European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria C


C/2026/3232

2.7.2026

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Plán transformácie obranného priemyslu EÚ: naštartovanie prelomových inovácií v záujme obrannej pripravenosti

(nepovinná žiadosť o konzultáciu)

[COM(2025) 845 final]

(C/2026/3232)

Spravodajca:

Maurizio MENSI (IT – sk. III)

Spoluspravodajca:

Christophe TYTGAT (BE – kat. 1)

Poradca a poradkyňa

Gabriel JORY (za spravodajcu skupiny III)

Malgorzata DAROWSKA (za spoluspravodajcu sk. I)

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

18. 3. 2026

Právny základ

článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku

Žiadosť o konzultáciu

5. 1. 2026

Právny základ

článok 304 ZFEÚ

Príslušná sekcia

Poradná komisia pre priemyselné zmeny

Prijaté v sekcii

10. 3. 2026

Prijaté na plenárnom zasadnutí

18. 3. 2026

Plenárne zasadnutie č.

604

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

197/3/6

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) plne podporuje prijatie Plánu transformácie obranného priemyslu EÚ.

1.2.

EHSV sa domnieva, že transformácia európskeho obranného priemyslu sa musí zameriavať na obnovenie priemyselnej strategickej autonómie: schopnosti navrhovať, vyrábať, udržiavať a vyvíjať kritické systémy s odolnými a škálovateľnými dodávateľskými reťazcami. V pláne by sa ako hlavný cieľ mala stanoviť obnova európskej priemyselnej strategickej autonómie vrátane overiteľných ukazovateľov výrobnej kapacity, teritoriality, závislosti a sociálnej odolnosti v súlade s Plánom obrannej pripravenosti do roku 2030, ktorý je predmetom stanoviska CCMI/253.

1.3.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebná technologická suverenita, ktorá si vyžaduje strategickú autonómiu a vedúce postavenie v oblasti vedomostí: talenty, konštrukčný vývoj, technologické centrá, transfer technológií, duševné vlastníctvo a výrobné kapacity v celom dodávateľskom reťazci vrátane komponentov a kritických surovín.

1.4.

EHSV zdôrazňuje, že financovanie Plánu transformácie obranného priemyslu EÚ nesmie byť na úkor existujúcej podpory európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne, ani nesmie ohroziť ciele sociálnej, digitálnej a environmentálnej transformácie, ktoré sú nevyhnutné pre hospodársku bezpečnosť a sociálnu stabilitu EÚ.

1.5.

EHSV pripomína, že je dôležité zabezpečiť účinné začlenenie opatrení stanovených v Pláne transformácie obranného priemyslu EÚ do existujúcich programov Únie a NATO. Pri vykonávaní plánu by sa mali výslovne zohľadniť osobitosti námornej oblasti a poskytnúť prispôsobené koncepcie na účely rýchlej, ale bezpečnej integrácie inovačných technológií do námorných síl.

1.6.

EHSV žiada, aby bolo vykonávanie plánu navrhnuté tak, aby z rozšírenia obrannej priemyselnej základne nemalo úžitok len niekoľko hlavných dodávateľov a lokalít, ale naopak, aby z toho profitovala širšia priemyselná štruktúra EÚ, najmä MSP a odvetvia s dvojakým použitím, ako sú pokročilé výrobné technológie a automobilový priemysel, ktoré sú základom celkovej výrobnej kapacity.

1.7.

EHSV vyzýva členské štáty, aby v rámci svojich príslušných právomocí prijali potrebné opatrenia v záujme prispieť k dosiahnutiu cieľov Plánu transformácie obranného priemyslu EÚ.

1.8.

EHSV odporúča, aby Európska komisia ďalej rozvíjala vhodné mechanizmy na uľahčenie účinnej spolupráce medzi novými subjektmi pôsobiacimi v oblasti obrany a etablovanými zainteresovanými stranami v obrannom priemysle.

1.9.

EHSV zdôrazňuje skutočnosť, že úsilie o posilnenie agilnosti a flexibility inovácií v oblasti obrany by nemalo oslabiť základné zásady transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a správneho finančného riadenia.

1.10.

EHSV odporúča, aby sa Európska komisia usilovala o ďalšie zjednodušenie právnych predpisov a v prípade potreby o harmonizáciu ako prostriedok na podporu dosiahnutia cieľov Plánu transformácie obranného priemyslu EÚ.

1.11.

EHSV podporuje navrhované opatrenia na uľahčenie profesijného prechodu pracovníkov ohrozených nezamestnanosťou k príležitostiam v obrannom priemysle podporou posilnenej spolupráce v rámci širokého vzdelávacieho a inovačného ekosystému vrátane sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti pri súčasnom zachovaní sociálneho dialógu a kvalitných pracovných miest.

1.12.

EHSV požaduje celospoločenský európsky prístup k vojenskej a občianskej odolnosti a zdôrazňuje význam zapojenia občianskej spoločnosti, vzdelávania, celoživotného vzdelávania a účasti občanov. Občania sa musia sami považovať za aktívnych účastníkov obranného ekosystému, či už vo vojenskom, alebo v civilnom kontexte. Úloha občianskej spoločnosti bude mať v tejto súvislosti zásadný význam, keďže budovanie spoľahlivosti a dôvery zo strany verejnosti má zásadný význam pre úspech plánu.

1.13.

EHSV poukazuje na osobitné okolnosti vyplývajúce zo situácie na Ukrajine a ich vplyv na prenosnosť získaných skúseností do kontextu Európskej únie.

2.   Všeobecné pripomienky

Argumenty na podporu odporúčania 1.1

2.1.

Obranná pripravenosť sa dostala do centra strategického programu EÚ, keďže európske bezpečnostné prostredie sa zhoršuje. Schopnosť Európy zaistiť vlastnú bezpečnosť v súčasnosti závisí čoraz viac od sily, prispôsobivosti a dôveryhodnosti jej obrannej technologickej a priemyselnej základne a ekosystému, ktoré sa opierajú o odolnosť spoločnosti a sociálnu stabilitu.

2.2.

EÚ by mala prejsť ku komplexnejšej obrannej pripravenosti, a to aj zabezpečením toho, aby sa inovačný ekosystém v oblasti obrany vyznačoval schopnosťou reagovať, kratšími vývojovými cyklami a silnejšou interakciou s technickým pokrokom pochádzajúcim z civilného sektora.

Argument na podporu odporúčania 1.2

2.3.

V tejto súvislosti EHSV v súlade so svojím postojom uvedeným v stanovisku CCMI/253 na tému Plán európskej obrannej pripravenosti do roku 2030 podporuje prijatie Plánu transformácie obranného priemyslu EÚ ako nástroja na dosiahnutie týchto cieľov. Plán by mal prispieť k posilneniu schopnosti EÚ vyvíjať prelomové technológie a urýchliť integráciu inovácií do operačných spôsobilostí.

2.4.

EHSV ďalej zdôrazňuje, že vykonávanie plánu by malo priniesť hmatateľné výhody nad rámec sektora obrany, keďže obranná pripravenosť Európy závisí aj od celkovej priemyselnej konkurencieschopnosti a odolnosti kontinentu. Ako súčasť jeho celkového vplyvu by sa mal zohľadniť aj jeho prínos k rozvoju zručností a špecifických znalostí, stabilnej zamestnanosti, ku kvalitným pracovným miestam, k zavádzaniu technológií dvojakého použitia a rozvoju kritickej infraštruktúry (vrátane vojenskej mobility).

Argumenty na podporu odporúčania 1.3

2.5.

Priemyselná suverenita a strategická autonómia v sektore obrany majú zásadný význam a musia sa presadzovať nielen ako abstraktná ambícia, ale aj ako súbor overiteľných cieľov strategickej autonómie, ktoré sa odrážajú v pláne transformácie priemyslu.

2.6.

Strategická autonómia sa musí vzťahovať aj na znalosti, a to aj na financovanie a štruktúrovanie pokročilých programov odbornej prípravy, rekvalifikácie a iniciatív na prilákanie talentov; opatrení v oblasti transferu a rozširovania technológií podporovaných technologickými centrami a ochranu a rozvoj európskych práv duševného vlastníctva v oblasti kritických technológií (vrátane dvojakého použitia).

Argumenty na podporu odporúčania 1.4

2.7.

Finančné zdroje na existujúce programy podpory v rámci európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB) sú už teraz pod veľkým tlakom, pričom časti Európskeho obranného fondu boli prerozdelené na núdzové nástroje, ako sú akt na podporu výroby munície (ASAP) a nástroj na posilnenie európskeho obranného priemyslu prostredníctvom spoločného obstarávania (EDIRPA), a na nové iniciatívy, ako je program EÚ pre inovácie v oblasti obrany (EUDIS). Navrhovaný rozpočet Programu pre európsky obranný priemysel (EDIP) je vzhľadom na jeho ambície naďalej skromný, a preto EHSV zdôrazňuje aj význam napredovania v skutočnej únii kapitálových trhov so zámerom splniť ciele EÚ v oblasti obrannej pripravenosti a transformácie.

2.8.

Ani za súčasných podmienok financovania nie je značný počet vysokokvalitných projektov schopný získať podporu z Európskeho obranného fondu. Ciele, ktoré fond sleduje, zostávajú ústredným prvkom konsolidácie európskych dodávateľských reťazcov v sektore obrany, a preto by sa napriek ich legitímnosti nemali znižovať priority v prospech cieľov plánu.

2.9.

EHSV už vo svojich stanoviskách o EDIP (CCMI/203), Pláne pre bezpečnostné a obranné technológie (CCMI/189), Nástroji bezpečnostnej akcie pre Európu (SAFE) posilnením európskeho obranného priemyslu (CCMI/243) a o súhrnnom balíku opatrení v oblasti obrany (INT/1100) vyzval na zvýšenie rozpočtu programu, pričom konštatoval, že nedostatok súčasných zdrojov môže spôsobiť, že úspech jeho cieľov bude závisieť predovšetkým od ochoty členských štátov spolupracovať a spoločne investovať.

2.10.

V snahe zabezpečiť dosiahnutie ich cieľov by sa preto mali v čo najväčšej miere zachovať rozpočtové prostriedky vyčlenené na existujúce programy EÚ na podporu európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne.

2.11.

Účinné vykonávanie Plánu transformácie obranného priemyslu EÚ si zároveň vyžaduje, aby opatrenia, ktoré sa v ňom stanovujú, boli podporené primeranými, osobitnými a udržateľnými finančnými zdrojmi. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby Európska komisia vyhodnotila existujúce nástroje a uprednostnila tie, ktoré ponúkajú najväčší pákový efekt na dosiahnutie politických cieľov Únie v oblasti obrany.

2.12.

EHSV varuje pred financovaním plánu prostredníctvom vnútorných prerozdelení, ktoré by mohli ohroziť existujúce programy EÚ alebo obranné programy, a požaduje alternatívne zdroje financovania. Navrhuje využiť Európsku investičnú banku, vnútroštátne investičné orgány a súkromný kapitál a vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť prípadného využitia finančných prostriedkov z programu Horizont Európa, pričom by sa zachovala podpora civilného výskumu.

2.13.

S cieľom predísť takýmto problémom v budúcnosti je nevyhnutné, aby sa v budúcom viacročnom finančnom rámci vyčlenili finančné prostriedky na rôzne obranné programy zodpovedajúce ambíciám EÚ v tejto oblasti. Úsilie o zlepšenie súdržnosti a vplyvu obranného piliera EÚ by sa vzhľadom na jeho štrukturálne obmedzenia malo v prvom rade zamerať na zefektívnenie spoločného obstarávania posilnením EDIP na základe skúseností s EDIRPA a v dlhodobom horizonte preskúmaním možnosti zriadiť na úrovni EÚ stálu štruktúru, platformu alebo agentúru pre spoločné obstarávanie členskými štátmi s cieľom znížiť fragmentáciu, duplicitu a zbytočné náklady a zároveň posilniť inovácie v rámci EDTIB.

