Úvod

V akčnom pláne RESourceEU (1) sa Komisia zaviazala vydať „usmerňovací dokument, ktorým sa umožní jednoduchšie a harmonizovanejšie vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti vydávania environmentálnych povolení v členských štátoch vrátane aspektov týkajúcich sa odvetvia ťažby“. Cieľom tohto usmernenia je pomôcť znížiť neistotu v súvislosti s postupmi a kritériami hodnotenia potrebnými na vykonávanie environmentálnych hodnotení vyplývajúcich z rámcovej smernice o vode (2).

Cieľom tejto iniciatívy je podporiť celkovú odolnosť Európy na základe silného a jasného regulačného rámca pre vodné hospodárstvo, Európskej stratégie pre odolnosť v oblasti vody a nášho cieľa znížiť závislosť od fosílnych palív a dovozu kritických surovín potrebných na urýchlenie energetickej transformácie. Nedôsledné vykonávanie rámcovej smernice o vode v členských štátoch a medzi nimi dnes ovplyvňuje odolnosť v oblasti vody a náklady a pravdepodobnosť získania povolenia, čo sú kľúčové faktory, ktoré sú základom investičných rozhodnutí, najmä v odvetví kritických surovín (3), ako sa definuje v akte o kritických surovinách (4).

S cieľom riešiť uvedené problémy sa v tomto usmernení skúmajú ustanovenia rámcovej smernice o vode a jej dvoch „dcérskych“ smerníc, smernice o podzemných vodách (5) a smernice o environmentálnych normách kvality (6) naposledy zmenených smernicou (EÚ) 2026/805 (7), ktoré upravujú povoľovanie nových projektov alebo činností.

Tento usmerňovací dokument vychádza z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie týkajúcej sa výkladu práva EÚ, podľa ktorej treba pri tomto výklade zohľadniť nielen znenie ustanovenia, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnym aktom, ktorého je súčasťou (8).

Týmto usmerňovacím dokumentom sa nenahrádzajú, nedopĺňajú ani nemenia ustanovenia príslušných právnych predpisov, ktorými sa ako jedinými stanovujú platné právne povinnosti. Nemal by sa posudzovať izolovane a nemal by sa používať ako samostatná referencia, ale vždy len v spojitosti s príslušnými právnymi predpismi. Vykladať právo EÚ s konečnou právomocou je výlučne v kompetencii Súdneho dvora Európskej únie.

Cieľom tohto usmernenia je znížiť neistotu týkajúcu sa podstatných prvkov a postupov potrebných na vykonanie environmentálneho hodnotenia vyplývajúceho z rámcovej smernice o vode. Zaoberá sa aj existujúcimi ustanoveniami, ktoré členským štátom umožňujú stanoviť nižšie environmentálne ciele v prípade, že neexistujú žiadne uskutočniteľné opatrenia na dosiahnutie dobrého stavu vôd (t. j. neexistujú žiadne opatrenia na zlepšenie situácie), alebo v prípade, že dobrý stav možno dosiahnuť len vynaložením neprimeraných nákladov. Je to dôležité najmä v súvislosti s obnovením povolení pre existujúce zariadenia alebo činnosti. Okrem toho najnovšími zmenami rámcovej smernice o vode, smernice o environmentálnych normách kvality a smernice o podzemných vodách sa zavádzajú ďalšie možnosti výnimiek, pre ktoré je vhodné poskytnúť ďalšie usmernenia s cieľom zabezpečiť ich harmonizované vykonávanie vo všetkých členských štátoch.

Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi, najmä v kontexte spoločnej stratégie vykonávania rámcovej smernice o vode, napríklad pri revízii predtým dohodnutých usmerňovacích dokumentov spoločnej stratégie vykonávania (9), ako aj v rámci štruktúrovaných dialógov o vode, s cieľom podporiť účinnejšie a porovnateľné vykonávanie hodnotení súvisiacich s rámcovou smernicou o vode v kontexte povoľovania projektov v odvetví kritických surovín.

Rovnaké výklady Komisie sa môžu uplatňovať mutatis mutandis aj na iné projekty alebo činnosti vrátane tých, ktoré sa týkajú strategických odvetví podporovaných v kontexte smernice o energii z obnoviteľných zdrojov III (10), aktu o čipoch (11) alebo aktu o emisne neutrálnom priemysle (12).

Usmernenie dopĺňa prebiehajúce úsilie Komisie o urýchlenie udeľovania povolení vrátane nedávneho návrhu nariadenia o urýchlení environmentálnych hodnotení (13), v ktorom sa navrhujú zjednodušené a zrýchlené postupy vrátane jednotných kontaktných miest, digitalizácie a rýchlejších postupov, ako aj ustanovenia o prevažujúcom verejnom záujme, tichej dohode a urovnávaní sporov pre strategické odvetvia.

Hoci sa v rámcovej smernici o vode stanovujú štyri rôzne vymedzenia „stavu“, t. j. ekologický stav a chemický stav pre povrchové vody a kvantitatívny stav a chemický stav pre podzemné vody, usmernenie sa zameriava na chemický stav povrchových aj podzemných vôd, keďže najviac problémov sa vyskytlo práve v súvislosti s projektmi, ktoré môžu mať vplyv na chemický stav.

Usmernenie je zostavené na základe ôsmich otázok, ktoré vychádzajú z ťažkostí, o ktorých informovali zainteresované strany v súvislosti so žiadosťami o nové povolenia alebo obnovenie existujúcich povolení. Ich cieľom je ponúknuť riešenia založené na výklade rôznych ustanovení rámcovej smernice o vode, smernice o podzemných vodách a smernice o environmentálnych normách kvality. V usmernení sa vysvetľujú najmä existujúce možnosti flexibility pre členské štáty pri hodnotení chemického stavu a jeho možného zhoršenia, pričom sa zdôrazňuje, že ciele rámcovej smernice o vode sa musia dosiahnuť na úrovni vodného útvaru ako celku. V tejto súvislosti sa v ňom zdôrazňuje, že v smernici o environmentálnych normách kvality sa uznáva, že pri určitých ťažobných alebo priemyselných činnostiach nemusí byť možné znížiť koncentráciu jednej alebo viacerých znečisťujúcich látok v ich odpadových vodách pod environmentálnu normu kvality (ENK) stanovenú v právnych predpisoch, čo vedie k prekročeniu aktuálnych koncentrácií znečistenia v blízkosti miesta vypúšťania. V smernici o environmentálnych normách kvality sa preto stanovuje určenie „zmiešavacích zón“, v rámci ktorých sa akceptuje prekročenie ENK pre znečisťujúcu látku z daného miesta vypúšťania za predpokladu, že ENK je dodržaná vo vodnom útvare ako celku. V usmernení sa tiež zdôrazňuje význam zohľadnenia prirodzených pôvodných koncentrácií a biologickej dostupnosti pri stanovovaní noriem kvality alebo posudzovaní súladu, aby sa zabránilo stanoveniu zbytočne prísnych noriem kvality a zabezpečilo sa správne posúdenie súladu.

Okrem toho sa v usmernení vysvetľujú požiadavky súvisiace s udeľovaním povolení podľa rámcovej smernice o vode, existujúce možnosti flexibility podľa článku 4 ods. 7 a novo zavedený článok 4 ods. 7a a článok 4 ods. 7b, ktoré môžu členské štáty využiť na povolenie projektov, ktoré môžu viesť k zhoršeniu stavu vodného útvaru. V dokumente sa vysvetľuje, ako možno tieto možnosti flexibility uplatniť na uľahčenie projektov ťažby a spracovania kovov, a to aj pokiaľ ide o nepriame zhoršenie chemického stavu, pričom sa opakuje, že rámcovú smernicu o vode nemožno vykladať tak, že umožňuje zhoršenie chemického stavu vodného útvaru z dôvodu priameho vypúšťania znečisťujúcich látok.

Nakoniec sa v usmernení vysvetľuje, že v prípade existujúcich činností vrátane ťažobných činností sa pri preskúmavaní povolení alebo oprávnení môžu uplatňovať iné výnimky. To znamená, že po roku 2027 možno v súlade s článkom 4 ods. 4 a 5 za určitých podmienok stanoviť predĺženie lehoty presahujúce rok 2027 (ak je to odôvodnené prírodnými podmienkami) a nižšie environmentálne ciele.

