18.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/1

(1)

Od 1. mája 2004 pristúpilo k Európskej únii desať nových členských štátov. Článok 6 ods. 7 aktu o pristúpení z roku 2003 stanovuje, že nové členské štáty majú uplatňovať spoločnú obchodnú politiku v oblasti textilu, ako aj to, že množstvové obmedzenia pre dovozy textilných výrobkov a odevov uplatňované spoločenstvom sa majú prispôsobiť s ohľadom na pristúpenie nových členských štátov do spoločenstva.

(2)

S účinnosťou od 1. mája 2004 nariadenie Rady (ES) č. 487/2004 (1) naposledy zmenilo a doplnilo nariadenie Rady (EHS) č. 3030/93 (2). Upravilo množstvové limity pre dovozy určitých textilných výrobkov z tretích krajín do rozšíreného spoločenstva so zohľadnením tradičných dovozov do desiatich nových členských štátov a s využitím plánu priemerných dovozov upravených pro rata temporis za roky 2000 až 2002. Táto istá metodológia by sa mala teraz použiť na úpravu množstvových limitov pre dovozy určitých textilných výrobkov z Vietnamskej socialistickej republiky.

(3)

Nariadenie (EHS) č. 3030/93 by sa preto malo príslušne zmeniť a doplniť.

(4)

Je žiaduce, aby toto nariadenie nadobudlo účinnosť v deň po jeho uverejnení s cieľom umožniť hospodárskym subjektom využívať ho čo najskôr,

18.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/4

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 1008/2004 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“) Komisia 19. mája 2004 uložila dočasné vyrovnávacie clo na dovoz určitých grafitových elektródových systémov s pôvodom v Indii do spoločenstva.

(2)

Po zverejnení podstatných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení dočasných vyrovnávacích opatrení, viaceré zainteresované strany písomne vyjadrili svoje názory na predbežné zistenia. Strany, ktoré o to požiadali, dostali možnosť byť vypočuté.

(3)

Komisia pokračovala v hľadaní a overovaní informácií, ktoré považovala za nevyhnutné pre konečné zistenia.

(4)

Všetky strany boli informované o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo odporúčať uloženie konečného vyrovnávacieho cla na dovoz určitých grafitových elektródových systémov s pôvodom v Indii a konečný výber sumy získavanej prostredníctvom dočasného cla. Bolo im tiež poskytnuté obdobie, v rámci ktorého sa mohli vyjadriť k zverejneným podstatným skutočnostiam a úvahám.

(5)

Ústne a písomné pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa posúdili a v prípade opodstatnenosti aj zohľadnili.

(6)

Keďže neboli predložené žiadne nové pripomienky týkajúce sa príslušného a podobného výrobku, odôvodnenia 12 a 16 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(7)

Po zverejnení informácie o uložení dočasných opatrení a následne po zverejnení konečnej informácie bolo predložených niekoľko pripomienok zo strany vlády Indie (GOI) a zo strany vyvážajúcich výrobcov. Prvá pripomienka sa týkala toho, že DEPB na povývoznej báze je schémou refundácie cla, a preto akékoľvek výhody z nej vyplývajúce by sa mali obmedziť na nadmerné odpustenie dovozných ciel, ktoré mohli byť nariadené. Ďalšia sa týkala toho, že kvantifikácia akýchkoľvek výhod by mala byť založená na dátume udelenia licencií DEPB a nie na dátume ich využitia alebo predaja, ako rozhodla Komisia. Posledná sa týkala toho, že výška výhody by sa mala znížiť na základe tvrdenia, že sadzba DEPB na príslušný výrobok bola znížená z 19 % na 11 % vo februári 2004, konkrétne po období vyšetrovania.

(8)

Čo sa týka prvej pripomienky, v odôvodnení 33 dočasného nariadenia sa poznamenáva, že základné nariadenie umožňuje výnimku okrem iného pri schémach refundácie a substitučnej refundácie cla, ktoré vyhovujú striktným pravidlám zakotveným v prílohe I bod i), prílohe II (definícia a pravidlá refundácie cla) a v prílohe III (definícia a pravidlá „substitučnej refundácie cla“).

(9)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že vláda Indie nepoužila efektívny overovací systém alebo metódu, aby potvrdila, či a v akom rozsahu boli vstupy spotrebované na výrobu vyvážaného výrobku (príloha II časť II ods. 4 základného nariadenia a v prípade schém substitučnej refundácie cla príloha III časť II ods. 2 základného nariadenia). Vláda Indie navyše nevykonala povývozné vyšetrenie založené na skutočne spotrebovaných vstupoch, aby určila, či sa vyskytla nejaká nadmerná platba, hoci by sa to bežne vyžadovalo v prípade nepoužitia efektívneho overovacieho systému (príloha II časť II ods. 5 a príloha III časť II ods. 3 základného nariadenia). V odôvodnení 37 dočasného nariadenia sa ďalej uvažovalo, že „DEPB na povývoznej báze nemôže byť považované za povolenú schému refundácie alebo substitučnej refundácie cla (príloha III) v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bod ii) základného nariadenia“. Záver odôvodnenia 38 dočasného nariadenia, podľa ktorého vyrovnávacou výhodou je odpustenie celkového dovozného cla, bežne sa vzťahujúceho na všetky dovozy, je týmto potvrdený.

(10)

Spoločnosť musí vyvážať výrobky, aby bola oprávnená užívať výhody vyplývajúce z tejto schémy. V čase vývoznej transakcie musí vývozca urobiť vyhlásenie úradom v Indii, že vývoz sa uskutočňuje podľa schémy DEPB. Aby mohol byť tovar vyvezený, vydajú indické colné úrady pred vývozom tovaru palubný konosament, ktorý okrem iného udáva sumu finančného zvýhodnenia DEPB, ktorá bude poskytnutá pre túto vývoznú transakciu. V tomto čase vývozu spoločnosť pozná výhody, ktoré získa. V momente, keď colné úrady vydajú palubný konosament, vláda Indie stráca možnosť rozhodovať o udeľovaní finančného zvýhodnenia DEPB. Bolo tiež overené, že akákoľvek zmena sadzieb DEPB v období medzi skutočným vývozom a vydaním licencie DEPB neovplyvní úroveň poskytnutých výhod. Za relevantnú sadzbu DEPB sa považuje tá, ktorá bola použitá v čase vyhotovovania vyhlásenia o vývoze. Výška výhody preto nemôže byť upravená retroaktívne. Podobne, hneď ako sa uskutoční vývozná transakcia, vláda Indie je povinná vzdať sa cla, čo predstavuje finančný príspevok v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bod i) základného nariadenia.

(11)

Článok 1 ods. 1 základného nariadenia ustanovuje, že „vyrovnávacie clo môže byť uložené na účely kompenzácie akejkoľvek poskytnutej subvencie […] , ktorej povolenie pre celé spoločenstvo spôsobuje poškodenie“. Uloženie takéhoto cla je odôvodnené tým, že ceny dovážaných výrobkov sú v dôsledku prijatia subvencií nižšie a že takéto nízke ceny spôsobujú poškodenie. V takomto prípade sú si vývozcovia grafitových elektródových systémov pri dohodovaní vývozných cien vedomí výhod zo subvencie poskytnutej podľa schémy DEPB. Keďže vývozcovia si uvedomujú, že dostanú takúto subvenciu a isté výhody podľa iných schém, tieto spoločnosti sú pri dohodovaní cien v konkurenčne oveľa výhodnejšej pozícii, to znamená, že môžu zohľadniť subvencie ponúknutím nižších cien.

