Európske odvetvie výroby batérií má zásadný význam pre úsilie EÚ splniť klimatické ciele a zvýšiť hospodársku odolnosť, energetickú bezpečnosť a obranné spôsobilosti. Predpokladá sa, že dopyt po batériách v Európe v nadchádzajúcich rokoch prudko vzrastie v dôsledku elektrifikácie vo viacerých odvetviach vrátane elektrických vozidiel a na rozvíjajúcich sa trhoch, ako je elektrická letecká a námorná doprava. Batérie zohrávajú kľúčovú úlohu aj pri uskladňovanie energie na úrovni sústavy s cieľom zvýšiť odolnosť energetických systémov a v obranných aplikáciách, čím sa zdôrazňuje ich strategický význam. V kombinácii s pokračujúcou dekarbonizáciou odvetvia energetiky sa tak znížia náklady na dovoz energie a naša geopolitická závislosť od dovážaných fosílnych palív.

V uplynulom desaťročí sa vďaka opatreniam EÚ zameraným na budovanie hodnotového reťazca výroby batérií podarilo uvoľniť značné investície, ktorých hybnou silou bol rýchly rast v tomto odvetví. Vďaka Európskej aliancii pre batérie, ktorá vznikla v roku 2017, a špecializovaným dôležitým projektom spoločného európskeho záujmu (1) sa výrobná kapacita batériových článkov zvýšila z 1 GWh v roku 2017 na súčasných viac ako 200 GWh, čo do roku 2025 predstavuje investície vo výške približne 33 miliárd EUR len do tovární na výrobu batérií (2). Výrazne sa rozšírili aj segmenty v strednej časti výrobného reťazca, pričom sa zvýšila výroba kritických komponentov, ako sú katódové a anódové aktívne materiály, elektrolyty, separátory a spojivá.

Podmienky, ktoré tento rast pôvodne podnietili, sa však v posledných rokoch zmenili. V dôsledku kombinácie štrukturálnych a vonkajších výziev je ohrozená schopnosť ekosystému batérií v EÚ riadne sa rozvíjať a hrozí, že sa prehĺbi strategická závislosť od technológií mimo EÚ. Tieto podmienky predstavujú aj riziká pre hospodársku bezpečnosť. Výsledný pokles sa prejavil v tom, že došlo k zrušeniu, zredukovaniu a odloženiu mnohých projektov.

Jednou z výziev je globálna nadmerná kapacita v celom hodnotovom reťazci batérií, ktorá vyvolala intenzívnu cenovú súťaž. V roku 2025 dosiahla celosvetová výroba batérií viac ako 4 000 GWh, zatiaľ čo celosvetový dopyt bol nižší ako 2 000 GWh. To predstavuje štrukturálnu výzvu pre európsky hodnotový reťazec batérií, keďže na dosiahnutie konkurencieschopnosti sa vyžaduje výhoda veľkého rozsahu. Výhoda veľkého rozsahu sa dá dosiahnuť až po nákladnej fáze zvyšovania výrobných kapacít, počas ktorej sú výrobné náklady výrazne vyššie ako výrobné náklady etablovaných výrobcov. V dôsledku tejto situácie vznikla bariéra, ktorá bráni získaniu výhody veľkého rozsahu.

Okrem toho globálna hospodárska súťaž neprebieha v prostredí s rovnakými podmienkami, čo oslabuje európsky ekosystém batérií. Mnohí konkurenti mimo EÚ sú výrazne podporovaní štátnymi subvenciami, čo im umožňuje znižovať náklady a agresívne expandovať v domácom i medzinárodnom meradle. Na rozdiel od zahraničných subvencií, ktoré sú zamerané prevažne na podporu výroby, sa európska stratégia dostatočne nezameriava na účinné opatrenia v oblasti dodávok batérií na jednotnom trhu a zároveň sa nedostatočne zaoberá rozvojom konkurencieschopného domáceho dodávateľského reťazca. Európski výrobcovia sú tak v nevýhode. V súčasnosti mnohí konkurenti využívajú dvojité subvencie – na strane výroby sú podporovaní doma a na strane dopytu zase v EÚ. Toto sa už viac nedá akceptovať.

Napriek značnému úsiliu o vybudovanie domáceho hodnotového reťazca batérií sa EÚ stala čistým dovozcom batérií, pričom odvetvie výroby batérií je silne koncentrované na určitých trhoch. V roku 2024 sa do EÚ doviezli batérie v hodnote približne 28 miliárd EUR, z toho len z Číny to boli batérie v hodnote 22 miliárd EUR (3). V súčasnosti Čína dominuje celosvetovej výrobe batérií a v roku 2024 predstavovala približne 83 % celosvetovej kapacity, čo výrazne prevyšuje jej domáci dopyt (4). Jej vplyv na strednú a vstupnú časť dodávateľského reťazca batérií je ešte silnejší. Čína má systémovú prevahu v celom hodnotovom reťazci batérií, čo vytvára kritické závislosti a úzke miesta v dodávateľskom reťazci v súvislosti s kritickými komponentmi a technológiami. To umožňuje Číne zvyšovať vstupné náklady, čo by mohlo ďalej znižovať konkurencieschopnosť výrobcov v EÚ, a stanovovať vývozné obmedzenia, ako to urobila v prípade svojich pokročilých batériových technológií. Riziko spočíva v tom, že závislosť od zahraničných batériových technológií nielenže znižuje konkurencieschopnosť priemyslu EÚ, ale vedie aj k tomu, že EÚ zaostáva v kritických aplikáciách v oblasti obrany a energetickej bezpečnosti.

Asertívna priemyselná stratégia Číny využíva priame zahraničné investície na rozšírenie čínskej dominancie na trhu. V posledných rokoch zahraničné firmy získali kritické projekty a zriadili prevádzky, ktoré vykonávajú len montáž. V dôsledku toho sa zvyšuje strategická závislosť od externých dodávateľov, čím sa Európa stáva zraniteľnejšou voči cenovým manipuláciám, narušeniam dodávok a geopolitickým otrasom. Európa si nemôže dovoliť opakovať strategické chyby, pokiaľ ide o minulé závislosti v energetike. Batérie sú jednou z kľúčových technológií uvedených v stratégii EÚ v oblasti hospodárskej bezpečnosti. Pokiaľ ide o zabezpečenie technologickej suverenity v tomto odvetví, ktoré je základom elektrifikácie, nemáme na výber. Je to nevyhnutnosť.

Tieto výzvy si vyžadujú naliehavé opatrenia v celom hodnotovom reťazci batérií v EÚ, zakotvené v silnej priemyselnej stratégii, ktorá čo najlepšie využíva a rozvíja hodnotový reťazec na celom území EÚ. S prechodom automobilového priemyslu na vozidlá s nulovými emisiami čelí EÚ znižovaniu pridanej hodnoty v celom hodnotovom reťazci. V prípade vozidla so spaľovacím motorom je podiel dielov pochádzajúcich z EÚ vyšší ako 80 %. V elektrických vozidlách na batérie tvorí batéria 30 – 40 % nákladov na vozidlo, čo v súčasnosti znižuje podiel dielov pochádzajúcich z EÚ vo väčšine batériových elektrických vozidiel pod 50 %. Na rastúcom trhu, ktorého hodnota sa do roku 2030 odhaduje na 250 miliárd EUR ročne (čo zodpovedá HDP Grécka), si stojíme za cieľom stanoveným v Akčnom pláne pre automobilový priemysel dosiahnuť do roku 2030 európsku pridanú hodnotu na úrovni vyššej ako 50 % v celom hodnotovom reťazci.