Argumenty na podporu odporúčania 1.5

2.14.

V posledných rokoch sa výrazne zvýšil počet iniciatív v oblasti obranného priemyslu na úrovni EÚ, pričom došlo k zodpovedajúcemu rozšíreniu rozsahu aj zložitosti. Tento vyvíjajúci sa rámec ďalej dopĺňajú príslušné iniciatívy vypracované v kontexte NATO.

2.15.

Niekoľko existujúcich iniciatív EÚ a NATO už sleduje ciele podobné Plánu transformácie obranného priemyslu EÚ, najmä pokiaľ ide o inovácie v oblasti obrany a podporu nových aktérov. Na úrovni EÚ je to EUDIS a centrum pre inovácie v oblasti obrany (HEDI) v rámci Európskej obrannej agentúry, ktoré podporujú inovačné riešenia a nástroje pre MSP, startupy a iných netradičných aktérov v oblasti obrany, zatiaľ čo v rámci NATO porovnateľné ciele v oblasti inovácií a spôsobilostí sleduje severoatlantický akcelerátor pre obranné inovácie (DIANA) a akčný plán pre rýchle prijímanie a implementáciu.

2.16.

EHSV zdôrazňuje potrebu súdržnosti a účinnej koordinácie medzi existujúcimi nástrojmi a Plánom transformácie obranného priemyslu EÚ, aby sa zabránilo prekrývaniu a nejasnostiam. Na dosiahnutie vplyvu je nevyhnutný dobre integrovaný politický rámec, najmä s cieľom zabezpečiť, aby MSP mali ľahký prístup k príslušným programom.

Argumenty na podporu odporúčania 1.6

2.17.

Niekoľko kľúčových oblastí vykonávania plánu nepatrí do právomocí EÚ, najmä postupy verejného obstarávania v oblasti obrany a kvalifikácia nových technológií pre vnútroštátne ozbrojené sily. Hrozí, že tieto procesy riadené na vnútroštátnej úrovni zostanú štrukturálnou prekážkou, ktorá odďaľuje včasné nasadenie inovačných obranných spôsobilostí.

2.18.

V tejto súvislosti by členské štáty mali zvážiť vytvorenie osobitných postupov verejného obstarávania pre inovačné obranné riešenia s cieľom skrátiť čas potrebný na uvedenie nových výrobkov do prevádzky. Mohlo by to zahŕňať zrýchlené postupy obstarávania, pilotné projekty alebo systémy obstarávania vo fáze pred komerčným využitím prispôsobené špecifikám inovácií v oblasti obrany a dvojakého použitia. EHSV však vyzýva EÚ, aby podporovala spoločné obstarávanie s cieľom prekonať fragmentáciu európskeho priemyslu, ktorá oslabuje obrannú pripravenosť a transformáciu EÚ.

2.19.

Členským štátom EHSV adresuje výzvu, aby vypracovali spoločný rámec pre kvalifikáciu výrobkov obranného priemyslu a zjednodušili špecifikácie v snahe znížiť náklady a urýchliť výrobu. Väčšia konvergencia a vzájomné uznávanie kvalifikačných procesov by uľahčili cezhraničné využívanie nových technológií pod koordináciou Európskej obrannej agentúry.

Argumenty na podporu odporúčania 1.7

2.20.

Začlenenie netradičných subjektov je dôležitým nástrojom na urýchlenie zavádzania inovačných technológií v rámci EDTIB. Charakteristiky sektora obrany zároveň znamenajú, že príspevok nových účastníkov je najúčinnejší, ak sa vykonáva v úzkej spolupráci s etablovanými subjektmi obranného priemyslu.

2.21.

