(2)

Prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (5) Únia do právnych predpisov zakotvila záväzný cieľ klimatickej neutrality v celom hospodárstve do roku 2050, teda do uvedeného dátumu znížiť emisie na úroveň nulovej bilancie emisií a cieľ dosiahnuť potom záporné emisie , stanovila záväzný priebežný cieľ Únie v oblasti klímy do roku 2030 a  zabezpečila stanovenie priebežného cieľa v oblasti klímy pre celú Úniu do roku 2040.

(2)

Prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (5) Únia do právnych predpisov zakotvila záväzný cieľ klimatickej neutrality v celom hospodárstve do roku 2050, teda do uvedeného dátumu znížiť emisie skleníkových plynov na úroveň nulovej bilancie emisií , a cieľ následne dosiahnuť záporné emisie . V uvedenom nariadení sa tiež stanovil záväzný priebežný cieľ Únie v oblasti klímy do roku 2030 a  vyžaduje sa v ňom stanovenie priebežného cieľa v oblasti klímy pre celú Úniu do roku 2040.

(3)

S prihliadnutím na vedecké odporúčania Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy a na základe podrobného posúdenia vplyvu Komisia predstavila odporúčaný cieľ znížiť do roku 2040 čistú bilanciu emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 vo svojom oznámení zo 6. februára 2024 s názvom Zabezpečenie našej budúcnosti: Cieľ Európy v oblasti klímy do roku 2040 a cesta ku klimatickej neutralite do roku 2050 budovaním udržateľnej, spravodlivej a prosperujúcej spoločnosti (6).

(3)

S prihliadnutím na vedecké odporúčania Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy (ďalej len „poradná rada“) a na základe podrobného posúdenia vplyvu Komisia predstavila odporúčaný cieľ znížiť do roku 2040 čistú bilanciu emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 vo svojom oznámení zo 6. februára 2024 s názvom Zabezpečenie našej budúcnosti: Cieľ Európy v oblasti klímy do roku 2040 a cesta ku klimatickej neutralite do roku 2050 budovaním udržateľnej, spravodlivej a prosperujúcej spoločnosti (6).

(4)

Pri navrhovaní cieľa Únie v oblasti klímy do roku 2040 Komisia zvážila najlepšie dostupné a najnovšie vedecké dôkazy vrátane najnovších správ Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) a poradnej rady; sociálne, hospodárske a environmentálne vplyvy vrátane nákladov spojených s nečinnosťou; potreba zabezpečiť spravodlivú a sociálne korektnú transformáciu pre všetkých; nákladovú účinnosť a hospodársku efektívnosť; konkurencieschopnosť hospodárstva Únie, najmä malých a stredných podnikov a odvetví, ktoré sú najviac vystavené úniku uhlíka; najlepšie dostupné nákladovo efektívne, bezpečné a škálovateľné technológie; energetickú efektívnosť a zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, cenovú dostupnosť energie a bezpečnosť dodávok; spravodlivosť a solidarita medzi členskými štátmi a v rámci nich; potreba zabezpečiť environmentálnu účinnosť a napredovanie; potrebu dlhodobo udržiavať, riadiť a zvyšovať prirodzené záchyty a chrániť a obnovovať biodiverzitu, a to aj v morskom prostredí; investičné potreby a príležitosti; medzinárodný vývoj a úsilie vynaložené na dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody a kľúčového cieľa Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC); existujúce informácie o predpokladanom orientačnom únijnom rozpočte skleníkových plynov na roky 2030 – 2050.

(4)

