24.11.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/1

(1)

V súlade s článkom 12 ods. 3 Dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a vládou Maurícia o rybolove v maurícijských vodách (2) na záver doby platnosti protokolu uskutočnili zmluvné strany rokovania, aby stanovili vzájomnou dohodou ustanovenia protokolu na nasledujúce obdobie a v prípade potreby akékoľvek potrebné zmeny a doplnenia alebo dodatky k prílohe.

(2)

Výsledkom týchto rokovaní bolo 11. septembra 2003 parafovanie nového protokolu, ktorý na obdobie od 3. decembra 2003 do 2. decembra 2007 stanovuje možnosti rybolovu a finančný príspevok uvedený v spomínanej dohode.

(3)

Schválenie tohto protokolu je v záujme spoločenstva.

(4)

Spôsob rozdelenia možností rybolovu medzi členské štáty by sa mal stanoviť na základe tradičného rozdelenia možností rybolovu podľa dohody o rybolove,

—

plavidlá na lov tuniakov záťahovými sieťami: Francúzsko 16, Španielsko 22, Taliansko 2, Spojené kráľovstvo 1,

—

plavidlá s dlhými lovnými šnúrami na lov pri hladine: Španielsko 19, Francúzsko 23, Portugalsko 7,

—

plavidlá na lov so šnúrami: Francúzsko 25 BRT/mesiac v ročnom priemere.

24.11.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/14

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

24.11.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/16

(1)

Množstvá, na ktoré podali tradiční a noví dovozcovia v dňoch 17., 18. a 19. novembra 2004 žiadosti o vydanie povolení podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 565/2002, presahujú disponibilné množstvá pre produkty pochádzajúce z Argentíny.

(2)

Má sa určiť, do akej miery sa môže vyhovieť žiadostiam o výdaj povolení, podaným Komisii dňa 22. novembra 2004, a podľa kategórií dovozcov a pôvodu produktov určiť dátumy, do ktorých musí byť výdaj povolení pozastavený,

24.11.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/18

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1830/2003 z 22. septembra 2003, ktoré sa týka sledovateľnosti a označovania geneticky modifikovaných organizmov a sledovateľnosti potravín a krmív vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov, a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/18/ES (1), zavádza systém na prenos a zachovanie informácií medzi prevádzkovateľmi v každej fáze umiestnenia výrobkov na trhu, ktoré obsahujú alebo pozostávajú z geneticky modifikovaných organizmov, ďalej len „GMO“, alebo potravín a krmív vyrobených z GMO, ale nevyžaduje od operátorov odber vzoriek a testovanie výrobkov, či sú prítomné GMO alebo materiál vyrobený z GMO v každej fáze umiestnenia na trhu.

(2)

Podľa článku 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1830/2003 sa však od členských štátov vyžaduje zabezpečiť vykonávanie inšpekcií a iných kontrolných opatrení vrátane kontroly a testovania vzoriek (kvalitatívne a kvantitatívne), podľa potreby, aby sa zabezpečil súlad s uvedeným nariadením.

(3)

S cieľom uľahčiť koordinovaný postup inšpekcií a kontrolných opatrení vyžaduje článok 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1830/2003 zavedenie technických usmernení pre odber vzoriek a testovanie výrobkov na účely určenia prítomnosti GMO a prítomnosti potravín a krmív vyrobených z GMO.

(4)

Tieto usmernenia by sa mali vzťahovať na výrobky, ktoré získali oprávnenia na umiestnenie na trh, ale bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES (2) s ohľadom na GMO, ktoré nie sú v Európskej únii povolené.

(5)

Odber vzoriek a určovanie by sa mali vykonávať pomocou overených vedeckých a štatistických protokolov na to, aby sa dosiahla potrebná úroveň dôveryhodnosti určovania GMO a materiálu vyrobeného z GMO.

(6)

Pri vytváraní usmernení prebehli konzultácie s výborom ustanoveným článkom 30 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES a zobrala sa do úvahy práca príslušných vnútroštátnych úradov, Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a Referenčného laboratória Spoločenstva.

(7)

V prípadoch, kde sa vyžaduje pre veľké množstvo geneticky nemodifikovaného osiva alebo iného množiteľského materiálu súlad s normami o náhodnej alebo technicky nezabrániteľnej prítomnosti geneticky modifikovaného osiva alebo iného množiteľského materiálu, by sa mal vytvoriť právne záväzný protokol pre odber vzoriek a testovanie prítomnosti geneticky modifikovaného osiva alebo iného množiteľského materiálu, ktorý bude v rámci príslušných právnych predpisov o osive a inom množiteľskom materiále; pričom body uvedené v protokole by mali tiež slúžiť ako základ na odber vzoriek a testovanie iných geneticky modifikovaných plodín, ktoré nie sú zahrnuté vo vyššie uvedených právnych predpisoch, kde to je vhodné.

1.

Na účely splnenia požiadaviek stanovených v článku 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1830/2003 by členské štáty mali zohľadniť:

2.

Úradné kontroly by sa mali uskutočniť bez predchádzajúceho upozornenia, s výnimkou tých prípadov, kedy je predchádzajúce varovanie prevádzkovateľov nutné.

3.

Úradné kontroly by sa mali uskutočniť v ktoromkoľvek štádiu výroby, spracovania, uskladňovania a distribúcie výrobkov, ktoré obsahujú alebo môžu obsahovať GMO alebo potraviny a krmivá vyrobené z GMO, vrátane v štádiu, keď sú pripravené na vývoz (3).

4.

Úradné kontroly by nemali byť odlišné pre výrobky určené na vývoz mimo Spoločenstva a výrobky určené na umiestnenie na trh v rámci Spoločenstva.

5.

Prevádzkovatelia, ktorých výrobky sa musia podrobiť odberu vzoriek a analýzam, by mali byť oprávnené sa odvolať a získať druhé stanovisko. Úradné orgány by mali zhromaždiť dostatočné množstvo kontrolnej vzorky na uplatnenie a referenčné účely, aby zaručili prevádzkovateľom právo odvolať sa a získať druhé stanovisko tak, ako to vyžadujú vnútroštátne právne predpisy.

6.

Popri doporučovaných stratégiách v týchto usmerneniach je možné uplatniť alternatívne stratégie odberu vzoriek.

7.

Popri doporučovaných stratégiách v týchto usmerneniach je možné uplatniť alternatívne stratégie odberu vzoriek, za predpokladu, že takéto metódy sú schválené referenčným laboratóriom Spoločenstva ustanoveným nariadením (ES) č. 1829/2003.

8.

Bez toho, aby boli dotknuté príslušné požiadavky stanovené v právnych predpisoch EÚ, ktoré sa týkajú potravín, krmív a iných kontrol, a najmä smernica 95/53/ES, ktorá ustaľuje zásady upravujúce organizovanie úradných kontrol v oblasti výživy zvierat, smernica 70/373/EHS o zavádzaní metód Spoločenstva na odber vzoriek a metód analýz na úradné kontroly krmív, smernica 89/397/EHS o úradnej kontrole potravín a smernica 93/99/EHS o dodatočných opatreniach týkajúcich sa úradnej kontroly potravín, členské štáty by mali zabezpečiť vykonanie úradných kontrol, aby sa dosiahli ciele nariadenia (ES) č. 1830/2003.

a)

Dávka je definovaná ako určité a špecifikované množstvo materiálu.

Nasledovné definície zohľadňujú druh materiálu tvoriaci dávku a sú v súlade s ISTA, ISO normami 6644 a 13690, a FAO (Medzinárodné normy pre fytosanitárne opatrenia):

Dávka osiva: špecifikované množstvo osiva, fyzicky identifikovateľné a homogénne, neprekračujúce maximálnu dávku, ako je definovaná v smerniciach osív a tvoriace celkovú alebo čiastočnú zásielku.

Iný množiteľský materiál rastlinného pôvodu: niekoľko jednotiek jednej plodiny identifikovateľnej svojou homogenitou kompozície, pôvodu atď., neprekračujúce maximálny objem dávky, ako je definované v právnych predpisoch o inom množiteľskom materiále rastlinného pôvodu a tvoriace celkovú alebo časť zásielky.