Väčšia agilita v inováciách v oblasti obrany závisí nielen od nových účastníkov a špecializovaných odborných znalostí, ale aj od etablovaných priemyselných subjektov, ktorých inovačná kapacita sa musí plne umožniť prostredníctvom vhodných rámcových podmienok. Inovačný potenciál Európy v oblasti obrany je zakorenený v širšom priemyselnom ekosystéme vrátane pokročilých strojových zariadení, elektroniky a kyberneticky bezpečných systémov fungujúcich na trhoch s položkami s dvojakým použitím, ktoré sú nevyhnutné na rozširovanie nových technológií. Hoci zámerom Plánu transformácie obranného priemyslu EÚ je správne skombinovať silné stránky nových a etablovaných aktérov, dostatočne sa v ňom nevysvetľujú konkrétne mechanizmy spolupráce, čo môže brániť dosiahnutiu jeho cieľov.

2.22.

EHSV navrhuje preskúmať spôsoby, ako podporiť štruktúrovanú spoluprácu medzi novými aktérmi v oblasti obrany a etablovanými priemyselnými aktérmi, a to aj prostredníctvom malých partnerstiev alebo konzorcií v rámci programov, ako je EUDIS a pilotný projekt AGILE. Vyzýva Európsku komisiu a širšiu obrannú komunitu, aby zvážili ďalšie formáty, ktoré by podporili včasnú a trvalú interakciu medzi týmito zainteresovanými stranami.

Argument na podporu odporúčania 1.8

2.23.

Súčasné programy EÚ na podporu EDTIB sú obmedzené pomalými a nepružnými postupmi, ktoré bránia včasným inováciám. Zdĺhavá postupnosť prípravných a administratívnych krokov – od vymedzenia priorít a pracovných programov až po uverejňovanie výziev, hodnotenie návrhov, podpisovanie grantov a začatie realizácie – znamená, že medzi návrhom projektu a dosiahnutím konkrétnych výsledkov môže uplynúť niekoľko rokov.

2.24.

EHSV víta ambíciu pilotného projektu AGILE dosiahnuť výsledky v priebehu 6 – 12 mesiacov, ale zdôrazňuje, že si to bude vyžadovať podstatnú úpravu alebo úplné prepracovanie existujúcich postupov. Pri vykonaní akýchkoľvek zmien sa však musia v plnej miere dodržiavať zásady transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a správneho finančného riadenia.

2.25.

EHSV varuje, že obetovanie transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a správneho finančného riadenia v záujme rýchlosti by narušilo dôveru vo verejné inštitúcie a v konečnom dôsledku by ohrozilo ciele plánu. Zdôrazňuje tiež, že vykonávanie musí výslovne odrážať osobitosti námornej oblasti, byť v súlade s existujúcimi procesmi rozvoja námorných spôsobilostí a posilňovať štruktúrovaný dialóg medzi priemyslom, inovátormi a námornými orgánmi, aby priemyselná transformácia skutočne posilnila postavenie Európy v oblasti námornej bezpečnosti a obrany.

Argumenty na podporu odporúčania 1.9

2.26.

Pre mnohé MSP a nových účastníkov predstavuje dodržiavanie bezpečnostných požiadaviek vrátane akreditácie zariadení, bezpečnostných noriem v oblasti informačných technológií a previerky zamestnancov hlavnú prekážku účasti na projektoch v oblasti obrany. Tieto postupy sú síce potrebné, no zložité a náročné z hľadiska času aj zdrojov.

2.27.

EHSV víta opatrenia plánu, ako je podpora bezpečnosti ako služby, na uľahčenie dodržiavania predpisov pre MSP a startupy a na podporu inovačných výrobkov pri súčasnom zaistení bezpečnosti a pracovných podmienok pracovníkov. Zdôrazňuje však, že týmito krokmi sa neodstránia všetky prekážky vstupu, a preto vyzýva na ďalšie zjednodušenie a v prípade potreby harmonizáciu pravidiel a postupov, najmä väčšie zbližovanie požiadaviek na klasifikáciu na úrovni EÚ s cieľom uľahčiť cezhraničnú spoluprácu a posilniť súdržnosť vnútorného trhu.

