RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

PRIPOMÍNAJÚC

—

uznesenie Rady o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr (2021 – 2030), uznesenie Rady o riadiacej štruktúre strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr (2021 – 2030) a uznesenie Rady o európskom vzdelávacom priestore: Výhľad na rok 2025 a obdobie po ňom, v ktorých sa uvádza, že Rada v roku 2025 preskúma strategický rámec – vrátane cieľových hodnôt na úrovni EÚ, riadiacej štruktúry, pracovných metód a prioritných oblastí – a v prípade potreby ho upraví pre druhý cyklus tak, aby bol prispôsobený realite a potrebám európskeho vzdelávacieho priestoru alebo inému významnému vývoju v Európskej únii,

—	politické súvislosti uvedené v prílohe I,

BERÚC NA VEDOMIE

—	dôležitý príspevok, ktorý európska spolupráca vo vzdelávaní a odbornej príprave prináša k príslušným častiam európskeho semestra,

OPAKUJÚC

—	potrebu koordinácie a koherentnosti v rámci všetkých iniciatív EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, najmä tých, ktoré sa týkajú zručností a kompetencií, pričom je potrebné plne rešpektovať právny základ pre príslušné oblasti politiky, ako sa stanovuje v zmluvách,

VÍTAJÚC

—	správu Komisie o priebežnom hodnotení strategického rámca európskeho vzdelávacieho priestoru 2021 – 2030 (1),

ZDÔRAZŇUJE, že:

—

vzhľadom na meniacu sa geopolitickú realitu je pre individuálny rast, udržateľný sociálny a hospodársky rozvoj, demokraciu, odolnosť, sociálnu súdržnosť, konkurencieschopnosť a pripravenosť zásadné poskytnúť podnet na dosiahnutie rovnakého a inkluzívneho prístupu k vysokokvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave pre všetkých,

—

vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru je aj naďalej hlavnou ambíciou európskej spolupráce vo vzdelávaní a odbornej príprave. V tomto kontexte a v záujme toho, aby mohli jednotlivci a spoločnosť naplno využiť svoj potenciál, sa musí vzdelávanie a odborná príprava vnímať z holistického hľadiska.

UZNÁVA, že:

—	od roku 2021 sa dosiahol značný pokrok pri vytváraní európskeho vzdelávacieho priestoru a v súlade so strategickými prioritami sa spustilo mnoho iniciatív. V prípade viacerých iniciatív je stále potrebné ďalšie vykonávanie,

—	základ spolupráce naďalej tvoria uznesenia Rady z roku 2021 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave. Uvedené uznesenia sa týmto uznesením Rady preskúmavajú a aktualizujú.

BERIE NA VEDOMIE, že podľa správy Komisie o priebežnom hodnotení strategického rámca európskeho vzdelávacieho priestoru 2021 – 2030:

—

strategický rámec má pridanú hodnotu pre EÚ v tom, že členské štáty spája v riešení otázok kvantifikovaných cieľových hodnôt a spoločných priorít. Podarilo sa vďaka nemu dosiahnuť výsledky a relevantné zlepšenia. Využívanie a kombinovanie nástrojov na realizáciu európskeho vzdelávacieho priestoru sú účinné a zosúladené navzájom, ako aj s celkovými prioritami. Z dôkazov vyplýva, že vďaka európskemu vzdelávaciemu priestoru sa podarilo uskutočniť dôležité nové opatrenia na úrovni EÚ, inšpirovať a podporiť národné reformy a vytvoriť štrukturálne, systémové a udržateľné cesty na hlbšiu európsku spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami. V niektorých prípadoch spolupráca na úrovni EÚ prekonala očakávania a pôvodné ambície tým, že zabezpečila účinné spôsoby komunikácie a koordinovanú reakciu počas krízového riadenia, čím sa zvýšila odolnosť EÚ,

—	sila strategického rámca spočíva v jeho pevnom základe dobrovoľnej spolupráce a spoločnej tvorby. Počas konzultácií na účely hodnotenia členské štáty potvrdili svoju pevnú vôľu pokračovať v spolupráci prostredníctvom strategického rámca,

—	hlavné výzvy, štruktúrované prostredníctvom strategických priorít, ktoré Rada určila v roku 2021 a v súlade s uznesením Rady z roku 2023, sú naďalej aktuálne,

—

možno identifikovať niekoľko oblastí, ktoré si vyžadujú zlepšenie: strategické priority, medziodvetvová koordinácia a koherentnosť, model riadenia a dva hlavné nedostatky (absencia cieľových hodnôt na úrovni EÚ v prípade niektorých dlhodobých alebo nových priorít a absencia systematických dôkazov o národných reformách v nadväznosti na iniciatívy EÚ),

—

riadiace štruktúry európskeho vzdelávacieho priestoru, konkrétnejšie skupina na vysokej úrovni pre vzdelávanie a odbornú prípravu, posilnená o svoju koordinačnú radu, zabezpečili silnejšie politické riadenie a strategickejšie stanovovanie agendy. Vďaka európskemu vzdelávaciemu priestoru sa podporil skutočný európsky rozmer vo vzdelávaní a odbornej príprave,

—

pokiaľ ide o cieľové hodnoty na úrovni EÚ, trendy v ich plnení vykazujú zmiešaný obraz. V prípade viacerých cieľových hodnôt došlo k pozitívnemu vývoju (napr. menej osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku), v prípade niektorých ďalších sa však dosiahol obmedzený pokrok alebo dokonca pokles (napr. základné zručnosti).

ĎALEJ BERIE NA VEDOMIE:

—

oznámenie Komisie o Únii zručností (2), v ktorom sa zdôrazňuje, že európska konkurencieschopnosť si vyžaduje zručnosti v rozsahu od základných zručností až po zručnosti získané prostredníctvom celoživotného zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie. Komisia oznámila nový prístup, vrátane odporúčania pre EÚ27 týkajúceho sa ľudského kapitálu v rámci európskeho semestra, v ktorom sa spájajú politiky v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti na základe spoločnej vízie konkurencieschopnosti,

—	oznámenie Komisie o Akčnom pláne pre základné zručnosti (3), ktoré je reakciou na klesajúcu úroveň v základnej gramotnosti, matematike a vede (4) a ktoré sa zaoberá aj klesajúcou úrovňou základných digitálnych zručností a občianskych znalostí (5),

—

oznámenie Komisie o strategickom pláne vzdelávania v oblasti STEM (6): zručnosti pre konkurencieschopnosť a inovácie (7), v ktorom sa poukazuje na výzvy v oblasti STEM na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy, ako je pokles v záujme, účasti a výsledkoch, nedostatok učiteľov STEM a rodové rozdiely a rozdiely v rozmanitosti, pričom všetkým týmto oblastiam sa musí Rada venovať,

—	zámer Komisie zriadiť Európske monitorovacie stredisko zručností a Európsky výbor na vysokej úrovni pre zručnosti, ako sa uvádza v oznámení o Únii zručností.

ZHODLA SA na tom, že:

1.

Všetci jednotlivci musia byť vybavení kľúčovými kompetenciami pre celoživotné vzdelávanie (8), aby mohli uspieť v dnešnom svete a zvládať budúce transformácie v spoločnosti, hospodárstve a na trhu práce, a v tomto kontexte zohrávajú dôležitú úlohu viacjazyčnosť, interdisciplinárne kompetencie a prierezové zručnosti. Aby sa to dosahovalo i naďalej, je potrebné stanoviť politické opatrenia, ktoré by mohli podporiť úspech vo vzdelávaní u všetkých vzdelávajúcich sa osôb vrátane príležitostí na vzdelávanie a odbornú prípravu v rôznych etapách života.

2.

EÚ čelí výzve v oblasti konkurencieschopnosti. Systémy vzdelávania a odbornej prípravy, od ktorých sa očakáva, že sa budú zaoberať aj demografickými výzvami, budú musieť vybaviť jednotlivcov zručnosťami potrebnými na posilnenie európskej konkurencieschopnosti a strategickej autonómie v nadchádzajúcich rokoch a na podporu zelenej a digitálnej transformácie. Rozvojom kapacity pre odolnosť a schopnosti čeliť krízam a zotaviť sa z nich sa napomôže tomu, aby sa v celej EÚ vybudovali nadčasové systémy vzdelávania a odbornej prípravy, a to na základe získaných poznatkov a v reakcii na vplyv útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a jej dôsledky pre európsku bezpečnosť.

3.	Strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave bude hlavným nástrojom na podporu a realizáciu európskeho vzdelávacieho priestoru, pričom sa v plnej miere zohľadní jeho holistický prístup, v relevantných prípadoch v synergii s Úniou zručností.

4.	Hoci sa pri vytváraní európskeho vzdelávacieho priestoru dosiahol veľký pokrok, stále je potrebné pracovať na tom, aby sa do roku 2030 v plnej miere dobudoval.

5.	Vzhľadom na vývoj počas prvého cyklu strategického rámca je potrebné prehodnotiť a prispôsobiť strategické priority, prioritné oblasti a cieľové hodnoty na úrovni EÚ stanovené v roku 2021, a tiež posilniť vzdelávanie zamerané na zelenú a digitálnu transformáciu vo všetkých strategických prioritách.

6.

Podpora kvality, rovnosti, inklúzie a úspechu pre všetkých zostáva naďalej stredobodom európskeho vzdelávacieho priestoru a preniká do všetkých jeho strategických priorít. V druhom cykle (2026 – 2030) sa strategický rámec bude zaoberať týmito šiestimi strategickými prioritami, pričom sa budú využívať dostupné finančné prostriedky:

Strategická priorita č. 1: Gramotnosť, matematika a veda pre všetkých

Vysokokvalitné vzdelávanie a odborná príprava pomáhajú všetkým vzdelávajúcim sa osobám rozvíjať kompetencie pozostávajúce z vedomostí, zručností a postojov, ktoré sú kľúčové pre kvalitu života jednotlivcov a pre ich pracovné príležitosti, pre sociálnu súdržnosť a konkurencieschopnosť a tiež pre odolnosť a pripravenosť EÚ. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by systémy vzdelávania a odbornej prípravy mali zabezpečiť spravodlivý prístup, účasť a výsledky tým, že budú presadzovať vysokokvalitné vzdelávanie, inklúziu a pohodu. Hoci sa v prvom cykle strategického rámca dosiahol pokrok, je i naďalej kľúčové ďalej zlepšovať vzdelávanie, odbornú prípravu a zručnosti v záujme osobného rastu, aktívneho občianstva a profesijného rozvoja vzdelávajúcich sa osôb všetkých vekových kategórií.

Zabezpečenie dostatočnej úrovne gramotnosti (čítanie, písanie a správne pochopenie písomných a ústnych informácií), matematiky a vedy pre všetkých je základom pre každé ďalšie vzdelávanie. Takýto základ umožňuje vzdelávajúcim sa osobám rozvíjať širšie a špecializovanejšie kompetencie, napríklad v oblasti STEM (9), a uspieť v počiatočnom i ďalšom vzdelávaní, na trhu práce a v spoločnosti vo všeobecnosti. Kľúčom k poskytovaniu gramotnosti, matematiky a vedy je zlepšenie kvality výučby a posilnenie rovnosti a inklúzie. Pomôže to zabezpečiť úspech vo vzdelávaní a odbornej príprave pre všetkých, čo je dnes dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.

Európa čelí kritickej výzve: nedávne medzinárodné hodnotenia vrátane PISA ukazujú znepokojujúci pokles v čítaní, matematike a vede, pričom čoraz väčší podiel študentov nedosahuje minimálnu úroveň spôsobilosti. Na riešenie tohto problému sa musí vynaložiť väčšie úsilie vrátane úsilia zameraného na zníženie predčasného ukončenia vzdelávania a odbornej prípravy a na zlepšenie prístupu k vysokokvalitnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, najmä v prípade vzdelávajúcich sa osôb pochádzajúcich zo zraniteľných skupín. Zabezpečenie toho, aby všetci jednotlivci nadobudli zručnosti v oblasti gramotnosti, matematiky a vedy, a podpora kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie vo všeobecnosti sú nevyhnutné pre osobný a profesijný rozvoj každého jednotlivca a pomáhajú riešiť sociálno-ekonomické nerovnosti a nedostatok zručností. Zlepšenie kvality vzdelávania a odbornej prípravy by zároveň malo zvýšiť počet ľudí s vynikajúcimi výsledkami, a to aj s cieľom posilniť inovačnú kapacitu a konkurencieschopnosť Európy.

V celej Európe sú medzi osobami so slabými výsledkami nadmerne zastúpené vzdelávajúce sa osoby zo znevýhodneného prostredia. V záujme skutočne inkluzívnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy by dosiahnutý stupeň vzdelania a výsledky vzdelávajúcich sa osôb na všetkých úrovniach a vo všetkých typoch vzdelávania a odbornej prípravy nemali byť determinované osobnými, sociálnymi a hospodárskymi faktormi. Inkluzívne vzdelávanie a odborná príprava zahŕňajú aj rozvoj citlivosti vo vzdelávacích procesoch s cieľom zohľadniť rozmanitosť, inklúziu a nediskrimináciu. V tejto súvislosti je rovnako dôležité bojovať proti všetkým stereotypom a poskytovať potrebnú podporu vzdelávajúcim sa osobám so zdravotným postihnutím a so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Strategická priorita č. 2: Rozvoj digitálnych zručností a občianskeho vzdelávania

V dnešnom globálnom kontexte poznačenom krízami, zmenou klímy, rýchlymi technologickými zmenami, digitalizáciou (vrátane umelej inteligencie), rastúcou polarizáciou, šírením dezinformácií a rastúcimi výzvami pre demokratické normy a hodnoty, ako aj nízkou úrovňou demokratickej účasti je naliehavo potrebné posilniť demokraciu a odolnosť v rámci Európskej únie. Kľúčovú úlohu v tejto súvislosti zohráva digitálne a občianske vzdelávanie.

Digitálne zručnosti sú pre moderný život kľúčové a stali sa nevyhnutnými takmer vo všetkých oblastiach spoločnosti a hospodárstva. Sú kľúčom k aktívnemu občianstvu, zamestnateľnosti, sociálnej inklúzii a pohode a zároveň zohrávajú dôležitú úlohu pri zlepšovaní európskej konkurencieschopnosti prostredníctvom rozvoja pokročilejších zručností v oblasti STEM. Digitálne vzdelávanie by malo zahŕňať mediálnu, digitálnu a dátovú gramotnosť, kritické myslenie, digitálnu pohodu, boj proti misinformáciám a dezinformáciám, kybernetickému šikanovaniu, nenávistným a škodlivým slovným prejavom a znalosť a etické a zodpovedné využívanie umelej inteligencie a ďalších vznikajúcich technológií.

V tejto súvislosti je rovnako dôležité občianske vzdelávanie. Súčasná globálna situácia si vyžaduje informovaných a angažovaných občanov, ktorí chápu a rešpektujú demokratické inštitúcie, zásady a procesy na miestnej, vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni. Občianske vzdelávanie pomáha všetkým jednotlivcom získať vedomosti, zručnosti a postoje potrebné na aktívnu a zodpovednú účasť na demokratickom živote a zmysluplnú občiansku angažovanosť.

Európsky rozmer výučby (10) môže prispieť k presadzovaniu spoločných európskych hodnôt (11) s cieľom posilniť zmysel pre európsku identitu a solidaritu. Mal by presadzovať rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti a pomáhať vzdelávajúcim sa osobám orientovať sa v ich miestnej, národnej, európskej a globálnej identite. Občianske vzdelávanie úzko súvisí s pochopením výziev spojených s digitálnou a zelenou transformáciou.

Jedným z kľúčových aspektov občianskeho vzdelávania je výučba a učenie sa prostredníctvom demokracie, o demokracii a v záujme demokracie. Vzdelávanie a odborná príprava vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach by mali presadzovať demokratické hodnoty, podnecovať otvorený dialóg a kritické myslenie a zaoberať sa problematikou misinformácií a dezinformácií (vrátane online). Školy a všetky ostatné inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy by mali fungovať ako demokratické komunity, v ktorých vzdelávajúce sa osoby získajú skúsenosti s účasťou, dialógom a spolurozhodovaním. Učitelia, pedagógovia, školitelia a vedúci pracovníci na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy by mali byť dobre pripravení zohrávať kľúčovú úlohu pri vytváraní inkluzívnych a participatívnych vzdelávacích prostredí, ktoré premietajú demokratické hodnoty do praxe. Digitálne a občianske vzdelávanie sú v tejto súvislosti mimoriadne dôležité pre to, aby vzdelávajúcim sa osobám pomohli kriticky myslieť a správať sa bezpečne a zodpovedne v online prostredí. Na zabezpečenie pohody a bezpečnosti detí je nevyhnutné formulovať etický prístup k používaniu obrazovky.

Dôraz by sa mal klásť na podporu aktívneho občianstva a vybavenie jednotlivcov kompetenciami a sebadôverou, aby sa mohli konštruktívne angažovať vo svojich komunitách a zapájať sa do demokratického procesu na všetkých úrovniach.

Vzdelávanie zamerané na zelenú transformáciu a udržateľný rozvoj (12) a občianske vzdelávanie sú úzko prepojené a sú relevantné aj pre európsku konkurencieschopnosť. Jedným z ústredných aspektov aktívneho a zodpovedného občianstva je príprava vzdelávajúcich sa osôb na všetkých úrovniach a vo všetkých typoch vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom reagovať na spoločenské a environmentálne výzvy. To zahŕňa vybavenie jednotlivcov vedomosťami, zručnosťami a postojmi potrebnými na to, aby sa mohli zmysluplne zapájať do zelenej a digitálnej transformácie a prispievať k spravodlivej a sociálne a environmentálne udržateľnej spoločnosti.

Strategická priorita č. 3: Celoživotné vzdelávanie a mobilita ako realita pre všetkých

Spôsob, akým žijeme a pracujeme, čoraz viac ovplyvňujú spoločenské, technologické, environmentálne a hospodárske výzvy. Najmä technologický vývoj si vyžaduje, aby si obyvateľstvo zvyšovalo zručnosti a rekvalifikovalo sa. Celoživotné vzdelávanie má v kontexte klimatickej krízy, ako aj technologických zmien zásadný význam, pretože pomáha jednotlivcom budovať odolnosť a pripraviť sa na prebiehajúce environmentálne a spoločenské zmeny. Podporuje rozvoj zelených a digitálnych zručností a zabezpečuje, aby sa ľudia mohli prispôsobiť novým a vznikajúcim požiadavkám trhu práce, čím prispieva k udržateľnejším spôsobom života a práce. Vzhľadom na to, že spoločnosti sa neustále menia, má celoživotné vzdelávanie zásadný význam pre osobný, občiansky a profesijný rozvoj. Je potrebné dosiahnuť ďalší pokrok, pokiaľ ide o poskytovanie flexibilných a vysokokvalitných možností celoživotného vzdelávania pre všetkých.