(12)

Účtovné normy Indie umožňujú časové rozlíšenie zaúčtovania sumy finančného zvýhodnenia prijatého podľa schémy DEPB ako príjem v momente, i) keď táto výhoda bola získaná a ii) keď je odôvodnene isté, že konečný výber príjmov z vývoznej transakcie sa uskutoční. V tejto súvislosti je relevantný moment, v ktorom boli výhody získané. Ako stanovuje odôvodnenie 10, v momente, keď colné úrady vydajú palubný konosament, kde je okrem iného uvedená suma finančného zvýhodnenia DEPB, ktorá bude poskytnutá pre túto transakciu, vláda Indie stráca možnosť rozhodovať o udelení subvencie a jej výške. Ako sa ďalej uvádza v spomenutom odôvodnení, akákoľvek zmena sadzieb DEPB v období medzi skutočným vývozom a vydaním licencie DEPB retroaktívne neovplyvní výšku poskytnutej výhody. Nakoniec, ako sa uvádza v odôvodnení 11, predpokladá sa, že ceny vývozných transakcií odrážajú subvencie (to znamená cez nižšie ceny), z ktorých môžu vývozcovia profitovať. Za týchto okolností sa považujú výhody za získané momentom, keď je transakcia uskutočnená. Na základe toho si spoločnosti podľa účtovných štandardov Indie môžu v štádiu vývoznej transakcie účtovať sumu finančného zvýhodnenia DEPB ako príjem.

(13)

V súlade s článkom 2 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia, výška vyrovnávajúcich subvencií bude vypočítaná na základe výhody, ktorej poskytnutie prijímateľovi sa zistilo v období vyšetrovania. V zmysle uvedeného sa považuje za vhodné zhodnotiť výhodu vyplývajúcu z tejto schémy ako sumu finančného zvýhodnenia získaného na všetky vývozné transakcie uskutočnené podľa tejto schémy počas obdobia vyšetrovania. Toto sa líši od postupu uplatňovaného v dočasnom nariadení, kde sa hodnotila využitá suma finančného zvýhodnenia. V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia, poplatky súvisiace so získaním subvencie boli odpočítané.

(14)

Čo sa týka posledného argumentu vzťahujúceho sa na údajné zníženie sadzby DEPB, akceptuje sa predloženie jasného dôkazu preukazujúceho, že sadzba DEPB pre príslušný výrobok bola znížená na 11 % s účinnosťou od 9. februára 2004. Keďže však celková výška výhody sa hodnotí na základe výšky výhod získaných na všetky vývozné transakcie uskutočnené počas obdobia vyšetrovania, zníženie sadzby DEPB po tomto období nebude mať žiadny účinok na výšku určenej subvencie.

(15)

Na základe týchto zmien, výhoda podľa tejto schémy bola pre dve spolupracujúce spoločnosti upravená na 16,6 % a 14,4 %, v tomto poradí.

(16)

Keďže zainteresované strany nepredložili žiadne pripomienky, závery načrtnuté v odôvodneniach 56 až 58 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(17)

V prechodnom období bol jeden vyvážajúci výrobca v Indii považovaný za príjemcu vyrovnávacej výhody podľa tejto schémy. Predstavitelia tejto vyvážajúcej spoločnosti tvrdili, že i) schéma nebola vyrovnávacia a že ii) akákoľvek prijatá výhoda bola poskytnutá iba podnikateľskej jednotke spoločnosti, ktorá nevyrobila príslušný výrobok a ktorú spoločnosť po období vyšetrovania predala. Na základe toho tvrdia, že vývozca by sa nemal považovať za príjemcu výhody podľa schémy ALS.

(18)

Čo sa týka prvého tvrdenia, nebol predložený žiadny nový dôkaz, ktorý by preukazoval, že ALS nie je vyrovnávacia vývozná subvencia. V tejto súvislosti sa pripomína, že vláda Indie nepoužila efektívny overovací systém alebo metódu, aby potvrdila, či a v akom rozsahu boli vstupy spotrebované na výrobu vyvážaného výrobku (príloha II časť II ods. 4 základného nariadenia a v prípade schém substitučnej refundácie cla príloha III časť II ods. 2 základného nariadenia). Vláda Indie navyše nevykonala povývozné vyšetrenie založené na skutočne spotrebovaných vstupoch, aby určila, či sa vyskytla nejaká nadmerná platba, hoci by sa to bežne vyžadovalo v prípade nepoužitia efektívneho overovacieho systému (príloha II časť II ods. 5 a príloha III časť II ods. 3 základného nariadenia). Závery odôvodnení 64 až 70 dočasného nariadenia sa preto týmto potvrdzujú.

(19)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, zistilo sa, že príslušný vývozca počas obdobia vyšetrovania využil schému a následne nato získal vyrovnávaciu výhodu. Skutočnosť, že podnikateľská jednotka vyrábajúca tento výrobok bola po OV predaná, nie je dôležitá na to, aby sa určilo, či spoločnosť využila subvenciu počas OV. Takisto to nie je považované za rozhodujúce pri hodnotení výšky subvencovania spoločnosti ako celku, či schéma subvencií bola určená pre jednotku spoločnosti, ktorá nevyrobila príslušný výrobok. Prešetruje sa spoločnosť ako celok, a preto akákoľvek výhoda pre jednu z jednotiek predstavuje výhodu pre spoločnosť ako celok. Potvrdilo sa, že počas OV tvorili podnikateľská jednotka, ktorá využila schému ALS a podnikateľské jednotky, ktoré vyrobili príslušný výrobok, jeden právny hospodársky subjekt. Záver uvedený v odôvodnení 71 dočasného nariadenia sa preto týmto potvrdzuje.

(20)

Keďže zainteresované strany nepredložili žiadne pripomienky, záver načrtnutý v úvodnom ustanovení 72 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(21)

Keďže zainteresované strany nepredložili žiadne pripomienky, záver načrtnutý v odôvodnení 74 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(22)

V zmysle uvedených záverov je definitívne potvrdená nasledujúca výška vyrovnávacích subvencií:

(23)

Nepredložením žiadnych podstatne nových informácií alebo argumentov sa týmto odôvodnenia 76 až 79 dočasného nariadenia potvrdzujú.

(24)

Po zverejnení predbežných zistení indickí vývozcovia poukázali na nezrovnalosť medzi neodôvodnene zníženou maržou jedného konkrétneho druhu príslušného výrobku a neodôvodnene zníženými maržami podobných druhov. Tvrdenie bolo dôkladne vyšetrené a zistilo sa, že nesúlad bol spôsobený chybou vo vykazovaní dobropisov a zliav jedného konkrétneho výrobcu spoločenstva. Pripomienka bola preto akceptovaná a neodôvodnene znížená marža tohto konkrétneho druhu a v prípade opodstatnenosti aj iných druhov bola podľa toho opravená.

(25)

Ďalej bolo zistené, že množstvo obchodných transakcií priemyselného odvetvia spoločenstva použitých na výpočty zníženia bolo počítané dvojnásobne. S ohľadom na uvedené museli byť dvojmo počítané transakcie odstránené a výpočty náležite upravené. Toto dvojnásobné počítanie sa však neuskutočnilo pri stanovení čísiel určených na hodnotenie ukazovateľov poškodenia. Preto nevznikla potreba upraviť ukazovatele poškodenia.

(26)

Následkom toho porovnanie ukázalo, že počas OV ceny príslušného výrobku s pôvodom v Indii predávaného v spoločenstve znížili ceny priemyselného odvetvia spoločenstva o 3 % až 11 %.

(27)

Nepredložením žiadnych podstatne nových informácií alebo argumentov v tejto súvislosti sa týmto potvrdzujú odôvodnenia 80 až 116 dočasného nariadenia, s výnimkou odôvodnenia 86 (pozri odôvodnenia 24 až 26).

(28)

Indickí vývozcovia zopakovali svoj argument, že určenie príčinnej súvislosti medzi subvencovaným dovozom a poškodením, ktoré utrpelo priemyselné odvetvie spoločenstva, sa zakladá na údajoch, ktoré sú nedôveryhodné pre existenciu kartelu až do začiatku roku 1998. Indickí vývozcovia však neposkytli žiadne nové informácie v termíne stanovenom na predloženie pripomienok v tomto smere.

(29)

Nepredložením žiadnych podstatne nových informácií alebo argumentov v tejto súvislosti sa týmto potvrdzujú odôvodnenia 117 až 137 dočasného nariadenia.

(30)

Združenie zastupujúce užívateľov a užívateľskú spoločnosť znovu vyjadrilo ich hlavnú obavu, že uloženie akéhokoľvek opatrenia zníži vylúčením indických dodávateľov z trhu spoločenstva celkovú konkurenciu na trhu spoločenstva pri tomto konkrétnom výrobku a nevyhnutne povedie k nárastu cien. V zmysle hodnotenia podľa odseku 147 dočasného nariadenia však vplyv akéhokoľvek zvýšenia ceny podobného výrobku na konečných spotrebiteľov bude pravdepodobne minimálny. Ďalej sa pripomína, že účelom akéhokoľvek vyrovnávacieho opatrenia v žiadnom prípade nie je zastaviť prístup výrobkov z Indie do spoločenstva, ale znovu zaviesť pravidlá, ktoré boli zdeformované nekalými obchodnými praktikami. Záverom sa rozhodlo, že opatrenia nie sú také, že by vylučovali indických výrobcov z trhu spoločenstva.

(31)

Nepredložením žiadnych podstatne nových informácií alebo argumentov v tejto súvislosti sa týmto potvrdzujú odôvodnenia 138 až 151 dočasného nariadenia.

(32)

Niektoré zo zainteresovaných strán po zverejnení predbežných zistení tvrdili, že zisk na úrovni 9,4 %, o ktorom sa predpokladá, že zodpovedá finančnej situácii priemyselného odvetvia spoločenstva pri neexistencii poškodzujúcich subvencií zo strany Indie, je príliš vysoký. Zainteresované strany tvrdili, že bežnou praxou je stanoviť mieru zisku na úrovni 5 % pre komodity ako sú oceľ, textílie a základné chemikálie. Tieto strany tiež požadovali úplné zverejnenie metodiky použitej na zistenie tohto údaju.

(33)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 154 dočasného nariadenia, zisk na úrovni 9,4 % sa určil na základe vyhodnotenia viacerých faktorov, okrem iného i) zisku priemyselného odvetvia spoločenstva v roku 1999, keď trhový podiel subvencovaných dovozov dosiahol najnižšiu úroveň; ii) trhových podmienok v tom čase a iii) objemu výroby získaného z databázy účtovníctva spoločností. Táto databáza pozostáva z účtovných údajov spoločností, ktoré najprv zbierajú národné centrálne banky najväčších priemyselných krajín, t. j. väčšiny členských štátov Európskej Únie, USA a Japonska, a potom súhrnne odvetvia, Európsky výbor pre ústredné úrady súvahových dát a Európska komisia. Databáza bola medzi predbežným a konečným rozhodnutím aktualizovaná. Analýza aktualizovaných dát týkajúcich sa členských štátov EÚ, USA a Japonska ukazuje, že priemerný zisk pred mimoriadnymi položkami pre spoločnosti patriace k najbližšie dostupnému podnikateľskému sektoru bol 7,5 % v roku 2002, ktorý je posledným dostupným rokom v databáze.

(34)

Pri určovaní zisku, ktorý mohol byť dosiahnutý v prípade neexistencie subvencovania, musia byť náležite zvážené všetky kvalitatívne i kvantitatívne faktory relevantné pre tento účel. Podobne, ako pri odôvodnení 154 dočasného nariadenia, bola náležite preskúmaná výška zisku priemyselného odvetvia spoločenstva v období, keď trhový podiel subvencovaných dovozov dosahoval najnižšiu úroveň (konkrétne 1999), ako aj akékoľvek ďalšie príčiny a okolnosti, ktoré mohli ovplyvniť reprezentatívnosť neskoršieho obdobia. Na záver treba poznamenať, že príslušný výrobok je používaný v náročných podmienkach a musí striktne spĺňať určité parametre, najmä vzhľadom na elektrický odpor. To vyžaduje kapitálovo náročný výrobný proces a nezanedbateľné náklady na výskum a vývoj. Túto technológiu ovláda iba obmedzený počet výrobcov na svete, a preto tento výrobok rozhodne nemožno považovať za základnú komoditu.

(35)

Po zvážení všetkých týchto okolností a faktorov sa s konečnou platnosťou rozhodlo, že marža zisku, o ktorej sa predpokladá, že zodpovedá finančnej situácii priemyselného odvetvia spoločenstva pri neexistencii poškodzujúcich subvencií zo strany Indie, by mala byť na účely výpočtu marže poškodenia stanovená na úrovni 8 %.

(36)

V dôsledku uvedeného, ako aj zistení týkajúcich sa neodôvodneného zníženia ceny (pozri odôvodnenia 24 až 26), marže poškodenia boli upravené takto:

(37)

So zreteľom na závery vyvodené vzhľadom na subvencovanie, ujmu, kauzalitu a záujmy spoločenstva sa dospelo k názoru, že v záujme zabránenia ďalšiemu poškodeniu priemyselného odvetvia spoločenstva subvencovanými dovozmi by sa malo zaviesť konečné vyrovnávacie clo. Konečné opatrenia by mali byť zavedené na úrovni zistenej marže subvencie, ale nemali by byť vyššie ako marža poškodenia vypočítaná podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia. V prípade vysokého objemu celkovej spolupráce s Indiou, zostávajúca marža subvencie pre všetky ostatné spoločnosti bola stanovená na úrovni spoločnosti s najvyššou individuálnou maržou, to znamená 16,7 %.

(38)

Vzhľadom na výšku marže subvencie zistenú pri vyvážajúcich výrobcoch v Indii a danú úroveň poškodenia spôsobenú priemyselnému odvetviu spoločenstva je nevyhnutné, aby sumy získavané prostredníctvom dočasného vyrovnávacieho cla uloženého dočasným nariadením sa vyberali s konečnou platnosťou do výšky uložených konečných ciel. Keďže konečné vyrovnávacie clo pre Graphite India Limited (GIL) je vyššie ako dočasné vyrovnávacie clo, sumy získané prostredníctvom dočasného vyrovnávacieho cla zavedeného dočasným nariadením sa majú s konečnou platnosťou vyberať. Naopak, keďže konečné vyrovnávacie clo pre Hindustan Electro Graphite (HEG) Limited je nižšie ako dočasné vyrovnávacie clo, sumy predbežne získané nad konečnú sadzbu vyrovnávacích ciel budú odpustené.

(39)

Individuálne sadzby vyrovnávacieho cla uvedené v tomto nariadení boli určené na základe zistení súčasného vyšetrovania. Odrážajú preto situáciu o týchto spoločnostiach v čase vyšetrovania. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla platného pre ostatné spoločnosti) sú preto výhradne uplatniteľné na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine vyrobených danými spoločnosťami, resp. výslovne uvedenými právnickými osobami. Dovezené výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú výslovne uvedené v operatívnej časti tohto nariadenia, vrátane právnických osôb so vzťahom k výslovne uvedeným spoločnostiam, nemôžu profitovať z týchto sadzieb a podliehajú colnej sadzbe platnej pre ostatné spoločnosti.

(40)

Akákoľvek požiadavka týkajúca sa uplatnenia týchto individuálnych vyrovnávacích colných sadzieb (napríklad po zmene názvu právnickej osoby alebo po založení nových výrobných alebo predajných jednotiek) by mala byť ihneď zaslaná Komisii spolu s relevantnými informáciami, ako je akákoľvek zmena aktivít spoločnosti týkajúcich sa výroby, tržieb na domácom trhu a tržieb z vývozu, súvisiaca napríklad s touto zmenou názvu alebo zmenou výrobných alebo predajných jednotiek. V prípade jej uznania sa nariadenie v tomto zmysle zmení a doplní aktualizáciou zoznamu spoločností využívajúcich výhody z týchto individuálnych sadzieb.

(41)

V priebehu vyšetrovania ponúkli dvaja vyvážajúci výrobcovia z Indie, Graphite India Limited a Hindustan Electro Graphite Limited, cenové záväzky v súlade s článkom 13 ods. 1 základného nariadenia. Pozorované boli avšak významné odlišnosti pri porovnaní cien surovín z obdobia vyšetrovania a súčasných cien, spôsobené všeobecnou nestálosťou tohto konkrétneho trhu. Z toho vyplýva, že prijatie záväzkov na základe minimálnych dovozných cien, ktoré boli zistené výhradne z údajov týkajúcich sa obdobia vyšetrovania, by mohlo mať v tomto prípade negatívne následky na efektívnosť daných záväzkov pri odstraňovaní ujmy spôsobenej subsidizáciou. Navyše vyvstáva zvýšené riziko obchádzania ponúknutého záväzku jedným z vyvážajúcich výrobcov, ktorý po tom, čo ponúkol záväzok, nadobudol spoločnosť na výrobu grafitových elektród nachádzajúcu sa v spoločenstve. S ohľadom na obe tieto skutočnosti nebolo možné uzavrieť fungujúce, a preto ani prijateľné záväzky v dobe stanovenej na účely tohto konania,

18.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/10

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 1009/2004 (2) (ďalej len „predbežné nariadenie“) Komisia 19. mája uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých grafitových elektródových systémov s pôvodom v Indii do spoločenstva.

(2)

Po zverejnení podstatných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o zavedení dočasných antidumpingových opatrení, viaceré zainteresované strany písomne vyjadrili svoje názory na predbežné zistenia. Strany, ktoré o to požiadali, mali možnosť byť vypočuté.

(3)

Komisia pokračovala v hľadaní a overovaní informácií, ktoré považovala za nevyhnutné pre konečné zistenia.

(4)

Všetky strany boli informované o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo odporúčať uloženie konečného antidumpingového cla na dovoz určitých grafitových elektródových systémov s pôvodom v Indii a konečný výber sumy získavanej prostredníctvom dočasného cla. Bolo im tiež poskytnuté obdobie, v rámci ktorého sa mohli vyjadriť k zverejneným podstatným skutočnostiam a úvahám.

(5)

Ústne a písomné pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa posúdili a v prípade opodstatnenosti aj zohľadnili.

(6)

Keďže neboli predložené žiadne nové pripomienky týkajúce sa príslušného a podobného výrobku, odôvodnenia 11 až 15 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(7)

Dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia znovu vyslovili svoju pripomienku, že by sa mala umožniť úprava týkajúca sa refundácie cla na bežnú hodnotu v zmysle článku 2 ods. 10 písm. b) „dovozné prirážky a nepriame dane“ alebo podľa článku 2 ods. 10 písm. k) „iné faktory“ základného nariadenia pre výhody prijaté podľa schémy DEPB na povývoznej báze. V zmysle článku 2 ods. 10 písm. b) títo výrobcovia namietali, že prinajmenšom suma finančného zvýhodnenia DEPB, použitá na kompenzáciu dovozu surovín spotrebovaných pri výrobe vyvážaného výrobku, by mala byť priznaná ako úľava.

(8)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že žiadna úprava sa neumožní, pretože ako sa uvádza v úvodnom ustanovení 25 dočasného nariadenia, vyšetrovanie ukázalo, že neexistuje žiadna priama súvislosť medzi poskytnutou sumou finančného zvýhodnenia DEBP a nakúpenými surovinami, keďže suma finančného zvýhodnenia môže byť použitá na kompenzáciu ciel splatných na akýkoľvek dovezený tovar, s výnimkou investičného majetku a tovarov podliehajúcich dovozným obmedzeniam alebo zákazom. Dokonca aj keď suma finančného zvýhodnenia bola použitá na kompenzáciu dovozu surovín nevyhnutných na výrobu grafitových elektród, vyvážajúci výrobcovia nevedeli preukázať, že tieto suroviny boli použité na výrobu vyvážaného výrobku. Výhoda DEPB sa zaúčtovala ako príjem a nie ako záporná položka v systéme účtovania nákladov spoločností. Účtovné záznamy spoločností preto nepreukázali žiadnu súvislosť medzi oceňovaním vyvážaných tovarov a získaným príjmom DEBP. Žiadne nové argumenty odôvodňujúce uplatnenie článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia neboli predložené. Uvedené pripomienky preto nemohli byť akceptované a zistenia uvedené v odôvodneniach 25 a 26 dočasného nariadenia sa týmto potvrdili.

(9)

Obaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia tiež znovu vyslovili svoje pripomienky v zmysle článku 2 ods. 10 písm. d) bod ii) základného nariadenia týkajúce sa rozdielov v úrovni obchodu. Žiadne nové argumenty však neboli predložené. Preto zistenia uvedené v odôvodneniach 27 a 28 dočasného nariadenia sa týmto potvrdili.

(10)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia spochybnili výmenné kurzy použité pre výpočet vývozných cien. Tvrdili, že by mali byť použité výmenné kurzy platné v deň uskutočnenia platby a nie v deň fakturácie. Ďalej namietali, že by bolo presnejšie použiť aktuálne výmenné kurzy pre daný deň namiesto priemerných výmenných kurzov za mesiac, v ktorom bola faktúra vystavená.

(11)

V tejto súvislosti treba uviesť, že je bežnou praxou Komisie používať výmenné kurzy viažuce sa ku dňu fakturácie, pretože pri určovaní ceny sa berú do úvahy výmenné kurzy v momente fakturácie. Pripomienka týkajúca sa použitia výmenných kurzov platných v deň uskutočnenia platby bola preto zamietnutá. Dohodlo sa však použitie aktuálnych výmenných kurzov platných v deň fakturácie namiesto priemerných mesačných výmenných kurzov viažucich sa k tomuto dátumu. V tomto zmysle boli dumpingové kalkulácie doplnené a zmenené.

(12)

Pri prešetrovaní tejto záležitosti bola zistená administratívna chyba v poskytnutých priemerných mesačných výmenných kurzoch. Keďže tieto výmenné kurzy boli nahradené dennými výmennými kurzami, ako bolo vysvetlené v odôvodnení 11, táto chyba sa považuje za opravenú.

(13)

Po úpravách v súvislosti s použitými výmennými kurzami, popísaných v úvodných ustanoveniach 10 až 12, konečná výška dumpingu vyjadrená percentom z čistej ceny „vyplatené po hranicu spoločenstva“ (free at Community frontier – CIF) bola určená takto:

(14)

Keďže neboli predložené žiadne podstatne nové informácie alebo argumenty v tejto súvislosti, odôvodnenia 32 až 35 dočasného nariadenia sa týmto potvrdili.

(15)

Po zverejnení predbežných zistení indickí vývozcovia poukázali na nezrovnalosť medzi neodôvodnene zníženou maržou jedného konkrétneho druhu príslušného výrobku a neodôvodnene zníženými maržami podobných druhov. Tvrdenie bolo dôsledne prešetrené a zistilo sa, že nesúlad bol spôsobený chybou vo vykazovaní dobropisov a zliav jedného konkrétneho výrobcu spoločenstva. Pripomienka bola preto akceptovaná a neodôvodnene znížená marža tohto konkrétneho druhu a v prípade opodstatnenosti aj iných druhov bola podľa toho opravená.

(16)

Ďalej bolo zistené, že množstvo obchodných transakcií priemyselného odvetvia spoločenstva použité na výpočty zníženia bolo počítané dvojnásobne. S ohľadom na uvedené museli byť dvojmo počítané transakcie odstránené a výpočty náležite upravené. Toto dvojnásobné počítanie sa však neuskutočnilo pri stanovení čísiel určených na hodnotenie ukazovateľov poškodenia. Nevznikla preto potreba upraviť ukazovatele ujmy.

(17)

Následkom toho porovnanie ukázalo, že počas OV ceny príslušného výrobku s pôvodom v Indii predávaného v spoločenstve znížili ceny priemyselného odvetvia spoločenstva o 3 % až 11 %.

(18)

Keďže neboli predložené žiadne podstatne nové informácie alebo argumenty v tejto súvislosti, odôvodnenia 36 až 72 dočasného nariadenia sa týmto potvrdili, s výnimkou odôvodnenia 42 (pozri odôvodnenia 15 až 17).

(19)

Indickí vývozcovia zopakovali svoj argument, že určenie príčinnej súvislosti medzi dumpingovými dovozmi a poškodením priemyselného odvetvia spoločenstva sa zakladá na údajoch, ktoré sú nedôveryhodné pre existenciu kartelu až do začiatku roku 1998. Indickí vývozcovia však neposkytli žiadne nové informácie v termíne stanovenom na predloženie pripomienok v tomto smere.

(20)

Viaceré zainteresované strany navrhli, aby Komisia iniciovala toto konanie tiež proti dovozu podobného výrobku z Japonska. V čase začatia súčasného konania však Komisia nedisponovala dostatočným dôkazom o škodlivom dumpingu, ktorý by opodstatnil začatie konania proti dovozom pôvodom z Japonska v súlade s požiadavkami článku 5 základného nariadenia. Informácie poskytnuté niektorými stranami po začatí konania takýto dostatočný dôkaz nepredstavujú, bez ohľadu na to, či sú brané do úvahy samostatne alebo súčasne s ostatnými informáciami dostupnými Komisii v čase vyšetrovania, keďže z nich nevyplýva žiadny dôkaz o škodlivom dumpingu. Napríklad vyššie uvedený dôkaz poskytnutý stranami obsahoval iba informácie o priemerných domácich a vývozných cenách pre japonské grafitové elektródy bez uvedenia, či vôbec tieto grafitové elektródy spĺňali parametre definujúce príslušný výrobok tak, ako je uvedené v odôvodnení 13 dočasného nariadenia. V každom prípade však fakt, že dovozy s pôvodom v Japonsku nie sú predmetom konania, žiadnym spôsobom nemení závery vyšetrovania týkajúceho sa existencie príčinnej súvislosti.

(21)

Keďže neboli predložené žiadne podstatne nové informácie alebo argumenty v tejto súvislosti, odôvodnenia 73 až 93 dočasného nariadenia sú týmto potvrdené.

(22)

Združenie zastupujúce užívateľov a užívateľskú spoločnosť znovu vyjadrilo ich hlavnú obavu, že uloženie akéhokoľvek opatrenia zníži vylúčením indických dodávateľov z trhu spoločenstva celkovú konkurenciu na trhu spoločenstva pri tomto konkrétnom výrobku a nevyhnutne povedie k nárastu cien. V zmysle hodnotenia podľa odôvodnenia 103 dočasného nariadenia však vplyv akéhokoľvek zvýšenia ceny podobného výrobku na konečných spotrebiteľov bude pravdepodobne minimálny. Ďalej sa pripomína, že účelom akéhokoľvek antidumpingového opatrenia v žiadnom prípade nie je zastaviť prístup výrobkov z Indie do spoločenstva, ale znovu zaviesť pravidlá, ktoré boli zdeformované nekalými obchodnými praktikami. Na záver sa rozhodlo, že opatrenia nie sú také, že by vylučovali indických výrobcov z trhu spoločenstva.

(23)

Keďže neboli predložené žiadne podstatne nové informácie alebo argumenty v tejto súvislosti, odôvodnenia 94 až 107 dočasného nariadenia sú týmto potvrdené.

(24)

Niektoré zo zainteresovaných strán po zverejnení predbežných zistení tvrdili, že zisk na úrovni 9,4 %, o ktorom sa predpokladá, že zodpovedá finančnej situácii priemyselného odvetvia spoločenstva pri neexistencii poškodzujúceho dumpingu zo strany Indie, je príliš vysoký. Zainteresované strany tvrdili, že bežnou praxou je stanoviť mieru zisku na úrovni 5 % pre komodity ako sú oceľ, textílie a základné chemikálie. Tieto strany tiež požadovali úplné zverejnenie metodiky použitej na zistenie tohto údaju.

(25)

Ako sa uvádza v odôvodnení 110 dočasného nariadenia, zisk na úrovni 9,4 % sa určil na základe vyhodnotenia viacerých faktorov, okrem iného: i) zisku priemyselného odvetvia spoločenstva v roku 1999, keď trhový podiel dumpingových dovozov dosiahol najnižšiu úroveň; ii) trhových podmienok v tom čase a iii) objemu výroby získaného z databázy účtovníctva spoločností. Táto databáza pozostáva z účtovných údajov spoločností, ktoré najprv zbierajú národné centrálne banky najväčších priemyselných krajín, t. j. väčšiny členských krajín Európskej únie, USA a Japonska, a potom súhrnne odvetvia, Európsky výbor pre ústredné úrady súvahových dát a Európska komisia. Databáza bola medzi dočasným a konečným určením aktualizovaná. Analýza aktualizovaných dát týkajúcich sa členských štátov EÚ, USA a Japonska ukazuje, že priemerný zisk pred mimoriadnymi položkami pre spoločnosti patriace k najbližšie dostupnému podnikateľskému sektoru bol 7,5 % v roku 2002, ktorý je posledným dostupným rokom v databáze.

(26)

Pri určovaní zisku, ktorý mohol byť dosiahnutý v prípade neexistencie dumpingu, musia byť náležite zvážené všetky kvalitatívne i kvantitatívne faktory relevantné pre tento účel. Podobne, ako pri odôvodnení 110 dočasného nariadenia, bola náležite preskúmaná výška zisku priemyselného odvetvia spoločenstva v období, keď trhový podiel dumpingových dovozov dosahoval najnižšiu úroveň (t. j. 1999), ako aj akékoľvek ďalšie príčiny a okolnosti, ktoré mohli ovplyvniť reprezentatívnosť neskoršieho obdobia. Na záver treba poznamenať, že príslušný výrobok je používaný v náročných podmienkach a musí striktne spĺňať určité parametre, najmä vzhľadom na elektrický odpor. To vyžaduje kapitálovo náročný výrobný proces a nezanedbateľné náklady na výskum a vývoj. Túto technológiu ovláda iba obmedzený počet výrobcov na svete, a preto tento výrobok rozhodne nemožno považovať za základnú komoditu.

(27)

Po zvážení všetkých týchto okolností a faktorov sa s konečnou platnosťou rozhodlo, že marža zisku, o ktorej sa predpokladá, že zodpovedá finančnej situácii priemyselného odvetvia spoločenstva pri neexistencii poškodzujúceho dumpingu zo strany Indie, by mala byť na účely výpočtu marže poškodenia stanovená na úrovni 8 %.

(28)

V dôsledku uvedeného, ako aj zistení týkajúcich sa neodôvodneného zníženia ceny (pozri odôvodnenia 15 až 17) s prihliadnutím na úpravu výmenných kurzov (pozri odôvodnenie 11), marže poškodenia boli upravené takto:

(29)

So zreteľom na závery vyvodené vzhľadom na dumping, ujmu, kauzalitu a záujmy spoločenstva a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa malo zaviesť konečné antidumpingové clo na úrovni zistenej dumpingovej marže, nemalo by však byť vyššie ako vypočítaná marža ujmy.

(30)

Úprava dumpingovej marže a marže ujmy nemala žiadny účinok na uplatnenie pravidla menšieho cla. Preto sa týmto potvrdzuje metodika použitá na určenie úrovne antidumpingových ciel, zohľadňujúca paralelné zavedenie vyrovnávajúcich ciel na dovoz toho istého výrobku z Indie, ako je to uvedené v odôvodneniach 114 a 115 dočasného nariadenia. Konečné clá budú preto tieto:

(31)

Vzhľadom na výšku dumpingovej marže zistenej v prípade vyvážajúcich výrobcov v Indii a danú úroveň ujmy spôsobenú priemyselnému odvetviu spoločenstva je nevyhnutné, aby sa sumy získavané prostredníctvom dočasného antidumpingového cla zavedeného dočasným nariadením vyberali s konečnou platnosťou do výšky zavedených konečných ciel. Keďže konečné antidumpingové clá sú nižšie ako dočasné clá, sumy predbežne získané nad konečnú sadzbu antidumpingových ciel budú odpustené.

(32)

Individuálne sadzby antidumpingového cla uvedené v tomto nariadení boli určené na základe zistení súčasného vyšetrovania. Odrážajú preto situáciu týchto spoločností v čase vyšetrovania. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla platného pre „všetky ostatné“) sú preto výlučne uplatniteľné na dovozy výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda konkrétne spomenutými právnymi subjektami. Na dovezené výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej meno a adresa nie je výslovne spomenutá v operatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov spriaznených s tými subjektami, ktoré sú výslovne spomenuté, sa nemôžu vzťahovať tieto sadzby a tieto výrobky podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej „na všetky ostatné“.

(33)

Akákoľvek požiadavka týkajúca sa uplatnenia týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb (napr. po zmene názvu právnickej osoby alebo po založení nových výrobných alebo predajných jednotiek) by mala byť ihneď zaslaná Komisii spolu s relevantnými informáciami, ako je akákoľvek zmena aktivít spoločnosti týkajúcich sa výroby, tržieb na domácom trhu a tržieb z vývozu spojenými napr. s touto zmenou názvu alebo zmenou výrobných alebo predajných subjektov. V prípade jej uznania sa nariadenie v tomto zmysle zmení a doplní aktualizáciou zoznamu spoločností využívajúcich výhody z týchto individuálnych sadzieb,

18.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/15

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

18.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/17

(1)

Oznámenia členských štátov podľa článku 8 odsek 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1520/2000 naznačujú, že celková čiastka prijatých žiadostí dosahuje 310 936 040 EUR, zatiaľ čo čiastka, ktorá je k dispozícii pre osvedčenia o náhrade určené na použitie v období od 1. október 2004, podľa článku 8 odsek 4 nariadenia Komisie (ES) č. 1520/2000, predstavuje 114 000 000 EUR.

(2)

Redukčný koeficient sa vypočíta na základe článku 8 odseky 3 a 4 nariadenia Komisie (ES) č. 1520/2000. Takýto koeficient by sa mal preto uplatňovať na požadované čiastky vo forme osvedčení o náhrade určených na použitie v období od 1. október 2004, ako to stanovuje článok 8 odsek 6 nariadenia Komisie (ES) č. 1520/2000,

18.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/18

(1)

V súlade s nariadením Komisie (ES) č. 2571/97 z 15. decembra 1997 týkajúcim sa predaja masla za zníženú cenu a udelenia subvencie pre smotanu, maslo a zahustené maslo, ktoré sú určené na výrobu cukrárenských výrobkov, zmrzlín a iných potravinárskych výrobkov (2), intervenčné orgány pristupujú prostredníctvom ponukového konania k predaju istých množstiev intervenčného masla, ktoré sa nachádza v ich vlastníctve, a k udeleniu subvencie pre smotanu, maslo a zahustené maslo. Článok 18 uvedeného nariadenia ustanovuje, že vzhľadom na ponuky prijaté pre každú individuálnu výzvu na predkladanie ponúk sa určuje minimálna predajná cena masla, ako aj maximálna výška subvencie pre smotanu, maslo a zahustené maslo, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od miesta určenia, obsahu tuku v masle a spôsobu použitia, alebo sa rozhodne o zastavení ponukového konania. Podľa toho je potom potrebné stanoviť výšku záruky alebo záruk na spracovanie.

(2)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre mlieko a mliečne výrobky,

18.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/20

(1)

V súlade s nariadením Komisie (ES) č. 2571/97 z 15. decembra 1997 týkajúcim sa predaja masla za zníženú cenu a udelenia subvencie pre smotanu, maslo a zahustené maslo, ktoré sú určené pre výrobu cukrárenských výrobkov, zmrzlín a iných potravinárskych výrobkov (2), intervenčné orgány pristupujú prostredníctvom ponukového konania k predaju istých množstiev intervenčného masla, ktoré sa nachádza v ich vlastníctve a k udeleniu subvencie pre smotanu, maslo a zahustené maslo. Článok 18 uvedeného nariadenia ustanovuje, že vzhľadom na ponuky prijaté pre každú individuálnu výzvu na predkladanie ponúk sa určuje minimálna predajná cena masla, ako aj maximálna výška subvencie pre smotanu, maslo a zahustené maslo, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od miesta určenia, obsahu tuku v masle a spôsobu použitia, alebo sa rozhodne o zastavení ponukového konania. Podľa toho je potom potrebné stanoviť výšku záruky alebo záruk na spracovanie.

(2)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre mlieko a mliečne výrobky,

18.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/22

(1)

V súlade s článkom 21 nariadenia Komisie (ES) č. 2771/1999 zo 16. decembra 1999, ustanovujúceho podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999, pokiaľ ide o intervenciu na trhu s maslom a smotanou (2), ponúkajú intervenčné agentúry na základe obvyklej výzvy na verejné obstarávanie na predaj určité množstvá masla, ktoré vlastnia.

(2)

Na základe ponúk prijatých po každej individuálnej výzve na verejné obstarávanie je potrebné stanoviť minimálnu predajnú cenu alebo je potrebné prijať rozhodnutie o neposkytnutí odmeny v súlade s článkom 24a nariadenia (ES) č. 2771/1999.

(3)

Na základe prijatých ponúk je potrebné stanoviť minimálnu predajnú cenu.

(4)

Riadiaci výbor pre mlieko a mliečne výrobky nedoručil stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom,

18.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/23

(1)

V zmysle článku 26 nariadenia Komisie (ES) č. 2799/1999 zo 17. decembra 1999, ktorým sa ustanovujú podmienky pre uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 v súvislosti s udeľovaním subvencie pre odtučnené sušené mlieko určené na kŕmenie zvierat a s predajom uvedeného odtučneného sušeného mlieka (2) intervenčné orgány zaradili do stáleho ponukového konania niektoré množstvá odtučneného sušeného mlieka, ktorého sú vlastníkmi.

(2)

Podľa článku 30 tohto nariadenia sa určuje, vzhľadom na ponuky prijaté pre každú individuálnu výzvu na predkladanie ponúk, minimálna predajná cena, alebo sa rozhodne o zastavení ponukového konania. Výška záruky na spracovanie musí byť stanovená na základe rozdielu medzi trhovou cenou odtučneného sušeného mlieka a minimálnou predajnou cenou.

(3)

Na základe prijatých ponúk je potrebné stanoviť minimálnu predajnú cenu na úrovni uvedenej vyššie a následne stanoviť záruku na spracovanie.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre mlieko a mliečne výrobky,

18.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/24

(1)

V súlade s nariadením Komisie (EHS) č. 429/90 z 20. februára 1990 týkajúcim sa udeľovania subvencie pre zahustené maslo určené na priamu spotrebu v spoločenstve (2) prostredníctvom ponukového konania, intervenčné orgány pristupujú k stálemu ponukovému konaniu za účelom udelenia subvencie pre zahustené maslo. Článok 6 uvedeného nariadenia ustanovuje, že vzhľadom na ponuky prijaté pre každú individuálnu výzvu na predkladanie ponúk sa určuje maximálna výška subvencie pre zahustené maslo s minimálnym obsahom tuku 96 %, alebo sa rozhodne o zastavení ponukového konania. Z tohto dôvodu je potrebné stanoviť výšku záruky miesta určenia.

(2)

Na základe prijatých ponúk je potrebné stanoviť maximálnu výšku subvencie na úrovni uvedenej vyššie a následne stanoviť záruku miesta určenia.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre mlieko a mliečne výrobky,

18.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/25

(1)

V súlade s článkom 21 nariadenia Komisie (ES) č. 214/2001 z 12. januára 2001 ustanovujúce podrobné pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 o intervencii na trhu s odtučneným práškovým mliekom (2) a na základe obvyklej výzvy na verejnú súťaž, intervenčné agentúry ponúkajú na predaj určité množstvá prášku z odstredeného mlieka, ktoré vlastnia.

(2)

Na základe ponúk prijatých po každej individuálnej výzve na verejnú súťaž je potrebné stanoviť minimálnu predajnú cenu alebo je potrebné prijať rozhodnutie o neposkytnutí odmeny v súlade s článkom 24a nariadenia (ES) č. 214/2001.

(3)

Na základe prijatých ponúk je potrebné stanoviť minimálnu predajnú cenu.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre mlieko a mliečne výrobky,

18.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/26

(1)

Nariadeniami Komisie (ES) č. 2031/2001 (2) z 11. septembra 2003 a (ES) č. 1789/2003 (3), ktorými sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 (4) o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku boli vykonané zmeny v nomenklatúre v súvislosti s niektorým konzervovaným ovocím, ovocnou šťavou a ferochrómom, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 2793/1999.

(2)

Príloha k nariadeniu (ES) č. 2793/1999 by sa preto mala príslušne zmeniť a doplniť s účinnosťou odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadení (ES) č. 2031/2001 a (ES) č. 1789/2003.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný sadzobník,

a)

v položke č. 09.1813:

b)

V položke č. 09.1821:

c)

V položke č. 09.1827:

18.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/27

(1)

Nariadenie (ES) č. 1565/2004 otvorilo verejnú súťaž na vývozné náhrady na vývoz ovsa vypestovaného vo Fínsku a vo Švédsku a určeného na vývoz z Fínska a Švédska do všetkých tretích krajín s výnimkou Bulharska, Nórska, Rumunska a Švajčiarska.

(2)

Berúc do úvahy najmä kritériá uvedené v článku 1 nariadenia (ES) č. 1501/95 nie je vhodné pristúpiť k určeniu maximálnych vývozných náhrad.

(3)

opatrenia uvedené v tomto nariadení sú v súlade s vyjadrením Riadiaceho výboru pre obilniny,

18.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/28

(1)

Nariadenie (ES) č. 1401/2002 otvorilo v rámci hospodárskeho roku 2004/2005 tarifnú kvótu vo výške 3 828 ton, vyjadrenú v prepočte na lúpanú ryžu.

(2)

Množstvá uvedené v predložených žiadostiach presahujú dostupné množstvo. Preto je potrebné stanoviť redukčný percentuálny koeficient uplatniteľný na požadované množstvá,

18.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/29

18.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/31

(1)

Podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1051/2001 sa cena nevyzrnenej bavlny na svetovom trhu určuje pravidelne na základe ceny vyzrnenej bavlny na svetovom trhu, s ohľadom na historický pomer medzi cenou stanovenou pre vyzrnenú bavlnu a cenou vypočítanou pre nevyzrnenú bavlnu. Tento historický pomer ustanovuje článok 2 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1591/2001 z 2. augusta 2001 (3), o pravidlách uplatňovania režimu pomoci pre bavlnu. V prípade, že cenu na svetovom trhu nemožno takto určiť, stanovuje sa táto cena na základe poslednej určenej ceny.

(2)

V zmysle článku 5 nariadenia (ES) č. 1051/2001 sa cena nevyzrnenej bavlny na svetovom trhu určuje pre produkt, ktorý má určité vlastnosti, a s ohľadom na najpriaznivejšie ponuky a kurzy na svetovom trhu medzi tými, ktoré sa považujú za reprezentatívne v rámci skutočného trhového trendu. Na účely tohto určenia sa berie do úvahy priemer ponúk a kurzov zaznamenaných na jednej alebo viacerých európskych burzách pre produkt dodaný do prístavu v rámci spoločenstva a pochádzajúci z rôznych dodávateľských krajín, považovaných za najreprezentatívnejšie pre medzinárodný obchod. Úpravy týchto kritérií na určenie ceny vyzrnenej bavlny na svetovom trhu sa však berú do úvahy s ohľadom na odlišnosti odôvodnené kvalitou dodaného produktu alebo príslušnými ponukami a kurzmi. Tieto úpravy ustanovuje článok 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1591/2001.

(3)

Uplatnenie vyššie uvedených kritérií vedie k určeniu ceny nevyzrnenej bavlny na svetovom trhu na úrovni uvedenej ďalej,

18.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/32

(1)

Dovozné clá na obilniny boli stanovené nariadením Komisie (ES) č. 1612/2004 (3).

(2)

Článok 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1249/96 predpokladá, že ak sa priemer vypočítaných dovozných ciel v priebehu doby ich uplatňovania odchýli o 5 EUR/t od stanoveného cla, vykoná sa ich úprava. K tejto odchýlke došlo. Preto je potrebné upraviť dovozné clá určené v nariadení (ES) č. 1612/2004,

18.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/35

(1)

Podľa smernice 2001/18/ES, uvedenie výrobku, ktorý obsahuje alebo sa skladá z geneticky modifikovaného organizmu alebo kombinácie geneticky modifikovaných organizmov, na trh, podlieha písomnému oprávneniu, ktoré udeľuje kompetentný úrad členského štátu, ktorý dostal oznámenie, že je možné tento výrobok uviesť na trh v súlade s konaním stanoveným v smernici.

(2)

Oznámenie týkajúce sa uvedenia výrobku z geneticky modifikovanej kukurice na trh (Zea mays L. NK603), ktorý sa bude používať ako každá iná kukurica, nie však na kultiváciu, predložila spoločnosť Monsanto S.A. kompetentnému úradu v Španielsku, ktorý ho poslal Komisii a kompetentným úradom ostatných členských štátov, ktoré vyjadrili kladné stanovisko.

(3)

Kompetentné úrady ostatných členských štátov vzniesli námietky voči uvedeniu výrobku na trh.

(4)

Stanovisko, ktoré dňa 25. novembra 2003 prijal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, ktorý vznikol na základe nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktoré stanovuje všeobecné princípy a požiadavky na zákon o potravinách, a ktorým sa zakladá Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v otázkach bezpečnosti potravín (2), uvádza, že kukurica Zea mays L. NK603 je rovnako bezpečná ako bežná kukurica a že je nepravdepodobné, že jej uvedenie na trh s potravinami, krmivom alebo spracovateľský trh bude mať škodlivý účinok na zdravie ľudí alebo zvierat a v tomto zmysle aj na životné prostredie.

(5)

Preverovanie všetkých námietok podľa smernice 2001/18/ES voči údajom predloženým v oznámení a voči stanovisku Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín neprinieslo žiadny dôvod domnievať sa, že uvedenie Zea mays L. NK603 na trh bude nepriaznivo ovplyvňovať zdravie ľudí alebo zvierat alebo životné prostredie.

(6)

Jedinečný identifikátor sa výrobku pridelí na účely nariadenia (ES) č. 1830/2003.

(7)

Náhodné alebo technicky nevyhnutné stopy geneticky modifikovaných organizmov vo výrobkoch nepodliehajú požiadavkám na označovanie a zreteľnosť v súlade s hraničnými hodnotami stanovenými v smernici 2001/18/ES a v nariadení (ES) č. 1829/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmive (3).

(8)

Vzhľadom na stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín neexistuje žiadny dôvod na stanovenie špecifických podmienok pre prenášanie alebo balenie výrobku a ochranu niektorých ekosystémov/prostredí a/alebo zemepisných oblastí.

(9)

Pred uvedením výrobku na trh sa prijmú všetky nevyhnutné opatrenia, aby sa zaistilo označovanie a zreteľnosť na všetkých stupňoch uvedenia na trh vrátane overovania vhodnou metódou zisťovania.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí nie sú v súlade so stanoviskom výboru, ktorý bol založený podľa článku 30 smernice 2001/18/ES, a preto Komisia predložila Rade návrh týkajúci sa týchto opatrení. Keďže do uplynutia lehoty stanovenej v článku 30 (2) smernice 2001/18/ES Rada neprijala navrhnuté opatrenia ani nevyjadrila voči nim námietky, v súlade s článkom 5 (6) rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorý stanovuje postup pri uplatňovaní kompetencií prenesených na Komisiu (4), opatrenia má prijať Komisia,

a)

Vrstva 1:

Syntéza génu 5-enolpyruvylšikimečnan-3-fosforečnanu (epsps) získaného z Agrobacterium sp. kmeň CP4 (CP4 EPSPS), ktorý dodáva odolnosť voči glyfosátu, riadená iniciátorom génu ryžového aktínu 1, konečná sekvencia z Agrobacterium tumefaciens a sekvencia chloroplast transit peptidu z génu epsps z Arabidopsis thaliana.

b)

Vrstva 2:

Syntéza génu 5-enolpyruvylšikimečnan-3-fosforečnanu (epsps) získaného z Agrobacterium sp. kmeň CP4 (CP4 EPSPS), ktorý dodáva odolnosť voči glyfosátu, riadená iniciátorom obohateného 35S odvodeného z karfiolového mozaikového vírusu, konečná sekvencia z Agrobacterium tumefaciens a sekvencia chloroplast transit peptidu z génu epsps z Arabidopsis thaliana.

a)

doba platnosti písomného oprávnenia je 10 rokov;

b)

jedinečný identifikátor výrobku je MON-00603-6, v súlade s článkom 2 (2);

c)

nezávisle od článku 25 smernice 2001/18/ES držiteľ oprávnenia poskytne na požiadanie kontrolné vzorky kompetentným úradom;

d)

slová „tento výrobok obsahuje geneticky modifikované organizmy“ alebo „tento výrobok obsahuje geneticky modifikovanú kukuricu“ sa vyznačia na etikete alebo na dokumente, ktorý sprevádza výrobok, zaznamená sa, kde legislatíva spoločenstva stanovila hraničné hodnoty, pod ktorými už nie je nutné tieto informácie uvádzať;

e)

kým výrobok nebol schválený pre uvedenie na trh na účely kultivácie, slová „nie na kultiváciu“ sa vyznačia buď na etikete alebo v dokumente, ktorý sprevádza výrobok.

a)

dozorné siete, najmä tie špecifikované v tabuľke 1 monitorovacieho plánu, ktorý je uvedený v oznámení, zbierajú informácie, ktoré sa týkajú všeobecného dozoru nad výrobkom a

b)

dozorné siete sa dohodli poskytnúť tieto informácie držiteľovi oprávnenia pred dátumom podania monitorovacej správy Komisii a kompetentným úradom členských štátov v súlade s odsekom 3.