28.12.2004

Úradný vestník Európskej únie

L 381/1

NARIADENIE RADY (ES) č. 2243/2004

z 22. decembra 2004,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2505/96 otvárajúce a stanovujúce správu colných kvót spoločenstva na určité poľnohospodárske a priemyselné výrobky

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 26,

so zreteľom na návrh Komisie,

keďže:

(1)

Rada prijala dňa 20. decembra 1996 nariadenie (ES) č. 2505/96 otvárajúce a stanovujúce správu colných kvót spoločenstva na určité poľnohospodárske a priemyselné výrobky (1). Je potrebné uspokojiť dopyt Spoločenstva po dotknutých výrobkoch a to za najvýhodnejších podmienok. Je preto potrebné otvoriť nové colné kvóty Spoločenstva so zníženým alebo nulovým clom pre vhodné objemy a určité existujúce colné kvóty by sa mali rozšíriť tak, aby sa nenarušil trh s týmito výrobkami.

(2)	Keďže množstvá určené kvótou pre určité colné kvóty Spoločenstva nie sú dostatočné na uspokojenie potrieb priemyslu Spoločenstva počas prebiehajúceho obdobia kvóty, tieto colné kvóty je potrebné zvýšiť s účinnosťou od 1. januára 2005.

(3)	Už nie je v záujme Spoločenstva pokračovať v roku 2005 v udeľovaní colných kvót pre určité výrobky, na ktoré boli clá pozastavené v roku 2004. Tieto výrobky by preto mali byť odstránené z tabuľky v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 2505/96.

(4)	Vzhľadom na množstvo zmien, ktoré sa majú vykonať, malo by byť v záujme zrozumiteľnosti nahradené celé znenie prílohy I k nariadeniu (ES) č. 2505/96.

(5)	So zreteľom na hospodársky význam tohto nariadenia je potrebné spoliehať sa, z dôvodov naliehavosti uvedených v bode I.3 protokolu pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k zmluvám o založení Európskych spoločenstiev, na úlohu národných parlamentov v Európskej únii.

(6)	Nariadenie (ES) č. 2505/96 by sa preto malo náležite zmeniť a doplniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 2505/96 sa nahrádza touto prílohou.

Článok 2

Pre obdobie kvóty od 1. januára do 30. júna 2005 v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 2505/96 platí:

—	platnosť colnej kvóty 09.2021 sa skončí 30. júna 2005; jej objem zostáva nezmenený,

—	množstvo kvóty colnej kvóty 09.2613 sa stanovuje na 400 ton pri colnej sadzbe vo výške 0 %.

Článok 3

Pre obdobie kvóty od 1. januára do 31. decembra 2005 v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 2505/96 platí:

—	množstvo kvóty colnej kvóty 09.2023 sa stanovuje na 700 000 jednotiek,

—	množstvo kvóty colnej kvóty 09.2603 sa stanovuje na 3 400 ton,

—	množstvo kvóty colnej kvóty 09.2612 sa stanovuje na 500 ton pri colnej sadzbe vo výške 0 %,

—	množstvo kvóty colnej kvóty 09.2619 sa stanovuje na 80 ton,

—	množstvo kvóty colnej kvóty 09.2620 sa stanovuje na 500 000 jednotiek,

—	množstvo kvóty colnej kvóty 09.2621 sa stanovuje na 1 500 ton a obdobie jej platnosti sa skončí 31. decembra 2005,

—	množstvo kvóty colnej kvóty 09.2985 sa stanovuje na 300 000 jednotiek a obdobie jej platnosti sa skončí 31. decembra 2005.

Článok 4

Colné kvóty 09.2605, 09.2606, 09.2607, 09.2609, 09.2614, 09.2918, 09.2957, 09.2966, 09.2993 a 09.2999 budú uzavreté od 31. decembra 2004.

Článok 5

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2005.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 22. decembra 2004

Za Radu

predseda

C. VEERMAN

(1) Ú. v. ES L 345, 31.12.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) 1329/2004 (Ú. v. EÚ L 247, 21.7.2004, s. 1).

PRÍLOHA

„PRÍLOHA I

Poradové číslo

Číselný znak KN

Pododdiel Taric

Opis

Množstvo kvóty

Clo z kvóty

(%)

Obdobie kvóty

09.2021

ex 7011 20 00

Sklenené obrazovky s uhlopriečkou 72 cm (± 0,2 mm) meranou medzi dvoma vonkajšími rohmi, s priesvitnosťou 56,8% (± 3 %) na hrúbku skla 10,16 mm

70 000 jednotiek

1.1.–30.6.2005

09.2022

ex 8504 90 11

Feritové jadrá určené na výrobu vychyľovacích cievok (1)

2 400 000 jednotiek (3)

1.7.2004–30.6.2005

09.2023

ex 8540 91 00

Ploché masky s dĺžkou 597,1 mm (± 0,2 mm) a s výškou 356,2 mm (± 0,2 mm) majúce na konci vertikálnej stredovej osi otvory so šírkou 179,1 μm (± 9 μm)

700 000 jednotiek

1.1.–31.12.2005

09.2602

ex 2921 51 19

o-fenylén-diamín

1 800 ton

1.1.–31.12.

09.2603

ex 2931 00 95

Bis(3-trietoxysilypropyl) tetrasulfid

3 400 ton

1.1.–31.12.2005

09.2604

ex 3905 30 00

Polyvinylalkohol čiastočne acetalizovaný 5-(4-azido-2-sulfobenzylidén)-rodanínom, sodná soľ

100 ton

1.1.–31.12.

09.2610

ex 2925 20 00

(Chlórmetylén) dimetyl chlorid amónny

100 ton

1.1.–31.12.

09.2611

ex 2826 19 00

Fluorid vápenatý s celkovým obsahom hliníka, horčíka a sodíka 0.25 mg/kg alebo menej, vo forme prášku

55 ton

1.1.–31.12.

09.2612

ex 2921 59 90

3,3–dichlórbenzidín dihydrochlorid

500 ton

1.1.–31.12.2005

09.2613

ex 2932 99 70

1,3:2,4 –Bis-O-(3,4 dimetylbenzylidén) –D- glucitol

400 ton

1.1.–30.6.2005

09.2615

ex 2934 99 90

Kyselina ribonukleová

110 ton

1.1.–31.12.

09.2616

ex 3910 00 00

Polydimetylsiloxán so stupňom polymerizácie 2 800 monomérnych jednotiek (± 100)

1 300 ton

1.1.–31.12.

09.2618

ex 2918 19 80

(R)-2- Kyselina chloromandelická

100 ton

1.1.–31.12.

09.2619

ex 2934 99 90

2-tienylacetonitril

80 ton

1.1.–31.12.

09.2620

ex 8526 91 90

Zostava pre GPS systém na stanovenie

500 000 jednotiek

1.1.–31.12.

09.2621

ex 3812 30 80

Alumínium-magnézium zink-hydroxid karbonát hydrát tiahnutý na povrchu aktívnou látkou

1 500 ton

1.1.–31.12.2005

09.2622

ex 1108 12 00

Kukuričný škrob obsahujúci najmenej 40 % ale nie viac ako 60 % hmotnosti nerozpustného potravinového vlákna

600 ton

1.1.–31.12.2005

09.2623

ex 2710 19 61

Palivové oleje s obsahom síry nepresahujúcim 2 % hmotnosti na použitie v palive pre námorné lode (1)

80 000 ton

1.1–31.12.

ex 2710 19 63

09.2624

2912 42 00

Etylvanilín (3-etoxy-4-hydroxy-benzaldehyd)

352 ton

1.1.–31.12.

09.2625

ex 3920 20 21

Film z polymérov polypropylénu, biaxiálne orientovaný, s hrúbkou 3,5 μm alebo viac, ale menej než 15 μm, so šírkou 490 mm alebo viac, ale nepresahujúcou 620 mm, na výrobu filmových kondenzátorov (1)

170 ton

1.1.–31.12.

09.2626

ex 4205 00 00

Kusy razenej zrnitej usne z hovädzieho dobytka nafarbené na sivomodro alebo béžovo a narezané do tvarov používaných na výrobky patriace do podpoložky 9401 20 00 (1)

400 000 jednotiek

1.1.–31.12.

09.2627

ex 7011 20 00

Sklenené obrazovky s uhlopriečkou 814,8 mm (± 1,5 mm) meranou medzi dvoma vonkajšími rohmi, s priesvitnosťou 51,1 % (± 2,2 %) na štandardnú hrúbku skla 12,5 mm

500 000 jednotiek

1.1.–31.12.

09.2628

ex 7019 52 00

Tkanina zo skleneného tkaniva pokrytá umelou hmotou s váhou 120 g/m2 (± 10 g/m2), používaná vo výrobe roliet proti hmyzu a orámovaných sietí

350 000 m2

1.1.–31.12

09.2629

ex 7616 99 90

Hliníkový zasúvací držiak používaný pri výrobe batožiny (1)

240 000 jednotiek

1.1.–31.12

09.2630

ex 3908 90 00

Termoplastická polyamidová živica s bodom horenia vyšším než 750 °C používaná pri výrobe vychyľovacích cievok katódových trubíc

40 ton

1.1.–30.6.2005

09.2703

ex 2825 30 00

Oxidy a hydroxidy vanádu výlučne na výrobu zliatin (1)

13 000 ton

1.1.–31.12.

09.2713

ex 2008 60 19

Čerešne marinované v alkohole s priemerom nepresahujúcim 19,9 mm, vykôstkované, určené na výrobu čokoládových výrobkov (1):

—	s obsahom cukru presahujúcim 9 % hmotnosti

—	s obsahom cukru nepresahujúcim 9 % hmotnosti

2 000 ton

10 (4)

1.1.–31.12.

ex 2008 60 39

09.2719

ex 2008 60 19

Višne (Prunus cerasus) marinované v alkohole s priemerom nepresahujúcim 19,9 mm určené na výrobu čokoládových výrobkov (1):

—	s obsahom cukru presahujúcim 9 % hmotnosti

—	s obsahom cukru nepresahujúcim 9 % hmotnosti

2 000 ton

10 (4)

1.1.–31.12.

ex 2008 60 39

09.2727

ex 3902 90 90

Syntetický polyalfaolefín s viskozitou nie menšou ako 38x 10-6m2 s-1 (38 centistokov) pri 100 °C merané metódou ASTM D 445

10 000 ton

1.1.–31.12.

09.2799

ex 7202 49 90

Ferochróm obsahujúci 1,5 % alebo viac ale nie viac ako 4 % hmotnosti uhlíka a nie viac ako 70 % chrómu

50 000 ton

1.1.–31.12.

09.2809

ex 3802 90 00

Kyselinou aktivovaný montmorilonit na výrobu samokopírovacieho papiera (1)

10 000 ton

1.1.–31.12.

09.2829

ex 3824 90 99

Pevný extrakt zo zvyškov, nerozpustný v alifatických rozpúšťadlách, získané počas extrakcie živice z dreva s nasledovnými vlastnosťami:

—	obsah živičnej kyseliny nepresahujúci 30 % hmotnosti,

—	číslo kyseliny nepresahujúce 110 a

—	bod topenia nie je menší ako 100 °C

1 600 ton

1.1.–31.12.

09.2837

ex 2903 49 80

Brómchlórmetán

450 ton

1.1.–31.12.

09.2841

ex 2712 90 99

Zmes 1-alkénov obsahujúcich 80 % hmotnosti alebo viac 1-alkénov reťazovej dĺžky 20 a 22 atómov uhlíka

10 000 ton

1.1.–31.12.

09.2849

ex 0710 80 69

Huby druhu Auricularia polytricha (nevarené alebo varené v pare alebo vo vode) na výrobu hotových jedál (1) (2)

700 ton

1.1.–31.12.

09.2851

ex 2907 12 00

O-krezol s čistotou najmenej 98,5 % hmotnosti

20 000 ton

1.1.–31.12.

09.2853

ex 2930 90 70

Glutatión

15 ton

1.1.–31.12.

09.2881

ex 3901 90 90

Chlórsulfóvovaný polyetylén

6 000 ton

1.1.–31.12.

09.2882

ex 2908 90 00

2,4 Dichlóro-3-etyl-6-nitrofenol práškový

90 ton

1.1.–31.12.

09.2889

3805 10 90

—

Sulfátový terpentín

20 000 ton

1.1.–31.12.

09.2904

ex 8540 11 19

Farebné katódové trubice plochých obrazoviek s pomerom obrazovky šírka/výška 4/3 a rozmerom uhlopriečky obrazovky 79 cm alebo väčším, ale nepresahujúcim 81 cm a polomerom zakrivenia 50 m alebo väčším

8 500 ednotiek

1.1.–31.12.

09.2913

ex 2401 10 41

Prírodný nespracovaný tabak, tiež narezaný do pravidelných rozmerov, majúci colnú hodnotu nie menšiu ako 450 EUR na 100 kg netto hmotnosti, na použitie ako značkovacie vlákno alebo obal vo výrobe tovaru patriaceho do podpoložky 2402 10 00 (1)

6 000 ton

1.1.–31.12.

ex 2401 10 49

ex 2401 10 50

ex 2401 10 70

ex 2401 10 90

ex 2401 20 41

ex 2401 20 49

ex 2401 20 50

ex 2401 20 70

ex 2401 20 90

09.2914

ex 3824 90 99

Vodný roztok obsahujúci nie menej ako 40 % hmotnosti suchého betaínového extraktu a 5 % alebo viac ale nie viac než 30 % hmotnosti organických alebo anorganických solí

38 000 ton

1.1.–31.12.

09.2917

ex 2930 90 13

Cystín

600 ton

1.1.–31.12.

09.2919

ex 8708 29 90

Skladacie mechy na výrobu kĺbových autobusov (1)

2 600 jednotiek

1.1.–31.12.

09.2933

ex 2903 69 90

1,3 Dichlórbenzén

2 600 ton

1.1.–31.12.

09.2935

3806 10 10

—

Kolofónia a živičné kyseliny získané z čerstvých oleorezínov

120 000 ton

1.1.–30.6.

09.2935

3806 10 10

—

Kolofónia a živičné kyseliny získané z čerstvých oleorezínov

80 000 ton

1.7.–31.12.

09.2945

ex 2940 00 00

D-Xylóza

400 ton

1.1.–31.12.

09.2947

ex 3904 69 90

Poly(vinylidén fluorid), v práškovej forme, na prípravu farieb alebo náterov na kovy (1)

1 300 ton

1.1.–31.12.

09.2950

ex 2905 59 10

2-Chloretanol na výrobu tekutých tioplastov podpoložky 4002 99 90 (1)

8 400 ton

1. 1.–31.12.

09.2955

ex 2932 19 00

Flurtamon (ISO)

300 ton

1.1.–31.12.

09.2964

ex 5502 00 80

Celulózové vlákno vyrábané zvlákňovaním organických rozpúšťadiel (Lyocell), na použitie v papierenskom priemysle (1)

1 200 ton

1.1.–31.12.

09.2975

ex 2918 30 00

Benzofenón-3,3':4-4'-tetrakarboxylový dianhydrid

500 ton

1.1.–31.12.

09.2976

ex 8407 90 10

Štvortaktné benzínové motory s obsahom valcov nepresahujúcim 250 cm3, na použitie vo výrobe kosačiek na trávu podpoložky 8433 11, alebo žacích strojov s motorom podpoložky 8433 20 10 (1)

750 000 (3)

1.7.2004–30.6.2005

09.2979

ex 7011 20 00

Sklenená lícna doska s väčším uhlopriečnym rozmerom z vonkajšieho rohu do vonkajšieho rohu 81,5 cm (+/– 0,2 cm) a svetelnou priepustnosťou 80 % (+/– 3 %) s priemernou hrúbkou skla 11,43 mm

600 000 jednotiek

1.1.–31.12.

09.2981

ex 8407 33 90

Vratné alebo rotačné zážihové spaľovacie piestové motory, s objemom valcov presahujúcim 300 cm3 a výkonom d 6 a väčším, ale nepresahujúcim 15,5 kW, na použitie vo výrobe:

—	samohybných kosačiek na trávnik, so sedadlom podpoložky 8433 11 51

—	traktorov podpoložky 8701 90 11, s hlavnou funkciou kosačky na trávnik alebo

—	kosačky so štvortaktným motorom s objemom valcov nie menej ako 300 cm3 (1) podpoložky 8433 20 10

210 000 jednotiek

1.1.–31.12.

ex 8407 90 80

ex 8407 90 90

09.2985

ex 8540 91 00

Ploché masky s dĺžkou 685,6 mm (+/– 0,2 mm) alebo 687,2 mm (+/– 0,2 mm) a výškou 406,9 mm (+/– 0,2 mm) alebo 408,9 mm (+/– 0,2 mm), so šírkou štrbiny v konci centrálnej vertikálnej osi 174 mikrometrov (+/– 8 mikrometra)

300 000 jednotiek

1.1.–31.12.2005

09.2986

ex 3824 90 99

Zmesi terciárnych amínov obsahujúce:

—	60 % alebo viac hmotnosti dodecyldimetylamínu

—	20 % alebo viac hmotnosti dimetyl(tetradecyl)amínu

—	0,5 % alebo viac hmotnosti hexadecyldimetylamínu používaných pri výrobe aminooxidov (1)

14 000 ton

1.1.–31.12.

09.2992

ex 3902 30 00

Propylén-butylénový kopolymér, obsahujúci v hmotnosti nie menej ako 60 % ale nie viac ako 68 % propylénu a nie menej ako 32 %, ale nie viac ako 40 % butylénu, s viskozitou taveniny nepresahujúcou 3 000 mPa pri 190 °C, ako je určené metódou ASTM D 3236, na použitie ako lepidlo vo výrobe produktov patriacich do podpoložky 4818 40 (1)

1 000 ton

1.1.-31.12.

09.2995

ex 8536 90 85

Klávesnice

—	pozostávajúce z vrstvy silikónových alebo polykarbonátových tlačidiel

—	alebo celé zo silikónu alebo polykarbonátu, vrátane potlačených tlačidiel na výrobu alebo opravu mobilných rádio-telefónov podpoložky 8525 20 91 (1)

20 000 000 jednotiek

1.1.–31.12.

ex 8538 90 99

09.2998

ex 2924 29 95

5'-Chlór-3-hydroxy-2',4'-dimetoxy-2-naftanilid

26 ton

1.1.–31.12.“

(1) Kontrola používania na tento osobitný účel sa vykonáva v súlade s relevantnými ustanoveniami Spoločenstva.

(2) Colná kvóta však nie je dovolená, ak sa spracovanie vykonáva na úrovni maloobchodu alebo stravovacích služieb.

(3) Množstvá tovarov patriace pod túto kvótu a prepustené do voľného obehu od 1. júla 2004 v súlade s nariadením (ES) č. 1329/2004 sa plne započítavajú do tohto množstva.

(4) Uplatní sa osobitné dodatkové clo.

28.12.2004

SK XM

Úradný vestník Európskej únie

L 381/16

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 2248/2004

z 27. decembra 2004,

ktorým sa otvára a stanovuje správa colnej kvóty Spoločenstva na rok 2005 pre maniok s pôvodom v Thajsku

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1095/96 z 18. júna 1996 o implementácii koncesií stanovených v zozname CXL vypracovanom bezprostredne po záveroch rokovaní podľa článku XXIV.6 GATT (1), najmä na jeho článok 1 ods. 1,

keďže:

(1)

Počas mnohostranného obchodného rokovania Svetovej obchodnej organizácie Spoločenstvo na seba zobralo zodpovednosť otvoriť colné kvóty obmedzené na 21 miliónov ton výrobkov patriacich pod číselné znaky KN 0714 10 10, 0714 10 91 a 0714 10 99 s pôvodom v Thajsku na štvorročnú periódu s clom zníženým na 6 %. Táto kvóta musí byť otvorená a spravovaná Komisiou.

(2)	Je nevyhnutné udržať systém správy, ktorý zabezpečuje, že iba výrobky s pôvodom v Thajsku môžu byť dovážané podľa kvóty. Vydanie dovoznej licencie by teda aj naďalej malo podliehať predloženiu vývozného osvedčenia vydaného thajskými orgánmi, ktorého vzor bol oznámený Komisii.

(3)	Dovoz dotknutých výrobkov na trh Spoločenstva bol tradične spravovaný na základe kalendárneho roku a tento systém by mal byť zachovaný. Preto musí byť otvorená kvóta na rok 2005.

(4)

Dovoz výrobkov, ktoré patria pod číselne znaky KN 0714 10 10, 0714 10 91 a 0714 10 99 podlieha predloženiu dovoznej licencie v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1291/2000 z 9. júna 2000, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred určenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky (2), a tiež v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1342/2003 z 28. júla 2003, ktorým sa stanovujú špeciálne podrobné pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií pre obilniny a ryžu (3).

(5)

Vo svetle minulých skúseností, a berúc do úvahy, že koncesie Spoločenstva poskytujú celkové množstvo na štyri roky s ročným maximom 5 500 000 ton, je vhodné udržať opatrenia, ktoré za určitých podmienok alebo uľahčujú prepustenie množstva tovaru prekračujúce množstvá dané dovoznými licenciami do voľného obehu, alebo povoľujú previesť rozdiely medzi číslami danými dovoznými licenciami a menšími číslami skutočne dovezeného tovaru.

(6)	Na účely zabezpečiť správne uplatňovanie dohody je nevyhnutné zaviesť systém prísnych a systematických kontrol, ktoré berú do úvahy informácie uvedené na thajských vývozných osvedčeniach a postupy thajských orgánov pri vydávaní vývozných osvedčení.

(7)	Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade s názorom Riadiaceho výboru pre obilniny,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

OTVORENIE KVÓTY

Článok 1

1. Dovozné colné kvóty na 5 500 000 ton manioku s pôvodom v Thajsku patriaceho pod číselné znaky KN 0714 10 10, 0714 10 91 a 0714 10 99 sa týmto otvárajú na obdobie od 1. januára do 31. decembra 2005.

Uplatniteľné clo sa týmto stanovuje na 6 % ad valorem.

Sériové číslo kvóty je 09.4008.

2. Na výrobky uvedené v odseku 1 sa vzťahujú výhody vyplývajúce z dojednaní ustanovených v tomto nariadení za podmienky, že sú dovážané podľa dovozných licencií vydaných po predložení osvedčenia na vývoz do Európskeho spoločenstva vydaného Odborom zahraničného obchodu ministerstva obchodu vlády Thajska, ďalej len ‚vývozné osvedčenie’.

KAPITOLA II

VÝVOZNÉ OSVEDČENIA

Článok 2

1. Jeden originál a najmenej jedna kópia vývozného osvedčenia sa vyhotovuje na formulári, ktorého vzor je uvedený v prílohe.

Veľkosť formulára je približne 210 × 297 milimetrov. Originál sa vyhotovuje na bielom papieri s tlačeným žltým vzorom guilloche pozadia, aby sa zabránilo akejkoľvek mechanickej a chemickej falzifikácii.

2. Vývozné osvedčenia sa vypĺňajú v anglickom jazyku.

3. Originál a kópie vývozných osvedčení sa vypĺňajú strojovým písmom alebo ručne. V druhom prípade musia byť vyplnené atramentom a veľkými písmenami.

4. Každé vývozné osvedčenie má predtlačené sériové číslo; v hornej časti má tiež číslo osvedčenia. Kópie majú tie isté čísla ako originál.

Článok 3

1. Vývozné osvedčenia vydané od 1. januára do 31. decembra 2005 sú platné 120 dní odo dňa vydania. Deň vydania osvedčenia sa zahŕňa do obdobia platnosti osvedčenia.

Aby bolo osvedčenie platné, jeho jednotlivé časti musia byť správne vyplnené a náležite autentické v súlade s odsekom 2. V časti „brutto hmotnosť zásielky podľa konosamentu“ musí byť kompletne vypísané množstvo slovami aj číslami.

2. Vývozné osvedčenie je náležite autentické, ak obsahuje dátum vydania a pečiatku vydávajúcej strany a podpis oprávnenej osoby alebo osôb.

KAPITOLA III

DOVOZNÉ LICENCIE

Článok 4

Žiadosti o dovozné licencie na výrobky s pôvodom v Thajsku, ktoré patria pod číselné znaky KN 0714 10 10, 0714 10 91 a 0714 10 99 vydané v súlade s nariadeniami (ES) č. 1291/2000 a (ES) č. 1342/2003 sa príslušným orgánom členských štátov predkladajú spolu s originálom vývozného osvedčenia.

Orgán, ktorý vydáva dovoznú licenciu, uchováva originál vývozného osvedčenia. Ak sa však žiadosť o dovoznú licenciu vzťahuje iba na časť množstva označeného na vývoznom osvedčení, vydávajúca strana vyznačuje na origináli množstvo, na ktoré sa vzťahuje a po opečiatkovaní ho vracia dotknutej strane.

Iba množstvo označené na vývoznom osvedčení ako „brutto hmotnosť zásielky podľa konosamentu“ sa berie do úvahy pre vydanie dovoznej licencie.

Článok 5

Ak sa zistí, že množstvá skutočne sa nachádzajúce v zásielke sú väčšie ako tie, ktoré figurujú na dovoznej licencii alebo licenciách vydaných pre túto zásielku, príslušné orgány, ktoré vydávajú dovoznú licenciu alebo licencie na žiadosť dovozcu, oznamujú telexom alebo faxom Komisii prípad od prípadu, a tak rýchlo, ako je to len možné, číslo alebo čísla thajského vývozného osvedčenia, číslo alebo čísla dovozných licencií, príslušné prebytočné množstvo a názov nákladného plavidla.

Komisia kontaktuje thajské orgány, aby mohli byť vydané nové vývozné osvedčenia.

Pokiaľ nie sú vydané nové vývozné osvedčenia, prebytočné množstvá nesmú byť podľa tohto nariadenia prepustené do voľného obehu dovtedy, kým nie sú predložené dovozné licencie na príslušné množstvá.

Nové dovozné licencie sa vydávajú podľa podmienok uvedených v článku 10.