Dávka potravín a krmív: množstvo naraz odoslaného alebo obdržaného produktu, na ktorý sa vzťahuje príslušná zmluva alebo prepravný dokument.

b)

Čiastková vzorka : malé rovnaké množstvo produktu, ktoré sa odoberie z každého jedného odberného bodu v dávke cez celú hĺbku dávky (štatistický odber vzoriek), alebo, ktoré sa odoberie z priebežnej výroby počas stanoveného časového obdobia (odber vzoriek z tekutych plodín).

c)

Archivovaná čiastková vzorka : čiastková vzorka, ktorá sa získa na konkrétne časové obdobie na účely ďalšej analýzy.

d)

Súhrnná vzorka : množstvo produktu získaného kombináciou a zmiešaním čiastok odobraných z konkrétnej dávky.

e)

Laboratórna vzorka : množstvo produktu, ktoré sa odoberie zo súhrnnej vzorky na účely skúmania a testovania v laboratóriu.

f)

Analytická vzorka : homogenizovaná laboratórna vzorka, ktorá pozostáva buď z úplnej laboratórnej vzorky alebo zjej reprezentatívnej časti.

g)

Kontrolná vzorka : vzorka, ktorá sa uchováva na určité časové obdobie na účely uplatnenia a referenčné účely.

h)

Percento geneticky modifikovanej DNA : percentuálny vzťah počtu geneticky modifikovaných DNA kópií k cieľovému taxonu určitého počtu DNA kópií vypočítaných na základe haploidných genómov.

1.

Členské štáty by mali zobrať do úvahy usmernenia, týkajúce sa protokolov pre odber vzoriek pre výrobky pozostávajúce z, obsahujúce, alebo vyrobené z GMO, keď vykonávajú inšpekcie a kontroly prevádzkovateľov, či dodržiavajú články 4 a 5 nariadenia (ES) č. 1830/2003.

2.

Referenčné laboratórium Spoločenstva ustanovené nariadením (ES) č. 1829/2003 a na vnútroštátnej úrovni určené laboratóriá patriace k Európskej sieti laboratórií pre GMO, ďalej len „ENGL“, poskytnú ďalšie usmernenia a pomoc pri metódach pre odber vzoriek, ktoré sú v rozsahu pôsobnosti tohto odporúčania.

3.

Harmonizované postupy odberu vzoriek by sa mali využiť na účely stanovenia prítomnosti GMO. Tieto postupy by sa mali uplatniť v prípade osiva a iného množiteľského materiálu, potravín, krmív a dávok poľnohospodárskych plodín.

4.

S cieľom zabezpečiť, aby zozbierané a analyzované postupy boli reprezentatívne pre rôzne druhy sledovaných plodín, navrhujú sa nasledovné postupy odberu vzoriek. Keďže protokoly pre odber vzoriek na určenie prítomnosti geneticky modifikovaného osiva a iného množiteľského materiálu v dávkach osiva by mali byť vytvorené podľa špecifických právnych predpisov pre osivá a iný množiteľský materiál, stratégiou pre odber vzoriek pre väčšie množstvo plodín a potravín a krmív sa zaoberajú samostatné oddiely, ktoré berú do úvahy špecifické vlastnosti plodín.

a)

ISO norma 6644 (2002);

b)

ISO norma 13690 (1999);

c)

ISO norma 5725 (1994);

d)

ISO norma 2859 (1985);

e)

ISO norma 542 (1990).

—

odhadovaný podiel GMO dávky (priemerný podiel GMO analyzovaných archivovaných čiastkových vzoriek) je nad alebo pod stanovenou hranicou ± 50% jeho hodnoty,

—

neistota spojená s meraným podielom GMO dávky dosahuje prijateľný stupeň (± 50% priemernej hodnoty analytického výsledku).

a)

kvalitatívne metódy, ktoré môžu byť špecifické pre určité prípady, štruktúry alebo genetické elementy.

b)

kvantitatívne metódy, ktoré môžu byť špecifické pre určité prípady, štruktúry alebo genetické elementy.

24.11.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/27

—

Vnútorný poriadok Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, ktorý bol prijatý na plenárnom zasadnutí 17. júla 2002 (Ú. v. ES L 268 zo 4. októbra 2002), a

—

úpravy vyplývajúce z nasledujúcich aktov:

1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor vytvára podmienky pre zastúpenie rôznych hospodárskych a sociálnych zložiek organizovanej občianskej spoločnosti. Tento poradný inštitucionálny orgán bol založený Rímskou zmluvou v roku 1957.

2.

Poradná funkcia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru umožňuje jeho členom, a teda organizáciám, ktoré títo členovia zastupujú, zúčastňovať sa na rozhodovacom procese Spoločenstva. Keďže pri riešení problémov niekedy dochádza k stretu diametrálne odlišných názorov, výbor zapája do dialógu nielen tradičných sociálnych partnerov, t. j. zamestnávateľov (Skupina I) a zamestnancov (Skupina II), ale aj všetky ostatné zastúpené socio-profesijné záujmové skupiny (Skupina III). Expertízna činnosť, dialóg a hľadanie súladu, ktoré táto spolupráca umožňuje, môžu zvýšiť kvalitu a vierohodnosť politického rozhodovania Spoločenstva, ktoré sa tak stáva zrozumiteľnejším, prijateľnejším a transparentnejším pre európskych občanov.

3.

V rámci európskych orgánov plní výbor špecifickú úlohu: predstavuje priestor na reprezentáciu a vyjadrovanie názorov organizovanej občianskej spoločnosti a pôsobí ako výsadný partner medzi občianskou spoločnosťou a orgánmi Únie.

4.

Ako fórum i výkonné pracovisko súčasne, Európsky hospodársky a sociálny výbor prispieva k naplneniu potreby demokratického prejavu pri budovaní a rozvoji Európskej únie, a to aj vo vzťahoch medzi ňou a hospodárskymi a sociálnymi kruhmi tretích krajín. Touto činnosťou sa podieľa na prehlbovaní skutočného európskeho povedomia.

5.

S cieľom úspešne plniť svoje poslanie prijal výbor dňa 17. júla 2002 v súlade s článkom 260 § 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva nasledujúci vnútorný poriadok.

1.

Výbor vykonáva svoju činnosť v štvorročných obdobiach.

2.

Výbor zvoláva po uplynutí štvorročného funkčného obdobia vekovo najstarší člen, pokiaľ možno najneskôr do jedného mesiaca po tom, čo Rada upovedomila členov o ich menovaní.

1.

Výbor pozostáva z týchto orgánov: zhromaždenie, grémium, predseda a odborné sekcie.

2.

Výbor je rozčlenený na tri skupiny, ktorých úloha a zloženie sú stanovené v článku 27.

1.

Je zložené z 37 členov tak, aby v ňom boli zastúpené všetky členské štáty.

2.

Pozostáva:

3.

Vo funkcii predsedu sa pravidelne striedajú členovia všetkých troch skupín.

4.

Predseda a podpredsedovia nemôžu byť opätovne zvolení do svojej funkcie počas dvoch rokov nasledujúcich hneď po ukončení ich prvého dvojročného funkčného obdobia.

5.

Podpredsedovia sú volení spomedzi členov zvyšných dvoch skupín, z ktorých nepochádza predseda.

6.

Voľba členov grémia musí prebiehať v súlade s princípom stanoveným v bode 1 tohto článku a to tak, aby bola dodržaná rovnováha medzi skupinami zriadenými v zmysle článku 27.

1.

Počas prvého zasadania konaného v zmysle prvého článku, ktorému predsedá vekovo najstarší člen, si výbor zvolí spomedzi svojich členov: predsedu, dvoch podpredsedov, predsedov odborných sekcií a ostatných členov grémia s výnimkou predsedov skupín, a to na obdobie dvoch rokov odo dňa zriadenia výboru.

2.

Počas dočasného predsedníctva najstaršieho člena výboru sa diskusie môžu týkať len tém súvisiacich s prebiehajúcimi voľbami.

1.

Výbor si môže vytvoriť prípravnú komisiu, v ktorej na každý členský štát pripadne jeden zástupca. Táto komisia prijíma kandidatúry a predkladá zhromaždeniu zoznam kandidátov v súlade s ustanoveniami článku 3.

2.

Výbor sa vyjadruje k zoznamu alebo zoznamom kandidátov na predsedníctvo a členstvo v grémiu v súlade s ustanoveniami tohto článku.

3.

