—

so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2011 (1),

—

so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2011 [COM(2012) 436 – C7-0224/2012] (2),

—

so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k rozhodnutiam o udelení absolutória za rozpočtový rok 2010 [COM(2012) 585] a na pracovné dokumenty útvarov Komisie pripojené k uvedenej správe [SWD(2012) 340 a SWD(2012) 330],

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 6. júna 2012 s názvom Súhrn výsledkov Komisie v oblasti riadenia za rok 2011 [COM(2012) 281],

—

so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2011, pre orgán udeľujúci absolutórium [COM(2012) 563] a pracovný dokument útvarov Komisie pripojený k uvedenej správe [SWD(2012) 283],

—

so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2011 spolu s odpoveďami inštitúcií (3) (ďalej len „výročná správa“) a na osobitné správy Dvora audítorov,

—

so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti (4) vedenia účtov a zákonnosti a správnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2011 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 12. februára 2013 o udelení absolutória Komisii za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2011 (05752/2013 – C7-0038/2013),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 12. februára 2013 o udelení absolutória výkonným agentúram za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2011(05754/2013 – C7-0039/2013),

—

so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 106a Zmluvy o Euratome,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (5), a najmä na jeho články 55, 145, 146 a 147,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (6), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva (7), a najmä na jeho článok 14 ods. 2 a 3,

—

so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku a prílohu VI k nemu,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská príslušných výborov (A7-0116/2013),

A.

keďže Európa čelí nielen hospodárskej a finančnej kríze, ale aj kríze dôvery jej inštitúciám, musí Európsky parlament v tejto situácii skontrolovať účtovnú závierku Komisie s mimoriadnou dôslednosťou;

B.

keďže Dvor audítorov nemohol už osemnástykrát za sebou vydať kladné vyhlásenie o vierohodnosti, pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť platieb;

C.

keďže členské štáty práve rokujú o novom viacročnom finančnom rámci (VFR) 2014 – 2020;

D.

keďže v situácii obmedzovania zdrojov v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy považuje za nevyhnutnú tzv. inteligentnú solidaritu – využívanie finančných prostriedkov Únie na vykonávanie reforiem, dodržiavanie finančnej disciplíny a zabezpečenie politickej a ekonomickej stability;

E.

keďže podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) má konečnú zodpovednosť za plnenie rozpočtu Únie Komisia, zatiaľ čo členské štáty sú povinné s Komisiou lojálne spolupracovať, aby sa zaistilo, že rozpočtové prostriedky budú využité v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

F.

keďže článok 287 ZFEÚ ustanovuje, že „Dvor audítorov predkladá Európskemu parlamentu a Rade vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa spoľahlivosti účtov a zákonnosti a správnosti príslušných transakcií…“;

G.

keďže audity výkonnosti, pri ktorých sa posudzuje, do akej miery splnili výdavky sledované ciele, sú čoraz dôležitejšie;

H.

keďže kvôli nedostatkom v colných systémoch je potrebné stanoviť rovnováhu medzi znížením kontrol a zvýšením počtu kontrol, ktoré sa vykonávajú ex post;

I.

keďže by vedenie Komisie malo byť prezentované spravodlivo s cieľom posilniť dôveru verejnosti voči inštitúciám;

J.

keďže stratégia Európa 2020 pre rast a zamestnanosť je zastrešujúca stratégia, ktorá zahŕňa činnosť takmer všetkých útvarov Komisie zodpovedných za vnútorné politiky, a keďže rok 2011 bol prvý celý rok vykonávania tejto stratégie;

K.

keďže medziinštitucionálny dialóg podľa článku 318 ZFEÚ by mal byť príležitosťou na podporu novej kultúry výkonnosti v rámci Komisie;

L.

keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu by sa mal v budúcnosti ešte výraznejšie zapojiť do monitorovania výdavkov Komisie; s potešením očakáva užšiu spoluprácu s Dvorom audítorov, ktorá by mala viesť k predloženiu širokej škály návrhov na zlepšenie efektívnosti audítorských postupov;

M.

keďže v iniciatívnej správe by sa mali preskúmať a podrobne stanoviť právomoci a zdroje Výboru pre kontrolu rozpočtu v rámci postupu udeľovania absolutória,

1.

vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu v záujme udelenia absolutória predložila akčný plán na dosiahnutie týchto prioritných opatrení:

Oznámenie Komisie o ochrane rozpočtu Únie

Miera chybovosti v zdieľanom hospodárení

vyzýva Komisiu, aby:

GR AGRI

GR REGIO

Miera chybovosti v centralizovanom hospodárení

GR pre výskum

Hodnotiaca správa (článok 318 ZFEÚ) a zvýšenie využívanie auditu výkonnosti

Príjmy a tradičné vlastné zdroje

v záujme náležitej ochrany finančných záujmov Únie a zaistenia dostatočných vlastných zdrojov Únie pre rast by Komisia mala:

2.

je vážne znepokojený rozsahom finančných činností v daňových rajoch, ktoré boli nedávno odhalené; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne prijala opatrenia na zabránenie takýmto možnostiam presunu tisícov miliárd eur mimo bežného finančného obehu s cieľom vyhnúť sa plateniu daní a skryť nezákonné prostriedky pred daňovými orgánmi členských štátov;

3.

dôrazne odporúča, aby Komisia prijala opatrenia na zaistenie toho, aby boli všetky bankové operácie súvisiace s poskytovaním poradenstva o štruktúrach v daňových rajoch a ich zakladaní považované za nezákonné a aby žiadna banka na území Európskej únie, ktorá je do takýchto činností zapojená, nemohla získať európske finančné prostriedky v rámci žiadneho programu ani nemohla využívať vnútroštátne podporné opatrenia;

4.

očakáva, že Komisia do dvoch mesiacov predloží legislatívne návrhy s cieľom ukončiť využívanie daňových rajov jednotlivcami, spoločnosťami či dokonca verejnými inštitúciami;

5.

víta opatrenia, ktoré Komisia prijala v nadväznosti na požiadavku Európskeho parlamentu na väčšiu transparentnosť nástrojov finančného inžinierstva, najmä skutočnosť, že v príslušných právnych predpisoch zaviedla povinné podávanie správ členskými štátmi o všetkých aspektoch ich financovania a realizácie (13), a konštatuje, že Komisia v stanovenej lehote predložila Európskemu parlamentu súhrnnú správu o dosiahnutom pokroku s financovaním a uplatňovaním nástrojov finančného inžinierstva, ako ju Komisia oznámila vo svojej správe o následných opatreniach prijatých po udelení absolutória pre rozpočtový rok 2010 [COM(2012) 585]; ďalej konštatuje, že v správe o následných opatreniach sú určené údaje o opise nástrojov finančného inžinierstva a ich spôsobe uplatňovania, vykonávacích orgánoch a čiastkach pomoci odvádzaných do týchto nástrojov a z nich vyplácaných;

6.

konštatuje, že v období rokov 2007 – 2013 sa sumy čerpané zo štrukturálnych fondov prostredníctvom nástrojov finančného inžinierstva neustále zvyšovali, čo sa týkalo najmä nástrojov zameraných na podniky; zdôrazňuje, že viac ako 90 % skutočne vyplatených prostriedkov išlo do podnikov; žiada Komisiu, aby vysvetlila, aká percentuálna časť súm skutočne vyplatených išla do skutočne súkromných podnikov, na rozdiel od podnikov vo väčšinovom vlastníctve verejného sektora;

7.

so znepokojením konštatuje, že na konci roku 2011 bolo z celkovej sumy vyplatenej všetkým nástrojom finančného inžinierstva určených iba 17 % nástrojom finančného inžinierstva zameraným na rozvoj miest a energetickú účinnosť/obnoviteľné zdroje energie, a že toky do konkrétnych projektov miest sú naďalej pomalé;

8.

súhlasí so závermi, ktoré Komisia prijala na základe vyššie uvedenej súhrnnej správy o predkladaní správ členských štátov:

9.

berie na vedomie, že Komisia poverila skupinu odborníkov (14) vypracovaním návrhu správy o využívaní Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na podporu nástrojov finančného inžinierstva; považuje to za prvý krok a je znepokojený tým, že analýza odbornej hodnotiacej siete odhaľuje niekoľko vážnych problémov, ako napríklad nedostatok podkladov na určenie toho, či intenzívnejšia podpora zodpovedá rozsahu medzery na trhu pre pôžičky a kapitálové financovanie; nedostatočné dôkazy na posúdenie toho, či fondy rizikového kapitálu vytvorené s pomocou EFRR sú dostatočne veľké na to, aby boli životaschopné; nedostatok informácií o nákladoch na vytvorenie a prevádzku nástrojov finančného inžinierstva v porovnaní s nevratnými dotáciami; a zložitosť právnych predpisov a neistota vyplývajúca z ich výkladu;

10.

vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia na oveľa lepšie využívanie nástrojov finančného inžinierstva v záujme lepšej ochrany finančných záujmov Únie;

11.

pripomína, že Európsky parlament vyzval Komisiu, aby objektívne a kriticky zhodnotila skúsenosti s nástrojmi finančného inžinierstva v rámci politiky súdržnosti v programovom období 2007 – 2013, aby predložila samostatné posúdenie rizík pre rôzne nástroje finančného inžinierstva a aj s ohľadom na štruktúru rizík ich príjemcov, a aby každoročne Európskemu parlamentu predkladala správu dostatočne včas pred príslušným postupom udeľovania absolutória o využívaní nástrojov finančného inžinierstva v členských štátoch, v ktorej uvedie aj porovnateľné ukazovatele efektívnosti, účinnosti a hospodárnosti týchto nástrojov, a tiež správu o tom, ako Komisia koordinuje, zabezpečuje súlad a zmierňuje riziká prekrývania rôznych oblastí politiky;

12.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neustále ignoruje žiadosť Európskeho parlamentu, aby výročné správy o činnosti jednotlivých generálnych riaditeľstiev podpisovali aj príslušní členovia Komisie; konštatuje však, že súhrnnú správu prijíma kolégium členov Komisie a že táto správa obsahuje vyhlásenie zdôrazňujúce, že Komisia nesie konečnú zodpovednosť za riadenie svojich povoľujúcich úradníkov na základe jej vyhlásení o vierohodnosti a výhradách, ktoré sú uvedené v jej výročných správach o činnosti; je tiež toho názoru, že kolégium pri schvaľovaní súhrnnej správy vzalo na vedomie problémy príslušných generálnych riaditeľstiev a preberá teda za nich zodpovednosť;

13.

vyzýva Komisiu, aby ďalej zlepšovala kvalitu a porovnateľnosť výročných správ o činnosti;

14.

víta skutočnosť, že Komisia sprístupnila Európskemu parlamentu ročné súhrny členských štátov; s poľutovaním však konštatuje, že iba 17 členských štátov povolilo Komisii to vykonať; žiada Komisiu, aby oznámila, aké kroky a opatrenia chce podniknúť na zabezpečenie toho, aby aj ostatných 10 členských štátov vydalo povolenie;

15.

víta nové pravidlá zavedené nariadením o rozpočtových pravidlách (EU, Euratom) č. 966/2012 o pravidelnom zúčtovaní predbežného financovania a nabáda Komisiu, aby sa aj naďalej snažila plniť odporúčania Dvora audítorov týkajúce sa príslušných účtovných údajov a metód;

16.

uznáva, že Komisia v návrhoch na programové obdobie 2014 – 2020 z veľkej časti zohľadnila pripomienky Európskeho parlamentu uvedené v jeho uznesení, ktoré je priložené k rozhodnutiu o udelení absolutória za plnenie rozpočtu na rok 2008 (15), s navrhovaným zavedením čistých finančných opráv pre členské štáty, a zjednodušila postupy a podmienky, podľa ktorých je možné platby prerušiť alebo pozastaviť; konštatuje, že tieto návrhy tiež objasňujú určité pravidlá oprávnenosti a riadiacim orgánom jasne zakazujú vyberať projekty, ktoré boli fyzicky dokončené alebo plne zrealizované pred podaním žiadosti o financovanie (tzv. projekty so spätnou platnosťou);

17.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti vytvorenia systému nápravných opatrení pre oblasti výdavkov náchylných na chyby, v ktorých celková materiálna hodnota chýb v roku n bude čiastočne alebo úplne odpočítaná od ročných žiadostí o úhradu, ktoré podali akreditačné organizácie, a to v závislosti od závažnosti nedostatkov;

18.

pripomína, že článok 287 ZFEÚ ustanovuje: „Dvor audítorov predkladá Európskemu parlamentu a Rade vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa spoľahlivosti účtov a zákonnosti a správnosti príslušných transakcií […]“;

19.

pripomína, že okrem stanoviska týkajúceho sa vierohodnosti účtov vypracuje Dvor audítorov aj tri stanoviská o zákonnosti a správnosti príslušných operácií; má za to, že tieto viacnásobné stanoviská sťažujú prácu poslancov Európskeho parlamentu pri hodnotení plnenia rozpočtu Komisiou;

20.

zdôrazňuje, že Dvor audítorov na základe svojich auditov stanovuje najpravdepodobnejšiu mieru chybovosti, ktorá v roku 2011 bola v prípade platieb 3,9 %; zdôrazňuje, že Dvor audítorov na základe medzinárodných audítorských štandardov používa ako všeobecne akceptovateľnú mieru chybovosti prah významnosti 2 % a že ak je najpravdepodobnejšia miera chybovosti nad touto hranicou, vydá Dvor audítorov záporné stanovisko;

21.

pripomína, že v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi by mal externý audítor nezávisle stanoviť prah významnosti pre chyby;

22.

zdôrazňuje, že chyby treba odlišovať od podvodov, a domnieva sa, že vo veľkej väčšine prípadov je možné chyby pripísať chybám v administratíve, ktoré sú spojené najmä s komplexnosťou predpisov Únie a vnútroštátnych predpisov a ktoré je možné opraviť; pripomína však Komisii, že terajšia miera chybovosti je stále neprijateľne vysoká a že Európsky parlament uplatňuje prístup nulovej tolerancie voči chybám;

23.

upozorňuje na skutočnosť, že miera chybovosti ako taká neposkytuje ucelený obraz o účinnosti politík Únie; nazdáva sa preto, že audity zhody by mali byť doplnené o audity výkonnosti, ktoré posúdia hospodárnosť, účinnosť a účelnosť nástrojov politík Únie; upozorňuje na skutočnosť, že kontrolný úrad USA sa zameriava viac na výkonnosť ako na audity dodržiavania predpisov;

24.

konštatuje, že Dvor audítorov a Komisia sa nezhodujú v názore na spôsob výpočtu chýb, najmä či by doň malo byť zahrnuté predbežné financovanie alebo nie, ako by mali byť spracované vyčísliteľné a nevyčísliteľné chyby a ako by sa mali zohľadňovať vrátené prostriedky a finančné opravy v celkovom hodnotení finančných dôsledkov chýb a nápravnej schopnosti systémov; nazdáva sa, že odlišné postoje sú odrazom rôznych úloh inštitúcií, a to úlohy audítora na jednej strane a správcu na druhej strane; žiada Dvor audítorov, aby posúdil možnosť oddelenia týchto diskutabilných rôznych kategórií miery chybovosti vo svojej budúcej výročnej správe a kvalifikoval politiky/výsledky spätne získaných prostriedkov a finančných opráv podľa jednotlivých sektorov;

25.

chápe, že odborné znalosti a metodika sa môžu postupom času meniť; trvá však na tom, že výsledky auditov musia byť aj naďalej porovnateľné, aby Európsky parlament mohol vypracovávať politické hodnotenia v dlhodobom časovom horizonte;

26.

vyzýva preto v súlade s článkom 287 ods. 3 ZFEÚ na zintenzívnenie spolupráce v oblasti auditu zdieľaného hospodárenia medzi vnútroštátnymi audítorskými orgánmi a Európskym dvorom audítorov;

27.

navrhuje preskúmať možnosť, aby vnútroštátne audítorské orgány ako nezávislé externé audítorské inštitúcie a v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi vydávali vnútroštátne audítorské osvedčenia o hospodárení s finančnými prostriedkami Únie; tieto osvedčenia by boli postúpené vládam členských štátov s cieľom predložiť ich v rámci postupu udeľovania absolutória v súlade s príslušným medziinštitucionálnym postupom, ktorý sa zavedie;

28.

víta skutočnosť, že ročná účtovná závierka Únie za rozpočtový rok 2011 verne a vo všetkých významných súvislostiach vyjadruje situáciu Únie k 31. decembru 2011 a výsledky operácií a tokov hotovosti v tomto ukončenom roku;

29.

s uspokojením konštatuje, že príjmy súvisiace s účtovnou závierkou zostavenou k 31. decembru 2011 sú vo všetkých významných hľadiskách zákonné a správne;

30.

s uspokojením konštatuje, že záväzky súvisiace s účtovnou závierkou zostavenou k 31. decembru 2011 sú vo všetkých významných hľadiskách zákonné a správne;

31.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že pri platbách sa stále vyskytujú významné chyby;

32.

chápe, že záporné stanovisko Dvora audítorov je založené na zistení, že systémy dohľadu a kontroly sú len čiastočne účinné, a preto sa pri platbách vyskytuje chybovosť, ktorej najpravdepodobnejšia výška sa odhaduje na 3,9 %;

33.

so znepokojením konštatuje, že oblasti politík poľnohospodárstvo, podpora trhu a priama podpora, rozvoj vidieka, životné prostredie, rybné hospodárstvo a zdravie, regionálna politika, energetika a doprava, zamestnanosť a sociálne veci a tiež výskum a ostatné vnútorné politiky obsahujú významné chyby;

34.

pripomína, že miera chybovosti platieb v rozpočtovom roku 2010 bola s najväčšou pravdepodobnosťou odhadnutá na 3,7 % a v rozpočtovom roku 2009 na 3,3 %; vyjadruje zdesenie nad týmto zvýšením chybovosti, pretože obracia pozitívny trend, ktorý bol zaznamenaný v rokoch 2007, 2008 a 2009; preto vyzýva Komisiu, aby prijala nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie konštantne zostupného trendu vo výskyte miery chybovosti; zdôrazňuje, že Európsky parlament je toho názoru, že „dosiahnutie tohto cieľa je neodmysliteľnou súčasťou získania plnej protihodnoty za výdavky EÚ v budúcnosti a pokroku smerom k pozitívnemu vyhláseniu o vierohodnosti“ (16);

35.

tento vývoj vysvetľuje predovšetkým zvýšením najpravdepodobnejšej miery chybovosti v oblasti poľnohospodárstva, a vyjadruje znepokojenie najmä nad vysokou úrovňou chybovosti v oblasti regionálneho rozvoja, kde najpravdepodobnejšie miera chybovosti bola podľa niektorých údajov 7,7 %;

36.

žiada Dvor audítorov, aby upravil svoje osobitné správy týkajúce sa jednotlivých oblastí politík vo väčšej miere než predtým tak, aby sa uľahčila porovnateľnosť s predchádzajúcimi obdobiami;

37.

vyslovuje poľutovanie nad tým, že Rada stále odmieta spoluprácu s Európskym parlamentom, čo sa týka udelenia absolutória Rade; je presvedčený, že toto poskytuje Výboru pre kontrolu rozpočtu veľmi málo nástrojov a v konečnom dôsledku bude tento výbor musieť predložiť Komisii svoje otázky a požiadavky na informácie o rozpočte Rady;

38.

konštatuje, že Rada odporúča udeliť Komisii absolutórium za plnenie všeobecného rozpočtu Únie za rozpočtový rok 2011; konštatuje, že Holandsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo hlasovali proti udeleniu absolutória Komisii za plnenie rozpočtu Únie za rozpočtový rok 2011; berie na vedomie poznámky týchto krajín:

39.

v tejto súvislosti berie na vedomie veľký počet výhrad Komisie týkajúcich sa EFRR/riadenia Kohézneho fondu a kontrolných systémov v období rokov 2007 – 2013 okrem iného v Holandsku a v Spojenom kráľovstve; vyzýva Radu, aby vypracovala závery zo zistení Holandska, Švédska a Spojeného kráľovstva na základe vykonania vzájomného hodnotenia finančného hospodárenia a kvality výkonnosti každého členského štátu;

40.

zdôrazňuje, že Komisia nesie v súlade s článkom 317 ZFEÚ konečnú zodpovednosť za plnenie rozpočtu Únie; poukazuje na to, že ak Komisia plní rozpočet prostredníctvom zdieľaného hospodárenia, realizačné úlohy sú delegované na členské štáty v súlade s článkom 53b nariadenia o rozpočtových pravidlách (ES, Euratom) č. 1605/2002;

41.

v tejto súvislosti pripomína, že v aktuálnom systéme Komisie pre správu finančných prostriedkov Únie je zodpovednosť generálnych riaditeľov kľúčová, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa výkonnosť riadenia verne odrážala v ich výročnej správe o činnosti;

42.

pripomína návrh Parlamentu, ktorý sa nachádza v uznesení o absolutóriu za rok 2010, vymenovať v Komisii na obdobie rokov 2014 – 2019 komisára pre rozpočtovú kontrolu;

43.

očakáva, že členské štáty sú si plne vedomé svojich povinností vyplývajúcich z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a zo zásady lojálnej spolupráce, aktívne a účinne pomáhať Únii pri plnení jej úloh vyplývajúcich zo zmlúv;

44.

v tejto súvislosti naliehavo trvá na význame článku 53b nariadenia o rozpočtových pravidlách (ES, Euratom) č. 1605/2002, ktorý stanovuje, že pri plnení rozpočtu musia členské štáty prijať všetky potrebné opatrenia, vrátane legislatívnych, regulačných a administratívnych opatrení, na ochranu finančných záujmov Únie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že článok 59 ods. 2 nového nariadenia o rozpočtových pravidlách (EÚ, Euratom) č. 966/2012 dokonca stanovuje, že tieto opatrenia by mali: a) zaistiť, aby opatrenia financované z rozpočtu boli vykonávané správne a účinne a v súlade s platnými odvetvovými predpismi stanovenými na tento účel a b) predchádzať nezrovnalostiam a podvodom, odhaľovať ich a zaisťovať ich nápravu;

45.

konštatuje, že súčasný systém nezabezpečuje úplnú transparentnosť príjemcov podpory z EFRR/Kohézneho fondu; v súčasnom rámci Komisia zabezpečuje portál s prístupom k zoznamom príjemcov dostupným na webových stránkach členských štátov, ktoré sú len v príslušnom jazyku členského štátu a nespĺňajú všeobecné kritériá; očakáva, že budúce nariadenie týkajúce sa nástrojov štrukturálnej politiky zabezpečí, aby členské štáty poskytovali údaje o konečných príjemcoch prostriedkov z EFRR/Kohézneho fondu, ktoré sa zverejnia na oficiálnej webovej stránke Komisie v jednom z troch pracovných jazykov Únie a budú vychádzať zo súboru spoločných kritérií s cieľom porovnávať ich a zisťovať chyby;

46.

poukazuje na existenciu významných rozdielov v administratívnej výkonnosti členských štátov v oblasti príjmov a výdavkov v rámci zdieľaného hospodárenia, a to najmä vo vzťahu k odhaľovaniu nezrovnalostí, podvodov a chýb a finančnej kontrole v colnej oblasti a v oblasti vynakladania finančných prostriedkov Únie; konštatuje, že Komisia zatiaľ monitoruje administratívnu výkonnosť reaktívnym spôsobom a na úrovni jednotlivých prípadov, a teda nerobí dostatočnú analýzu trendov na určenie rizikových oblastí; vyzýva Komisiu, aby uplatňovala metódu analýzy trendov na určenie finančných rizík a prijala opatrenia na zlepšenie administratívnej výkonnosti členských štátov;

47.

víta skutočnosť, že v súlade s článkom 59 ods. 3, 4 a 5 nového nariadenia o rozpočtových pravidlách (EÚ, Euratom) č. 966/2012 budú riadiace orgány členských štátov v budúcnosti povinné Komisii každoročne predkladať svoje účtovné závierky spolu s vyhlásením o hospodárení, ročným súhrnom ich konečnej audítorskej správy a kontrol a so stanoviskom nezávislého audítorského orgánu;

48.

je presvedčený, že vyššie uvedené vyhlásenia povedú v kombinácii so zavedením sebakritického prerokovania v Rade, ktoré doteraz chýba, a spravodlivým, čestným a otvoreným vzájomným hodnotením medzi členskými štátmi k lepšiemu a účinnejšiemu plneniu rozpočtu, zvýšeniu výkonnosti politík, programov a projektov, ktoré pomôže pri posilňovaní solidarity medzi členskými štátmi a nahradí vzájomnú nedôveru, čo je vhodnejšie ako rozpočtové škrty na škodu hospodárskej obnovy a dôvery občanov Únie v spoločnú Európu;

49.

víta skutočnosť, že členské štáty môžu na primeranej úrovni zverejňovať vyššie uvedené informácie a okrem toho môžu na základe týchto informácií poskytovať vyhlásenia podpísané na príslušnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby členským štátom pomáhala pri poskytovaní týchto dobrovoľných vyhlásení o hospodárení podľa článku 59 ods. 5 nového nariadenia o rozpočtových pravidlách (EÚ, Euratom) č. 966/2012 tým, že bude podporovať osvedčené postupy; trvá na tom, aby sa Európskemu parlamentu predložili ako vyhlásenia o hospodárení, tak dobrovoľné vyhlásenia;

50.

konštatuje, že Komisia by mala členským štátom poskytovať poradenstvo týkajúce sa zostavovania zmysluplných ročných súhrnov; konštatuje, že informácie o operačných programoch v rámci zdieľaného hospodárenia by mali byť s týmto cieľom poskytované v štandardnom formáte a že by mal byť ich obsah štandardizovaný; ročné súhrny by mali byť postúpené Európskemu parlamentu, a to nielen v jazyku členského štátu, čím sa zvýši transparentnosť a zodpovednosť;

51.