Článok 6

Výnimkou z tretieho pododseku článku 5 je situácia, keď sa zistí, že množstvá skutočne sa nachádzajúce v prípade danej dodávky presahujú množstvá zabezpečené príslušnou dovoznou licenciou alebo licenciami, nie však viac ako o 2 %. Príslušné orgány členského štátu, v ktorom má dôjsť k prepusteniu do voľného obehu, potom na žiadosť dovozcu autorizujú prepustenie prebytočného množstva do voľného obehu po zaplatení cla so stropom 6 % ad valorem a zložení zábezpeky dovozcom vo výške čiastky rovnajúcej sa rozdielu medzi clom stanoveným v Spoločnom colnom sadzobníku a zaplateným clom.

Zábezpeka sa uvoľňuje po predložení dodatočnej dovoznej licencie na príslušné dotknuté množstvá príslušným orgánom členského štátu, v ktorom má dôjsť k prepusteniu do voľného obehu. Zábezpeka uvedená v článku 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1291/2000 alebo v článku 8 tohto nariadenia sa pre dodatočné licencie nepožaduje.

Dodatočné dovozné licencie sa vydávajú podľa podmienok stanovených v článku 10 a po predložení jedného alebo viacerých nových vývozných osvedčení vydaných thajskými orgánmi.

Oddiel 20 dodatočných dovozných licencií obsahuje jeden z týchto záznamov:

—	Certificado complementario, artículo 6 del Reglamento (CE) no 2248/2004,

—	Licence pro dodatečné množství, čl. 6 nařízení (ES) č. 2248/2004,

—	Supplerende licens, forordning (EF) nr. 2248/2004, artikel 6,

—	Zusätzliche Lizenz — Artikel 6 der Verordnung (EG) Nr. 2248/2004,

—	Lisakoguse litsents, määruse (EÜ) nr 2248/2004 artikkel 6,

—	Συμπληρωματικό πιστοποιητικό — Άρθρο 6 του κανονισμού (ΕΚ) αριθ. 2248/2004,

—	Licence for additional quantity, Article 6 of Regulation (EC) No 2248/2004,

—	Certificat complémentaire, règlement (CE) no 2248/2004, article 6,

—	Titolo complementare, regolamento (CE) n. 2248/2004 articolo 6,

—	Atļauja par papildu daudzumu, Regulas (EK) Nr. 2248/2004 6. pants,

—	Papildomoji licencija, Reglamento (EB) Nr. 2248/2004 6 straipsnio,

—	Kiegészítő engedély, 2248/2004/EK rendelet 6. cikk,

—	Aanvullend certificaat — artikel 6 van Verordening (EG) nr. 2248/2004,

—	Uzupełniające pozwolenie, rozporządzenie (WE) nr 2248/2004 art. 6,

—	Certificado complementar, artigo 6.o do Regulamento (CE) n.o 2248/2004,

—	Dodatočné povolenie, článok 6 nariadenia (ES) č. 2248/2004,

—	Dovoljenje za dodatne količine, člen 6, Uredba (ES) št. 2248/2004,

—	Lisätodistus, asetus (EY) N:o 2248/2004 6 artikla,

—	Kompletterande licens, artikel 6 i förordning (EG) nr 2248/2004.

S výnimkou prípadov force majeure zábezpeka prepadáva v prospech množstiev, na ktoré nie je predložená dodatočná dovozná licencia do štyroch mesiacov odo dňa prijatia vyhlásenia o prepustení do voľného obehu uvedeného v prvom pododseku. Prepadáva najmä pre množstvá, na ktoré nebola vydaná dodatočná dovozná licencia podľa prvého pododseku článku 10.

Po zaznamenaní množstva na dodatočnú dovoznú licenciu príslušnými orgánmi a po overení záznamu, keď je uvoľnená zábezpeka ustanovená v prvom pododseku, licencia sa vracia orgánu, ktorý ju vydáva tak rýchlo, ako je to len možné.

Článok 7

Žiadosti o dovozné licencie sa podľa tohto nariadenia môžu predkladať vo všetkých členských štátoch a vydané licencie sú platné v rámci celého Spoločenstva.

Štvrtá zarážka prvého pododseku článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1291/2000 sa neuplatňuje na dovozy uskutočňované podľa tohto nariadenia.

Článok 8

Odlišne od článku 12 nariadenia (ES) č. 1342/2003, zábezpeka vzťahujúca sa na dovozné licencie stanovené v tomto nariadení predstavuje 5 EUR na tonu.

Článok 9

1. Oddiel 8 žiadostí o dovozné licencie a licencie samotné sú označené „Thajsko“.

2. Dovozné licencie obsahujú:

v oddiele 24 jeden z týchto záznamov:

—	Derechos de aduana limitados al 6 % ad valorem [Reglamento (CE) no 2248/2004],

—	Clo limitované 6 % ad valorem (nařízení (ES) č. 2248/2004),

—	Toldsatsen begrænses til 6 % af værdien (forordning (EF) nr. 2248/2004),

—	Beschränkung des Zolls auf 6 % des Zollwerts (Verordnung (EG) Nr. 2248/2004),

—	Väärtuseline tollimaks piiratud 6 protsendini (määrus (EÜ) nr 2248/2004),

—	Τελωνειακός δασμός κατ' ανώτατο όριο 6 % κατ' αξία [κανονισμός (ΕΚ) αριθ. 2248/2004],

—	Customs duties limited to 6 % ad valorem (Regulation (EC) No 2248/2004),

—	Droits de douane limités a 6 % ad valorem [règlement (CE) no 2248/2004],

—	Dazi doganali limitati al 6 % ad valorem [regolamento (CE) n. 2248/2004],

—	Muitas nodokļi nepārsniedz 6 % ad valorem (Regula (EK) Nr. 2248/2004),

—	Muito mokestis neviršija 6 % ad valorem (Reglamentas (EB) Nr. 2248/2004),

—	Mérsékelt, 6 %-os értékvám (2248/2004/EK rendelet),

—	Douanerechten beperkt tot 6 % ad valorem (Verordening (EG) nr. 2248/2004),

—	Należności celne ograniczone do 6 % ad valorem (Rozporządzenie (WE) nr 2248/2004),

—	Direitos aduaneiros limitados a 6 % ad valorem [Regulamento (CE) n.o 2248/2004],

—	Dovozné clo so stropom 6 % ad valorem (Nariadenie (ES) č 2248/2004),

—	Omejitev carinskih dajatev na 6 % ad valorem (Uredba (ES) št. 2248/2004),

—	Arvotulli rajoitettu 6 prosenttiin (asetus (EY) N:o 2248/2004),

—	Tullsatsen begränsad till 6 % av värdet (förordning (EG) nr 2248/2004);

v oddiele 20 tieto informácie:

i)	meno nákladného plavidla tak, ako je uvedené v thajskom vývoznom osvedčení,

ii)	číslo a dátum thajského vývozného osvedčenia.

3. Dovozná licencia sa prijíma na základe vyhlásenia o prepustení do voľného obehu, iba ak je preukázané, najmä kópiou konosamentu predloženou dotknutou stranou, že výrobky, pre ktoré sa žiada prepustenie do voľného obehu, boli prepravené do Spoločenstva plavidlom uvedeným v dovoznej licencii.

4. Za dodržania článku 6 tohto nariadenia a v zmysle výnimky z článku 8 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1291/2000 množstvo prepustené do voľného obehu nesmie prekročiť množstvo uvedené v oddieloch 17 a 18 dovoznej licencie. Číslica 0 sa na tento účel uvádza v oddiele 19 uvedenej licencie.

Článok 10

Dovozné licencie sa vydávajú v piaty pracovný deň nasledujúci odo dňa, kedy je podaná žiadosť, s výnimkou situácie, kedy Komisia informuje príslušné orgány členských štátov telexom alebo faxom, že podmienky uvedené v tomto nariadení neboli splnené.

Ak o to príslušná strana požiada, a po oznámení súhlasu Komisie telexom alebo faxom, dovozná licencia môže byť vydaná v kratšom termíne.

Ak nie sú splnené podmienky umožňujúce vydanie dovoznej licencie, Komisia môže po konzultácii s thajskými orgánmi prijať príslušné opatrenia.

Článok 11

Odlišne od článku 6 nariadenia (ES) č. 1342/2003 posledný deň obdobia platnosti dovoznej licencie zodpovedá poslednému dňu obdobia platnosti príslušného vývozného osvedčenia plus 30 dní.

Článok 12

1. Členské štáty každý deň oznamujú Komisii telexom alebo faxom nasledovné informácie týkajúce sa každej žiadosti o dovoznú licenciu:

a)	množstvo, na ktoré sa žiada každá dovozná licencia s označením „dodatočná dovozná licencia“, ak je to vhodné;

b)	meno žiadateľa o dovoznú licenciu;

c)	číslo predloženého vývozného osvedčenia, ako je vyznačené v hornom oddiele osvedčenia;

d)	dátum vydania vývozného osvedčenia;

e)	celkové množstvo, na ktoré bolo vývozné osvedčenie vydané;

f)	meno vývozcu vyznačené na vývoznom osvedčení.

2. Najneskôr na konci prvých šiestich mesiacov roku 2006 orgány zodpovedné za vydávanie dovozných licencií zasielajú Komisii telexom alebo faxom kompletný zoznam množstiev nevyzdvihnutých tak, ako bolo potvrdené na zadnej strane dovozných licencií, meno nákladného plavidla a čísla príslušných vývozných osvedčení.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 13

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januára 2005.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 27. decembra 2004

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie

(1) Ú. v. ES L 146, 20.6.1996, s. 1.

(2) Ú. v. ES L 152, 24.6.2000, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1741/2004 (Ú. v. EÚ L 311, 8.10.2004, s. 17).

(3) Ú. v. EÚ L 189, 29.7.2003, s. 12. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1092/2004 (Ú. v. EÚ L 209, 11.6.2004, s. 9).

ANEXO — PŘÍLOHA — BILAG — ANHANG — LISA — ΠΑΡΑΡΤΗΜΑ — ANNEX — ANNEXE — ALLEGATO — PIELIKUMS — PRIEDAS — MELLÉKLET — BIJLAGE — ZAŁĄCZNIK — ANEXO — PRÍLOHA — PRILOGA — LIITE — BILAGA

28.12.2004

Úradný vestník Európskej únie

L 381/25

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 2250/2004

z 27. decembra 2004,

ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 429/90, (ES) č. 2571/97, (ES) č. 174/1999, (ES) č. 2771/1999, (ES) č. 2799/1999, (ES) č. 214/2001, (ES) č. 580/2004, (ES) č. 581/2004 a (ES) č. 582/2004 týkajúce sa lehôt na predloženie ponúk a na oznamovanie ponúk Komisii

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1255/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami (1), a najmä na jeho články 10, 15 a 31,

keďže:

(1)

Nižšie uvedené nariadenia ustanovujú postupy verejnej súťaže, pokiaľ ide o lehoty na predkladanie súťažných ponúk uchádzačov príslušným orgánom a oznamovanie ponúk členskými štátmi Komisii:

—	nariadenie Komisie (EHS) č. 429/90 z 20. februára 1990 o prideľovaní subvencií na koncentrované maslo určené na priamu spotrebu v Spoločenstve (2) prostredníctvom verejnej súťaže,

—	nariadenie Komisie (ES) č. 2571/97 z 15. decembra 1997 o predaji masla za znížené ceny a poskytovaní podpôr na smotanu, maslo a koncentrované maslo používané pri výrobe pekárskych výrobkov, zmrzliny a iných potravín (3),

—	nariadenie Komisie (ES) č. 2771/1999 zo 16. decembra 1999, ustanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999, pokiaľ ide o intervenciu na trhu s maslom a smotanou (4),

—

nariadenie Komisie (ES) č. 2799/1999 zo 17. decembra 1999, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 týkajúce sa poskytovania finančnej pomoci na odstredené mlieko a sušené odstredené mlieko určené na výkrm zvierat a na predaj takéhoto sušeného odstredeného mlieka (5),

—	nariadenie Komisie (ES) č. 214/2001 z 12. januára 2001, ustanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 o intervencii na trhu s odtučneným práškovým mliekom (6),

—	nariadenie Komisie (ES) č. 580/2004 z 26. marca 2004, ktorým sa ustanovuje verejná súťaž týkajúca sa vývozných náhrad za určité mliečne výrobky (7),

—	nariadenie Komisie (ES) č. 581/2004 z 26. marca 2004, ktorým sa vyhlasuje stála verejná súťaž na vývozné náhrady za určité druhy masla (8),

—	nariadenie Komisie (ES) č. 582/2004 z 26. marca 2004, ktorým sa vyhlasuje stála verejná súťaž na vývozné náhrady za sušené odstredené mlieko (9).

(2)

Aby sa zabezpečilo bezproblémové fungovanie systémov verejných súťaží, hlavne aby príslušné oprávnené orgány a útvary Komisie mali dostatočný čas na spracovanie údajov, ktoré sa týkajú každej verejnej súťaže, je vhodné posunúť lehoty na predloženie ponúk uchádzačov a na oznamovanie údajov príslušnými orgánmi Komisii.

(3)

Aby sa minimalizovalo riziko špekulácií v dôsledku očakávaného predloženia ponúk, pokiaľ ide o verejnú súťaž ustanovenú v nariadeniach (ES) č. 581/2004 a (ES) č. 582/2004, nemalo by sa umožniť po dátume uzávierky na predloženie ponúk vopred stanoviť vývozné náhrady podľa ustanovení nariadenia Komisie (ES) č. 174/1999 z 26. januára 1999, ktoré stanovuje osobitné podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 804/68, týkajúce sa vývozných licencií a vývozných náhrad v prípade mlieka a mliečnych výrobkov (10).

(4)	Nariadenia (EHS) č. 429/90, (ES) č. 2571/97, (ES) č. 174/1999, (ES) č. 2771/1999, (ES) č. 2799/1999, (ES) č. 214/2001, (ES) č. 580/2004, (ES) č. 581/2004 a (ES) č. 582/2004 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre mlieko a mliečne výrobky,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Článok 3 nariadenia (EHS) č. 429/90 sa mení a dopĺňa takto:

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Lehota na predloženie ponúk v ohlase na jednotlivé výzvy na účasť vo verejnej súťaži sa končí o 11.00 hod. (bruselského času) druhý a štvrtý utorok v mesiaci, s výnimkou druhého utorka v auguste a štvrtého utorka v decembri. Ak utorok pripadne na deň štátneho sviatku, potom sa lehota končí o 11.00 hod. (bruselského času) predchádzajúceho pracovného dňa.“

2.	Pridáva sa odsek 4: „4. V deň uzávierky, ktorý je uvedený v článku 3 ods. 2, členské štáty informujú Komisiu o množstvách a cenách, ktoré ponúkli uchádzači. Ak neboli predložené žiadne ponuky, členské štáty oznámia túto skutočnosť Komisii v rámci rovnakého odkladu.“

Článok 2

Článok 14 nariadenia (ES) č. 2571/97 sa mení a dopĺňa takto:

Odsek 2 sa nahrádza takto:

Pridáva sa odsek 3:

„3. V deň uzávierky, ktorý je uvedený v článku 14 ods. 2, členské štáty informujú Komisiu o množstvách a cenách, ktoré ponúkli uchádzači.

Ak neboli predložené žiadne ponuky, členské štáty oznámia túto skutočnosť Komisii v rámci rovnakého odkladu, ak je maslo k dispozícii na predaj v príslušnom členskom štáte.“

Článok 3

V článku 1 nariadenia (ES) č. 174/1999 sa tretí odsek nahrádza takto:

„3. Žiadosti o licencie na všetky výrobky uvedené v článku 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 (11), ktoré boli predložené v zmysle článku 17 nariadenia Komisie (ES) č. 1291/2000 (12), v stredu a vo štvrtok po skončení každej lehoty verejnej súťaže uvedenej v článku 2 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 581/2004 (13) a v článku 2 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 582/2004 (14) sa považujú za žiadosti predložené v pracovný deň po tomto štvrtku.“

Článok 4

Nariadenie (ES) č. 2771/1999 sa mení a dopĺňa takto:

V článku 16 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Lehota na predloženie ponúk v ohlase na jednotlivé výzvy na účasť vo verejnej súťaži sa končí o 11.00 hod. (bruselského času) druhý a štvrtý utorok v mesiaci, s výnimkou druhého utorka v auguste. Ak utorok pripadne na deň štátneho sviatku, potom sa lehota končí o 11.00 hod. (bruselského času) predchádzajúceho pracovného dňa.“

2.	V článku 17 písm. b) sa odsek 1 nahrádza takto: „1. V deň uzávierky, ktorý je uvedený v článku 16 ods. 3, členské štáty informujú Komisiu o množstvách a cenách, ktoré ponúkli uchádzači. Ak neboli predložené žiadne ponuky, členské štáty oznámia túto skutočnosť Komisii v rámci rovnakého odkladu.“

V článku 22 sa odsek 2 nahrádza takto:

V článku 24 písm. a) sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. V deň uzávierky, ktorý je uvedený v článku 22 ods. 2, členské štáty informujú Komisiu o množstvách a cenách, ktoré ponúkli uchádzači, a o množstve masla ponúknutého na predaj.

Ak neboli predložené žiadne ponuky, členské štáty oznámia túto skutočnosť Komisii v rámci rovnakého odkladu, ak je maslo k dispozícii na predaj v príslušnom členskom štáte.“

Článok 5

Nariadenie (ES) č. 2799/1999 sa mení a dopĺňa takto:

V článku 27 sa odsek 2 nahrádza takto:

2.	V článku 30 ods. 1 sa pridáva tento pododsek: „Ak neboli predložené žiadne ponuky, členské štáty oznámia túto skutočnosť Komisii v rámci rovnakého odkladu, ak je sušené odstredené mlieko k dispozícii na predaj v príslušnom členskom štáte.“

Článok 6

Nariadenie (ES) č. 214/2001 sa mení a dopĺňa takto:

V článku 14 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Lehota na predloženie ponúk v ohlase na jednotlivé výzvy na účasť vo verejnej súťaži sa končí o 11.00 hod. (bruselského času) druhý a štvrtý utorok v mesiaci, s výnimkou druhého utorka v auguste. Ak utorok pripadne na deň štátneho sviatku, potom sa lehota končí o 11.00 hod. (bruselského času) predchádzajúceho pracovného dňa.“

2.	V článku 17 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. V deň uzávierky, ktorý je uvedený v článku 14 ods. 2, členské štáty informujú Komisiu o množstvách a cenách, ktoré ponúkli uchádzači. Ak neboli predložené žiadne ponuky, členské štáty oznámia túto skutočnosť Komisii v rámci rovnakého odkladu.“

V článku 22 sa odsek 2 nahrádza takto:

4.	V článku 24 písm. a) odsek 1 sa tretí pododsek nahrádza takto: „Ak neboli predložené žiadne ponuky, členské štáty oznámia túto skutočnosť Komisii v rámci rovnakého odkladu, ak je sušené odstredené mlieko k dispozícii na predaj v príslušnom členskom štáte.“

Článok 7

Prvý pododsek článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 580/2004 sa nahrádza takto:

„Členské štáty oznámia Komisii všetky platné ponuky do troch hodín po skončení každej lehoty verejnej súťaže formou, ktorá je uvedená v prílohe, bez uvedenia mien uchádzačov.“

Článok 8

V článku 2 nariadenia (ES) č. 581/2004 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Každá lehota na predloženie ponúk sa začína o 13.00 hod. (bruselského času) prvý a tretí utorok v mesiaci, s výnimkou prvého utorka v auguste a tretieho utorka v decembri. Ak utorok pripadne na deň štátneho sviatku, potom sa lehota začína o 13.00 hod. (bruselského času) nasledujúceho pracovného dňa.

Každá lehota na predloženie ponúk sa končí o 13.00 hod. (bruselského času) druhý a štvrtý utorok v mesiaci, s výnimkou druhého utorka v auguste a štvrtého utorka v decembri. Ak utorok pripadne na deň štátneho sviatku, potom sa lehota končí o 13.00 hod. (bruselského času) predchádzajúceho pracovného dňa.“

Článok 9

V článku 2 nariadenia (ES) č. 582/2004 sa odsek 2 nahrádza takto:

Článok 10

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2005.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 27. decembra 2004

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie

(1) Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 48. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 186/2004 (Ú. v. EÚ L 29, 3.2.2004, s. 6).

(2) Ú. v. ES L 45, 21.2.1990, s. 8. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 921/2004 (Ú. v. EÚ L 163, 30.4.2004, s. 94).

(3) Ú. v. ES L 350, 20.12.1997, s. 3. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 921/2004.

(4) Ú. v. ES L 333, 24.12.1999, s. 11. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1932/2004 (Ú. v. EÚ L 333, 9.11.2004, s. 4).

(5) Ú. v. ES L 340, 31.12.1999, s. 3. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1992/2004 (Ú. v. EÚ L 344, 20.11.2004, s. 11).

(6) Ú. v. ES L 37, 7.2.2001, s. 100. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1838/2004 (Ú. v. EÚ L 322, 23.10.2004, s. 3).

(7) Ú. v. EÚ L 90, 27.3.2004, s. 58.

(8) Ú. v. EÚ L 90, 27.3.2004, s. 64.

(9) Ú. v. EÚ L 90, 27.3.2004, s. 67.

(10) Ú. v. ES L 20, 27.1.1999, s. 8. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1846/2004 (Ú. v. EÚ L 322, 23.10.2004, s. 16).

(11) Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 48.

(12) Ú. v. ES L 152, 24.6.2000, s. 1.

(13) Ú. v. EÚ L 90, 27.3.2004, s. 64.

(14) Ú. v. EÚ L 90, 27.3.2004, s. 67.

28.12.2004

Úradný vestník Európskej únie

L 381/32

ROZHODNUTIE RADY

z 29. novembra 2004

o podpísaní Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Sanmarínskou republikou, upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov, a o schválení a podpísaní sprievodného memoranda o porozumení

(2004/903/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 94 v spojení s prvým pododsekom článku 300 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

keďže:

(1)

Dňa 16. októbra 2001 Rada splnomocnila Komisiu, aby so Sanmarínskou republikou rokovala o dohode, ktorá by zaručila prijatie opatrení, zo strany Sanmarínskej republiky, rovnocenných s tými, ktoré sa musia uplatňovať v rámci Spoločenstva na zabezpečenie účinného zdaňovania príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov.

(2)	Text dohody, ktorá je výsledkom rokovaní, je v súlade s negociačnými smernicami, ktoré boli schválené Radou. K tomuto textu je priložené memorandum o porozumení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi a Sanmarínskou republikou.

(3)	S výhradou prijatia, v neskoršom štádiu, rozhodnutia o uzavretí dohody, je žiaduce, aby sa pristúpilo k podpísaniu dvoch dokumentov, ktoré boli parafované 12. júla 2004, a aby Rada potvrdila schválenie memoranda o porozumení,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

S výhradou prijatia, v neskoršom štádiu, rozhodnutia o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Sanmarínskou republikou, upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmov z úspor v podobe výplaty úrokov, je predseda Rady poverený určiť osoby splnomocnené podpísať v mene Spoločenstva dohodu a pripojené memorandum o porozumení a listy Európskeho spoločenstva, ktoré majú byť vymenené v súlade s článkom 21 ods. 2 dohody a s posledným odsekom memoranda o porozumení.

Text memoranda o porozumení je schválený Radou.

Texty dohody a memoranda o porozumení sú pripojené k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 29. novembra 2004

Za Radu

predseda

L. J. BRINKHORST

DOHODA

medzi Európskym spoločenstvom a Sanmarínskou republikou, upravujúca opatrenia rovnocenné s tými, ktoré ustanovuje smernica Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov

EURÓPSKE SPOLOČENSTVO, ďalej len „Spoločenstvo“,

SANMARÍNSKA REPUBLIKA, ďalej len San Maríno,

obe ďalej len „zmluvná strana“ alebo „zmluvné strany“,

DOHODLI SA TAKTO:

Článok 1

Cieľ

1. Účelom tejto dohody medzi Spoločenstvom a San Marínom je konsolidovať a rozšíriť existujúce úzke vzťahy medzi oboma zmluvnými stranami upravením opatrení rovnocenných s tými, ktoré sú ustanovené smernicou Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov vlastníkom požitkov, jednotlivcom, osobám s bydliskom v členskom štáte Európskeho spoločenstva na daňové účely (ďalej len „smernica“).

2. San Maríno prijíma potrebné opatrenia a zvlášť upravuje postupy a sankcie, aby zaručilo, že vyplácajúci zástupcovia na jeho území vykonajú úlohy potrebné na vykonanie tejto dohody bez ohľadu na sídlo dlžníka dlhovej pohľadávky, ktorá vytvára úrok.

Článok 2

Vymedzenie pojmu vlastníka požitkov

1. Na účely tejto dohody „vlastník požitkov“ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá prijíma výplatu úroku alebo akúkoľvek fyzickú osobu, ktorej je výplata úroku zabezpečená, pokiaľ takáto fyzická osoba neposkytne dôkaz, že vyplatený úrok nebol prijatý alebo zabezpečený v jeho vlastný prospech, to znamená, ak:

a)	on alebo ona koná ako vyplácajúci zástupca v zmysle článku 4, alebo

b)	on alebo ona koná v mene právnickej osoby, investičného fondu alebo porovnateľného alebo ekvivalentného subjektu kolektívneho investovania do cenných papierov, alebo

c)	on alebo ona koná v mene inej fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom požitkov a ktorá oznamuje vyplácajúcemu zástupcovi totožnosť vlastníka požitkov v súlade s článkom 3.

2. Ak má vyplácajúci zástupca informácie, ktoré naznačujú, že fyzická osoba, ktorá prijíma výplatu úroku alebo pre ktorú je výplata úroku zabezpečená, nemusí byť vlastníkom požitkov, a ak sa na takúto fyzickú osobu nevzťahuje odsek 1 písm. a) alebo odsek 1 písm. b), vyplácajúci zástupca by mal podniknúť kroky na určenie totožnosti vlastníka požitkov v súlade s článkom 3. Ak vyplácajúci zástupca nedokáže určiť vlastníka požitkov, k predmetnej fyzickej osobe pristupuje ako k vlastníkovi požitkov.

