Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Nadmerný cestovný ruch, krátkodobé prenájmy a vytláčanie miestneho obyvateľstva

(prieskumné stanovisko)

(C/2026/3543)

Spravodajca:

Marinel Dănuț MURESAN

žiadosť o konzultáciu	cyperské predsedníctvo Rady EÚ, 14. 10. 2025
Právny základ	článok 304 ZFEÚ
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	15. 4. 2026
Prijaté na plenárnom zasadnutí	29. 4. 2026
Plenárne zasadnutie č.	605
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	224/0/0

1. Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zdôrazňuje, že cestovný ruch je pre Európsku úniu strategickým ekosystémom, ktorý významne prispieva k hospodárskemu rastu, zamestnanosti a sociálnemu rozvoju EÚ. Pre globálnu konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva je preto nevyhnutné zabezpečiť, aby cestovný ruch naďalej prosperoval udržateľným a vyváženým spôsobom.

1.2.

EHSV zdôrazňuje, že v každej stratégii na riešenie problému nadmerného cestovného ruchu treba zohľadniť aj možné dôsledky na bývanie a prácu s cieľom zabezpečiť prístup k cenovo dostupnému bývaniu, najmä pre pracovníkov, mladých ľudí vrátane študentov a osoby s dlhodobým pobytom, aby sa zaistilo, že cestovný ruch nebude vytláčať miestne obyvateľstvo. Navrhuje, aby hospodárska diverzifikácia v turistických oblastiach podporovala miestne MSP, družstvá, sociálne hospodárstvo, remeslá, kultúru a tradičné činnosti, pričom treba zaistiť verejnú podporu, odbornú prípravu a dostupné financovanie. EHSV napokon odporúča podporovať modely mimosezónneho, kultúrneho, vidieckeho a miestneho cestovného ruchu, ktoré znižujú tlak na mestské centrá a zaručujú rovnomernejšie rozloženie ziskov.

1.3.

EHSV tiež uznáva, že niektoré destinácie v celej Európe čelia rastúcim tlakom súvisiacim s intenzitou cestovného ruchu, dostupnosťou bývania a koexistenciou návštevníkov s miestnymi komunitami. To obmedzuje aj možnosti pracovníkov žiť v týchto oblastiach, kde je potom priamym dôsledkom nedostatok pracovných síl a narušenie sociálnej rovnováhy.

1.4.

EHSV odporúča, aby sa rozhodnutia o regulácii cestovného ruchu, bývaní a využívaní mestského priestoru prijímali participatívnymi postupmi, čím sa zabezpečí, že miestne obyvateľstvo bude mať v tejto veci skutočné slovo. Odporúča tiež, aby sa v spolupráci so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti zriadili verejné strediská na monitorovanie údajov o tokoch cestovného ruchu, cenách nehnuteľností, dostupnom prenájme a tlaku na rozvoj miest, ktoré budú zahŕňať národnú, regionálnu a miestnu úroveň, aby sa mohli zmapovať všetky problémy. Taktiež odporúča presne určiť oblasti s nadmerným cestovným ruchom (s využitím štandardizovaných európskych digitálnych nástrojov na monitorovanie, hodnotenie a podporu správy sociálnych záležitostí). Vďaka tomu by sa zabezpečil jednotný celoeurópsky prístup a mohol rozvinúť udržateľný, dlhodobý a regeneratívny cestovný ruch, pri ktorom sa využívajú zdroje každej turistickej oblasti v celej EÚ.

1.5.

Na zvládnutie týchto výziev sú potrebné konkrétne a primerané riešenia, ktorými sa zabezpečí hospodársky prínos cestovného ruchu a zároveň kvalita života obyvateľov. Koordinovaný postup na úrovni EÚ môže preto pomôcť národným, regionálnym a miestnym samosprávam vypracovať vyvážené prístupy založené na dôkazoch.

1.6.

Cyperské predsedníctvo Rady Európskej únie môže začať iniciovať konkrétne opatrenia: predpisy týkajúce sa intenzity cestovného ruchu, investičné programy zamerané na odolnosť komunít a verejno-súkromné partnerstvá pre udržateľný cestovný ruch, ktoré možno uplatniť ako pilotný projekt na Cypre. Cyprus môže slúžiť ako európsky vzor a zabezpečiť tak zachovanie svojho autentického kultúrneho dedičstva.

1.7.

EHSV odporúča, aby sa udržateľný cestovný ruch zameral na kvalitu pracovných miest v tomto odvetví, pričom tento proces by sa mal usmerňovať prostredníctvom intenzívneho sociálneho dialógu. Týmito návrhmi by sa podporil diverzifikovaný cestovný ruch a inkluzívne miestne hospodárstvo a zohľadnilo by sa právo pracovníkov na cenovo dostupné bývanie v blízkosti pracoviska.

1.8.

EHSV navrhuje proaktívne riešiť nadmerný cestovný ruch, nadmerné krátkodobé prenájmy a vytláčanie miestneho obyvateľstva, a tak podporiť diverzifikovaný cestovný ruch, inkluzívne miestne hospodárstvo a strategický prístup k financovaniu, ktorý spája verejné a súkromné investície.

1.9.

EHSV sa domnieva, že Európska komisia môže prostredníctvom budúcej stratégie EÚ v oblasti udržateľného cestovného ruchu zohrávať dôležitú úlohu a uľahčovať koordináciu, podporovať výmenu údajov a osvedčených postupov medzi členskými štátmi a presadzovať prístupy založené na konkrétnych údajoch.

1.10.

EHSV vyzýva členské štáty, aby na národnej, regionálnej a miestnej úrovni vypracovali modely kolaboratívneho riadenia so zapojením príslušných zainteresovaných strán z verejného a súkromného sektora, vrátane miestnych samospráv, podnikov, odborov, spotrebiteľských organizácií a organizácii občianskej spoločnosti, aby sa mohol lepšie zmapovať, vyhodnotiť a riešiť dosah nadmerného cestovného ruchu, krátkodobých prenájmov a vytláčania miestnych komunít a zároveň zabezpečiť vyvážený a udržateľný rozvoj cestovného ruchu.

1.11.

EHSV navrhuje členským štátom, aby v snahe oživiť hospodárstvo a podporiť udržateľný a dlhodobý cestovný ruch presadzovali zjednodušený daňový systém spočívajúci na stimuloch pre podniky založené v týchto odvetviach. Tento daňový systém by mal podporovať zodpovedné investície a dlhodobý rozvoj miestnych komunít, pričom by mal náležite prihliadať na predpisy týkajúce sa životného prostredia, klímy a ochrany spotrebiteľov, a tým aj na miestne obyvateľstvo.

1.12.

EHSV odporúča členským štátom, aby využívali normalizované európske digitálne nástroje na hodnotenie intenzívneho cestovného ruchu s cieľom identifikovať ekonomické potreby na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, a reagovať na ne s využitím zdrojov EÚ. Týmto prístupom by sa zabezpečilo efektívne využívanie zdrojov, zaručil jednotný postup na úrovni EÚ a podporil udržateľný, dlhodobý a regeneratívny cestovný ruch (1), pri ktorom by sa v prvom rade využívali zdroje príslušnej turistickej oblasti a celej EÚ.

1.13.

EHSV navrhuje cyperskému predsedníctvu Rady Európskej únie, aby iniciovalo diskusie s cieľom nájsť dlhodobé riešenia, ktoré by bolo možné uplatniť v celej EÚ, najmä pre intenzívny cestovný ruch, ale aj pre celý sektor cestovného ruchu, a to prostredníctvom zavádzania rozvojových stratégií, ako sú:

a)	územné rozšírenie turistických oblastí,

b)	koordinovaný prístup k predlžovaniu sezónnosti,

c)	prístup ku krátkodobým prenájmom založený na objektívnych a porovnateľných údajoch podľa destinácie, spoločných zásadách vyváženej hospodárskej súťaže a právneho rámca a územnej flexibilite v jasnom základnom rámci,

d)	zavedenie modelu „citadelovej ekonomiky“, ak je to vhodné,

rozvoj tradičných činností a oživenie starých remesiel (tkanie, domáce náradia, tradičný riad z prírodných materiálov atď.), tradičných kultúr a umenia (tradičné kultúrne predmety, ikony, sochy, náboženské predmety, masky, hudba, tanec atď.), ako aj kulinárskych tradícií s cieľom zapojiť do podpory rozvoja cestovného ruchu čo najviac miestnych podnikov (najmä MSP).

1.14.

EHSV odporúča zapojiť miestnych obyvateľov, najmä mladých ľudí, priamo do rozvoja miestnych podnikov a remesiel, do „citadelovej ekonomiky“ a do oživovania miestnych remesiel a tradícií. V tejto súvislosti by sa mala venovať osobitná pozornosť vzdelávaniu, odbornej príprave a rozvoju zručností, ktoré by mali byť inkluzívne a mali by osloviť rôzne skupiny mladých ľudí vrátane mladých ľudí so zdravotným postihnutím, aby mohli získať zručnosti potrebné na prístup k zamestnaniu.

1.15.

EHSV odporúča, aby Európska komisia a členské štáty zriadili európske centrum pre tradičné remeslá a povolania v oblasti kultúrneho dedičstva (European Centre for Traditional Crafts and Heritage Professions) ako koordinačný subjekt EÚ na podporu, financovanie a rozvoj tradičných remesiel v celej EÚ, keďže na úrovni EÚ neexistuje žiadny subjekt zameraný na koordináciu remesiel. Tento návrh je takisto v súlade so:

—	stratégiou EÚ pre udržateľný cestovný ruch do roku 2030,

—	Dohovorom UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva.

1.16.

EHSV tiež navrhuje spustiť projekt zameraný na zriadenie prvej regionálnej pobočky európskeho centra pre tradičné remeslá a povolania v oblasti kultúrneho dedičstva v jednej z krajín, kde sa aktívne zachovávajú tradičné remeslá a ktorá sa zasadzuje za podporu udržateľného cestovného ruchu. Na základe získaných skúseností by sa tento projekt mohol rozšíriť aj na ďalšie členské štáty.

1.17.

V rámci „územného rozširovania turistických oblastí“ EHSV navrhuje vytvoriť partnerstvá zamerané na rozptýlenie cestovného ruchu zahŕňajúce napríklad:

a)	oblasť s intenzívnym cestovným ruchom,

b)	priľahlú oblasť s novými turistickými zariadeniami, ktoré by mohli pojať nadbytočnú časť turistov, čím by sa zmiernilo preťaženie v aglomeráciách s intenzívnym cestovným ruchom,

c)	oblasť v inom regióne alebo v inej krajine EÚ, ktorá nie je turisticky veľmi rozvinutá a ktorá vďaka tomuto partnerstvu môže zvýšiť svoj potenciál v oblasti cestovného ruchu prostredníctvom rozvoja investícií a prilákaním nových turistov.

1.18.

EHSV odporúča rozšíriť kompetencie organizácií destinačného manažmentu s cieľom podporovať miestne podnikateľské prostredie a zaistiť podporu miestnemu cestovnému ruchu, okrem iného účasťou na stavebných projektoch v rámci obnovy rovnováhy v cestovnom ruchu v danej oblasti. Takýmito stavebnými projektmi by sa mohlo zabezpečiť primerané bývanie pre miestne obyvateľstvo a viacúčelové bývanie pre pracovníkov, ktorí nemajú v turistických oblastiach trvalé bydlisko.