Pri navrhovaní cieľa Únie v oblasti klímy do roku 2040 Komisia zvážila najlepšie dostupné a najnovšie vedecké dôkazy vrátane najnovších správ Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) a poradnej rady; sociálne, hospodárske a environmentálne vplyvy vrátane nákladov spojených s nečinnosťou; potreba zabezpečiť spravodlivú a sociálne korektnú transformáciu pre všetkých; nákladovú účinnosť a hospodársku efektívnosť; konkurencieschopnosť hospodárstva Únie, najmä malých a stredných podnikov a odvetví, ktoré sú najviac vystavené úniku uhlíka; najlepšie dostupné nákladovo efektívne, bezpečné a škálovateľné technológie; energetickú efektívnosť vrátane zásady prvoradosti energetickej efektívnosti, cenovú dostupnosť energie a bezpečnosť dodávok pre všetky členské štáty ; spravodlivosť a solidarita medzi členskými štátmi a v rámci nich; potreba zabezpečiť environmentálnu účinnosť a napredovanie; potrebu dlhodobo udržiavať, riadiť a zvyšovať prirodzené záchyty a chrániť a obnovovať biodiverzitu, a to aj v morskom prostredí; investičné potreby a príležitosti; medzinárodný vývoj a úsilie vynaložené na dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody a kľúčového cieľa Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC); existujúce informácie o predpokladanom orientačnom únijnom rozpočte skleníkových plynov na roky 2030 – 2050.

(5)

Na dosiahnutie cieľa v oblasti klímy do roku 2040 je okrem iného nevyhnutné v plnej miere vykonávať dohodnutý rámec do roku 2030, zabezpečiť a poskytovať podporu konkurencieschopnosti a odolnosti európskeho priemyslu, zabezpečiť spôsoby transformácie založené na najlepších dostupných nákladovo efektívnych, bezpečných a škálovateľných technológiách , klásť väčší dôraz na spravodlivú transformáciu, pri ktorej sa na nikoho nezabudne, zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž s medzinárodnými partnermi, dekarbonizovať energetický systém so všetkými riešeniami v oblasti energie s nulovými a nízkymi emisiami (vrátane obnoviteľných zdrojov energie, jadrovej energie, energetickej efektívnosti, ukladania, CCS, CCU, odstraňovania uhlíka, geotermálnej a vodnej energie a všetkých ostatných súčasných a budúcich emisne neutrálnych energetických technológií) a zorganizovať strategický dialóg o rámci na obdobie po roku 2030 so všetkými príslušnými odvetviami . Dohoda o čistom priemysle EÚ vytvára podmienky pre úspešnú transformáciu, pričom sa zameriava na dekarbonizáciu aj priemyselnú obnovu vrátane podporných mechanizmov pre európsky priemysel, lepšieho prístupu k verejným a súkromným financiám, rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni a jasných podmienok umožňujúcich zavádzanie a rozširovanie čistých technológií s cieľom posilniť konkurencieschopnosť priemyslu a  inovácie v EÚ .

(5)

Na dosiahnutie cieľa v oblasti klímy do roku 2040 je okrem iného nevyhnutné v plnej miere vykonávať dohodnutý politický rámec do roku 2030, zabezpečiť a poskytovať podporu na zvýšenie a posilnenie konkurencieschopnosti a odolnosti európskeho priemyslu, zabezpečiť udržateľné potravinové systémy, ako aj odolnosť vidieckych komunít a potravinovú bezpečnosť prostredníctvom udržateľného a spoľahlivého európskeho poľnohospodárskeho sektora, zabezpečiť spôsoby transformácie založené na najlepších dostupných nákladovo efektívnych, bezpečných a škálovateľných technológiách a klásť väčší dôraz na spravodlivú transformáciu v prípade dotknutých regiónov, odvetví a zraniteľných domácností , pri ktorej sa na nikoho nezabudne, napríklad prostredníctvom podpory zo Sociálno-klimatického fondu pri prechode na klimatickú neutralitu. Ďalej je nevyhnutné zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž s medzinárodnými partnermi a efektívne využívať všetky hospodárske nástroje EÚ na odrádzanie od nekalých obchodných praktík a na boj proti nim , dekarbonizovať energetický systém technologicky neutrálnym prístupom, ktorý zahŕňa všetky riešenia v oblasti energie s nulovými a nízkymi emisiami uhlíka (vrátane obnoviteľných zdrojov energie, jadrovej energie, energetickej efektívnosti, ukladania, CCS, CCU, odstraňovania uhlíka, geotermálnej a vodnej energie , udržateľnej bioenergie a všetkých ostatných súčasných a budúcich emisne neutrálnych energetických technológií) , znížiť závislosť od dovozu a diverzifikovať zdroje kritických surovín EÚ a zorganizovať strategický dialóg o rámci na obdobie po roku 2030 so všetkými príslušnými odvetviami vrátane priemyslu a  dopravy .

