a)

Majú sa článok 5 ods. 2 v spojení s článkom 3 bodom 10 nariadenia č. 715/2007 (1), ako aj článok 3 vykonávacieho nariadenia č. 692/2008 (2) vykladať v tom zmysle, že v prípade vozidla s naftovým motorom, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 715/2007 a v ktorom sú zabudované systémy recirkulácie výfukových plynov (systém EGR) a dodatočnej úpravy výfukových plynov (systém SCR), sa na účely kvalifikácie ako rušiaceho zariadenia v zmysle článku 3 bodu 10 nariadenia č. 715/2007 má vychádzať z toho, či sa znižuje účinnosť systému regulácie emisií ako celku (pri zahrnutí všetkých systémov recirkulácie výfukových plynov a dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktoré v danom prípade existujú), alebo z toho, či sa znižuje účinnosť jednotlivých konštrukčných prvkov (napr. „teplotné okno“, katalyzátor SCR) ako príslušných vlastných systémov regulácie emisií?

b)

Majú sa článok 3 bod 10, ako aj článok 5 ods. 1 a 2 nariadenia č. 715/2007 vykladať v tom zmysle, že pre kvalifikáciu ako zakázaného rušiaceho zariadenia je rozhodujúce len zníženie účinnosti systému regulácie emisií pri bežnej prevádzke – či už jednotlivého konštrukčného prvku, alebo celého systému (pozri otázku [1.a)] –, alebo sa navyše vyžaduje, aby bol prekročený (aspoň) jeden z emisných limitov uvedených v prílohe I k nariadeniu č. 715/2007?

a)

Má sa článok 5 ods. 2 v spojení s článkom 3 bodom 10 nariadenia č. 715/2007, pokiaľ ide o bremeno tvrdenia, vykladať v tom zmysle, že nadobúdateľ vozidla s naftovým motorom unesie svoje bremeno tvrdenia týkajúce sa existencie zakázaného rušiaceho zariadenia, ak tvrdí, že existuje konštrukčný prvok (napr. „teplotné okno“), ktorý pri bežnej prevádzke znižuje účinnosť systému regulácie emisií, a má v takom prípade výrobca vozidla bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o to, že celkový systém ako celok nespôsobuje zníženie účinnosti systému regulácie emisií, alebo musí kupujúci tiež tvrdiť, že neexistujú žiadne iné konštrukčné prvky, ktoré kompenzujú tento nepriaznivý účinok?

b)

Má sa článok 5 ods. 2 v spojení s článkom 3 bodom 10 nariadenia č. 715/2007 v prípade bremena tvrdenia kupujúceho, pokiaľ ide o celkový systém, a dôkazného bremena, ktoré z neho vyplýva vo vnútroštátnom práve, vykladať v tom zmysle, že dokonca aj vnútroštátna právna úprava, ktorá v tomto prípade ukladá výrobcovi povinnosť poskytnúť súčinnosť pri zisťovaní skutkového stavu, napriek tomu nie je v súlade s právom Únie, najmä so zásadou efektivity, takže v tomto smere musí preto podľa práva Únie znášať dôkazné bremeno výrobca?