1.19.

EHSV sa domnieva, že všetky tieto projekty je možné realizovať aj s využitím prostriedkov Európskej únie určených na podporu podnikov v procese transformácie (najmä mikropodnikov a MSP) a prostredníctvom daňových výhod v strednodobom a dlhodobom horizonte pre investorov v turistických oblastiach s nadmernými krátkodobými prenájmami, a to harmonickým vyvážením záujmov miestnych obyvateľov, pokiaľ ide o ich každodenný komfort, so záujmami turistov. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebný prístup na základe „riadenia destinácie“(destination stewardship) (2) so zapojením miestnych samospráv, zástupcov miestnych komunít, podnikov, zástupcov zamestnancov a environmentálnych a spotrebiteľských organizácií.

1.20.

EHSV odporúča, aby na podporu udržateľného cestovného ruchu miestne samosprávy spolu s priamo zainteresovanými podnikmi a prostredníctvom dialógu so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti a najmä miestnej komunity podporovali projekty zamerané na vytváranie dostupného, viacúčelového a dôstojného a prístupného bývania, ktoré by spravovali organizácie destinačného manažmentu alebo verejno-súkromné partnerstvá a ktoré by boli k dispozícii pracovníkom v oblasti cestovného ruchu alebo miestnym podnikom.

1.21.

EHSV sa domnieva, že podpora podnikov v príslušných odvetviach by prispela k sociálnej súdržnosti, celkovému rastu podnikov, ako aj k vytváraniu príležitostí v rámci komunity a podmienok na začlenenie mladých ľudí do podnikateľského prostredia. Stredobodom tohto projektu by boli mladí ľudia a ich odborná príprava v oblasti oživených profesií by pomohla posilniť „citadelovú ekonomiku“, zvýšiť udržateľnosť podnikov v danej oblasti, a tým podporiť udržateľnejšiu formu cestovného ruchu, ktorý je zameraný aj na miestne komunity.

2. Všeobecné pripomienky

2.1.

Cestovný ruch sa na HDP Európskej únie podieľa 10 % a zabezpečuje viac ako 12 miliónov pracovných miest (3), takže predstavuje dôležité odvetvie pre hospodársky rast, zamestnanosť a sociálny rozvoj EÚ. Význam cestovného ruchu v mnohých členských štátoch takisto poukazuje na potenciál tohto odvetvia vytvárať nové konkurenčné výhody pre EÚ a posilňovať globálnu konkurencieschopnosť Únie.

2.2.

Turistické prenájmy v oblastiach s vysokým dopytom alebo veľkým prílevom turistov oslabujú sociálnu súdržnosť. Vytláčajú pracujúcich z centier miest, čo vedie k nedostatku dôležitých pracovníkov vo verejných službách. Podobne to ovplyvňuje aj konkurencieschopnosť, keďže pracovníci nemôžu žiť v blízkosti svojho pracoviska a musia do práce dochádzať, čo má tiež vplyv na mobilitu a environmentálnu udržateľnosť. Vzhľadom na všetky tieto dôvody EHSV odporúča, aby členské štáty bezodkladne prijali a zaviedli porovnateľné riešenia týkajúce sa krátkodobých prenájmov.

2.3.

Cestovný ruch je však aj výzvou pre niektoré miestne komunity vrátane študentov a mladých ľudí. S cieľom zabezpečiť, aby tieto skupiny neboli vysokými cenami vytláčané zo svojich komunít, musia vlády zabezpečiť, aby sa bývanie považovalo v prvom rade za miesto pre život, a nie za špekulatívne aktívum, a to prípadne reguláciou krátkodobých turistických prenájmov a v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality, ako aj zvýšením verejných investícií do cenovo dostupného bývania určeného pre mladých ľudí a študentov a zároveň urýchlením udeľovania povolení, aby sa umožnil rozvoj projektov v oblasti bývania (4). V tejto súvislosti je mimoriadne dôležité hľadať vhodné riešenia na dosiahnutie správnej rovnováhy medzi hospodárskymi a spoločenskými záujmami.

2.4.

Nadmerný cestovný ruch nie je novým javom a dochádza k nemu vtedy, keď prílev návštevníkov prekročí organizačné, logistické a riadiace kapacity danej turistickej destinácie a narúša miestne záujmy obyvateľov. Tento jav bol okrem iného umocnený globalizáciou a lepším prístupom k medzinárodnej doprave, vďaka čomu môžu cestovný ruch využívať čoraz väčšie skupiny obyvateľov. Preľudnenosť však môžu obyvatelia a návštevníci vnímať odlišne. Závisí to od miestnych podmienok a kapacity infraštruktúry. Strategické prístupy zamerané na štrukturálne aspekty (logistika, súkromné ubytovanie na krátkodobé prenájmy) v kombinácii s marketingovými taktikami, ktoré nenápadne usmerňujú turistov, môžu pomôcť efektívne riadiť cestovný ruch (5) (6).

2.5.

Od konca pandémie sa počet turistov v mnohých častiach Európy výrazne zvýšil. Tento vývoj prinútil miestne orgány a inštitúcie zaviesť miestne opatrenia: poplatky pre návštevníkov s cieľom znížiť počet turistov v určitých mestách alebo oblastiach (napr. Benátky), obmedzenie počtu vstupeniek do určitých kultúrnych inštitúcií (napr. múzeum Prado v Madride) a obmedzenie prístupu veľkých výletných lodí do určitých námorných oblastí.

2.6.

Nárast počtu návštevníkov sa prejavil aj rastúcim dopytom po ubytovaní, čo prispelo k rýchlemu rozšíreniu ponúk krátkodobých prenájmov v rôznych destináciách, najmä prostredníctvom online platforiem. To podnietilo inštitúcie Európskej únie k regulácii krátkodobých prenájmov, ktoré ponúkajú digitálne platformy súvisiace s cestovným ruchom.

2.7.

Tieto skutočnosti dokazujú, že v niektorých oblastiach dosiahol cestovný ruch takú úroveň, ktorá vytvára napätie v miestnych komunitách, a preto by bolo potrebné prijať koordinované opatrenia na úrovni EÚ. EHSV víta činnosť Komisie v spojitosti so stratégiou EÚ pre udržateľný cestovný ruch.

2.8.

Európska komisia má v tejto súvislosti dôležitú úlohu pri vypracúvaní orientačných riešení týchto otázok. Budúca stratégia EÚ pre udržateľný cestovný ruch predstavuje kľúčovú príležitosť riešiť mnohé výzvy, ktoré sa v súčasnosti dotýkajú európskych destinácií, vrátane tlakov v dôsledku cestovného ruchu v niektorých oblastiach, nedostatku pracovnej sily a kvalifikovaných pracovníkov, ako aj potreby posilniť dlhodobú konkurencieschopnosť ekosystému európskeho cestovného ruchu.

2.9.

EHSV víta, že cyperské predsedníctvo podporuje cestovný ruch, pri ktorom sa kladie prvoradý dôraz na udržateľnosť a dlhodobý prístup, podporuje sociálna súdržnosť, cenovo dostupné bývanie, odolnosť a udržateľnosť a hľadajú riešenia, ktoré sa môžu uplatniť v celej EÚ. Riešenia musia zjednodušiť procesy spojené s formovaním udržateľného cestovného ruchu vo veľmi dlhodobom horizonte, aby budúce generácie mohli harmonicky a trvalo využívať cestovný ruch vychádzajúci zo súčasnej koncepcie.

2.10.

Začlenením digitálnych nástrojov do politík zameraných na budúcnosť európskeho cestovného ruchu a zvýšením flexibility týchto politík vzhľadom na doterajšie skúsenosti hlavných turistických oblastí a prispôsobením budúcich politík udržateľnému hospodárskemu rozvoju toto odvetvie ponúkne potenciál rastu, a to priamo, ako aj prostredníctvom rozvoja súvisiacich činností.

3. Osobitné pripomienky

3.1.

Nadmerný cestovný ruch je dôsledkom masívneho prílevu návštevníkov do destinácií, ktoré sa vyznačujú jedinečnými atrakciami a ponúkajú zážitky odlišné od iných oblastí. Podstata tejto príťažlivosti spočíva v atmosfére miestnej komunity, ktorá je nevyhnutná pre kultúrnu životaschopnosť daného miesta. Ak by príslušné komunity neexistovali, tieto destinácie by sa zredukovali iba na archeologické pamiatky, umelecké diela, prírodné krásy alebo neosobné hotelové zariadenia bez ľudskej autenticity. Tento jav sa prejavuje rovnako v Grécku, Španielsku, Taliansku, Dánsku či na Cypre, takže ide o všeobecný celoeurópsky problém. Zachovanie tohto ducha miesta si vyžaduje podporu miestnych komunít, ktoré zase závisia od riadeného prílevu návštevníkov, aby mohli propagovať svoje duchovné a kultúrne dedičstvo. Na podporu miestnych komunít sú potrebné konkrétne opatrenia: regulácia intenzity cestovného ruchu, investičné programy zamerané na odolnosť komunít a verejno-súkromných partnerstiev pre udržateľný cestovný ruch.

3.2.

V niektorých oblastiach s nadmerným cestovným ruchom viedli krátkodobé prenájmy k nárastu cien dlhodobých nájmov, ktoré musia platiť miestni obyvatelia a zamestnanci pracujúci v cestovnom ruchu a súvisiacich odvetviach. Treba však uznať, že majiteľom nehnuteľností určených na turistické prenájmy zároveň priniesli značné príjmy a vznikli nové možnosti ubytovania. Ďalším dôsledkom je, že miestni obyvatelia nemôžu investovať z dôvodu rozdielnej kúpnej sily medzi investormi a miestnym obyvateľstvom.

3.3.

Intenzívny cestovný ruch so sebou prináša aj problémy týkajúce sa absorpčnej kapacity príslušných oblastí, čo má priamy vplyv na obyvateľstvo v týchto oblastiach.

3.4.

Krátkodobé prenájmy prostredníctvom digitálnych platforiem vytvorili možnosti príjmu, pre ktoré bol potrebný dodatočný fiškálny dohľad, pričom zároveň vznikli investičné príležitosti a zvýšila sa hodnota aktív. Vďaka týmto prenájmom sa turisti stali súčasťou každodenného života miestnych obyvateľov, čo niekedy vytvára napätie nielen medzi miestnymi obyvateľmi, ale aj medzi niektorými turistami. Bolo preto nevyhnutné zaviesť naliehavé opatrenia a regulačné úpravy prostredníctvom miestnych a fiškálnych predpisov. Na úrovni EÚ tieto otázky upravuje nariadenie (EÚ) 2024/1028 (7).

3.5.

EHSV konštatuje, že hoci bolo prijaté nariadenie o krátkodobých prenájmoch prostredníctvom online platforiem, mnohé problémy, ktoré tento jav v oblasti prenájmov spôsobuje miestnym obyvateľom, zostávajú naďalej nevyriešené. Preto navrhuje, aby Komisia vyhodnotila vplyv uplatňovania tohto nariadenia a opatrení prijatých rôznymi mestami v EÚ a na základe toho vypracovala odporúčania.

3.6.

EHSV žiada, aby EÚ podporila celý sektor cestovného ruchu, najmä MSP, s cieľom stimulovať digitálnu a zelenú transformáciu a reagovať na globálne výzvy v oblasti logistiky, odolnosti, prispôsobivosti a udržateľnosti tohto dôležitého odvetvia. Posilnil by sa tým potenciál európskeho trhu, podporili kvalitné výrobky a zaručila dlhodobá a veľmi dlhodobá kontinuita európskej výroby vo všetkých hospodárskych odvetviach.

3.7.

EHSV odporúča, aby sa na riešenie uvedených otázok prípadne využívali nasledujúce ekonomické stratégie:

a)	územné rozšírenie turistických oblastí,

b)	koordinované predlžovanie trvania pobytov a turistickej sezóny,

c)	prístup ku krátkodobým prenájmom založený na objektívnych a porovnateľných údajoch podľa destinácie, spoločných zásadách vyváženej hospodárskej súťaže a právneho rámca a územnej flexibilite v jasnom základnom rámci,

uplatňovanie modelu „citadelovej ekonomiky“ (Všetko, čo je potrebné pre určitú oblasť, by sa malo vyrábať v danej oblasti, prípadne na regionálnej, národnej alebo európskej úrovni. Najprv však musia subjekty s rozhodovacou právomocou náležite preskúmať, čo by sa malo v danej oblasti akceptovať a v akom množstve a akým spôsobom sa má vyrovnať deficit finančných prostriedkov.),

3.8.

EHSV konštatuje, že je potrebná strategická európska koordinácia, ktorá pomôže zosúladiť národné a regionálne politiky v záujme zachovania nehmotného kultúrneho dedičstva súvisiaceho s remeslami (kamenárstvo, drevárstvo, textilné remeslá, keramika, kováčstvo, tradičná gastronómia), a tiež treba zaistiť centralizované financovanie: správa európskeho fondu financovaného z programov Kreatívna Európa, Horizont Európa a politiky súdržnosti, s cieľom:

a)	zabezpečiť praktickú odbornú prípravu a odovzdávanie tradičných techník ďalším generáciám,

b)	vydávať európske osvedčenia pre remeselníkov,

c)	budovať infraštruktúru pre miestne a regionálne remeselné centrá,

zriadiť európske centrum pre tradičné remeslá a povolania, vďaka čomu by sa remeslá prestali vnímať ako izolované činnosti závislé od roztrieštených národných politík, a premenili by sa na strategický európsky zdroj pre udržateľný cestovný ruch, regionálnu súdržnosť a ekonomickú diverzifikáciu.

3.9.

EHSV odporúča, aby Európska komisia a členské štáty zriadili európske centrum pre tradičné remeslá a povolania v oblasti kultúrneho dedičstva (European Centre for Traditional Crafts and Heritage Professions) ako koordinačný subjekt EÚ na podporu, financovanie a rozvoj tradičných remesiel v celej EÚ, Toto centrum by zodpovedalo za koordináciu remesiel na úrovni EÚ v úplnom súlade so stratégiou EÚ pre udržateľný cestovný ruch do roku 2030 a Dohovorom UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva.

3.10.

EHSV vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje stratégie v oblasti udržateľného cestovného ruchu, pričom by mali venovať osobitnú pozornosť malým podnikom, sociálnym partnerom, zástupcom miestnych komunít, ako aj ostatným aktérom v danej oblasti, s cieľom prispieť k prijímaniu efektívnych a udržateľných rozhodnutí týkajúcich sa vykonávania týchto stratégií, ako aj k ich rozsiahlej realizácii. Týmto prístupom by sa zároveň položili základy integrovaného miestneho rozvoja. V rámci tohto modelu by sa zisky z cestovného ruchu rozdeľovali spravodlivejšie, čo by pomohlo miestnemu hospodárstvu diverzifikovať sa a vďaka tomu sa v budúcnosti stať menej závislým od prílevu turistov.

3.11.

EHSV žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala potrebám mladých ľudí v príslušnej turistickej oblasti a „právu zotrvať“.

3.12.