(5a)

Európska rada vo svojich záveroch z 23. októbra 2025 uviedla, že posilnenie konkurencieschopnosti Únie, zvýšenie jej odolnosti a napredovanie v zelenej transformácii sú vzájomne sa posilňujúce ciele, ktoré sa musia plniť spoločne, a vyzvala na urýchlené zintenzívnenie úsilia o zabezpečenie dodávok cenovo dostupnej a čistej energie a vybudovanie skutočnej energetickej únie pred rokom 2030, a to aj za pomoci novej osobitnej skupiny pre energetickú úniu, ako aj na urýchlenie práce zameranej na zníženie cien energie a podporu udržateľnej domácej výroby energie v Únii. S cieľom zabezpečiť nákladovo efektívny, nestranný a spravodlivý, pragmatický a sociálne vyvážený prechod ku klimatickej neutralite, pri ktorom sa zohľadnia rozmanité vnútroštátne okolnosti, budú pri prechode na čistú energiu, napríklad podporou a urýchlením zavádzania a komercializácie inovačných technológií vo všetkých členských štátoch, podporou prístupu k obnove a dekarbonizácii priemyslu, výrobou čistých technológií a modernizáciou energetických systémov, ako aj poskytovaním cenovo dostupných riešení v celom hospodárstve a pre občanov v celej Únii. Dohoda o čistom priemysle vytvára podmienky pre úspešnú transformáciu s dôrazom na dekarbonizáciu i priemyselnú obnovu, ktoré prispejú k zvýšeniu dopytu po európskych výrobkoch, ako aj s dôrazom na podporné mechanizmy pre európsky priemysel vrátane banky pre dekarbonizáciu priemyslu a nového zjednodušeného rámca pre štátnu pomoc.

(5aa)

Európska rada okrem toho vo svojich záveroch z 23. októbra 2025 pripomenula naliehavú potrebu zintenzívniť kolektívne úsilie o zabezpečenie technologicky neutrálnej priemyselnej obnovy, modernizácie a dekarbonizácie Európy. V tomto kontexte zdôraznila, že osobitná pozornosť by sa mala venovať tradičným odvetviam, najmä automobilovému, lodnému a leteckému priemyslu, a tiež energeticky náročným odvetviam, ako je oceliarsky a kovospracujúci, chemický, cementárenský, sklársky a keramický i celulózový a papierenský priemysel, aby boli naďalej odolné a konkurencieschopné na globálnom trhu a v náročnom geopolitickom prostredí. V tejto súvislosti privítala nedávny návrh Komisie na ochranu európskeho oceliarskeho odvetvia pred nespravodlivými vplyvmi celosvetovej nadmernej kapacity. Privítala aj zámer Komisie pokročiť v preskúmaní stanovenom v nariadení o emisných normách CO2 pre osobné automobily a dodávky a vyzvala na urýchlené predloženie príslušného návrhu, v ktorom sa zohľadní technologická neutralita a európsky obsah. Európska rada v tejto súvislosti uvítala aj nedávny list predsedníčky Komisie o klíme a konkurencieschopnosti.

(5b)

Dohoda o čistom priemysle sa takisto zameriava na lepší prístup k verejným a súkromným financiám, integrovaný a prepojený trh s energiou v Únii zaisťujúci energetickú bezpečnosť, podporu obehového hospodárstva, rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni, a to aj prostredníctvom účinného vykonávania mechanizmu CBAM a jeho rozšírenia na tovar v ďalších článkoch reťazca, zavedením opatrení proti obchádzaniu pravidiel a prijatím opatrení na riešenie úniku uhlíka pri vývoze, a na jasné základné podmienky, akými je zjednodušené udeľovanie povolení, a zavádzanie a rozširovanie čistých technológií s cieľom posilniť konkurenčnú výhodu Únie a konkurencieschopnosť jej priemyslu, ako aj inováciu v EÚ s prihliadnutím na náročné geopolitické prostredie.