Priemerná miera účasti dospelých na vzdelávaní v EÚ zostáva naďalej nízka. Systémy vzdelávania a odbornej prípravy by mali byť pružnejšie, odolnejšie, nadčasovejšie a atraktívnejšie a mali by oslovovať rozmanitejšiu skupinu vzdelávajúcich sa osôb vrátane ľudí s nízkymi úrovňami zručností. Musia zabezpečovať uznávanie kvalifikácií a potvrdzovanie predchádzajúceho vzdelávania a ponúkať možnosti odbornej prípravy na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu, a to aj na vyšších kvalifikačných úrovniach a počas celého pracovného života, napr. prostredníctvom mikrocertifikátov. Okrem toho inovácie v oblasti vzdelávacích dráh, nové vzdelávacie prístupy a celoživotné profesijné poradenstvo môžu pomôcť lepšie uspokojiť potreby širšej škály vzdelávajúcich sa osôb, keďže čoraz väčší počet dospelých sa bude musieť rekvalifikovať a zvyšovať úroveň svojich zručností. Osobitná pozornosť by sa mala venovať podpore vzdelávajúcich sa osôb z marginalizovaných prostredí a vzdelávajúcich sa osôb so zdravotným postihnutím a so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Naďalej by sa mala rozširovať mobilita vzdelávajúcich sa osôb, učiteľov, pedagógov, školiteľov učiteľov a zamestnancov, najmä prostredníctvom súčasného programu Erasmus+, ako kľúčový prvok spolupráce EÚ a nástroj na zvýšenie kvality a inklúzie vo vzdelávaní a odbornej príprave a na podporu viacjazyčnosti, medzikultúrnych kompetencií, európskej identity a aktívneho občianstva v EÚ aj mimo nej. Preto sa musí vyvinúť ďalšie úsilie na odstránenie existujúcich prekážok mobility vzdelávania a vyučovania, a to aj v oblastiach študijných pobytov v zahraničí, zabezpečovania kvality, automatického vzájomného uznávania kvalifikácií a výsledkov študijných pobytov v zahraničí (13). Je dôležité usilovať sa o vyváženú mobilitu s cieľom zabezpečiť vyváženú cirkuláciu a rozdelenie zručností a monitorovať tieto procesy.

Strategická priorita č. 4: Zvyšovanie atraktívnosti, kompetencií a motivácie, pokiaľ ide o povolania v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy

Jadro vzdelávania a odbornej prípravy tvoria učitelia, pedagógovia, školitelia, vedúci pracovníci v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a ďalší vzdelávací a pedagogickí pracovníci na všetkých úrovniach a vo všetkých prostrediach.

Krajiny EÚ čelia čoraz väčším problémom s nedostatkom učiteľov, najmä v určitých predmetoch a zemepisných oblastiach. Z hľadiska kvality vzdelávania a odbornej prípravy zohráva kľúčovú úlohu motivácia učiteľov, pedagógov, školiteľov a iných vzdelávacích a pedagogických pracovníkov. Preto je potrebné zvýšiť atraktívnosť a spoločenské ocenenie učiteľského povolania a vypracovať lepšie a pružnejšie stratégie prijímania zamestnancov. Kľúčovými faktormi pri zvyšovaní atraktívnosti tohto povolania sú kvalita vzdelávania učiteľov, pedagógov a školiteľov a ich profesijný rozvoj, príležitosti na mobilitu, pracovné podmienky a pohoda. Ak sa má podporiť inovácia, inklúzia, kvalita a výsledky vo vzdelávaní a odbornej príprave, pedagógovia musia byť kompetentní a motivovaní, čo si vyžaduje vysokokvalitné počiatočné vzdelávanie a kontinuálnu odbornú prípravu. Mali by získať uznanie a mali by mať možnosti kariérneho postupu.

Strategická priorita č. 5: Podpora excelentného a atraktívneho európskeho odborného vzdelávania a prípravy (OVP)

Počiatočné a ďalšie OVP zohráva kľúčovú úlohu pri príprave európskej pracovnej sily na budúcnosť. Krajiny v celej EÚ čelia rastúcemu nedostatku pracovnej sily v kľúčových odvetviach. Ak sa má zabezpečiť európska konkurencieschopnosť a podpora inovácie, je nevyhnutné zvýšiť atraktívnosť, excelentnosť a inkluzívnosť OVP. Takisto je potrebné presadzovať spoločenské uznanie OVP a zvyšovať povedomie vzdelávajúcich sa osôb, rodičov a zamestnávateľov o jeho kvalite a kariérnych príležitostiach, ktoré poskytuje. Kodanský proces posilňuje spoločné európske úsilie o rozvoj vysokokvalitných a inovačných systémov OVP, čím prispieva ku konkurencieschopnosti a odolnosti jednotlivých krajín i Európy.