Argumenty na podporu odporúčania 1.10

2.28.

Európsky obranný priemysel v súčasnosti čelí nepostačujúcej priemyselnej výrobe a výraznému nárastu dopytu po skúsenej a kvalifikovanej pracovnej sile a odborným znalostiam, keďže v reakcii na meniace sa bezpečnostné prostredie rozširuje svoje výrobné a inovačné kapacity. V roku 2024 malo toto odvetvie približne 633 000 pracovných miest, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 8,6 %. Rýchly nábor značného počtu špecializovaných pracovníkov zároveň predstavuje veľkú operačnú výzvu.

2.29.

Viaceré súvisiace priemyselné odvetvia, najmä automobilový priemysel, prechádzajú štrukturálnymi zmenami spôsobenými geoekonomickými zmenami a meniacimi sa investičnými prioritami, čo ohrozuje značný počet pracovných miest. V roku 2024 bolo v automobilovom dodávateľskom reťazci oznámené rušenie pracovných miest na rekordnej úrovni.

2.30.

V tejto súvislosti EHSV podporuje opatrenia navrhnuté v pláne na posilnenie rozvoja zručností a talentov pre obranný priemysel, ktoré si vyžadujú koordinované opatrenia v celom vzdelávaní, výskume a priemysle s podporou nástrojov, ako je záruka získania zručností, individuálne vzdelávacie účty a mikrocertifikáty. To by sa malo zamerať najmä na pracovníkov, ktorých zručnosti možno preniesť na činnosti súvisiace s obranou, čo umožní rýchlu rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností v súlade s vyvíjajúcimi sa potrebami. Posilnenie mobility odborníkov v oblasti obrany rýchlym a konzistentným uznávaním kvalifikácií v celej EÚ je takisto nevyhnutné na zabezpečenie prístupu k špecializovaným zručnostiam, podporu cezhraničnej spolupráce a posilnenie priemyselnej pripravenosti.

Argumenty na podporu odporúčania 1.11

2.31.

Celospoločenský európsky prístup k vojenskej a občianskej odolnosti si vyžaduje zmysluplné zapojenie občianskej spoločnosti ako základného kameňa dôvery, legitimity a sociálnej súdržnosti. V ére hybridných hrozieb a rastúcej vzájomnej závislosti medzi obranou, technológiami a spoločnosťou zohrávajú občianski aktéri zásadnú úlohu pri prepájaní občanov s inštitucionálnym úsilím. Vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie a občianska účasť sú kľúčom k tomu, aby jednotlivci dokázali pochopiť riziká, posilniť demokratické hodnoty a aktívne prispievať ku kolektívnej bezpečnosti. Len posilnením dôvery, inklúzie a spoločnej zodpovednosti sa občania môžu skutočne považovať za súčasť širšieho európskeho ekosystému obrany a odolnosti a zabezpečiť úspech plánu.

Argumenty na podporu odporúčania 1.12

2.32.

Agresia Ruska vrhla Ukrajinu do vysokointenzívnej vojny, ktorá zásadne zmenila jej právny a administratívny rámec, vrátane pravidiel platných v mierových časoch, ako sú štandardné postupy verejného obstarávania. Za týchto výnimočných okolností sú viaceré požiadavky, ktoré sa bežne uplatňujú na obrannú priemyselnú základňu v situáciách nesúvisiacich s krízou, napríklad požiadavky týkajúce sa riadenia životného cyklu výrobkov alebo dlhodobého skladovania vybavenia, relevantné len do určitej miery.

2.33.

Poučenia z ukrajinského konfliktu preto nemožno mechanicky preniesť do EÚ. Namiesto toho by sa mali starostlivo prispôsobiť len prvky, ktoré sú zlučiteľné s právnym poriadkom Únie a inštitucionálnym rámcom v čase mieru, aby sa posilnila dlhodobá priemyselná pripravenosť Európy.

V Bruseli 18. marca 2026

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Séamus BOLAND


ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/3232/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)