EHSV odporúča, aby Komisia stanovila kritérium, na základe ktorého bude možné určiť, kedy sa určitá oblasť považuje za oblasť s „intenzívnym cestovným ruchom“, aby sa jej mohla venovať primeraná pozornosť a mohla získať podporu na rôznych úrovniach verejnej správy. Jedným z riešení problému koncentrácie cestovného ruchu v niektorých oblastiach by mohla byť snaha o riadenie turistických tokov. Preto sa EHSV domnieva, že by sa mohol preskúmať takýto model rozptýlenia cestovného ruchu:

a)	oblasť s intenzívnym cestovným ruchom,

b)	priľahlá oblasť: mohla by prilákať časť turistov a viac rozvinúť cestovný ruch vďaka investíciám do turistických atrakcií podobných tým, ktoré v týchto oblastiach vyvolali intenzívny cestovný ruch, a mohla by tiež slúžiť na vytvorenie zón na výstavbu cenovo dostupného bývania,

c)	oblasť v inom regióne alebo v inej krajine EÚ, ktorá nie je turisticky veľmi rozvinutá a ktorá vďaka tomuto partnerstvu môže zvýšiť svoj potenciál v oblasti cestovného ruchu prostredníctvom rozvoja investícií a prilákaním nových turistov.

3.13.

S cieľom vyriešiť špecifický problém nedostatku bývania pre zamestnancov v odvetví cestovného ruchu by miestne samosprávy mohli v spolupráci s podnikmi vytvoriť investičné zóny na rozvoj viacúčelového bývania, ktoré by sa spravovalo na základe konsenzu so sociálnymi partnermi, aby sa uspokojili potreby pracovníkov v danej oblasti v spojitosti s bývaním.

3.14.

Ďalším dôležitým aspektom je posilnenie sociálneho rozmeru tohto odvetvia, najmä posilnením sociálneho a prípadne občianskeho dialógu, pričom sa bude rešpektovať úloha a autonómia sociálnych partnerov, so zámerom zabezpečiť účinné vykonávanie opatrení a zlepšiť kvalitu pracovných miest. Podpora miestnych podnikov prispieva nielen k hospodárskemu rastu, ale aj k sociálnej súdržnosti, vytvára príležitosti pre komunitu a uľahčuje integráciu mladých ľudí prostredníctvom odbornej prípravy v oblasti oživených tradičných remesiel. Zapojením všetkých sociálnych skupín sa zlepšuje komunikácia, rozdelenie zodpovednosti a motivácia zamestnancov. Zároveň to prispieva k riešeniu výziev spojených so sezónnosťou odvetvia a pomáha udržať zamestnancov. Tento integrovaný prístup podporuje rozvoj udržateľných a inovatívnych modelov cestovného ruchu, čím sa vytvára dlhodobá hodnota pre komunity a budúce generácie.

V Bruseli 29. apríla 2026

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Séamus BOLAND

(1) https://destinationcenter.org/tag/destination-stewardship/.

(2) Tourism industries – economic analysis – Statistics Explained – Eurostat.

(3) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Tourism_industries_-_economic_analysis.

(4) Pozičný dokument Európskeho fóra mládeže s názvom „More Than a Roof“ https://www.youthforum.org/files/250414-PP-Housing-A5.pdf.

(5) Rapporto sull’overtourism – focus sul Veneto (Správa o nadmernom cestovnom ruchu – so zameraním na región Benátska), október 2023. https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Tourism_industries_-_economic_analysis.

(6) Overtourism e strategie di contenimento: il caso di Capri – (Nadmerný cestovný ruch a stratégie jeho obmedzenia: prípad ostrova Capri – výskumná práca), október 2024.

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1028 z 11. apríla 2024 o zbere a poskytovaní údajov týkajúcich sa služieb krátkodobého prenájmu ubytovania a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 (Ú. v. EÚ L, 2024/1028, 29.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1028/oj).