Výbor volí členov grémia. Z tejto voľby sú vylúčení predsedovia skupín a odborných sekcií. Hlasovanie prebieha v prípade potreby i niekoľkokrát po sebe, pričom musí byť dodržaný hlasovací postup rozhodovania o jednom či niekoľkých zoznamoch.

4.

Na hlasovanie môžu byť predložené len kompletné zoznamy kandidátov spĺňajúce ustanovenia článku 3, ku ktorým je pripojené súhlasné vyhlásenie každého kandidáta.

5.

Za členov grémia sú zvolení tí kandidáti zo zoznamu, ktorí dostanú najvyšší počet hlasov, najmenej však jednu štvrtinu všetkých platných hlasov.

6.

Zhromaždenie následne zvolí jednoduchou väčšinou hlasov predsedu a podpredsedov výboru. Volení kandidáti sú vyberaní spomedzi členov grémia zvolených v zmysle odseku 3 tohto článku.

7.

Výbor ďalej zvolí jednoduchou väčšinou predsedov odborných sekcií.

8.

Napokon výbor pristúpi k hlasovaniu o členoch grémia ako celku. Platnosť hlasovania je podmienená získaním najmenej dvoch tretín platných hlasov.

1.

Predseda zvoláva grémium buď z úradnej moci, alebo na žiadosť desiatich členov.

2.

Z každého zasadania grémia sa vyhotovuje zápisnica, ktorá sa predkladá grémiu na schválenie.

3.

Grémium si stanovuje vlastné vnútorné predpisy.

4.

Grémium určuje organizáciu a pracovné postupy výboru a vypracúva vykonávacie predpisy vnútorného poriadku.

5.

Grémium a predseda vykonávajú svoje právomoci v oblasti rozpočtu a financií. Tieto sú stanovené vo finančnom a vnútornom poriadku výboru.

6.

Grémium vypracúva vykonávacie predpisy týkajúce sa cestovných nákladov a nákladov na pobyt svojich členov, ich náhradníkov, menovaných v zmysle článku 18 a určuje výšku denných náhrad (diét) expertov menovaných v zmysle článku 23, pričom sa musia dodržiavať ustanovenia o rozpočtových a finančných postupoch.

7.

Grémium nesie politickú zodpovednosť za všeobecné riadenie výboru. Pri výkone tejto zodpovednosti dbá najmä o to, aby činnosť výboru, jeho orgánov a jeho pracovníkov bola v súlade s inštitucionálnou úlohou, ktorá mu prislúcha.

8.

Grémium zodpovedá za správne využívanie ľudských, rozpočtových a technických zdrojov pri plnení úloh, ktoré preňho vyplývajú zo zmluvy. Ovplyvňuje predovšetkým rozpočtové postupy a organizáciu sekretariátu.

9.

Grémium môže zo svojich členov vytvárať ad hoc skupiny na skúmanie akýchkoľvek otázok spadajúcich do jeho pôsobnosti. S výnimkou finančných a rozpočtových otázok a menovania úradníkov môžu byť do prác týchto skupín zapojení aj ďalší členovia.

10.

Grémium každých šesť mesiacov preskúma, aký dosah mali stanoviská výboru a vypracuje o ňom správu.

11.

Na žiadosť niektorého člena alebo generálneho tajomníka grémium upresní výklad vnútorného poriadku a príslušné vykonávacie predpisy. Závery grémia sú záväzné, pričom existuje právo odvolať sa na zhromaždenie, ktoré vynesie konečné rozhodnutie.

12.

V období výmeny členov po každom štvorročnom funkčnom období zabezpečuje odchádzajúce grémium bežný chod výboru až do prvého zasadania nového výboru.

1.

Zakladá sa tzv. „rozpočtová skupina“, poverená napomáhaním grémiu pri výkone jeho právomocí vo finančnej a rozpočtovej oblasti.

2.

Rozpočtovej skupine predsedá jeden z dvoch podpredsedov poverených predsedom. Rozpočtová skupina pozostáva z 9 členov, ktorých menuje do funkcie grémium na návrh skupín.

3.

V stanovených otázkach môže grémium poveriť rozpočtovú skupinu rozhodovacím právom.

4.

Návrhy, ktoré boli jednomyseľne prijaté rozpočtovou skupinou, sa priamo predkladajú na schválenie grémiu.

5.

Rozpočtová skupina sa zúčastňuje na príprave rozpočtu a zaručuje jeho správne plnenie.

6.

Predseda rozpočtovej skupiny sa zúčastňuje na rokovaniach s orgánmi rozhodujúcimi o rozpočte a predkladá o týchto rokovaniach správu grémiu.

7.

Úlohou rozpočtovej skupiny je poskytovanie poradenstva predsedovi, grémiu a výboru, ako i vykonávanie finančnej kontroly jednotlivých útvarov.

1.

Zakladá sa tzv. komunikačná skupina, poverená riadením, podporovaním a monitorovaním komunikačnej stratégie výboru.

2.

Komunikačnej skupine predsedá jeden alebo dvaja podpredsedovia poverení predsedom. Komunikačná skupina pozostáva z 9 členov, ktorých do funkcie menuje grémium na návrh skupín.

1.

Predsedníctvo je orgán výboru pozostávajúci z predsedu a dvoch podpredsedov.

2.

Predsedníctvo výboru sa schádza s predsedami skupín pri príprave činnosti grémia a zhromaždenia. Ak je to potrebné a vhodné, prizývajú sa na tieto porady aj predsedovia príslušných odborných sekcií.

3.

V rámci plánovania prác výboru sa predsedníctvo stretáva s predsedami skupín a s predsedami odborných sekcií najmenej dvakrát do roka.

1.

Predseda riadi prácu výboru v súlade so zmluvami a podmienkami uvedenými v tomto vnútornom poriadku.

2.

Predseda trvale zapája do výkonu svojej funkcie podpredsedov, ktorým môže zverovať konkrétne úlohy alebo zodpovednosti spadajúce do jeho kompetencie.

3.

Predseda môže poveriť generálneho tajomníka konkrétnymi časovo obmedzenými úlohami.

4.

Predseda je oprávnený zastupovať výbor navonok. Pri niektorých príležitostiach môže túto právomoc preniesť na podpredsedu alebo na iného člena.

5.

Predseda podáva výboru správy o svojej činnosti a konaní v mene výboru v období medzi zasadaniami. Po týchto správach nenasleduje rozprava.

6.

Po svojom zvolení prednesie predseda na plenárnom zasadaní program činnosti na dobu svojho funkčného obdobia. Po ukončení svojho mandátu predloží vyhodnotenie plnenia tohto programu.

1.

Výbor má šesť odborných sekcií. Na návrh grémia však plenárne zhromaždenie môže vytvoriť aj ďalšie odborné sekcie pre oblasti zahrnuté v zmluvách.

2.

Výbor zostavuje nové odborné sekcie po uplynutí každého štvorročného funkčného obdobia, a to na svojom ustanovujúcom zasadaní.

3.

Zoznam a kompetencie odborných sekcií môžu byť prehodnotené po uplynutí každého štvorročného funkčného obdobia pri príležitosti nového zostavenia týchto sekcií.

1.

Počet členov odborných sekcií stanovuje výbor na návrh grémia.

2.

S výnimkou predsedu musí byť každý člen výboru členom najmenej jednej odbornej sekcie.

3.

Žiadny člen nesmie patriť do viac ako dvoch sekcií, s výnimkou prípadu, keď takéto členstvo povolí grémium z dôvodu zabezpečenia rovnocenného zastúpenia členských štátov.

4.

Členov odborných sekcií menuje výbor na obdobie dvoch rokov. Ich mandát je obnoviteľný.

5.

Nahradenie člena odbornej sekcie sa vykonáva za rovnakých podmienok ako jeho menovanie.

1.

Grémium odbornej sekcie zvolené na dva roky pozostáva z dvanástich členov vrátane predsedu a troch podpredsedov, pričom v ňom musí byť zastúpená každá skupina.

2.

Predsedov a členov grémia odborných sekcií volí výbor.

3.

Predseda a členovia grémia sekcií môžu byť zvolení opätovne.

4.

V predsedaní odborným sekciám sa jednotlivé skupiny striedajú každé dva roky. Tá istá skupina nemôže predsedať jednej odbornej sekcii dlhšie ako štyri po sebe nasledujúce roky.