(7)

Prioritou by malo byť domáce zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré by bolo doplnené zvýšeným odstraňovaním, a to aj nasadením prírodných aj technologických riešení. Pri vypracúvaní balíka politických opatrení na obdobie po roku 2030 by sa mala venovať náležitá pozornosť príspevku hrubého zníženia emisií v porovnaní s prirodzeným a technologickým odstraňovaním. Odstraňovanie nasadením prírodných a  priemyselných riešením zohráva v hospodárstve Únie v nasledujúcich desaťročiach čoraz významnejšiu úlohu vzhľadom na potrebu dosiahnuť najneskôr do roku 2050 vyrovnaný stav emisií skleníkových plynov a odstránených emisií a následne dosiahnuť záporné emisie. Pri príležitosti preskúmania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (7) v roku 2026 sa vypracujú stimuly, čím Komisia plánuje zabezpečiť domáce trvalé odstraňovanie uhlíka v systéme obchodovania s  emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (ďalej len „EU ETS“) s cieľom kompenzovať zvyškové emisie z odvetví náročných na znižovanie emisií .

(7)

Prioritou by malo byť domáce zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré by bolo doplnené zvýšeným odstraňovaním, a to aj nasadením prírodných aj technologických riešení. Pri vypracúvaní balíka politických opatrení na obdobie po roku 2030 by sa mala venovať náležitá pozornosť príspevku hrubého zníženia emisií v porovnaní s prirodzeným a technologickým odstraňovaním. Prirodzené odstraňovanie má vlastnosti, ktoré by sa mali zohľadniť, ako napríklad veková štruktúra lesa, podiel organických pôd, prirodzená variabilita a neistoty súvisiace s vplyvmi zmeny klímy, s prírodnými škodlivými činiteľmi a so zmenami v metodikách. Prirodzené a  priemyselné odstraňovanie zohráva v hospodárstve Únie v nasledujúcich desaťročiach čoraz významnejšiu úlohu vzhľadom na potrebu dosiahnuť najneskôr do roku 2050 vyrovnaný stav emisií skleníkových plynov a odstránených emisií a následne dosiahnuť záporné emisie. V kontexte preskúmania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (7) v roku 2026 sa vypracujú stimuly, čím Komisia plánuje zabezpečiť domáce trvalé odstraňovanie uhlíka v systéme obchodovania s  emisiami EÚ (ďalej len „EU ETS“) s cieľom kompenzovať zvyškové , ťažko odstrániteľné emisie . Sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva zohráva ústrednú úlohu v udržateľnom a obehovom biohospodárstve a má potenciál poskytovať dlhodobé klimatické a environmentálne prínosy, ktoré prispievajú k prechodu hospodárstva EÚ na čistú energiu a znižujú závislosti nahradením materiálov na fosílnom základe.

(7a)

Hoci niektoré podporné politiky už boli zavedené a ich vplyv je už viditeľný, zatiaľ to nie je všade tak. Komisia by mala pokračovať v posilňovaní iniciatív týkajúcich sa podporného rámca a zamerať sa na urýchlenie ich prijatia s cieľom zabezpečiť vytvorenie podmienok na podporu európskeho priemyslu a občanov počas transformácie, a to pri plnom dodržiavaní práva Únie.

(8)

Únia má zavedený regulačný rámec na dosiahnutie cieľa v oblasti klímy do roku 2030. Medzi právne predpisy na splnenie uvedeného cieľa patrí okrem iných smernica 2003/87/ES, ktorou sa vytvoril systém EU ETS, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (8), ktorým sa zaviedli vnútroštátne ciele znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 (9), v ktorom sa pre odvetvie využívania pôdy stanovujú ciele čistého odstraňovania uhlíka. Komisia by mala posúdiť, ako by bolo potrebné zmeniť príslušné právne predpisy Únie, aby sa dosiahol cieľ v oblasti klímy do roku 2040 . Pri navrhovaní budúcej štruktúry by Komisia mala vypracovať podrobné posúdenia vplyvu vrátane vplyvu na konkurencieschopnosť a malé a stredné podniky a zvážiť prijatie potrebných opatrení vrátane prípadných legislatívnych návrhov. Malo by sa zvážiť niekoľko prvkov na uľahčenie dosiahnutia cieľa do roku 2040 vrátane potenciálneho obmedzeného príspevku k cieľu vysokokvalitných medzinárodných kreditov do roku 2040 podľa článku 6 Parížskej dohody v druhej polovici desaťročia 2030 – 2040 v súlade s pravidlami započítavania podľa Parížskej dohody; úloha domáceho trvalého odstraňovania [zachytávanie biogénnych emisií s ukladaním uhlíka (BioCCS) a priame zachytávanie zo vzduchu s ukladaním uhlíka (DACCS)] v systéme EU ETS; väčšia flexibilita v rámci odvetví. S cieľom posúdiť sociálne, hospodárske a environmentálne vplyvy by budúca štruktúra mala byť založená na dôkladných posúdeniach vplyvu. Budúca štruktúra by mala podporovať aj konvergenciu a zároveň zohľadňovať spravodlivosť a špecifiká členských štátov, a to aj pokiaľ ide o ostrovy a najvzdialenejšie regióny.