Článok 3

Totožnosť a bydlisko vlastníkov požitkov

Na určenie totožnosti a bydliska vlastníka požitkov vymedzeného v článku 2 vyplácajúci zástupca vedie záznam o priezvisku, mene, adrese a bydlisku v súlade s právnymi predpisom Sanmarínskej republiky proti praniu špinavých peňazí. V prípade nadviazania zmluvných vzťahov alebo transakcií, ktoré boli vykonávané v prípade neexistencie zmluvných vzťahov, počnúc 1. januárom 2004, fyzickým osobám, ktoré predložia pas alebo úradný preukaz totožnosti vydaný členským štátom Európskej únie (ďalej len „členský štát“) a ktorí o sebe vyhlásia, že majú bydlisko v inom štáte, ako je členský štát alebo San Maríno, sa bydlisko určí prostredníctvom osvedčenia o bydlisku na daňové účely vydaného príslušným orgánom štátu, o ktorom fyzická osoba vyhlasuje, že v ňom má bydlisko. V prípade nepredloženia takéhoto osvedčenia sa za krajinu bydliska považuje členský štát, ktorý vydal pas alebo iný úradný preukaz totožnosti.

Článok 4

Vymedzenie pojmu vyplácajúceho zástupcu

Na účely tejto dohody „vyplácajúci zástupca“ v San Maríne znamená banky podľa sanmarínskeho zákona o bankách, ako aj ekonomickí operátori vrátane fyzických osôb a právnických osôb s bydliskom alebo usadené v San Maríne, osobné spoločnosti a stále prevádzkarne zahraničných firiem, ktoré aj keď príležitostne, prijímajú, držia, investujú alebo prevádzajú aktíva tretích strán, alebo len vyplácajú úroky, alebo zabezpečujú výplatu úrokov v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Článok 5

Vymedzenie pojmu príslušný úrad

1. Na účely tejto dohody „príslušné úrady zmluvných strán“ sú úrady vymenované v prílohe I.

2. Príslušné úrady štátov, ktoré nie sú zahrnuté k zmluvným stranám, sú tie úrady týchto štátov, ktoré majú právomoc na účely bilaterálnych alebo multilaterálnych dohôd, alebo ktoré sú príslušné vydávať potvrdenia o pobyte na daňové účely.

Článok 6

Vymedzenie pojmu výplaty úrokov

1. Na účely tejto dohody „výplata úrokov“ znamená:

úrok zaplatený alebo pripísaný na účet, ktorý súvisí s pohľadávkami každého druhu bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zabezpečené hypotékou, a bez ohľadu na to, či nesú alebo nenesú so sebou právo na účasť na ziskoch dlžníka a najmä príjem z vládnych cenných papierov, dlhopisov alebo obligácií vrátane prémií a ziskov spojených s takýmito cennými papiermi, dlhopismi alebo obligáciami, ale bez úrokov z pôžičiek medzi fyzickými osobami, ktoré nekonajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Penále za oneskorenú výplatu sa nepovažujú za výplatu úroku;

b)	úrok, ktorý sa nahromadil alebo kapitalizoval pri odpredaji, náhrade alebo umorení pohľadávok uvedených v písmene a);

príjem pochádzajúci z výplat úrokov buď priamo alebo prostredníctvom subjektu uvedeného v článku 4 ods. 2 smernice, ktorý rozdeľujú:

i)	podniky kolektívneho investovania alebo porovnateľné alebo rovnocenné subjekty kolektívneho investovania s cennými papiermi usadené na územiach uvedených v článku 19;

ii)	subjekty usadené v členskom štáte, ktoré si zvolili možnosť podľa článku 4 ods. 3 smernice a ktoré informujú vyplácajúceho zástupcu o tejto skutočnosti;

iii)	podniky kolektívneho investovania alebo porovnateľné alebo rovnocenné subjekty kolektívneho investovania usadené mimo území uvedených v článku 19;

príjem realizovaný pri odpredaji, náhrade alebo umorení akcií alebo podielov v týchto podnikoch a subjektoch, ktoré priamo alebo nepriamo prostredníctvom iných podnikov kolektívneho investovania alebo iných subjektov uvedených nižšie investujú viac než 40 % svojich aktív do pohľadávok uvedených v písmene a):

i)	podniky kolektívneho investovania alebo porovnateľné alebo rovnocenné subjekty kolektívneho investovania usadené na územiach uvedených v článku 19;

ii)	subjekty usadené v členskom štáte, ktoré si zvolili možnosť podľa článku 4 ods. 3 smernice a ktoré informujú vyplácajúceho zástupcu o tejto skutočnosti;

iii)	podniky kolektívneho investovania alebo porovnateľné alebo rovnocenné subjekty kolektívneho investovania usadené mimo území uvedených v článku 19.

San Maríno by však malo mať možnosť zahrnúť príjem podľa písmena d) do vymedzenia úrokov iba v rozsahu, v akom tento príjem zodpovedá ziskom priamo alebo nepriamo odvodeným z výplaty úrokov v zmysle písmena a) a b).

2. S ohľadom na odsek 1 písm. c) a d), keď vyplácajúci zástupca nemá žiadne informácie o podiele príjmu, ktorý pochádza z výplat úroku, za výplatu úroku sa považuje celková čiastka príjmu.

3. S ohľadom na odsek 1 písm. d), keď vyplácajúci zástupca nemá žiadne informácie o percentuálnom podiele aktív investovaných do pohľadávok, akcií alebo podielov vymedzených v uvedenom odseku, uvedený percentuálny podiel sa považuje za vyšší ako 40 %. Ak zástupca nemôže určiť čiastku príjmu realizovaného vlastníkom požitkov, za príjem sa považuje výnos z odpredaja, náhrady alebo umorenia akcií alebo podielov.

4. Pokiaľ ide o odsek 1 písm. b) a d), San Maríno má právo požadovať vyplácajúcich zástupcov na svojom území, aby anualizovali úrok počas obdobia, ktoré nemôže presiahnuť obdobie jedného roka, a pristupovali k takému anualizovanému úroku ako k výplate úroku dokonca aj vtedy, ak v tomto období nedošlo k odpredaju, amortizácii alebo náhrade.

5. Odchylne od postupu odsekov 1 písm. c) a d) má San Maríno právo vylúčiť z vymedzenia výplaty úroku akýkoľvek príjem uvedený v tých písmenách od podnikov alebo subjektov usadených na ich území, pokiaľ investícia do pohľadávok takýchto subjektov uvedených v odseku 1 písm. a) nepresiahla 15 % ich aktív.

Vykonávanie tejto možnosti zo strany San Marína, oznámené druhej zmluvnej strane, je záväzné pre obe zmluvné strany.

6. Percentuálny podiel uvedený v odseku 1 písm. d) a odseku 3 je 25 % od 31. decembra 2010.

7. Percentuálne podiely uvedené v odseku 1 písm. d) a v odseku 5 sa určujú v závislosti od investičnej politiky stanovenej v pravidlách fondu alebo v registračných dokumentoch podnikov alebo subjektov a v prípade, že chýbajú, s ohľadom na aktuálne zloženie aktív príslušných podnikov alebo subjektov.

Článok 7

Zrážková daň

1. Ak vlastník požitkov má bydlisko v členskom štáte, San Maríno vyberá zrážkovú daň pri sadzbe 15 % počas prvých troch rokov od dátumu uplatňovania dohody, 20 % počas nasledovných troch rokov a potom pri sadzbe 35 %.

2. Vyplácajúci zástupca vyberá zrážkovú daň takto:

a)	v prípade výplaty úroku v zmysle článku 6 ods. 1 písm. a): z čiastky vyplateného alebo na účet pripísaného úroku;

b)	v prípade výplaty úroku v zmysle článku 6 ods. 1 písm. b) alebo d): z čiastky úroku alebo príjmu daných v uvedených odsekoch alebo výberom s rovnakým účinkom, ktorý znáša prijímateľ, z plnej čiastky výnosov z odpredaja, amortizácie alebo náhrady;

c)	v prípade výplaty úroku v zmysle článku 6 ods. 1 písm. c): z čiastky príjmu daného v uvedenom odseku;

d)	pokiaľ San Maríno vykonáva možnosť na základe článku 6 ods. 4: z čiastky anualizovaného úroku.

3. Na účely odseku 2 písm. a) a b) odseku 2 sa zrážková daň vyberá pomerne k obdobiu držby pohľadávky vlastníkom požitkov. Ak vyplácajúci zástupca nedokáže určiť obdobie držby na základe informácií, ktoré má k dispozícii, pristupuje k vlastníkovi požitkov, akoby pohľadávku držal počas celej jej existencie, pokiaľ neposkytne dôkaz o dni nadobudnutia.

4. Dane iné ako uvedené v tejto dohode na rovnakú výplatu úrokov a najmä zrážkové dane vyberané San Marínom zo sanmarínskeho zdroja výplaty úrokov sa pripisujú proti sume zrážkovej dane vypočítanej v súlade s týmto článkom.

5. Ukladanie zrážkovej dane vyplácajúcim zástupcom so sídlom v Sanmarínskej republike nebráni členskému štátu bydliska vlastníka požitkov na daňové účely, aby zdaňoval príjem v súlade s jeho vnútroštátnym právom. Ak daňový poplatník prizná jeho/jej príjem z úrokov od vyplácajúceho zástupcu umiestnenom v San Maríne daňovým orgánom v členskom štáte jeho/jej bydliska, takýto príjem z úrokov podlieha zdaneniu s rovnakou sadzbou ako tie, ktoré sa používajú na úroky získané v štáte bydliska.

Článok 8

Delenie príjmov

1. Sanmarínska republika si ponechá 25 % z jej výnosu zo zrážkovej dane uvedeného v článku 7 a prenesie 75 % výnosu členskému štátu, v ktorom má vlastník požitkov bydlisko.

2. Takéto prevody sa uskutočnia jednorazovo pre každý členský štát najneskôr v rámci šiestich mesiacov, ktoré nasledujú po konci daňového roka v San Maríne.

3. San Maríno prijíma potrebné opatrenia na zabezpečenie fungovania systému spoluúčasti na výnose.

Článok 9

Dobrovoľné poskytovanie informácií

1. San Maríno ustanoví postup, ktorý dovoľuje vlastníkovi požitkov, ako je vymedzený v článku 2, vyhnúť sa zrážkam dane uvedenej v článku 7 tak, že výslovne splnomocní svojho vyplácajúceho zástupcu v San Maríne, aby oznámil výplaty úroku príslušnému orgánu tohto štátu. Takéto splnomocnenie sa vzťahuje na všetky výplaty úroku vykonané vo vzťahu k vlastníkovi požitkov zo strany vyplácajúceho zástupcu.

2. Minimálny rozsah informácií, ktoré má vyplácajúci zástupca oznámiť v prípade výslovného splnomocnenia vlastníkovi požitkov, obsahujú:

a)	totožnosť a bydlisko vlastníka požitkov v súlade s článkom 3 tejto dohody, doplnené, ak je to možné, daňovým identifikačným číslom prideleným členským štátom, v ktorom má vlastník požitkov bydlisko;

b)	meno a adresa vyplácajúceho zástupcu;

c)	číslo účtu vlastníka požitkov, alebo ak neexistuje, identifikáciu dlhovej pohľadávky, z ktorej vznikol úrok, a

d)	sumu výplaty úroku stanovenej v súlade s článkom 6 tejto dohody.

3. Príslušný orgán San Marína oznámi informácie uvedené v odseku 2 príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom má vlastník požitkov bydlisko. Oznamovanie týchto informácií je automatické a uskutočňuje sa najmenej raz ročne do šiestich mesiacov od skončenia daňového roka v San Maríne za všetky výplaty úroku vykonané počas daného roka.

Článok 10

Vylúčenie dvojitého zdanenia

1. Členský štát bydliska vlastníka požitkov na daňové účely zabezpečuje zamedzenie akéhokoľvek dvojitého zdanenia, ktoré by mohlo vzniknúť z uloženia zrážkovej dane uvedenej v článku 7, v súlade s ustanoveniami odsekov 2 a 3.

2. Ak úrok získaný vlastníkom požitkov predmetom podlieha zrážkovej dani uvedeného v článku 7 v San Maríne, členský štát, v ktorom má vlastník požitkov bydlisko na daňové účely, mu poskytne daňový úver v sume rovnajúcej sa zrazenej dani v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Ak táto suma prekročí sumu splatnej dane v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa celkovej sumy výplaty úroku, ktorá sa stala predmetom zrážkovej dane podľa článku 7, členský štát, v ktorom má vlastník požitkov bydlisko na daňové účely, mu preplatí prevyšujúcu sumu zrazenej dane.

3. Ak okrem zrážkovej dane uvedenej v článku 7 úrok prijatý vlastníkom požitkov podliehal akémukoľvek inému typu zrážkovej dane a členský štát bydliska na daňové účely poskytuje na takúto zrážkovú daň daňový úver v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo dohovormi o dvojitom zdanení, takáto iná zrážková daň sa pripíše k dobru pred uplatnením postupu stanoveného v odseku 2.

4. Členský štát bydliska vlastníka požitkov na daňové účely môže daňový úverový mechanizmus uvedený v odsekoch 2 a 3 nahradiť náhradou zrážanej dane uvedenej v článku 7.

Článok 11

Prechodné ustanovenia pre obchodovateľné dlhové cenné papiere

1. Odo dňa uplatňovania tejto dohody, pokiaľ aspoň jeden členský štát uplatňuje aj podobné ustanovenia, a najneskôr do 31. decembra 2010 sa domáce a medzinárodné dlhopisy a iné obchodovateľné dlhové cenné papiere, ktoré boli po prvýkrát emitované pred 1. marcom 2001 alebo pre ktoré príslušné orgány emitujúceho štátu schválili pôvodné emisné prospekty do tohto dátumu, nepovažujú za pohľadávky v zmysle článku 6 ods. 1 písm. a) za predpokladu, že sa žiadne ďalšie emisie takýchto prevoditeľných dlhových cenných papierov neuskutočnili dňa 1. marca 2002 alebo neskôr.

Avšak ak aspoň jeden členský štát uplatňuje podobné ustanovenia, podobné ustanovenia článku 7 naďalej platia aj po 31. decembri 2010 so zreteľom na takéto obchodovateľné dlhové cenné papiere:

—	ktoré obsahujú doložky o pripočítaní a predčasnom umorení, a

—	ak vyplácajúci zástupca vymedzený v článku 4 je usadený v San Maríne a

—	ak tento vyplácajúci zástupca vypláca priamo alebo zabezpečuje vyplácanie úroku na okamžitý prospech vlastníka požitkov s bydliskom v členskom štáte.

Ak v prípade, že všetky členské štáty prestanú uplatňovať podobné ustanoveniam článku 7 tejto dohody, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú naďalej len so zreteľom na tieto obchodovateľné cenné papiere:

—	ktoré obsahujú doložky o pripočítaní a predčasnom umorení, a

—	ak vyplácajúci zástupca emitenta je usadený v San Maríne a

—	ak tento vyplácajúci zástupca vypláca úrok priamo alebo zabezpečuje vyplácanie úroku na okamžitý prospech vlastníka požitkov s bydliskom v členskom štáte.

Ak sa 1. marca 2002 alebo neskôr uskutoční ďalšia emisia vyššie uvedeného obchodovateľného dlhového cenného papiera emitovaného vládou alebo príbuzným subjektom, ktorý koná ako verejný orgán alebo ktorého úloha je uznávaná medzinárodnou zmluvou (uvedenou v prílohe II tejto dohody), celá emisia takéhoto cenného papiera, ktorá pozostáva z pôvodnej emisie a každej ďalšej emisie, sa považuje za pohľadávku v zmysle článku 6 ods. 1 písm. a).

Ak sa 1. marca 2002 alebo neskôr uskutoční emisia vyššie uvedeného obchodovateľného dlhového cenného papiera emitovaného akýmkoľvek iným emitentom, na ktorého sa nevzťahuje štvrtý pododsek, takáto ďalšia emisia sa považuje za pohľadávku v zmysle článku 6 ods. 1 písm. a).

2. Tento článok nebráni San Marínu a členským štátom ponechať si aj naďalej daň z príjmov pochádzajúcich z obchodovateľných dlhových cenných papierov uvedených v odseku 1 v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 12

Iné zrážkové dane – vzťah k iným dohodám

1. Táto dohoda nebráni stranám vo výbere iných druhov zrážkových daní, ako sú uvedené v tejto dohode, v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo dohovormi o zamedzení dvojitého zdanenia.

2. Ustanovenia dohovorov o zamedzení dvojitého zdanenia medzi San Marínom a členskými štátmi nebránia vyberaniu zrážok, ktoré upravuje táto dohoda.

Článok 13

Výmena informácií

1. Príslušné orgány San Marína a každého členského štátu si vymenia informácie o konaní, ktoré predstavuje daňový podvod podľa právnych predpisov dožiadaného štátu alebo podobný trestný čin s ohľadom na príjem, na ktorý sa vzťahuje táto dohoda. „Podobný trestný čin“ sa vzťahuje len na trestné činy rovnakého stupňa nebezpečnosti, ako je to v prípade daňových podvodov podľa právnych predpisov dožiadaného štátu. V odpovedi na riadne odôvodnenú žiadosť dožiadaný štát poskytne informácie týkajúce sa správnych, občianskych alebo trestných záležitostí, ktoré žiadajúci členský štát vyšetruje alebo môže vyšetrovať.

2. Pri určovaní, či sa v odpovedi na žiadosť môžu poskytovať informácie, dožiadaný štát uplatní dobu premlčania platnú podľa právnych predpisov žiadajúceho štátu namiesto doby premlčania dožiadaného štátu.

3. Dožiadaný štát poskytne informácie, ak žiadajúci štát má dôvodné podozrenie, že dané konanie by mohlo predstavovať daňový podvod alebo podobný trestný čin. Odôvodnené podozrenie žiadajúceho štátu o daňovom podvode alebo podobnom trestnom čine môže byť založené na:

a)	overených alebo neoverených dokumentoch vrátane obchodných záznamov, účtovných kníh alebo informácií z bankových účtov, ale nielen na týchto dokumentoch;

b)	svedeckej výpovedi daňovníka;

c)	informáciách získaných od informátora alebo inej tretej osoby, ktoré sa nezávisle potvrdili alebo je pravdepodobné, že sú inak dôveryhodné, alebo

d)	nepriamych dôkazoch.

4. Príslušný orgán žiadajúceho štátu poskytne príslušnému orgánu dožiadaného štátu pri predložení žiadosti o informácie v zmysle tejto dohody, aby dokázal predvídanú opodstatnenosť informácií, ktoré žiada, tieto skutočnosti:

a)	totožnosť vyšetrovanej alebo skúmanej osoby;

b)	žiadané informácie a formu, v ktorej si žiadajúci štát želá doručiť informácie od dožiadaného štátu;

c)	daňový účel, na ktorý je informácia potrebná;

d)	dôvody, pre ktoré existuje domnienka, že dožiadaný štát vlastní alebo má pod kontrolou informácie o osobe v právnej pôsobnosti dožiadaného štátu;

e)	pokiaľ sú známe, meno a adresu akejkoľvek osoby, o ktorej existuje domnienka, že má žiadané informácie;

vyhlásenie, že požiadavka je v súlade s právom a správnymi postupmi žiadajúceho štátu, že ak je žiadaná informácia v právnej pôsobnosti žiadajúceho štátu, potom by bol príslušný úrad žiadajúceho štátu schopný získať informácie v rámci zákonov žiadajúceho štátu alebo v priebehu normálneho správneho postupu, a že je v súlade s touto dohodou;

g)	vyhlásenie, že žiadajúci štáte použil všetky dostupné prostriedky na vlastnom území na získanie týchto informácií s výnimkou tých, ktoré by viedli k neprimeraným ťažkostiam.

5. Príslušný orgán dožiadaného štátu poskytne čo najskôr žiadané informácie žiadajúcemu štátu.

6. San Maríno nadviaže bilaterálne rokovanie s každým členským štátom, aby sa definovali jednotlivé kategórie prípadov, ktoré patria pod pojem „a podobne“ v súlade s postupom platným na zdaňovanie týmito štátmi.

Článok 14

Dôvernosť

So všetkými informáciami získanými zmluvnou stranou podľa tejto dohody sa musí nakladať ako s dôvernými a je možné ich zverejniť len osobám alebo úradom (vrátane súdu a správnych orgánov) v súdnej právomoci príslušnej zmluvnej strany, ktorá sa zaoberá hodnotením alebo zberom, vynucovaním alebo stíhaním alebo s určovaním dovolaní alebo sťažností v súvislosti s daňami, ktoré upravuje táto dohoda. Takéto osoby alebo orgány môžu tieto informácie využívať len na uvedené účely. Môžu informácie zverejniť na verejnom súdnom pojednávaní alebo pri súdnych rozhodnutiach. Informácie sa nesmú zverejniť inej osobe, subjektu alebo orgánu alebo inej súdnej právomoci bez jednoznačného písomného súhlasu príslušného orgánu dožiadanej strany.

Článok 15

Konzultácia a revízia

1. Ak sa sanmarínske príslušné orgány a jeden alebo viac príslušných orgánov uvedených v prílohe I nezhodnú na výklade alebo uplatňovaní tejto dohody, usilujú sa to vyriešiť vzájomnou dohodou. Bezodkladne informujú Komisiu Európskych spoločenstiev a príslušné orgány ostatných členských štátov o výsledkoch svojich konzultácií. V súvislosti s otázkami výkladu sa Komisia na žiadosť ktoréhokoľvek z príslušných orgánov uvedených v prílohe I môže zúčastniť na konzultáciách.

2. Zmluvné strany navzájom konzultujú najmenej každé tri roky alebo na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán s cieľom preskúmať a – ak to zmluvné strany považujú za potrebné – zlepšiť technické fungovanie tejto dohody a hodnotenie medzinárodného vývoja. Konzultácie sa uskutočnia do jedného mesiaca od predloženia žiadosti alebo v naliehavých prípadoch čo najskôr.

3. Na základe takéhoto hodnotenia sa môžu zmluvné strany navzájom poradiť s cieľom preskúmať, či sú potrebné zmeny v tejto dohode s prihliadnutím na medzinárodný vývoj.

4. Ihneď po tom, ako sú k dispozícii dostatočné skúsenosti z úplného vykonávania tejto dohody, zmluvné strany sa navzájom poradia s cieľom preskúmať, či sú potrebné zmeny v tejto dohode s prihliadnutím na medzinárodný vývoj.

5. Na účely konzultácií uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 zmluvná strana informuje druhú zmluvnú stranu o možnom budúcom vývoji, ktorý by mohol ovplyvniť riadne fungovanie tejto dohody. Toto zahŕňa aj akúkoľvek príslušnú dohodu medzi zmluvnými stranami a tretím štátom.

Článok 16

Podpísanie, nadobudnutie platnosti a doba platnosti

1. Táto dohoda si vyžaduje ratifikáciu alebo súhlas zmluvných strán v súlade s ich vlastnými postupmi. Zmluvné strany si navzájom oznámia ukončenie týchto postupov. Táto dohoda nadobúda platnosť prvý deň druhého mesiaca po poslednom oznámení.

2. V závislosti od splnenia ústavných požiadaviek, ktoré sa týkajú uzatvárania medzinárodných dohôd, a bez toho, aby bol dotknutý článok 17, San Maríno účinne zavedie a uplatňuje túto dohodu od 1. júla 2005 a túto skutočnosť oznámi Spoločenstvu.

3. Táto dohoda zostáva v platnosti až do vypovedania niektorou zo zmluvných strán.

4. Každá zo zmluvných strán môže vypovedať túto dohodu oznámením druhej zmluvnej strane. V takom prípade sa platnosť tejto dohody končí dvanásť mesiacov po podaní oznámenia.

Článok 17

Uplatňovanie a pozastavenie uplatňovania

1. Uplatňovanie tejto dohody je podmienené prijatím a vykonávaním opatrení, ktoré sú v súlade alebo sú rovnocenné s tými, ktoré sú uvedené v smernici alebo v tejto dohode závislými alebo pridruženými územiami členských štátov, ktoré sú uvedené v správe Rady (Hospodárske a finančné otázky) k Európskej rade v Santa Maria de Feira z 19. a 20. júna 2000, ako aj Spojenými štátmi americkými, Švajčiarskou konfederáciou, Andorrou, Lichtenštajnskom a Monakom.

2. Zmluvné strany najneskôr šesť mesiacov pred dátumom uvedeným v článku 16 ods. 2 vzájomnou dohodou rozhodnú, či podmienka stanovená v odseku 1 bude splnená so zreteľom na dátumy nadobudnutia účinnosti príslušných opatrení v tretích štátoch a dotknutých závislých alebo pridružených územiach. Ak zmluvné strany nerozhodnú, že podmienka bude splnená, vzájomnou dohodou prijmú nový dátum na účely článku 16 ods. 2.

3. Uplatňovanie tejto dohody alebo jej častí môže ktorákoľvek zmluvná strana pozastaviť s okamžitým účinkom oznámením druhej strane, a to v prípade, že sa smernica alebo jej časť dočasne alebo trvalo prestane uplatňovať v súlade s právom Spoločenstva, alebo v prípade, že členský štát pozastaví uplatňovanie jeho vykonávacích právnych predpisov.

4. Každá zo zmluvných strán môže pozastaviť uplatňovanie tejto dohody oznámením druhej zmluvnej strane, ak jeden z tretích štátov alebo území, ktoré sú uvedené v odseku 1, prestane následne uplatňovať opatrenia uvedené v danom odseku. Pozastavenie uplatňovania sa vykoná najskôr dva mesiace po oznámení. Uplatňovanie tejto dohody sa obnoví, akonáhle sa opätovne zavedú opatrenia.

Článok 18

Pohľadávky a konečné vyrovnanie

1. V prípade vypovedania tejto dohody alebo pozastavenia jej uplatňovania v celom rozsahu alebo len jej časti, pohľadávky fyzických osôb v súlade s článkom 10 zostávajú nedotknuté.

2. V takom prípade San Maríno urobí konečné vyrovnanie do konca obdobia uplatňovania tejto dohody a vykoná záverečnú platbu členským štátom.

Článok 19

Územná pôsobnosť

Táto dohoda sa na jednej strane vzťahuje na územia, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a za podmienok ustanovených v tejto zmluve, a na druhej strane na územie San Marína.

Článok 20

Prílohy

1. Prílohy tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto dohody.

2. Zoznam príslušných orgánov v prílohe I sa môže meniť a dopĺňať jednoducho oznámením San Marína druhej zmluvnej strane orgánu v ňom uvedenom v písmene a) a zo strany Spoločenstva oznámením ostatným orgánom.

Zoznam súvisiacich subjektov v prílohe II sa môže meniť a dopĺňať vzájomnou dohodou.

Článok 21

Jazyky

1. Táto dohoda je vyhotovená v dvoch vyhotoveniach v jazyku českom, dánskom, holandskom, anglickom, estónskom, fínskom, francúzskom, nemeckom, gréckom, maďarskom, talianskom, lotyšskom, litovskom, poľskom, portugalskom, slovenskom, slovinskom, španielskom a švédskom, každý z týchto textov je rovnako autentický.

2. Verzia v maltskom jazyku je overená zmluvnými stranami na základe výmeny listov. Je rovnako autentická z rovnakého titulu ako jazykové verzie uvedené v odseku 1.

EN FE DE LO CUAL, los plenipotenciarios abajo firmantes suscriben el presente Acuerdo.

NA DŮKAZ ČEHOŽ připojili níže podepsaní zplnomocnění zástupci k této smlouvě své podpisy.

TIL BEKRÆFTELSE HERAF har undertegnede befuldmægtigede underskrevet denne aftale.

ZU URKUND DESSEN haben die unterzeichneten Bevollmächtigten ihre Unterschriften unter dieses Abkommen gesetzt.

SELLE KINNITUSEKS on täievolilised esindajad käesolevale lepingule alla kirjutanud.

ΣΕ ΠΙΣΤΩΣΗ ΤΩΝ ΑΝΩΤΕΡΩ, οι υπογράφοντες πληρεξούσιοι έθεσαν την υπογραφή τους κάτω από την παρούσα συμφωνία.

IN WITNESS WHEREOF, the undersigned Plenipotentiaries have hereunto set their hands.

EN FOI DE QUOI, les plénipotentiaires soussignés ont apposé leurs signatures au bas du présent accord.

IN FEDE DI CHE, i plenipotenziari sottoscritti hanno apposto la propria firma in calce al presente accordo.

TO APLIECINOT, attiecīgi pilnvarotas personas ir parakstījušas šo nolīgumu.

TAI PALIUDYDAMI, šį Susitarimą pasirašė toliau nurodyti įgaliotieji atstovai.

FENTIEK HITELÉÜL e megállapodást az alulírott meghatalmazottak alább kézjegyükkel látták el.

B'XIEHDA TA' DAN, il-Plenipotenzjari hawn taħt iffirmati ffirmaw dan il-Ftehim.

TEN BLIJKE WAARVAN de ondergetekende gevolmachtigden hun handtekening onder deze overeenkomst hebben geplaatst.

W DOWÓD CZEGO, niżej podpisani pełnomocnicy złożyli swoje podpisy.

EM FÉ DO QUE, os plenipotenciários abaixo assinados apuserem as suas assinaturas no final do presente Acordo.

NA DÔKAZ ČOHO dolupodpísaní splnomocnení zástupcovia podpísali túto dohodu.

V POTRDITEV TEGA so spodaj podpisani pooblaščenci podpisali ta sporazum.

TÄMÄN VAKUUDEKSI allamainitut täysivaltaiset edustajat ovat allekirjoittaneet tämän sopimuksen.

TILL BEVIS HÄRPÅ har undertecknade befullmäktigade undertecknat detta avtal.

Hecho en Bruselas, el siete de diciembre del dos mil cuatro.

V Bruselu dne sedmého prosince dva tisíce čtyři.

Udfærdiget i Bruxelles den syvende december to tusind og fire.

Geschehen zu Brüssel am siebten Dezember zweitausendundvier.

Kahe tuhande neljanda aasta detsembrikuu seitsmendal päeval Brüsselis.

Έγινε στις Βρυξέλλες, στις εφτά Δεκεμβρίου δύο χιλιάδες τέσσερα.

Done at Brussels on the seventh day of December in the year two thousand and four.

Fait à Bruxelles, le sept décembre deux mille quatre.

Fatto a Bruxelles, addì sette dicembre duemilaquattro.

Briselē, divi tūkstoši ceturtā gada septītajā decembrī.

Pasirašyta du tūkstančiai ketvirtų metų gruodžio septintą dieną Briuselyje.

Kelt Brüsszelben, a kettőezer negyedik év december hetedik napján.

Magħmul fi Brussel fis-seba' jum ta' Diċembru tas-sena elfejn u erbgħa.

Gedaan te Brussel, de zevende december tweeduizendvier.

Sporządzono w Brukseli dnia siódmego grudnia roku dwutysięcznego czwartego.

Feito em Bruxelas, em sete de Dezembro de dois mil e quatro.

V Bruseli siedmeho decembra dvetisícštyri.

V Bruslju, dne sedmega decembra leta dva tisoč štiri.

Tehty Brysselissä seitsemäntenä päivänä joulukuuta vuonna kaksituhattaneljä.

Som skedde i Bryssel den sjunde december tjugohundrafyra.

Por la Comunidad Europea

Za Evropské společenství

For Det Europæiske Fællesskab

Für die Europäische Gemeinschaft

Euroopa Ühenduse nimel

Για την Ευρωπαϊκή Κοινότητα

For the European Community

Pour la Communauté européenne

Per la Comunità europea

Eiropas Kopienas vārdā

Europos bendrijos vardu

az Európai Közösség részéről

Għall-Komunità Ewropea

Voor de Europese Gemeenschap

W imieniu Wspólnoty Europejskiej

Pela Comunidade Europeia

Za Európske spoločenstvo

za Evropsko skupnost

Euroopan yhteisön puolesta

På Europeiska gemenskapens vägnar

Per la Repubblica di San Marino

PRÍLOHA I

ZOZNAM PRÍSLUŠNÝCH ORGÁNOV ZMLUVNÝCH STRÁN

Na účely tejto dohody „príslušnými orgánmi“ sú:

a)	v Sanmarínskej republike: Il Segretario di Stato per le Finanze e il Bilancio alebo poverený zástupca;

b)	v Belgickom kráľovstve: De Minister van Financiën/Le Ministre des Finances alebo jeho oprávnený zástupca;

c)	v Českej republike: ministr financí alebo jeho oprávnený zástupca;

d)	v Dánskom kráľovstve: Skatteministeren alebo jeho oprávnený zástupca;

e)	v Spolkovej republike Nemecko: Der Bundesminister der Finanzen alebo jeho oprávnený zástupca;

f)	v Estónskej republike: Rahandusminister alebo jeho oprávnený zástupca;

g)	v Helénskej republike: Ο Υπουργός Οικονομίας και Οικονομικών alebo jeho oprávnený zástupca;

h)	v Španielskom kráľovstve: El Ministro de Economía y Hacienda alebo jeho oprávnený zástupca;

i)	vo Francúzskej republike: Le Ministre chargé du budget alebo jeho oprávnený zástupca;

j)	v Írsku: The Revenue Commissioners alebo ich oprávnený zástupca;

k)	v Talianskej republike: Il Capo del Dipartimento per le Politiche Fiscali alebo jeho oprávnený zástupca;

l)	v Cyperskej republike: Υπουργός Οικονομικών alebo jeho oprávnený zástupca;

m)	v Lotyšskej republike: Finanšu ministrs alebo jeho oprávnený zástupca;

n)	v Litovskej republike: Finansų ministras alebo jeho oprávnený zástupca;

o)	v Luxemburskom veľkovojvodstve: Le Ministre des Finances alebo jeho oprávnený zástupca; ale na účely článku 13 je príslušným orgánom „le Procureur Général d'Etat luxemburgeois“;

p)	v Maďarskej republike: A pénzügyminiszter alebo jeho oprávnený zástupca;

q)	v Maltskej republike: Il-Ministru responsabbli għall-Finanzi alebo jeho oprávnený zástupca;

r)	v Holandskom kráľovstve: De Minister van Financiën alebo jeho oprávnený zástupca;

s)	v Rakúskej republike: Der Bundesminister für Finanzen alebo jeho oprávnený zástupca;

t)	v Poľskej republike: Minister Finansów alebo jeho oprávnený zástupca;

u)	v Portugalskej republike: O Ministro das Finanças alebo jeho oprávnený zástupca;

v)	v Slovinskej republike: Minister za finance alebo jeho oprávnený zástupca;

w)	v Slovenskej republike: minister financií alebo jeho oprávnený zástupca;

x)	vo Fínskej republike: Valtiovarainministeriö/Finansministeriet alebo jeho oprávnený zástupca;

y)	vo Švédskom kráľovstve: Finansdepartementet alebo jeho oprávnený zástupca;

v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska a na európskych územiach, za ktorých zahraničné vzťahy zodpovedajú: Commissioners of Inland Revenue alebo ich oprávnený zástupca a príslušný úrad na Gibraltare, ktorý určí Spojené kráľovstvo v súlade s Dohodnutými úpravami vzťahujúcimi sa na úrady Gibraltaru v kontexte nástrojov EÚ a ES, a so súvisiacimi zmluvami oznámenými členským štátom a inštitúciám Európskej únie 19. apríla 2000, kópiu ktorej zašle Sanmarínskej republike generálny tajomník Rady Európskej únie a ktorá sa uplatní na túto dohodu.

PRÍLOHA II

ZOZNAM SÚVISIACICH SUBJEKTOV

Na účely článku 11 tejto dohody sa za „súvisiaci subjekt konajúci ako verejný orgán alebo ktorého úloha je uznávaná medzinárodnou zmluvou“ považujú tieto subjekty:

SUBJEKTY V RÁMCI EURÓPSKEJ ÚNIE:

Belgicko

—	Vlaams Gewest (flámsky región)

—	Région wallonne (valónsky región)

—	Région bruxelloise/Brussels Gewest (región Brusel)

—	Communauté française (francúzske spoločenstvo)

—	Vlaamse Gemeenschap (flámske spoločenstvo)

—	Deutschsprachige Gemeinschaft (nemecky hovoriace spoločenstvo)

Španielsko

—	Xunta de Galicia (regionálna správa Galície)

—	Junta de Andalucía (regionálna správa Andalúzie)

—	Junta de Extremadura (regionálna správa Extremadury)

—	Junta de Castilla-La Mancha (regionálna správa Castilla – La Mancha)

—	Junta de Castilla-León (regionálna správa Castilla – León)

—	Gobierno Foral de Navarra (regionálna vláda Navarry)

—	Govern de les Illes Balears (správa Baleárskych ostrovov)

—	Generalitat de Catalunya (autonómna správa Katalánska)

—	Generalitat de Valencia (autonómna správa Valencie)

—	Diputación General de Aragón (regionálna rada Aragónska)

—	Gobierno de las Islas Canarias (správa Kanárskych ostrovov)

—	Gobierno de Murcia (správa Murcie)

—	Gobierno de Madrid (správa Madridu)

—	Gobierno de la Comunidad Autónoma del País Vasco/Euzkadi (správa Autonómneho spolo čenstva Baskicko)

—	Diputación Foral de Guipúzcoa (regionálna rada Guipúzcoa)

—	Diputación Foral de Vizcaya/Bizkaia (regionálna rada Vizcaya)

—	Diputación Foral de Alava (regionálna rada Alava)

—	Ayuntamiento de Madrid (mestská rada Madridu)

—	Ayuntamiento de Barcelona (mestská rada Barcelony)

—	Cabildo Insular de Gran Canaria (rada ostrova Gran Canaria)

—	Cabildo Insular de Tenerife (rada ostrova Tenerife)

—	Instituto de Crédito Oficial (verejná úverová inštitúcia)

—	Instituto Catalán de Finanzas (katalánska finančná inštitúcia)

—	Instituto Valenciano de Finanzas (finančná inštitúcia Valencie)

Grécko

—	Оργανισμός Тηλεπικοινωνιών Ελλάδος (Národný telekomunikačný úrad)

—	Оργανισμός Σιδηροδρόμων Ελλάδος (Národné železnice)

—	ημόσια Επιχείρηση Ηλεκτρισμού (Verejné elektrárne)

Francúzsko

—	La Caisse d'amortissement de la dette sociale (CADES) (Fond umorovania sociálnych dlhov)

—	L'Agence française de développement (AFD) (Francúzska rozvojová agentúra)

—	Réseau Ferré de France (RFF) (Francúzska železničná sieť)

—	Caisse Nationale des Autoroutes (CNA) (Národný fond diaľnic)

—	Assistance publique Hôpitaux de Paris (APHP) (Verejná pomoc – parížske nemocnice)

—	Charbonnages de France (CDF) (Uhoľné bane Francúzska)

—	Entreprise minière et chimique (EMC) (Banská a chemická spoločnosť)

Taliansko

—

regióny

—

provincie

—	mestá a obce

—	Cassa Depositi e Prestiti (Fond vkladov a pôžičiek)

Lotyšsko

—	Pašvaldÿbas (miestne samosprávy)

Poľsko

—	gminy (obce)

—	powiaty (okresy)

—	województwa (vojvodstvá)

—	związki gmin (združenia obcí)

—	związki powiatów (združenia okresov)

—	związki województw (združenia vojvodstiev)

—	miasto stołeczne Warszawa (hlavné mesto Varšava)

—	Agencja Restrukturyzacji i Modernizacji Rolnictwa (Agentúra pre reštrukturalizáciu a modernizáciu poľnohospodárstva)

—	Agencja Nieruchomości Rolnych (Agentúra poľnohospodárskeho majetku)

Portugalsko

—	Região Autónoma da Madeira (autonómna oblasť Madeira)

—	Região Autónoma dos Açores (autonómna oblasť Azory)

—

mestá

Slovensko

—	mestá a obce

—	Železnice Slovenskej republiky

—	Štátny fond cestného hospodárstva

—	Slovenské elektrárne

—	Vodohospodárska výstavba

MEDZINÁRODNÉ SUBJEKTY:

—	Európska banka pre obnovu a rozvoj

—	Európska investičná banka

—	Ázijská rozvojová banka

—	Africká rozvojová banka

—	Svetová banka/MBOR/MMF

—	Medzinárodné finančné združenie

—	Medziamerická rozvojová banka

—	Sociálny rozvojový fond Rady Európy

—

Euratom

—	Európske spoločenstvo

—	Corporación Andina de Fomento (CAF) (Andské rozvojové združenie)

—

Eurofima

—	Európske spoločenstvo uhlia a ocele

—	Severská investičná banka

—	Karibská rozvojová banka

Ustanovenia článku 11 sa uplatňujú bez toho, aby mali dosah na akékoľvek medzinárodné záväzky, ktoré mohli zmluvné strany uzavrieť s vyššie uvedenými medzinárodnými subjektmi.

SUBJEKTY V TRETÍCH ŠTÁTOCH:

Subjekty, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

1.	Subjekt sa podľa vnútroštátnych kritérií jasne považuje za verejný subjekt.

2.	Takýto verejný subjekt je nekomerčným výrobcom, ktorý spravuje a financuje skupinu činností hlavne poskytovaním nekomerčných tovarov a služieb určených v prospech Spoločenstva, ktoré sú účinne kontrolované verejnou správou.

3.	Takýto verejný subjekt je veľkým a pravidelným emitentom dlhu.

4.	Dotknutý štát je schopný zaručiť, že takýto verejný subjekt nebude vykonávať predčasné umorenie v prípade doložiek o pripočítaní.

MEMORANDUM O POROZUMENÍ

Medzi Európskym spoločenstvom, Belgickým kráľovstvom, Českou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska a Sanmarínskou republikou

EURÓPSKE SPOLOČENSTVO, ďalej len „Spoločenstvo“,

BELGICKÉ KRÁĽOVSTVO,

ČESKÁ REPUBLIKA,

DÁNSKE KRÁĽOVSTVO,

SPOLKOVÁ REPUBLIKA NEMECKO,

ESTÓNSKA REPUBLIKA,

HELÉNSKA REPUBLIKA,

ŠPANIELSKE KRÁĽOVSTVO,

FRANCÚZSKA REPUBLIKA,

ÍRSKO,

TALIANSKA REPUBLIKA,

CYPERSKÁ REPUBLIKA,

LOTYŠSKÁ REPUBLIKA,

LITOVSKÁ REPUBLIKA,

LUXEMBURSKÉ VEĽKOVOJVODSTVO,

MAĎARSKÁ REPUBLIKA,

MALTSKÁ REPUBLIKA,

HOLANDSKÉ KRÁĽOVSTVO,

RAKÚSKA REPUBLIKA,

POĽSKÁ REPUBLIKA,

PORTUGALSKÁ REPUBLIKA,

SLOVINSKÁ REPUBLIKA,

SLOVENSKÁ REPUBLIKA,

FÍNSKA REPUBLIKA,

ŠVÉDSKE KRÁĽOVSTVO,

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA

SANMARÍNSKA REPUBLIKA, ďalej len „San Maríno“,

SA DOHODLI TAKTO:

Keď bola dohoda, ktorá upravuje opatrenia rovnajúce sa tým, ktoré ustanovuje smernica Rady 2003/48/ ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní úspor v podobe výplaty úrokov (ďalej „smernica“) uzavretá, Európske spoločenstvo, Belgické kráľovstvo, Česká republika, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Estónska republika, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Írsko, Talianska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarská republika, Maltská republika, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Poľská republika, Portugalská republika, Slovinská republika, Slovenská republika, Fínska republika, Švédske kráľovstvo, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Sanmarínska republika podpísali toto memorandum o porozumení, ktoré dopĺňa túto dohodu.

Signatári tohto memoranda o porozumení považujú dohodu medzi San Marínom a Spoločenstvom, ktorá upravuje opatrenia rovnajúce sa tým, ktoré ustanovuje smernica, za vyváženú a prijateľnú dohodu, ktorá chráni záujmy oboch zmluvných strán. Preto v dobrej viere uplatnia odsúhlasené opatrenia a bez opodstatnenia nepodniknú žiadne jednostranné kroky, ktoré by mohli ohroziť túto dohodu. Ak sa zistí vážna nezrovnalosť medzi pôsobnosťou smernice prijatej 3. júna 2003 a pôsobnosťou dohody najmä v súvislosti s článkami 4 a 6 dohody, zmluvné strany konzultujú v súlade s článkom 15 ods. l dohody, aby sa ubezpečili, že sa dodrží rovnocenná povaha opatrení upravených dohodou. Signatári tohto memoranda o porozumení poznamenávajú, že vymedzenie daňového podvodu na účely článku 13 dohody sa týka len potreby týkajúcej sa zdaňovania úspor v rámci tejto dohody a nemá dosah na vývoj alebo rozhodnutia súvisiace s daňovým podvodom za iných okolností a na iných fórach.

2.	Počas prechodného obdobia, na ktoré sa vzťahuje smernica, Spoločenstvo nadviaže rokovania s ostatným dôležitými finančnými centrami s cieľom podporiť prijatie opatrení, ktoré sú rovnocenné s tými, ktoré uplatňuje Spoločenstvo, ich právnymi systémami.

Vzhľadom na to, že San Maríno si želá vstúpiť do európskeho hospodárskeho prostredia a že považuje svoju plnú účasť v európskom bankovníctve a finančnom systéme za vhodnú a želateľnú, San Maríno a Spoločenstvo začnú rozhovory čo najskôr s cieľom určiť podmienky, za ktorých by došlo k vzájomnému uznaniu opatrení a systémov oboch strán súvisiacich s finančnými službami vrátane poisťovníctva. Aby si v tomto kontexte San Maríno zachovalo správne fungovanie vnútorného trhu v príslušných sektoroch, zaväzuje sa prijať a uskutočniť v príslušných sektoroch podnikania platné existujúce a budúce acquis communautaire vrátane platných pravidiel a dozoru nad príslušnými operátormi San Marína. Každá možná dohoda v tejto oblasti môže viesť k tomu, že San Maríno sa zaviaže vykonať aj iné platné pravidlá Spoločenstva, tak súčasné, ako aj tie, ktoré sa zavedú v budúcnosti, napríklad v záležitostiach týkajúcich sa súťaže a zdaňovania.

V tomto kontexte prehlbovania vzťahov by uzavretie daňových dohôd s členskými štátmi Európskej únie (ďalej len „členské štáty“) a záväzok San Marína v tomto rámci zabezpečiť výmenu informácií v súlade s normami OECD podporilo širšiu hospodársku a daňovú spoluprácu. Po uznaní úsilia, ktoré vyvinie San Maríno, by mohli prebehnúť konzultácie medzi San Marínom a členskými štátmi Európskej únie s cieľom zamedziť alebo znížiť, na bilaterálnom základe, dvojaké zdaňovanie týkajúce sa rôznych foriem príjmu.

Spoločenstvo a San Maríno konzultujú aj s cieľom:

—	definovať formy zjednodušenia postupov ustanovených ich dohodou o colnej únii a spolupráci. V tejto súvislosti je San Maríno pripravené prijať počítačové postupy dokonca podobné systému INTRASTAT,

—	lepšie preskúmať existujúce možnosti štátnych príslušníkov a firiem San Marína zúčastniť sa výskumu a vývoja programov a činností Spoločenstva.

Podpísané v Bruseli dňa 7. decembra 2004 v dvoch vyhotoveniach v jazyku českom, dánskom, holandskom, anglickom, estónskom, fínskom, francúzskom, nemeckom, gréckom, maďarskom, talianskom, lotyšskom, litovskom, poľskom, portugalskom, slovenskom, slovinskom, španielskom a švédskom, každý z týchto textov je rovnako autentický.

Verzia v maltskom jazyku je overená signatármi na základe výmeny listov. Je rovnako autentická z rovnakého titulu ako jazykové verzie podľa predchádzajúceho odseku.

Pour le Royaume de Belgique

Voor het Koninkrijk België

Für das Königreich Belgien

Za Českou republiku

På Kongeriget Danmarks vegne

Für die Bundesrepublik Deutschland

Eesti Vabariigi nimel

Για την Ελληνική Δημοκρατία

Por el Reino de España

Pour la République française

Thar cheann Na hÉireann

For Ireland

Per la Repubblica italiana

Για την Κυπριακή Δημοκρατία,

Latvijas Republikas vārdā

Lietuvos Respublikos vardu

Pour le Grand-Duché de Luxembourg

A Magyar Köztársaság részéről

Għar-Republikka ta' Malta

Voor het Koninkrijk der Nederlanden

Für die Republik Österreich

W imieniu Rzeczypospolitej Polskiej

Pela República Portuguesa

Za Republiko Slovenijo

Za Slovenskú republiku

Suomen tasavallan puolesta

För Republiken Finland

För Konungariket Sverige

For the United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland

Por la Comunidad Europea

Za Evropské společenství

For Det Europæiske Fællesskab

Für die Europäische Gemeinschaft

Euroopa Ühenduse nimel

Για την Ευρωπαϊκή Κοινότητα

For the European Community

Pour la Communauté européenne

Per la Comunità europea

Eiropas Kopienas vārdā

Europos bendrijos vardu

az Európai Közösség részéről

Għall-Komunità Ewropea

Voor de Europese Gemeenschap

W imieniu Wspólnoty Europejskiej

Pela Comunidade Europeia

Za Európske spoločenstvo

za Evropsko skupnost

Euroopan yhteisön puolesta

På Europeiska gemenskapens vägnar

Per la Repubblica di San Marino

28.12.2004

Úradný vestník Európskej únie

L 381/52

ROZHODNUTIE RADY

z 2. decembra 2004

o zriadení Európskeho fondu pre utečencov na obdobie 2005–2010

(2004/904/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 63 ods. 2) písm. b),

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

po porade s Výborom regiónov,

keďže:

(1)	Spoločná azylová politika vrátane spoločného európskeho azylového systému je neoddeliteľnou súčasťou cieľa Európskej únie postupne vytvárať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre tých, ktorí okolnosťami prinútení oprávnene hľadajú ochranu v Európskej únii.

(2)

Vykonávanie tejto politiky by malo byť založené na solidarite medzi členskými štátmi a vyžaduje si existenciu mechanizmov na podporu vyváženého úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní a znášaní následkov prijímania utečencov a vysídlených osôb. Na tento účel bol rozhodnutím 2000/596/ES (3) na obdobie 2000–2004 zriadený Európsky fond pre utečencov.

(3)

Aby sa zabezpečila trvalá solidarita medzi členskými štátmi vo svetle nedávno prijatých právnych predpisov Spoločenstva v oblasti azylu, je potrebné zriadiť Európsky fond pre utečencov (ďalej len fond) na obdobie 2005–2010 s prihliadnutím na skúsenosti získané pri vykonávaní prvej etapy tohto fondu v období 2000–2004.

(4)	Je potrebné podporiť úsilie vynaložené členskými štátmi, aby sa utečencom a vysídleným osobám poskytli primerané podmienky prijímania a aby sa uplatňovali spravodlivé a účinné azylové konania s cieľom chrániť práva osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.

(5)

Jedným z cieľov Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 o postavení utečencov, doplnenom Newyorským protokolom z 31. januára 1967, je začlenenie utečencov do spoločnosti krajiny, v ktorej sa usadili. Tieto osoby musia mať možnosť zdieľať hodnoty uvedené v Charte základných práv Európskej únie. Na tento účel by sa mala podporovať činnosť členských štátov, aby sa podnietilo ich sociálne, hospodárske a kultúrne začlenenie, pokiaľ to prispeje k hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ktorej udržanie a posilnenie je jedným zo základných cieľov Spoločenstva uvedených v článkoch 2 a 3 ods. 1) písm. k) zmluvy.

(6)	V záujme členských štátov a dotknutých osôb je, aby utečenci a vysídlené osoby, ktoré majú oprávnenie na pobyt na území členských štátov, mali v súlade s ustanoveniami súvisiacich nástrojov Spoločenstva možnosť zabezpečiť sa prácou.

(7)

Keďže opatrenia podporované štrukturálnymi fondmi a ostatné opatrenia Spoločenstva v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy nie sú sami osebe dostačujúce na podnietenie tohto začlenenia, mali by sa podporovať osobitné opatrenia, aby sa umožnilo utečencom a vysídleným osobám plne využívať programy, ktoré sa organizujú.

(8)	Je potrebná praktická podpora na vytváranie alebo zlepšovanie podmienok umožňujúcich utečencom a vysídleným osobám, ktoré si to želajú, kvalifikovane sa rozhodnúť, či opustia územie členských štátov a vrátia sa domov.

(9)	Nárok na podporu z fondu by mala mať činnosť, na ktorej sa zúčastňujú orgány dvoch alebo viacerých členských štátov a činnosť v záujme Spoločenstva v tejto oblasti, pričom by sa mali podnecovať výmeny medzi členskými štátmi s cieľom určiť a podporiť najúčinnejšie postupy.

(10)

Mala by sa zriadiť finančná rezerva na vykonávanie núdzových opatrení na poskytnutie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu utečencov v súlade so smernicou Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (4).

(11)

S cieľom zavedenia finančnej solidarity účinným a primeraným spôsobom a s prihliadnutím na skúsenosti získané pri implementácii fondu v rokoch 2000 až 2004 by sa mala načrtnúť zodpovednosť Komisie a členských štátov za implementáciu a riadenie fondu. Členské štáty by mali na tento účel určiť príslušné vnútroštátne orgány, ktorých úlohy by sa mali stanoviť.

(12)	Podpora poskytovaná fondom bude účinnejšia a lepšie cielená, ak sa spolufinancovanie oprávnených činností bude zakladať na dvoch viacročných programoch a na ročnom pracovnom programe, ktoré vypracuje každý členský štát, berúc do úvahy svoju situáciu a potreby.

(13)	Je spravodlivé, aby sa zdroje rozdelili pomerne podľa zaťaženia každého členského štátu na základe jeho úsilia pri prijímaní utečencov a vysídlených osôb vrátane utečencov, ktorí požívajú medzinárodnú ochranu v rámci vnútroštátnych programov.

(14)	Opatrenia potrebné na vykonanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5).

(15)	Účinné monitorovanie je jedným zo spôsobov, ako zabezpečiť účinnosť činností podporovaných z fondu. Mali by sa určiť podmienky pre monitorovanie.

(16)	Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť Komisie za finančnú kontrolu, mala by sa v tejto súvislosti zaviesť spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou.

(17)	Členské štáty by mali poskytnúť dostatočné záruky týkajúce sa opatrení na vykonávanie a kvalitu výkonu. Mala by sa presne určiť zodpovednosť členských štátov za sledovanie a nápravu nezrovnalostí a porušení, ako aj zodpovednosť Komisie, ak členské štáty nekonajú v súlade so svojimi záväzkami.

(18)	Účinnosť a dosah činností podporovaných fondom tiež závisí od ich hodnotenia. V tejto súvislosti by sa mala jasne vymedziť zodpovednosť členských štátov a Komisie, ako aj opatrenia na zabezpečenie spoľahlivosti hodnotenia.

(19)	Činnosti by sa mali hodnotiť s cieľom strednodobého preskúmania a hodnotenia ich dosahu a hodnotiaci proces by sa mal zahrnúť do opatrení na monitorovanie projektu.

(20)

Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to podpora vyváženého úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní utečencov a vysídlených osôb, nie je možné uspokojivo dosiahnuť členskými štátmi a z tohto dôvodu môže byť lepšie dosiahnutý na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto rozhodnutie rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(21)	V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Spojené kráľovstvo oznámilo svoju vôľu zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(22)	V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Írsko oznámilo svoju vôľu zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(23)	V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

KAPITOLA I

CIELE A ÚLOHY

Článok 1

Zriadenie a ciele

1. Týmto rozhodnutím sa zriaďuje Európsky fond pre utečencov (ďalej len fond) na obdobie od 1. januára 2005 do 31. decembra 2010.

2. Cieľom fondu je pomoc a podpora úsilia, ktoré členské štáty vynakladajú na prijímanie a znášanie následkov prijatia utečencov a vysídlencov, spolufinancovaním činností ustanovených týmto rozhodnutím pri zohľadnení právnych predpisov Spoločenstva v týchto veciach.

Článok 2

Finančné ustanovenia

1. Referenčná finančná čiastka na implementáciu fondu od 1. januára 2005 do 31. decembra 2006 je 114 miliónov EUR.

2. Ročné rozpočtové prostriedky pre fond schvaľuje rozpočtový orgán v medziach finančného výhľadu.

Článok 3

Cieľové skupiny činností

Na účely tohto rozhodnutia cieľové skupiny zahŕňajú tieto kategórie:

1.	každého štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorí majú právne postavenie definované Ženevským dohovorom z 28. júla 1951 vzťahujúcim sa na utečencov a jeho protokolom z roku 1967 a ktorí majú povolený pobyt ako utečenci v jednom z členských štátov;

každého štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorí požívajú subsidiárnu formu ochrany v zmysle smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych štandardoch pre kvalifikáciu a uznanie príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti za utečencov alebo za osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (6);

3.	každý príslušník tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí požiadali o jednu formu ochrany opísanej v bodoch 1 a 2;

4.	každý príslušník tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí požívajú dočasnú ochranu v zmysle smernice 2001/55/ES.

Článok 4

Činnosti

1. Fond podporuje činnosti v členských štátoch, ktoré sa vzťahujú na jednu alebo viac z nasledujúcich činností:

a)	podmienky prijatia a azylové konanie;

b)	integrácia osôb uvedených v článku 3, pobyt ktorých je v členskom štáte trvalého a stáleho charakteru;

c)	dobrovoľný návrat osôb uvedených v článku 3 za predpokladu, že nezískali nové štátne občianstvo a neopustili územie členského štátu.

2. Činnosti ustanovené odsekom 1 podporujú najmä implementáciu ustanovení príslušných existujúcich a budúcich právnych predpisov Spoločenstva v oblasti spoločného európskeho azylového systému.

3. Činnosti zohľadňujú osobitnú situáciu zraniteľných osôb ako sú maloletí, maloletí bez sprievodu, ľudia so zdravotným postihnutím, starí ľudia, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi a osoby, ktoré boli vystavené mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychologického, fyzického alebo sexuálneho násilia.

Článok 5

Oprávnené vnútroštátne činnosti vzťahujúce sa na podmienky prijatia a azylové konanie

Podporu z fondu je možné poskytnúť na činnosti vzťahujúce sa na podmienky prijatia a azylové konanie, najmä na činnosti, ktoré sa týkajú:

a)	infraštruktúry alebo služieb v oblasti ubytovania;

b)	poskytovania materiálnej pomoci a zdravotnej alebo psychologickej starostlivosti;

c)	sociálnej pomoci, poskytovania informácií alebo pomoci s administratívnymi formalitami;

d)	právnej pomoci a jazykovej pomoci;

e)	vzdelania, jazykového výcviku a iných iniciatív, ktoré sú v súlade s právnym postavením osoby;

f)	poskytovania podporných služieb ako napr. preklad a školenie na pomoc zlepšenia podmienok prijatia a účinnosti a kvality azylového konania;

g)	poskytovania informácií pre miestne komunity, ktoré budú prichádzať do styku s tými, ktorých prijali v hostiteľskej krajine.

Článok 6

Oprávnené vnútroštátne činnosti vzťahujúce sa na integráciu

Podporu z fondu je možné poskytnúť na činnosti vzťahujúce sa na integráciu osôb uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b) a ich rodinných príslušníkov do spoločnosti členského štátu, najmä na tieto činnosti:

a)	poradenstvo a pomoc v oblastiach ako napr. ubytovanie, prostriedky na živobytie, integrácia na trh práce, zdravotná, psychologická a sociálna starostlivosť;

b)	činnosti, ktoré umožňujú príjemcom prispôsobiť sa spoločnosti členského štátu v sociokultúrnom zmysle a zdieľať hodnoty garantované v Charte základných práv Európskej únie;

c)	činnosti na podporu trvalej a udržateľnej účasti na občianskom a kultúrnom živote;

d)	opatrenia zamerané na vzdelávanie, odbornú prípravu, uznanie kvalifikácií a diplomov;

e)	činnosti určené na podporu sebarealizácie a ktoré umožňujú týmto osobám rozhodovať o sebe;

činnosti, ktoré podporujú zmysluplný kontakt a konštruktívny dialóg medzi týmito osobami a prijímajúcou spoločnosťou vrátane činností, ktoré podporujú účasť kľúčových partnerov ako napr. verejnosti, miestnych samospráv, utečeneckých zväzov, dobrovoľných skupín, sociálnych partnerov a širšej občianskej spoločnosti;

g)	opatrenia na podporu nadobudnutia zručností u týchto osôb vrátane jazykovej prípravy;

h)	činnosti, ktoré podporujú rovnosť prístupu a rovnosť výsledkov, pokiaľ ide o styk týchto ľudí s verejnými inštitúciami.

Článok 7

Oprávnené vnútroštátne činnosti vzťahujúce sa na dobrovoľný návrat

Podporu z fondu je možné získať na činnosti vzťahujúce sa na dobrovoľný návrat, najmä na tieto činnosti:

a)	informačné a poradenské služby týkajúce sa iniciatív alebo programov dobrovoľného návratu;

b)	poskytovanie informácií o situácii v krajine alebo regióne pôvodu alebo predchádzajúceho bydliska;

c)	všeobecný alebo odborný výcvik a pomoc s reintegráciou;

d)	činnosť zo strany komunít pôvodného bydliska s pobytom v Európskej únii na uľahčenie dobrovoľného návratu osôb uvedených v tomto rozhodnutí;

e)	činnosti, ktoré uľahčujú organizáciu a vykonanie vnútroštátnych programov na dobrovoľný návrat.

Článok 8

Činnosti Spoločenstva

1. Okrem projektov ustanovených článkami 5, 6 a 7 sa z iniciatívy Komisie môže až 7 % dostupných zdrojov fondu použiť na financovanie nadnárodných činností alebo činností v záujme Spoločenstva ako celku, týkajúcich sa azylovej politiky a opatrení uplatniteľných na utečencov a vysídlencov uvedených v odseku 2.

2. Oprávnené činnosti Spoločenstva sa týkajú hlavne týchto oblasti:

a)	podporovanie spolupráce Spoločenstva pri implementácii práva Spoločenstva a osvedčených postupov;

podpora zriaďovania nadnárodných sietí spolupráce a pilotných projektov založených na nadnárodných partnerstvách medzi orgánmi umiestnenými v dvoch alebo viacerých členských štátoch určenými na stimulovanie inovácie, uľahčenie výmeny skúseností a osvedčených postupov a zlepšenie kvality azylovej politiky;

c)	podpora nadnárodných kampaní na zvýšenie povedomia o Európskej azylovej politike a o situácii a pomeroch osôb uvedených v článku 3;

d)	podpora šírenia a výmeny informácií o najlepších postupoch a všetkých ostatných aspektoch fondu vrátane používania IT a komunikačnej techniky.

3. Ročný pracovný program, ktorý stanovuje priority pre činnosti Spoločenstva, sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 2.

Článok 9

Núdzové opatrenia

1. V prípade, že sa implementujú mechanizmy dočasnej ochrany v zmysle smernice 2001/55/ES, fond financuje taktiež opatrenia na pomoc členským štátom; tieto opatrenia sú oddelené od a doplnkové k činnostiam uvedeným v článku 4.

2. Oprávnené núdzové opatrenia sa týkajú nasledujúcich druhov činností:

a)	prijatie a ubytovanie;

b)	poskytnutie prostriedkov na živobytie vrátane stravy a ošatenia;

c)	lekárska, psychologická a iná pomoc;

d)	mzdové a administratívne náklady spojené s prijatím dotknutých osôb a vykonanie opatrení;

e)	náklady na logistiku a prepravu.

KAPITOLA II

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA A RIADENIA

Článok 10

Vykonávanie

Komisia je zodpovedná za vykonávanie tohto rozhodnutia a prijme potrebné vykonávacie pravidlá.

Článok 11

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Lehota ustanovená v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

4. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 12

Zodpovednosť Komisie a členských štátov

1. Úlohou Komisie je:

a)	prijať usmernenia v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 2 pre priority viacročných programov ustanovených článkom 15 a oznámiť členským štátom predbežné vyhradené prostriedky pre fond;

zabezpečiť v rámci svojej zodpovednosti za vykonávanie všeobecného rozpočtu Európskej únie, aby v členských štátoch existovali vhodné riadiace a kontrolné systémy a aby pracovali plynulo tak, aby garantovali riadne a efektívne využívanie finančných prostriedkov Spoločenstva. Tieto opatrenia zahŕňajú predchádzajúce kontroly dokumentov a kontroly na mieste zamerané na postupy implementácie, kontrolné systémy, účtovné postupy a postupy verejného obstarávania a rozdeľovania grantov, ktoré vykonávajú zodpovedné orgány. Komisia overí postupy alebo systémy pri uskutočnení akýchkoľvek podstatných zmien;

c)	vykonať činnosti Spoločenstva ustanovené článkom 8.

2. Úlohou členských štátov je:

a)	zodpovedať za vykonávanie vnútroštátnych činností podporovaných fondom;

b)	prijať potrebné opatrenia v súlade s vnútroštátnym postupom pre efektívnu činnosť fondu na vnútroštátnej úrovni a zahrnúť všetkých, ktorých sa týka azylová politika;

c)	vymenovať v súlade s platnými právnymi predpismi Spoločenstva a zásadou správneho finančného hospodárenia zodpovedný orgán pre správu vnútroštátnych projektov, ktoré podporuje fond;

d)	zodpovedať v prvom rade za finančnú kontrolu činností a zabezpečiť, aby systémy riadenia a kontroly boli vykonávané takým spôsobom, aby garantovali riadne a efektívne využívanie finančných prostriedkov Spoločenstva. Poskytnú Komisii opis týchto systémov;

e)	potvrdiť, že vyhlásenia o výdavkoch predložené Komisii sú presné, a zabezpečiť, aby vychádzali z účtovných systémov založených na overiteľných podporných dokumentoch;

f)	spolupracovať s Komisiou pri zbere štatistických údajov potrebných pre vykonanie článku 17.

3. V spolupráci s členskými štátmi úlohou Komisie je:

a)	preberať zodpovednosť za šírenie výsledkov činností fondu, ktoré sa podnikli v časovom období 2000–2004, a tých činností, ktoré treba vykonať v časovom období 2005–2010;

b)	zabezpečiť, aby sa poskytovali potrebné informácie, publicita a hodnotenie akcií podporovaných fondom;

c)	zabezpečiť, aby činnosti nadväzovali a dopĺňali ostatné relevantné politiky, nástroje a iniciatívy Spoločenstva.

Článok 13

Zodpovedné orgány

1. Každý členský štát vymenuje zodpovedný orgán, ktorý zabezpečuje celú komunikáciu s Komisiou. Tento orgán je funkčný orgán členského štátu alebo vnútroštátny orgán verejnej správy. Zodpovedný orgán môže delegovať niektoré alebo všetky svoje vykonávacie úlohy na iný orgán verejnej správy alebo súkromnoprávny subjekt spravovaný zákonom členského štátu a ktorý má poslanie verejnej služby. Ak členský štát určí iný zodpovedný orgán, ako je on sám, a stanoví všetky dojednania, ktorými sa spravujú jeho vzťahy s uvedeným orgánom a vzťahy daného orgánu s Komisiou.

2. Orgán určený ako zodpovedný orgán alebo každý poverený orgán musí spĺňať tieto minimálne podmienky:

a)	mať právnu subjektivitu, s výnimkou ak ide o funkčný orgán členského štátu;

b)	mať finančné a riadiace kapacity úmerné objemu finančných prostriedkov Spoločenstva, ktorý bude spravovať a ktoré mu umožnia vykonávať jeho úlohy riadne v súlade s pravidlami riadenia finančných prostriedkov Spoločenstva.

3. Úlohy zodpovedných orgánov zahŕňajú:

a)	konzultácie s vhodnými partnermi na účely zavedenia viacročných programov;

b)	organizovanie a propagáciu vyhlásení verejných súťaží a výziev na predloženie ponúk;

c)	organizovanie výberových konaní a zadávacieho konania na spolufinancovanie z fondu v súlade so zásadami transparentnosti a rovnakého zaobchádzania a prijatie všetkých potrebných opatrení, aby sa zabránilo možnému konfliktu záujmov;

d)	zabezpečenie súladu a komplementarity medzi spolufinancovaním z fondu a spolufinancovaním z ostatných relevantných vnútroštátnych finančných nástrojov a finančných nástrojov Spoločenstva;

e)	administratívne, zmluvné a finančné riadenie činností;

f)	informačné a poradenské činnosti rovnako ako šírenie výsledkov;

g)	monitorovanie a hodnotenie;

h)	spoluprácu a styk s Komisiou a zodpovednými orgánmi v ostatných členských štátoch.

4. Členský štát poskytne zodpovednému orgánu alebo akémukoľvek poverenému orgánu adekvátne zdroje, aby mohol pokračovať v riadnom výkone svojich úloh počas obdobia vykonávania činností financovaných fondom. Vykonávacie činnosti môžu byť financované na základe ustanovení o technickej a administratívnej pomoci uvedených v článku 18.

5. Konajúc v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 2 prijme Komisia pravidlá o riadiacich a kontrolných systémoch členských štátov vrátane pravidiel pre administratívne a finančné riadenie vnútroštátnych projektov spolufinancovaných fondom.

Článok 14

Výberové kritériá

Zodpovedný orgán vyberie projekty na základe týchto kritérií:

a)	situácia a požiadavky v členskom štáte;

b)	hospodárnosť výdavkov s ohľadom na počet osôb, na ktoré sa projekt vzťahuje;

c)	skúsenosť, odbornosť, spoľahlivosť a finančný príspevok organizácie, ktorá žiada o financovanie, a akejkoľvek partnerskej organizácie;

d)	rozsah, v akom projekty dopĺňajú inú činnosť financovanú zo všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo ako súčasť vnútroštátnych programov.

KAPITOLA III

PROGRAMY

Článok 15

Viacročné programy

1. Činnosti v členských štátoch sú vykonávané na základe dvoch viacročných programových fáz, z ktorých každá trvá tri roky (2005–2007 a 2008–2010).

2. Pre každú programovú fázu predloží každý členský štát na základe usmernení pre priority viacročných programov a predbežného finančného rozdelenia poskytnutého Komisiou a ustanoveného článkom 12 ods. 1 písm. a) návrh viacročného programu, ktorý zahŕňa tieto prvky:

a)	opis súčasnej situácie v členskom štáte vzhľadom na opatrenia na prijatie, azylové konanie, integráciu a dobrovoľný návrat osôb, na ktoré sa vzťahuje článok 3;

b)	analýzu požiadaviek v príslušnom členskom štáte, pokiaľ ide o prijatie, azylové konanie, integráciu a dobrovoľný návrat a označenie operačných cieľov určených na splnenie týchto požiadaviek počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje program;

c)	prezentáciu vhodnej stratégie na dosiahnutie týchto cieľov a priority spojené s ich dosiahnutím, berúc do úvahy konzultácie s partnermi uvedenými v článku 13 ods. 3 písm. a), a stručný opis predpokladaných činností na vykonanie priorít;

d)	údaj o tom, či je táto stratégia kompatibilná s ostatnými regionálnymi nástrojmi, vnútroštátnymi nástrojmi a nástrojmi Spoločenstva;

e)	predbežný finančný plán, ktorý stanoví pre každú prioritu a každý rok navrhovaný finančný príspevok fondu a celkový objem spolufinancovania z verejných alebo súkromných zdrojov.

3. Členské štáty predložia svoj návrh viacročného programu najneskôr štyri mesiace po tom, ako Komisia poskytla usmernenia a predbežné finančné rozdelenie pre dané obdobie.

4. Konajúc v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3 Komisia, v súvislosti s odporúčaniami v usmerneniach prijatých podľa článku 12 ods. 1 písm. a), schváli návrh viacročných programov do troch mesiacov od ich prijatia.

Článok 16

Ročné programy

1. Viacročné programy schválené Komisiou sú vykonávané prostredníctvom ročných pracovných programov.

2. Najneskôr do 1. júla každého roku Komisia poskytne členským štátom odhad čiastok, ktoré sa im majú rozdeliť na nasledujúci rok z celkového množstva rozpočtových prostriedkov pridelených podľa ročného rozpočtového postupu vypočítaného tak, ako stanovuje článok 17.

3. Najneskôr do 1. novembra každého roku členské štáty predložia Komisii návrh ročného programu na nasledujúci rok vypracovaný v súlade so schváleným viacročným programom, pričom tento obsahuje:

a)	všeobecné pravidlá pre výber projektov, ktoré sa majú financovať podľa ročného programu, ak sa tieto odlišujú od spôsobov stanovených vo viacročnom programe;

b)	opis úloh, ktoré má vykonať zodpovedný orgán pri vykonávaní ročného programu;

c)	navrhované finančné rozčlenenie príspevkov fondu na rôzne činnosti programu a údaj o požadovanej sume na pokrytie technickej a administratívnej pomoci podľa článku 18 na účel vykonania ročného programu.

4. Pri preskúmaní návrhu členského štátu Komisia zohľadní konečnú sumu rozpočtových prostriedkov pridelenú fondu podľa rozpočtového postupu a prijme rozhodnutie o spolufinancovaní z fondu najneskôr do 1. marca daného roku. Rozhodnutie určí sumu pridelenú členskému štátu a obdobie, počas ktorého sú výdavky oprávnené.

5. V prípade významných zmien ovplyvňujúcich vykonávanie ročného programu, ktoré zahŕňajú prevod finančných prostriedkov medzi činnosťami prekračujúcimi 10 % celkovej sumy pridelenej členskému štátu na príslušný rok, členský štát predloží Komisii na schválenie revidovaný ročný program najneskôr v čase predloženia správy o pokroku uvedenej v článku 23 ods. 3.

Článok 17

Ročné rozčlenenie zdrojov na činnosti v členských štátoch ustanovené článkami 5, 6 a 7

1. Každý členský štát dostane pevne stanovenú sumu 300 000 EUR z ročného prídelu fondu. Táto suma sa stanoví na 500 000 EUR ročne na roky 2005, 2006 a 2007 v súlade s novými finančnými výhľadmi pre štáty, ktoré pristúpili k Európskej únii 1. mája 2004.

2. Zvyšok dostupných ročných zdrojov sa rozdelí medzi členské štáty takto:

a)	30 % v pomere k počtu prijatých osôb v jednej z kategórií uvedených v bodoch 1 a 2 v článku 3 počas troch predchádzajúcich rokov;

b)	70 % v pomere k počtu osôb uvedených v bodoch 3 a 4 v článku 3 zaregistrovaných počas troch predchádzajúcich rokov.

3. Referenčné čísla sú posledné štatistické údaje vypracované Štatistickým úradom Európskych spoločenstiev v súlade s právom Spoločenstva o zbere a analýze údajov o azyle.

Článok 18

Technická a administratívna pomoc

Časť ročného spolufinancovania prideleného členskému štátu môže byť vyčlenená na technickú a administratívnu pomoc pri príprave, monitorovaní a hodnotení činností.

Ročná suma vyčlenená na technickú a administratívnu pomoc nesmie prekročiť 7 % z celkového ročného spolufinancovania prideleného členskému štátu, zvýšeného o 30 000 EUR.

Článok 19

Osobitné ustanovenia o núdzových opatreniach

1. Členské štáty poskytnú Komisii vyhlásenie o požiadavkách a plán vykonávania pre núdzové opatrenia ustanovené článkom 9, vrátane opisu plánovaných opatrení a orgánov zodpovedných za ich vykonanie.

2. Finančná pomoc z fondu pre núdzové opatrenia ustanovené v článku 9 sa obmedzí na obdobie 6 mesiacov a nepresiahne 80 % nákladov na každé opatrenie.

3. Dostupné prostriedky sa rozdelia medzi členské štáty na základe počtu osôb, na ktoré sa vzťahuje dočasná ochrana v každom členskom štáte, ako je uvedené v článku 9 ods. 1.

4. Uplatňujú sa články 20 ods. 1 a ods. 2, články 21 a 23 až 26.

KAPITOLA IV

FINANČNÉ RIADENIE A KONTROLA

Článok 20

Štruktúra financovania

1. Finančná účasť fondu má formu nenávratných finančných podpôr.

2. Činnosti podporované fondom sú spolufinancované verejnými alebo súkromnými zdrojmi, sú neziskového charakteru a nemajú nárok na financovanie z iných zdrojov, na ktoré sa vzťahuje všeobecný rozpočet Európskej únie.

3. Prostriedky fondu sú doplnkové k verejným alebo ekvivalentným výdavkom prideleným členskými štátmi na opatrenia, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie.

4. Príspevok Spoločenstva na podporované projekty nepresiahne:

50 % z celkových nákladov na konkrétnu činnosť, pokiaľ ide o činnosti vykonávané v členských štátoch podľa článkov 5, 6 a 7. Toto sa môže zvýšiť na 60 %, najmä na inovatívne činnosti, ako sú napr. činnosti vykonávané nadnárodnými partnerstvami alebo činnosti, ktoré zahŕňajú aktívnu účasť osôb uvedených v článku 3 alebo organizácií zriadených týmito cieľovými skupinami, a zvýši sa na 75 % v členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje Kohézny fond;

b)	80 % z celkových nákladov na konkrétnu činnosť, pokiaľ ide o výzvy na predkladanie návrhov v rámci činností Spoločenstva podľa článku 8.

5. Finančná pomoc Spoločenstva poskytovaná na činnosti podporované fondom sa udeľuje spravidla na obdobie maximálne troch rokov, podliehajúc pravidelným správam o pokroku.

Článok 21

Oprávnenosť

1. Výdavky zodpovedajú platbám, ktoré realizovali koneční príjemcovia grantu. Výdavky sa dokladujú prijatými faktúrami alebo ekvivalentnými účtovnými dokumentmi.

2. Výdavky sa môžu považovať za oprávnené na podporu z fondu, iba ak sa skutočne vyplatili nie skôr ako 1. januára roku uvedeného v rozhodnutí Komisie o spolufinacovaní uvedenom v článku 16 ods. 4.

3. Komisia, konajúc v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3, prijme pravidlá upravujúce oprávnenosť výdavkov v rámci činností vykonávaných v členských štátoch podľa článkov 5, 6 a 7 a spolufinancovaných fondom.

Článok 22

Záväzky

Rozpočtové záväzky Spoločenstva sa vykonajú každý rok na základe rozhodnutia Komisie o spolufinancovaní uvedeného v článku 16 ods. 4.

Článok 23

Platby

1. Komisia vykoná platbu príspevku z fondu zodpovednému orgánu v súlade s rozpočtovými záväzkami.

2. Prvá predbežná platba predstavujúca 50 % sumy pridelenej v každoročnom rozhodnutí Komisie o spolufinancovaní z fondu sa vykoná členskému štátu do šesťdesiatich dní po prijatí rozhodnutia o spolufinancovaní.

3. Druhá predbežná platba sa vykoná do troch mesiacov po tom, ako Komisia schválila správu o pokroku pri vykonávaní ročného pracovného programu a vyhlásenie o výdavkoch vo výške aspoň 70 % sumy počiatočnej platby. Suma druhej predbežnej platby vykonanej Komisiou nepresiahne 50 % celkovej sumy pridelenej rozhodnutím o spolufinancovaní alebo, v žiadnom prípade, zostatok sumy finančných prostriedkov Spoločenstva skutočne vyhradených členským štátom pre vybrané projekty na základe ročného programu, zníženej o prvú predbežnú platbu.

4. Platba zostatku sa vykoná do troch mesiacov po tom, ako Komisia schválila záverečnú správu o plnení ročného programu a konečné vyhlásenie o výdavkoch ustanovené v článkoch 24 ods. 3 a 28 ods. 2; ak sa tak nestane, vydá sa do tohto termínu žiadosť o náhradu súm uvoľnených na prvú alebo druhú platbu prekračujúcich konečné výdavky schválené pre fond.

Článok 24

Vyhlásenia o výdavkoch

1. Zodpovedný orgán poskytne za všetky výdavky, ktoré oznamuje Komisii, záruku, že vnútroštátne implementačné programy sú spravované v súlade s platnými nariadeniami Spoločenstva a že finančné prostriedky sa používajú v súlade so zásadou správneho finančného hospodárenia.

2. Vyhlásenia o výdavkoch potvrdí jednotlivec alebo oddelenie, ktoré je svojou činnosťou nezávislé od oddelenia schvaľovania zodpovedného orgánu.

3. Zodpovedný orgán predloží Komisii do deviatich mesiacov od dátumu, dokedy musia byť výdavky uhradené, stanoveného v rozhodnutí o spolufinancovaní, konečné vyhlásenie o výdavkoch. Ak sa tak nestane, Komisia automaticky ukončí ročný program a uvoľní príslušné prostriedky.

Článok 25

Audit účtov a finančné korekcie vykonané členskými štátmi

1. Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť Komisie za vykonávanie všeobecného rozpočtu Európskej únie, prevezmú členské štáty zodpovednosť v prvom rade za finančnú kontrolu činností. Na tento cieľ nimi prijaté opatrenia zahŕňajú:

organizovanie kontrol činností, na ktoré sa vzťahuje aspoň 10 % celkových oprávnených výdavkov pre každý ročný implementačný program na základe vhodnej vzorky a na reprezentatívnej vzorke schválených činností. Členské štáty zabezpečia patričné oddelenie medzi kontrolnými a vykonávacími alebo platobnými postupmi týkajúcimi sa činností;

b)	prevenciu, objasňovanie a korekciu nezrovnalostí, ich oznamovanie Komisii v súlade s pravidlami a informovanie Komisie o pokroku v správnych a súdnych konaniach;

c)	spoluprácu s Komisiou na zabezpečenie, aby sa prostriedky Spoločenstva využívali v súlade so zásadami správneho finančného hospodárenia.

2. Ak sa zistí nezrovnalosť, členské štáty vykonajú požadované finančné korekcie, pričom zohľadnia, či ide o jednotlivý alebo systémový prípad. Korekcie vykonané členským štátom spočívajú v zrušení celého príspevku alebo časti príspevku Spoločenstva a ak príslušný členský štát nesplatí sumu v povolenom čase, uhradí štandardné úroky z dôvodov neskorej platby pri sadzbách ustanovených v článku 26 ods. 4.

3. Konajúc v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3 prijme Komisia pravidlá a postupy pre finančné korekcie vykonané členskými štátmi v súvislosti s činnosťami vykonávanými v členských štátoch podľa článkov 5, 6 a 7 a spolufinancovanými fondom.

Článok 26

Audit účtov a finančné korekcie vykonané Komisiou

1. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Dvora audítorov alebo kontroly vykonané členskými štátmi v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami, môžu úradníci alebo zamestnanci Komisie vykonať kontroly na mieste, vrátane kontrol reprezentatívnych vzoriek, činností financovaných fondom a systémov riadenia a kontroly s oznámením minimálne tri pracovné dni vopred. Komisia upozorní dotknutý členský štát s cieľom získať všetku potrebnú pomoc. Úradníci a zamestnanci dotknutého členského štátu sa môžu zúčastniť na takýchto kontrolách.

Komisia môže požiadať dotknutý členský štát o vykonanie kontroly na mieste, aby overil správnosť jednej alebo viacerých transakcií. Úradníci alebo zamestnanci Komisie sa môžu zúčastniť na takýchto kontrolách.

2. Ak po ukončení potrebných previerok Komisia dospeje k záveru, že členský štát si neplní svoje povinnosti podľa článku 25, pozastaví predbežnú alebo záverečnú platbu súvisiacu so spolufinancovaním z fondu pre príslušné ročné programy v prípadoch, ak:

a)	členský štát nevykonáva činnosti, ako boli dohodnuté v rozhodnutí o spolufinancovaní, alebo

b)	celá činnosť alebo jej časť neoprávňujú na čiastočné ani na celé spolufinancovanie z fondu, alebo

c)	existujú vážne nedostatky v systémoch riadenia a kontroly, ktoré by mohli spôsobiť systémové nezrovnalosti.

V takých prípadoch Komisia po uvedení svojich dôvodov požiada členský štát o predloženie jeho pripomienok a, kde je to vhodné, o vykonanie korekcií v rámci určenej lehoty.

3. Na konci lehoty určenej Komisiou, ak sa nedosiahne žiadna dohoda a členský štát nevykonal korekcie, môže Komisia s prihliadnutím na všetky pripomienky členského štátu rozhodnúť do troch mesiacov o:

a)	znížení predbežných alebo záverečných platieb alebo

b)	o vykonaní požadovaných finančných korekcií zrušením celého alebo čiastočného príspevku z fondu na danú činnosť.

Ak sa nerozhodne podľa písmena a) alebo b), pozastavenie platieb sa okamžite zruší.

4. Každá suma, ktorá bola získaná neoprávnene alebo má byť refundovaná, sa vráti Komisii. Ak sa dlžná suma nevrátila do dátumu stanoveného Komisiou, zúročí sa sadzbou, ktorú uplatňuje Európska centrálna banka na svoje hlavné operácie refinancovania v eurách, plus tri a pol bodu. Referenčná sadzba, na ktorú sa použije zvýšenie, je sadzba platná v prvý deň mesiaca konečného dátumu pre platbu, ako je uverejnené v sérii C Úradného vestníka Európskej únie.

5. Komisia, konajúc v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3, prijme pravidlá a postupy pre finančné korekcie vykonané Komisiou v súvislosti s činnosťami vykonávanými v členských štátoch podľa článkov 5, 6 a 7 a spolufinancovanými fondom.

KAPITOLA V

MONITOROVANIE, HODNOTENIE A SPRÁVY

Článok 27

Monitorovanie a hodnotenie

1. Komisia uskutočňuje pravidelné monitorovanie fondu v spolupráci s členskými štátmi.

2. Komisia pravidelne vyhodnotí fond v spolupráci s členskými štátmi, aby posúdila význam, účinnosť a dosah činností v súvislosti s cieľmi uvedenými v článku 1. Komisia preskúma tiež komplementárnosť medzi činnosťami vykonávanými v rámci fondu a činnosťami vykonávanými v rámci iných príslušných politík, nástrojov a iniciatív Spoločenstva.

Článok 28

Správy

1. Zodpovedný orgán v každom členskom štáte prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie monitorovania projektu a jeho hodnotenia.

Na tieto účely dohody a zmluvy, ktoré uzavrie s organizáciami zodpovednými za vykonanie činnosti, zahŕňajú klauzuly stanovujúce povinnosť predkladať pravidelné a podrobné správy o pokroku v súvislosti s vykonávaním týchto činností a podrobnú záverečnú správu o plnení v súvislosti s rozsahom, v akom sa dosiahli stanovené ciele.

2. Zodpovedný orgán predloží Komisii do deviatich mesiacov od dátumu, dokedy musia byť výdavky uhradené, stanoveného v rozhodnutí o spolufinancovaní pre každý ročný program, záverečnú správu o plnení a konečné vyhlásenie o výdavkoch, ako je uvedené v článku 24 ods. 3.

3. Členské štáty predložia Komisii:

a)	najneskôr do 31. decembra 2006 hodnotiacu správu o vykonaní činností spolufinancovaných fondom;

b)	najneskôr do 30. júna 2009 a 30. júna 2012 hodnotiacu správu o výsledkoch a dosahu činností spolufinancovaných fondom.

4. Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov:

a)	najneskôr do 30. apríla 2007 predbežnú správu o dosiahnutých výsledkoch a o kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch implementácie fondu spolu s akýmikoľvek navrhovanými zmenami a doplneniami;

b)	najneskôr do 31. decembra 2009 predbežnú hodnotiacu správu a návrh o budúcom vývoji fondu;

c)	najneskôr do 31. decembra 2012 ex-post hodnotiacu správu.

KAPITOLA VI

PRECHODNÉ USTANOVENIA

Článok 29

Viacročný program 2005–2007

Na vykonanie viacročného programu na obdobie 2005–2007 sa odchylne od článku 15 uplatňuje tento časový plán:

a)	najneskôr do 31. januára 2005 Komisia oznámi členským štátom programové usmernenia a poskytne údaj o finančných čiastkach, ktoré sa im pridelili;

b)	najneskôr do 1. mája 2005 členské štáty určia vnútroštátny zodpovedný orgán uvedený v článku 13 a predložia návrh viacročného programu na obdobie 2005–2007 uvedený v článku 15;

c)	konajúc v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3 Komisia schváli viacročné programy do dvoch mesiacov od prijatia návrhu viacročného programu.

Článok 30

Ročný program 2005

Odchylne od článku 16 sa na vykonanie v rozpočtovom roku 2005 uplatňuje tento časový plán:

a)	Komisia poskytne do 31. januára 2005 členským štátom odhad im pridelených súm;

b)	členské štáty predložia do 1. júna 2005 Komisii návrh ročného programu uvedeného v článku 16; k návrhu sa priložia podrobné informácie o systémoch riadenia a kontrolách, ktoré budú vykonané s cieľom zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky Spoločenstva využívali riadne a efektívne;

c)	Komisia prijme rozhodnutia o spolufinancovaní do dvoch mesiacov od predloženia návrhu ročného programu po overení aspektov uvedených v článku 12 ods. 1 písm. b).

Výdavky skutočne vyplatené medzi 1. januárom 2005 a dátumom, kedy sa prijmú rozhodnutia o spolufinancovaní, môžu byť oprávnené na podporu z fondu.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 31

Preskúmanie

Rada preskúma toto rozhodnutie na základe návrhu Komisie do 31. decembra 2010.

Článok 32

Adresáti

Toto rozhodnutie je určené členským štátom v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

V Bruseli 2. decembra 2004

Za Radu

predseda

J. P. H. DONNER

(1) Stanovisko z 20. apríla 2004 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2) Ú. v. EÚ C 241, 28.9.2004, s. 27.

(3) Ú. v. ES L 252, 6.10.2000, s. 12.

(4) Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12.

(5) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(6) Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 12.

28.12.2004

Úradný vestník Európskej únie

L 381/63

ROZHODNUTIE KOMISIE

zo 14. decembra 2004,

ktorým sa ustanovujú zásady oznamovania nebezpečných spotrebiteľských výrobkov príslušným orgánom členských štátov výrobcami a distribútormi v súlade s článkom 5 odsek 3 smernice 2001/95/ES Európskeho parlamentu a Rady

(oznámené pod číslom dokumentu K(2004) 4772)

(Text s významom pre EHP)

(2004/905/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu 2001/95/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. decembera 2001 o bezpečnosti bežných výrobkov (1), najmä na jej druhý pododsek odseku 3 článku 5,

po porade s výborom ustanoveným podľa článku 15 smernice 2001/95/ES,

keďže:

(1)	Smernica 2001/95/ES v článku 5 ods. 3 ustanovuje, že výrobcovia a distribútori, ak vedia alebo by mali vedieť na základe informácií, ktoré majú ako odborníci, že výrobok nimi zavádzaný na trh je nebezpečný v súlade s definíciami a kritériami tejto smernice, by mali informovať príslušné orgány.

(2)

Príloha I(2) k smernici 2001/95/ES od Komisie vyžaduje, aby v spolupráci s Komisiou predstaviteľov všetkých členských štátov definovala obsah a vypracovala štandardný spôsob oznamovania týkajúceho sa výrobkov, ktoré nevyhovujú všeobecných požiadavkám bezpečnosti, ktoré by mali príslušným vnútroštátnym orgánom poskytnúť výrobcovia a distribútori a súčasne zabezpečovať účinnosť a správne fungovanie systému oznamovania. Komisia by mala najmä predložiť, napríklad vo forme príručky, jednoduché a jasné kritériá na určenie osobitných podmienok, najmä týkajúcich sa ojedinelých okolností alebo výrobkov, pri ktorých úradné oznamovanie nemá význam.

(3)

Povinnosť informovať úrady o nebezpečných výrobkoch je dôležitým prvkom skvalitnenia dohľadu nad trhom, pretože príslušným orgánom umožňuje monitorovať, či spoločnosti prijali primerané opatrenia na určenie rizík, ktoré predstavuje výrobok, ktorý je už dodávaný na trh, a v prípade potreby na nariadenie alebo prijatie dodatočných opatrení na vyhnutie sa rizikám.

(4)

Na to, aby sa zabránilo neprimeranému zaťažovaniu výrobcov, distribútorov a príslušných orgánov a aby sa umožnilo účinne uplatňovať túto povinnosť, je vhodné vypracovať, popri štandardnom spôsobe, prevádzkové pokyny týkajúce sa najdôležitejších kritérií oznamovania, ako aj praktických aspektov oznamovania, ktoré sa predložia s cieľom pomôcť výrobcom a distribútorom pri vykonávaní ustanovení uvedených v článku 5 ods. 3 smernice 2001/95/ES,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Komisia týmto prijíma zásady oznamovania nebezpečných spotrebiteľských výrobkov príslušným orgánom členských štátov výrobcami a distribútormi v súlade s odsekom 3 článku 5 tejto smernice 2001/95/ES.

Zásady sú stanovené v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je adresované členským štátom.

V Bruseli 14. decembra 2004

Za Komisiu

Markos KYPRIANOU

člen Komisie

(1) Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4.

PRÍLOHA

Usmernenie o oznamovaní nebezpečných spotrebiteľských výrobkov príslušným orgánom členských štátov výrobcami a distribútormi v súlade s článkom 5 odsek 3 smernice 2001/95/ES

1. ÚVOD

1.1. Východiská a ciele usmernenia

Cieľom smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (SVBV) je zaručiť bezpečnosť nepotravinárskych spotrebiteľských výrobkov uvádzaných na trh v EÚ. SVBV obsahuje povinnosť výrobcov a distribútorov poskytovať príslušným orgánom informácie o poznatkoch a opatreniach týkajúcich sa nebezpečných výrobkov.

SVBV splnomocňuje Komisiu, aby v spolupráci s výborom členských štátov pre SVBV vypracovala zásady definujúce jednoduché a jasné kritériá uľahčujúce účinné uplatňovanie uvedenej povinnosti. Okrem toho by usmernenie malo zjednodušiť prácu zodpovedným hospodárskym pracovníkom a príslušným orgánom tým, že bude obsahovať definované konkrétne podmienky, najmä pre ojedinelé okolnosti alebo výrobky, na ktoré sa nevzťahuje oznamovacia povinnosť. Usmernenie by malo definovať aj obsah a vytvoriť štandardný oznamovací formulár, ktorým by výrobcovia a distribútori podávali oznámenia orgánom.

Komisia zodpovedá najmä za zabezpečenie účinnosti a správneho fungovania postupu oznamovania.

Cieľom tohto usmernenia teda je:

a)	z hľadiska realizácie objasniť rozsah povinností výrobcov a distribútorov takým spôsobom, aby oznamovali len informácie, ktoré sú dôležité z hľadiska riadenia rizík, aby sa zabránilo akémukoľvek nadmernému zaťažovaniu orgánov informáciami;

b)	byť referenčným dokumentom pre príslušné kritériá pri využívaní koncepcie „nebezpečných výrobkov“;

c)	poskytovať kritériá identifikovania „ojedinelých okolností alebo výrobkov“, na ktoré sa nevzťahuje oznamovacia povinnosť;

d)	definovať obsah oznámení, najmä požadované údaje a informácie, ako aj formulár, ktorý by sa mal používať na oznamovanie;

e)	identifikovať adresáta a spôsob predkladania oznámení;

f)	definovať, aké následné opatrenia by mali členské štáty prijať po prevzatí oznámenia a aké informácie by tieto štáty mali poskytnúť o uvedených opatreniach.

1.2. Postavenie a ďalšie rozpracovanie usmernenia

Postavenie

Toto usmernenie má realizačný charakter. Komisia prijala toto usmernenie po konzultáciách členských štátov v rámci výboru pre SVBV v súlade s postupom konzultácií.

Usmernenie teda predstavuje referenčný dokument na uplatňovanie ustanovení SVBV týkajúcich sa oznamovania nebezpečných spotrebiteľských výrobkov príslušným orgánom členských štátov výrobcami a distribútormi.

Ďalšie rozpracovanie

Toto usmernenie bude potrebné upravovať z hľadiska skúseností a nových poznatkov. Komisia ho bude podľa potreby aktualizovať, meniť a dopĺňať na základe konzultácie s výborom uvedeným v článku 15 SVBV.

1.3. Adresáti usmernenia

Toto usmernenie je adresované členským štátom. Malo by sa používať ako príručka pre výrobcov a distribútorov spotrebiteľských výrobkov, ako aj štátnych orgánov ustanovených ako kontaktné miesta na prijímanie informácií od výrobcov a distribútorov s cieľom zabezpečiť účinné a dôsledné uplatňovanie požiadaviek týkajúcich sa oznamovania.

2. SÚHRN USTANOVENÍ UVEDENÝCH V SMERNICI O VŠEOBECNEJ BEZPEČNOSTI VÝROBKOV (SVBV) O OZNAMOVANIACH PREDKLADANÝCH VÝROBCAMI A DISTRIBÚTORMI

2.1. Povinnosť informovať príslušné orgány členských štátov

Podľa SVBV výrobcovia a distribútori musia informovať príslušné orgány, ak na základe svojich informácií a odborných znalostí vedia alebo môžu predpokladať, že výrobok, ktorý uviedli na trh alebo do obehu je (podľa definícií a kritérií tejto smernice) nebezpečný.

„Ojedinelé“ okolnosti alebo výrobky sa vylučujú z oznamovacej povinnosti.

Výrobcovia a distribútori by mali orgánom poskytnúť predbežné informácie o potenciálnom nebezpečenstve výrobku, hneď ako zistia, že je nebezpečný. Po nadobudnutí týchto informácií môžu byť orgány schopné pomôcť výrobcom a distribútorom splniť si oznamovaciu povinnosť správnym spôsobom. Okrem toho sa výrobcom a distribútorom odporúča, aby sa v prípade, že majú pochybnosti týkajúce sa existencie nebezpečenstva výrobku, skontaktovali so štátnymi orgánmi.

2.2. Dôvod a ciele ustanovenia o oznamovaní

Povinnosť informovať orgány o nebezpečných výrobkoch je významným prvkom skvalitnenia dohľadu nad trhom a riadenia rizík.

Výrobcovia a distribútori sú v rámci svojich činností zodpovední v prvom rade za predchádzanie rizikám, ktoré predstavujú nebezpečné výrobky. Výrobcovia a distribútori však nemusia prijímať (alebo nemusia byť v postavení mať možnosť prijímať) všetky potrebné opatrenia. Okrem toho aj ďalšie výrobky rovnakého druhu môžu predstavovať riziká podobné tým rizikám, ktoré sa vzťahujú na predmetné výrobky.

Cieľom postupu oznamovania je umožniť príslušným orgánom monitorovať, či spoločnosti prijali primerané opatrenia proti rizikám, ktoré predstavuje výrobok, ktorý sa už dodáva na trh a do obehu, a v prípade potreby nariadiť prijatie alebo prijať ďalšie opatrenia, aby sa zabránilo rizikám. Oznámenie tiež umožní príslušným orgánom posúdiť, či by mali preveriť iné podobné výrobky prítomné na trhu. Z týchto dôvodov príslušné orgány musia dostávať primerané informácie, ktoré im umožnia posúdiť, či zodpovedný hospodársky pracovník prijal primerané opatrenia týkajúce sa nebezpečného výrobku. Z tohto hľadiska treba poznamenať, že SVBV oprávňuje príslušné orgány požadovať dodatočné informácie, ak nadobudli názor, že nie sú schopné posúdiť, či spoločnosť prijala primerané opatrenia týkajúce sa nebezpečného výrobku.

3. KRITÉRIÁ OZNAMOVANIA

3.1. Pôsobnosť

Prvou požiadavkou podľa SVBV je, aby bol výrobok v pôsobnosti tejto smernice a aby boli splnené podmienky ustanovené článkom 5 ods. 3.

Treba poznamenať, že pre oznamovanie nebezpečných potravinárskych výrobkov boli právnymi predpismi EÚ o potravinách (nariadenie č. ES/178/2002 (1) stanovené osobitné požiadavky.

Ak právne predpisy odvetvia Spoločenstva týkajúce sa bezpečnosti výrobkov ustanovujú oznamovaciu povinnosť s rovnakými cieľmi, táto vylučuje aplikovateľnosť povinností podľa SVBV na tie kategórie výrobkov, ktoré sú v pôsobnosti požiadaviek odvetvia. Ďalšie informácie o vzťahu medzi postupmi a zámermi oznamovania možno nájsť v dokumente Príručka o vzťahoch medzi SVBV a niektorými smernicami pre odvetvia (2). Tento dokument sa bude ďalej rozpracovávať, a to najmä pre prípady, keď sa vo svetle skúseností objavia akékoľvek prekryvy alebo neistoty týkajúce sa používania článku 5 ods. 3 SVBV a dôležitých informácií z jednotlivých odvetví alebo požiadaviek na oznamovanie v konkrétnych právnych predpisoch Spoločenstva.

Okrem toho je vhodné poznamenať, že toto usmernenie nie je významné z hľadiska uplatňovania požiadaviek týkajúcich sa „ustanovení o zabezpečení“ ani iných postupov oznamovania vytvorených vertikálnymi právnymi predpismi Spoločenstva o bezpečnosti výrobkov, a toto usmernenie ani nenarúša uvedené uplatňovanie.

Dôležitými kritériami oznamovania sú:

—	na príslušný výrobok sa vzťahuje článok 2(a) smernice: výrobok je určený pre spotrebiteľov alebo ho budú pravdepodobne používať spotrebitelia (vrátane používania v rámci poskytovania služieb a výrobkov z druhej ruky),

—	na výrobok sa vzťahuje článok 5 smernice (to znamená, že iné právne predpisy Spoločenstva nestanovujú žiadnu konkrétnu podobnú povinnosť, porovnaj s článkom 1 ods. 2(b) SVBV),

—	výrobok je na trhu,

—

výrobca alebo distribútor má dôkaz (získaný monitorovaním bezpečnosti výrobkov na trhu, podrobením výrobku skúškam, kontrolou kvality alebo dôkaz získaný z iných prameňov), že výrobok je v zmysle definície SVBV nebezpečný (výrobok z hľadiska bezpečnostných kritérií SVBV nespĺňa všeobecné požiadavky na bezpečnosť) alebo nespĺňa bezpečnostné požiadavky právnych predpisov príslušného odvetvia Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na predmetný výrobok,

—	riziká sú takého charakteru, že výrobok nemôže zostať na trhu a výrobcovia (a distribútori) v závislosti od konkrétnych podmienok majú povinnosť prijať primerané preventívne a nápravné opatrenia (prispôsobiť výrobok, označiť ho upozorneniami na riziká, stiahnuť z trhu a obehu atď.).

3.2. Všeobecné požiadavky na bezpečnosť a kritériá zhody

Výrobcovia a distribútori musia informovať príslušné orgány členských štátov, ak výrobok, ktorý uviedli na trh a do obehu, predstavuje pre spotrebiteľov nebezpečenstvo, „ktoré je nezlučiteľné so všeobecnými požiadavkami na bezpečnosť“. Výrobcovia sú povinní uvádzať na trh len „bezpečné“ výrobky. Článok 2(b) definuje bezpečný výrobok ako výrobok, ktorý „pri bežných alebo rozumne predvídateľných podmienkach používania počas doby stanovenej výrobcom alebo doby obvyklej použiteľnosti a v opodstatnených prípadoch aj požiadaviek súvisiacich s uvádzaním do prevádzky, inštaláciou a údržbou, nepredstavuje pre spotrebiteľa žiadne nebezpečenstvo alebo len minimálne nebezpečenstvá zlučiteľné s používaním výrobku, ktoré sa považujú za prijateľné a zosúladené s vysokou úrovňou bezpečnosti a ochrany zdravia osôb, pričom sa berú do úvahy najmä tieto body“:

i)	charakteristiky výrobku vrátane jeho zloženia, balenia, návodu na zostavenie a v opodstatnených prípadoch aj inštalácie a údržby;

ii)	účinok na ďalšie výrobky v prípadoch, keď možno odôvodnene predpokladať, že výrobok sa bude používať spolu s ďalšími výrobkami;

iii)	prezentácia výrobku, označenie, akékoľvek varovné symboly a návod na použitie a zneškodňovanie výrobku a akékoľvek ďalšie údaje alebo informácie týkajúce sa výrobku;

iv)	kategórie spotrebiteľov, ktorí sú ohrození pri používaní výrobku, najmä deti a starší ľudia.

Možnosť dosiahnutia vyššej úrovne bezpečnosti alebo dostupnosť iných výrobkov predstavujúcich menší stupeň rizika nie je dôvodom na to, aby sa výrobok považoval za„nebezpečný“.

Každý výrobok, ktorý nevyhovuje tejto definícii, sa považuje za nebezpečný [článok 2(c)], inými slovami, výrobok je „nebezpečný“, ak nevyhovuje všeobecným bezpečnostným požiadavkám (výrobky na trhu musia byť bezpečné).

Článok 3 SVBV opisuje spôsob posudzovania zhody s odkazom na štátne právne predpisy, európske normy a iné referenčné materiály. V prípadoch, keď nejestvujú vhodné európske normy, SVBV umožňuje, aby sa pri posudzovaní bezpečnosti výrobku brali do úvahy iné prvky: národné normy, zásady správnej praxe atď.

Popri tom, čo je uvedené v predchádzajúcom texte, sa smernica vzťahuje aj na vážne riziko, ktoré je definované v článku 2(d) ako „akékoľvek vážne riziko vrátane tých rizík, ktorých účinky nie sú okamžité a ktoré si vyžadujú rýchly zásah štátnych orgánov“.

Smernica však uznáva, že možnosť získania vyššej úrovne bezpečnosti alebo dostupnosť iných výrobkov, ktoré predstavujú menšiu úroveň rizika, nie je dôvodom na to, aby sa výrobok mal pokladať za „nebezpečný“.

Úroveň rizika môže závisieť od mnohých faktorov, ako napríklad druh a ohrozenosť užívateľa a rozsah bezpečnostných opatrení, ktoré výrobca prijal, aby ochránil a varoval užívateľa pred nebezpečenstvom. Uvedené faktory sa mali brať do úvahy pri stanovovaní úrovne rizika, ktoré sa považuje za nebezpečné a ktoré vyžaduje od výrobcov, aby s ním oboznámili príslušné orgány.

Riziko môže byť tiež dôsledkom chýb pri spracovaní alebo výrobe a môže vyplývať aj z vonkajšej úpravy alebo materiálov použitých na výrobok. Riziko môže vzniknúť aj z dôvodu obsahu, konštrukcie, finálneho opracovania a balenia výrobku, upozornení alebo návodov.

Pri určovaní toho, či je výrobok nebezpečný z hľadiska kritérií SVBV, treba analyzovať viaceré záležitosti: použiteľnosť výrobku, povahu rizika, skupiny osôb vystavené riziku, predchádzajúce skúsenosti s podobnými výrobkami a podobne. Bezpečný výrobok nesmie predstavovať žiadne riziko alebo len minimálne riziko, ktoré je zlučiteľné s použitím výrobku a vyplýva z cieľa zabezpečiť užitočné fungovanie výrobku.

Od výrobcov sa očakáva, že pred uvedením výrobkov na trh a do obehu vykonajú vyhodnotenie rizík. Toto vyhodnotenie bude súčasne základom pre ich stanovisko, či výrobok vyhovuje povinnostiam vyplývajúcim zo zásad všeobecnej bezpečnosti a môže byť uvedený na trh a toto vyhodnotenie bude aj referenčným materiálom pre nasledujúce opätovné posúdenie ďalších informácií o rizikách a o tom, či výrobok naďalej vyhovuje definícii „bezpečného výrobku“, alebo či treba uskutočniť oznámenie.

Ak výrobcovia alebo distribútori získajú informácie alebo nové dôkazy, ktoré budú dokumentovať možné nebezpečenstvo výrobku, mali by určiť, či takéto informácie vedú k záveru, že výrobok je skutočne nebezpečný.

Smernice, na ktoré sa odkazuje tento dokument, boli vypracované pre Systém pre rýchlu výmenu informácií Európskych spoločenstiev (RAPEX) a pre oznámenia predkladané v súlade s článkom 11 smernice 2001/95/ES (3). V tomto dokumente sa smernice predkladajú s cieľom pomôcť výrobcom a distribútorom pri rozhodovaní, či konkrétna situácia spôsobená spotrebiteľským výrobkom oprávňuje oznámenie výrobku príslušným orgánom. Smernice predstavujú metodickú pomôcku určenú na podporu zladenosti a neberú do úvahy všetky možné faktory, mali by však uľahčiť vykonanie dôsledného a odôvodneného odborného posúdenia rizík predstavovaných konkrétnymi spotrebiteľskými výrobkami. Ak však výrobcovia alebo distribútori dospejú k záveru, že majú k dispozícii jasný dôkaz vychádzajúci z viacerých aspektov potreby podať oznámenie, musia toto oznámenie vykonať.

Výrobcovia alebo distribútori by mali analyzovať získané informácie a rozhodnúť, či treba konkrétnu nebezpečnú situáciu oznámiť orgánom, pričom by mali brať do úvahy:

—

závažnosť dôsledkov nebezpečenstva závisiacich od vážnosti a pravdepodobnosti ohrozenia bezpečnosti a ublíženia na zdraví. Kombinácia závažnosti a pravdepodobnosti vedie k vyhodnoteniu závažnosti rizika. Presnosť tohto vyhodnotenia bude závisieť od kvality informácií, ktoré budú mať výrobcovia a distribútori k dispozícii.

Vážnosť ohrozenia bezpečnosti a poškodenia zdravia by mala byť pre dané nebezpečenstvo taká, pre akú jestvuje odôvodnený dôkaz, že ohrozenie bezpečnosti a poškodenie zdravia, ktoré možno pripísať výrobku, by mohlo nastať pri predpokladanom spôsobe používania výrobku. Toto by bol najhorší prípad ohrozenia bezpečnosti a poškodenia zdravia, ktorý by s podobnými výrobkami mohol nastať.

Pravdepodobnosť ohrozenia bezpečnosti a poškodenia zdravia pre bežného používateľa, ktorý je v takej miere vystavený výrobku, aká zodpovedá určenému alebo rozumne očakávanému použitiu chybného výrobku, treba brať tiež do úvahy, spolu s pravdepodobnosťou, že výrobok je alebo sa stane chybným.

Rozhodnutie o podaní oznámenia by nemalo byť ovplyvnené množstvom výrobkov na trhu ani počtom ľudí, na ktorých by mohol mať nebezpečný výrobok nepriaznivý účinok. Tieto faktory možno brať do úvahy pri rozhodovaní o druhu opatrení, ktoré treba prijať na vyriešenie problému.

—

Faktory, ktoré ovplyvňujú úroveň rizika, ako napríklad druh používateľov a pre odolných dospelých používateľov, či výrobok má primerané upozornenia a varovné symboly a zabezpečenie a či je nebezpečenstvo dostatočne zrejmé.

V niektorých situáciách (napr. v motorizme) spoločnosť akceptuje vyššie riziká, ako v iných situáciách (napr. pri detských hračkách). Predpokladá sa, že k faktorom ovplyvňujúcim úroveň rizika treba zaradiť ohrozenosť ovplyvnených osôb a pri odolných osobách poznanie rizika a možností prijať bezpečnostné opatrenia proti riziku.

Do úvahy treba brať aj typ osoby používajúcej výrobok. Ak je pravdepodobné, že výrobok budú používať ohrozené osoby (akými sú deti a starší ľudia), úroveň rizika, ktoré treba oznamovať, by mala byť nižšia.

Pre odolných dospelých ľudí, úroveň rizika, ktorá je dostatočná na požadovanie oznámenia, bude závisieť od toho, či je nebezpečenstvo zjavné a potrebné pre fungovanie výrobku a či výrobca venoval dostatočnú pozornosť zabezpečeniu a výstražným upozorneniam, a to najmä vtedy, keď nebezpečenstvo nie je zjavné.

Príloha II uvádza podrobnejšie údaje o odhade rizika a metóde vyhodnocovania rizika, ktoré boli vyvinuté pre Systém pre rýchlu výmenu informácií Európskych spoločenstiev (RAPEX) a pre oznamovania predkladané v súlade s článkom 11 smernice 2001/95/ES. Vhodné môžu byť aj iné metódy, pričom výber konkrétnej metódy môže závisieť od dostupných zdrojov a informácií.

Výrobcov a distribútorov treba nabádať k tomu, ak majú dôkaz o potenciálnom probléme, aby sa kontaktovali s orgánmi s cieľom prediskutovať otázku vhodnosti oznámenia problému. Orgány sú zodpovedné za asistenciu a pomoc výrobcom a distribútorom pri správnom splnení ich oznamovacej povinnosti.

3.3. Kritériá vyňatia z oznamovacej povinnosti

Tok informácií musí byť regulovateľný obojstranne: zo strany zodpovedných hospodárskych pracovníkov, aj zo strany orgánov. Postup oznamovania sa realizuje len v odôvodnených prípadoch, pričom sa berú do úvahy uvedené kritériá a zabraňuje sa preplneniu systému nedôležitými oznámeniami.

Pri posudzovaní odôvodnenosti podania oznámenia príslušným orgánom výrobcami alebo distribútormi treba vedieť aj to, za akých podmienok sa oznamovanie nevyžaduje.

Cieľom je zabrániť možnému prebujneniu oznámení, opatrení, zásahov alebo rozhodnutí orgánov týkajúcich sa „ojedinelých okolností alebo výrobkov“, ktoré nevyžadujú žiadne overovanie, monitorovanie alebo zásah orgánov a neposkytujú informácie, ktoré sú dôležité na posúdenie rizika a ochranu spotrebiteľa. Toto môže nastať vtedy, keď je jasné, že riziko sa týka len obmedzeného počtu dobre identifikovateľných výrobkov (alebo skupín) a keď výrobca alebo distribútor má presvedčivý dôkaz na prijatie záveru, že riziko má úplne pod kontrolou a príčina rizika je taká, že vedomosť o udalosti nepredstavuje užitočnú informáciu pre orgány (napr. nesprávne fungovanie výrobnej linky, chyby v manipulácii alebo v balení).

Výrobcovia a distribútori podľa SVBV nemusia podávať oznámenia v týchto prípadoch:

—	výrobky, na ktoré sa nevzťahujú články 1 a 2(a) SVBV, ako napríklad starožitnosti, výrobky, ktoré nie sú určené na používanie spotrebiteľmi a pravdepodobne ani nebudú používané spotrebiteľmi, výrobky z druhej ruky dodávané na opravu,

—	výrobky, na ktoré sa nevzťahuje článok 5 ods. 3 SVBV, ako napríklad výrobky podliehajúce osobitným postupom oznamovania stanoveným inými právnymi predpismi Spoločenstva,

—	výrobky, pri ktorých je výrobca schopný okamžite vykonať nápravu pre všetky príslušné súčasti. Poškodenie sa obmedzuje na jasne identifikovateľné súčasti alebo skupiny súčastí a výrobca príslušné súčasti stiahol,

—	problémy týkajúce sa kvality fungovania výrobku a nie jeho bezpečnosti,

—	problémy týkajúce sa nezhody s príslušnými pravidlami, ktoré však nevplývajú na bezpečnosť takým spôsobom, aby sa výrobok mohol považovať za „nebezpečný“,

—

keď výrobca/distribútor vie, že orgány už boli informované a majú k dispozícii všetky požadované informácie. Najmä ak maloobchodníci dostali informácie o nebezpečnom výrobku od svojich výrobcov/distribútorov alebo od profesnej organizácie, ktorá rozširuje informácie poskytované výrobcom/distribútorom, maloobchodníci nemusia informovať orgány, ak vedia, že tieto orgány už boli informované výrobcom alebo distribútorom.

4. POSTUP OZNAMOVANIA

4.1. Kto musí podávať oznámenie

Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na výrobcov aj distribútorov, a to v rámci ich činností a úmerne ich zodpovednostiam.

V postupe oznamovania sa môžu vyskytnúť pochybnosti o tom, kto má podať informácie ako prvý. Z toho dôvodu bude užitočné, aby každý zainteresovaný v dodávateľskom reťazci prediskutoval praktickú stránku zodpovednosti za oznamovanie ešte predtým, ako nastane potreba podať oznámenie. Potom, keď už treba podať oznámenie, rôzni zainteresovaní pracovníci budú vedieť čo robiť a nedôjde k zbytočnému zdvojovaniu oznamovania. Okrem toho, priamy kontakt orgánov a podnikateľov je veľmi významný, ak podnikateľské subjekty majú pochybnosti o plnení svojej oznamovacej povinnosti.

Ak prvotný dôkaz o nebezpečnosti výrobku získa výrobca alebo dovozca, musí informovať príslušné štátne orgány a kópiu informácie zaslať maloobchodníkom a distribútorom. Distribútor alebo maloobchodník, ktorý dostane informáciu o nebezpečnosti výrobku od výrobcu alebo dovozcu, musí informovať príslušné orgány, pokiaľ nevie, či štátny orgán už bol dostatočne informovaný výrobcom, alebo iným orgánom.

Ak prvotný dôkaz o nebezpečnosti výrobku získajú maloobchodníci alebo distribútori výrobku, oni musia informovať príslušné štátne orgány a kópiu informácie zaslať výrobcovi alebo dovozcovi výrobku. Výrobca alebo dovozca, ktorý dostane informáciu od maloobchodníka alebo distribútora, musí túto získanú informáciu skompletizovať a poskytnúť príslušnému orgánu (orgánom) všetky informácie, ktoré má k dispozícii a ktoré sa týkajú nebezpečného výrobku, najmä totožnosť ďalších distribútorov alebo maloobchodníkov výrobku, aby sa zabezpečila možnosť vyhľadať takýto výrobok.

Distribútori, ktorí majú pochybnosti o bezpečnosti výrobku alebo o tom, či nebezpečný výrobok predstavuje „ojedinelý prípad“, musia predložiť výrobcovi informácie, ktoré majú k dispozícii. Môžu sa tiež skontaktovať s príslušnými orgánmi s cieľom získať radu, ako pokračovať.

Mnohé nebezpečné situácie rozpoznajú výrobcovia len ako výsledok spracovania viacerých hodnotení z jednotlivých správ, ktoré získajú od rôznych maloobchodníkov alebo distribútorov. Výrobca je zodpovedný za spracovanie informácií s cieľom presne určiť pôvod možného rizika a prijať opatrenia, ktoré považuje za potrebné vrátane oznámenia orgánom.

Spoločnosť by mala určiť osobu zodpovednú za informácie, ktoré treba oznamovať s dostatočnými znalosťami o výrobku.

4.2. Komu treba podávať oznámenia

Od výrobcov a distribútorov SVBV vyžaduje, aby oznámenia predkladali tým orgánom, ktoré vykonávajú dohľad nad trhom alebo presadzujú dodržiavanie právnych predpisov vo všetkých členských štátoch, v ktorých sa príslušný výrobok uvádza na trh alebo iným spôsobom dodáva spotrebiteľom. Každý členský štát musí určiť orgán zodpovedný za prijímanie takýchto oznámení. Zoznam orgánov určených na tento účel sa nachádza na webovej stránke Spoločenstva.

Príloha I k SVBV stanovuje, že informácie špecifikované v článku 5 ods. 3 sa musia predložiť príslušným orgánom v tých členských štátoch, v ktorých sa obchoduje s príslušnými výrobkami alebo ktoré sa dodávali spotrebiteľom iným spôsobom.

Je však žiaduce, aby sa znížilo zaťaženie výrobcov a distribútorov zavedením spôsobov, ktorými sa zjednoduší praktická aplikácia príslušných požiadaviek, pričom sa však zabezpečí informovanosť všetkých zainteresovaných orgánov. Tieto spôsoby zároveň zabránia viacnásobnému oznamovaniu týkajúcemu sa rovnakej chyby.

Výrobcovia a distribútori majú teda možnosť predkladať požadované informácie orgánu toho členského štátu, v ktorom pôsobia, ak je splnená jedna z týchto dvoch podmienok:

—

Orgán prijímajúci informácie oznámi, že riziko je vážne alebo považuje riziko za „vážne“ a tento orgán rozhodne o zavedení oznámenia týkajúceho sa príslušného výrobku podľa systému RAPEX. V takom prípade by mal prijímajúci orgán bezodkladne informovať výrobcu alebo distribútora, ktorý mu poskytol príslušnú informáciu, o svojom rozhodnutí informovať príslušné orgány ostatných členských štátov prostredníctvom systému RAPEX.

—

Orgán prijímajúci informáciu oznámi, že riziko nie je vážne alebo nepovažuje riziko za vážne, ale oznámil výrobcovi alebo distribútorovi, ktorý poskytol príslušnú informáciu, svoj zámer predložiť túto informáciu prostredníctvom Komisie orgánom ostatných členských štátov (4), v ktorých je alebo bol, podľa údajov výrobcu alebo distribútora, daný výrobok uvedený na trh. V takom prípade musí orgán, ktorý dostal informáciu, bezodkladne informovať výrobcu alebo distribútora.

Výrobca alebo distribútor, ktorý informoval len orgán tej krajiny, v ktorej pôsobí, by mal vždy poskytnúť tomuto orgánu všetky dostupné informácie o ostatných krajinách, v ktorých sa obchoduje s príslušným výrobkom.

Ak štátne orgány prijmú záver alebo získajú dôkaz o tom, že výrobok uvedený na trh je nebezpečný a neboli o tomto informované výrobcom alebo distribútorom, musia preskúmať, či a kedy príslušní zodpovední pracovníci mali nebezpečenstvo výrobku oznámiť, a tieto štátne orgány musia prijať potrebné opatrenia vrátane možných sankcií.

4.3. Spôsob oznamovania

Spoločnosť by mala podávať oznámenia vyplnením formulára uvedeného v prílohe I a zaslaním tohto formulára bezodkladne príslušnému príslušnému orgánu (orgánom). Zodpovedný pracovník, ktorý podáva oznámenie, musí požadované informácie uviesť do formulára. Žiadna spoločnosť by nemala meškať s oznámením len preto, že nemá k dispozícii niektoré informácie.

Oznamovaniu môže pomôcť rozčlenenie formulára na dve časti. Prvá časť by sa mala vyplniť okamžite (oddiely 1 až 5) a druhá časť (oddiel 6) by sa mala vyplniť po získaní a spracovaní informácií (treba oznámiť časový harmonogram poskytnutia chýbajúcich informácií), a to vtedy, ak nastala situácia s vážnym nebezpečenstvom alebo keď sa výrobca alebo distribútor rozhodne predložiť oznámenie iba úradu členského štátu, v ktorom má sídlo. Oznámenie by sa nemalo oneskoriť ani v prípade, že niektoré z polí v danom oddiele nemožno skompletizovať.

SVBV vyžaduje, aby príslušné orgány boli informované okamžite. Spoločnosť ich musí teda informovať bez meškania, hneď ako získa dôležitú informáciu, a to v každom prípade do 10 dní (5) od prijatia informácie, ktorú treba oznámiť, aj keď ešte pokračuje skúmanie naznačujúce existenciu nebezpečného výrobku. V prípade vážneho rizika sa požaduje, aby spoločnosti informovali príslušný orgán (orgány) okamžite, v žiadnom prípade nie neskôr ako do troch dní po tom, ako dostali informáciu, ktorú treba oznámiť.

V núdzovej situácii, napríklad keď spoločnosť prijala okamžité opatrenia, treba, aby táto spoločnosť informovala príslušné orgány okamžite a čo najrýchlejším spôsobom.

5. OBSAH OZNÁMENÍ

5.1. Podklad oznámenia (povinnosť monitorovania po uvedení na trh)

Okrem povinnosti vyhovovať požiadavkám všeobecnej bezpečnosti vlastných výrobkov, majú výrobcovia a distribútori aj povinnosť, ako odborníci v rámci vlastnej činnosti, zabezpečovať primerané sledovanie bezpečnosti výrobkov, ktoré dodávajú. Povinnosti výrobcov a distribútorov ustanovené SVBV z tohto hľadiska, ako napríklad povinnosti informovať spotrebiteľov, monitorovať riziká predstavované výrobkom po jeho uvedení na trh, stiahnuť nebezpečné výrobky z trhu a obehu, boli už uvedené. Povinnosti týkajúce sa výrobcov sa vzťahujú aj na všetkých ostatných členov dodávateľského reťazca, ktorí by mohli ovplyvniť parametre bezpečnosti výrobku.

Pracovníkom v rámci ich zodpovedností za výrobok po jeho uvedení na trh môžu byť dostupné rôzne typy dôkazov, ktoré môžu viesť k podaniu oznámenia, medzi inými napríklad:

—	správy alebo iné informácie o nehodách za účasti výrobkov spoločnosti,

—	sťažnosti týkajúce sa bezpečnosti od spotrebiteľov, podané priamo alebo prostredníctvom distribútorov alebo spotrebiteľských združení,

—	poistné nároky alebo právne konania týkajúce sa nebezpečných výrobkov,

—	nezhody týkajúce sa bezpečnosti uvedené v správach prostredníctvom postupov riadenia kvality v spoločnosti,

—	akúkoľvek informáciu dôležitú na identifikáciu nezhôd s bezpečnostnými požiadavkami, ktoré získa spoločnosť od iných organizácií, akými sú napríklad orgány dohľadu nad trhom, spotrebiteľské organizácie alebo iné spoločnosti,

—	informácie o dôležitých vedeckých pokrokoch v oblasti bezpečnosti výrobkov.

5.2. Oznamovací formulár

Požadované informácie možno roztriediť do týchto oddielov:

Podrobné údaje o orgáne (orgánoch) alebo spoločnosti (spoločnostiach), ktoré dostávajú oznamovací formulár: od osoby, ktorá vyplňuje formulár, sa žiada, aby uviedla totožnosť orgánu (orgánov) alebo spoločnosti (spoločností), ktoré dostanú oznámenie, a úloha, ktorú tieto spoločnosti zohrávajú pri obchodovaní s výrobkom.

2.	Podrobné údaje o výrobcovi [definovanom v SVBV, čl. 2 (e)]/distribútorovi vypĺňajúcom formulár: osoba vypĺňajúca formulár musí uviesť kompletné údaje o svojej totožnosti a totožnosti spoločnosti a ich úlohe pri obchodovaní s výrobkom.

3.	Podrobné údaje o predmetnom výrobku: vyžaduje sa presná identifikácia výrobku vrátane značky, vzoru atď., podporená fotografiami, aby nenastala zámena.

4.	Podrobné údaje o nebezpečenstve (druh a povaha) vrátane nehôd, účinkov na zdravie alebo bezpečnosť a záverov analýzy odhadu rizika a hodnotenia, ktorá sa vykonala v súlade s kapitolou 3 kritérií oznamovania a so zreteľom na prílohu II (metodický rámec).

5.	Podrobné údaje o nápravných opatreniach, ktoré sa prijali alebo sa plánujú prijať, na zníženie alebo odstránenie rizika pre spotrebiteľov, napr. stiahnutie z trhu alebo obehu, úprava, informovanie spotrebiteľov atď. a o spoločnosti, ktorá je za ne zodpovedná.

Podrobné údaje o všetkých spoločnostiach v dodávateľskom reťazci, ktoré vlastnia alebo majú v držbe príslušné výrobky, a odkaz na približný počet výrobkov u podnikateľských subjektov, ako aj u spotrebiteľov (táto časť sa vzťahuje na prípady vážneho rizika alebo keď sa výrobca alebo distribútor rozhodol predložiť oznámenie iba úradu členského štátu, v ktorom má sídlo) (6).

V prípade vážneho rizika sa od výrobcov a distribútorov požaduje, aby uviedli všetky dostupné informácie, ktoré sú významné pre vyhľadanie výrobku. Získanie informácií požadovaných do oddielu 6 oznamovacieho formulára (pozri prílohu I) môže trvať dlhšie, ako získanie informácií pre ostatné časti, pretože môže nastať potreba získať ich od viacerých organizácií. Spoločnosti by mali vyplniť a zaslať oddiely od 1 do 5 čím najskôr a oddiel 6, hneď ako získajú príslušné informácie, ale v prípadoch vážneho rizika alebo ak sa výrobca alebo distribútor rozhodol predložiť oznámenie iba úradu členského štátu, v ktorom má sídlo.

6. ĎALŠÍ POSTUP PO OZNÁMENÍ

Po zaslaní oznámenia môže nastať rôzny vývoj udalostí. Konkrétne:

—	orgán, ktorý dostal oznámenie by mal, ak je to potrebné, odpovedať požadovaním ďalších informácií alebo požiadať výrobcu alebo distribútora, aby vykonal ďalšie kroky alebo prijal ďalšie opatrenia,

—	výrobcovia a distribútori môžu poskytnúť dodatočné informácie z vlastnej iniciatívy alebo na základe žiadosti orgánov o akomkoľvek ďalšom vývoji alebo zistení a/alebo úspechu či problémov s akýmikoľvek prijatými opatreniami,

—

orgán by mal v prípade potreby rozhodnúť o prijatí donucovacieho opatrenia a/alebo požadovať od výrobcov a distribútorov, aby zabezpečili spoluprácu pri dohľade nad trhom alebo informovali verejnosť o totožnosti výrobku, povahe nebezpečenstva a prijatých opatreniach, pričom sa bude rešpektovať profesionálne tajomstvo,

—	ak sú požiadavky oznámenia systémom RAPEX splnené (vážne riziko, výrobok na trhu viacerých členských štátov), príslušný orgán musí poslať oznámenie systémom RAPEX Komisii, ktorá ho potom pošle všetkým členským štátom.