Prebiehajúca zelená a digitálna transformácia, najmä pokiaľ ide o nástup umelej inteligencie a iných inovačných technológií, si vyžaduje nové zručnosti a prispôsobivosť, pričom OVP zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní vhodných a účinných reakcií. Na to, aby sa zelené a digitálne zručnosti účinne začlenili do vyučovacej praxe, je nevyhnutná podpora zvyšovania úrovne zručností učiteľov a školiteľov OVP a modernizácia infraštruktúry OVP. Zosúladením odbornej prípravy s požiadavkami trhu práce OVP zabezpečí, že vzdelávajúce sa osoby sa nielen pripravia na súčasné pracovné miesta, ale budú schopné prispôsobiť sa aj budúcim zmenám. Zásadný význam má i naďalej zabezpečenie relevantnosti OVP pre trh práce. Rovnako dôležité je rozvíjať primeranú úroveň ďalších prierezových zručností a kompetencií umožňujúcich celoživotnú prispôsobivosť meniacim sa potrebám trhu práce a osobný rozvoj, a to prostredníctvom občianstva, podnikavosti, digitálneho vzdelávania a vzdelávania zameraného na udržateľný rozvoj.

Aby sa v Európe zaistila inovácia a technologický pokrok, je naliehavo potrebné posilniť OVP v oblastiach STEM. Podpora mladých ľudí – najmä dievčat a nedostatočne zastúpených skupín – v tom aby sa zapájali do programov OVP v odboroch STEM, bude mať zásadný význam pre riešenie budúcich spoločenských a hospodárskych výziev. OVP zohráva dôležitú úlohu aj v aplikovanom výskume, inovácii a podnikaní, napríklad prostredníctvom centier excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy.

Dôležitou výzvou je i naďalej zvýšenie rozmanitosti v rámci programov OVP. Osobitná pozornosť by sa mala venovať podpore vzdelávajúcich sa osôb z marginalizovaných prostredí a vzdelávajúcich sa osôb so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. OVP sa musí stať prostredníctvom včasného profesijného poradenstva atraktívnou, flexibilnou a inkluzívnou vzdelávacou dráhou pre všetky vzdelávajúce sa osoby, a to nielen v záujme zaistenia rovnosti, ale aj v záujme riešenia celého spektra nedostatku zručností v celej Európe. Okrem toho by sa OVP malo uznávať a presadzovať ako ponuka príležitostí na osobný, akademický a profesijný rozvoj, ktoré sú rovnako cenné ako tie, ktoré sú ponúkané v rámci dráh všeobecného vzdelávania.

Aby sa ďalej zvýšila atraktívnosť OVP, je dôležité posilniť príležitosti na vzdelávaciu mobilitu. Podporou cezhraničných výmen a zlepšením uznávania kvalifikácií a období odbornej prípravy v zahraničí možno dosiahnuť, aby sa OVP stalo dynamickejšou a atraktívnejšou dráhou pre všetky vzdelávajúce sa osoby. Vďaka takémuto úsiliu sa podporí aj konkurencieschopnosť, zmysel pre európsku identitu a spolupráca.

Základným kameňom účinných systémov OVP je i naďalej učenie sa na pracovisku. Atraktívnosť a relevantnosť programov OVP sa môže zvýšiť tým, že sa posilnia partnerstvá medzi inštitúciami odbornej prípravy a zamestnávateľmi a rozšíria sa príležitosti na učňovskú prípravu a učenie sa na pracovisku.

V kontexte OVP by sa mali zabezpečiť možnosti ďalšieho vzdelávania, ktoré vzdelávajúcim sa osobám umožnia ďalej napredovať v štúdiu tým, že sa podporí priestupnosť medzi vzdelávacími dráhami v rámci OVP a všeobecného alebo vysokoškolského vzdelávania a odbornej prípravy. Malo by byť možné bezproblémovo prejsť od odborného vzdelávania k ďalšiemu vzdelávaniu vrátane vysokoškolského vzdelávania, a tak zabezpečiť, aby vzdelávajúce sa osoby mohli pokračovať v rozvíjaní svojich zručností počas celého života a prispôsobovať sa meniacim sa profesijným dráham.

Strategická priorita č. 6: Podpora konkurencieschopného európskeho vysokoškolského vzdelávania

Vysokoškolské vzdelávanie, výskum a inovácia naďalej zohrávajú zásadnú úlohu pri zabezpečovaní budúcej konkurencieschopnosti, inovačnej kapacity, atraktívnosti a spoločenskej odolnosti Európskej únie.

Významný pokrok sa už dosiahol pri posilňovaní spolupráce medzi európskymi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania (14), najmä prostredníctvom vykonávania kľúčových záväzkov bolonského procesu a iniciatív, ako sú aliancie európskych univerzít a uznesenie Rady o značke Európsky diplom a o ďalších krokoch smerom k prípadnému európskemu diplomu: posilnenie konkurencieschopnosti Európy a atraktívnosti európskeho vysokoškolského vzdelávania (15), ktoré bolo schválené v máji 2025. Toto úsilie položilo základy pre hlbšiu integráciu a mobilitu a ďalší rozvoj bude pokračovať aj v nadchádzajúcich rokoch. Pokračujúca cezhraničná spolupráca nielenže zvyšuje kvalitu vzdelávania a výskumu, ale tiež posilňuje demokraciu a rozvíja spoločnú európsku identitu a hodnoty.

Malo by sa pokračovať v práci na odstraňovaní prekážok nadnárodnej spolupráce ďalším vykonávaním iniciatív, ako sú aliancie európskych univerzít, a pokračovaním trojfázového procesu dohodnutého v máji 2025 „s cieľom zaviesť značku spoločný európsky diplom a pripraviť pôdu pre spoločný európsky diplom“ (16). Je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na posilnenie automatického vzájomného uznávania kvalifikácií na účely ďalšieho štúdia (17), čo prispeje aj k lepšej mobilite študentov a vzdelávajúcich sa osôb.

Bolonský proces je naďalej dôležitým základným kameňom európskeho prostredia vysokoškolského vzdelávania. Zabezpečenie synergie medzi strategickým rámcom a bolonským procesom je nevyhnutné na zabránenie duplicite a neefektívnosti a na podporu súdržnejšieho európskeho vzdelávacieho priestoru. Dôležité je naďalej aj posilnenie prepojení s európskym výskumným priestorom.

S cieľom účinne riešiť rastúci nedostatok zručností a nedostatok absolventov vysokoškolského vzdelávania na trhu práce by sa mala rozšíriť dostupnosť vysokoškolského vzdelávania vytváraním príležitostí pre vzdelávajúce sa osoby všetkých vekových kategórií a zo všetkých prostredí a navrhovaním flexibilných vzdelávacích dráh, ktoré podporujú celoživotné vzdelávanie, uznávanie predchádzajúceho vzdelávania a pohodu študentov i zamestnancov. Študenti musia mať prístup k vysokokvalitnému a inkluzívnemu vysokoškolskému vzdelávaniu a mať k dispozícii dostatočné poradenstvo a podporu, aby mohli naplno využiť svoj potenciál.

Rovnako dôležité bude chrániť základné akademické hodnoty (vrátane akademickej slobody) a uznať úlohu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania pri podpore budúceho rozvoja demokratických spoločností.

Akademickí pracovníci majú zásadný význam pre prosperujúce európske inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a hlbšiu nadnárodnú spoluprácu. Na riešenie výziev, ktorým čelia, je potrebné podporovať iniciatívy, ktoré uznávajú a oceňujú hodnotu ich rôznorodých úloh a význam atraktívnych a udržateľných kariér vo vysokoškolskom vzdelávaní.

Výskum a inovácia sú ústredným prvkom úlohy vysokoškolského vzdelávania pri riešení zložitých spoločenských a hospodárskych výziev. Intenzívnejšia spolupráca medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a hospodárskymi odvetviami je nevyhnutná na zosúladenie ponuky vzdelávania s vyvíjajúcimi sa požiadavkami trhu práce.

Vysokoškolské vzdelávanie v oblasti STEM má zásadný význam pre uspokojenie dopytu po kvalifikovaných odborníkoch v kľúčových odvetviach, a to aj prostredníctvom využívania mikrocertifikátov. Prilákanie väčšieho počtu dievčat a žien do študijných odborov STEM už od útleho veku má zásadný význam pre zvýšenie počtu zápisov na terciárne štúdium a počtu odborníkov v oblasti STEM. Rozvoj zelených a digitálnych zručností je navyše kľúčom k podpore dvojakej transformácie a strategickej autonómie Európy. Ďalšiu pozornosť si vyžaduje aj rozvoj vysokoškolského vzdelávania v súvislosti s umelou inteligenciou a jej etickým a zodpovedným využívaním. Umelá inteligencia bude mať hlboký vplyv na toto odvetvie, od výučby, vzdelávania a hodnotenia študentov až po výskum, inováciu a vnútorné procesy inštitúcií vysokoškolského vzdelávania.

