Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 22. januára 2026 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Ondernemingsrechtbank Gent, afdeling Oostende – Belgicko) – Vlaams Gewest/P&O North Sea Ferries Limited, P&O Ferries Limited

(Vec C-413/24  (1) , Vlaams Gewest)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Nariadenie (EHS) č. 4055/86 - Uplatnenie zásady slobodného poskytovania služieb námornej dopravy medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami - Článok 56 ZFEÚ - Článok 191 Dohody o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej - Slobodné poskytovanie služieb - Obmedzenia - Vnútroštátna právna úprava stanovujúca platenie paušálneho poplatku za povinné používanie služieb systému podpory námornej dopravy v závislosti od dĺžky dotknutého plavidla [„Verkeersbegeleidingssysteem (VBS)“] - Právna úprava uplatňujúca sa na námornú dopravu do prístavov Vlaams Gewest [Flámsky región (Belgicko)] integrovaných do tohto systému podpory a z prístavu v inom členskom štáte než Belgické kráľovstvo, ale neuplatňujúca sa na dopravu medzi týmito flámskymi prístavmi - Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Brexit))

(C/2026/1317)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Ondernemingsrechtbank Gent, afdeling Oostende

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Vlaams Gewest

Žalované: P&O North Sea Ferries Limited, P&O Ferries Limited

za účasti: P&O North Sea Ferries Limited

Výrok rozsudku

1.

Článok 1 nariadenia Rady (EHS) č. 4055/86 z 22. decembra 1986, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovať služby na námornú dopravu medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami, v spojení s článkom 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že: bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že za námornú dopravu do určených prístavov členského štátu a z prístavov nachádzajúcich sa v iných členských štátoch vzniká povinnosť platiť za povinné používanie služieb systému podpory námornej dopravy poplatok, ktorý sa vypočíta len na základe dĺžky plavidla s vylúčením akýchkoľvek iných faktorov a od ktorého je oslobodená námorná doprava medzi týmito určenými prístavmi, pokiaľ neexistuje skutočný vzťah medzi nákladmi na poskytované služby a výškou tohto poplatku.

2.

Článok 191 Dohody o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej, v spojení s jej článkom 5 a článkom 127 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu sa má vykladať v tom zmysle, že: po vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie sa poskytovatelia služieb námornej dopravy usadení v Spojenom kráľovstve už nemôžu odvolávať na uplatnenie práva Únie pred vnútroštátnymi súdmi členských štátov, najmä článku 1 nariadenia č. 4055/86 v spojení s článkom 56 ZFEÚ, pokiaľ ide o skutkové okolnosti alebo právne situácie, ktoré nastali po 31. decembri 2020.

---

(1)  Ú. v. EÚ C, C/2024/5307.