8.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 361/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

8.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 361/3

(1)

Svojím rozhodnutím 2004/778/ES zo dňa 11. októbra 2004 (4) Rada uzatvorila protokol k dočasnej dohode o obchode a s obchodom súvisiacich veciach medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Chorvátskou republikou na strane druhej, aby sa bralo do úvahy pristúpenie Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Maďarskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii, ďalej len „rozširujúci protokol“. Rozširujúci protokol sa uplatňuje na dočasnej báze s účinnosťou od 1. mája 2004.

(2)

Rada svojím rozhodnutím z 22. novembra 2004 (5) dostala oprávnenie na podpis a ustanovila dočasné uplatňovanie protokolu k Asociačnej dohode medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko na strane druhej od 1. mája 2004, aby sa bralo do úvahy pristúpenie Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Maďarskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii, ďalej len „rozširujúci protokol“.

(3)

Oba rozširujúce protokoly ustanovujú nové colné kvóty a zmeny existujúcich colných kvót ustanovených v nariadení Komisie (ES) č. 2497/2001 z 19. decembra 2001, ktorým sa otvára a ustanovuje správa colných kvót pre určité ryby a rybie výrobky s pôvodom v Chorvátskej republike (6), a v nariadení Komisie (ES) č. 2597/2001 z 28. decembra 2001, ktorým sa otvára a ustanovuje správa colných kvót pre určité ryby a rybie výrobky s pôvodom v Chorvátskej republike, v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko a v Slovinskej republike (7).

(4)

Aby sa zaviedli nové colné kvóty a zmeny existujúcich colných kvót v rozširujúcich protokoloch, je nevyhnutné zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 2497/2001 a nariadenie (ES) č. 2597/2001.

(5)

Na rok 2004 by sa mali objemy novej colnej kvóty a nárastov objemov existujúcich colných kvót vypočítať pomerne k základným objemom uvedeným v rozširujúcich protokoloch, berúc do úvahy časť obdobia, ktorá uplynula pred 1. májom 2004.

(6)

Aby sa umožnila správa určitých existujúcich colných kvót ustanovených v nariadení (ES) č. 2497/2001 a v nariadení (ES) č. 2597/2001, množstvá dovážané v rámci týchto kvót by sa mali brať do úvahy pri zúčtovaní colných kvót otvorených v súlade s nariadením (ES) č. 2497/2001 a nariadením (ES) č. 2597/2001 v znení tohto nariadenia.

(7)

Po pristúpení Slovinska k Európskej únii by mali colné kvóty pre vína s pôvodom v danom členskom štáte, ako je uvedené v nariadení (ES) č. 2597/2001, zaniknúť. Odkazy na tieto kvóty by sa preto mali zrušiť.

(8)

Keďže rozširujúce protokoly sa uplatňujú od 1. māja 2004, toto nariadenie by sa malo uplatňovať od toho istého dátumu a malo by nadobudnúť účinnosť čo možno najskôr.

(9)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný zákon,

1.

Názov sa nahrádza nasledovným textom:

„ktorým sa otvára a ustanovuje správa colných kvót Spoločenstva pre určité vína s pôvodnom v Chorvátskej republike a v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko“.

2.

Článok 1 sa nahrádza nasledovným textom:

„Článok 1

1.   Keď sú vína, uvedené v prílohe, s pôvodom v Chorvátskej republike alebo bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, prepustené do režimu voľný obeh v Spoločenstve, sú zvýhodnené oslobodením od cla v rámci limitov ročných colných kvót Spoločenstva uvedených v tejto prílohe a v súlade s ustanoveniami uvedenými v tomto nariadení.

2.   Ak akákoľvek z dotknutých krajín uhradí exportné subvencie na príslušné výrobky, oslobodenie od cla v rámci colných kvót ustanovených v dodatkových protokoloch uzatvorenými rozhodnutiami 2001/919/ES, 2001/918/ES a 2001/916/ES (ďalej len dodatkové protokoly o víne) bude v prípade danej krajiny pozastavené.“

3.

Článok 3 sa nahrádza nasledovným textom:

„Článok 3

Bez ohľadu na podmienky ustanovené v bode 5 písm. a) prílohy I každého dodatkového protokolu pre víno, dovozy vína v rámci colných kvót Spoločenstva uvedených v článku 1 odsek 1 podliehajú ustanoveniam uvedeným v platných protokoloch, týkajúcich sa definície pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce,

4.

Článok 5 sa nahrádza nasledovným textom:

„Článok 5

1.   Individuálna colná kvóta pre vína s pôvodom v Chorvátsku uvedená v časti I prílohy s poradovým číslom 09.1588 sa bude každoročne zvyšovať.

2.   Ročný nárast uvedený v odseku 1 sa môže uplatňovať, len ak bolo použitých aspoň 80 % príslušného objemu otvoreného v predchádzajúcom roku.

Komisia každoročne preskúma objemy použité a prijme ustanovenia, ktorými sa zavedie akákoľvek potrebná úprava týchto objemov pre Chorvátsko.“

5.

Príloha sa nahrádza textom uvedeným v prílohe II tohto nariadenia.

8.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 361/10

(1)

Podľa článku 33 nariadenia (ES) č. 1254/1999 môže byť rozdiel medzi cenami výrobkov uvedených v článku 1 tohto nariadenia na svetovom trhu a v spoločenstve pokrytý vývoznou náhradou.

(2)

Podmienky na udelenie mimoriadnych vývozných náhrad pre niektoré druhy hovädzieho a teľacieho mäsa a niektoré konzervy, ako aj pre niektoré krajiny určenia, boli stanovené v nariadeniach (EHS) č. 32/82 (2), (EHS) č. 1964/82 (3), (EHS) č. 2388/84 (4), (EHS) č. 2973/79 (5) a (ES) č. 2051/96 (6).

(3)

Uplatňovanie týchto predpisov a kritérií na predvídateľnú situáciu na trhoch v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa vedie k stanoveniu náhrad podľa nižšie uvedených ustanovení.

(4)

Pokiaľ ide o živé zvieratá, kvôli zjednodušeniu sa už neudeľujú vývozné náhrady pre kategórie, ktoré sú predmetom len málo významného obchodovania s tretími krajinami. Okrem toho s ohľadom na celkové znepokojenie týkajúce sa ochrany zvierat je potrebné čo možno najviac obmedziť vývozné náhrady na živé zvieratá určené na porážku. Vývozné náhrady na tieto zvieratá sa nasledovne smú prideliť len pre tretie krajiny, ktoré z kultúrnych a/alebo náboženských dôvodov tradične dovážajú veľký počet zvierat určených na porážku. Pokiaľ ide o živé zvieratá určené na reprodukciu, vývozné náhrady sa na chov čistokrvného dobytka musia obmedziť na jalovice a kravy nie staršie ako 30 mesiacov, aby sa predišlo akémukoľvek zneužitiu.

(5)

Vývozné náhrady sa udeľujú pre niektoré cieľové krajiny, niektoré čerstvé alebo chladené druhy mäsa uvedené v prílohe pod kódom KN 0201, pre niektoré druhy mrazeného mäsa uvedené v prílohe pod kódom KN 0202, pre niektoré druhy mäsa alebo droby uvedené v prílohe pod kódom KN 0206 a pre niektoré iné mäsové alebo drobové prípravky a konzervy uvedené v prílohe pod kódom KN 1602 50 10.

(6)

V prípade vykosteného, soleného a vysušeného hovädzieho mäsa existujú tradičné obchodné toky do Švajčiarska. S cieľom umožniť pokračovanie týchto obchodných tokov je potrebné stanoviť náhradu vo výške pokrývajúcej rozdiel medzi cenami na švajčiarskom trhu a vývoznými cenami členských štátov.

(7)

Pre niektoré iné ponukové formy a konzervy hovädzieho mäsa alebo drobov, uvedené v prílohe pod kódmi KN 1602 50 31 až 1602 50 80, sa môže účasť spoločenstva na medzinárodnom obchode udržať prostredníctvom udelenia náhrady zodpovedajúcej náhrade, ktorá sa vývozcom udeľovala doteraz.

(8)

V súvislosti s ostatnými výrobkami v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa nie je stanovenie náhrady potrebné z dôvodu nízkej účasti spoločenstva na svetovom obchode.

(9)

Nariadenie Komisie (EHS) č. 3846/87 (7) stanovilo nomenklatúru poľnohospodárskych výrobkov na účely vývozných náhrad. Náhrady sa stanovujú na základe kódov výrobku tak, ako ich definuje uvedená nomenklatúra.

(10)

Sciel om zjednodušit vývozné colné formality pre operátorov je potrebné zarovnať výšku náhrad na všetky druhy mrazeného mäsa s výškou náhrad udelených na čerstvé alebo chladené mäso, okrem mäsa pochádzajúceho z dospelých samcov hovädzieho dobytka.

(11)

Sciel om posiluit kontrolu výrobkov patriacich pod kód KN 1602 50 je potrebné určiť, že tieto výrobky môžu využiť náhradu výlučne v prípade výroby v rámci režimu ustanoveného v článku 4 nariadenia Rady (EHS) č. 565/80 zo 4. marca 1980 o platbe vývozných náhrad na poľnohospodárske výrobky (8).

(12)

Náhrady sa smú udeliť len na výrobky s povolením voľného obehu v spoločenstve. Z toho vyplýva, že výrobky musia na udelenie náhrady vyhovovať podmienkam sanitárneho označovania, ktoré sa určujú v smernici Rady 64/433/EHS (9), v smernici Rady 94/65/ES (10) a v smernici Rady 77/99/EHS (11).

(13)

Podľa ustanovení článku 6 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 1964/82 je potrebné znížiť mimoriadnu náhradu v prípade, že množstvo vykosteného mäsa určeného na vývoz je nižšie ako 95 % a zároveň nie nižšie ako 85 %, z celkovej hmotnosti kusov pochádzajúcich z vykosťovania.

(14)

Rokovania týkajúce sa prijatia dodatočných povolení, ktoré sa uskutočnili v rámci európskych dohôd medzi Európskym spoločenstvom a pridruženými krajinami strednej a východnej Európy, mali za cieľ najmä uvoľnenie trhu s výrobkami podliehajúcimi spoločnej organizácii trhov v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa. V tomto kontexte sa rozhodlo, inter alia o zrušení vývozných náhrad za výrobky určené na vývoz do Rumunska. Uvedenú krajinu treba vylúčiť zo zoznamu krajín určenia s nárokom na náhradu a zaručiť, že odstránenie náhrad pre túto krajinu nepovedie k vytvoreniu diferencovanej náhrady za vývoz do iných krajín.

(15)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre hovädzie a teľacie mäso,

—

prílohe I, kapitole XI, smernice 64/433/EHS,

—

prílohe I, kapitole VI, smernice 94/65/ES,

—

prílohe B, kapitole VI, smernice 77/99/EHS.

8.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 361/15

1.

V záujme plynulého priebehu konaní o priamych žalobách a odvolacích konaní je namieste poskytnúť splnomocneným zástupcom a advokátom, ktorí zastupujú účastníkov pred Súdnym dvorom, praktické pokyny týkajúce sa predkladaní podaní, ako aj prípravy a priebehu pojednávaní.

2.

Tieto pokyny opakujú, vysvetľujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia rokovacieho poriadku a ich účelom je umožniť, aby sa splnomocnení zástupcovia a advokáti zastupujúci účastníkov konania oboznámili s obmedzeniami, ktoré pre Súdny dvor vyplývajú najmä z elektronického spracúvania dokumentov a z potreby prekladania a tlmočenia.

3.

V zmysle rokovacieho poriadku a pokynov pre tajomníka je úlohou tajomníka prijímať procesné dokumenty, dbať na to, aby boli v súlade s ustanoveniami rokovacieho poriadku, a pomáhať Súdnemu dvoru a komorám najmä pri organizácii pojednávaní. Pri plnení si týchto úloh tajomník zabezpečuje, aby splnomocnení zástupcovia a advokáti dodržiavali tieto praktické pokyny, a s týmto cieľom ich v prípade potreby požiada o opravu dokumentov, ktoré s nimi nie sú v súlade, alebo vyzve dotknutého splnomocneného zástupcu alebo advokáta na ich dodržiavanie.

4.

Pri tvorbe týchto praktických pokynov sa uskutočnili konzultácie s predstaviteľmi splnomocnených zástupcov členských štátov a orgánov v konaniach pred Súdnym dvorom, ako aj s Radou advokátskych komôr Európskej únie (CCBE),

1.

Podpísaný originál procesného dokumentu sa v zmysle článku 37 ods. 6 rokovacieho poriadku môže doručiť do kancelárie nasledujúcimi spôsobmi:

2.

V prípade doručovania elektronickou poštou sa prijíma výlučne naskenovaná kópia podpísaného originálu. Jednoduchý elektronický súbor alebo súbor opatrený elektronickým podpisom, vytvoreným počítačom, alebo faksimile podpisu nespĺňajú podmienky článku 37 ods. 6 rokovacieho poriadku.

Je žiaduce, aby boli dokumenty naskenované s rozlíšením 300 DPI a aby boli, ak je to možné, predložené vo formáte PDF (obraz a text) pomocou softvéru Acrobat alebo Readiris 7 Pro.

3.

Doručenie dokumentu faxom alebo elektronickou poštou sa zohľadní na účely lehôt iba v tom prípade, ak sa samotný podpísaný originál doručí kancelárii podľa článku 37 ods. 6 rokovacieho poriadku v lehote najviac desiatich dní po tejto skutočnosti. Originál musí byť odoslaný bezodkladne, ihneď po odoslaní kópie, bez akýchkoľvek, aj malých, úprav alebo zmien. V prípade rozdielu medzi podpísaným originálom a predtým doručenou kópiou sa berie ohľad iba na dátum doručenia podpísaného originálu.

4.

Vyhlásenie účastníka podľa článku 38 ods. 2 rokovacieho poriadku o tom, že súhlasí so zasielaním písomností faxom alebo inými technickými komunikačnými prostriedkami, musí obsahovať faxové číslo a/alebo adresu elektronickej pošty, na ktoré môže kancelária tieto písomnosti zaslať. Počítač príjemcu musí byť vybavený vhodným softvérom, aby mohol zobraziť písomnosti pochádzajúce z kancelárie, vytvorené vo formáte PDF (napr. Acrobat alebo Readiris 7 Pro).

5.

Podania a dokumenty doručované (1) účastníkmi musia byť predložené tak, aby umožnili elektronické spracúvanie dokumentov Súdnym dvorom, najmä naskenovanie dokumentov a rozoznávanie znakov.

Aby sa mohli použiť tieto technické postupy, treba dodržať nasledujúce požiadavky:

6.

Na prvej strane podania treba uviesť toto:

7.

Každý odsek podania musí byť očíslovaný.

8.

Splnomocnený zástupca pripojí svoj podpis na začiatku alebo na konci podania.

9.

Žaloba musí obsahovať náležitosti uvedené v článku 38 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku.

10.

Na úvod každej žaloby musí byť uvedené:

11.

K žalobe o neplatnosť musí byť priložený napadnutý akt, ktorý musí byť takto označený.

12.

Odporúča sa pripojiť k žalobe zhrnutie žalobných dôvodov a hlavných argumentov, aby sa uľahčilo vytvorenie oznámenia v úradnom vestníku podľa článku 16 ods. 6 rokovacieho poriadku, ktoré pripraví kancelária. Toto zhrnutie nemá presiahnuť dĺžku dvoch strán.

13.

V úvode alebo na záver žaloby musí byť presne uvedené, čoho sa žalobca domáha.

14.

Po úvodnej časti žaloby musí nasledovať krátky opis skutkového stavu.

15.

Právnu argumentáciu treba usporiadať podľa žalobných dôvodov. Odporúča sa po opísaní skutkového stavu krátko a náčrtkovite uviesť žalobné dôvody.

16.

Vyjadrenie musí obsahovať náležitosti uvedené v článku 40 ods. 1 rokovacieho poriadku.

17.

V úvode každého vyjadrenia musí byť okrem čísla veci a označenia žalobcu uvedené:

18.

V úvode alebo na záver vyjadrenia musí byť presne uvedené, čoho sa žalovaný domáha.

19.

Právnu argumentáciu treba v najväčšej možnej miere usporiadať podľa žalobných dôvodov.

20.

Skutkový stav alebo právna úprava sa vo vyjadrení uvádza iba v tej miere, v akej sa napáda ich opis v žalobe, alebo sú potrebné spresnenia. Akékoľvek spochybnenie skutočností uvádzaných protistranou musí byť výslovné a musí sa presne uviesť skutočnosť, ktorej sa týka.

21.

Skutkový stav alebo právna úprava sa vo vyjadrení uvádza iba v tej miere, v akej sa napáda ich opis v predchádzajúcich podaniach, alebo sú potrebné spresnenia. Akékoľvek spochybnenie musí byť výslovné a musí sa presne uviesť skutková alebo právna otázka, ktorej sa týka.

22.

Návrh na vstúpenie vedľajšieho účastníka do konania má obsahovať iba tie tvrdenia, ktoré neuviedol účastník konania, na podporu ktorého sa podáva návrh. Na ostatné tvrdenia stačí poukázať jednoduchým odkazom.

Skutkový stav alebo právna úprava sa v návrhu na vstúpenie vedľajšieho účastníka do konania uvádza iba v tej miere, v akej sa napáda ich opis v predchádzajúcich podaniach predložených účastníkmi konania, alebo sú potrebné spresnenia. Akékoľvek spochybnenie musí byť výslovné a musí sa presne uviesť skutková alebo právna otázka, ktorej sa týka.

23.

Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa článku 112 ods. 1 rokovacieho poriadku.

24.

V úvode každého odvolania musí byť uvedené:

25.

K odvolaniu treba priložiť kópiu rozhodnutia Súdu prvého stupňa, proti ktorému odvolanie smeruje.

26.

Odporúča sa pripojiť k odvolaniu zhrnutie žalobných dôvodov a hlavných argumentov, aby sa uľahčilo vytvorenie oznámenia v úradnom vestníku podľa článku 16 ods. 6 rokovacieho poriadku. Toto zhrnutie nemá presiahnuť dĺžku dvoch strán.

27.

V úvode alebo na záver odvolania musí byť presne uvedené, čoho sa odvolateľ domáha (článok 113 ods. 1 rokovacieho poriadku).

28.

Vo všeobecnosti nie je potrebné opísať priebeh a predmet sporu; stačí odkaz na rozhodnutie Súdu prvého stupňa.

29.

Právnu argumentáciu treba usporiadať podľa právnych dôvodov, ktorých sa odvolateľ dovoláva na podporu odvolania, najmä právnych chýb. Odporúča sa v úvode odvolania náčrtkovite uviesť právne dôvody.

30.

Vyjadrenie k odvolaniu musí obsahovať náležitosti uvedené v článku 115 ods. 2 rokovacieho poriadku.

31.

Na úvod každého vyjadrenia k odvolaniu musí byť okrem čísla veci a označenia odvolateľa uvedené:

32.

V úvode alebo na záver vyjadrenia k odvolaniu musí byť presne uvedené, čoho sa účastník, ktorý ho robí, domáha.

33.

Ak sa vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje úplné alebo čiastočné zrušenie rozhodnutia Súdu prvého stupňa na základe žalobného dôvodu, ktorý nebol uvedený v odvolaní, v názve podania to musí byť uvedené („vyjadrenie k odvolaniu a odvolanie zároveň“).

34.

Právnu argumentáciu treba usporiadať v najväčšej možnej miere podľa právnych dôvodov, ktorých sa dovoláva odvolateľ, a/alebo, prípadne podľa právnych dôvodov, ktoré sú uvedené v odvolaní podanom v rámci vyjadrenia k odvolaniu.

35.

Keďže skutkový stav a právna úprava sú už uvedené v napadnutom rozsudku, vo vyjadrení k odvolaniu sa uvádzajú iba výnimočne a iba v tom rozsahu, v akom sa napáda ich opis v odvolaní, alebo sú potrebné spresnenia. Akékoľvek spochybnenie musí byť výslovné a musí sa presne uviesť skutková alebo právna otázka, ktorej sa týka.

36.

V replike a v duplike sa vo všeobecnosti neuvádza skutkový stav ani právna úprava. Akékoľvek spochybnenie musí byť výslovné a musí sa presne uviesť skutková alebo právna otázka, ktorej sa týka.

37.

Vyjadrenie vedľajšieho účastníka musí obsahovať iba nové tvrdenia súvisiace s tvrdeniami, ktoré uviedol účastník, na podporu ktorého smeruje. Stačí jednoduchý odkaz na ostatné tvrdenia.

Skutkový stav alebo právna úprava sa vo vyjadrení vedľajšieho účastníka uvádza iba v tej miere, v akej sa napáda ich opis v podaniach predložených účastníkmi konania, alebo sú potrebné spresnenia. Akékoľvek spochybnenie musí byť výslovné a musí sa presne uviesť skutková alebo právna otázka, ktorej sa týka.

38.

Právna argumentácia, ktorú má Súdny dvor preskúmať, musí byť obsiahnutá v podaniach a nie v prílohách.

39.

K podaniu možno pripojiť iba také dokumenty, na ktoré sa odkazuje v texte podania a ktoré sú potrebné na dokázanie alebo ilustráciu obsahu tohto podania.

40.

Vytvorenie príloh je prípustné iba vtedy, ak sa k podaniu pripojí zoznam príloh (článok 37 ods. 4 rokovacieho poriadku). Tento zoznam obsahuje pre každú prílohu:

41.

Ak sa pre uľahčenie práce Súdneho dvora prikladajú k podaniu kópie súdnych rozhodnutí, odkazy na právnu náuku alebo legislatívne akty, treba ich oddeliť od ostatných priložených dokumentov.

42.

Každý odkaz na iný dokument musí určiť prílohu označením jej čísla, ako je uvedené v zozname, kde je uvedená, a podania, ku ktorému je priložený. V prípade odvolania, ak bol dokument už predložený Súdu prvého stupňa, je takisto vhodné uviesť jeho označenie použité pred Súdom prvého stupňa.

43.

V záujme včasnosti konania musí autor podania zohľadniť nasledujúce:

44.

Podľa skúseností Súdneho dvora sa podanie môže obmedziť na dĺžku 10 až 15 strán okrem výnimočných prípadov a vyjadrenie, replika a duplika sa môžu obmedziť na dĺžku 5 až 10 strán.

45.

Účastník, ktorý v zmysle článku 62a rokovacieho poriadku podáva osobitným podaním návrh, aby Súdny dvor prerokoval a rozhodol vec v skrátenom súdnom konaní, musí krátko odôvodniť osobitnú naliehavosť veci. Dĺžka takého návrhu nemá presiahnuť 5 strán okrem výnimočných prípadov.

46.

Keďže skrátené súdne konanie je prevažne ústne, účastník, ktorý žiada o jeho uplatnenie, musí obmedziť svoj návrh na stručné zhrnutie žalobných dôvodov, ktorých sa dovoláva. Dĺžka takého návrhu nemá presiahnuť 10 strán okrem výnimočných prípadov.

47.

Predseda môže na návrh povoliť podanie repliky, ak je to potrebné, preto, aby mal odvolateľ možnosť brániť svoj názor, alebo preto, že je to v záujme rozhodnutia o odvolaní.

Dĺžka takého návrhu nemá presiahnuť 2 až 3 strany a musí sa obmedziť na stručné zhrnutie osobitných dôvodov, na základe ktorých je podľa odvolateľa potrebná replika. Návrh musí byť zrozumiteľný sám osebe, bez potreby skúmania odvolania alebo vyjadrenia k odvolaniu.

48.

Súdny dvor môže rozhodnúť, že nevytýči pojednávanie, ak žiadny účastník nepodal návrh, aby bol vypočutý (články 44a a 120 rokovacieho poriadku). Ak sa takýto návrh nepodá, v praxi sa pojednávanie vytýči iba zriedkavo.

Návrh musí obsahovať dôvody, pre ktoré chce byť účastník vypočutý. Toto odôvodnenie musí vychádzať z konkrétneho posúdenia užitočnosti pojednávania pre dotknutého účastníka a označiť časti spisu alebo argumentácie, ktoré tento účastník pokladá za potrebné rozvinúť alebo vyvrátiť vo väčšom rozsahu počas pojednávania. Nestačí všeobecné odôvodnenie s odkazom na dôležitosť veci alebo otázok, o ktorých má byť rozhodnuté.

49.

Pred začiatkom pojednávania sa splnomocnení zástupcovia alebo advokáti účastníkov pozvú na krátky pohovor so sudcami, ktorí sú členmi príslušného rozhodovacieho zloženia Súdneho dvora. Sudca spravodajca a generálny advokát môžu pri tejto príležitosti spresniť otázky, ktoré žiadajú rozvinúť počas pojednávania.

50.

Dĺžka prednesu je obmedzená na najviac 30 minút pred plenárnym zasadnutím, veľkou komorou a komorou zloženou z piatich sudcov a na najviac 15 minút pred komorou zloženou z troch sudcov. Dĺžka prednesu vedľajšieho účastníka je obmedzená na najviac 15 minút pred každým typom zloženia Súdneho dvora.

Dodatočný čas nad tieto obmedzenia môže byť udelený výnimočne na podrobne odôvodnený návrh podaný predsedovi daného zloženia Súdneho dvora. Takýto návrh musí byť doručený Súdnemu dvoru čo najskôr a bude zohľadnený iba vtedy, ak sa doručí najmenej dva týždne pred dňom pojednávania.

V predvolaní na pojednávanie sa splnomocnení zástupcovia a advokáti vyzvú, aby oznámili kancelárii odhadovanú dĺžku svojich prednesov. Tieto údaje slúžia na plánovanie práce Súdneho dvora a komôr a oznámený čas prednesov sa nemôže prekročiť.

51.

Zasadajúci sudcovia a generálny advokát na základe spisu už dobre poznajú vec, jeho predmet a žalobné dôvody a tvrdenia strán. Účelom prednesu nie je zopakovať pohľad účastníka na vec, ale ozrejmiť otázky, ktoré splnomocnený zástupca alebo advokát pokladá za osobitne dôležité, menovite tie, ktoré uviedol v prípadnom návrhu o jeho vypočutie (pozri bod 48 vyššie). Je potrebné sa vyhnúť opakovaniu toho, čo je uvedené v podaniach; v prípade potreby stačí na ne odkázať počas prednesu.

Odporúča sa na úvod prednesu načrtnúť jeho obsah.

52.

Zasadajúci sudcovia veľmi často sledujú prednesy pomocou simultánneho tlmočenia. Aby bolo možné tlmočenie, je potrebné hovoriť prirodzeným rytmom, nie rýchlo, a používať krátke vety a jednoduchú štruktúru.

Neodporúča sa čítať vopred napísaný text. Je vhodnejšie hovoriť na základe dobre štruktúrovaných poznámok. Ak sa prednes predsa pripraví písomne, pri formulácii textu sa odporúča zohľadniť skutočnosť, že sa prednesie ústne, a preto by sa mal čo najviac priblížiť ústnemu prednesu. Pre uľahčenie tlmočenia sa odporúča, aby splnomocnení zástupcovia a advokáti pred pojednávaním poslali faxom prípadný text alebo poznámky svojich prednesov Tlmočníckej sekcii (fax: (352) 4303-3697).

Súdny dvor Európskych spoločenstiev

L-2925 Luxemburg

8.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 361/21

(1)

Télévision Française 1 SA (ďalej TF1) predložila 10. marca 1993 Komisii žalobu týkajúcu sa spôsobov financovania a prevádzkovania verejnoprávnych televízií France 2 a France 3 (2). Táto žaloba sa odvoláva na porušenie článku 81, článku 86, odsek 1 a článku 87 Zmluvy.

(2)

Na základe článku 81 zmluvy sa TF1 domnieva, že France 2 a France 3 vykonávali isté dohodnuté praktiky, ktorých cieľom a dôsledkom bolo obmedzenie konkurencie. Na základe článku 86 zmluvy TF1 tvrdí, že francúzsky štát schvaľuje opatrenia odporujúce princípu rovnosti jednania medzi štátnymi a súkromnými spoločnosťami, a opatrenia, ktoré vnucujú alebo podporujú protikonkurenčné dohody. Napokon, na základe článku 87 zmluvy TF1 tvrdí, že koncesionársky poplatok, rôzne subvencie a kapitálové dotácie, ako aj povolenia deficitu, ktoré boli udelené France 2 a France 3 na začiatku 90. rokov, predstavujú štátnu pomoc. Okrem iného TF1 považuje za opatrenie ekvivalentné štátnej pomoci fakt, že Najvyššia audiovizuálna rada (Conseil supérieur de l’audiovisuel, ďalej CSA) nemôže uložiť verejnoprávnym televíziám peňažné sankcie. TF1 sa domnieva, že táto štátna pomoc umožnila verejnoprávnym televíziám zbaviť sa akéhokoľvek nátlaku obchodnej rentability zvyšujúc ceny pri kúpe televíznych práv a ponúkajúc základné ceny a umelo nižšie ceny reklamných obrazoviek alebo patronátnych akcií.

(3)

16. júla 1993 sa Komisia obrátila so žiadosťou o informácie na TF1, ktorá odpovedala listom z 30. septembra 1993. 12. augusta 1993 bola adresovaná žiadosť o informácie francúzskym orgánom, ktoré odpovedali listom z 9. decembra 1993.

(4)

17. marca 1994 TF1 odoslala Komisii list zhrňujúci hlavné body obsiahnuté v žalobe.

(5)

V liste z 23. septembra 1994 a v dokumente z 12. decembra 1994 TF1 poskytla doplňujúce informácie. V tom istom čase sa konalo viacero stretnutí predstaviteľov Komisie a TF1.

(6)

V liste z 9. júna 1995 TF1 prejavila znepokojenie ohľadom prešetrovania žaloby. Komisia odpovedala v liste z 5. júla 1995, že štúdia o problematike financovania verejnoprávnej televízie vo všetkých členských štátoch, ktorú si vyžiadala, ešte nie je k dispozícii.

(7)

Listom z 3. októbra 1995 TF1 vyzvala Komisiu, aby konala. Komisia listom z 11. decembra 1995 informovala žalujúcu stranu o tom, že si vyžiadala doplňujúce informácie od francúzskych orgánov listom z 21. novembra 1995. V dokumente z 27. novembra 1995 TF1 poskytla doplňujúce informácie.

(8)

2. februára 1996 TF1 podala sťažnosť pre neplnenie proti Komisii na súde prvej inštancie Európskych spoločenstiev.

(9)

Listom zo 16. februára 1996 francúzske orgány odpovedali na žiadosť o informácie, ktorá im bola adresovaná 21. novembra 1995. Listami z 22. februára, 28. júna, 4 a 18. októbra 1996 Komisia adresovala francúzskym orgánom ďalšie žiadosti o informácie. Tie odpovedali rôznymi listami a faxmi z 21. marca, 28. marca, 12. apríla, 18. júla a 20. decembra 1996.

(10)

Listom z 10. marca 1997 TF1 adresovala Komisii dodatok k pôvodnej žalobe.

(11)

V liste odoslanom TF1 15. mája 1997 sa Komisia domnieva, že žiadne štátne opatrenie neporušuje článok 86 v kombinácii s článkami 81 a 82 zmluvy.

(12)

Listom z 21. októbra 1997 francúzske orgány poskytli Komisii doplňujúce informácie.

(13)

10. júla 1998 sa konalo stretnutie Komisie a TF1.

(14)

Rozhodnutím prijatým 2. februára 1999 Komisia zamietla dôvody, uvedené v žalobe TF1, ktoré boli založené na článkoch 81 a 82 zmluvy.

(15)

26. februára 1999 Komisia adresovala výslovný príkaz na poskytnutie informácií francúzskym orgánom, ktoré odpovedali listom z 29. apríla 1999.

(16)

Nadobudnutím účinnosti Amsterdamskej zmluvy 1. mája 1999 bol Protokol o systéme verejnoprávneho rozhlasového vysielania v členských štátoch (ďalej „Protokol“) pripojený k zmluve.

(17)

3. júna 1999 súd prvej inštancie odsúdil Komisiu za neplnenie po zistení, že Komisia sa zdržala prijatia rozhodnutia v časti žaloby TF1 týkajúcej sa štátnej pomoci (3).

(18)

Listom z 27. septembra 1999 Komisia informovala Francúzsko o svojom rozhodnutí otvoriť procedúru ustanovenú v článku 88, odsek 2 zmluvy proti investičným subvenciám prijatým France 2 a France 3, ako aj proti kapitálovým dotáciám prijatým France 2 v rokoch 1988 až 1994.

(19)

Rozhodnutie Komisie otvoriť procedúru bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev  (4). Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby vyjadrili svoje pripomienky k daným opatreniam.

(20)

19. novembra 1999 sa konalo stretnutie francúzskych orgánov a Komisie. Francúzske orgány vyjadrili svoje pripomienky listom z 10. decembra 1999. 1. februára 2000 Združenie Európskych Komerčných Televízií (ďalej ACT) adresovalo svoje pripomienky Komisii. Francúzske orgány odpovedali na tieto pripomienky listom z 15. júna 2000.

(21)

10. februára 2000 sa konalo stretnutie Komisie a predstaviteľov TF1, potom 6. apríla a 2. októbra 2000 stretnutie Komisie a predstaviteľov francúzskych orgánov a France Télévisions.

(22)

Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel vzťahujúcich sa na štátnu pomoc v službách rozhlasového vysielania pre verejnosť (5) (ďalej, „Oznámenie“) bolo uverejnené 15. novembra 2001. Stanovuje princípy, ktoré Komisia hodlá dodržiavať pri skúmaní opatrení štátneho financovania priznaných verejnoprávnym televíziám.

(23)

Listami z 29. júla, 18. októbra a 16. decembra 2002, potom z 21. januára, 20. marca a z 15. apríla 2003 si Komisia vyžiadala od francúzskych orgánov ďalšie informácie. Odpovedali listami z 19. augusta 2002, potom z 2. januára, 11. februára, 12. februára, 19. mája, 26. augusta a zo 7. novembra 2003.

(24)

20. novembra 2002 a 11. júna 2003 sa konali stretnutia Komisie a predstaviteľov francúzskych orgánov a France Télévisions; 14. apríla 2003 sa konalo stretnutie Komisie a predstaviteľov TF1.

(25)

Toto rozhodnutie pojednáva iba o finančných opatreniach, ktoré boli predmetom rozhodnutia o otvorení procedúry, a to investičné subvencie prijaté France 2 a France 3, ako aj kapitálové dotácie prijaté France 2 v rokoch 1988 až 1994. Toto rozhodnutie sa neopiera o koncesionársky poplatok za právo užívať televízne prijímače, uložený francúzskym zákonom č. 49-1032 z 30. júla 1949, pretože bol vylúčený z rozhodnutia o otvorení procedúry.

(26)

Avšak, za účelom celkového pohľadu na finančné vzťahy medzi Francúzskym štátom a verejnoprávnymi televíziami France 2 a France 3 v období zahrnutom do tohto rozhodnutia, musí Komisia brať do úvahy nielen investičné subvencie a kapitálové dotácie, ale aj koncesionársky poplatok. V dôsledku toho sa Komisia bude v tomto rozhodnutí odvolávať na koncesionársky poplatok tam, kde to bude nevyhnuté pre analýzu finančných opatrení uvedených v odôvodnení 25.

(27)

Spôsob financovania France 2 a France 3 je kombinovaný, keďže spočíva na koncesionárskom poplatku a zároveň na príjmoch z reklamy a patronátu. Koncesionársky poplatok predstavuje bežný spôsob štátneho financovania francúzskych verejnoprávnych televízií. V období rokov 1988–1994, France 2 a France 3 však boli navyše poskytnuté investičné subvencie a France 2 kapitálové dotácie.

(28)

Od roku 1988 do roku 1994, France 2 a France 3 prijali od štátu investičné a iné subvencie vyznačené v tabuľkách 1 a 2.

TABUĽKA 1

Subvencie prijaté France 2

TABUĽKA 2

Subvencie prijaté France 3

(29)

V danom období boli France 2 tiež priznané tri kapitálové dotácie. Prvá kapitálová dotácia jej bola udelená štátom v roku 1991 vo výške 500 miliónov FRF, druhá v roku 1993 vo výške 55 miliónov FRF a tretia v roku 1994 vo výške 355 miliónov FRF.

(30)

Po overení a s výnimkou koncesionárskeho poplatku, televízie France 2 a France 3 nedostali žiadne iné štátne financie umožňujúce financovať ich činnosť.

(31)

V rámci formálnej procedúry šetrenia dostala Komisia listom z 1. februára 2000 pripomienky ACT, ktorá zastupuje väčšinu komerčných televízií spoločenstva.

(32)

Predbežne sa ACT domnieva, že súkromným televíziám TF1, M6 a Canal + boli vnútené povinnosti služieb pre verejnosť bez toho, aby im bola priznaná štátna finančná kompenzácia a v dôsledku toho povinnosti služieb pre verejnosť, ktoré zaťažujú France 2 a France 3 nijako neoprávňujú ich štátne financovanie. Takisto ľutuje, že niektoré informácie, ako napríklad dodatočné náklady vzniknuté verejnoprávnym televíziám pri ich úlohách služieb pre verejnosť alebo obsah plánu reorganizácie televízií, nie sú uvedené v rozhodnutí o otvorení formálnej procedúry šetrenia. Potvrdzuje však analýzu Komisie, pokiaľ ide o dôsledok danej pomoci na konkurenciu a jej vplyv na výmeny medzi členskými štátmi.

(33)

ACT predovšetkým tvrdí, že od liberalizácie audiovizuálneho sektoru koncesionársky poplatok predstavuje pomoc štátu, a že ide o novú pomoc, pretože koncesionársky poplatok je prevádzaný televíziám každý rok. Vyvádza z toho, že Komisia mala zahrnúť koncesionársky poplatok medzi opatrenia, ktoré sú predmetom formálnej procedúry šetrenia. Okrem iného sa domnieva, že koncesionársky poplatok nemôže byť vyhlásený za kompatibilný so spoločným trhom na základe článku 87, odsek 3, bod c) zmluvy, ani na základe článku 86, odsek 2 zmluvy. Štátne financovanie France 2 a France 3 sa jej zdá naozaj neodôvodnené, keďže súkromné televízie majú povinnosti služieb pre verejnosť podobné tým, ktoré majú verejnoprávne televízie bez toho, aby im bola priznaná štátna finančná kompenzácia.

(34)

Pokiaľ ide o dané investičné subvencie a kapitálové dotácie, ACT sa domnieva, že táto pomoc nie je viazaná na konkrétny kultúrny projekt a že teda nemôže byť odôvodnená na základe článku 87, odsek 3, bod d) zmluvy. Navyše sa domnieva, že predstavuje pomoc na prevádzkovanie a že výnimka udelená na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach sa nemôže uplatniť na tento prípad, keďže francúzske orgány neoznámili Komisii plán reštrukturalizácie televízií.

(35)

Nakoniec, po pripomenutí metodológie, ktorú Komisia musí dodržať pri hodnotení štátnej pomoci podľa článku 86, odsek 2 zmluvy, sa ACT domnieva, že prešetrované investičné subvencie a kapitálové dotácie v tomto prípade nespĺňajú kritériá stanovené v tomto článku, keďže ide o výnimočnú, dočasnú pomoc, a keďže neboli priznané na účely financovania dodatočných úloh služieb pre verejnosť.

(36)

V závere teda ACT žiada Komisiu, aby prijala konečné negatívne rozhodnutie vo veci investičných subvencií vyplatených France 2 a France 3 a kapitálových dotácií vyplatených France 2, aby otvorila formálnu procedúru šetrenia proti koncesionárskemu poplatku a aby jej poskytla obšírnejšie informácie pokiaľ ide o povinnosti služieb pre verejnosť oboch televízií a o obsah ich plánu reorganizácie.

(37)

Francúzske orgány vyjadrili svoje pripomienky k otvoreniu formálnej procedúry šetrenia listom z 10. decembra 1999. Zároveň udávajú, že ich listy z 20. decembra 1996 a z 29. apríla 1999 sú neoddeliteľnou súčasťou týchto pripomienok. Doplňujúce informácie zahrnuté v týchto dvoch listoch tu nie sú uvedené, keďže už nie sú obsiahnuté v liste z 10. decembra 1999.

(38)

Francúzske orgány sa najprv vracajú k dôsledkom liberalizácie audiovizuálneho sektoru. Domnievajú sa, že privatizácia TF1 ťažko a nečakane oslabila ekonomickú rovnováhu France 2, pretože od roku 1987 príjmy TF1 z reklamy prudko stúpli, zatiaľ čo príjmy France 2 zaznamenali ťažkosti. Francúzske orgány poskytli dvojaké vysvetlenie tohto vývoja: na jednej strane bol výber programov TF1 v komerčnom záujme preorientovaný na diváka „gazdinka pod päťdesiat rokov“, čo je publikum najzaujímavejšie pre inzerentov, zatiaľ čo verejnoprávni operátori sa zameriavajú na široké publikum rôznorodého zloženia; na druhej strane, zákonné a nariaďovacie ustanovenia stanovujú pre verejnoprávnych operátorov obmedzenejší prístup k reklamným zdrojom ako pre súkromných operátorov.

(39)

Náklady na nákup a výrobu programov zaznamenali silnú infláciu. Počet operátorov sa v priebehu štyroch rokov zdvojnásobil, na trhu programov sa zintenzívnila konkurencia, zatiaľ čo noví operátori priniesli na tento trh dodatočné likvidity. Výsledkom toho bolo zvýšenie nákladov na programy akéhokoľvek druhu. V snahe vyvážiť túto infláciu načreli obe verejnoprávne televízie do svojich programových zásob. Tieto programy, pri nízkych finančných prostriedkoch a zriedkavo obnovované, sa stali menej príťažlivými, čo viedlo k výraznému poklesu sledovanosti France 2, a teda k poklesu príjmov z reklamy. Pokles príjmov z reklamy a zvýšenie nákladov sa odzrkadlili v degradácii finančného zdravia oboch verejnoprávnych televízií.

(40)

Francúzske orgány tvrdia, že štát bol nútený zasiahnuť, aby sa zabezpečilo prežitie verejnoprávnych televízií a ich úloh služieb pre verejnosť, a aby sa tak umožnilo udržanie pluralizmu. Tieto úlohy služieb pre verejnosť znamenajú všeobecnú povinnosť kvality a špecifické programácie. Vyplývajú z koncepcie, podľa ktorej existencia verejnoprávnych televízií so všeobecným poslaním a dostatočne rôznorodým publikom je nevyhnutnou podmienkou informačného pluralizmu, pestrosti programov a rozmanitej podpory audiovizuálnej a kinematografickej tvorby. Vykonávanie týchto úloh predstavuje pre verejnoprávne televízie dodatočné náklady a zároveň stratu na príjme z reklamy. Od roku 1988 do roku 1994 degradácia ich ekonomickej situácie bola taká, že spochybňovala ich existenciu a teda aj bránila plneniu ich úloh služieb pre verejnosť. Štát teda musel zasiahnuť formou investičných subvencií a kapitálových dotácií. Spontánny nárast koncesionárskeho poplatku nemohol pohltiť rýchly nárast nákladov na programy a zastaviť ekonomickú degradáciu televízií. Francúzske orgány považujú štátnu intervenciu v prospech France 2 a France 3 za kompatibilnú so spoločným trhom tak podľa článku 86, odsek 2, ako aj podľa článku 87, odsek 3, bod c) zmluvy, a usmernení o pomoci pri záchrane a reštrukturalizácii podnikov v ťažkostiach (8).

(41)

Francúzske orgány oprávňujú investičné subvencie udelené France 2 a France 3 nutnosťou pomôcť televíziám čeliť zvyšovaniu nákladov na programy. Napokon, po audite kabinetu Coopers & Lybrand, obe verejnoprávne televízie vypracovali v júli 1991 strategický plán, zahŕňajúci pre každú televíziu projekt internej reorganizácie a sociálny plán, oba určené na vytvorenie úspor, určujúci stratégiu ako lepšie zodpovedať očakávaniam televíznych divákov, zachovajúc ich špecifickosť verejnoprávnej televízie. Štát sprevádzal vykonávanie tohto strategického plánu dodatočným financovaním vo forme už spomínaných investičných subvencií, a pre France 2 kapitálovou dotáciou, s cieľom vyrovnať štruktúru jej bilancie. Táto prvá dotácia vo výške 500 miliónov FRF sa ukázala ako nedostatočná, štát sa preto rozhodol udeliť France 2 dve ďalšie kapitálové dotácie v rokoch 1993 a 1994, táto posledná bola priznaná po novom audite kabinetu Coopers & Lybrand, súčasne s novým ekonomickým plánom. Tieto opatrenia rekapitalizácie umožnili ozdraviť finančnú situáciu France 2. Francúzske orgány sa domnievajú, že tieto finančné opatrenia umožnili obom verejnoprávnym televíziám prispôsobiť sa novému konkurenčnému kontextu.

(42)

Francúzske orgány pripomínajú, že táto pomoc v prospech verejnoprávnych televízií bola poskytnutá vo všeobecnom kontexte nového definovania ich úloh služieb pre verejnosť a ich vzťahov so štátom prostredníctvom uzatvorenia cieľových zmlúv.

(43)

Francúzske orgány napokon uvádzajú, že trhy sledovanosti, programov a audiovizuálnej reklamy vytvárajú trhy národnej dimenzie a vyčítajú Komisii, že nepoukázala na to, ako boli výmeny v rámci spoločenstva ovplyvnené týmito štátnymi finančnými opatreniami.

(44)

Vo svojej odpovedi z 29. apríla 1999 francúzske orgány pripomienkovali postavenie France 2 a France 3 na trhoch nadobúdania audiovizuálnych práv a reklamy. Uviedli, že verejnoprávne televízie nie sú schopné ohroziť postavenie komerčných televízií na trhoch nadobúdania audiovizuálnych práv, keďže ich finančné možnosti sú obmedzenejšie a ich programovanie zodpovedá požiadavke náročnosti a rozmanitosti, zatiaľ čo komerčné televízie ponúkajú iba programy príťažlivé z hľadiska sledovanosti. Francúzske orgány zároveň popreli, že by France 2 a France 3 mali cenovú politiku „umelo nízku“ vo veci predaja reklamných priestorov. Predovšetkým zdôraznili, že predajné ceny reklamných priestorov France 2 sú vo všeobecnosti nižšie iba o 5 až 10 % oproti cenám TF1, zatiaľ čo jej obrazovky dvakrát slabšie. Podľa nich rozdiel platných cien medzi oboma verejnoprávnymi televíziami a TF1 iba odráža rozdiel vplyvu reklamných obrazoviek.

(45)

Listom z 15. júna 2000 francúzske orgány doručili Komisii svoje komentáre k pripomienkam ACT. Pripomínajú svoje stanovisko, podľa ktorého koncesionársky poplatok predstavuje existujúcu pomoc a popierajú, že by súkromné televízie vysielajúce na elektromagnetických vlnách boli podriadené povinnostiam porovnateľným s povinnosťami verejnoprávnych televízií. Potvrdzujú svoju analýzu, podľa ktorej sú investičné subvencie a kapitálové dotácie, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, kompatibilné so spoločným trhom podľa článku 86, odsek 2, a článku 87, odsek 3, bod c) zmluvy, a uvádzajú, že nežiadali o uplatnenie článku 87, odsek 3, bod d), o šírení kultúry. Nakoniec uvádzajú, že je úlohou Komisie posúdiť, či sú informácie, ktoré má k dispozícii, postačujúce na uzatvorenie procedúry a či verejné dokumenty môžu byť poskytnuté ACT.

(46)

Článok 87, odsek 1 zmluvy, ustanovuje, že „až na výnimky uvedené v tejto zmluve, je pomoc poskytnutá štátmi alebo prostredníctvom štátnych zdrojov v akejkoľvek forme, ktorá narúša alebo by mohla narušiť konkurenciu zvýhodňujúc niektoré spoločnosti alebo niektoré produkcie, nekompatibilná so spoločným trhom, ak ovplyvňuje výmeny medzi členskými štátmi“.

(47)

Aby teda finančné opatrenie predstavovalo štátnu pomoc v zmysle článku 87, odsek 1 zmluvy, musia byť splnené všetky tieto podmienky súčasne:

(48)

Subvencie a kapitálové dotácie, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, pochádzajú z rozpočtu štátu. Udelenie týchto subvencií a dotácií vyplývalo buď z legislatívneho alebo z nariaďovacieho aktu. Charakter štátnych zdrojov daných opatrení a ich pripísateľnosť štátu sú teda nepochybné.

(49)

Všetky subvencie, ktoré boli poskytnuté France 2 a France 3 v rokoch 1988 až 1994, predstavovali pre obe verejnoprávne televízie finančné zdroje, ktorými mohli disponovať na financovanie svojej činnosti alebo na investovanie, a ktoré získali bez toho, aby museli čerpať z vlastných zdrojov či požičať si na trhu. Tieto subvencie predstavovali výhodu. Táto je navyše selektívna, pretože bola poskytnutá iba týmto dvom verejnoprávnym televíziám, a nie všetkým televíznym operátorom, či už štátnym alebo súkromným.

(50)

V období 1988-1994 štát taktiež pridelil France 2 tri kapitálové dotácie. Komisia normálne usudzuje, že kapitálový prínos štátu spoločnosti nepredstavuje pre ňu selektívnu výhodu, ak je tento prínos realizovaný za okolností, ktoré by boli prijateľné pre súkromného investora konajúceho v normálnych podmienkach trhovej ekonomiky. Tento test súkromného investora v trhovej ekonomike sa z dôvodu jeho charakteru môže uplatniť iba na investovanie v komerčných aktivitách, z ktorých je počítaný normálny zisk. V tomto prípade je náplňou činnosti France 2 koncepcia a programovanie televíznych vysielaní zodpovedajúcich úlohám, ktoré jej boli zverené štátom a preto je veľká časť jej činnosti priamo financovaná štátom prostredníctvom koncesionárskeho poplatku. Cieľom jej programácie nie je maximálne zvýšiť komerčné príjmy. Keď štát poskytol kapitál France 2, jeho prvým cieľom nebolo teda získať optimálny zisk. Štát teda neudelil tieto kapitálové dotácie France 2 s motiváciou súkromného investora v trhovej ekonomike. Vo svojich pripomienkach z 20. decembra 1996 a z 29. apríla 1999 francúzske orgány zdôraznili argument, podľa ktorého štát konal ako súkromný investor v trhovej ekonomike. Ukazuje sa však protirečivé tvrdiť v niektorých pripomienkach, že štát konal ako súkromný investor v trhovej ekonomike a v pripomienkach k otvoreniu formálnej procedúry šetrenia, že intervencia štátu v prospech France 2 dodržala kritériá usmernení o pomoci pri záchrane a reštrukturalizácii podnikov v ťažkostiach. V skutočnosti sa usmernenia uplatňujú, keď ide o pomoc pri záchrane a reštrukturalizácii, a nie o intervencie zodpovedajúce intervenciám súkromného investora v trhovej ekonomike.

(51)

Keďže francúzske orgány spomenuli podobnosť ich správania voči France 2 so správaním súkromného investora v trhovej ekonomike, je potrebné analyzovať tento argument. S cieľom posúdiť, či kapitálové dotácie sú pridelené za normálnych trhových podmienok, je potrebné analyzovať ekonomické výsledky prijímateľa v priebehu obdobia predchádzajúceho udeleniu kapitálových dotácií, ako aj finančné perspektívy predpokladané na základe trhových predpokladov. V tomto prípade tabuľka 3 ukazuje, aké boli čisté výsledky France 2 pred a po udelení týchto troch kapitálových dotácií.

TABUĽKA 3

Finančné údaje France 2 za obdobie 1988-1994

(52)

Ako vyplýva z tabuľky 3, France 2 nebola v období kapitálových dotácií výnosná. Francúzske orgány nemohli na základe predchádzajúcich výsledkov televízie očakávať rozumnú úroveň výnosov pre svoju investíciu. Takisto nemohli očakávať normálny návrat investície na základe finančných perspektív spoločnosti alebo trhových predpokladov. Ak je pravdou, že životaschopnosť France 2 sa po niekoľkých stratových rokoch obnovila v roku 1992, nízke zisky dosiahnuté televíziou boli možné iba vďaka dodatočnému prísunu kapitálu priznanému štátom v rokoch 1993 a 1994. V dôsledku toho argument francúzskych orgánov, podľa ktorého kapitálové dotácie priznané France 2 musia byť považované za normálnu trhovú investíciu, nemôže byť prijatý.

(53)

Komisia sa teda domnieva, že súkromný investor v trhovej ekonomike by nepriznal France 2 kapitálové dotácie ekvivalentné tým, ktoré štát udelil v 1991, 1993 a 1994. Z tohto hľadiska teda predstavujú výhodu pre France 2, navyše selektívnu, pretože France 2 je jedinou televíznou stanicou, ktorej boli priznané takéto kapitálové prínosy na financovanie jej činnosti.

(54)

Navyše je potrebné preskúmať, či podmienka vzťahujúca sa na schválenú výhodu je splnená z hľadiska hromadných podmienok uložených Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev v rozsudku Altmark (9). Tieto podmienky sú nasledovné:

(55)

V tomto prípade sa Komisia nazdáva, že druhá podmienka stanovená v rozsudku Altmark nie je splnená. Investičné subvencie a kapitálové dotácie sú presné podporné opatrenia udelené francúzskym štátom France 2 a France 3, aby im umožnil čeliť degradácii ich ekonomickej situácie. Toto financovanie bolo udelené a posteriori a za účelom čelenia nečakanej situácii. Nejedná sa teda o financovanie udelené v závislosti od parametrov vopred stanovených objektívnym a transparentným spôsobom.

(56)

Navyše, pokiaľ ide o štvrtú podmienku stanovenú v rozsudku Altmark, Komisia konštatuje, že televízne stanice, ktorým francúzske orgány zverili výkon úloh služieb pre verejnosť, neboli vybrané v zmysle procedúry verejného trhu. Navyše, úroveň finančného vyrovnania udeleného obom verejnoprávnym televíziám nebola určená na základe analýzy nákladov, ktoré by vznikli priemernej, dobre spravovanej a patrične vybavenej spoločnosti pri výkone týchto úloh služieb pre verejnosť.

(57)

Hromadné podmienky stanovené v rozsudku Altmark neboli splnené, preto Komisia uvádza, že subvencie a kapitálové dotácie, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, predstavovali pre France 2 a France 3 selektívne výhody v zmysle článku 87, odsek 1 zmluvy.

(58)

Navyše, podľa stálej judikatúry Súdneho dvora (10), každá štátna pomoc, ktorá posilňuje postavenie spoločnosti vzhľadom k iným konkurenčným spoločnostiam vo výmenách v rámci spoločenstva, spôsobuje narušenie konkurencie. V 1988, kedy začalo šetrenie Komisie v tejto veci, audiovizuálny sektor vo Francúzsku bol otvorený konkurencii. France 2 a France 3 boli v konkurencii s ďalšími televíznymi operátormi a finančná výhoda, ktorá im bola poskytnutá prostredníctvom finančných opatrení, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, nevyhnutne udržali alebo posilnili ich postavenie vzhľadom k postaveniu ich konkurentov. Finančné opatrenia, ktoré boli pre ne prijaté, teda spôsobili narušenie konkurencie v zmysle článku 87, odsek 1 zmluvy.

(59)

Štátne finančné opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87, odsek 1 zmluvy, iba ak skutočne alebo potenciálne ovplyvňuje výmeny medzi členskými štátmi. Ak finančná pomoc priznaná štátom posilňuje postavenie spoločnosti vzhľadom k iným konkurenčným spoločnostiam vo výmenách v rámci spoločenstva, považujeme tieto výmeny za ovplyvnené pomocou (11). Súdny dvor rozvinul širokú interpretáciu pojmu ovplyvnenie. Skutočnosť, že sa daná spoločnosť nepodieľa na vývoze, nevylučuje ovplyvnenie výmen. Ak členský štát prizná spoločnosti pomoc, vnútorná činnosť tým môže byť udržiavaná alebo zvýšená, čo znižuje šance spoločností sídliacich v iných členských štátoch presadiť sa na tomto trhu. Pomoc teda umožňuje udržať časť trhu, ktorú by mohli získať konkurenti sídliaci v iných členských štátoch (12).

(60)

Na základe tejto judikatúry sa Komisia vyjadruje, že „vo všeobecnosti sa teda možno domnievať, že financovanie verejnoprávnych spoločností rozhlasového vysielania štátom ovplyvňuje výmeny medzi členskými štátmi. Je to zrejmé v prípade nadobúdania a predaja vysielacích práv, čo sa často odohráva v medzinárodnom meradle. Takisto reklama má v prípade vysielajúcich verejnoprávnych televízií majúcich právo predávať reklamné priestory cezhraničný vplyv, predovšetkým v jazykovo homogénnych zónach, ktoré sa rozprestierajú na oboch stranách štátnych hraníc. Navyše, akcionárska štruktúra vysielajúcich komerčných televízií sa môže rozprestierať vo viacerých členských štátoch.“ (13).

(61)

V príkaze na poskytnutie informácií (14) a v rozhodnutí o otvorení formálnej procedúry šetrenia sa Komisia dlho zaoberala otázkou ovplyvňovania výmen. Trhy nadobúdania audiovizuálnych práv a práva na predaj programov majú medzinárodnú dimenziu, aj keď sú práva a programy vo všeobecnosti získavané pre geograficky vymedzený trh. Finančné zdroje udelené France 2 a France 3 im poskytli dodatočné konkurenčné prostriedky na nadobúdanie audiovizuálnych práv a investovanie do programov, ktoré boli hneď potom poskytnuté na predaj. Navyše, tieto pomocné opatrenia situovali France 2 a France 3 do výhodnejšieho postavenia ako mali ich konkurenti v spoločenstve, znižujúc takto ich šance presadiť sa vo Francúzsku. K tomu je potrebné poznamenať, že počas časti obdobia sledovaného v tomto rozhodnutí bola istá audiovizuálna skupina pracujúca vo viacerých členských štátoch akcionárom francúzskej televízie Cinq, ktorá skrachovala v roku 1992.

(62)

V dôsledku toho subvencie a kapitálové dotácie, ktoré boli poskytnuté France 2 a France 3, ovplyvnili výmeny medzi členskými štátmi v zmysle článku 87, odsek 1 zmluvy.

(63)

Vzhľadom na tieto dôvody je potrebné vyvodiť, že subvencie pridelené francúzskymi orgánmi France 2 a France 3, ako aj kapitálové dotácie pridelené France 2 v rokoch 1988 až 1994 predstavujú štátnu pomoc v zmysle zmluvy.

(64)

Článok 86, odsek 2 zmluvy ustanovuje, že „spoločnosti poverené správou služieb všeobecného ekonomického záujmu alebo predstavujúceho charakter daňového monopolu sú podriadené pravidlám tejto zmluvy, predovšetkým pravidlám konkurencie, ak uplatňovanie týchto pravidiel nespôsobuje z právneho alebo zo skutkového hľadiska zlyhanie plnenia osobitnej úlohy, ktorá im bola zverená. Rozvíjanie výmen nesmie byť ovplyvnené spôsobom odporujúcim záujmu spoločenstva.“

(65)

Podľa stálej jurisdikcie článok 86 zmluvy ustanovuje pre spoločnosti poverené správou služieb všeobecného ekonomického záujmu výnimku zo zákazu štátnej pomoci (15). Rozsudok Altmark nepriamo potvrdzuje, že štátna pomoc, ktorá kompenzuje náklady vzniknuté spoločnosti pri poskytovaní služby všeobecného ekonomického záujmu, môže byť vyhlásená za kompatibilnú so spoločným trhom, pokiaľ sú dodržané podmienky stanovené v článku 86, odsek 2.

(66)

V súlade so stálou jurisdikciou (16) predstavuje článok 86 zmluvy pozmeňujúce ustanovenie, ktoré musí byť interpretované reštriktívne. Súd upresnil, že je nevyhnutné, aby všetky tieto podmienky boli splnené, aby sa na opatrenie mohla vzťahovať táto výnimka:

(67)

Oznámenie určuje princípy a metódy, ktoré Komisia hodlá dodržiavať pri dozeraní na rešpektovanie podmienok vo veci rozhlasového vysielania. V tomto prípade musí teda Komisia ustanoviť, že:

(68)

V rámci svojej analýzy musí Komisia zároveň prihliadať na Protokol. Ten pripomína, že rozhlasové vysielanie ako služba pre verejnosť je priamo spojené s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami každej spoločnosti, ako aj s nevyhnutnosťou chrániť pluralizmus v médiách. Presnejšie uvádza, že členské štáty sú kompetentné „zaistiť financovanie služby televízneho vysielania pre verejnosť, ak je toto financovanie priznané spoločnostiam televízneho vysielania za účelom plnenia úlohy služieb pre verejnosť tak, ako bola udelená, stanovená a organizovaná každým členským štátom a ak toto financovanie nemení podmienky výmen a konkurencie v spoločenstve spôsobom odporujúcim spoločnému záujmu, s tým, že vykonávanie mandátu tejto služby pre verejnosť musí byť zohľadnené.“

(69)

Podľa Protokolu a Oznámenia prináleží definovanie úloh služieb pre verejnosť členským štátom. Oznámenie uvádza, že „vzhľadom na osobitý charakter sektoru rozhlasového vysielania, ‚obšírne’ definovanie zverujúce danej spoločnosti rozhlasového vysielania úlohu poskytovať vyvážený a rozmanitý program uplatnením svojho mandátu, zachovajúc istú úroveň sledovanosti môže byť vzhľadom na interpretačné ustanovenia protokolu považované za zákonné so zreteľom na článok 86, odsek 2 zmluvy, keďže by malo za cieľ zabezpečiť uspokojenie demokratických, spoločenských a kultúrnych potrieb spoločnosti a zároveň zaručiť pluralizmus, vrátane kultúrnej a jazykovej rozmanitosti“ (17). Nakoniec je potrebné pripomenúť, že vo veci definovania služieb pre verejnosť v sektore rozhlasového vysielania sa úloha Komisie obmedzuje na kontrolu zjavného omylu (18).

(70)

Článok 48 francúzskeho zákona č. 86-1067 z 30. septembra 1986 o slobode komunikácie sa odvoláva na „výchovnú, kultúrnu a spoločenskú úlohu“ televíznych staníc France 2 a France 3. Články 54, 55 a 56 tohto zákona presnejšie určujú niektoré úlohy France 2 alebo France 3 vo veci vysielania vládnych vyhlásení, parlamentných jednaní a vysielaní venovaných politickým formáciám, odborovým a profesionálnym organizáciám, ako aj kultovým princípom platným vo Francúzsku.

(71)

Úlohy služieb pre verejnosť France 2 a France 3 sú ďalej podrobnejšie opísané pre každú stanicu v zadávacích podmienkach. Článok 3 zadávacích podmienok a úloh France 2 z 28. augusta 1987 ustanovuje, že „spoločnosť zostavuje a programuje svoje vysielania s cieľom priniesť všetkým zložkám publika informáciu, kultúrne obohatenie a zábavu, so zreteľom na kultúrnu, výchovnú a spoločenskú úlohu, ktorá je jej stanovená zákonom“ a že „predovšetkým svojimi programami zabezpečuje zdôraznenie dedičstva a podieľa sa na jeho obohatení audiovizuálnou tvorbou, ktorú ponúka na svojom kanále. “Článok 3 zadávacích podmienok a úloh France 3, taktiež z 28. augusta 1987, preberá tieto dva pododseky a pridáva tretí, v zmysle ktorého „spoločnosť zostavuje a programuje vysielania o regionálnom dianí, uprednostňujúc predovšetkým prejav a informáciu kultúrnych, spoločenských a profesionálnych spoločenstiev a duchovných a filozofických rodín.“

(72)

Približne dvadsať článkov ďalej presnejšie opisuje obsah týchto úloh služieb pre verejnosť: pluralistický prejav myšlienkových a názorových smerov; čestnosť, nezávislosť a pluralizmus informácie; prispôsobenie sa technologickým zmenám; prispôsobenie programov ťažkostiam hluchým a zle počujúcich osôb; vysielanie vládnych oznámení, hlavné jednania Parlamentu, vysielania zamerané na politické formácie, odborové a profesionálne organizácie, ako aj na kultové princípy platné vo Francúzsku; šírenie odkazov venovaných dôležitým národným záležitostiam, cestnej bezpečnosti a vysielaní na informovanie spotrebiteľa; vysielanie výchovných a spoločenských vysielaní; povinnosti týkajúce sa vysielania a charakteru dokumentárnych programov, informačných programov, divadla, hudby, tanca, varieté, športu, vysielaní pre deti a dospievajúcich a fiktívnych diel.

(73)

Zadávacie podmienky a úlohy France 2 a France 3 zo 16. septembra 1994, ktoré nahradili tie z roku 1987, potvrdzujú tieto úlohy služieb pre verejnosť. Preambula ich zadávacích podmienok a úloh udáva, že „národné spoločnosti televíznych programov [France 2 a France 3] predstavujú televíziu všetkých občanov. Z tohto dôvodu je ich cieľom zoskupiť čo najširšie publikum, potvrdzujúc ich osobitosť špecifickou ponukou programov, založenou na štyroch základných charakteristikách:

Poslaním národných programových spoločností je byť referenciou vo veci etiky, kvality a predstavivosti. V záujme toho sa vyhýbajú akejkoľvek vulgárnosti. Pozornosť, ktorú venujú svojej sledovanosti, prezrádza skôr náročnosť voči divákom ako snahu o komerčný výkon.“ Preambula zadávacích podmienok a úloh France 2 ju ďalej opisuje ako „jedinú výlučne zovšeobecňujúcu stanicu verejného sektoru“, majúcu za poslanie pokryť „široké publikum, ktorému ponúka rozmanitú a vyváženú škálu programov“, zatiaľ čo preambula zadávacích podmienok a úloh France 3 udáva, že „potvrdzuje svoje osobité poslanie regionálnej a miestnej televízie“ a uprednostňuje „decentralizovanú informáciu a regionálne udalosti“. Ako aj v zadávacích podmienkach a úlohách z 28. augusta 1987, približne dvadsať článkov ďalej presnejšie opisuje obsah týchto úloh služieb pre verejnosť.

(74)

Komisia sa domnieva, že úlohy služieb pre verejnosť, ktorými sú poverené France 2 a France 3, zodpovedajú službe všeobecného ekonomického záujmu v zmysle článku 86, odsek 2 zmluvy. Tieto úlohy služieb pre verejnosť sú jasne stanovené a sú zákonné, keďže majú za cieľ zabezpečiť uspokojenie demokratických, spoločenských a kultúrnych potrieb spoločnosti a zároveň zaručiť pluralizmus, vrátane kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, v zmysle Protokolu. Komisia navyše konštatuje, že tieto úlohy služieb pre verejnosť pokrývajú koncepciu a vysielanie všetkých programov vysielaných France 2 a France 3. Činnosť služieb pre verejnosť týchto dvoch staníc spočíva aj v koncepcii a vysielaní všetkých ich programov. Samozrejme, že niektoré úlohy služieb pre verejnosť sú všeobecného charakteru a skôr kvalitatívne, ale Komisia, zohľadňujúc interpretačné ustanovenia Protokolu, považuje túto „obšírnu“ definíciu za oprávnenú. Komisia sa nakoniec domnieva, že táto definícia úloh služieb pre verejnosť neobsahuje zjavný omyl.

(75)

Zadávacie podmienky a úlohy oboch verejnoprávnych televízií obsahujú aj ustanovenia týkajúce sa kvót vysielania kinematografických a audiovizuálnych diel „francúzskeho pôvodu“ a financovania koprodukcií kinematografických diel. Ide o ustanovenia nariaďovacieho typu, uplatniteľné na všetky televízie vysielajúce na elektromagnetických vlnách. Vzhľadom na to, že tieto opatrenia nezasahujú do oblasti šetrenia tohto rozhodnutia, nemá toto žiadny dopad na eventuálnu analýzu výhod takto udelených sektoru audiovizuálnej a kinematografickej tvorby.

(76)

Dané úlohy služieb pre verejnosť boli zverené France 2 a France 3 prostredníctvom úradných aktov, pretože vyplývajú zo zákona č. 86-1067, ako aj zo zadávacích podmienok a úloh z 28. augusta 1987, potom zo 16. septembra 1994, prijatých výnosom premiéra. Tieto zadávacie podmienky a úlohy predpokladajú, že niektoré povinnosti sú upresňované výročnými ustanoveniami. Zadávacie podmienky a úlohy zo 16. septembra 1994 navyše uvádzajú, že povinnosti a princípy, ktoré ustanovujú, sú v prípade potreby upresnené v cieľových zmluvách uzavretých medzi štátom a stanicami.

(77)

Francúzske orgány zaviedli rôzne spôsoby kontroly dodržiavania ich úloh služieb pre verejnosť France 2 a France 3. Obe verejnoprávne televízie adresujú každý rok Ministrovi poverenému komunikáciou a CSA správu o vykonávaní ustanovení uvedených v ich zadávacích podmienkach a úlohách. CSA uverejňuje každý rok verejnú správu, v ktorej hodnotí, článok po článku, dodržiavanie zadávacích podmienok a úloh každej stanice. V prípade vážneho porušenia týchto úloh služieb pre verejnosť stanicou, CSA adresuje verejné pripomienky jej správnej rade.

(78)

V súlade s článkom 53 zákona č. 86-1067 Parlament hlasuje o rozpočte verejnoprávnych televízií na základe správy pripravenej na každom zhromaždení členom finančnej komisie. Ak to referent považuje za potrebné, môže komentovať dodržiavanie úloh služieb pre verejnosť stanicami.

(79)

Nakoniec je potrebné poznamenať, že medzi dvanástimi členmi správnej rady každej stanice sú dvaja členovia parlamentu, štyria predstavitelia štátu a štyri kvalifikované osoby. Týchto desať osôb nepochádza z prostredia televíznych staníc a môžu teda bez výhrad vyjadriť svoje pripomienky, pokiaľ ide o dodržiavanie úloh služieb pre verejnosť.

(80)

Komisia musí posúdiť, či štátna pomoc udelená France 2 a France 3 je primeraná nákladom na ich činnosť služieb pre verejnosť. V zmysle Oznámenia, „aby kritérium proporcionálnosti bolo rešpektované, je nevyhnutné, aby štátna pomoc nepresiahla čisté náklady vzniknuté úlohou služieb pre verejnosť, so zreteľom na iné priame alebo nepriame príjmy z nej vyťažené. Preto čistý zisk, ktorý komerčné aktivity vyťažia zo služieb pre verejnosť, bude vzatý do úvahy pri posúdení proporcionálnosti pomoci“ (19).

(81)

Je potrebné poznamenať, že ak sa Komisia v tomto ohľade odvoláva na smernicu Komisie 80/723/EHS z 25. júna 1980 o transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a štátnymi spoločnosťami (20) a o povinnosti oddeľovania účtov zavedenej touto smernicou, táto povinnosť sa nevzťahovala na sektor televízneho vysielania počas obdobia, ktorého sa týka toto rozhodnutie.

(82)

Komunikácia je neutrálna vzhľadom na prostriedky zvolené členským štátom na financovanie televízií poverených úlohami služieb pre verejnosť. Francúzske orgány zvolili kombinované financovanie, spočívajúce na štátnych a zároveň na komerčných zdrojoch. Príjmy z reklamy a patronátu predstavujú takmer totalitu komerčných príjmov, distribučná činnosť prináša iba okrajové príjmy. Pokiaľ ide o štátne zdroje, koncesionársky poplatok predstavuje bežné štátne financovanie France 2 a France 3. V rokoch 1988 až 1994 však francúzske orgány, navyše ku koncesionárskemu poplatku, priznali France 2 a France 3 subvencie uvedené v tabuľkách 1 a 2.

(83)

Francúzske orgány takisto priznali France 2 tri kapitálové dotácie. V rokoch 1988 až 1991 stanica nahromadila také straty, že v roku 1991 bola v súlade s článkom 241 francúzskeho zákona č. 66-537 z 24. júla 1966 nútená zvýšiť, potom znížiť svoj spoločenský kapitál, aby vyrovnala veľkú časť svojich strát a rekonštituovala úroveň vlastného kapitálu na úroveň polovice svojho spoločenského kapitálu. Počas tejto operácie poskytol francúzsky štát 500 miliónov FRF pre France 2. Táto operácia stačila na krátkodobé zabezpečenie pokračovania činnosti stanice, ale neumožnila obnoviť trvalú rovnováhu medzi vlastným kapitálom a bankovým zadĺžením. Štát teda musel poskytnúť ďalšie dve kapitálové dotácie v roku 1993 a v roku 1994 v celkovej výške 410 miliónov FRF.

(84)

V rámci posudzovania kritéria proporcionálnosti je Komisia povinná overiť, či všetky verejné financovania spolu, poskytnuté France 2 a France 3 v rokoch 1988 až 1994, a to konkrétne štátna pomoc uvedená v tomto rozhodnutí, ale aj koncesionársky poplatok a subvencie vybavenosti, nepresahujú čisté náklady na ich činnosť služieb pre verejnosť.

(85)

Predbežne treba poznamenať, že v tomto prípade, v období 1988–1994, France 2 a France 3 prijali štátne zdroje, ktoré vyplývajú z rôznych účtovných logík. Koncesionársky poplatok je určený na kompenzáciu ročných nákladov, ktoré vznikli obom verejnoprávnym televíziám pri výkone ich činnosti služieb pre verejnosť; preto je zaznamenaný na ročnom základe vo výpočte výsledku. Naproti tomu, kapitálové dotácie a subvencie sú zaznamenané v bilancii. Kapitálové dotácie predstavujú mimoriadny prínos, ktorý poslúžil na vyrovnanie predošlých stránt nahromadených za niekoľko účtovných období. Takisto investičné subvencie a subvencie vybavenosti umožňujú financovať investície, ktoré budú použité, a teda amortizované, počas niekoľkých účtovných období. Subvencie sú teda prevedené do výpočt výsledku rovnakým tempom ako amortizácia investícií. Ak sú pre výpočet vyrovnania nákladov na služby pre verejnosť zmiešané zložky bilancie (subvencie) a zložky pre výpočtu výsledku (amortizácie, zahrnuté do celkových nákladov za účtovné obdobie), je nevyhnutné v kumule posudzovať stredne dlhé alebo dlhé obdobie, pretože tak je možné domnievať sa, že prevedené subvencie (figurujúce vo výpočte výsledku) a subvencie (figurujúce v bilancii) smerujú k tým istým sumám. Keďže sa formálna procedúra šetrenia týka rokov 1988–1994, bude sa brať do úvahy toto obdobie kumulu.

(86)

France 2 a France 3 spravujú činnosť služieb pre verejnosť a zároveň komerčné aktivity, a to buď interným spôsobom alebo prostredníctvom pobočiek. Iba náklady na činnosť služieb pre verejnosť staníc, ktoré zahŕňajú všetky náklady nutné na koncepciu a vysielanie ich programov, môžu byť finančne kompenzované štátom. Celkové náklady za účtovné obdobie každej stanice však zahŕňajú náklady spojené s činnosťou služieb pre verejnosť, ale aj náklady spojené s komerčnými aktivitami. Čisté náklady na činnosť služieb pre verejnosť každej stanice sa teda získajú odpočítaním všetkých nákladov spojených s komerčnými aktivitami, či sú už spravované interným spôsobom alebo prostredníctvom pobočiek, ako aj čistého zisku z týchto činností (predovšetkým príjmy z reklamy a patronátu), z celkových nákladov za účtovné obdobie, ako to stanovuje Oznámenie. Za sledované obdobie 1988–1994, ako to uvádza tabuľka 4, čisté náklady na činnosť služieb pre verejnosť France 2 predstavujú celkove 15,69 miliárd FRF a čisté náklady France 3 predstavujú 20,89 miliárd FRF (21).

TABUĽKA 4

Určenie čistých nákladov na činnosť služieb pre verejnosť celkove za obdobie 1988–1994

(87)

Tieto čisté náklady na služby pre verejnosť musia byť potom porovnané so štátnym financovaním poskytnutým staniciam za účelom posúdiť, či finančné vyrovnanie štátu presiahlo alebo nie tieto náklady. Koncesionársky poplatok na jednej strane a subvencie a kapitálové dotácie na strane druhej sa riadia rozdielnymi účtovnými logikami, je preto potrebné postupne prezentovať zostatky vyrovnania nákladov na činnosť služieb pre verejnosť vzhľadom na zohľadnené štátne financovanie. V období 1988–1994 France 2 a France 3 získali v koncesionárskych poplatkoch 12,12 a 20,17 miliárd FRF (22). Podľa analýzy zodpovedajúcej postupu „výpočtu výsledku“ sa ukazuje, že France 2 a France 3 boli celkove podkompenzované vo výške 3,57 miliárd FRF a 718,6 miliónov FRF.

(88)

Teraz je potrebné porovnať tieto sumy podkompenzácie s dodatočnými štátnymi zdrojmi zaznamenanými v bilancii. Tieto dodatočné zdroje sú zložené zo subvencií vybavenosti na jednej strane, a z investičných subvencií, iných subvencií a kapitálových dotácií, ktoré sú predmetom tejto procedúry, na strane druhej. Celkove pre France 2 predstavujú 1,91 miliárd FRF a pre France 3 predstavujú 633,5 miliónov FRF. Do čistých nákladov na činnosť služieb pre verejnosť nesmie byť zahrnutý kapitálový prínos ani preddavky na bežných účtoch neuhradené pobočkám oboch verejnoprávnych televízií vykonávajúcich komerčné aktivity (115,2 milióna FRF pre France 2 a 25,9 milióna FRF pre France 3).

(89)

Berúc do úvahy dodatočné zdroje, je zjavné, že France 2 a France 3 boli podkompenzované v období 1988-1994. Podkompenzácia France 2 predstavuje 1,54 miliárd FRF, pre France 3 je to 59,2 milióna FRF.

(90)

V zmysle Oznámenia musí Komisia taktiež overiť, či nenastalo na úrovni komerčných aktivít vo svojej podstate spojených s činnosťou služieb pre verejnosť žiadne narušenie konkurencie, ktoré by nebolo nevyhnutné pri plnení úloh služieb pre verejnosť. Takéto narušenie by nastalo, ak by France 2 a France 3, ubezpečené štátnou kompenzáciou ich nízkych komerčných príjmov, znížili predajné ceny reklamných priestorov, obmedziac tak príjmy svojich konkurentov.

(91)

Vo svojej žalobe TF1 zdôrazňuje tento argument tvrdiac, že vďaka štátnej pomoci, ktorá im bola priznaná, stanice France 2 a France 3, konajúce „mimo nátlaku rentability, pod ktorým konajú ich konkurenti, môžu ponúkať základné ceny a umelo znižovať ceny svojich reklamných obrazoviek alebo patronátnych akcií, s cieľom udržať klientelu inzerentov.“

(92)

Na základe informácií, ktoré má k dispozícii, Komisia neodhalila žiaden dôkazný fakt potvrdzujúci argument vyslovený TF1. Rozdiel medzi predajnými cenami reklamných obrazoviek TF1 a cenami France 2 a France 3 sa dá vysvetliť nie komerčným správaním oboch verejnoprávnych televízií, ale rozdielom vplyvu obrazoviek TF1 v porovnaní s obrazovkami verejnoprávnych televízií.

(93)

V sektore reklamy v televízii sa inzerenti zaujímajú predovšetkým o sledovanosť televíznych obrazoviek u publika gazdiniek pod 50 rokov. Táto sledovanosť sa meria prostredníctvom pojmu „Gross Rating Point“ (GRP, ukazovateľ tlaku médií), definovaného ako priemerný počet kontaktov s reklamnou kampaňou získaný zo 100 osôb cieľovej skupiny. Kontakt sa považuje za nadviazaný, keď je osoba raz, v danej chvíli, vystavená vysielanému odkazu.

(94)

Pre svoje reklamy inzerenti vyhľadávajú najvplyvnejšie obrazovky, ktoré v danej chvíli zabezpečia najlepšie pokrytie cielenej populácie. Vyplýva z toho, že čím vyššia je sledovanosť obrazovky, tým viac sú inzerenti ochotní zaplatiť vyššiu jednotkovú cenu za kontakt (cena GRP). Existuje teda istá prémia viazaná na vplyv obrazoviek.

(95)

Tabuľka 6 uvádza priemerný GRP a priemernú cenu GRP každej stanice za deň na cieľovej skupine gazdiniek od 15 do 49 rokov.

TABUĽKA 6 (23)

(96)

Tabuľka 7 uvádza priemerný GRP a priemernú cenu GRP každej stanice počas hodín vysokej sledovanosti (19 hodín – 22 hodín) na cieľovej skupine gazdiniek od 15 do 49 rokov.

TABUĽKA 7

(97)

Protikonkurenčné správanie verejnoprávnych televízií na trhu predaja reklamných priestorov by bolo konštatované, ak by boli ceny GRP verejnoprávnych televízií výrazne nižšie ako ceny TF1 a M6, berúc do úvahy skutočnosť, že vyšší priemerný GRP má za následok vyššiu cenu GRP (prémia viazaná na vplyv). Na základe údajov uvedených v tabuľkách 6 a 7 tento prípad nenastal. Je pravdou, že z nich vyplýva, že v podstate, ako to zdôrazňuje TF1, je jej cena GRP vyššia ako ceny France 2 alebo France 3, ktoré sú vyššie ako ceny M6. Zároveň z nich vyplýva, že priemerný GRP TF1 je stále jasne vyšší ako GRP France 2 alebo France 3. V rokoch 1990 až 1994 sa za celý deň priemerný GRP TF1 pohybuje od 4,7 do 5,8 bodov, zatiaľ čo priemerný GRP France 2 je medzi 2,4 až 3 bodmi, priemerný GRP France 3 ide od 1,6 do 2,3 bodu a priemerný GRP M6 sa pohybuje od 1,9 do 2 bodov. Počas hodín vysokej sledovanosti sa priemerný GRP TF1 pohybuje od 10,3 do 12,8 bodov, zatiaľ čo priemerný GRP France 2 je medzi 5,7 až 6,1 bodmi, priemerný GRP France 3 ide od 3,4 do 4,1 bodu a priemerný GRP M6 sa pohybuje od 3,4 do 4,4 bodu. Rozdiel medzi cenami GRP TF1 a cenami oboch verejnoprávnych televízií však nie je neprimeraný, ak sa porovná s rozdielom medzi cenami GRP TF1 a M6. V priemere je zreteľné zníženie cien GRP France 2, France 3 a M6 o 83 EUR za jednotku GRP vzhľadom na cenu GRP TF1 počas oboch sledovaných období (celý deň a hodiny vysokej sledovanosti). Možno teda konštatovať, že France 2 a France 3 nefakturovali predaj svojich reklamných priestorov za umelo nízku cenu.

(98)

Na ilustráciu predstavujú nasledujúce grafy údaje o cenách GRP a priemernom GRP staníc, uvedené v tabuľkách 6 a 7, rozlišujúc priemer za deň a počas hodín vysokej sledovanosti. Obmedzený počet možných bodov (päť) pre každú stanicu a ich slabý rozptyl umožňujú znázorniť všetkých päť rokov a štyri stanice v jednom grafe.

(99)

Tieto dva grafy ukazujú, že existuje pozitívny vzťah medzi priemerným GRP a cenou GRP, čo potvrdzuje skutočnosť, že existuje istá prémia viazaná na vplyv: stanice s vyšším GRP majú vyššiu cenu GRP. Tento vzťah je na grafe znázornený priamkou lineárnej regresie ceny GRP ku priemernému GRP, čo ukazuje vzťah „priemeru“ medzi cenou GRP a GRP pre všetky stanice, počas sledovaného obdobia. Navyše z týchto dvoch grafov vyplýva, že ceny France 2 a France 3 nie sú výrazne nižšie ako ceny TF1 a M6, berúc do úvahy dopad prémie viazanej na vplyv. Pre France 2 a France 3 je k nim veľmi blízko niekoľko bodov nachádzajúcich sa pod priamkou regresie. Navyše možno konštatovať, že niektoré ceny France 3 sú vyššie ako ceny M6 s približne rovnakým GRP.

(100)

Záverom, ceny France 2 a France 3 v rokoch 1990 a 1994 sa nejavia ako výrazne nižšie ako ceny TF1 a M6. Vyššia cena reklamných obrazoviek TF1 sa teda vysvetľuje vplyvom obrazoviek a nie komerčným správaním verejnoprávnych televízií. Francúzska rada pre konkurenciu dospela napokon k rovnakému záveru v rozhodnutí z roku 2001 o predaji televíznych reklamných priestorov (24).

(101)

Záverom, Komisia konštatuje, že v období 1988-1994 bolo štátne financovanie priznané francúzskymi orgánmi France 2 a France 3 nižšie ako ich náklady na činnosť služieb pre verejnosť na jednej strane, a že neexistuje žiadny fakt dokazujúci protikonkurenčné správanie verejnoprávnych televízií na trhu predaja reklamných priestorov na strane druhej. Komisia sa teda domnieva, že štátne financovanie činnosti služieb pre verejnosť France 2 a France 3 spĺňa podmienky proporcionálnosti.

(102)

Komisia sa domnieva, že v tomto prípade sú splnené všetky tri podmienky pre uplatnenie výnimky ustanovenej v článku 86, odsek 2 zmluvy.

(103)

Na základe svojej analýzy sa Komisia domnieva, že štátna pomoc, ktorá je predmetom tejto formálnej procedúry šetrenia, je kompatibilná so spoločným trhom podľa článku 86, odsek 2 zmluvy,

8.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 361/40

(1)

Nariadenie (ES) č. 998/2003 stanovuje podmienky pre nekomerčné premiestňovanie psov a mačiek z tretích krajín do Spoločenstva. Tieto podmienky sa odlišujú podľa toho, aký je štatút tretej krajiny pôvodu a členského štátu určenia.

(2)

Článok 8 ods. 3 písm. c) nariadenia (ES) č. 998/2003 stanovuje, že by sa mali určiť podmienky vstupu nevakcinovaných psov a mačiek mladších ako tri mesiace z tretích krajín uvedených v častiach B a C prílohy II k tomuto nariadeniu.

(3)

Tieto podmienky by mali byť rovnaké ako podmienky, ktoré sa uplatňujú na premiestňovanie nevakcinovaných šteniat a mačiat medzi členskými štátmi.

(4)

Vzhľadom na to, že nariadenie (ES) č. 998/2003 sa už uplatňuje a v záujme európskych vlastníkov spoločenských zvierat, toto rozhodnutie by sa malo uplatňovať bezodkladne.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

8.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 361/41

(1)

Rozhodnutie 90/424/EHS ustanovuje možnosť poskytovať finančný príspevok Spoločenstva na eradikáciu a monitorovanie ochorení zvierat a kontroly zamerané na prevenciu zoonóz.

(2)

Členské štáty predložili programy eradikácie a monitorovania určitých ochorení zvierat, ako aj prevencie zoonóz na svojich územiach.

(3)

Po preskúmaní týchto programov sa zistilo, že spĺňajú požiadavky príslušných veterinárnych právnych predpisov Spoločenstva a najmä kritériá Spoločenstva súvisiace s eradikáciou týchto ochorení, v súlade s rozhodnutím Rady 90/638/EHS z 27. novembra 1990 ustanovujúcim kritériá Spoločenstva eradikácie a monitorovania určitých ochorení zvierat (2).

(4)

Tieto programy sú uvedené v zozname programov ustanovenom rozhodnutím Komisie 2004/695/ES zo 14. októbra 2004, o zoznamoch programov eradikácie a monitorovania ochorení zvierat a kontrol zameraných na prevenciu zoonóz, ktoré sú v roku 2005 (3) oprávnené získať finančný príspevok Spoločenstva.

(5)

Z hľadiska dôležitosti týchto programov na dosiahnutie cieľov Spoločenstva v oblasti zdravia zvierat a verejnosti je vhodné stanoviť finančný príspevok Spoločenstva vo výške 50 % nákladov, ktoré vzniknú príslušným členským štátom v súvislosti s opatreniami uvedenými v tomto rozhodnutí, až do maximálnej výšky pre každý program.

(6)

Podľa nariadenia Rady (ES) č. 1258/1999 zo 17. mája 1999 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (4) majú byť programy monitorovania a eradikácie ochorení zvierat financované v rámci Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu; na účely finančnej kontroly sa uplatňujú články 8 a 9 nariadenia (ES) č. 1258/1999.

(7)

Finančný príspevok od Spoločenstva sa má poskytovať na základe podmienky, že plánované činnosti sú vykonávané efektívne a že príslušné úrady poskytujú všetky nevyhnutné informácie v rámci lehôt ustanovených v tomto rozhodnutí.

(8)

Je potrebné ujasniť si kurz, ktorý sa má používať na prepočítavanie žiadostí o platby predkladaných v národnej mene v súlade s článkom 1 písm. d) nariadenia Rady (ES) č. 2799/98 z 15. decembra 1998, ktorým sa zavádzajú poľnohospodárske menové dojednania pre euro (5).

(9)

Schválenie niektorých z týchto programov nemá prejudikovať rozhodnutie Komisie o pravidlách eradikácie týchto ochorení na základe vedeckých informácií.

(10)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

a)

náklady na laboratórne testy,

b)

náhrady pre majiteľov za porážku zvierat v súlade s týmto programom.

a)

nákup očkovacích látok;

b)

náklady na laboratórne testy;

c)

náhrady pre majiteľov za porážku zvierat v súlade s týmto programom.

a)

nákup očkovacích látok;

b)

náklady na laboratórne testy;

c)

náhrady pre majiteľov za porážku zvierat v súlade s týmto programom.

a)

náklady na laboratórne testy;

b)

náhrady pre majiteľov za porážku zvierat v súlade s týmto programom.

a)

nákup očkovacích látok;

b)

náklady na laboratórne testy;

c)

náhrady pre majiteľov za porážku zvierat v súlade s týmto programom.

a)

náklady na laboratórne testy;

b)

náhrady pre majiteľov za porážku zvierat v súlade s týmto programom.

a)

nákup očkovacích látok;

b)

náklady na laboratórne testy;

c)

náhrady pre majiteľov za porážku zvierat v súlade s týmto programom.

a)

náklady na laboratórne testy;

b)

náhrady pre majiteľov za porážku zvierat v súlade s týmto programom.

a)

náklady na tuberkulínové skúšky;

b)

náklady na laboratórne testy;

c)

náhrady pre majiteľov za porážku zvierat v súlade s týmto programom.

a)

náklady na tuberkulínové skúšky;

b)

náklady na laboratórne testy;

c)

náhrady pre majiteľov za porážku zvierat v súlade s týmto programom.

a)

náklady na tuberkulínové skúšky;

b)

náklady na laboratórne testy;

c)

náhrady pre majiteľov za porážku zvierat v súlade s týmto programom.

a)

náklady na tuberkulínové skúšky;

b)

náklady na laboratórne testy;

c)

náhrady pre majiteľov za porážku zvierat v súlade s týmto programom.

a)

náklady na tuberkulínové skúšky;

b)

náklady na laboratórne testy;

c)

náhrady pre majiteľov za porážku zvierat v súlade s týmto programom.

a)

náklady na tuberkulínové skúšky;

b)

náklady na laboratórne testy;

c)

náhrady pre majiteľov za porážku zvierat v súlade s týmto programom.

a)

náklady na laboratórne testy;

b)

náhrady pre majiteľov za porážku zvierat v súlade s týmto programom.

a)

náklady na laboratórne testy;

b)

náhrady pre majiteľov za porážku zvierat v súlade s týmto programom.

a)

náklady na laboratórne testy;

b)

náhrady pre majiteľov za porážku zvierat v súlade s týmto programom.

a)

náklady na laboratórne testy;

b)

náhrady pre majiteľov za porážku zvierat v súlade s týmto programom.

a)

náklady na laboratórne testy;

b)

náhrady pre majiteľov za porážku zvierat v súlade s týmto programom.

a)

náklady na laboratórne testy;

b)

náhrady pre majiteľov za porážku zvierat v súlade s týmto programom.

a)

nákup očkovacích látok;

b)

mzdy zmluvných veterinárnych lekárov osobitne najatých na tento program.

a)

nákup očkovacích látok;

b)

náklady na laboratórne testy;

c)

náhrady pre majiteľov za porážku zvierat v súlade s týmto programom.

a)

nákup očkovacích látok;

b)

náklady na laboratórne testy;

c)

náhrady pre majiteľov za porážku zvierat v súlade s týmto programom.

a)

nákup očkovacích látok;

b)

náklady na laboratórne testy;

c)

náhrady pre majiteľov za porážku zvierat v súlade s týmto programom.

a)

nákup očkovacích látok;

b)

náklady na laboratórne testy;

c)

náhrady pre majiteľov za porážku zvierat v súlade s týmto programom.

a)

buď na likvidáciu chovnej hydiny alebo na rozdiel medzi ocenenou hodnotou takejto chovnej hydiny a príjmom z predaja tepelne spracovaného mäsa získaného z tejto hydiny;

b)

na zničenie inkubovaných násadových vajec;

c)

buď na zničenie neinkubovaných násadových vajec alebo na rozdiel medzi ocenenou hodnotou týchto neinkubovaných násadových vajec a príjmom z predaja tepelne spracovaných vaječných výrobkov z týchto vajec;

d)

na nákup očkovacích látok, pokiaľ neprekážajú realizácii programu;

e)

na náklady bakteriologických testov vykonaných v rámci úradného odberu vzoriek ustanoveného v oddiele I prílohy III smernice 92/117/EHS (6), až do maximálnej sumy 5 EUR na jeden test, ktorá sa má členskému štátu uhradiť.

a)

buď na likvidáciu chovnej hydiny, alebo na rozdiel medzi ocenenou hodnotou takejto chovnej hydiny a príjmom z predaja tepelne spracovaného mäsa získaného z tejto hydiny;

b)

na zničenie inkubovaných násadových vajec;

c)

buď na zničenie neinkubovaných násadových vajec, alebo na rozdiel medzi ocenenou hodnotou týchto neinkubovaných násadových vajec a príjmom z predaja tepelne spracovaných vaječných výrobkov z týchto vajec;

d)

na nákup očkovacích látok, pokiaľ neprekážajú realizácii programu;

e)

na náklady bakteriologických testov vykonaných v rámci úradného odberu vzoriek ustanoveného v oddiele I prílohy III smernice 92/117/EHS, až do maximálnej sumy 5 EUR na jeden test, ktorá sa má členskému štátu uhradiť.

a)

buď na likvidáciu chovnej hydiny, alebo na rozdiel medzi ocenenou hodnotou takejto chovnej hydiny a príjmom z predaja tepelne spracovaného mäsa získaného z tejto hydiny;

b)

na zničenie inkubovaných násadových vajec;

c)

buď na zničenie neinkubovaných násadových vajec, alebo na rozdiel medzi ocenenou hodnotou týchto neinkubovaných násadových vajec a príjmom z predaja tepelne spracovaných vaječných výrobkov z týchto vajec;

d)

na nákup očkovacích látok, pokiaľ neprekážajú realizácii programu;

e)

na náklady bakteriologických testov vykonaných v rámci úradného odberu vzoriek ustanoveného v oddiele I prílohy III smernice 92/117/EHS, až do maximálnej sumy 5 EUR na jeden test, ktorá sa má členskému štátu uhradiť.

a)

buď na likvidáciu chovnej hydiny, alebo na rozdiel medzi ocenenou hodnotou takejto chovnej hydiny a príjmom z predaja tepelne spracovaného mäsa získaného z tejto hydiny;

b)

na zničenie inkubovaných násadových vajec;

c)

buď na zničenie neinkubovaných násadových vajec, alebo na rozdiel medzi ocenenou hodnotou týchto neinkubovaných násadových vajec a príjmom z predaja tepelne spracovaných vaječných výrobkov z týchto vajec;

d)

na nákup očkovacích látok, pokiaľ neprekážajú realizácii programu;

e)

na náklady bakteriologických testov vykonaných v rámci úradného odberu vzoriek ustanoveného v oddiele I prílohy III smernice 92/117/EHS, až do maximálnej sumy 5 EUR na jeden test, ktorá sa má členskému štátu uhradiť.

a)

buď na likvidáciu chovnej hydiny, alebo na rozdiel medzi ocenenou hodnotou takejto chovnej hydiny a príjmom z predaja tepelne spracovaného mäsa získaného z tejto hydiny;

b)

na zničenie inkubovaných násadových vajec;

c)

buď na zničenie neinkubovaných násadových vajec, alebo na rozdiel medzi ocenenou hodnotou týchto neinkubovaných násadových vajec a príjmom z predaja tepelne spracovaných vaječných výrobkov z týchto vajec;

d)

na nákup očkovacích látok, pokiaľ neprekážajú realizácii programu;

e)

na náklady bakteriologických testov vykonaných v rámci úradného odberu vzoriek ustanoveného v oddiele I prílohy III smernice 92/117/EHS, až do maximálnej sumy 5 EUR na jeden test, ktorá sa má členskému štátu uhradiť.

a)

buď na likvidáciu chovnej hydiny, alebo na rozdiel medzi ocenenou hodnotou takejto chovnej hydiny a príjmom z predaja tepelne spracovaného mäsa získaného z tejto hydiny;

b)

na zničenie inkubovaných násadových vajec;

c)

buď na zničenie neinkubovaných násadových vajec alebo na rozdiel medzi ocenenou hodnotou týchto neinkubovaných násadových vajec a príjmom z predaja tepelne spracovaných vaječných výrobkov z týchto vajec;

d)

na nákup očkovacích látok, pokiaľ neprekážajú realizácii programu;

e)

na náklady bakteriologických testov vykonaných v rámci úradného odberu vzoriek ustanoveného v oddiele I prílohy III smernice 92/117/EHS, až do maximálnej sumy 5 EUR na jeden test, ktorá sa má členskému štátu uhradiť.

a)

buď na likvidáciu chovnej hydiny, alebo na rozdiel medzi ocenenou hodnotou takejto chovnej hydiny a príjmom z predaja tepelne spracovaného mäsa získaného z tejto hydiny;

b)

na zničenie inkubovaných násadových vajec;

c)

buď na zničenie neinkubovaných násadových vajec, alebo na rozdiel medzi ocenenou hodnotou týchto neinkubovaných násadových vajec a príjmom z predaja tepelne spracovaných vaječných výrobkov z týchto vajec;

d)

na nákup očkovacích látok, pokiaľ neprekážajú realizácii programu;

e)

na náklady bakteriologických testov vykonaných v rámci úradného odberu vzoriek ustanoveného v oddiele I prílohy III smernice Rady č. 92/117/EHS, až do maximálnej sumy 5 EUR na jeden test, ktorá sa má členskému štátu uhradiť.

a)

buď na likvidáciu chovnej hydiny, alebo na rozdiel medzi ocenenou hodnotou takejto chovnej hydiny a príjmom z predaja tepelne spracovaného mäsa získaného z tejto hydiny;

b)

na zničenie inkubovaných násadových vajec;

c)

buď na zničenie neinkubovaných násadových vajec, alebo na rozdiel medzi ocenenou hodnotou týchto neinkubovaných násadových vajec a príjmom z predaja tepelne spracovaných vaječných výrobkov z týchto vajec;

d)

na nákup očkovacích látok, pokiaľ neprekážajú realizácii programu;

e)

na náklady bakteriologických testov vykonaných v rámci úradného odberu vzoriek ustanoveného v oddiele I prílohy III smernice Rady č. 92/117/EHS, až do maximálnej sumy 5 EUR na jeden test, ktorá sa má členskému štátu uhradiť.

a)

na nákup a distribúciu očkovacích látok;

b)

na náklady na virologické a sérologické testy domácich ošípaných a diviačej zveri.

a)

za hovädzí dobytok predstavuje najviac 300 EUR na jedno zviera;

b)

za ovce a kozy predstavuje najviac 35 EUR na jedno zviera.

a)

príslušný členský štát uvedenie do účinnosti zákony, nariadenia a administratívne predpisy súvisiace s realizáciou programu do 1. januára 2005;

b)

predbežné technické a finančné hodnotenie programu sa odošle najneskôr do 1. júna 2005 v súlade s článkom 24 ods. 7 rozhodnutia č. 90/424/EHS;

c)

priebežná správa o prvých šiestich mesiacoch programu sa odošle najneskôr do štyroch týždňov po skončení realizačného obdobia zahrnutého do správy;

d)

záverečná správa o technickej realizácii programu, podložená odôvodnenou dokumentáciou týkajúcou sa vynaložených nákladov a dosiahnutých výsledkov za obdobie od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005, sa odošle najneskôr do 1. júna 2006;

e)

efektívna realizácia programu;

f)

na tieto opatrenia sa od Spoločenstva nepožadoval a ani nebude požadovať nijaký ďalší príspevok.

8.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 361/54