1.

Má sa zásada nezávislosti súdnictva, ktorá je ustanovená v článku 19 ods. 1 druhom pododseku Zmluvy o EÚ v spojení s článkom 2 Zmluvy o EÚ…, vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby štátne orgány, ktoré majú právomoc viesť vyšetrovanie a/alebo podať obžalobu, vyšetrovali sudcov vo veci spáchania trestného činu len na základe skutočnosti, že nebol uplatnený vnútroštátny zákon, ktorý prijal najvyšší zákonodarný orgán, pretože vnútroštátny súd zistil rozpor s právom Únie, a či je prípustné, aby tieto štátne orgány, ktoré nemajú funkcie justičného orgánu, preskúmali správnosť súdnych rozhodnutí, pokiaľ ide o uplatniteľnosť práva Únie, a v prípade potreby, ak právo Únie nepovažujú za relevantné v konkrétnom právnom spore, navrhli uloženie disciplinárneho trestu sudcom?

2.

Má sa článok 267 ZFEÚ v spojení s článkom 23 ods. 1 štatútu Súdneho dvora Európskej únie vykladať v tom zmysle, že v prípade návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci výkladu práva Únie je každý ďalší vnútroštátny súd, ktorý sa zaoberá sporom, ktorého výsledok závisí od rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, povinný prerušiť konanie, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie práva Únie?

3.

Je prípustné, aby sa vnútroštátne súdy pri posudzovaní zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov s právom Únie samostatne odvolávali na zásady právneho štátu zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ, okrem iného na zásadu proporcionality pri obmedzovaní základných práv občanov?

4.

Je prípustné, aby sa na základe zásad právneho štátu, ktoré sú zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ a ku ktorým okrem iného patrí zásada proporcionality pri obmedzovaní základných práv občanov, odôvodnila uplatniteľnosť ustanovení Charty základných práv Európskej únie, vzhľadom na to, že tieto zásady platia pre všetky členské štáty a sú súčasťou právomocí Únie?

5.

Majú sa zásady právneho štátu, ktoré sú stanovené v článku 2 ZEÚ a medzi ktoré patrí zásada proporcionality pri obmedzovaní základných práv občanov, v spojení s požiadavkou proporcionality podľa článku 49 ods. 3 a článku 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie v súvislosti s trestnými činmi a trestami, ako aj s uplatňovaním obmedzení, ktoré musia byť nevyhnutné a skutočne zodpovedať cieľom verejného záujmu, ktoré Únia uznáva, alebo požiadavkám ochrany práv a slobôd iných, vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je úprava stanovená v článku 53 NK a článku 343b ods. 5 NK, podľa ktorej sa nástroj trestného činu alebo predmet trestného činu povinne skonfiškuje, bez toho, aby mali súdy možnosť preskúmať, či je zaručená rovnováha medzi právami občanov, závažnosťou spáchaného trestného činu a osobnosťou páchateľa, ktoré si navzájom konkurujú?

6.

Ktorý výklad je pre vnútroštátne súdy rozhodujúci pri uplatňovaní článku 53 NK a článku 343b ods. 5 NK, ak je rozhodnutie vnútroštátneho Ústavného súdu v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie?