanec, úradník alebo zamestnanec, je o tom zainteresovaná strana bezodkladne informovaná za predpokladu, že takýto postup negatívne neovplyvní priebeh vyšetrovania. V každom prípade nesmú byť po ukončení vyšetrovania vypracované závery, v ktorých sa spomína meno poslanca, úradníka alebo zamestnanca Európskeho parlamentu, bez toho, aby sa zainteresovanej strane umožnilo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa jej týkajú.

Ak je pre účely vyšetrovania potrebné zachovávať úplné utajenie a a ak je na vyšetrovacie konanie príslušný vnútroštátny súdny orgán, môže byť splnenie povinnosti prizvať poslanca, úradníka alebo zamestnanca Európskeho parlamentu k vyjadreniu svojho postoja odložené v prípadoch poslancov so súhlasom predsedu a v prípadoch úradníkov alebo zamestnancov so súhlasom generálneho tajomníka.

Článok 6

Informácia o ukončení vyšetrovania bez ďalšieho konania

Ak sa po ukončení vnútorného vyšetrovania nepotvrdia skutočnosti umožňujúce začatie konania proti poslancovi, úradníkovi alebo zamestnancovi Európskeho parlamentu, ktorého sa vyšetrovanie týkalo, sa toto vnútorné vyšetrovanie uzavrie bez ďalšieho konania a to na základe rozhodnutia riaditeľa úradu, ktorý písomne informuje zainteresovanú stranu.

Článok 7

Zbavenie imunity

Každá žiadost zo strany vnútroštátnej polície alebo súdneho orgánu o zbavenie imunity úradníka alebo zamestnanca Európskeho parlamentu, ktorá sa týka možných prípadov podvodu, korupcie alebo inej protiprávnej činnosti, sa postúpi na vyjadrenie riaditeľovi úradu. O žiadosti týkajúcej sa zbavenia imunity poslanca Európskeho parlamentu sa úradu zasiela informácia.

Článok 8

Účinnosť

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť v deň jeho prijatia Európskym parlamentom.

(1) Prijaté 18. novembra 1999.

(2) Teraz čl. 204 ods. c).

(3) Ú. v. ES L 136, 31.05. 1999, s. 1.

(4) Ú. v. ES L 136, 31.05. 1999, s. 8.

PRÍLOHA XII

UPLATNENIE VYKONÁVACÍCH PRÁVOMOCÍ ZVERENÝCH KOMISII

A. Výťah z uznesenia Európskeho parlamentu o dohode medzi Európskym parlamentom a Komisiou o podmienkach uplatnenia rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999 ustanovujúceho postupy uplatňovania vykonávacích právomocí zverených Komisii

Európsky parlament,

keďže čl. 8 rozhodnutia Rady z 28. júna 1999 udeľuje Európskemu parlamentu právomoc zasiahnuť, ak predpokladá, že dôjde k prekročeniu vykonávacích právomocí a keďže v takýchto prípadoch je Komisia povinná znovu preskúmať návrh vykonávacieho ustanovenia s prihliadnutím na uznesenie Parlamentu a keďže Komisia okrem toho je povinná poskytnúť informácie o opatreniach, ktoré chce v súvislosti s uznesením prijať, a rovnako svoj postup odôvodniť,

keďže čl. 7 ods. 3 rozhodnutia ustanovuje, že Parlament má byť plne informovaný o programoch rokovaní, návrhoch vykonávacích ustanovení k legislatívnym aktom prijatým v rámci postupu spolurozhodovania a predloženým výborom, o výsledkoch hlasovaní, predbežných súhrnných správach zo schôdzí, zoznamoch prítomných na schôdzach výborov a o návrhoch vykonávacích ustanovení predložených Rade,

keďže nové rozhodnutie o konaní vo výbore iba čiastočne zodpovedá očakávaniam Parlamentu, avšak napriek tomu predstavuje v porovnaní s predchádzajúcou situáciou skutočný krok vpred,

keďže Parlament a Komisia sa rozhodli, že sa dohodnú na postupoch uplatnenia rozhodnutia Rady, a keďže sa táto dohoda s Komisiou obzvlášť týka použitia čl. 7 ods. 3 o zabezpečení informovanosti Parlamentu a článku 8 o jeho práve zasahovať,

1.	schvaľuje dohodu priloženú k tomuto uzneseniu (1);

2.	sa domnieva, že všetky „výbory“ existujúce pred rozhodnutím z 28. júna 1999 (2) majú byť zmenené v súlade s novými postupmi, čím sa pripája k vyhláseniu (3) Rady a Komisie č. 2 o tomto rozhodnutí;

uvádza, že táto dohoda nezasahuje do práva Parlamentu prijímať uznesenia o akýchkoľvek témach, obzvlášť, ak má námietky proti obsahu návrhu vykonávacieho ustanovenia; táto dohoda nezasahuje ani do práva Parlamentu namietať proti vykonávacím ustanoveniam postúpeným Rade po neúspešnom konaní vo výbore (podľa čl. 88 (4) rokovacieho poriadku Parlamentu);

4.	sa domnieva, že táto dohoda medzi ním a Komisiou nahrádza predchádzajúce dohody (Plumb/Delorsovu dohodu z roku 1988, Samland/Wiliamsonovu dohodu z roku 1996 a modus vivendi z roku 1994 (5)) a považuje ich za neplatné.

B. Dohoda medzi Európskym parlamentom a Komisiou o spôsobe uplatnenia rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999 ustanovujúceho postupy uplatňovania vykonávacích právomocí zverených Komisii

Podľa čl. 7 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES Komisia pravidelne informuje Európsky parlament o rokovaniach výborov zapojených do konania vo výboroch. V tomto zmysle Parlament dostáva súčasne a za rovnakých podmienok ako členovia výborov návrhy programu pre schôdze výborov návrhy vykonávacích ustanovení predložených výborom podľa základných právnych aktov prijatých v rámci postupu podľa čl. 251 zmluvy ako aj výsledky hlasovaní a súhrnné správy zo schôdzí a zoznamy orgánov, do ktorých patria osoby menované členskými štátmi, aby ich zastupovali.

Komisia okrem toho súhlasí, že Európskemu parlamentu pre informáciu postúpi na žiadosť gestorského výboru osobitné návrhy vykonávacích ustanovení k základným právnym aktom, ktoré sú obzvlášť dôležité pre Európsky parlament, hoci neboli prijaté v rámci postupu spolurozhodovania. Podľa rozhodnutia Súdu prvého stupňa Európskeho spoločenstva z 19. júla 1999 (prípad T-188/97, Rothmans v. Komisia) (6) môže Európsky parlament požiadať o prístup k zápisniciam zo schôdzí výborov.

3.	Európsky parlament a Komisia považujú za nahradené, a preto neplatné, tieto dohody: Plumb-Delorsova dohoda z roku 1988, Samland/Wiliamsonova dohoda z roku 1996 a modus vivendi z roku 1994.

4.	Hneď ako to bude z technického hľadiska možné, dokumenty uvedené v čl. 7 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES za budú posielať elektronicky. S dôvernými dokumentmi sa bude zaobchádzať podľa vnútorných administratívnych postupov každého orgánu tak, aby boli zabezpečené všetky požadované záruky.

5.	Podľa čl. 8 rozhodnutia 1999/468/ES môže Európsky parlament v odôvodnenom uznesení uviesť, že návrh vykonávacích ustanovení k základnému právnemu dokumentu prijatému v rámci postupu podľa čl. 251 zmluvy presahuje vykonávacie právomoci vymedzené v tomto základnom právnom akte.

6.	Európsky parlament prijíma takéto uznesenia v pléne, v lehote jedného mesiaca od doručenia konečného návrhu vykonávacích ustanovení v jazykových verziách predložených Komisii.

V neodkladných prípadoch, ako aj v súvislosti s opatreniami týkajúcimi sa každodenných administratívnych záležitostí a/alebo záležitostí s obmedzeným obdobím platnosti, sa lehota skráti. Táto lehota môže byť v nanajvýš naliehavých prípadoch veľmi krátka a to najmä z dôvodov týkajúcich sa verejného zdravia. Primeranú lehotu určí zodpovedný člen Komisie, ktorý svoje rozhodnutie odôvodní. Európsky parlament môže následne použiť postup, v ktorom použitie čl. 8 rozhodnutia 1999/468/ES v rámci určenej lehoty pridelí gestorskému výboru.

8.	Potom, ako Európsky parlament prijme uznesenie spolu s jeho odôvodnením, zodpovedný člen Komisie informuje Európsky parlament, alebo podľa potreby gestorský výbor, o ďalšom postupe Komisie.

9.	Európsky parlament podporuje ciele a postupy vymedzené v deklarácii Rady a Komisie č. 2. Zámerom deklarácie je zjednodušenie vykonávacích ustanovení spoločenstva zosúladením platných konaní vo výbore s postupmi uvedenými v rozhodnutí 1999/468/ES.

(1) Prijaté 17. februára 2000.

(2) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(3) Ú. v. ES C 203, 17.7.1999, s. 1.

(4) Teraz článok 81.

(5) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 1.

(6) Zbierka 1999, s. II-2463.

PRÍLOHA XIII

RÁMCOVÁ DOHODA O VZŤAHOCH MEDZI EURÓPSKYM PARLAMENTOM A KOMISIOU (1)

Európsky parlament a Komisia Európskych spoločenstiev,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii,

so zreteľom na vyhlásenia predsedu Komisie pred Európskym parlamentom od mája 1999,

so zreteľom na písomné a ústne vyhlásenia každého kandidáta na komisára počas jeho vypočutia výbormi Európskeho parlamentu a na hodnotenia kandidátov prednesené predsedami výborov po týchto vypočutiach,

so zreteľom na vyhlásenie kandidáta na predsedu Komisie pred konferenciou predsedov zo 7. septembra 1999,

so zreteľom na program navrhnutej Komisie, ktorý 14. septembra 1999 predložil kandidát na predsedu Komisie,

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu z 15. septembra 1999 (2), ktorým sa schvaľuje menovanie pána Prodiho do funkcie predsedu Komisie a menovanie Komisie na zvyšok funkčného obdobia, ktoré sa skončí 22. januára 2000 a na funkčné obdobie od 23. januára 2000 do 22. januára 2005,

so zreteľom na čl. 214 zmluvy o ES,

so zreteľom na Rokovací poriadok Európskeho parlamentu, najmä na články 32 a 33 (3),

keďže Zmluva o Európskej únii si obzvlášť kladie za cieľ posilnenie demokratickej legitimity rozhodovacieho procesu únie,

keďže schválenie Komisie Európskym parlamentom je príkladom vzťahu založeného na vzájomnej dôvere, ktorá by mala spájať oba orgány počas celého volebného obdobia parlamentu,

keďže táto rámcová dohoda nezasahuje do právomocí a výsadných práv Európskeho parlamentu alebo Komisie, ale má za cieľ zabezpečiť ich čo najefektívnejší výkon v jednotnom inštitučnom rámci založenom na čl. 3 Zmluvy o Európskej únii,

sa dohodli takto:

Všeobecné zásady

S cieľom aktualizovať kódex správania prijatý v roku 1990 a zmenený a doplnený v roku 1995 sa tieto dva orgány dohodli na nasledujúcich ustanoveniach, ktoré smerujú k posilneniu zodpovednosti a legitimity Komisie, k rozšíreniu konštruktívneho dialógu a politickej spolupráce, zlepšeniu toku informácií, ku konzultáciám s Európskym parlamentom a jeho informovaniu o administratívnych reformách Komisie. Oba orgány sa tiež dohodli na viacerých osobitných vykonávacích opatreniach o i) legislativnom postupe, ii) medzinárodných zmluvách a rozšiírení, iii) a posune dôverných dokumentov a informácií Komisie. Vykonávacie ustanovenia tvoria prílohy k tejto rámcovej dohode.

Rozšírenie konštruktívneho dialógu a politickej spolupráce

2.	Predseda alebo podpredseda Komisie sa zaväzuje každých šesť mesiacov podávať správu konferencii predsedov o politickom uskutočňovaní programu práce na daný rok a o každej jeho aktualizácii spôsobenej aktuálnymi a dôležitými politickými udalosťami.

3.	Komisia naďalej pravidelne podáva správy Európskeho parlamentu o opatreniach, ktoré prijala v reakcii na jeho požiadavky. Tieto informácie poskytuje najmenej raz za tri mesiace.

Komisia vezme do úvahy všetky žiadosti o predloženie legislatívnych návrhov, ktoré jej podá Európsky parlament podľa čl. 192 zmluvy o ES a zaväzuje sa poskytnúť rýchlu a dostatočne podrobnú odpoveď na každú takúto žiadosť v príslušnom parlamentnom výbore, a ak je to potrebné, na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu.

Komisia sa zaväzuje, že pri vydávaní svojich stanovísk Rade k pozmeňujúcim a doplňujúcim legislatívnym návrhom Európskeho parlamentu podľa čl. 251 zmluvy o ES, dôsledne zohľadní pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijaté v druhom čítaní; ak sa zo závažných dôvodov a po preskúmaní kolégiom rozhodne tieto pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy neprijať alebo nepodporiť, vysvetlí svoje rozhodnutie v pléne alebo na nasledujúcej schôdzi príslušného parlamentného výboru.

6.	Komisia v rámci svojich možností zabezpečí, aby bol Európsky parlament informovaný a plne zapojený do príprav a priebehu medzivládnych konferencií.

7.	Nastupujúca Komisia čo najskôr predstaví svoj politický program obsahujúci všetky navrhované priority pre dané funkčné obdobie a nadviaže dialóg s Európskym parlamentom.

8.	Komisia v pravidelných intervaloch predkladá Európskemu parlamentu správy o plnení rozpočtu; Európsky parlament sa zaväzuje dôsledne preskúmať tieto správy na úrovni gestorských výborov.

Politická zodpovednosť

9.	Bez toho, aby tým bol dotknutý princíp kolegiality Komisie, každý člen Komisie nesie politickú zodpovednosť za činnosť v oblasti svojej pôsobnosti.

10.	Komisia uznáva, že ak Európsky parlament vyjadrí nedôveru jednému z jej členov (za podmienky politickej podpory takéhoto stanoviska, pokial ide o vecnú aj formálnu stránku), predseda Komisie dôkladne zváži, či požiada tohto člena o odstúpenie.

11.

Predseda Komisie ihneď oznámi Európskemu parlamentu každé rozhodnutie týkajúce sa určenia pôsobnosti členov Komisie. V prípade podstatných zmien týkajúcich sa niektorého komisára (napr. vymedzenie celkom novej oblasti pôsobnosti alebo pridelenie dôležitej skupiny nových povinností), je tento Komisár povinný predstúpiť pred gestorský výbor na jeho požiadanie.

Informačný tok

12.

Komisia pohotovo a v plnom rozsahu informuje Európsky parlament o svojich návrhoch a podnetoch v oblasti legislatívy a rozpočtu a podľa svojich možností aj o návrhoch a podnetoch v oblastiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Vo všetkých oblastiach, v ktorých Európsky parlament vystupuje ako zákonodarca alebo ako nositeľ časti rozpočtovej právomoci, musí byť informovaný rovnako ako Rada v každom štádiu legislatívneho a rozpočtového konania.

13.

Komisia neuverejní žiadne legislatívne iniciatívy ani dôležité iniciatívy alebo rozhodnutia pred tým, ako o nich písomne upovedomí Európsky parlament, a pri politicky dôležitých záležitostiach v zhode s Európskym parlamentom navrhne, že ho bude informovať:

—	buď na plenárnom rokovaní, ak sa práve koná schôdza Európskeho parlamentu;

—	alebo pred konferenciou predsedov, prístupnej pri tejto príležitosti všetkým poslancom Európskeho parlamentu;

—	alebo náležitým spôsobom informovať predsedov príslušných parlamentných výborov, ktorí môžu zvolať schôdzu dotknutého výboru.

Osobitné ustanovenia týkajúce sa dôverných informácií sú uvedené v prílohe 3.

14.	Každý komisár dohliada na pravidelný a priamy tok informácií medzi komisárom a predsedom príslušného parlamentného výboru.

15.	Komisia v rámci svojich možností zabezpečí, aby bol Európsky parlament rýchlo a v plnom rozsahu informovaný v každom štádiu prípravy, rokovania a uzatvárania medzinárodných zmlúv tak, aby Komisii mohla zohľadniť názory Európskeho parlamentu v súlade s ustanoveniami prílohy 2.

16.

Komisia pri plnení úloh vyplývajúcich zo zmluvy v oblastiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach prijme opatrenia na lepšie zapojenie Európskeho parlamentu v týchto oblastiach tak, aby mohla Komisia čo najlepšie zohľadniť postoje Európskeho parlamentu.

17.

V súvislosti s každoročným absolutóriom upraveným v čl. 276 zmluvy o ES sa Európsky parlament a Komisia dohodli, že Komisia postúpi každú informáciu potrebnú pre dohľad nad plnením rozpočtu na príslušný rok, ktorú si od nej na tieto účely vyžiada predseda výboru zodpovedného za konanie o absolutóriu podľa prílohy VI Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu.

Ak vyjdú najavo nové skutočnosti, týkajúce sa predchádzajúcich rokov, za ktoré už bolo udelené absolutórium, Komisia postúpi všetky potrebné informácie k danej záležitosti, s cieľom dosiahnuť riešenie prijateľné pre obidve strany.

18.

Ak je vnútorný dokument Komisie, o ktorom Európsky parlament nebol informovaný podľa bodu 13 tejto rámcovej dohody, šírený mimo orgánov, môže predseda Európskeho parlamentu požiadať o bezodkladné predloženie tohto dokumentu Európskemu parlamentu, aby s ním mohol oboznámiť poslancov Európskeho parlamentu, ktorí o to požiadajú.

Parlamentné konania

19.	Komisia zabezpečí, aby v zásade vždy, keď o to Európsky parlament požiada, bol na plenárnom rokovaní o bodoch programu, ktoré patria do jeho pôsobnosti, prítomný príslušný komisár.

20.	S ohľadom na zabezpečenie prítomnosti komisárov sa Európsky parlament zaväzuje čo najpresnejšie dodržiavať konečné návrhy programu.

21.	Ak Európsky parlament zmení návrh programu schôdze následne po schôdzi konferencie predsedov, ktorá rozhodla o konečnom návrhu programu schôdze, alebo ak zmení poradie bodov v programe schôdze, Komisia vynaloží všetko úsilie na zabezpečenie prítomnosti príslušného komisára.

22.	Komisia môže navrhnúť zaradenie bodov do programu najneskôr dovtedy, kým konferencie predsedov nerozhodne o konečnom návrhu programu schôdze. Európsky parlament návrhy Komisie dôsledne zohľadní.

23.	Žiadosti komisárov, aby mohli na plenárnom rokovaní urobiť vyhlásenia podľa čl. 37 (4) Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, sa, pokiaľ je to možné, zaradia do programu nasledujúceho schôdze.

24.

Komisár zodpovedný za vec, ktorá tvorí bod programu schôdze parlamentného výboru, sa zúčastní príslušnej schôdze výboru, ak je pozvaný.

Každý člen Komisie bude na vlastnú žiadosť vypočutý.

Ak prítomnosť člena Komisie na parlamentnej schôdzi výboru nebola výslovne vyžiadaná, Komisia zabezpečí svoje zastúpenie zodpovedným úradníkom na vyššom stupni riadenia.

Správne reformy

25.	Komisia vytvorí náležitý mechanizmus na pravidelné informovanie Európskeho parlamentu a vedenie vzájomného konštruktívneho dialógu o prebiehajúcej správnej reforme Komisie.

26.	Každý kódex správania komisárov sa ihneď zašle Európskemu parlamentu. Jeho aplikácia sa pravidelne preveruje.

Záverečné ustanovenia

27.	Európsky parlament a Komisia sa zaväzujú upevniť vzájomnú spoluprácu v oblasti informácií a komunikácie; svoju činnosť môžu koordinovať v rámci medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre informácie a komunikáciu.

V tejto súvislosti môžu pripraviť spoločné aktivity zamerané na zlepšenie verejnej informovanosti a zabezpečia náležitú koordináciu svojich informačných aktivít, pri súčasnom rešpektovaní samostatnosti a odlišného poslanie každého orgánu.

28.	Obidva orgány pravidelne vyhodnocujú uplatňovanie tejto rámcovej dohody.

29.	Všetky osobitné opatrenia sú vymedzené v prílohách.

PRÍLOHA 1

OSOBITNÁ DOHODA O LEGISLATÍVNOM PROCESE

1.	Pri vykonávaní vyššie uvedenej rámcovej dohody a na základe skúseností z kódexov správania z rokov 1990 a 1995 (5) Komisie a Európskeho parlamentu sa oba orgány dohodli na nasledujúcich osobitných ustanoveniach týkajúcich sa legislatívneho postupu.

Legislatívne plánovanie a ročný legislatívny plán

Pri príprave ročného legislatívneho plánu Komisia zohľadní v najvyššej možnej miere usmernenia navrhnuté Európskym parlamentom. Komisia predloží svoj plán v dostatočnom predstihu, aby umožnila širokú verejnú diskusiu o jeho obsahu. Poskytne dostatok podrobných informácií o presnom obsahu každého bodu plánu, tak aby ich Európsky parlament mohol vziať do úvahy pri svojom legislatívnom plánovaní. Komisia čo najskôr informuje medziinštitucionálnu koordinačnú pracovnú skupinu o každom prípadnom omeškaní pri predkladaní konkrétneho návrhu alebo materiálu v prijatom pláne, bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie.

Výber právneho základu

3.	Komisia sa zaväzuje informovať Európsky parlament súčasne s Radou o každom návrhu, ktorý sa mení právny základ v priebehu rozhodovacích postupov.

4.	Komisia vezme v čo najvyššej miere do úvahy všetky zmeny právneho základu svojich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch Európskemu parlamentu. Komisia sa zaväzuje svoje stanovisko podrobne odôvodniť.

Všeobecné legislatívne postupy

5.	Komisia a Európsky parlament zabezpečia dôsledné uplatňovanie Spoločného vyhlásenia o praktických opatreniach týkajúcich sa nového postupu spolurozhodovania (čl. 251 zmluvy o ES) podpísaného Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 5. mája 1999 (6).

Komisia pravidelne informuje príslušný parlamentný výbor o základných postojoch vyplývajúcich z diskusií v orgánoch Rady, najmä, ak sa odkláňajú od pôvodného návrhu a tiež mu postúpi každý svoj pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh k pôvodnému návrhu, na základe ktorého Rada pokračuje v diskusii. Komisia čo najskôr informuje Európsky parlament o prijatí kladných stanovísk k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Rady k návrhom Komisie.

7.	Pri legislatívnych postupoch, ktoré nevyžadujú spolurozhodovanie:

Komisia včas upozorní orgány Rady na to, že nemajú dosiahnuť politickú zhodu o návrhoch skôr, než k nim Európsky parlament vyjadrí svoje stanovisko. Komisia požiada, aby sa diskusia na ministerskej úrovni skončila až po tom, ako bol členom Rady poskytnutý dostatočný čas na preskúmanie stanoviska Európskeho parlamentu.

ii)

Komisia zabezpečí, aby Rada rešpektovala pravidlá stanovené Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev, podľa ktorých sa musí uskutočniť opätovná konzultácia s Európskym parlamentom, ak Rada podstatne zmení návrh Komisie. Komisia informuje Európsky parlament o každom upozornení Rady na potrebu opätovnej konzultácie.

iii)	Komisia sa zaväzuje, že v prípade potreby stiahne legislatívny návrh zamietnutý Európskym parlamentom. Ak sa Komisia zo závažných dôvodov a po zvážení kolégia rozhodne nestiahnuť svoj návrh, vysvetlí dôvody svojho rozhodnutia vo vyhlásení pred Európskym parlamentom.

iv)

S cieľom zdokonaliť legislatívne plánovanie sa Európsky parlament zaväzuje:

—	menovať spravodajcov pre budúce návrhy podľa možnosti ihneď po prijatí legislatívneho plánu;

—	považovať žiadosti o opätovnú konzultáciu za absolútnu prioritu, za predpokladu, že mu boli zaslané všetky potrebné informácie;

—	pri plánovaní svojej činnosti brať do úvahy priority Komisie a Rady;

—	plánovať legislatívne časti svojich programov v súlade s aktuálnym legislatívnym plánom a uzneseniami, ktoré prijal k tomuto plánu;

—	dodržiavať primerané lehoty, pokiaľ je to prospešné pre postupy, pri vydávaní stanovísk v prvom čítaní pri postupoch spolupráce a spolurozhodovania alebo pri vydávaní stanovísk v rámci konzultačného postupu.

Ak Súdny dvor vyhlási akt za neplatný, avšak jeho právne účinky pretrvávajú, Komisia sa zaväzuje predložiť zmenený návrh legislatívneho aktu, ktorým sa vykoná rozhodnutie Súdneho dvora.

Komisia vopred a v plnom rozsahu informuje Európsky parlament, keď má v úmysle prijať vykonávacie ustanovenia na základe aktu, ktorý bol vyhlásený za neplatný, avšak jeho právne účinky pretrvávajú, aby sa zabezpečilo zohľadnenie postojov Európskeho parlamentu.

9.	Komisia vopred oznámi Európskemu parlamentu a Rade stiahnutie svojich návrhov.

Osobitné legislatívne právomoci Komisie

10.	Komisia včas a v plnom rozsahu informuje Európsky parlament o aktoch, ktoré prijala, a ktoré patria do jej legislatívnej právomoci.

Vykonávacie právomoci

11.

Vykonanie rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu, upravuje dohoda medzi Komisiou a Európskym parlamentom o spôsobe vykonania tohto rozhodnutia (7).

Európsky parlament a Komisia zabezpečia prísne dodržiavanie tejto dohody.

12.	Kódex správania pri uskutočňovaní štrukturálnych politík Komisiou (2000–2006), podpísaný 6. mája 1999 (8), sa naďalej uplatňuje voči vykonávacím aktom v oblasti štrukturálnych fondov.

Sledovanie aplikácie práva spoločenstva

13.

Okrem zvláštnych správ a výročnej správy o aplikácii práva spoločenstva Komisia na požiadanie príslušného parlamentného výboru ústne informuje Európsky parlament o priebehu konania od zaslania odôvodneného stanoviska a od formálnej výzvy v prípadoch, keď sa začalo konanie o porušení povinnosti oznámiť opatrenie, ktorým sa vykonáva smernica, alebo konanie o porušení povinnosti vyhovieť rozsudku Súdneho dvora.

Oba orgány sa dohodli na výmene všetkých dôležitých informácií týkajúcich sa legislatívneho plánovania a organizácie legislatívnych postupov prostredníctvom medzinštitucionálnej koordinačnej pracovnej skupiny.

PRÍLOHA 2

POSKYTOVANIE INFORMÁCIÍ EURÓPSKEMU PARLAMENTU O MEDZINÁRODNÝCH DOHODÁCH A ROZŠIROVANÍ A ZAPOJENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU V TEJTO OBLASTI

1.	S cieľom konkrétnejšieho uplatnenia všeobecnej zásady obsiahnutej v rámcovej dohode a na základe skúseností s ustanoveniami bodu 3.10. Kódexu správania Komisie a Európskeho parlamentu z roku 1995, sa oba orgány dohodli na týchto opatreniach:

Medzinárodné zmluvy

2.	V súvislosti s medzinárodnými dohodami vrátane obchodných dohôd (prípravná fáza takýchto dohôd, návrh smerníc na rokovania a prijaté smernice na rokovania) Komisia jasne a včas informuje Európsky parlament, aby mohla podľa možností náležite vziať do úvahy postoje Európskeho parlamentu.

Komisia pravidelne a v plnom rozsahu informuje Európsky parlament prostredníctvom príslušného parlamentného výboru, prípadne na plenárnom rokovaní, o priebehu a záveroch medzinárodných rokovaní. Informácie uvedené v predchádzajúcom bode sú Európskemu parlamentu poskytnuté dostatočne zavčasu, aby sa k nim prípadne mohol vyjadriť. Európsky parlament sa za svoju stranu zaväzuje zaviesť vhodné postupy a opatrenia týkajúce sa utajenia v súlade s ustanoveniami prílohy 3.

4.	Komisia prijme potrebné kroky na zabezpečenie plnej a okamžitej informovanosti Európskeho parlamentu o:

i)	rozhodnutiach týkajúcich sa dočasného uplatňovania alebo pozastavenia uplatňovania zmlúv; a

ii)	o zaujatí spoločného postoja v orgáne vytvorenom na základe dohody podľa čl. 310 zmluvy o ES.

Na žiadosť Európskeho parlamentu Komisia umožní účasť poslancov Európskeho parlamentu ako pozorovateľov v delegáciách spoločenstva, ktoré rokujú o viacstranných dohodách, s tým, že poslanci sa nemôžu priamo zúčastniť rokovaní, na ktorých spoločenstvo zastupuje iba Komisia.

Pozorovatelia Európskeho parlamentu sú však počas schôdzí v súlade s podmienkami stanovenými pri výmene listov medzi predsedami oboch orgánov pravidelne informovaní o pokroku v rokovaniach, aby Komisia mohla vziať do úvahy postoje Európskeho parlamentu.

Rozšírenie

6.	Komisia v plnom rozsahu informuje Európsky parlament o pokroku v rokovaniach o rozšírení, aby mohol dostatočne zavčasu vyjadriť svoje postoje v rámci príslušných parlamentných postupov.

7.	V tomto kontexte Komisia v rámci svojich možností poskytne Európskemu parlamentu potrebné ústne aj písomné informácie týkajúce sa základných aspektov a vývoja v oblasti rozšírenia.

Ak Európsky parlament prijme v súlade s čl. 96 (9) rokovacieho poriadku odporúčanie týkajúce sa týchto záležitostí a ak sa Komisia z vážnych dôvodov rozhodne takéto odporúčanie nepodporiť, vysvetlí svoje dôvody pred Európskym parlamentom na plenárnom rokovaní alebo na nasledujúcej schôdzi príslušného výboru.

PRÍLOHA 3

POSKYTOVANIE DÔVERNÝCH INFORMÁCIÍ EURÓPSKEMU PARLAMENTU

1. Rozsah

1.1.

Táto príloha upravuje podávanie a zaobchádzanie s dôvernými informáciami postúpenými Komisiou Európskemu parlamentu v súvislosti s výkonom parlamentných výsad týkajúcich sa legislatívnych a rozpočtových postupov, postupu o udelení absolutória a v širšom zmysle výkonu kontrolných právomocí Európskeho parlamentu. Oba orgány konajú v súlade s povinnosťou vzájomnej lojálnej spolupráce a v duchu úplnej vzájomnej dôvery, ako aj v najprísnejšom súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy, najmä s čl.6 a 46 Zmluvy o Európskej únii a s čl. 276 zmluvy o ES.

1.2.	„Informáciou“ sa rozumie akákoľvek písomná alebo ústna informácia, bez ohľadu na nosič informácie a autora.

1.3.	Komisia zabezpečí Európskemu parlamentu prístup k informáciám v súlade s ustanoveniami tejto prílohy, vždy keď prijme od niektorého z parlamentných orgánov uvedených v bode 1.4. žiadosť o poskytnutie dôverných informácií.

1.4.	Na účely tejto prílohy môžu Komisiu o dôverné informácie požiadať: predseda Európskeho parlamentu, predsedovia príslušných parlamentných výborov, predsedníctvo a konferencia predsedov.

1.5.	Táto príloha sa nevzťahuje na informácie o konaniach o porušení povinností a konaniach týkajúcich sa hospodárskej súťaže, ak nie sú zahrnuté v konečnom rozhodnutí Komisie v čase, keď je doručená žiadosť niektorého parlamentného orgánu.

1.6.

Tieto ustanovenia sa použijú bez toho, aby tým bolo dotknuté rozhodnutie č. 95/167/ES, Euratom, ESUO Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach o výkone vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu a príslušné ustanovenia rozhodnutia Komisie č. 1999/352/ES, ESUO, Euratom z 28. apríla 1999, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) (10).

2. Všeobecné pravidlá

2.1.

Na žiadosť niektorého z orgánov uvedených v bode 1.4. Komisia tomuto orgánu čo najskôr postúpi všetky dôverné informácie potrebné na výkon kontrolných právomocí Parlamentu. Oba orgány pritom v súlade so svojimi právomocami a pôsobnosťou rešpektujú:

—	základné ľudské práva, vrátane práva na spravodlivý proces a práva na ochranu súkromia;

—	ustanovenia upravujúce súdne a disciplinárne konania;

—	ochranu obchodného tajomstva a obchodných vzťahov;

—	ochranu záujmov únie, predovšetkým tých, ktoré sa týkajú verejnej bezpečnosti, medzinárodných vzťahov, menovej stability a finančných záujmov.

V sporných prípadoch sa vec postúpi predsedom oboch orgánov, aby našli riešenie.

Dôverné informácie od štátu, orgánu alebo medzinárodnej organizácie sa poskytnú iba so súhlasom pôvodcu.

2.2.

V prípade pochybností o dôvernosti informácie, alebo ak je potrebné prijať náležité opatrenia na jej poskytnutie v súlade s niektorou z možností uvedených v bode 3.2., sa predseda príslušného parlamentného výboru, v prípade potreby sprevádzaný spravodajcom, ihneď poradí s členom Komisie zodpovedným za príslušnú oblasť.

V sporných prípadoch sa vec postúpi predsedom oboch orgánov, aby našli riešenie.

2.3.

Ak nebola na záver postupu uvedeného v bode 2.2. dosiahnutá dohoda, predseda Európskeho parlamentu na základe odôvodnenej žiadosti príslušného parlamentného výboru vyzve Komisiu, aby vo vhodnom, riadne stanovenom termíne poskytla predmetné dôverné informácie podľa jednej z možností uvedených v bode 3. Pred uplynutím tejto lehoty Komisia písomne informuje Európsky parlament o svojom konečnom postoji, voči ktorému si Európsky parlament v prípade potreby vyhradzuje právo uplatniť svoje právo na odvolanie.

3. Opatrenia na prístup k dôverným informáciám a zaobchádzanie s nimi

3.1.	Dôverné informácie poskytnuté v súlade s postupom uvedeným v bode 2.2., prípadne v bode 2.3., sa poskytujú na zodpovednosť predsedu alebo člena Komisie parlamentnému orgánu, ktorý o ne požiadal.

3.2.

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia bodu 2.3., sa prístup k informáciam a opatrenia na zachovanie ich utajenia určujú spoločnou dohodou medzi členom Komisie zodpovedným za danú oblasť a príslušným parlamentným orgánom, ktorý riadne zastupuje jeho predseda, a to výberom jednej z týchto možností:

—	informácie určené pre predsedu a spravodajcu príslušného parlamentného výboru;

—	obmedzený prístup k informáciám pre všetkých členov príslušného parlamentného výboru v súlade s náležitými ustanoveniami, prípadne so stiahnutím dokumentov po ich preštudovaní a zákazom robiť kópie;

—	rokovanie príslušného parlamentného výboru za zatvorenými dverami v súlade s opatreniami, ktoré sa môžu líšiť podľa stupňa utajenia a v súlade so zásadami stanovenými v prílohe VII Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu;

—	poskytnutie dokumentov, z ktorých boli odstránené všetky osobné údaje;

—	v mimoriadne odôvodnených prípadoch informácie určené iba predsedovi Európskeho parlamentu.

Predmetné informácie sa nemôžu uverejniť ani postúpiť iným príjemcom.

3.3.	V prípade nedodržania týchto ustanovení sa použijú ustanovenia týkajúce sa sankcií uvedené v prílohe VII Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu.

3.4.

S cieľom vykonať uvedené ustanovenia Európsky parlament zabezpečí zavedenie týchto postupov:

—	bezpečný archívny systém pre dokumenty klasifikované ako dôverné;

—	zabezpečenú čitáreň (bez kopírovacích strojov, telefónov, faxového zariadenia, skenerov alebo iných technických zariadení na reprodukciu alebo prenos dokumentov atď.);

—	bezpečnostné opatrenia upravujúce prístup do čitárne, vrátane požiadavky podpísať sa do prístupového registra a urobiť čestné vyhlásenia o nešírení skúmaných dôverných informácií.

3.5.	Komisia prijme všetky potrebné opatrenia na vykonanie ustanovení tejto prílohy.

4. Aktualizácia

Na základe získaných skúseností môžu predsedovia oboch orgánov navrhnúť, aby bola táto príloha zmenená alebo doplnená.

(1) Schválená konferenciou predsedov 29. júna 2000.

(2) Ú. v. ES C 54, 25.2.2000, s. 51.

(3) Teraz články 98 a 99.

(4) Teraz článok 103.

(5) Ú. v. ES C 89, 10.4.1995, s. 68.

(6) Ú.v. ES C 279, 1.10.1999, s. 230.

(7) Ú. v. ES L 256, 10.10.2000, s. 19. Pozri Prílohu XII.

(8) Ú. v. ES C 279, 1.10.1999, s. 488.

(9) Teraz článok 82.

(10) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 20.

PRÍLOHA XIV

ČASOVÝ ROZVRH LEGISLATÍVNEHO PLÁNU A PLÁNU PRÁCE KOMISIE

Časový rozvrh legislatívneho plánu a plánu práce Komisie (1)

Európsky parlament a Komisia spolupracujú na príprave legislatívneho plánu a plánu práce Komisie podľa nasledujúceho časového rozvrhu (2)

Po tom, čo Komisia vo februári prijme rozhodnutie o ročnej politickej stratégii (RPS) na nasledujúci rok, sa dotknuté orgány zúčastnia rozpravy konanej na schôdzi vo februári/marci o hlavných líniách politických priorít („stav únie“). Rozprava poskytne Komisii podklady na prípravu predbežného návrhu rozpočtu a na parlamentnú diskusiu o rozpočtovej orientácii na nasledujúci rok. Pred rozpravou sa konferencii predsedov predkladá rozhodnutie o ročnej politickej stratégii Komisie (február).

V období od marca do mája iniciujú príslušné stále výbory dvojstranný štruktúrovaný dialóg s príslušnými komisármi o dosahu a vykonávaní politických priorít v každej z ich špecifických oblastí pôsobnosti. Každý stály výbor podáva správu o výsledkoch týchto schôdzí a konferencia predsedov výborov o nich musí informovať konferenciu predsedov.

c)	V júni a v júli hodnotí konferencia predsedov výborov spolu so zodpovedným podpredsedom Komisie bežný legislatívny plán a plán práce (3).

V septembri konferencia predsedov výborov spolu so zodpovedným podpredsedom Komisie vykonáva zhodnotenie aktuálnej situácie v oblasti legislatívnych návrhov, ktoré má Komisia v úmysle zahrnúť do legislatívneho plánu a plánu práce v rámci pôsobnosti každého komisára, na základe dokumentu vypracovaného Komisiou, ktorý sa okrem iného týka aktualizácie politických priorít v súvislosti so závermi schôdzí stálych výborov v marci/máji.

Počas schôdze v novembri, na ktorej sa zúčastní aj kolégium komisárov, predseda Komisie formálne predloží Parlamentu legislatívny plán a plán práce Komisie na nasledujúci rok spolu s hodnotením vykonávania bežných plánov. Legislatívny plán a plán práce musí obsahovať zoznam legislatívnych a nelegislatívnych návrhov na nasledujúci rok a to formou, ktorá bude stanovená (4). Legislatívny plán a plán práce sa zasiela aspoň desať pracovných dní pred schôdzou, na ktorej sa o ňom bude rokovať. Parlament vyjadrí svoje stanovisko na schôdzi v novembri alebo v decembri.

(1) Schválené konferenciou predsedov dňa 31. januára 2002.

(2) Komisia predkladá predbežný návrh rozpočtu v máji, prvé čítanie návrhu rozpočtu sa koná v októbri a druhé čítanie v decembri.

(3) Toto predbežné hodnotenie realizácie legislatívneho plánu a plánu práce by mohlo byť využité k spoločnému posúdeniu užitočnosti jednotlivých typov zoznamov legislatívneho plánovania a k spoločnému rozhodnutiu o najlepších nástrojoch plánovania vzhľadom na program práce na rok 2003.

(4) Musí byť zahrnutý: kalendár a prípadne právny základ a rozpočtové dôsledky.

PRÍLOHA XV

ZOZNAM DOKUMENTOV PARLAMENTU, KTORÉ SU PRIAMO PRÍSTUPNÉ CEZ REGISTER

1. Dokumenty týkajúce sa činnosti Parlamentu

1.1.	Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

1.2.

Dokumenty pléna

—	návrhy programov

—	konečné návrhy programov

—

programy

—	doslovný zápis z rokovania

—	zápisnica, predbežná verzia

—	zápisnica, konečná verzia

—	prezenčné listiny

—	výsledky hlasovaní podľa mien

—	prijaté texty

—	konsolidované texty

—	rozpočtové rozhodnutia

—	pozmeňujúce a doplňujúce návrhy obsiahnuté v správach

—	iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy určené na rokovanie v pléne

—	pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k spoločným návrhom uznesení

—	návrhy na zmeny a doplnenia a návrhy návrhov na zmeny návrhu rozpočtu

—	návrhy uznesení a návrhy rozhodnutí

—	spoločné návrhy uznesení

1.3.

Dokumenty týkajúce sa činnosti poslancov

—	vyhlásenia o finančných záujmoch poslancov

—	písomné vyhlásenia

—	otázky na písomnú odpoveď

—	otázky na ústnu odpoveď položené poslancom, politickou skupinou alebo parlamentným výborom

—	otázky na hodinu otázok

—	odpovede na otázky na písomnú odpoveď

—	odpovede na otázky na hodinu otázok

—	návrhy uznesení

—	pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k rokovaciemu poriadku

—	zoznam poslancov

—	zoznam asistentov poslancov

1.4.

Dokumenty parlamentných výborov

—

programy

—

zápisnice

—	pracovné dokumenty

—	návrhy správ

—	pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhom správ

—

správy

—	návrhy stanovísk

—	pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhom stanovísk

—	stanoviská

—	prezenčné listiny

1.5.

Dokumenty parlamentných delegácií

—

programy

—

zápisnice

—	pracovné dokumenty

—	prezenčné listiny

—	odporúčania a vyhlásenia

1.6.

Dokumenty zo zmierovacích konaní

—	spoločné pracovné dokumenty

—	spoločné texty schválené Zmierovacím výborom

—	príručka o zmierovacom konaní

—	prezenčné listiny

1.7.

Dokumenty ostatných orgánov Parlamentu

—	Úradné listy predsedu k rozhodnutiam týchto orgánov: predsedníctvo, konferencia predsedov, kolégium kvestorov, konferencia predsedov výborov, konferencia predsedov delegácií

—

programy

—

zápisnice

—	zhrnutia rozhodnutí

—	správy o činnosti konferencie predsedov výborov

2. Všeobecné informačné dokumenty

2.1.

Parlamentný bulletin

—

činnosť

—	kalendár schôdzí

—	zvláštne vydanie pre Európsku radu

—	činnosť Európskeho parlamentu – po zasadnutí

2.2.

Tlačové dokumenty

—	tlačové vyhlásenia

—	News report/Direct-info

—	News Alert/Direct agenda

—	Background Notes/Dossiers

—	Dnes v pléne

—

Prehľad

—

Týždeň

2.3.

Parlamentné štúdie a publikácie

—

štúdie

—	pracovné dokumenty

—

prehľady

—

memorandá

—	Informačné listy

2.4.	Dokumenty určené na distribúciu, pre zahraničné zastúpenia

3. Úradné dokumenty zaslané inými orgánmi

Úradné dokumenty zaslané inými orgánmi v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001 a postupmi, na ktorých sa dohodli orgány, najmä v súvislosti s medziinštitucionálnym výborom podľa čl. 15 ods. 2 uvedeného nariadenia.

3.1.

Komisia

—	dokumenty COM

—	dokumenty SEC

—	rozhodnutia kolégia komisárov

—	akty poradných výborov (dokumenty týkajúce sa kontrolnej právomoci Parlamentu, návrhy aktov, programy, zápisnice, stanoviská a informačné dokumenty)

3.2.

Rada

—	dokumenty a oznámenia zaslané v súvislosti s legislatívnymi a rozpočtovými postupmi, postupmi udelenia absolutória, menovaniami a uzatvorením zmlúv

3.3.

Európska centrálna banka

—

oznámenia

3.4.

Európska investičná banka

—

oznámenia

3.5.

Výbor regiónov

—

oznámenia

3.6.

Európsky hospodársky a sociálny výbor

—

oznámenia

3.7.

Dvor audítorov

—

oznámenia

3.8.

Medziinštitucionálne vzťahy

—	medziinštitucionálne dohody

4. Dokumenty tretích strán

4.1.	Dokumenty pochádzajúce z členských štátov

4.2.	Petície (so súhlasom predkladateľa petície)

4.3.	Úradná korešpondencia

5. Administratívne dokumenty

úradné listy – oznámenia generálneho sekretariátu o rozhodnutiach Parlamentu

PRÍLOHA XVI

Nariadenie (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) Č. 1049/2001 Z 30. MÁJA 2001 O PRÍSTUPE VEREJNOSTI K DOKUMENTOM EURÓPSKEHO PARLAMENTU, RADY A KOMISIE (1)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej čl. 255 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie (2),

v súlade s postupom uvedeným v článku 251 zmluvy (3)

keďže:

(1)	Druhý pododsek článku 1 Zmluvy o Európskej únii zakotvuje koncepciu otvorenosti konštatujúc, že zmluva znamená nové štádium v procese vytvárania stále užšieho zväzku medzi národmi Európy, v ktorom sa rozhodnutia prijímajú čo najotvorenejším spôsobom a čo najbližšie k občanom.

(2)

Otvorenosť umožňuje občanom tesnejšie sa zapájať do rozhodovacieho procesu a zaručuje, že v demokratickom systéme sa administratíva stáva legitímnejšou, efektívnejšou a zodpovednejšou voči občanovi. Otvorenosť prispieva k posilneniu princípov demokracie a úcty k základným právam, ako to ustanovuje článok 6 zmluvy o EÚ a Charta základných práv Európskej únie.

(3)

V záveroch zo zasadnutí Európskej rady, ktoré sa konali v Birminghame, Edinburgu a v Kodani, sa zdôraznila potreba zavádzať väčšiu transparentnosť do práce orgánov Európskej únie. Toto nariadenie zjednocuje iniciatívy, ktoré tieto orgány už vyvinuli s cieľom zvýšiť transparentnosť rozhodovacieho procesu.

(4)	Účelom tohto nariadenia je čo najúčinnejšie uplatniť právo verejnosti na prístup k dokumentom a ustanoviť pre tento prístup všeobecné pravidlá a obmedzenia v súlade s čl. 255 ods. 2 zmluvy o ES.

(5)

Keďže otázka prístupu k dokumentom nie je upravená ustanoveniami Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ ani ustanoveniami Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, Európsky parlament, Rada a Komisia by mali v súlade s vyhlásením č. 41 pripojeným k Záverečnému aktu Amsterdamskej zmluvy byť vo vzťahu k dokumentom týkajúcim sa činností, na ktoré sa vzťahujú tieto dve zmluvy, vedené týmto nariadením.

(6)	Je potrebné poskytnúť širší prístup k dokumentom v prípadoch, keď orgány konajú v rámci svojich právom stanovených právomocí, vrátane prenesených právomocí, pričom zároveň zachovávajú efektívnosť ich rozhodovacieho procesu. Také dokumenty majú byť v čo najširšom rozsahu priamo prístupné.

(7)	V súlade s čl. 28 ods. 1 a 41 ods. 1 zmluvy o EÚ sa toto právo na prístup vzťahuje aj na dokumenty týkajúce sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach. Každý orgán má rešpektovať svoje bezpečnostné pravidlá.

(8)	Aby sa zabezpečilo dôsledné uplatňovanie tohto nariadenia pri všetkých aktivitách únie, všetky agentúry zriadené orgánmi majú uplatňovať zásady ustanovené v tomto nariadení.

(9)	Vzhľadom na veľmi citlivý obsah niektorých dokumentov je potrebné, aby sa s nimi zaobchádzalo osobitným spôsobom. Opatrenia týkajúce sa informovania Európskeho parlamentu o obsahu takýchto dokumentov musia byť stanovené medziinštitucionálnou dohodou.

(10)

Aby sa vniesla väčšia otvorenosť do práce orgánov, Európsky parlament, Rada a Komisia majú zabezpečiť prístup nielen k dokumentom vypracovanými týmito orgánmi, ale aj k dokumentom, ktoré tieto orgány dostávajú. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že vyhlásenie č. 35, ktoré je prílohou záverečného aktu Amsterdamskej zmluvy, zabezpečuje, že každý členský štát môže požiadať Komisiu alebo Radu, aby bez predchádzajúceho súhlasu neposkytovali dokumenty pochádzajúce z daného štátu tretím osobám.

(11)

V zásade majú byť všetky dokumenty týchto orgánov prístupné verejnosti. Je však potrebné chrániť niektoré verejné a súkromné záujmy prostredníctvom výnimiek. Orgány majú mať právo chrániť svoje vnútorné porady a rokovania v prípadoch, keď je potrebné zachovať ich schopnosť plniť úlohy. Pri posudzovaní výnimiek majú orgány zohľadniť tie zásady v právnych predpisoch spoločenstva, ktoré sa týkajú ochrany osobných údajov vo všetkých oblastiach činnosti únie.

(12)	Všetky pravidlá týkajúce sa prístupu k dokumentom orgánov musia byť v súlade s týmto nariadením.

(13)	Aby bolo právo na prístup k dokumentom plne rešpektované, uplatňuje sa dvojstupňový administratívny postup s doplnkovou možnosťou súdneho konania alebo podania sťažnosti ombudsmanovi.

(14)

Každý orgán má prijať potrebné opatrenia, aby informoval verejnosť o nových platných ustanoveniach a aby odborne pripravil svojich pracovníkov na pomoc občanom pri uplatňovaní ich práv vyplývajúcich z tohto nariadenia. Aby sa občanom uľahčilo uplatňovanie ich práv, každý orgán má zabezpečiť prístup k registru dokumentov.

(15)

Hoci nie je ani cieľom ani účelom tohto nariadenia meniť vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa prístupu k dokumentom, predsa je jasné, že na základe zásad lojálnej spolupráce, ktorými sa riadia vzťahy medzi orgánmi a členskými štátmi, majú členské štáty dbať o to, aby nebránili riadnemu uplatňovaniu tohto nariadenia a rešpektovali bezpečnostné pravidlá orgánov.

(16)	Toto nariadenie platí bez toho, aby boli dotknuté existujúce práva na prístup k dokumentom členských štátov, súdnych orgánov alebo vyšetrujúcich orgánov.

(17)

V súlade s čl. 255 ods. 3 zmluvy o ES každý orgán stanoví osobitné ustanovenia týkajúce sa prístupu k jej dokumentom vo svojom rokovacom poriadku. Preto je v prípade potreby možné zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie Rady 93/731/ES z 20. decembra 1993 o prístupe verejnosti k dokumentom Rady (4) , rozhodnutie Komisie 94/90/ESUO, ES, Euratom z 8. februára 1994 o prístupe verejnosti k dokumentom Komisie (5) , rozhodnutie Európskeho parlamentu 97/632/ES, ESUO, Euratom z 10. júla 1997 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu (6) a pravidlá o utajení Schengenských dokumentov,

RIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Účel

Účelom tohto nariadenia je:

vymedziť pravidlá, podmienky a obmedzenia z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu, ktorými sa spravuje právo na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (ďalej len „orgány“), ako sa ustanovuje v čl. 255 zmluvy o ES takým spôsobom, aby sa zaistil čo najširší prístup k dokumentom,

b)	stanoviť pravidlá, ktoré zabezpečia čo najľahšie možné uplatňovanie tohto práva, a

c)	podporiť dobrú administratívnu prax v prístupe k dokumentom.

Článok 2

Adresát a rozsah pôsobnosti

1. Každý občan únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v niektorom členskom štáte má právo na prístup k dokumentom orgánov v súlade s pravidlami, podmienkami a obmedzeniami určenými v tomto nariadení.

2. Orgány môžu v súlade s týmito istými zásadami, podmienkami a obmedzeniami umožniť prístup k dokumentom ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá nemá bydlisko alebo sídlo v niektorom členskom štáte.

3. Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky dokumenty zo všetkých oblastí činnosti Európskej únie, ktoré niektorý z orgánov má, to znamená dokumenty, ktoré vypracoval alebo dostal a ktoré má v držbe.

4. Bez toho, aby boli dotknuté články 4 a 9, dokumenty sa sprístupnia verejnosti buď na základe písomnej žiadosti, alebo priamo v elektronickej forme alebo prostredníctvom registra. Najmä dokumenty vypracované alebo obdržané v priebehu legislatívneho procesu sa sprístupnia priamo v súlade s článkom 12.

5. Na citlivé dokumenty, ako sú definované v čl. 9 ods. 1, sa vzťahuje osobitné zaobchádzanie v súlade s týmto článkom.

6. Toto nariadenie platí bez toho, aby boli dotknuté práva na prístup verejnosti k dokumentom, ktoré tieto orgány držia a ktoré môžu vyplývať z dokumentov medzinárodného práva alebo z právnych predpisov orgánov, ktoré ich uplatňujú.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Pre účely tohto nariadenia:

„dokumentom“ sa rozumie akýkoľvek obsah bez ohľadu na to, aké je jeho médium (napísaný na papieri, alebo uložený v elektronickej forme alebo ako zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam) týkajúci sa akejkoľvek veci vzťahujúcej sa na politiku, činnosť a rozhodnutia, ktoré spadajú do oblasti pôsobnosti príslušného orgánu;

b)	„treťou osobou“ sa rozumie akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, alebo akýkoľvek subjekt mimo príslušného orgánu, vrátane členských štátov, iných orgánov alebo inštitúcií patriacich do spoločenstva alebo mimo neho a tretie krajiny.

Článok 4

Výnimky

1. Orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, ak by sa jeho zverejnením porušila ochrana:

verejného záujmu týkajúceho sa:

—	verejnej bezpečnosti,

—	obrany a vojenských vecí,

—	medzinárodných vzťahov,

—	finančnej, menovej alebo hospodárskej politiky spoločenstva alebo niektorého členského štátu;

b)	súkromia alebo bezúhonnosti jednotlivca, predovšetkým v súlade s právnymi predpismi spoločenstva týkajúcimi sa ochrany osobných údajov.

2. Orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, keď by sa jeho zverejnením porušila ochrana:

—	obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby vrátane duševného vlastníctva,

—	súdneho konania a právneho poradenstva,

—	účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly,

pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.

3. Prístup k dokumentu, ktorý orgán vypracoval pre vnútornú potrebu alebo ktorý orgán obdržal, vzťahujúcemu sa k veci, v ktorej ešte orgán nerozhodol, bude odmietnutý v prípade, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces orgánu, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.

Prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súčasťou rokovaní a predbežných porád v dotknutom orgáne, bude odmietnutý aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces orgánu, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.

4. Pokiaľ ide o dokumenty tretej osoby a nie je jasné, či dokument môže alebo nemôže byť zverejnený, orgány sa poradia s treťou osobou s cieľom posúdiť, či sa môže použiť výnimka z odseku 1 alebo 2.

5. Členský štát môže požiadať orgán, aby nezverejnil dokument pochádzajúci z daného členského štátu bez jeho predchádzajúceho súhlasu.

6. Ak sa ktorákoľvek z výnimiek vzťahuje iba na niektoré časti požadovaného dokumentu, zostávajúce časti dokumentu sa uvoľnia na zverejnenie.

7. Výnimky stanovené v odsekoch 1 až 3 sa vzťahujú iba na obdobie, v priebehu ktorého je ochrana odôvodnená na základe obsahu daného dokumentu. Výnimky môžu platiť najviac na obdobie 30 rokov. V prípade dokumentov, na ktoré sa vzťahujú výnimky týkajúce sa súkromia alebo obchodných záujmov, a v prípade citlivých dokumentov môžu výnimky, ak to je nevyhnutné, platiť aj na dlhšie obdobie.

Článok 5

Dokumenty v členských štátoch

Ak členský štát dostane žiadosť o dokument pochádzajúci z nejakého orgánu, ktorý má v držbe, a pokiaľ nie je jasné, či tento dokument môže alebo nemôže byť zverejnený, poradí sa členský štát s príslušným orgánom tak, aby jeho rozhodnutie neohrozilo dosiahnutie cieľov stanovených v tomto nariadení.

Členský štát tiež môže postúpiť túto žiadosť príslušnému orgánu.

Článok 6

Žiadosti

1. Žiadosti o prístup k dokumentu sa podávajú akoukoľvek písomnou formou, vrátane elektronickej formy, v niektorom z jazykov uvedených v čl. 314 zmluvy o ES a dostatočne presným spôsobom, aby orgán mohol dokument identifikovať. Žiadateľ nie je povinný uviesť dôvod svojej žiadosti.

2. Ak žiadosť nie je dostatočne presná, orgán požiada žiadateľa, aby žiadosť spresnil a žiadateľovi pri tom pomôže, napríklad poskytnutím informácií o používaní verejných registrov dokumentov.

3. V prípade žiadosti týkajúcej sa veľmi dlhého dokumentu alebo veľkého počtu dokumentov sa môže orgán so žiadateľom neformálne poradiť s cieľom nájsť vhodné riešenie.

4. Orgány poskytnú pomoc a informácie občanom o tom, ako a kde sa žiadosti o prístup k dokumentom môžu podať.

Článok 7

Postup pri vybavovaní prvej žiadosti

1. Žiadosť o prístup k dokumentu sa bezodkladne spracuje. Potvrdenie o jej prijatí sa pošle žiadateľovi. Do 15 pracovných dní od zaevidovania žiadosti orgán buď povolí prístup k požadovanému dokumentu a v danej lehote zabezpečí prístup v súlade s článkom 10, alebo písomne oznámi dôvody úplného alebo čiastočného zamietnutia žiadosti a informuje žiadateľa o jeho práve podať opakovanú žiadosť v súlade s odsekom 2 tohto článku.

2. V prípade úplného alebo čiastočného zamietnutia môže žiadateľ do 15 pracovných dní od obdržania odpovede od orgánu podať opakovanú žiadosť s požiadavkou, aby orgán prehodnotil svoje stanovisko.

3. Vo výnimočných prípadoch, napríklad v prípade žiadosti týkajúcej sa veľmi dlhého dokumentu alebo veľkého počtu dokumentov, môže byť lehota stanovená v odseku 1 môže predĺžená o 15 pracovných dní za podmienky, že žiadateľovi sa táto skutočnosť vopred oznámi a poskytne sa mu podrobné odôvodnenie.

4. Ak sa orgánu nepodarí odpovedať v stanovenej lehote, žiadateľ má nárok podať opakovanú žiadosť.

Článok 8

Postup pri vybavovaní opakovanej žiadosti

1. Opakovaná žiadosť sa bezodkladne spracuje. Do 15 pracovných dní od zaevidovania takejto žiadosti orgán buď povolí prístup k požadovanému dokumentu a v danej lehote poskytne prístup v súlade s článkom 10, alebo písomne oznámi dôvody úplného alebo čiastočného zamietnutia žiadosti. V prípade úplného alebo čiastočného zamietnutia žiadosti orgán informuje žiadateľa o opravných prostriedkoch, ktoré má k dispozícii, a to začatie súdneho konania proti orgánu a/alebo sťažnosť ombudsmanovi v súlade s podmienkami stanovenými v príslušných čl. 230 a 195 zmluvy o ES.

2. Vo výnimočných prípadoch, napríklad v prípade žiadosti týkajúcej sa veľmi dlhého dokumentu alebo veľkého počtu dokumentov, sa lehota ustanovená v odseku 1 môže predĺžiť o 15 pracovných dní za podmienky, že žiadateľovi sa táto skutočnosť vopred oznámi a poskytne sa mu podrobné odôvodnenie.

3. Ak sa orgánu nepodarí odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, považuje sa to za zápornú odpoveď a podľa príslušných ustanovení zmluvy o ES má žiadateľ nárok začať súdne konanie proti orgánu a/alebo podať sťažnosť k ombudsmanovi.

Článok 9

Zaobchádzanie s citlivými dokumentmi

1. Citlivými dokumentmi sa rozumejú dokumenty pochádzajúce z orgánov alebo z agentúr nimi založených, z členských štátov, tretích krajín alebo medzinárodných organizácií, ktoré sú v súlade s pravidlami príslušného orgánu klasifikované ako „TRÈS SECRET/TOP SECRET“, „SECRET“ alebo „CONFIDENTIEL“ a ktoré chránia základné záujmy Európskej únie alebo jedného alebo viacerých jej členských štátov v oblasti, na ktorú sa vzťahuje čl. 4 ods. 1 písm. a), predovšetkým verejnú bezpečnosť, obranu a vojenské veci.

2. Žiadosti o prístup k citlivým dokumentom môžu v súlade s postupmi stanovenými v článkoch 7 a 8 spracovávať iba osoby, ktoré majú právo oboznamovať sa s týmito dokumentmi. Tieto osoby zároveň posúdia bez toho, aby bol dotknutý čl. 11 ods. 2, ktoré odkazy na citlivé dokumenty je možné uviesť vo verejnom registri.

3. Citlivé dokumenty sa zaznamenávajú v registri alebo uvoľňujú na uverejnenie iba so súhlasom ich pôvodcu.

4. Orgán, ktorý sa rozhodne odmietnuť prístup k citlivému dokumentu, uvedie dôvody tohto svojho rozhodnutia takým spôsobom, ktorý nepoškodí záujmy chránené podľa článku 4.

5. Členské štáty prijmú príslušné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že pri spracovávaní žiadostí o prístup k citlivým dokumentom sa budú rešpektovať princípy uvedené v tomto článku a v článku 4.

6. Pravidlá orgánov týkajúce sa zaobchádzania s citlivými dokumentmi sa zverejnia.

7. Komisia a Rada poskytne Európskemu parlamentu informácie týkajúce sa citlivých dokumentov v súlade s dojednaniami, na ktorých sa orgány navzájom dohodnú.

Článok 10

Prístup na základe žiadosti

1. Žiadateľovi sa podľa vlastného výberu zabezpečí prístup k dokumentom buď priamym nahliadnutím, alebo sa mu poskytne kópia, vrátane elektronickej, ak je k dispozícii. Náklady na prípravu a zaslanie kópií môžu byť hradené žiadateľom. Táto suma nesmie presiahnuť skutočné náklady na prípravu a zaslanie kópií. Priame nahliadnutie, kópie menej ako 20 strán formátu A4 a priamy prístup v elektronickej forme alebo cez register sú bezplatné.

2. Ak už dokument bol danou inštitúciou uverejnený a je pre žiadateľa ľahko prístupný, môže inštitúcia splniť svoju povinnosť zabezpečiť prístup k dokumentom tým, že žiadateľa informuje, ako je možné žiadaný dokument získať.

3. Dokumenty sa poskytujú v existujúcej verzii a forme (vrátane elektronickej formy alebo alternatívnych verzií, napríklad Braillovo písmo, zväčšené písmo alebo nahrávka) podľa vlastného výberu žiadateľa.

Článok 11

Registre

1. Aby sa práva občanov uvedené v tomto nariadení mohli uplatniť, každá inštitúcia poskytne verejný prístup k registru dokumentov. Prístup k registru je zabezpečený v elektronickej forme. Odkazy na dokumenty sa v registri zaznamenajú bezodkladne.

2. Pri každom dokumente je v registri uvedené referenčné číslo (vrátane medziinštitučného odkazu, ak existuje), téma a/alebo stručný opis obsahu dokumentu a dátum, v ktorý bol dokument prijatý alebo vypracovaný a zaznamenaný v registri. Odkazy sú uvedené spôsobom, ktorý neohrozuje ochranu záujmov z článku 4.

3. Inštitúcie okamžite prijmú potrebné opatrenia na vytvorenie registra, ktorý bude funkčný najneskôr od 3. júna 2002.

Článok 12

Priamy prístup elektronickou formou alebo cez register

1. Inštitúcie v rámci svojich možností a v súlade so svojimi vnútornými predpismi sprístupnia dokumenty verejnosti v elektronickej forme alebo cez register.

2. Najmä legislatívne dokumenty, to znamená dokumenty vypracované alebo doručené v rámci konania na prijatie aktov, ktoré sú v členských štátoch alebo pre ne právne záväzné, by mali byť priamo prístupné, s výnimkou článkov 4 a 9.

3. Ak je to možné, priamo sa sprístupnia aj iné dokumenty, hlavne dokumenty týkajúce sa vývoja politiky alebo stratégie.

4. Ak priamy prístup nie je poskytnutý cez register, register podľa možností uvedie, kde je dokument uložený.

Článok 13

Uverejnenie v Úradnom vestníku

1. Okrem aktov uvedených v čl. 254 ods. 1 a 2 zmluvy o ES a v prvom ods. čl. 163 Zmluvy o založení Euratomu, s výhradou čl. 4 a 9 tohto nariadenia, sa v Úradnom vestníku uverejnia nasledujúce dokumenty:

a)	návrhy Komisie;

b)	spoločné pozície prijaté Radou v súlade s procedúrami uvedenými v čl. 251 a 252 zmluvy o ES a dôvody vysvetľujúce tieto spoločné pozície, rovnako ako postoje Európskeho parlamentu v týchto procedúrach;

c)	rámcové rozhodnutia a rozhodnutia uvedené v čl. 34 ods. 2 zmluvy o EÚ;

d)	dohovory zavedené Radou v súlade s čl. 34 ods. 2 zmluvy o EÚ;

e)	dohovory podpísané medzi členskými štátmi na základe čl. 293 zmluvy o ES;

f)	medzinárodné zmluvy uzavreté spoločenstvom, alebo v súlade s čl. 24 zmluvy o EÚ.

2. Pokiaľ je to možné, v Úradnom vestníku sa uverejnia nasledujúce dokumenty:

a)	podnety predložené Rade členským štátom podľa čl. 67 ods. 1 zmluvy o ES alebo podľa čl. 34 ods. 2 zmluvy o EÚ;

b)	spoločné pozície uvedené v čl. 34 ods. 2 zmluvy o EÚ;

c)	smernice, na ktoré sa nevzťahuje čl. 254 ods. 1 a 2 zmluvy o ES, rozhodnutia, na ktoré sa nevzťahuje čl. 254 ods. 1 zmluvy o ES, odporúčania a stanoviská.

3. Každá inštitúcia môže vo svojom rokovacom poriadku určiť, ktoré ďalšie dokumenty sa uverejnia v Úradnom vestníku.

Článok 14

Informácie

1. Každá inštitúcia prijme potrebné opatrenia na informovanie verejnosti o právach, ktoré je možné uplatňovať na základe tohto nariadenia.

2. Členské štáty spolupracujú s inštitúciami pri poskytovaní informácií občanom.

Článok 15

Administratívna prax v inštitúciách

1. Inštitúcie zavedú náležité administratívne postupy, aby uľahčili uplatnenie práva na prístup k dokumentom, ktoré je zaručené týmto nariadením.

2. Inštitúcie zriadia medziinštitucionálny výbor, ktorý preskúma najvhodnejší postup pri poskytovaní verejného prístupu k dokumentom, rieši možné spory a zaoberá sa ďalším vývojom v tejto oblasti.

Článok 16

Reprodukcia dokumentov

Toto nariadenie platí bez toho, aby boli dotknuté platné predpisy v oblasti autorských práv, ktoré môžu obmedziť právo tretej strany na reprodukciu alebo používanie uverejnených dokumentov.

Článok 17

Správy

1. Každá inštitúcia uverejňuje každoročne správu za uplynulý rok uvádzajúcu počet prípadov, v ktorých poskytnutie prístupu k dokumentom zamietla, dôvody týchto zamietnutí a počet dôverných dokumentov nezapísaných do registra.

2. Najneskôr do 31. januára 2004 Komisia uverejní správu o uskutočňovaní zásad tohto nariadenia a navrhne odporúčania, vrátane, ak je to potrebné, návrhov zmien tohto nariadenia a akčný program opatrení, ktoré majú inštitúcie vykonať.

Článok 18

Opatrenia pre zavedenie nariadenia

1. Každá inštitúcia prispôsobí svoj rokovací poriadok ustanoveniam tohto nariadenia. Tieto úpravy nadobudnú platnosť 3. decembra 2001.

2. V lehote šiestich mesiacov po uvedení tohto nariadenia do platnosti Komisia preverí zhodu nariadenia Rady (EHS, EUROATOM) č. 354/83 z 1. februára 1983 o sprístupnení historických archívov Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu verejnosti (7) s týmto nariadením, aby tak zaistila zachovanie a archiváciu dokumentov v čo najväčšej možnej miere.

3. V lehote šiestich mesiacov po uvedení tohto nariadenia do platnosti Komisia preverí zhodu existujúcich pravidiel o prístupe k dokumentom s týmto nariadením.

Článok 19

Nadobudnutie platnosti

Toto nariadenie vstupuje do platnosti na tretí deň po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Je uplatniteľné od 3. decembra 2001.

(1) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(2) Ú. v. ES C 177 E, 27.6.2000, s. 70.

(3) Stanovisko Európskeho parlamentu z 3. mája 2001 a rozhodnutia Rady z 28. mája 2001.

(4) Ú. v. ES L 340, 31.12.1993, s. 43. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 2000/527/ES (Ú. v. ES L 212, 23.8.2000, s. 9).

(5) Ú. v. ES L 46, 18.2.1994, s. 58. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 96/567/ES, ESUO, EUROATOM (Ú. v. ES L 247, 28.9.1996, s. 45).

(6) Ú. v. ES L 263, 25.9.1997, s. 27.

(7) Ú. v. ESL 43, 15.2.1983, s. 1.

		ISSN 1725-5147
Úradný vestník Európskej únie		L 44

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 48 15. februára 2005

Obsah		II Akty, ktorých uverejnenie nie je povinné	Strana
		Európsky parlament
	*	Rokovací poriadok 16. vydanie júl 2004	1