1.

Úlohou odborných sekcií je vypracúvať stanoviská alebo informatívne správy o problematikách, ktorými sú poverené v zmysle článku 32 tohto vnútorného poriadku.

2.

Odborné sekcie si môžu na riešenie otázok, ktorými sú poverené, interne vytvoriť pracovnú skupinu, redakčnú skupinu, alebo určiť jedného spravodajcu. Úlohou spravodajcu je priebežne sledovať odozvu na stanovisko po jeho prijatí na plenárnom zasadaní a včas o nej informovať odbornú sekciu.

3.

O menovaní spravodajcov, prípadne pomocných spravodajcov a o zložení pracovných a redakčných skupín sa rozhoduje na základe návrhov skupín.

4.

Pracovné skupiny sa môžu stať trvalými orgánmi len vo výnimočných prípadoch po schválení grémiom na prebiehajúce dvojročné obdobie.

1.

Ak sa člen výboru nemôže dostaviť na porady pracovnej skupiny, do ktorej patrí, môže byť zastúpený náhradníkom.

2.

Meno a funkcia zvoleného náhradníka musia byť oznámené grémiu výboru na schválenie.

3.

Náhradník vykonáva v pracovných skupinách rovnaké funkcie ako člen, ktorého zastupuje.

1.

Vo výnimočných prípadoch môže výbor na podnet grémia zostaviť zo svojich členov podvýbory. Tieto majú za úlohu vypracúvanie návrhov stanovísk alebo informačných správ k otázkam všeobecného, výlučne horizontálneho charakteru. Návrhy stanovísk sa najprv predkladajú na prerokovanie grémiu a následne výboru.

2.

V období medzi zasadaniami môže grémium zostaviť podvýbory s podmienkou, že tieto budú neskôr schválené výborom. Jeden podvýbor môže byť vytvorený vždy len pre jednu problematiku. Zanikne hneď po tom, čo výbor odhlasuje návrh vypracovaného stanoviska alebo informačnej správy.

3.

Pokiaľ niektorý problém spadá do kompetencie viacerých odborných sekcií, v podvýbore sú zastúpení členovia všetkých zainteresovaných odborných sekcií.

4.

Pravidlá týkajúce sa odborných sekcií sa vzťahujú analogicky aj na podvýbory.

1.

Ak si špecifický charakter a rozsah posudzovanej problematiky vyžaduje osobitne pružné využitie pracovných metód, postupov a prostriedkov, môže výbor na tento účel zakladať observatóriá.

2.

Rozhodnutie o založení observatória prislúcha plenárnemu zhromaždeniu, ktoré schváli uznesenie grémia, prijaté na základe spoločného návrhu skupín alebo odbornej sekcie.

3.

Rozhodnutie o založení observatória musí obsahovať cieľ, štruktúru, zloženie, pravidlá a dĺžku jeho pôsobnosti.

1.

Výbor má možnosť vytvárať poradné komisie. V týchto pracujú členovia výboru a delegáti z oblastí organizovanej občianskej spoločnosti, ktoré si výbor želá zapojiť do svojej činnosti.

2.

Vytvorenie týchto komisií podlieha rozhodnutiu plenárneho zhromaždenia potvrdzujúceho rozhodnutie prijaté grémiom. Rozhodnutie o vytvorení týchto komisií musí definovať ich cieľ, štruktúru, zloženie, pravidlá a dĺžku ich pôsobnosti.

3.

Podľa ustanovení odsekov 1 a 2 tohto článku sa môže vytvoriť „Poradná komisia pre priemyselné zmeny“ (CCMI), pozostávajúca z členov výboru a delegátov z odborných organizácií, ktoré zastupujú sektor uhlia a ocele, ako aj k nemu pridružené odvetvia. Predseda tejto komisie je členom grémia výboru. Je vybraný z dvadsiatich piatich členov grémia, na ktorých sa vzťahuje písmeno a) článku 3 ods. 2 tohto vnútorného poriadku.

1.

Na podnet grémia môže výbor udržiavať štruktúrované vzťahy s hospodárskymi a sociálnymi radami a s podobnými inštitúciami a organizáciami hospodárskeho a sociálneho zamerania občianskej spoločnosti Európskej únie a tretích krajín.

2.

Výbor takisto vyvíja aktivitu na podporu vytvárania hospodárskych a sociálnych rád alebo podobných inštitúcií v krajinách, ktoré uvedenými inštitúciami zatiaľ nedisponujú.

1.

Na návrh grémia môže výbor určiť delegácie na udržiavanie vzťahov s jednotlivými zložkami hospodárskeho a sociálneho života organizovanej občianskej spoločnosti štátov alebo združení štátov, ktoré nie sú členmi Európskej únie.

2.

Spolupráca medzi výborom a partnermi organizovanej občianskej spoločnosti kandidátskych krajín prebieha formou zmiešaných poradných výborov, ak ich asociačné rady vytvorili. V opačnom prípade sa uskutočňuje v rámci kontaktných skupín.

1.

Výbor pozostáva z troch skupín, ktoré tvoria členovia zastupujúci zamestnávateľov, zamestnancov a ostatné hospodárske a sociálne zložky organizovanej občianskej spoločnosti.

2.

Skupiny si volia svojich predsedov a podpredsedov. Skupiny sa zúčastňujú na príprave, organizovaní a koordinácii prác výboru a jeho orgánov a prispievajú k ich informovanosti. Každá skupina má k dispozícii vlastný sekretariát.

3.

V zmysle ustanovení článku 3 ods. 2 písm. b) sú predsedovia skupiny členmi grémia.

4.

Predsedovia skupín sú nápomocní predsedníctvu výboru vo vytyčovaní jeho politiky, prípadne pri kontrole výdavkov.

5.

Predsedovia skupín sa schádzajú s predsedníctvom výboru a podieľajú sa na prípravách prác grémia a zhromaždenia.

6.

Skupiny predkladajú zhromaždeniu návrhy na voľbu predsedov odborných sekcií v zmysle článku 6 ods. 7) a grémií odborných sekcií v zmysle článku 16.

7.

Skupiny predkladajú návrhy na zloženie rozpočtovej skupiny, ktorú zostavuje grémium výboru v zmysle článku 10 ods. 1.

8.

Skupiny predkladajú návrhy na zloženie poradných komisií a observatórií, ktoré zostavuje zhromaždenie v zmysle článkov 21 a 24.

9.

Skupiny predkladajú návrhy na zloženie delegácií a zmiešaných poradných výborov zostavovaných v zmysle článku 26 ods. 1 a 2.

10.

Skupiny predkladajú návrhy na menovanie spravodajcov a členov pracovných a redakčných skupín, ktoré zostavujú odborné sekcie v zmysle článku 17 ods. 3.

11.

Pri uplatňovaní odsekov 6 až 10 tohto článku skupiny zohľadňujú zastúpenie členských štátov vo výbore, reprezentáciu rôznych zložiek hospodárskej a sociálnej činnosti, ako aj kompetencie a kritériá kvalitného riadenia.

12.

Členovia výboru sa môžu dobrovoľne stať členmi niektorej zo skupín, ak daná skupina potvrdí ich spôsobilosť. Žiaden člen nesmie súčasne patriť do viac ako jednej skupiny.

13.

Generálny sekretariát poskytuje členom, ktorí nepatria do žiadnej skupiny, materiálnu a technickú pomoc potrebnú na výkon ich funkcie. Ich účasť v pracovných skupinách a v iných interných štruktúrach podlieha rozhodnutiu predsedu výboru, ktorému predchádza konzultácia so skupinami.

1.

Členovia výboru sa môžu dobrovoľne zoskupovať do kategórií zastupujúcich rôzne zložky hospodárskeho a sociálneho života organizovanej občianskej spoločnosti Únie.

2.

Kategória môže byť zložená z členov všetkých troch skupín výboru. Jeden člen môže patriť súčasne len do jednej kategórie.

3.

Vznik kategórie podlieha schváleniu grémia, ktoré o tom informuje zhromaždenie.

1.

Výbor zvoláva jeho predseda na účel vypracúvania stanovísk, ktoré si vyžiada Rada, Komisia, alebo Európsky parlament.

2.