(8)

Únia má zavedený regulačný rámec na dosiahnutie cieľa v oblasti klímy do roku 2030. Medzi právne predpisy na splnenie uvedeného cieľa patrí okrem iných smernica 2003/87/ES, ktorou sa vytvoril systém EU ETS, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (8), ktorým sa zaviedli vnútroštátne ciele znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 (9), v ktorom sa pre odvetvie využívania pôdy stanovujú ciele čistého odstraňovania uhlíka. S cieľom zabezpečiť hladký prechod na EU ETS2 by sa malo uplatňovanie článku 30 písm. k) ods. 2 písm. a) až e) smernice 2003/87/ES odložiť o jeden rok. Komisia by mala posúdiť, ako by bolo potrebné zmeniť príslušné právne predpisy Únie, aby sa dosiahol cieľ v oblasti klímy do roku 2040 , a to aj so zohľadnením klesajúcej kapacity prírodného záchytu. Komisia by mala pri navrhovaní rámca na obdobie po roku 2030 vypracovať podrobné posúdenia vplyvu, pričom by mala zohľadniť svoju analýzu integrovaných národných energetických a klimatických plánov, geopolitické prostredie vrátane potreby zabezpečiť schopnosť Únie a jej členských štátov rýchlo zvýšiť a posilniť ich obrannú kapacitu riešením možného zaťaženia pri zachovaní stimulov pre dekarbonizáciu priemyslu , vplyvy na konkurencieschopnosť, na malé a stredné podniky a energeticky náročné odvetvia a vplyvy na náklady na energiu a  investičné potreby v členských štátoch , a  zvážiť prijatie potrebných opatrení vrátane prípadných legislatívnych návrhov .

(8a)

Malo by sa zvážiť niekoľko prvkov na uľahčenie dosiahnutia cieľa v oblasti klímy do roku 2040 vrátane potenciálneho primeraného príspevku k cieľu v oblasti klímy do roku 2040 týkajúceho sa vysokokvalitných medzinárodných kreditov podľa článku 6 Parížskej dohody v druhej polovici desaťročia 2031 – 2040 ambicióznym a zároveň nákladovo efektívnym spôsobom a v súlade s pravidlami započítavania podľa Parížskej dohody vrátane pilotnej lehoty na spustenie trhu s vysokokvalitnými medzinárodnými kreditmi s vysokou integritou v období 2031 až 2035; úlohy domáceho trvalého odstraňovania [ako napr. zachytávanie biogénnych emisií s ukladaním uhlíka (BioCCS) a priame zachytávanie zo vzduchu s ukladaním uhlíka (DACCS)] v EU ETS pri súčasnom zabezpečení environmentálnej integrity EU ETS, a to vo vhodných prípadoch vrátane možnosti ukladania CO2 mimo Únie, čo by sa podmienilo existenciou medzinárodných dohôd a zabezpečením podmienok rovnocenných s podmienkami stanovenými v práve Únie; a zvýšenej a dostupnej flexibility medzi jednotlivými odvetviami a nástrojmi a v rámci nich s cieľom podporiť nákladovo efektívny prístup, pri ktorom by napríklad bolo možné výsledkami, ktoré členské štáty dosiahli v jednom odvetví, nákladovo efektívnym spôsobom vyvážiť nedostatky v iných odvetviach, pričom by sa zároveň zabezpečilo, aby k tomuto úsiliu prispelo každé odvetvie a aby prípadné nedostatky v jednom odvetví neboli na úkor iných hospodárskych odvetví, a to bez toho, aby bola dotknutá možnosť každého členského štátu využiť flexibilitu. Pri sfunkčnení využívania medzinárodných kreditov by Komisia mala zohľadniť potrebu zabezpečiť rovnaké podmienky vo všetkých členských štátoch a príležitosť na podporu strategických partnerstiev EÚ. Medzinárodné kredity by nemali zohrávať úlohu pri dodržiavaní pravidiel v rámci EU ETS. Súčasná trajektória EU ETS by sa mala zrevidovať pri nadchádzajúcom preskúmaní smernice o ETS, aby sa zohľadnil dohodnutý cieľ do roku 2040 spôsobom, ktorý by umožnil obmedzené množstvo emisií po roku 2039. Komisia by mala včas zvážiť pomalšie postupné ukončovanie bezodplatného prideľovania kvót od roku 2028 s cieľom podporiť dekarbonizáciu, investície a zamestnanosť v Európe, a to aj prostredníctvom banky na dekarbonizáciu priemyslu a preskúmania trhovej stabilizačnej rezervy, a zároveň minimalizovať riziko úniku uhlíka. S cieľom posúdiť sociálne, hospodárske a environmentálne vplyvy by rámec po roku 2030 mal byť založený na dôkladných posúdeniach vplyvu. Rámec na obdobie po roku 2030 by mal podporovať aj konvergenciu a zároveň zohľadňovať spravodlivosť a vnútroštátne okolnosti a špecifiká členských štátov, a to aj pokiaľ ide o ostrovy, ostrovné členské štáty a najvzdialenejšie regióny.