Toto usmernenie bolo zostavené na základe týchto ôsmich otázok:

1.	Ako sa vykonáva hodnotenie chemického stavu z hľadiska jeho nezhoršovania?

2.	Ako členské štáty identifikujú znečisťujúce látky špecifické pre povodie v prípade povrchových vôd a znečisťujúce látky vzbudzujúce vnútroštátne obavy v prípade podzemných vôd?

3.	Ako možno pri stanovovaní environmentálnych noriem kvality (ENK) alebo pri posudzovaní súladu zohľadniť prirodzené pôvodné koncentrácie a biologickú dostupnosť?

4.	Ako môže určenie zmiešavacích zón pomôcť uľahčiť vydávanie povolení bez toho, aby bolo ohrozené dosiahnutie celkového cieľa smernice?

5.	Čo vyžaduje rámcová smernica o vode z hľadiska udeľovania povolení?

6.	Aké flexibilné možnosti sú stanovené v smernici na prispôsobenie sa novým činnostiam udržateľného hospodárskeho rozvoja?

7.	Aké nové výnimky boli nedávno zavedené a ako môžu pomôcť odvetviam ťažby a spracovania kovov?

8.	Aké ďalšie možnosti flexibility existujú v rámcovej smernici o vode na zabezpečenie možnosti obnovenia/predĺženia povolení pre existujúce činnosti a zariadenia?

1.   Ako sa vykonáva hodnotenie chemického stavu z hľadiska jeho nezhoršovania?

Právne ustanovenia a príslušná judikatúra ESD:

článok 2 bod 10 a 12; článok 2 bod 24 a 25; článok 4 ods. 1 písm. a) bod i), článok 4 ods. 1 písm. b) bod i); článok 8 ods. 1 a 2 a prílohy II a V k rámcovej smernici o vode 2000/60/ES; článok 3 ods. 1 smernice 2006/118/ES o podzemných vodách nedávno zmenený v článku 3 ods. 1 písm. c) a v článku 3 nových odsekoch 1a a 1b a súvisiacich prílohách; článok 3 ods. 1a smernice 2008/105/ES o environmentálnych normách kvality nedávno zmenený v článku 3 ods. 1a bodoch iii) a iv) a poslednom odseku článku 3 ods. 1a a súvisiacich prílohách, ako aj nové vymedzenie pojmu „zhoršenie stavu vodného útvaru“ v článku 2 bode 43 rámcovej smernice o vode.

Príslušná judikatúra ESD: rozsudky z 1. júla 2015, Weser, C-461/13 a z 28. mája 2020, Land Nordrhein-Westfalen, C-535/18.

Výklad Komisie:

Hodnotenie chemického stavu povrchových vôd na účely environmentálnych cieľov uvedených v článku 4 rámcovej smernice o vode je založené na dodržiavaní celoúnijných environmentálnych noriem kvality (ENK) stanovených pre látky identifikované na úrovni EÚ a od 21. decembra 2027  (14) vnútroštátnych noriem stanovených pre látky, ktoré členské štáty identifikovali ako znečisťujúce látky vzbudzujúce vnútroštátne obavy, tzv. znečisťujúce látky špecifické pre povodie. Hodnotenie chemického stavu podzemných vôd je založené na dodržiavaní noriem kvality stanovených na úrovni EÚ, ako aj prahových hodnôt stanovených členskými štátmi pre znečisťujúce látky vzbudzujúce vnútroštátne obavy. Je dôležité poznamenať, že podľa rámcovej smernice o vode sa tieto normy kvality uplatňujú na úrovni vodného útvaru a že ENK sa nemusia automaticky uplatňovať ako limitné hodnoty emisií na úrovni jednotlivých zariadení alebo činností.

Pri odvolávaní sa na harmonizované normy kvality EÚ a lehoty na dosiahnutie súladu pre znečisťujúce látky v celej EÚ v povrchových aj podzemných vodách  (15) by sa mala zohľadniť skutočnosť, že pre znečisťujúce látky v celej EÚ zavedené po prvom prijatí smernice o environmentálnych normách kvality a smernice o podzemných vodách sa môžu uplatňovať dlhšie lehoty na dosiahnutie súladu a časovo viazané výnimky. Súhrn týchto lehôt nájdete v prílohe I k tomuto usmerneniu.

Pri hodnotení stavu vodného útvaru členské štáty využívajú výsledky monitorovania. Pri posudzovaní možného zhoršenia stavu v dôsledku projektu členské štáty využívajú modelovanie alebo odborné posúdenie očakávaného stavu po projekte. Rámcová smernica o vode dáva členským štátom pomerne širokú voľnosť pri monitorovaní povrchových a podzemných vôd, napr. pokiaľ ide o možné zoskupenie vodných útvarov, počet a umiestnenie monitorovacích miest, sledované prvky kvality a odporúčanú frekvenciu monitorovania. To umožňuje prispôsobiť sa miestnym podmienkam.

Hodnotenie súladu, pokiaľ ide o dobrý chemický stav, sa uskutočňuje na úrovni celého vodného útvaru zohľadnením výsledkov reprezentatívnych monitorovacích miest, ktoré sa v ňom nachádzajú a sú vybrané tak, aby odrážali veľkosť a vplyv tlaku ako celku (16).

Podľa rámcovej smernice o vode sú členské štáty zodpovedné za určenie vodných útvarov na základe charakteristík každého správneho územia povodia. Toto sa vykonáva v súlade s vymedzením pojmov rámcovej smernice o vode uvedeným v článku 2 rámcovej smernice o vode (17) a všeobecnými pravidlami stanovenými v prílohe II k rámcovej smernici o vode. Hlavným účelom identifikácie „vodných útvarov“ je umožniť presný opis stavu a jeho porovnanie s environmentálnymi cieľmi. Rámcová smernica o vode umožňuje dva systémy označovania útvarov povrchovej vody (systémy A a B), jeden založený najmä na veľkosti a druhý na flexibilnejších kritériách s rovnakým účinkom (18). V prípade podzemných vôd umožňuje rámcová smernica o vode vzhľadom na ich vlastnosti väčšiu flexibilitu pri ich označovaní. K dispozícii je ďalšie usmernenie k identifikácii vodných útvarov (19). Je potrebné poznamenať, že veľkosť vodného útvaru, ktorú určujú členské štáty v súlade s vyššie uvedenými pravidlami, môže mať vplyv na toto hodnotenie.

Ciele rámcovej smernice o vode vrátane zásady nezhoršovania stavu podľa článku 4 ods. 1 sa vzťahujú na vodné útvary, nie na jednotlivé zariadenia ako také. Napriek tomu sa v judikatúre objasnilo, že povinnosť členských štátov zabezpečiť nezhoršovanie stavu vodných útvarov sa vzťahuje na individuálne projekty, ktoré môžu byť povolené, ak sa to vyžaduje podľa systému výnimiek stanoveného v článku 4 (20). V rámcovej smernici o vode sa zároveň uplatňuje integrovaný prístup ku kontrole znečistenia. Pri posudzovaní vplyvu nových projektov alebo nových činností na chemický stav daného vodného útvaru by členské štáty mali zvážiť všetky existujúce zdroje znečistenia ovplyvňujúce tie isté vodné útvary a potenciál zníženia znečistenia z týchto zdrojov.

To znamená, že členské štáty môžu uľahčiť povoľovanie nového projektu, ktorý by znamenal nové vypúšťanie, znížením povoleného vypúšťania existujúcich zariadení napríklad tým, že budú vyžadovať používanie najlepších dostupných technológií na znižovanie znečistenia. To sa dá dosiahnuť len vtedy, ak príslušné orgány majú jasný prehľad o všetkých činnostiach, ktoré majú vplyv na vodný útvar, a o možnostiach preskúmania a aktualizácie súvisiacich povolení tak, aby sa znížilo zaťaženie znečisťujúcimi látkami, ktoré s nimi súvisí, a aby sa umožnil vstup novej činnosti, v dôsledku ktorej by sa tak nezvýšil objem znečisťujúcich látok vypúšťaných do toho istého vodného útvaru, a teda by nedošlo k zhoršeniu chemického stavu. To si bude vyžadovať dobrú spoluprácu a koordináciu medzi rôznymi orgánmi, ktoré dohliadajú na kvalitu vody, a orgánmi zodpovednými za vydávanie povolení. Takáto koordinácia sa vyžaduje podľa článku 5 smernice o priemyselných emisiách (21) a odráža sa v článku 10 rámcovej smernice o vode. Je dôležité poznamenať, že vo väčšine prípadov sú vďaka neustálemu technologickému pokroku, ktorý podporuje aj novozriadené Inovačné centrum pre priemyselnú transformáciu a emisie (22), a inovatívnym produktom, ktoré na trh prinášajú aj subjekty z EÚ, nové technológie na znižovanie znečistenia čoraz dostupnejšie na trhu a môžu sa uplatniť pri modernizácii existujúcich zariadení. Znížením emisií z takýchto zariadení sa zas môže prispieť k dosiahnutiu cieľov rámcovej smernice o vode a zároveň sa tým vytvorí rezerva pre prípadné ďalšie vypúšťanie z nových činností bez celkového zhoršenia stavu.

Príklady:

—

Pre novú ťažobnú činnosť alebo činnosť spracovania kovov je potrebné získať environmentálne povolenie, aby sa pri nej mohli do blízkej rieky vypúšťať odpadové vody s obsahom PFAS. Rieka je však už ovplyvnená inými priemyselnými činnosťami, pri ktorých sa vypúšťa určité množstvo PFAS, ktoré sú už zodpovedné za zlý stav. Aby sa zabránilo zhoršeniu stavu v dôsledku novej činnosti, príslušný orgán by mohol rozhodnúť o preskúmaní povolení pre existujúce činnosti. Tieto povolenia mohli byť udelené už dávno, keď neboli k dispozícii žiadne vhodné techniky znižovania znečistenia na zníženie vypúšťania PFAS, a medzitým mohli byť sprístupnené nové techniky znižovania znečistenia, ktoré by sa preto mohli začleniť do príslušných povolení. Zníženie emisií PFAS z existujúcich činností by mohlo umožniť začatie novej činnosti bez toho, aby to viedlo k zhoršeniu stavu vodného útvaru alebo ohrozeniu budúceho súladu s environmentálnymi normami kvality týkajúcimi sa PFAS.

—

Aby mohol príslušný orgán povoliť novému zariadeniu vypúšťať kobalt do daného vodného útvaru, mohol by zmeniť povolenia iných zariadení, ktoré vypúšťajú kobalt do toho istého vodného útvaru, a to tak, že by od nich požadoval zlepšenie čistenia odpadových vôd, aby celkové vypúšťanie vrátane vypúšťania z nového zariadenia neviedlo k zhoršeniu chemického stavu.

—

V prípade pôvodnej ENK pre nikel (stanovenej v roku 2008) existuje možnosť odložiť jej dodržiavanie prostredníctvom predĺženia lehoty do konca roka 2027. Aktualizovaná (a prísnejšia) ENK pre nikel uvedená v smernici o environmentálnych normách kvality, ktorá bola zavedená najnovšou revíziou z roku 2026, bude musieť byť splnená do 22. decembra 2033, s možným predĺžením lehoty do 22. decembra 2039 (alebo aj neskôr, ak sa to dá odôvodniť „prírodnými podmienkami“).

2.   Ako členské štáty identifikujú znečisťujúce látky špecifické pre povodie v prípade povrchových vôd a znečisťujúce látky vzbudzujúce vnútroštátne obavy v prípade podzemných vôd?

Právne ustanovenia:

článok 2 bod 30b nedávno zmenenej rámcovej smernice o vode a článok 3 ods. 1b a príloha II k nedávno zmenenej smernici o podzemných vodách a nová príloha II k nedávno zmenenej smernici o environmentálnych normách kvality.

Výklad Komisie:

V prípade povrchových vôd z nového vymedzenia pojmu znečisťujúca látka špecifická pre povodie (23) vyplýva, že pri rozhodovaní o tom, či by sa určitá znečisťujúca látka mala označiť za znečisťujúcu látku špecifickú pre povodie a či by sa mala sa pre ňu stanoviť (národná) ENK, je potrebné zohľadniť tri prvky. Po prvé, priestorový prvok, t. j. znečisťujúca látka je identifikovaná ako vypúšťaná vo významnom množstve na úrovni povodia alebo čiastkového povodia, a nie nevyhnutne na úrovni jedného vodného útvaru. Po druhé, prvok „množstva“, t. j. znečisťujúca látka by sa mala vypúšťať vo „významných množstvách“. Po tretie, skutočný „prvok rizika“, t. j. takéto vypúšťanie musí mať za následok „významné riziko“ pre vodné prostredie na území členského štátu alebo prostredníctvom tohto prostredia. Z toho vyplýva, že na základe posúdenia tlakov a vplyvov vykonaného v súlade s prílohou II k rámcovej smernici o vode členské štáty nemusia určitú znečisťujúcu látku označiť za znečisťujúcu látku špecifickú pre povodie, ak sa táto znečisťujúca látka vypúšťa v celom povodí iba v zanedbateľných množstvách, ktoré nepredstavujú riziko, a to ani v prípade, že ide o vypúšťanie v dôsledku novej činnosti.

Aj v prípade podzemných vôd sa od členských štátov vyžaduje, aby na úrovni povodia vybrali, ktoré vodné útvary je potrebné monitorovať z hľadiska tých dodatočných vnútroštátnych parametrov znečistenia, ktoré poukazujú na vplyv miestnych tlakov vystavujúcich ich riziku, že nebudú v dobrom chemickom stave, a aby podľa toho stanovili maximálne prípustné prahové hodnoty pre takéto znečisťujúce látky vzbudzujúce vnútroštátne obavy.

Pre znečisťujúce látky špecifické pre povodie (povrchové vody) a znečisťujúce látky vzbudzujúce vnútroštátne obavy (podzemné vody) platia rôzne lehoty na dosiahnutie súladu v závislosti od okamihu, v ktorom boli príslušné znečisťujúce látky identifikované. Členské štáty tak majú určitú voľnosť pri riadení procesu dosiahnutia súladu v rámci primeraných lehôt (pozri príklad).

Príklady:

—	Členské štáty nemusia označiť kobalt za znečisťujúcu látku špecifickú pre povodie, ak sa táto znečisťujúca látka vypúšťa v celom povodí iba v zanedbateľných množstvách, ktoré nepredstavujú riziko, a to ani v prípade, že ide o vypúšťanie v dôsledku novej činnosti.

Ak členský štát v roku 2022 identifikoval arzén ako znečisťujúcu látku vzbudzujúcu vnútroštátne obavy vo svojich podzemných vodách a stanovil príslušnú prahovú hodnotu, táto prahová hodnota sa musí dosiahnuť až do roku 2033, t. j. do konca obdobia plánu manažmentu povodia (24), ktoré nasleduje po období, počas ktorého bola daná vnútroštátna prahová hodnota stanovená. Okrem toho majú členské štáty možnosť uplatniť časovo viazanú výnimku v prípade, že sa prahová hodnota k lehote na dosiahnutie súladu v roku 2033 splniť nedá, a môžu dosiahnutie súladu odložiť o jedno ďalšie obdobie plánu manažmentu povodia, t. j. do roku 2039 (pozri článok 3 nový odsek 1b smernice o podzemných vodách). Tieto lehoty na dosiahnutie súladu a prípadné časovo viazané výnimky poskytujú príslušným orgánom členských štátov a prevádzkovateľom dostatočný priestor na určenie a vykonanie vhodných opatrení na zabezpečenie postupného dosiahnutia prahových hodnôt stanovených počas súčasného (a budúceho) cyklu (cyklov).

3.   Ako možno pri stanovovaní environmentálnych noriem kvality (ENK) alebo pri posudzovaní súladu zohľadniť prirodzené pôvodné koncentrácie a biologickú dostupnosť?

Právne ustanovenia:

časť A poznámka pod čiarou č. 12 prílohy I a časť B bod 3 prílohy I k smernici o environmentálnych normách kvality; článok 2 ods. 5 a časť A a C prílohy II k smernici o podzemných vodách.