Výbor zvoláva jeho predseda na návrh grémia a so súhlasom väčšiny jeho členov, aby sa z vlastnej iniciatívy vyjadril ku akýmkoľvek otázkam súvisiacim s úlohami Európskej únie.

1.

Vypracovaním stanoviska alebo informačnej správy grémium poverí v zmysle článku 8 ods. 4 kompetentnú odbornú sekciu, ktorá bude zodpovedná za prípravu príslušných prác. Ak daná úloha spadá jednoznačne do kompetencie určitej odbornej sekcie, predseda ju touto úlohou poverí a informuje o tom grémium.

2.

Pokiaľ si poverená odborná sekcia, do ktorej kompetencií spadá vypracovanie stanoviska, želá vypočuť názor Poradnej komisie pre priemyselné zmeny (CCMI), alebo ak si CCMI želá vyjadriť sa k téme stanoviska prideleného odbornej sekcii, grémium môže poveriť CCMI vypracovaním doplnkového stanoviska týkajúceho sa jedného alebo viacerých bodov, ktoré sú predmetom žiadosti na vypracovanie stanoviska. Grémium môže takto rozhodnúť aj z vlastnej iniciatívy. Grémium organizuje práce výboru tak, aby bolo CCMI umožnené vypracovať svoje stanovisko v čase dostatočnom na jeho zohľadnenie odbornou sekciou.

Odborná sekcia ako jediná nesie zodpovednosť za podávanie správ výboru. Je však povinná pripojiť ku svojmu stanovisku stanovisko vypracované poradnou komisiou ako dodatok.

3.

Predseda výboru oznámi svoje rozhodnutie predsedovi príslušnej odbornej sekcie, pričom upresní termín, v ktorom majú byť práce zavŕšené.

4.

Predseda výboru informuje členov výboru o pridelení práce sekcii, pričom upresní termín prerokovania tejto práce na plenárnom zasadnutí.

1.

Schôdze odborných sekcií pripravujú predsedovia odborných sekcií v spolupráci s ich grémiom.

2.

Schôdze vedie predseda odbornej sekcie alebo, v prípade jeho neprítomnosti, jeden z jej podpredsedov.

1.

Odborná sekcia je uznášaniaschopná, ak je prítomná alebo zastúpená nadpolovičná väčšina riadnych členov.

2.

Ak nie je dosiahnuté predpísané kvórum, predseda ukončí schôdzu, pričom podľa vlastného uváženia určí hodinu ďalšej schôdze, ktorá sa musí konať počas toho istého dňa. Počas novej schôdze bude odborná sekcia uznášaniaschopná bez ohľadu na počet prítomných alebo zastúpených členov.

1.

Stanovisko odbornej sekcie obsahuje len text, ktorý sekcia schválila v súlade s postupom uvedeným v článku 56 tohto vnútorného poriadku.

2.

Zamietnuté pozmeňujúce návrhy sú pripojené v prílohe s uvedením výsledkov hlasovania, ak získali najmenej štvrtinu odovzdaných hlasov.

1.

Prípravné práce odborných sekcií sa v zásade vykonávajú v rámci pracovnej skupiny, pričom naďalej platia ustanovenia článku 17 ods. 2.

2.

Spravodajca, ktorý môže spolupracovať s jedným alebo viacerými pomocnými spravodajcami a s expertom, preskúma danú problematiku, zhromaždí vyjadrené názory a na tomto základe vypracuje návrh stanoviska, ktoré postúpi predsedovi odbornej sekcie.

3.

Pracovné skupiny nehlasujú.

1.

Zasadania pripravuje predseda v spolupráci s grémiom. Na tento účel sa grémium schádza pred každým zasadaním a prípadne aj počas jeho priebehu.

2.

Grémium môže na každé stanovisko vyhradiť časový limit všeobecnej rozpravy počas plenárneho zasadnutia.

1.

Návrh programu rokovania, zostavený grémiom na návrh predsedníctva výboru v spolupráci s predsedami skupín, zašle predseda výboru najmenej pätnásť dní pred začiatkom zasadania všetkým členom výboru, ako aj Rade, Komisii a Európskemu parlamentu.

2.

Návrh programu rokovania podlieha schváleniu zhromaždenia na začiatku každého zasadania. Po schválení programu musia byť jednotlivé body prebrané v priebehu toho rokovania, na ktoré boli naplánované. Dokumenty potrebné na rokovanie výboru sú zasielané členom v súlade s článkom 40.

1.

Počas zasadnutia je výbor uznášaniaschopný, ak je prítomná alebo zastúpená nadpolovičná väčšina jeho členov.

2.

Ak nie je dosiahnuté predpísané kvórum, predseda ukončí schôdzu, pričom podľa vlastného uváženia určí hodinu ďalšej schôdze, ktorá sa musí konať počas toho istého plenárneho zasadania. Počas novej schôdze bude odborná sekcia uznášaniaschopná bez ohľadu na počet prítomných alebo zastúpených členov.

1.

Predseda otvára rokovanie, vedie rozpravu a dbá na dodržiavanie vnútorného poriadku. Spolupracuje pri tom s podpredsedami.

2.

V prípade neprítomnosti zastupujú predsedu podpredsedovia. Ak sú neprítomní podpredsedovia, zabezpečuje zastupovanie najstarší člen grémia.

3.

Počas rokovania výbor vychádza z práce odbornej sekcie, ktorá bola poverená prednesením správy o danej problematike na zhromaždení.

4.

Ak bol text jednomyseľne schválený v odbornej sekcii, grémium môže navrhnúť zhromaždeniu postup hlasovania bez diskusie. Tento postup možno použiť, ak s ním súhlasí najmenej 25 členov výboru.

5.

Ak na zhromaždení niektorý text nezíska väčšinu hlasov, môže predseda výboru so súhlasom zhromaždenia vrátiť predmetné stanovisko príslušnej odbornej sekcii na opätovné preskúmanie, alebo môže určiť hlavného spravodajcu, ktorý počas toho istého zasadania alebo na inom zasadaní prednesie nový návrh stanoviska.

1.

Pozmeňujúce návrhy musia byť pripravené písomne, podpísané autorom a odovzdané na sekretariát pred otvorením zasadania.

2.

V záujme efektívnej organizácie práce zhromaždenia určuje grémium postup pre podávanie pozmeňujúcich návrhov.

3.

Výbor však akceptuje podanie pozmeňujúcich návrhov pred otvorením rokovania, ak sú podpísané najmenej pätnástimi členmi.

4.

Pozmeňujúce návrhy musia obsahovať údaj o tom, na ktorú časť textu sa vzťahujú, a musí k nim byť pripojené stručné zdôvodnenie.

5.

Zhromaždenie ku každému pozmeňujúcemu návrhu spravidla vypočuje len jeho autora, oponenta a spravodajcu.

6.

Pri rokovaní o pozmeňujúcom návrhu môže spravodajca so súhlasom autora uvedeného pozmeňujúceho návrhu ústne predniesť kompromisné návrhy, ku ktorým sa zhromaždenie vyjadrí hlasovaním.

7.

Ak ide o protinávrh, ktorým sa vyjadruje názor diametrálne odlišný od stanoviska odbornej sekcie, grémium spolu s predsedom odbornej sekcie a spravodajcom musia posúdiť, či je možné predložiť pozmeňujúci návrh ako taký na rokovanie výboru, alebo rozhodnúť o jeho vrátení odbornej sekcii na opätovné preskúmanie.

8.

V prípade potreby môže predseda výboru spolu s predsedom a spravodajcom príslušnej odbornej sekcie navrhnúť výboru také spracovanie pozmeňujúcich návrhov, aby konečný text zostal koherentný.

1.

Predseda môže z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie niektorého člena vyzvať výbor, aby sa vyjadril k možnosti časového obmedzenia dĺžky jednotlivých vystúpení a počtu rečníkov, prerušenia zasadania alebo ukončenia rozpravy. Po ukončení rozpravy môže byť udelené slovo už len na vysvetlenie uskutočneného hlasovania a v rámci časového obmedzenia určeného predsedom.

2.

Člen výboru môže kedykoľvek požiadať o slovo a prednostne predniesť faktickú poznámku k procedurálnym návrhom.

1.

Z každého plenárneho zasadania sa vyhotovuje zápisnica. Tento dokument sa predkladá výboru na schválenie.

2.