a)

počnúc rokom 2036 možný obmedzený príspevok k cieľu vysokokvalitných medzinárodných kreditov do roku 2040 podľa článku 6 Parížskej dohody vo výške 3 % čistej bilancie emisií EÚ z roku 1990 na podporu EÚ a tretích krajín pri dosahovaní trajektórií znižovania čistej bilancie emisií skleníkových plynov v súlade s cieľom Parížskej dohody udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou – pôvod, kritériá kvality a ďalšie podmienky týkajúce sa získania a využívania akýchkoľvek takýchto kreditov sa upravia v právnych predpisoch Únie;

a)

počnúc rokom 2036 primeraný príspevok k cieľu v oblasti klímy do roku 2040 vo forme vysokokvalitných medzinárodných kreditov podľa článku 6 Parížskej dohody vo výške až 5  % čistej bilancie emisií EÚ z roku 1990 , čo zodpovedá domácemu čistému zníženiu emisií skleníkových plynov do roku 2040 o 85 % v porovnaní s rokom 1990 ambicióznym a zároveň nákladov efektívnym spôsobom, na podporu EÚ a tretích krajín pri dosahovaní trajektórií znižovania čistých emisií skleníkových plynov v súlade s cieľom Parížskej dohody udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou so zabezpečením environmentálnej integrity týchto kreditov a podpory vedúceho postavenia EÚ v oblasti technológií; môže sa zvážiť pilotná lehota na spustenie trhu s vysokokvalitnými medzinárodnými kreditmi s vysokou integritou v období rokov 2031 až 2035; pôvod, kritériá kvality a ďalšie podmienky týkajúce sa získania a využívania akýchkoľvek takýchto kreditov sa upravia v právnych predpisoch Únie , aby sa zabezpečilo, že sú založené na dôveryhodných a transformačných činnostiach v partnerských krajinách, ktorých ciele a politiky v oblasti klímy sú zlučiteľné s cieľmi Parížskej dohody a na ktoré sa vzťahujú spoľahlivé záruky zabezpečujúce integritu, zabránenie dvojitému započítaniu, doplnkovosť, stálosť, transparentnú správu vecí verejných, silné metodiky monitorovania, podávania správ a overovania, ako aj hospodárske, sociálne a environmentálne vedľajšie prínosy a záruky v oblasti ľudských práv, záruky na zabránenie financovaniu projektov, ktoré sú v rozpore so strategickými záujmami Únie, a vysoké ambície, pokiaľ ide o rozdelenie výnosov z adaptácie, rozdelenie prínosov zmierňovania s dotknutými krajinami a celkové zmiernenie globálnych emisií; pri stanovovaní kritérií Komisia zváži stanovenie prísnejších kritérií, ako sú kritériá stanovené v článku 6 ods. 4 Parížskej dohody;

b)

