OZNÁMENIE KOMISIE

Usmernenia o uplatňovaní článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na dohody o transfere technológií

(Text s významom pre EHP)

(C/2026/2323)

OBSAH

ÚVOD

VŠEOBECNÉ ZÁSADY

2.1.

Článok 101 zmluvy a práva duševného vlastníctva

2.2.

Pojmy relevantné pre uplatňovanie článku 101 zmluvy na dohody o transfere technológií

2.2.1.

Pojem podnik

2.2.2.

Obmedzenie hospodárskej súťaže a rozlišovanie medzi obmedzeniami z hľadiska cieľa a obmedzeniami z hľadiska účinku

2.2.3.

Účinky dohôd o transfere technológií

2.2.3.1.

Pozitívne účinky

2.2.3.2.

Negatívne účinky

2.2.4.

Vymedzenie trhu

2.2.5.

Rozlišovanie medzi konkurentmi a stranami, ktoré si nekonkurujú

2.3.

Dohody, ktoré vo všeobecnosti nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy

UPLATŇOVANIE NARIADENIA O SKUPINOVEJ VÝNIMKE PRE TRANSFER TECHNOLÓGIÍ („NARIADENIE TTBER“)

3.1.

Právne účinky nariadenia TTBER

3.2.

Rozsah pôsobnosti a dĺžka platnosti nariadenia TTBER

3.2.1.

Pojem „dohody o transfere technológií“

3.2.1.1.

Ustanovenia v dohodách o transfere technológií týkajúce sa nákupu produktov a udeľovania licencií na iné druhy práv duševného vlastníctva

3.2.1.2.

Udeľovanie licencií na práva duševného vlastníctva mimo rozsahu pôsobnosti nariadenia TTBER

3.2.1.3.

Udeľovanie licencií na určité typy údajov

3.2.2.

Pojem „transfer“

3.2.3.

Dohody medzi dvomi stranami

3.2.4.

Dohody o výrobe zmluvných produktov

3.2.5.

Obdobie platnosti

3.2.6.

Vzťah k iným nariadeniam o skupinových výnimkách

3.2.6.1.

Nariadenia o skupinových výnimkách pre dohody o špecializácii a dohody o výskume a vývoji

3.2.6.2.

Nariadenie o skupinovej výnimke pre vertikálne dohody

3.3.

Hraničné trhové podiely podľa nariadenia TTBER

3.3.1.

Hraničné trhové podiely

3.3.2.

Výpočet trhových podielov na technologických trhoch podľa nariadenia TTBER

3.4.

Veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže podľa nariadenia TTBER

3.4.1.

Všeobecné zásady

3.4.2.

Dohody medzi konkurentmi

3.4.3.

Dohody medzi stranami, ktoré si nekonkurujú

3.5.

Vylúčené obmedzenia

3.6.

Odňatie a neuplatňovanie skupinovej výnimky

3.6.1.

Odňatie výhody skupinovej výnimky

3.6.2.

Neuplatňovanie nariadenia TTBER

UPLATŇOVANIE ČLÁNKU 101 ODS. 1 A 3 ZMLUVY MIMO ROZSAHU PÔSOBNOSTI NARIADENIA TTBER

4.1.

Všeobecný rámec analýzy

4.1.1.

Faktory relevantné pre posúdenie podľa článku 101 ods. 1 zmluvy

4.1.2.

Faktory relevantné pre posúdenie podľa článku 101 ods. 3 zmluvy

4.2.

Uplatňovanie článku 101 zmluvy na rôzne druhy obmedzení udeľovania licencií

4.2.1.

Záväzky v súvislosti s licenčnými poplatkami

4.2.2.

Udeľovanie výhradných licencií a obmedzenia predaja

4.2.2.1.

Výhradné a jedinečné licencie

4.2.2.2.

Obmedzenia predaja

4.2.3.

Obmedzenia produkcie

4.2.4.

Obmedzenia oblasti použitia

4.2.5.

Obmedzenia v prípade použitia na vlastnú spotrebu

4.2.6.

Viazaný predaj a balíkový predaj

4.2.7.

Povinnosti nekonkurovať si

4.3.

Dohody o urovnaní sporov

4.4.

Technologické fondy

4.4.1.

Posúdenie vytvorenia a fungovania technologických fondov

4.4.2.

Posúdenie obmedzení v dohodách medzi fondom a jeho nadobúdateľmi licencie

4.5.

Skupiny pre rokovania o udeľovaní licencií

4.5.1.

Úvod

4.5.2.

Posúdenie podľa článku 101 ods. 1 zmluvy

4.5.3.

Posúdenie podľa článku 101 ods. 3 zmluvy

1. ÚVOD

V týchto usmerneniach sa stanovujú zásady posudzovania dohôd o transfere technológií podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“) (1). Dohody o transfere technológií sú dohody, na základe ktorých poskytovateľ licencie oprávňuje nadobúdateľa licencie využívať určité technologické práva na výrobu tovaru alebo poskytovanie služieb, ako sú vymedzené v článku 1 ods. 1 písm. c) nariadenia Komisie (EÚ) 2026/877 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie dohôd o transfere technológií (ďalej len „nariadenie TTBER“) (2).

Tieto usmernenia obsahujú usmernenie k uplatňovaniu nariadenia TTBER a k uplatňovaniu článku 101 zmluvy na dohody o transfere technológií, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia TTBER. Vydaním týchto usmernení chce Komisia pomôcť podnikom pri posudzovaní ich dohôd o transfere technológií podľa pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže a uľahčiť tak používanie takýchto dohôd. Dohody o transfere technológií umožňujú šírenie technológií a stimulujú počiatočný výskum a vývoj, čím podporujú inovácie (3). Šírenie technológií a inovácie sú kľúčovými hnacími silami konkurencieschopného, odolného a udržateľného hospodárstva Únie (4).

Zásady stanovené v týchto usmerneniach sa musia uplatňovať so zreteľom na konkrétne skutočnosti každého prípadu. Tým sa vylučuje mechanické uplatňovanie. Príklady uvedené v týchto usmerneniach slúžia len na ilustráciu a nie sú vyčerpávajúce.

Týmito usmerneniami nie je dotknutý výklad článku 101 zmluvy a nariadenia TTBER Všeobecným súdom a Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej spoločne len „Súdny dvor Európskej únie“).

Nariadením TTBER a týmito usmerneniami nie je dotknuté uplatňovanie článku 102 zmluvy na dohody o transfere technológií.

Tieto usmernenia sú štruktúrované takto:

V oddiele 2.1 sa uvádzajú všeobecné zásady, ktorými sa riadi uplatňovanie článku 101 zmluvy na dohody o transfere technológií. Oddiel 2.2 sa zaoberá pojmami relevantnými pre posudzovanie týchto dohôd podľa článku 101 vrátane pozitívnych a negatívnych účinkov udeľovania licencií v oblasti duševného vlastníctva na hospodársku súťaž, vymedzenia relevantného trhu a rozlišovania medzi konkurentmi a stranami, ktoré si nekonkurujú. Oddiel 2.3 sa zaoberá dohodami, ktoré vo všeobecnosti nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 101;

V oddiele 3 sa uvádza usmernenie k rozsahu pôsobnosti nariadenia TTBER. Vysvetľuje sa v ňom vymedzenie dohôd o transfere technológií na výrobu zmluvných produktov, vzťah medzi nariadením TTBER a ďalšími nariadeniami o skupinových výnimkách, hraničné trhové podiely stanovené v článku 3 nariadenia TTBER a veľmi závažné a vylúčené obmedzenia hospodárskej súťaže stanovené v článkoch 4 a 5 nariadenia TTBER;

V oddiele 4 sa vysvetľuje, ako sa dohody o transfere technológií, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie TTBER, posudzujú podľa článku 101 ods. 1 a 3 zmluvy, a uvádza sa usmernenie k rôznym druhom obmedzení, ktoré sa bežne vyskytujú v dohodách o transfere technológií, ako aj usmernenie k ďalším druhom dohôd týkajúcich sa technologických práv.

2. VŠEOBECNÉ ZÁSADY

2.1. Článok 101 zmluvy a práva duševného vlastníctva

Cieľom článku 101 zmluvy je zabezpečiť, aby podniky nevyužívali dohody, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy (5) na zabránenie hospodárskej súťaži na trhu, jej obmedzenie alebo narušenie, ktoré v konečnom dôsledku poškodia spotrebiteľov. Cieľom článku 101 je takisto dosiahnuť integrovaný vnútorný trh, ktorý posilňuje hospodársku súťaž v Únii.

Článok 101 zmluvy sa vzťahuje na dohody medzi podnikmi, ktoré môžu ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi (6) a ktoré zabraňujú hospodárskej súťaži, obmedzujú ju alebo narúšajú (7). V článku 101 sa stanovuje rámec na posudzovanie protisúťažných účinkov a účinkov, ktoré sú priaznivé pre hospodársku súťaž.

Posudzovanie dohôd podľa článku 101 zmluvy sa skladá z dvoch krokov. Prvým krokom podľa článku 101 ods. 1 je posúdiť, či má dohoda protisúťažný cieľ alebo skutočné či potenciálne obmedzujúce účinky. Druhým krokom, ktorý je potrebný, len ak sa zistí, že dohoda obmedzuje hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1, je posúdiť, či dohoda vytvára účinky zvyšujúce efektívnosť, ktoré spĺňajú štyri podmienky výnimky stanovenej v článku 101 ods. 3. Tieto podmienky sú takéto: dohoda i) musí prispievať k zlepšeniu výroby alebo distribúcie produktov alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, pričom ii) umožňuje spotrebiteľom primeraný podiel na výhodách z toho vyplývajúcich, a to bez toho, aby iii) ukladala obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov, a aby iv) umožňovala zúčastneným podnikom vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti daných produktov (8). Podľa článku 2 nariadenia č. 1/2003 bremeno dokazovania, že dohoda obmedzuje hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1, znáša orgán na ochranu hospodárskej súťaže alebo žalobca, ktorý tvrdí, že došlo k porušeniu článku 101, zatiaľ čo bremeno preukázania, že sú splnené štyri podmienky výnimky podľa článku 101 ods. 3, znášajú podniky, ktoré si nárokujú výhodu tejto výnimky.

10.

V právnych predpisoch v oblasti duševného vlastníctva sa priznávajú výhradné práva majiteľom patentov, držiteľom autorských práv, dizajnových práv a ochranných známok a iných zákonom chránených práv. Majiteľ duševného vlastníctva má podľa právnych predpisov v oblasti duševného vlastníctva právo zabrániť neoprávnenému používaniu svojho duševného vlastníctva a právo využívať duševné vlastníctvo, napríklad udeľovaním licencií tretím stranám. Právo duševného vlastníctva, s výnimkou práva na výkon (9), sa vyčerpá po tom, ako bol produkt, ktorý v sebe zahŕňa právo duševného vlastníctva, uvedený na trh v Európskom hospodárskom priestore jeho držiteľom alebo s jeho súhlasom, čo znamená, že držiteľ ho už nemôže použiť na reguláciu predaja produktu (zásada vyčerpania práv v Únii) (10). Držiteľ práv nemá podľa právnych predpisov o duševnom vlastníctve právo brániť nadobúdateľom licencie alebo kupujúcim predávať produkty zahŕňajúce licencovanú technológiu. Zásada vyčerpania práv v Únii je v súlade so základnou funkciou práv duševného vlastníctva, ktorou je poskytnúť vlastníkovi právo vylúčiť ostatné osoby z využívania jeho duševného vlastníctva bez jeho súhlasu.

11.

Skutočnosť, že v právnych predpisoch v oblasti duševného vlastníctva sa priznávajú výhradné práva na využívanie, neznamená, že na práva duševného vlastníctva sa nevzťahuje uplatňovanie práva hospodárskej súťaže. Článok 101 zmluvy je uplatniteľný najmä na dohody, ktorými vlastník udeľuje licenciu inému podniku na využívanie jeho práv duševného vlastníctva (11). Nevyplýva z toho ani to, že existuje konflikt medzi právami duševného vlastníctva a pravidlami Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Práva duševného vlastníctva podporujú inovácie tým, že motivujú podniky investovať do výskumu a vývoja nových alebo zlepšených produktov a procesov. Aj hospodárska súťaž podporuje inovácie, a to tým, že vyvíja tlak na podniky, aby inovovali. Inovácia predstavuje zásadný a dynamický prvok otvoreného a konkurenčného trhového hospodárstva. Preto sú práva duševného vlastníctva aj hospodárska súťaž nevyhnutné na podporu inovácií a zabezpečenie ich konkurencieschopného využívania.

12.

Pri posudzovaní dohôd o transfere technológií podľa článku 101 zmluvy treba mať na pamäti, že vytváranie práv duševného vlastníctva je často spojené so značnými investíciami, a to je často riziková oblasť. Aby sa neobmedzila dynamická hospodárska súťaž a aby sa zachovali stimuly na inovácie, inovátori by nemali byť neprimerane obmedzovaní pri využívaní práv duševného vlastníctva, ktoré sa javia ako hodnotné. Z týchto dôvodov by inovátori mali mať možnosť snažiť sa o primeranú odmenu za úspešné projekty, ktorá postačuje na zachovanie ich motivácie investovať, a to aj s prihliadnutím na neúspešné projekty. Udeľovanie licencií na technológie si môže od nadobúdateľa licencie takisto vyžadovať výrazné nenávratné investície (to znamená, že ak sa nadobúdateľ licencie prestane venovať uvedenej konkrétnej oblasti činnosti, nemôže investíciu použiť na iné činnosti, ani pristúpiť k predaju inak ako s výraznou stratou) do licencovanej technológie a výrobných prostriedkov potrebných na jej využívanie. Článok 101 sa nemôže uplatňovať bez zohľadnenia takýchto ex ante investícií príslušných strán a súvisiacich rizík. Riziko, ktorému strany čelia, a nenávratné investície, ku ktorým sa treba zaviazať, preto môžu viesť k tomu, že dohoda nebude patriť do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 alebo bude spĺňať podmienky článku 101 ods. 3 počas obdobia potrebného na dosiahnutie návratnosti investícií.

13.

Právny rámec stanovený v článku 101 zmluvy je dostatočne pružný na to, aby zohľadňoval dynamické aspekty udeľovania licencií na technológie. Neexistuje domnienka, že práva duševného vlastníctva a licenčné zmluvy ako také vyvolávajú obavy z narušenia hospodárskej súťaže. Väčšina dohôd o udelení licencie na technológie neobmedzuje hospodársku súťaž. V skutočnosti má udeľovanie licencií na technológie vo všeobecnosti priaznivý účinok na hospodársku súťaž, keďže vedie k šíreniu technológií a podporujú sa ním inovácie na strane poskytovateľov aj nadobúdateľov licencií. V prípade, že dohody o udelení licencie na technológie obmedzujú hospodársku súťaž, často vedú k zvýšeniu efektívnosti, ktoré má priaznivý účinok na hospodársku súťaž a spĺňa podmienky článku 101 ods. 3 (12). Prevažná väčšina dohôd o udelení licencie na technológie je preto zlučiteľná s článkom 101.

2.2. Pojmy relevantné pre uplatňovanie článku 101 zmluvy na dohody o transfere technológií

2.2.1. Pojem podnik

14.

Článok 101 ods. 1 zmluvy sa vzťahuje na podniky a združenia podnikov. Podnik je každý subjekt tvorený osobnými, hmotnými a nehmotnými prvkami, ktorý vykonáva hospodársku činnosť, a to nezávisle od svojho právneho postavenia a spôsobu financovania.

2.2.2. Obmedzenie hospodárskej súťaže a rozlišovanie medzi obmedzeniami z hľadiska cieľa a obmedzeniami z hľadiska účinku

15.

Článkom 101 ods. 1 zmluvy sa zakazujú dohody, ktorých cieľom alebo účinkom je obmedzenie hospodárskej súťaže. Článok 101 ods. 1 sa vzťahuje na obmedzenia hospodárskej súťaže medzi stranami dohody a na obmedzenia hospodárskej súťaže medzi ktorýmikoľvek z týchto strán a tretími stranami.

16.

Pri posudzovaní toho, či dohoda o transfere technológií obmedzuje hospodársku súťaž treba zvážiť skutočné okolnosti, za ktorých by dochádzalo k hospodárskej súťaži, ak by neexistovala dohoda ani žiadne obmedzenia v nej obsiahnuté. Pri vykonaní tohto posúdenia treba zohľadniť pravdepodobný vplyv dohody na hospodársku súťaž medzi rôznymi technológiami (hospodársku súťaž medzi podnikmi využívajúcimi konkurenčné technológie) a hospodársku súťaž v rámci jednej technológie (hospodársku súťaž medzi podnikmi využívajúcimi rovnakú technológiu) (13). Článkom 101 ods. 1 zmluvy sa zakazujú obmedzenia hospodárskej súťaže medzi rôznymi technológiami a hospodárskej súťaže v rámci jednej technológie. Preto treba posúdiť, do akej miery dohoda má vplyv alebo pravdepodobne bude mať vplyv na tieto dva aspekty hospodárskej súťaže na trhu.

17.

Pojem obmedzenia z hľadiska cieľa sa vzťahuje na určité druhy koordinácie medzi podnikmi, ktoré vykazujú dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž, a to taký, že nie je potrebné posudzovať ich účinky (14).

18.

Pojem obmedzenia z hľadiska účinku sa vzťahuje na dohody, ktoré nemajú protisúťažný cieľ, ale je preukázané, že majú skutočné alebo potenciálne obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž, ktoré sú citeľné (15). Na to, aby mala dohoda obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž, musí mať alebo pravdepodobne mať citeľný nepriaznivý vplyv na aspoň jeden z parametrov hospodárskej súťaže na trhu, ako je napríklad cena, produkcia, kvalita produktov, rozmanitosť produktov alebo inovácia. Na preukázanie toho, že dohoda obmedzuje hospodársku súťaž z hľadiska účinku, je vo všeobecnosti potrebné vymedziť relevantný trh (relevantné trhy) a posúdiť účinky dohody na dynamiku trhu v konkrétnom prípade. Napríklad výskyt citeľných nepriaznivých účinkov na hospodársku súťaž je pravdepodobnejší, ak aspoň jedna zo strán dohody má alebo získa určitý stupeň trhovej sily (16).

19.

Ak sa podniky zapájajú do spolupráce, na ktorú sa nevzťahuje zákaz stanovený v článku 101 ods. 1 zmluvy, pretože má neutrálne alebo pozitívne účinky na hospodársku súťaž, daný zákaz sa nevzťahuje ani na obmedzenie obchodnej autonómie jednej alebo viacerých strán, ak sa preukáže, že je objektívne nevyhnutný na vykonávanie spolupráce a primeraný cieľom spolupráce (ďalej len „sprievodné obmedzenia“) (17). S cieľom určiť, či obmedzenie predstavuje sprievodné obmedzenie, treba preskúmať, či by spoluprácu nebolo možné vykonávať bez daného obmedzenia. Skutočnosť, že bez daného obmedzenia je spolupráca zložitá alebo menej zisková, nepostačuje na to, aby sa uvedené obmedzenie považovalo za objektívne nevyhnutné, a preto sprievodné (18).

20.

Ako sa vysvetľuje v bode 9 týchto usmernení, dohoda, ktorá obmedzuje hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy, môže byť stále zlučiteľná s článkom 101, ak strany dokážu preukázať, že dohoda spĺňa štyri kumulatívne podmienky článku 101 ods. 3.

2.2.3. Účinky dohôd o transfere technológií

21.

Na posúdenie dohôd o transfere technológií podľa článku 101 zmluvy treba zohľadniť všetky relevantné parametre hospodárskej súťaže, ako sú napríklad ceny, produkcia z hľadiska množstva, kvality a rozmanitosti produktov a inovácia. V nasledujúcich oddieloch sa uvádzajú príklady možných účinkov dohôd o transfere technológií na tieto parametre, pričom sa rozlišuje medzi pozitívnymi a negatívnymi účinkami.

2.2.3.1. Pozitívne účinky

22.

Dohody o transfere technológií môžu mať významné priaznivé účinky na hospodársku súťaž. Veľká väčšina takýchto dohôd skutočne má priaznivé účinky na hospodársku súťaž. Dohody o transfere technológií môžu podporovať inovácie najmä tým, že inovátorom umožňujú dosiahnuť návratnosť ich investícií do výskumu a vývoja.

23.

Dohody o transfere technológií takisto umožňujú šírenie technológie, čo môže vytvárať hodnotu znižovaním výrobných nákladov nadobúdateľa licencie alebo tým, že mu umožnia vyrábať nové alebo vylepšené produkty. Zvýšenie efektívnosti na úrovni nadobúdateľa licencie často vyplýva z kombinácie technológie poskytovateľa licencie s aktívami a technológiami nadobúdateľa licencie. K udeľovaniu licencií často dochádza preto, že pre poskytovateľa licencie je efektívnejšie, aby udelil licenciu na technológiu, než aby ju sám využíval, napríklad preto, že nadobúdateľ licencie už má potrebné výrobné aktíva. Dohoda teda poskytuje nadobúdateľovi licencie prístup k technológii, ktorú možno s týmito aktívami kombinovať. Napríklad univerzita alebo výskumný ústav môžu udeliť licenciu na technológiu výrobnej spoločnosti.

24.

Udeľovanie licencií na technológie môže takisto viesť k zvýšeniu efektívnosti vo forme synergií tým, že nadobúdateľovi licencie umožní kombinovať svoju technológiu s technológiou poskytovateľa licencie. Vďaka tomu môže nadobúdateľ licencie získať konfiguráciu nákladov a produkcie, ktorá by inak nebola možná.

25.

Dohody o udelení licencie na technológie môžu viesť k zvýšeniu efektívnosti aj vo fáze distribúcie, a to rovnakým spôsobom ako vertikálne dohody na distribúciu tovaru a služieb. Toto zvýšenie efektívnosti môže mať formu úspory nákladov alebo poskytovania cenných služieb spotrebiteľom. Pozitívne účinky vertikálnych dohôd sa opisujú v Usmerneniach Komisie k vertikálnym obmedzeniam (19) (ďalej len „vertikálne usmernenia“).

26.

Účelom udeľovania licencií na technológie, ktorý má priaznivý účinok na hospodársku súťaž, môže byť aj odstránenie prekážok rozvoja a využívania vlastnej technológie nadobúdateľa licencie. Najmä v odvetviach, v ktorých je rozšírené veľké množstvo patentov, sa udeľovanie licencií často využíva s cieľom poskytnúť tvorivú voľnosť odstránením rizika uplatnenia nárokov poskytovateľom licencie z dôvodu porušenia práv (20).

2.2.3.2. Negatívne účinky

27.

Dohody o transfere technológií majú vo všeobecnosti priaznivý účinok na hospodársku súťaž, v určitých prípadoch ich však podniky môžu využívať na dosiahnutie protisúťažných cieľov, ktoré v konečnom dôsledku poškodzujú spotrebiteľov.

28.

Reštriktívne dohody o transfere technológií môžu mať negatívne účinky na trh vrátane:

a)	obmedzenia hospodárskej súťaže medzi rôznymi technológiami, ako aj uľahčenia kolúzie, a to tak výslovnej, ako aj mlčky odsúhlasenej;

b)	uzavretia trhu pre konkurentov zvýšením ich nákladov, obmedzením ich prístupu k vstupom alebo iným zvýšením prekážok vstupu na trh a

c)	obmedzenia hospodárskej súťaže v rámci jednej technológie.

29.

Riziko obmedzenej hospodárskej súťaže medzi rôznymi technológiami je vyššie, ak sú uložené recipročné povinnosti (21). Keď napríklad konkurenti uskutočnia vzájomný transfer konkurenčných technológií a uložia si vzájomný záväzok poskytovať si budúce vylepšenia svojich príslušných technológií a keď dohoda bráni ktorémukoľvek z konkurentov získať technologický náskok pred iným konkurentom, hospodárska súťaž medzi týmito stranami v oblasti inovácií je obmedzená (pozri aj bod 264).

30.

Dohody o transfere technológií medzi konkurentmi môžu tiež uľahčovať koordináciu. Riziko dohodnutého výsledku je vyššie na koncentrovaných trhoch (22). Dohody o transfere technológií môžu uľahčiť koordináciu zvýšením transparentnosti na trhu, regulovaním určitého správania a zvýšením prekážok vstupu na trh. Koordináciu môžu uľahčiť aj dohody, ktoré vedú k vysokému stupňu zhodnosti nákladov (konkrétne podielu nákladov, ktoré majú strany spoločné), keďže to môže zvýšiť schopnosť strán dosiahnuť dohodnutý výsledok v oblasti cien (23).

31.

Koordináciu možno uľahčiť aj výmenou citlivých obchodných informácií medzi konkurentmi počas vykonávania dohody o transfere technológií. Výmena určitých citlivých obchodných informácií však môže byť objektívne nevyhnutná na vykonávanie dohody (24). Ak sa na samotnú dohodu nevzťahuje zákaz stanovený v článku 101 ods. 1 zmluvy, pretože zmluva má neutrálne alebo pozitívne účinky na hospodársku súťaž, tento zákaz sa nevzťahuje ani na výmenu informácií, ktorá túto zmluvu sprevádza. Platí to najmä v prípade, že výmena informácií je objektívne nevyhnutná na vykonávanie licenčnej zmluvy a primeraná jej cieľom. Ak výmena informácií presahuje rámec toho, čo je objektívne nevyhnutné na vykonávanie dohody, alebo nie je primeraná jej cieľom, mala by sa posúdiť na základe usmernenia uvedeného v kapitole 6 horizontálnych usmernení. Ak sa na výmenu informácií vzťahuje článok 101 ods. 1, stále môže spĺňať podmienky článku 101 ods. 3.

32.

Dohody o transfere technológií môžu obmedzovať aj hospodársku súťaž medzi rôznymi technológiami vytváraním prekážok vstupu na trh alebo expanzie konkurentov. Trh môže byť pre tretie strany, ktoré sú dodávateľmi technológií, uzavretý napríklad vtedy, keď etablovaní poskytovatelia licencie uložia nadobúdateľom licencie povinnosť nekonkurovať si v takej miere, že nie je k dispozícii dostatočný počet nadobúdateľov licencie na uzatváranie licencií s tretími stranami, ktoré sú dodávateľmi technológií, ako aj vtedy, keď je vstup na trh na úrovni nadobúdateľov licencie zložitý (25).

33.

Dohody o transfere technológií môžu tiež obmedzovať hospodársku súťaž v rámci jednej technológie. Môže sa tak stať napríklad v dôsledku toho, že nadobúdateľom licencie sa uložia obmedzenia týkajúce sa udržiavania cien ďalšieho predaja alebo obmedzenia predaja na určité územia alebo určitým zákazníkom. Obmedzenia hospodárskej súťaže v rámci jednej technológie môžu uľahčovať kolúziu medzi nadobúdateľmi licencie. Takisto môžu uľahčovať kolúziu medzi držiteľmi konkurenčných technológií alebo obmedzovať hospodársku súťaž medzi rôznymi technológiami zvýšením prekážok vstupu na trh.

2.2.4. Vymedzenie trhu

34.

Prístup Komisie k vymedzeniu relevantného trhu sa stanovuje v oznámení Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže (26) (ďalej len „oznámenie o definícii trhu“). Tieto usmernenia sa zameriavajú len na aspekty vymedzenia trhu, ktoré sú osobitne dôležité v oblasti udeľovania licencií na technológie.

35.

Technológia predstavuje vstup, ktorý je integrovaný buď do produktu, alebo do výrobného procesu. Udeľovanie licencií na technológie môže preto ovplyvňovať hospodársku súťaž na dodávateľských trhoch so vstupmi, ako aj na odberateľských trhoch s výstupmi. Napríklad dohoda medzi dvoma podnikmi, ktoré predávajú konkurenčné produkty na odberateľskej úrovni a udeľujú aj krížové licencie na technologické práva súvisiace s výrobou týchto produktov na dodávateľskej úrovni, môže obmedzovať hospodársku súťaž na relevantnom odberateľskom trhu s tovarom alebo so službami. Udeľovanie krížových licencií môže takisto obmedzovať hospodársku súťaž na relevantnom dodávateľskom trhu s technológiami a prípadne aj na iných dodávateľských trhoch so vstupmi. Na posúdenie účinkov dohôd o udelení licencie na technológie na hospodársku súťaž preto môže byť potrebné vymedziť relevantný produktový trh (relevantné produktové trhy), ako aj relevantný technologický trh (relevantné technologické trhy) (27).

36.

Relevantný produktový trh pozostáva zo zmluvných produktov (zahŕňajúcich licencovanú technológiu) a z produktov, ktoré kupujúci vzhľadom na charakteristické vlastnosti týchto produktov, ich cenu a na ich zamýšľané použitie považujú za navzájom zameniteľné so zmluvnými produktmi alebo nahraditeľné za zmluvné produkty, a to s prihliadnutím na podmienky hospodárskej súťaže a štruktúru ponuky a dopytu na tomto trhu. Zmluvné produkty môžu patriť do produktového trhu s konečnými produktmi a/alebo medziproduktmi.

37.

Relevantný technologický trh pozostáva z licencovaných technologických práv a ich náhrad, čo znamená iných technologických práv, ktoré nadobúdatelia licencie vzhľadom na charakteristické vlastnosti týchto technologických práv, licenčné poplatky za ne a na ich zamýšľané použitie považujú za zameniteľné s licencovanými technologickými právami alebo nahraditeľné za licencované technologické práva, a to s prihliadnutím na podmienky hospodárskej súťaže a štruktúru ponuky a dopytu na tomto trhu. Vzhľadom na technológiu, ktorú poskytovateľ licencie uvádza na trh, treba identifikovať tie iné technológie, na ktoré by nadobúdatelia licencie prešli v reakcii na zhoršenie podmienok dodávok technológie poskytovateľa licencie v porovnaní s podmienkami dodávok týchto iných technológií (napríklad v prípade malého, ale trvalého zvýšenia uplatňovaných licenčných poplatkov). Alternatívnym prístupom je preskúmanie trhu s produktmi zahŕňajúcimi licencované technologické práva (pozri bod 40).

38.

Pojem „relevantný trh“ použitý v článku 3 nariadenia TTBER a vymedzený v jeho článku 1 ods. 1 písm. m) sa vzťahuje na relevantný produktový trh aj relevantný technologický trh z hľadiska ich produktov aj geografického rozmeru.

39.

Pojem „relevantný geografický trh“ je vymedzený v článku 1 ods. 1 písm. l) nariadenia TTBER a zahŕňa oblasť, v ktorej sa dotknuté podniky zapájajú do ponuky produktov alebo licencií na technológie a dopytu po nich, v ktorej sú podmienky hospodárskej súťaže dostatočne homogénne a ktorú možno vzhľadom na značne odlišné podmienky hospodárskej súťaže v susedných oblastiach od týchto oblastí odlíšiť. Geografický rozmer relevantného technologického trhu (relevantných technologických trhov) sa môže líšiť od geografického rozmeru relevantného produktového trhu (relevantných produktových trhov).

40.

Po vymedzení príslušných trhov možno každému zo zdrojov hospodárskej súťaže na trhu priradiť trhové podiely a možno ich použiť na určenie relatívnej sily účastníkov trhu. Pokiaľ ide o technologické trhy, jedným zo spôsobov, ako postupovať, je vypočítať trhové podiely na základe podielu každej technológie na celkových príjmoch z licenčných poplatkov, pričom tento podiel predstavuje podiel technológie na trhu, na ktorom boli udelené licencie na konkurenčné technológie. Vzhľadom na chýbajúce dostupné informácie o príjmoch z licenčných poplatkov však často ide o nepraktický spôsob, ako postupovať. Iný prístup, ktorý sa používa na účely uplatňovania nariadenia TTBER, spočíva vo výpočte trhových podielov na technologickom trhu na základe predaja produktov zahŕňajúcich licencovanú technológiu na odberateľských produktových trhoch (ďalšie podrobnosti sa uvádzajú v bodoch 112 až 117 týchto usmernení). Na individuálne posúdenie dohôd o transfere technológií, na ktoré sa nevzťahuje skupinová výnimka podľa nariadenia TTBER, môže byť potrebné (ak je to prakticky možné) uplatniť oba opísané prístupy a zohľadniť iné faktory, ktoré sú dobrými ukazovateľmi relatívnej sily dostupných technológií (ďalšie podrobnosti o týchto faktoroch sa uvádzajú v bodoch 187 – 196 týchto usmernení) (28).

41.

Dohody o udelení licencie na technológie môžu mať vplyv na hospodársku súťaž v oblasti inovácií (29). Pri analýze týchto účinkov sa však Komisia zvyčajne obmedzí na preskúmanie vplyvu dohody na hospodársku súťaž v rámci existujúcich produktových trhov a technologických trhov. Na hospodársku súťaž na týchto trhoch môžu mať vplyv dohody, v dôsledku ktorých sa oneskoruje zavedenie vylepšených produktov alebo nových produktov, ktoré časom nahradia existujúce produkty. V takýchto prípadoch predstavuje inovácia zdroj potenciálnej hospodárskej súťaže, ktorý sa musí zohľadniť pri posudzovaní vplyvu dohody na existujúce produktové a technologické trhy. V obmedzenom počte prípadov však môže byť užitočné a potrebné samostatne analyzovať aj účinky na hospodársku súťaž v oblasti inovácií. Platí to najmä pre vysoko inovačné trhy, ktoré sa vyznačujú častým a významným výskumom a vývojom a ktorých dohoda ovplyvňuje inovácie zamerané na vytváranie nových produktov alebo technológií (30). V takýchto prípadoch môže byť vhodné posúdiť, či po uzavretí dohody zostane dostatočný počet konkurenčných projektov v oblasti výskumu a vývoja na zabezpečenie zachovania účinnej hospodárskej súťaže v oblasti inovácií (31).

2.2.5. Rozlišovanie medzi konkurentmi a stranami, ktoré si nekonkurujú

42.

Dohody medzi konkurentmi vo všeobecnosti predstavujú pre hospodársku súťaž väčšie riziko než dohody medzi stranami, ktoré si nekonkurujú (32).

43.

Na určenie konkurenčného vzťahu medzi stranami dohody treba preskúmať, či by tieto strany boli skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi, keby dohoda neexistovala. Ak by v prípade neexistencie dohody neboli príslušné strany skutočnými ani potenciálnymi konkurentmi na žiadnom relevantnom trhu ovplyvnenom dohodou, potom sa považujú za strany, ktoré si nekonkurujú.

44.

Strany sú skutočnými konkurentmi na produktovom trhu v prípade, že pred uzatvorením dohody už obe pôsobili na tom istom relevantnom produktovom trhu.

45.

Strana sa považuje za potenciálneho konkurenta druhej strany na produktovom trhu, ak by v prípade neexistencie dohody existovali reálne a konkrétne možnosti na to, aby prvá strana vstúpila na relevantný trh a konkurovala druhej strane, ktorá je na tomto trhu usadená (33). Konštatovanie potenciálnej hospodárskej súťaže musí vychádzať zo súboru konzistentných skutočností zohľadňujúcich štruktúru trhu, ako aj hospodársky a právny kontext, v rámci ktorého funguje. Nestačí hypotetická možnosť vstupu na trh alebo len želanie či túžba strany vstúpiť na trh (34). Naopak, nie je potrebné s istotou preukazovať, že podnik skutočne vstúpi na relevantný trh a že bude schopný udržať si na ňom svoje miesto (35). Vstup je pravdepodobnejší napríklad v prípade, ak nadobúdateľ licencie vlastní aktíva, ktoré sa dajú ľahko použiť na vstup na trh bez toho, aby mu vznikli značné utopené náklady, alebo ak už vypracoval plány alebo začal investovať iným spôsobom s cieľom vstúpiť na trh.

46.

V špecifickom kontexte práv duševného vlastníctva sa môže stať, že jedna alebo obe strany sú držiteľmi platných práv duševného vlastníctva, ktoré druhej strane bránia v pôsobení na relevantnom trhu alebo vo vstupe naň bez porušenia takýchto technologických práv. To sa označuje ako tzv. pozícia blokovania. Strany by pri posudzovaní možného vplyvu pozície blokovania na ich konkurenčný vzťah mali zvážiť tieto faktory:

Ak obe strany už pôsobia na relevantnom trhu, je veľmi nepravdepodobné, že by boli v pozícii blokovania, pokiaľ právoplatným rozsudkom súdu nebola potvrdená platnosť práva duševného vlastníctva a jeho porušenie. Ak takýto rozsudok neexistuje, strany sa vo všeobecnosti považujú za skutočných konkurentov.

Ak jedna zo strán ešte na trhu nepôsobí, ale už uskutočnila značné investície alebo podnikla významné prípravné kroky s cieľom vstúpiť na trh, je veľmi pravdepodobné, že strany sú prinajmenšom potenciálnymi konkurentmi (36). V prípade neexistencie takýchto investícií a krokov je na posúdenie toho, či strany sú potenciálnymi konkurentmi, potrebné zohľadniť všetky v tom čase dostupné dôkazy, vrátane možnosti, že sú porušované práva duševného vlastníctva, ako aj platnosť dotknutých práv a to, či sa existujúce práva duševného vlastníctva dajú skutočne obísť. Mimoriadne presvedčivý dôkaz o existencii pozície blokovania sa vyžaduje v prípade, ak strany majú spoločný záujem tvrdiť, že pozícia blokovania existuje, aby boli klasifikované ako strany, ktoré si nekonkurujú, napríklad vtedy, keď sa údajná pozícia blokovania týka technológií, ktoré sú technologickými náhradami (pozri bod 37), alebo ak existuje významná motivácia jednej alebo oboch strán voči druhej strane (37).

47.

Strany sú skutočnými konkurentmi na technologickom trhu, ak už obe udeľujú licencie na nahraditeľné technologické práva, alebo ak nadobúdateľ licencie už udeľuje licenciu na svoje technologické práva a poskytovateľ licencie vstúpi na technologický trh tým, že nadobúdateľovi licencie udelí licenciu na konkurenčné technologické práva.

48.

Strany sú potenciálnymi konkurentmi na technologickom trhu, ak vlastnia nahraditeľné technológie, a pravdepodobne by na ne udelili licenciu v prípade zhoršenia podmienok dodávok na danom technologickom trhu. Nadobúdateľ licencie sa napríklad bude považovať za potenciálneho konkurenta poskytovateľa licencie, ak neudeľuje licenciu na svoju vlastnú technológiu, ale pravdepodobne by tak urobil v prípade zhoršenia podmienok dodávok na relevantnom technologickom trhu (38). V prípade technologických trhov je vo všeobecnosti ťažšie posúdiť, či sú strany potenciálnymi konkurentmi. Z uvedeného dôvodu sa na účely uplatňovania nariadenia TTBER potenciálna hospodárska súťaž na technologickom trhu neberie do úvahy (pozri bod 109 nižšie) a strany sa považujú za strany, ktoré si nekonkurujú.

49.

V niektorých prípadoch takisto možno dospieť k záveru, že aj keď poskytovateľ licencie a nadobúdateľ licencie vyrábajú konkurenčné produkty, na relevantnom produktovom trhu a relevantnom technologickom trhu si nekonkurujú, lebo licencovaná technológia predstavuje takú radikálnu inováciu, že technológia nadobúdateľa licencie sa stala zastaranou alebo neschopnou konkurencie. V takýchto prípadoch technológia poskytovateľa licencie buď vedie k vytvoreniu nového trhu, alebo k vylúčeniu technológie nadobúdateľa licencie z existujúceho trhu. Často však nie je možné dospieť k takémuto záveru v čase, keď sa dohoda uzatvára. Skutočnosť, že staršia technológia sa stala zastaranou alebo neschopnou konkurencie, sa ukáže zvyčajne až vtedy, keď technológia alebo produkty, ktoré ju zahŕňajú, sú spotrebiteľom dostupné určitý čas. Napríklad v čase, keď bola vyvinutá technológia kompaktných diskov a kompaktné disky boli prvýkrát uvedené na trh, nebolo zrejmé, že táto nová technológia nahradí technológiu vinylových platní. To sa ukázalo až o niekoľko rokov. Strany sa preto budú považovať za konkurentov, ak v čase uzatvorenia dohody nebolo zrejmé, že je technológia nadobúdateľa licencie zastaraná alebo neschopná konkurencie. Keďže sa však článok 101 ods. 1 a 3 zmluvy musí uplatňovať v závislosti od skutočného kontextu, v ktorom sa dohoda vykonáva, predmetné posúdenie je citlivé na podstatné zmeny skutočností. Ak sa však neskôr technológia nadobúdateľa licencie stane zastaranou alebo neschopnou konkurencie na trhu, vzťah medzi stranami sa môže zmeniť na vzťah medzi stranami, ktoré si nekonkurujú.

50.

V niektorých prípadoch sa strany môžu stať konkurentmi po uzatvorení dohody, pretože nadobúdateľ licencie vyvinie alebo nadobudne a začne využívať konkurenčnú technológiu. V takýchto prípadoch sa musí zohľadniť skutočnosť, že strany neboli v čase uzatvorenia dohody konkurentmi a že dohoda bola uzatvorená v takom kontexte. Komisia sa preto sústredí hlavne na vplyv dohody na schopnosť nadobúdateľa licencie využívať svoju vlastnú (konkurenčnú) technológiu. Zoznam veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže uplatniteľný na dohody medzi konkurentmi sa preto neuplatňuje na takéto dohody, pokiaľ následne nedôjde k akejkoľvek zásadnej zmene dohody po tom, ako sa strany stali konkurentmi (pozri bod 123).

51.

Strany dohody sa môžu stať konkurentmi aj po uzatvorení dohody, ak nadobúdateľ licencie pôsobil na relevantnom trhu, na ktorom sa zmluvné produkty predávajú, už pred uzatvorením dohody, a ak poskytovateľ licencie následne vstúpi na tento trh na základe buď licencovaných technologických práv, alebo inej technológie. V takomto prípade sa zoznam veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže uplatniteľný na dohody medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, bude opäť naďalej uplatňovať počas celého obdobia platnosti dohody, pokiaľ následne nedôjde k akejkoľvek zásadnej zmene dohody (pozri bod 123).

2.3. Dohody, ktoré vo všeobecnosti nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy

52.

Dohody, ktoré nemôžu citeľne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi (neexistencia vplyvu na obchod) alebo ktoré citeľne neobmedzujú hospodársku súťaž (dohody menšieho významu), nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy. Komisia poskytla usmernenie k pojmu „bez vplyvu na obchod“ v Usmerneniach Komisie k pojmu „vplyv na obchod“ obsiahnutému v článkoch 81 a 82 zmluvy (39) (ďalej len „usmernenia týkajúce sa vplyvu na obchod“) a k pojmu „dohody menšieho významu“ v oznámení Komisie o dohodách menšieho významu, ktoré neobmedzujú citeľne hospodársku súťaž podľa článku 101 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (40) (ďalej len „oznámenie de minimis“). Usmernenia týkajúce sa vplyvu na obchod aj oznámenie de minimis sú mimoriadne relevantné pre posudzovanie dohôd o transfere technológií medzi malými a strednými podnikmi (ďalej len „MSP“) (41).

3. UPLATŇOVANIE NARIADENIA O SKUPINOVEJ VÝNIMKE PRE TRANSFER TECHNOLÓGIÍ („NARIADENIE TTBER“)

3.1. Právne účinky nariadenia TTBER

53.

Na dohody o transfere technológií, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v nariadení TTBER, sa vzťahuje výnimka z uplatňovania zákazu uvedeného v článku 101 ods. 1 zmluvy. Dohody, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka, sú právoplatné a vymáhateľné (42).

54.

Skupinová výnimka stanovená v nariadení TTBER je založená na predpoklade, že – v rozsahu, v akom sa na ne vzťahuje článok 101 ods. 1 zmluvy – určité kategórie dohôd o transfere technológií vo všeobecnosti spĺňajú štyri podmienky článku 101 ods. 3 (43). Cieľom hraničných trhových podielov (článok 3 nariadenia TTBER), veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže (článok 4 nariadenia TTBER) a vylúčených obmedzení (článok 5 nariadenia TTBER) je zabezpečiť, aby sa skupinová výnimka vzťahovala len na dohody, v prípade ktorých možno odôvodnene predpokladať, že spĺňajú podmienky článku 101 ods. 3.

55.

Na dohody o transfere technológií, na ktoré sa nevzťahuje skupinová výnimka, sa nevzťahuje žiadna domnienka nezákonnosti. Takéto dohody si vyžadujú individuálne posúdenie s cieľom určiť, či citeľne obmedzujú hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1, a ak áno, či spĺňajú štyri podmienky výnimky stanovenej v článku 101 ods. 3. Konkrétne, len skutočnosť, že trhové podiely strán prekračujú hraničné trhové podiely stanovené v článku 3 nariadenia TTBER, nie je dostatočným základom na konštatovanie, že dohoda obmedzuje hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1. Usmernenie k individuálnemu posudzovaniu dohôd o transfere technológií, na ktoré sa skupinová výnimka nevzťahuje, je uvedené v oddiele 4 týchto usmernení.

56.

Ako sa stanovuje v oddiele 2 týchto usmernení, mnohé dohody o transfere technológií nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy buď preto, lebo vôbec neobmedzujú hospodársku súťaž, alebo preto, lebo nie je citeľné žiadne obmedzenie hospodárskej súťaže (44). V každom prípade, ak dohoda o transfere technológií spĺňa podmienky nariadenia TTBER, nie je potrebné určiť, či patrí do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 (45).

3.2. Rozsah pôsobnosti a dĺžka platnosti nariadenia TTBER

3.2.1. Pojem „dohody o transfere technológií“

57.

Nariadenie TTBER a tieto usmernenia sa vzťahujú na dohody o transfere technológií. Podľa článku 1 ods. 1 písm. b) nariadenia TTBER pojem „technologické práva“ zahŕňa know-how, patenty, úžitkové vzory, dizajnové práva, topografie polovodičových produktov, dodatkové ochranné osvedčenia na lieky alebo iné produkty, na ktoré možno získať takéto dodatkové ochranné osvedčenia, šľachtiteľské osvedčenia a softvérové autorské práva, ako aj ich kombinácie a žiadosti o tieto práva alebo prihlášky na registráciu týchto práv. Licencované technologické práva by mali umožniť nadobúdateľovi licencie vyrábať zmluvné produkty, či už s ďalšími vstupmi, alebo bez nich. Nariadenie TTBER sa vzťahuje len na tie členské štáty, v ktorých má poskytovateľ licencie príslušné technologické práva. V opačnom prípade neexistujú technologické práva, ktorých transfer by sa mohol uskutočniť v zmysle nariadenia TTBER.

58.

Know-how sa vymedzuje v článku 1 ods. 1 písm. i) nariadenia TTBER ako súbor praktických informácií vyplývajúcich zo skúseností a z testovania, ktoré sú tajné, podstatné a identifikované:

a)	Pojem „tajné“ znamená, že know-how nie je všeobecne známe ani ľahko dostupné.

Pojem „podstatné“ znamená, že know-how zahŕňa informácie, ktoré sú významné a užitočné na výrobu produktov, na ktoré sa vzťahuje licenčná zmluva, alebo na uplatňovanie procesu, na ktorý sa vzťahuje licenčná zmluva. Inými slovami, informácie musia významným spôsobom prispievať k výrobe zmluvných produktov alebo ju uľahčovať. V prípadoch, keď sa licencované know-how týka skôr produktu ako procesu, táto podmienka znamená, že know-how je užitočné pri výrobe zmluvného produktu. Táto podmienka nie je splnená, ak zmluvný produkt možno vyrábať na základe voľne dostupnej technológie. Táto podmienka si však nevyžaduje, aby mal zmluvný produkt vyššiu hodnotu ako produkty vyrábané voľne dostupnou technológiu. V prípade procesných technológií táto podmienka znamená, že know-how je užitočné v tom zmysle, že k dátumu uzatvorenia dohody možno odôvodnene očakávať, že toto know-how dokáže výrazne zlepšiť konkurenčné postavenie nadobúdateľa licencie, napríklad znížením jeho výrobných nákladov.

Pojem „identifikované“ znamená, že možno overiť, že licencované know-how spĺňa kritériá utajenia a podstatnosti. Táto podmienka je splnená, ak je licencované know-how opísané v digitálnej alebo papierovej forme. V niektorých prípadoch to však nemusí byť opodstatnene možné. Licencované know-how môžu tvoriť praktické znalosti zamestnancov poskytovateľa licencie. Napríklad zamestnanci poskytovateľa licencie môžu disponovať tajnými a podstatnými znalosťami o určitom výrobnom procese, ktoré sa nadobúdateľovi licencie postúpia vo forme odbornej prípravy zamestnancov nadobúdateľa licencie. V takýchto prípadoch je postačujúce opísať v dohode všeobecný charakter know-how a vymenovať zamestnancov, ktorí budú alebo boli zapojení do jeho postúpenia nadobúdateľovi licencie.

3.2.1.1. Ustanovenia v dohodách o transfere technológií týkajúce sa nákupu produktov a udeľovania licencií na iné druhy práv duševného vlastníctva

59.

V článku 2 ods. 3 nariadenia TTBER sa stanovuje, že skupinová výnimka sa vzťahuje aj na ustanovenia v dohodách o transfere technológií, ktoré sa týkajú nákupu produktov nadobúdateľom licencie, ak a v rozsahu, v akom sa tieto ustanovenia priamo týkajú výroby alebo predaja zmluvných produktov. Nariadenie TTBER sa preto nevzťahuje na tie ustanovenia, ktoré sa týkajú vstupov alebo vybavenia používaných na iné účely než na výrobu zmluvných produktov. Napríklad, ak sa mlieko predáva spolu s licenciou na technológiu výroby syra, nariadenie TTBER sa bude vzťahovať len na mlieko použité na výrobu syra licencovanou technológiou.

60.

V článku 2 ods. 3 sa takisto stanovuje, že skupinová výnimka sa vzťahuje na ustanovenia v dohodách o transfere technológií, ktoré sa týkajú udeľovania licencií na iné typy duševného vlastníctva, ako sú napríklad ochranné známky a autorské práva iné než autorské práva k softvéru (46), ak a v rozsahu, v akom sa tieto ustanovenia priamo týkajú výroby alebo predaja zmluvných produktov. Touto podmienkou sa zabezpečuje, aby sa na ustanovenia týkajúce sa iných druhov práv duševného vlastníctva vzťahovala skupinová výnimka len v prípade, že tieto iné práva duševného vlastníctva umožňujú, aby nadobúdateľ licencie mohol lepšie využívať licencované technologické práva. Napríklad, keď poskytovateľ licencie oprávni nadobúdateľa licencie, aby na produktoch zahŕňajúcich licencovanú technológiu používal jeho ochrannú známku, táto licencia na ochrannú známku môže nadobúdateľovi licencie umožniť lepšie využívať licencovanú technológiu, keďže spotrebitelia si môžu daný produkt okamžite spojiť s vlastnosťami, ktoré produktu poskytujú licencované technologické práva. Záväzok nadobúdateľa licencie používať ochrannú známku poskytovateľa licencie môže navyše podporovať šírenie technológie tým, že umožní poskytovateľovi licencie označiť sa ako zdroj základnej technológie. Nariadenie TTBER sa vzťahuje na dohody o transfere technológií v tomto scenári dokonca aj v prípade, keď hlavný záujem strán spočíva skôr vo využívaní ochrannej známky než technológie (47).

3.2.1.2. Udeľovanie licencií na práva duševného vlastníctva mimo rozsahu pôsobnosti nariadenia TTBER

61.

Komisia nerozšíri uplatňovanie zásad stanovených v nariadení TTBER a týchto usmerneniach na udeľovanie licencií na ochranné známky (s výnimkou situácie uvedenej v bode 60). Udeľovanie licencií na ochranné známky sa často vyskytuje v súvislosti s distribúciou a ďalším predajom tovaru a služieb a vo všeobecnosti sa viac podobá dohodám o distribúcii než udeľovaniu licencií na technológie. Ak sa licencia na ochrannú známku priamo týka použitia, predaja alebo ďalšieho predaja tovaru a služieb a nepredstavuje hlavný predmet zmluvy, na túto licenčnú zmluvu sa vzťahuje nariadenie Komisie (EÚ) 720/2022 (48) (ďalej len „nariadenie o skupinovej výnimke pre vertikálne dohody“).

62.

Nariadenie TTBER sa nevzťahuje na udeľovanie licencií na autorské práva iné než autorské práva k softvéru (s výnimkou situácie uvedenej v bode 60). Komisia však bude vo všeobecnosti uplatňovať zásady stanovené v nariadení TTBER a týchto usmerneniach pri posudzovaní udeľovania licencií na autorské práva na výrobu zmluvných produktov podľa článku 101 zmluvy (49). Naopak, Komisia nerozšíri uplatňovanie zásad stanovených v nariadení TTBER a týchto usmerneniach na udeľovanie licencií na autorské práva v zmluvách o predaji tovaru. Tieto zmluvy zvyčajne zahŕňajú udelenie licencie držiteľom práv na značku, fiktívnu postavu alebo verejnú osobu na účely výroby a predaja produktov s týmto označením alebo postavou. Takéto zmluvy sa často podobajú skôr dohodám o distribúcii ako dohodám o transfere technológií (50).

3.2.1.3. Udeľovanie licencií na určité typy údajov

Uplatňovanie zásad podľa nariadenia TTBER a usmernení

63.

Nariadenie TTBER sa nevzťahuje na udeľovanie licencií na údaje s výnimkou prípadov, keď údaje, na ktoré sa udeľuje licencia, predstavujú know-how v zmysle článku 1 ods. 1 písm. i) nariadenia TTBER (pozri bod 58 týchto usmernení) alebo jedno z technologických práv uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b) nariadenia TTBER, alebo keď sa udeľovanie licencií na údaje uskutočňuje v rámci dohody o transfere technológií a spĺňa podmienky článku 2 ods. 3 nariadenia TTBER (51).

64.

Komisia však vo všeobecnosti uplatní zásady stanovené v nariadení TTBER a týchto usmerneniach pri posudzovaní licenčných zmlúv na údaje medzi dvoma podnikmi na účely výroby produktov alebo poskytovania služieb podľa článku 101 zmluvy, ak sa licencované údaje týkajú databázy, ktorá je chránená autorským právom alebo právom sui generis vymedzeným v smernici o databázach (52).

65.

Posudzovanie dohôd o udelení licencie na takéto databázy na účely výroby tovaru alebo poskytovania služieb podľa článku 101 zmluvy vyvoláva podobné úvahy ako udeľovanie licencií na technologické práva, na ktoré sa vzťahuje nariadenie TTBER. Konkrétne, s tvorbou databáz chránených autorským právom alebo databázovým právom môžu byť spojené značné investície a udeľovanie licencií na takéto databázy má vo všeobecnosti priaznivý účinok na hospodársku súťaž. Táto tvorba podporuje inovácie tým, že tvorcom databáz umožňuje získať návratnosť ich nákladov na výskum a vývoj. Vedie tiež k šíreniu údajov chránených právami duševného vlastníctva, čím sa môžu zvýšiť inovácie na odberateľskom trhu a vytvoriť hodnota znížením výrobných nákladov nadobúdateľov licencií alebo tým, že sa im umožní vyrábať nové alebo vylepšené produkty (53).

66.

Podobne ako dohody o transfere technológií však obmedzenia hospodárskej súťaže uvedené v licenčných zmluvách týkajúcich sa databáz chránených autorským právom alebo databázovým právom môžu na trhu vytvárať nepriaznivé účinky na hospodársku súťaž (54), najmä v prípadoch, keď má jedna zo strán trhovú silu. Komisia pri posudzovaní takýchto obmedzení vo všeobecnosti uplatní zásady stanovené v nariadení TTBER a týchto usmerneniach. Udeľovanie licencií na údaje sa však v praxi rýchlo vyvíja a nemožno vylúčiť, že určité obmedzenia hospodárskej súťaže zahrnuté v takýchto licenciách nepatria do rozsahu pôsobnosti týchto usmernení alebo že vytvárajú účinky na hospodársku súťaž alebo spotrebiteľov, ktoré sa podstatne líšia od účinkov opísaných v týchto usmerneniach. V takýchto prípadoch Komisia posúdi dané obmedzenia podľa článku 101 zmluvy uplatnením všeobecných zásad (pozri oddiel 2 týchto usmernení) na skutkové okolnosti daného prípadu.

67.

Ak sa licenčné zmluvy na údaje týkajú údajov, ktoré nie sú chránené databázovými právami alebo autorským právom k databázam, Komisia na základe okolností každého prípadu posúdi, či je vhodné uplatniť zásady stanovené v nariadení TTBER a týchto usmerneniach. Licenčné zmluvy na údaje uzatvorené na účely výroby tovaru alebo poskytovania služieb sa môžu týkať rôznych typov údajov. Vzhľadom na rozdiely v charakteristických vlastnostiach údajov a v úrovniach investícií určených na získavanie a spracúvanie údajov, nemusia byť zásady stanovené v nariadení TTBER a týchto usmerneniach (vrátane zásad uvedených v nasledujúcich bodoch tohto oddielu) vhodné na účely posúdenia takýchto dohôd vo všetkých prípadoch.

Výmena citlivých obchodných informácií

68.

Výmena citlivých obchodných informácií medzi konkurentmi môže byť v rozpore s článkom 101 zmluvy bez ohľadu na to, či k výmene dochádza priamo alebo nepriamo prostredníctvom tretej strany (55).

69.

V súvislosti s udeľovaním licencií na databázy chránené databázovými právami alebo autorským právom môže dôjsť k výmene citlivých obchodných informácií, ak: i) samotná databáza obsahuje citlivé obchodné informácie alebo ii) ak si strany na účely vykonávania licenčnej zmluvy na údaje vymieňajú citlivé obchodné informácie, ktoré nie sú súčasťou samotnej databázy.

70.

Ak sa zákaz podľa článku 101 ods. 1 zmluvy nevzťahuje na udelenie licencie na samotnú databázu, pretože licenčná zmluva má neutrálne alebo pozitívne účinky na hospodársku súťaž, tento zákaz sa nevzťahuje ani na výmenu informácií, ktorá túto zmluvu sprevádza. Platí to najmä v prípade, keď je výmena citlivých obchodných informácií objektívne nevyhnutná na vykonávanie licenčnej zmluvy na údaje a je primeraná jej cieľom.

71.

Naopak, ak výmena citlivých obchodných informácií nie je objektívne potrebná na vykonávanie licenčnej zmluvy na údaje (alebo nie je primeraná jej cieľom) alebo ak je samotná výmena citlivých obchodných informácií hlavným predmetom licenčnej zmluvy na údaje, Komisia uplatní zásady stanovené v kapitole 6 horizontálnych usmernení týkajúce sa výmeny informácií s cieľom posúdiť, či výmena informácií obmedzuje hospodársku súťaž (56). Najmä výmena citlivých obchodných informácií bude predstavovať obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ak je schopná odstrániť neistotu, pokiaľ ide o načasovanie, rozsah a podrobnosti zmien, ktoré dotknuté podniky urobia vo svojom správaní na trhu (57).

72.

V mnohých prípadoch však výmena citlivých obchodných informácií v súvislosti s udeľovaním licencií na databázy neobmedzuje hospodársku súťaž z hľadiska cieľa, pričom v takomto prípade je potrebné posúdiť, či výmena má obmedzujúce účinky (58). Pokiaľ má mať výmena informácií obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy, musí byť pravdepodobné, že bude mať značný nepriaznivý vplyv na fungovanie príslušného trhu tým, že ovplyvní jeden (alebo viacero) parametrov hospodárskej súťaže na danom trhu, medzi ktoré patrí napríklad cena, produkcia, kvalita produktov, rozmanitosť produktov alebo inovácia. Relevantné na účely takéhoto posúdenia sú povaha vymieňaných informácií, charakteristické vlastnosti výmeny a charakteristické vlastnosti trhu, ako aj všetky opatrenia, ktoré strany zaviedli s cieľom znížiť riziko porušenia práva hospodárskej súťaže (59).

Povinnosti uložené inými právnymi predpismi Únie

73.

Usmernením uvedeným v týchto usmerneniach nie je dotknuté uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (ďalej len „všeobecné nariadenie o ochrane údajov“) (60) a iných právnych predpisov Únie, ktoré sa vzťahujú na výmenu údajov. V rozsahu, v akom si podniky ponechávajú voľnosť v rozhodovaní o spôsobe vykonávania takýchto právnych predpisov, sa naďalej uplatňuje článok 101 zmluvy.

74.

Ak udeľovanie licencií na údaje vyplýva zo záväzku zdieľať údaje uloženého právnymi predpismi Únie, Komisia zohľadní túto povinnosť pri uplatňovaní zásad stanovených v nariadení TTBER a týchto usmerneniach na licenčnú zmluvu.

75.

Komisia sa domnieva, že na dohody o zdieľaní údajov stanovené v kapitole II aktu o údajoch (61) sa vo všeobecnosti nebude vzťahovať zákaz podľa článku 101 ods. 1 zmluvy a/alebo že budú spĺňať podmienky článku 101 ods. 3. Nebude to však tak v prípade, keď strany využívajú takéto dohody na zakrytie dohôd, ktorých cieľom je obmedziť hospodársku súťaž, ako je napríklad stanovenie cien, rozdelenie zákazníkov alebo nezákonná výmena citlivých obchodných informácií (62).

3.2.2. Pojem „transfer“

76.

Pojem „transfer“ znamená, že technológia musí prejsť z jedného podniku na druhý podnik. Takéto transfery majú zvyčajne formu udelenia licencie, ktorým poskytovateľ licencie udeľuje nadobúdateľovi licencie právo používať svoje technologické práva za licenčný poplatok.

77.

Ako sa stanovuje v článku 1 ods. 1 písm. c) nariadenia TTBER, prevody, pri ktorých časť rizika spojeného s využívaním technologických práv znáša postupca, sa takisto považujú za dohody o transfere technológií. Ide najmä o prípad, keď suma splatná za prevod závisí od obratu vygenerovaného nadobúdateľom z predaja produktov vyrobených s použitím prevedenej technológie, od množstva takýchto vyrobených produktov alebo od počtu operácií vykonaných s použitím danej technológie.

78.

Za transfer technologických práv možno považovať aj dohodu, ktorou sa poskytovateľ licencie zaväzuje neuplatňovať svoje technologické práva voči nadobúdateľovi licencie. Podstatou čistej patentovej licencie je v skutočnosti právo pôsobiť v oblasti pôsobnosti výhradného práva udeleného patentom. Z toho vyplýva, že nariadenie TTBER sa vzťahuje aj na tzv. dohody o neuplatnení práva, ktorými poskytovateľ licencie povoľuje nadobúdateľovi licencie produkovať v rozsahu pôsobnosti patentu (63).

3.2.3. Dohody medzi dvomi stranami

79.

V súlade s článkom 1 ods. 1 písm. c) nariadenia TTBER sa skupinová výnimka vzťahuje len na dohody o transfere technológií „medzi dvomi podnikmi“. Skupinová výnimka sa preto nevzťahuje na dohody o transfere technológií medzi viac ako dvomi podnikmi (64).

80.

Na dohody uzatvorené medzi dvomi podnikmi sa vzťahuje nariadenie TTBER, aj keď dohoda obsahuje ustanovenia týkajúce sa viac ako jednej úrovne obchodu. Nariadenie TTBER sa napríklad vzťahuje na dohody o transfere technológií, ktoré sa týkajú nielen fázy výroby, ale aj fázy distribúcie, a v ktorých sa stanovujú povinnosti, ktoré nadobúdateľ licencie musí alebo môže uložiť ďalším predajcom produktov vyrobených na základe licencie (65).

81.

Dohody o vytvorení technologických fondov a o udeľovaní licencií z technologických fondov sú vo všeobecnosti viacstrannými dohodami, a preto sa na ne nariadenie TTBER nevzťahuje (66). Pojem technologické fondy sa vzťahuje na dohody, na základe ktorých sa dve alebo viaceré strany dohodnú na združení svojich príslušných technológií a poskytovaní licencií na tieto technológie v podobe balíka. Pojem technologické fondy sa vzťahuje aj na dojednania, na základe ktorých sa dva alebo viaceré podniky dohodnú, že poskytnú licenciu tretej strane a poskytnú jej oprávnenie na ďalšie udeľovanie licencie na príslušný balík technológií.

82.

Dohody o udelení licencie na technológie uzatvorené medzi viac ako dvomi podnikmi často vedú k rovnakým problémom ako dohody rovnakého charakteru uzatvorené medzi dvomi podnikmi. Pri individuálnom posudzovaní dohôd o udelení licencie na technológie podľa článku 101 zmluvy, ktoré sú síce rovnakého charakteru ako dohody, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka, ale ktoré sú uzatvorené medzi viac ako dvomi podnikmi, bude Komisia analogicky uplatňovať zásady stanovené v nariadení TTBER. Na technologické fondy a udeľovanie licencií z technologických fondov sa však vzťahuje osobitné usmernenie v oddiele 4.4 týchto usmernení.

3.2.4. Dohody o výrobe zmluvných produktov

83.

Z článku 1 ods. 1 písm. c) nariadenia TTBER vyplýva, že na to, aby sa na dohody o transfere technológií vzťahovala skupinová výnimka, musia byť uzatvorené „na účely výroby zmluvných produktov“, t. j. produktov, ktoré zahŕňajú licencované technologické práva alebo sú vyrábané na základe ich použitia. Dohoda preto musí nadobúdateľovi licencie a/alebo jeho subdodávateľovi (subdodávateľom) umožňovať využívanie licencovanej technológie na účely výroby tovaru alebo poskytovania služieb (pozri aj odôvodnenie 7 nariadenia TTBER).

84.

Ak účelom dohody nie je výroba zmluvných produktov, ale napríklad len blokovanie vývoja alebo komercializácie konkurenčnej technológie, nariadenie TTBER sa na dohodu nevzťahuje a tieto usmernenia nemusia byť vhodné na jej posúdenie. Všeobecnejšie, ak sa strany zdržiavajú využívania licencovaných technologických práv, neuskutočňuje sa žiadna činnosť, ktorá by viedla k zvýšeniu efektívnosti, takže neexistuje dôvod na uplatnenie skupinovej výnimky.

85.

Využívanie licencovaných technologických práv nemusí mať nevyhnutne formu integrácie aktív. K využívaniu týchto práv dochádza aj vtedy, keď licencia poskytuje nadobúdateľovi licencie tvorivú voľnosť tým, že mu umožňuje využívať jeho vlastnú technológiu bez podstúpenia rizika uplatnenia nárokov poskytovateľom licencie z dôvodu porušenia práv. V prípade udeľovania licencií medzi konkurentmi však môže byť skutočnosť, že strany nevyužívajú licencovanú technológiu, znakom toho, že dohoda predstavuje skrytý kartel. Komisia bude preto veľmi pozorne skúmať prípady nevyužívania.

86.

Nariadenie TTBER sa uplatňuje na dohody o transfere technológií, ktoré na účely výroby zmluvných produktov uzatvoril nadobúdateľ licencie a/alebo jeho subdodávateľ (subdodávatelia). Nariadenie TTBER sa preto neuplatňuje na (tie časti) dohody o transfere technológií, ktoré umožňujú udeľovanie sublicencií. Komisia však bude analogicky uplatňovať zásady stanovené v nariadení TTBER a týchto usmerneniach aj na rámcové licenčné zmluvy (master licensing agreements) medzi poskytovateľom licencie a jej nadobúdateľom (t. j. na dohody, na základe ktorých poskytovateľ licencie umožňuje nadobúdateľovi licencie udeľovať sublicencie na danú technológiu). Na dohody medzi nadobúdateľom licencie a nadobúdateľmi sublicencie na výrobu zmluvných produktov sa nariadenie TTBER vzťahuje.

87.

Pojem „zmluvné produkty“ zahŕňa tovar vyrobený a služby poskytnuté s použitím licencovaných technologických práv. Je to tak v prípade, keď sa licencovaná technológia používa vo výrobnom procese, ako aj v prípade, keď je zahrnutá v samotnom produkte. V týchto usmerneniach sa pojem „produkty zahŕňajúce licencovanú technológiu“ vzťahuje na obe uvedené situácie. Nariadenie TTBER sa uplatňuje vo všetkých prípadoch, keď je licencia na technologické práva udelená na účel výroby tovaru a poskytovania služieb. Analytický rámec stanovený v nariadení TTBER a týchto usmerneniach, sa zakladá na predpoklade, že existuje priame spojenie medzi licencovanými technologickými právami a zmluvným produktom. V prípadoch, keď žiadne takéto spojenie neexistuje, konkrétne, keď účelom dohody nie je umožniť výrobu identifikovaného produktu, analytický rámec stanovený v nariadení TTBER a týchto usmerneniach nemusí byť vhodný.

88.

Udeľovanie licencií na softvérové autorské práva na účely ďalšieho predaja alebo inej distribúcie softvéru, či už prostredníctvom fyzických alebo digitálnych kanálov (67), sa nepovažuje za „výrobu“ v zmysle nariadenia TTBER, a preto sa naň nariadenie TTBER ani tieto usmernenia nevzťahujú. Na takéto udeľovanie licencií sa namiesto toho analogicky vzťahuje nariadenie o skupinovej výnimke pre vertikálne dohody (68) a vertikálne usmernenia (69). Nariadenie TTBER a tieto usmernenia sa napríklad nevzťahujú na udeľovanie licencií na softvérové autorské práva, na základe ktorého sa nadobúdateľovi licencie poskytuje digitálna alebo fyzická kópia softvéru na účely ponúknutia softvéru koncovým používateľom. Nevzťahujú sa ani na udeľovanie licencií na softvérové autorské práva a na distribúciu softvéru prostredníctvom tzv. click-wrap licencií, čo je súbor podmienok, ktorý sa koncovému používateľovi zobrazí počas inštalácie alebo online sťahovania softvéru, pričom sa predpokladá, že používateľ s ním pred pokračovaním súhlasil kliknutím na „Súhlasím“ alebo podobné tlačidlo.

89.

Ak však nadobúdateľ licencie začlení do zmluvného produktu softvér, na ktorý mu bola udelená licencia, nejde o ďalší predaj, ale o výrobu. Nariadenie TTBER a tieto usmernenia sa napríklad vzťahujú na udeľovanie licencií na softvérové autorské práva v prípade, keď je nadobúdateľ licencie oprávnený začleniť softvér do zariadenia, s ktorým je daný softvér v interakcii. Podobne, ak sa licencovaný softvér používa ako vstup v priemyselných procesoch nadobúdateľa licencie alebo ak nadobúdateľ licencie významne zvyšuje hodnotu softvéru úpravou alebo ďalším vývojom, považuje sa to za udeľovanie licencií na účely výroby.

90.

Nariadenie TTBER sa vzťahuje na využívanie subdodávateľov, pri ktorom poskytovateľ licencie udeľuje licenciu na technologické práva nadobúdateľovi licencie, ktorý sa zaviaže vyrábať určité produkty na jej základe výhradne pre poskytovateľa licencie. Využívanie subdodávateľov sa môže vzťahovať aj na dodávku zariadení poskytovateľa licencie, ktoré sa majú používať na výrobu tovaru a poskytovanie služieb, na ktoré sa vzťahuje dohoda. Na druhý z uvedených typov využívania subdodávateľov, ktorý je súčasťou dohody o transfere technológií, sa nariadenie TTBER vzťahuje len pod podmienkou, že dodané zariadenie priamo súvisí s výrobou zmluvných produktov (70). Na využívanie subdodávateľov sa takisto vzťahuje oznámenie Komisie o subdodávateľských dohodách (71). V súlade s uvedeným oznámením subdodávateľské dohody, na základe ktorých sa subdodávateľ zaväzuje vyrobiť určité produkty výlučne pre dodávateľa, spravidla nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy. Subdodávateľské dohody, na základe ktorých dodávateľ stanovuje transferovú cenu zmluvného medziproduktu medzi subdodávateľmi v rámci hodnotového reťazca subdodávateľských vzťahov, spravidla takisto nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1, ak boli zmluvné produkty vyrobené výhradne pre dodávateľa. Iné obmedzenia uložené subdodávateľovi, ako je povinnosť nevykonávať vlastný výskum a vývoj ani nevyužívať ich výsledky, však do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 (72) patriť môžu.

91.

Nariadenie TTBER sa vzťahuje aj na dohody, na základe ktorých musí nadobúdateľ licencie vykonávať výskum a vývoj pred získaním produktu alebo procesu, ktorý je pripravený na komerčné využitie, a to za predpokladu, že predmetom dohody je výroba identifikovaného zmluvného produktu, t. j. produktu vyrobeného s použitím licencovaných technologických práv. Ak je poskytovateľom licencie akademický orgán, výskumný ústav alebo MSP, ktorý sa v každom prípade nezapája do výrobných činností, v dohode o transfere technológií sa môže produkt identifikovať všeobecnejšie (napríklad špecifikovaním oblasti použitia alebo produktového trhu, na ktorom sa licencovaná technológia môže použiť).

92.

Nariadenie TTBER ani tieto usmernenia sa nevzťahujú na dohody, na základe ktorých sa udeľuje licencia na technologické práva s cieľom umožniť nadobúdateľovi licencie vykonávať ďalší výskum a vývoj vrátane ďalšieho vývoja produktu, ktorý je výsledkom takéhoto výskumu a vývoja. Na takéto dohody sa vzťahuje nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1066 (73) (ďalej len „nariadenie o skupinových výnimkách pre dohody o výskume a vývoji“), ak spĺňajú podmienky uvedeného nariadenia, a posudzujú sa v súlade s usmernením uvedeným v kapitole 2 horizontálnych usmernení (74). Nariadenie TTBER ani tieto usmernenia sa napríklad nevzťahujú na zadávanie subdodávateľských zákaziek v oblasti výskumu a vývoja, keď sa nadobúdateľ licencie zaväzuje uskutočniť platený výskum a vývoj v oblasti licencovanej technológie a poskytovateľovi licencie odovzdať vylepšený balík technológií (75). Takisto udeľovanie licencií na technologický výskumný nástroj na účely použitia pri ďalšej výskumnej činnosti sa z hľadiska posúdenia podľa článku 101 zmluvy viac podobá na dohody o výskume a vývoji. Komisia pri posudzovaní takýchto dohôd vo všeobecnosti uplatní zásady stanovené v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji a v kapitole 2 horizontálnych usmernení.

3.2.5. Obdobie platnosti

93.

Skupinová výnimka sa uplatňuje dovtedy, kým licencované technologické právo nezanikne, neskončí sa jeho platnosť alebo nie je vyhlásené za neplatné. V prípade know-how sa skupinová výnimka uplatňuje dovtedy, kým licencované know-how zostáva tajné, a prestáva sa uplatňovať, keď know-how prestane byť tajné, s výnimkou prípadu, že sa stane verejne známym v dôsledku konania nadobúdateľa licencie, pričom v tomto prípade sa výnimka uplatňuje počas obdobia platnosti dohody (pozri článok 2 ods. 2 nariadenia TTBER).

94.

Skupinová výnimka sa vzťahuje na každé licencované technologické právo patriace do rozsahu pôsobnosti dohody a prestáva platiť k dátumu skončenia platnosti posledného technologického práva v zmysle nariadenia TTBER, k dátumu vyhlásenia tohto práva za neplatné alebo k dátumu začatia jeho voľného šírenia.

3.2.6. Vzťah k iným nariadeniam o skupinových výnimkách

95.

Nariadenie TTBER sa vzťahuje na dohody medzi dvomi podnikmi týkajúce sa udeľovania licencií na technologické práva na účely výroby produktov alebo poskytovania služieb. Aj iné druhy dohôd však môžu obsahovať ustanovenia týkajúce sa udeľovania licencií na technológie. Okrem toho produkty zahŕňajúce licencovanú technológiu sa následne predávajú na trhu. Je preto potrebné vysvetliť vzťah medzi nariadením TTBER a nariadením Komisie (EÚ) 2023/1067 (76) (ďalej len „nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii“), nariadením o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji (77) a nariadením o skupinovej výnimke pre vertikálne dohody (78).

3.2.6.1. Nariadenia o skupinových výnimkách pre dohody o špecializácii a dohody o výskume a vývoji

96.

Podľa článku 9 nariadenia TTBER sa nariadenie TTBER nevzťahuje na udeľovanie licencií na technológie v súvislosti s dohodami o špecializácii, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii, ani na udeľovanie licencií na technológie v súvislosti s dohodami o výskume a vývoji, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji. Inými slovami, ak sa na dohodu vzťahuje jedno z uvedených dvoch nariadení o skupinových výnimkách, uplatňuje sa príslušné nariadenie, a nie nariadenie TTBER.

97.

Nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa vzťahuje na dohody o špecializácii, na základe ktorých sa jedna alebo viaceré strany rozhodnú, že prestanú vyrábať určité produkty a budú ich kupovať od inej strany, a na dohody o spoločnej výrobe, na základe ktorých sa dve alebo viaceré strany dohodnú na spoločnej výrobe určitých produktov (79). Uvedené nariadenie obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa prevodu alebo využívania práv duševného vlastníctva za predpokladu, že tieto ustanovenia nepredstavujú hlavný predmet dohody, ale priamo súvisia s jej vykonávaním a sú preň nevyhnutné.

98.

Ak podniky založia spoločný výrobný podnik a udelia spoločnému podniku licenciu na technológiu na účely výroby, na takéto udeľovanie licencií sa nevzťahuje nariadenie TTBER, ale nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii. Ak však spoločný podnik udeľuje licencie na technológiu tretím stranám, táto činnosť nie je spojená s výrobou spoločného podniku, a preto sa na ňu uvedené nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii nevzťahuje. Takéto dojednania o udeľovaní licencií, ktorými sa spájajú technológie strán, môžu predstavovať technologické fondy, ktorým sa venuje oddiel 4.4 týchto usmernení.

99.

Nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa vzťahuje na dohody medzi dvoma alebo viacerými podnikmi týkajúce sa spoločného alebo plateného výskumu a vývoja a spoločného využívania ich výsledkov. Podľa článku 1 ods. 1 bodu 10 uvedeného nariadenia spoločný výskum a vývoj a spoločné využívanie ich výsledkov znamenajú, že práca bola vykonaná spoločným tímom, organizáciou alebo podnikom, spoločne zverená tretej strane alebo rozdelená medzi strany na základe špecializácie. Využívanie zahŕňa výrobu a distribúciu vrátane udeľovania licencií.

100.

Z toho vyplýva, že nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa vzťahuje na udeľovanie licencií medzi stranami, ako aj na udeľovanie licencií stranami v prospech spoločného podniku v súvislosti s dohodou o výskume a vývoji, a že na takéto udeľovanie licencií sa nevzťahuje nariadenie TTBER. V súvislosti s takýmito dohodami môžu strany určiť aj podmienky udeľovania licencií na výsledky spoločného a plateného výskumu a vývoja tretím stranám. Keďže nadobúdatelia licencie, ktorí sú tretími stranami, nie sú stranou dohody o výskume a vývoji, na jednotlivé licenčné zmluvy uzatvorené s tretími stranami sa nevzťahuje nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji. Na tieto licenčné zmluvy sa vzťahuje nariadenie TTBER, ak spĺňajú podmienky nariadenia TTBER.

3.2.6.2. Nariadenie o skupinovej výnimke pre vertikálne dohody

101.

Nariadenie o skupinovej výnimke pre vertikálne dohody (80) sa vzťahuje na dohody medzi dvomi alebo viacerými podnikmi, z ktorých každý pôsobí na účely dohody na rozdielnych úrovniach výrobného alebo distribučného reťazca, ktoré sa týkajú podmienok, na základe ktorých môžu strany nakupovať, predávať alebo ďalej predávať určitý tovar alebo služby. Vzťahuje sa teda na dohody o dodávkach a distribúcii.

102.

Na dohody o transfere technológií medzi poskytovateľom licencie a nadobúdateľom licencie sa vzťahuje nariadenie TTBER, zatiaľ čo na dohody medzi nadobúdateľom licencie a kupujúcimi zmluvných produktov sa vzťahuje nariadenie o skupinovej výnimke pre vertikálne dohody.

103.

Nariadenie TTBER sa vzťahuje aj na dohody o transfere technológií, ktorými sa nadobúdateľovi licencie ukladajú povinnosti týkajúce sa spôsobu, akým musí predávať produkty zahŕňajúce licencovanú technológiu. Poskytovateľ licencie môže predovšetkým požadovať od nadobúdateľa licencie, aby zriadil určitý druh distribučného systému, napríklad výhradnú distribúciu alebo selektívnu distribúciu. Na distribučné dohody uzavreté na účely vykonávania takýchto povinností sa nariadenie TTBER nevzťahuje, ale môžu využívať výhody nariadenia o skupinovej výnimke pre vertikálne dohody za predpokladu, že spĺňajú podmienky uvedeného nariadenia. Ak napríklad poskytovateľ licencie uloží nadobúdateľovi licencie povinnosť zriadiť výhradný distribučný systém na predaj zmluvných produktov, na dohody o výhradnej distribúcii medzi nadobúdateľom licencie a jeho distribútormi sa nariadenie TTBER nevzťahuje, ale môže sa na ne vzťahovať nariadenie o skupinovej výnimke pre vertikálne dohody, ak nadobúdateľ licencie zabezpečí, že jeho distribútori môžu naďalej slobodne uskutočňovať pasívny predaj na územiach pridelených iným výhradným distribútorom vymenovaným nadobúdateľom licencie (81).

104.

Navyše, aby sa na distribútorov uplatňovali výhody vyplývajúce z nariadenia o skupinovej výnimke pre vertikálne dohody, musia mať v zásade voľnosť aktívne aj pasívne predávať na územia patriace do pôsobnosti distribučných systémov iných dodávateľov, to znamená iných nadobúdateľov licencie, ktorí vyrábajú vlastné produkty na základe licencovaných technologických práv. Dôvodom je, že na účely nariadenia o skupinovej výnimke pre vertikálne dohody je každý nadobúdateľ licencie samostatným dodávateľom. Dôvody na udelenie skupinovej výnimky z obmedzenia aktívneho predaja v distribučnom systéme dodávateľa v zmysle tohto nariadenia sa však môžu uplatňovať aj v prípade, keď produkty zahŕňajúce licencovanú technológiu predávajú samostatní nadobúdatelia licencie pod spoločnou značkou, ktorá patrí poskytovateľovi licencie. V takom prípade môžu z hľadiska efektívnosti existovať rovnaké dôvody na uplatňovanie rovnakých typov obmedzení medzi distribučnými systémami nadobúdateľov licencie, ako aj v rámci jedného vertikálneho distribučného systému. Je nepravdepodobné, že by Komisia v takýchto prípadoch obmedzenia spochybnila, ak sú analogicky splnené požiadavky stanovené v nariadení o skupinovej výnimke pre vertikálne dohody. Aby existovala identita spoločnej značky, produkty sa musia predávať a uvádzať na trh pod spoločnou značkou, ktorá je schopná sprostredkovať spotrebiteľovi kvalitu a iné relevantné informácie. Nestačí, aby bol produkt okrem značiek nadobúdateľov licencie označený aj značkou poskytovateľa licencie, ktorá ho identifikuje ako zdroj licencovanej technológie.

3.3. Hraničné trhové podiely podľa nariadenia TTBER

105.

Právne pravidlo bezpečného prístavu stanovené v nariadení TTBER je podmienené hraničnými trhovými podielmi, ktorými sa obmedzuje rozsah pôsobnosti skupinovej výnimky na dohody, o ktorých možno vo všeobecnosti predpokladať, že spĺňajú podmienky článku 101 ods. 3 zmluvy. Skutočnosť, že na dohody o transfere technológií sa nevzťahuje pravidlo bezpečného prístavu, pretože trhové podiely strán presahujú dané hraničné hodnoty, nezakladá žiadnu domnienku, že dohoda patrí do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1, ani že dohoda nespĺňa podmienky článku 101 ods. 3. Takéto dohody si vyžadujú individuálne posúdenie podľa článku 101.

3.3.1. Hraničné trhové podiely

106.

V nariadení TTBER sa stanovujú samostatné hraničné trhové podiely pre dohody uzavreté medzi konkurentmi a dohody uzavreté medzi stranami, ktoré si nekonkurujú.

107.

Hraničné trhové podiely sa vzťahujú tak na relevantné trhy licencovaných technologických práv, ako aj na relevantné trhy zmluvných produktov. Ak sa uplatňovaný hraničný trhový podiel na jednom alebo viacerých relevantných produktových alebo technologických trhoch prekročí, skupinová výnimka sa na predmetnú dohodu pre tieto trhy neuplatňuje. Ak sa napríklad dohoda o transfere technológií týka dvoch samostatných produktových trhov, skupinová výnimka sa môže na jeden z týchto trhov uplatniť, a na druhý nie.

108.

Keď sú podniky, ktoré sú stranami dohody o transfere technológií, konkurenčnými podnikmi, v článku 3 ods. 1 nariadenia TTBER sa stanovuje, že skupinová výnimka sa uplatňuje pod podmienkou, že spoločný trhový podiel strán nepresiahne na žiadnom relevantnom trhu 20 %. Hraničný trhový podiel stanovený v článku 3 ods. 1 nariadenia TTBER je uplatniteľný, ak sú strany skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi na produktovom trhu, resp. produktových trhoch, alebo skutočnými konkurentmi na technologickom trhu, alebo oboje. Pokiaľ ide o rozdiel medzi konkurentmi a stranami, ktoré si nekonkurujú, pozri oddiel 2.2.5 týchto usmernení.

109.

Potenciálna hospodárska súťaž na technologickom trhu sa nezohľadňuje na účely uplatňovania hraničného trhového podielu podľa nariadenia TTBER alebo veľmi závažných obmedzení alebo vylúčených obmedzení hospodárskej súťaže týkajúcich sa dohôd medzi konkurentmi. V prípade dohôd, na ktoré sa skupinová výnimka nevzťahuje, sa však potenciálna hospodárska súťaž na technologickom trhu zohľadňuje pri individuálnom posúdení dohody podľa článku 101 zmluvy.

110.

Keď podniky, ktoré sú stranami dohody o transfere technológií, nie sú konkurentmi, uplatňuje sa hraničný trhový podiel stanovený v článku 3 ods. 2 nariadenia TTBER. V ňom sa uvádza, že skupinová výnimka sa uplatňuje, ak trhový podiel každej zo strán nepresahuje na relevantnom technologickom a produktovom trhu 30 %.

111.

Ak sa zmluvné strany stanú konkurentmi v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia TTBER v neskoršom období, napríklad, keď nadobúdateľ licencie pôsobil na relevantnom trhu, na ktorom sa zmluvné produkty predávajú, už pred dňom uzavretia dohody a poskytovateľ licencie sa následne stal skutočným alebo potenciálnym dodávateľom na danom trhu, 20 % hraničný trhový podiel sa bude uplatňovať od chvíle, keď sa stali konkurentmi. V takom prípade sa však zoznam veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže uplatniteľný na dohody medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, aj naďalej uplatňuje počas celého obdobia platnosti dohody, pokiaľ následne nedôjde k akejkoľvek zásadnej zmene dohody (pozri článok 4 ods. 3 nariadenia TTBER a bod 123 týchto usmernení).

3.3.2. Výpočet trhových podielov na technologických trhoch podľa nariadenia TTBER

112.

V článku 8 písm. d) nariadenia TTBER sa stanovuje metóda, ktorá sa musí použiť na výpočet trhových podielov na relevantných technologických trhoch na účely uplatňovania nariadenia TTBER. Podľa tejto metódy sa trhový podiel strany pôsobiacej ako poskytovateľ licencie na relevantnom technologickom trhu vypočíta na základe prítomnosti technologických práv tejto strany na relevantnom trhu (relevantných trhoch) [konkrétne na produktovom trhu (produktových trhoch) a geografickom trhu (geografických trhoch)], na ktorom (ktorých) sa zmluvné produkty predávajú. Na tento účel je potrebné vziať do úvahy kombinovaný predaj produktov zahŕňajúcich technologické práva tejto strany bez ohľadu na to, či ich predáva táto strana alebo nadobúdatelia jej licencie, a vydeliť ho celkovým predajom všetkých konkurenčných produktov na danom relevantnom trhu bez ohľadu na to, či sa tieto produkty vyrábajú s použitím licencovanej technológie. V prípadoch, keď nadobúdateľ licencie sám pôsobí ako poskytovateľ licencie na relevantnom technologickom trhu, táto metóda sa použije aj na výpočet trhového podielu nadobúdateľa licencie.

113.

Tento prístup k výpočtu trhových podielov strán na relevantných technologických trhoch na základe technologickej „stopy“ na úrovni produktu bol zvolený z dôvodu praktických ťažkostí pri výpočte trhových podielov na technologických trhoch s použitím príjmov z licenčných poplatkov (pozri bod 40). Okrem praktických ťažkostí pri získavaní spoľahlivých údajov o príjmoch z licenčných poplatkov môže skutočná výška týchto príjmov viesť k podhodnoteniu pozície danej technológie na trhu v prípade, keď sú príjmy z licenčných poplatkov znížené v dôsledku udelenia krížovej licencie alebo dodávok viazaných produktov. Toto riziko neexistuje, ak sa trhové podiely na technologickom trhu vypočítavajú na základe produktov vyrobených s použitím príslušnej technológie. Takáto technologická stopa na úrovni produktu vo všeobecnosti verne odzrkadlí trhovú pozíciu technológie.

114.

Z článku 3 a článku 8 bodu d) nariadenia TTBER vyplýva, že ak licencovaná technológia v predchádzajúcom kalendárnom roku nevygenerovala predaj zmluvných produktov, napríklad preto, že technológia je nová a produkty zahŕňajúce danú technológiu ešte neboli poskytované na komerčnej báze, na účely uplatňovania nariadenia TTBER sa technológia považuje za technológiu, ktorá má nulový trhový podiel za daný kalendárny rok. Táto zásada je znázornená v príklade 1 nižšie.

115.

V ideálnom prípade by produkty vyrábané s použitím interných technológií, ktoré nie sú licencované, boli vylúčené z produktového trhu na účely výpočtu stopy, keďže tieto interné technológie predstavujú len nepriame obmedzenie pre licencovanú technológiu. Keďže však pre poskytovateľov licencie a nadobúdateľov licencie môže byť v praxi ťažké zistiť, či sa iné produkty na tom istom produktovom trhu vyrábajú s použitím licencovaných alebo interných technológií, trhový podiel licencovanej technológie na účely uplatnenia nariadenia TTBER sa vypočítava na základe predaja produktov zahŕňajúcich danú technológiu ako podiel na celkovom predaji na tomto produktovom trhu. Pri tomto prístupe možno očakávať, že vypočítaný trhový podiel sa zníži v dôsledku započítania predaja produktov vyrobených s použitím interných technológií, ale napriek tomu vo všeobecnosti slúži ako dobrý ukazovateľ trhovej pozície licencovanej technológie. Po prvé, zachytáva akúkoľvek potenciálnu konkurenciu zo strany podnikov, ktoré vyrábajú s použitím vlastnej technológie a ktoré pravdepodobne začnú udeľovať licencie v prípade zhoršenia podmienok dodávok na technologickom trhu (napríklad v prípade malého, ale trvalého zvýšenia uplatňovaných licenčných poplatkov). Po druhé, aj keď nie je pravdepodobné, že by držitelia iných technológií začali udeľovať licencie, skutočnosť, že poskytovateľ licencie má vysoký podiel na príjmoch z licencií, ešte neznamená, že má aj trhovú silu na technologickom trhu. Ak je odberateľský produktový trh konkurencieschopný, hospodárska súťaž na tejto úrovni môže účinne obmedzovať poskytovateľa licencie. Zvýšenie licenčných poplatkov na dodávateľských trhoch má vplyv na náklady nadobúdateľa licencie, čo spôsobuje jeho nižšiu konkurencieschopnosť a môže tak znížiť aj jeho predaj. Výpočet trhového podielu technológie na základe jej stopy na produktovom trhu takisto zachytáva toto obmedzenie.

116.

Na účely uplatňovania nariadenia TTBER je geografický rozmer relevantného technologického trhu určený aj na základe produktového trhu (produktových trhov). Na posúdenie dohôd o transfere technológií, na ktoré sa skupinová výnimka nevzťahuje, však môže byť vhodné zvážiť širšiu geografickú oblasť, v ktorej pôsobí poskytovateľ licencie na konkurenčné technológie a nadobúdatelia takejto licencie, v ktorej sú podmienky hospodárskej súťaže dostatočne homogénne a ktorú možno odlíšiť od susedných oblastí, pretože podmienky hospodárskej súťaže sú v týchto oblastiach značne odlišné.

117.

Ak sa trhový podiel (trhové podiely) strán následne zvýši (zvýšia) nad príslušnú hraničnú hodnotu 20 % alebo 30 % počas obdobia platnosti dohody, pravidlo bezpečného prístavu sa naďalej uplatňuje počas obdobia troch po sebe idúcich kalendárnych rokov nasledujúcich po roku, v ktorom bola hraničná hodnota prekročená [pozri článok 8 písm. e) nariadenia TTBER].

Výpočet trhových podielov na produktových trhoch podľa nariadenia TTBER

118.

Trhový podiel nadobúdateľa licencie na relevantných trhoch, na ktorých sa zmluvné produkty predávajú, sa vypočítava na základe jeho predaja produktov zahŕňajúcich technológiu poskytovateľa licencie a na základe jeho predaja konkurenčných produktov, to znamená na základe celkového predaja nadobúdateľa licencie na danom produktovom trhu. Ak je poskytovateľ licencie zároveň dodávateľom produktov na relevantnom trhu, musí sa zohľadniť aj jeho predaj produktov na predmetnom trhu. Predaj uskutočnený inými nadobúdateľmi licencie sa nezohľadňuje na účely výpočtu trhového podielu nadobúdateľa licencie alebo poskytovateľa licencie na relevantnom produktovom trhu (relevantných produktových trhoch).

Údaje použité na výpočet trhových podielov

119.

Trhové podiely by sa mali vypočítavať na základe údajov o hodnote predaja za predchádzajúci kalendárny rok, ak sú takéto údaje k dispozícii. Údaje o hodnote predaja zvyčajne poskytujú presnejší obraz o sile technológie než údaje o objeme. Ak však údaje o hodnote predaja nie sú k dispozícii, môžu sa použiť odhady založené na iných spoľahlivých trhových informáciách vrátane údajov o objeme predaja (82). Vo všeobecnosti sa musia trhové podiely vypočítavať na základe údajov o predaji týkajúcich sa predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak však údaje o predaji týkajúce sa predchádzajúceho kalendárneho roka nie sú z hľadiska postavenia strán na relevantnom trhu (relevantných trhoch) reprezentatívne, trhové podiely sa vypočítavajú ako priemer trhových podielov strán za tri predchádzajúce kalendárne roky [pozri článok 8 písm. b) nariadenia TTBER] (83).

120.

Zásady stanovené v tomto oddiele 3.3 možno ilustrovať na týchto príkladoch:

Príklady udelenia licencií medzi stranami, ktoré si nekonkurujú

Príklad 1

Spoločnosť A sa špecializuje na vývoj biotechnologických produktov a techník a vyvinula nový produkt Xeran. Nie je aktívna ako výrobca Xeranu, pre ktorý nemá k dispozícii výrobné ani distribučné zariadenia. Spoločnosť B je výrobcom konkurenčných produktov vyrábaných s použitím voľne dostupných nepatentovaných technológií. V 1. roku spoločnosť B predala produkty vyrobené s použitím voľne dostupných technológií v hodnote 25 miliónov EUR. V 2. roku spoločnosť A udelí spoločnosti B licenciu na výrobu Xeranu. V tomto istom roku spoločnosť B predá produkty vyrobené s použitím voľne dostupných technológií v hodnote 15 miliónov EUR a Xeran v hodnote 15 miliónov EUR. V 3. roku a v nasledujúcich rokoch spoločnosť B vyrába a predáva len Xeran v hodnote 40 miliónov EUR ročne. Okrem toho v 2. roku spoločnosť A udelí licenciu aj spoločnosti C, ktorá predtým nepôsobila na danom produktovom trhu. Spoločnosť C vyrába a predáva iba Xeran: v 2. roku v hodnote 10 miliónov EUR a v 3. roku a v nasledujúcich rokoch v hodnote 15 miliónov EUR. Hodnota celkového trhu so Xeranom a jeho náhradami, na ktorom pôsobia spoločnosti B a C, je 200 miliónov EUR v každom roku.

V 2. roku, čo je rok uzatvorenia licenčných zmlúv, je trhový podiel spoločnosti A na technologickom trhu 0 %, keďže na účely uplatnenia nariadenia TTBER sa jej trhový podiel vypočítava na základe celkového predaja Xeranu v predchádzajúcom roku. V 3. roku je trhový podiel spoločnosti A na technologickom trhu 12,5 %, čo odzrkadľuje hodnotu Xeranu vyrobeného spoločnosťami B a C v predchádzajúcom roku (v 2. roku). V 4. roku a v nasledujúcich rokoch je trhový podiel spoločnosti A na technologickom trhu 27,5 %, čo odzrkadľuje hodnotu Xeranu vyrobeného spoločnosťami B a C v predchádzajúcom roku.

V 2. roku tvorí trhový podiel spoločnosti B na produktovom trhu 12,5 %, čo odzrkadľuje predaj tejto spoločnosti na úrovni 25 miliónov EUR uskutočnený v 1. roku. Trhový podiel spoločnosti B v 3. roku je 15 %, pretože jej predaj sa v 2. roku zvýšil na 30 miliónov EUR. V 4. roku a v nasledujúcich rokoch je trhový podiel spoločnosti B 20 %, keďže jej predaj v 3. roku i v nasledujúcich rokoch predstavuje 40 miliónov EUR ročne. Trhový podiel spoločnosti C v 1. a 2. roku je 0 %, v 3. roku 5 % a v ďalších rokoch 7,5 %.

Keďže licenčné zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťami A a B a zmluvy medzi spoločnosťami A a C sú zmluvy uzatvorené medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, a individuálne trhové podiely spoločností A, B a C sú každoročne nižšie ako 30 %, na každú z týchto zmlúv sa vzťahuje pravidlo bezpečného prístavu uvedené v nariadení TTBER.

Príklad 2

Situácia je rovnaká ako v príklade 1, no spoločnosti B a C teraz pôsobia na odlišných geografických trhoch. Zistilo sa, že hodnota celkového trhu s Xeranom a jeho náhradami je 100 miliónov EUR ročne na každom z uvedených geografických trhov.

V tomto prípade sa trhový podiel spoločnosti A na relevantných technologických trhoch musí vypočítavať na základe údajov o predaji produktov samostatne na každom z dvoch geografických produktových trhov.

Trhový podiel spoločnosti A na trhu, na ktorom pôsobí spoločnosť B, závisí od predaja Xeranu spoločnosťou B. Keďže celkový trh má hodnotu 100 miliónov EUR, teda je polovičný oproti trhu z príkladu 1, trhový podiel spoločnosti A je 0 % v 2. roku, 15 % v 3. roku a 40 % v nasledujúcich rokoch. Trhový podiel spoločnosti B je 25 % v 2. roku, 30 % v 3. roku a 40 % v nasledujúcich rokoch. V 2. a 3. roku jednotlivé trhové podiely spoločností A a B nepresiahnu hraničnú hodnotu 30 %. Hraničná hodnota je však od 4. roku prekročená. To znamená, že v súlade s článkom 8 písm. e) nariadenia TTBER sa po 7. roku už nemôže na licenčnú zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťami A a B vzťahovať pravidlo bezpečného prístavu a že trhový podiel sa musí posúdiť individuálne.

Trhový podiel spoločnosti A na trhu, na ktorom pôsobí spoločnosť C, závisí od predaja Xeranu spoločnosťou C. Trhový podiel spoločnosti A na technologickom trhu, ktorý vychádza z hodnoty predaja spoločnosťou C v predchádzajúcom roku, je preto 0 % v 2. roku, 10 % v 3. roku a napokon 15 % v nasledujúcich rokoch. Trhový podiel spoločnosti C na produktovom trhu je rovnaký: 0 % v 2. roku, 10 % v 3. roku a 15 % v nasledujúcich rokoch. Na licenčnú zmluvu medzi spoločnosťami A a C sa preto počas celého obdobia vzťahuje pravidlo bezpečného prístavu.

Príklady udelenia licencií medzi konkurentmi

Príklad 3

Spoločnosti A a B pôsobia na tom istom relevantnom produktovom a geografickom trhu s určitým chemickým výrobkom. Každá z nich takisto vlastní patent na odlišné technológie používané na výrobu tohto produktu. V 1. roku spoločnosti A a B podpíšu zmluvu o krížovej licencii, na základe ktorej si navzájom udelia licenciu na používanie svojich príslušných technológií. V 1. roku spoločnosti A a B vyrábajú daný produkt s využitím svojej vlastnej technológie, pričom hodnota jeho predaja spoločnosťou A predstavuje 15 miliónov EUR a hodnota jeho predaja spoločnosťou B predstavuje 20 miliónov EUR. Od 2. roku obe spoločnosti používajú vlastnú technológiu aj technológiu druhej strany. Počnúc týmto rokom spoločnosť A predáva produkt vyrábaný s použitím vlastnej technológie s hodnotou predaja 10 miliónov EUR a produkt vyrábaný s použitím technológie spoločnosti B s hodnotou predaja 10 miliónov EUR. Od 2. roku spoločnosť B predáva produkt vyrábaný s použitím vlastnej technológie s hodnotou predaja 15 miliónov EUR a produkt vyrábaný s použitím technológie spoločnosti A s hodnotou predaja 10 miliónov EUR. Hodnota celkového produktového trhu a trhu jeho náhrad je 100 miliónov EUR v každom roku.

Na účely posúdenia licenčnej zmluvy podľa nariadenia TTBER je nutné vypočítať trhové podiely spoločností A a B na technologickom trhu, ako aj na produktovom trhu.

Trhový podiel spoločnosti A na technologickom trhu závisí od hodnoty produktov predaných v predchádzajúcom roku a vyrobených spoločnosťou A aj B s použitím technológie spoločnosti A. V 2. roku preto trhový podiel spoločnosti A na technologickom trhu dosahuje 15 %, čo odzrkadľuje jej vlastnú výrobu a predaj v hodnote 15 miliónov EUR v 1. roku. Od 3. roku je trhový podiel spoločnosti A na technologickom trhu 20 %, čo odzrkadľuje predaj produktu vyrábaného s použitím technológie spoločnosti A a vyrobeného a predaného spoločnosťami A a B v hodnote 20 mil. EUR (každá spoločnosť 10 mil. EUR). Podobne predstavuje trhový podiel spoločnosti B na technologickom trhu v 2. roku 20 % a v nasledujúcich rokoch 25 %.

Trhové podiely spoločností A a B na produktovom trhu závisia od ich príslušného predaja daného produktu v predchádzajúcom roku bez ohľadu na použitú technológiu. Trhový podiel spoločnosti A na produktovom trhu predstavuje 15 % v 2. roku a 20 % v nasledujúcich rokoch. Trhový podiel spoločnosti B na produktovom trhu predstavuje 20 % v 2. roku a 25 % v nasledujúcich rokoch.

Keďže ide o zmluvu medzi konkurentmi, na to, aby mohli využívať výhody vyplývajúce z pravidla bezpečného prístavu podľa nariadenia TTBER, ich spoločný trhový podiel musí byť nižší ako 20 % na technologickom trhu aj na produktovom trhu. Je jasné, že nejde o takýto prípad. Spoločný trhový podiel strán na technologickom trhu a na produktovom trhu predstavuje v 2. roku 35 % a v nasledujúcich rokoch 45 %. Táto zmluva medzi konkurentmi sa preto bude musieť posúdiť individuálne.

3.4. Veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže podľa nariadenia TTBER

3.4.1. Všeobecné zásady

121.

Článok 4 nariadenia TTBER obsahuje zoznam veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže. Ide o vážne obmedzenia hospodárskej súťaže, na ktoré sa nevzťahujú skupinové výnimky, keďže zvyčajne poškodzujú spotrebiteľov. Vo výnimočných prípadoch nemusia veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže patriť do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy, ak sú objektívne nevyhnutné na uzatvorenie dohody o transfere technológií (84) alebo z bezpečnostných alebo zdravotných dôvodov súvisiacich s nebezpečnou povahou daného produktu. Takúto výnimku z uplatňovania článku 101 ods. 1 možno urobiť len na základe objektívnych faktorov existujúcich mimo samotných strán, a nie na základe subjektívnych názorov a charakteristiky strán. Otázkou nie je, či by strany vo svojej konkrétnej situácii nepristúpili k uzatvoreniu menej obmedzujúcej dohody, ale či by vzhľadom na povahu dohody a charakteristiky trhu neuzavreli menej obmedzujúcu dohodu podniky v podobnej situácii.

122.

Z článku 4 ods. 1 a 2 nariadenia TTBER vyplýva, že keď dohoda o transfere technológií obsahuje veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže, skupinová výnimka sa nevzťahuje na celú dohodu. Komisia okrem toho zastáva názor, že v kontexte individuálneho posúdenia je nepravdepodobné, že by veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže spĺňali štyri podmienky článku 101 ods. 3 zmluvy.

123.

Článok 4 nariadenia TTBER obsahuje samostatné zoznamy veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže pre dohody uzavreté medzi konkurentmi a dohody uzavreté medzi stranami, ktoré si nekonkurujú. Ak strany dohody nie sú v čase uzatvorenia dohody konkurenčnými podnikmi, ale stanú sa nimi neskôr, zoznam veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže uplatniteľný na dohody medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, sa naďalej uplatňuje počas celého obdobia platnosti dohody, pokiaľ následne nedôjde k akejkoľvek zásadnej zmene dohody (pozri článok 4 ods. 3 nariadenia TTBER). K takejto zmene patrí uzatvorenie novej dohody o transfere technológií medzi danými stranami týkajúcej sa konkurenčných technologických práv.

3.4.2. Dohody medzi konkurentmi

124.

V článku 4 ods. 1 nariadenia TTBER sa uvádzajú veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže pre dohody o transfere technológií medzi konkurentmi. V článku 4 ods. 1 sa uvádza, že skupinová výnimka sa neuplatňuje na dohody, ktoré priamo alebo nepriamo, samostatne alebo v kombinácii s inými faktormi pod kontrolou strán majú za cieľ ktorékoľvek z týchto obmedzení:

a)	obmedzenie možnosti niektorej strany stanovovať si ceny pri predaji produktov tretím stranám;

b)	obmedzenie produkcie okrem obmedzení produkcie zmluvných produktov uložených nadobúdateľovi licencie v nerecipročnej dohode alebo uložených len jednému nadobúdateľovi licencie v recipročnej dohode;

rozdelenie trhov alebo zákazníkov okrem:

záväzku uloženého poskytovateľovi licencie a/alebo nadobúdateľovi licencie v rámci nerecipročnej dohody nevyrábať na základe licencovaných technologických práv na výhradnom území vyhradenom pre druhú stranu a/alebo nepredávať zmluvné produkty aktívne a/alebo pasívne na výhradné územie alebo výhradnej skupine zákazníkov, ktoré sú vyhradené pre druhú stranu;

ii)

obmedzenia uloženého v rámci nerecipročnej dohody a týkajúceho sa aktívneho predaja zmluvných produktov zo strany nadobúdateľa licencie na výhradné územie alebo výhradnej skupine zákazníkov, ktoré poskytovateľ licencie pridelil inému nadobúdateľovi licencie, ak tento nadobúdateľ licencie nebol v čase uzavretia vlastnej licenčnej zmluvy konkurenčným podnikom poskytovateľa licencie;

iii)

záväzku nadobúdateľa licencie vyrábať zmluvné produkty len na vlastnú spotrebu za predpokladu, že pokiaľ nadobúdateľ licencie začlení zmluvné produkty do svojich vlastných produktov, nie je obmedzený v aktívnom ani pasívnom predaji zmluvných produktov ako náhradných dielov pre svoje vlastné produkty;

iv)	záväzku uloženého nadobúdateľovi licencie v rámci nerecipročnej dohody vyrábať zmluvné produkty len pre konkrétneho zákazníka, ak bola licencia udelená na účely vytvorenia alternatívneho zdroja dodávok pre tohto zákazníka;

d)	obmedzenia možnosti nadobúdateľa licencie využívať svoje vlastné technologické práva alebo obmedzenia možnosti ktorejkoľvek zo strán dohody uskutočňovať výskum a vývoj, pokiaľ toto obmedzenie nie je nevyhnutné na zamedzenie sprístupnenia licencovaného know-how tretím stranám.

Rozlíšenie medzi recipročnými a nerecipročnými dohodami medzi konkurentmi

125.

V prípade určitých veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže nariadenie TTBER rozlišuje medzi recipročnými a nerecipročnými dohodami. Zoznam veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže je v prípade recipročných dohôd medzi konkurentmi prísnejší než v prípade nerecipročných dohôd medzi konkurentmi. Recipročné dohody sú dohody o poskytnutí krížovej licencie, v ktorých licencované technológie predstavujú konkurenčné technológie alebo sa môžu použiť na výrobu konkurenčných produktov. Nerecipročná dohoda je dohoda, keď len jedna zo strán poskytuje licenciu na svoje technologické práva druhej strane, alebo v prípade udeľovania krížovej licencie, keď licencované technologické práva nie sú konkurenčnými technológiami a licencované práva nemožno použiť na výrobu konkurenčných produktov. Na účely nariadenia TTBER dohoda nie je recipročná len preto, lebo obsahuje záväzok spätného udelenia licencie alebo preto, lebo nadobúdateľ spätne udelí licenciu na svoje vlastné vylepšenia licencovanej technológie. Keď sa nerecipročná dohoda stane následne recipročnou v dôsledku udelenia druhej licencie medzi tými istými stranami, môžu byť tieto strany povinné prvú licenciu zrevidovať, aby sa zabránilo tomu, že dohoda bude obsahovať veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže. Komisia pri posudzovaní takýchto prípadov zohľadní dĺžku obdobia, ktoré uplynulo medzi uzavretím prvej a druhej licencie.

Obmedzenia týkajúce sa stanovenia cien medzi konkurentmi

126.

Veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže uvedené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia TTBER sa týka dohôd medzi konkurentmi, ktorých predmetom je stanovenie cien produktov predávaných tretím stranám vrátane produktov zahŕňajúcich licencovanú technológiu. Stanovenie cien medzi konkurentmi vo všeobecnosti predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Stanovenie cien môže mať formu dohody o presnej cene, ktorá sa má účtovať, alebo o cenníku, ktorý obsahuje určité maximálne prípustné zľavy. Nie je dôležité, či sa dohoda týka pevných cien, minimálnych cien (vrátane minimálnych inzerovaných cien), maximálnych cien alebo odporúčaných cien. Stanovenie cien možno realizovať aj nepriamo uplatňovaním stimulov, ktoré odrádzajú od nedodržania dohodnutej cenovej úrovne, napríklad stanovením toho, že sadzba licenčného poplatku sa zvýši, ak sa ceny produktu znížia pod určitú úroveň. Záväzok nadobúdateľa licencie zaplatiť určitý minimálny licenčný poplatok však sám osebe nepredstavuje stanovenie cien.

127.

Keď sa licenčné poplatky vypočítavajú na základe jednotlivých predajov produktov, výška licenčného poplatku má priamy vplyv na hraničné náklady produktu, a tým aj priamy vplyv na ceny produktov (85). Konkurenti môžu preto využívať udelenie krížovej licencie s recipročnými platbami licenčných poplatkov ako prostriedok na koordinovanie a/alebo zvyšovanie cien na odberateľských produktových trhoch (86). Komisia však bude krížové licencie s recipročnými platbami licenčných poplatkov považovať za stanovenie cien len za špecifických okolností, napríklad ak sa v dohode stanovuje platba licenčných poplatkov bez ohľadu na to, či sa technológia skutočne používa, alebo ak dohoda nemá žiadny účel s priaznivým účinkom na hospodársku súťaž, a preto nepredstavuje licenčnú dohodu uzatvorenú v dobrej viere.

Obmedzenia produkcie medzi konkurentmi

128.

Veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže stanovené v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia TTBER sa týka obmedzení produkcie v dohodách medzi konkurentmi. Obmedzenie produkcie je obmedzenie množstva, ktoré môže strana vyrábať a predávať. Článok 4 ods. 1 písm. b) sa nevzťahuje na obmedzenia produkcie uložené nadobúdateľovi licencie v nerecipročnej dohode ani na obmedzenia produkcie uložené len jednému z nadobúdateľov licencie v recipročnej dohode, pokiaľ sa toto obmedzenie produkcie v každom prípade týka len produktov vyrábaných s použitím licencovanej technológie. Článok 4 ods. 1 písm. b) teda ako veľmi závažné klasifikuje recipročné obmedzenia produkcie a obmedzenia produkcie uložené ktorejkoľvek zo strán – či už poskytovateľovi licencie alebo nadobúdateľovi licencie – v súvislosti s používaním vlastnej technológie danou stranou (87). Ak sa konkurenti dohodnú na uložení recipročných obmedzení produkcie, cieľom a pravdepodobným účinkom tejto dohody je zníženie produkcie na trhu. Toto veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže platí aj pre dohody, ktoré znižujú motiváciu strán rozširovať produkciu, a to napríklad uplatňovaním recipročných platieb licenčných poplatkov za jednotku, ktoré sa zvyšujú úmerne so zvyšovaním produkcie, alebo uložením záväzku každej strane platiť za prekročenie určitej úrovne produkcie.

129.

Dôvodom priaznivejšieho zaobchádzania s nerecipročnými obmedzeniami produkcie je skutočnosť, že jednosmerné obmedzenie nemusí nevyhnutne viesť k nižšej produkcii na trhu. Riziko, že dohoda nie je licenčnou dohodou v dobrej viere, je takisto nižšie, ak je obmedzenie nerecipročné. Ak je nadobúdateľ licencie ochotný akceptovať jednosmerné obmedzenie, je pravdepodobné, že dohoda vedie k skutočnej integrácii doplnkových technológií alebo k integrácii vyspelejšej technológie poskytovateľa licencie s výrobnými aktívami nadobúdateľa licencie, ktorej cieľom je zvýšiť efektívnosť. Podobne v recipročnej dohode obmedzenie produkcie uložené iba jednému nadobúdateľovi licencie je pravdepodobne odrazom vyššej hodnoty technológie licencovanej jednou zo strán a môže slúžiť na podporu licencovania, ktoré má priaznivý vplyv na hospodársku súťaž.

Rozdelenie trhov a zákazníkov medzi konkurentmi

130.

Veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže stanovené v článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia TTBER sa týka rozdelenia trhov a zákazníkov. Dohody, na základe ktorých si konkurenti delia trhy a zákazníkov, majú za cieľ obmedziť hospodársku súťaž. Za veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže sa považuje dohoda, v ktorej sa konkurenti recipročne dohodnú nevyrábať na určitých územiach alebo nepredávať aktívne, pasívne alebo aktívne aj pasívne na určitých územiach alebo určitým zákazníkom vyhradeným pre druhú stranu. Preto sa napríklad recipročné udelenie výhradnej licencie medzi konkurentmi považuje za rozdelenie trhu.

131.

Článok 4 ods. 1 písm. c) nariadenia TTBER sa uplatňuje bez ohľadu na to, či je nadobúdateľovi licencie ponechaná možnosť využívať svoje vlastné technologické práva. Keď si nadobúdateľ licencie zaobstará zariadenie na používanie technológie poskytovateľa licencie na výrobu daného produktu, môže byť preňho nákladné udržiavať samostatnú výrobnú linku využívajúcu inú technológiu, aby zabezpečil dodávky pre zákazníkov, na ktorých sa obmedzenia nevzťahujú. Navyše vzhľadom na protisúťažný potenciál obmedzení môže nadobúdateľovi licencie chýbať motivácia vyrábať na základe svojej vlastnej technológie. Navyše je veľmi nepravdepodobné, že takéto obmedzenia sú nevyhnutné na to, aby došlo k udeleniu licencie s priaznivým vplyvom na hospodársku súťaž.

132.

Podľa článku 4 ods. 1 písm. c) bodu i) nariadenia TTBER nie je veľmi závažným obmedzením hospodárskej súťaže, ak poskytovateľ licencie udelí v nerecipročnej dohode nadobúdateľovi licencie výhradnú licenciu na výrobu na základe licencovanej technológie na konkrétnom území, čím súhlasí, že sám nebude zmluvné produkty na uvedenom území vyrábať a ani ich z uvedeného územia dodávať. Na takéto výhradné licencie sa skupinová výnimka vzťahuje bez ohľadu na rozsah daného územia. Ak má licencia celosvetovú platnosť, z jej výhradnej povahy potom vyplýva, že poskytovateľ licencie na príslušný trh nevstúpi a ani na ňom nezostane pôsobiť. Skupinová výnimka sa uplatňuje aj vtedy, keď v rámci nerecipročnej dohody nie je nadobúdateľovi licencie dovolené vyrábať na území vyhradenom pre poskytovateľa licencie. Účelom takýchto dohôd môže byť motivovať poskytovateľa licencie, nadobúdateľa licencie alebo oboch, aby investovali do licencovanej technológie a rozvíjali ju. Cieľom dohody preto nie je nevyhnutne rozdelenie trhov.

133.

V zmysle článku 4 ods. 1 písm. c) bodu i) nariadenia TTBER sa za veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže nepovažuje ani to, ak sa strany nerecipročnej dohody dohodnú nepredávať zmluvné produkty aktívne ani pasívne na vyhradené územie alebo vyhradenej skupine zákazníkov, ktoré sú vyhradené pre druhú stranu (88). „Aktívny“ a „pasívny“ predaj je vymedzený v článku 1 ods. 1 písm. s) a t) nariadenia TTBER (89). Na obmedzenia možnosti nadobúdateľa licencie alebo poskytovateľa licencie aktívne, pasívne alebo obomi spôsobmi predávať na územie druhej strany alebo skupine zákazníkov druhej strany sa skupinová výnimka vzťahuje len vtedy, ak toto územie alebo skupina zákazníkov boli vyhradené výlučne pre túto druhú stranu. Na obmedzenia aktívneho a pasívneho predaja vo vzťahu k územiu alebo skupine zákazníkov, ktoré nie sú výlučne vyhradené, sa skupinová výnimka nevzťahuje, ale za určitých okolností môžu spĺňať podmienky článku 101 ods. 3 zmluvy, ak sa dohoda posudzuje individuálne podľa článku 101. Strany sa napríklad môžu dohodnúť na spoločnom využívaní exkluzivity ad hoc, ak je to potrebné na zmiernenie dočasného nedostatku vo výrobe strany, ktorej je pridelené územie alebo skupina zákazníkov.

134.

Z toho vyplýva, že veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže nepredstavuje ani to, keď poskytovateľ licencie určí nadobúdateľa licencie za jediného nadobúdateľa svojej licencie na určitom území, čo znamená, že licencia na výrobu na základe technológie poskytovateľa licencie na príslušnom území nebude udelená tretím stranám. V prípade takýchto jedinečných licencií sa skupinová výnimka uplatňuje bez ohľadu na to, či je dohoda recipročná, alebo nie, keďže takáto dohoda nemá vplyv na možnosť strán využívať svoje vlastné technologické práva na územiach, na ktoré sa dohoda vzťahuje.

135.

V článku 4 ods. 1 písm. c) bode ii) nariadenia TTBER sa zo zoznamu veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže vylučujú obmedzenia v nerecipročnej dohode týkajúce sa aktívneho predaja zmluvných produktov nadobúdateľom licencie na územie alebo skupine zákazníkov, ktoré poskytovateľ licencie pridelil inému nadobúdateľovi licencie, za predpokladu, že chránený nadobúdateľ licencie nebol konkurentom poskytovateľa licencie v čase uzavretia licenčnej zmluvy chráneného nadobúdateľa licencie. V tomto scenári nie je opodstatnené považovať takéto obmedzenia aktívneho predaja za veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže. Keď sa totiž poskytovateľovi licencie umožní, aby poskytol nadobúdateľovi licencie, ktorý na relevantnom trhu ešte nepôsobil, ochranu pred aktívnym predajom nadobúdateľov licencie, ktorí sú konkurentmi poskytovateľa licencie a ktorí už na tento účel na trhu pôsobia, takéto obmedzenie môže nadobúdateľa licencie motivovať k efektívnejšiemu využívaniu licencovanej technológie. Ak sa však nadobúdatelia licencie medzi sebou dohodnú, že nebudú predávať aktívne ani pasívne na určité územia alebo určitým skupinám zákazníkov, táto dohoda by predstavovala kartel medzi nadobúdateľmi licencie. Keďže takáto dohoda nezahŕňa žiadny transfer technológií, v žiadnom prípade by nepatrila do rozsahu pôsobnosti nariadenia TTBER.

136.

V článku 4 ods. 1 písm. c) bode iii) nariadenia TTBER sú zo zoznamu veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže vylúčené obmedzenia v prípade použitia na vlastnú spotrebu, to znamená povinnosti, na základe ktorých môže nadobúdateľ licencie vyrábať produkty zahŕňajúce licencovanú technológiu len na svoju vlastnú spotrebu. Keď je zmluvným produktom komponent, môže byť nadobúdateľovi licencie uložená povinnosť vyrábať tento komponent len na účely začlenenia do jeho vlastných produktov a nepredávať tieto komponenty iným výrobcom. Nadobúdateľ licencie však musí mať možnosť predávať produkty ako náhradné diely pre svoje vlastné produkty, a teda dodávať tretím stranám, ktoré vykonávajú popredajné služby v súvislosti s týmito produktmi. Obmedzenia v prípade použitia na vlastnú spotrebu môžu byť nevyhnutné na podporu šírenia technológie, najmä medzi konkurentmi, a teda sa na ne vzťahuje skupinová výnimka. Oddiel 4.2.5 týchto usmernení obsahuje usmernenie k posudzovaniu obmedzení v prípade použitia na vlastnú spotrebu v dohodách, na ktoré sa nevzťahuje skupinová výnimka.

137.

Napokon, v článku 4 ods. 1 písm. c) bode iv) nariadenia TTBER sa zo zoznamu veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže vylučuje povinnosť nadobúdateľa licencie stanovená v nerecipročnej dohode vyrábať zmluvné produkty len pre konkrétneho zákazníka, keď je licencia udelená s cieľom vytvoriť pre tohto zákazníka alternatívny zdroj dodávok. Licencia sa preto musí udeliť na účely dodávok pre konkrétneho zákazníka. Licenciu na dodávku tomu istému zákazníkovi však môže získať viac ako jeden podnik. Článok 4 ods. 1 písm. c) bod iv) sa uplatňuje bez ohľadu na obdobie platnosti licencie. Táto výnimka sa vzťahuje napríklad na jednorazovú licenciu na splnenie požiadaviek projektu konkrétneho zákazníka. Potenciál takýchto dohôd z hľadiska rozdelenia trhov je obmedzený, pretože sa licencia poskytuje len na účely dodávok pre konkrétneho zákazníka. Predovšetkým nemožno predpokladať, že takéto dohody budú viesť nadobúdateľa licencie k tomu, aby prestal využívať svoju vlastnú technológiu.

138.

Obmedzenia oblasti použitia v dohodách medzi konkurentmi, ktorými sa obmedzuje licencia na jednu alebo viacero technických oblastí použitia, na jeden alebo viacero produktových trhov alebo na jedno alebo viacero priemyselných odvetví (90), nie sú veľmi závažnými obmedzeniami hospodárskej súťaže. Na takéto obmedzenia sa skupinová výnimka vzťahuje do výšky hraničného trhového podielu 20 % bez ohľadu na to, či je dohoda recipročná, alebo nie. Takéto obmedzenia sa nepovažujú za obmedzenia, ktorých cieľom je rozdelenie trhov alebo zákazníkov. Na uplatnenie skupinovej výnimky je však podmienkou, aby obmedzenia oblasti použitia nešli nad rámec licencovaných technológií. Napríklad, ak sú nadobúdatelia licencie limitovaní aj v technických oblastiach použitia, v ktorých môžu využívať svoje vlastné technologické práva, dohoda sa považuje za rozdelenie trhu.

139.

Skupinová výnimka sa uplatňuje bez ohľadu na to, či je obmedzenie oblasti použitia symetrické alebo asymetrické. Asymetrické obmedzenie oblasti použitia v recipročnej licenčnej zmluve znamená, že každá strana smie používať príslušné technológie, na ktoré jej bola udelená licencia, v rozdielnych oblastiach použitia. Za predpokladu, že dohoda neobmedzuje možnosť strán používať svoje vlastné technológie, neexistuje predpoklad, že dohoda ich povedie k tomu, aby upustili od vstupu do oblasti (oblastí), na ktoré sa vzťahuje licencia udelená druhej zmluvnej strane, alebo aby do tejto oblasti (týchto oblastí) nevstupovali. Aj keď si nadobúdatelia licencie zaobstarajú zariadenie na používanie licencovanej technológie v licencovanej oblasti použitia, nemusí dôjsť k žiadnemu vplyvu na aktíva používané na produkciu mimo rozsahu pôsobnosti licencie. V tejto súvislosti je preto dôležité, aby sa obmedzenie týkalo odlišných produktových trhov, priemyselných odvetví alebo technických oblastí použitia, a nie zákazníkov pridelených podľa územia alebo skupiny, ktorí nakupujú produkty patriace do toho istého produktového trhu, priemyselného odvetvia alebo technickej oblasti použitia. Riziko rozdelenia trhu je v tomto druhom prípade podstatne väčšie (pozri bod 130). Navyše obmedzenia oblasti použitia môžu byť potrebné na podporu udeľovania licencií priaznivého pre hospodársku súťaž (pozri bod 235).

Obmedzenia možnosti strán uskutočňovať výskum a vývoj

140.

Veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže stanovené v článku 4 ods. 1 písm. d) nariadenia TTBER sa vzťahuje na obmedzenia možnosti ktorejkoľvek zo strán uskutočňovať výskum a vývoj. Obe strany musia mať možnosť uskutočňovať nezávislý výskum a vývoj. Toto pravidlo sa uplatňuje bez ohľadu na to, či sa obmedzenie vzťahuje na oblasť patriacu do pôsobnosti licencie alebo na iné oblasti. Samotná skutočnosť, že sa strany zaviažu vzájomne si poskytovať budúce vylepšenia svojich príslušných technológií, nepredstavuje obmedzenie nezávislého výskumu a vývoja. Článok 4 ods. 1 písm. d) sa nevzťahuje ani na obmedzenia možnosti strany uskutočňovať výskum a vývoj s tretími stranami, ak je takéto obmedzenie nevyhnutné na ochranu licencovaného know-how pred zverejnením. Aby sa na uložené obmedzenia vzťahovala táto výnimka, musia byť potrebné a úmerné na zabezpečenie takejto ochrany. Ak sa napríklad v dohode stanovujú konkrétni zamestnanci nadobúdateľa licencie, ktorí majú byť vyškolení a majú zodpovedať za používanie licencovaného know-how, môže byť postačujúce uložiť nadobúdateľovi licencie záväzok nepovoliť týmto zamestnancom účasť na výskume a vývoji s tretími stranami. Rovnako vhodné môžu byť ďalšie ochranné opatrenia.

Obmedzenia možností nadobúdateľa licencie používať svoju vlastnú technológiu

141.

Veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže stanovené v článku 4 ods. 1 písm. d) nariadenia TTBER sa takisto uplatňuje na obmedzenia možnosti nadobúdateľa licencie využívať svoje vlastné technologické práva za predpokladu, že pri tomto využívaní nepoužíva technologické práva, na ktoré mu udelil licenciu poskytovateľ licencie. Konkrétne, v súvislosti s vlastnými technologickými právami nadobúdateľa licencie sa na neho nesmú vzťahovať obmedzenia, pokiaľ ide o to, kde vyrába alebo predáva, o technické oblasti použitia alebo produktové trhy, v rámci ktorých vyrába, aké množstvo vyrába alebo predáva, prípadne o cenu, za akú predáva. Nesmie byť ani povinný platiť licenčné poplatky za produkty vyrábané na základe jeho vlastných technologických práv, keďže takéto povinnosti zvyšujú náklady na používanie takýchto práv (91). Nadobúdateľ licencie nesmie byť obmedzený ani v udeľovaní licencií na svoje vlastné technologické práva tretím stranám. Ak sa nadobúdateľovi licencie uložia obmedzenia vzťahujúce sa na používanie jeho vlastných technologických práv alebo jeho práv na uskutočňovanie výskumu a vývoja, znižuje sa tým konkurencieschopnosť technológie nadobúdateľa licencie. Dôsledkom toho je obmedzenie hospodárskej súťaže na existujúcich produktových a technologických trhoch a zníženie motivácie nadobúdateľa licencie investovať do vývoja a zlepšovania svojej vlastnej technológie. Článok 4 ods. 1 písm. d) nariadenia TTBER sa neuplatňuje na obmedzenia možnosti nadobúdateľa licencie využívať technológiu tretej strany, napríklad tretej strany, ktorá konkuruje licencovanej technológii. Hoci takáto povinnosť nekonkurovať si môže mať účinky vedúce k uzavretiu trhu s technológiou tretej strany (pozri oddiel 4.2.7 týchto usmernení), nespôsobuje zvyčajne zníženie motivácie nadobúdateľov licencie investovať do vývoja a zlepšovania svojich vlastných technológií.

3.4.3. Dohody medzi stranami, ktoré si nekonkurujú

142.

V článku 4 ods. 2 nariadenia TTBER sú uvedené veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o udeľovanie licencií medzi stranami, ktoré si nekonkurujú. V článku 4 ods. 2 sa uvádza, že skupinová výnimka sa nevzťahuje na dohody, ktoré priamo alebo nepriamo, samostatne alebo v kombinácii s inými faktormi pod kontrolou strán majú za cieľ ktorékoľvek z týchto obmedzení:

obmedzenie schopnosti danej strany určovať si ceny pri predaji produktov tretím stranám bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť stanovenia maximálnej predajnej ceny alebo odporučenia predajnej ceny, ak nedosiahne stanovenú alebo minimálnu predajnú cenu v dôsledku tlaku alebo ponúknutých stimulov ktorejkoľvek zo strán;

obmedzenie územia, kam môže nadobúdateľ licencie pasívne predávať zmluvné produkty, alebo obmedzenie zákazníkov, ktorým môže pasívne predávať zmluvné produkty, s výnimkou:

i)	obmedzenie pasívneho predaja na výhradné územie alebo výhradnej skupine zákazníkov, ktoré sú vyhradené pre poskytovateľa licencie;

ii)	záväzok vyrábať zmluvné produkty len na vlastnú spotrebu za predpokladu, že pokiaľ nadobúdateľ licencie začlení zmluvné produkty do svojich vlastných produktov, nie je obmedzený v aktívnom ani pasívnom predaji zmluvných produktov ako náhradných dielov pre svoje vlastné produkty;

iii)	záväzok vyrábať zmluvné produkty len pre konkrétneho zákazníka, ak bola licencia udelená na účely vytvorenia alternatívneho zdroja dodávok pre tohto zákazníka;

iv)	obmedzenie predaja koncovým používateľom, ktoré uložil nadobúdateľ licencie pôsobiaci na veľkoobchodnej úrovni;

v)	obmedzenie predaja neautorizovaným distribútorom nachádzajúcim sa na území, kde poskytovateľ licencie prevádzkuje selektívny distribučný systém pre zmluvné produkty;

obmedzenie aktívneho alebo pasívneho predaja koncovým používateľom zo strany nadobúdateľa licencie, ktorý je členom selektívneho distribučného systému a ktorý pôsobí na maloobchodnej úrovni, bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť zakázať členovi tohto systému vykonávať svoju činnosť z neautorizovaného miesta usadenia.

Stanovenie cien

143.

Veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže stanovené v článku 4 ods. 2 písm. a) nariadenia TTBER sa týka stanovenia cien účtovaných pri predaji produktov tretím stranám. Presnejšie povedané, uvedené ustanovenie sa vzťahuje na obmedzenia, ktorých priamym alebo nepriamym cieľom je stanovenie pevnej alebo minimálnej predajnej ceny alebo pevnej alebo minimálnej cenovej úrovne, ktorú má poskytovateľ licencie alebo nadobúdateľ licencie dodržať pri predaji produktov tretím stranám. Ku stanoveniu cien môže dôjsť priamo výslovnou dohodou, ako napríklad zmluvným záväzkom, alebo nepriamymi prostriedkami. Ako príklady takýchto prostriedkov možno uviesť dohody o stanovení ziskových rozpätí alebo maximálnej úrovne zliav, o prepojení predajných cien s predajnými cenami konkurentov, ktorými sa ukladajú minimálne inzerované ceny, ďalej hrozby, zastrašovanie, výstrahy, sankcie alebo vypovedanie dohôd v súvislosti s dodržiavaním určitej cenovej úrovne. Priame alebo nepriame prostriedky dosiahnutia stanovenia cien môžu byť ešte účinnejšie, ak sa skombinujú s opatreniami na identifikáciu znižovania cien, napríklad zavedením systému monitorovania cien (92) alebo uložením povinnosti nahlasovať cenové odchýlky. Podobne platí, že priame alebo nepriame stanovenie cien môže byť ešte účinnejšie, ak sa skombinuje s opatreniami, ktoré znižujú motiváciu predávajúceho znižovať svoju cenu, ako je napríklad povinnosť uplatňovať doložku zákazníka s najlepšími obchodnými podmienkami, to znamená povinnosť poskytnúť zákazníkovi priaznivejšie podmienky než podmienky poskytnuté akémukoľvek inému zákazníkovi. V dohodách medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, sa používanie odporúčaných predajných cien alebo uloženie maximálnych cien samo osebe nepovažuje za stanovenie pevných alebo minimálnych predajných cien. Ak sa však takéto odporúčané ceny alebo maximálne ceny kombinujú so stimulmi na uplatnenie určitej cenovej úrovne alebo s demotivačnými faktormi, ktoré odrádzajú od zníženia predajnej ceny, môže to predstavovať stanovenie cien.

Obmedzenia možnosti nadobúdateľa licencie uskutočňovať pasívny predaj

144.

Veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže stanovené v článku 4 ods. 2 písm. b) nariadenia TTBER sa vzťahuje na obmedzenia možnosti nadobúdateľa licencie uskutočňovať pasívny predaj (93) produktov zahŕňajúcich licencovanú technológiu (94).

145.

Obmedzenia pasívneho predaja môžu byť výsledkom výslovných záväzkov, ako napríklad záväzku nepredávať určitým zákazníkom alebo zákazníkom na určitých územiach, alebo povinnosti odovzdávať objednávky od takýchto zákazníkov iným nadobúdateľom licencie. Obmedzenia pasívneho predaja môžu vyplývať aj z nepriamych opatrení zameraných na podnietenie nadobúdateľa licencie, aby sa zdržal takéhoto predaja, ako sú napríklad finančné stimuly (95).

146.

Množstevné obmedzenia nie sú samy osebe veľmi závažným obmedzením pasívneho predaja v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) nariadenia TTBER. Môžu však byť použité ako nepriamy prostriedok na obmedzenie pasívneho predaja. Komisia sa domnieva, že článok 4 ods. 2 písm. b) sa uplatňuje, ak sa množstevné obmedzenia používajú na vykonávanie základnej dohody o rozdelení trhu. Údaje o tom zahŕňajú úpravu množstiev v priebehu času s cieľom pokryť len miestny dopyt; kombináciu množstevných obmedzení a povinnosti predávať minimálne množstvá na danom území; povinnosti týkajúce sa minimálnych licenčných poplatkov spojených s predajom na danom území; diferencované sadzby licenčných poplatkov v závislosti od miesta určenia produktov a monitorovanie miesta určenia produktov predávaných jednotlivými nadobúdateľmi licencie.

147.

Na všeobecné veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže týkajúce sa obmedzení pasívneho predaja nadobúdateľmi licencie sa vzťahuje mnoho výnimiek, ktorými sa zaoberajú body 148 až 153 nižšie. Na obmedzenia a povinnosti, na ktoré sa vzťahujú tieto výnimky, sa vzťahuje skupinová výnimka.

148.

Výnimka 1: Veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže stanovené v článku 4 ods. 2 písm. b) nariadenia TTBER sa nevzťahujú na obmedzenia predaja (aktívneho ani pasívneho) uložené poskytovateľovi licencie. Na všetky obmedzenia predaja uložené poskytovateľovi licencie sa vzťahuje skupinová výnimka do hraničného trhového podielu 30 % (96). To isté platí pre obmedzenia aktívneho predaja nadobúdateľom licencie s výnimkou obmedzení aktívneho predaja koncovým používateľom nadobúdateľmi licencie, ktorí patria do selektívneho distribučného systému (pozri bod 153 týchto usmernení). Skupinová výnimka pre obmedzenia aktívneho predaja sa zakladá na predpoklade, že takéto obmedzenia podporujú investície, necenovú hospodársku súťaž a zlepšenie kvality služieb poskytovaných nadobúdateľmi licencie, keďže sa nimi riešia problémy s parazitovaním (free-rider problems) a problémy finančnej podpory (hold-up problems). V prípade obmedzení aktívneho predaja medzi územiami alebo skupinami zákazníkov pridelenými jednotlivým nadobúdateľom licencie nie je potrebné, aby chránenému nadobúdateľovi licencie muselo byť pridelené výhradné územie alebo výhradná skupina zákazníkov. Skupinová výnimka sa vzťahuje aj na obmedzenia aktívneho predaja, ak bol pre konkrétne územie alebo konkrétnu skupinu zákazníkov určený viac ako jeden nadobúdateľ licencie. Podpora investícií na zvýšenie efektívnosti bude zabezpečená pravdepodobne v prípade, keď bude mať nadobúdateľ licencie istotu, že bude čeliť hospodárskej súťaži v oblasti aktívneho predaja len zo strany obmedzeného počtu nadobúdateľov licencie v rámci daného územia, a nie aj zo strany nadobúdateľov licencie z iných území.

149.

Výnimka 2: Obmedzenia aktívneho a pasívneho predaja nadobúdateľmi licencie na výhradnom území alebo výhradnej skupine zákazníkov, vyhradené pre poskytovateľa licencie, nepredstavujú veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže [pozri článok 4 ods. 2 písm. b) bod i) nariadenia TTBER] (97). Predpokladá sa, že v rámci hraničného trhového podielu takéto obmedzenia, ak obmedzujú hospodársku súťaž, podporujú šírenie technológie a integráciu tejto technológie do výrobných aktív nadobúdateľa licencie v prospech hospodárskej súťaže. Na to, aby územie alebo skupina zákazníkov boli pre poskytovateľa licencie vyhradené, nemusí poskytovateľ licencie skutočne vyrábať s použitím licencovanej technológie na príslušnom území alebo pre príslušnú skupinu zákazníkov. Poskytovateľ licencie môže vyhradiť územie alebo skupinu zákazníkov aj na neskoršie využitie.

150.

Výnimka 3: Povinnosť nadobúdateľa licencie vyrábať produkty zahŕňajúce licencovanú technológiu len na svoje vlastné použitie nie je veľmi závažným obmedzením hospodárskej súťaže [pozri článok 4 ods. 2 písm. b) bod ii) nariadenia TTBER]. Keď je zmluvným produktom komponent, môže byť nadobúdateľovi licencie uložená povinnosť používať tento produkt len na účely jeho začlenenia do svojich vlastných produktov a nepredávať ho iným výrobcom. Nadobúdateľ licencie však musí mať možnosť aktívne a pasívne predávať produkty ako náhradné diely pre svoje vlastné produkty, a preto musí mať možnosť zásobovať tretie strany, ktoré poskytujú popredajné služby v súvislosti s takýmito produktmi. Bližšie usmernenia týkajúce sa obmedzení v prípade použitia na vlastnú spotrebu sú uvedené v oddiele 4.2.5.

151.

Výnimka 4: Povinnosť nadobúdateľa licencie vyrábať zmluvné produkty len pre konkrétneho zákazníka s cieľom poskytnúť tomuto zákazníkovi alternatívny zdroj dodávok nie je veľmi závažným obmedzením hospodárskej súťaže [pozri článok 4 ods. 2 písm. b) bod iii) nariadenia TTBER]. V prípade dohôd medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, je málo pravdepodobné, že by takéto obmedzenia patrili do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy.

152.

Výnimka 5: Ak nadobúdateľ licencie pôsobí na veľkoobchodnej úrovni, obmedzenie jeho možnosti predávať koncovým používateľom nie je veľmi závažným obmedzením hospodárskej súťaže [pozri článok 4 ods. 2 písm. b) bod iv) nariadenia TTBER]. Takýto typ obmedzenia umožňuje poskytovateľovi licencie poveriť nadobúdateľa licencie funkciou veľkoobchodného distribútora a zvyčajne sa naň článok 101 ods. 1 nevzťahuje (98).

153.

Výnimka 6: Ak je nadobúdateľ licencie členom selektívneho distribučného systému, obmedzenie jeho možnosti predávať neautorizovaným distribútorom nie je veľmi závažným obmedzením hospodárskej súťaže [pozri článok 4 ods. 2 písm. b) bod v) nariadenia TTBER]. Táto výnimka umožňuje poskytovateľovi licencie prevádzkovať selektívny distribučný systém. V takom prípade sa však nadobúdateľom licencie, ktorí pôsobia na maloobchodnej úrovni, musí podľa článku 4 ods. 2 písm. c) nariadenia TTBER povoliť aktívny aj pasívny predaj koncovým používateľom bez toho, aby bola dotknutá možnosť zakázať im vykonávať činnosť z neautorizovaného miesta usadenia. Pozri aj bod 152 týkajúci sa možnosti poveriť nadobúdateľa licencie len veľkoobchodnou funkciou, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 2 písm. b) bode iv) nariadenia TTBER. Na území, kde poskytovateľ licencie prevádzkuje selektívny distribučný systém, sa tento systém nesmie kombinovať s vyhradenými územiami alebo vyhradenými skupinami zákazníkov, ak by to viedlo k obmedzeniu aktívneho alebo pasívneho predaja koncovým používateľom, keďže by išlo o veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže podľa článku 4 ods. 2 písm. c) nariadenia TTBER.

154.

Obmedzenia pasívneho predaja nadobúdateľmi licencie na výhradné územie alebo výhradnej skupine zákazníkov, ktoré sú pridelené inému nadobúdateľovi licencie, sú veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) nariadenia TTBER. Za osobitných okolností však takéto obmedzenia nemusia patriť do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy počas obmedzeného obdobia, ak sú objektívne nevyhnutné na to, aby chránený nadobúdateľ licencie prenikol na nový trh (99). To môže platiť napríklad vtedy, ak nadobúdateľ licencie musí vynaložiť značné investície na začatie a rozvoj nového trhu a obmedzenia pasívneho predaja inými nadobúdateľmi licencie sa obmedzujú na obdobie potrebné na to, aby nadobúdateľ dosiahol návratnosť svojich investícií. Vo väčšine prípadov toto obdobie nepresiahne dva roky odo dňa, keď nadobúdateľ licencie prvýkrát uviedol zmluvné produkty na trh na výhradnom území alebo ich prvýkrát predal svojej výhradnej skupine zákazníkov.

3.5. Vylúčené obmedzenia

155.

V článku 5 nariadenia TTBER sa uvádzajú tri druhy obmedzení, ktoré sú vylúčené zo skupinovej výnimky s cieľom chrániť motiváciu inovovať. Tieto obmedzenia si vyžadujú individuálne posúdenie s cieľom určiť, či obmedzujú hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy, a ak áno, či spĺňajú štyri podmienky uvedené v článku 101 ods. 3. Vylúčenie týchto obmedzení zo skupinovej výnimky sa obmedzuje na konkrétne obmedzenie za predpokladu, že ho možno oddeliť od zvyšku dohody. V takom prípade sa na zvyšok dohody naďalej uplatňuje skupinová výnimka.

Spätné udelenie výhradných licencií

156.

V článku 5 ods. 1 písm. a) nariadenia TTBER sú záväzky, ktoré ukladajú spätné udelenie výhradných licencií, vylúčené zo skupinovej výnimky, čo znamená spätné udelenie výhradnej licencie poskytovateľovi licencie alebo tretej strane určenej poskytovateľom licencie na akékoľvek zlepšenia licencovanej technológie vykonané nadobúdateľom licencie alebo postúpenie práv k takýmto zlepšeniam poskytovateľovi licencie alebo tretej strane určenej poskytovateľom licencie. Spätné udelenie výhradných licencií je spätné udelenie licencií, ktoré bráni nadobúdateľovi licencie (v tomto prípade je to inovátor a poskytovateľ licencie na zlepšenie) využívať zlepšenie (buď na účely vlastnej výroby, alebo na účely udelenia licencie tretím stranám). Záväzky spätne udeliť výhradné licencie pravdepodobne znížia motiváciu nadobúdateľa licencie inovovať, pretože obmedzujú schopnosť nadobúdateľa licencie využívať zlepšenia. Takéto vylúčenie nastáva, keď sa zlepšenie týka toho istého použitia, aké má licencovaná technológia, ako aj vtedy, keď nadobúdateľ licencie vyvinie nové použitia licencovanej technológie.

157.

Uplatňovanie článku 5 ods. 1 písm. a) nariadenia TTBER nezávisí od toho, či poskytovateľ licencie za nadobudnutie zlepšenia alebo za získanie výhradnej licencie zaplatí alebo nezaplatí protihodnotu. Existencia a výška takejto protihodnoty – vrátane toho, či je vypočítaná na základe hodnoty zlepšenia – však môže byť relevantným faktorom na individuálne posúdenie záväzkov spätne udeliť výhradné licencie podľa článku 101 zmluvy mimo rozsahu pôsobnosti skupinovej výnimky. Ak sa spätné licencie udelia za protihodnotu, je menej pravdepodobné, že tento záväzok odradí nadobúdateľa licencie od inovácie. Pri individuálnom posudzovaní výhradných spätných licencií, na ktoré sa skupinová výnimka nevzťahuje, je dôležitým faktorom aj trhová pozícia poskytovateľa licencie na technologickom trhu. Čím je pozícia poskytovateľa licencie silnejšia, tým je pravdepodobnejšie, že záväzky spätne udeliť výhradné licencie budú mať obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž v oblasti inovácií. Čím je pozícia technológie poskytovateľa licencie silnejšia, tým väčší význam má skutočnosť, že nadobúdateľ licencie by mal mať možnosť poskytnúť alternatívny zdroj inovácie a budúcej hospodárskej súťaže. Negatívny vplyv záväzkov spätne udeliť výhradné licencie sa môže zvýšiť aj v prípade existencie paralelných sietí dohôd o transfere technológií obsahujúcich takéto záväzky. Ak dostupné technológie kontroluje obmedzený počet poskytovateľov licencie, ktorí používateľom licencie ukladajú záväzky spätne udeliť výhradné licencie, riziko protisúťažných účinkov na hospodársku súťaž je vyššie ako v situáciách, keď existuje viacero technológií, ktoré si konkurujú, a len niektorým z nich bola udelená licencia za podmienok spätného udelenia výhradnej licencie.

158.

Na záväzky spätne udeliť nevýhradné licencie sa vzťahuje skupinová výnimka. Platí to aj v prípade, keď záväzky nie sú recipročné, čo znamená, že sú uložené len nadobúdateľovi licencie, pričom poskytovateľ licencie je oprávnený poskytovať zlepšenia ostatným nadobúdateľom licencie. Nerecipročný záväzok spätne udeliť licencie môže podporovať šírenie novej technológie tým, že poskytovateľovi licencie umožní slobodne určiť, či a v akej miere postúpi zlepšenia, ktoré uskutočnil nadobúdateľ licencie, svojim ostatným nadobúdateľom licencie. Šírenie technológie môže podnecovať aj doložka o poskytovaní vylepšení ostatným nadobúdateľom licencie, najmä keď v čase uzatvárania dohody každý nadobúdateľ licencie vie, že bude mať rovnaké postavenie ako ostatní nadobúdatelia licencie, pokiaľ ide o vylepšenia technológie, na základe ktorej vyrába.

159.

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje pravidlo bezpečného prístavu, môžu mať záväzky spätne udeliť nevýhradné licencie za určitých okolností negatívne účinky na hospodársku súťaž a inovácie. Napríklad môžu mať negatívne účinky na inováciu v prípade udelenia krížových licencií medzi konkurentmi, ak je záväzok oboch strán spätne udeliť výhradnú licenciu spojený so záväzkom oboch strán zdieľať vylepšenia svojej vlastnej technológie s druhou stranou. Delenie sa o všetky vylepšenia medzi konkurentmi môže jednotlivým konkurentom brániť získať konkurenčný náskok pred druhou stranou (pozri aj bod 264). Čím väčšia je trhová sila poskytovateľa licencie a pokrytie trhu jeho doložkami o spätnom udelení licencií, tým väčšia je pravdepodobnosť, že takéto doložky ovplyvnia hospodársku súťaž medzi rôznymi technológiami a inovácie.

Doložka o nenapadnutí práv a doložka o vypovedaní dohody v dôsledku napadnutia práv

160.

V článku 5 ods. 1 písm. b) nariadenia TTBER sú zo skupinovej výnimky vyňaté doložky o nenapadnutí práv, konkrétne priamy alebo nepriamy záväzok strany nenapadnúť platnosť práv duševného vlastníctva, ktoré má druhá strana v Únii, bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť poskytovateľa licencie v prípade výhradnej licencie dohodu o transfere technológií vypovedať, ak nadobúdateľ licencie napadne platnosť ktoréhokoľvek z licencovaných technologických práv.

161.

Dôvodom vylúčenia doložiek o nenapadnutí práv zo skupinovej výnimky je, že nadobúdatelia licencie sú zvyčajne v najlepšej pozícii na posúdenie toho, či je právo duševného vlastníctva neplatné, a je v záujme nenarušenej hospodárskej súťaže, aby sa neplatné práva duševného vlastníctva odstránili (100). Neplatné práva duševného vlastníctva inovácie nepodporujú, ale naopak, potláčajú ich. Článok 101 ods. 1 zmluvy sa na doložky o nenapadnutí práv uplatní pravdepodobne vtedy, keď je licencované technologické právo cenné, a preto vytvára konkurenčnú nevýhodu pre podniky, ktoré ho nemôžu používať alebo ho môžu používať len na základe zaplatenia licenčných poplatkov. V takýchto prípadoch je nepravdepodobné, že budú splnené podmienky stanovené v článku 101 ods. 3. Pokiaľ ide o posúdenie doložiek o nenapadnutí práv v súvislosti s dohodami o urovnaní sporov, pozri body 265 a 266.

162.

Vo všeobecnosti doložka, ktorá zaväzuje nadobúdateľa licencie nenapadnúť vlastníctvo technologických práv, nepredstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy. Bez ohľadu na to, či poskytovateľ licencie je, alebo nie je vlastníkom technologických práv, používanie danej technológie zo strany nadobúdateľa licencie a ktorejkoľvek inej strany v každom prípade závisí od získania licencie, a hospodárska súťaž by preto vo všeobecnosti nemala byť ovplyvnená (101).

163.

V článku 5 ods. 1 písm. b) nariadenia TTBER sa zo skupinovej výnimky vylučuje aj právo poskytovateľa licencie v prípade nevýhradnej licencie dohodu vypovedať, ak nadobúdateľ licencie napadne platnosť ktoréhokoľvek z licencovaných technologických práv (ďalej len „doložky o vypovedaní dohody v dôsledku napadnutia práv“). Toto právo na vypovedanie dohody môže mať rovnaký účinok ako doložka o nenapadnutí práv, a to najmä v prípade, ak by upustenie od využívania technológie poskytovateľa licencie viedlo k značným stratám nadobúdateľa licencie (ak už nadobúdateľ licencie napríklad investoval do strojov alebo nástrojov, ktoré nemožno použiť na výrobu s použitím inej technológie) alebo ak je technológia poskytovateľa licencie nevyhnutným vstupom produkcie nadobúdateľa licencie. Napríklad, ak licencovaná technológia pozostáva z patentu nevyhnutného pre normu, nadobúdateľ licencie vyrábajúci produkt, ktorý má byť v súlade s normou, bude musieť nevyhnutne použiť niektoré alebo aj všetky patenty týkajúce sa danej normy (102). V takom prípade, ak poskytovateľ licencie vypovie dohodu o transfere technológií v dôsledku toho, že nadobúdateľ licencie napadol platnosť príslušných patentov, nadobúdateľ licencie môže utrpieť značnú stratu. Ak aj technológia poskytovateľa licencie nie je nevyhnutná pre normu, ale má významnú trhovú pozíciu, odrádzajúcim faktorom pri napadnutí práv môžu byť aj ťažkosti nadobúdateľa licencie nájsť životaschopnú alternatívnu technológiu na licencovanie. Otázka, či by strata zisku nadobúdateľa licencie bola značná, a preto by výrazne odrádzala od napadnutia práv, sa musí posudzovať osobitne v každom jednotlivom prípade.

164.

Treba však poznamenať, že mimo kontextu týchto scenárov opísaných v bode 163 nebude doložka o vypovedaní dohody v dôsledku napadnutia práv často výrazne odrádzať od napadnutia práv, a preto nebude mať rovnaký účinok ako doložka o nenapadnutí práv.

165.

Ak je doložka o vypovedaní dohody v dôsledku napadnutia práv vylúčená zo skupinovej výnimky a ak sa zistí, že obmedzuje hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy, je potrebné posúdiť, či táto doložka spĺňa podmienky článku 101 ods. 3. Na tento účel môže byť relevantné posúdiť, či je doložka nevyhnutná na stimulovanie poskytovateľa licencie, aby licenciu udelil (zabezpečením toho, aby nebol nútený pokračovať v rokovaniach s nadobúdateľom licencie, ktorý spochybňuje predmet licenčnej zmluvy). Relevantným faktorom v rámci takéhoto posúdenia môže byť aj to, či nadobúdateľ licencie plní v čase napadnutia práv všetky svoje záväzky podľa danej dohody, najmä záväzok platiť dohodnuté licenčné poplatky.

166.

V prípade doložiek o vypovedaní dohody v dôsledku napadnutia práv je vo všeobecnosti menej pravdepodobné, že budú mať protisúťažné účinky vo výhradných licenčných zmluvách. Po udelení výhradnej licencie sa poskytovateľ licencie môže ocitnúť v situácii závislosti, keďže nadobúdateľ licencie bude jeho jediným zdrojom príjmov z licencovaných technologických práv, ak licenčné poplatky závisia od produkcie na základe licencovaných práv, k čomu aj často dochádza. V takomto scenári by motivačné faktory inovácie a udeľovania licencií mohli byť oslabené napríklad vtedy, keby bol poskytovateľ licencie viazaný dohodou s výhradným nadobúdateľom licencie, ktorý už nevyvíja značné úsilie o rozvoj, výrobu a uvádzanie na trh produktu, ktorý sa vyrába (alebo má vyrábať) na základe licencovaných technologických práv (103). Preto sa v nariadení TTBER skupinová výnimka vzťahuje na doložky o vypovedaní dohody v dôsledku napadnutia práv vo výhradných licenčných zmluvách. V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje pravidlo bezpečného prístavu, je potrebné individuálne posúdenie.

167.

Doložky o nenapadnutí práv a doložky o vypovedaní dohody v dôsledku napadnutia práv, ktoré sa týkajú výlučne know-how, nie sú vylúčené zo skupinovej výnimky. Komisia k týmto doložkám zaujíma priaznivejšie stanovisko, keďže je pravdepodobné, že v prípade zverejnenia by bolo pre poskytovateľa licencie veľmi ťažké alebo nemožné získať licencované know-how naspäť. V takýchto prípadoch sa záväzkom nadobúdateľa licencie nenapadnúť licencované know-how môže podporovať šírenie technológie, ak slabším poskytovateľom licencie umožňuje udeliť licencie silnejším nadobúdateľom licencie bez obáv z toho, že ich práva budú napadnuté po tom, ako si nadobúdateľ licencie dané know-how osvojí.

Obmedzenie využívania alebo vývoja vlastnej technológie nadobúdateľom licencie (dohody medzi stranami, ktoré si nekonkurujú)

168.

V dohodách medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, sa článkom 5 ods. 2 nariadenia TTBER vylučuje z rozsahu pôsobnosti skupinovej výnimky každý priamy alebo nepriamy záväzok, ktorý obmedzuje možnosť nadobúdateľa licencie využívať svoje vlastné technologické práva alebo obmedzuje možnosť ktorejkoľvek zo strán dohody uskutočňovať výskum a vývoj, pokiaľ toto obmedzenie nie je nevyhnutné na zamedzenie sprístupnenia licencovaného know-how tretím stranám. Obsah tohto vylúčenia je rovnaký ako obsah článku 4 ods. 1 písm. d) nariadenia TTBER, ktorý tvorí súčasť zoznamu veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže uplatniteľného na dohody medzi konkurentmi a ktorým sa zaoberajú body 140 a 141 vyššie. Body 169 až 170 nižšie poskytujú usmernenie pre individuálne posudzovanie týchto druhov obmedzení v dohodách medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, podľa článku 101 zmluvy.

169.

V dohodách medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, nadobúdateľ licencie zvyčajne nevlastní konkurenčnú technológiu. Môžu však existovať prípady, keď sa príslušné strany na účely nariadenia TTBER považujú za strany, ktoré si nekonkurujú, aj napriek tomu, že nadobúdateľ licencie vlastní konkurenčnú technológiu. Ide o prípad, keď nadobúdateľ licencie vlastní technológiu, na ktorú však neudeľuje licenciu, a poskytovateľ licencie nie je skutočným ani potenciálnym dodávateľom na produktovom trhu. Na účely nariadenia TTBER strany za takýchto okolností nie sú konkurentmi na technologickom trhu ani konkurentmi na odberateľskom produktovom trhu (104). V takýchto prípadoch je dôležité zabezpečiť, aby nebola obmedzená možnosť nadobúdateľa licencie používať svoju vlastnú technológiu a ďalej ju rozvíjať. Takáto technológia vyvíja konkurenčný tlak, ktorý by sa mal zachovať. Je pravdepodobne, že obmedzenia používať svoje vlastné technologické práva alebo obmedzenia výskumu a vývoja uložené nadobúdateľovi licencie v takejto situácii pravdepodobne obmedzia hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy a nebudú spĺňať podmienky článku 101 ods. 3. Napríklad záväzok nadobúdateľa licencie platiť licenčné poplatky nielen na základe predaja produktov, ktoré vyrába licencovanou technológiou, ale aj na základe predaja produktov, ktoré vyrába iba svojou vlastnou technológiou, bude vo všeobecnosti obmedzovať schopnosť nadobúdateľa licencie využívať svoju vlastnú technológiu.

170.

V prípadoch, keď nadobúdateľ licencie nevlastní konkurenčnú technológiu alebo takúto technológiu ešte nevyvíja, môže obmedzenie možnosti strán vykonávať nezávislý výskum a vývoj obmedziť hospodársku súťaž, napríklad ak je k dispozícii len niekoľko technológií alebo ak sú strany dôležitým (potenciálnym) zdrojom inovácií na trhu. Platí to najmä v prípade, keď strany disponujú potrebnými aktívami a zručnosťami na vykonávanie ďalšieho výskumu a vývoja. V takejto situácii je nepravdepodobné, že by obmedzenia možnosti strán vykonávať výskum a vývoj spĺňali podmienky článku 101 ods. 3 zmluvy. V iných prípadoch, keď sú dostupné viaceré technológie a keď strany nedisponujú osobitnými aktívami ani zručnosťami, je však pravdepodobné, že obmedzenie výskumu a vývoja v dôsledku absencie citeľne obmedzujúceho účinku nebude patriť do pôsobnosti článku 101 ods. 1 alebo že môže spĺňať podmienky článku 101 ods. 3. Obmedzením sa môže podporiť šírenie novej technológie, napríklad tým, že nadobúdateľa licencie motivuje zamerať sa na využívanie a vývoj licencovanej technológie.

3.6. Odňatie a neuplatňovanie skupinovej výnimky

3.6.1. Odňatie výhody skupinovej výnimky

171.

V článku 6 ods. 1 nariadenia TTBER sa stanovuje, že Komisia môže podľa článku 29 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003 odňať výhodu skupinovej výnimky, ak v konkrétnom prípade zistí, že dohoda o transfere technológií, na ktorú sa skupinová výnimka uplatňuje, má účinky, ktoré sú nezlučiteľné s článkom 101 ods. 3 zmluvy. V článku 6 ods. 2 nariadenia TTBER sa podobne stanovuje, že ak orgán na ochranu hospodárskej súťaže členského štátu zistí, že dohoda o transfere technológií, na ktorú sa uplatňuje skupinová výnimka, má účinky, ktoré sú nezlučiteľné s článkom 101 ods. 3 na území tohto členského štátu alebo na časti tohto územia, ktoré má charakteristické znaky odlišného geografického trhu, môže odňať výhodu skupinovej výnimky vo vzťahu k tomuto územiu podľa článku 29 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003.

172.

Orgán na ochranu hospodárskej súťaže, ktorý navrhuje odňatie výhody skupinovej výnimky, nesie bremeno dokazovania, že dohoda obmedzuje hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy a nespĺňa jednu alebo viacero z podmienok článku 101 ods. 3 (105). Keďže odňatie výnimky znamená, že príslušná dohoda obmedzuje hospodársku súťaž v zmysle článku 101 zmluvy, k odňatiu musí byť nevyhnutne pripojené zamietavé rozhodnutie v zmysle článku 5, 7 alebo 9 nariadenia (ES) č. 1/2003. Odňatie výhody skupinovej výnimky má účinky len ex nunc, to znamená, že nemá vplyv na skupinovú výnimku udelenú v súvislosti s danou dohodou pred dátumom, keď odňatie nadobudne účinnosť.

173.

V článku 6 ods. 1 nariadenia TTBER sa stanovuje, že odňatie môže byť opodstatnené najmä za týchto okolností:

a)	prístup technológií tretích strán na trh je obmedzený napríklad v dôsledku kumulatívneho účinku paralelných sietí podobných reštriktívnych dohôd, ktorými sa nadobúdateľom licencií zakazuje používať technológie tretích strán;

prístup potenciálnych nadobúdateľov licencie na trh je obmedzený, napríklad v dôsledku kumulatívneho účinku paralelných sietí podobných reštriktívnych dohôd, ktorými sa poskytovateľom licencie zakazuje udeľovať licenciu iným nadobúdateľom licencie alebo preto, lebo jediný vlastník technológie, ktorý udeľuje licenciu na príslušné technologické práva, uzavrie výhradnú licenciu s nadobúdateľom licencie, ktorý už pôsobí na produktovom trhu na základe náhradných technologických práv.

174.

V článku 6 ods. 1 písm. a) nariadenia TTBER sa odkazuje na možnosť odňatia výhody skupinovej výnimky v prípadoch, keď sú relevantné technologické trhy uzavreté pre externých poskytovateľov licencie vrátane potenciálnych poskytovateľov licencie v dôsledku kumulatívneho účinku sietí dohôd o transfere technológií, ktorými sa nadobúdateľom licencie zakazuje používať konkurenčné technológie. Uzavretie trhu pre iných poskytovateľov licencie nastane pravdepodobne v prípadoch, keď sa väčšine podnikov na trhu, ktoré by mohli získať konkurenčnú licenciu, bráni získať ju, a to v dôsledku reštriktívnych dohôd, a keď potenciálni nadobúdatelia licencie narážajú na relatívne veľké prekážky vstupu na trh. V článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia TTBER sa odkazuje na možnosť odňatia v prípadoch, keď je trh uzavretý pre iných nadobúdateľov licencie v dôsledku kumulatívneho účinku dohôd o prevode technológií, ktorými sa poskytovateľom licencie zakazuje udeľovať licenciu iným nadobúdateľom licencie, a ktoré tým bránia potenciálnym nadobúdateľom licencie získať prístup k potrebnej technológii. Problematika uzavretia trhu je podrobnejšie preskúmaná v oddieloch 4.2.2 a 4.2.7 týchto usmernení.

175.

Odňatie výhody skupinovej výnimky môže byť opodstatnené aj v týchto prípadoch:

a)	hospodárska súťaž medzi poskytovateľmi licencie je obmedzená v dôsledku toho, že značný počet konkurenčných poskytovateľov licencie uložil svojim nadobúdateľom licencie požiadavky, aby im poskytli výhodnejšie podmienky dohodnuté s inými poskytovateľmi licencie;

prístup zákazníkov k zmluvným produktom je neprimerane obmedzený v dôsledku obmedzení možnosti poskytovateľa licencie alebo nadobúdateľov licencie uskutočňovať pasívny predaj na výhradné územie alebo výhradnej skupine zákazníkov, ktoré sú vyhradené pre poskytovateľa licencie alebo nadobúdateľa licencie;

c)	licenčné poplatky na relevantnom technologickom trhu sú stanovené na nadkonkurenčnej úrovni v dôsledku kumulatívneho účinku podobných dohôd o krížovej licencii medzi konkurenčnými podnikmi.

3.6.2. Neuplatňovanie nariadenia TTBER

176.

V článku 7 nariadenia TTBER sa stanovuje, že Komisia môže formou nariadenia vylúčiť z rozsahu pôsobnosti nariadenia TTBER paralelné siete podobných dohôd v prípade, keď tieto dohody pokrývajú viac ako 50 % relevantného trhu. Takéto opatrenie nie je určené jednotlivým podnikom, ale týka sa všetkých podnikov, ktorých dohody sú vymedzené v nariadení, ktorým sa vyhlasuje, že nariadenie TTBER sa neuplatňuje.

177.

Zatiaľ čo odňatie výhody vyplývajúcej z nariadenia TTBER Komisiou podľa článku 6 znamená prijatie rozhodnutia podľa článku 7 alebo 9 nariadenia (ES) č. 1/2003, účinkom nariadenia Komisie prijatého podľa článku 7 nariadenia TTBER, ktorým sa vyhlasuje, že nariadenie TTBER sa nemá uplatňovať, je odobratie výhody vyplývajúcej z nariadenia TTBER v súvislosti s obmedzeniami a trhmi špecifikovanými v nariadení a obnovenie plného uplatňovania článku 101 ods. 1 a 3 zmluvy, pokiaľ ide o obmedzenia a trhy. Po prijatí nariadenia podľa článku 7 nariadenia TTBER sa na účely získania usmernenia k uplatňovaniu článku 101 na jednotlivé dohody podniky preto musia opierať o judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a rozhodnutia, oznámenia a usmernenia Komisie. Komisia v prípade potreby prijme v individuálnom prípade rozhodnutie, aby poskytla usmernenie pre podniky pôsobiace na príslušnom trhu.

178.

Na účely výpočtu 50 % podielu pokrytia trhu sa musí zohľadniť každá jednotlivá sieť dohôd o transfere technológií obsahujúcich obmedzenia alebo kombinácie obmedzení, ktoré vytvárajú na trhu podobné účinky.

179.

Článok 7 nariadenia TTBER nezriaďuje povinnosť Komisie konať v prípade, keď je prekročený 50 % podiel pokrytia trhu. Vo všeobecnosti je prijatie nariadenia podľa článku 7 vhodné v tom prípade, keď je pravdepodobné, že prístup na relevantný trh alebo hospodárska súťaž na tomto trhu sú značne obmedzené. Pri posudzovaní potreby uplatniť článok 7 Komisia zváži, či by vhodnejším opravným prostriedkom nebolo individuálne odňatie výnimky. To môže závisieť predovšetkým od počtu konkurenčných podnikov prispievajúcich ku kumulatívnemu účinku na trh alebo od počtu ovplyvnených geografických trhov v rámci Únie.

180.

V každom nariadení prijatom podľa článku 7 nariadenia TTBER musí byť jasne vymedzený rozsah jeho pôsobnosti. Komisia preto musí najprv vymedziť relevantný produktový a geografický trh (relevantné produktové a geografické trhy) a potom určiť druh obmedzení, v súvislosti s ktorými sa nariadenie TTBER už nebude uplatňovať. Pokiaľ ide o druhý uvedený aspekt, Komisia môže upraviť rozsah pôsobnosti nariadenia podľa toho, aký problém s hospodárskou súťažou má v úmysle riešiť. Napríklad, aj keď sa na účely stanovenia 50 % podielu pokrytia trhu zohľadnia všetky paralelné siete dohôd obsahujúcich povinnosť nekonkurovať si, Komisia môže napriek tomu obmedziť rozsah pôsobnosti nariadenia iba na povinnosť nekonkurovať si presahujúcu určité obdobie platnosti. V náležitých prípadoch môže Komisia poskytnúť usmernenie aj tým, že špecifikuje úroveň trhového podielu, ktorú možno na určitom konkrétnom trhu považovať za nedostatočnú na to, aby jednotlivý podnik výraznou mierou prispel ku kumulatívnemu účinku. Vo všeobecnosti platí, že ak trhový podiel produktov zahŕňajúcich technológiu licencovanú jedným poskytovateľom licencie nepresiahne 5 %, nepovažuje sa dohoda alebo sieť dohôd vzťahujúcich sa na túto technológiu za faktor, ktorý významne prispieva ku kumulatívnemu účinku uzavretia trhu (106).

181.

Účelom prechodného obdobia v trvaní najmenej šiestich mesiacov, ktoré musí Komisia stanoviť podľa článku 7 ods. 2 nariadenia TTBER, je umožniť dotknutým podnikom prispôsobiť svoje dohody tak, aby sa zohľadnilo neuplatňovanie nariadenia TTBER.

182.

Nariadenie, ktorým sa vyhlasuje, že nariadenie TTBER sa neuplatňuje, nemá vplyv na to, že počas obdobia pred nadobudnutím účinnosti uvedeného nariadenia sa na dotknuté dohody vzťahuje skupinová výnimka.

4. UPLATŇOVANIE ČLÁNKU 101 ODS. 1 A 3 ZMLUVY MIMO ROZSAHU PÔSOBNOSTI NARIADENIA TTBER

4.1. Všeobecný rámec analýzy

183.

V prípade dohôd, na ktoré sa nevzťahuje skupinová výnimka napríklad z dôvodu, že sú prekročené hraničné trhové podiely stanovené v nariadení TTBER alebo že sa dohoda týka viac ako dvoch strán, neplatí žiadna domnienka nezákonnosti. Takéto dohody si vyžadujú individuálne posúdenie podľa článku 101 zmluvy. Dohody, ktoré buď neobmedzujú hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1, alebo spĺňajú podmienky uvedené v článku 101 ods. 3, sú platné a vymáhateľné.

Pravidlo bezpečného prístavu v prípade, ak sú k dispozícii dostatočné nezávisle kontrolované technológie

184.

S cieľom podporiť predvídateľnosť nad rámec uplatňovania nariadenia TTBER a obmedziť podrobnú analýzu na prípady, ktoré pravdepodobne predstavujú skutočné obavy z narušenia hospodárskej súťaže, Komisia zastáva názor, že ak neexistujú veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže, je porušenie článku 101 zmluvy nepravdepodobné, ak popri licencovanej technológii existujú štyri alebo viaceré nezávislé konkurenčné technológie. Na tento účel musí byť nezávislá konkurenčná technológia vo vlastníctve alebo pod kontrolou tretej strany a musí byť nahraditeľná licencovanou technológiou s prihliadnutím na jej vlastnosti, licenčné poplatky, ktoré sa za ňu platia, jej obchodnú silu (vrátane napríklad objemu predaja produktov zahŕňajúcich danú technológiu) a jej zamýšľané použitie (107). Konkurenčný tlak spôsobený technológiou je obmedzený, ak nepredstavuje komerčne životaschopnú alternatívu k licencovanej technológii. Ak napríklad v dôsledku účinkov siete na trh spotrebitelia výrazne uprednostňujú produkty obsahujúce licencovanú technológiu, iné technológie nemusia predstavovať reálnu alternatívu, a preto môžu vyvíjať len obmedzený konkurenčný tlak.

185.

To, že sa na dohodu nevzťahuje pravidlo bezpečného prístavu uvedené v bode 184, neznamená, že daná dohoda patrí do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy, ani to, že podmienky článku 101 ods. 3 nie sú splnené. Takéto dohody si vyžadujú individuálne posúdenie na základe zásad stanovených v týchto usmerneniach.

4.1.1. Faktory relevantné pre posúdenie podľa článku 101 ods. 1 zmluvy

186.

Za predpokladu, že dohoda neobsahuje obmedzenia z hľadiska cieľa, je potrebné posúdiť, či má za následok obmedzenie hospodárskej súťaže (108). Príklady možných obmedzujúcich účinkov sa uvádzajú v oddiele 2.2.3 týchto usmernení.

187.

Pri posudzovaní, či dohoda vytvára citeľné obmedzenie hospodárskej súťaže, treba zohľadniť spôsob, akým hospodárska súťaž funguje na danom trhu. V súvislosti s tým sú relevantné tieto aspekty:

a)	povaha dohody;

b)	trhová pozícia strán dohody;

c)	trhová pozícia konkurentov;

d)	trhová pozícia kupujúcich na relevantných trhoch;

e)	prekážky vstupu na trh;

f)	dynamika trhu.

188.

Dôležitosť jednotlivých faktorov sa môže v jednotlivých prípadoch líšiť a závisí od všetkých ostatných faktorov. Napríklad vysoký trhový podiel je zvyčajne dobrým ukazovateľom trhovej sily, ale v prípade malých prekážok vstupu na trh nemusí byť smerodajným ukazovateľom trhovej sily. Preto nemožno stanoviť pevné pravidlá, pokiaľ ide o relatívnu dôležitosť jednotlivých faktorov.

189.

Povaha dohody zahŕňa konkurenčný vzťah medzi stranami, ako aj obmedzenia obsiahnuté v dohode. Pokiaľ ide o obmedzenia, treba ísť nad rámec výslovných podmienok dohody. Implicitné obmedzenia môžu napríklad vyplývať zo spôsobu, akým sa dohoda vykonáva, alebo zo stimulov, ktoré vytvára.

190.

Trhová pozícia strán vrátane všetkých podnikov, ktoré sú de facto alebo de iure ovládané stranami, je ukazovateľom stupňa (prípadnej) trhovej sily, ktorú má poskytovateľ licencie, nadobúdateľ licencie alebo oba tieto subjekty. Čím vyšší je ich trhový podiel, tým väčšia bude pravdepodobne ich trhová sila. To platí najmä v prípadoch, keď trhový podiel odráža nákladové výhody alebo iné konkurenčné výhody v porovnaní s konkurentmi. Takéto konkurenčné výhody môžu vyplývať napríklad z toho, že spoločnosť je prvý hráčom na trhu, vlastní patenty nevyhnutné pre normu alebo má vyspelejšiu technológiu. Trhové podiely sú však len jedným faktorom pri posudzovaní trhovej pozície. Napríklad v prípade technologických trhov nemusia byť trhové podiely vždy dobrým ukazovateľom relatívnej sily danej technológie a údaje o trhovom podiele sa môžu značne líšiť v závislosti od rôznych možných metód výpočtu.

191.

Trhové podiely a možné konkurenčné výhody a nevýhody sa používajú aj na posúdenie trhovej pozície konkurentov. Čím silnejší sú skutoční konkurenti a čím väčší je ich počet, tým menšie je riziko, že strany budú schopné uplatniť trhovú silu. Ak je však počet konkurentov malý a ich trhová pozícia (veľkosť, náklady, potenciál v oblasti výskumu a vývoja atď.) je podobná, táto trhová štruktúra môže zvyšovať riziko kolúzie.

192.

Trhová pozícia kupujúcich je ukazovateľom toho, či jeden alebo viacerí z týchto kupujúcich majú silu kupujúceho. Prvým ukazovateľom sily kupujúceho je trhový podiel kupujúceho na trhu, na ktorom nakupuje. Tento podiel odráža význam jeho dopytu pre prípadných dodávateľov. Ostatné ukazovatele sa zameriavajú na pozíciu kupujúceho na trhu, ktorý zásobuje, vrátane takých charakteristických vlastností, ako sú široké geografické rozšírenie jeho predajní a imidž jeho značky medzi konečnými spotrebiteľmi. Za určitých okolností môže sila kupujúceho brániť poskytovateľovi licencie alebo nadobúdateľovi licencie v uplatňovaní trhovej sily na trhu, a tým vyriešiť problém v oblasti hospodárskej súťaže, ktorý by inak existoval. Platí to najmä vtedy, keď majú silní kupujúci schopnosť a motiváciu v prípade malého, ale trvalého zvyšovania relatívnych cien priniesť na trh nové zdroje dodávok.

193.

Prekážky vstupu na trh sa merajú podľa toho, do akej miery môžu etablované podniky zvýšiť svoje ceny nad konkurencieschopnú úroveň bez toho, aby prilákali nových účastníkov na trh. V prípade neexistencie prekážok vstupu na trh by jednoduchý a rýchly vstup nového podniku na trh mal za následok, že by sa zvyšovanie cien stalo neziskovým. Vo všeobecnosti platí, že prekážky vstupu na trh možno považovať za nízke, ak je pravdepodobné, že k skutočnému vstupu na trh, ktorý je dostatočný na to, aby zabránil uplatňovaniu trhovej sily alebo ho narušil, dôjde v priebehu jedného alebo dvoch rokov.

194.

Prekážky vstupu na trh môžu vyplývať zo širokej škály faktorov, ako sú napríklad úspory z rozsahu a úspory zo sortimentu (vrátane sieťových účinkov), právne predpisy vlády (najmä ak sa nimi stanovujú výhradné práva), štátna pomoc, dovozné clá, práva duševného vlastníctva, vlastníctvo zdrojov v prípadoch obmedzenej ponuky, napríklad z dôvodu prírodných obmedzení, nevyhnutné vybavenie, výhoda z prvenstva alebo vernosť spotrebiteľov značke vybudovaná časom pomocou intenzívnej reklamy. Reštriktívne dohody uzatvorené podnikmi môžu takisto pôsobiť ako prekážka vstupu na trh, keďže sťažujú prístup na trh a uzatvárajú trh pre (potenciálnych) konkurentov. Prekážky vstupu na trh môžu existovať v ktorejkoľvek fáze procesu výskumu a vývoja, výroby a distribúcie. Otázka, či by ktorýkoľvek z týchto faktorov mal byť opísaný ako prekážky vstupu na trh, závisí najmä od toho, či sú spojené s utopenými nákladmi. Utopené náklady sú náklady, ktoré sa musia vynaložiť na vstup na trh alebo na pôsobenie na trhu, ale v prípade odchodu z trhu sú nenávratné. Čím viac nákladov je utopených, o to viac musia potenciálni účastníci zvážiť riziká vstupu na trh, a tým presvedčivejšie môžu etablované podniky hroziť, že sa novej konkurencii vyrovnajú, pretože vzhľadom na utopené náklady by bol pre etablované podniky odchod z trhu nákladný. Vstup na trh si vo všeobecnosti vyžaduje utopené náklady, ktoré sú niekedy nízke a inokedy vysoké. Skutočná hospodárska súťaž je preto vo všeobecnosti účinnejšia a pri posudzovaní prípadu bude mať väčšiu váhu ako potenciálna hospodárska súťaž.

195.

Takisto treba zohľadniť dynamiku relevantných trhov. Na niektorých dynamických trhoch môžu byť potenciálne negatívne účinky určitých obmedzení menej problematické, keďže hospodárska súťaž medzi rôznymi technológiami zo strany dynamických a inovatívnych konkurentov môže slúžiť ako dostatočné obmedzenie. V iných prípadoch však môžu obmedzenia poskytnúť etablovanému podniku na dynamickom trhu trvalú konkurenčnú výhodu, a teda viesť k citeľným obmedzeniam hospodárskej súťaže. Môže tomu tak byť v prípade, ak obmedzenie bráni konkurentom využívať výhody sieťových účinkov alebo ak má trh tendenciu k preklopeniu rovnováhy.

196.

Pri posudzovaní konkrétnych obmedzení môže byť potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory. Takéto faktory zahŕňajú kumulatívne účinky, to znamená pokrytie trhu podobnými dohodami, obdobie platnosti dohôd, regulačné prostredie a správanie, ktoré môže naznačovať alebo uľahčovať kolúziu, ako napríklad vedúce postavenie pri stanovovaní cien, vopred oznámené zmeny cien a diskusie o „správnej“ cene, nepružnosť cien v reakcii na nadmernú kapacitu, cenová diskriminácia a koluzívne správanie v minulosti.

4.1.2. Faktory relevantné pre posúdenie podľa článku 101 ods. 3 zmluvy

197.

Dohody o transfere technológií, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž, môžu vytvárať aj priaznivé účinky na hospodársku súťaž v podobe zvýšenia efektívnosti, ktoré prevažujú nad ich nepriaznivými účinkami na hospodársku súťaž. Posúdenie priaznivých účinkov na hospodársku súťaž sa vykonáva v rámci článku 101 ods. 3 zmluvy, v ktorom sa uvádza výnimka zo zákazu stanoveného v článku 101 ods. 1. Aby bola táto výnimka uplatniteľná, dohoda o transfere technológií musí spĺňať štyri podmienky stanovené v článku 101 ods. 3 (pozri bod 9 týchto usmernení). Podnik, ktorý sa odvoláva na článok 101 ods. 3, musí preukázať, a to prostredníctvom presvedčivých argumentov a dôkazov, že uvedené štyri podmienky sú splnené (109).

198.

Posudzovanie reštriktívnych dohôd v zmysle článku 101 ods. 3 zmluvy sa uskutočňuje v skutočnom kontexte, v ktorom sa vyskytujú (110), a na základe skutočností existujúcich v ktoromkoľvek danom momente. Posudzovanie je preto citlivé voči podstatným zmenám skutočností. Pravidlo výnimky podľa článku 101 ods. 3 sa uplatňuje, pokiaľ sú splnené štyri podmienky, a prestáva sa uplatňovať, keď už splnené nie sú (111). Pri uplatňovaní článku 101 ods. 3 je však potrebné zohľadniť počiatočné nenávratné investície vynaložené ktoroukoľvek zo strán, ako aj čas a obmedzenia potrebné na vynaloženie a dosiahnutie návratnosti investície, ktorá zvyšuje efektívnosť. Článok 101 nemožno uplatniť bez posúdenia ex ante investície a s ňou súvisiacich rizík. Riziko, ktorému sú strany vystavené, a nenávratné investície, ktoré sa musia vynaložiť na vykonávanie dohody, môžu preto viesť k tomu, že dohoda nebude patriť do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 alebo bude spĺňať podmienky článku 101 ods. 3 počas obdobia potrebného na dosiahnutie návratnosti investície.

199.

Podľa prvej podmienky článku 101 ods. 3 zmluvy sa vyžaduje posúdenie objektívnych výhod, ktoré vytvára dohoda. Príklady takéhoto zvýšenia efektívnosti sa uvádzajú v oddiele 2.2 týchto usmernení.

200.

Podľa tretej podmienky článku 101 ods. 3 zmluvy sa vyžaduje, aby dohoda neukladala obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie objektívnych výhod dohody. Komisia na účely posúdenia, či je splnený test nevyhnutnosti, preskúma najmä to, či jednotlivé obmedzenia umožňujú vykonávanie danej činnosti efektívnejšie ako v prípade neexistencie daného obmedzenia. Pri vykonávaní tohto posúdenia sa musia zohľadniť trhové podmienky a skutočné podmienky, ktorým strany čelia. Od podnikov, ktoré si uplatňujú výhody vyplývajúce z článku 101 ods. 3, sa nevyžaduje, aby zvažovali hypotetické a teoretické alternatívy. Musia však vysvetliť a preukázať, prečo by zdanlivo realistické a podstatne menej obmedzujúce alternatívy nevytvorili rovnaké účinky zvyšujúce efektívnosť. Ak by uplatnenie na prvý pohľad komerčne realistickej a menej obmedzujúcej alternatívy viedlo k značnej strate účinkov zvyšujúcich efektívnosť, dané opatrenie sa považuje za nevyhnutné. V niektorých prípadoch môže byť tiež potrebné preskúmať, či je dohoda ako taká nevyhnutná na dosiahnutie zvýšenia efektívnosti. V prípade jednoduchého udeľovania licencií medzi dvoma stranami nie je však vo všeobecnosti potrebné ísť nad rámec preskúmania toho, či sú jednotlivé obmedzenia nevyhnutné. Zvyčajne neexistujú menej reštriktívne alternatívy k licenčnej zmluve ako takej.

201.

V druhej podmienke článku 101 ods. 3 zmluvy sa vyžaduje, aby spotrebitelia dostali spravodlivý podiel na výhodách. To znamená, že spotrebitelia produktov vyrábaných na základe licencie musia aspoň získať kompenzáciu za negatívne účinky danej dohody (112). To znamená, že zvýšenie efektívnosti musí úplne kompenzovať pravdepodobný negatívny vplyv na ceny, produkciu a iné relevantné parametre spôsobené dohodou. To je možné dosiahnuť zmenou štruktúry nákladov príslušných podnikov, poskytnutím stimulov týmto podnikom zameraných na zníženie ceny alebo umožnením spotrebiteľom získať prístup k novým alebo vylepšeným produktom, ktoré kompenzujú akékoľvek možné zvýšenie ceny (113).

202.

Podľa poslednej podmienky článku 101 ods. 3 zmluvy sa vyžaduje, aby dohoda neumožňovala stranám vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti daných produktov. To predpokladá analýzu zostávajúcich konkurenčných tlakov na trhu a vplyvu dohody na takéto zdroje hospodárskej súťaže. Na účely uplatňovania tejto podmienky sa musí zohľadniť vzťah medzi článkom 101 ods. 3 a článkom 102 zmluvy. Podľa ustálenej judikatúry uplatňovanie článku 101 ods. 3 nemôže brániť uplatňovaniu článku 102 (114). Skutočnosť, že dohoda značne obmedzuje hospodársku súťaž vo vzťahu k jednému z relevantných parametrov, nevyhnutne neznamená, že hospodárska súťaž je vylúčená v zmysle článku 101 ods. 3. Technologický fond môže napríklad viesť k vzniku de facto odvetvovej normy, čo vedie k situácii, keď je medzi technologickými formátmi malá hospodárska súťaž. Keď hlavní účastníci trhu prijmú určitý formát, sieťové účinky môžu veľmi sťažiť prežitie alternatívnych formátov. To však neznamená, že sa vytvorením de facto odvetvovej normy vždy vylučuje hospodárska súťaž v zmysle poslednej podmienky článku 101 ods. 3, najmä ak si dodávatelia stále môžu konkurovať cenou, kvalitou, výberom, inováciami a vlastnosťami produktov.

4.2. Uplatňovanie článku 101 zmluvy na rôzne druhy obmedzení udeľovania licencií

203.

Tento oddiel sa zaoberá rôznymi druhmi obmedzení, ktoré sa bežne dajú nájsť v dohodách o transfere technológií. Obmedzeniami, ktoré už boli riešené v iných oddieloch týchto usmernení, najmä v oddiele 3.4 týkajúcom sa veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže a v oddiele 3.5 týkajúcom sa vylúčených obmedzení, sa tento oddiel zaoberá len stručne.

204.

Tento oddiel sa vzťahuje na dohody medzi konkurentmi, ako aj na dohody medzi stranami, ktoré si nekonkurujú. Pokiaľ ide o dohody medzi konkurentmi, podľa potreby sa rozlišuje medzi recipročnými a nerecipročnými dohodami. V prípade dohôd medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, nie je takéto rozlišovanie potrebné. Ak podniky nie sú skutočnými ani potenciálnymi konkurentmi na relevantnom technologickom trhu alebo na produktovom trhu s produktmi zahŕňajúcimi licencovanú technológiu, recipročná licencia je na všetky praktické účely rovnocenná dvom samostatným licenciám. Iná situácia je v prípade dojednaní, na základe ktorých strany zostavia balík technológií, na ktorý sa potom tretím stranám udeľuje licencia. Takéto dojednania sú uvedené v oddiele 4.4 týchto usmernení.

205.

Tento oddiel sa nezaoberá určitými záväzkami uvedenými v dohodách o transfere technológií, ktorými sa vo všeobecnosti neobmedzuje hospodárska súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy. Tieto záväzky okrem iného zahŕňajú:

a)	záväzky zachovania dôvernosti;

b)	záväzky nadobúdateľov licencie neudeliť sublicencie;

c)	záväzky nepoužívať licencované technologické práva po skončení platnosti dohody, ak licencované technologické práva naďalej zostávajú platné a účinné;

d)	záväzky pomáhať poskytovateľovi licencie pri presadzovaní licencovaných práv duševného vlastníctva;

e)	záväzky platiť minimálne licenčné poplatky alebo vyrábať minimálne množstvo produktov zahŕňajúcich licencovanú technológiu;

f)	záväzky používať ochrannú známku poskytovateľa licencie alebo uvádzať meno poskytovateľa licencie na produkte.

4.2.1. Záväzky v súvislosti s licenčnými poplatkami

206.

Strany dohody o transfere technológií majú vo všeobecnosti voľnosť pri určovaní licenčného poplatku, ktorý má platiť nadobúdateľ licencie, a spôsobu jeho platby bez toho, aby to patrilo do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy. Táto zásada sa uplatňuje na dohody medzi konkurentmi, ako aj na dohody medzi stranami, ktoré si nekonkurujú. Záväzky v súvislosti s licenčnými poplatkami môžu mať napríklad formu paušálnych platieb, percentuálneho podielu z predajnej ceny alebo pevnej sumy za každý produkt zahŕňajúci licencovanú technológiu. Ak sa licencovaná technológia týka vstupu, ktorý je zahrnutý do konečného produktu, vo všeobecnosti platí, že výpočtom licenčných poplatkov na základe ceny konečného produktu, pokiaľ tento zahŕňa licencovanú technológiu, sa neobmedzuje hospodárska súťaž (115). V prípade udeľovania licencií na softvér sú licenčné poplatky založené na počte používateľov a licenčné poplatky vypočítané za jeden stroj vo všeobecnosti zlučiteľné s článkom 101 ods. 1.

207.

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje skupinová výnimka, môžu ustanovenia o licenčných poplatkoch v dohodách o transfere technológií medzi konkurentmi obmedzovať hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy, ak si konkurenti udelia krížovú licenciu a uložia si povinnosť platiť bežné licenčné poplatky, ktoré sú zjavne neprimerané v porovnaní s trhovou hodnotou licencie, a ak majú strany podobnú štruktúru nákladov, alebo ak takéto licenčné poplatky majú významný vplyv na trhové ceny. Pri posudzovaní, či sú licenčné poplatky neprimerané, je potrebné preskúmať licenčné poplatky, ktoré platia iní nadobúdatelia licencie na produktovom trhu za tie isté alebo náhradné technológie. V takýchto prípadoch je nepravdepodobné, že sú splnené podmienky uvedené v článku 101 ods. 3.

208.

Skupinová výnimka sa vzťahuje na dohody o transfere technológií len dovtedy, kým sú technologické práva licencované na základe dohody platné a účinné. Dohody, ktoré obsahujú záväzky v súvislosti s licenčnými poplatkami, ktoré presahujú obdobie platnosti licencovaných technologických práv, nevyhnutne neobmedzujú hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy (116). Takéto záväzky môžu nadobúdateľovi licencie umožniť rozložiť platby licenčných poplatkov na dlhšie obdobie. Ak po skončení platnosti licencovaných technologických práv môžu tretie strany legálne využívať technológiu a vytvárať dostatočný konkurenčný tlak na trhu, je nepravdepodobné, že by sa licenčnými poplatkami po skončení platnosti obmedzovala hospodárska súťaž v zmysle článku 101 ods. 1.

209.

V prípade dohôd medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, sa skupinová výnimka vzťahuje na dohody, podľa ktorých sa licenčné poplatky vypočítavajú na základe produktov vyrábaných s použitím licencovanej technológie, ako aj na základe produktov vyrábaných s použitím technológií, na ktoré udelili licencie tretie strany. Takéto dojednania môžu uľahčovať meranie licenčných poplatkov. Môžu však viesť aj k uzavretiu trhu v dôsledku zvýšenia nákladov na používanie výrobných vstupov tretích strán, a preto môžu mať podobné účinky, ako má povinnosť nekonkurovať si. Ak sa licenčné poplatky platia nielen za produkty vyrábané licencovanou technológiou, ale aj za produkty vyrábané technológiou tretej strany, potom tieto licenčné poplatky budú zvyšovať náklady na produkty vyrábané technológiou tretej strany a znižovať dopyt po technológii tretej strany. V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje skupinová výnimka, je preto potrebné zvážiť, či má obmedzenie účinky vedúce k uzavretiu trhu. Na tento účel je vhodné použiť analytický rámec používaný v prípade povinností nekonkurovať si (pozri oddiel 4.2.7 týchto usmernení). V prípade citeľných účinkov vedúcich k uzavretiu trhu patria takéto dohody do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy a pravdepodobne nebudú spĺňať podmienky článku 101 ods. 3, pokiaľ neexistuje iný praktický spôsob výpočtu a monitorovania platieb licenčných poplatkov.

4.2.2. Udeľovanie výhradných licencií a obmedzenia predaja

210.

Na účely týchto usmernení je užitočné rozlišovať medzi obmedzeniami týkajúcimi sa výroby v rámci daného územia (výhradné alebo jedinečné licencie) a obmedzeniami týkajúcimi sa predaja produktov zahŕňajúcich licencovanú technológiu na dané územie a/alebo danej skupine zákazníkov (obmedzenia predaja).

4.2.2.1. Výhradné a jedinečné licencie

211.

Výhradná licencia znamená, že samotný poskytovateľ licencie nemá povolenie vyrábať na základe použitia licencovaných technologických práv ani udeľovať licenciu na tieto práva tretím stranám, a to vo všeobecnosti alebo na konkrétne použitie alebo na konkrétnom území. V takýchto prípadoch je nadobúdateľ licencie jedinou stranou, ktorá je oprávnená vyrábať na základe licencovaných technologických práv na dané použitie alebo na danom území.

212.

Jedinečná licencia znamená, že poskytovateľ licencie sa zaväzuje neudeliť licenciu tretím stranám na výrobu na danom území, ale ponecháva si právo sám vyrábať s použitím licencovanej technológie.

213.

Ak sa poskytovateľ licencie zaviaže, že sám nebude vyrábať alebo udeľovať licencie na výrobu v rámci daného územia, toto územie môže pokrývať celý svet alebo ktorúkoľvek jeho časť.

214.

Výhradné a jedinečné licencie sú často spojené s obmedzeniami predaja, ktorými sa obmedzuje to, kde strany môžu predávať produkty zahŕňajúce licencovanú technológiu.

215.

Recipročné udelenie výhradnej licencie medzi konkurentmi je formou rozdelenia trhov a zákazníkov a veľmi závažným obmedzením hospodárskej súťaže v zmysle článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia TTBER. Na recipročné udelenie jedinečnej licencie medzi konkurentmi sa vzťahuje skupinová výnimka do hraničného trhového podielu 20 %. V rámci takejto dohody sa strany vzájomne zaväzujú, že nebudú udeľovať licencie na svoje konkurenčné technológie tretím stranám, ale môžu tieto technológie naďalej samy používať. Ak majú strany významný vplyv na trhu, takéto dohody môžu uľahčovať kolúziu tým, že zabezpečujú, že strany sú na základe licencovaných technológií jedinými zdrojmi produkcie na trhu.

216.

Na nerecipročné udelenie výhradnej licencie medzi konkurentmi sa vzťahuje skupinová výnimka do hraničného trhového podielu 20 %. Po prekročení hraničného trhového podielu môže udeľovanie výhradných licencií vytvárať obmedzujúce účinky. Čím väčšia je trhová sila jednej zo strán, tým väčšia je pravdepodobnosť obmedzujúcich účinkov. Ak je výhradná licencia celosvetová, znamená to, že poskytovateľ licencie opúšťa trh. Ak sa výhradnosť obmedzuje na konkrétne územie, napríklad na členský štát, dohoda znamená, že poskytovateľ licencie sa na dotknutom území zdrží výroby tovaru a poskytovania služieb zahŕňajúcich licencovanú technológiu. Na účely posúdenia takýchto výhradných licencií treba zohľadniť trhovú silu poskytovateľa licencie a nadobúdateľa licencie. Ak majú obe strany obmedzenú trhovú pozíciu na produktovom trhu alebo poskytovateľ licencie nemá kapacitu na účinné využívanie technológie na území nadobúdateľa licencie, je nepravdepodobné, že by dohoda patrila do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy. Osobitný prípad existuje vtedy, keď si poskytovateľ licencie a nadobúdateľ licencie konkurujú len na technologickom trhu. Napríklad, ak je poskytovateľ licencie výskumným ústavom alebo malým výskumným podnikom, ako je napríklad spin-off podnik, ktorý konkuruje nadobúdateľovi licencie len na technologickom trhu, nemusí mať výrobné alebo distribučné kapacity požadované na uvádzanie produktov zahŕňajúcich licencovanú technológiu na trh. V takýchto prípadoch poskytovateľ licencie nemusí byť schopný konkurovať na odberateľskom produktovom trhu. V dôsledku toho je nepravdepodobné, že by výhradná licencia obmedzovala hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 za predpokladu, že nadobúdateľ licencie nemá na produktovom trhu významný vplyv.

217.

Udelenie výhradnej licencie medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, v rozsahu, v akom patrí do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy, bude pravdepodobne spĺňať podmienky článku 101 ods. 3. Výhradná licencia je často nevyhnutná s cieľom motivovať nadobúdateľa licencie, aby investoval do licencovanej technológie a uviedol produkty na trh včas. Platí to najmä v prípade, keď nadobúdateľ licencie musí uskutočniť veľké investície do ďalšieho rozvoja licencovanej technológie. Zasahovanie proti výhradnosti potom, ako sa nadobúdateľovi licencie podarilo úspešne komercializovať licencovanú technológiu, by nadobúdateľa licencie pripravilo o finančnú návratnosť jeho investície a bolo by škodlivé pre hospodársku súťaž, šírenie technológie a inovácie. Komisia bude preto len výnimočne zasahovať proti udeľovaniu výhradných licencií v dohodách medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, bez ohľadu na územný rozsah pôsobnosti licencie.

218.

Ak však už nadobúdateľ licencie vlastní nahraditeľnú technológiu, ktorú používa na internú výrobu, výhradná licencia nemusí byť potrebná na motivovanie nadobúdateľa licencie, aby uviedol produkt na trh. V takýchto prípadoch môže výhradná licencia patriť do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy, najmä ak má nadobúdateľ licencie trhovú silu na produktovom trhu. Aby sa uplatňoval článok 101 ods. 1, vstup na technologický trh musí byť ťažký a licencovaná technológia musí predstavovať skutočný zdroj hospodárskej súťaže na trhu. Za takýchto okolností môže výhradná licencia viesť k uzavretiu trhu pre externých nadobúdateľov licencie, zvýšiť prekážky vstupu na trh a umožniť nadobúdateľovi licencie zachovať si svoju trhovú silu alebo ju posilniť. Obmedzujúce účinky sú obzvlášť pravdepodobné, ak nadobúdateľ licencie s významným vplyvom na trhu získa výhradnú licenciu na jednu alebo viacero konkurenčných technológií. V takomto prípade je nepravdepodobné, že by výhradná licencia spĺňala podmienky článku 101 ods. 3.

219.

Dohody, prostredníctvom ktorých si strany navzájom udelia krížovú licenciu a zaviažu sa neudeliť licencie tretím stranám, sú dôvodom na osobitné obavy vtedy, keď výsledný balík technológií predstavuje de facto odvetvovú normu, ku ktorej musia mať tretie strany prístup, aby mohli na trhu účinne súťažiť. V takýchto prípadoch dojednanie vytvára uzatvorenú odvetvovú normu vyhradenú pre strany daného dojednania. Komisia takéto dojednania posúdi v súlade so zásadami uplatňovanými na technologické fondy (pozri oddiel 4.4 týchto usmernení). Konkrétne, licencie k technológiám, ktoré podporujú takúto normu, by sa mali štandardne poskytovať tretím stranám za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok (117). Keď strany dojednania konkurujú tretím stranám na existujúcom produktovom trhu a dojednania sa týkajú tohto produktového trhu, uzatvorená norma bude mať pravdepodobne značné vylučovacie účinky. Takémuto negatívnemu vplyvu na hospodársku súťaž možno predísť len udelením licencie aj tretím stranám.

4.2.2.2. Obmedzenia predaja

220.

Pokiaľ ide o obmedzenia predaja, je nutné rozlišovať medzi dohodami medzi konkurentmi a dohodami medzi stranami, ktoré si nekonkurujú.

221.

Obmedzenia aktívneho a pasívneho predaja jednou alebo oboma stranami v recipročnej dohode medzi konkurentmi sú formou rozdelenia trhov a zákazníkov a veľmi závažnými obmedzeniami hospodárskej súťaže podľa článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia TTBER. Takéto obmedzenia predaja patria do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy, pričom je nepravdepodobné, že by spĺňali podmienky článku 101 ods. 3. Takéto obmedzenia sa vo všeobecnosti považujú za rozdelenie trhu, keďže bránia dotknutej strane aktívne a pasívne predávať na územia a skupinám zákazníkov, ktoré predtým skutočne zásobovala alebo by ich reálne mohla zásobovať, keby predmetná dohoda neexistovala.

222.

V prípade nerecipročných dohôd medzi konkurentmi sa skupinová výnimka uplatňuje na obmedzenia aktívneho a/alebo pasívneho predaja nadobúdateľom licencie alebo poskytovateľom licencie na výhradné územie alebo výhradnej skupine zákazníkov, ktoré sú vyhradené pre druhú stranu [pozri článok 4 ods. 1 písm. c) bod i) nariadenia TTBER], a to do hraničného trhového podielu 20 % (118). Po prekročení hraničného trhového podielu patria takéto obmedzenia predaja do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy, ak jedna alebo obe strany majú významný vplyv na trhu. Takéto obmedzenia však môžu byť nevyhnutné pre šírenie hodnotných technológií, a preto môžu spĺňať podmienky článku 101 ods. 3. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď má poskytovateľ licencie pomerne slabú trhovú pozíciu na území, na ktorom predmetnú technológiu sám využíva. V takýchto prípadoch môžu byť obmedzenia aktívneho predaja nadobúdateľom licencie nevyhnutné s cieľom motivovať poskytovateľa licencie, aby licenciu udelil. V prípade neexistencie takýchto obmedzení by poskytovateľ licencie mohol čeliť aktívnej konkurencii v hlavnej oblasti svojej činnosti. Podobne obmedzenia aktívneho predaja poskytovateľom licencie môžu byť nevyhnutné najmä vtedy, keď má nadobúdateľ licencie relatívne slabú trhovú pozíciu na území, ktoré mu je pridelené, a musí uskutočniť značné investície, aby mohol licencovanú technológiu účinne využívať.

223.

Skupinová výnimka sa vzťahuje aj na obmedzenia v nerecipročných dohodách medzi konkurentmi týkajúce sa možnosti nadobúdateľa licencie uskutočňovať aktívny predaj na vyhradenom území alebo vyhradenej skupine zákazníkov pridelených inému nadobúdateľovi licencie, ktorý v čase uzavretia dohody o transfere technológií nebol konkurentom poskytovateľa licencie [pozri článok 4 ods. 1 písm. c) bod ii) nariadenia TTBER]. Po prekročení hraničného trhového podielu sa na takéto obmedzenia aktívneho predaja pravdepodobne bude vzťahovať článok 101 ods. 1 zmluvy, ak strany majú významný vplyv na trhu. Napriek tomu je však obmedzenie pravdepodobne nevyhnutné v zmysle článku 101 ods. 3 počas obdobia potrebného na to, aby chránený nadobúdateľ licencie prenikol na nový trh a etabloval sa na trhu na pridelenom území alebo voči pridelenej skupine zákazníkov. Konkrétne, obmedzenie môže nadobúdateľovi licencie pomôcť prekonať nevýhodu, ktorej čelí, keď niektorí nadobúdatelia licencie sú konkurenčnými podnikmi poskytovateľa licencie, a teda sú už etablovaní na danom trhu. Obmedzenia pasívneho predaja nadobúdateľmi licencie na územie alebo skupine zákazníkov, ktoré boli výhradne pridelené inému nadobúdateľovi licencie, sú veľmi závažnými obmedzeniami hospodárskej súťaže podľa článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia TTBER.

224.

V dohodách medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, sa na obmedzenia možnosti nadobúdateľa licencie uskutočňovať aktívny a pasívny predaj na územie alebo skupine zákazníkov, ktoré sú vyhradené výhradne pre poskytovateľa licencie, vzťahuje skupinová výnimka do hraničného trhového podielu 30 % [pozri článok 4 ods. 2 písm. b) bod i) nariadenia TTBER]. Po prekročení tejto hraničnej hodnoty si takéto obmedzenia vyžadujú individuálne posúdenie. V niektorých prípadoch môžu patriť mimo rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy alebo môžu spĺňať podmienky článku 101 ods. 3, napríklad ak sú objektívne potrebné na šírenie cenných technológií. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď má poskytovateľ licencie pomerne slabú trhovú pozíciu na území, na ktorom predmetnú technológiu sám využíva. V takýchto prípadoch môžu byť obmedzenia možnosti nadobúdateľa licencie vykonávať aktívny predaj nevyhnutné s cieľom motivovať poskytovateľa licencie, aby licenciu udelil. V prípade neexistencie takýchto obmedzení by poskytovateľ licencie mohol čeliť aktívnej konkurencii v hlavnej oblasti svojej činnosti. V iných prípadoch môžu obmedzenia predaja uložené nadobúdateľovi licencie patriť do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 a nemusia nevyhnutne spĺňať podmienky článku 101 ods. 3. Je to pravdepodobné v prípadoch, keď má samotný poskytovateľ licencie významný vplyv na trhu alebo keď séria podobných dohôd uzatvorených poskytovateľmi licencie, ktorí majú spolu silnú trhovú pozíciu, vedie ku kumulatívnemu účinku.

225.

Obmedzenia predaja uložené poskytovateľovi licencie, ak vôbec patria do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy, pravdepodobne budú spĺňať podmienky článku 101 ods. 3 okrem prípadov, keď na trhu neexistujú žiadne skutočné alternatívy k technológii poskytovateľa licencie alebo tretie strany udelili nadobúdateľovi licencie licenciu na takéto alternatívy (119). Takéto obmedzenia, a najmä obmedzenia aktívneho predaja, budú pravdepodobne nevyhnutné v zmysle článku 101 ods. 3 s cieľom motivovať nadobúdateľa licencie, aby investoval do výroby, uvedenia na trh a predaja produktov zahŕňajúcich licencovanú technológiu. Je pravdepodobné, že motivácia nadobúdateľa licencie investovať by bola menšia, ak by čelil priamej konkurencii poskytovateľa licencie, ktorého výrobné náklady nie sú zaťažené platbami licenčných poplatkov.

226.

V dohodách medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, sa na obmedzenia možnosti nadobúdateľa licencie uskutočňovať aktívny predaj na určitých územiach alebo určitým skupinám zákazníkov vzťahuje skupinová výnimka do hraničného trhového podielu 30 % (120). Po prekročení tejto hraničnej hodnoty si takéto obmedzenia vyžadujú individuálne posúdenie. Ak má nadobúdateľ licencie významný vplyv na trhu, týmito obmedzeniami sa môže obmedziť hospodárska súťaž v rámci jednej technológie a pravdepodobne sa na ne vzťahuje článok 101 ods. 1 zmluvy. Takéto obmedzenia však môžu spĺňať podmienky článku 101 ods. 3, ak sú nevyhnutné s cieľom zabrániť parazitovaniu a motivovať nadobúdateľa licencie, aby uskutočnil investície potrebné na účinné využívanie licencovanej technológie v rámci jeho územia a na podporu predaja licencovaného produktu. Obmedzenia pasívneho predaja sú podľa článku 4 ods. 2 písm. b) nariadenia TTBER veľmi závažnými obmedzeniami hospodárskej súťaže (pozri body 144 až 154 vyššie). Vo všeobecnosti je nepravdepodobné, že by takéto obmedzenia spĺňali podmienky článku 101 ods. 3.

4.2.3. Obmedzenia produkcie

227.

V dohodách o transfere technológií medzi konkurentmi predstavujú recipročné obmedzenia produkcie veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže podľa článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia TTBER (pozri bod 128). Článok 4 ods. 1 písm. b) sa však nevzťahuje na obmedzenia produkcie týkajúce sa licencovanej technológie uložené nadobúdateľovi licencie v nerecipročnej dohode alebo uložené len jednému z nadobúdateľov licencie v recipročnej dohode. Na takéto obmedzenia sa skupinová výnimka vzťahuje až do hraničného trhového podielu 20 %. Po prekročení tejto hraničnej hodnoty si obmedzenia produkcie vyžadujú individuálne posúdenie. Takéto obmedzenia môžu obmedzovať hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy, ak majú strany významný vplyv na trhu. Článok 101 ods. 3 sa však pravdepodobne uplatní v prípadoch, keď je technológia poskytovateľa licencie výrazne lepšia ako technológia nadobúdateľa licencie a obmedzenie produkcie výrazne prekračuje objem produkcie nadobúdateľa licencie pred uzatvorením dohody. V takomto prípade je účinok obmedzenia produkcie obmedzený, a to aj na trhoch, na ktorých dopyt rastie. Na účely uplatňovania článku 101 ods. 3 zmluvy treba zohľadniť aj to, že takéto obmedzenia môžu byť nevyhnutné s cieľom motivovať poskytovateľa licencie, aby šíril svoju technológiu v čo najväčšej možnej miere. Poskytovateľ licencie sa môže napríklad zdráhať udeliť licenciu svojim konkurentom, ak nemôže licenciu obmedziť na konkrétnu výrobnú prevádzku s konkrétnou kapacitou (licencia viazaná na prevádzku). Ak dohoda o transfere technológií vedie k skutočnej integrácii doplnkových aktív, obmedzenia produkcie uložené nadobúdateľovi licencie vtedy môžu spĺňať podmienky článku 101 ods. 3. To je však nepravdepodobné, ak strany majú významný vplyv na trhu.

228.

V dohodách o transfere technológií medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, sa na obmedzenia produkcie vzťahuje skupinová výnimka do hraničného trhového podielu 30 %. Po prekročení tejto hraničnej hodnoty sa vyžaduje individuálne posúdenie. Hlavnou obavou z narušenia hospodárskej súťaže, ktorá môže vyplynúť z obmedzení produkcie v dohodách medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, je obmedzenie hospodárskej súťaže v rámci jednej technológie medzi nadobúdateľmi licencie. Pravdepodobnosť takýchto nepriaznivých účinkov na hospodársku súťaž závisí od trhovej pozície poskytovateľa licencie a nadobúdateľov licencie a od rozsahu, v akom obmedzenie produkcie bráni nadobúdateľovi licencie uspokojiť dopyt po produktoch zahŕňajúcich licencovanú technológiu.

229.

Ak sú obmedzenia produkcie spojené s výhradnými územiami alebo výhradnými skupinami zákazníkov, ich obmedzujúce účinky sú väčšie. Spojenie týchto dvoch druhov obmedzení zvyšuje pravdepodobnosť, že dohoda slúži na rozdelenie trhov.

230.

Obmedzenia produkcie uložené nadobúdateľovi licencie v dohodách medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, môžu mať aj priaznivé účinky na hospodársku súťaž tým, že podporujú šírenie technológie. V niektorých prípadoch nemusí byť poskytovateľ licencie ochotný uzavrieť dohodu o transfere technológií, pokiaľ nemôže obmedziť produkciu nadobúdateľa licencie. K takej situácii by veľmi pravdepodobne mohlo dôjsť, keď je poskytovateľ licencie zároveň aj výrobcom, keďže v takom prípade sa produkcia nadobúdateľa licencie môže dostať do hlavnej oblasti činnosti poskytovateľa licencie, a tým mať priamy vplyv na takúto činnosť. Na druhej strane je menej pravdepodobné, že na zabezpečenie šírenia technológie poskytovateľa licencie sú potrebné obmedzenia produkcie, ak sú kombinované s obmedzeniami predaja, ktoré zakazujú nadobúdateľovi licencie predávať na území alebo skupine zákazníkov, ktoré sú vyhradené pre poskytovateľa licencie.

4.2.4. Obmedzenia oblasti použitia

231.

V rámci obmedzenia oblasti použitia je používanie licencovanej technológie nadobúdateľom licencie obmedzené aspoň na jednu technickú oblasť použitia, aspoň na jeden produktový trh alebo aspoň na jedno priemyselné odvetvie. To znamená, že nadobúdateľ licencie môže licencované technologické práva používať len v takýchto určených oblastiach. Napríklad technológia tvárnenia môže byť vhodná na výrobu mnohých druhov plastových výrobkov, ale dohoda o transfere technológií môže obmedziť používanie danej technológie nadobúdateľom licencie na výrobu plastových fliaš.

232.

Na obmedzenia oblasti použitia sa vzťahuje skupinová výnimka (121). Určité obmedzenia týkajúce sa zákazníkov sú však podľa článku 4 ods. 1 písm. c) a článku 4 ods. 2 písm. b) nariadenia TTBER veľmi závažnými obmedzeniami hospodárskej súťaže, a preto sa obmedzenia oblasti použitia nesmú používať na prideľovanie trhov alebo zákazníkov. V bode 139 sa uvádza usmernenie k okolnostiam, za ktorých sa obmedzenia oblasti použitia s väčšou pravdepodobnosťou budú považovať za formu rozdelenia trhu. Je menej pravdepodobné, že sa táto obava objaví, ak je oblasť použitia definovaná objektívne na základe identifikovaných a zmysluplných technických charakteristík zmluvného produktu.

233.

Hoci sú obmedzenia produkcie podľa článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia TTBER veľmi závažnými obmedzeniami hospodárskej súťaže, obmedzenia oblasti použitia sa nepovažujú za obmedzenia produkcie, pretože neobmedzujú objem produkcie, ktorý nadobúdateľ licencie môže vyrobiť v oblasti použitia, pre ktorú mu bola udelená licencia.

234.

Oblasti použitia možno podobne ako územia prideliť nadobúdateľovi licencie na základe výhradnej alebo jedinečnej licencie. Vysvetlenie rozdielu medzi udeľovaním výhradných a jedinečných licencií vrátane vplyvu na schopnosť poskytovateľa licencie využívať licencovanú technológiu v rámci dotknutej oblasti použitia sa uvádza v oddiele 4.2.2.1 týchto usmernení. V dohodách medzi konkurentmi je recipročné udelenie výhradnej licencie na oblasti použitia formou rozdelenia trhov a veľmi závažným obmedzením hospodárskej súťaže podľa článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia TTBER.

235.

Obmedzenie oblasti použitia môže mať priaznivé účinky na hospodársku súťaž tým, že podnecuje poskytovateľa licencie, aby udelil licenciu na svoju technológiu pre použitia, ktoré nepatria do hlavnej oblasti jeho činnosti. Ak by poskytovateľ licencie nemohol zabrániť nadobúdateľom licencie, aby pôsobili v oblastiach, v ktorých sám využíva danú technológiu, alebo v oblastiach, v ktorých hodnota tejto technológie ešte nie je presne stanovená, pravdepodobne by to poskytovateľa licencie odrádzalo od udelenia licencie alebo by ho to viedlo k účtovaniu vyšších licenčných poplatkov. Treba zohľadniť aj skutočnosť, že v niektorých odvetviach sa udeľovanie licencií často uskutočňuje s cieľom zabezpečiť tvorivú voľnosť tým, že sa zabráni nárokom z dôvodu porušenia práv. V rámci rozsahu licencie môže nadobúdateľ licencie vyvíjať svoju vlastnú technológiu bez toho, aby sa musel obávať nárokov poskytovateľa licencie z dôvodu porušenia práv.

236.

V dohodách medzi konkurentmi sa na obmedzenia oblasti použitia uložené nadobúdateľom licencie vzťahuje skupinová výnimka do hraničného trhového podielu 20 %. Po prekročení hraničného trhového podielu sa takéto obmedzenia musia posudzovať individuálne. Hlavnou obavou z narušenia hospodárskej súťaže je riziko, že nadobúdateľ licencie stratí konkurenčnú silu mimo licencovanej oblasti použitia. Toto riziko je vyššie v prípade udeľovania krížových licencií medzi konkurentmi, ak sa v príslušnej dohode stanovujú asymetrické obmedzenia oblasti použitia. Obmedzenia oblasti použitia sú asymetrické, keď má jedna strana povolenie používať licencovanú technológiu v jednom priemyselnom odvetví, na jednom produktovom trhu alebo v jednej technickej oblasti použitia, pričom druhá strana má povolenie používať inú licencovanú technológiu v inom priemyselnom odvetví, na inom produktovom trhu alebo v inej technickej oblasti použitia. Obavy z narušenia hospodárskej súťaže môžu vzniknúť najmä v prípade, keď sa výrobné zariadenie nadobúdateľa licencie, ktoré je vybavené na používanie licencovanej technológie, používa aj na výrobu produktov mimo licencovanej oblasti použitia s použitím vlastnej technológie nadobúdateľa licencie. Ak je pravdepodobné, že dohoda bude viesť nadobúdateľa licencie k zníženiu produkcie mimo licencovanej oblasti použitia, dohoda pravdepodobne patrí do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy. Naopak, symetrické obmedzenia oblasti použitia, to znamená, dohody, na základe ktorých majú strany udelenú licenciu na používanie technológie druhej strany v tej istej oblasti použitia (v tých istých oblastiach použitia), pravdepodobne nebudú patriť do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1. Takéto dohody pravdepodobne neobmedzujú hospodársku súťaž, ktorá existovala v prípade neexistencie dohody. Takisto je nepravdepodobné, že sa článok 101 ods. 1 bude uplatňovať na dohody, ktoré nadobúdateľovi licencie len umožňujú vyvíjať a využívať svoju vlastnú technológiu v rámci rozsahu pôsobnosti licencie bez toho, aby sa musel obávať nárokov poskytovateľa licencie z dôvodu porušenia práv. V takýchto prípadoch obmedzenia oblasti použitia ako také obmedzujú hospodársku súťaž, ktorá existovala v prípade neexistencie dohody. V prípade neexistencie dohody hrozili nadobúdateľovi licencie aj nároky z dôvodu porušenia práv mimo rozsahu pôsobnosti licencovanej oblasti použitia. Ak však nadobúdateľ licencie ukončí svoje činnosti alebo zmenší ich rozsah v oblastiach mimo licencovanej oblasti použitia bez obchodného opodstatnenia, môže to byť znakom existencie základného dojednania o rozdelení trhu, ktoré predstavuje veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže podľa článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia TTBER.

237.

V dohodách medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, sa na obmedzenia oblasti použitia uložené nadobúdateľom licencie vzťahuje skupinová výnimka do hraničného trhového podielu 30 %. Po prekročení hraničného trhového podielu si takéto obmedzenia vyžadujú individuálne posúdenie. Vo všeobecnosti buď neobmedzujú hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy, alebo zvyšujú efektívnosť, a preto môžu spĺňať podmienky článku 101 ods. 3. Podporujú šírenie technológie tým, že poskytovateľa licencie motivujú, aby udeľoval licencie na využívanie technológie v oblastiach, v ktorých ju on sám využívať nechce. Ak by poskytovateľ licencie nemohol zabrániť nadobúdateľom licencie v pôsobení v oblastiach, v ktorých poskytovateľ licencie sám využíva technológiu, mohlo by ho to odradiť od udeľovania licencií.

238.

V dohodách medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, môže poskytovateľ licencie udeliť rôznym nadobúdateľom licencie výhradné alebo jedinečné licencie obmedzené na jednu alebo viacero oblastí použitia. Takéto obmedzenia obmedzujú hospodársku súťaž medzi nadobúdateľmi licencie v rámci jednej technológie rovnakým spôsobom ako udeľovanie výhradných územných licencií a posudzujú sa rovnakým spôsobom (pozri oddiel 4.2.2.1 týchto usmernení).

4.2.5. Obmedzenia v prípade použitia na vlastnú spotrebu

239.

Obmedzenie v prípade použitia na vlastnú spotrebu je záväzok uložený nadobúdateľovi licencie, aby obmedzil svoju výrobu produktov zahŕňajúcich licencovanú technológiu na množstvá, ktoré sú potrebné na výrobu, údržbu a opravy jeho vlastných produktov. Inými slovami, tento typ obmedzení zaväzuje nadobúdateľa licencie používať produkty zahŕňajúce licencovanú technológiu len ako vstup na účely ich začlenenia do jeho vlastnej výroby. Nadobúdateľovi licencie sa ním nepovoľuje predávať produkty zahŕňajúce licencovanú technológiu iným výrobcom.

240.

Na obmedzenia v prípade použitia na vlastnú spotrebu sa vzťahuje skupinová výnimka do príslušného hraničného trhového podielu 20 %, resp. 30 %. Po prekročení týchto hraničných hodnôt si takéto obmedzenia vyžadujú individuálne posúdenie. V tejto súvislosti treba rozlišovať dohody medzi konkurentmi a dohody medzi stranami, ktoré si nekonkurujú.

241.

Požiadavka v dohodách medzi konkurentmi, aby nadobúdateľ licencie používal licencovanú technológiu len na výrobu vstupov na účely ich začlenenia do svojich vlastných produktov, bráni nadobúdateľovi licencie dodávať komponenty výrobcom, ktorí sú treťou stranou. Ak nadobúdateľ licencie nebol pred uzatvorením dohody skutočným ani potenciálnym dodávateľom komponentov pre iných výrobcov, obmedzením v prípade použitia na vlastnú spotrebu sa neobmedzuje hospodárska súťaž, ktorá existovala pred uzatvorením dohody. V takýchto prípadoch sa toto obmedzenie posudzuje rovnako ako v prípade dohôd medzi stranami, ktoré si nekonkurujú. Na druhej strane, ak nadobúdateľ licencie bol skutočným alebo potenciálnym dodávateľom komponentov pred uzatvorením dohody, treba posúdiť vplyv dohody na túto činnosť. Ak nadobúdateľ licencie prestane samostatne používať svoju vlastnú technológiu v dôsledku toho, že si zaobstaral zariadenie na používanie technológie poskytovateľa licencie, a tým prestane pôsobiť ako dodávateľ komponentov, dohoda obmedzuje hospodársku súťaž, ktorá existovala pred uzatvorením dohody. Môže to mať vážne nepriaznivé účinky na hospodársku súťaž, ak má poskytovateľ licencie významný vplyv na trhu s komponentmi.

242.

V prípade dohôd o transfere technológií medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, môžu obmedzenia v prípade použitia na vlastnú spotrebu vyvolať dva hlavné druhy obáv z narušenia hospodárskej súťaže: obmedzenie hospodárskej súťaže v rámci jednej technológie na trhu s dodávkami vstupov a zabránenie arbitráži medzi nadobúdateľmi licencie, čím sa môže zvýšiť schopnosť poskytovateľa licencie ukladať nadobúdateľom licencie diskriminačné licenčné poplatky.

243.

Obmedzeniami v prípade použitia na vlastnú spotrebu sa však môže podporiť aj udeľovanie licencií s priaznivým účinkom na hospodársku súťaž. Ak je poskytovateľ licencie dodávateľom komponentov, obmedzenie môže byť potrebné, aby došlo k šíreniu technológie medzi stranami, ktoré si nekonkurujú. Ak by takéto obmedzenie neexistovalo, poskytovateľ licencie by nemusel byť ochotný licenciu udeliť alebo by ju mohol udeliť len za vyššie licenčné poplatky, pretože v opačnom prípade by si na trhu s komponentmi vytvoril priamu konkurenciu sám so sebou. V takýchto prípadoch obmedzenie v prípade použitia na vlastnú spotrebu buď neobmedzuje hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy, alebo spĺňa podmienky článku 101 ods. 3. Nadobúdateľ licencie však nesmie byť obmedzovaný v predaji licencovaného produktu ako náhradných dielov pre svoje vlastné produkty. Nadobúdateľ licencie musí byť schopný zásobovať trh s náhradnými dielmi pre svoje vlastné produkty vrátane nezávislých poskytovateľov služieb, ktorí zabezpečujú servis a opravy produktov vyrobených nadobúdateľom licencie.

244.

Keď poskytovateľ licencie nie je dodávateľom komponentov na relevantnom produktovom trhu, uvedený dôvod uloženia obmedzenia v prípade použitia na vlastnú spotrebu sa neuplatňuje. V takýchto prípadoch môže obmedzenie v prípade použitia na vlastnú spotrebu v zásade podporovať šírenie technológie tým, že zabezpečuje, aby nadobúdatelia licencie nepredávali výrobcom, ktorí konkurujú poskytovateľovi licencie na iných produktových trhoch. Za normálnych okolností však obmedzenie možnosti nadobúdateľa licencie predávať určitým skupinám zákazníkov vyhradeným pre poskytovateľa licencie predstavuje menej reštriktívnu alternatívu. V takýchto prípadoch preto obmedzenie v prípade použitia na vlastnú spotrebu nie je vo všeobecnosti potrebné na to, aby sa uskutočnilo šírenie technológie.

4.2.6. Viazaný predaj a balíkový predaj

245.

V súvislosti s udeľovaním licencií na technológie dochádza ku viazanému predaju vtedy, keď poskytovateľ licencie podmieňuje udelenie licencie na jednu technológiu (ďalej len „viažuci produkt“) tým, že nadobúdateľ licencie získa licenciu na inú technológiu alebo kúpi iný produkt od poskytovateľa licencie alebo od niekoho, koho určí poskytovateľ licencie (ďalej len „viazaný produkt“). K balíkovému predaju dochádza vtedy, keď sa dve technológie alebo technológia a produkt predávajú len spolu ako balík. V oboch prípadoch je však podmienkou, aby príslušné produkty a technológie boli odlišné v tom zmysle, že existuje odlišný dopyt po každom z týchto produktov a po každej z týchto technológií, ktoré sú súčasťou viazaného alebo balíkového predaja. Pojem „viazaný predaj“ uvedený v nasledujúcom texte znamená tak viazaný predaj, ako aj balíkový predaj.

246.

Hraničné trhové podiely stanovené v článku 3 nariadenia TTBER zabezpečujú, že skupinová výnimka sa na viazaný a balíkový predaj na základe dohôd medzi konkurentmi nevzťahuje nad úrovňou hraničného trhového podielu 20 %, a na uvedený predaj na základe dohôd medzi podnikmi, ktoré si nekonkurujú, nad úrovňou hraničného trhového podielu 30 %. Hraničný trhový podiel sa uplatňuje na akúkoľvek relevantnú technológiu alebo akýkoľvek relevantný produktový trh, ktorých sa dohoda o transfere technológií týka, a to vrátane trhu s viazanými produktmi. Vo zvyšnej časti tohto oddielu sa uvádzajú usmernenia k posudzovaniu viazaného predaja v prípadoch, keď trhové podiely strán prekračujú hraničné trhové podiely (122).

247.

Hlavným obmedzujúcim účinkom viazaného predaja je uzavretie trhu pre konkurenčných dodávateľov viazaného produktu. Viazaný predaj môže tiež poskytovateľovi licencie umožňovať, aby si udržať trhovú silu na trhu s viažucim produktom tým, že sa ním zvyšujú prekážky vstupu na trh. Napríklad môže nových účastníkov prinútiť vstúpiť na niekoľko trhov súčasne. Viazaný predaj môže navyše umožniť poskytovateľovi licencie, aby zvýšil licenčné poplatky, napríklad, ak viažuci produkt a viazaný produkt sú čiastočne nahraditeľné a tieto dva produkty sa nepoužívajú v pevne stanovených pomeroch. Viazaný predaj bráni nadobúdateľovi licencie prejsť na využívanie náhradných vstupov v reakcii na zvýšenie licenčných poplatkov za viažuci produkt. Tieto obavy z narušenia hospodárskej súťaže sa môžu objaviť nezávisle od toho, či strany dohody sú konkurentmi, alebo nie. Aby viazaný predaj viedol k nepriaznivým účinkom na hospodársku súťaž, musí mať poskytovateľ licencie významný vplyv na trhu s viažucim produktom. Ak takáto trhová sila neexistuje, je nepravdepodobné, že by poskytovateľ licencie dokázal využiť svoju technológiu na uzavretie trhu pre dodávateľov viazaného produktu. Okrem toho, tak ako v prípade povinností nekonkurovať si, na to, aby sa prejavili citeľné účinky vedúce k uzavretiu trhu, sa viazanie musí týkať dostatočného podielu trhu s viazaným produktom. V prípadoch, keď má poskytovateľ licencie trhovú silu na trhu s viazaným produktom, a nie na trhu s viažucim produktom, obmedzenie sa vo všeobecnosti analyzuje ako doložka o nekonkurovaní si alebo množstevná povinnosť. To odráža skutočnosť, že každá obava z narušenia hospodárskej súťaže pravdepodobne vznikne na trhu s viazaným produktom, a nie na trhu s viažucim produktom (123).

248.

Viazaný predaj môže priniesť aj zvýšenie efektívnosti. Dochádza k tomu napríklad vtedy, keď je viazaný produkt potrebný na technicky uspokojivé využívanie licencovanej technológie alebo na zabezpečenie toho, aby produkcia na základe licencie zodpovedala normám kvality, ktoré dodržiava poskytovateľ licencie a ostatní nadobúdatelia licencie. V takýchto prípadoch viazaný predaj často spĺňa podmienky článku 101 ods. 3 zmluvy. Ak nadobúdatelia licencie používajú ochrannú známku alebo obchodnú značku poskytovateľa licencie alebo ak je spotrebiteľom inak jasné, že medzi produktom zahŕňajúcim licencovanú technológiu a poskytovateľom licencie existuje prepojenie, poskytovateľ licencie má oprávnený záujem na zabezpečení toho, aby kvalita produktov neznižovala hodnotu jeho technológie alebo jeho dobrú obchodnú povesť. Okrem toho, ak je spotrebiteľom známe, že poskytovateľ licencie a nadobúdatelia jeho licencie vyrábajú na základe rovnakej technológie, je nepravdepodobné, že by nadobúdatelia licencie boli ochotní nadobudnúť licenciu, pokiaľ danú technológiu nevyužívajú všetky strany technicky uspokojivým spôsobom.

4.2.7. Povinnosti nekonkurovať si

249.

Povinnosti nekonkurovať si v súvislosti s udeľovaním licencií na technológie majú formu záväzku nadobúdateľa licencie nepoužívať technológie tretích strán, ktoré konkurujú licencovanej technológii. Pokiaľ sa povinnosť nekonkurovať si vzťahuje na produkt alebo dodatočnú technológiu dodanú poskytovateľom licencie, touto povinnosťou sa zaoberá oddiel 4.2.6 týchto usmernení o viazanom predaji.

250.

Na základe nariadenia TTBER sa udeľuje výnimka pre povinnosti nekonkurovať si uvedené v dohodách medzi konkurentmi a v dohodách medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, a to do hraničného trhového podielu 20 % v prípade dohôd medzi konkurentmi alebo 30 % v prípade dohôd medzi stranami, ktoré si nekonkurujú. Vo zvyšnej časti tohto oddielu sa uvádzajú usmernenia na účely posúdenia povinností nekonkurovať si v jednotlivých prípadoch po prekročení hraničných trhových podielov.

251.

Hlavnou obavou z narušenia hospodárskej súťaže, ktorá je spojená s povinnosťami nekonkurovať si, je uzavretie trhu pre technológie tretích strán. Povinnosti nekonkurovať si môžu uľahčovať aj kolúziu medzi poskytovateľmi licencie, ak ich viacerí poskytovatelia licencií používajú v samostatných dohodách (kumulatívne používanie) alebo v prípade udeľovania krížových licencií medzi konkurentmi, keď sa obe strany dohodnú, že nebudú používať technológie tretích strán. Uzavretím trhu pre konkurenčné technológie sa znižuje konkurenčný tlak na licenčné poplatky, ktoré účtuje poskytovateľ licencie, a obmedzuje sa hospodárska súťaž medzi etablovanými technológiami obmedzením možnosti nadobúdateľov licencie prejsť na konkurenčné technológie. Keďže hlavnou obavou z narušenia hospodárskej súťaže je v oboch prípadoch uzavretie trhu, rovnakú analýzu možno vo všeobecnosti použiť v prípade dohôd medzi konkurentmi a dohôd medzi stranami, ktoré si nekonkurujú.

252.

Uzavretie trhu môže vzniknúť, keď je významná časť potenciálnych nadobúdateľov licencie už viazaná na jeden zdroj technológie alebo v prípade kumulatívnych účinkov na viacero zdrojov technológie, pričom sa im bráni vo využívaní konkurenčných technológií. Účinky vedúce k uzavretiu trhu môžu vyplývať z dohôd uzatvorených jediným poskytovateľom licencie s významným vplyvom na trhu alebo z kumulatívneho účinku dohôd uzatvorených viacerými poskytovateľmi licencie, a to aj v prípade, keď sa na každú jednotlivú dohodu alebo sieť dohôd vzťahuje nariadenie TTBER. V druhom prípade je však vznik závažného kumulatívneho účinku nepravdepodobný, pokiaľ je viazaných menej ako 50 % trhu. Po prekročení tejto hraničnej hodnoty je výskyt významného uzavretia trhu pravdepodobný, ak existujú relatívne veľké prekážky vstupu nových nadobúdateľov licencií na trh. Na účely určenia skutočnej možnosti vstupu tretích strán na trh a ich expanzie je potrebné zohľadniť aj rozsah, v akom sú distribútori viazaní s nadobúdateľmi licencie prostredníctvom povinností nekonkurovať si. Technológie tretích strán majú skutočnú možnosť vstupu na trh len vtedy, keď majú prístup k potrebným výrobným a distribučným aktívam. Inými slovami, jednoduchosť vstupu na trh závisí nielen od dostupnosti nadobúdateľov licencie, ale aj od rozsahu, v akom majú prístup k distribúcii. Komisia pri posudzovaní účinkov vedúcich k uzavretiu trhu na úrovni distribúcie uplatní analytický rámec stanovený v oddiele 8.2.1 vertikálnych usmernení (124).

253.

Ak má poskytovateľ licencie významný vplyv na trhu, záväzky nadobúdateľov licencie získať technológiu len od poskytovateľa licencie môžu viesť k významným účinkom vedúcim k uzavretiu trhu. Čím silnejšia je trhová pozícia poskytovateľa licencie, tým väčšie je riziko uzavretia trhu pre konkurenčné technológie. Na to, aby sa prejavili citeľné účinky vedúce k uzavretiu trhu, povinnosti nekonkurovať si sa nemusia nevyhnutne vzťahovať na podstatnú časť trhu. Citeľné účinky vedúce k uzavretiu trhu môžu nastať, ak sú povinnosti nekonkurovať si zamerané na podniky, v prípade ktorých je najväčšia pravdepodobnosť, že získajú licenciu na konkurenčné technológie. Riziko uzavretia trhu je vyššie, ak existuje len obmedzený počet potenciálnych nadobúdateľov licencie.

254.

Povinnosti nekonkurovať si môžu vytvárať aj priaznivé účinky na hospodársku súťaž. Po prvé, takéto povinnosti môžu podporovať šírenie technológie znížením rizika zneužitia, najmä v súvislosti s licencovaným know-how. Ak je nadobúdateľ licencie oprávnený získať od tretích strán licenciu na konkurenčné technologické práva, existuje riziko, že licencované know-how by mohlo byť použité pri využívaní konkurenčných technológií, a tým by prinášalo prospech konkurentom. Ak nadobúdateľ licencie využíva aj konkurenčné technológie, môže sa tým sťažiť monitorovanie platieb licenčných poplatkov. To môže odrádzať poskytovateľov licencií od uzatvárania licenčných zmlúv.

255.

Po druhé, povinnosti nekonkurovať si, ktoré môžu byť kombinované s výhradným územím, môžu byť potrebné na zabezpečenie toho, aby mal nadobúdateľ licencie motiváciu investovať do licencovanej technológie a účinne ju využívať. Ak dohoda patrí do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy, v dôsledku citeľného účinku vedúceho k uzavretiu trhu môže byť potrebné, aby strany použili menej reštriktívnu alternatívu s cieľom splniť podmienky článku 101 ods. 3. Takéto alternatívy by mohli zahŕňať uloženie záväzkov v súvislosti s minimálnou produkciou alebo licenčnými poplatkami, ktoré zvyčajne majú menší potenciál uzavretia trhu pre konkurenčné technológie.

256.

Po tretie, v prípadoch, keď sa poskytovateľ licencie zaviaže uskutočniť značné investície vo vzťahu ku konkrétnemu klientovi, napríklad investície do odbornej prípravy zamestnancov nadobúdateľa licencie alebo do prispôsobenia licencovanej technológie potrebám nadobúdateľa licencie, môžu byť potrebné povinnosti nekonkurovať si alebo záväzky v súvislosti s minimálnou produkciou alebo minimálnymi licenčnými poplatkami s cieľom motivovať poskytovateľa licencie, aby tieto investície uskutočnil, a zabrániť problémom finančnej podpory (hold-up problems). Vo väčšine prípadov však poskytovateľ licencie bude schopný získať späť náklady na takéto investície prostredníctvom paušálnej platby. To znamená, že sú k dispozícii menej obmedzujúce alternatívy.

4.3. Dohody o urovnaní sporov

257.

Dohody o urovnaní sporov sú v zásade legitímnym prostriedkom na riešenie právnych sporov týkajúcich sa technologických práv v dobrej viere. Na druhej strane napadnutie platnosti a rozsahu práv duševného vlastníctva je súčasťou bežnej hospodárskej súťaže v odvetviach, v ktorých existujú výhradné práva v súvislosti s technológiou (125). Takisto je vo všeobecnom verejnom záujme, aby sa odstránili neplatné práva duševného vlastníctva, keďže predstavujú neopodstatnenú prekážku inovácií a hospodárskej činnosti (126).

258.

Udeľovanie licencií na technologické práva v dohodách o urovnaní sporov môže slúžiť ako prostriedok na urovnávanie sporov alebo predchádzanie tomu, aby jedna strana uplatňovala svoje práva duševného vlastníctva s cieľom zabrániť druhej strane využívať svoje vlastné práva duševného vlastníctva.

259.

Na základe posúdenia jeho konkrétneho obsahu a hospodárskeho kontextu môže byť udeľovanie licencií, a to vrátane udeľovania krížových licencií, v súvislosti s dohodami o urovnaní sporov zlučiteľné s článkom 101 zmluvy, ak by bol v prípade neexistencie licencie nadobúdateľ licencie vylúčený z trhu (127).

260.

Dohody o urovnaní sporov však tiež môžu obmedzovať hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy, a to v závislosti od ich podmienok a od podmienok iných dohôd medzi stranami, ako aj od ich právneho a hospodárskeho kontextu (128). Na posúdenie dohôd o urovnaní sporov v zmysle článku 101 zmluvy je potrebné určiť, či sú strany skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi.

Kompenzácie za uvedenie obmedzení v dohodách o urovnaní sporov

261.

Kompenzácie za uvedenie obmedzení alebo kompenzácie za oneskorenie sú typmi dohôd o urovnaní sporov, ktoré často nesúvisia s transferom technologických práv, ale zakladajú sa na transfere hodnoty od jednej strany za obmedzenie vstupu a/alebo expanzie na trh druhej strany. Takéto dohody môžu patriť do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy (129). Napríklad vo farmaceutickom odvetví môže spoločnosť, ktorá je držiteľom jedného alebo viacerých patentov (pôvodca), uskutočniť platby potenciálnemu konkurentovi (výrobcovi generických liekov) s cieľom oddialiť vstup tohto konkurenta na trh.

262.

Dohody o urovnaní sporov typu kompenzácie za uvedenie obmedzení alebo kompenzácie za oneskorenie medzi skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi obmedzujú hospodársku súťaž z hľadiska cieľa, ak je z preskúmania dohody zjavné, že príslušné prevody hodnoty nemajú iné vysvetlenie ako to, že slúžia obchodnému záujmu, ktorý má držiteľ technológie i ostatné zúčastnené strany na tom, aby sa nezapájali do hospodárskej súťaže na základe výkonnosti (130). Platí to napríklad v prípade, keď držiteľ technológie uskutoční prevody hodnoty na jednu alebo viacero iných strán, v dôsledku čoho majú tieto strany čistý zisk, ktorý je dostatočne veľký na to, aby ich odradil od nezávislého vstupu na trh alebo expanzie na trhu (131).

Krížové licencie v dohodách o urovnávaní sporov

263.

Dohody o urovnaní sporov, na základe ktorých si strany navzájom udelia krížovú licenciu a uložia obmedzenia možnosti používať svoje technológie vrátane obmedzení týkajúcich sa udeľovania licencií tretím stranám, môžu patriť do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy. Je nepravdepodobné, že takéto dohody vyvolajú obavy z narušenia hospodárskej súťaže, ak strany nie sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi a udeľovanie krížových licencií sa obmedzuje na to, čo je potrebné na vyriešenie skutočného dvojsmerného blokovania (132). Ak sú však strany konkurentmi a delia si trhy alebo stanovujú recipročné platby licenčných poplatkov, ktoré majú významný vplyv na trhové ceny, je veľmi pravdepodobné, že dohoda patrí do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1.

264.

Ak sú obe strany na základe dohody o urovnaní sporov oprávnené používať technológiu druhej strany a dohoda sa vzťahuje na budúci vývoj technológie, treba posúdiť vplyv dohody na motiváciu strán inovovať. Keď majú strany významný vplyv na trhu, dohoda bude pravdepodobne patriť do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy v prípadoch, keď dohoda bráni stranám získať konkurenčný náskok pred druhou stranou. Dohody, ktorými sa vylučuje alebo podstatne obmedzuje možnosť jednej strany získať konkurenčný náskok pred druhou stranou, znižujú motiváciu inovovať, a tým majú nepriaznivý vplyv na zásadný parameter hospodárskej súťaže. Takéto dohody pravdepodobne takisto nespĺňajú podmienky uvedené v článku 101 ods. 3. Osobitne nepravdepodobné je, že je toto obmedzenie nevyhnutné v zmysle tretej podmienky uvedenej v článku 101 ods. 3. Dosiahnutie cieľa dohody, ktorým je zabezpečiť, aby strany mohli ďalej využívať svoju vlastnú technológiu bez toho, aby ich druhá strana blokovala, si nevyžaduje, aby sa strany dohodli, že budúce inovácie budú využívať spoločne. Ak je však účelom dohody umožniť stranám vyvíjať svoje príslušné technológie a dohoda ich nevedie k používaniu rovnakých technologických riešení, je nepravdepodobné, že by jednej strane bránila získať konkurenčný náskok pred druhou stranou. Takéto dohody len vytvárajú tvorivú voľnosť tým, že predchádzajú budúcemu uplatňovaniu nárokov druhej strany z titulu porušenia jej práv.

Doložky o nenapadnutí práv v dohodách o urovnaní sporov

265.

V kontexte dohody o urovnaní sporov doložky o nenapadnutí práv, vrátane doložiek o vypovedaní dohody v dôsledku napadnutia práv, často nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy.

266.

Za určitých okolností však doložky o nenapadnutí práv v dohodách o urovnaní sporov môžu obmedziť hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy (133). Doložka o nenapadnutí práv sa môže napríklad použiť na vylúčenie konkurenta, ktorý by bez doložky pravdepodobne predstavoval konkurenčnú hrozbu (134). Navyše, doložka o nenapadnutí práv môže byť v rozpore s článkom 101 ods. 1, ak bolo právo duševného vlastníctva udelené na základe poskytnutia nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií (135). Kontrola takýchto doložiek môže byť potrebná aj vtedy, ak sú technologické práva nevyhnutným vstupom pre výrobu nadobúdateľa licencie (pozri aj bod 163).

4.4. Technologické fondy

267.

Technologické fondy sú dojednania, na základe ktorých dve alebo viaceré strany zostavia balík technológií, na ktorý sa udelia licencie účastníkom fondu a tretím stranám. Technologické fondy môžu z hľadiska svojej štruktúry nadobúdať formu jednoduchých dohôd medzi obmedzeným počtom strán alebo zložitého dojednania, na základe ktorého je organizácia udeľovania licencií na technológie z fondu zverená samostatnému subjektu, ako aj napríklad sprostredkovateľskej platforme (136). V oboch prípadoch môže technologický fond umožniť nadobúdateľom licencie prístup k technológii, na ktorú sa fond vzťahuje, na základe jedinej licencie.

268.

Medzi technologickými fondmi a normami neexistuje žiadne neoddeliteľné spojenie, ale fondy často úplne alebo sčasti podporujú de facto alebo de iure odvetvovú normu (137). Odlišnými technologickými fondmi sa môžu podporovať konkurenčné normy (138). Technologické fondy môžu vytvárať priaznivé účinky na hospodársku súťaž, a to najmä znižovaním transakčných nákladov a stanovením obmedzenia na kumulatívne licenčné poplatky s cieľom predísť dvojitej marginalizácii. Umožňujú udeľovať licencie na technológie, na ktoré sa fond vzťahuje, na jednom mieste. To je mimoriadne cenné v odvetviach, v ktorých sú práva duševného vlastníctva rozšírené a v ktorých je na účel pôsobenia na trhu potrebné získať licencie od veľkého počtu poskytovateľov licencií. V prípadoch, keď sa nadobúdateľom licencie stále poskytujú služby týkajúce sa uplatňovania licencovanej technológie, môže spoločné udeľovanie licencií a poskytovanie servisu prostredníctvom fondu viesť k ďalšiemu zníženiu nákladov. Patentové fondy môžu takisto zohrávať prospešnú úlohu pri implementáciu noriem, ktoré majú priaznivý účinok na hospodársku súťaž.

269.

Technologické fondy môžu hospodársku súťaž aj obmedzovať. Vytvorenie technologického fondu nevyhnutne znamená spoločný predaj technológií z fondu, čo v prípade fondov zložených výlučne alebo prevažne z náhradných technológií predstavuje cenový kartel. Technologické fondy môžu aj uzavrieť trh pre alternatívne technológie, napríklad, ak fond stanoví de facto odvetvovú normu. Existencia normy v spojení s fondom môže sťažiť vstup nových technológií na trh alebo viesť k uzavretiu trhu pre konkurenčné technológie, ktoré už na trhu sú.

270.

Na dohody, ktorými sa vytvárajú technologické fondy a stanovujú pravidlá ich fungovania, sa nariadenie TTBER nevzťahuje, a to bez ohľadu na počet zapojených strán. Je to z toho dôvodu, že dohoda o vytvorení fondu neumožňuje konkrétnemu nadobúdateľovi licencie vyrábať zmluvné produkty (pozri oddiel 3.2.4 týchto usmernení). Takéto dohody by sa preto mali posudzovať s použitím usmernenia uvedeného v tomto oddiele 4.4.

271.

Technologické fondy vyvolávajú množstvo problémov, ktoré v súvislosti s inými druhmi udeľovania licencií na technológie nevznikajú, najmä pokiaľ ide o výber zahrnutých technológií a fungovanie fondu. Udeľovanie licencií z fondu vo všeobecnosti predstavuje viacstrannú dohodu, keďže prispievatelia do fondu vo všeobecnosti určujú podmienky licencie. Z toho dôvodu sa nariadenie TTBER nevzťahuje ani na udeľovanie licencií z fondu. Táto problematika je riešená samostatne v bode 286 a v oddiele 4.4.2 týchto usmernení.

4.4.1. Posúdenie vytvorenia a fungovania technologických fondov

272.

Spôsobom, akým je technologický fond vytvorený, organizovaný a prevádzkovaný, sa môže znížiť riziko, že jeho cieľom alebo účinkom bude obmedzenie hospodárskej súťaže, a prispieť k zabezpečeniu, že toto dojednanie má priaznivý účinok na hospodársku súťaž. Pri posudzovaní možných konkurenčných rizík a efektívnosti Komisia okrem iných faktorov zváži transparentnosť procesu vytvárania fondu, výber a povahu technológií združených vo fonde vrátane rozsahu, v akom sú do vytvorenia a fungovania fondu zapojení nezávislí odborníci, a to, či sa zaviedli ochranné opatrenia proti výmene citlivých informácií a nezávislé mechanizmy urovnávania sporov.

Otvorená účasť

273.

Ak je účasť na tvorbe fondu a akejkoľvek de facto alebo de iure normy, ktorú fond podporuje, otvorená pre všetky zainteresované strany, pravdepodobnosť, že technológie zahrnuté do fondu budú vybrané na základe aspektov ceny a kvality, je vyššia ako v prípade, keď je fond zriadený obmedzenou skupinou držiteľov technológií.

Výber a povaha technológií z fondu

274.

Riziká pre hospodársku súťaž a potenciál zvyšovania efektívnosti technologických fondov do veľkej miery závisia od vzťahu medzi technológiami z fondu a technológiami mimo fondu. Treba rozlišovať dve základné skupiny: a) technologické doplnky a náhrady a b) nevyhnutné technológie a technológie, ktoré nie sú nevyhnutné.

275.

Dve technológie sú doplnkami, a nie náhradami vtedy, keď sú obe potrebné na výrobu daného produktu alebo na vykonanie procesu, ktorého sa tieto technológie týkajú. Naopak, dve technológie sú náhradami vtedy, keď ktorákoľvek z týchto technológií umožňuje svojmu držiteľovi vyrobiť daný produkt alebo vykonať proces, ktorého sa táto technológia týka.

276.

Technológia môže byť nevyhnutná v dvoch situáciách:

a)	ak je technológia nevyhnutná na výrobu konkrétneho produktu alebo na vykonanie konkrétneho procesu, ktorého sa technológie z fondu týkajú;

b)	ak je technológia nevyhnutná na výrobu produktu alebo na vykonanie procesu v súlade s normou, ktorou sa zahŕňajú technológie z fondu.

277.

V prvom prípade je technológia nevyhnutná (na rozdiel od technológie, ktorá nie je nevyhnutná) vtedy, keď za túto technológiu neexistujú životaschopné náhrady (z komerčného aj technického hľadiska) v rámci fondu alebo mimo neho a keď príslušná technológia predstavuje nevyhnutnú súčasť balíka technológií potrebných na výrobu produktu (produktov) alebo vykonanie procesu (procesov), ktorých sa technológie z fondu týkajú. V druhom prípade je technológia nevyhnutná vtedy, keď je jej použitie nevyhnutné (neexistujú za ňu žiadne životaschopné náhrady) na dosiahnutie súladu s normou, ktorú fond podporuje (technológie nevyhnutné pre normu) (139). Technológie, ktoré sú nevyhnutné, sú vo svojej podstate zároveň doplnkami. Skutočnosť, že držiteľ technológie vyhlási technológiu za nevyhnutnú, sama osebe neznamená, že takáto technológia je nevyhnutná v zmysle kritérií stanovených v tomto bode.

278.

Ak sú technológie vo fonde náhradnými technológiami, licenčné poplatky budú pravdepodobne vyššie, než by boli v opačnom prípade, pretože zapojenie sa do fondu pravdepodobne zníži alebo odstráni konkurenčnú rivalitu medzi nimi a zabráni nadobúdateľom licencie profitovať z takejto rivality. Keď sú technológie vo fonde doplnkami, technologický fond znižuje transakčné náklady a môže viesť k nižším celkovým licenčným poplatkom. Dôvodom je, že strany môžu stanoviť spoločné licenčné poplatky za balík, namiesto toho, aby každý poskytovateľ licencie stanovil samostatné licenčné poplatky za svoju vlastnú technológiu bez toho, aby zohľadnil, že zvýšením licenčných poplatkov za jednu technológiu sa zvyčajne zníži dopyt po doplnkových technológiách. Ak sú licenčné poplatky za doplnkové technológie stanovené individuálne, súčet týchto licenčných poplatkov môže často presiahnuť sumu, ktorá by bola kolektívne stanovená fondom za balík rovnakých doplnkových technológií.

279.

Rozdiel medzi doplnkovými a náhradnými technológiami nie je vo všetkých prípadoch úplne jasný, keďže technológie môžu byť sčasti náhradami a sčasti doplnkami. Ak je pravdepodobné, že nadobúdatelia licencie budú požadovať obe technológie z dôvodu efektívnosti vyplývajúcej zo začlenenia dvoch technológií, tieto technológie sa považujú za doplnky, aj keď sú čiastočne nahraditeľné. Ak by fond neexistoval, nadobúdatelia licencie by v takýchto prípadoch pravdepodobne chceli získať licencie na obe technológie, pretože vďaka využívaniu oboch technológií by získali väčší ekonomický prospech, ako keby využívali len jednu z nich.

280.

Začlenenie náhradných technológií do fondu vo všeobecnosti pravdepodobne obmedzí hospodársku súťaž medzi rôznymi technológiami, keďže zahŕňa stanovenie cien medzi konkurentmi. Komisia vo všeobecnosti zastáva názor, že začlenením značných náhradných technológií do fondu sa pravdepodobne obmedzí hospodárska súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy. Komisia navyše berie do úvahy, že je nepravdepodobné, že v takomto prípade budú splnené podmienky článku 101 ods. 3. Vzhľadom na to, že dotknuté technológie predstavujú alternatívy, po zahrnutí oboch technológií do fondu nedochádza k žiadnym úsporám transakčných nákladov. Ak by fond neexistoval, nadobúdatelia licencie by nepožadovali obe technológie. Skutočnosť, že stranám je ponechaná voľnosť udeľovať licencie nezávisle, nepostačuje na zmiernenie obáv z narušenia hospodárskej súťaže. Je to preto, lebo príslušné strany majú pravdepodobne málo motivácie k nezávislému udeľovaniu licencií, ak nechcú ohroziť licenčnú činnosť fondu, ktorá im umožňuje spoločne uplatňovať trhovú silu.

Výber a úloha nezávislých odborníkov a urovnávanie sporov

281.

Zapojenie nezávislých odborníkov do vytvárania a fungovania fondu môže pomôcť znížiť riziko obáv z narušenia hospodárskej súťaže. Napríklad posúdenie, či je technológia nevyhnutná pre normu podporovanú fondom, je často zložitá záležitosť, ktorá si vyžaduje osobitné odborné znalosti. Zapojenie nezávislých odborníkov do takéhoto posúdenia môže prispieť k zabezpečeniu, aby boli do fondu zahrnuté len nevyhnutné technológie. Využívanie nezávislých odborníkov na výber technológií, ktoré sa majú zahrnúť do fondu, môže takisto pomôcť zabezpečiť, aby sa nenarušila hospodárska súťaž medzi dostupnými technologickými riešeniami.

282.

Komisia bude zohľadňovať to, ako sa odborníci vyberajú, ako aj úlohy, ktoré majú vykonávať. Odborníci by mali byť nezávislí od podnikov, ktoré vytvorili fond. Ak sú odborníci prepojení s poskytovateľmi licencie alebo so správcami fondu alebo sú od poskytovateľov licencie alebo správcov fondu závislí akýmkoľvek iným spôsobom, zapojenie odborníka bude mať menšiu váhu. Odborníci musia mať aj potrebné technické odborné znalosti na plnenie úloh, ktorými boli poverení. Tieto úlohy môžu zahŕňať overenie, či sú technologické práva, ktorých zahrnutie do fondu sa navrhuje, platné a nevyhnutné.

283.

V neposlednom rade by sa mali zohľadniť všetky mechanizmy urovnávania sporov stanovené v dokumentoch, ktorými sa fond zriaďuje. Čím viac sporov sa zverí na urovnanie orgánom alebo osobám, ktoré sú od fondu a jeho členov nezávislé, tým pravdepodobnejšie je, že spory sa budú riešiť neutrálnym spôsobom.

Ochranné opatrenia proti výmene citlivých obchodných informácií

284.

Takisto je dôležité zvážiť opatrenia na zaobchádzanie s citlivými obchodnými informáciami. Komisia zohľadní najmä to, aké ochranné opatrenia sa zaviedli s cieľom zabezpečiť, aby nedochádzalo k výmene citlivých obchodných informácií medzi stranami (140). Ak sa napríklad údaje o produkcii alebo predaji používajú na účely výpočtu alebo overovania licenčných poplatkov, môže sa využiť nezávislý odborník, licenčný orgán alebo správca fondu s cieľom zabezpečiť, aby sa takéto údaje nevymieňali medzi členmi fondu, ktorí si konkurujú na dotknutých trhoch.

285.

Takisto by sa mali zaviesť ochranné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby nedochádzalo k výmene citlivých obchodných informácií medzi konkurenčnými fondmi, najmä ak sa držitelia technológie podieľajú na konkurenčných fondoch (alebo ich tvorbe).

Pravidlo bezpečného prístavu

286.

Bez ohľadu na trhovú pozíciu príslušných strán vytvorenie a fungovanie fondu vrátane udeľovania licencií vo všeobecnosti nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)	účasť na procese tvorby fondu je otvorená všetkým zainteresovaným držiteľom technologických práv;

b)	technologické práva zahrnuté do fondu sú skutočne sprístupnené potenciálnym a existujúcim nadobúdateľom licencií (141);

c)	prijali sa dostatočné ochranné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa združovali len nevyhnutné technológie (ktoré sú preto nevyhnutne aj doplnkami) a aby sa metodika použitá na posúdenie nevyhnutnosti skutočne sprístupňovala potenciálnym i existujúcim nadobúdateľom licencie (142);

d)	prijali sa dostatočné ochranné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa výmeny citlivých informácií (napríklad údajov o tvorbe cien a o produkcii) obmedzovali na to, čo je potrebné pre vytvorenie a fungovanie fondu;

e)	licencia na technológie z fondu je udelená na nevýhradnom základe;

f)	fond udeľuje licencie na technológie z fondu všetkým potenciálnym nadobúdateľom licencie za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok (143) vrátane ustanovení, ktorými sa zabezpečuje, že nadobúdateľom licencie nebudú účtované poplatky za tie isté technologické práva viac než raz;

g)	strany, ktoré prispievajú do fondu technológiou, a nadobúdatelia licencie majú možnosť napadnúť platnosť a nevyhnutnosť technológií z fondu;

h)	stranám, ktoré prispievajú do fondu technológiou, a nadobúdateľom licencie je ponechaná voľnosť vyvíjať konkurenčné produkty a technológie.

Neuplatňovanie pravidla bezpečného prístavu

287.

Keď sú do fondu začlenené významné doplnkové technológie, ktoré nie sú nevyhnutné, existuje riziko uzavretia trhu pre technológie tretích strán. Konkrétne, keď sa technológia zahrnie do fondu a je licencovaná ako súčasť balíka, nadobúdatelia licencie budú mať pravdepodobne malú motiváciu získať licenciu na konkurenčnú technológiu, keď licenčný poplatok za balík už zahŕňa aj náhradnú technológiu. Okrem toho, keď sa do fondu zahrnú technológie, ktoré nie sú potrebné na výrobu produktov alebo na vykonávanie procesov, ktorých sa technologický fond týka, alebo na dosiahnutie súladu s normou, ktorá zahŕňa technológiu z fondu, nadobúdateľov licencie to zároveň núti platiť za technológiu, ktorú možno nepotrebujú. Keď fond zahŕňa technológie, ktoré nie sú nevyhnutné, je pravdepodobné, že dojednanie bude patriť do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy v prípade, keď má fond významnú pozíciu na akomkoľvek relevantnom trhu.

288.

Vzhľadom na to, že náhradné a doplnkové technológie môžu byť vyvinuté až po vytvorení fondu, vytvorením fondu nezaniká potreba posúdiť nevyhnutnosť. Technológia začlenená do fondu sa môže časom v dôsledku technologického vývoja, napríklad vývoja samotnej normy alebo vzniku technológií tretích strán, stať technológiou, ktorá nie je nevyhnutná. Ak fond získa informácie, že takéto alternatívne technológie sú ponúkané a je po nich dopyt zo strany nadobúdateľov licencie, obavám z uzavretia trhu možno predísť tak, že sa novým a existujúcim nadobúdateľom licencie ponúkne licencia bez technológie, ktorá už nie je nevyhnutná, a to za primerane znížený licenčný poplatok. Môžu však existovať ďalšie spôsoby na zabezpečenie toho, aby sa trh pre technológie tretích strán neuzavrel.

289.

Pri posudzovaní technologických fondov, ktoré zahŕňajú technológie, ktoré nie sú nevyhnutné, ale sú doplnkové, by sa mali zohľadniť aspoň tieto faktory:

a)	či na zaradenie technológií, ktoré nie sú nevyhnutné, do fondu existujú dôvody podporujúce hospodársku súťaž;

či bola poskytovateľom licencie vo fonde ponechaná voľnosť udeľovať licencie na svoje príslušné technológie nezávisle: keď fond pozostáva z obmedzeného počtu technológií a mimo fondu existujú náhradné technológie, nadobúdatelia licencie môžu chcieť zostaviť svoj vlastný balík technológií zložený sčasti z technológie tvoriacej súčasť fondu a sčasti z technológie vlastnenej tretími stranami;

či v prípadoch, keď majú technológie z fondu odlišné použitia, z ktorých niektoré si nevyžadujú používanie všetkých technológií z fondu, poskytuje fond technológie len ako jediný balík, alebo či ponúka samostatné balíky pre odlišné použitia, z ktorých každý pozostáva len z tých technológií, ktoré sú pre dané použitie relevantné. V druhom z uvedených prípadov nie sú technológie, ktoré nie sú nevyhnutné pre konkrétny produkt alebo proces, viazané na nevyhnutné technológie;

a to bez ohľadu na to, či sú technológie z fondu dostupné len ako jediný balík, alebo či nadobúdatelia licencie majú možnosť získať licenciu len na časť balíka so zodpovedajúcim znížením licenčných poplatkov. Možnosť získať licenciu len na časť balíka môže znížiť riziko uzavretia trhu pre technológie tretích strán mimo fondu, a to najmä v prípade, keď nadobúdateľ licencie získa zodpovedajúce zníženie licenčných poplatkov. To si vyžaduje, aby bol ku každej technológii z fondu priradený podiel na celkových licenčných poplatkoch. Ak majú licenčné zmluvy uzatvorené medzi fondom a individuálnymi nadobúdateľmi licencie relatívne dlhé obdobie platnosti a technológia z fondu podporuje de facto odvetvovú normu, musí sa zohľadniť aj skutočnosť, že fond môže uzavrieť prístup k trhu novými náhradnými technológiami. V takýchto prípadoch je pri posudzovaní rizika uzavretia trhu relevantné zohľadniť, či nadobúdatelia licencie môžu v primeranej výpovednej lehote vypovedať časť licenčnej zmluvy a získať zodpovedajúce zníženie licenčných poplatkov.

290.

Technologické fondy, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy, môžu viesť k zvýšeniu efektívnosti s priaznivým účinkom na hospodársku súťaž (pozri bod 268), ktoré sa musí posúdiť podľa článku 101 ods. 3. Ak napríklad technologické fondy zahŕňajú technológie, ktoré nie sú nevyhnutné, ale spĺňajú všetky ostatné podmienky pravidla bezpečného prístavu uvedené v bode 286, a existujú dôvody, s priaznivým účinkom na hospodársku súťaž, na začlenenie technológií, ktoré nie sú nevyhnutné, do fondu (pozri bod 289) a nadobúdatelia licencie majú možnosť získať licenciu len na časť balíka so zodpovedajúcim znížením licenčných poplatkov (pozri bod 289), potom je pravdepodobné, že podmienky článku 101 ods. 3 sú splnené.

4.4.2. Posúdenie obmedzení v dohodách medzi fondom a jeho nadobúdateľmi licencie

291.

V prípade, že dohoda (dohody) o vytvorení a fungovaní technologického fondu nie je (nie sú) v rozpore s článkom 101 zmluvy, ďalším krokom je posúdiť licenčné zmluvy, ktoré fond uzavrel so svojimi nadobúdateľmi licencie, v zmysle článku 101. Tento oddiel sa zaoberá určitými obmedzeniami, ktoré sa bežne vyskytujú v licenčných zmluvách uzavretých technologickými fondmi a ktoré je potrebné posúdiť v celkovom kontexte fondu. Vo všeobecnosti platí, že nariadenie TTBER sa neuplatňuje na licenčné zmluvy uzavreté medzi fondom a nadobúdateľmi licencií, ktorí sú tretími stranami (pozri bod 271).

292.

Komisia bude pri posudzovaní dohôd o udelení licencie na technológie medzi fondom a jeho nadobúdateľmi licencie uplatňovať tieto zásady:

a)	čím silnejšia je trhová pozícia fondu, tým väčšie je riziko vzniku nepriaznivých účinkov na hospodársku súťaž;

b)	čím silnejšia je trhová pozícia fondu, tým je pravdepodobnejšie, že dohoda neudeliť licenciu všetkým potenciálnym nadobúdateľom licencie alebo udeliť licenciu za diskriminačných podmienok bude predstavovať porušenie článku 101 zmluvy;

c)	fondy by nemali neprimerane uzatvárať trh pre technológie tretích strán ani obmedzovať vytvorenie alternatívnych fondov;

d)	dohody by nemali obsahovať žiadne z veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže uvedených v článku 4 nariadenia o TTBER (pozri oddiel 3.4 týchto usmernení).

293.

Podniky, ktoré vytvárajú technologický fond, ktorý je zlučiteľný s článkom 101 zmluvy, majú zvyčajne voľnosť rokovať o licenčných poplatkov za balík technológií a stanoviť tieto licenčné poplatky (s výhradou existujúceho záväzku udeliť licenciu za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok), ako aj podiel každej technológie na licenčných poplatkoch, a to buď pred stanovením normy alebo po jej stanovení. Takáto dohoda je neoddeliteľnou súčasťou vytvárania fondu a sama osebe hospodársku súťaž neobmedzuje. Za určitých okolností môže byť efektívnejšie, ak sa licenčné poplatky za balík technológií dohodnú pred stanovením normy, aby sa zabránilo tomu, že procesom stanovenia normy sa zvýši sadzba licenčných poplatkov tým, že sa jednej alebo viacerým nevyhnutným technológiám prizná trhová sila. Nadobúdateľom licencie však musí byť ponechaná voľnosť pri určovaní ceny produktov vyrábaných na základe licencie.

294.

Keď má fond dominantnú pozíciu na trhu, licenčné poplatky a ďalšie podmienky udeľovania licencií by mali byť primerané a nediskriminačné, pričom licencie by mali byť nevýhradné (144). Tieto požiadavky sú potrebné, aby sa zabezpečilo, že fond bude otvorený a nebude viesť k uzavretiu trhu ani k iným nepriaznivým účinkom na hospodársku súťaž na odberateľských trhoch. Tieto požiadavky však nebránia uplatňovaniu odlišných sadzieb licenčných poplatkov za odlišné použitie. Uplatňovanie odlišných sadzieb licenčných poplatkov na odlišných produktových trhoch vo všeobecnosti samo osebe neobmedzuje hospodársku súťaž, na produktových trhoch by však nemala existovať žiadna diskriminácia. Predovšetkým zaobchádzanie s nadobúdateľmi licencie zo strany fondu by nemalo závisieť od toho, či sú aj poskytovateľmi licencie. Komisia preto bude brať do úvahy, či poskytovatelia licencie a nadobúdatelia licencie podliehajú rovnakej povinnosti platiť licenčné poplatky.

295.

Poskytovatelia a nadobúdatelia licencie by mali mať možnosť vyvíjať konkurenčné produkty a normy. Mali by mať zároveň aj možnosť udeľovať a získavať licencie mimo fondu. Tieto požiadavky sú nevyhnutné na obmedzenie rizika uzavretia trhu pre technológie tretích strán a zabezpečenie, aby fond neobmedzoval inovácie a nebránil tvorbe konkurenčných technologických riešení. Keď je technológia z fondu zahrnutá do de facto odvetvovej normy a keď sa na strany vzťahujú povinnosti nekonkurovať si, vtedy existuje riziko, že fond zabráni vývoju nových a vylepšených technológií a noriem.

296.

Záväzky spätne udeliť licencie by nemali byť výhradné a mali by sa obmedzovať na zmeny, ktoré sú zásadné alebo dôležité pre používanie technológie z fondu. To fondu umožňuje využívať zlepšenia technológie z fondu a mať z nich úžitok. Je oprávnené očakávať, že strany fondu zabezpečia, aby nadobúdatelia licencie (vrátane subdodávateľov, ktorí pracujú na základe licencie nadobúdateľa licencie), ktorí majú v držbe alebo získajú nevyhnutné technológie, nemohli zabraňovať využívaniu technológie z fondu.

297.

Jedným z rizík je, že technologické fondy môžu chrániť neplatné technologické práva. Združovanie môže odrádzať od napadnutia práv zahrnutých do fondu, pretože ak sú licenčné poplatky stanovené pre fond ako celok, je menej pravdepodobné, že úspešné napadnutie individuálnych práv vo fonde povedie k zníženiu licenčných poplatkov splatných za licenciu fondu. Ochraňovanie neplatných patentov vo fonde môže viesť k tomu, že nadobúdatelia licencie budú platiť vyššie licenčné poplatky, a tiež brániť inovácii v oblasti, na ktorú sa neplatný patent vzťahuje. V tejto súvislosti je pravdepodobné, že doložky o nenapadnutí práv vrátane doložiek o vypovedaní dohody v dôsledku napadnutia práv (145), ktoré sa uvádzajú v dohode o udelení licencie na technológie uzavretej medzi fondom a nadobúdateľmi licencie, budú patriť do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy.

4.5. Skupiny pre rokovania o udeľovaní licencií

4.5.1. Úvod

298.

Skupiny pre rokovania o udeľovaní licencií (ďalej len „rokovacie skupiny“) sú dojednania, na základe ktorých sa používatelia technológie dohodnú na spoločnom rokovaní o podmienkach licencií na technológie. Usmernenie v tomto oddiele sa uplatňuje bez ohľadu na:

a)	právnu formu rokovacej skupiny (napríklad či pozostáva z jednoduchej dohody alebo odlišného právneho subjektu);

b)	to, či si členovia rokovacej skupiny konkurujú na odberateľských trhoch;

c)	to, či protistranou rokovacej skupiny je individuálny držiteľ technológie, technologický fond alebo sprostredkovateľská licenčná platforma (146).

299.

Ak rokovania medzi rokovacou skupinou a držiteľom technológie vedú k dohodnutým podmienkam udelenia licencie, všetky výsledné dohody o udelení licencie na technológie uzavreté medzi držiteľom práv a jednotlivými členmi rokovacej skupiny sa musia podľa potreby posúdiť podľa nariadenia TTBER alebo kapitoly 4 týchto usmernení.

300.

Kapitola 4 horizontálnych usmernení (spoločný nákup) sa nevzťahuje na posudzovanie rokovacích skupín, na ktoré sa vzťahuje toto usmernenie. Týmto usmernením nie je dotknuté uplatňovanie článku 102 zmluvy.

Možné priaznivé účinky rokovacích skupín na hospodársku súťaž

301.

Rokovacie skupiny môžu uľahčovať udeľovanie licencií na technológie:

a)	znížením počtu individuálnych rokovaní medzi držiteľmi technológie a používateľmi technológie, čím znižujú transakčné náklady na udeľovanie licencií (147), a

b)	združovaním odborných znalostí používateľov technológie, napríklad pokiaľ ide o platnosť, nevyhnutnosť a hodnotu technologických práv, čím podporujú informovanejšie a vyváženejšie rokovania o udelení licencie.

Možné nepriaznivé účinky rokovacích skupín na hospodársku súťaž

302.

Možné nepriaznivé účinky rokovacích skupín na hospodársku súťaž zahŕňajú:

priznanie nadmernej vyjednávacej sily pre zúčastnených používateľov technológie, ktorá im umožňuje prinútiť držiteľov technológie, aby prijali podmienky udeľovania licencií, ktoré sú menej ako konkurencieschopné (horšie ako spravodlivé, primerané a nediskriminačné podmienky v prípade patentov nevyhnutných pre normy), čo môže odrádzať držiteľov technológie od investícií do inovácií;

b)	koordináciu medzi zúčastnenými používateľmi technológie na odberateľských trhoch (148), ktorá je výsledkom výmeny citlivých obchodných informácií alebo zvýšenej zhodnosti nákladov (149);

c)	uzavretie trhu pre konkurenčných používateľov technológie na odberateľských trhoch (150).

4.5.2. Posúdenie podľa článku 101 ods. 1 zmluvy

Hlavné obavy z narušenia hospodárskej súťaže

303.

Rokovacie skupiny, ktoré sú zložené zo skutočných alebo potenciálnych konkurentov, môžu viesť k obmedzeniam hospodárskej súťaže na dodávateľských trhoch pre udeľovanie licencií na technológiu a/alebo na odberateľských trhoch pre dodávanie tovaru alebo poskytovanie služieb, čo môže mať za následok obmedzené inovácie, zníženú kvalitu, rozmanitosť alebo produkciu produktov, zvýšené ceny, rozdelenie trhu alebo uzavretie trhu pre iných používateľov technológie s nepriaznivým účinkom na hospodársku súťaž.

Obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa

304.

Rokovacie skupiny, ktoré fungujú transparentne vo vzťahu k držiteľom technológií (151) a ktorých činnosť sa obmedzuje na spoločné rokovania o podmienkach licencií na technológie, vo všeobecnosti neobmedzujú hospodársku súťaž z hľadiska cieľa.

305.

Rokovacie skupiny možno odlíšiť od nákupných kartelov, t. j. od dohôd alebo zosúladených postupov medzi dvoma alebo viacerými kupujúcimi (152), ktorí, mimo akéhokoľvek dojednania o spoločnom nákupe, ktoré v mene svojich členov vyjednáva s dodávateľmi kolektívne: i) koordinujú individuálne správanie týchto kupujúcich na trhu nákupu (153); ii) ovplyvňujú relevantné parametre hospodárskej súťaže medzi nimi alebo iii) zahŕňajú výmenu citlivých obchodných informácií medzi kupujúcimi o ich individuálnych nákupných zámeroch alebo o ich individuálnych rokovaniach s dodávateľmi (154). Nákupné kartely sú obmedzením hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy, konkrétne svojou povahou odhaľujú dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž, takže nie je potrebné posudzovať ich účinky na trh (155).

306.

V prípade neexistencie rokovacej skupiny, ktorá by kolektívne rokovala s držiteľom technológie v mene svojich členov, musí preto každý používateľ technológie nezávisle rozhodnúť o svojej licenčnej stratégii a nesmie prostredníctvom dohôd alebo zosúladených postupov odstrániť strategickú neistotu medzi používateľmi technológie, pokiaľ ide o ich budúce správanie na trhu. V prípade neexistencie takýchto kolektívnych rokovaní sa používatelia technológie predovšetkým nesmú pred zapojením do individuálnych rokovaní o udelení licencie s držiteľom technológie pokúsiť stanoviť medzi sebou jednu alebo viacero z podmienok licencií na technológie, ktoré majú záujem vyrokovať (napríklad rozsah pôsobnosti alebo oblasť použitia licencie na technológiu, licenčné poplatky, totožnosť poskytovateľa licencie alebo obdobie platnosti licencie).

307.

Nasledujúce faktory znižujú pravdepodobnosť, že rokovacia skupina bude predstavovať nákupný kartel:

a)	Rokovacia skupina sprístupní držiteľom technológií totožnosť svojich členov a informuje ich, že rokuje v mene svojich členov, aby títo mohli uzavrieť dohody o udelení licencie na technológie na základe podmienok dohodnutých v rámci spoločných rokovaní (156).

Členovia rokovacej skupiny vymedzili formu svojej spolupráce, jej rozsah a fungovanie v písomnej dohode tak, aby bolo možné ex post overiť jej súlad s článkom 101 zmluvy a porovnať ju so skutočným fungovaním rokovacej skupiny. Písomná dohoda však nemôže ako taká chrániť rokovaciu skupinu pred presadzovaním práva hospodárskej súťaže.

308.

Rokovacie skupiny môžu takisto prispievať ku kartelu predajcov alebo slúžiť ako prostriedok na zapojenie sa do kartelu predajcov, t. j. do dohody medzi podnikmi, ktoré si konkurujú na odberateľských trhoch, s cieľom stanoviť predajné ceny, obmedziť produkciu alebo rozdeliť si trhy či zákazníkov. V takom prípade sa môže rokovacia skupina posudzovať spoločne s kartelom na odberateľskom trhu. Aby sa tejto obave zabránilo, členovia rokovacej skupiny by mali zabezpečiť, aby sa činnosť rokovacej skupiny obmedzila na rokovanie o podmienkach dohôd o udelení licencie na technológie, ktoré sa majú uzavrieť medzi členmi rokovacej skupiny a držiteľmi technológií.

309.

Rokovacia skupina, ktorej cieľom je vylúčiť skutočných alebo potenciálnych konkurentov členov rokovacej skupiny z odberateľských trhov, predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

310.

Rokovacia skupina môže zahŕňať výmenu citlivých obchodných informácií medzi konkurentmi. Ak takéto výmeny nie sú objektívne potrebné na fungovanie rokovacej skupiny a primerané jej cieľom (157) a sú schopné odstrániť neistotu medzi členmi, pokiaľ ide o načasovanie, rozsah a podrobnosti zmien, ktoré majú členovia prijať vo svojom správaní na trhu, môžu takéto výmeny predstavovať obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa (158).

Obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž

311.

Rokovacie skupiny, ktoré neobmedzujú hospodársku súťaž z hľadiska cieľa, sa musia posudzovať v ich právnom a hospodárskom kontexte s cieľom určiť, či majú skutočné alebo pravdepodobné účinky na hospodársku súťaž. Posúdenie by malo zahŕňať možné obmedzujúce účinky na relevantné technologické trhy, na ktorých rokovacia skupina komunikuje s držiteľmi technológie, a na relevantné odberateľské trhy, na ktorých si členovia rokovacej skupiny môžu konkurovať ako dodávatelia. Komisia v tomto posúdení porovná skutočné alebo pravdepodobné účinky rokovacej skupiny na tieto trhy so situáciou, ktorá by nastala, ak by daná rokovacia skupina neexistovala.

312.

Vo všeobecnosti je menej pravdepodobné, že rokovacie skupiny vyvolajú obavy z narušenia hospodárskej súťaže, ak členovia nemajú trhovú silu na relevantných trhoch s licenciami na technológie alebo na relevantných odberateľských trhoch.

313.

Určité obmedzenia dohodnuté členmi rokovacej skupiny nemusia patriť do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy, ak sú objektívne nevyhnutné na fungovanie rokovacej skupiny a primerané jej cieľom (159).

Relevantné trhy

314.

Rokovacie skupiny môžu ovplyvňovať hospodársku súťaž na dodávateľských trhoch s licenciami na technológie, konkrétne na trhoch, na ktorých členovia rokovacej skupiny spoločne rokujú s držiteľmi technológie, a na odberateľských trhoch, konkrétne na trhoch, na ktorých členovia rokovacej skupiny pôsobia ako dodávatelia.

315.

Vymedzenie relevantných technologických trhov sa riadi zásadami stanovenými v oznámení o definícii trhu a na účely určenia konkurenčného tlaku je založené na pojme nahraditeľnosť. Keďže rokovanie o licenciách na technológie používateľmi technológie je formou nákupu, posúdenie nahraditeľnosti sa zameriava na alternatívy, ktoré majú k dispozícii poskytovatelia licencie na technológie, a nie na alternatívy, ktoré majú k dispozícii používatelia technológie (160). Inými slovami, alternatívy, ktoré majú k dispozícii držitelia technológie, sú rozhodujúce pri určovaní konkurenčného tlaku na členov rokovacej skupiny. Tieto alternatívy možno analyzovať napríklad preskúmaním pravdepodobnej reakcie držiteľov technológie na malý, ale trvalý pokles cien ponúkaných za ich technológie. Po vymedzení relevantného technologického trhu možno vypočítať trhové podiely členov rokovacej skupiny na základe hodnoty alebo objemu ich nákupov licencií na príslušnú technológiu ako podiel na celkovom predaji na relevantnom trhu s licenciami na technológie.

316.

Ak sú členovia rokovacej skupiny skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi na odberateľských trhoch s dodávkami tovaru alebo služieb, je takisto potrebné posúdiť účinky rokovacej skupiny na hospodársku súťaž na týchto trhoch. Relevantné odberateľské trhy sú vymedzené s použitím metodiky opísanej v oznámení o definícii trhu.

Trhová sila

317.

Neexistuje žiadna absolútna hraničná hodnota, po ktorej prekročení je možné predpokladať, že členovia rokovacej skupiny majú takú trhovú silu, že rokovacia skupina pravdepodobne povedie k obmedzujúcim účinkom na hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy. Vo väčšine prípadov je však nepravdepodobné, že by trhová sila existovala, ak by spoločný podiel členov na dopyte na relevantných technologických trhoch nepresiahol 15 % a ich spoločný podiel na ponuke na relevantných odberateľských trhoch nepresiahol 15 %.

318.

Spoločný trhový podiel, ktorý presahuje dané hraničné hodnoty, sám osebe neznamená, že rokovacia skupina pravdepodobne bude mať obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž. V takýchto prípadoch je nevyhnutné vykonať podrobné posúdenie účinkov s prihliadnutím na faktory, ako sú charakteristiky a trhové postavenie členov rokovacej skupiny na všetkých relevantných trhoch, koncentrácia trhu, blízkosť hospodárskej súťaže, možná existencia zmluvných alebo iných väzieb medzi členmi rokovacej skupiny a inými používateľmi dotknutých technológií, povaha dotknutých technológií, stanovy a pravidlá fungovania rokovacej skupiny (vrátane toho, či členovia rokovacej skupiny majú naďalej voľnosť bilaterálne rokovať s držiteľmi technológie mimo rokovacej skupiny) a prípadná vyrovnávacia sila držiteľov technológie a zákazníkov na odberateľskom trhu.

Účinky na technologické trhy

319.

Ak majú členovia rokovacej skupiny vysoký spoločný podiel na dopyte na relevantných technologických trhoch, rokovacia skupina im môže umožňovať, aby uplatňovali spoločnú kúpnu silu. Uplatnenie spoločnej kúpnej sily môže obmedzovať hospodársku súťaž na relevantných technologických trhoch, napríklad znížením motivácie držiteľov technológie investovať do výskumu a vývoja.

320.

Je menej pravdepodobné, že členovia rokovacej skupiny budú schopní uplatniť spoločnú kúpnu silu, keď čelia držiteľom technológií, ktorí majú vyrovnávaciu vyjednávaciu silu. Môže ísť napríklad o prípad, keď je na relevantnom technologickom trhu malý počet poskytovateľov licencií alebo keď sú dotknuté technológie nevyhnutné pre normu, za ktorú neexistuje žiadna náhrada alebo ktorá je vo veľkej miere prijatá na relevantných odberateľských trhoch.

321.

Obavy týkajúce sa uplatňovania spoločnej kúpnej sily sú menej pravdepodobné, ak majú držitelia technológií naďalej skutočnú slobodu rozhodnúť sa, či začnú rokovania s rokovacou skupinou, a kedykoľvek takéto rokovania ukončiť. Je nepravdepodobné, že by to tak bolo v prípade, keď sa členovia rokovacej skupiny zapoja do koordinovaného postupu zameraného na donútenie držiteľa technológie rokovať s rokovacou skupinou alebo keď rokovacia skupina obmedzuje schopnosť svojich členov zapojiť sa do dvojstranných rokovaní s držiteľom technológie. Tým však nie je dotknutá možnosť rokovacej skupiny dohodnúť sa s držiteľom technológie na tom: i) že držiteľ technológie sa nezapojí do dvojstranných rokovaní s jednotlivými členmi rokovacej skupiny počas obmedzeného obdobia, ktoré nepresiahne očakávané trvanie spoločných rokovaní medzi držiteľom a rokovacou skupinou, a/alebo ii) že členovia rokovacej skupiny budú povinní akceptovať všetky licenčné podmienky, ktoré sa dohodnú medzi držiteľom technológie a rokovacou skupinou.

322.

Rokovacia skupina môže uplatňovať spoločnú kúpnu silu tak, že sa počas rokovaní s držiteľom technológie zapojí do koordinovaných oneskorení (161). Ak sú takéto oneskorenia dočasné a objektívne spojené s vedením spoločných rokovaní, Komisia ich vo všeobecnosti posúdi ako neoddeliteľnú súčasť rokovacej skupiny. Preto, ak sa rokovacia skupina posúdi ako obmedzenie z hľadiska účinku, vplyv koordinovaných oneskorení sa posúdi z hľadiska celkových účinkov rokovacej skupiny, pričom sa zohľadní postavenie členov rokovacej skupiny, ktorí sa podieľajú na oneskoreniach, na trhu. Treba však poznamenať, že členom rokovacej skupiny, ktorí sa počas rokovaní podieľajú na oneskoreniach, môže byť bránené v uplatnení článku 102 zmluvy na obhajobu voči nároku na zdržanie sa konania zo strany držiteľa technológie nevyhnutnej pre normu, ktorý sa zaviazal licencie udeľovať za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok (162).

323.

Rokovacie skupiny môžu takisto uzavrieť technologické trhy pre konkurenčných používateľov technológie, a tým obmedziť hospodársku súťaž na odberateľských trhoch. Rokovacia skupina sa môže napríklad snažiť obmedziť možnosť držiteľov technológie uzatvárať dohody o transfere technológií s používateľmi technológie, ktorí nie sú členmi rokovacej skupiny, alebo obmedziť podmienky takýchto dohôd (163). Obavy týkajúce sa protisúťažného uzavretia trhu sú menej pravdepodobné, ak i) je účasť v rokovacej skupine otvorená pre všetkých používateľov technológie, ktorí spĺňajú objektívne a nediskriminačné kritériá; ii) pravidlá fungovania rokovacej skupiny nediskriminujú medzi členmi rokovacej skupiny a iii) cieľom rokovacej skupiny a licenčných podmienok, o ktorých rokuje s držiteľmi technológií, nie je obmedziť možnosť držiteľov technológií uzatvárať dohody o transfere technológií s konkurenčnými používateľmi technológie ani obmedziť podmienky takýchto dohôd.

Účinky na odberateľské trhy

324.

Ak členovia rokovacej skupiny nie sú skutočnými ani potenciálnymi konkurentmi na odberateľských trhoch alebo nemajú na týchto trhoch trhovú silu (164), je nepravdepodobné, že rokovacia skupina bude na takýchto odberateľských trhoch obmedzovať hospodársku súťaž.

325.

Ak sú členovia rokovacej skupiny skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi na odberateľských trhoch, rokovacia skupina môže uľahčovať koordináciu správania členov na takýchto trhoch (165). Riziko takejto koordinácie je vyššie, ak: i) charakteristiky relevantného odberateľského trhu vedú ku koordinácii (napríklad preto, že trh je koncentrovaný a vykazuje značný stupeň transparentnosti) alebo ii) členovia rokovacej skupiny majú vysoký spoločný trhový podiel na odberateľskom trhu.

326.

Konkrétne, rokovacie skupiny môžu uľahčovať koordináciu medzi členmi na odberateľských trhoch, ak rokovacia skupina vedie k vysokej miere zhodnosti nákladov (najmä variabilných nákladov) medzi členmi, a to za predpokladu, že členovia rokovacej skupiny majú trhovú silu na relevantnom odberateľskom trhu a charakteristiky trhu podporujú koordináciu.

327.

Rokovacie skupiny môžu takisto uľahčovať koordináciu medzi členmi na odberateľských trhoch, ak fungovanie rokovacej skupiny zahŕňa výmenu citlivých obchodných informácií medzi členmi. Ak však samotná rokovacia skupina nepatrí do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy, pretože má neutrálne alebo pozitívne účinky na hospodársku súťaž, tento zákaz sa nevzťahuje ani na výmenu informácií, ktoré sú objektívne potrebné na fungovanie rokovacej skupiny a primerané jej cieľom (166). Napríklad môže byť objektívne nevyhnutné a primerané, aby si členovia rokovacej skupiny vymieňali informácie o podmienkach, za ktorých by boli ochotní uzavrieť dohody o udelení licencie na technológie s držiteľom technológie, ktorý súhlasil s rokovaním s rokovacou skupinou.

328.

S cieľom znížiť riziko zbytočnej výmeny citlivých obchodných informácií môžu rokovacie skupiny komunikovať prostredníctvom nezávislého manažéra či tretej strany alebo môžu zaviesť skupiny „clean team“ či iné ochranné opatrenia (167), napríklad s cieľom zabezpečiť, aby sa citlivé obchodné informácie vymieňali medzi členmi rokovacej skupiny len v anonymizovanej a/alebo súhrnnej forme. Ochranné opatrenia sa môžu zaviesť aj s cieľom zabezpečiť, aby sa citlivé obchodné informácie nevymieňali s inými rokovacími skupinami, napríklad v prípadoch, keď sú členovia zapojení do viac ako jednej rokovacej skupiny.

4.5.3. Posúdenie podľa článku 101 ods. 3 zmluvy

329.

Ak rokovacia skupina obmedzuje hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy, treba posúdiť, či rokovacia skupina prináša zvýšenie efektívnosti, ktoré spĺňa podmienky článku 101 ods. 3.

Zvýšenie efektívnosti

330.

Rokovacie skupiny môžu prinášať zvýšenie efektívnosti. Môžu najmä znižovať transakčné náklady na udeľovanie licencií pre používateľov technológie, ako aj pre držiteľov technológie, najmä odstránením potreby, aby držiteľ technológie viedol dvojstranné rokovania o udelení licencie s každým členom rokovacej skupiny. Rokovacie skupiny môžu združením odborných znalostí používateľov technológie takisto znížiť informačnú asymetriu medzi používateľmi a držiteľmi technológie, čo vedie k informovanejším a vyváženejším rokovaniam vrátane toho, či sú navrhované podmienky udeľovania licencií spravodlivé, primerané a nediskriminačné. Toto zvýšenie efektívnosti môže viesť k poskytnutiu väčšieho počtu licencií na technológie, a tým aj k rozsiahlejšiemu šíreniu technológií.

Nevyhnutnosť

331.

Obmedzenia, ktoré presahujú rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie zvýšenia efektívnosti, ktoré je výsledkom rokovacej skupiny, nespĺňajú podmienky článku 101 ods. 3 zmluvy. Napríklad na účely zníženia transakčných nákladov na udeľovanie licencií nebude vo všeobecnosti nevyhnutné, aby rokovacia skupina vyžadovala od držiteľa technológie, aby tretím stranám neposkytoval výhodnejšie licenčné podmienky.

Prenesenie na spotrebiteľov

332.

Zvýšenie efektívnosti, ktoré sa dosiahlo prostredníctvom nevyhnutných obmedzení, sa musí preniesť na spotrebiteľov v rozsahu, ktorý prevažuje nad všetkými obmedzujúcimi účinkami na hospodársku súťaž spôsobenými rokovacou skupinou. Napríklad zníženie nákladov na udeľovanie licencií na technológie sa môže preniesť vo forme nižších predajných cien na odberateľských trhoch. Vo všeobecnosti je pravdepodobnejšie, že sa skôr prenesie zníženie variabilných nákladov (ako sú licenčné poplatky, ktoré sa platia za jednotku produkcie) ako zníženie fixných nákladov, pretože vyššie rozpätie zisku vyplývajúce zo zníženia variabilných nákladov vytvára stimul na rozšírenie produkcie prostredníctvom zníženia cien. Prenesenie na spotrebiteľa je pravdepodobnejšie, ak členovia rokovacej skupiny nemajú trhovú silu na odberateľských trhoch.

Zákaz vylúčenia hospodárskej súťaže

333.

Podmienky článku 101 ods. 3 zmluvy nebudú splnené, ak rokovacia skupina umožní stranám vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti dotknutých technológií alebo produktov. Táto podmienka sa vzťahuje na relevantné technologické trhy aj na relevantné odberateľské trhy. Vysoké spoločné trhové podiely sú jedným z ukazovateľov, že táto podmienka nie je splnená.

(1) Týmito usmerneniami sa nahrádzajú Usmernenia Komisie o uplatňovaní článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na dohody o transfere technológií ( Ú. v. EÚ C 89, 28.3.2014, s. 3).

(2) (Ú. v. EÚ L 2026/877, 21.4.2026, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2026/877/oj). Nariadením TTBER sa nahrádza nariadenie Komisie (EÚ) č. 316/2014 z 21. marca 2014 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie dohôd o transfere technológií (Ú. v. EÚ L 93, 28.3.2014, s. 17, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2014/316/oj).

(3) Pozri oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ [COM(2025) 30 final].

(4) Odolnosť zahŕňa obrannú pripravenosť, odolnosť dodávateľských reťazcov v sektore obrany a odolnosť vnútorného trhu.

(5) Pokiaľ nie je uvedené inak, pojem „dohoda“ v týchto usmerneniach zahŕňa zosúladené postupy a rozhodnutia združení podnikov.

(6) Pozri Commission Notice - Guidelines on the effect on trade concept contained in Articles 81 and 82 of the Treaty (Oznámenie Komisie – Usmernenia k pojmu „vplyv na obchod“ obsiahnutému v článkoch 81 a 82 zmluvy) (Ú. v. EÚ C 101, 27.4.2004, s. 81).

(7) V týchto usmerneniach pojem „obmedzenie“ zahŕňa zabránenie hospodárskej súťaži a jej narušenie.

(8) Podmienky článku 101 ods. 3 zmluvy a metodika na ich uplatňovanie sa bližšie vysvetľujú v dokumente s názvom Commission Guidelines on the application of Article 81(3) of the Treaty (Usmernenia Komisie k uplatňovaniu článku 81 ods. 3 zmluvy) (Ú. v. EÚ C 101, 27.4.2004, s. 97).

(9) Táto výnimka sa vzťahuje aj na nájomné práva. V tejto súvislosti pozri článok 1 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 28, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2006/115/oj).

(10) Táto zásada vyčerpania práv v Únii je zakotvená napríklad v článku 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 336, 23.12.2015, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2015/2436/oj), článku 15 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 16.6.2017, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2017/1001/oj), článku 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/71/ES z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov (Ú. v. ES L 289, 28.10.1998, s. 28, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1998/71/oj), článku 21 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch Európskej únie (Ú. v. ES L 3, 5.1.2002, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2002/6/oj), článku 9 ods. 2 smernice 2006/115/ES, citovanej v poznámke pod čiarou č. 9, článku 4 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2001/29/oj), článku 4 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov (Ú. v. EÚ L 111, 5.5.2009, s. 16, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/24/oj), článku 5 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1996/9/oj), článku 5 ods. 5 smernice Rady 87/54/EHS zo 16. decembra 1986 o právnej ochrane topografií polovodičových výrobkov (Ú. v. ES L 24, 27.1.1987, s. 36, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1987/54/oj), článku 16 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach Spoločenstva k odrodám rastlín (Ú. v. ES L 227, 1.9.1994, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/1994/2100/oj), článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2012 zo 17. decembra 2012, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany (Ú. v. EÚ L 361, 31.12.2012, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2012/1257/oj). Pokiaľ ide o softvérové autorské právo, pozri napríklad rozsudky z 3. júla 2012, UsedSoft Gmbh/Oracle International Corp., C-128/11, ECLI:EU:C:2012:407 a z 12. októbra 2016, Ranks a Vasiļevičs, C-166/15, ECLI:EU:C:2016:762.

(11) Pozri napríklad rozsudok z 27. septembra 2023, Valve/Komisia (T-172/21, ECLI:EU:T:2023:587, bod 191).

(12) Pozri usmernenia Komisie k uplatňovaniu článku 81 ods. 3 zmluvy citované v poznámke pod čiarou č. 8.

(13) Hospodárska súťaž medzi podnikmi, ktoré používajú rovnakú technológiu (hospodárska súťaž v rámci jednej technológie), predstavuje dôležitý doplnok hospodárskej súťaže medzi podnikmi, ktoré používajú konkurenčné technológie (hospodárska súťaž medzi rôznymi technológiami). Hospodárska súťaž v rámci jednej technológie môže napríklad viesť k nižším cenám produktov zahŕňajúcich predmetnú technológiu, čo môže priniesť nielen priame a okamžité výhody pre spotrebiteľov takýchto produktov, ale tiež podporiť ďalšiu hospodársku súťaž medzi podnikmi, ktoré používajú konkurenčné technológie. V súvislosti s udeľovaním licencií treba zohľadniť aj skutočnosť, že nadobúdatelia licencie predávajú svoj vlastný produkt. Nepredávajú ďalej produkt, ktorý im dodal iný podnik. Preto môže medzi nadobúdateľmi licencie existovať väčší priestor pre diferenciáciu produktov a hospodársku súťaž založenú na kvalite než v prípade vertikálnych dohôd o ďalšom predaji produktov.

(14) Pozri napríklad rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C-333/21, ECLI:EU:C:2023:1011, bod 162 a v ňom citovanú judikatúru.

(15) Ďalšie usmernenie k pojmom obmedzenia z hľadiska cieľa a obmedzenia z hľadiska účinku, analytický rámec použitý na ich posúdenie a príklady takýchto obmedzení sa uvádzajú napríklad v rozsudku z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C-333/21, ECLI:EU:C:2023:1011, bod 161 a nasl., a v rozsudku z 5. decembra 2024, Tallinna Kaubamaja Grupp a KIA Auto, C-606/23, ECLI:EU:C:2024:1004, bod 23 a nasl; pozri aj Usmernenia Komisie o uplatňovaní článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na dohody o horizontálnej spolupráci (ďalej len „horizontálne usmernenia“) (Ú. v. EÚ C 259, 21.7.2023, s. 1), bod 22 a nasl.

(16) Trhová sila je schopnosť rentabilne udržiavať ceny nad konkurenčnými úrovňami počas určitého obdobia alebo rentabilne udržiavať produkciu z hľadiska množstva, kvality a rozmanitosti produktov alebo inovácie pod konkurenčnými úrovňami počas určitého obdobia. Stupeň trhovej sily, ktorý sa zvyčajne vyžaduje na preukázanie porušenia článku 101 ods. 1 zmluvy, v prípade dohôd, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž z hľadiska účinku, je nižší ako stupeň trhovej sily, ktorý sa vyžaduje na preukázanie dominantného postavenia podľa článku 102 zmluvy.

(17) Rozsudok z 26. októbra 2023, EDP – Energias de Portugal a i., C-331/21, ECLI:EU:C:2023:812, bod 88 a nasl., rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard/Komisia, C-382/12 P, ECLI:EU:C:2014:2201, bod 89, rozsudok z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia, C-42/84, EU:C:1985:327, body 19 – 20, rozsudok z 28. januára 1986, Pronuptia, C-161/84, ECLI:EU:C:1986:41, body 15 – 17, rozsudok z 15. decembra 1994, Gøttrup-Klim, C-250/92, ECLI:EU:C:1994:413, bod 35, a rozsudok z 12. decembra 1995, Oude Luttikhuis a i., C-399/93, ECLI:EU:C:1995:434, body 12 – 15.

(18) Rozsudok z 26. októbra 2023, EDP – Energias de Portugal a i., C-331/21, ECLI:EU:C:2023:812, bod 90, a rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard/Komisia, C-382/12 P, ECLI:EU:C:2014:2201, bod 91.

(19) Ú. v. EÚ C 248, 30.6.2022, s. 1, bod 12 a nasl.

(20) Ak však takéto licenčné zmluvy vedú k odchodu jednej zo strán z trhu, môžu patriť do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1.

(21) Príkladom môže byť prípad, keď si dva podniky so sídlom v rôznych členských štátoch navzájom udelia krížovú licenciu na konkurenčné technológie a dohodnú sa, že nebudú predávať produkty na domácich trhoch druhého podniku. Takáto dohoda obmedzuje potenciálnu hospodársku súťaž medzi nimi.

(22) Predpokladom koordinácie je, že príslušné podniky zastávajú podobné názory na to, čo je v ich spoločnom záujme, ako aj na fungovanie mechanizmov koordinácie. Na to, aby koordinácia fungovala, musia byť podniky takisto schopné navzájom monitorovať svoje správanie na trhu a musia existovať primerané odstrašujúce prostriedky na zabezpečenie toho, aby existovala motivácia neodchýliť sa od spoločnej politiky na trhu, pričom prekážky vstupu na trh musia byť dostatočne vysoké na to, aby obmedzili vstup na trh alebo expanziu zo strany externých subjektov na trhu.

(23) Pozri napríklad bod 241 a nasl. horizontálnych usmernení citovaných v poznámke pod čiarou č. 15.

(24) Pozri body 34 a 369 horizontálnych usmernení. Ak si rokovanie o dohode vyžaduje výmenu citlivých obchodných informácií, mali by sa zaviesť primerané záruky; pozri oddiel 6.2.4.4 horizontálnych usmernení.

(25) K uzavretiu trhu pre dodávateľov náhradných technológií môže takisto dôjsť vtedy, keď poskytovateľ licencie s významným vplyvom na trhu spája rôzne komponenty technológie do jediného licenčného balíka – hoci na výrobu daného produktu je nevyhnutná len časť tohto balíka.

(26) Ú. v. EÚ C, C/2024/1645, 22.2.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/1645/oj.

(27) Pozri napríklad rozhodnutie Komisie zo 17. novembra 2010 vo veci M.5675 – SYNGENTA/MONSANTO´S SUNFLOWER SEED BUSINESS, v ktorom Komisia analyzovala fúziu dvoch vertikálne integrovaných šľachtiteľov slnečníc preskúmaním i) dodávateľského trhu na obchodovanie (t. j. výmenu a udeľovanie licencií) s odrodami (rodičovskými líniami a hybridmi) a ii) odberateľského trhu na obchodné využitie hybridov. Komisia vo svojom rozhodnutí z 13. marca 2009 vo veci M.5406, IPIC/MAN FERROSTAAL AG, vymedzila trh na výrobu vysokokvalitného melamínu, ako aj dodávateľský technologický trh s dodávkami technológií na výrobu melamínu. Pozri aj rozhodnutie Komisie z 8. júna 1994 vo veci M.269, SHELL/MONTECATINI a rozhodnutie Komisie z 2. júna 2023 vo veci M.10783 EQT FUTURE/AM FRESH/SNFL/IFG, v ktorom Komisia posúdila fúziu spoločností pôsobiacich v odvetví stolového hrozna preskúmaním dodávateľského trhu na šľachtenie a udeľovanie licencií na chránené bezkôstkové odrody stolového hrozna, ako aj odberateľských trhov na produkciu a distribúciu stolového hrozna.

(28) Pozri napríklad rozhodnutie Komisie z 20. decembra 2012 vo veci AT.39230 – Rio Tinto Alcan, body 38 – 41. Pozri aj rozhodnutie Komisie vo veciach M.10783 – EQT FUTURE/AM FRESH/SNFL/IFG, M.5675 – SYNGENTA/MONSANTO’S SUNFLOWER SEED BUSINESS a M.5406 – IPIC/MAN FERROSTAAL AG citované v poznámke pod čiarou č. 27, ako aj rozhodnutie Komisie z 21. marca 2018 vo veci M.8084 – BAYER/MONSANTO.

(29) Napríklad dohody o udelení licencie na technológie môžu ovplyvniť vývoj produktov alebo technológií, ktorými sa i) zlepšia existujúce produkty alebo technológie; ii) nahradia existujúce produkty alebo technológie, alebo ktoré by iii) vytvorili úplne nový dopyt. Dohody o udelení licencie na technológie môžu ovplyvniť aj iv) počiatočné inovačné úsilie, konkrétne činnosti v oblasti výskumu a vývoja, ktoré úzko nesúvisia s konkrétnym produktom alebo technológiou.

(30) Pozri napríklad bod 90 a nasl. oznámenia o definícii trhu citovaného v poznámke pod čiarou č. 26. Na takýchto trhoch sa úroveň výdavkov na výskum a vývoj alebo počet patentov alebo patentových citácií môže použiť ako metrika na posúdenie trhovej pozície dotknutých podnikov; pozri bod 108 oznámenia o definícii trhu.

(31) V tejto súvislosti sa v týchto usmerneniach uvádza nezáväzné pravidlo bezpečného prístavu pre dohody o transfere technológií, na ktoré sa skupinová výnimka nevzťahuje z dôvodu prekročenia hraničných trhových podielov: pozri bod 184.

(32) Pozri napríklad úvahy uvedené v bode 10 vertikálnych usmernení (citovaných v poznámke pod čiarou č. 19), ktoré sa primerane vzťahujú na udeľovanie licencií na technológie.

(33) Pozri rozsudok z 26. októbra 2023, EDP – Energias de Portugal a i., C-331/21, ECLI:EU:C:2023:812, bod 61. Na účely nariadenia TTBER musí byť pravdepodobné, že k vstupu na trh dôjde v časovom rámci, ktorý je dostatočne krátky na to, aby vyvolal konkurenčný tlak na podniky, ktoré už na relevantnom trhu pôsobia. Vhodné je zvyčajne obdobie najviac troch rokov. V určitých prípadoch (napríklad na farmaceutických trhoch) však môžu byť vhodnejšie dlhšie obdobia.

(34) Pozri napríklad rozsudok z 26. októbra 2023, EDP – Energias de Portugal a i., C-331/21, ECLI:EU:C:2023:812, body 60 – 63, a rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C-307/18, ECLI:EU:C:2020:52, body 36 – 39.

(35) Pozri napríklad rozsudok z 26. októbra 2023, EDP – Energias de Portugal a i., C-331/21, ECLI:EU:C:2023:812, bod 62, rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C-307/18, ECLI:EU:C:2020:52, body 36 – 45, rozsudok z 25. marca 2021, H. Lundbeck A/S a Lundbeck Ltd/Európska komisia, C-591/16 P, ECLI:EU:C:2021:243, body 54 – 57, a rozsudok z 27. júna 2024, Komisia/Servier a i., C-176/19 P, ECLI:EU:C:2024:549, body 100 – 101.

(36) Je napríklad pravdepodobné, že strany budú považované za potenciálnych konkurentov na produktovom trhu, ak nadobúdateľ licencie vyrába na základe svojej vlastnej technológie na jednom geografickom trhu a začína vyrábať na inom geografickom trhu na základe licencovanej konkurenčnej technológie. Za týchto okolností je pravdepodobné, že nadobúdateľ licencie by bol schopný vstúpiť na druhý geografický trh na základe svojej vlastnej technológie, ak by tomuto vstupu nebránili objektívne faktory vrátane existencie blokujúcich práv duševného vlastníctva.

(37) V tejto súvislosti pozri rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C-307/18, ECLI:EU:C:2020:52, body 54 – 56, rozsudok z 27. júna 2024, Komisia/Servier a i., C-176/19 P, ECLI:EU:C:2024:549, body 87 – 89, 103 a 131, a rozsudok z 27. júna 2024, Komisia/Krka, C-151/19 P, ECLI:EU:C:2024:546, bod 411.

(38) Z prevádzkových a praktických dôvodov sa toto posúdenie zvyčajne zameriava na reakcie na zvýšenie cien. Jednou z metód je napríklad posúdiť, či by nadobúdateľ licencie pravdepodobne začal udeľovať licencie na svoju vlastnú technológiu v reakcii na malé, ale trvalé zvýšenie cien technológií. Pri posúdení sa však môžu zohľadniť aj zmeny, ktoré ovplyvňujú iné parametre hospodárskej súťaže, ako sú kvalita produktu alebo úroveň inovácií.

(39) Ú. v. EÚ C 101, 27.4.2004, s. 81.

(40) Ú. v. EÚ C 291, 30.8.2014, s. 1.

(41) Usmernenie k vymedzeniu relevantných trhov a výpočtu trhových podielov v kontexte dohôd o transfere technológií sa uvádza v oddiele 2.2.4 týchto usmernení.

(42) Dohody, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka, môžu byť zakázané len v nadväznosti na odňatie skupinovej výnimky Komisiou alebo orgánmi členských štátov na ochranu hospodárskej súťaže v jednotlivých prípadoch; pozri oddiel 3.6 týchto usmernení týkajúci sa odňatia skupinovej výnimky.

(43) Pozri bod 9.

(44) Pozri napríklad oddiel 2.3.

(45) V článku 3 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1) sa stanovuje, že dohody, ktoré ovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi, ale ktoré neobmedzujú hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy, alebo ktoré spĺňajú podmienky článku 101 ods. 3 zmluvy, alebo na ktoré sa vzťahuje nariadenie o uplatňovaní článku 101 ods. 3, nesmú byť zakázané vnútroštátnym právom hospodárskej súťaže.

(46) Pokiaľ ide o autorské práva k softvéru, pozri body 57 a 88 – 89.

(47) Nariadenie TTBER by sa napríklad mohlo vzťahovať na dohodu o transfere technológií posudzovanú v rozhodnutí Komisie 90/186/EHS z 23. marca 1990 týkajúcom sa konania podľa článku 85 Zmluvy o EHS (IV/32.736 – vo veci Moosehead/Whitbread) (Ú. v. ES L 100, 20.4.1990, s. 32, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/1990/186/oj); pozri najmä bod 16 uvedeného rozhodnutia.

(48) Nariadenie Komisie (EÚ) 720/2022 z 10. mája 2022 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (Ú. v. EÚ L 134, 11.5.2022, s. 4, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/720/oj).

(49) Pri posudzovaní toho, či sa majú uplatňovať zásady stanovené v nariadení TTBER a týchto usmerneniach, Komisia zohľadní osobitosti právneho a hospodárskeho kontextu. Pokiaľ ide o uplatňovanie článku 101 na licencie na autorské práva, pozri napríklad rozsudok zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i., spojené veci C-403/08 a C-429/08, ECLI:EU:C:2011:631, body 137 – 146, a rozsudok z 9. decembra 2020, Groupe Canal +/Komisia, C-132/19 P, ECLI:EU:C:2020:1007.

(50) Pozri napríklad rozhodnutie Komisie z 25. marca 2019 vo veci AT.40436 – Doplnkový športový tovar; rozhodnutie Komisie z 9. júla 2019 vo veci AT.40432 – Licencovaný tovar s postavičkami a rozhodnutie Komisie z 30. januára 2020 vo veci AT.40433 – Filmový merchandising.

(51) To by platilo v prípade, keď sa udeľovanie licencií na údaje uskutočňuje v rámci dohody o transfere technológií, priamo súvisí s výrobou alebo predajom zmluvných produktov a považuje sa za udelenie licencie alebo postúpenie práv duševného vlastníctva alebo know-how na nadobúdateľa licencie. Komisia sa domnieva, že posledná požiadavka je splnená, ak sú licencované údaje chránené autorským právom alebo právom sui generis vymedzeným v smernici Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (ďalej len „smernica o databázach“) (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1996/9/oj).

(52) Citované v poznámke pod čiarou č. 51.

(53) Priaznivé účinky na hospodársku súťaž na odberateľskom trhu, na ktorom nadobúdateľ licencie pôsobí, súvisia s účelom licencie, konkrétne s výrobou zmluvných produktov. Licencované databázy však môžu nadobúdatelia licencií využívať aj na iné účely, a to aj na protisúťažné účely, ktoré poškodzujú spotrebiteľov, napríklad na zneužívajúce praktiky zamerané na konkrétnych spotrebiteľov (konkrétne skupiny spotrebiteľov). Usmernenie uvedené v tomto oddiele sa obmedzuje na licenčné zmluvy na účely výroby produktov alebo poskytovania služieb.

(54) Usmernenie k tomu, ako vymedziť relevantné trhy, sa uvádza v oznámení o definícii trhu citovanom v poznámke pod čiarou č. 26.

(55) Pozri oddiel 6 horizontálnych usmernení citovaných v poznámke pod čiarou č. 15; pozri aj rozsudok z 29. júla 2024, Banco BPN/BIC Português a i., C-298/22, ECLI:EU:C:2024:638, bod 51 a nasl.

(56) Týmto však nie je dotknuté uplatňovanie pravidla bezpečného prístavu stanovené v nariadení TTBER v situáciách opísaných v bode 63 vyššie, konkrétne, keď údaje, na ktoré sa udeľuje licencia, predstavujú know-how v zmysle článku 1 ods. 1 písm. i) nariadenia TTBER alebo jedno z technologických práv uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b) nariadenia TTBER, alebo keď sa udeľovanie licencií na údaje uskutočňuje v rámci dohody o transfere technológií a spĺňa podmienky článku 2 ods. 3 nariadenia TTBER.

(57) Pozri napríklad rozsudok z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia, C-883/19 P, EU:C:2023:11, body 115 – 116 a v ňom citovanú judikatúru.

(58) Pozri oddiel 6.2.7 horizontálnych usmernení citovaných v poznámke pod čiarou č. 15.

(59) Pozri oddiel 6.2.4.4 horizontálnych usmernení citovaných v poznámke pod čiarou č. 15.

(60) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2016/679/oj).

(61) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2854 z 13. decembra 2023 o harmonizovaných pravidlách týkajúcich sa spravodlivého prístupu k údajom a ich používania, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica (EÚ) 2020/1828 (akt o údajoch) (Ú. v. EÚ L, 2023/2854, 22.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/2854/oj).

(62) V odôvodnení 116 aktu o údajoch sa uvádza, že aktom o údajoch „by nemalo byť dotknuté uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže, najmä článkov 101 a 102 ZFEÚ“ a že „opatrenia stanovené v tomto nariadení by sa nemali používať na obmedzovanie hospodárskej súťaže spôsobom, ktorý je v rozpore so ZFEÚ“.

(63) Pojmy „udeľovanie licencií“ a „licencované“ používané v týchto usmerneniach zahŕňajú aj dohody o neuplatnení práva, pokiaľ sa transfer technologických práv uskutočňuje spôsobom opísaným v tomto oddiele.

(64) Podľa článku 1 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 19/65/EHS z 2. marca 1965 o uplatňovaní článku 85 ods. 3 zmluvy na určité kategórie dohôd a zosúladených postupov (Ú. v. ES 36, 6.3.1965, s. 533, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/1965/19/oj) sa právomoc Komisie udeliť skupinovú výnimku pre dohody o transfere technológií obmedzuje na dohody, ktorých zmluvnými stranami sú len dva podniky.

(65) Pozri odôvodnenie 6 nariadenia TTBER a oddiel 3.2.6 týchto usmernení.

(66) Viac informácií možno nájsť v bodoch 270 – 271.

(67) Pozri napríklad rozhodnutie Komisie z 20. januára 2021 vo veci AT.40413 – Focus Home – Videohry.

(68) Citované v poznámke pod čiarou č. 48.

(69) Citované v poznámke pod čiarou č. 19.

(70) Pozri bod 59.

(71) Oznámenie Komisie z 18. decembra 1978 týkajúce sa vyhodnotenia niektorých subdodávateľských dohôd vo vzťahu k článku 85 ods. 1 Zmluvy o EHS (Ú. v. ES C 1, 3.1.1979, s. 2).

(72) Pozri bod 3 oznámenia Komisie o subdodávateľských dohodách citovaného v poznámke pod čiarou č. 71.

(73) Nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1066 z 1. júna 2023 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie dohôd o výskume a vývoji (Ú. v. EÚ L 143, 2.6.2023, s. 9, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/1066/oj). Pozri aj oddiel 3.2.6.1 týchto usmernení.

(74) Citované v poznámke pod čiarou č. 15. Pozri aj oddiel 3.2.6.1 týchto usmernení.

(75) Na tento posledný príklad sa však vzťahuje nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji citované v poznámke pod čiarou č. 73; pozri aj oddiel 3.2.6.1 týchto usmernení.

(76) Nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1067 z 1. júna 2023 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie dohôd o špecializácii (Ú. v. EÚ L 143, 2.6.2023, s. 20, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/1067/oj).

(77) Citované v poznámke pod čiarou č. 73.

(78) Citované v poznámke pod čiarou č. 48.

(79) Pozri článok 1 ods. 1 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii.

(80) Citované v poznámke pod čiarou č. 48.

(81) Pozri článok 4 písm. b), c) a d) nariadenia o skupinovej výnimke pre vertikálne dohody.

(82) Pozri napríklad bod 108 a nasl. oznámenia o definícii trhu citovaného v poznámke pod čiarou č. 26.

(83) Pozri aj bod 95 horizontálnych usmernení.

(84) Pozri bod 18 usmernení k uplatňovaniu článku 81 ods. 3 zmluvy citovaných v poznámke pod čiarou č. 8.

(85) V tejto súvislosti pozri bod 98 usmernení k uplatňovaniu článku 81 ods. 3 zmluvy citovaných v poznámke pod čiarou č. 8.

(86) To platí aj v prípade, keď jedna strana udelí licenciu druhej strane a súhlasí, že odkúpi materiálový vstup od nadobúdateľa licencie. Kúpna cena môže mať rovnakú funkciu ako licenčný poplatok.

(87) Veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže uvedené v článku 4 ods. 1 písm. d) sa vzťahujú aj na obmedzenia produkcie v súvislosti s používaním vlastnej technológie zmluvnými stranami; pozri bod 141.

(88) Za určitých okolností môžu byť obmedzenia pasívneho predaja zo strany poskytovateľa licencie alebo nadobúdateľov licencie voči koncovým používateľom neplatné podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 z 28. februára 2018 o riešení neodôvodneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníkov na vnútornom trhu, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 2006/2004 a (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 60I, 2.3.2018, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/302/oj) (ďalej len „nariadenie o geografickom blokovaní“).

(89) Bližšie usmernenie k pojmom „aktívny“ a „pasívny“ predaj sa uvádza v bodoch 211 – 215 vertikálnych usmernení citovaných v poznámke pod čiarou 19.

(90) Viac usmernení k obmedzeniam oblasti použitia sa uvádza v oddiele 4.2.4 týchto usmernení.

(91) Pozri rozsudok z 25. februára 1986, Windsurfing International, C-193/83, ECLI:EU:C:1986:75, bod 67. V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje skupinová výnimka, môžu dohody, pri ktorých sa licenčné poplatky vypočítavajú na základe všetkých predajov produktov, mimoriadne spĺňať podmienky článku 101 ods. 3 zmluvy, ak na základe objektívnych faktorov možno dospieť k záveru, že obmedzenie je nevyhnutné na to, aby bolo udelenie licencie priaznivé pre hospodársku súťaž. Môže ísť o prípad, keď by bez obmedzenia bolo nemožné alebo neprimerane ťažké vypočítať a monitorovať licenčný poplatok, ktorý platí nadobúdateľ licencie, napríklad preto, lebo technológia poskytovateľa licencie nezanecháva na konečnom produkte žiadnu viditeľnú stopu a nie sú k dispozícii použiteľné alternatívne metódy monitorovania.

(92) Monitorovanie cien a nahlasovanie cien však samo osebe nie je stanovením cien.

(93) „Aktívny“ a „pasívny“ predaj je vymedzený v článku 1 ods. 1 písm. s) a t) nariadenia TTBER. Bližšie usmernenie k pojmom „aktívny“ a „pasívny“ predaj sa uvádza v bodoch 211 – 215 vertikálnych usmernení citovaných v poznámke pod čiarou 19.

(94) Toto veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže sa uplatňuje na dohody o transfere technológií, ktoré majú vplyv na obchod v rámci Únie. Usmernenie k dohodám o transfere technológií, ktoré majú vplyv na vývoz mimo Únie, sa uvádza v bode 100 a nasl. usmernení týkajúcich sa vplyvu na obchod citovaných v poznámke pod čiarou č. 39.

(95) Monitorovacie systémy, ktoré umožňujú poskytovateľovi licencie overiť miesto určenia zmluvných produktov, nie sú samy osebe obmedzením pasívneho predaja. Môžu sa však považovať za súčasť obmedzenia pasívneho predaja, ak sa používajú v spojení s inými opatreniami. Pozri analogicky rozhodnutie Komisie z 30. januára 2020 vo veci AT.40433 – Filmový merchandising, body 65 a 66.

(96) Pozri však poznámku pod čiarou č. 88 týkajúcu sa možného uplatňovania nariadenia o geografickom blokovaní na obmedzenia pasívneho predaja.

(97) Pozri však poznámku pod čiarou č. 88 týkajúcu sa možného uplatňovania nariadenia o geografickom blokovaní na obmedzenia pasívneho predaja.

(98) Pozri však poznámku pod čiarou č. 88 týkajúcu sa možného uplatňovania nariadenia o geografickom blokovaní na obmedzenia pasívneho predaja.

(99) Pozri však poznámku pod čiarou č. 88 týkajúcu sa možného uplatňovania nariadenia o geografickom blokovaní na obmedzenia pasívneho predaja.

(100) Pozri rozsudok z 25. februára 1986, Windsurfing International, C-193/83, ECLI:EU:C:1986:75, bod 92.

(101) Pozri analogicky rozhodnutie Komisie 90/186/EHS vo veci IV/32.736, Moosehead/Whitbread, bod 15 (v ktorom sa hovorí o doložkách, ktoré bránia napadnutiu vlastníctva ochrannej známky).

(102) V niektorých prípadoch sa pri výrobkoch, ktoré sú v súlade s normou, môže uplatňovať len časť normy. V takom prípade môžu nadobúdatelia licencie získať licenciu na túto časť normy.

(103) V kontexte dohôd, ktoré technicky vzaté nie sú výhradnými dohodami a v prípade ktorých sa preto na doložku o vypovedaní dohody v dôsledku napadnutia práv nevzťahuje skupinová výnimka, môže byť v určitom prípade poskytovateľ licencie v podobnej situácii závislosti vo vzťahu k nadobúdateľovi licencie so značnou kúpnou silou. Takáto závislosť sa zohľadní pri individuálnom posúdení dohody podľa článku 101 zmluvy.

(104) Pozri bod 48 týchto usmernení.

(105) Výnimka stanovená v článku 101 ods. 3 zmluvy sa uplatňuje len vtedy, keď sú splnené všetky štyri podmienky uvedené v danom článku, preto je možné skupinovú výnimku odňať, ak dohoda nespĺňa jednu alebo viacero z týchto podmienok.

(106) V tejto súvislosti pozri bod 10 oznámenia de minimis citovaného v poznámke pod čiarou č. 40.

(107) Konkurenčné technológie môžu zahŕňať technológie, ktoré pravdepodobne vstúpia na trh a dosiahnu porovnateľnú obchodnú silu v primerane krátkom čase.

(108) Pozri bod 18.

(109) Pozri rozsudok z 27. júna 2024, Teva UK a i./Komisia, C-198/19 P, ECLI:EU:C:2024:551, bod 135.

(110) Pozri rozsudok zo 17. septembra 1985, Ford/Komisia, spojené veci C-25/84 a C-26/84, ECLI:EU:C:1985:340, body 25 – 26 a bod 44 usmernení k uplatňovaniu článku 81 ods. 3 zmluvy citovaných v poznámke pod čiarou č. 8.

(111) Pozri napríklad rozhodnutie Komisie 1999/242/ES z 3. marca 1999 týkajúce sa konania podľa článku 85 Zmluvy o ES (IV/36.237 – TPS) (Ú. v. ES L 90, 2.4.1999, s. 6, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/1999/242/oj). Podobne sa zákaz uvedený v článku 101 ods. 1 zmluvy uplatňuje len tak dlho, kým má dohoda obmedzujúci cieľ alebo obmedzujúce účinky.

(112) Pozri bod 85 usmernení k uplatňovaniu článku 81 ods. 3 zmluvy citovaných v poznámke pod čiarou č. 8.

(113) Tamže, body 98 a 102.

(114) Pozri analogicky rozsudok zo 16. marca 2000, Compagnie Maritime Belge, spojené veci C-395/96 P a C-396/96 P, ECLI:EU:C:2000:132, bod 130. Podobne uplatňovanie článku 101 ods. 3 nebráni uplatňovaniu pravidiel zmluvy týkajúcich sa voľného pohybu tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Tieto pravidlá sú za určitých okolností uplatniteľné na dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy v zmysle článku 101. V tejto súvislosti pozri rozsudok z 19. februára 2002, Wouters, C-309/99, ECLI:EU:C:2002:98, bod 120.

(115) Týmto nie je dotknuté prípadné uplatnenie článku 102 zmluvy pri stanovovaní licenčných poplatkov; pozri rozsudok zo 14. februára 1978, United Brands, C-27/76, ECLI:EU:C:1978:22, bod 250, a rozsudok zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt – Duales System Deutschland GmbH, C-385/07, ECLI:EU:C:2009:456, bod 142.

(116) Pozri rozsudok z 12. mája 1989, Ottung, C-320/87, EU:C:1989:195, bod 11 a rozsudok zo 7. júla 2016, Genentech, C-567/14, ECLI:EU:C:2016:526, bod 39.

(117) V tejto súvislosti pozri oznámenie Komisie vo veci Canon/Kodak (Ú. v. ES C 330, 1.11.1997, s. 10) a vo veci IGR Stereo Television, uvedené v: Európska komisia, Eleventh report on competition policy (Jedenásta správa o politike hospodárskej súťaže) – uverejnená spolu so správou Fifteenth General Report on the Activities of the European Communities in 1981 (Pätnásta všeobecná správa o činnosti Európskych spoločenstiev v roku 1981), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 1982, bod 94.

(118) Pozri však poznámku pod čiarou č. 88 týkajúcu sa možného uplatňovania nariadenia o geografickom blokovaní na určité obmedzenia pasívneho predaja.

(119) Pozri však poznámku pod čiarou č. 88 týkajúcu sa možného uplatňovania nariadenia o geografickom blokovaní na určité obmedzenia pasívneho predaja.

(120) Ak poskytovateľ licencie na území prevádzkuje selektívny distribučný systém, nemôže kombinovať tento systém s výhradným pridelením územia alebo skupiny zákazníkov, ak by to viedlo k obmedzeniu aktívneho alebo pasívneho predaja koncovým používateľom. Takáto kombinácia predstavuje veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže podľa článku 4 ods. 2 písm. c) nariadenia TTBER (pozri bod 153 vyššie).

(121) Pozri však bod 234 týkajúci sa recipročného udeľovania výhradných licencií na oblasti použitia v dohodách medzi konkurentmi.

(122) Príklad uplatnenia tohto analytického rámca v praxi sa uvádza v rozhodnutí Komisie z 20. decembra 2012 vo veci AT.39230 – Rio Tinto Alcan, bod 96 a nasl.

(123) Pozri oddiel 4.2.7 týchto usmernení o povinnosti nekonkurovať si a bod 298 a nasl. vertikálnych usmernení citovaných v poznámke pod čiarou č. 19.

(124) Pozri poznámku pod čiarou č. 19.

(125) Pozri rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C-307/18, ECLI:EU:C:2020:52, bod 81; rozsudok z 27. júna 2024, Komisia/Krka, C-151/19 P, ECLI:EU:C:2024:546, bod 72, a rozsudok z 27. júna 2024, Komisia/Servier a i., C-176/19 P, ECLI:EU:C:2024:549, bod 105.

(126) Pozri rozsudok z 25. februára 1986, Windsurfing/Komisia, C-193/83, ECLI:EU:C:1986:75, bod 92.

(127) Pozri napríklad rozsudok z 27. júna 2024, Komisia/Krka, C-151/19 P, ECLI:EU:C:2024:546, bod 398, v ktorom sa objasňuje, že to neplatí v prípade, ak dohody medzi stranami zakazujú nadobúdateľovi licencie aj vstup na iné trhy. Napríklad na základe posúdenia faktorov uvedených v bode 259 je nepravdepodobné, že by dohoda o urovnaní sporov, na základe ktorej údajný porušovateľ patentu súhlasí s tým, že zaplatí licenčné poplatky za licenciu na patent, ktorý bol porušený, čím sa porušovateľovi umožní vstúpiť na trh, vyvolala obavy podľa článku 101 zmluvy.

(128) Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 27. júna 2024, Komisia/Servier a i., C-176/19 P, ECLI:EU:C:2024:549, body 178 – 179.

(129) Pozri napríklad rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C-307/18, ECLI:EU:C:2020:52, bod 60 a nasl. Pozri aj rozsudok z 27. júna 2024, Komisia/Servier a i., C-176/19 P, ECLI:EU:C:2024:549, bod 104, a rozsudok z 23. októbra 2025, Teva Pharmaceutical Industries a Cephalon/Komisia, C-2/24 P, EU:C:2025:825, bod 63. V uvedených rozsudkoch sa objasňuje, že v konkrétnom kontexte farmaceutického priemyslu a urovnávania sporov v oblasti patentov medzi pôvodcom originálneho lieku a výrobcom generického lieku možno prevod hodnoty považovať za oprávnený, ak je plne odôvodnený potrebou kompenzovať náklady alebo nepríjemnosti spojené s urovnaným súdnym sporom – ako sú náklady a odmeny poradcov výrobcu generického lieku – alebo potrebou zaplatiť za skutočné a preukázané dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb výrobcom generického lieku pôvodcovi originálneho lieku.

(130) Pozri napríklad rozsudok z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia, C-591/16, ECLI:EU:C:2021:243, bod 114.

(131) Nevyžaduje sa, aby tento čistý zisk bol nevyhnutne vyšší ako zisk, ktorý by konkurent dosiahol, ak by v patentovom spore uspel. Pozri napríklad rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C-307/18, ECLI:EU:C:2020:52, body 87 – 94.

(132) K dvojsmernému blokovaniu dochádza vtedy, keď technologické právo nemožno využívať bez porušenia platného technologického práva druhej strany, ani keď žiadna strana nemôže na relevantnom trhu pôsobiť komerčne životaschopným spôsobom bez porušenia platných technologických práv druhých strán, a keď si strany preto musia navzájom udeliť licenciu alebo sa vzájomne zrieknuť svojich práv.

(133) Pozri napríklad rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C-307/18, ECLI:EU:C:2020:52, bod 82.

(134) V tejto súvislosti pozri rozsudok z 18. októbra 2023, Teva Pharmaceutical Industries a Cephalon/Komisia, T-74/21, ECLI:EU:T:2023:651, bod 242, potvrdený rozsudkom z 23. októbra 2025, Teva Pharmaceutical Industries a Cephalon/Komisia, C-2/24 P, EU:C:2025:825.

(135) V tejto súvislosti pozri rozhodnutie Komisie z 26. novembra 2020 vo veci AT.39686 – Cephalon, bod 1208.

(136) Ak je udelenie licencie na technológie z fondu zverené samostatnému subjektu, odkazy na technologické fondy v tomto oddiele zahŕňajú tento samostatný subjekt.

(137) Pozri usmernenie k dohodám o štandardizácii uvedeným v kapitole 7 horizontálnych usmernení. Technologické fondy zvyčajne prevádzkujú licenčné programy, ktoré sú štruktúrované podľa osobitných odvetvových noriem.

(138) V tejto súvislosti pozri tlačovú správu Komisie IP/02/1651 týkajúcu sa udeľovania licencií na patenty na tretiu generáciu mobilných služieb (3G). Tento prípad sa týkal piatich technologických fondov, ktoré vytvárali päť odlišných technológií, z ktorých každá by sa mohla použiť na výrobu zariadenia 3G.

(139) V niektorých prípadoch sa pri výrobkoch, ktoré sú v súlade s normou, môže uplatňovať len časť normy. V takom prípade sa nevyhnutnosť posudzuje odkazom na príslušnú časť normy.

(140) Pozri kapitolu 6 horizontálnych usmernení citovaných v poznámke pod čiarou č. 15 týkajúcu sa výmeny informácií.

(141) Skutočné sprístupnenie by malo zahŕňať aspoň číslo patentu alebo číslo patentovej prihlášky, ak sú tieto informácie verejne dostupné, a krajinu registrácie. Sprístupňované informácie by sa mali na požiadanie v primeraných intervaloch aktualizovať.

(142) Skutočné sprístupňovanie informácií by malo zahŕňať aspoň vysvetlenie rozsahu kontrol nevyhnutnosti (vrátane akejkoľvek techniky výberu vzorky), obsahu kontrol (napríklad ktoré prvky sa posudzujú) a kritérií použitých na výber hodnotiteľov (napríklad pokiaľ ide o odborné znalosti a nezávislosť). Sprístupňované informácie by sa mali na požiadanie v primeraných intervaloch aktualizovať.

(143) Podrobnejšie informácie o spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienkach sú uvedené v bode 458 horizontálnych usmernení citovaných v poznámke pod čiarou č. 15.

(144) Ak však technologický fond nemá žiadnu trhovú silu, udeľovanie licencií z fondu za normálnych okolností nebude obmedzovať hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy, a to ani v prípade, že tieto podmienky nie sú splnené.

(145) Pozri oddiel 3.5 týchto usmernení.

(146) Pokiaľ nie je uvedené inak, odkazy na držiteľov technológie v tomto oddiele zahŕňajú individuálnych držiteľov technológie, technologické fondy a sprostredkovateľské licenčné platformy.

(147) Ak rokovacia skupina rokuje s fondom, a nie s jednotlivými držiteľmi technológie, rokovacia skupina eliminuje menej individuálnych rokovaní, ako by tomu bolo v prípade neexistencie fondu.

(148) Pozri aj bod 308.

(149) Podiel nákladov, ktoré majú účastníci spoločné.

(150) Pozri aj body 309 a 323.

(151) Pozri bod 307.

(152) Pozri aj body 279 až 281 horizontálnych usmernení citovaných v poznámke pod čiarou č. 15. Odkazy na kupujúcich v tomto odseku analogicky zahŕňajú potenciálnych nadobúdateľov licencie na technológiu.

(153) V kontexte udeľovania licencií na technológie by takéto koordinované správanie mohlo spočívať napríklad v koordinovanom pozastavení, konkrétne v odmietnutí alebo neprimeranom oneskorení používateľov technológie získať licenciu.

(154) Pozri kapitolu 6 horizontálnych usmernení týkajúcu sa výmeny informácií, a najmä oddiel 6.2.6, ktorý sa vzťahuje aj na výmeny citlivých obchodných informácií medzi kupujúcimi.

(155) Rozsudok zo 7. novembra 2019, Campine, T-240/17, ECLI:EU:T:2019:778, bod 297; pozri aj rozsudok zo 4. júna 2009, T-Mobile Holandsko a i., C-8/08, ECLI:EU:C:2009:343, bod 37, a rozsudok z 13. decembra 2006, Francúzske hovädzie mäso, spojené veci T-217/03 a T-245/03, ECLI:EU:T:2006:391, bod 83 a nasl.

(156) Treba však poznamenať, že utajenie nie je podmienkou na preukázanie existencie nákupného kartelu. Komisia už sankcionovala nákupné kartely, ktorých vznik bol relatívne transparentný. Pozri rozhodnutie Komisie 2003/600/ES z 2. apríla 2003 týkajúce sa konania podľa článku 81 Zmluvy o ES (vec COMP/C.38.279/F3, Francúzske hovädzie mäso) (Ú. v. EÚ L 209, 19.8.2003, s. 12, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2003/600/oj).

(157) V tejto súvislosti pozri bod 327.

(158) Rozsudok z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia, C-883/19, EU:C:2023:11, body 115 – 116 a v ňom citovaná judikatúra.

(159) Pozri bod 19 týkajúci sa koncepcie sprievodných obmedzení a bod 327 týkajúci sa výmeny informácií, ktoré môžu byť objektívne nevyhnutné na fungovanie rokovacej skupiny.

(160) Pozri bod 7 oznámenia o definícii trhu citovaného v poznámke pod čiarou č. 26 a poznámku pod čiarou č. 12 daného oznámenia.

(161) Pozri bod 305 týkajúci sa posúdenia koordinovaného zdržiavania mimo kontextu skutočnej rokovacej skupiny.

(162) Rozsudok zo 16. júla 2015 vo veci C-170/13 Huawei Technologies/ZTE, ECLI:EU:C:2015:477, body 65 a 66.

(163) Pozri aj bod 309.

(164) Pozri aj bod 317.

(165) Pozri aj bod 308 týkajúci sa možnosti, že rokovacia skupina môže byť použitá ako prostriedok na zapojenie sa do kartelu predajcov na odberateľských trhoch.

(166) Rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard/Komisia, C-382/12 P, ECLI:EU:C:2014:2201, bod 89. Pozri aj bod 369 horizontálnych usmernení.

(167) Pozri oddiel 6.2.4.4 horizontálnych usmernení.