Zápisnicu v jej konečnej podobe podpisuje predseda a generálny tajomník výboru.

1.

Okrem formulácie právneho základu stanoviska výboru obsahuje stanovisko zdôvodnenie a vyjadrenie názoru výboru na celú problematiku.

2.

Výsledok hlasovania o celom znení stanoviska je uvedený v preambule k textu stanoviska. Pri rozhodovaní menovitým hlasovaním sa uvádzajú mená hlasujúcich.

3.

Text a zdôvodnenie pozmeňujúcich návrhov zamietnutých na plenárnom zasadaní sú uvedené spolu s výsledkami hlasovania v prílohe stanoviska, pokiaľ získali najmenej štvrtinu odovzdaných hlasov. Táto podmienka sa vzťahuje aj na protinávrhy.

4.

Ak zhromaždenie zamietne text stanoviska odbornej sekcie v prospech pozmeňujúceho návrhu schváleného zhromaždením, zamietnutý text musí byť priložený spolu s výsledkami hlasovania v prílohe stanoviska za predpokladu, že získal najmenej štvrtinu odovzdaných hlasov.

5.

Pokiaľ niektorá zo skupín vytvorených v rámci výboru v zmysle článku 27 alebo niektorá z kategórií hospodárskeho a sociálneho života vytvorených v zmysle článku 28 zastáva iný názor na prerokúvanú tému, tento názor, ktorý musí byť jednotný, sa môže uviesť v krátkom vyhlásení, ktoré sa následne pripojí do prílohy stanoviska. Takýto postup sa volí len za predpokladu, že rozprava na danú tému bola uzavretá menovitým hlasovaním.

1.

Stanoviská schválené výborom a zápisnica zo zasadania sa zasielajú Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

2.

Priebežné sledovanie odozvy na stanovisko zabezpečuje spravodajca s pomocou generálneho sekretariátu.

1.

Platné hlasovanie je vyjadrené hlasmi „za“, „proti“ alebo „zdržal sa hlasovania“.

2.

Dokumenty alebo uznesenia výboru a jeho orgánov sa prijímajú, pokiaľ nie je uvedené inak v tomto vnútornom poriadku, väčšinou odovzdaných hlasov, pričom sa berú do úvahy hlasy „za“ a „proti“.

3.

Hlasuje sa verejne, menovite, alebo tajne.

4.

Menovité hlasovanie o pozmeňujúcom návrhu sa uskutoční, ak o to požiada štvrtina členov výboru. Okrem toho sa vykoná menovité hlasovanie ku každému stanovisku ako celku, pokiaľ si to želá minimálne desať členov.

5.

Tajné hlasovanie sa uskutoční, ak o to požiada väčšina členov výboru.

6.

Ak pri verejnom alebo menovitom hlasovaní na plenárnom zasadaní alebo v odbornej sekcii dôjde k rovnosti hlasov, rozhoduje hlas člena predsedajúceho zasadaniu alebo schôdzi.

7.

Súhlas spravodajcu s pozmeňujúcim návrhom nie je dôvodom na to, aby sa o tomto pozmeňujúcom návrhu nehlasovalo.

1.

S ohľadom na nutnosť dodržania termínov vypracovania stanovísk určených Radou, Európskym parlamentom, alebo Komisiou môže byť použité skrátené konanie, ak predseda usúdi, že takýto postup je potrebný na prijatie stanoviska výborom v stanovenom termíne.

2.

V prípade nutnosti urýchlenia na úrovni výboru môže predseda okamžite a bez predchádzajúcej konzultácie s grémiom prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie vykonania prác výboru. Informuje o tom členov grémia.

3.

Opatrenia prijaté predsedom sa predložia výboru na schválenie pri nasledujúcom zasadaní.

1.

S ohľadom na nutnosť dodržania termínu stanoveného pre odbornú sekciu sa môže predseda sekcie, so súhlasom predsedu výboru a v spolupráci s grémiom danej odbornej sekcie, odchýliť od ustanovení tohto vnútorného poriadku platných pre organizáciu prác odborných sekcií.

2.

Opatrenia prijaté predsedom odbornej sekcie sa predložia na schválenie odbornej sekcii na jej nasledujúcej schôdzi.

1.

Každý člen výboru, ktorý sa nemôže zúčastniť na zasadaní, na ktoré bol riadne pozvaný, musí vopred informovať príslušného predsedu.

2.

Ak nebol člen výboru prítomný alebo zastúpený na viac ako troch po sebe nasledujúcich plenárnych zasadnutiach bez toho, aby mu bol uznaný dôvod neprítomnosti, môže predseda po porade s grémiom a po vyzvaní príslušného člena, aby zdôvodnil svoju neprítomnosť, požiadať Radu o ukončenie jeho mandátu.

3.

Ak nebol člen odbornej sekcie prítomný alebo zastúpený na viac ako troch po sebe nasledujúcich schôdzach sekcie bez toho, aby mu bol uznaný dôvod neprítomnosti, môže predseda odbornej sekcie tohto člena po vyzvaní, aby zdôvodnil svoju absenciu, požiadať, aby uvoľnil svoju funkciu v prospech iného člena.

1.

Člen výboru, ktorý sa nemôže zúčastniť na niektorom zasadaní alebo na schôdzi odbornej sekcie, môže po tom, čo informoval príslušného predsedu, písomne postúpiť svoje hlasovacie právo inému členovi výboru alebo odbornej sekcie.

2.

Na plenárnom zasadaní alebo v odbornej sekcii nesmie mať člen viac ako jedno hlasovacie právo.

1.

Člen odbornej sekcie, pracovnej skupiny alebo delegácie, ktorý sa nemôže zúčastniť na schôdzi, na ktorú bol riadne pozvaný, vopred písomne informuje o tejto skutočnosti príslušného predsedu, a to buď priamo, alebo prostredníctvom sekretariátu svojej skupiny. Následne sa môže nechať zastupovať iným členom výboru.

2.

Splnomocnenie na zastúpenie platí výlučne len pre tú schôdzu, na ktorú bolo udelené.

3.

V čase vzniku pracovnej skupiny môže jej člen požiadať o svoje zastupovanie iným členom výboru. Toto zastupovanie je platné pre danú problematiku počas celého obdobia trvania prác odbornej sekcie v tejto oblasti a je neodvolateľné.

1.

Výbor publikuje svoje stanoviská v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s postupom stanoveným Radou a Komisiou po konzultácii s grémiom výboru.

2.

Mená členov výboru, grémia a odborných sekcií, ako aj všetky zmeny, ktoré sa týkajú zloženia výboru, sú uverejňované v Úradnom vestníku Európskej únie a na internetovej stránke výboru.

1.

Výbor zabezpečuje transparentnosť svojich rozhodnutí v súlade s článkom 1 Zmluvy o EÚ.

2.

Generálny tajomník je poverený vykonaním potrebných opatrení, ktoré zaručujú právo prístupu verejnosti k príslušným dokumentom.

3.

V súlade s článkom 21ods. 3 Zmluvy o ES, má každý občan Európskej únie právo napísať výboru v niektorom z úradných jazykov a dostať odpoveď v tom istom jazyku.

1.

Plenárne zasadania výboru a schôdze odborných sekcií sú verejné.

2.

Diskusie, ktoré sa netýkajú poradnej činnosti, môžu byť vyhlásené za dôverné na požiadanie zainteresovanej inštitúcie alebo orgánu, na návrh grémia a po schválení výborom.

3.

Ostatné schôdze nie sú verejné.

1.

Členovia európskych inštitúcií sa môžu zúčastňovať a aktívne vystupovať na schôdzach výboru a jeho orgánov.

2.

Členovia iných orgánov, ako aj oprávnení úradníci inštitúcií a orgánov môžu byť pozvaní na schôdze výboru, kde môžu vystúpiť a zodpovedať otázky v diskusii, ktorú vedie predseda schôdze.

1.

Členovia výboru majú titul „radca Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru“.

2.

Ustanovenia kapitoly IV, článku 11 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z „8. apríla 1965“, ktorý je prílohou zmluvy, sa vzťahujú aj na členov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru.

1.

Štatút členov obsahuje práva a povinnosti členov, ako aj všetky pravidlá upravujúce ich činnosť a ich vzťahy s inštitúciou a jej útvarmi.

2.

Stanovuje tiež opatrenia, ktoré môžu byť prijaté v prípade porušenia vnútorného poriadku a štatútu.

a)

zabezpečovať a dohliadať na riadne plnenie štatútu členov;

b)

vypracúvať primerané návrhy na vylepšovanie obsahu štatútu členov;

c)

prichádzať s vhodnými podnetmi v snahe vyriešiť prípadné sporné či konfliktné situácie v rámci uplatňovania štatútu členov;

d)

zabezpečovať kontakty medzi členmi výboru a generálnym sekretariátom v oblasti uplatňovania štatútu členov.

1.

Funkčné obdobie členov výboru sa končí uplynutím štvorročného obdobia stanoveného Radou po novom zostavení výboru.

2.

Mandát člena výboru sa končí jeho odstúpením, odvolaním, úmrtím, v prípade zasiahnutia vyššej moci alebo nezlučiteľnosti funkcií.

3.

Funkcie členov výboru sú nezlučiteľné s funkciou člena vlády, parlamentu, inštitúcie Spoločenstiev, Výboru regiónov a Rady riaditeľov Európskej investičnej banky, ako aj s funkciou úradníka alebo zamestnanca Spoločenstiev v aktívnom pracovnom pomere.

4.

Odstúpenie sa oznamuje písomne predsedovi výboru.

5.

Okolnosti, za ktorých môže dôjsť k odvolaniu, sú stanovené v článku 60 ods. 2 tohto vnútorného poriadku. Ak výbor v týchto prípadoch rozhodne ukončiť mandát člena, začne konanie na výmenu člena.

6.

V prípade odstúpenia, úmrtia, v prípade zasiahnutia vyššej moci alebo nezlučiteľnosti funkcie predseda výboru o tejto skutočnosti informuje Radu, ktorá skonštatuje uvoľnenie funkcie a začne konanie na obsadenie voľného miesta. V prípade odstúpenia však zostáva odstupujúci člen vo funkcii až do nadobudnutia účinnosti vymenovania jeho nástupcu, pokiaľ odstupujúci člen oficiálne neoznámi inak.

7.

Vo všetkých prípadoch uvedených v druhom odseku tohto článku je nástupca vymenovaný na zostatok funkčného obdobia.

1.

Výboru pomáha sekretariát pod vedením generálneho tajomníka, ktorý za svoju činnosť zodpovedá predsedovi zastupujúcemu grémium.

2.

Generálny tajomník sa s poradným hlasom zúčastňuje na schôdzach grémia, z ktorých vyhotovuje zápisnicu.

3.

Slávnostne sa pred grémiom zaväzuje, že bude vykonávať svoje funkcie svedomito a úplne nestranne.

4.

Generálny tajomník zabezpečuje plnenie rozhodnutí zhromaždenia, grémia a predsedu, prijatých v súlade s týmto vnútorným poriadkom a každé tri mesiace podáva predsedovi písomnú správu o prijatých či zamýšľaných kritériách a vykonávacích predpisoch, súvisiacich s administratívnymi alebo organizačnými problémami, ako aj s personálnymi otázkami.

5.

Generálny tajomník môže preniesť svoje právomoci na iných členov v rozsahu, ktorý určí predseda.

6.

Na návrh generálneho tajomníka vypracuje grémium organizačný plán generálneho sekretariátu, ktorého úlohou je zabezpečovať fungovanie výboru a jeho orgánov a napomáhať členom pri výkone ich funkcie, najmä pri organizovaní schôdzí a vypracúvaní stanovísk.

1.

V súlade so štatútom úradníkov Spoločenstiev sa menovacie právomoci vykonávajú takto:

2.

V súlade s Podmienkami zamestnávania iných pracovníkov Spoločenstva (PZIP) a so splnomocnením uzatvárať zamestnanecké zmluvy sa menovacie právomoci vykonávajú takto:

3.

Predseda vykonáva právomoci pridelené výboru v článku 110 štatútu úradníkov ohľadom uplatňovania všeobecných ustanovení štatútu a predpisov dosiahnutých spoločnou dohodou.

4.

Grémium, predseda a generálny tajomník môžu prenášať ich právomoci na iných členov podľa tohto článku.

5.

Akt prenášania právomocí, ktorý sa uskutočňuje podľa odseku 4 tohto článku určuje rozsah zverených právomocí, ich obmedzenia a termíny ako i to, či môžu osoby, ktorým boli právomoci postúpené tieto preniesť na ďalšie osoby.

1.

Predseda má k dispozícii svoj sekretariát.

2.

Pracovníci sekretariátu sa prijímajú v rámci rozpočtu ako dočasné pracovné sily. Uzatváranie pracovných zmlúv pracovníkov sekretariátu je v právomoci predsedu.

1.

Najneskôr do 1. júna každého roka predloží generálny tajomník grémiu návrh predpokladaných výdavkov a príjmov výboru na rozpočtové obdobie nasledujúceho roka. Grémium zostaví plán rozpočtu výdavkov a príjmov výboru. Tento rozpočet grémium predloží podľa podmienok a v termínoch stanovených vo finančných predpisoch Európskych spoločenstiev.

2.

V súlade s ustanoveniami finančných predpisov predseda výboru vykoná alebo nechá vykonať výkaz príjmov a výdavkov.

1.

O revízii tohto vnútorného poriadku rozhoduje výbor absolútnou väčšinou hlasov.

2.

Ak výbor rozhodne o revízii, zriadi Komisiu pre vnútorný poriadok. Výbor vymenuje hlavného spravodajcu, ktorý má za úlohu vypracovať návrh nového vnútorného poriadku.

3.

Dátum nadobudnutia účinnosti nového vnútorného poriadku určí výbor pri jeho schválení.

24.11.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/40

(1)

Podľa Ohridskej rámcovej dohody je príspevok únie založený na širokom prístupe a činnostiach, ktoré sa dotýkajú všetkých aspektov právneho štátu, vrátane programov budovania inštitúcií a policajných činností, ktoré sa majú navzájom podporovať a posilňovať. Činnosti únie, ktoré sú, okrem iného, podporované programami budovania inštitúcií spoločenstva podľa nariadenia CARDS, prispejú k celkovému nastoleniu mieru v bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko, ako aj k úspechom celkovej politiky únie v tomto regióne, najmä k procesu stabilizácie a pridruženia.

(2)

Únia vymenovala osobitného zástupcu Európskej únie (OZEÚ), ktorý má prispievať k upevňovaniu mierového politického procesu a plnému vykonávaniu Ohridskej rámcovej dohody, pomáhať zabezpečovať súdržnosť vonkajšej činnosti EÚ a koordináciu úsilia medzinárodného spoločenstva, ktoré má pomôcť pri vykonávaní a udržateľnosti ustanovení tejto rámcovej dohody.

(3)

Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1371 (2001), prijatá 26. septembra 2001, víta Ohridskú rámcovú dohodu a podporuje jej plné vykonávanie, okrem iného, prostredníctvom úsilia EÚ.

(4)

V záujme zachovania významných výsledkov, ktoré sa dosiahli v bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko prostredníctvom značného politického úsilia a zdrojov EÚ posilnila EÚ svoju úlohu vo výkone policajnej práce, aby prispela k stabilnému, bezpečnému prostrediu, čo umožní vláde bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko vykonávať Ohridskú rámcovú dohodu.

(5)

Bezpečnostná situácia v bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko sa od konfliktu v roku 2001 naďalej zlepšuje. V roku 2004 sa stabilita ďalej posilnila. Podnikli sa kroky v príprave a vykonávaní kľúčových reforiem Ohridskej rámcovej dohody a vyvinulo sa úsilie riešiť ďalšie priority reformy aj v oblasti právneho štátu. Nedá sa však vylúčiť, že bezpečnostná situácia sa môže zhoršiť, čo by mohlo mať vážne následky na medzinárodnú bezpečnosť. Nepretržité nasadenie politického úsilia a zdrojov EÚ teda pomôže upevniť stabilitu v krajine ako aj v tomto regióne.

(6)

16. septembra 2003 orgány bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko vyzvali EÚ, aby prevzala zodpovednosť za posilnenie svojej úlohy vo výkone policajnej práce a za vyslanie policajnej misie EÚ (EUPOL PROXIMA).

(7)

Jednotná akcia Rady 2003/681/SZBP (1) z 29. septembra 2003 založila EUPOL PROXIMA na obdobie 12 mesiacov od 15. decembra 2003 do 14. decembra 2004.

(8)

1. októbra 2003 predseda vlády bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko (FYROM), pán Hari Kostov, zaslal generálnemu tajomníkovi/vysokému splnomocnencovi (GT/VS) list, v ktorom vyzval EÚ, aby podnikla potrebné kroky na predĺženie EUPOL PROXIMA o 12 mesiacov po uplynutí súčasného mandátu 14. decembra 2004.

(9)

11. októbra Rada vedomá si dosiahnutého pokroku súhlasila s predĺžením EUPOL PROXIMA na ďalších 12 mesiacov po uplynutí súčasného mandátu 14. decembra 2004. Rada tiež súhlasila, že cieľom predĺženej misie bude aj naďalej podporovať rozvoj účinnej a profesionálnej policajnej služby založenej na európskych normách policajnej práce. Pod vedením osobitného zástupcu EÚ v Skopje a v spolupráci s orgánmi hostiteľskej krajiny, budú policajní odborníci EÚ naďalej monitorovať, školiť a poskytovať rady polícii v krajine, pričom sa zamerajú na stredné a vyššie zložky riadenia, čím prispejú k účinnejšiemu boju proti organizovanému zločinu, ďalšiemu posilňovaniu dôvery verejnosti k policajnej práci, upevňovaniu práva a poriadku a k napomáhaniu vytvárania hraničnej polície.

(10)

Politický a bezpečnostný výbor (PBV) by mal vykonávať politickú kontrolu EUPOL PROXIMA, zabezpečovať jej strategické riadenie a prijímať príslušné rozhodnutia v súlade s článkom 25, tretím pododsekom Zmluvy o Európskej únii (zmluvy o EÚ). PBV by mal byť pravidelne informovaný o všetkých aspektoch misie, podľa potreby aj prostredníctvom brífingov OZEÚ a veliteľa misie/policajného komisára.

(11)

V súlade s usmerneniami Európskej rady, ktorá zasadala v Nice 7. - 9. decembra 2000, by táto jednotná akcia mala vymedziť úlohu GT/VS v súlade s článkami 18 a 26 zmluvy o EÚ pri vykonávaní opatrení, ktoré spadajú pod politickú kontrolu a strategické riadenie vykonávané PBV v súlade s článkom 25 zmluvy o EÚ.

(12)

Tretie štáty by sa mali na operácii zúčastňovať v súlade s usmerneniami, ktoré stanovila Európska rada v Nice.

(13)

Článok 14 ods. 1 zmluvy o EÚ vyžaduje stanovenie finančnej referenčnej sumy na celé obdobie vykonávania jednotnej akcie. Stanovenie súm, ktoré majú byť financované z rozpočtu spoločenstva, predstavuje vôľu legislatívneho orgánu a závisí od dostupnosti rozpočtových prostriedkov počas príslušného rozpočtového roka,

—

upevňovanie práva a poriadku, vrátane boja proti organizovanému zločinu, najmä v citlivých oblastiach,

—

praktické vykonávanie komplexnej reformy ministerstva vnútra, vrátane polície,

—

operatívnu transformáciu smerujúcu k vytvoreniu hraničnej polície ako súčasti širšieho úsilia EÚ na podporu integrovaného riadenia hraníc,

—

miestnu políciu pri budovaní dôvery obyvateľstva,

—

zvýšenú spoluprácu so susednými štátmi v oblasti policajnej práce.

a)

veliteľstvo v Skopje zložené z veliteľa misie/policajného komisára a personálu, ako je vymedzené v revidovanom OPLAN-e;

b)

jedna centrálna pričlenená jednotka na úrovni ministerstva vnútra;

c)

niekoľko jednotiek pričlenených v rámci bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko na príslušných úrovniach.

—

Osobitný zástupca Európskej únie (OZEÚ) podáva hlásenia Rade prostredníctvom GT/VS.

—

PBV zabezpečuje politickú kontrolu a strategické usmerňovanie.

—

Veliteľ misie/policajný komisár velí EUPOL PROXIMA a zabezpečuje jej každodenné riadenie.

—

Veliteľ misie/policajný komisár podáva hlásenia GT/VS prostredníctvom OZEÚ.

—

GT/VS usmerňuje veliteľa misie/policajného komisára prostredníctvom OZEÚ.

a)

výdavky sa spravujú v súlade s pravidlami a postupmi Európskeho spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na rozpočet s výnimkou, že akékoľvek predbežné financovanie nezostane majetkom spoločenstva. Štátnym príslušníkom tretích štátov sa umožní účasť na verejnej súťaži o verejné dodávky;

b)

veliteľ misie podáva Komisii, ktorá nad ním vykonáva dohľad, úplné správy o uskutočnených činnostiach v rámci svojej zmluvy.

24.11.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/45

(1)

Rada prijala 14. apríla 2003 rozhodnutie 2003/276/SZBP (2) týkajúce sa príspevku Európskej únie k zničeniu streliva do ručných zbraní a ľahkých zbraní v Albánsku, ktoré bolo zamerané na vykonávanie jednotnej akcie 2002/589/SZBP, a ktoré umožnilo dať k dispozícii 820 000 EUR na tento účel.

(2)

Niektoré ciele sa nemohli splniť do 31. októbra 2004, čo je dátum, kedy uplynie účinnosť rozhodnutia Rady 2003/276/SZBP a iné ciele by sa mali konsolidovať a rozšíriť po tomto dátume. Príslušný projekt je viacročným projektom trvajúcim štyri roky.

(3)

Rozhodnutie 2003/276/SZBP by sa preto malo zmeniť a doplniť a jeho účinnosť by sa mala predĺžiť,

1.

V článku 2 ods. 1 sa finančná referenčná čiastka „820 000 EUR“ nahrádza čiastkou „1 320 000 EUR“;

2.

V článku 4 sa druhá veta v odseku 1 nahrádza takto „Stráca účinnosť 31. decembra 2005“.

24.11.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/46

(1)

Rada prijala 21. októbra 2002 rozhodnutie 2002/842/SZBP (2) týkajúce sa príspevku Európskej únie k boju proti destabilizujúcemu akumulovaniu a šíreniu ručných zbraní a ľahkých zbraní v juhovýchodnej Európe, ktoré bolo zamerané na vykonanie jednotnej akcie 2002/589/SZBP, a ktoré umožnilo dať k dispozícii 200 000 EUR na tento účel.

(2)

Niektoré ciele sa nemôžu splniť do 31. decembra 2004, čo je dátum, kedy uplynie účinnosť rozhodnutia 2002/842/SZBP a iné ciele by sa mali konsolidovať a rozšíriť po tomto dátume. Príslušný projekt je viacročným projektom.

(3)

Rozhodnutie 2002/842/SZBP by sa preto malo zmeniť a doplniť a jeho účinnosť by sa mala predĺžiť,

1.

V článku 2 ods. 1 sa finančná referenčná čiastka „300 000 EUR“ nahrádza čiastkou „330 000 EUR“.

2.

V článku 4 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto „Stráca účinnosť 31. decembra 2005“.

24.11.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/47

(1)

Rada 15. novembra 1999 prijala rozhodnutie 1999/730/SZBP týkajúce sa príspevku Európskej únie na boj proti destabilizujúcemu zhromažďovaniu a rozširovaniu zbraní malého kalibru a ľahkých zbraní v Kambodži (2), cieľom ktorého bolo vykonanie jednotnej akcie 1999/34/SZBP.

(2)

Niektoré ciele sa nemôžu splniť do 15. novembra 2004, čo je dátum, kedy skončí účinnosť rozhodnutia 1999/730/SZBP, a iné ciele by sa mali konsolidovať a rozšíriť po tomto dátume. Príslušný projekt je viacročným projektom.

(3)

Rozhodnutie 1999/730/SZBP by sa preto malo zmeniť a doplniť a jeho účinnosť by sa mala predĺžiť,

1.

V článku 3 ods. 1 sa finančná referenčná čiastka „1 436 953 EUR“ nahrádza čiastkou „1 375 565 EUR“;

2.

V článku 4 druhom pododseku sa dátum „15. november 2004“ nahrádza dátumom „15. november 2005“.

24.11.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/s3