úloha trvalého domáceho odstraňovania emisií v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (ďalej len „EU ETS“) na kompenzáciu zvyškových emisií z odvetví náročných na znižovanie emisií;

b)

úloha trvalého domáceho odstraňovania emisií v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (ďalej len „EU ETS“) na kompenzáciu zvyškových ťažko znížiteľných emisií;

c)

väčšia flexibilita v rámci všetkých odvetví s cieľom podporiť dosiahnutie cieľov v oblasti klímy nákladovo efektívnym spôsobom;

c)

väčšia flexibilita v rámci všetkých odvetví a nástrojov a medzi nimi s cieľom podporiť dosiahnutie cieľov jednoduchým a nákladovo efektívnym spôsobom;

ca)

realistický príspevok odstraňovania uhlíka k celkovým snahám o zníženie emisií, pričom sa zohľadní neistota prirodzeného odstraňovania a zabezpečí sa, aby prípadné nedostatky neboli na úkor iných hospodárskych odvetví bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov využívať nadbytočné prirodzené odstraňovanie na kompenzáciu svojich emisií v iných odvetviach;

cb)

potreba zachovať, riadiť a podľa potreby zveľaďovať prírodné záchyty v dlhodobom horizonte a chrániť a obnovovať biodiverzitu, podporovať udržateľné a obehové biohospodárstvo, ako aj zohľadňovať účinky rozdielov vo vekovej štruktúre lesov, prirodzenej variability a neistoty, najmä tie, ktoré súvisia s vplyvmi zmeny klímy a prírodnými poruchami v sektore využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva;

d)

ciele a úsilie členských štátov na obdobie po roku 2030 by mali odrážať nákladovú efektívnosť a solidaritu vzhľadom na vnútroštátne okolnosti;

d)

ciele a úsilie členských štátov na obdobie po roku 2030 by mali odrážať nákladovú efektívnosť a solidaritu s ohľadom na rozmanité vnútroštátne okolnosti a špecifiká, a to aj pokiaľ ide o ostrovy a najvzdialenejšie regióny ;

f)

sociálne, hospodárske a environmentálne vplyvy;

f)

sociálne, hospodárske a environmentálne vplyvy vo všetkých členských štátoch, a to aj vo vzťahu k cieľom dekarbonizácie a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu ;

h)

potreba zabezpečiť spravodlivú a sociálne korektnú transformáciu pre všetkých;

h)

potreba zabezpečiť a podporovať nestrannú a spravodlivú , pragmatickú, nákladovo efektívnu a sociálne vyváženú transformáciu pre všetkých , pričom je potrebné zohľadniť rozmanité vnútroštátne okolnosti a osobitnú pozornosť venovať vplyvom na spotrebiteľské ceny, energetickú chudobu a dopravnú chudobu, ako aj regiónom, odvetviam vrátane ich investičnej kapacity, malým a stredným podnikom, poľnohospodárom a zraniteľným domácnostiam, ktorých sa dotýka prechod na klimatickú neutralitu ;

i)

zjednodušenie, technologická neutralita, nákladová efektívnosť, hospodárska efektívnosť a hospodárska bezpečnosť;

i)

zjednodušenie a zníženie administratívneho zaťaženia , technologická neutralita, nákladová efektívnosť, hospodárska efektívnosť a hospodárska bezpečnosť;

j)

opatrenia v oblasti klímy ako hnacia sila investícií a  inovácií ;

j)

opatrenia v oblasti klímy ako hnacia sila investícií , inovácií a  zvýšenej konkurencieschopnosti ;

k)

potreba posilniť globálnu konkurencieschopnosť hospodárstva Únie, najmä malých a stredných podnikov a priemyselných odvetví, ktoré sú najviac vystavené úniku uhlíka, s cieľom zabezpečiť spravodlivú súťaž;

k)