Výklad Komisie:

V prípade prirodzene sa vyskytujúcich látok  (25), ako sú kovy, by sa mali zohľadniť prirodzené pôvodné koncentrácie a biologická dostupnosť (26), aby sa zabránilo stanoveniu noriem kvality na zbytočne prísnej úrovni alebo aby sa správne posúdil súlad. Právne predpisy to členským štátom umožňujú v prípade povrchových aj podzemných vôd.

V prípade povrchových vôd sa biologická dostupnosť zohľadňuje pri stanovovaní ENK na úrovni EÚ. Členské štáty sa vyzývajú, aby v prípade potreby postupovali rovnako pri stanovovaní národných ENK (27). Prirodzené pôvodné úrovne by sa mali zohľadniť pri posudzovaní súladu s ENK na základe monitorovaných koncentrácií. Prirodzené pôvodné koncentrácie možno pred porovnaním s ENK pre povrchové vody od nameraných koncentrácií odpočítať.

V prípade podzemných vôd sa pri stanovovaní prahových hodnôt zohľadňujú prirodzené pôvodné úrovne.

Pri nových projektoch by preto členské štáty mali pre dotknuté vodné útvary pred začatím projektu určiť prirodzené pôvodné koncentrácie, pretože sa v závislosti od miesta nevyhnutne líšia. To by sa malo náležite zohľadniť v rámci každého procesu udeľovania oprávnení alebo povolení.

Príklady:

—

Pokiaľ ide o povrchové vody, ak je nikel prítomný v podloží, miestne vodné útvary by sa mohli vyznačovať relatívne vysokými prirodzenými pôvodnými úrovňami tohto kovu. Ťažba niklu v tejto oblasti by mohla zahŕňať vypúšťanie banských odpadových vôd s obsahom niklu do povrchových vodných útvarov. Členské štáty môžu pri posudzovaní súladu s ENK (EÚ) pre nikel zohľadniť už existujúce prirodzené pôvodné úrovne v týchto vodných útvaroch. To znamená, že členské štáty môžu „odčítať“ prirodzenú pôvodnú úroveň predtým, ako dospejú k záveru, či koncentrácie spĺňajú platnú normu kvality.

—	V prípade podzemných vôd, kde sú prirodzené pôvodné úrovne niklu v útvare podzemnej vody ovplyvnenom ťažbou niklu vysoké, by sa tieto úrovne mali zohľadniť pri stanovovaní prahovej hodnoty na určenie dobrého chemického stavu podzemnej vody.

4.   Ako môže používanie zmiešavacích zón pomôcť uľahčiť vydávanie povolení bez toho, aby bolo ohrozené dosiahnutie celkového cieľa smernice?

Právne ustanovenia:

článok 2 ods. 10 a článok 10 rámcovej smernice o vode a článok 4 smernice o environmentálnych normách kvality

Výklad Komisie:

Najjednoduchší a nákladovo najefektívnejší spôsob eliminácie znečistenia vody je pri zdroji, kdekoľvek je to možné. Režimy kontroly vypúšťania odpadových vôd sú zvyčajne navrhnuté tak, aby sa zabezpečilo, že koncentrácie znečisťujúcich látok vo vodnom recipiente neprekročia platné normy kvality. Počíta sa však s riedením v blízkosti miesta vypúšťania. Dôvodom je, že pri určitých priemyselných činnostiach nemusí byť možné znížiť koncentráciu jednej alebo viacerých znečisťujúcich látok v ich odpadových vodách pod environmentálne normy kvality, čo vedie k prekročeniu aktuálnych koncentrácií znečistenia v blízkosti miesta vypúšťania.

Právne predpisy, najmä podľa článku 4 smernice o environmentálnych normách kvality, umožňujú členským štátom určiť primerané „zmiešavacie zóny“ v blízkosti miest vypúšťania, v rámci ktorých sa akceptuje prekročenie ENK pre znečisťujúcu látku z tohto miesta vypúšťania za predpokladu, že na základe celkových výsledkov z iných monitorovacích miest vo vodnom útvare (mimo zmiešavacej zóny) sa potvrdí, že neovplyvňujú dodržanie ENK vo zvyšku útvaru povrchovej vody, a že je splnených niekoľko súvisiacich kritérií. Zmiešavacie zóny sú preto účinným nástrojom na riešenie nových zdrojov znečistenia. Ako je vysvetlené v súvisiacom usmernení Komisie (28), podmienkou pre uplatnenie zmiešavacích zón by bolo zabezpečiť, aby sa prijali všetky možné a nie neprimerane nákladné zmierňujúce opatrenia na zabránenie zhoršenia chemického stavu. To by znamenalo, že prevádzkovatelia by mali dodržiavať minimálne najlepšie dostupné techniky uplatniteľné podľa smernice o priemyselných emisiách, a ak je to možné, uplatňovať ešte prísnejšie kontroly emisií s cieľom splniť ENK. V mnohých odvetviach sa v členských štátoch dlhodobo uplatňuje úzka súvislosť medzi vypúšťaním emisií zo zariadení podľa smernice o priemyselných emisiách a (ne)dodržiavaním ENK a spôsobmi, ako sa to rieši v procese udeľovania povolení. Náležitá pozornosť sa musí venovať možným vplyvom na chránené alebo citlivé oblasti (napr. oblasti s pitnou vodou).

Hoci to právne predpisy výslovne stanovujú len pre prioritné látky s normou kvality stanovenou na úrovni EÚ, členské štáty by mali analogicky uplatňovať rovnakú zásadu a súvisiace kritériá na vypúšťanie znečisťujúcich látok špecifických pre povodie z bodových zdrojov. Nie všetky členské štáty využívajú túto možnosť flexibility, t. j. možnosť vytvoriť zmiešavacie zóny, keďže v smernici ide len o možnosť („môžu“). To môže brániť povoľovaniu nových činností, najmä v prípade, že sa v blízkosti plánovaného zariadenia nachádza monitorovacie miesto, ktoré by nevyhnutne zachytilo prekročenia v dôsledku nových vypúšťaní.

Príklad:

—

Ak by v dôsledku novej ťažobnej činnosti mohlo vypúšťanie banských odpadových vôd do blízkeho útvaru povrchovej vody viesť k prekročeniu ENK pri jednej alebo viacerých znečisťujúcich látkach v blízkosti miesta vypúšťania, odporúča sa, aby príslušný orgán určil vytvorenie zmiešavacej zóny, v ktorej sa prekročenie ENK pri týchto látkach pri hodnotení stavu nezohľadňuje alebo v ktorej sa monitorovanie nevykonáva, pričom sa musí zabezpečiť, aby sa stav vodného útvaru ako celku nezhoršil.

5.   Čo vyžaduje rámcová smernica o vode z hľadiska udeľovania povolení?

Právne ustanovenia a príslušná judikatúra ESD:

článok 4 ods. 1 a článok 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode.

Príslušná judikatúra ESD: rozsudky z 1. júla 2015, Weser, C-461/13 a z 28. mája 2020, Land Nordrhein-Westfalen, C-535/18.

Výklad Komisie:

Súdny dvor vyložil článok 4 ods. 1 písm. a) body i) až iii) rámcovej smernice o vode tak, že členské štáty sú povinné – ak nie je udelená výnimka – odmietnuť povolenie individuálneho projektu, ak môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody alebo ak ohrozuje dosiahnutie dobrého stavu/potenciálu do dátumu stanoveného smernicou. V rámcovej smernici o vode sa nestanovujú podrobné procesné požiadavky na povoľovanie nových projektov (ako sú postupy udeľovania povolení, oprávnení atď.), ani sa neuvádzajú podrobnosti o hodnotení, napríklad požiadavky na informácie. V záujme zjednodušenia by sa hodnotenia relevantné pre rámcovú smernicu o vode mohli spojiť a vykonávať ako súčasť posudzovania vplyvov na životné prostredie, ak projekty podliehajú environmentálnemu hodnoteniu podľa viacerých právnych predpisov EÚ vrátane smernice EIA (29) a smernice o biotopoch (30) ,  (31).

V judikatúre (32) sa stanovuje, že pri mnohých projektoch, pri ktorých možno vylúčiť zhoršenie, môže postačovať skríning alebo „test uplatniteľnosti“ podľa článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode. „Skríningom“ sa zabezpečuje, že očakávaný účinok plánovaného projektu (vrátane jeho zmierňujúcich opatrení) na prípadne ovplyvnené vodné útvary sa určí s dostatočnou istotou (s prihliadnutím na zásadu predbežnej opatrnosti).

Preto musí príslušný orgán členského štátu pred udelením povolenia s dostatočnou istotou preukázať, že projekt nespôsobí zhoršenie alebo neohrozí dosiahnutie dobrého stavu/potenciálu. Toto rozhodnutie by sa malo prijať na základe riadne zdokumentovaných dôkazov pred začiatkom projektu. V mnohých prípadoch by prvý skríning mohol umožniť všeobecné filtrovanie projektov, ktoré zjavne neovplyvnia stav/potenciál vodného útvaru, a ich vyradenie.

Keďže projekt by sa skríningu podrobil len vo fáze plánovania, skríning sa pravdepodobne vykoná na základe odborného posúdenia založeného na vplyvoch podobných projektov v minulosti a/alebo modelovania možných vplyvov. Pred rozhodnutím o tom, či sa projekt môže alebo nemôže povoliť, by sa mali podrobne posúdiť len projekty, pri ktorých sa očakáva zhoršenie stavu, aby sa overil súlad s kritériami stanovenými v článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode.

Príklad:

—

Ak príslušný orgán aj na základe informácií získaných od prevádzkovateľa dokáže dospieť k záveru, že plánovaný projekt (napr. v dôsledku uplatnenia zmierňujúcich opatrení, ktoré by mali byť jedným z jeho neodmysliteľných prvkov) by nemal spôsobiť zhoršenie ani ohroziť dosiahnutie dobrého stavu/potenciálu, potom nie je potrebné, aby príslušný orgán uplatnil článok 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode a preukázal, že sú splnené podmienky stanovené v článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode a projekt môže byť povolený.

6.   Ako sa smernica prispôsobuje novým činnostiam udržateľného hospodárskeho rozvoja?

Právne ustanovenia a príslušná judikatúra ESD:

článok 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode; oddiel 1.4.3 prílohy V k rámcovej smernice o vode.

Príslušná judikatúra ESD: rozsudky z 1. júla 2015, Weser, C-461/13 a z 28. mája 2020, Land Nordrhein-Westfalen, C-535/18.

Výklad Komisie:

Rámcová smernica o vode umožňuje odchýliť sa v prípade projektov od zásady nezhoršovania stavu za predpokladu, že a) projekt je v nadradenom verejnom záujme; b) sa uskutočnia všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého vplyvu; c) neexistujú lepšie environmentálne alternatívy, ktoré sú uskutočniteľné a nevyžadujú neprimerané náklady, a d) dôvody sú menovite uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu povodia.

Zo znenia článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode jasne vyplýva, že členské štáty môžu uplatniť túto výnimku a neporušia právne predpisy, ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody alebo dobrého ekologického stavu, prípadne dobrého ekologického potenciálu, alebo neschopnosť zabrániť zhoršeniu stavu útvarov podzemnej alebo povrchovej vody súvisí s povolením dvoch typov projektov:

a)	„nových modifikácií fyzikálnych vlastností útvaru povrchových vôd alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody“ alebo

b)	„nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka“.

Pojem nové „modifikácie fyzikálnych vlastností útvaru povrchových vôd“ vylučuje modifikácie jeho chemického stavu v dôsledku bodových alebo rozptýlených zdrojov znečistenia vrátane priameho vypúšťania znečisťujúcich látok. Ak by však tieto nové fyzikálne modifikácie nepriamo zmenili koncentrácie už prítomných znečisťujúcich látok v modifikovanom vodnom útvare (napríklad rozvírením kontaminovaných sedimentov, čím by sa do vody uvoľnili v nich zachytené znečisťujúce látky), znamenalo by to nepriame zhoršenie chemického stavu, na ktoré by sa mohla vzťahovať výnimka. Pokiaľ ide o pojem „nové zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody“, bolo by to napríklad v prípade, ak by takáto zmena nepriamo znamenala uvoľňovanie chemických látok z horninových vrstiev, čím by spôsobila zhoršenie stavu alebo prispela k zvýšeniu koncentrácie existujúceho znečistenia.

V prípade „nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka“ smernica umožňuje len zhoršenie stavu povrchových vôd z veľmi dobrého na dobrý. To znamená, že výnimka sa nevzťahuje na projekty, ktorými by sa zhoršil ekologický stav útvaru povrchovej vody na horší ako dobrý. Znamená to tiež, že výnimka sa nevzťahuje na projekty, ktorými by sa zhoršil chemický stav (33). Vyplýva to zo skutočnosti, že chemický stav sa označuje len ako „dobrý“ alebo „zlý“ a neexistuje „veľmi dobrý“ chemický stav.

Príklady:

—

V prípade nových bagrovacích činností v rámci toho istého vodného útvaru, pri ktorých sa rozvíria chemické látky, ktoré sa predtým pri odbere vzoriek vody nezistili, pretože boli uložené v sedimentoch, môže byť takéto zhoršenie chemického stavu v danej povrchovej vode opodstatnené vzhľadom na fyzické práce potrebné na vykonanie primárnej činnosti.

—	Ak odbery vody vedú k zmenám hladín podzemných vôd, čím sa nepriamo uvedú do pohybu znečisťujúce látky, výsledné zhoršenie chemického stavu by mohlo byť odôvodniteľné.

7.   Aké nové výnimky boli nedávno zavedené a ako ich možno využiť v prípade projektov v odvetviach ťažby a spracovania kovov alebo v prípade iných projektov, ktorými sa zhoršuje chemický stav?

Právne ustanovenia a príslušná judikatúra ESD:

článok 4 ods. 7a a článok 4 ods. 7b nedávno zmenenej rámcovej smernice o vode.

Výklad Komisie:

Smernicou (EÚ) 2026/805 sa zaviedli dve nové výnimky na pokrytie krátkodobých vplyvov na vodné útvary a zhoršenia chemického stavu v dôsledku premiestnenia znečisťujúcich látok bez celkového zvýšenia znečistenia. Tieto výnimky boli zavedené na základe praktických skúseností členských štátov s vykonávaním s cieľom znížiť administratívne zaťaženie a uľahčiť povoľovanie projektov, aj keď spôsobujú určité zhoršenie chemického stavu. Tieto nové výnimky uľahčia najmä povoľovanie nových projektov ťažby alebo spracovania kovov.

V rámci zjednodušeného postupu pre projekty, ktoré majú len krátkodobý vplyv na vodné útvary , sa nevyžaduje, aby projekt alebo činnosť boli „v nadradenom verejnom záujme“ a aby ich ciele nebolo možné dosiahnuť „inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou.“ Na základe predbežného spoľahlivého hodnotenia („skríningu“) sa môže rozhodnúť o realizácii nového projektu, ak sa dospeje k záveru, že jeho negatívne vplyvy na vodný útvar nebudú trvať dlhšie ako jeden rok (t. j. ak sú ovplyvnené chemické alebo fyzikálno-chemické prvky) alebo dlhšie ako tri roky (t. j. ak sú ovplyvnené biologické prvky kvality). Začatie realizácie projektu by sa malo chápať ako fyzické začatie prác. Na potvrdenie krátkodobého charakteru vplyvov je potrebné overenie ex post. Môžu sa použiť existujúce monitorovacie opatrenia zriadené podľa prílohy V k rámcovej smernici o vode. Iba v prípadoch, keď existujúce monitorovacie opatrenia môžu byť nedostatočné, by sa mali doplniť dodatočným monitorovaním ad hoc.

Iný zjednodušený postup , v rámci ktorého sa opäť nevyžaduje, aby projekt alebo činnosť boli „v nadradenom verejnom záujme“, sa zameriava na konkrétne projekty alebo činnosti, ktoré môžu mať za následok zhoršenie chemického stavu vodného útvaru v  dôsledku premiestnenia existujúcej znečistenej vody alebo sedimentov (t. j. nie z nového vypúšťania) z útvaru povrchovej vody do toho istého alebo iného útvaru alebo z útvaru podzemnej vody do útvaru povrchovej vody bez toho, aby došlo k čistému zvýšeniu zaťaženia znečisťujúcimi látkami, a za predpokladu, že sú splnené určité podmienky. Premiestnenie by malo podliehať predchádzajúcej regulácii alebo povoleniu a nemali by existovať podstatne lepšie environmentálne voľby z dôvodov technickej uskutočniteľnosti alebo neprimeraných nákladov. Mali by sa prijať všetky uskutočniteľné opatrenia, najmä úprava vody a sedimentov, ak je to možné, aby sa minimalizovali vplyvy na vodný recipient a zabránilo sa zvýšeniu celkového rizika pre ľudské zdravie a životné prostredie. Premiestnenie môže mať vplyv len na vodné recipienty, ktoré už nie sú v dobrom stave, pokiaľ ide o väčšinu premiestnených znečisťujúcich látok, najmä pokiaľ ide o premiestnené najperzistentnejšie a bioakumulatívne znečisťujúce látky, a neočakáva sa, že by sa ekologický stav alebo potenciál vodného recipienta v dôsledku premiestnenia týchto znečisťujúcich látok preklasifikoval na nižšiu triedu. A napokon, premiestňovanie by malo byť zakázané v okolí všetkých miest odberu pitnej vody a nemalo by viesť k zvýšeniu potrebnej úpravy vody čistením pri výrobe pitnej vody.

Touto výnimkou by sa mali uľahčiť projekty, ktoré si vyžadujú presun znečistených sedimentov alebo vody v rámci vodných útvarov alebo medzi nimi. Táto výnimka preto umožňuje členským štátom povoľovať projekty, ktoré predtým nespadali do rozsahu pôsobnosti článku 4 ods. 7.

Príklady:

—

Nové ustanovenie o krátkodobých vplyvoch by sa mohlo použiť na uľahčenie stavebných a/alebo udržiavacích prác, a to aj v súvislosti s ťažobnými projektmi (napr. most cez vodný tok, infraštruktúra protipovodňovej ochrany, projekty udržateľného bývania atď.), ktoré majú vplyv na chemické a fyzikálno-chemické prvky kvality a ekologické prvky kvality útvaru povrchovej vody len na krátky čas, za predpokladu, že sú splnené už opísané právne podmienky. To môže byť relevantné aj v súvislosti s posudzovaním prieskumných činností alebo testovaním nových technológií, ktoré majú len krátkodobý vplyv. Príslušný orgán môže uplatniť túto výnimku, ak na základe spoľahlivého posúdenia ex-ante (založeného napríklad na predchádzajúcich skúsenostiach s podobnými projektmi, odbornom posúdení alebo modelovaní) dospeje k záveru, že akýkoľvek negatívny krátkodobý vplyv sa už nebude dať zistiť po jednom roku alebo v prípade biologických prvkov kvality maximálne po troch rokoch od začatia realizácie projektu.

—

Novým ustanovením o premiestnení znečistenia by sa mohla umožniť výstavba nových obytných domov, ťažobných projektov alebo priemyselných zariadení v silne znečistených oblastiach, kde je napríklad potrebné odoberať už znečistenú podzemnú vodu a vypúšťať ju do blízkeho útvaru povrchovej vody, za predpokladu, že okrem iného nedôjde k čistému zvýšeniu zaťaženia vodného recipientu znečisťujúcimi látkami. Ako bolo uvedené, v rámci zjednodušeného postupu stanoveného podľa tejto výnimky sa nevyžaduje, aby boli projekt alebo činnosť uznané za projekt alebo činnosť v nadradenom verejnom záujme. Príslušný orgán však bude musieť zabezpečiť, aby bolo zloženie vody alebo sedimentov, ktoré sa majú premiestniť, známe, a uistiť sa, že vodný recipient už je v zlom chemickom stave v súvislosti s väčšinou premiestňovaných znečisťujúcich látok, najmä pokiaľ ide o najperzistentnejšie a bioakumulatívne látky.

—

V prípade vypúšťania vyťažených sedimentov z jedného vodného útvaru do iného vodného útvaru by mohlo dôjsť aj k presunu znečistených sedimentov z jedného útvaru povrchovej vody (jeho časti) do iného napriek vstupu znečisťujúcich látok. To je dôležité napríklad v prístavných oblastiach, kde sa takéto činnosti vykonávajú opakovane. Je to možné za predpokladu, že vodný recipient je už v zlom chemickom stave, pokiaľ ide o väčšinu premiestňovaných znečisťujúcich látok.

—

Ďalším príkladom projektov/činností, ktoré by mohli mať prospech z uplatnenia tejto výnimky, je čistenie útvaru podzemnej vody po zatvorení bane, pri ktorom sa znečistená voda odčerpáva, podľa možnosti čistí a potom vypúšťa do blízkeho útvaru povrchovej vody. Je to možné za predpokladu, že vodný recipient je už v zlom chemickom stave, pokiaľ ide o väčšinu premiestňovaných znečisťujúcich látok.

8.   Aké ďalšie možnosti existujú v rámcovej smernici o vode na obnovenie/predĺženie povolení pre existujúce činnosti a zariadenia?

Právne ustanovenia:

článok 4 ods. 4 a 5, článok 10 a článok 11 ods. 3 a 5 rámcovej smernice o vode.

Výklad Komisie:

Podľa článku 11 rámcovej smernice o vode sú členské štáty povinné zaviesť zoznam povinných kontrol činností ovplyvňujúcich vodné útvary, aby sa dosiahol súlad s cieľmi smernice.

To zahŕňa napríklad to, že členské štáty musia mať zavedený systém predchádzajúcej regulácie, predchádzajúceho povolenia alebo registrácie založený na všeobecne záväzných pravidlách na kontrolu vypúšťania z bodových zdrojov (napr. z jednotlivých priemyselných zariadení), ktoré môžu spôsobiť znečistenie povrchových vôd.

V článku 11 rámcovej smernice o vode sa tiež vyžaduje, aby sa tieto kontroly pravidelne preskúmavali a aktualizovali. Okrem toho sú povolenia často časovo obmedzené a pri predĺžení ich treba preskúmať.

Pri vykonávaní takéhoto preskúmania alebo aktualizácie existujúceho povolenia v zásade nie je potrebné využiť nové predchádzajúce povolenie v súlade s článkom 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode, pretože činnosť už existuje a bola odôvodnená a povolená pri jej prvom zavedení.

Len v prípade, že sa činnosť zmení alebo rozšíri tak, že môže spôsobiť zhoršenie stavu vodného útvaru, môže byť potrebné takéto predchádzajúce povolenie v súlade s článkom 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode. Zmeny alebo rozšírenia existujúcich činností, rovnako ako nové projekty alebo činnosti, môžu ovplyvniť stav útvarov povrchových vôd (napr. vypúšťaním odpadových vôd) alebo útvarov podzemných vôd (napr. zmenami hladiny, ktorými sa zhoršuje kvantitatívny a/alebo chemický stav podzemných vôd). Podobne ako v prípade všetkých činností, na ktoré sa vzťahuje článok 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode, bude musieť príslušný orgán určiť, či sú zmeny také, že by mohli viesť k zhoršeniu stavu, a preto si vyžadujú odôvodnenie v súlade s článkom 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode. To sa môže posúdiť prostredníctvom predbežného hodnotenia alebo skríningu.

Toto je v súlade s nedávnym návrhom Komisie týkajúcim sa vydávania povolení (34), ktorým sa objasňuje postup, ktorý sa má dodržiavať v prípade zmien alebo rozšírení existujúcej činnosti.

Záverom možno konštatovať, že existujúce činnosti, ktoré nezahŕňajú významné nové práce, podliehajú pravidelným kontrolám požadovaným podľa článku 11 ods. 3 rámcovej smernice o vode, pričom nie je potrebné ďalšie povolenie podľa článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode.

Okrem toho, ak je vodný útvar ovplyvnený existujúcimi činnosťami, ktoré bránia dosiahnutiu dobrého stavu vrátane chemického stavu, príslušné orgány môžu využiť časovo viazané výnimky podľa článku 4 ods. 4 alebo výnimku umožňujúcu stanovenie nižších environmentálnych cieľov (článok 4 ods. 5), ak sú splnené kritériá v nich stanovené. V prípade, že sa povolenia majú preskúmať a prípadne aktualizovať, je potrebné zohľadniť, či sú stále splnené kritériá na povolenie takýchto výnimiek.

Konkrétne podľa článku 4 ods. 4 môže príslušný orgán rozložiť vykonávanie opatrení potrebných na dosiahnutie environmentálnych cieľov na niekoľko cyklov plánov manažmentu povodia až do konca roku 2027 (35). V prípade predĺženia lehoty na základe „prírodných podmienok“ (36), t. j. ak sa preukáže, že boli zavedené všetky opatrenia na dosiahnutie dobrého stavu, ale „príroda“ potrebuje viac času na obnovu, sa môže predĺženie lehoty uplatniť aj po roku 2027. A napokon, v prípade noriem kvality zavedených až v roku 2013 alebo 2026 sa môže predĺženie lehoty uplatňovať až na dva ďalšie cykly plánov manažmentu povodia (v prípade noriem kvality zavedených v roku 2013) alebo až na jeden ďalší cyklus plánu manažmentu povodia (v prípade noriem kvality zavedených v roku 2026), teda do konca roka 2039, resp. do konca roka 2045.

Okrem toho podľa článku 4 ods. 5 rámcovej smernice o vode sa členské štáty môžu zamerať na dosiahnutie menej prísnych environmentálnych cieľov, ako sú ciele stanovené podľa článku 4 ods. 1 rámcovej smernice o vode pre konkrétne vodné útvary, ak sú natoľko ovplyvnené ľudskou činnosťou alebo ich prírodný stav je taký, že dosiahnutie týchto cieľov by bolo neuskutočniteľné alebo neprimerane nákladné, avšak za predpokladu, že zaviedli všetky uskutočniteľné a nie neprimerane nákladné opatrenia na minimalizáciu ďalšieho zhoršovania stavu. To znamená, že v súvislosti so všetkými činnosťami, ktoré majú vplyv na tento vodný útvar, príslušný orgán zabezpečil, aby sa povolenia pravidelne preskúmali a v prípade potreby aktualizovali v súlade s najlepšími dostupnými technikami a aby sa vykonali všetky nie neprimerane nákladné zmierňujúce opatrenia. Je potrebné zohľadniť aj požiadavku „kombinovaného prístupu“ pre vypúšťania do povrchových vôd podľa článku 10 rámcovej smernice o vode, ktorá zaväzuje príslušné orgány zabezpečiť, aby sa uplatňovali najlepšie dostupné techniky a aby sa zabezpečil súlad so všetkými kvalitatívnymi cieľmi a normami stanovenými v rámci všetkých ostatných príslušných právnych predpisov EÚ, a v prípade potreby zaviesť prísnejšie regulácie emisií.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že niektoré všadeprítomné perzistentné, bioakumulatívne a toxické látky, ako napríklad ortuť, môžu byť vo vodných útvaroch prítomné v dôsledku historických činností (znečistenie z minulosti). Ak nie je možné alebo je neprimerane nákladné riešiť znečistenie z minulosti, môže sa uplatniť článok 4 ods. 5 rámcovej smernice o vode.

Stručne povedané, v prípade existujúcich činností vrátane ťažobných činností sa pri preskúmavaní povolení alebo oprávnení môžu uplatňovať iné výnimky. To znamená, že po roku 2027 je možné za určitých podmienok stanoviť predĺženie lehoty presahujúce rok 2027 (ak je to odôvodnené prírodnými podmienkami) a nižšie environmentálne ciele. K dispozícii sú ďalšie usmernenia (37).

Príklady:

—

Členský štát zaviedol opatrenia na zastavenie alebo výrazné zníženie vypúšťania alebo úniku živín v súvislosti s ťažbou (napr. zabezpečením toho, aby príslušné povolenie obsahovalo s súvisiace požiadavky). Vzhľadom na čas, ktorý potrebujú prírodné procesy, však opatrenia nemusia byť dostatočné na to, aby umožnili obnovu postihnutých vodných útvarov do roku 2027. Členské štáty v príslušnom pláne riadenia povodia uplatnia predĺženie lehoty v súlade s článkom 4 ods. 4 a poskytnú súhrn prijatých opatrení a časový harmonogram ich vykonávania. Opatrenia sa priebežne prehodnocujú, aby sa zabezpečila ich účinnosť, a potreba ďalšieho predĺženia sa posudzuje v nasledujúcich plánoch riadenia povodia.

—

V dôsledku existujúcej ťažobnej činnosti sa vypúšťa striebro, pre ktoré bola v revízii z roku 2026 stanovená norma kvality s termínom splnenia do roku 2039. Ak príslušný orgán zistí, že normu kvality nie je možné do tejto lehoty dosiahnuť z dôvodu technickej uskutočniteľnosti alebo neprimeraných nákladov, môže príslušný orgán v súlade s článkom 4 ods. 4 odložiť lehotu dosiahnutia súladu do roku 2045.

—

Útvar povrchovej vody je ovplyvnený znečistením ortuťou z minulosti a neexistuje žiadne technicky uskutočniteľné opatrenie na splnenie ENK do roku 2027. Koncentrácie sa budú znižovať len pomaly, aby dosiahli nižšie úrovne (oveľa neskôr ako v roku 2027) v dôsledku rozptylu a riedenia dažďovou vodou, ktorá by mala byť menej znečistená, okrem iného vďaka celosvetovému úsiliu a úsiliu EÚ o dekarbonizáciu, práci v rámci Minamatského dohovoru o ortuti a právnych predpisov EÚ o ortuti. Na vyčistenie vodného útvaru nemusia existovať žiadne alternatívne opatrenia alebo môžu byť takéto opatrenia neúmerne nákladné. V takomto prípade by mal členský štát zvážiť uplatnenie článku 4 ods. 5 a stanoviť nižší environmentálny cieľ v súvislosti s ortuťou zameraný len na dosiahnutie najlepšieho možného stavu.

—

Existujúca ťažobná lokalita kritických surovín alebo priemyselná činnosť je v prevádzke už desaťročia, čo vedie k určitým vplyvom na dobrý chemický stav útvaru povrchovej vody. Už povolením, ktorým sa činnosť reguluje, sa zaručuje, že prevádzkovateľ uplatňuje najlepšie možné opatrenia na zníženie vypúšťania do príslušného vodného útvaru (alebo prípadne že prevádzkovateľ vykonal všetky povinnosti na sanáciu dotknutej oblasti po predchádzajúcich činnostiach), a príslušný orgán dospeje k záveru, že nie je možné zaviesť dodatočné opatrenia, ktoré by boli uskutočniteľné a neboli neprimerane nákladné, na ďalšie zníženie emisií na úroveň, ktorá môže zabezpečiť súlad s existujúcimi ENK. Členské štáty by mali zvážiť uplatnenie článku 4 ods. 5 a stanoviť nižší environmentálny cieľ v súvislosti s danými znečisťujúcimi látkami s cieľom dosiahnuť len najlepší možný stav. Opatrenia sa priebežne prehodnocujú, aby sa zabezpečila ich účinnosť, a potreba ďalšieho predĺženia sa posudzuje v nasledujúcich plánoch riadenia povodia.

—

Existujúca baňa ovplyvňuje blízky útvar povrchovej vody vypúšťaním odpadových vôd. Na vodný útvar sa vzťahuje výnimka podľa článku 4 ods. 5 rámcovej smernice o vode. Povolenie sa preskúmava na účely rozšírenia ťažobnej činnosti. Od udelenia pôvodného povolenia boli zavedené nové technológie čistenia odpadových vôd. Aby rozšírenie nespôsobilo potenciálne zhoršenie stavu dotknutých vodných útvarov, povolenie sa bude musieť aktualizovať tak, aby zahŕňalo dodatočné zmierňujúce opatrenia založené na nových technológiách. Ak v dôsledku toho nedôjde k zhoršeniu, nie je potrebné na rozšírenie ťažobnej lokality uplatňovať článok 4 ods. 7. Okrem toho sa začlenením nových technológií splní požiadavka podľa článku 4 ods. 5, aby sa zabezpečilo dosiahnutie najlepšieho možného stavu.

---

(1)  Akčný plán RESourceEU: Urýchlenie vykonávania našej stratégie v oblasti kritických surovín s cieľom prispôsobiť sa novej realite [COM(2025) 945 final].

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(3)  Správa o posúdení vplyvu, ktorá je pripojená k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020 [SWD(2023) 161 final].

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020 (Ú. v. EÚ L 1252, 3.5.2024).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 19).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2026/805 z 30. marca 2026, ktorou sa mení smernica 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, smernica 2006/118/ES o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality a smernica 2008/105/ES o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky (Ú. v. EÚ L, 2026/805, 20.4.2026, s. 1 – 84). V prípade, že sa nedávnymi zmenami zmenili existujúce ustanovenia, rozoberajú sa len nové ustanovenia, hoci členské štáty majú na ich transpozíciu čas do decembra 2027.

(8)  KRONE-Verlag, C-65/20, ECLI:EU:C:2021:471, bod 25.

(9)   wfd - Library.

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413 z 18. októbra 2023, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2018/2001, nariadenie (EÚ) 2018/1999 a smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov, a ktorou sa zrušuje smernica Rady (EÚ) 2015/652 (Ú. v. EÚ L, 2023/2413, 31.10.2023).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1781 z 13. septembra 2023, ktorým sa zriaďuje rámec opatrení na posilnenie európskeho ekosystému polovodičov a mení nariadenie (EÚ) 2021/694 (Ú. v. EÚ L 229, 18.9.2023, s. 1 – 53).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 z 13. júna 2024 o zriadení rámca opatrení na posilnenie európskeho ekosystému výroby emisne neutrálnych technológií a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 (Ú. v. EÚ L, 2024/1735, 28.6.2024).

(13)  Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o urýchlení environmentálnych hodnotení [COM(2025) 984 final].

(14)  Smernica (EÚ) 2026/805. V prípade, že sa nedávnymi zmenami zmenili existujúce ustanovenia, rozoberajú sa nové ustanovenia, hoci členské štáty majú na ich transpozíciu čas do decembra 2027.

(15)  Je potrebné poznamenať, že v smernici o environmentálnych normách kvality a smernici o podzemných vodách sa používajú pre príslušné normy kvality odlišné pojmy, a to „environmentálne normy kvality“ pre povrchové vody a „normy kvality“ pre podzemné vody.

(16)  Vyplýva to z vymedzenia pojmu „dobrý chemický stav“ v článku 2 bodoch 24 a 25 rámcovej smernice o vode, ako aj z ustanovení o monitorovaní uvedených v oddieloch 1.3 a 2.4 prílohy V k rámcovej smernici o vode. V usmerneniach spoločnej stratégie vykonávania č. 7 – Monitorovanie podľa rámcovej smernice o vode, č. 15 – Monitorovanie podzemných vôd, č. 19 – Monitorovanie chemických látok v povrchových vodách a č. 40 – Frekvencia monitorovania chemických látok v povrchových vodách – dostupných na webovom sídle circabc sa navrhuje celkový metodický prístup k monitorovaniu na účely vykonávania rámcovej smernice o vode.

(17)  Útvary povrchovej a podzemnej vody sú definované v článku 2 bode 10 rámcovej smernice o vode („útvar povrchovej vody“ je „vymedziteľný a významný prvok povrchovej vody, ako napríklad jazero, nádrž, potok, rieka alebo kanál, časť potoka, rieky alebo kanála, brakickej vody, alebo pásmo pobrežnej vody“) a v článku 2 bode 12 („útvar podzemnej vody je vymedzený objem podzemnej vody v rámci kolektora alebo kolektorov podzemnej vody“).

(18)  Oddiel 1.2 prílohy II k rámcovej smernice o vode.

(19)  Usmerňovací dokument spoločnej stratégie vykonávania č. 2 – Identifikácia vodných útvarov – dostupný na webovom sídle circabc – obsahuje konkrétne praktické návrhy na identifikáciu vodných útvarov podľa rámcovej smernice o vode.

(20)  C-461/13 bod 48.

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o emisiách z priemyslu a chovu hospodárskych zvierat (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

(22)  Pozri: Európske inovačné centrum pre priemyselnú transformáciu a emisie | INCITE.

(23)  Pozri nové vymedzenie pojmu znečisťujúca látka špecifická pre povodie v článku 2 bode 30b rámcovej smernice o vode. Na podporu vykonávania prostredníctvom príkladov a najlepších postupov existuje nezáväzné technické usmernenie k odvodzovaniu ENK, wfd - Library.

(24)  Plán manažmentu povodia je na plán manažmentu povodia, ktorý musia členské štáty vypracovať každých šesť rokov a v ktorom sú stanovené programy opatrení na dosiahnutie cieľov rámcovej smernice o vode.

(25)  Prirodzene sa vyskytujúce látky, ako sú kovy, sú prítomné aj bez akéhokoľvek zdroja znečistenia. V dôsledku tejto prirodzenej prítomnosti sa mnohé vodné organizmy mohli prispôsobiť zvýšeným koncentráciám týchto látok, a preto môže byť vplyv týchto látok na vodný organizmus nižší.

(26)  Biologická dostupnosť, a teda aj toxicita, môže byť významne ovplyvnená chemickým zložením vody (napr. tvrdosťou, pH, rozpusteným organickým uhlíkom a inými parametrami kvality vody, ktoré ovplyvňujú biologickú dostupnosť).

(27)  Na podporu vykonávania prostredníctvom príkladov a najlepších postupov bolo vypracované nezáväzné technické usmernenie k zohľadňovaniu biologickej dostupnosti a prirodzených pôvodných koncentrácií kovov pri posudzovaní súladu (Usmernenie spoločnej stratégie vykonávania č. 38 – Technické usmernenie týkajúce sa ENK pre kovy – dostupné na webovom sídle circabc).

(28)  Na podporu vykonávania Komisia uverejnila technické usmernenia s názvom Identifikácia zmiešavacích zón podľa článku 4 ods. 4 smernice 2008/105/ES [C(2010) 9369].

(29)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1 – 21).

(30)  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7 – 50).

(31)  Na podporu vykonávania prostredníctvom príkladov a najlepších postupov je k dispozícii nezáväzný technický usmerňovací dokument k vykonávaniu článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode, ktorý nájdete na tomto odkaze.

(32)  Súdny dvor ako na predbežný krok odkazuje na (predbežné) posúdenie, (C-535/18), 62018CJ0535.

(33)  Nezáväzné usmernenie bolo vypracované v kontexte usmerňovacieho dokumentu spoločnej stratégie vykonávania rámcovej smernice o vode č. 36 Výnimky z environmentálnych cieľov podľa článku 4 ods. 7.

(34)  Návrh nariadenia o urýchlení environmentálnych hodnotení [COM(2025) 984 final].

(35)  V súlade s článkom 11 ods. 8 rámcovej smernice o vode musia byť všetky nové alebo revidované opatrenia ustanovené v rámci aktualizovaného programu zavedené do praxe do troch rokov od ich ustanovenia (napr. do polovice každého cyklu), ale účinky sa môžu prejaviť až neskôr (napríklad ak je predĺženie lehoty založené na technickej uskutočniteľnosti a je potrebné vykonať štúdiu, štúdia by sa mala začať v polovici cyklu, ale je možné, že výsledky sa získajú až neskôr v rámci cyklu).

(36)  Článok 4 ods. 4 rámcovej smernice o vode umožňuje členským štátom odložiť dosiahnutie súladu do konca roku 2027 z dôvodu technickej uskutočniteľnosti, neprimeraných nákladov alebo prírodných podmienok. V prípade prírodných podmienok sa dosiahnutie súladu môže dokonca ešte odložiť, t. j. ak sú zavedené všetky potrebné opatrenia, ale príroda potrebuje viac času na obnovu.

(37)  Nezáväzné usmernenie bolo vypracované v kontexte usmerňovacieho dokumentu spoločnej stratégie vykonávania rámcovej smernice o vode (Usmerňovací dokument k výnimkám z environmentálnych cieľov. Usmerňovací dokument č. 20 – Úrad pre vydávanie publikácií EÚ).