Spravodajca : Kristoffer TAMSONS, poslanec zastupiteľstva regiónu Štokholm

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR)

Úloha súkromného sektora v politike súdržnosti

1.

berie na vedomie návrh Európskej komisie týkajúci sa viacročného finančného rámca (VFR) a nových vlastných zdrojov na roky 2028 – 2034;

2.

zdôrazňuje, že politika súdržnosti je politikou dlhodobých investícií a jedným z kľúčových nástrojov EÚ na investovanie do konkurencieschopnosti, znalostí, udržateľného rozvoja a podpory sociálneho začleňovania, a to na základe regionálnych a miestne orientovaných politík s cieľom dosiahnuť konkurencieschopnosť všetkých regiónov;

3.

poukazuje na to, že vzhľadom na očakávané fiškálne obmedzenia po roku 2027, je potrebné stimulovať investície súkromného sektora, keďže tento sektor prináša inovácie, zdroje a odborné znalosti, ktoré sú potrebné na doplnenie verejných investícií. Súkromné investície prispievajú k zvýšeniu účinnosti verejného financovania a majú pákový efekt na verejné finančné prostriedky s cieľom dosiahnuť multiplikačný účinok a podnecovať tvorbu bohatstva na celom území. vrátane optimalizácie účasti súkromného sektora a financovania súkromného sektora na všetkých územných úrovniach;

4.

vyzýva na prijatie ďalších opatrení na posilnenie postavenia miestnych a regionálnych samospráv s cieľom uľahčiť skutočné a príslušné zapojenie súkromného sektora vrátane budovania kapacít a opatrení technickej pomoci. Úspešná interakcia miestnych a regionálnych samospráv s rôznymi zainteresovanými stranami zo súkromného sektora zapojenými do politiky súdržnosti má kľúčový význam pre jej vykonávanie v súčasnosti aj v budúcnosti a je nevyhnutná na zabezpečenie potrebných investícií v teréne. Ich schopnosť účinne spolupracovať so súkromným sektorom má zásadný význam pre dosiahnutie výraznejších regionálnych výsledkov, ako aj pre naplnenie spoločných cieľov EÚ;

5.

zdôrazňuje dôležitú úlohu malých a stredných podnikov (MSP) v politike súdržnosti. MSP nie sú len príjemcami, ale aj strategickými partnermi a často hnacou silou miestnych hospodárstiev. Fondy politiky súdržnosti predstavujú významný prvok prispôsobený na podporu MSP, a to aj prostredníctvom dlhových a kapitálových produktov a služieb rozvoja podnikania zameraných na podporu inovácií, konkurencieschopnosti a tvorby pracovných miest. Treba zdôrazniť, že pri podpore MSP je obzvlášť dôležitý miestne orientovaný prístup zameraný na špecifické potreby a osobitosti MSP vo všetkých územných celkoch;

6.

vyzdvihuje, že veľké korporácie a nadnárodné spoločnosti sú takisto kľúčovými hráčmi v rámci politiky súdržnosti, pokiaľ ide o projekty v oblasti infraštruktúry, energetiky, dopravy a digitalizácie. Zohrávajú tiež kľúčovú úlohu ako hnacia sila a katalyzátor činnosti MSP. Ich finančná kapacita a technické odborné znalosti môžu výrazne zvýšiť vplyv investícií v oblasti súdržnosti na hlavné iniciatívy regionálneho rozvoja prostredníctvom projektov, ktoré pravdepodobne povedú k štrukturálnej priemyselnej a hospodárskej transformácii. Okrem toho sú schopné prevziať potrebné riziká a realizovať veľké investície;

7.

zdôrazňuje, že finančné inštitúcie a súkromní investori, ako sú banky, investičné fondy a ďalší finanční sprostredkovatelia, zohrávajú významnú úlohu pri poskytovaní finančných nástrojov v rámci politiky súdržnosti (pôžičky, záruky a kapitálové investície). Finančné inštitúcie pomáhajú mobilizovať verejné finančné prostriedky na prilákanie súkromného kapitálu a zvyšujú dosah a účinnosť programov súdržnosti. VR poukázal na kľúčovú úlohu podporných bánk v stanovisku na tému Spoločne na podporu zamestnanosti a rastu: prínos národných a regionálnych podporných bánk k Investičnému plánu pre Európu;

8.

uznáva úlohu organizácií na podporu podnikania a priemyselných združení, ako sú obchodné komory, podnikateľské agentúry a odvetvové združenia, ktoré fungujú ako sprostredkovatelia medzi súkromným sektorom a riadiacimi orgánmi. Tieto zainteresované strany zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní technickej pomoci, presadzovaní politík priaznivých pre podnikanie, šírení informácií o možnostiach financovania, ako aj pri identifikácii a sprostredkúvaní potrieb a výziev podnikov;

Dosiahnutý pokrok – pretrvávajúce nedostatky

9.

uznáva, že za posledných 20 rokov sa dosiahol významný pokrok v rozvoji inštitucionálnych rámcov a administratívnych kapacít na spoluprácu so subjektmi súkromného sektora. Mnohé miestne a regionálne samosprávy vybudovali spoľahlivé inštitucionálne kapacity pre spoluprácu so súkromným sektorom vďaka požiadavkám politiky súdržnosti na partnerstvo a zapojenie zainteresovaných strán a využívanie finančných nástrojov, ktoré si vyžadujú verejno-súkromnú spoluprácu;

10.

pripomína úspešnú účasť a podporu MSP v po sebe nasledujúcich obdobiach vykonávania politiky súdržnosti, napríklad podporou približne piatich miliónov MSP financovaním vo výške 118 miliárd EUR (1) a príspevkom k vytvoreniu 370 000 nových priamych pracovných miest v rokoch 2014 – 2020 (2), zatiaľ čo podpora a diverzifikácia MSP predstavovali v rokoch 2021 – 2027 približne tretinu rozpočtu Fondu na spravodlivú transformáciu (3). Poukazuje na význam opatrení na podporu rozširujúcich sa podnikov a komplexných regionálnych stratégií na podnietenie rastu a konkurencieschopnosti;

11.

uznáva rastúci úspech politiky súdržnosti vykonávanej prostredníctvom finančných nástrojov počínajúc obdobím rokov 2000 – 2006 so zapojením jedného či dvoch členských štátov, až do situácie, keď v čase strednodobého hodnotenia programového obdobia 2021 – 2027 21 členských štátov naprogramovalo približne 6,5 % príspevkov EÚ v rámci Európskeho fondu pre regionálny rozvoj, Kohézneho fondu a Fondu na spravodlivú transformáciu prostredníctvom finančných nástrojov, z ktorých takmer polovica súvisela s rastom a konkurencieschopnosťou MSP, približne štvrtina s energetickou efektívnosťou a približne 8 % s energiou z obnoviteľných zdrojov a výskumom a inováciami. Značné finančné prostriedky pridelené na nástroje boli vyčlenené aj na mestský a územný rozvoj, digitalizáciu, kritické technológie a obehové hospodárstvo (4);

12.

poukazuje na to, že stále existuje nevyužitý potenciál na prilákanie súkromného kapitálu. Nedostatky v kapacitách zostávajú významnou výzvou a musia sa riešiť, aby sa využil pákový efekt politiky súdržnosti;

13.

zdôrazňuje, že mnohým verejným orgánom chýbajú technické alebo právne odborné znalosti na dohodnutie a štruktúrovanie verejno-súkromnej spolupráce alebo na účinné hodnotenie a riadenie finančných nástrojov. Obmedzenia existujú aj pri strategickom plánovaní, hodnotení projektov a hodnotení rizík, ktoré sú nevyhnutné pri spolupráci so súkromnými investormi alebo pri vykonávaní iniciatív založených na inováciách. Spolupráci so súkromnými subjektmi bráni aj byrokratická neefektívnosť, slabé systémy verejného obstarávania a politická nestabilita;

14.

poukazuje na to, že problémom zostáva aj inštitucionálna kultúra a dôvera. V niektorých prípadoch chýbajú skúsenosti alebo tradície, pokiaľ ide o spoluprácu so súkromnými subjektmi, čo môže viesť k skepticizmu alebo váhavému postoju na oboch stranách. Verejné orgány môžu mať odmietavý postoj k riziku, zatiaľ čo súkromné firmy môžu pochybovať o transparentnosti alebo spoľahlivosti verejných partnerov. Na záver možno konštatovať, že je potrebné cielené budovanie kapacít a posun zmýšľania – od neochoty riskovať k strategickým a zodpovedným partnerstvám;

15.

je znepokojený skutočnosťou, že mnohé MSP stále zápasia s administratívnou zložitosťou, prekrývajúcimi sa kontrolami a nedostatočným prispôsobením na miestne podmienky. Bez konkrétnych opatrení na zníženie administratívnej záťaže na úrovni príjemcov sa plánované štrukturálne reformy a ciele EÚ nedosiahnu;

16.

poukazuje na závery štúdie EP o verejno-súkromných partnerstvách a politike súdržnosti (5), z ktorých vyplynulo, že napriek priaznivejšiemu legislatívnemu rámcu je využívanie verejno-súkromných partnerstiev v politike súdržnosti naďalej nízke. Dôkazy o kombinovanom financovaní naznačujú, že využívanie verejno-súkromných partnerstiev je obmedzené;

Optimalizácia zapojenia súkromných zainteresovaných strán do VFR na obdobie po roku 2027

17.

opätovne pripomína, že verejno-súkromná spolupráca a modely spoločných investícií v politike súdržnosti by mali byť strategické, a nie symbolické. Verejný a súkromný sektor musia spolupracovať a zabezpečiť, aby každé euro vynaložené z finančných prostriedkov EÚ sprevádzali know-how, investície a zodpovednosť – či už zo strany verejných alebo súkromných subjektov – s cieľom dosiahnuť zmysluplné výsledky pre naše regióny. Pri určovaní kľúčových transformačných projektov je dôležité uplatňovať komplexný a perspektívny prístup;

18.

zdôrazňuje, že presun programovania politiky súdržnosti na úroveň členských štátov (podľa návrhu VFR po roku 2027) môže oslabiť miestne orientované prístupy a znížiť viditeľnosť miestnych podnikateľských ekosystémov, a požaduje štruktúrované integrované mechanizmy účasti súkromného sektora na navrhovaní a vykonávaní programov. Zároveň je dôležité posilniť kapacitu riadenia na regionálnej úrovni s cieľom zvýšiť účasť súkromného sektora;

19.

dôrazne sa zasadzuje za posilnenie zásady partnerstva a začlenenie zapojenia súkromného sektora do programovania, vykonávania a hodnotenia politiky súdržnosti prostredníctvom aktívneho zapojenia vo všetkých fázach od analýzy potrieb, stanovenia podmienok a reforiem, výberu prioritných oblastí a prideľovania finančných prostriedkov;

20.

konštatuje, že pri nadväzujúcich hodnoteniach politiky súdržnosti a úlohy finančných nástrojov pri realizácii politiky sa zistilo, že existuje priestor na zlepšenie a je potrebná ďalšia podpora využívania týchto nástrojov;

21.

dôrazne podporuje jasne navrhnutý rámec a štruktúru, ktorá bude zahŕňať cielené opatrenia a podporné mechanizmy pre miestne a regionálne samosprávy a MSP v budúcom legislatívnom rámci politiky súdržnosti, čo umožní podporu budovania kapacít v oblasti technickej a administratívnej pomoci s cieľom uvoľniť potenciál a riešiť zostávajúce výzvy;

22.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby pojem „vnútroštátne financovanie“ v budúcom legislatívnom rámci výslovne zahŕňal súkromné spolufinancovanie, čo prispeje k lepšiemu zosúladeniu s pravidlami štátnej pomoci a zabráni oneskoreniam spôsobeným individuálnymi postupmi oznamovania;

23.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že návrh VFR na obdobie po roku 2027 nezahŕňa ani neuznáva inteligentnú špecializáciu (S3), ktorá ukázala výhody zosúladenia verejných investícií, miestnych potrieb a miestnych hospodárskych podmienok. Nástupnícky Nástroj na medziregionálne inovačné investície (I3) a regionálne inovačné údolia (RIV), ktoré sú takisto vynechané z návrhu VFR, preukázali, ako môže spolupráca medzi súkromnými a verejnými aktérmi podporiť medziregionálne partnerstvá, najmä medzi viac a menej rozvinutými regiónmi, a začleniť ich do hodnotových reťazcov EÚ a globálnych hodnotových reťazcov. Skúsenosti s týmito nástrojmi by sa mali zahrnúť do nového návrhu VFR s cieľom ďalej stimulovať zapojenie súkromného sektora;

24.

domnieva sa, že je mimoriadne dôležité zlepšiť možnosti zapojenia súkromných zainteresovaných strán a zaviesť konkrétne opatrenia v snahe zabrániť tzv. gold-platingu zavedením mechanizmu rýchleho preskúmania s cieľom identifikovať a riešiť neprimerané vnútroštátne požiadavky a zlepšiť súlad medzi pravidlami EÚ a vnútroštátnymi pravidlami, najmä pravidlami štátnej pomoci a možnosťou vnútroštátneho spolufinancovania projektov financovaných z fondov politiky súdržnosti. Je mimoriadne dôležité využiť dynamiku a nástroje, ktoré ponúka platforma STEP, na posilnenie verejnej podpory katalytických projektov;

25.

odporúča uplatňovať zásadu „jedenkrát a dosť“ (t. j. predkladať dokumenty regionálnemu riadiacemu orgánu len raz) a zaviesť zjednodušené vykazovanie nákladov a financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi;

26.

navrhuje, aby sa presadzovali primerané audítorské postupy vytvorením prahovej hodnoty „podobnej de minimis“ pre malé projekty (< 100 000 EUR), ktorá by umožnila ľahký audit, ak sa výsledok jasne preukáže, a aby sa zabezpečilo, že prístup založený na výkonnosti musí zohľadňovať opatrenia vhodné pre MSP. Okrem toho by replikovanie a prijatie modelu paušálneho financovania Európskej komisie mohlo viesť k zjednodušeniu a zefektívneniu postupov;

27.

vyzýva na zvýšenú podporu rozvoja technických odborných znalostí pre miestne a regionálne samosprávy a MSP, najmä na miestnej úrovni, s cieľom vytvoriť systém vyznačujúci sa otvorenosťou a predvídateľnosťou, ktorý zabezpečí dlhodobú a udržateľnú perspektívu;

28.

zdôrazňuje, že využívanie finančných nástrojov by malo byť v súlade s povahou investícií na podporu hospodárskej efektívnosti, a preto sa prikláňa k tomu, aby sa na produktívne investície nepoužívala priama grantová podpora. Odporúča, aby budúci regulačný rámec zahŕňal ustanovenie, podľa ktorého by sa investície vytvárajúce príjmy a úspory nákladov realizovali v prvom rade prostredníctvom finančných nástrojov;

29.

varuje pred zväčšujúcou sa priepasťou medzi regiónmi, ktoré sú inovačnými lídrami, a menej rozvinutými regiónmi, ktoré nemajú rovnaké skúsenosti alebo inštitucionálne kapacity na to, aby mohli využívať nové finančné prostriedky a nástroje navrhnuté v návrhu VFR. Trvá preto na tom, že návrh VFR musí zahŕňať dostatočnú poradenskú a technickú podporu pre menej skúsené regióny s cieľom zabezpečiť spravodlivé rozdelenie finančných prostriedkov na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti súdržnosti a konkurencieschopnosti;

30.

zdôrazňuje, že budúci legislatívny rámec by mal členským štátom umožniť zahrnúť finančné nástroje do svojich plánov. Opakuje, že finančné nástroje sú inteligentným a účinným spôsobom, ako zvýšiť vplyv finančných prostriedkov EÚ, a posilnia ich pákový a multiplikačný účinok, ak budú prispôsobené miestnym potrebám. Zdôrazňuje, že zapojenie súkromného sektora nie je len možnosťou, ale je nevyhnutné pre dlhodobú odolnosť a vplyv investícií do súdržnosti;

31.

domnieva sa, že právomoci národných a regionálnych finančných inštitúcií by sa mali posilniť, aby finančné nástroje boli zverené národným a regionálnym záručným inštitúciám a verejným podporným bankám vzhľadom na ich blízkosť k MSP a ich dôkladné pochopenie miestnych trhov;

32.

zdôrazňuje najmä potrebu prispôsobených finančných nástrojov, ako sú systémy mikrofinancovania, zjednodušené postupy poskytovania úverov a cielené záruky, najmä v menej rozvinutých regiónoch a hospodárstvach oblastí s nízkou hustotou obyvateľstva, kde sú finančné ekosystémy slabšie a dosah obmedzený.

---

(1)  Súhrnná správa o implementácii Európskych štrukturálnych a investičných fondov z roku 2023.

(2)  Hodnotenie ex post Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu za roky 2014 – 2020.

(3)  Strednodobé hodnotenie Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu a Fondu na spravodlivú transformáciu za roky 2021 – 2027.

(4)  Strednodobé hodnotenie Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu a Fondu na spravodlivú transformáciu za roky 2021 – 2027.

(5)   Research for REGI Committee – Public Private Partnerships and Cohesion Policy.