potreba posilniť odolnosť a globálnu konkurencieschopnosť hospodárstva Únie a znížiť riziko úniku uhlíka , najmä v prípade malých a stredných podnikov a priemyselných odvetví, ktoré sú najviac vystavené úniku uhlíka , a to aj vo vzťahu k vývozu , s cieľom zabezpečiť spravodlivú súťaž;

m)

cenová dostupnosť energie, bezpečnosť dodávok, energetická efektívnosť a zásada prvoradosti energetickej efektívnosti;

m)

fyzická a cenová dostupnosť energie, bezpečnosť dodávok, energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť vrátane zásady prvoradosti energetickej efektívnosti , ako aj posilnenie elektrizačných sústav a prepojení s cieľom vybudovať skutočnú energetickú úniu a podporovať energiu vyrobenú na vlastnom území ;

ma)

úloha palív s nulovými a nízkymi emisiami uhlíka a palív z obnoviteľných zdrojov pri dekarbonizácii dopravy vrátane cestnej dopravy po roku 2030 a konkrétne opatrenia na pomoc výrobcom ťažkých úžitkových vozidiel pri dosahovaní ich cieľov s prihliadnutím na európsky obsah;

o)

potreba zabezpečiť environmentálnu účinnosť a napredovanie;

o)

potreba zabezpečiť environmentálnu účinnosť a napredovanie a zároveň zaručiť sociálnu súdržnosť a zabezpečiť potravinovú bezpečnosť a spravodlivú transformáciu ;

p)

potreba zachovať, riadiť a zveľaďovať prírodné záchyty v dlhodobom horizonte a chrániť a obnovovať biodiverzitu, ako aj zohľadňovať neistoty, najmä tie, ktoré súvisia s vplyvmi zmeny klímy v sektore využívania pôdy;

q)

investičné potreby a príležitosti vrátane prístupu k verejným a súkromným financiám;

q)

investičné potreby a príležitosti vrátane prístupu k verejným a súkromným financiám , ako aj podpora inovácií a prístupu k inovatívnym technológiám v rámci všetkých členských štátov so zohľadnením geografickej rovnováhy ;

r)

medzinárodný vývoj a úsilie vynaložené na dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody a konečného cieľa UNFCCC, ako aj podporu Únie pre jej partnerov pri riešení zmeny klímy a jej vplyvov.

r)

medzinárodný vývoj a úsilie vynaložené na dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody a konečného cieľa Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy ( UNFCCC ) , ako aj podporu Únie pre jej partnerov pri riešení zmeny klímy a jej vplyvov.

2a.

V článku 4 sa dopĺňa tento odsek:

3.

V článku 11 prvom odseku sa dopĺňajú tieto písmená:

„c)

vyvíjajúce sa výzvy a príležitosti pre globálnu konkurencieschopnosť európskych priemyselných odvetví v členských štátoch, najmä energeticky náročných priemyselných odvetví a malých a stredných podnikov;“;

ca)

vývoj cien energie a jeho vplyv na európske priemyselné odvetvia a domácnosti;

cb)

sociálno-ekonomické vplyvy vrátane vplyvu na zamestnanosť;

d)

technologický pokrok a zavádzanie inovačných technológií vo všetkých členských štátoch a odvetviach;

e)

odhadovanú úroveň čistého odstraňovania na úrovni Únie vo vzťahu k cieľom tohto nariadenia. Ak Komisia zistí, že odhadovaná úroveň čistého prirodzeného odstraňovania na rok 2040 sa výrazne líši od úrovne potrebnej na dosiahnutie priebežného cieľa do roka 2040, a to aj v prípade prírodných škodlivých činiteľov, vo vhodných prípadoch navrhne opatrenia na úrovni Únie, a v prípade potreby aj úpravu priebežného cieľa do roka 2040, ktorá zodpovedá prípadným nedostatkom a je v jeho medziach, a zabezpečí, aby prípadné nedostatky neboli na úkor iných hospodárskych odvetví;

f)

pokrok pri dosahovaní priebežných cieľov stanovených v tomto nariadení.

g)

flexibilitu členských štátov pri využívaní vysokokvalitných medzinárodných kreditov na splnenie až 5 % svojich cieľov na obdobie po roku 2030 a úsilia v odvetviach, ktoré nie sú regulované v systéme EU ETS.

4.

V článku 11 sa druhý odsek nahrádza takto: