14.8.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 267/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

14.8.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 267/3

(1)

Írsko a Spojené kráľovstvo 6. februára 2004 informovali Komisiu o tom, že sa zdá, že smer vývoja v dovoze chovaných atlantických lososov si vyžaduje ochranné opatrenia podľa nariadení (ES) č. 3285/94 a (ES) č. 519/94; predložili informácie, ktoré obsahovali dostupný dôkaz, tak ako je stanovené na základe článku 10 nariadenia (ES) č. 3285/94 a článku 8 nariadenia (ES) č. 519/94, a požiadali Komisiu, aby prijala ochranné opatrenia podľa týchto dokumentov.

(2)

Írsko a Spojené kráľovstvo predložili dôkaz o tom, že dovoz chovaných atlantických lososov do Európskeho spoločenstva sa rýchlo zvyšuje v absolútnom zmysle, aj vo vzťahu k produkcii a spotrebe v spoločenstve.

(3)

Tvrdili, že nárast objemu dovozu chovaných atlantických lososov má, okrem iných dôsledkov, negatívny dosah na ceny rovnakých alebo priamo konkurenčných výrobkov v spoločenstve a na trhový podiel, ktorý majú producenti v spoločenstve, čo má za následok poškodenie týchto producentov.

(4)

Írsko a Spojené kráľovstvo ďalej oznámili, že na základe informácií, ktoré predložili producenti v spoločenstve, by akýkoľvek ďalší odklad prijatia ochranných opatrení Európskym spoločenstvom spôsobil škody, ktoré by sa dali ťažko napraviť, a že je preto nutné prijať tieto opatrenia ako naliehavú záležitosť.

(5)

Komisia informovala všetky členské štáty o situácii a prekonzultovala s nimi podmienky dovozu, dovozné trendy a dôkaz ohľadne vážnej ujmy a rôzne aspekty ekonomickej a obchodnej situácie s ohľadom na uvedený výrobok.

(6)

Komisia 6. marca 2004 začala vyšetrovanie týkajúce sa vážnej ujmy alebo jej hrozby producentom v spoločenstve produkujúcim výrobok, ktorý je rovnaký alebo priamo konkurenčný dovážanému výrobku, ktorý bol definovaný ako chovaný losos, či už vo forme filé alebo inej forme, čerstvý, chladený alebo mrazený („príslušný výrobok“) (5), ako je vysvetlené nižšie.

(7)

Komisia oficiálne informovala vyvážajúcich výrobcov a dovozcov, ako aj ich reprezentujúce príslušné združenia, zástupcov exportujúcich krajín a producentov zo spoločenstva o vyšetrovaní. Komisia zaslala dotazníky všetkým týmto stranám, združeniam zastupujúcim chovateľov lososov v spoločenstve a tým stranám, ktoré dali o sebe vedieť v termíne stanovenom v oznámení o začatí vyšetrovania. Podľa článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 519/94 a článku 6 nariadenia Rady (ES) č. 3285/94 dala Komisia príležitosť priamo zainteresovaným stranám prezentovať ich názory v písomnej forme a požiadať o vypočutie.

(8)

Niektoré vlády, niektorí vyvážajúci producenti a ich zastupujúce združenia, producenti zo spoločenstva, dodávatelia, spracovatelia a dovozcovia a ich zastupujúce združenia predložili pripomienky v písomnej forme. Ústne a písomné pripomienky predložené týmito stranami boli posúdené a vzaté do úvahy pri dosahovaní predbežných zistení. Všetky informácie, ktoré sa považovali za potrebné na účely predbežného určenia, boli vyhľadané a overené. Boli vykonané kontrolné návštevy v prevádzkach ôsmich producentov zo spoločenstva.

(9)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a činiteľoch, na základe ktorých bolo zámerom zaviesť dočasné ochranné opatrenia, a o forme navrhovaných dočasných opatrení. Bola im daná príležitosť predložiť pripomienky, ktoré boli posudzované, a ak sa to považovalo za primerané, boli vzaté do úvahy v predbežných zisteniach.

(10)

Výrobkom, v prípade ktorého bola Komisia informovaná o tom, že vývoj jeho dovozu vyžaduje ochranné opatrenia, je chovaný atlantický losos, či už vo forme filé alebo inej forme, čerstvý, chladený alebo mrazený.

(11)

Obmedziť príslušný výrobok na chovaného atlantického lososa by znamenalo príliš obmedzenú definíciu príslušného výrobku. Na základe fyzikálnych charakteristík rôznych druhov lososov (veľkosť, tvar, chuť atď.), výrobného procesu a nahraditeľnosti všetkých typov chovaných lososov z pohľadu spotrebiteľa sa všetky chované lososy považujú za jeden výrobok. Podobne, kým chovaný losos sa predáva v rôznych formách úpravy (celá ryba zbavená vnútorností, celá ryba bez hlavy a zbavená vnútorností, filé), všetky tieto rôzne formy úpravy slúžia rovnakému konečnému použitiu a môžu sa nahrádzať.

(12)

Niektoré strany tvrdili, že mrazený losos je iný výrobok, ako čerstvý losos a nemal by sa považovať za súčasť príslušného výrobku. Jedna strana tvrdila, že spracovatelia ho uprednostňujú, zatiaľ čo spotrebitelia dávajú prednosť čerstvému lososu. Ďalšia strana tvrdila, že mrazený losos nie je vhodnou surovinou na údenie. Tieto tvrdenia sa považovali za neopodstatnené. Spracovatelia používajú čerstvé aj mrazené chované lososy a zistilo sa, že rozdiely sú minimálne. Ďalej, obe formy úpravy slúžia rovnakému konečnému použitiu. Preto musel byť tento argument zamietnutý.

(13)

Preto sa chovaný (iný ako voľne žijúci) losos (či už čerstvý, chladený alebo mrazený) v rôznych popísaných formách úpravy považuje za jeden výrobok. V súčasnosti je klasifikovaný v kódoch KN ex 0302 12 00, ex 0303 11 00, ex 0303 19 00, ex 0303 22 00, ex 0304 10 13 a ex 0304 20 13.

(14)

K predbežnému vyšetrovaniu sa pristúpilo kvôli stanoveniu, či výrobok produkovaný producentmi zo spoločenstva (ďalej len „rovnaký výrobok“) je rovnaký alebo priamo konkurenčný dovážanému príslušnému výrobku.

(15)

Pri dosiahnutí predbežného stanovenia boli vzaté do úvahy hlavne nasledujúce predbežné zistenia:

(16)

(17)

Preto predbežným záverom je, že dovážaný výrobok a výrobok zo spoločenstva sú „rovnaké a priamo konkurenčné“ výrobky.

(18)

Predbežné vyšetrovanie vychádzalo z údajov za obdobie 2000 až 2003 a zameralo sa na dovoz v nedávnom období, za ktoré sú k dispozícii údaje, aby sa určilo, či príslušný výrobok je dovážaný do spoločenstva v tak značne zvýšenom množstve, absolútne alebo relatívne k celkovej produkcii spoločenstva, a/alebo za takých podmienok, ktoré spôsobujú alebo by mohli spôsobiť vážnu ujmu producentom zo spoločenstva. Jedna strana tvrdila, že nárast dovozu bol spôsobený skutočnosťou, že do údajov o dovoze bol zahrnutý dovoz voľne žijúcich lososov. Údaje Eurostatu nerobia rozdiel medzi voľne žijúcimi a chovanými lososmi. Avšak dostupné informácie (štatistiky USA a Kanady o exporte) ukazujú, že dovoz voľne žijúcich lososov do spoločenstva je malý a v každom prípade poklesol v období 2000 až 2003. Jedna strana tiež tvrdila, že rok 2000 je nevhodnou východzou bázou, tvrdiac, že ceny lososov boli v tomto roku nezvyčajne vysoké. Analýza sa však zameriava na kľúčový vývoj v poslednom období a zmena východzej bázy na rok 1999 alebo 2001 by nezmenila záver tejto analýzy.

(19)

Predbežné zistenia uvedené nižšie sú založené na údajoch z obdobia od 2000 do 2003.

(20)

Dovoz vzrástol z 372 789 ton v roku 2000 na 455 948 ton v roku 2003, čo je nárast o 22 %. Medzi rokmi 2002 a 2003 vzrástol dovoz o 15 %.

(21)

Pokiaľ ide o produkciu spoločenstva, dovoz klesol z 254 % v roku 2000 na 235 % v roku 2001, ale odvtedy znovu vzrástol na 252 % v roku 2003.

(22)

Štvrťročné údaje za roky 2002 a 2003 ukazujú, že štvrťročné dovozy v roku 2003 boli vyššie, než v tom istom štvrťroku roku 2002, a že najväčší nárast (do 20,8 %) nastal v druhej polovici roku 2003.

Zdroj: Eurostat

(23)

Na základe údajov o dovoze za obdobie od roku 2000 do 2003 sa dospelo k predbežnému záveru, že existuje nedávny, náhly, ostrý a významný nárast dovozu v absolútnom zmysle, aj vo vzťahu k produkcii.

(24)

Posudzovali sa aj podmienky, za akých sa uskutočňoval dovoz, odkazom na údaje z Eurostatu. Hoci údaje uvádzajú malé množstvá voľne žijúcich lososov, nemalo to žiaden znateľný účinok na ceny.

(25)

Z tohto hľadiska je nutné poznamenať, že medzi septembrom 1997 a májom 2003 značná časť dovozu chovaných lososov z Nórska (čo predstavuje asi 55 % trhu spoločenstva) podliehala MIP (minimálnym dovozným cenám). V priebehu roku 2002 porušovanie záväzkov MIP niektorými nórskymi exportujúcimi producentmi začalo podkopávať efektívnosť tohto nástroja a spôsobilo pokles cien. Navrhované ukončenie antidumpingových opatrení a opatrení súvisiacich s vyrovnávacím clom proti dovozu z Nórska bolo oznámené v decembri 2002 a tieto opatrenia boli ukončené v máji 2003. Dovozné ceny v roku 2002 a v prvej polovici 2003 poklesli čiastočne kvôli porušeniu MIP niektorými nórskymi vývozcami alebo odstúpeniu od MIP.

(26)

Medzi rokmi 2002 a 2003 dovozné ceny poklesli o 28,5 %, čo je mimo bežnej cenovej fluktuácie na trhu kvôli rozsahu poklesu v absolútnom zmysle a kvôli tomu, že vyvážajúci producenti nedosahovali v roku 2000 nadpriemerné zisky a cena produkcie v období medzi 2000 a 2003 materiálne nepoklesla.

(27)

Nedávny vývoj cien je jasnejšie vyjadrený štvrťročnými údajmi. Kým dovozné ceny boli v roku 2002 relatívne stabilné medzi 2,83 eur a 2,93 eur, potom poklesli z 2,87 eur v 1. štvrťroku 2003 na 2,24 eur v 3. štvrťroku 2003 predtým, než sa čiastočne obnovili v 4. štvrťroku 2003 na hodnote 2,48 eur.

Zdroj: Eurostat

(28)

Aj keď ešte nie sú k dispozícii úplne spoľahlivé údaje z Eurostatu za 1. štvrťrok 2004, v súčasnosti dostupné informácie ukazujú, že v 1. štvrťroku 2004 ceny vzrástli na priemernú hodnotu asi 2,53 EUR/kg. Je to trochu pod priemernou hodnotou v roku 2003 a najnovšie dostupné informácie hovoria, že ceny majú opäť klesajúci trend a sú veľmi nízke. Hoci niektorí tvrdia, že dôjde k zvýšeniu cien v nasledujúcich mesiacoch, tento názor nebol podložený a priemyselné zdroje vo vyvážajúcich krajinách skutočne potvrdzujú, že súčasné ceny sú veľmi nízke.

(29)

Podiel dovozu na trhu poklesol zo 73,5 % v roku 2000 na 71,9 % v roku 2001 a v roku 2002 zostal stabilný približne na tejto úrovni (72 %). V roku 2003 dovoz zvýšil svoj podiel na trhu zo 72,0 % v roku 2002 na 75,0 %, čo je nárast o 3,0 percentuálne body a najvyššia úroveň v uvažovanom období.

(30)

Takmer celá produkcia príslušného výrobku v spoločenstve bola vytvorená v Škótsku a Írsku, hoci existujú dvaja producenti vo Francúzsku a aspoň jeden v Lotyšsku.

(31)

V roku 2003 bola celková produkcia príslušného výrobku v spoločenstve 180 593 ton, z čoho producenti, ktorí plne spolupracovali v dočasnom štádiu vyšetrovania, vyprodukovali 85 231 ton, čo zodpovedá 47 % celkovej produkcie spoločenstva. Preto predstavujú hlavnú časť celkovej produkcie spoločenstva v znení článku 5 ods. 3 písm. c) nariadenia (ES) č. 3285/94 a článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 519/94. Podľa toho sú považovaní za producentov zo spoločenstva na účely dočasných stanovení.

(32)

Ku koncu roka 2002 nórske prognózy celkovej produkcie lososov na rok 2003 počítali s produkciou asi 446 000 ton. Do februára 2003 analýza Kontali (poskytovateľ informácií o priemyselnom odvetví) predpokladala výlov v množstve 475 000 ton. To bolo o 30 000 ton viac, než nórska produkcia v roku 2002, ale očakávalo sa, že väčšia časť tohto nárastu bude smerovať na vznikajúce trhy v Rusku a Poľsku a na trhy Ďalekého Východu, ako Japonsko, Hongkong, Tchaj-wan a Čína. Nárast na Ďalekom Východe bol od roku 2000 negatívny, ale Nórsko očakávalo, že sa tento pokles v roku 2003 zvráti otvorením čínskeho trhu.

(33)

Skutočná produkcia v roku 2003 bola prakticky 509 000 ton (asi o 63 000 ton vyššia, než predpokladala Nórska vláda) a výlov bol o 6 % vyšší, než predpokladal Kontali. Produkcia bola tiež o 64 000 ton (alebo 14 %) vyššia, než nórska produkcia v roku 2002. Súčasne ďaleko od zvrátenia poklesu predaja na Ďalekom Východe sa rýchlosť poklesu v skutočnosti zvýšila na 6 %. Okrem toho rast na vznikajúcich trhoch tiež poklesol zo 47 % na 32 % v prípade Ruska a z 50 % na 30 % v prípade európskych krajín mimo spoločenstva. Celková globálna spotreba vlastne narástla iba o 6 % v porovnaní s 9 % v roku 2002 a 14 % v roku 2001. Táto, ako sa ukázalo, chybná prognóza produkcie v kombinácii s vývojom svetovej spotreby sa neočakávala.

(34)

V dôsledku toho Nórsko zažilo vážny problém s nadmernou produkciou, problém, ktorý sa zdalo, že si uznalo. V auguste 2003 v snahe odstrániť nadmerné množstvo výrobkov z trhu niektorí nórski výrobcovia zamýšľali zmraziť 30 000 ton chovaných lososov. Neskôr však od tohto zámeru upustili a trh bol naďalej nadmerne zásobovaný.

(35)

Okrem toho, v decembri 2002 Komisia oznámila svoj návrh na ukončenie antidumpingových a antidotačných opatrení proti Nórsku. Tieto boli následne skončené v máji 2003. Opatrenia nadobudli vo veľkej miere formu MIP, ktoré v podstate zaručovali minimálnu cenu pre vyvážajúcich producentov. Po oznámení navrhovaného odvolania opatrení mnoho nórskych vyvážajúcich producentov sa buď dobrovoľne vzdalo svojich záväzkov, alebo ich jednoducho prestalo dodržiavať. Nórski producenti lososov sú celkove vysoko zadĺžení v nórskych bankách. Keďže ceny klesajú a chýbajú MIP, banky požičiavajúce nórskym producentom začínajú podnikať kroky na zníženie rizika a žiadajú splatenie dlhov. Takto sa vytvoril začarovaný kruh, ktorý viedol k zvýšeniu výlovu, ďalšiemu tlaku na ceny a zvýšenému tlaku na vývoz. Hoci sa očakávala určitá dočasná a malá úprava dovozných cien v dôsledku skončenia opatrení proti Nórsku, rozsah poklesu cien (aktivovaný problémom nadprodukcie) a začarovaný kruh, ktorý sa vytvoril kvôli fungovaniu vyššie opísaného bankového systému, sa nepredpokladali.

(36)

V priebehu roku 2003 hodnota nórskej koruny poklesla o 13 % vo vzťahu k euru, o 12 % vo vzťahu k dánskej korune a o 14 % vo vzťahu k švédskej korune. Hoci pohyby meny sa očakávajú, išlo o pomerne veľké a trvalé výkyvy a prekonali bežný rozsah menových výkyvov. Hoci euro tiež posilnilo v porovnaní s britskou librou, britská libra poklesla iba o 6 %, čo spôsobilo, že chované lososy produkované v Spojenom kráľovstve boli v eurozóne drahšie v porovnaní s nórskym dovozom, než na začiatku roka 2003. Hlavnými dovozcami nórskych chovaných lososov do spoločenstva sú Dánsko, Švédsko, Nemecko a Poľsko. Väčšina týchto dovozov sa dopravuje priamo v rámci spoločenstva do takých krajín eurozóny, ako Francúzsko a Španielsko. Okrem toho, viac ako polovica chovaných lososov dovážaných do Dánska a takmer celá časť dovážaná do Poľska a iných nových členských štátov sa ďalej predáva v eurozóne po spracovaní. Následkom toho pokles hodnoty nórskej koruny vo vzťahu k euru mal účinok nielen na nórsky dovoz priamo do eurozóny, ale tiež na dovoz do takých krajín, ako Dánsko a Poľsko, ktoré spracúvajú chovaných lososov za účelom ďalšieho predaja v eurozóne. Efekt týchto menových pohybov mal celkove zatraktívniť trh Európskeho spoločenstva pre nórskych vyvážajúcich producentov, do určitej miery ich chrániť pred účinkom poklesu ich cien v eurách a korunách a pomôcť im udržať si exportné výnosy v ich domácej mene. Jednotkové ceny však poklesli dokonca aj v nórskej korune. Tieto menové pohyby súčasne spôsobili zlacnenie dovážaného lososa v Európskom spoločenstve a zatraktívnili dovoz pre dovozcov a užívateľov, akým je spracovateľský priemysel. V dôsledku toho väčšina nadprodukcie v Nórsku sa vyviezla do Európskeho spoločenstva.

(37)

Predbežná analýza hovorí, že príčinou nepredvídaného vývoja, ktorý spôsobil nárast dovozu, bola značná nadprodukcia v Nórsku (napriek nižším prognózam), ktorej účinok bol ešte zosilnený neúspechom nórskeho priemyslu dosiahnuť predpovedaný rast dovozu na trhy mimo spoločenstva, neočakávaným rozsahom účinkov ukončenia opatrení proti Nórsku na ochranu obchodovania a pôsobením vyššie opísaného nórskeho bankového systému spolu s nárastom hodnoty eura, čo urobilo z trhu spoločenstva ako celku atraktívnejšie miesto pre nórskych vývozcov. Tento vývoj a jeho dosah sa bude ďalej skúmať v konečnej fáze tohto konania.

(38)

Aby bolo možné vykonať dočasné stanovenie vážnej ujmy, ktorú utrpeli producenti rovnakého výrobku v spoločenstve, vykonalo sa predbežné hodnotenie všetkých príslušných faktorov objektívneho a merateľného charakteru, ktoré majú vplyv na ich situáciu. Pokiaľ ide o príslušný výrobok, bolo vykonané hlavne hodnotenie vývoja globálnych údajov o spotrebe v spoločenstve, výrobnej kapacite, produkcii, využití kapacity, zamestnanosti, produktivite, celkovom predaji a podiele na trhu. Tieto globálne údaje vychádzajú zo štatistických informácií zhromaždených Spojeným kráľovstvom a Írskom prostredníctvom komplexných prieskumov priemyselného odvetvia. Pokiaľ ide o špecifické údaje o spoločnostiach, tieto vychádzajú z údajov, ktoré poskytli spolupracujúci producenti zo spoločenstva o cash flow, návratnosti použitého kapitálu, zásobách, cene, predaji za nižšiu cenu a o ziskovosti za roky 2000 až 2003.

(39)

Na začiatok je nutné poznamenať, že v priemysle chovu lososov v spoločenstve existuje, ako kdekoľvek inde, dlhý a relatívne neflexibilný výrobný cyklus, ktorý vedie k výlovu, a po vylovení sa musia chované lososy okamžite predať, keďže sa môžu skladovať dlhšie ako niekoľko dní, iba ak sa zmrazia. Zmrazovanie je nákladné a zmrazovacie kapacity v spoločenstve sú v každom prípade obmedzené. V dôsledku toho sa musí úroveň produkcie plánovať aspoň dva roky vopred a po naplánovaní sa nemôže upravovať, s výnimkou pri maržiach. Preto majú nadmerné dodávky oneskorený účinok na produkciu, ale okamžitý a silný účinok na ceny.

(40)

Spotreba príslušného výrobku v spoločenstve bola dočasne stanovená na základe celkovej produkcie všetkých producentov v spoločenstve a celkového dovozu príslušného výrobku do spoločenstva, ako ich oznámil Eurostat, mínus export Európskeho spoločenstva.

(41)

V období medzi rokmi 2000 a 2003 sa zvýšila spotreba v spoločenstve o 19,7 % z 507 705 ton na 607 728 ton.

(42)

Je nutné poznamenať, že losos má pomerne vysokú úroveň cenovej pružnosti, a preto sa značne vyšší nárast spotreby v roku 2003 môže čiastočne vysvetliť poklesom cien na veľkoobchodnej úrovni.

(43)

Produkcia chovaných lososov v Európskom spoločenstve je účinne obmedzená vládnymi licenciami, ktoré stanovujú maximálne množstvo živých rýb, ktoré je možné držať vo vode na danom mieste a v danom čase. Údaje o kapacite vychádzajú skôr z celkového povoleného množstva, než z fyzickej kapacity klietok na chov rýb, ktoré prevádzkujú producenti zo spoločenstva. Cena žiadosti o zachovanie licencie je pomerne nízka, a preto cena udržania nadmernej kapacity je tiež nízka.

(44)

Predbežné vyšetrovanie ukázalo, že po tom, čo teoretická kapacita produkcie zostala stabilná v období medzi 2000 a 2002, v období medzi 2000 a 2003 vzrástla o 2,2 %.

(45)

Využitie kapacity (t. j. množstvo rýb vo vode porovnané s množstvom povoleným licenciou) vzrástol zo 43 % v roku 2000 na 48 % v roku 2001 a potom stabilne rástlo až do roku 2003, keď dosiahlo 52 %. To poukazuje na skutočnosť, že produkcia vzrástla o 23 % v období medzi rokmi 2000 a 2003, pričom kapacita povolená licenciou vzrástla iba o 2,2 %.

(46)

Produkcia (chápaná ako množstvo vylovených rýb) vzrástla o 23 % zo 146 664 ton v roku 2000 na 180 593 ton v roku 2003, pri 7 %-nom náraste za jediný rok.

(47)

Je nutné poznamenať, že kvôli dlhému produkčnému cyklu sa produkcia plánuje najmenej dva roky dopredu a že len čo začne produkčný cyklus, produkčné úrovne sa nemôžu upravovať, s výnimkou pri maržiach.

(48)

Zamestnanosť vo vzťahu k príslušnému produktu poklesla o 6 % z 1 269 v roku 2000 na 1 193 v roku 2003. V roku 2001 došlo k zníženiu zamestnanosti, ktorá sa čiastočne obnovila v roku 2002, a v roku 2003 zostala stabilná.

(49)

Produktivita rástla odpovedajúco počas celého skúmaného obdobia od 115 ton v roku 2000 na 151 ton v roku 2003. To poukazuje na narastajúce využívanie automatizovaných systémov kŕmenia a iných prácu uľahčujúcich zariadení a na silný tlak znižovať náklady pri stúpajúcich finančných stratách.

(50)

V období medzi rokmi 2000 a 2002 predaj rovnakého výrobku producentov zo spoločenstva vzrástol o 14,3 % zo 134 916 ton na 154 171 ton. Tento nárast nastal na pozadí nárastu spotreby za rovnaké obdobie o 8,5 %. Medzi rokmi 2002 a 2003 predaj producentov zo spoločenstva poklesol o 1,6 % zo 154 171 ton na 151 780 ton napriek nárastu spotreby medzi rokmi 2002 a 2003 o 10,3 %.

(51)

Podiel producentov zo spoločenstva na trhu vzrástol z 26,5 % v roku 2000 na 28,1 % v roku 2001 a v roku 2002 zostal približne na tejto úrovni, ale potom v roku 2003 poklesol o 3,0 percentuálne body na 25,0 %, na svoju najnižšiu úroveň v sledovanom období. To poukazuje na skutočnosť, že v roku 2003 dovoz vzrástol nielen v absolútnom zmysle, ale tiež vo vzťahu k spotrebe.

(52)

Skúmať cash-flow bolo možné len u spolupracujúcich spoločností, ktoré vyrobili príslušný výrobok, a nie vo vzťahu k samotnému príslušnému výrobku. Preto bol tento ukazovateľ vnímaný ako menej významný než ostatné uvedené ukazovatele. Avšak je vidno, že v rokoch 2001, 2002 a 2003 bol cash-flow výrazne negatívny.

(53)

ROCE sa mohla tiež preskúmať iba na úrovni spolupracujúcich spoločností, ktoré produkujú príslušný výrobok, a nie vo vzťahu k samotnému príslušnému výrobku. Preto bol tento ukazovateľ tiež vnímaný ako menej významný než ostatné uvedené ukazovatele. Avšak je vidno, že ROCE klesla z 34 % v roku 2000 na takmer nulu v rokoch 2001 a 2002 predtým, než klesla na – 20 % v roku 2003.

(54)

Priemerná cena rovnakého výrobku poklesla o 20,3 % medzi rokmi 2000 a 2003 so stabilným poklesom cien počas tohto obdobia. Ceny dosiahli svoj najnižší bod (2,79 eur/kg) v roku 2003.

(55)

Dostupné informácie za 1. štvrťrok 2004 ukazujú, že priemerná jednotková cena predaja producentov zo spoločenstva trochu vzrástla spolu s jemným nárastom priemerných dovozných cien. Najnovšie informácie však uvádzajú, že ceny majú opäť klesajúci trend. Jedna strana tvrdila (odkazom na priemerné ročné výmenné kurzy), že poklesy cien boli menej významné v librách šterlingov. Predpokladá sa však, že Komisia by sa nemala odchýliť od svojej dôslednej praktiky používať euro ako menovú jednotku v prípadoch ochrany obchodu.

(56)

Okrem cenového vývoja sa posudzoval aj vývoj nákladov. Náklady sa pohybovali medzi 3,0 a 3,2 eur/kg v období 2000 až 2003.

(57)

Ziskovosť predaja u producentov zo spoločenstva v spoločenstve poklesla zo 7,3 % v roku 2000 na –3,3 % v roku 2001. Straty boli menej zreteľné v roku 2002 (–2,5 %), ale potom vzrástli na -17,1 % v roku 2003. V roku 2003, keďže dovoz vzrástol na svoju najvyššiu úroveň a priemerná cena dovozu klesla na svoju najnižšiu úroveň (2,54 eur/kg), priemerná cena produktu v spoločenstve tiež klesla na svoju najnižšiu úroveň (2,79 eur/kg). Pokles ziskovosti u producentov zo spoločenstva v období medzi 2000 a 2003 nastal v tom istom čase, ako pokles ceny za kilo výrobku producentov zo spoločenstva z 3,50 eur na 2,79 eur.

(58)

Zásoby v tomto kontexte sa týkajú živých rýb vo vode. Producenti zo spoločenstva, ako všetci ostatní producenti, majú zanedbateľné zásoby vylovených rýb, keďže tie sa musia predávať okamžite. Preto pokles úrovne konečných zásob poukazuje na pokles množstva živých rýb, ktoré sa chovajú na výlov v nasledujúcich dvoch rokoch. Preto sú v tomto prípade klesajúce úrovne zásob ukazovateľom narastajúcej ujmy.

(59)

Úroveň zásob vzrástla z 36 332 ton v roku 2000 na 53 178 ton v roku 2002 a potom klesla na 43 024 ton v roku 2003. To predstavuje pokles v zásobách medzi rokmi 2002 a 2003 o 19,1 %.

(60)

Vyšetrovanie ukázalo, že medzi rokmi 2000 a 2003 a hlavne medzi rokmi 2002 a 2003 sa dovoz príslušného výrobku na trh spoločenstva realizoval vo zvýšených množstvách a vysokých objemoch.

(61)

Pokiaľ ide o situáciu producentov zo spoločenstva, teoretická výrobná kapacita zostala viac-menej stabilná medzi rokmi 2000 a 2002, pričom produkcia vzrástla o 14,8 %. V dôsledku toho využitie kapacity v tomto období vzrástlo zo 43 % na 50 %. Zásoby živých rýb vo vode tiež vzrástli. Došlo k určitému poklesu zamestnanosti, zatiaľ čo produktivita vzrástla hlavne vďaka väčšiemu využívaniu automatizácie.

(62)

Objemy predaja vzrástli o 14,3 % medzi rokmi 2000 a 2002 (v porovnaní s 8,5 %-ným nárastom spotreby) a podiel producentov zo spoločenstva na trhu vzrástol z 26,5 % na 28,0 %.

(63)

Avšak dokonca aj v tomto období ceny klesli o 13,7 % medzi rokmi 2000 a 2002 a napriek malému poklesu nákladov v roku 2002 (čiastočne kvôli vyššiemu využitiu kapacity a lepšej produktivite) sa zdá, že to viedlo k poklesu ziskovosti zo 7,3 % v roku 2000 na straty vo výške –3,3 % a –2,5 % v rokoch 2001 a 2002. ROCE a cash-flow sa v tomto období vyvíjali tiež negatívne.

(64)

Medzi rokmi 2002 a 2003 sa postavenie producentov zo spoločenstva značne zhoršilo. Hoci výrobná kapacita a produkcia vzrástli (o 7,3 %) v súlade s predtým vypracovanými plánmi produkcie, čo viedlo k vyššiemu využitiu kapacity a zlepšeniu produktivity, všetky ostatné ukazovatele sa vyvíjali negatívne. Zásoby rýb vo vode poklesli o 19,1 %. Napriek 10,3 %-nému nárastu spotreby poklesol predaj producentov zo spoločenstva o 1,6 % a títo producenti stratili podiel na trhu. Okrem toho ceny poklesli o ďalších 7,6 %, pričom náklady sa zvýšili na svoju priemernú úroveň za štvorročné obdobie. To viedlo k ostrému poklesu ziskovosti a producentom zo spoločenstva vznikli straty vo výške 17,1 %. Tieto straty sa odrazili na celkovej ROCE, ktorá predstavovala -20 %. Zatiaľ, čo sa zdalo, že cash-flow sa zlepšuje, v skutočnosti to vyjadrovalo zníženie zásob rýb vo vode a neschopnosť znovu investovať.

(65)

Vezmúc do úvahy všetky tieto faktory, predbežný záver je taký, že producenti zo spoločenstva utrpeli vážnu ujmu v zmysle značného celkového zhoršenia ich postavenia.

(66)

Aby sa prešetrila existencia príčinného spojenia medzi zvýšeným dovozom a vážnou ujmou a aby sa zabezpečilo, že ujma spôsobená ďalšími faktormi sa nepripisuje zvýšenému dovozu, poškodzujúce účinky faktorov, ktoré sa pokladali za príčinu ujmy, sa vzájomne odlíšili, poškodzujúce účinky boli pripísané faktorom, ktoré ich spôsobujú, a po prisúdení ujmy všetkým existujúcim príčinným faktorom sa určilo, či zvýšený dovoz je „skutočnou a podstatnou“ príčinou vážnej ujmy.

(67)

Ako je uvedené vyššie, dovoz príslušného výrobku na trh spoločenstva sa medzi rokmi 2000 a 2003 a hlavne medzi rokmi 2002 a 2003 realizoval vo zvýšenom množstve a vysokých objemoch.

(68)

Chované lososy sú v podstate tovarovým výrobkom a príslušný výrobok a rovnaký výrobok si konkurujú hlavne cenou. Všeobecne sa uznáva, že dovoz, hlavne z Nórska, má na trhu vedúce postavenie a určuje ceny. V dôsledku toho dokonca aj nízke úrovne predaja za nízke ceny majú za následok cenové zníženie u producentov zo spoločenstva.

(69)

V tomto prípade veľké finančné straty producentov zo spoločenstva boli najdôležitejším poškodzujúcim dôsledkom zvýšeného dovozu. Kvôli vedúcemu postaveniu dovozu na trhu a pri stanovení cien zvýšený dovoz znížil ceny v celom spoločenstve. Keby dovozy vzrástli v menšej miere, tento cenový tlak by bol tiež nižší. Keby bol dopyt na trhu spoločenstva taký, aby sa udržal taký nárast dovozu pri podstatne vyšších cenách, hoci by takýto nárast mal za následok nižší predaj a trhový podiel producentov zo spoločenstva, je možné, že producenti zo spoločenstva by neutrpeli tak vážnu ujmu.

(70)

Medzi rokmi 2000 a 2002 cena dovozu poklesla o 19 % a bola tesne sledovaná cenami producentov zo spoločenstva. Zatiaľ čo trhový podiel predaja producentov zo spoločenstva v tomto období vzrástol, čo bolo odrazom rozhodnutí v oblasti produkcie prijatých v predchádzajúcich rokoch, v rokoch 2001 a 2002 sa predaj producentov zo spoločenstva realizoval zo stratami.

(71)

Medzi rokmi 2002 a 2003 narástol dovoz o 15 %. Trhový podiel dovozu vzrástol zo 72 % na 75 %, pričom trhový podiel producentov zo spoločenstva klesol z 28 % na 25 %. Počas rovnakého obdobia dovoz produkcie zo spoločenstva vzrástol z 236 % na 252 %. Takže sa zdá, že dovoz vzrástol vo vzťahu k produkcii spoločenstva aj k spotrebe na úkor producentov zo spoločenstva.

(72)

Avšak najdôležitejším aspektom nárastu dovozu bol jeho účinok na ceny a ziskovosť producentov zo spoločenstva. Ako už bolo uvedené vyššie, všeobecne sa uznáva, že dovoz (hlavne z Nórska) má vedúce postavenie pri určovaní cien chovaných lososov na trhu spoločenstva. Preto sa skúmala existencia predaja za nižšiu cenu, aby sa stanovilo, či lacný dovoz skutočne viedol k zníženiu cien producentov zo spoločenstva.

(73)

Aby sa dospelo k predbežnému určeniu úrovne predaja za znížené ceny, boli preskúmané cenové informácie za porovnateľné časové obdobia, na rovnakej úrovni obchodu a o predaji podobným zákazníkom. Na základe porovnania priemerných cien z Glasgowa, ktoré účtujú producenti zo spoločenstva a vyvážajúci producenti dovozcom zo spoločenstva (CIF hranica Európskeho spoločenstva vrátane cla), domáce ceny boli ponúkané v troch ostatných rokoch v rozmedzí o 3,1 % až 7,1 % nižšie. Zdá sa, že to malo za následok zníženie cien producentov zo spoločenstva, pretože kvôli ich veľkému podielu na trhu sa ceny stanovujú podľa dovozu. Je možné vidieť, že nárast dovozu pri stále nižších cenách do 3. štvrťroka 2003 prinútil producentov zo spoločenstva, aby neustále znižovali svoje ceny až do 3. štvrťroka 2003, čo viedlo ku stratám, ktoré utrpeli v tom roku.

(74)

Priame porovnanie dovozných cien a cien producentov zo spoločenstva potvrdzuje túto analýzu. Dovozné ceny poklesli o 28,5 % medzi rokmi 2000 a 2003 z 3,62 na 2,59 eur/kg vrátane cla. V rovnakej dobe priemerná cena rovnakého výrobku poklesla o 20 % z 3,50 na 2,79 eur/kg, pri stabilnom poklese cien v tomto období.

(75)

Medzi rokmi 2002 a 2003 priemerná jednotková cena dovozu poklesla z 2,93 na 2,59 eur/kg vrátane cla. Keďže dovoz vzrástol na svoju najvyššiu úroveň a priemerná cena dovozu poklesla na svoju najnižšiu úroveň (2,59 eur/kg vrátane cla), dovozné ceny priviedli ceny producentov zo spoločenstva ku klesajúcemu trendu a priemerná cena výrobku zo spoločenstva poklesla na svoju najnižšiu úroveň (2,79 eur/kg). Priemerná jednotková cena produktu zo spoločenstva (upravené podľa cien z Glasgowa) poklesla z 3,02 na 2,79 eur/kg, čo predstavuje pokles 8 %.

(76)

Zdá sa, že pokles cien producentov zo spoločenstva bol hlavnou príčinou značného poklesu ich ziskovosti. V roku 2000, keď náklady na kilo predstavovali 3,1 eura a predajná cena (upravená podľa cien z Glasgowa) bola 3,50 eura, producenti zo spoločenstva dosiahli zisk 7,3 %. V rokoch 2001 a 2002, napriek tomu, že využitie kapacity, produkcia, produktivita, zásoby živých rýb, predaj a podiel na trhu vzrástli, títo producenti utrpeli finančné straty, mali zníženú celkovú ROCE a negatívny celkový cash-flow, keďže ich predajné ceny (upravené podľa cien z Glasgowa) poklesli na 3,23 eura a 3,02 eura a náklady najprv mierne vzrástli a potom poklesli na 3,2 eura v roku 2001 a 3,0 eura v roku 2002. Zamestnanosť tiež poklesla.

(77)

V roku 2003, keď ceny (upravené podľa cien z Glasgowa) klesli na 2,79 eura pod tlakom lacného dovozu a náklady boli na úrovni roku 2000 vo výške 3,1 eura, producenti zo spoločenstva utrpeli stratu 17,1 %. To sa odrazilo v negatívnej celkovej ROCE a cash-flow. Súčasne objem predaja poklesol o 1,6 % a podiel na trhu poklesol o 3,0 percentuálne body, keďže objem a trhový podiel dovozu vzrástol. Aj keď kapacita, využitie kapacity, produkcia a produktivita vzrástli a zamestnanosť ostala stabilná, účinok nárastu lacného dovozu na využitie kapacity, produkciu a zamestnanosť je oneskorený. Možno očakávať, že táto produkcia poklesne v dôsledku nárastu dovozu, ako sa ukázalo pri poklese zásob živých rýb v roku 2003.

(78)

Z vyššie uvedených dôvodov sa dospelo k predbežnému záveru, že existuje vzájomný vzťah medzi nárastom dovozu a vážnou ujmou, ktorú utrpeli producenti zo spoločenstva, a že nárast lacného dovozu mal poškodzujúci účinok na producentov zo spoločenstva, najmä v zmysle tlaku na zníženie cien na trhu spoločenstva, čo malo za následok, že producenti zo spoločenstva utrpeli veľké finančné straty.

(79)

Jedna strana tvrdila, že v roku 2003 došlo k údajnému poklesu spotreby v Spojenom kráľovstve a to spôsobilo ujmu producentom zo spoločenstva. Avšak trh Spojeného kráľovstva nemožno izolovať od celého trhu spoločenstva a spotreba v Európskom spoločenstve stúpla v období medzi rokmi 2000 a 2003 o 19,7 % a medzi rokmi 2002 a 2003 o 10,3 %. Preto sa zdá, že príčinou značných strát producentov zo spoločenstva v roku 2003 boli skôr nízke ceny, než údajný pokles spotreby.

(80)

Bol skúmaný aj účinok zmien v úrovni vývozu. Vývoz vzrástol v skúmanom období a naozaj sa zdvojnásobil medzi rokmi 2002 a 2003. Preto sa dospelo k záveru, napriek opačnému tvrdeniu jednej zo strán, že zmeny v úrovni exportu neboli príčinou vážnej ujmy, ktorú utrpeli producenti zo spoločenstva. V každom prípade údaje vzťahujúce sa k ziskovosti sú založené na údajoch, ktoré sa týkajú iba predaja v spoločenstve.

(81)

Taktiež sa skúmalo, či poškodzujúci účinok mohol byť dôsledkom nadmernej kapacity u producentov zo spoločenstva. Teoretická kapacita vzrástla počas doby vyšetrovania o 2,2 % medzi rokmi 2000 a 2003 – oveľa menej, než produkcia a spotreba. Okrem toho, ako už bolo uvedené, teoretická kapacita je celkové množstvo živých rýb, na ktoré sú vydané vládne licencie. Náklady na žiadosť a zachovanie licencie sú nízke. Hlavnými nákladovými hnacími silami sú v skutočnosti cena mladých lososov (mláďat), krmivo a práca. Preto predbežný záver je taký, že nárast teoretickej kapacity nemal poškodzujúci účinok na producentov zo spoločenstva.

(82)

Niektorí vývozcovia tvrdili, že príčinou poklesu cien lososa na trhu spoločenstva bolo nadmerné zásobovanie zo strany producentov zo spoločenstva. Avšak v roku 2003 dovoz vzrástol o 15 %, zatiaľ čo predaj producentov zo spoločenstva poklesol. Ďalej, dovoz má vedúce postavenie pri stanovení cien na tomto trhu, nie producenti zo spoločenstva. Prešetrenie správania všetkých strán pri cenotvorbe v rokoch 2002 a 2003 naozaj jasne ukazuje, že dovoz bol predávaný za nižšie ceny, než boli ceny producentov zo spoločenstva, a ceny producentov zo spoločenstva mali klesajúci trend. Účinok konkurencie medzi producentmi zo spoločenstva sa vyvažuje sám medzi nimi – straty, ktoré vzniknú jednému, sú vyvážené príjmami, ktoré získa iný producent, pričom ostatné podmienky ostávajú rovnaké. Preto predbežný záver je taký, že konkurencia medzi producentmi zo spoločenstva nebola príčinou zaznamenanej vážnej ujmy.

(83)

Jedna strana tvrdila, že vyššia úmrtnosť rýb v Írsku, ako je normálna úmrtnosť, a vypuknutie chorôb v Spojenom kráľovstve a Írsku v rokoch 2002 a 2003 mohli zvýšiť výrobné náklady a prerušiť normálny výrobný cyklus u niektorých producentov. V súčasnosti dostupné informácie naznačujú, že tieto javy sa obmedzili len na malý počet fariem. Ďalej, ako ukazuje tabuľka nižšie, výrobné náklady producentov zo spoločenstva klesli v roku 2002 a v roku 2003 boli blízko svojho štvorročného priemeru. Preto predbežný záver je taký, že vyššia úmrtnosť rýb, než je normálna úmrtnosť, nebola príčinou materiálneho poškodzujúceho účinku. Tento argument sa však bude ďalej skúmať v konečnom štádiu vyšetrovania.

(84)

Jedna strana tvrdila, že nórsky priemysel má nižšie výrobné náklady, ako producenti v spoločenstve, a že to je príčinou zvýšeného dovozu a vážnej ujmy. V súčasnosti dostupné informácie naznačujú, že zatiaľ čo Nórsko využíva výhody vo vzťahu k určitým nákladom, producenti v spoločenstve využívajú výhody vo vzťahu k iným nákladom. Celkove možno pozorovať, že kým producenti zo spoločenstva trpia značnými stratami na súčasnom trhu, rovnako sú na tom aj nórski producenti. Ako bolo uvedené v časti 8.2.12, producenti zo spoločenstva utrpeli v roku 2002 stratu –2,5 %. Údaje nórskej vlády ukazujú, že straty v roku 2002 u vzorky 151 fariem chovajúcich lososy a pstruhy dúhové predstavovali –13 %. (Pre rok 2003 neboli doposiaľ zverejnené žiadne porovnateľné údaje). Okrem toho, pracovali pod obrovským bremenom dlhov, ktoré predstavujú značnú časť ich celkových nákladov. Ich celkový dlh (okrem vlastného majetku a rezerv) bol 6,8 miliárd nórskych korún, v porovnaní s celkovým obratom 5,7 miliárd nórskych korún (9). V niektorých prípadoch táto situácia viedla k tomu, že nórske banky efektívne prevzali vlastníctvo nórskych producentov. Preto predbežný záver je taký, že nórski producenti nie sú efektívnejší než producenti v spoločenstve, ale tento argument sa bude ďalej skúmať v konečnom štádiu vyšetrovania.

(85)

Jedna strana tvrdila, že vo vzdialenejších oblastiach Škótska je menej rozvinutá infraštruktúra, čo zvyšuje náklady a môže spôsobiť ujmu producentom zo spoločenstva. Z tohto hľadiska je potrebné poznamenať, že chovanie lososov v Nórsku, ktoré má vedúce postavenie na trhu spoločenstva, často prebieha vo vzdialených oblastiach s pomerne zlou dopravnou infraštruktúrou.

(86)

Dopravné náklady netvoria veľkú časť celkovej ceny produkcie chovaných lososov a menia sa podľa pôvodu tovaru a miesta určenia, kam majú byť lososy dodané. Celkove možno povedať, že medzi Nórskom, Spojeným kráľovstvom a Írskom neexistujú významné rozdiely v nákladoch na dopravu na trh spoločenstva. Okrem toho je pravdepodobné, že vyvážajúci producenti (ktorí sa podľa definície nachádzajú mimo Európskeho spoločenstva) majú vo všeobecnosti vyššie dopravné náklady, keď predávajú na trhu spoločenstva. Preto nemožno brať do úvahy tvrdenie, že vyššie dopravné náklady v Škótku prispeli k ujme producentov zo spoločenstva.

(87)

Ďalej, v tomto zmysle nebol predložený žiaden dôkaz, že sa v Škótsku v posledných rokoch zvýšili dopravné náklady, a preto vyššie dopravné náklady nemohli poslúžiť na vysvetlenie zvýšenia finančných strát, ktoré utrpeli producenti zo spoločenstva.

(88)

Počas dočasného štádia vyšetrovania neboli zistené žiadne iné príčinné faktory s možným významom.

(89)

Nárast dovozu mal iba obmedzený negatívny dosah na množstvo predané producentmi zo spoločenstva, hoci ich predaj a trhový podiel v roku 2003 trochu poklesol. Zdá sa však, že je dôležitejšie, že značný nárast dovozu mal zničujúci dosah na ziskovosť producentov zo spoločenstva vzhľadom na sprevádzajúci pokles ceny. Vzhľadom na to, že dovoz (asi 70 – 75 % trhu) využíva postavenie cenového lídra, klesajúca špirála pri dovozných cenách mala značný znižujúci účinok na ceny producentov zo spoločenstva. Výsledkom bolo, že producenti zo spoločenstva utrpeli značné straty. Okrem nárastu lacného dovozu neboli v tomto štádiu zistené žiadne ďalšie faktory, ktoré by mohli prispieť k ujme.

(90)

Preto sa po stanovení, že žiadne materiálne poškodzujúce účinky nevznikli v dôsledku ostatných známych faktorov, dospelo k predbežnému záveru, že existuje skutočné a podstatné spojenie medzi zvýšeným lacným dovozom a vážnou ujmou producentov zo spoločenstva.

(91)

Predbežné stanovenie je také, že existujú kritické okolnosti, ktorých odklad by spôsobil škody producentom zo spoločenstva, ktoré by bolo ťažké napraviť. Títo producenti utrpeli vážny pokles, hlavne v zásobách živých rýb, jednotkových cenách, ziskovosti a ROCE v dôsledku zvýšeného lacného dovozu príslušného výrobku.

(92)

Finančná situácia producentov zo spoločenstva je extrémne zúfalá. V roku 2003 utrpeli značné straty (–17,1 %). V dôsledku toho mnoho producentov zo spoločenstva už zbankrotovalo alebo je v konkurznom správcovstve a mnoho ďalších plánuje znížiť produkciu alebo sa úplne stiahnuť z trhu. Mnoho producentov zo spoločenstva sa pokúša predať svoje podniky, keďže existujú obavy z budúcnosti. Avšak vzhľadom na tvoriace sa straty a nedávne bankroty a konkurzné správcovstvá je len malý záujem zo strany potencionálnych kupcov. Ďalší producenti jednoducho zatvárajú svoje prevádzky, aby zamedzili vytváraniu ďalších strát

(93)

V roku 2003 a v prvých mesiacoch roku 2004 zbankrotovali alebo sa dostali do konkurzného správcovstva piati producenti zo spoločenstva. Firmy ďalších dvoch producentov prevzali spoločnosti dodávajúce krmivo (ktorým dlhovali značné sumy) a ich prevádzka sa pomaly ukončí. Okrem toho sedem ďalších producentov zo spoločenstva zatvorilo alebo postupne zatvorí svoje prevádzky.

(94)

V roku 2003 utrpeli značné straty niektorí producenti zo spoločenstva, hlavne nezávislé spoločnosti, ktoré sa nemôžu spoliehať na finančnú podporu od väčších skupín, a spoliehajú sa na predĺženie úveru od spoločností, ktoré dodávajú krmivo a využívajú kontokorentné prostriedky ako zdroj strednodobého a dlhodobého financovania. Niektoré spoločnosti sú donútené obetovať ziskovosť, aby si zabezpečili dostatočný cash-flow na splnenie svojich finančných záväzkov (napr. výlov rýb pred dosiahnutím ich optimálnej veľkosti). Kým táto stratégia im môže zabezpečiť prežitie na krátku dobu, ďalej redukuje ich ziskovosť a tým strednodobú a dlhodobú životaschopnosť.

(95)

Bez okamžitého a významného zlepšenia vyhliadok chovu lososov v spoločenstve bude viac producentov zo spoločenstva donútených skončiť v bankrote alebo v konkurznom správcovstve, keďže spoločnosti dodávajúce krmivo a banky sa snažia obmedziť nedobytné pohľadávky. Niektorí producenti zo spoločenstva si už dali ukončiť alebo znížiť svoje kontokorentné prostriedky. Národné orgány v Spojenom kráľovstve rokovali s bankami s cieľom stanoviť príčiny odstúpenia od poskytovania podpory. Banky však zdôraznili, že musia pôsobiť podľa komerčných kritérií.

(96)

Je možné očakávať, že bez uplatnenia dočasných ochranných opatrení na trhu Európskeho spoločenstva bude pokračovať dovoz príslušného výrobku do spoločenstva vo vysokej miere a hlavne v dôsledku zníženia ceny, ktoré bude naďalej tento dovoz spôsobovať, producenti zo spoločenstva budú naďalej produkovať straty a budú stále viac nútení skončiť bankrotom. Bolo by ťažké napraviť takúto škodu vzhľadom na skutočnosť, že podniky sa zatvoria, bývalí zamestnanci budú nútení sa presťahovať, aby si našli prácu, a požičiavajúce subjekty budú veľmi opatrné pri poskytovaní finančných prostriedkov na znovuotvorenie podnikov, ktoré neuspeli. Ak sa má tomu zabrániť, musia sa urobiť dočasné ochranné opatrenia.

(97)

Vezmúc do úvahy zúfalú ekonomickú situáciu producentov zo spoločenstva v dôsledku veľkých strát, ktoré utrpeli, a pokračujúcu hrozbu, ktorú predstavujú vyvážajúci producenti, sa predpokladá, že existuje kritická situácia, pri ktorej akékoľvek oddialenie prijatia dočasných ochranných opatrení by spôsobilo škody, ktoré by bolo ťažké napraviť. Preto sa dospelo k záveru, že je nutné bezodkladne prijať dočasné ochranné opatrenia.

(98)

Predbežná analýza zistení vyšetrovania potvrdzuje existenciu kritickej situácie a potrebu dočasných ochranných opatrení, aby sa zabránilo ďalšej ujme producentov zo spoločenstva, ktorú by bolo ťažké napraviť.

(99)

Produkcia chovaných lososov v spoločenstve nie je dostatočná, aby pokryla dopyt, a preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby prijaté opatrenia neodopreli prístup vyvážajúcich producentov na trh spoločenstva. Keďže sa zdá, že hlavnou príčinou škôd, ktoré utrpeli producenti zo spoločenstva, je veľký objem dovozu, ktorý vedie k nízkym cenám a spôsobuje pokles a potlačenie cien, je nutné, aby prijaté opatrenia boli zostavené tak, aby sa ceny zvýšili, ale nie nevyhnutne obmedzili dodávky.

(100)

Nariadenia (ES) č. 285/94 a č. 519/94 stanovujú, že dočasné ochranné opatrenia majú mať formu zvýšenia taríf. Preto tam, kde je to vhodné, je potrebné uprednostňovať opatrenia založené na tarifách. Aby trh spoločenstva ostal v tomto prípade otvorený a aby sa zabezpečila dostupnosť dodávok na pokrytie dopytu, je vhodné stanoviť kvóty oslobodené od ochranných ciel, ktoré budú vyjadrovať tradičné úrovne dovozu. Colná prirážka by sa platila u dovozov prekračujúcich tieto kvóty. Tradičné úrovne dovozu chovaných lososov môžu potom pokračovať bez zaplatenia colnej prirážky a neobmedzené množstvá sa môžu dovážať, i keď po zaplatení colnej prirážky.

(101)

Aby sa zachoval tradičný obchodný tok a aby sa zabezpečilo, že aj trh spoločenstva zostane otvorený pre menšinových hráčov, je nutné, aby tarifné kvóty boli rozdelené medzi tie krajiny/regióny, ktoré majú podstatný podiel na dodávke príslušného výrobku, a časť by sa mala rezervovať pre iné krajiny. Po konzultácii s Nórskom a Faerskými ostrovmi, ktoré majú tak podstatnú účasť a zastupujú tak podstatné podiely na dovoze, že sa považuje za vhodné prideliť každej z týchto krajín špecifické tarifné kvóty na základe pomerov celkového množstva produktu dodávaného touto krajinou počas trojročného obdobia 2001 až 2003. Väčšina dovozu v tomto období pochádza z Nórska a Faerských ostrovov, a preto by sa u týchto krajín mali uplatňovať tarifné kvóty špecifické pre krajinu a jedna ďalšia kvóta pre všetky ostatné krajiny. Aby sa predišlo nevyhnutnému administratívnemu bremenu, tarifné kvóty by mali fungovať na báze „kto prv príde, ten prv melie“.

(102)

Zdá sa, že za normálnych okolností spotreba chovaných lososov v spoločenstve rastie v rozmedzí 4 % až 5 % ročne, berúc do úvahy úrovne vysokého rastu, ktoré boli zaznamenané v nových členských štátoch. Aby sa vzal do úvahy tento rast, je nutné, aby sa tarifné kvóty (založené na priemernom dovoze v rokoch 2001 až 2003) zvýšili o 5 %. Keďže trh s lososmi je sezónny, s vyšším dovozom a predajom v druhom polroku než v prvom, je nutné upraviť tarifné kvóty sezónne. Kvóty boli vypočítané na základe ekvivalentu celých rýb (angl. skratka WFE) a prevodné pomery k lososom vo forme filé a k lososom v inej forme ako filé, ktoré boli skutočne dovezené, sú 1:0,65 a 1:0,9.

(103)

Tradičné clo sa musí stanoviť na takej úrovni, aby pre producentov zo spoločenstva bola zabezpečená primeraná pomoc, ale súčasne nesmie nevyhnutne vytvoriť ťaživé bremeno na dovozcov a užívateľov. Clo podľa hodnoty (clo ad valorem) sa považuje za nevhodné, keďže by pôsobilo ako stimul pre nižšie dovozné ceny oslobodené od cla a v skutočnosti by sa zvýšilo, ak dôjde k zvýšeniu ceny. Preto je potrebné stanoviť fixnú výšku cla.

(104)

Úroveň predaja pod cenu, ktorá vyjadruje rozsah, v akom je cena dovážaného výrobku nižšia ako cena, ktorú by producenti zo spoločenstva mohli očakávať, že ju dosiahnu v nepoškodzujúcej situácii, sa považuje za rozumný základ pre stanovenie úrovne cla. Aby sa vzal do úvahy princíp proporcionality v tomto konkrétnom prípade (keď sa dováža 70 – 75 % príslušného výrobku), úroveň predaja pod cenu bola dočasne vypočítaná na základe váženého priemeru nepoškodzujúcej ceny za tonu výrobku zo spoločenstva na základe ceny produkcie výrobku zo spoločenstva, plus minimálna úroveň zisku v tomto priemyselnom odvetví (5 %). Táto nepoškodzujúca cena sa porovnala s predbežnou váženou priemernou cenou za tonu dovezeného príslušného výrobku v 1. štvrťroku 2004 (10). Rozdiel medzi týmito dvoma cenami sa vyjadril ako percento ceny CIF/hranica spoločenstva dovážaného výrobku a výsledkom bol predaj pod cenu vo výške 17,8 %, čo predstavuje splatné clo 469 eur za tonu (WFE), čo je na základe vyššie uvedených prevodných pomerov rovné 522 eurám za tonu vypitvaných rýb a 722 eurám za tonu filé.

(105)

Ak by došlo k zmene okolností, je potrebné, aby Komisia zabezpečila preskúmanie opatrení.

(106)

V súlade s legislatívou a medzinárodnými záväzkami spoločenstva by dočasné ochranné opatrenia nemali platiť pre výrobok pochádzajúci z rozvojovej krajiny, pokiaľ jej podiel na dovoze tohto výrobku do spoločenstva nepresiahne 3 %. Z tohto hľadiska je potrebné poznamenať, že dovoz z Čile v poslednom období, za ktoré sú k dispozícii údaje (2. polrok 2003), predstavuje menej ako 3 %, a preto je vhodné vylúčiť Čile z uplatňovania ochrannej colnej prirážky podľa dočasných ochranných opatrení a preskúmať postavenie v konečnom štádiu vyšetrovania. Preto je potrebné špecifikovať rozvojové krajiny, na ktoré sa nevzťahujú dočasné opatrenia, čo je vykonané v prílohe 2.

(107)

Ako už bolo uvedené, za príčinu vážnej ujmy producentov zo spoločenstva sa považuje trend v dovoze príslušného produktu. Preto sa uvažuje, že je v záujme spoločenstva zaviesť systém retrospektívneho dozoru v súlade s článkom 11 nariadenia (ES) č. 3285/94 a článku 9 nariadenia (ES) č. 519/94 vo vzťahu k dovozu príslušného výrobku, ktorý bol uvedený do voľného obehu v spoločenstve. To umožní hlavne úzko monitorovať dovoz z krajín, ktoré sú mimo pôsobenia dočasných opatrení. Aby sa zabezpečila spojitosť, je potrebné, aby dozor fungoval rovnako dlho, ako dočasné opatrenia. Dozor sa musí vykonávať v súlade s plánom stanoveným v článku 308d nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktoré určuje opatrenia na realizáciu nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa zavádza Colný zákonník spoločenstva (11), naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2286/2003 (12), a členské štáty sú povinné každý týždeň podávať Komisii informácie.

(108)

Dočasné opatrenia by nemali trvať dlhšie ako 200 dní. Opatrenia by mali nadobudnúť platnosť 15. augusta 2004 a zostať v platnosti 176 dní, ak sa nezavedú konečné opatrenia alebo ak sa vyšetrovanie neukončí bez opatrení pred týmto časom.

(109)

Okrem nepredvídaného vývoja, zvýšeného dovozu, vážnej ujmy, príčinných a kritických okolností sa skúmalo, či existujú nejaké závažné dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru, že nie je v záujme spoločenstva zaviesť dočasné opatrenia. Na tento účel sa na základe dostupných dôkazov posudzoval dosah možných dočasných opatrení na všetky strany zainteresované v konaní a pravdepodobné dôsledky prijatia alebo neprijatia dočasných opatrení.

(110)

Producenti zo spoločenstva majú kombinovaný ročný obrat presahujúci 500 milión eur a odhaduje sa, že okrem priamej zamestnanosti asi 1 450 ľudí, nepriamo podporujú aj ďalších 8 000 pracovných miest v spracovateľskom a iných sektoroch. Sú súčasťou významného výrobného priemyselného odvetvia, ktoré bolo svedkom zdvojnásobenia výroby v období 1995 – 2001. Dosahujú rastúcu efektívnosť v produkcii výrobku, pre ktorý rastie trh v spoločenstve, aj globálne. Za normálnych trhových podmienok sú životaschopní a konkurencieschopní a vykazujú rastúcu produktivitu.

(111)

Postavenie producentov zo spoločenstva je jasne ohrozené, ak nedôjde k náprave súčasnej úrovne lacných dovozov. Navrhované opatrenia budú platiť pre všetky dovozy príslušného výrobku, s výnimkou dovozov z rozvojových krajín, ktorých export do Európskeho spoločenstva nepresahuje 3 % dovozu do spoločenstva. Preto budú platiť pre asi 95 % takýchto dovozov. Je preto možné očakávať, že opatrenia budú účinné a umožnia, aby sa ceny producentov zo spoločenstva zvýšili na primeranú úroveň.

(112)

Oblasti, v ktorých sa chovajú lososy, sú často vzdialené miesta – hlavne na západnom pobreží Škótska a Írska. Tu sú obmedzené pracovné príležitosti a ekonomická aktivita, ktorú vytvára chov lososov, prispieva k týmto miestnym ekonomikám. Bez tohto prispenia by mnohé z malých miestnych podnikov dodávajúcich tovar a služby producentom a ich zamestnancom v spoločenstve prestali byť životaschopné. Je preto v záujme závislých priemyselných odvetví, aby boli prijaté účinné dočasné opatrenia.

(113)

Je v záujme hlavných dodávateľov producentov zo spoločenstva (producenti mladých lososov a krmiva), aby mali silný a predvídateľný dopyt po svojich produktoch za cenu, ktorá im umožní dosiahnuť primeraný zisk. Vzhľadom na to, že mnoho týchto dodávateľov predĺžilo producentom zo spoločenstva značný úver, je tiež v ich záujme, aby producenti zo spoločenstva naďalej podnikali a mohli konať dlhovú službu. Ak sa situácia producentov zo spoločenstva nezlepší, mnoho producentov mladých lososov nadobudne značné nedobytné pohľadávky, ktoré znížia ich ziskovosť a v niektorých prípadoch môžu ohroziť ich schopnosť pokračovať v podnikaní. To isté platí pre producentov krmiva. Preto je v záujme producentov mladých lososov a krmív, aby boli prijaté dočasné opatrenia.

(114)

Aby bolo možné zhodnotiť dosah prijatia alebo neprijatia opatrení na dovozcov, spracovateľov a užívateľov, boli zaslané dotazníky známym dovozcom, spracovateľom a užívateľom príslušného výrobku na trhu spoločenstva. Dovozcovia/spracovatelia/užívatelia zvyčajne predstavujú jeden a ten istý subjekt a mnohí majú v skutočnosti vzťah k producentom vyvážajúcim mimo spoločenstva, hlavne v Nórsku. Získali sa odpovede od 6 dovozcov/spracovateľom/užívateľov a od združenia spracovateľov. Okrem toho, mnohé združenia spracovateľov smerovali svoje protesty na Komisiu.

(115)

Niektorí tvrdili, že nie je potrebné prijať žiadne opatrenia, pretože došlo len ku krátkemu dočasnému poklesu cien chovaných lososov v posledných dvoch až troch mesiacoch po skončení antidumpingových opatrení proti Nórsku v máji 2003 a ceny sa odvtedy vrátili do normálu. Spracovatelia zdôraznili, že akékoľvek zvýšenie cien by znamenalo zvýšenie ich nákladovej bázy, zníženie predaja a ziskovosti, čo by mohlo viesť k strate pracovných miest a dokonca k premiestneniu, a zdôraznili, že zamestnanosť v sektore spracovania rýb je oveľa vyššia ako v priemysle chovu rýb a v niektorých prípadoch zabezpečuje zamestnanie v oblastiach s nízkou zamestnanosťou.

(116)

Úplne spoľahlivé údaje za 1. štvrťrok 2004 nie sú ešte k dispozícii od Eurostatu. Avšak dostupné informácie ukazujú, že dovozné ceny vzrástli od 4. štvrťroka 2003 na priemernú hodnotu asi 2,53 eur/kg v 1. štvrťroku 2004 a že ceny producentov zo spoločenstva tiež mierne vzrástli. Avšak ceny producentov zo spoločenstva ostávajú značne pod úrovňou nepoškodzujúcej ceny. Ďalej, najnovšie informácie ukazujú, že ceny majú opäť klesajúci trend.

(117)

Hlavné náklady, ktoré vznikajú spracovateľom, sú náklady na suroviny a pracovné sily. Je pravda, že nárast nákladov na suroviny by zvýšil náklady spracovateľov. Avšak podľa informácií poskytnutých spracovateľmi, náklady na suroviny poklesli o 10 % medzi rokmi 2002 a 2003, pričom už poklesli o 18 % medzi rokmi 2000 a 2002. V roku 2003 boli náklady o 26 % nižšie ako v roku 2000. Súčasne informácie, ktoré spracovatelia poskytli, ukazujú, že v rokoch 2002 a 2003 zostali ich predajné ceny približne rovnaké. Traja spracovatelia poskytli informácie o ziskovosti ich prevádzky na spracovanie lososov. Tieto informácie ukazujú, že ziskovosť vzrástla z 15 % v roku 2000 na 31 % v roku 2002 a 33 % v roku 2003. Hoci nejde o reprezentanta spracovateľského priemyslu ako celku, táto úroveň ziskovosti sa nepovažuje za atypickú. Niektorí spracovatelia spochybnili túto úroveň ziskovosti, hoci nespolupracovali pri poskytovaní údajov o vlastnej ziskovosti. Za týchto okolností sa zdá, že spracovateľský priemysel je celkom dobre schopný absorbovať mierne zvýšenie nákladov na suroviny bez strát pracovných miest alebo premiestnenia. V každom prípade je jasné, že súčasné cenové úrovne sú neudržateľné v strednodobom a dlhodobom horizonte.

(118)

Spracovatelia tiež zdôraznili, že pre obchodníkov pôsobiacich na hlavných európskych trhoch a pre spotrebiteľov je nutné, aby mali naďalej prístup k výrobkom dobrej kvality za nízke ceny. Vyjadrili konkrétnu obavu nad možnosťou špekulatívneho nakupovania okamžite po zavedení tarifných kvót a tvrdili, že ak sa dosiahnu tarifné kvóty, budú musieť zastaviť výrobu. Nakoniec uviedli, že ak by sa mali prijať opatrenia, tak by mali byť také, aby zachovali primeranosť dodávok a pomohli zaviesť na trh cenovú stabilitu, aby bolo možné lepšie predpovedať náklady. V tomto smere zatiaľ čo niektorí si udržali otvorený odpor voči akýmkoľvek opatreniam, iní uviedli, že ak by mali byť zavedené opatrenia, dali by prednosť systému tarifných kvót, niektorí uprednostňovali licenčný systém.

(119)

Je nutné uviesť, že navrhované dočasné opatrenia pozostávajú z tarifných kvót založených na priemernom dovoze do spoločenstva (vrátane nových členských štátov) v období 2001 až 2003 plus 5 %, po prekročení ktorých sa uplatňuje colná prirážka. Preto je potrebné, aby spracovateľský priemysel v celom spoločenstve mal naďalej prístup k primeraným dodávkam surovín bez colnej prirážky.

(120)

Preto sa nevýhody, ktoré by pravdepodobne utrpeli spracovatelia/užívatelia a dovozcovia, ak ich vôbec utrpia, nepovažujú za také, aby prevážili výhody, o ktorých sa predpokladá, že vzniknú producentom zo spoločenstva v dôsledku navrhovaných dočasných opatrení, ktoré sa považujú za minimálne nutné, aby sa zabránilo ďalšiemu vážnemu zhoršovaniu situácie producentov zo spoločenstva.

(121)

Keďže príslušný výrobok je spotrebiteľským výrobkom, Komisia informovala rôzne spotrebiteľské organizácie o začatí vyšetrovania. Komisia neobdržala žiadne odpovede od týchto organizácii. Vzhľadom na veľkosť marží medzi celými rybami z farmy a maloobchodnou cenou spracovaných výrobkov z lososa sa nepredpokladá, že by opatrenia mohli mať materiálny účinok na maloobchodné ceny, a preto sa predpokladá len minimálny dosah na spotrebiteľov.

(122)

Článok 7 nariadenia (ES) č. 3285/94 a článok 6 nariadenia (ES) č. 519/94 stanovujú, že ak sa Komisia domnieva, že dozorné alebo ochranné opatrenia sú nevyhnutné, musí prijať potrebné rozhodnutie najneskôr do 9 mesiacov od začatia vyšetrovania, ale vo výnimočných prípadoch môže byť tento časový limit predĺžený o ďalšie maximálne 2 mesiace.

(123)

Pre nasledujúce dôvody existujú výnimočné okolnosti oprávňujúce predĺžiť časový limit na dokončenie vyšetrovania ochranných opatrení vo vzťahu k príslušným výrobkom o ďalšie dva mesiace.

(124)

1. mája 2004 došlo k rozšíreniu a nové členské štáty sa pripojili k Európskemu spoločenstvu. Až do tohto dátumu sa vyšetrovanie vo vzťahu k súčasnému konaniu obmedzovalo len na 15 štátov EÚ. Pri doterajšom vyšetrovaní vo vzťahu k príslušnému výrobku spolupracovalo mnoho zainteresovaných strán a očakáva sa, že ekonomické subjekty z nových členských štátov si budú tiež želať plne spolupracovať pri ďalších šetreniach, ktoré budú prebiehať. Aby bolo možné overiť ďalšie získané informácie, Komisia zašle ďalšie dotazníky výrobcom, producentom mladých lososov a krmiva, dovozcom, spracovateľom a užívateľom z nových členských štátov, aby sa zaistila ich špecifická situácia. Aby mali príslušné ekonomické subjekty možnosť uplatniť svoje práva podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 3285/94 a článku 5 nariadenia (ES) č. 519/94, musia mať k dispozícií primeranú dobu, v rámci ktorej budú môcť odpovedať v dotazníkoch. Okrem toho útvary Komisie budú potom vyžadovať overenie informácií poskytnutých v odpovediach na dotazníky prostredníctvom vyšetrovaní priamo v prevádzkach príslušných strán pred pristúpením k akýmkoľvek záverom.

(125)

Po dokončení ďalšieho vyšetrovania Komisiou a pred prijatím konečných ochranných opatrení vo vzťahu k príslušným výrobkom, ak vôbec budú nejaké, Európske spoločenstvo je okrem toho povinné včas upovedomiť niektorých obchodných partnerov, s ktorými má uzatvorené bilaterálne zmluvy, a tiež obchodných partnerov WTO o navrhovaných opatreniach.

(126)

Ďalej dočasné opatrenia (ktoré by mali prebiehať paralelne s vyšetrovaním) majú skončiť do konca 4. štvrťroka 2004, čím vznikne neistota na trhu počas najrušnejšieho obdobia pred Vianocami.

(127)

Za vyššie uvedených okolností sa preto uznáva, že existujú výnimočné okolnosti a je nutné predĺžiť časový limit na dokončenie vyšetrovania ochranných opatrení vo vzťahu k chovaným lososom o dva mesiace, od 6. decembra 2004 do 6. februára 2005,

a)

povinnosti predložiť osvedčenie o pôvode vydané oprávneným národným orgánom tej krajiny, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 47 nariadenia (EHS) č. 2454/93, a

b)

podmienke, že výrobok bol dopravený priamo v znení článku 4 z tejto krajiny do spoločenstva.

a)

výrobky dopravené bez prechodu cez územie tretej krajiny;

b)

výrobky dopravené cez jednu alebo viac tretích krajín, ktoré nie sú krajinami pôvodu, s preložením alebo bez preloženia na iný dopravný prostriedok alebo dočasným uskladnením v týchto krajinách za predpokladu, že tento prechod je opodstatnený z geografických príčin alebo výlučne kvôli dopravným požiadavkám, a za predpokladu, že výrobky:

a)

jediný prepravný dokument vydaný v krajine pôvodu, ktorý sa bude týkať prechodu cez tranzitnú krajinu alebo tranzitné krajiny;

b)

osvedčenie vydané colnými orgánmi tranzitnej krajiny alebo tranzitných krajín, ktoré bude obsahovať:

—

opustili krajinu pôvodu pred dátumom, keď toto nariadenie začne platiť, a

—

sú odoslané z miesta naloženia v krajine pôvodu na miesto vyloženia v spoločenstve a sú opatrené platným prepravným dokumentom vydaným pred dátumom, keď začne platiť toto nariadenia.

—

v prípade prepravy po mori, nákladný list, ktorý bude uvádzať, že naloženie sa uskutočnilo pred týmto dátumom,

—

v prípade dopravy po železnici, nákladný list, ktorý bol uznaný železničnými orgánmi v krajine pôvodu pred týmto dátumom,

—

v prípade cestnej dopravy, zmluva CMR na prepravu tovaru alebo iný prepravný dokument vydaný v krajine pôvodu pred týmto dátumom,

—

v prípade leteckej dopravy, nákladný list, ktorý bude uvádzať, že letecká dopravná spoločnosť prevzala výrobky pred týmto dátumom.

14.8.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 267/30

(1)

Článok 21 nariadenia Komisie (ES) č. 2771/1999 (2) ustanovuje, že intervenčné maslo uvedené do predaja sa muselo dostať do skladu pred 1. aprílom 2002.

(2)

Vzhľadom na situáciu na trhu s maslom a množstvo masla v intervenčných skladoch je potrebné, aby maslo skladované pred 1. júnom 2002 bolo k dispozícii na predaj.

(3)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre mlieko a mliečne výrobky,

14.8.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 267/31

(1)

Podľa článku 1 nariadenia Komisie (ES) č. 2571/97 z 15. decembra 1997 o predaji masla za znížené ceny a o poskytovaní podpôr na smotanu, maslo a koncentrované maslo používané pri výrobe pekárenských výrobkov, zmrzliny a iných potravín (2), musí byť maslo ponúknuté na predaj prijaté do skladu pred určeným dátumom.

(2)

S prihliadnutím na vývoj trhu s maslom a množstva zásob na sklade sa má dátum uvedený v článku 1 nariadenia Komisie (EHS) č. 1609/88 (3), vzťahujúci sa na maslo uvedené v nariadení (ES) č. 2571/97, zmeniť.

(3)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre mlieko a mliečne výrobky,

14.8.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 267/32

(1)

Rozhodnutím č. 1608/2003/ES sa určili jednotlivé štatistické činnosti potrebné na založenie štatistík o vede, technike a inovácii.

(2)

Je nevyhnutné prijať opatrenia na vykonávanie jednotlivých štatistických činností, ako určuje článok 2 rozhodnutia č. 1608/2003/ES.

(3)

Jednotlivé štatistické činnosti by mali brať do úvahy rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2367/2002/ES zo 16. decembra 2002 o Štatistickom programe spoločenstva na roky 2003 až 2007 (2), ktorý špecificky určil pracovný program na vypracovávanie a zdokonaľovanie štatistík o inovácii na obdobie 2003 až 2007.

(4)

Je potrebné zabezpečiť zosúladenie štatistík spoločenstva o inováciách s ďalšími medzinárodnými normami, čo vyžaduje zohľadnenie práce vykonanej Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a ďalšími medzinárodnými organizáciami.

(5)

Pri vykonávaní rozhodnutia č. 1608/2003/ES by sa mal pri príprave ustanovení týkajúcich sa prístupu k administratívnym zdrojom a štatistického utajenia zohľadniť rámec, ktorý poskytuje nariadenie Rady (ES) č. 322/97 zo 17. februára 1997 o štatistikách spoločenstva (3).

(6)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre štatistický program,

14.8.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 267/36

(1)

Článok 10 nariadenia (ES) č. 1784/2003 predpokladá, že pri dovoze produktov uvedených v článku 1 uvedeného nariadenia sa vyberajú colné poplatky vo výške podľa Spoločného colného sadzobníka. Avšak pre produkty uvedené v odseku 2 tohto článku sa dovozné clo rovná intervenčnej cene platnej pre tieto produkty pri dovoze, zvýšenej o 55 % a zníženej o dovoznú cenu CIF, platnú pre príslušnú zásielku. Avšak tento colný poplatok nesmie byť vyšší ako výška poplatkov v Spoločnom colnom sadzobníku.

(2)

V zmysle článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1784/2003 sa dovozné ceny CIF vypočítavajú na základe reprezentatívnych cien príslušného produktu na svetovom trhu.

(3)

Nariadenie (ES) č. 1249/96 stanovilo pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1784/2003 týkajúceho sa dovozných ciel v sektore obilnín.

(4)

Dovozné clá zostávajú platné, kým nevstúpi do platnosti ich nové určenie.

(5)

S cieľom umožniť normálne fungovanie režimu dovozných ciel sa pre ich výpočet majú zvoliť reprezentatívne trhové sadzby zistené v priebehu určitého referenčného obdobia.

(6)

Uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1249/96 vedie k určeniu dovozných ciel v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu,

14.8.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 267/39

(1)

Medzinárodný dohovor o ochrane rastlín (ďalej len „dohovor IPPC“) bol prijatý konferenciou FAO v roku 1951 a nadobudol platnosť v nasledujúcom roku. Následne bol zmenený a doplnený konferenciou FAO v roku 1979 a zmeny a doplnenia nadobudli účinnosť v roku 1991.

(2)

V roku 1997 bola vykonaná ďalšia revízia dohovoru IPPC s cieľom dosiahnuť jeho súlad s Dohodou o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení v záverečnom akte uruguajského kola, zabezpečiť zhodu s novým systémom navrhovania medzinárodných noriem v rámci IPPC a umožniť členským organizáciám FAO stať sa jeho zmluvnou stranou. Revidovaný text bol schválený rezolúciou 12/97 konferencie FAO v novembri 1997.

(3)

Zmeny a doplnenia revidovaného textu nadobudnú účinnosť v tridsiaty deň po ich prijatí dvoma tretinami zmluvných strán. Od tohto dňa je Európske spoločenstvo oprávnené stať sa stranou dohovoru IPPC. Dodnes prijalo revidovaný text 43 krajín, z toho štyri členské štáty.

(4)

Jedným zo základných cieľov dohovoru IPPC je zabezpečiť „spoločný a účinný postup na zabránenie rozširovania a zavlečenia škodcov rastlín a rastlinných produktov a podporovať vhodné opatrenia na ich kontrolu“.

(5)

Právomoc spoločenstva uzatvárať alebo pristupovať k medzinárodným dohodám alebo zmluvám nevyplýva iba z výslovného zverenia zmluvou, ale môže takisto vyplývať z iných ustanovení zmluvy a z aktov prijatých podľa týchto ustanovení orgánmi spoločenstva.

(6)

Predmet úpravy dohovoru IPPC spadá taktiež do pôsobnosti existujúcich nariadení spoločenstva v tejto oblasti.

(7)

Z toho vyplýva, že predmet úpravy dohovoru IPPC sa týka rovnako spoločenstva, ako aj jeho členských štátov.

(8)

Spoločenstvo by malo pristúpiť k dohovoru IPPC ohľadne záležitostí v rámci jeho právomoci.

(9)

Predseda Rady by mal byť poverený uložiť listinu o pristúpení spoločenstva,

14.8.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 267/54

(1)

V roku 2003 vypukol v Luxembursku klasický mor ošípaných. Objavenie sa tejto choroby predstavuje pre populáciu hospodárskych zvierat v spoločenstve vážne riziko.

(2)

Na účely pomoci čo najrýchlejšie vyhubiť túto chorobu môže spoločenstvo finančne prispieť na prípustné náklady, ktoré vzniknú členskému štátu, ako to stanovuje rozhodnutie 90/424/EHS.

(3)

Podľa článku 3 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1258/1999 zo 17. mája 1999 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (2) sa veterinárne opatrenia a opatrenia týkajúce sa zdravia rastlín, podniknuté v súlade s pravidlami spoločenstva, financujú podľa oddielu „garancie“ Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu. Kontrola týchto opatrení spadá do článkov 8 a 9 uvedeného nariadenia.

(4)

Platba finančného príspevku zo spoločenstva je podmienená skutočnou realizáciou plánovaných činností a poskytnutím všetkých potrebných informácií zo strany príslušných orgánov do stanoveného termínu.

(5)

12. marca 2004 predložilo Luxembursko oficiálnu žiadosť o vyplatenie všetkých výdavkov, ktoré vznikli na jeho území. Podľa tejto žiadosti bolo zabitých 1 351 zvierat.

(6)

Je potrebné definovať všetky výrazy „rýchle a primerané odškodnenie farmárov chovajúcich hospodárske zvieratá“, použité v článku 3 rozhodnutia 90/424/EHS, „primerané platby“ a „oprávnené platby“ a kategórie prípustných výdavkov pod „iné náklady“, ktoré sú spojené s povinným zabitím zvierat.

(7)

Opatrenia uvedené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

a)

rýchle a primerané odškodnenie farmárov, ktorí sú donútení zabiť svoje zvieratá, ako súčasť opatrení na vyhubenie náhle vzniknutého klasického moru ošípaných v roku 2003, podľa ustanovení prvej a siedmej odrážky článku 3 ods. 2 rozhodnutia 90/424/EHS a v súlade s týmto rozhodnutím;

b)

prevádzkové výdavky spojené so zabitím zvierat, zničením mŕtvych tiel a produktov, s čistením a dezinfekciou prevádzky a s čistením a dezinfekciou kontaminovaného zariadenia, alebo, ak je to potrebné, s jeho zničením, podľa ustanovení prvej, druhej a tretej odrážky článku 3 ods. 2 rozhodnutia 90/424/EHS a v súlade s týmto rozhodnutím.

a)

„rýchle a primerané odškodnenie“ znamená platbu do 90 dní po zabití zvierat v prípade odškodnenia, ktoré zodpovedá trhovej hodnote definovanej v článku 3 ods. 1;

b)

„primerané platby“ znamená platby na kúpu materiálu alebo služieb za primerané ceny v porovnaní s trhovými cenami pred vypuknutím klasického moru ošípaných;

c)

„oprávnené platby“ znamená platby za nákup materiálu alebo služieb, ktorých charakter a priame spojenie s povinným zabitím zvierat, uvedeným v článku 1 písm. a), je preukázané.

—

25 % v prípade platieb realizovaných medzi 91. a 105. dňom po zabití zvierat,

—

50 % v prípade platieb realizovaných medzi 106. a 120. dňom po zabití zvierat,

—

75 % v prípade platieb realizovaných medzi 121. a 135. dňom po zabití zvierat,

—

100 % v prípade platieb realizovaných po 135 dňoch po zabití zvierat.

a)

daň z pridanej hodnoty;

b)

platy štátnych zamestnancov;

c)

používanie iného verejného materiálu než spotrebného tovaru.

a)

žiadosti predloženej v súlade s prílohami I a II v rámci časových obmedzení uvedených v odstavci 2;

b)

podrobných dokumentov, ktoré potvrdzujú čísla v žiadosti uvedenej v písm. a);

c)

výsledkov kontrol zo strany Komisie priamo na mieste, ak sa také kontroly uskutočnia, ako stanovuje článok 5.