ZDÔRAZŇUJE, že:

—	posilnenie riadenia európskeho vzdelávacieho priestoru možno dosiahnuť v rámci súčasných štruktúr (18). Zásady a pracovné metódy na európskej úrovni preukázali svoju účinnosť a flexibilitu,

—

skupina na vysokej úrovni pre vzdelávanie a odbornú prípravu (ďalej len „skupina na vysokej úrovni“), ktorú podporuje jej koordinačná rada, zohráva dôležitú úlohu pri progresívnej identifikácii, prerokúvaní a riadení strategických a prierezových otázok európskej spolupráce vo vzdelávaní a odbornej príprave vrátane kľúčových strategických tém súvisiacich s digitálnym vzdelávaním a odbornou prípravou a digitálnymi zručnosťami a kompetenciami (19). Účinné plnenie tejto úlohy má kľúčový význam,

—	právomoci Rady a rotujúceho predsedníctva sú naďalej ústredným prvkom riadenia vrátane organizovania zasadnutí skupiny na vysokej úrovni a zasadnutí generálnych riaditeľov,

—

pracovné skupiny strategického rámca, ktoré fungujú na základe otvorenej metódy koordinácie, sú nevyhnutné na prípravu politiky EÚ a na vzájomné prepojenie odborníkov z členských štátov. Ich mandáty by mali odzrkadľovať aktualizované strategické priority uvedené v tomto uznesení. Mohli by sa ďalej rozvíjať vzájomné stretnutia medzi pracovnými skupinami, aby sa posilnil medziodvetvový prístup a zabezpečila súdržnejšia spolupráca,

—	je dôležité posilniť využívanie činností partnerského učenia vrátane partnerského poradenstva,

—	na všetkých úrovniach (skupina na vysokej úrovni, zasadnutia generálnych riaditeľov a pracovné skupiny strategického rámca) je naďalej mimoriadne potrebné šíriť informácie a výsledky; úsilie v tomto smere by sa malo posilniť.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, aby:

1.

s podporou Komisie a pomocou otvorenej metódy koordinácie spolupracovali na posilnení európskej spolupráce vo vzdelávaní a odbornej príprave v období do roku 2030 na základe revidovaných strategických priorít, zásad a pracovných metód a na základe konkrétnych otázok a opatrení dohodnutých pre každú z týchto strategických priorít počas cyklu 2026 – 2030 (ako sa uvádza v prílohe III);

2.

na základe vnútroštátnych priorít a s náležitým zreteľom na vnútroštátne právomoci v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy zvážili prijatie opatrení na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ktorých cieľom je dosiahnuť pokrok v rámci strategických priorít uvedených v strategickom rámci a spoločne prispieť k úplnému dobudovaniu európskeho vzdelávacieho priestoru a dosiahnutiu cieľových hodnôt na úrovni EÚ uvedených v prílohe II;

3.	podporovali riadiacu štruktúru a zvolené pracovné metódy a prevzali zodpovednosť za tento proces;

4.	účinne využívali únijné politiky a súčasné nástroje financovania na podporu vykonávania vnútroštátnych a regionálnych opatrení a činností v záujme dosiahnutia pokroku pri plnení strategických priorít a pri dosahovaní súvisiacich cieľových hodnôt na únijnej a vnútroštátnej úrovni.

VYZÝVA KOMISIU, ABY V PLNOM SÚLADE SO ZÁSADOU SUBSIDIARITY:

1.

podporovala členské štáty a spolupracovala s nimi v tomto rámci v duchu spoločnej tvorby na základe strategických priorít, zásad a pracovných metód opísaných vyššie, cieľových hodnôt na úrovni EÚ a ukazovateľa uvedeného v prílohe II, ako aj konkrétnych otázok a opatrení dohodnutých pre jednotlivé strategické priority v cykle 2026 – 2030, ako sa uvádza v prílohe III;

2.

spolupracovala s členskými štátmi a poskytovala osobitnú podporu na uľahčenie vzájomného učenia, analýzy, partnerského poradenstva a výmeny osvedčených postupov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, škôl, OVP, vysokoškolského vzdelávania, vzdelávania dospelých a prierezových otázok. S cieľom zabezpečiť pokrytie všetkých sektorov vzdelávania a odbornej prípravy by sa mali aktívne preskúmať možnosti vzájomných a spoločných stretnutí pracovných skupín strategického rámca;

3.

analyzovala, najmä prostredníctvom správ o pokroku založených na informáciách od členských štátov, do akej miery sa splnili strategické priority tohto rámca, pokiaľ ide o budovanie európskeho vzdelávacieho priestoru, ako aj o európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom Monitora vzdelávania a odbornej prípravy. Zachovanie podávania správ v rámci existujúcich štruktúr s náležitým ohľadom na administratívnu záťaž je pre členské štáty kľúčové;

4.	spolupracovala s členskými štátmi prostredníctvom stálej skupiny pre ukazovatele a referenčné hodnoty s cieľom zlepšiť analýzu a zber údajov a pravidelne podávala Rade správy o tejto práci;

5.	pokračovala v práci na metodike na základe ukazovateľa v oblasti občianskych znalostí, aby sa mohol ďalej rozvíjať cieľ súvisiaci s občianstvom;

6.	uverejnila v roku 2030 záverečnú správu o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr (2021 – 2030) a predložila návrh rámca pre spoluprácu na nasledujúce desaťročie.