konštatuje však, že ani Dvor audítorov ani Komisia nepovažujú tieto ročné súhrny v súčasnosti za cenný zdroj informácií na hodnotenie dodržiavania predpisov zo strany príjemcov alebo ich výsledkov; znovu opakuje svoju žiadosť, aby Komisia na základe prijatých ročných súhrnov analyzovala silné a slabé stránky vnútroštátnych kontrolných systémov; domnieva sa, že táto situácia je neprijateľná, a požaduje, aby Komisia urobila okamžité kroky na zabezpečenie toho, aby sa nasledujúce ročné súhrny dali použiť na hodnotenie výkonnosti príjemcov;

52.

poukazuje na to, že ročné súhrny predkladané členskými štátmi v súčasnej forme neboli veľkým prínosom a že prvky súladu terajšieho ročného súhrnu jednoducho kopírujú hotové informácie z iných zdrojov (17); preto naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby zvýšili účelnosť ročných súhrnov zahrnutím celkovej analýzy výsledkov a celkovej úrovne vyhlásenia o vierohodnosti s cieľom dokázať ich odhodlanie v oblasti riadneho finančného hospodárenia s finančnými prostriedkami Únie a transparentnosť; naliehavo vyzýva Belgicko, Holandsko, Írsko, Litvu, Lotyšsko, Luxembursko, Nemecko, Maltu, Poľsko, Rakúsko, Taliansko, a najmä Španielsko, aby bezodkladne nasledovali príklad 15 členských štátov, ktoré do svojich ročných súhrnov týkajúcich sa štrukturálnych opatrení v rámci Európskeho sociálneho fondu (ESF) a EFRR (18) začlenili „celkovú úroveň vyhlásenia o vierohodnosti“, aby tieto informácie mohli priniesť Výboru pre kontrolu rozpočtu úžitok počas postupu udeľovania absolutória za rok 2012; očakáva, že tie členské štáty, ktoré toto vyhlásenie včas nepredložia, predložia komplexné vyhlásenie s odôvodnením;

53.

vyzýva členské štáty, aby na vhodnej politickej úrovni vydávali národné vyhlásenia o hospodárení, a žiada Komisiu, aby pripravila vzor takýchto vyhlásení;

54.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi čo najskôr vytvorila model pre národné vyhlásenia o hospodárení, čo im dodá význam a zaistí porovnateľnosť; vyzýva Komisiu, aby otvorene poskytla stanovisko k týmto vyhláseniam; domnieva sa, že takéto vyhlásenia by mali okrem iného osvedčovať kritériá (ako napríklad pravdivosť a vernosť účtovných závierok, účinnosť systémov riadenia a kontroly a zákonnosť a správnosť príslušných operácií) a špecifikovať pôsobnosť výhrad vyhlásenia o vierohodnosti a vylúčenia zodpovednosti; žiada Komisiu, aby predložila návrhy na zníženie zaťaženia kontrolami pre tie členské štáty alebo regióny, ktoré majú trvalo dobré výsledky podľa výročných správ Dvora audítorov a ich vlastných národných vyhlásení o hospodárení; zastáva názor, že Dvor audítorov a Komisia by mali byť schopní začleniť obsah národných vyhlásení o hospodárení do svojej audítorskej činnosti;

55.

berie na vedomie podrobné údaje uvedené v nasledujúcej porovnávacej tabuľke týkajúcej sa dvoch iniciatív súvisiacich s príspevkami členských štátov pri zvyšovaní efektívnosti zdieľaného hospodárenia:

Porovnávacia Tabuľka

56.

konštatuje, že celkový počet výhrad, ktoré uviedli generálni riaditelia Komisie vo svojich výročných správach o činnosti stúpol zo 17 v roku 2010 na 27 v roku 2011 a že odhadovaný celkový finančný vplyv výhrad sa zvýšil na 1 959 miliónov EUR alebo 1,5 % platieb uskutočnených v roku 2011 (2010: 423 miliónov EUR, čiže 0,3 %);

57.

má obavy, že tento vývoj poukazuje na vysoké riziko chybovosti v niektorých oblastiach, ako je rozvoj vidieka, súdržnosť alebo siedmy rámcový program, ako to pripúšťajú generálni riaditelia Komisie a potvrdzujú výsledky auditu Dvora audítorov;

58.

berie na vedomie pokyny generálneho tajomníka Komisie a generálneho riaditeľa GR pre rozpočet adresované generálnym riaditeľom a vedúcim útvarov Komisie na výpočet zostatkovej chybovosti, ktoré podľa informácií Dvora audítorov viedli k z lepšeniu niektorých výročných správ o činnosti;

59.

ľutuje však, že Dvor audítorov našiel v týchto pokynoch a ich plnení nedostatky, najmä pokiaľ ide o zostatkovú chybovosť; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby ako bezprostrednú prioritu tieto pokyny príslušným spôsobom upravila;

60.

berie na vedomie pokrok Komisie pri určovaní rozsahu, v ktorom sú transakcie aj naďalej zaťažené chybami, so sklamaním však konštatuje, že Dvor audítorov dospel k záveru, že zostatková chybovosť zatiaľ nepredstavuje spoľahlivý ukazovateľ;

61.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila pokrok pri zverejňovaní presnejších a spoľahlivejších údajov týkajúcich sa vymáhania prostriedkov a finančných opráv a aby predložila informácie uvádzajúce pokiaľ možno aj rok, v ktorom sa platba uskutočnila, rok v ktorom bola súvisiaca chyba zistená, a tiež rok, v ktorom boli informácie o vymáhaní prostriedkov alebo o finančných opravách uvedené vo vysvetlivkách k účtovnej závierke (19);

62.

víta správu Komisie o finančných opravách vrátane skutočne vymožených prostriedkov, ktoré sa vrátili späť do rozpočtu, pri uzávierke regionálnej politiky za obdobie rokov 2000 – 2006, ktorá ukazuje, aký vplyv mali finančné opravy počas programového obdobia a pri uzávierke na celkovú mieru chybovosti v programovom období 2000 – 2006;

63.

vyzýva Komisiu, aby tento postup podávania správ rozšírila aj na ostatné politiky riadené v rámci viacročných programov;

64.

odporúča, v súlade so stanoviskom Dvora audítorov, aby bola stanovená jasná súvislosť medzi hodnotami uvedenými v ročných správach o činnosti, najmä pri stanovovaní zbytkovej chybovosti, a informáciami o vymáhaní/finančných opravách uvádzaných v účtovnej závierke;

65.

pripomína, že Komisia je schopná poskytnúť prehľad opráv chýb a nezrovnalostí, ku ktorým došlo v roku 2011, najmä v tej časti rozpočtu, ktorá sa plní v rámci zdieľaného hospodárenia (20);

66.

navrhuje, aby Komisia od svojich generálnych riaditeľov požadovala, aby tieto údaje systematicky zhromažďovali a zverejňovali vo svojich výročných správach o činnosti;

67.

vyzýva Komisiu, aby v dostatočnom predstihu pred postupom udelenia absolutória za príslušný rok predkladala Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov výročné oznámenie, v ktorom by uvádzala zoznam finančných opráv a vrátených finančných prostriedkov podľa jednotlivých krajín a programov, aby tak prezentovala svoje výsledky pri ochrane rozpočtu Únie; vyzýva Komisiu, aby na tomto základe vypracovala hodnotenie výkonnosti;

68.

so znepokojením konštatuje, že vyššie uvedená poznámka 6 pripojená ku konsolidovanej účtovnej závierke zahŕňa iba finančné opravy a vrátené finančné prostriedky na úrovni Únie a že informácie o strhnutých výdavkoch a o ukončenom a prebiehajúcom vrátení finančných prostriedkov čerpaných zo štrukturálnych fondov na úrovni členských štátov nie sú zverejnené z dôvodu nedostatočnej spoľahlivosti, pretože „stále pretrvávajú pochybnosti o kvalite a úplnosti údajov, ktoré predkladajú niektoré členské štáty, a/alebo ktoré sú predkladané v súvislosti s niektorými programami“; vyzýva Komisiu, aby každoročne formou oznámenia zverejňovala všetky sumy, ktoré boli v predchádzajúcom roku opravené prostredníctvom finančných opráv a vymáhania finančných prostriedkov, a to pre všetky spôsoby riadenia na úrovni Únie a zo strany členských štátov;

69.

je znepokojený tým, že samotná Komisia vo vyššie uvedenej poznámke 6 potvrdila hodnotenie Dvora audítorov ohľadom nedostatočnej spoľahlivosti systémov dohľadu a kontroly členských štátov, a hlboko ľutuje, že to mohlo ovplyvniť spoľahlivosť vyhlásenia vedúcich pracovníkov Komisie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že údaje poskytované členskými štátmi budú úplné a plne spoľahlivé;

70.

v tejto súvislosti pripomína, že schválením súhrnnej správy, a to na základe vyhlásení o vierohodnosti a výhrad, ktoré uviedli generálni riaditelia a vedúci útvarov Komisie vo svojich výročných správach o činnosti, Komisia preberá celkovú politickú zodpovednosť za riadenie rozpočtu Únie (21);

71.

víta zlepšenia uvedené v celkovom stanovisku interného audítora Komisie, ktoré tiež podporujú súhrnnú správu, avšak pripomína, že pozitívne stanovisko vydané interným audítorom je založené najmä na vyhláseniach o vierohodnosti, ktoré vo výročných správach o činnosti uviedli vedúci pracovníci Komisie;

72.

znovu teda opakuje svoju predchádzajúcu žiadosť, aby Komisia zaviedla spoľahlivé a objektívne výročné správy o činnosti;

73.

pripomína, že dve oblasti politiky, v ktorých je najväčšia miera chybovosti (rozvoj vidieka, životné prostredie, rybolov a zdravie a tiež regionálna politika, energetika a doprava) sú väčšinou vykonávané v rámci zdieľaného hospodárenia, a ľutuje, že odhadované najpravdepodobnejšie miery chybovosti predstavujú v prvom prípade 7,7 % a v druhom prípade 6 %;

74.

zdôrazňuje, že predseda Dvora audítorov uviedol, že „vnútroštátne orgány predstavujú prvú a najdôležitejšiu obrannú líniu pri ochrane finančných záujmov občanov EÚ a je potrebné, aby vyvinuli väčšie úsilie pri správe a kontrole finančných prostriedkov EÚ“ (22); v tejto súvislosti zdôrazňuje spoluzodpovednosť členských štátov za lepšie vynakladanie finančných prostriedkov; okrem toho sa domnieva, že aktívne zapojenie národných parlamentov prostredníctvom príslušných výborov zodpovedných za dohľad nad využívaním peňazí daňových poplatníkov Únie v členských štátoch (podľa vzoru Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu), a to nielen na úrovni politického a odborného monitorovania, ale aj vo fáze plánovania novej politiky súdržnosti, by viedlo k zníženiu miery chybovosti, zvýšeniu transparentnosti a k demokratickej legitimite procesu čerpania finančných prostriedkov Únie;

75.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že 62 % auditovaných operácií v rámci regionálnej politiky a 76 % operácií v rámci ESF bolo zaťažených chybami, aj keď mali orgány členských štátov dostatok informácií na to, aby mohli odhaliť a opraviť aspoň niektoré z týchto chýb predtým, ako žiadali o preplatenie zo strany Komisie, a pokiaľ ide o rozvoj vidieka, Dvor audítorov zistil, že kontroly na mieste neboli vždy riadne vykonané; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby naliehavo posilnili kontroly prvého stupňa v záujme zníženia tejto neprijateľne vysokej miery zlého hospodárenia;

76.

vyzýva Radu a Coreper, aby zabezpečili, že predovšetkým otázka vnútroštátnych systémov kontroly a spoluzodpovednosť členských štátov za lepšie vynakladanie prostriedkov vo všeobecnosti budú ako osobitné body pravidelne zaraďované do programu príslušných zasadaní ministrov Rady a že sa o nich bude rokovať za prítomnosti Komisie;

77.

vyzýva Dvor audítorov, aby v súlade s článkom 287 ods. 4 druhým pododsekom ZFEÚ vydal stanovisko o nezávislosti vnútroštátnych audítorských úradov so zreteľom na zdieľané hospodárenie;

78.

konštatuje, že mnohé chyby vyplývajú z nesprávneho uplatňovania vnútroštátnych predpisov (najmä pokiaľ ide o chyby v rámci ESF v roku 2011, kde porušenie vnútroštátnych predpisov predstavovalo 86 % chýb) a že dvoma hlavnými zdrojmi chýb sú chyby týkajúce sa oprávnenosti (najmä pri príjemcoch grantov) a porušenia predpisov v oblasti verejného obstarávania (najmä pri zdieľaných a nepriamo riadených fondoch);

79.

z tohto dôvodu víta návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o verejnom obstarávaní, ktorý prijala Komisia 20. decembra 2011 [KOM(2011) 896], ktorého cieľom je zjednodušiť pravidlá a urobiť ich flexibilnejšími s cieľom zvýšiť účinnosť verejných výdavkov; konštatuje však, že vnútroštátne predpisy týkajúce sa verejného obstarávania by mali byť tiež zjednodušené v súlade s právnymi predpismi Únie;

80.

ľutuje skutočnosť, že chyby môžu vyplývať aj z toho, že sú k predpisom Únie pridané vnútroštátne predpisy, ktoré sú zbytočne komplikované, a je preto náročné ich vykonať a overovať členskými štátmi, pričom vytvárajú ďalšiu, umelú prekážku pre príjemcov („gold plating“);

81.

zdôrazňuje, že tieto predpisy nielen že zbytočne zvyšujú mieru chybovosti, pretože každé ich porušenie je považované za chybu pri riadení rozpočtu Únie, aj keď sú za tieto zbytočne zložité predpisy zodpovedné členské štáty, ale môžu viesť k tomu, že Komisia bude vymáhať finančné prostriedky späť;

82.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou a za konzultácií s Dvorom audítorov určili, ktoré vnútroštátne predpisy sú zbytočne zložité, aby ich mohli zjednodušiť, a aby to oznámili Európskemu parlamentu; konštatuje, že v tejto súvislosti treba hlbšie preskúmať možnosť vypracovania štandardizovaných súťažných podkladov týkajúcich sa postupov verejného obstarávania;

83.

vyzýva Komisiu, aby v prípade zjavného porušovania právnych predpisov v oblasti rozpočtového práva a práva hospodárskej súťaže (najmä zadávania verejných zákaziek) v členských štátoch uplatňovala prísnejšie monitorovanie a podmienky a v prípade pochybností okamžite pozastavila vyplácanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov, až kým sa nezabezpečí dodržiavanie právnych predpisov a tým využívanie finančných prostriedkov v súlade s právom Únie;

84.

vyzýva útvary Komisie, aby zahájili pilotný akčný plán, tak ako to urobilo GR pre zamestnanosť v odvetviach politiky s vysokým rizikom výskytu chýb, s cieľom určiť kľúčové oblasti, v ktorých by zjednodušenie mohlo pomôcť znížiť mieru chybovosti na úrovni príjemcov;

85.

naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala ďalšie nástroje na uľahčenie procesu konzultácií s príjemcami a aby posilnila ich priamu spätnú väzbu voči vnútroštátnym orgánom, v súlade s úsilím o zjednodušenie vnútroštátnych predpisov a zníženie miery chybovosti;

86.

znovu žiada Komisiu, aby uviedla, ktoré členské štáty sú zodpovedné za zistené kumulatívne vyčísliteľné chyby; odmieta tvrdenie, že obmedzenia, ktoré na Dvor audítorov kladie jeho štatistická metóda výberu vzoriek, bráni Dvoru audítorov menovať členské štáty s najvyššou mierou chybovosti; vyzýva Dvor audítorov, aby svoje zistenia vyplývajúce z auditu porovnal so zisteniami Komisie a určil tak, ktoré členské štáty alebo regióny sú najviac zaťažené mierou a/alebo výskytom chýb;

87.

berie na vedomie nadobudnutie platnosti Európskeho mechanizmu pre stabilitu, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že bol tento mechanizmus zriadený mimo inštitucionálneho rámca Únie, pretože to vylučuje akúkoľvek demokratickú, politickú a rozpočtovú kontrolu inštitúcií Únie a najmä Európskeho parlamentu; zdôrazňuje skutočnosť, že zriaďovanie mimo inštitúcií Únie predstavuje krok späť vo vývoji Únie, a to najmä na úkor Európskeho parlamentu, Dvora audítorov a Súdneho dvora Európskej únie; považuje za mimoriadne dôležité, aby sa o EMS diskutovalo za účasti Rady a Komisie v rámci rozpravy v pléne najmenej jedenkrát do roka na základe výročnej správy Rady audítorov EMS;

88.

vyzýva Komisiu, aby oznamovala a vyhodnocovala stratégie proti podvodom zavedené v rámci každého generálneho riaditeľstva po prijatí novej Stratégie Komisie pre boj proti podvodom [KOM(2011) 376] a interného akčného plánu [K(2011) 787] na jej uplatňovanie v júni roku 2011;

89.

vyzýva Komisiu, aby podala správu o tom, ako chce čo najskôr zlepšiť svoje opatrenia na zavedenie aktívneho riadenia možných konfliktov záujmov a premenlivých podmienok (tzv. revolving doors);

90.

vyzýva Komisiu, aby podala správu o tom, ako vykonala článok 5 ods. 3 rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku a ako chce zlepšiť a objasniť existujúce pravidlá;

91.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila Európskemu parlamentu zoznam všetkých (verejných aj neverejných) dokumentov a všetkých osôb zapojených do rokovaní o štyroch dohodách o spolupráci s tabakovým priemyslom;

92.

pripomína, že Únia je signatárom Rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku (RDKT); považuje vykonávanie článku 5 ods. 3 za právne záväznú povinnosť Únie; vyzýva Komisiu, aby podala správu o tom, ako sa vykonávajú ustanovenia článku 5 ods. 3 v Únii a jej inštitúciách, najmä vzhľadom na nasledujúcu otázku: do akej miery sa vykonávanie riadi usmerneniami, ktoré stanovila WHO v článku 5 ods. 3; ako a prečo sa Komisia odchýlila od týchto usmernení;

93.

víta vysokú úroveň plnenia rozpočtu, konkrétne 99,3 % viazaných rozpočtových prostriedkov (rovnako ako v roku 2010) a 98,6 % platobných rozpočtových prostriedkov (v roku 2010 to bolo 96,6 %), a zníženie celkového prebytku zo 4,5 miliardy EUR v roku 2010 na 1,5 miliardy EUR v roku 2011;

94.

je znepokojený tým, že členské štáty na konci roku zasielajú veľké množstvo žiadostí o platby, pokiaľ ide o ESF, EFRR a Kohézny fond, pretože tento postup bráni Komisii, aby rozpočtový orgán včas požiadala o opravný rozpočet s cieľom zvýšiť platobné rozpočtové prostriedky, aby mohla prijatým žiadostiam vyhovieť; žiada preto Komisiu, aby členské štáty vyzvala, aby väčšinu svojich žiadostí zaslali čo možno najskôr;

95.

varuje, že nahromadenie značného podielu platieb v decembri môže nepriaznivo vplývať na účinnosť systémov dohľadu a kontroly a zvýšiť riziko chýb;

96.

vyjadruje znepokojenie nad výrazným zvýšením nesplatených rozpočtových záväzkov z 13 miliárd EUR v roku 2010 na 207 miliárd EUR, a to najmä v politike súdržnosti, pre programové obdobie 2007 – 2013;

97.

trvá na tom, že v budúcich rokoch bude potrebné už od začiatku zaistiť disponibilitu dostatočných platobných rozpočtových prostriedkov;

98.

konštatuje, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe uviedol, že výpočet príjmov nie je zaťažený závažnými chybami; je však znepokojený tým, že čo sa týka tradičných vlastných zdrojov, audit Dvora audítorov sa nemôže zamerať na nepreclené dovozy ani na dovozy, ktoré unikli colnému dohľadu, a výročná správa tiež v tejto súvislosti neposkytuje odhad strát z rozpočtu Únie; navrhuje Dvoru audítorov, aby vydal osobitnú správu o nepreclených dovozoch na základe prieskumu uskutočneného v najmenej 10 členských štátoch a aby zodpovedajúco upravil svoj pracovný program na rok 2013;

99.

nazdáva sa, že výsledky auditu výkonnosti Dvora audítorov v oblasti príjmu majú osobitnú hodnotu, a vyzýva Dvor audítorov, aby na túto oblasť zameral viac svojich zdrojov; ľutuje však, že výročná správa, na ktorú sa zameriava veľká časť činnosti Dvora audítorov, poskytuje málo reálnych informácií o účinnom výbere príjmov; vyzýva Dvor audítorov, aby vo svojej výročnej správe kládol väčší dôraz na audit príjmov, a poskytol tak komplexný obraz o účinnosti systému výberu príjmov v členských štátoch a o následkoch jeho nedostatočného fungovania;

100.

pripomína, že Európsky parlament sa na situáciu v súvislosti s výberom vlastných zdrojov zameriava vo svojej iniciatívnej správe o ochrane finančných záujmov Únie, ktorá je každoročne pripravovaná na základe správy Komisie;

101.

je hlboko znepokojený záverom Dvora audítorov, že vo vnútroštátnom colnom dohľade pretrvávajú nedostatky, a nie je preto možné zabezpečiť úplnosť a správnosť tradičných vlastných zdrojov; považuje za neprijateľné, že v členských štátoch riadne nefunguje kontrola colných postupov; pripomína, že správne fungovanie colných postupov má priamy vplyv na výpočet dane z pridanej hodnoty; je hlboko znepokojený zistením Dvora audítorov uvedeným v osobitnej správe č. 13/2011, že uplatňovanie colného režimu 42 (23) spôsobilo v roku 2009 odhadované straty vo výške približne 2 200 miliónov EUR (24) v siedmych auditovaných členských štátoch, čo predstavuje 29 % DPH teoreticky uplatniteľnej na zdaniteľnú sumu celkového objemu dovozu uskutočneného v týchto siedmych členských štátoch na základe colného režimu 42 v roku 2009;

102.

zdôrazňuje záver Dvora audítorov uvedený v osobitnej správe č. 13/2011, že „únik DPH ovplyvňuje finančné záujmy členských štátov; konštatuje, že má vplyv na rozpočet Únie, pretože vedie k zníženiu vlastných zdrojov z DPH; konštatuje, že táto strata sa kompenzuje vlastnými zdrojmi založenými na HND, čo skresľuje príspevky jednotlivých členských štátov do rozpočtu EÚ, a že daňové podvody ohrozujú fungovanie vnútorného trhu a zabraňujú spravodlivej hospodárskej súťaži (25)“;

103.

zdôrazňuje, že zistenia Dvora audítorov v osobitnej správe č. 13/2011 boli potvrdené zisteniami vyšetrovacej misie Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu, ktorá sa uskutočnila v prístavoch v Rotterdame a Antverpách v dňoch 19. a 20. septembra 2012; konštatuje, že Únia je dôležitým obchodným zoskupením a že veľké európske prístavy vybavujú mnoho lodí; konštatuje, že v dôsledku logistického tlaku sa tieto prístavy spoliehajú na postupy stanovené v colnom nariadení, a čoraz dôležitejšiu úlohu zohrávajú aj schválené hospodárske subjekty; konštatuje, že napríklad Rotterdam, najväčší európsky prístav, zaručuje dovozcom vysokú mieru zjednodušených colných postupov v porovnaní s inými veľkými prístavmi Únie; zdôrazňuje, že zjednodušenie colných postupov musí zahŕňať riadny a účinný politický prístup založený na riziku, ktorý bude viesť k efektívnym kontrolným systémom zabraňujúcim narušeniu hospodárskej súťaže, a že Komisia a členské štáty by tieto zjednodušené postupy mali pravidelne účinne monitorovať; konštatuje, že obmedzenie kontrol by mohlo prístavu prinášať významné hospodárske výhody; zdôrazňuje, že akékoľvek neodôvodnené obmedzenie kontrol môže výrazne poškodiť finančné záujmy Únie, ako aj členských štátov;

104.

víta iniciatívy, ktoré Komisia prijala v nadväznosti na osobitnú správu Dvora audítorov č. 13/2011; ľutuje však, že podľa prvej správy o činnosti mechanizmu Eurofisc za rok 2011, ktorá bola vydaná v máji 2012, sú hlavné zistenia a pripomienky tejto osobitnej správy doteraz nevyriešené; žiada informácie o vykonanom pokroku do septembra 2013;

105.

je vážne znepokojený najmä zistením pracovnej oblasti 3, že vo väčšine členských štátov nemajú správcovia daní priamy prístup k colným údajom, a nie je teda možná ich automatická krížová kontrola s daňovými údajmi;

106.

ľutuje, že Komisia nevykonala odporúčanie č. 6 osobitnej správy č. 13/2011, ktoré vyzýva k zmene smernice o DPH s cieľom zabezpečiť, aby sa dodávky v rámci Spoločenstva, ktoré nasledujú po dovoze v rámci daného colného režimu, uvádzali v súhrnnom výkaze DPH príslušného hospodárskeho subjektu osobitne, konštatuje, že toto by umožnilo účinné zosúladenie colných a daňových údajov v členskom štáte dovozu; žiada informácie o dôvodoch, pre ktoré sa tak nestalo;

107.

ľutuje skutočnosť, že Rada nevykonala odporúčania Dvora audítorov týkajúce sa zmeny smernice o DPH, aby dovozca (alebo jeho daňový zástupca) spoločne a nerozdielne zodpovedal za únik DPH v členskom štáte určenia v prípade, keď nepredloží včas úplný súhrnný výkaz DPH;

108.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju snahu o nápravu situácie, pokiaľ ide o stav vykonávania odporúčaní Dvora audítorov obsiahnutých v jeho osobitnej správe č. 13/2011;

109.

ľutuje skutočnosť, že Komisia a členské štáty neboli schopné zaistiť včasné vykonávanie modernizovaného colného kódexu, ktorý mal nadobudnúť platnosť najneskôr 24. júna 2013; zdôrazňuje, že akékoľvek ďalšie meškanie ohrozí primeranú ochranu finančných záujmov členských štátov a následne aj finančných záujmov samotnej Únie; zdôrazňuje, že podľa Komisie táto situácia vyplýva najmä zo skutočnosti, že sa členské štáty nemôžu dohodnúť na najvhodnejšej metodike rozvoja IT a že čelia obmedzeniam v súvislosti s ľudskými a finančnými zdrojmi; je znepokojený tým, že Komisia a členské štáty uskutočňujú túto veľmi dôležitú reformu s omeškaním, a to v situácii, keď je vyberanie vlastných zdrojov veľmi neuspokojivé;

110.

vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila náklady na omeškanie s úplným uplatňovaním modernizovaného Colného kódexu a vyčíslila rozpočtové dôsledky tohto omeškania;

111.

upozorňuje na štúdiu, ktorej vypracovanie zadal Európsky parlament, o vykonávaní modernizovaného Colného kódexu (26), z ktorej vyplýva, že modernizovaný Colný kódex (ktorý bude niesť názov Colný kódex Únie, pokiaľ bude prijatý prepracovaný návrh Komisie) môže v najlepšom prípade nadobudnúť účinnosť v decembri 2017; pripomína Komisii, že Únia má výlučné právomoci v oblasti colnej únie, a mala by preto zaistiť dodržiavanie predpisov zo strany členských štátov; ďalej vyzýva Komisiu, aby následne zvýšila svoje úsilie o zabezpečenie toho, aby bol modernizovaný Colný kódex vykonávaný čo najskôr, a aby v každom prípade zabránila najhoršiemu možnému scenáru uvedenému v štúdii pre marec 2033;

112.

ľutuje skutočnosť, že Rada blokuje dve významné iniciatívy zamerané na boj proti podvodom v oblasti DPH, najmä návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o mechanizmus rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH [COM(2012) 428], a návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o nezáväzné a dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodávkami určitého tovaru a služieb s vysokým rizikom podvodu [KOM(2009) 511];

113.

víta skutočnosť, že Eurofisc, spoločná operačná štruktúra umožňujúca členským štátom rýchlo reagovať na cezhraničné podvody v oblasti DPH, sa stala plne funkčnou; konštatuje, že vo februári 2011 bola vytvorená osobitná pracovná oblasť, ktorej cieľom je výmena cielených informácií o podvodných transakciách s použitím colného režimu 42;

114.

vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju spoluprácu s členskými štátmi s cieľom zbierať spoľahlivé údaje o výpadkoch ciel a DPH v príslušných krajinách a pravidelne o nich podávala správy Európskemu parlamentu;

115.

víta akčný plán Komisie na posilnenie boja proti daňovým podvodom a únikom [COM(2012) 722]; vyzdvihuje najmä návrh Komisie, aby sa vytvoril mechanizmus rýchlej reakcie, a trvá na tom, že by to členským štátom umožnilo rýchlejšie a účinnejšie reagovať na podvody v oblasti DPH; zdôrazňuje, že potenciálne náklady na daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam v členských štátoch sa odhadujú na 1 trilión EUR ročne, zatiaľ čo – pre porovnanie – viazané rozpočtové prostriedky v rozpočte Únie na rok 2011 predstavovali len 142,5 miliardy EUR;

116.

ľutuje zvýšenie miery chybovosti na 4,0 % v oblasti politiky poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorá pokrýva výdavky Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a v oblastiach politík zameraných na životné prostredie, rybné hospodárstvo a zdravie;

117.

pripomína zhoršovanie situácie v oblasti poľnohospodárstva a najmä rozvoja vidieka, ktoré je hlavnou príčinou zvýšenia najpravdepodobnejšej miery chybovosti všetkých platieb v rozpočtovom roku 2011;

118.

konštatuje, že aj keď 0,2 % z tejto miery chybovosti bolo spôsobených zmenou metodiky Dvora audítorov v súvislosti s porušovaním krížového plnenia, miera chybovosti pre celú oblasť poľnohospodárskej politiky sa v rokoch 2010 až 2011 reálne zvýšila o 1,5 %: z 2,3 % v roku 2010 na 3,8 % v roku 2011 (27);

119.

berie na vedomie prístup Dvora audítorov, ktorý do výpočtu miery chybovosti prvýkrát zahrnul porušenie krížového plnenia, pretože „povinnosti krížového plnenia sú významné právne požiadavky, ktoré musia spĺňať všetci príjemcovia priamej pomoci, a sú základnými a v mnohých prípadoch aj jedinými podmienkami pre to, aby vyplatenie priamych platieb v plnej výške bolo oprávnené“ (28); v tejto súvislosti žiada Dvor audítorov, aby podrobnejšie vysvetlil a zdôvodnil zmeny metodiky; vyzýva Komisiu a Dvor audítorov, aby sa dohodli na jednotnej metodike, ktorá umožní lepšie porovnanie medziročných výsledkov plnenia rozpočtu;

120.

berie na vedomie, že Dvor audítorov svoj audit obmedzuje len na niektoré zákonné požiadavky týkajúce sa riadenia a na požiadavky pre dobrý poľnohospodársky a ekologický stav a že „miera chybovosti musí byť používaná opatrne a nesmie byť považovaná za všeobecné meradlo dodržiavania povinností spojených s krížovým plnením zo strany poľnohospodárov (29)“;

121.

pripomína, že členské štáty si musia vymedziť „dobrý poľnohospodársky a ekologický stav“ a výmeru, na ktorú sa bude vzťahovať; ostro kritizuje skutočnosť, že priame platby budú poskytované príjemcom, ktorí veľmi často nie sú poľnohospodármi; považuje to za nesprávne prideľovanie finančných prostriedkov, ktoré by bolo možné ušetriť;

122.

berie na vedomie, že členské štáty od príjemcov vymohli 172,7 milióna EUR v priebehu rozpočtového roka 2011, a že celková nesplatená suma, ktorú mali príjemcovia ešte vrátiť na konci roka, predstavovala 1 206,9 milióna EUR, z čoho 458 miliónov EUR bolo pripísaných členským štátom na výdavky na EPZF v súlade s pravidlom 50/50; berie na vedomie, že približne 25,7 milióna EUR sa bude hradiť z rozpočtu Únie v prípadoch, ktoré boli v rozpočtovom roku 2011 ohlásené ako nevymožiteľné; poukazuje na to, že GR AGRI rozhodnutím 2011/272/EÚ (30) z 29. apríla 2011 schválilo všetky zvyšné prípady nevrátených súm z roku 2006 alebo 2002 a že v dôsledku uplatňovania pravidla 50/50 hradili členské štáty sumu 27,8 milióna EUR, zatiaľ čo 29,2 milióna EUR sa hradilo z rozpočtu Únie z dôvodu nevymožiteľnosti;

123.

víta skutočnosť, že Dvor audítorov prvýkrát poskytuje dve špecifické hodnotenia: na jednej strane trhovej a priamej podpory a na druhej strane rozvoja vidieka, a zastáva názor, že tak poskytuje lepší prehľad každej oblasti politiky; vyzýva však Dvor audítorov, aby mieru chybovosti v oblasti rozvoja vidieka uvádzal oddelene od oblasti životného prostredia, rybného hospodárstva a zdravia, a nie na súhrnnom základe;

124.

víta register poskytujúci informácie o príjemcoch platieb zo spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) v členských štátoch; domnieva sa, že tento nástroj je dôležitým krokom k väčšej transparentnosti v poľnohospodárskom odvetví; pripomína však, že v súlade s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora z 9. novembra 2010, ktorý zrušil platnosť právnych predpisov týkajúcich sa fyzických osôb (31), bolo nariadenie Komisie (ES) č. 259/2008 (32) zmenené a obmedzuje povinnosť zverejňovať informácie o príjemcoch platieb zo SPP na právnické osoby; berie na vedomie návrh Komisie o nových pravidlách transparentnosti, ktorý bol prijatý 25. septembra 2012 a podľa ktorého sú členské štáty povinné zverejňovať údaje o všetkých príjemcoch vrátane fyzických osôb, okrem príjemcov, ktorých ročná pomoc nepresahuje určité minimálne stropy, a ktorý zohľadňuje námietky vyjadrené v rozsudku Súdneho dvora, najmä pokiaľ ide o problém ochrany údajov;

125.

berie na vedomie súčasnú prax v oblasti hospodárenia s prostriedkami SAPARD, konkrétne to, že finančné prostriedky sa v plnej miere vymáhajú späť len výnimočne, ak v dôsledku podvodného správania v prípade časti projektu umelo vznikli podmienky, bez ktorých by príjemca vôbec nezískal poskytnutú podporu na projekt; vyjadruje znepokojenie nad súčasnou praxou, ktorú Komisia odporučila agentúre SAPARD, že projekt, ktorého časť bola ovplyvnená podvodným správaním, možno považovať za oprávnený na financovanie, ak sa tento projekt nepovažuje za umelý, t. j. percentuálny podiel nákladov všetkých dotknutých častí nie je vyšší ako 50 % celkových nákladov celého projektu; vyjadruje osobitné znepokojenie nad nedostatočnými prostriedkami na odrádzanie od takéhoto podvodného správania;

126.

ľutuje, že platby z EPZF za rok 2011 obsahujú významné chyby, pričom najpravdepodobnejšia chybovosť predstavuje podľa odhadov Dvora audítorov 2,9 % a že Dvor audítorov pri svojom audite zistil, že kontrolné systémy v Rakúsku, Fínsku, Maďarsku, Taliansku a Španielsku sú pri zabezpečovaní zákonnosti a správnosti platieb účinné len čiastočne;

127.

konštatuje, že najčastejšou chybou správnosti je nadhodnotenie, ktoré v jednotlivých prípadoch väčšinou nepresahuje 5 % a ľutuje, že väčšia miera chybovosti sa týka prípadov, keď orgány členských štátov nesprávne posúdili a zaevidovali oprávnenosť trvalých pasienkov v systéme identifikácie poľnohospodárskych parciel (LPIS);

128.

schvaľuje odporúčania Dvora audítorov, že je potrebné zabezpečiť správne posúdenie oprávnenosti trvalých pasienkov (33);

129.

so sklamaním berie na vedomie, že Dvor audítorov zistil, že účinnosť integrovaného administratívneho a kontrolného systému (IACS) negatívne ovplyvňujú nepresné údaje v rôznych databázach a nesprávne administratívne spracúvania žiadostí platobnými agentúrami v členských štátoch; pripomína Komisii, že zavedenie IACS viedlo ku zníženiu počtu chýb, a žiada Komisiu o bezodkladnú nápravu situácie, v prípade potreby prostredníctvom pozastavenia a prerušenia poskytovania finančných prostriedkov;

130.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že Komisia vo svojej výročnej správe o činnosti zachovala svoje výhrady týkajúce sa systémov IACS v Bulharsku a Portugalsku z dôvodu závažných nedostatkov; zdôrazňuje, že vzhľadom na význam IACS pre riadenie a kontrolu poľnohospodárskych výdavkov závažné nedostatky pri jeho príprave a fungovaní vystavujú Komisiu riziku poškodenia dobrého mena, a to dokonca aj v prípade, keď finančný vplyv neprekračuje prahové hodnoty významnosti;

131.

ľutuje, že doteraz neboli napravené niektoré systematické nedostatky riadiacich a kontrolných systémov, ktoré boli zistené a nahlásené už v predchádzajúcich rokoch: nesprávna klasifikácia využitia pôdy, nadhodnotenie oprávnenej pôdy v systéme LPIS alebo nesprávne uplatňovanie koncepcie zjavnej chyby;

132.

ľutuje, že Dvor audítorov zistil nedostatky v meraniach na mieste; trvá na tom, že kvalita kontrol na mieste by mala byť dostatočné na to, aby bolo možné spoľahlivo stanoviť oprávnenú plochu (34);

133.

ľutuje skutočnosť, že kvalita činnosti vykonávanej certifikačnými orgánmi, ktoré Dvor audítorov auditoval v rámci nového dobrovoľného postupu posilnenia vyhlásenia o vierohodnosti, je nedostatočná;

134.

vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na to, aby platobné agentúry napravili nedostatky zistené v ich administratívnom a kontrolnom systéme; trvá na tom, že je potrebné zlepšiť spôsob a kvalitu práce certifikačných orgánov, aby bolo možné poskytovať spoľahlivé posúdenie zákonnosti a správnosti operácií v platobných agentúrach; žiada Komisiu, aby preskúmala, či je možná spolupráca so súkromnými osobami na účely overenia noriem krížového plnenia a zníženia administratívnej záťaže;

135.

ľutuje, že platby v sektore politiky „rozvoj vidieka, životné prostredie, rybné hospodárstvo a zdravie“ za rok 2011 obsahujú významné chyby, pričom najpravdepodobnejšia chybovosť predstavuje podľa odhadov Dvora audítorov 7,7 % a že preverované systémy dohľadu a kontroly sú len čiastočne účinné;

136.

konštatuje, že hlavná časť najpravdepodobnejšej chybovosti sa týka oprávnenosti opatrení, ktoré sa nevzťahujú na plochu, ako je modernizácia poľnohospodárskych podnikov a zavedenie základných služieb pre hospodárstvo a vidiecke obyvateľstvo, sčasti kvôli zložitým pravidlám a podmienkam oprávnenosti;

137.

je znepokojený tým, že sa zistilo mnoho chýb, keď boli príjemcami orgány verejnej moci, napr. obce, alebo samotná platobná agentúra (35) a že sa tieto chyby týkali otázok ako vykazovanie neoprávnenej DPH alebo nedodržiavanie predpisov o verejnom obstarávaní; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili lepšie presadzovanie existujúcich predpisov;

138.

znovu vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia používa odlišné metodiky na vyčíslenie chýb vo verejnom obstarávaní v dvoch oblastiach – poľnohospodárstve a súdržnosti – pričom ani jedna z nich navyše nie je v súlade s metodikou Dvora audítorov a vyzýva Komisiu a Dvor audítorov, aby v týchto dvoch oblastiach politiky čo najrýchlejšie harmonizovali spracovávanie chýb vo verejnom obstarávaní (36);

139.

konštatuje, že Dvor audítorov zistil výrazné problémy pri uplatňovaní požiadaviek krížového plnenia, pokiaľ ide o identifikáciu a registráciu zvierat (37); vyzýva členské štáty, aby zlepšili kvalitu kontrol počas celého roka bez toho, aby tým prijímateľov vystavili dodatočnej administratívnej záťaži;

140.

ľutuje skutočnosť, že v systémoch kontroly a dohľadu členských štátov v oblasti rozvoja vidieka zistil Dvor audítorov nedostatky a že tri auditované prvky vykazovali nedostatky: t. j. administratívne a kontrolné systémy na zabezpečenie správnosti platieb, kontrolné systémy založené na fyzických kontrolách na mieste a systémy na zabezpečenie uplatňovania a kontroly krížového plnenia;

141.

vyzýva Komisiu, aby zohľadňovala zistenia Dvora audítorov pri zostavovaní stratégie auditu GR AGRI pri jeho auditoch súvisiacich so zúčtovaním;

142.

je mimoriadne znepokojený informáciami o reprezentácii riadenia GR AGRI, keďže výročná správa o činnosti neposkytuje vysvetlenie, prečo zostatková chybovosť v oblasti rozvoja vidieka „oproti predchádzajúcemu roku výrazne stúpla“ (38);

143.

konštatuje, že podľa Dvora audítorov je zostatková chybovosť GR AGRI oveľa nižšia ako zistenia Dvora audítorov, pretože „na základe číselných údajov poskytnutých členskými štátmi za rok 2010 a zistených v rámci auditu Dvora audítorov členské štáty nezisťujú a nedeklarujú všetky neoprávnené výdavky pre nedostatky týkajúce sa kontrol platobnej agentúry“ (39);

144.

je mimoriadne znepokojený tým, že GR AGRI sa domnieva, že „členské štáty vo všeobecnosti zlepšujú svoje systémy riadenia a kontroly výdavkov na rozvoj vidieka“ (40), zatiaľ čo audit Dvora audítorov ukázal, že systémy dohľadu a kontroly v Dánsku, Fínsku, Maďarsku, Španielsku a Taliansku neboli účinné alebo boli len čiastočne účinné (41); domnieva sa, že takýto rozdiel medzi hodnotením Komisie a Dvora audítorov sťažuje orgánu udeľujúcemu absolutórium dosiahnutie objektívnych záverov; trvá na výmene údajov medzi Dvorom audítorov a Komisiou, ktorá by umožnila koordinovaný spätný prepočet za minulé obdobia, aby bola zabezpečená spoľahlivá databáza pre budúce porovnania; je presvedčený o užitočnosti trojstranných stretnutí medzi Dvorom audítorov, Komisiou a zástupcami príslušných členských štátov pri hľadaní spoločnej analýzy;

145.

vyzýva preto Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na zníženie chybovosti v oblasti rozvoja vidieka, a víta skutočnosť, že GR AGRI zriadilo pracovnú skupinu na posúdenie príčin chýb v oblasti rozvoja vidieka a na prijatie nápravných opatrení v súčasnom i v budúcich programových obdobiach;

146.

vyzýva však Komisiu, aby vypracovala akčný plán na zníženie chybovosti nielen tým, že bude členským štátom poskytovať usmernenie a pomoc prostredníctvom vzorov osvedčených postupov, ale aj zlepšením monitorovania vykonávania programov a v prípade potreby účinnejším využívaním sankcií, ako je prerušenie alebo pozastavenie platieb, najmä v oblasti rozvoja vidieka;

147.

vyzýva Komisiu, aby ďalej zlepšovala kontrolu kvality akreditačných kritérií pre platobné agentúry a certifikačné orgány;

148.

plne podporuje odporúčania Dvora audítorov, aby boli predpisy a podmienky rozvoja vidieka ďalej zjednodušované, a aby členské štáty zabezpečili lepšie presadzovanie existujúcich predpisov;

149.

v tejto súvislosti je znepokojený skutočnosťou, že oblasti politiky životného prostredia a zdravia sa vo výročnej správe Dvora audítorov o plnení rozpočtu Únie uvádzajú spolu s rozvojom vidieka a rybným hospodárstvom, keďže sa konštatuje, že platby na konci roka vykazovali významné chyby; berie pozorne na vedomie, že tento záver sa týka len oblasti rozvoja vidieka; žiada Dvor audítorov, aby preskúmal možnosť iného spôsobu uvádzania informácií v budúcnosti, ktorý zohľadní dobré výsledky v oblastiach politiky patriacich do zodpovednosti Výboru Európskeho parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín;

150.

považuje celkové miery plnenia v rozpočtových okruhoch pre životné prostredie, klímu, verejné zdravie a bezpečnosť potravín za uspokojivé; zdôrazňuje skutočnosť, že rok 2011 je prvý rozpočtový rok, na ktorý sa vzťahuje celý rozpočtový postup podľa ZFEÚ; opätovne pripomína, že len 0,76 % rozpočtu Únie je určených na nástroje politiky, ktoré patria do zodpovednosti Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, uvedomujúc si jednoznačnú pridanú hodnotu Únie v týchto oblastiach a podporu od občanov Únie, pokiaľ ide o politiky Únie v oblasti životného prostredia a klímy;

151.

zdôrazňuje skutočnosť, že celková miera plnenia v oblasti životného prostredia a klímy dosiahla 99,92 %; okrem toho konštatuje, že realizácia platieb bola na úrovni 88,05 %; berie na vedomie, že počas prvého roku vykonávalo plnenie rozpočtových riadkov pre oblasť životného prostredia a klímy generálne riaditeľstvo ENV a novovytvorené generálne riaditeľstvo CLIMA, ktoré v roku 2011 prevzalo vlastnú zodpovednosť za rozpočet;

152.

vyjadruje spokojnosť s dosiahnutím 99,82 % plnenia operačného rozpočtu LIFE+, čo dokazuje jeho potrebnosť a akceptáciu ako jediného nástroja na podporu výlučne ochrany životného prostredia; konštatuje, že v roku 2011 bolo na projekty v členských štátoch vyčlenených 267 179 828 EUR, na operačné činnosti mimovládnych organizácií 8 997 284 EUR, suma 46 817 919 EUR bola použitá na opatrenia zamerané na podporu úlohy Komisie týkajúcej sa iniciácie a monitorovania rozvoja politiky a právnych predpisov a suma 17 589 277 EUR na administratívnu podporu; zamýšľa ďalej monitorovať prideľovanie finančných prostriedkov LIFE+ medzi tri oblasti ich skutočného využitia;

153.

je si vedomý toho, že miera platieb na akcie LIFE+ patriace do pôsobnosti GR CLIMA dosiahla v prvom roku úroveň len 58,23 %; berie na vedomie, že táto nízka miera využitia bola spôsobená tým, že príprava rozpočtu na rok 2011 bola príliš optimistická a požadované sumy boli príliš vysoké; ďalej konštatuje, že konečné vyrovnanie platieb bolo požadované až v roku 2012; zdôrazňuje skutočnosť, že nevyužité platobné rozpočtové prostriedky boli presunuté do iných rozpočtových riadkov v rámci globálneho presunu, ktorý sa uskutočňuje každý rok v novembri; je si vedomý toho, že v roku 2011 sa tieto platobné rozpočtové prostriedky použili na doplnenie chýbajúcich zdrojov v rozpočtových riadkoch politiky súdržnosti;

154.

považuje pokrok v plnení piatich pilotných projektov (PP) a dvoch prípravných akcií (PA) v celkovej sume 11 765 508 EUR za uspokojivý; je si vedomý skutočnosti, že vykonávanie týchto akcií môže byť pre Komisiu záťažou z dôvodu nízkych súm dostupných vo vzťahu k potrebným postupom súvisiacim s ich vykonávaním (napr. akčný plán, výzva na predkladanie návrhov); vyzýva Komisiu, aby sa v budúcnosti zamerala na PP a PA so skutočnou pridanou hodnotou pre Úniu;

155.

berie na vedomie plnenie na úrovni 95,1 % v rozpočtovej kapitole 17 04 Bezpečnosť potravín a krmív, zdravie zvierat, dobré životné podmienky zvierat a zdravie rastlín; je si vedomý skutočnosti, že úplné plnenie nebolo potrebné z dôvodu nižších nákladov na vakcináciu proti katarálnej horúčke v porovnaní s predpoveďami členských štátov, z dôvodu prechodu niektorých členských štátov na dobrovoľné programy financované poľnohospodármi a z dôvodu nižšieho výskytu prípadov BSE; konštatuje zvýšenie plnenia platieb na 98,1 % v porovnaní s úrovňou 90,5 % v roku 2010; nabáda Komisiu, aby posilnila spoluprácu s členskými štátmi s cieľom získať čo najlepšie a najpresnejšie údaje na predpovede v tejto oblasti politiky;

156.

berie na vedomie oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov o ročnej účtovnej závierke Európskej únie za rozpočtový rok 2011; berie na vedomie výročnú správu Dvora audítorov týkajúcu sa rozpočtového roku 2011; domnieva sa, že oblasti námorných záležitostí a rybného hospodárstva sa v týchto dokumentoch nevenuje osobitná pozornosť;

157.

vyjadruje spokojnosť nad tým, že plnenie hlavy 11 rozpočtu bolo vcelku uspokojivé, keďže miera plnenia viazaných rozpočtových prostriedkov bola 97 % a v prípade platobných rozpočtových prostriedkov 95 %; okrem toho konštatuje, že Dvor audítorov nevyjadril žiadne zásadné pripomienky k výročnej správe o činnosti GR MARE;

158.

vyzýva Dvor audítorov, aby mieru chybovosti v oblasti rybného hospodárstva predkladal oddelene od miery chybovosti v oblasti životného prostredia, rozvoja vidieka a zdravia, a nie v súhrnnom vyjadrení;

159.

pripomína, že v roku 2010 bolo monitorovanie úlovkov rýb v rámci dohôd o partnerstve v sektore rybného hospodárstva nedostatočné, čo spôsobilo dodatočné platby, aby sa pokryli úlovky prekračujúce dohodnutú kvótu; víta preto opatrenia, ktoré podniklo GR MARE s cieľom zlepšiť monitorovanie úlovkov rýb v rámci dohôd o partnerstve v sektore rybného hospodárstva, a od ktorých sa očakáva, že zabránia opakovaniu tohto problému, na ktorý poukázal Dvor audítorov; poznamenáva, že nadmerné úlovky v roku 2010 sa odčítali z kvóty na rok 2011;

160.

opätovne naliehavo vyzýva Dvor audítorov, aby do svojho pracovného programu začlenil audit vonkajšieho rozmeru spoločnej rybárskej politiky;

161.

berie na vedomie výhrady vyjadrené vo výročnej správe o činnosti GR MARE v súvislosti s Európskym fondom pre rybné hospodárstvo (EFRH) v nadväznosti na osobitnú správu Dvora audítorov č. 12/2011, pokiaľ ide o investície do rybárskych plavidiel financované na základe článku 25 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1198/2006 (42), ktoré zvýšili schopnosť plavidiel loviť ryby; chápe, že GR MARE pracovalo spolu s členskými štátmi na riešení zistených problémov, pričom skúmali projekty financované na základe tohto ustanovenia EFRH s cieľom vylúčiť neoprávnené výdavky;

162.

vyjadruje pochybnosti o metódach technického hodnotenia, ktoré viedli k tomu, že určité výdavky podľa článku 25 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1198/2006 boli vyhlásené za neoprávnené z dôvodu, že by to viedlo k zvýšeniu kapacity, pričom príslušné výdavky boli v skutočnosti určené na modernizáciu rybolovnej činnosti; vyzýva Komisiu, aby navrhla nové vymedzenie kapacity najmä s cieľom vyhnúť sa podobnému typu zmeny výkladu v budúcnosti;

163.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že pomoc z verejných zdrojov sa použila na zvýšenie schopnosti plavidiel loviť ryby, čím sa zvýšila kapacita nadmerných výlovov v rybolovnom sektore Únie;

164.

berie na vedomie druhú výhradu uvedenú vo výročnej správe o činnosti GR MARE, pokiaľ ide o riadenie a kontrolu implementácie EFRH v Českej republike, Fínsku, Taliansku, Holandsku, Rumunsku, Slovensku, Španielsku a Švédsku;

165.

domnieva sa, že s cieľom zvýšiť transparentnosť by výročná správa Dvora audítorov mala v budúcnosti obsahovať samostatný rozpis číselných údajov týkajúcich sa GR MARE a zároveň by sa mal zvýšiť počet testov, aby sa zabezpečila vyššia celková presnosť vzorky;

166.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby podnikli všetky potrebné kroky s cieľom riešiť zistené problémy, a tým umožnili odstrániť existujúce výhrady;

167.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že podľa odhadov Dvora audítorov dosahuje najpravdepodobnejšia miera chybovosti v tejto oblasti výdavkov 6 %, čo je neprijateľne vysoko; konštatuje, že táto chybovosť je naďalej nižšia ako chybovosť, ktorú uvádza Dvor audítorov v období rokov 2006 – 2008, a to z dôvodu posilnených ustanovení týkajúcich sa kontroly a prísnej politiky prerušenia a pozastavenia platieb v prípade, že boli zistené nedostatky, v súlade s akčným plánom Komisie z roku 2008;

168.

je znepokojený skutočnosťou, že v prípade 62 % operácií v oblasti regionálnej politiky, v ktorých sa vyskytli chyby, mali orgány členských štátov k dispozícii dostatok informácií na to, aby odhalili a opravili aspoň niektoré chyby pred osvedčením výdavkov Komisii; vyzýva preto Komisiu, aby naliehala na členské štáty, aby zlepšili svoje riadiace a kontrolné systémy, aby boli chyby zistené a opravené na vnútroštátnej úrovni; domnieva sa, že tento prístup predstavuje príkaz, ktorý je stanovený zásadou riadneho finančného hospodárenia („lepšie výdavky“); zdôrazňuje, že nedostačujúce vnútroštátne systémy riadenia a kontroly musia mať preto za následok čisté opravy;

169.

konštatuje, že Dvor audítorov hodnotil činnosť siedmich národných a regionálnych orgánov auditu, pričom každý z nich bol z iného členského štátu, a dospel k záveru, že práca audítorských orgánov v Grécku, Maďarsku, Lotyšsku a Portugalsku bola účinná, v prípade audítorských orgánov v Taliansku – na Sicílii a v Rumunsku bola účinná čiastočne, a v prípade audítorského orgánu v Českej republike dospel k záveru, že jeho činnosť bola neúčinná;

170.

vyzýva Komisiu, aby v budúcom programovom období 2014 – 2020 použila všetky dostupné nástroje uvedené v návrhu Komisie [KOM(2011) 615/2], najmä prostredníctvom delegovaných aktov a vykonávacích aktov, s cieľom stanoviť podmienky, ktoré budú musieť národné audítorské orgány splniť, a prijať modely stratégie auditu, audítorského stanoviska a výročných kontrolných správ, ako aj metodiky získavania vzoriek;

171.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že podľa výročnej správy o činnosti GR REGIO vykázali počas programového obdobia 2007 – 2013 najväčšie riziko chybných platieb Česká republika (11,4 %), Rumunsko (11,2 %) a Taliansko (8,6 %);

172.

berie na vedomie, že GR REGIO zistilo v roku 2011 výrazné nedostatky v piatich členských štátoch: Francúzsko, Rakúsko, Taliansko, Rumunsko a Česká republika; konštatuje, že zatiaľ čo vo Francúzsku a Rakúsku problémy zistili samotné národné audítorské orgány, v Taliansku, Rumunsku a v Českej republike boli v prvom rade spojené so štruktúrou systémov riadenia a kontroly;

173.

víta iniciatívu príslušného výboru, ktorý sa rozhodol pozvať zodpovedných ministrov z členských štátov s najslabšími kontrolnými systémami do Európskeho parlamentu, aby vysvetlili, aké opatrenia boli prijaté v ich krajine s cieľom túto situáciu napraviť; v tejto súvislosti oceňuje príspevok tajomníka českého ministerstva financií v rámci diskusie s príslušným výborom; považuje jeho návštevu vo výbore za prvý krok k tomu, aby členské štáty prijali zodpovednejšiu úlohu pri riadení finančných prostriedkov z Únie; v tejto súvislosti víta prvé kontakty s rumunskými orgánmi a s talianskym parlamentom;

174.

všíma si množstvo výhrad generálnych riaditeľstiev Komisie (121 programov) a veľkosť rizika, ktoré podľa člena Komisie dosahuje výšku 1 600 miliónov EUR; zároveň víta skutočnosť, že tento nárast súvisí najmä s prísnejším prístupom, ktorý zaujala Komisia, a to vrátane všeobecného pravidla o tom, že kumulatívne zostatkové riziko vo výške 2 % by mohlo mať za následok výhradu k predmetnému programu;

175.

v tejto súvislosti berie na vedomie veľký počet výhrad Komisie týkajúcich sa riadiacich a kontrolných systémov EFRR/Kohézneho fondu pre určité operačné programy v období rokov 2007 – 2013 v týchto členských štátoch: Rakúsko, Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Španielsko a Spojené kráľovstvo, v dôsledku dôležitých problémov súvisiacich s efektívnym fungovaním systémov riadenia a kontroly;

176.

berie na vedomie výhrady Komisie týkajúce sa systémov riadenia a kontroly Kohézneho fondu v Maďarsku a Španielsku za obdobie rokov 2000 – 2006, ako aj výhrady týkajúce sa EFRR spojené s prípadmi, ktoré neboli doriešené v čase ukončovania programu v Španielsku, Nemecku, Írsku, Taliansku a v prípade cezhraničných programov, pričom všetky vyplývali z poškodenia dobrej povesti;

177.

so znepokojením konštatuje, že pokiaľ ide o získavanie finančných prostriedkov, malé a stredné podniky (MSP) sú na rozdiel od veľkých spoločností zastúpené nedostatočne; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili, že pravidlá oprávnenosti, účtovné povinnosti a ich praktické uplatňovanie neznemožňujú neúmerne účasť MSP;

178.

je toho názoru, že je nevyhnutná rýchla implementácia funkčných právnych predpisov FOI (slobodný prístup k informáciám) v celej Únii, podobne ako aj systematické, proaktívne a centralizované sprístupnenie údajov a dokumentov, najmä vo vzťahu k regionálnej politike;

179.

zdôrazňuje skutočnosť, že chyby sa môžu vyskytnúť predovšetkým v postupoch verejného obstarávania a pravidlách oprávnenosti;

180.

uznáva, že je dôležité, aby mali riadiace orgány dostatočný počet zamestnancov; vyzýva členské štáty, aby tejto požiadavke venovali pozornosť, aby tak mohli plniť svoje povinnosti podľa článku 53b ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách (ES, Euratom) č. 1605/2002, a aby pri plnení rozpočtu prijali všetky potrebné opatrenia na ochranu finančných záujmov Únie;

181.

upozorňuje, že vyčíslenie chýb by mohlo viesť k rozdielnym prístupom: konštatuje, že zatiaľ čo Dvor audítorov skúma dodržiavanie pravidiel, teda či boli pravidlá dodržané alebo nie, Komisia berie do úvahy finančné následky chyby, a finančné korekcie sa môžu následne líšiť;

182.

zdôrazňuje skutočnosť, že príčinou chýb je často zložitosť pravidiel; zdieľa preto prístup Komisie, že je potrebné usilovať sa o ich zjednodušenie; varuje pred rizikom, ktoré by mohlo vzniknúť v dôsledku dodatočnej vnútroštátnej regulácie zvyšujúcej administratívnu záťaž (napr. tzv. gold plating, zložité pravidlá oprávnenosti);

183.

víta opravné mechanizmy Komisie, ktoré vhodným spôsobom riešia chyby a nedostatky zistené v priebehu viacročného obdobia a na konci obdobia; konštatuje, že pri jednej tretine programov EFRR boli počas roku 2012 zablokované platby a na základe 121 výhrad vznesených v roku 2011 prerušilo GR REGIO platby v prípade 63 programov, zaslalo 115 varovaní a začalo postupy pozastavenia platieb pre 60 z týchto programov;

184.

pripomína, že finančné korekcie by nemali slúžiť výhradne ako trest, a že ich uplatňovanie by malo mať pozitívny vplyv, pokiaľ ide o dlhodobé zlepšenie systémov riadenia a kontroly a opakovaný výskyt chýb;

185.

je znepokojený zisteniami Dvora audítorov, podľa ktorých sa preukázalo, že neexistuje záruka, že mechanizmami finančných korekcií sa vo všetkých operačných programoch dostatočne vykompenzujú odhalené chyby a že všetky významné otázky budú vyriešené; Dvor audítorov nenašiel ani dôkaz, že mechanizmami finančných korekcií sa zaistia pretrvávajúce zlepšenia systémov, pomocou ktorých sa predíde opakovaniu zistených chýb; odkazuje v tejto súvislosti konkrétne na osobitnú správu č. 3/2012 (43) (body 83 a 84); vyzýva preto Komisiu, aby predložila komplexné hodnotenie vykonaných finančných korekcií a ich vplyvu na systémy, pokiaľ ide o predchádzanie výskytu rovnakých chýb (predovšetkým systémovej povahy) v budúcnosti; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o svojich záveroch do konca roku 2013; vyzýva Komisiu, aby využila všetky významné zistenia v priebehu budúceho programového obdobia 2014 –2020, a aby v prípade potreby predložila návrhy zmien nariadení;

186.

s uspokojením berie na vedomie neustále snahy Komisie posilňovať a zároveň zjednodušovať kontrolné opatrenia v oblasti politiky súdržnosti; domnieva sa, že navrhované opatrenia na programové obdobie 2014 – 2020, ako napríklad špecifické podmienky ex-ante, ročné vyhlásenia o hospodárení, overovanie ročných účtovných závierok, audítorské stanoviská alebo prísnejšie pravidlá náhrady neoprávnených výdavkov, by mali ďalej prispievať k znižovaniu miery chybovosti; podporuje aj čoraz výraznejšie zameriavanie sa na dosahovanie výsledkov a tematickú koncentráciu politiky súdržnosti, ktorými by sa mala zabezpečiť vysoká pridaná hodnota spolufinancovaných operácií;

187.

požaduje, aby platby zo štrukturálnych fondov podliehali prísnejšiemu monitorovaniu plnenia podmienok, aby sa zabezpečilo, že pravidlá týkajúce sa správneho využívania štrukturálnych fondov sa budú dodržiavať vo všetkých členských štátoch;

188.

vyzýva Komisiu, aby pomohla členským štátom pri vypracúvaní komplexných, zmysluplných a porovnateľných správ o audítorských kontrolách, a to vrátane kapitoly o príspevku, ktorý mali v danej krajine prostriedky Únie na splnenie cieľov stratégie Európa 2020 na národnej i regionálnej úrovni, s prihliadnutím na individuálne rozvojové možnosti každého regiónu a jeho prípadnú transformáciu na centrum hospodárskeho rastu;

189.

v tejto súvislosti obracia pozornosť Komisie a členských štátov na skutočnosť, že v rámci cieľov stratégie Európa 2020 by sa operačné programy mali čoraz častejšie vypracúvať tak, aby ich podciele boli konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, dôležité a dobre načasované, v dôsledku čoho je program vhodný na audity výkonnosti; konštatuje, že vytvorenie spoločného systému výsledkov a ukazovateľov vplyvu by prispelo k hodnoteniu pokroku dosiahnutého v rámci rôznych programov, pokiaľ ide o ich účinnosť a efektívnosť, a nie iba z hľadiska ich finančného plnenia;

190.

pripomína členským štátom, že vzhľadom na prísne termíny na uskutočnenie projektov sú potrebné kvalitne pripravené projekty, najmä na veľké infraštruktúrne projekty, aby sa mohli začať realizovať na začiatku budúceho programového obdobia 2014 – 2020;

191.

zastáva rovnaký názor ako Dvor audítorov, že Komisia by mala sprísniť existujúci systém sankcií (prerušenie, pozastavenie, finančné korekcie) obmedzením možnosti nahradenia neoprávnených výdavkov inými výdavkami v ďalšom programovom období, čím by sa vytvoril dodatočný stimul na to, aby členské štáty včas zisťovali a opravovali chyby;

192.

vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s Dvorom audítorov vytvorila transparentný systém, ktorý umožňuje na jednej strane brať do úvahy ročné finančné korekcie, ale na druhej strane aj finančné korekcie v priebehu trvania programového obdobia;

193.

vyzýva Komisiu, aby pomáhala členským štátom pri zabezpečovaní väčšej efektívnosti kontrol prvého stupňa a vnútroštátnych audítorských orgánov výmenou osvedčených postupov a užšou spoluprácou medzi Komisiou, Dvorom audítorov a vnútroštátnymi orgánmi („stretnutia tripartity“); domnieva sa tiež, že vnútroštátne audítorské orgány by okrem toho mohli klásť osobitný dôraz na následné pozorovanie dosiahnutých výsledkov a efektívnosť využívania fondov Únie, a neuplatňovať iba kvantitatívny prístup, bez ohľadu na konečné ciele projektu;

194.

vyzýva Komisiu, aby začala prípravu príručky o osvedčených postupoch súčasného programového obdobia, do ktorej zahrnie praktické výsledky, dosiahnuté účinky a poučenia s cieľom optimalizovať proces využívania fondov a znížiť mieru chybovosti; konštatuje, že v tejto súvislosti by z toho v nasledujúcom programovom období 2014 – 2020 mali úžitok potenciálni budúci príjemcovia vrátane Chorvátska, ako aj potenciálne kandidátske krajiny;

195.

berie na vedomie, že pri skúmaní plnenia rozpočtu na rozpočtový rok 2011 sa Dvor audítorov tak ako v predchádzajúcom roku zameral skôr na politiky v oblasti súdržnosti a energetiky než na dopravnú politiku; zdôrazňuje, že cieľom tejto politiky je rozvíjať vnútorný trh, hospodársku súťaž, inovácie a integrovať dopravné siete;

196.

berie na vedomie, že zníženie rozpočtových prostriedkov na spoluprácu v doprave pre spoločný podnik Čisté nebo v roku 2011 o 51 miliónov EUR bolo spôsobené prehodnotením prístupu k priemyselnej politike, a že k zníženiu platobných rozpočtových prostriedkov na projekty spoločného záujmu v transeurópskych dopravných sieťach o 60 miliónov EUR došlo z časových dôvodov a s cieľom umožniť v plnej miere využiť prenos z roku 2010; berie na vedomie, že zníženie hotovostného toku pre spoločný podnik Sesar bolo v súlade s odporúčaním Dvora audítorov;

197.

vyjadruje sklamanie nad tým, že po nízkom využívaní platobných rozpočtových prostriedkov na bezpečnosť dopravy v roku 2010 a žiadosti o vysvetlenie tohto nedostatočného čerpania od Komisie, neboli poskytnuté podrobné informácie o úrovni rozpočtových prostriedkov a ich využívaní v roku 2011;

198.

konštatuje, že charakteristika projektov súvisiacich s dopravou často vedie k sústreďovaniu významnej časti platieb do obmedzeného obdobia, najmä ku koncu roka, a je znepokojený tým, že tento jav môže mať negatívny vplyv na výkon auditu;

199.

konštatuje, že Dvor audítorov odhadol najpravdepodobnejšiu chybovosť v oblasti výdavkov na 2,2 %, a že audit Dvora audítorov naznačuje nedostatky najmä v „kontrolách prvého stupňa“ vzťahujúcich sa na výdavky, za ktoré zodpovedajú riadiace orgány a sprostredkovateľské subjekty v členských štátoch;

200.

konštatuje, že v roku 2011 generálny riaditeľ vyjadril vo svojej výročnej správe o činnosti výhrady v súvislosti s operačnými programami v Belgicku, Českej republike, Nemecku, Taliansku, Španielsku, Lotyšsku, Litve, Rumunsku, na Slovensku a v Spojenom kráľovstve;

201.

s uspokojením konštatuje, že najpravdepodobnejšia chybovosť sa približuje k hladine významnosti, pričom ukazuje, že dôsledné uplatňovanie prerušenia, pozastavenia a finančných opráv malo kladný vplyv na celkovú chybovosť;

202.

vyslovuje znepokojenie ohľadom skutočnosti, že v prípade 76 % operácií v oblasti regionálnej politiky, v ktorých sa vyskytli chyby, mali orgány členských štátov k dispozícii dostatok informácií na to, aby odhalili a opravili aspoň niektoré chyby pred osvedčením výdavkov Komisii;

203.

zdôrazňuje, že úlohou vnútroštátnych audítorských orgánov je vytvoriť potrebné pravidlá a opatrenia „vnútornej sebakontroly“ s cieľom zisťovať a opravovať chyby, ktoré sa vyskytli na „prvej úrovni“;

204.

berie na vedomie viacero výhrad (24 programov), ktoré uviedlo GR Komisie pre zamestnanosť (EMPL) v roku 2011 a ktoré zodpovedajú sume 57,7 milióna EUR; okrem toho konštatuje, že platby pre 21 programov vo výške 911 miliónov EUR boli dočasne prerušené; víta prísny prístup, ktorým sa riadi Komisia, spolu so všeobecným pravidlom, že akumulované zostatkové riziko vo výške 2 % by viedlo k výhrade pre príslušný program;

205.

víta skutočnosť, že v roku 2011 bola oblasť zamestnanosti a sociálnych vecí po prvýkrát vybraná do vzorky a ohodnotená samostatne, a nie ako súčasť kapitoly politiky súdržnosti; víta skutočnosť, že miera chybovosti v tejto oblasti politiky sa znížila a predstavuje 2,2 % v porovnaní s priemerom 3,9 % za všetky oblasti politiky; poznamenáva však, že boli uhradené neoprávnené náklady;

206.

pripomína, že treba monitorovať a merať výkonnosť finančných nástrojov vo vzťahu k cieľom politiky, t. j. cieľom stratégie Európa 2020, aby bolo možné určiť nedostatky a dosiahnuť pokrok; žiada, aby informácie a údaje o výkonnosti boli k dispozícii na ročnom základe; domnieva sa, že za súčasnej hospodárskej a finančnej krízy je kľúčové disponovať údajmi o výkonnosti intervenčných opatrení ESF vychádzajúcimi z viacerých kritérií;

207.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že aj napriek zvýšeniu prostriedkov v rozpočtových riadkoch ESF prostredníctvom presunov medzi rozpočtovými riadkami a opravného rozpočtu nebolo možné uhradiť príjemcom nesplatené platby vo výške 2,7 miliardy EUR z dôvodu nedostatočných platobných rozpočtových prostriedkov; žiada Komisiu, aby navrhla, a Radu, aby schválila v rámci ročného rozpočtového postupu presnú výšku platobných rozpočtových prostriedkov s cieľom predísť neistote a zbytočnej procedurálnej záťaži pre rozpočtový orgán a uhrádzať príjemcom platby včas;

208.

víta skutočnosť, že v prípade ESF bola do riadku Operačná technická pomoc pridaná suma 3,25 milióna EUR v záujme mobilizácie špecifickej expertízy a priamej podpory vykonávania gréckeho operačného programu ESF;

209.

zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť účinnosť a kvalitu práce audítorských inštitúcií ESF;

210.

konštatuje, že podiel výdavkov na oblasť zamestnanosti v programe Progress je mierne nižší ako podiel, ktorý táto oblasť predstavuje v rámci programu; v nadväznosti na závery hodnotiacej správy (44) sa domnieva, že by sa mali zvýšiť výdavky na poradenstvo, výskum a analýzy v oblasti politiky a na diskusie o politike zamestnanosti;

211.

opakuje svoju výzvu, aby sa s ohľadom na plnenie zabezpečil systematický vývoj v oblasti celkových rozpočtových prostriedkov na platby v porovnaní s rozpočtovými prostriedkami na záväzky, aby nedochádzalo k nenormálnemu vývoju nesplatených záväzkov (RAL) (65 % celkového objemu Kohézneho fondu ku koncu roka 2011);

212.

konštatuje, že Dvor audítorov zistil uhradenie neoprávnených nákladov v 13 % zo 180 auditovaných operácií v ESF a že tieto chyby predstavujú 77 % všetkých vyčísliteľných chýb a tvoria približne 73 % odhadovanej chybovosti pre túto politickú skupinu;

213.

je hlboko znepokojený tým, že 86 % chybovosti, ktorú Dvor audítorov vypočítal na úrovni Únie pre ESF, pramení z nesprávneho uplatňovania vnútroštátnych predpisov, počnúc administratívnymi chybami cez zbytočne zložité predpisy (tzv. gold plating), až po nedostatočné kontroly na prvom stupni;

214.

zastáva názor, že opravné mechanizmy Komisie sa riadne zaoberajú chybami a zistenými nedostatkami vo viacročnom období a pri jeho konci; konštatuje, že do novembra 2012 prijala Komisia okrem opatrení prijatých v roku 2011 aj dve rozhodnutia o pozastavení a v 34 prípadoch rozhodla o prerušení platieb; prerušenie platieb predstavuje hodnotu 153 miliónov EUR; ďalej konštatuje, že Komisia uložila 153 miliónov EUR finančných korekcií do novembra roku 2012;

215.

uznáva, že členské štáty musia predložiť tri závierkové dokumenty: osvedčený výkaz konečných výdavkov spolu so žiadosťou o poslednú platbu, záverečnú správu o plnení a vyhlásenie o skončení pomoci; v programovom období sa to týka 239 operačných programov;

216.

konštatuje, že 149 programov (62 %) sa uzavrelo do konca októbra roku 2012; konštatuje, že stále zostávajú otvorené viazané rozpočtové prostriedky vo výške 1 889 miliónov EUR;

217.

víta skutočnosť, že GR EMPL a REGIO vytvorili inteligentné IT nástroje na predchádzanie podvodom, ich odhaľovanie a vyšetrovanie, ako je napríklad nástroj bodovania rizika ARACHNE; poukazuje na to, že bolo vykonané pilotné cvičenie v Belgicku, Portugalsku a Maďarsku, ktoré viedlo k ďalšiemu rozvoju pôvodného nástroja bodovania rizík s modulmi schopnými obohacovať údaje o externé, verejne dostupné informácie; usudzuje, že nástroj ARACHNE bude pripravený na jar roku 2013 a do konca roka 2013 budú môcť všetky členské štáty tento nástroj dobrovoľne používať;

218.

vyzýva Komisiu, aby pomáhala členských štátom pri vypracúvaní komplexných, zmysluplných a porovnateľných kontrolných správ o audite vrátane kapitoly o príspevku z finančných prostriedkov Únie v konkrétnom členskom štáte v záujme naplnenia cieľov stratégie Európa 2020;

219.

v tejto súvislosti obracia pozornosť Komisie a členských štátov na skutočnosť, že v rámci cieľov stratégie Európa 2020 by sa operačné programy mali čoraz častejšie vypracúvať tak, aby ich podciele boli konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, dôležité a dobre načasované, v dôsledku čoho je program vhodný na audity výkonnosti;

220.

zastáva rovnaký názor ako Dvor audítorov, že Komisia by mala sprísniť existujúci systém sankcií (prerušenie, pozastavenie, finančné korekcie) obmedzením možnosti nahradenia neoprávnených výdavkov inými výdavkami v ďalšom programovom období, čím by sa vytvoril dodatočný stimul na to, aby členské štáty včas zisťovali a opravovali chyby;

221.

vyzýva Komisiu a Dvor audítorov, aby vytvorili transparentný systém, ktorý umožní na jednej strane brať do úvahy ročné finančné korekcie, ale na druhej strane aj finančné korekcie počas trvania programového obdobia;

222.

vyzýva Komisiu, aby pomáhala členským štátom pri zabezpečovaní väčšej efektívnosti kontrol prvého stupňa a vnútroštátnych audítorských orgánov výmenou osvedčených postupov a užšou spoluprácou medzi Komisiou, Dvorom audítorov a vnútroštátnymi orgánmi („stretnutia tripartity“); víta stretnutia tripartity ako dôležitú súčasť v rozporuplnom procese zameranom na posilnenie spolupráce medzi stranami, čoho výsledkom by malo byť efektívnejšie zisťovanie a opravovanie chýb, najmä v súvislosti s ESF;

223.

súhlasí s Komisiou, že osobitný dôraz by sa mal klásť na:

224.

so znepokojením berie na vedomie predbežnú správu Komisie o pokroku Rumunska v rámci mechanizmu spolupráce a overovania, najmä v súvislosti so schopnosťou Rumunska chrániť finančné záujmy Únie; je znepokojený hodnotením správy, že v oblasti prevencie a postihovania korupcie v súvislosti s verejným obstarávaním sa dosiahol iba obmedzený pokrok; zdôrazňuje význam návrhu v správe, aby vláda vymenovala nové vedenie prokuratúry a národnej protikorupčnej agentúry; vyzýva Komisiu, aby pevne a rozhodne požadovala od rumunskej vlády dodržiavanie a objasňovanie odporúčaní Komisie; očakáva napokon, že Komisia v spolupráci s rumunskou vládou vypracuje rad opatrení na zlepšenie integrity rumunského právneho systému;

225.

so znepokojením berie na vedomie správu Komisie o pokroku Bulharska v rámci mechanizmu spolupráce a overovania, pokiaľ ide o ďalšie úsilie potrebné na preukázanie hmatateľných výsledkov v monitorovaných odvetviach; žiada účinné využívanie zavedeného legislatívneho a inštitucionálneho rámca; so znepokojením berie na vedomie tvrdenie zo správy, že Najvyššia súdna rada nevyužíva nové právomoci, ktoré jej boli udelené a ktoré sú zamerané na efektívne riadenie a vedenie súdnictva na základe komplexného reformného procesu; víta úsilie bulharskej vlády o obnovu Najvyššej súdnej rady s mandátom, na základe ktorého bude schopná uskutočniť zásadnú reformu prostredníctvom týchto nových pravidiel: verejné vypočutia kandidátov do Najvyššej súdnej rady, jasné kritériá ich odbornej a vzdelanostnej kvalifikácie a vízie ich účinnosti, zodpovednosti a integrity súdnictva; uznáva skutočnosť, že nové zavedené špecializované štruktúry predstavujú odhodlanie prispôsobiť existujúce štruktúry účinnejšiemu boju proti organizovanej trestnej činnosti; berie však na vedomie názor zo správy, že tieto nové nástroje zatiaľ nedosiahli v dôležitých prípadoch očakávané výsledky; s veľkým znepokojením konštatuje, že vyšetrovanie údajnej korupcie a zneužívania právomoci úradníkmi na nižších súdoch malo zo strany súdov osobitne slabú odozvu; obáva sa, že nedostatočné vykonávanie právnych predpisov o verejnom obstarávaní by sa mohlo stať závažným zdrojom korupcie, vážne porušovať predpisy Únie o verejnom obstarávaní a mať za následok zlú kvalitu poskytovania verejného majetku s európskou pridanou hodnotou a plytvanie verejnými prostriedkami Únie; víta novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá ustanovuje ex ante kontroly postupov verejného obstarávania na zaručenie riadneho využívania verejných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby pevne a rozhodne požadovala od bulharských inštitúcií dodržiavanie odporúčaní Komisie; očakáva napokon, že Komisia v spolupráci s bulharským súdnictvom vypracuje rad opatrení na zlepšenie integrity bulharského právneho systému;

226.

berie na vedomie, že česká vláda implementovala akčný plán v roku 2012; so znepokojením berie na vedomie centralizáciu audítorskej činnosti v rámci hlavného orgánu auditu českého ministerstva financií vzhľadom na to, že Dvor audítorov informoval o neefektívnosti tohto orgánu auditu; vyzýva Komisiu, aby informovala orgán udeľujúci absolutórium o úpravách týkajúcich sa zamestnancov orgánu auditu na základe analýzy českej vlády, ako sa žiadalo v akčnom pláne;

227.

berie tiež na vedomie, že Komisia neuplatnila žiadne opravy v dôsledku neúčinnosti systému auditu v Českej republike; konštatuje však, že Komisia uplatňovala opravy pri niektorých operačných programoch, najmä z dôvodu nedostatkov vo fungovaní systémov riadenia a kontroly (chyby vo verejnom obstarávaní a výbere operácií); konštatuje, že uplatnené opravy môžu byť pridelené na iné projekty; je znepokojený informáciami Dvora audítorov, ktoré naznačujú, že české ministerstvo financií využilo svoju úlohu orgánu auditu a certifikačného orgánu, aby ovplyvnilo konečnú mieru chybovosti; žiada Komisiu, aby Európsky parlament o tejto veci podrobne informovala; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s českou vládou vypracovala a nadviazala na vykonávanie existujúceho akčného plánu, ktorý bude riešiť nedostatky v základe systému auditu;

228.

zdôrazňuje, že podľa článku 8 ZFEÚ je presadzovanie rovnosti medzi ženami a mužmi základnou zásadou Únie; opakuje svoju žiadosť, aby všetky zainteresované strany uplatňovali v rámci rozpočtového postupu Únie rodové rozpočtovanie; preto vyzýva Dvor audítorov, aby v náležitých prípadoch posúdil plnenie rozpočtu Únie z rodového hľadiska;

229.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že výročná správa neobsahuje žiadne pripomienky Dvora audítorov ani žiadne odpovede Komisie, pokiaľ ide o výdavky súvisiace s presadzovaním rovnosti medzi ženami a mužmi;

230.

berie na vedomie množstvo pripomienok Dvora audítorov, ako aj odpovede Komisie v súvislosti s kapitolou o zamestnanosti a sociálnych veciach, t. j. oblasťou politiky zameranou predovšetkým na rodovú rovnosť; vyzýva Dvor audítorov, aby spresnil, či sa niektorá z pripomienok týka výdavkov súvisiacich s rodovou rovnosťou;

231.

opätovne vyzýva na vynaloženie ďalšieho úsilia o získanie údajov rozdelených podľa pohlavia, ktoré umožnia náležité monitorovanie dosahu pridelených rozpočtových prostriedkov na ekonomické a sociálne príležitosti žien a mužov a ktoré možno začleniť do správ o plnení rozpočtu; zdôrazňuje, že nový viacročný finančný rámec poskytuje príležitosť na získanie a zavedenie týchto údajov a na uplatňovanie rodového rozpočtovania ako nástroja dobrej správy vecí verejných;

232.

zdôrazňuje, že zdroje Únie sa musia riadiť v súlade so zásadami transparentnosti a dobrej správy; berie na vedomie zistenie Dvora audítorov, že v platbách za rozpočtový rok 2011 v okruhu 4 rozpočtu sa nevyskytli významné chyby, ale v priebežných a konečných platbách áno; berie tiež na vedomie, že nie všetky chyby sú vyčísliteľné;

233.

pripomína však osobitný charakter financovania vonkajšej pomoci Únie, na ktorú sa síce vzťahujú rovnaké pravidlá a požiadavky na kontrolu ako na zvyšok rozpočtu Únie, ale sčasti a niekedy za náročných podmienok ju vykonávajú osoby a subjekty mimo Únie, pričom musí byť naďalej schopná flexibilne reagovať na krízy a potreby;

234.

podporuje všetky odporúčania Dvora audítorov týkajúce sa kapitoly „Vonkajšie vzťahy, pomoc a rozšírenie“, najmä odporúčania vzťahujúce sa na generálne riaditeľstvo Útvaru pre nástroje zahraničnej politiky (FPI), a potrebné zlepšenia, ktoré musí toto riaditeľstvo zaviesť v súvislosti s riadením rozpočtu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

235.

zdôrazňuje potrebu väčšej transparentnosti v oblasti hospodárenia s finančnými prostriedkami vyčlenenými na volebné pozorovateľské misie; vyzýva Komisiu, aby predkladala rozpočtovému orgánu za každý rozpočtový rok správu, v ktorej budú uvedené náklady vynaložené na jednotlivé misie s podrobným rozpisom všetkých rozpočtových položiek vrátane nákladov spojených s externým poskytovaním služieb;

236.

upozorňuje na potrebu opätovne použiť materiál z volebných pozorovateľských misií (nábytok, počítače atď.) v ďalších volebných misiách alebo v delegáciách Únie s cieľom využiť ho v maximálnej možnej miere;

237.

víta zlepšený rámec na riadenie rizika pre rozpočtovú podporu, ktorý vypracovala Komisia (v plnej miere sa uplatňuje od 1. januára 2013) ako súčasť nových usmernení týkajúcich sa rozpočtovej podpory v reakcii na hlavné odporúčania Dvora audítorov;

238.

berie však v súvislosti s rozpočtovou podporou na vedomie výhrady a varovania Dvora audítorov týkajúce sa rizík vyplývajúcich z nezrovnalostí, podvodov a korupcie; opätovne vyjadruje svoje veľmi pevné presvedčenie, že ak má rozpočtová podpora ostať významným nástrojom na poskytovanie vonkajšej pomoci, musia sa na ňu vzťahovať prísne politické a právne podmienky a podmienky v oblasti auditu;

239.

víta výsledky hodnotiacej správy o účinnosti pomoci Únie poskytovanej prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti (OOS); upozorňuje na jedno z hlavných odporúčaní správy, t. j. znížiť negatívny vplyv ťažkopádnych postupov na účinnosť programov, ktoré vykonávajú OOS, a víta skutočnosť, že sa zavádzajú nové možnosti na zjednodušenie prístupu k financovaniu;

240.

víta skutočnosť, že Komisia považuje viditeľnosť projektov Únie za kľúčový prvok dobrého vykonávania projektov a že vypracovanie komunikačného plánu pre každý projekt sa stalo povinnosťou;

241.

s uspokojením konštatuje, že chybovosť v rámci vonkajšej pomoci financovanej z rozpočtu Únie odhadovaná Dvorom audítorov nedosiahla počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov prah významnosti; vyjadruje však znepokojenie nad skutočnosťou, že priebežné a konečné platby boli ovplyvnené významnými chybami a že celková frekvencia chýb v platbách zistená Dvorom audítorov bola vyššia ako v predchádzajúcich dvoch rokoch (33 % v roku 2011, čo predstavuje zvýšenie oproti 23 % v roku 2010 a 22 % v roku 2009);

242.

vyjadruje znepokojenie nad zistením, že systémy dohľadu a kontroly EuropeAid a GR ECHO boli iba čiastočne účinné; poukazuje najmä na potrebu zlepšiť dané systémy v delegáciách; žiada Komisiu, aby vyčlenila dostatočné zdroje pre zamestnancov delegácií, aby mohli včas a uspokojivo vykonávať činnosti monitorovania a dohľadu; víta, že v júli 2011 sa zaviedla nová verzia správy o riadení vonkajšej pomoci, ktorá sa vypracúva každých šesť mesiacov a ktorej cieľom je posilniť prepojenia v súvislosti so zodpovednosťou medzi delegáciami a ústredím EuropeAid;

243.

opakovane vyjadruje obavy nad vysokou frekvenciou chýb pri zaznamenávaní údajov v systéme riadenia informácií o vonkajšej pomoci (CRIS), ktorá môže ohroziť spoľahlivosť údajov používaných na prípravu ročnej účtovnej závierky; žiada Komisiu, aby pokračovala v investovaní do zlepšovania kvality údajov a rozvoja funkcií systému CRIS, najmä prepájaním zistení auditu so spätným vymáhaním prostriedkov (45);

244.

so záujmom očakáva prvé výsledky novej metodiky Komisie na výpočet zostatkovej chybovosti, ktorá sa má v rozpočtovom roku 2012 po prvýkrát použiť v jednotlivých riaditeľstvách pre vonkajšie vzťahy;

245.

vyjadruje rovnako ako Dvor audítorov silné obavy týkajúce sa nedostatočného počtu zamestnancov na riadenie pomoci, najmä v oddelení vnútorného auditu a delegáciách EuropeAid, ako aj potenciálnych nepriaznivých účinkov vysokej miery fluktuácie zmluvných zamestnancov v ústredí a reorganizácie riadenia pomoci, ktorú uskutočnila Komisia v polovici roku 2011; vyzýva Radu ako druhú zložku rozpočtového orgánu, aby prevzala zodpovednosť za zabezpečenie toho, že pomoc bude možné v nadchádzajúcich rokoch naďalej riadiť v súlade s najprísnejšími normami;

246.

berie na vedomie, že v roku 2011, ktorý bol prvým úplným rokom fungovania Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), boli zamestnanci ESVČ a Komisie v delegáciách oddelení z hľadiska zadelenia a financovania; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že v roku 2011 služby najmenej 43 osôb, ktoré boli na rok pridelené do EuropeAid, využívala ESVČ, a to nad rámec dohodnutých stropov flexibility vymedzených v pracovných dohodách dohodnutých medzi oboma organizáciami; naliehavo vyzýva ESVČ a Komisiu, aby v plnej miere dodržiavali pracovné dohody, a to najmä so zreteľom na skutočnosť, že pracovníci EuropeAid sa zameriavajú na zabezpečenie náležitého riadenia pomoci s cieľom predchádzať tomu, aby bolo riadne finančné hospodárenie s pomocou Únie vystavované riziku;

247.

zdôrazňuje skutočnosť, že plánované zvýšenie počtu zamestnancov EuropeAid v krajinách, na ktoré sa vzťahuje susedská politika, by sa nemalo dosiahnuť znížením počtu zamestnancov poverených riadením pomoci Únie poskytovanej najmenej rozvinutým krajinám a iným krajinám s nízkymi príjmami v ostatných regiónoch a ich presunom do krajín, na ktoré sa vzťahuje susedská politika; zastáva názor, že v prípade dodatočných potrieb je nevyhnutné prijať nových zamestnancov;

248.

naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby sa pri navrhovaní nových výdavkových programov v rámci budúceho viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie rokov 2014 – 2020 viac zameriavali na výsledky a meranie vplyvu, okrem iného používaním ukazovateľov, ktoré sú vopred vymedzené, špecifické pre príslušnú krajinu, jasné, transparentné, merateľné a prispôsobené osobitným charakteristikám a cieľom každého nástroja; podporuje odporúčanie Dvora audítorov, podľa ktorého by Komisia mala vymedziť ciele politík v záujme lepšieho preukázania, ako zabezpečiť pridanú hodnotu Únie počas nasledujúceho programového obdobia; pripomína svoju výzvu na zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti a miestnych orgánov v partnerských krajinách do hodnotiacej fázy pomoci Únie;

249.

vyjadruje znepokojenie z rozdielnych metodík, ktoré využíva Dvor audítorov na výpočet chybovosti v prípade operácií pre vonkajšie vzťahy, pomoc a rozšírenie vo všeobecnom rozpočte na jednej strane a chybovosti v prípade platieb z ERF na druhej strane; berie na vedomie, že Dvor audítorov sa rozhodol zladiť od roku 2012 svoju metodiku s cieľom poskytnúť Európskemu parlamentu jednotný obraz o činnostiach v oblasti vonkajších činností Únie;

250.

v nadväznosti na vytvorenie ESVČ požaduje jasné vymedzenie a koordinovanie úloh a zodpovednosti Komisie a ESVČ, čo sa týka programovania a plnenia rozpočtu v tretích krajinách;

251.

žiada Komisiu, aby do júla 2013 podala správu o počte mimovládnych organizácií, na ktoré Únia prispieva, ale ktoré nevykazujú žiadny iný príjem než financovanie z vládnych agentúr;

252.

žiada podrobné zhrnutie prideľovania finančných prostriedkov v Líbyi; požaduje objasnenie, či bola veľvyslancovi Únie v Líbyi odňatá funkcia, ktorá mu bola udelená subdelegovaním;

253.

vyzýva Komisiu, aby v záujme lepšieho prehľadu doplnila správy o pokroku o tzv. systém semaforu s cieľom poukázať na to, čo sa za posledný rok zlepšilo, príp. zhoršilo;

254.

so znepokojením konštatuje, že ukazovatele výkonnosti rozpočtovej podpory pre Haitskú republiku nie sú verejné; vyzýva Komisiu, aby uverejnila tieto ukazovatele a príslušné hodnotenia výkonnosti, ktorú dosahuje haitská vláda na účely získania rozpočtovej podpory;

255.

poukazuje na to, že v usmerneniach Komisie s názvom Budúci prístup k rozpočtovej podpore EÚ pre tretie krajiny sú ustanovené nové kritériá pre rozpočtovú podporu; vyzýva Komisiu, aby od roku 2013 transparentne uplatňovala tieto kritériá pri rozpočtovej podpore pre vládu Haiti;

256.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že napriek prísľubu Komisia zatiaľ stále neuverejnila žiaden zoznam projektov, ktoré Únia na Haiti financuje; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne zverejnila tento zoznam a aby čo najskôr predložila hodnotenie udržateľnosti týchto projektov z hľadiska päťročného časového rámca;

257.

dôrazne vyzýva Komisiu, aby vykonala už raz odložené prvé všeobecné hodnotenie vplyvov programov pomoci Únie pre Haiti za rok 2013 a podala príslušnú správu orgánu udeľujúcemu absolutórium;

258.

vyjadruje znepokojenie zo zistení Dvora audítorov, ktoré sú obsiahnuté v osobitných správach č. 1/2012 a č. 13/2012 venovaných účinnosti rozvojovej pomoci Európskej únie na potravinovú bezpečnosť v subsaharskej Afrike a o rozvojovej pomoci Európskej únie na zásobovanie pitnou vodou a základné hygienické zariadenia v subsaharských krajinách, ktoré vyvolávajú obavy o udržateľnosti pomoci Únie; víta odporúčania Dvora audítorov obsiahnuté v týchto správach a naliehavo vyzýva Komisiu, aby ich vzala do úvahy a tým maximalizovala výhody z výdavkov Únie na rozvoj;

259.

víta vytvorenie trustových fondov Únie podľa nového nariadenia o rozpočtových pravidlách (EÚ, Euratom) č. 966/2012, ktoré zlepšia viditeľnosť akcií Únie a umožnia prísnejšiu kontrolu nad dodávacím reťazcom fondov Únie; žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament o účinnosti týchto fondov;

260.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že výskumné rámcové programy sa realizujú pod centralizovaným priamym a centralizovaným nepriamym riadením, do ktorého je zapojených šesť generálnych riaditeľstiev Komisie spolu s dvoma výkonnými agentúrami; konštatuje, že okrem toho sa časti rozpočtu plnia takisto pod nepriamym centralizovaným riadením prostredníctvom spoločných podnikov a Európskej investičnej banky;

261.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že veľký počet útvarov Komisie zapojených do tejto oblasti politiky znejasňuje proces rozhodovania a rozsah zodpovednosti; vyzýva Komisiu, aby preskúmala rozdelenie portfólií členov Komisie, aby lepšie odrážali rozdelenie kompetencií výborov Európskeho parlamentu, čo je rozšírená prax v členských štátoch;

262.

vyjadruje znepokojenie nad odkladom demontáže jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z dôvodu konfliktov medzi orgánmi a dodávateľmi; víta skutočnosť, že sa Komisia a medzinárodné spoločenstvo darcov rozhodli pozastaviť finančnú podporu projektu v súlade s odporúčaniami Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu, pokým sa konflikt nevyrieši;

263.

je hlboko znepokojený nad skutočnosťou, že v súčasnosti chýbajú použiteľné informácie o sumách potrebných na dokončenie celého procesu vyraďovania jadrových elektrární z prevádzky; uznáva, že v tomto procese sú stále potrebné značné sumy, a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty nedokázali vytvoriť potrebné mechanizmy na zabezpečenie tohto dodatočného financovania; opätovne zdôrazňuje, že konečnú zodpovednosť za bezpečné odstavenie jadrových elektrární nesú členské štáty, v ktorých sa daná jadrová elektráreň nachádza; pripomína, že nesplnenie tejto povinnosti ohrozuje občanov Únie;

264.

poukazuje na to, že Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) požiadala o vypracovanie expertného posudku okrem iných aj švédskych expertov (SKB), ktorí potvrdili bezpečnosť kontajnerov na skladovanie paliva GNS; so znepokojením konštatuje, že táto dokumentácia o kontajneroch na skladovanie paliva, ktorá bola už dávno predložená, nebude postúpená litovskému schvaľovaciemu orgánu; pripomína, že pokiaľ nebudú palivové články uskladnené v kontajneroch, elektráreň Ignalina sa musí viesť ako elektráreň v prevádzke, čo znamená, že Únia musí naďalej financovať zamestnávanie približne 2 000 pracovníkov; vyzýva Komisiu, aby neakceptovala žiadne zámienky litovskej vlády, ktoré by spôsobili ďalšie oddialenie schválenia a projektu; žiada Komisiu, aby stanovila pevný časový plán a v prípade jeho nedodržania pohrozila uložením sankcií;

265.

vyzýva Bulharsko, Litvu a Slovensko, aby vypracovali plány vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky, vrátane podrobných finančných balíkov s vysvetlením, ako bude vyraďovanie jadrových elektrární financované;

266.

konštatuje, že Dvor audítorov odhadoval najpravdepodobnejšiu chybovosť v oblasti výdavkov, ktorá je väčšinou pod centralizovaným riadením, na 3 % v roku 2011, čo je viac ako dvojnásobok chybovosti z roku 2010 s 1,4 %;

267.

konštatuje, že zásada rizika nezrovnalosti znamená, že príjemcovia môžu nadhodnotiť oprávnené náklady; toto riziko sa zväčšuje zložitosťou pravidiel na výpočet oprávnených nákladov; okrem toho výkonné orgány uplatňujú v niektorých oblastiach pravidlá rozličným spôsobom; neoprávnené náklady na zamestnancov a náklady súvisiace s komerčnými aktivitami predstavujú ďalší zdroj chýb; vyjadruje ľútosť, že Komisia nereagovala včas;

268.

považuje za neprijateľné, že Dvor audítorov takisto našiel nedostatky v práci nezávislých audítorov, ktorí osvedčujú nákladové nároky príjemcov: v 25 prípadoch z 31 prípadov, v ktorých audítori vydali výrok bez výhrad, Dvor audítorov zistil chyby; je znepokojený takýmito prejavmi chýbajúcej profesionality;

269.

vyjadruje však spokojnosť, že Dvor audítorov považuje následné audity za účinné;

270.

vyjadruje hlboký nesúhlas s tým, že Dvor audítorov považoval systémy dohľadu a kontroly v rámci Rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) – Programu podpory informačno-komunikačných technológií (ICT-PSP) za neúčinný; vyzýva preto Komisiu, aby tieto systémy dohľadu a kontroly bez meškania aktualizovala;

271.

berie na vedomie záver Dvora audítorov, že platby za rok končiaci 31. decembra 2011 na výskum a iné vnútorné politiky boli ovplyvnené významnými chybami a že preskúmané systémy dohľadu a kontroly pre výskum a iné vnútorné politiky boli čiastočne účinné; vyjadruje poľutovanie nad tým, že správa Dvora audítorov neposkytuje podrobné informácie o výdavkoch v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

272.

zdôrazňuje mimoriadny význam kapitoly 18 02 – Solidarita – Vonkajšie hranice, návrat, vízová politika a voľný pohyb osôb pre bezpečnosť a hospodárstvo Únie; vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoje rozpočtové plánovanie;

273.

berie na vedomie výhrady týkajúce sa rizík poškodenia dobrej povesti v dôsledku oneskorenia pri vykonávaní SIS II, ktoré uviedlo Generálne riaditeľstvo Komisie pre vnútorné záležitosti vo svojej výročnej správe o činnosti za rok 2011; berie na vedomie finančné riziká vyplývajúce zo zostatkovej chybovosti v neauditovanej skupine grantov na finančné programy „Predchádzanie, pripravenosť a riadenie následkov terorizmu a iných bezpečnostných rizík“ a „Predchádzanie a boj proti trestnej činnosti“; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo vykonávaní ohlásených nápravných opatrení;

274.

uznáva, že počet účastníkov 7. rámcového programu (7RP) sa výrazne zvýšil na takmer 20 000 a že neskúsenosť v spojení so zložitým balíkom pravidiel by mohla viesť k chybám; podnecuje preto Komisiu, aby pokračovala v poskytovaní poradenstva a spätnej väzby účastníkom;

275.

považuje za nepochopiteľné, že audítori príjemcov predkladajú chybné osvedčenia o finančných výkazoch; je presvedčený, že Komisia sa musí zameriavať na poskytovanie usmernení o odbornej kvalifikácii súkromných audítorov a na poskytovanie doplnkových posudkov;

276.

berie na vedomie príklady chýb, ktoré uviedol Dvor audítorov, vo vyhláseniach o osobných a nepriamych nákladoch; konštatuje, že v návrhu programu Horizont 2020 sa pre tieto kategórie nákladov zaviedli výrazné zjednodušenia pravidiel; domnieva sa, že tieto zjednodušenia sú nevyhnutné, ak sa má miera chybovosti výrazne znížiť;

277.

berie na vedomie, že Komisia pri skúmaní postupov kontroly ex-ante prijíma kroky na zavedenie rovnováhy medzi skorým schvaľovaním a kontrolou;

278.

okrem toho konštatuje, že v rámci stratégie auditu 7RP sa u príjemcov dostávajúcich 48 % rozpočtu 7RP audit vykonal;

279.

takisto berie na vedomie skutočnosť, že Komisia využíva zjednodušený postup extrapolácie založený na paušálnych sadzbách pre korekcie, ktorý by mohol urýchliť proces vymáhania, ak príjemcovia budú v plnej miere spolupracovať;

280.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila spoluprácu medzi všetkými generálnymi riaditeľstvami a inými zainteresovanými orgánmi a transparentnejšie rozdelila prácu, rozhodovacie postupy a hranice zodpovednosti medzi nimi;

281.

plne podporuje odporúčania Dvora audítorov

282.

vyzýva Výkonnú agentúru pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA), aby prehodnotila jednostranné a nedostatočné finančné koeficienty, ktoré boli stanovené na hodnotenie finančnej situácie príjemcov a prijímanie rozhodnutí o výške splátok grantu, ak by aj dokonca ohrozila vybrané projekty tým, že im neprizná vyplatenie bežnej prvej splátky a počká do obdobia, kým bude projekt dokončený a bude o ňom podaná správa; pripomína EACEA, že účinné monitorovanie a kontrola projektov zahŕňa realistické hodnotenie podmienok malých a stredných podnikov a veľmi malých organizácií;

283.

je znepokojený významnými chybami v príslušných transakciách EACEA v súvislosti s programom v oblasti celoživotného vzdelávania (2007 – 2013), ktoré boli zistené pri kontrolách ex post; konštatuje, že tieto chyby boli spôsobené najmä tým, že príjemcovia nepredložili zodpovedajúcu odôvodňujúcu dokumentáciu, a nedodržaním pravidiel oprávnenosti; vyzýva EACEA, aby pokračovala v zlepšovaní svojich kontrolných systémov, prispôsobila ich rôznym druhom príjemcov a zvýšila informovanosť o ich finančných povinnostiach a kontrolách;

284.

víta zlepšenia riadiacich a kontrolných systémov národných agentúr a vnútroštátnych orgánov a skutočnosť, že v roku 2011 chybovosť pri plnení programov prostredníctvom národných agentúr poklesla na 1 %, čo je oveľa menej ako v predchádzajúcich rokoch;

285.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že štvrtý rok po sebe má Generálne riaditeľstvo Komisie pre komunikáciu stále výhradu, ktorú uvádza vo svojej výročnej správe o činnosti a ktorá sa týka nedodržiavania právnych predpisov v oblasti autorských práv, a to aj napriek akčnému plánu prijatému v roku 2009;

286.

berie na vedomie úspešné opatrenia, ktoré Komisia prijala v oblasti športu; vyzýva však Komisiu, aby bola ambicióznejšia, pokiaľ ide o nástroje a rozpočet, ktoré má k dispozícii, aby tak pripravila podmienky pre program v oblasti športu v roku 2014;

287.

vyzýva Komisiu, aby už neuhrádzala cestovné náklady poradcom členov Komisie, ktorých práca nepriniesla nijaké hmatateľné zistenia, pokým sa nedokáže pridaná hodnota ich práce;

288.

so znepokojením berie na vedomie zistenie Dvora audítorov, že v 15 z 28 kontrolovaných prípadov informácie dostupné v Úrade pre správu a úhradu individuálnych nárokov (PMO) o osobnej a rodinnej situácii zamestnancov neboli aktuálne; odporúča Komisii, aby nadviazala na odporúčanie Dvora audítorov a požiadala zamestnancov, aby v primeraných intervaloch dodávali dokumenty o svojej osobnej situácii a aby zaviedla systém včasného monitorovania týchto dokumentov;

289.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hĺbkovú štúdiu o rozdieloch v požadovaných kvalifikáciách a udelených výsadách, pracovných podmienkach, príspevkoch a dĺžke dovolenky, ako aj úrovni miezd pozícií pre úradníkov a zahraničné služby Únie a členských štátov pôsobiacich na rovnakom pracovisku, a o otázke, či tieto rozdiely oprávňujú rozdiely v odmeňovaní delegovaných úradníkov členských štátov v porovnaní s úradníkmi Únie zohľadňujúc platný daňový systém, a to porovnaním prípadov so štandardizovanými rodinnými situáciami;

290.

so znepokojením konštatuje, že Komisia nie je schopná poskytnúť úplný prehľad nákladov vynaložených ročne na najímanie externých pracovníkov a dočasných zamestnancov; žiada, aby boli tieto náklady systematicky monitorované a verejne dostupné;

291.

vyzýva Komisiu, aby viac využívala dostupné technológie, ako sú videokonferencie a práca na diaľku, s cieľom znížiť náklady na budovy a cestovanie; žiada Komisiu, aby odhadla možné finančné úspory, ktoré by sa mohli dosiahnuť rozsiahlejším využívaním týchto technológií, a predložila výsledky Európskemu parlamentu do septembra 2013;

292.

žiada o vytvorenie medziinštitucionálnej databázy pre štúdie, aby sa zamedzilo viacnásobnému financovaniu rovnakých otázok a aby sa dosiahla výmena výsledkov;

293.

bol informovaný výborom dohľadu úradu OLAF o porušeniach základných práv počas vyšetrovaní úradu OLAF; je veľmi znepokojený získanými informáciami v tomto ohľade a požaduje plnú transparentnosť, čo sa týka týchto incidentov, bez ohľadu na totožnosť zapojených osôb;

294.

berie na vedomie viaceré pokusy o zahmlievanie objasnenia obvinení ohľadom vyšetrovacích metód úradu OLAF; považuje to za neprimerané a požaduje úplné objasnenie týchto obvinení;

295.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s rôznorodou kritikou vyjadrenou najmä vo vedeckých publikáciách k metódam pri prieskumoch Eurobarometra a vyzýva Komisiu, aby predložila podrobné stanovisko k tejto kritike;

296.

víta skutočnosť, že Dvor audítorov druhýkrát predkladá správu o rozpočte Únie a výsledkoch; žiada Dvor audítorov, aby do svojho hodnotenia zahrnul aj ďalšie útvary Komisie, najmä GR EMPL, GR MARE a generálny sekretariát Komisie;

297.

poznamenáva, že správu o hodnotení financií Únie na základe dosiahnutých výsledkov [COM(2012) 675] prijala Komisia 21. novembra 2012, v dôsledku čoho mali Európsky parlament a Dvor audítorov len obmedzený čas na preskúmanie a odpoveď; opakuje svoju predchádzajúcu žiadosť, aby Komisia predložila hodnotiacu správu v príslušnom výbore a pléne v čase, keď Dvor audítorov predkladá svoju výročnú správu;

298.

domnieva sa, že pokiaľ ide o hodnotiacu správu týkajúcu sa rozpočtového roku 2011, dosiahol sa pokrok, pretože uvedená správa poskytuje niektoré informácie súvisiace s výkonnosťou, ktoré boli k dispozícii v roku 2011 pre financovanie v rámci všetkých hlavných rozpočtových okruhov, a sumarizuje výsledky hodnotenia niektorých finančných programov pre každý rozpočtový okruh;

299.

vyjadruje však poľutovanie nad tým, že táto správa len zhŕňa rozličné hodnotenia týkajúce sa rôznych programov a pokrývajúce rozdielne časové rámce, ale neposkytuje žiadne komplexné posúdenie výsledkov, ktoré Komisia dosiahla v roku 2011 pri realizácii svojich politík;

300.

súhlasí preto s názorom Dvora audítorov (46), že hodnotiaca správa doposiaľ neposkytuje dostatočné dôkazy ani spoľahlivé informácie o výsledkoch dosiahnutých pri uskutočňovaní politík Únie, a preto nemôže plniť úlohu, ktorú by mala mať v rámci postupu udelenia absolutória;

301.

s uspokojením konštatuje, že niektoré hodnotenia prispeli k zlepšeniu konečného dosahu programov; nabáda Komisiu, aby zohľadnila hlavné zistenia týchto hodnotení pri vytváraní svojich politík;

302.

vyzýva Komisiu, aby každoročne informovala rozpočtový orgán o vývoji účtov mimo rozpočtu Únie vrátane vývoja ich peňažných tokov, ako aj o účele každého účtu;

303.

poukazuje na to, že predloženie týchto zhrnutí podľa rozpočtových okruhov v súlade so štruktúrou viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013 samé osebe nepredstavuje hodnotenie financií Únie;

304.

domnieva sa, že štruktúra správy pozostávajúcej z rôznych predložených súhrnných hodnotení, ktorá zahŕňa predbežné hodnotenia, hodnotenia v polovici trvania, hodnotenia ex post a konečné hodnotenia, sťažuje vyvodzovanie konzistentných záverov, pokiaľ ide o výsledky;

305.

poznamenáva, že podľa samotnej Komisie sa hodnotenia vplyvu programov zvyčajne týkajú finančných prostriedkov, ktoré boli viazané najmenej o tri až päť rokov skôr; trvá na tom, aby mu bolo v plnom súlade s článkom 318 ZFEÚ každoročne predkladané hodnotenie zamerané na výsledky zaznamenané v predchádzajúcom rozpočtovom roku, t. j. opatrenia prijaté na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020;

306.

vyzýva Komisiu, aby rozšírila pokrytie svojho hodnotenia a vytvorila prístup skutočne založený na nákladovej účinnosti, ktorého zámerom by bolo merať výsledky dosiahnuté pri plnení jej politických cieľov na základe financií a pracovníkov vyčlenených na ich realizáciu;

307.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila nezávislé vykonávanie hodnotení; konštatuje, že výsledné správy by mali byť čo najskôr k dispozícii príslušným výborom Európskeho parlamentu;

308.

žiada Komisiu, aby včas navrhla pre postup udelenia absolutória za rok 2012 nový systém informácií o riadení a výkonnosti vrátane úpravy a úlohy hodnotiacej správy, pričom by mala zohľadniť odporúčania Európskeho parlamentu uvedené v odsekoch 327 a 328 tohto uznesenia, a aby ho predložila orgánu udeľujúcemu absolutórium;

309.

žiada Komisiu, aby na tento účel vytvorila spoľahlivý systém zberu údajov o dosiahnutých výsledkoch s cieľom stanoviť výsledky a účinky, keď k nim dôjde (47);

310.

víta zlepšenia, ktoré zaznamenal Dvor audítorov v sebahodnotení výkonnosti Komisie zahrnutom do jej výročných správ o činnosti, najmä pokiaľ ide o podávanie správ o výsledkoch v oblasti politiky v prvej časti uvedených správ;

311.

vyjadruje však poľutovanie nad tým, že obmedzený počet všeobecných cieľov a ukazovateľov dosahu, ktoré majú generálne riaditeľstvá definovať, zostáva ovplyvnený nedostatkami, ktoré obmedzujú užitočnosť týchto cieľov a ukazovateľov (48);

312.

vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že v prípade väčšiny ukazovateľov a cieľov týkajúcich sa celého obdobia rokov 2007 – 2013 sa nevyužili priebežné ukazovatele či medzníky; v tejto súvislosti trvá na tom, že pre ukazovatele dosahu by sa mali stanoviť lehoty a súvisiace kvantifikované ciele;

313.

je znepokojený tým, že generálne riaditeľstvá Komisie nestanovili ciele pre operačné činnosti týkajúce sa hospodárstva vrátane nákladov na vstupy alebo účinnosti a vzťahu medzi vstupmi, výstupmi a výsledkami, ani o nich neinformovali;

314.

pripomína Komisii pravidlá týkajúce sa striedania vedúcich pracovníkov v administratíve Komisie; potvrdzuje nevyhnutnosť týchto požiadaviek na vytvorenie transparentnosti a zamedzenie zatajovania údajov; vyzýva Komisiu, aby túto zásadu presadzovala, a zdôrazňuje, že najvyššie vedenie by malo ísť v tomto ohľade príkladom a niesť zodpovednosť;

315.

vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že opis výsledkov v oblasti politiky uvedený v časti 1 výročných správ o činnosti sa neorientuje dostatočne na výsledky a že preskúmanie plánu riadenia a výročných správ o činnosti zo strany Dvora audítorov neodhalilo žiaden výrazný pokrok v tejto oblasti;

316.

trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť konzistentnosť výsledkov, ukazovateľov a cieľov, ktoré sa uvádzajú v pláne riadenia a o ktorých sa informuje vo výročných správach o činnosti;

317.

trvá tiež na potrebe vysvetliť, prečo dosiahnuté výsledky nepriniesli splnenie príslušného cieľa či úlohy vo výročnej správe o činnosti;

318.

poukazuje na to, že podľa bodov 10.17 a 10.18 výročnej správy Dvora audítorov závisí presnosť hodnotenia zo strany GR AGRI a GR REGIO vo veľkej miere od kvality údajov, ktoré poskytujú členské štáty; nabáda útvary Komisie, aby vydali usmernenia týkajúce sa vkladania údajov a naplánovali poskytovanie podnetov členským štátom, aby dodávali kvalitné údaje o výsledkoch;

319.

poznamenáva, že podľa výročných správ o činnosti generálneho tajomníka Komisie „zladili“ generálni riaditelia Komisie všeobecné a konkrétne ciele vo svojich plánoch riadenia so stratégiou Európa 2020 pre rast a zamestnanosť;

320.

opätovne pripomína skutočnosť, že stratégia Európa 2020 (49), ktorú v roku 2010 začal predseda Barroso, je hlavným projektom Komisie, ktorého cieľom je zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast; poukazuje na to, že táto stratégia sa zameriava na päť ambicióznych cieľov, ktoré sa merajú kvantifikovanými cieľovými hodnotami v oblasti zamestnanosti, inovácií, vzdelávania, chudoby a klímy/energie;

321.

poznamenáva, že Eurostat zodpovedá za zabezpečenie štatistickej podpory stratégie, najmä pri produkcii a poskytovaní príslušných štatistických údajov a zaistení kvalitných noriem pre tieto údaje;

322.

poznamenáva, že Eurostat opätovne nespracoval správne citlivé informácie, ako napríklad v prípade údajov o Grécku; vyzýva Komisiu, aby dôslednejšie preskúmala kvalitu a zabezpečila presnosť predkladania štatistických údajov Eurostatom; žiada predloženie správy v tejto veci do marca 2014;

323.

trvá na tom, že je potrebné posilniť dôveryhodnosť Európskeho štatistického systému; víta odporúčania, ktoré v tejto súvislosti vydal Dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 12/2012 a ktoré sa týkajú prechodu „na systém európskej štatistiky, ktorý zabezpečí odbornú nezávislosť, dostatočné zdroje a silný dohľad vrátane sankcií v prípadoch, keď sa nedodržiavajú normy kvality“ (50);

324.

zdôrazňuje, že stratégia Únie pre rast a zamestnanosť nie je založená na činnostiach vykonávaných jednotlivými GR, ale zahŕňa sedem hlavných prierezových iniciatív, ktoré zakaždým realizuje viacero generálnych riaditeľstiev, čo prináša problémy s koordináciou a spoluprácou v rámci Komisie;

325.

poznamenáva, že koordinácia medzi útvarmi Komisie v rámci hlavných iniciatív prebiehala v rôznych formách konzultácií medzi útvarmi, v niektorých prípadoch neformálneho charakteru (51); vyjadruje však poľutovanie nad tým, že deväť skupín členov Komisie, ktoré zriadil predseda Barroso v apríli 2010, sa stretlo len výnimočne (52), čo znamenalo, že tento nový spôsob koordinácie sa v roku 2011 nevyužil dostatočne; vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že sa nezaviedol žiaden osobitný mechanizmus na zabezpečenie uspokojivej koordinácie pri realizácii všetkých hlavných iniciatív;

326.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že začatie stratégie Európa 2020 v roku 2010 sa neprekrývalo s časovým rámcom nového programového obdobia 2014 – 2020, a ľutuje skutočnosť, že to povedie k oneskoreniu pri realizácii tejto stratégie v prípadoch, keď sa členským štátom nepodarilo prijať ich národné a Úniou financované programy udržateľného, inteligentného a inkluzívneho rastu;

327.

žiada všetky útvary Komisie zapojené do stratégie Európa 2020, aby vo svojich plánoch riadenia definovali obmedzený počet jednoduchých cieľov, ktoré budú spĺňať požiadavky Dvora audítorov, pokiaľ ide o relevantnosť, porovnateľnosť a spoľahlivosť, s cieľom každoročne vo svojich výročných správach o činnosti merať výsledky Komisie pri realizácii stratégie;

328.

žiada Komisiu, aby zásadne upravila štruktúru svojich hodnotiacich správ uvedených v článku 318 ZFEÚ tak, že bude rozlišovať medzi vnútornými a vonkajšími politikami a v časti tejto správy o vnútorných politikách sa zameria na stratégiu Európa 2020 spočívajúcu v raste a zamestnanosti a na hospodársku a sociálnu politiku Únie; trvá na tom, že dôraz by sa mal klásť na pokrok dosiahnutý pri realizácii hlavných iniciatív;

329.

podporuje hlavné závery, ku ktorým dospel Dvor audítorov v súvislosti s výsledkami svojich auditov výkonnosti:

330.

s uspokojením konštatuje, že Komisia zaviedla systém opatrení nadväzujúcich na odporúčania osobitných správ Dvora audítorov o audite výkonnosti (pozri osobitnú správu č. 19/2012) (53); žiada Komisiu, aby nadväzné opatrenia posilnila s cieľom včas, efektívne a účinne reagovať na odporúčania Dvora audítorov a orgánu udeľujúceho absolutórium;

331.

víta skutočnosť, že Výbor pre kontrolu rozpočtu vypracoval samostatné pracovné dokumenty alebo správy o jednotlivých osobitných správach Dvora audítorov, ktorých zistenia možno nájsť v samostatnom dokumente (54);

332.

zastáva názor, že politické uznanie zistení obsiahnutých v osobitných správach by malo byť neoddeliteľnou súčasťou postupu udelenia absolutória;

333.

víta preto prebiehajúce konzultácie svojho Výboru pre kontrolu rozpočtu, Konferencie predsedov výborov a Konferencie predsedov s cieľom určiť najvhodnejší spôsob, ako zohľadniť zistenia obsiahnuté v osobitných správach a vyťažiť tak maximum z audítorskej práce Dvora audítorov;

334.

vyzýva svoje orgány, aby včas pre postup udelenia absolutória za rok 2012 našli realizovateľné a trvalé riešenie.

—

so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2011 (1),

—

so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2011 [COM(2012) 436 – C7-0224/2012] (2),

—

so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2011 spolu s odpoveďami inštitúcií (3) a na osobitné správy Dvora audítorov,

—

so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti (4) vedenia účtov a zákonnosti a správnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2011 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 17. apríla 2013 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2011, oddiel III – Komisia (5), a na svoje uznesenie s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou uvedeného rozhodnutia,

—

so zreteľom na osobitné správy Dvora audítorov vypracované podľa článku 287 ods. 4 druhého pododseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 12. februára 2013 o udelení absolutória Komisii za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2011 (05752/2013 – C7-0038/2013),

—

so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 106a Zmluvy o Euratome,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (6), a najmä na jeho články 55, 145, 146 a 147,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (7), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

—

so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku a prílohu VI k nemu,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0096/2013),

A.

keďže podľa článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a koná tak podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spolupráci s členskými štátmi na vlastnú zodpovednosť v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia;

B.

keďže osobitné správy Dvora audítorov poskytujú informácie o otázkach záujmu týkajúcich sa využívania finančných prostriedkov, ktoré sú preto užitočné pre Európsky parlament pri výkone jeho úlohy ako orgánu udeľujúceho absolutórium;

C.

keďže jeho poznámky k osobitným správam Dvora audítorov tvoria neoddeliteľnú súčasť vyššie uvedeného rozhodnutia Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2013 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2011, oddiel III – Komisia,

1.

víta správu Dvora audítorov a berie na vedomie jeho presvedčivé posúdenie opatrení, ktoré prijala Komisia a členské štáty;

2.

zdôrazňuje skutočnosť, že cieľom spoločnej rybárskej politiky (SRP) je podporovať udržateľný rybolov, čo znamená dlhodobú životaschopnosť sektora rybolovu a rovnováhu medzi rybolovnými zdrojmi a kapacitou rybárskej flotily v záujme predchádzania nadmernému využívaniu populácií rýb;

3.

berie na vedomie skutočnosť, že aj keď bolo znižovanie nadmernej rybolovnej kapacity opakujúcou sa témou predchádzajúcich reforiem SRP a venovali sa mu osobitné správy Dvora audítorov č. 3/1993 a č. 7/2007, doterajšie nákladné opatrenia na zníženie nadmernej rybolovnej kapacity prispôsobením rybárskej flotily rybolovným zdrojom neboli úspešné;

4.

uznáva, že od roku 1995 sa zaznamenáva trend poklesu úlovkov rýb v Únii a že podľa zelenej knihy Komisie o reforme SRP z 22. apríla 2009 [KOM(2009) 163] je tento pokles vo veľkej miere zapríčinený nadmerným rybolovom a tvorí časť začarovaného kruhu, ktorý pozostáva z nadmernej rybolovnej kapacity a nízkej ekonomickej výkonnosti rybárskych flotíl;

5.

je znepokojený tým, že od poslednej reformy SRP v roku 2002 sa úlovky znížili o 1 000 000 ton a počet pracovných miest v sektore rybolovu poklesol zo 421 000 na 351 000;

6.

konštatuje, že hoci pre nadmernú kapacitu neexistuje oficiálna definícia, pokles úlovkov, ako aj úbytok pracovných miest, ktorých príčinou je nadmerný rybolov populácií rýb, svedčia de facto o nadmernej kapacite; žiada Komisiu, aby preto vymedzila nadmernú kapacitu a zvážila primeranejšie a prísnejšie opatrenia, ktoré by pomohli vytvoriť rovnováhu medzi rybolovnou kapacitou a rybolovnými možnosťami;

7.

domnieva sa, že je nevyhnutné, aby Komisia urýchlene vypracovala návrh správy, v ktorej uvedie údaje o existujúcej nadmernej kapacite v Únii rozčlenené podľa rybolovných oblastí a jednotlivých štátov;

8.

je tiež znepokojený tým, že stropy kapacity flotily sa ako opatrenie na obmedzenie veľkosti rybárskej flotily stali irelevantnými, keďže skutočná veľkosť flotily je výrazne pod stanovenými stropmi a flotila by mohla byť aj o 200 000 ton väčšia, pričom by bola stále v súlade s predpismi; zdôrazňuje, že v dôsledku technologického pokroku sa rybolovná kapacita flotíl v uplynulom desaťročí zároveň zvyšovala v priemere o 3 % ročne;

9.

poznamenáva, že v rámci opatrení SRP sa kapacita plavidla meria na základe výkonu (v kilowattoch) a veľkosti (hrubá tonáž), pričom však tieto opatrenia nezohľadňujú technologický pokrok v oblasti spôsobov rybolovu, čo komplikuje stanovovanie primeraných cieľov v záujme jej zníženia; poznamenáva, že Komisia chce zachovať tieto statické parametre do konca roka 2015;

10.

vyzýva Komisiu, aby vyžadovala od členských štátov plnenie povinnosti správne aktualizovať register ich flotily a stanovila povinnosť podávať správy o ich úsilí o vytvorenie rovnováhy medzi rybolovnou kapacitou a rybolovnými možnosťami;

11.

poznamenáva, že pokiaľ ide o zníženie rybolovnej kapacity, nový návrh Komisie týkajúci sa SRP je založený na novom trhovom prístupe (mechanizmoch udeľovania prevoditeľných práv na rybolov), keďže Komisia dospela k záveru, že tieto mechanizmy zohrávajú pozitívnu úlohu pri znižovaní nadmernej rybolovnej kapacity;

12.

vyjadruje znepokojenie nad nedostatkami, ktoré sa zistili v súvislosti s pravidlami pre zaobchádzanie s právami na rybolov v prípade, keď sú rybárske plavidlá šrotované s využitím prostriedkov verejnej pomoci, a nad tým, že sa nestanovili jasné a účinné kritériá pre výber plavidiel; domnieva sa, že programy na podporu šrotovania sa sčasti nedostatočne vykonávali, keďže peniaze daňových poplatníkov sa využili napríklad na zošrotovanie už neaktívnych plavidiel alebo dokonca nepriamo na konštrukciu nových plavidiel; poznamenáva však, že v niektorých členských štátoch sa vykonávali programy na podporu šrotovania, ktoré splnili svoj účel; zdôrazňuje preto, že pri využívaní programov na podporu šrotovania ako prostriedkov na zníženie nadmernej kapacity je potrebné uplatňovať prísne ochranné opatrenia, aby sa zabránilo zneužitiu prostriedkov;

13.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že investície do rybárskych plavidiel financované Európskym fondom pre rybné hospodárstvo (EFRH) by mohli zvýšiť schopnosť jednotlivých plavidiel loviť ryby; domnieva sa, že vysvetľujúca poznámka, ktorú Komisia vypracovala a odoslala členským štátom v nadväznosti na osobitnú správu Dvora audítorov o schopnosti plavidiel loviť ryby, v ktorej Dvor audítorov vyzval vnútroštátne orgány, aby sprísnili kontroly pred tým, než rozhodnú o financovaní investičných projektov do plavidiel, je nedostatočná;

14.

poznamenáva, že zatiaľ čo sa v bode 36 osobitej správy č. 12/2011 uvádza, že ku koncu roka 2010 predstavovala implementácia EFRH z pohľadu výdavkov, ktoré schválili členské štáty, 645 miliónov EUR alebo 15 % sumy, ktorá je k dispozícii na obdobie od roku 2007 do roku 2013, väčšia časť tejto sumy bola deklarovaná v roku 2010 a Komisia k 31. decembru 2010 stále nevyplatila 292 miliónov EUR, k čomu došlo v dôsledku toho, že Rada oneskorene prijala nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (8), ako aj v dôsledku zložitosti počiatočnej fázy zavádzania riadiacich a kontrolných systémov v členských štátoch; poznamenáva, že certifikované priebežné platby, ktoré poslali členské štáty ku koncu decembra 2011, predstavujú 28 % (1 188 miliónov EUR) celkových finančných prostriedkov pridelených na EFRH, a víta skutočnosť, že tempo využívania EFRH sa teraz zvyšuje;

15.

odporúča, aby členské štáty prijali opatrenia s cieľom:

16.

vyzýva Komisiu, aby stanovila efektívne kapacitné stropy rybárskej flotily;

17.

domnieva sa, že je potrebné uskutočniť reformu SRP a zabezpečiť jej vykonávanie a riadenie programov a opatrení na regionálnej úrovni;

18.

súhlasí s odporúčaniami Dvora audítorov, že:

19.

navyše sa domnieva, že so zreteľom na kritiku Dvora audítorov sa ukazuje, že EFRH a SRP v súčasnosti predstavujú neefektívne využívanie našich spoločných zdrojov, a preto víta skutočnosť, že táto schéma sa v blízkej budúcnosti úplne prehodnotí; zdôrazňuje, že pri prepracúvaní týchto schém je dôležité zamerať sa skôr na oblasti rybárskej politiky, ktoré možno najlepšie riešiť na úrovni Únie, ako sú environmentálne aspekty, než na rôzne druhy neúčinných systémov poskytovania dotácií;

20.

víta osobitnú správu Dvora audítorov č. 13/2011;

21.

pripomína, že riadny výber dane z pridanej hodnoty (DPH) priamo ovplyvňuje hospodárstva členských štátov aj rozpočet Únie, keďže daňové podvody, a najmä podvody s DPH, vedú k veľkým stratám v rozpočte Únie a v hospodárstvach členských štátov, čo prispieva k zhoršeniu dlhovej krízy; upozorňuje, že podľa odhadov predstavujú podvody s DPH ročne okolo 1 400 miliónov EUR;

22.

domnieva sa, že najmä v súčasnej hospodárskej situácii by sa mal klásť dôraz na efektívnejšie a spravodlivejšie systémy výberu daní; zdôrazňuje, že zlepšenie týchto systémov by malo byť pre Úniu a všetky členské štáty najvyššou prioritou, najmä pre tie, ktoré čelia najväčším hospodárskym ťažkostiam;

23.

pripomína, že podľa štúdie, ktorú si dala vypracovať Komisia, je odhadovaný priemerný výpadok DPH v Únii na úrovni 12 %; osobitne upozorňuje na skutočnosť, že tento výpadok DPH dosiahol znepokojujúcu úroveň 30 % v Grécku a 22 % v Taliansku, čo sú členské štáty, ktoré sa postihnuté najvážnejšou dlhovou krízou;

24.

zdôrazňuje, že okrem vyhýbania sa daňovým povinnostiam a strát z dôvodu nesolventnosti sa dá výpadok DPH pripísať tiež podvodom, netransparentným pravidlám, nejednotným systémom kontroly a nevykonávaniu alebo len čiastočnému vykonávaniu právnych predpisov Únie v členských štátoch, a že straty na DPH, ktoré predstavujú miliardy eur, sa z veľkej časti kompenzujú prostredníctvom úsporných opatrení, ktoré ovplyvňujú občanov Únie a ktoré znášajú tí občania, ktorých príjmy sú dobre zdokumentované a vystopovateľné;

25.

je hlboko znepokojený zisteniami Dvora audítorov, najmä tým, že len uplatňovanie colného režimu 42 (9) viedlo v siedmich členských štátoch, v ktorých Dvor audítorov vykonal v roku 2009 audit, k odhadovanej strate približne 2 200 miliónov EUR, čo predstavuje 29 % DPH, ktorá je teoreticky uplatniteľná na zdaniteľnú sumu celkového objemu dovozu v rámci colného režimu 42 v roku 2009 v uvedených členských štátoch;

26.

s obavami konštatuje, že Dvor audítorov zistil, že regulačný rámec Únie nezaisťuje jednotné a riadne uplatňovanie oslobodenia od DPH colnými orgánmi členských štátov, a nezabezpečuje, aby informácie týkajúce sa týchto transakcií boli vždy sprístupnené daňovým úradom v členskom štáte určenia, a preto je systém vystavený zneužívaniu zo strany organizovaného zločinu a jednotlivých podvodníkov, čo spôsobuje, že obchodníci konajúci v dobrej viere sú vo veľkej konkurenčnej nevýhode;

27.

upozorňuje na zistenie Dvora audítorov, že colné orgány v auditovaných členských štátoch nezabezpečujú platnosť a úplnosť údajov ani plnenie ostatných podmienok oslobodenia od dane;

28.

je znepokojený tým, že Dvor audítorov zistil vážne nedostatky v kontrole zjednodušených colných režimov, ktoré predstavujú 70 % všetkých colných režimov, najmä nízku kvalitu auditov alebo ich nedostatočné zdokumentovanie a slabé využívanie techník automatizovaného spracovania údajov na vykonávanie kontrol pri uplatňovaní zjednodušených režimov; upozorňuje, že tieto nedostatky viedli k neodôvodneným stratám v rozpočte Únie a že správne fungovanie colných režimov má priamy vplyv na výpočet DPH; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia za posledných 10 rokov neprijala vhodné opatrenia na nápravu tohto problému, ale odvolávala sa na pravidlá, ktoré sa zdajú na papieri celkom primerané;

29.

s poľutovaním konštatuje, že model výberu DPH sa od svojho zavedenia nezmenil; domnieva sa, že je vzhľadom na množstvo zmien, ktoré nastali v technológiách a v hospodárskom prostredí, zastaraný;

30.

nalieha na Komisiu a členské štáty, aby sledovali existujúce a nové trendy v podvodoch a účinne na ne reagovali, a žiada, aby Komisia do septembra 2013 informovala Výbor pre kontrolu rozpočtu o tom, aké dočasné a trvalé opatrenia boli prijaté na základe colného režimu 42 nielen na úrovni Únie, ale aj na úrovni členských štátov, a aký je ich vplyv na počet prípadov podvodov; berie na vedomie zelenú knihu Komisie o budúcnosti DPH – Smerom k jednoduchšiemu, odolnejšiemu a efektívnejšiemu systému DPH [KOM(2010) 695] a očakáva konkrétne návrhy na reformu DPH;

31.

vyzýva Komisiu, aby naliehala na členské štáty, aby zjednodušili svoje právne predpisy o DPH, zaviedli štandardný formulár na oznámenie o implementácii DPH daňovým úradom a stanovili jednotný a riadny postup colných orgánov členských štátov pre prípady oslobodenia od DPH, ako aj zaistili lepšiu dostupnosť týchto legislatívnych textov preložených minimálne do angličtiny, francúzštiny a nemčiny;

32.

vyjadruje poľutovanie nad odložením nadobudnutia účinnosti modernizovaného Colného kódexu (MCC) podľa návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady predloženého Komisiou, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie [COM(2012) 64], a považuje nový navrhnutý dátum 31. decembra 2020 za neprijateľný; pripomína, že v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex) (10), sa predpokladalo, že modernizovaný Colný kódex nadobudne účinnosť do 24. júna 2013, a nalieha na Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné kroky na urýchlenie prípravného procesu;

33.

dôrazne odporúča všetkým členským štátom, aby sa zapojili do pracovnej oblasti 3 Eurofisc o podvodných transakciách s použitím colného režimu 4200;

34.

podporuje návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o daňové podvody súvisiace s dovozom a inými cezhraničnými transakciami [KOM(2008) 805], ktorý predložila Komisia a ktorého cieľom je zaviesť spoločnú zodpovednosť obchodníkov pri transakciách v rámci Únie, pričom dovozcovia by mali byť spoločne i samostatne zodpovední v prípadoch, keď z dôvodu nepravdivého, neskorého alebo neúplného informovania správcu DPH o transakcii došlo k strate na DPH, a mali by podliehať zodpovedajúcim sankciám;

35.

zdôrazňuje význam intenzívnejšej a rýchlejšej spolupráce medzi členskými štátmi, lepšej kontroly výmeny informácií a priamejších kontaktov medzi miestnymi daňovými a colnými úradmi aj pomocou on-line systému výmeny informácií o DPH (VIES) s cieľom zabezpečiť, aby si členské štáty navzájom poskytovali účinnú pomoc;

36.

odporúča členským štátom, aby bezodkladne poskytli colným orgánom internetový prístup k identifikačným číslam DPH zo systému VIES s cieľom umožniť im plniť si povinnosť overovať čísla DPH uvádzané v colných vyhláseniach; žiada Komisiu, aby príslušné výbory Európskeho parlamentu a Dvor audítorov každý mesiac informovala o vývoji vo všetkých členských štátoch, pokiaľ ide o predchádzanie podvodom v rámci colného režimu 42;

37.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila systém, ktorý by spájal pomoc v colnej oblasti a administratívnu spoluprácu v oblasti DPH, s cieľom zaistiť účinné toky informácií tak, aby boli príslušné orgány v jednej oblasti pravidelne informované o činnosti v druhej oblasti; domnieva sa, že spolupráca medzi príslušnými orgánmi a účtovaním DPH v členskom štáte určenia by tak bola účinnejšia a rýchlejšia;

38.

zdôrazňuje úlohu elektronickej verejnej správy pri zvyšovaní transparentnosti a boji proti podvodom a korupcii, a teda aj pri ochrane verejných financií; zdôrazňuje, že Únia zaostáva za svojimi priemyselnými partnermi, a to okrem iného v dôsledku nedostatočnej interoperability systémov (11); zdôrazňuje, že Únia musí zvýšiť svoje úsilie o zavedenie novej generácie elektronickej verejnej správy;

39.

upozorňuje, že zdokumentované elektronické bezhotovostné transakcie sťažujú účasť v tieňovom hospodárstve, a že existuje silný vzájomný vzťah medzi pomerom elektronických platieb v krajine a jej tieňovým hospodárstvom (12); nabáda členské štáty, aby znižovali limity pre povinné bezhotovostné platby;

40.

súhlasí s odporúčaniami Dvora audítorov, najmä s:

vyzýva Komisiu, aby každých šesť mesiacov informovala o tom, ako a kedy vykoná tieto odporúčania;

41.

víta osobitnú správu Dvora audítorov č. 14/2011 a podporuje závery Dvora audítorov, najmä zistenie, že „celková predvstupová pomoc EÚ Chorvátsku výrazne prispieva k dosahovaniu pokroku Chorvátska v budovaní jeho administratívnych kapacít na hospodárenie s väčším objemom finančných prostriedkov po pristúpení“; víta skutočnosť, že predvstupová pomoc zohráva významnú a pozitívnu úlohu v príprave chorvátskych orgánov na riadenie politík súdržnosti a rozvoja vidieka v období po vstupe do EÚ;

42.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že správa Dvora audítorov neobsahuje dostatočné informácie o úrovniach chýb alebo podvodov a o následných krokoch vrátane, ak je to potrebné, súdnych krokov, ako aj o hodnotení výkonnosti;

43.

zdôrazňuje však, že Dvor audítorov na záver konštatuje, že „ciele pomoci však zatiaľ boli dosiahnuté len čiastočne a ďalší pokrok v budovaní kapacít je potrebné podporiť vo viacerých kľúčových oblastiach pred pristúpením i po ňom“; berie na vedomie zistenie Dvora audítorov, že „vo väčšine oblastí predvstupovej pomoci Komisia zatiaľ neohodnotila kapacitu Chorvátska ako dostatočnú na to, aby ho oprávnila implementovať pomoc bez predchádzajúcich kontrol Komisie“ a „že napriek nedávno dosiahnutému pokroku sú kapacita obstarávania a boj proti korupcii dvoma oblasťami, v ktorých je osobitne potrebné viac podporovať chorvátske orgány“;

44.

zaujíma ho, ako by sa vzhľadom na niektoré prípady nedostatočnej pripravenosti administratív a inštitúcií a na prechod z financovania z prístupových fondov na financovanie zo štrukturálnych fondov v predchádzajúcich prípadoch pristúpenia do Únie dalo v prípade Chorvátska predísť podobným rizikám;

45.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že okrem významného zamerania Dvora audítorov na zosúladenie právnych predpisov bude potrebné neustále monitorovanie a zavedenie opatrení na riešenie:

46.

súhlasí s odporúčaniami Dvora audítorov a predovšetkým vyzýva Komisiu a chorvátske orgány, aby úzko spolupracovali pri posilňovaní priority danej budovaniu kapacity obstarávania, a to realizáciou plánov na odbornú prípravu na pracovisku a mimo pracoviska, pri podnikaní rozhodnejších krokov na plnenie potrieb budovania tejto kapacity na regionálnej a miestnej úrovni a pri ďalšom prehlbovaní hodnotenia projektovej účinnosti, ako aj pri vytváraní súboru prepracovaných projektov, ktoré dokážu v plnej miere čerpať zvýšený objem dostupných finančných prostriedkov po pristúpení, a tiež uskutočňovaní opatrení v súvislosti s programami rozvoja vidieka, a posilňovaní protikorupčných opatrení;

47.

súhlasí s odporúčaním Dvora audítorov, aby Komisia podľa možnosti zohľadňovala skúsenosti získané v rámci predvstupovej pomoci Chorvátsku vo svojej predvstupovej pomoci ďalším krajinám;

48.

víta hodnotenie Komisie v jej monitorovacej správe o prípravách Chorvátska na pristúpenie z 24. apríla 2012, kde konštatuje, že celkové prípravy Chorvátska na členstvo v EÚ sú na dobrej ceste. Chorvátsko dosiahlo výrazný stupeň zlaďovania s acquis. Od správy o pokroku z roku 2011 a od poslednej aktualizácie monitorovacích stretnutí na jeseň roku 2011 sa dosiahol ďalší pokrok. Komisia však zistila, že ešte stále existuje obmedzený počet problémov, ktorých riešenie si vyžaduje vynaloženie ďalšieho úsilia (13);

49.

konštatuje, že sa stále treba zaoberať viacerými nevyriešenými otázkami v niektorých kapitolách acquis; pozornosť treba venovať predovšetkým legislatívnemu zlaďovaniu sekundárnych právnych predpisov týkajúcich sa verejného obstarávania, najmä obstarávania v oblasti obrany, ako aj riadnemu uplatňovaniu novoprijatých právnych predpisov, najmä na miestnej úrovni, a to aj s ohľadom na budúce spravovanie štrukturálnych fondov;

50.

konštatuje, že trvalé úsilie treba vyvíjať v oblasti finančnej kontroly, aby sa zlepšilo celkové fungovanie verejnej internej finančnej kontroly a externého auditu na centrálnej a miestnej úrovni, ako aj v oblasti finančných a rozpočtových predpisov, kde treba pokračovať v budovaní kapacít na účinnú koordináciu celého systému vlastných zdrojov po pristúpení, posilniť modernizáciu stratégie colnej kontroly a viac sa zameriavať na kontroly po preclení;

51.

zdôrazňuje, že treba zintenzívniť úsilie v niektorých oblastiach, predovšetkým v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka, kde sa pozornosť musí venovať ďalšiemu legislatívnemu zlaďovaniu a posilňovaniu administratívnych kapacít v oblastiach priamych platieb a rozvoja vidieka;

52.

je znepokojený nízkou mierou čerpania prostriedkov z programov SAPARD a IPARD – niektoré odvetvia boli obzvlášť nedostatočne zastúpené v implementácii opatrenia 1 (Investície do poľnohospodárskych podnikov), predovšetkým mliekarenské odvetvie, odvetvie skleníkového záhradníctva a odvetvie ovocia a zeleniny; domnieva sa, že to poukazuje na vážne nedostatky v schopnosti a pripravenosti týchto odvetví na čerpanie finančných prostriedkov Únie;

53.

berie na vedomie oneskorenia pri vykonávaní predvstupovej pomoci; víta pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti s riešením tejto otázky, a naliehavo vyzýva Komisiu a chorvátske orgány, aby i naďalej urýchľovali vykonávanie pomoci, najmä posilnením budovania kapacít; zdôrazňuje, že budovanie kapacít v rámci predvstupovej pomoci by malo byť zamerané na ústredné inštitúcie, ako aj na regionálne a miestne štruktúry; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že pokiaľ ide o Chorvátsko, môže nedostatočná pozornosť venovaná regionálnym a miestnym štruktúram viesť k tomu, že tieto štruktúry nebudú mať zodpovedajúce administratívne kapacity a skúsenosti na čerpanie pomoci Únie;

54.

opäť zdôrazňuje, že cieľom predvstupovej pomoci je okrem iného posilniť schopnosť kandidátskych krajín čerpať v budúcnosti finančné prostriedky z Únie efektívnym a transparentným spôsobom; víta preto nové prístupy, ktoré Komisia uplatňuje pri plánovaní predvstupovej pomoci Chorvátsku, ako je spájanie osobitných projektov budovania kapacít s prístupovými rokovaniami, čo umožní využívanie viacročných operačných programov;

55.

vyzýva Komisiu, aby čo najviac zvýšila potenciál inštitucionálneho vzdelávania a budovania kapacít v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách, a to najmä prostredníctvom ďalšieho zosúlaďovania postupov predvstupovej pomoci s postupmi v rámci štrukturálnych fondov, Európskeho sociálneho fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.

56.

ďalej konštatuje, že v súvislosti s regionálnou politikou a koordináciou štrukturálnych nástrojov treba trvalé úsilie zameriavať na účinnú realizáciu plánov na zvyšovanie administratívnych kapacít pre budúce vykonávanie kohéznej politiky a na vytvorenie prepracovaného súboru projektov;

57.

vyzýva chorvátske orgány, aby prijali opatrenia na riešenie uvedených problémov, a vyzýva Komisiu, aby predložila správu o pokroku Chorvátska pri riešení týchto a ďalších nevyriešených otázok;

58.

oceňuje pokrok, ktorý Chorvátsko dosiahlo v posilňovaní svojich inštitucionálnych a administratívnych kapacít a konsolidácii riadenia predvstupovej pomoci;

59.

víta vytvorenie chorvátskeho ministerstva regionálneho rozvoja a fondov EÚ v decembri 2011 a skutočnosť, že minister regionálneho rozvoja a fondov EÚ bol vymenovaný aj do funkcie podpredsedu vlády, čo dokazuje odhodlanie novej vlády riešiť otázky regionálneho rozvoja a využívania fondov Únie;

60.

konštatuje, že Chorvátsko vyvinulo značné úsilie na vytvorenie spoľahlivého systému finančného hospodárenia a kontroly, ktorý by mal vyústiť do očakávaného zrušenia predchádzajúcich kontrol v druhej polovici roku 2012; zdôrazňuje však, že sú potrebné ďalšie dlhodobé opatrenia vzhľadom na skutočnosť, že vo väčšine oblastí Komisia zatiaľ nepovolila Chorvátsku uplatňovať predvstupovú pomoc bez predchádzajúcich kontrol;

61.

víta skutočnosť, že v januári 2012 nadobudol účinnosť nový zákon o verejnom obstarávaní, zabezpečujúci väčšiu transparentnosť, a že v roku 2011 sa zrealizoval projekt Twinning Light facility v rámci nástroja predvstupovej pomoci z roku 2008 s názvom Posilňovanie kapacít na nápravu nezrovnalostí v postupoch verejného obstarávania, ktorý zahŕňal okrem iného aj úsilie o zvyšovania povedomia;

62.

nalieha na Komisiu a chorvátske orgány, aby sa prednostne zaoberali budovaním pevných kapacít v oblasti verejného obstarávania; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že boj proti korupcii zohráva ústrednú úlohu v celom prístupovom procese a že nezavedenie preventívnych protikorupčných opatrení bude prekážkou budúceho čerpania pomoci Únie;

63.

zdôrazňuje, že vyraďovanie jadrových elektrární z prevádzky bude v nadchádzajúcich rokoch čoraz dôležitejšou otázkou, lebo tretina zo 133 reaktorov v prevádzke v 14 členských štátoch bude musieť byť odstavená do roku 2025 (14);

64.

vyzýva Výbor pre rozpočet a Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby pri rokovaní o novom viacročnom finančnom rámci (2014 – 2020) vzali do úvahy zistenia Výboru pre kontrolu rozpočtu;

65.

domnieva sa, že zistenia Dvora audítorov možno zhrnúť takto:

66.

konštatuje tiež, že schéma financovania predložená Komisiou nebola predmetom komplexného predchádzajúceho hodnotenia;

67.

berie na vedomie, že situácia opísaná v správe Dvora audítorov poukazuje na obdobie do konca roku 2010, a že Komisia následne podnikla viaceré iniciatívy;

68.

konštatuje, že celkovým cieľom Únie v oblasti jadrovej energie je dosiahnutie maximálnej jadrovej bezpečnosti;

69.

berie na vedomie názor Komisie, že zaviedla rámec postupov, ktorý stanovuje osobitné ciele, vymedzuje úlohy a zodpovednosti a jasne definuje požiadavky na podávanie správ a dohľad (16);

70.

berie na vedomie odpoveď Komisie, v ktorej vysvetľuje, že posúdenie potrieb bolo súčasťou posúdenia vplyvu [SEK(2011) 1387], uskutočneného v roku 2011; konštatuje, že posúdenie vplyvu zahŕňalo dovtedy dosiahnutý pokrok, nedoriešené problémy a prehľad situácie v oblasti financovania;

71.

pripomína, že prístupové zmluvy Bulharska a Slovenska stanovujú limit poskytovania finančnej pomoci Únie do roku 2009, respektíve 2006;

72.

víta návrh nariadenia Rady o podpore Únie pre programy vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku, Litve a na Slovensku [KOM(2011) 783], ktorý čerpá z rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami, dotknutými členskými štátmi – Bulharskom, Litvou a Slovenskom – a skupinami expertov na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky; víta skutočnosť, že ako vstupy boli použité zistenia z uznesenia Európskeho parlamentu z 5. apríla 2011 (17) a závery a odporúčania z auditu Dvora audítorov z roku 2011 týkajúceho sa výsledkov vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky;

73.

poznamenáva, že experti požadovali ako základ pre poskytovanie ďalšej podpory Únie spoľahlivý a komplexný podrobný plán vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky vrátane odhadov všetkých nákladov až do dokončenia vyraďovania; domnieva sa, že by sa mali poskytnúť jasné údaje o spolufinancovaní zo strany členských štátov a spôsobe zabezpečenia tohto spolufinancovania v dlhodobom horizonte;

74.

s uspokojením konštatuje, že zainteresované strany výslovne podporili kľúčové medzníky, ako ich Komisia vymedzila vo vyššie uvedenom posúdení vplyvu (18), ako aj zameranie podpory Únie na splnenie konkrétnych medzníkov s najvyššou pridanou hodnotou Únie; poznamenáva, že na postupy zhody a dôkladné sledovanie nákladov by sa malo pamätať od začiatku;

75.

opätovne zdôrazňuje vzájomné záväzky Únie a Bulharska, Slovenska a Litvy týkajúce sa vyradenia štyroch blokov jadrovej elektrárne Kozloduj, bloku 1 a bloku 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1 a blokov 1 a 2 jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky;

76.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v prípade jadrovej elektrárne Ignalina došlo k vážnym oneskoreniam v dôležitých projektoch ako B1 a B234 z dôvodu technických a obchodných sporov, ktoré spôsobili rozsiahle hospodárske škody, ako aj prerušenie procesu vyraďovania;

77.

domnieva sa, že plán s odsúhlasenými technickými riešeniami, ktoré v júli 2012 prijali jadrová elektráreň Ignalina a NUKEM/GNS, je dôležitým krokom vpred v procese prekonania patovej situácie v súvislosti so zariadením na dočasné skladovanie vyhoretého paliva B1;

78.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že podrobná správa o pokroku v plnení tohto plánu, ktorá mala byť zverejnená 5. októbra 2012, nebola predložená v danom termíne;

79.

víta pokrok dosiahnutý v určitých otázkach, ktoré sú zahrnuté do plánu, ako je validácia zásobníkov a opatrenia na zlepšenie týkajúce sa žeriavov;

80.

je však stále znepokojený tým, že nedoriešené otázky, ako je problém tlmičov nárazov a manipulácie s unikajúcim a poškodeným palivom, ešte neboli dohodnuté, a preto bránia rýchlemu plneniu uvedeného plánu;

81.

nalieha na obe zainteresované strany, aby urýchlene a včas uzavreli dohodu o všetkých nedoriešených otázkach;

82.

podporuje zistenia vyšetrovacej misie Výboru pre kontrolu rozpočtu v Litve 10. až 12. júla 2012 a v tejto súvislosti sa domnieva, že finančná pomoc Únie by mala byť pozastavená až dovtedy, kým sa nedosiahne urovnanie v otázke projektov B1 a B234;

83.

podporuje návrh Komisie o pridelení dodatočných 230 miliónov EUR pre jadrovú elektráreň Ignalina na roky 2014 až 2017; opäť zdôrazňuje, že peniaze by sa mali prideliť, až keď budú splnené podmienky ex ante stanovené v uvedenom návrhu nariadenia Rady; domnieva sa, že finančná pomoc z Únie by mala byť po uvedenom dátume uzavretá;

84.

trvá na tom, že činnosť vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky by sa mala plánovať bezpečným a účinným spôsobom, ktorý by umožňoval rýchle vydanie licencie na vyraďovanie z prevádzky, a to podľa harmonogramov stanovených v príslušných plánoch vyraďovania;

85.

vyzýva Komisiu, aby zaslala Európskemu parlamentu odhad finančných prostriedkov potrebných na nezvratnú a úplnú demontáž týchto troch jadrových elektrární;

86.

pripomína, že len vnútroštátne regulačné orgány v oblasti jadrových zariadení môžu v prísnom súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi vydať právnickým osobám povolenie na vyradenie jadrového zariadenia z prevádzky;

87.

vyzýva vládu Litvy, aby zriadila nezávislý tím na riadenie projektov, pokiaľ ide o projekty B1 a B234; poznamenáva, že by sa malo ustanoviť aj nezávislé riadenie projektov, ktoré uskutočňuje jadrová elektráreň Ignalina, ako navrhuje litovský národný kontrolný úrad;

88.

požaduje stanovenie konkrétneho a jednoznačného termínu na získanie povolení na vyradenie jadrových zariadení z prevádzky, ak ešte nebol stanovený;

89.

s obavami berie na vedomie, že existujú oneskorenia vo výstavbe a dokončovaní dočasných zariadení na uskladnenie použitého paliva, a kým takéto zariadenia nie sú k dispozícii, jadrové palivové tyče sa nemôžu odstrániť; konštatuje, že pokiaľ ide o elektráreň Ignalina, odstránenie a bezpečné dočasné uskladnenie jadrových palivových tyčí z bloku 2 musí byť prioritou;

90.

požaduje, aby sa nezhody v súvislosti s výkladom zmlúv, zadávania zákaziek a prebiehajúce technické a obchodné spory medzi jadrovou elektrárňou Ignalina a hlavným dodávateľom dvoch projektov predložili na rozhodcovské konanie; konštatuje, že akákoľvek dodatočná finančná pomoc Únie by mala byť až do urovnania sporu pozastavená; vyzýva Komisiu, aby každoročne predložila Európskemu parlamentu správu o aktuálnom stave;

91.

je hlboko znepokojený tým, že Dvor audítorov odhadol, že na dokončenie projektov vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky chýba 2 500 miliónov EUR, čím vzniká vo financovaní značná medzera;

92.

vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s vládami Bulharska, Litvy a Slovenska a aby maximalizovala pokrok v procese vyraďovania jadrových elektrární sprístupnením dostatočných finančných prostriedkov do roku 2017, prípadne do roku 2020; vyzýva tiež Komisiu, aby stanovila na ambiciózne implementačné ciele a aby sledovala pokrok v ich plnení; zastáva názor, že za neplnenie týchto cieľov sa musia udeľovať sankcie; požaduje, aby sa Európskemu parlamentu každoročne predkladala správa o dosiahnutom pokroku;

93.

konštatuje, že od začiatku procesu vyraďovania jadrových elektrární v Litve, na Slovensku a v Bulharsku neboli jednoznačne vymedzené povinnosti a zodpovednosť členských štátov zúčastňujúcich sa na procese vyraďovania; konštatuje, že záťaž vyplývajúca zo zodpovednosti za celý proces vyraďovania je pre členské štáty, ktoré zatvárajú svoje jadrové elektrárne, neprimeraná;

94.

víta skutočnosť, že uvedený návrh nariadenia Rady [KOM(2011] 783) stanovuje nielen všeobecné ciele, ale aj konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a načasované ciele pre tieto tri členské štáty; poznamenáva, že ďalšie ciele a výkonnostné ukazovatele sa zadefinujú na projektovej úrovni v rámci vykonávacích opatrení a ročných pracovných programov;

95.

zastáva názor, že v návrhu nariadenia Rady by právnym základom pre udelenie dodatočných finančných prostriedkov na program Ignalina mal byť protokol č. 4 k Aktu o pristúpení, a nie článok 203 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu;

96.

víta skutočnosť, že najneskôr na konci roka 2015 Komisia vypracuje hodnotiacu správu o plnení cieľov všetkých opatrení, pokiaľ ide o výsledky a vplyvy, efektívnosť použitia zdrojov a pridanú hodnotu Únie, ktorá bude podkladom pre rozhodnutie o zmene alebo pozastavení opatrení; žiada Komisiu, aby mu poskytla kópiu hodnotiacej správy;

97.

vyzýva Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBOR), aby dala Európskemu parlamentu k dispozícii svoje správy o realizácii projektu v Bulharsku, Litve a na Slovensku;

98.

žiada Komisiu a Dvor audítorov, aby posúdili pridanú hodnotu spolupráce s EBOR a jej spôsobilosť plniť úlohu správcu fondov vzhľadom na skutočnosť, že Únia poskytuje 96 % financovania;

99.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala správu o procesoch vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky v troch uvedených štátoch; vyzýva ďalej Komisiu, aby vypracovala správu o vyraďovaní jadrovej elektrárne v Greifswalde z prevádzky s cieľom stanoviť najlepšie technické a organizačné postupy a vytvoriť tak referenčný základ pre projekty vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky v budúcnosti;

100.

víta správu Dvora audítorov a jeho všeobecný záver, že rozvojová pomoc Únie pre potravinovú bezpečnosť v subsaharskej Afrike je väčšinou účinná a významným spôsobom prispieva k dosiahnutiu potravinovej bezpečnosti v partnerských krajinách, ktoré doposiaľ nemajú udržateľné a bezpečné poľnohospodárske odvetvie; konštatuje však, že podľa Dvora audítorov existuje v mnohých oblastiach priestor na výrazné zlepšenie;

101.

s uspokojením berie na vedomie zistenie Dvora audítorov, že rozvojová pomoc Únie má veľký význam pre potreby a priority subsaharskej Afriky, keď je potravinová bezpečnosť súčasťou stratégie Európskeho rozvojového fondu (ERF), a že Komisia zamerala rozvojovú pomoc Únie na krajiny s najvyšším počtom osôb trpiacich podvýživou;

102.

súhlasí s Dvorom audítorov, že v rozvojovej pomoci Únie sa treba viac zamerať na potravinovú bezpečnosť;

103.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v prípade 10. ERF boli potravinová bezpečnosť, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vybrané ako kľúčové sektory pre menej partnerských krajín než v prípade 9. ERF a že niekoľko krajín s nedostatočnou potravinovou bezpečnosťou dostalo nízku alebo nedostalo žiadnu rozvojovú pomoc Únie v tejto oblasti; súhlasí s Dvorom audítorov, že to nezodpovedá kritickej situácii, pokiaľ ide o miléniový rozvojový cieľ č. 1, t. j. odstrániť extrémnu chudobu a hlad, ani skutočnosti, že v rámci ERF sa mala potravinovej bezpečnosti priznať vyššia priorita; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tejto oblasti venovali väčšiu pozornosť pri vypracúvaní národných strategických dokumentov ERF, a aby na tento účel vyčlenili viac prostriedkov;

104.

podporuje odporúčanie Dvora audítorov štruktúrovane posudzovať situáciu v oblasti potravinovej bezpečnosti v každej krajine a systematicky prehodnocovať potenciálny rozsah príslušnej podpory Únie prostredníctvom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a plánovanie rozvojovej pomoci Únie zo strany Komisie; vyzýva Generálne riaditeľstvo Komisie pre rozvoj a spoluprácu – EuropeAid, aby zabezpečilo začlenenie údajov a analýz prostredníctvom miestnych úradov generálneho riaditeľstva pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu a z iných zdrojov, a pomohlo zabezpečiť, aby sa zaviedli účinné systémy včasného varovania pre prípad nedostatku potravín; vyzýva tiež ESVČ, aby pomohla zabezpečiť vybudovanie zodpovedajúcich vládnych kapacít na spravovanie týchto systémov udržateľným spôsobom a zavedenie stratégií na predchádzanie takýmto prípadom s cieľom posilniť odolnosť najzraniteľnejších;

105.

konštatuje, že po potravinovej kríze v roku 2008, ktorá vážne postihla mnohé krajiny subsaharskej Afriky, sa ceny potravín postupne dostali na pôvodné úrovne a že kolísanie a špekulácie budú pravdepodobne pokračovať; vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégie odozvy na rôzne naliehavé situácie a predložila relevantné návrhy; vyzýva Komisiu, aby vzala na vedomie aj skutočnosť, že postupne sa zvyšujúce ceny potravín sú skôr súčasťou zrejmého dlhodobého vzostupného trendu než prechodným problémom, a preto si vyžadujú dlhodobú holistickú stratégiu priamo spojenú so širšími rozvojovými cieľmi; požaduje, aby vzhľadom na nepredvídateľnosť nových potravinových kríz a zvýšenú volatilitu cien potravín bol do viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 zaradený nový potravinový nástroj alebo porovnateľný mechanizmus, ktorý zabezpečí schopnosť Únie rýchlo reagovať na nové potravinové krízy, pričom by využíval podobné finančné prostriedky; domnieva sa, že finančné špekulácie prehlbujú kolísanie cien potravín, a že je preto tiež potrebné uskutočniť účinné kroky proti takýmto špekuláciám, a to aj prostredníctvom regulácie a kontroly trhov s derivátmi;

106.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek silnému hospodárskemu rastu štvrtina obyvateľov subsaharskej Afriky stále trpí podvýživou; zdôrazňuje, že tento región disponuje technológiami, vedomosťami a prírodnými zdrojmi potrebnými na zmenu tejto situácie; zdôrazňuje, že mier, demokracia a politická stabilita sú podstatné, keďže prístup k pôde a trhom, vlastníckym právam a vzdelaniu umožní zvýšiť vplyv a zodpovednosť vlád a orgánov verejnej moci;

107.

berie na vedomie nedostatky, ktoré zdôraznil Dvor audítorov, týkajúce sa koordinácie použitia zdrojov vyčlenených v rámci ERF a rozpočtového riadku potravinovej bezpečnosti v období rokov 1996 až 2006; žiada Komisiu, aby harmonizovala ciele týchto dvoch nástrojov v záujme zabezpečenia ich vzájomnej komplementárnosti a čo možno najúčinnejšieho používania týchto finančných prostriedkov;

108.

domnieva sa, že Komisia by mala systematicky brať do úvahy situáciu v oblasti potravinovej bezpečnosti a pretrvávajúcej potravinovej nedostatočnosti, a to najmä pri vykonávaní rozvojovej politiky Únie;

109.

zdôrazňuje význam posilnenia prepojenia medzi pomocou, obnovou a rozvojom s cieľom zabezpečiť účinnosť pomoci; opäť zdôrazňuje, že je dôležité prideliť sektoru poľnohospodárstva primeraný podiel rozvojovej pomoci Únie určenej pre zámorské krajiny a územia; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že od osemdesiatych rokov došlo k výraznému zníženiu úrovne rozvojovej pomoci určenej pre poľnohospodárstvo, a vyzýva Komisiu, aby v rámci rozvojovej pomoci uprednostňovala poľnohospodárstvo vrátane pomoci poľnohospodárom v prístupe na trhy; zdôrazňuje, že rozvojová pomoc je súčasťou širšieho systému, v rámci ktorého sú obchod, remitencie a iné zdroje príjmov v súčasnosti významnejšie ako celkové platby v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci pre najviac sa rozvíjajúce krajiny, a že spoločná poľnohospodárska politika bráni slobodnému a spravodlivému obchodu s rýchlo sa rozvíjajúcimi trhmi;

110.

zdôrazňuje, že je potrebné venovať sa celému potravinovému reťazcu od poľnohospodárskych podnikov až ku konzumentom s cieľom zvýšiť odolnosť poľnohospodárskeho odvetvia; domnieva sa, že dlhodobé politické záväzky vlád v subsaharskej Afrike sú potrebné na zníženie zraniteľnosti poľnohospodárskeho odvetvia; zdôrazňuje, že dočasné dotácie vo forme osiva, ktoré odoláva extrémnemu počasiu, môžu slúžiť ako významná záchranná sieť pre poľnohospodárov podnikajúcich v malom rozsahu a rodiny, ktoré by inak boli ťažko postihnuté; zdôrazňuje význam včasného varovania a preventívnych opatrení, pokiaľ ide o hygienu, osivo a krmivo pre zvieratá; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že násilie a neistota predstavujú prekážku pre budúcnosť potravinovej bezpečnosti;

111.

zdôrazňuje potrebu opäť sa na európskej a celosvetovej úrovni zamerať na potravinovú politiku nad rámec potravinovej pomoci, na spoluprácu medzi darcami a medzi darcami a príjemcami v rámci posilnených miestnych partnerstiev, ako aj kľúčovú úlohu partnerských krajín v predkladaní základných požiadaviek v záujme akéhokoľvek významného pokroku v tomto odvetví, ako sú napríklad mier v krajine a investície do vidieckej infraštruktúry; ďalej zdôrazňuje, že dlhodobý sociálny a hospodársky rozvoj si vyžaduje iné udržateľné zdroje príjmov ako pomoc; domnieva sa, že slobodné a spravodlivé obchodné vzťahy medzi Európou a rozvojovými krajinami v súlade so zásadami Svetovej obchodnej organizácie sú kľúčové na posilnenie potravinovej bezpečnosti a zrýchlenie ľudského rozvoja v subsaharskej Afrike;

112.

súhlasí s Dvorom audítorov, že dlhšie obdobia vykonávania by v prípade potravinového nástroja (2008 až 2010) boli vhodnejšie vzhľadom na jeho ciele a existujúcu medzeru vo financovaní medzi koncom jeho programového obdobia a budúcim programovým obdobím ERF (od roku 2014); zdôrazňuje význam zabezpečenia kontinuity pomoci vzhľadom na neustálu volatilitu a vysokú úroveň cien komodít; zdôrazňuje, že v úzkej koordinácii so Svetovým potravinovým programom, Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo a Medzinárodným fondom pre rozvoj poľnohospodárstva je potrebné hľadať komplementárnosť a súčinnosť medzi programami potravinovej bezpečnosti Únie a programami týchto a iných medzinárodných darcov;

113.

je hlboko znepokojený zistením Dvora audítorov, že výživa sa zanedbáva, a domnieva sa, že je to znepokojujúca skutočnosť, keďže podvýživa má veľmi nepriaznivé dôsledky, najmä ak sa vyskytuje počas tehotenstva alebo prvých dvoch rokov života, čo môže viesť k nenapraviteľnému poškodeniu; zdôrazňuje, že podvýživa je prekážkou ľudského rozvoja a spôsobuje nenapraviteľné škody na jednotlivcoch a významné hospodárske a sociálne straty krajinám; víta predsavzatie Komisie začleniť aspekt výživy do programov Únie, ktoré vyjadrila vo svojom oznámení o politickom rámci EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti [KOM(2010) 127]; opakuje výzvu Komisii, aby vypracovala špecifické oznámenie o tomto aspekte a začlenila do svojej rozvojovej politiky spoľahlivé a viacsektorové stratégie v oblasti výživy; zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších a najviac nákladovo efektívnych zásahov je poskytnutie práv ženám, čo predstavuje radikálny spôsob podpory domácností, aby kládli dôraz na zdravotnú starostlivosť a výživu detí;

114.

berie na vedomie zistenie Dvora audítorov, že intervencie Únie boli vo všeobecnosti dobre navrhnuté a dosahujú väčšinu plánovaných výsledkov, vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že kvalita cieľov je často rôzna a ťažko sa meria, pretože neexistujú ukazovatele výkonnosti, a udržateľnosť výsledkov je pochybná v polovici auditovaných intervencií; vyzýva Komisiu, aby stanovila realistickejšie a merateľné ciele intervencií a zlepšila ich definovanie v programoch podpory všeobecného rozpočtu, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať podpore podnikania medzi dorastajúcou populáciou mladých ľudí a riešeniu problému diskriminácie žien v poľnohospodárskom odvetví;

115.

je aj naďalej presvedčený o význame rozšírenia nutričných aspektov rozvojovej pomoci pre potravinovú bezpečnosť a žiada Komisiu, aby do jari 2013 predložila písomnú správu o jej pokroku v tejto oblasti;

116.

konštatuje, že celkový vplyv opatrení Únie v oblasti potravinovej bezpečnosti závisí aj od jej politík v poľnohospodárstve, rybárstve, energetike a obchode; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť súdržnosť politík v oblasti rozvoja v súlade s článkom 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a skutočnosť, aby tieto politiky predstavovali a dodržiavali zásadu, že nespôsobia žiadnu škodu;

117.

súhlasí s Dvorom audítorov, že Komisia by sa mala snažiť viac podporovať finančnú udržateľnosť programov v oblasti poľnohospodárstva a sociálnych transferov;

118.

víta osobitnú správu č. 2/2012, ktorá sa zameriava na opatrenia finančného inžinierstva spolufinancované Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR) počas programových období 2000 – 2006 a 2007 – 2013; berie na vedomie, že osobitná správa č. 2/2012 poskytuje informácie o efektívnosti a účinnosti opatrení finančného inžinierstva spolufinancovaných z EFRR a vychádza z kontrolovanej vzorky projektov v Spojenom kráľovstve, Nemecku, Maďarsku, Portugalsku a na Slovensku;

119.

domnieva sa, že vypracovanie takejto správy o audite by bolo veľmi užitočné aj na konci programového obdobia 2007 – 2013, keďže by umožnilo vyvodiť ďalšie závery o výkonnosti finančných nástrojov (FN) pre malé a stredné podniky (MSP) spolufinancovaných z EFRR; domnieva sa tiež, že vypracovanie tejto správy na konci tohto obdobia umožní vyhnúť sa opakovaniu chýb, a tým zvýšiť účinnosť a efektívnosť budúcich opatrení finančného inžinierstva spolufinancovaných EFRR;

120.

zdôrazňuje, že MSP predstavujú nosnú zložku hospodárstva Únie, vytvárajú pracovné miesta, inovácie a blahobyt; poznamenáva však, že MSP môžu byť negatívne ovplyvnené medzerami vo financovaní tým, že nemôžu získať prístup k typu a výške financovania, ktoré v danom čase potrebujú;

121.

uznáva, že v čase fiškálnych obmedzení a znížených úverových možností súkromného sektora boli najviac postihnuté MSP, najmä mikropodniky, ktoré by preto mali dostať väčšiu podporu Únie, aby mohli pokračovať v tvorbe pracovných miest, inováciách a raste; poznamenáva, že osobitná pozornosť sa musí venovať MSP, ktoré sú zdrojom udržateľného rozvoja na miestnej úrovni, a že politika súdržnosti je ako hlavný investičný nástroj konvergencie a udržateľného rozvoja celej Únie jedným z dvoch hlavných kanálov podpory Únie pre MSP; zdôrazňuje preto, že využitie finančných nástrojov v politike súdržnosti vo vzťahu k MSP by sa malo v budúcnosti posilniť, keďže môže zaručiť revolving finančných prostriedkov, podporiť verejno-súkromné partnerstvá a vytvoriť multiplikačný efekt v súvislosti s rozpočtom Únie;

122.

pripomína, že Únia podporuje podnikanie prostredníctvom vykonávania svojej politiky v oblasti podnikania a politiky súdržnosti, a to najmä pomocou grantov, ale čoraz častejšie aj prostredníctvom finančných nástrojov v rámci EFRR; berie na vedomie, že finančné nástroje sú splatné a revolvingové, čím sa zabezpečuje, že z nich môžu mať prospech následné vlny MSP;

123.

uznáva, že realizácia prístupu k programom financovania si vyžaduje aktívne zapojenie finančných sprostredkovateľov, ktorí transformujú verejné finančné prostriedky na finančné nástroje pre MSP; poznamenáva, že verejné financie možno doplniť dodatočnými finančnými prostriedkami zo súkromného sektora, čím sa zvýši celková dostupná suma na investície do MSP; berie na vedomie, že táto operácia sa zvyčajne definuje ako pákový alebo multiplikačný efekt;

124.

zdôrazňuje, že obmedzenie prístupu k finančným prostriedkom viedlo k zníženiu počtu začínajúcich podnikov, čo znamená, že finančné nástroje spolufinancované z EFRR zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu pri podpore podnikania;

125.

pripomína, že audit Dvora audítorov sa zameriaval na opatrenia finančného inžinierstva spolufinancované z EFRR počas programových období 2000 – 2006 a 2007 – 2013 a že výsledky auditu sú založené na priamom preskúmaní vzorky projektov a kontrole systémov riadenia, monitorovania a informačných systémov Komisie a členských štátov;

126.

berie na vedomie, že Dvor audítorov sa vo svojom audite zameral na tri hlavné typy finančných nástrojov: kapitálové, pôžičkové a záručné nástroje; poznamenáva, že všetky tieto nástroje sú oprávnené na spolufinancovanie z EFRR, avšak musia byť v súlade s pravidlami oprávnenosti Únie a jednotlivých členských štátov; pripomína, že hlavným cieľom auditu bolo posúdiť, či výdavky z EFRR na opatrenia finančného inžinierstva pre MSP boli účinné a efektívne;

127.

víta zistenia a odporúčania Dvora audítorov týkajúce sa hodnotenia medzier vo financovaní; poznamenáva, že v legislatívnom návrhu (19) na budúce programové obdobie sa takéto hodnotenie ustanovuje za povinné vo forme hodnotenia ex ante; vyzýva Komisiu, aby v príslušnom nariadení ako súčasti základného aktu stanovila náležité požiadavky týkajúce sa úlohy a uplatňovania hodnotenia ex ante, a to vrátane číselne vyjadrených referenčných hodnôt; domnieva sa, že v legislatívnom návrhu na budúce programové obdobie by sa mala riešiť aj otázka revolvingu;

128.

poznamenáva, že nariadenia o štrukturálnych fondoch umožňujú stanoviť uprednostňovanie súkromného sektora pred verejným sektorom; vyzýva Komisiu, aby našla primerané zdôvodnenie tohto prednostného postavenia, keďže tento prístup by mohol obmedzovať schopnosť odnímať prebytočné finančné prostriedky a možnosť prideľovať ich iným MSP;

129.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že Dvor audítorov zistil, že účinnosť a efektívnosť opatrení narušili tieto významné nedostatky:

130.

pripomína tiež, že Výbor pre regionálny rozvoj Európskeho parlamentu vo svojom stanovisku o inovatívnych finančných nástrojoch v súvislosti s budúcim viacročným finančným rámcom (20) požadoval bezodkladne zaručiť zrozumiteľnosť, jednoduchosť a transparentnosť právneho rámca o finančných nástrojoch a jasné právne odkazy na definície finančných nástrojov;

131.

so znepokojením poznamenáva, že predchádzajúce výročné správy o vykonávaní, monitorovacie výbory a ukazovatele operačného programu sa vzhľadom na ciele a účely finančných nástrojov považujú za nepostačujúce a neprimerané; víta vývoj v podávaní správ a monitorovacej činnosti zaznamenaný v rámci iniciatívy JEREMIE;

132.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že na úrovni holdingových fondov nezaznamenal Dvor audítorov žiadny výrazný finančný pákový efekt súkromného sektora ani v programovom období 2000 – 2006, ani v programovom období 2007 – 2013; je prekvapený, že s výnimkou niektorých kapitálových fondov, ktoré mali záväzné požiadavky na finančný pákový efekt pre súkromných spoluinvestorov, v dohodách o financovaní medzi riadiacimi orgánmi a finančnými sprostredkovateľmi zvyčajne nie sú na finančný pákový účinok stanovené explicitné požiadavky;

133.

podporuje výzvu Dvora audítorov na zavedenie zrozumiteľnejšej definície pojmu pákový efekt vo finančných nástrojoch; zdôrazňuje však, že vzhľadom na tlak na dosiahnutie vyššieho pákového efektu je dôležité pripomenúť, že finančné nástroje v politike súdržnosti sú vo všeobecnosti finančné projekty v menej rozvinutých regiónoch a regiónoch s hospodárskymi problémami, kde je cieľom zlepšiť situácie zlyhania trhu a suboptimálnych investícií, takže finančné nástroje sa v politike súdržnosti zameriavajú nielen na krátkodobú ziskovosť, ale aj na vysoký sociálno-ekonomický prínos, najmä na regionálnej a miestnej úrovni; upozorňuje na viacúrovňové riadenie a zdieľané hospodárenie pri vypracovávaní a realizácii programov ako na základné koncepcie politiky súdržnosti, ktoré umožňujú regionálnym a národným orgánom podieľať sa na plánovaní a vykonávaní programov; zdôrazňuje preto, že legislatívny rámec musí zachovať určitú úroveň flexibility, aj pokiaľ ide o definície a požiadavky týkajúce sa pákového efektu;

134.

uznáva potenciál inovačných nástrojov finančného inžinierstva pri budovaní kapitálu a posilňovaní investícií na rozdiel od grantov, ktoré ich príjemcovia neustále vnímajú ako príliš zložité a byrokratické; zdôrazňuje, že nástroje finančného inžinierstva by mohli zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 tým, že do oblastí, o ktoré má Únia veľký záujem, pritiahnu financie od iných investorov;

135.

ďalej poznamenáva, že pri kapitálových a pôžičkových nástrojoch Dvor audítorov zistil, že dosiahnutý pákový efekt nebol významný a bol nižší než porovnávané referenčné hodnoty; s uspokojením víta skutočnosť, že pri záručných nástrojoch bol pákový efekt naopak vyšší;

136.

vyzýva Komisiu, aby bezodkladne prijala opatrenia v súvislosti so zisteniami Dvora audítorov; považuje za osobitne dôležité, aby sa v budúcnosti zvýšila schopnosť EFRR zapájať súkromné investície, ktoré sa vyrovnajú verejným príspevkom;

137.

vyjadruje znepokojenie nad omeškaniami, s ktorými sa pri získavaní prístupu k finančným prostriedkom často stretávajú MSP v členských štátoch; vyzýva Komisiu a riadiace orgány, aby sa vyhýbali omeškaniam pri poskytovaní prístupu MSP k finančným prostriedkom, ktoré vznikajú najmä z administratívnych, právnych, organizačných alebo strategických dôvodov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pre riadiace orgány sa táto alternatíva – využitie grantov pre MSP – stáva atraktívnejšou;

138.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila ucelený a jasný návrh týkajúci sa problémov spôsobených súčasným širokým rozsahom vymedzenia MSP, ktorý sa v rámci Únie líši v závislosti od rôznych účelov alebo cieľov, a aby navrhla možné spôsoby, ako túto situáciu napraviť;

139.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých prípadoch neboli k dispozícii informácie o nákladoch na riadenie, ktoré znášajú MSP, alebo tieto informácie neboli spoľahlivé; vyzýva príslušné orgány, aby zlepšili súčasnú situáciu a v budúcnosti poskytovali všetky dôležité informácie; uznáva, že by sa malo rozlišovať medzi nákladmi spojenými s nástrojmi finančného inžinierstva (nákladmi na riadenie holdingového fondu JEREMIE a nákladmi na riadenie finančných sprostredkovateľov) a nákladmi, ktoré znášajú MSP;

140.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že vo viacerých prípadoch finanční sprostredkovatelia vymenovaní príslušnými riadiacimi orgánmi účtovali jednotlivým MSP náklady na refinancovanie a spracovanie; zdôrazňuje, že náklady na refinancovanie a spracovanie by mali predstavovať položky bežných prevádzkových nákladov finančných sprostredkovateľov;

141.

zdôrazňuje dôležitosť zjednodušenia administratívnych postupov, pokiaľ ide o prístup k financovaniu, a obmedzenia požiadaviek na spolufinancovanie;

142.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že v usmerneniach Komisie sa nestanovujú podmienky a okolnosti, ktoré by zabránili, aby sa MSP účtovali náklady, ktoré nie sú založené na skutočnom riziku MSP alebo na službe poskytovanej finančnými sprostredkovateľmi;

143.

odporúča, aby vzhľadom na zložitosť finančných nástrojov v spojení so spoločným hospodárením a pravidlami štátnej pomoci a štrukturálnych fondov Komisia zlepšila komunikačné a monitorovacie systémy medzi Komisiou, riadiacimi orgánmi a príjemcami (finančnými sprostredkovateľmi) a zabezpečila lepšie riadenie a poradenstvo v súvislosti s novými ustanoveniami regulačného rámca na roky 2007 – 2013;

144.

podporuje odporúčanie Dvora audítorov, že Komisia by mala zabezpečiť spoľahlivý a technicky pevný systém monitorovania a hodnotenia osobitne pre finančné nástroje; vyzýva Komisiu, aby sa riadila tiež odporúčaním Dvora audítorov týkajúcim sa dohody s členskými štátmi o malom počte merateľných, relevantných, špecifických a jednotných výsledných ukazovateľov pre finančné nástroje, čo by posilnilo proces monitorovania i auditu;

145.

berie na vedomie, že územná rozdrobenosť a nedostatočné kritické množstvo majú vplyv na atraktívnosť finančných nástrojov a majú za následok určité finančné podmienky a prípadne aj relatívne vysoké náklady na riadenie; poznamenáva, že tieto vlastnosti EFRR narušovali riadne finančné hospodárenie s finančnými nástrojmi počas všetkých programových období, v ktorých dostávali MSP podporu z EFRR;

146.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že pri prideľovaní finančných prostriedkov z operačného programu orgány verejnej moci, ktoré nie sú obyčajne oboznámené s financovaním MSP, prideľovali verejné príspevky do fondov takým spôsobom, že ich objem bol často menší než kritické množstvo; trvá na tom, že túto situáciu zapríčinili tematicky rozdielne operačné programy s množstvom hospodárskych, environmentálnych, sociálnych a územných cieľov;

147.

zastáva názor, že pri navrhovaní opatrení finančného inžinierstva by mali riadiace orgány zabezpečiť, aby ich návrh bol riadne odôvodnený kvalitným hodnotením medzier vo financovaní MSP vykonaným na základe štandardnej a spoločne dohodnutej metodiky; podporuje, že Komisia pred schvaľovaním operačných programov vrátane opatrení finančného inžinierstva overuje ich súlad s hodnotením medzier vo financovaní MSP a zabezpečiť kvalitu tohto hodnotenia;

148.

vyjadruje obavy nad tým, že v členských štátoch nie je k dispozícii dostatok informácií o prístupe MSP k zdrojom financovania; podporuje odporúčanie Dvora audítorov, podľa ktorého je v záujme optimalizácie rozsahu financovania MSP nevyhnutné čo najviac zvýšiť informovanosť zúčastnených strán o konkrétnych potrebách financovania MSP;