(1) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002 s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1642/2003 (Ú. v. EÚ L 245, 29.9.2003, s. 4).

(2) http://europa.eu.int/comm/consumers/cons_safe/prod_safe/SVBV/revisedSVBV_en.htm

(3) Rozhodnutie Komisie 2004/418/ES z 29. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 151, 30.4.2004, s. 86).

(4) Sieť bezpečnosti výrobkov SVBV vytvára rámec pre príslušné kroky na uľahčenie takýchto výmien.

(5) Všetky termíny uvedené v texte sú vyjadrené v kalendárnych dňoch.

(6) Aj v prípade, ak sa s výrobkom obchoduje iba v jednom členskom štáte, je dôležitý zoznam spoločností, ktoré majú dotknuté výrobky iba v tej krajine, aby sa príslušnému úradu umožnilo monitorovať efektivitu prijatých opatrení.

PRÍLOHA I

Oznamovací formulár o nebezpečných výrobkoch pre orgány od výrobcov a distribútorov

1. oddiel: Údaje o orgáne (orgánoch)/spoločnosti (spoločnostiach), ktoré prijímajú oznamovací formulár
Orgán/meno kontaktnej osoby/adresa/telefón/fax/e-mail/webová stránka
Názvy oboznámených spoločností a ich úloha pri obchodovaní s výrobkom
2. oddiel: Údaje o výrobcovi/distribútorovi
Výrobca alebo zástupca výrobcu/distribúrot, ktorý vypĺňa talčivo
Meno a funkcia kontaktnej osoby, adresa/telefón/fax/e-mail/webová stránka
3. oddiel: Údaje o príslušných výrobkoch
Kategória. Druh alebo obchodná značka. Názov (názvy) modelu alebo číslo/čiarový kód, kód KN. Krajina pôvodu
Opis/fotografia
4. oddiel: Údaje o nebezpečenstve
Opis nebezpečenstva a možných poškodení zdravia/bezpečnosti a vykonaná analýza a záver s určením rizika a vykonaného hodnotenia
Záznam o nehodách
5. oddiel: Údaje o prijatých nápravných opatreniach
Druhy/rozsah/trvanie opatrenia (opatrení) a bezpečnostné opatrenia a názov zodpovednej spoločnosti

Spoločnosti by mali vyplniť a odoslať 6. oddiel len v prípade vážneho nebezpečenstva alebo ak sa výroba alebo distribútor rozhodol predložiť oznámenie iba úradu členského štátu, v ktorom má sídlo

6. časť: Údaje o ďalších spoločnostiach v dodávateľskom reťazci, ktoré majú príslušné výrobky
Zoznam výrobcov/dovozcov alebo zástupcovia poverení členským štátom: názov/adresa/telefón/fax/e-mail/webová stránka
Zoznam distribútorov/maloobchodníkov v členskom štáte: názov/adresa/telefón/fax/e-mail/webová stránka
Počet výrobkov (sériové čísla alebo dátumové kódy) v držbe výrobcu/dovozcu/distribútora/maloobchodníka/spotrebiteľov v členskom štáte

PRÍLOHA II

Metodický rámec na uľahčenie dosiahnutia súladu medzi odhadnutím a zhodnotením rizika

Východiskom nasledujúceho textu je rámec vytvorený pre usmernenie systému RAPEX a v tejto časti sa prezentuje s cieľom pomôcť spoločnostiam pri posudzovaní úrovne rizika a rozhodovaní o tom, či je potrebné podať oznámenie orgánom. Usmernenie uvedené v tejto prílohe II nie je vyčerpávajúce a neberie do úvahy všetky možné faktory. Spoločnosti samotné by mali zhodnotiť každý individuálny prípad, pričom by mali brať do úvahy kritériá stanovené týmto usmernením, ako aj vlastné skúsenosti a prax, ďalšie dôležité aspekty a príslušné metódy.

Spotrebiteľský výrobok môže predstavovať jeden alebo viacero vlastných prirodzených nebezpečenstiev. Nebezpečenstvá môžu byť rôzneho druhu (chemické, mechanické, elektrické, teplotné, radiačné a podobne). Nebezpečenstvo predstavuje prirodzenú možnosť, že výrobok pri istých podmienkach ohrozí bezpečnosť a ublíži používateľovi na zdraví.

Vážnosť každého druhu nebezpečenstva môže byť vyjadrená odstupňovaním vychádzajúcim z kvalitatívnych a niekedy aj kvantitatívnych kritérií vzťahovaných na príslušný druh poškodenia, ktoré môže výrobok spôsobiť.

Môže sa stať, že nie všetky jednotlivé výrobky predstavujú príslušné nebezpečenstvo, ale iba niektoré z tých, ktoré boli uvedené na trh. Nebezpečenstvo sa môže týkať najmä chýb, ktoré sa prejavia iba pri niektorých z výrobkov istého druhu (typ, model atď.) uvedených na trh. V takých prípadoch treba zvážiť pravdepodobnosť existencie poškodenia/nebezpečenstva, ktoré je výrobku vlastné.

Možnosť, že sa nebezpečenstvo prejaví ako skutočný negatívny účinok na zdravie a bezpečnosť bude závisieť od úrovne vystavenia spotrebiteľa tomuto nebezpečenstvu, ak výrobok používa určeným spôsobom alebo tak, ako to možno logicky očakávať počas celej životnosti výrobku. Okrem toho, istým nebezpečenstvám môžu byť vystavené v niektorých prípadoch súčasne viaceré osoby. Nakoniec, pri určovaní úrovne rizika predstavovaného výrobkom kombináciou vážnosti nebezpečenstva a vystavenia, treba brať do úvahy aj schopnosť spotrebiteľa vystaveného nebezpečiu zabrániť jeho vzniku alebo reagovať na nebezpečnú situáciu. Táto schopnosť bude závisieť od očividnosti nebezpečenstva, uvedených výstrah a ohroziteľnosti spotrebiteľa, ktorý môže byť vystavený nebezpečenstvu.

Ak sa vezmú do úvahy uvedené aspekty, nasledujúci koncepčný prístup môže podnikateľským subjektom pomôcť pri rozhodovaní o tom, či konkrétna nebezpečná situácia spôsobená spotrebiteľským výrobkom vyžaduje oznámenie príslušným orgánom.

Odporúča sa, aby posudzovanie vykonávala malá skupina, ktorá výrobok pozná, má skúsenosti s ním a pozná jeho nebezpečenstvá. Posudzovatelia môžu prijať subjektívne hodnotenie, ak nemajú k dispozícii objektívne údaje, a treba dúfať, že týmto postupom budú môcť dospieť k správnym a rozumným záverom o skutočných alebo potenciálnych rizikách.

Posudzovateľ by mal analyzovať zozbierané informácie a použiť tabuľku vyhodnocovania rizika takto:

V prvom kroku sa použije tabuľka A na určenie závažnosti dôsledkov nebezpečenstva závisiacich od vážnosti nebezpečenstva a pravdepodobnosti jeho výskytu pri podmienkach predpokladaného používania výrobku, ako aj možné účinky na zdravie a bezpečnosť týkajúce sa vlastných charakteristík nebezpečenstva výrobku.

V druhom kroku sa použije tabuľka B na ďalšie posúdenie závažnosti v závislosti od druhu spotrebiteľa a pre dospelé neohrozené osoby na posúdenie toho, či je výrobok vybavený primeranými varovaniami a zabezpečením a či je nebezpečenstvo dostatočne zrejmé, aby umožnilo kvalitatívne určiť stupeň úrovne rizika.

Tabuľka A – odhad rizika: vážnosť a pravdepodobnosť ohrozenia bezpečnosti a poškodenia zdravia

V tabuľke A sa kombinujú dva hlavné faktory vplývajúce na vyhodnotenie rizika, a to konkrétne vážnosť a pravdepodobnosť ohrozenia bezpečnosti a poškodenia zdravia. Na pomoc pri výbere vhodných hodnôt sa používajú nasledujúce definície vážnosti a pravdepodobnosti.

Vážnosť ujmy na zdraví

Posúdenie vážnosti vychádza zo zváženia možných dôsledkov nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť, ktoré predstavuje príslušný výrobok. Odstupňovanie treba urobiť konkrétne pre každý druh nebezpečenstva (1).

Pri posudzovaní vážnosti treba brať do úvahy aj počet osôb, ktoré môžu byť ovplyvnené nebezpečným výrobkom. To znamená, že riziko z výrobku, ktorý by predstavoval nebezpečenstvo súčasne pre viac ako jednu osobu (napr. požiar alebo otrava plynom z plynových spotrebičov), treba klasifikovať ako vážnejšie než nebezpečenstvo, ktoré môže mať dosah iba na jednu osobu.

Počiatočný odhad rizika by sa mal vzťahovať na riziko pre akúkoľvek osobu vystavenú výrobku a toto hodnotenie by nemalo byť ovplyvnené veľkosťou populácie vystavenej riziku. Za legitímne však možno považovať, ak spoločnosť pri rozhodovaní o druhu opatrení, ktoré by mala prijať, zohľadňuje celkový počet osôb vystavených výrobku.

Pri mnohých nebezpečenstvách je možné predvídať nepravdepodobné okolnosti, ktoré by mohli viesť k veľmi vážnym ujmám na zdraví, napr. zakopnutie o kábel, spadnutie a udretie hlavy majúce za následok smrť, hoci pravdepodobný je menej vážny dôsledok. Posúdenie vážnosti nebezpečenstva by malo vychádzať z rozumného predpokladu, že účinky zvolené na charakterizovanie nebezpečenstva by sa mohli prihodiť počas predvídateľného používania. Účinok pri nepravdepodobných okolnostiach by bol najhoršou skúsenosťou týkajúcou sa podobných výrobkov.

Celková pravdepodobnosť

Celková pravdepodobnosť sa vzťahuje na pravdepodobnosť negatívneho účinku na zdravie a bezpečnosť osoby vystavenej nebezpečenstvu. Neberie sa do úvahy celkový počet osôb vystavených riziku. Tam, kde sa príručka odvoláva na pravdepodobnosť, že výrobok bude chybný, by sa to nemalo vzťahovať na prípady, ak je možné identifikovať každú jednu z chybných vzoriek. V takýchto prípadoch sú používatelia chybných výrobkov vystavení úplnému riziku a používatelia ostatných výrobkov nijakému riziku.

Celková pravdepodobnosť je kombináciou všetkých prispievajúcich pravdepodobností, ktorými sú:

—	pravdepodobnosť, že výrobok je alebo sa stane chybným (ak majú všetky výrobky chybu, potom táto pravdepodobnosť bude 100 %),

—	pravdepodobnosť negatívneho účinku, ktorý sa stane bežnému užívateľovi, ktorého vystavenie výrobku zodpovedá určenému alebo logicky očakávanému používaniu chybného výrobku.

Tieto dve pravdepodobnosti sa skombinujú v nasledujúcej tabuľke a výsledkom je celková pravdepodobnosť, ktorá sa zapisuje do tabuľky A.

Celková pravdepodobnosť ohrozenia bezpečnosti a poškodenia zdravia		Pravdepodobnosť nebezpečného výrobku
		1 %	10 %	100 % (všetky)
Pravdepodobnosť ohrozenia bezpečnosti/poškodenia zdravia pri pravidelnom vystavení chybnému výrobku	Nebezpečenstvo je vždy prítomné a pri predvídateľnom používaní nastane pravdepodobne ohrozenie bezpečnosti/poškodenie zdravia	stredná	vysoká	veľmi vysoká
	Nebezpečenstvo môže nastať pri jednej nepravdepodobnej podmienke alebo dvoch možných podmienkach	malá	stredná	vysoká
	Nebezpečenstvo vznikne, len ak nastane viacero nepravdepodobných podmienok	veľmi malá	malá	stredná

Kombinácia vážnosti a celkovej pravdepodobnosti v tabuľke A vedie k určeniu závažnosti rizika. Presnosť tohto vyhodnotenia bude závisieť od kvality informácií, ktoré má spoločnosť k dispozícii. Ak sa berie do úvahy spoločenská vnímavosť akceptovateľnosti rizika, bude treba vyhodnotenie upraviť. Spoločnosť akceptuje podstatne väčšie riziká v niektorých situáciách (napr. motorizmus), ako v iných (napr. detské hračky). Na zavedenie tohto faktora sa používa tabuľka B.

Tabuľka B – Odstupňovanie rizika: typ osoby, poznanie rizika a preventívne opatrenia

Spoločnosť pri niektorých situáciách akceptuje vyššie riziká ako pri iných. Chápe sa, že hlavnými faktormi ovplyvňujúcimi úroveň rizika je zraniteľnosť typu osoby, na ktorú riziko vplýva, a čo sa týka dospelých odolných osôb, faktormi sú poznanie rizika a možnosť prijať preventívne opatrenia proti riziku.

Zraniteľné osoby

Treba brať do úvahy typ osoby používajúcej výrobok. Ak je pravdepodobné, že výrobok bude používať zraniteľná osoba, úroveň rizika, ktoré by sa malo oznamovať, treba stanoviť na nižšiu úroveň. V ďalšom texte sa uvádzajú dve kategórie ohrozených osôb a príklady.

Veľmi zraniteľné osoby	Zraniteľné osoby
Slepé	Čiastočne vidiace
Vážne zdravotne postihnuté	Čiastočne zdravotne postihnuté
Veľmi staré	Staršie
Veľmi mladé (<3 roky)	Mladé (3–11 rokov)

Bežné dospelé osoby

Prispôsobenie vážnosti rizika pre odolné dospelé osoby by sa malo vykonať len vtedy, keď je nebezpečenstvo zjavné a potrebné na fungovanie výrobku. Pre odolné osoby by mala úroveň rizika závisieť od toho, či je nebezpečenstvo zjavné a či výrobca venoval dostatočnú starostlivosť tomu, aby bol výrobok bezpečný, či výrobok vybavil upozorneniami a zabezpečovacími prvkami, najmä ak nebezpečenstvo nie je zjavné. Napríklad, ak je výrobok vybavený upozorneniami a zabezpečovacími prvkami, a ak je nebezpečenstvo zjavné, závažnosť dôsledkov nemôže byť z hľadiska odstupňovania rizika veľká (tabuľka B), aj keď môže vzniknúť potreba prijať isté opatrenia na zvýšenie bezpečnosti výrobku. Naopak, ak na výrobku nie sú upozornenia a dostatočné zabezpečovacie prvky, a ak nebezpečenstvo nie je zjavné, stredná závažnosť dôsledkov sa stáva z hľadiska odstupňovania rizika veľkou (tabuľka B).

Hodnotenie rizík spotrebiteľských výrobkov pre SVBV VBVVBVGPSD

Tento postup sa navrhuje na pomoc spoločnostiam pri rozhodovaní o tom, či konkrétna nebezpečná situácia spôsobená spotrebiteľským výrobkom vyžaduje oznámenie orgánom

Tab. A sa používa na určenie závažnosti dôsledkov nebezpečenstva v závislosti od vážnosti a pravdepodobnosti možného poškodenia zdravia/bezpečnosti (pozri tabuľky v poznámkach).

Tab. B sa používa na určenie odstupňovania závažnosti rizika v závislosti od druhu užívateľa a pre odolné dospelé osoby od toho, či výrobok má primerané varovania, zabezpečenie a či je nebezpečenstvo zjavné.

Príklad (vyznačené šípkami)

Používateľ ručnej motorovej píly si veľmi porezal ruku. Zistilo sa, že píla nemala dostatočnú ochranu, čím sa stalo, že používateľovi sa pošmykla ruka a dotkol sa reťaze. Posudzovateľ spoločnosti vykonal takéto hodnotenie rizika.

Tab. A – Určená pravdepodobnosť je veľká pretože nebezpečenstvo sa týka všetkých výrobkov a pri istých podmienkach sa môže prejaviť. Závažnosť je veľká takže celková závážnosť nebezpečenstva je vysoká.

Tab. B – Píla je určená pre dospelé osoby, predstavuje zjavné nebezpečenstvo, ale s neadekvátnou ochranou.

Veľká závažnosť je neprípustná, je tu vážne riziko.

(1) Ako príklad možno navrhnúť tieto definície klasifikácie vážnosti pre niektoré mechanické riziká s typickými príslušnými ujmami na zdraví:

Mierne	Vážne	Veľmi vážne
< 2 % pracovná neschopnosť obvykle opätovný návrat, nevyžaduje sa nemocničné ošetrenie	2–15 % pracovná neschopnosť obvykle nevratná, vyžaduje sa nemocničné ošetrenie	> 15 % pracovná neschopnosť obvykle nevratná
Malé rezné rany	Veľké rezné rany	Vážne zranenia vnútorných orgánov
	Zlomeniny	Strata údov
	Strata prsta na ruke alebo na nohe	Oslepnutie
	Poškodenie zraku	Ohluchnutie
	Poškodenie sluchu

		ISSN 1725-5147
Úradný vestník Európskej únie		L 381

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 47 28. decembra 2004

Obsah		I Akty, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
	*	Nariadenie Rady (ES) č. 2243/2004 z 22. decembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2505/96 otvárajúce a stanovujúce správu colných kvót spoločenstva na určité poľnohospodárske a priemyselné výrobky	1
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 2244/2004 z 23. decembra 2004, ktorým sa otvárajú colné kvóty na dovoz určitých spracovaných poľnohospodárskych výrobkov pôvodom z Rumunska do Spoločenstva v roku 2005	8
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 2245/2004 z 27. decembra 2004, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy I, II, III a IV k nariadeniu Rady (ES) č. 44/2001 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach	10
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 2246/2004 z 27. decembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1555/96 týkajúce sa aktivačnej úrovne dodatočných ciel na hrušky, citróny, jablká a tekvice	12
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 2247/2004 z 27. decembra 2004, ktorým sa rušia niektoré nariadenia v odvetví hovädzieho a teľacieho mäsa a nariadenie (EHS) č. 3882/90 v odvetví ovčieho a kozieho mäsa	14
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 2248/2004 z 27. decembra 2004, ktorým sa otvára a stanovuje správa colnej kvóty Spoločenstva na rok 2005 pre maniok s pôvodom v Thajsku	16
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 2249/2004 z 27. decembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 686/2004, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia týkajúce sa organizácií výrobcov na trhu s čerstvým ovocím a zeleninou z dôvodu pristúpenia Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska k Európskej únii	23
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 2250/2004 z 27. decembra 2004, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 429/90, (ES) č. 2571/97, (ES) č. 174/1999, (ES) č. 2771/1999, (ES) č. 2799/1999, (ES) č. 214/2001, (ES) č. 580/2004, (ES) č. 581/2004 a (ES) č. 582/2004 týkajúce sa lehôt na predloženie ponúk a na oznamovanie ponúk Komisii	25
		Nariadenie Komisie (ES) č. 2251/2004 z 27. decembra 2004, ktorým sa menia a dopĺňajú dovozné clá v sektore obilnín uplatniteľné od 28. decembra 2004	29

Poradové číslo	Kód KN	Opis	Kvóta na rok 2005 (v tonách)	Uplatniteľná colná sadzba (1)
09.5431	ex 1704	Cukrovinky (vrátane bielej čokolády) bez obsahu kakaa, okrem extraktu sladkého drievka s obsahom sacharózy viac ako 10 % hmotnosti bez prídavku iných látok, spadajúce do kódu 1704 90 10 (2)	2 100	0 + ZPZ (znížená poľnohospodárska zložka)
09.5433	ex 1806	Čokoláda a iné potravinové prípravky s obsahom kakaa (2) okrem tých, ktoré spadajú do kódov KN 1806 10 15 alebo 1806 20 70	1 500	0 + ZPZ
09.5435	ex 1902	Cestoviny, varené aj nevarené, plnené alebo inak pripravené, okrem plnených cestovín spadajúcich do kódov KN 1902 20 10 a 1902 20 30, kuskus pripravený aj nepripravený	600	0 + ZPZ
09.5437	ex 1904	Pripravené potraviny získané napučaním alebo pražením obilia alebo obilných produktov (napr. pražené kukuričné vločky – corn flakes); obilie (iné ako kukurica) v zrnách alebo vo forme vločiek alebo inak spracované zrno (okrem múky a krúp), predvarené alebo inak pripravené, inde neuvedené alebo nezahrnuté, okrem produktov spadajúcich do kódu KN 1904 20 10	438	0 + ZPZ
09.5439	1905	Chlieb, zákusky, koláče, sušienky a ostatné pekárske výrobky, tiež obsahujúce kakao, hostie, prázdne oblátky používané na farmaceutické účely, oblátky, ryžové cesto a podobné výrobky	1 875	0 + ZPZ
09.5441	2101 30 19 2101 30 99	Náhradky praženej kávy Výťažky, esencie a koncentráty z náhradiek praženej kávy okrem praženej čakanky	163	0 + ZPZ
09.5443	2105 00	Zmrzlina a podobné výrobky tiež s obsahom kakaa	114	0 + ZPZ
09.5445	0405 20 10 0405 20 30 ex 2106 ex 3302 10 3302 10 29	Mliečne nátierky s hmotnostným obsahom tuku 39 % alebo viac, ale menej ako 75 % Potravinové prípravky inde nešpecifikované ani nezahrnuté okrem tých, ktoré spadajú do kódov KN 2106 10 20, 2106 90 20 a 2106 90 92, a okrem ochutených alebo farbených cukrových syiupov (2) Zmesi vonných látok a zmesi (vrátane alkoholových roztokov) na základe jednej alebo niekoľkých z týchto látok druhov používaných na výrobu nápojov: Ostatné	1 050	0 + ZPZ
09.5447	2202 90 91 2202 90 95 2202 90 99	Nealkoholické nápoje okrem ovocných alebo zeleninových štiav spadajúcich do kódu KN 2009 s obsahom produktov spadajúcich do kódov KN 0401 až 0404 alebo tuku získaného z produktov spadajúcich do kódov KN 0401 až 0404	100	0 + ZPZ

Kód KN	Názov tovaru	Dovozné clo (1) (v EUR/t)
1001 10 00	Pšenica tvrdá vysokej kvality	0,00
	strednej kvality	0,00
	nízkej kvality	9,66
1001 90 91	Pšenica mäkká, na siatie	0,00
ex 1001 90 99	Pšenica mäkká vysokej kvality, iná ako na siatie	0,00
1002 00 00	Raž	47,57
1005 10 90	Kukurica na siatie, iná ako hybrid	52,37
1005 90 00	Kukurica, iná ako na siatie (2)	52,37
1007 00 90	Cirok zrná, iné ako hybrid na siatie	47,57

Česká republika	p. Jaromír Elbel p. Daniela Kubičová
Cyprus	p. Leandros Nicolaides p. Anastasios Yiannaki
Estónsko	p. Priit Siitan p. Katrin Lepisk
Lotyšsko	p. Jānis Bērzinš p. Tatjana Zabarovska
Litva	p. Mindaugas Pluktas p. Dalia Legiené
Maďarsko	p. András Békés p. Kornélia Molnár
Malta	p. Mark Gauci p. Silvio Farrugia
Poľsko	p. Anna Hintz p. Katarzyna Kitajewska
Slovinsko	p. Borut Brezovar p. Boriz Ruzic
Slovensko	p. Gabriel Hrabovsky p. Ludmila Mikleticova

	II Akty, ktorých uverejnenie nie je povinné
	Rada
*	2004/903/ES:Rozhodnutie Rady z 29. novembra 2004 o podpísaní Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Sanmarínskou republikou, upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov, a o schválení a podpísaní sprievodného memoranda o porozumení	32
	Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Sanmarínskou republikou, upravujúca opatrenia rovnocenné s tými, ktoré ustanovuje smernica Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov	33
	Memorandum o porozumení	45
*	2004/904/ES:Rozhodnutie Rady z 2. decembra 2004 o zriadení Európskeho fondu pre utečencov na obdobie 2005–2010	52
	Komisia
*	2004/905/ES:Rozhodnutie Komisie zo 14. decembra 2004, ktorým sa ustanovujú zásady oznamovania nebezpečných spotrebiteľských výrobkov príslušným orgánom členských štátov výrobcami a distribútormi v súlade s článkom 5 odsek 3 smernice 2001/95/ES Európskeho parlamentu a Rady (oznámené pod číslom dokumentu K(2004) 4772) ( 1 )	63
*	2004/906/ES:Rozhodnutie Komisie z 23. decembra 2004 o vymenovaní členov výboru vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce na ďalšie funkčné obdobie	78
*	2004/907/ES:Rozhodnutie Komisie z 27. decembra 2004 o finančnom príspevku Spoločenstva na usporiadanie medzinárodného seminára o vhodnom zaobchádzaní so zvieratami v rámci dohody ES – Čile o sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach, ktoré sa vzťahujú na obchod so zvieratami a živočíšnymi výrobkami, s rastlinami, rastlinnými výrobkami a ďalším tovarom a na vhodné zaobchádzanie so zvieratami	80
*	2004/908/ES:Rozhodnutie Komisie z 23. decembra 2004 o ochranných opatreniach v súvislosti s vysoko patogénnym pseudomorom hydiny v Bulharsku (oznámené pod číslom dokumentu K(2004) 5650) ( 1 )	82

		Akty prijaté v súlade s hlavou V Zmluvy o založení Európskej únie
	*	Jednotná akcia Rady 2004/909/SZBP z 26. novembra 2004, ktorou sa vytvára tím odborníkov na účely prípadnej integrovanej misie Európskej únie v Iraku pre oblasť polície, právneho štátu a civilnej správy	84