Preto Komisia predkladá nové ekonomické zdôvodnenie pre výrobu batérií v Európe, a to od zabezpečenia surovín až po rozšírenie výroby, zabezpečenie odberu a rovnakých podmienok. Iniciatíva na podporu výroby batérií je založená na šiestich pilieroch, ktoré vychádzajú z predchádzajúcich iniciatív, ako je nariadenie o batériách, akt o emisne neutrálnom priemysle, Akčný plán pre automobilový priemysel a strategický akčný plán pre batérie. Jej cieľom je: 1. uvoľniť investície; 2. vybudovať odolný dodávateľský hodnotový reťazec; 3. zosúladiť zahraničné investície so strategickými záujmami Európy; 4. stimulovať dopyt po batériách vyrobených v EÚ; 5. urýchliť výskum, inovácie a zručnosti pre hodnotový reťazec batérií a 6. koordinovať opatrenia s cieľom maximalizovať vplyv v celej Európe.

Obrázok 1. Šesť pilierov balíka opatrení na podporu výroby batérií

Pilier I: Podpora zvyšovania kapacít výrobcov v EÚ prostredníctvom finančného zabezpečenia

V reakcii na naliehavé medzinárodné výzvy a ťažkosti, ktorým toto priemyselné odvetvie čelí pri rozširovaní výroby, je nevyhnutne potrebné podporiť výrobu batérií v EÚ. Výroba batériových článkov si vyžaduje značné investície v podobe kapitálových výdavkov vzhľadom na potrebu rozsiahlej priemyselnej infraštruktúry, vyspelých zariadení a prísnych noriem v oblasti kvality a bezpečnosti. Okrem toho sa fáza zvyšovania výrobných kapacít zvyčajne vyznačuje vysokými nákladmi a nízkymi príjmami v dôsledku vysokej miery chybných výrobkov, času potrebného na spustenie výroby a nízkej produkcie. Fáza zvyšovania výrobných kapacít zahŕňa strmú nábehovú krivku osvojovania si vedomostí na zvládnutie a zdokonalenie výrobného procesu. S cieľom zabezpečiť súčasný súbor projektov, podporiť ďalšie investície súkromného sektora a zvýšiť bezpečnosť dodávok v automobilovom priemysle a v odvetví uskladňovania energie je Komisia odhodlaná zaviesť cielené opatrenia v oblasti finančnej podpory.

Európska komisia v decembri 2024 predložila návrh na granty vo výške 1 miliardy EUR na podporu projektov výroby batériových článkov pre elektrické vozidlá prostredníctvom Inovačného fondu. Okrem toho poskytla navýšenie prostriedkov vo výške 200 miliónov EUR (vo forme záruk za úvery) z Inovačného fondu EÚ pre Program InvestEU na podporu inovačných projektov v celom európskom hodnotovom reťazci výroby batérií. V rámci témy výroby čistých technológií v prebiehajúcej výzve v oblasti emisne neutrálnych technológií s rozpočtom vo výške 1 miliardy EUR je k dispozícii aj podpora pre dodávateľský hodnotový reťazec batérií, napríklad v súvislosti s aktívnym katódovým materiálom a aktívnym anódovým materiálom, ako aj recykláciou batérií. Uvedené dva materiály sú základnými zložkami lítiovo-iónových batérií. Okrem toho sa Nástrojom na medziregionálne inovačné investície (I3) podporuje rozšírenie vyspelých medziregionálnych inovačných projektov v celých strategických európskych hodnotových reťazcoch, ako je napríklad odvetvie výroby batérií (5).

Na základe týchto prvých krokov Európska komisia zriaďuje Nástroj na podporu výroby batérií s cieľom mobilizovať 1,5 miliardy EUR z Inovačného fondu na financovanie podpory európskych výrobcov batériových článkov počas fázy zvyšovania výrobných kapacít. Podpora sa bude poskytovať prostredníctvom bezúročných úverov. Tieto úvery sa budú poskytovať v splátkach a budú sa odvíjať od výkonnosti a viazať na dosiahnutie konkrétnych míľnikov založených na pokroku pri realizácii podnikateľského plánu, až kým sa v projektoch úspešne nedosiahne veľkoobjemová výroba a vyššie úrovne komerčnej životaschopnosti. Pri navrhovaní a vykonávaní nástroja sa zabezpečí súlad s nariadením (EÚ, Euratom) 2024/2509, ako aj súlad so smernicou 2003/87/ES a delegovaným nariadením 2019/856. Hlavným cieľom je zabezpečiť, aby verejná podpora pôsobila ako katalyzátor investícií súkromného sektora, urýchlila priemyselné zavádzanie a posilnila postavenie Európy na svetovom trhu s batériami.

Pokiaľ ide o ďalšie zapojenie členských štátov, Komisia už uznala špecifickú situáciu výrobcov čistých technológií, ako sú výrobcovia batérií, v rámci štátnej pomoci pre Dohodu o čistom priemysle, najmä pokiaľ ide o nespravodlivú globálnu hospodársku súťaž, neočakávané prekročenie nákladov alebo neistoty v súvislosti s budúcim dopytom. Ďalej objasnila, že členské štáty môžu poskytovať financovanie, a to aj vo forme kapitálových a kvázi kapitálových nástrojov, za trhových podmienok spolu so súkromnými prevádzkovateľmi, čo môže pomôcť riešiť uvedený problém týkajúci sa obmedzenej schopnosti dodávateľov so sídlom v EÚ absorbovať otrasy v dôsledku obmedzených rozpočtov, ktorými disponujú. Komisia vyzýva členské štáty, aby využili tieto existujúce možnosti, ktoré môžu pomôcť riešiť akútne problémy tohto odvetvia a ktoré zároveň ponúkajú možnosť návratnosti pre daňovníkov, keď úroveň výroby umožní ziskovú výrobu.

V strednodobom horizonte v rámci budúceho viacročného rozpočtu EÚ od roku 2028 návrh Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť (ďalej len „ECF“) zahŕňa podporu „opatrení na zvýšenie výroby“ vrátane opatrení v odvetví čistých technológií, ako je napríklad odvetvie výroby batérií. Medzitým bude Nástroj na podporu výroby batérií predstavovať preklenovacie riešenie pre toto priemyselné odvetvie, ktorým sa zabezpečí okamžitá podpora, kým sa nedosiahne plná funkčnosť rámca ECF.

Tým sa uznáva naliehavá potreba urýchlených opatrení na modernizáciu výrobného potenciálu EÚ v oblasti batérií s cieľom dosiahnuť a udržať si konkurenčnú výhodu na svetovom trhu.

Obrázok 2. Finančná podpora

Pokiaľ ide o posilnenie obehového hospodárstva, členské štáty sa takisto vyzývajú, aby naplno využívali existujúce možnosti štátnej pomoci, ktoré sú uvedené v Usmerneniach o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky, s cieľom podporiť efektívne využívanie zdrojov a prechod na obehové hospodárstvo.

Hlavné opatrenia — V decembri 2024 boli predložené granty vo výške 1 miliardy EUR na podporu projektov výroby batériových článkov pre elektrické vozidlá prostredníctvom Inovačného fondu. Okrem toho Komisia spolupracuje s EIB, aby zabezpečila plné využitie navýšenia prostriedkov vo výške 200 miliónov EUR z Inovačného fondu na záruky za úvery v rámci Programu InvestEU. — 1,5 miliardy EUR z Inovačného fondu na Nástroj na podporu výroby batérií vo forme bezúročných úverov, pričom prvá splátka podpory sa má vybraným spoločnostiam poskytnúť v roku 2026. — Podpora z Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť v rámci budúceho viacročného rozpočtu EÚ.

Pilier II: Budovanie odolného dodávateľského hodnotového reťazca pre prístup k surovinám a vstupom

Odvetvie výroby batérií v EÚ zápasí s problémami v dodávateľskom reťazci v dôsledku geopolitického napätia a závislosti od niekoľkých dodávateľoch mimo EÚ, a to aj v prípade kritických surovín. Z tejto závislosti plynie riziko narušenia dodávok a vyšších nákladov, čo bráni úsiliu o vytvorenie bezpečného hodnotového reťazca.

Európska komisia podnikla významné kroky na podporu rozvoja projektov v oblasti strategických surovín súvisiacich s výrobou batérií. Začiatkom tohto roka označila 32 projektov v EÚ zameraných na suroviny pre batérie, ako je lítium, nikel a grafit, a 10 projektov mimo EÚ za strategické projekty na základe aktu o kritických surovinách. Tieto projekty budú oprávnené na zjednodušené vydávanie povolení a koordinované financovanie. Komisia spustila druhú výzvu na predkladanie strategických projektov, v ktorej vyzýva predkladateľov projektov, aby predložili projekty do 15. januára 2026.

Obrázok 3. Strategické projekty v oblasti kritických surovín súvisiace s batériami

S cieľom urýchliť diverzifikáciu získavania zdrojov surovín pre batérie Komisia prijala aj Akčný plán RESourceEU, ktorým sa v nasledujúcich 12 mesiacoch zmobilizujú 3 miliardy EUR z fondov EÚ na priamu podporu hodnotového reťazca kritických surovín.

Nedávnou dohodou medzi Radou a Európskym parlamentom o posilnení Programu InvestEU sa zvyšuje záruka EÚ o 2,9 miliardy EUR s cieľom uvoľniť dodatočné verejné investície a investície súkromného sektora vo výške takmer 55 miliárd EUR. Tým sa môžu okrem iného podporiť projekty v oblasti kritických surovín vrátane všetkých fáz vývoja od podpory pre startupy až po fázu rozširovania a zavádzania. Komisia očakáva, že v rámci nástroja InvestEU sa do roku 2027 zmobilizujú investície vo výške približne 6 miliárd EUR, z toho najmenej 2 miliardy EUR v rokoch 2026 – 2027, a to v podobe investícií súvisiacich s kritickými surovinami. Prostredníctvom Poradenského centra InvestEU sa podporí príprava súboru projektov.

Komisia identifikovala príslušné projekty na zníženie závislosti EÚ od jednej krajiny pôvodu surovín o 30 % až 50 % do roku 2029 alebo ešte skôr. Komisia bude pozorne sledovať pokrok pri finalizácii potrieb financovania a pri urýchľovaní postupu na dosiahnutie pripravenosť trhu, a to prostredníctvom centra pre financovanie kritických surovín a centra pre kritické suroviny, ktoré sa zriadia v roku 2026. Okrem toho Komisia v marci 2026 spustí prvé kolo Mechanizmu pre suroviny v rámci Platformy EÚ pre energiu a suroviny. Prvé kolo v marci 2026 bude zamerané na okamžite dostupné a čoskoro dostupné hodnotové reťazce pre vzácne zeminy, batérie a obranné suroviny.

Rovnako dôležité je recyklovať zdroje, ktoré sú k dispozícii v Európe, s cieľom posilniť hodnotový reťazec batérií v EÚ. Preto Komisia na základe nedávneho oznámenia v rámci RESourceEU a vykonávacieho aktu k nariadeniu o batériách v súvislosti s označovaním prijme opatrenia na uľahčenie zhodnocovania a recyklácie surovín z batérií. V prípade batérií si recyklácia vyžaduje aj prístup k čiernej hmote, ako aj dostatočnú kapacitu na rafináciu, čo pre európsky priemysel naďalej predstavuje výzvu.

Ako sa rozhodlo v marci 2025, odpadové lítiovo-iónové batérie a čierna hmota budú od decembra 2026 klasifikované ako nebezpečný odpad. To znamená, že po tomto dátume bude vývoz do nečlenských krajín OECD zakázaný. Komisia bude pracovať na účinnom uplatňovaní tohto zákazu bez obchádzania a v prípade potreby predloží dodatočné opatrenia na ďalšie obmedzenie vývozu čiernej hmoty.

V rámci EÚ je takisto nevyhnutne potrebné zhodnocovať lítium, kobalt a nikel z čiernej hmoty. Rozvoj recyklačných areálov na získavanie materiálov z čiernej hmoty napreduje, tieto areály však predstavujú len malú časť budúceho európskeho dopytu a musia ešte dosiahnuť vyššiu mieru vyspelosti. Tieto výzvy si vyžadujú značné investície do areálov na recykláciu batérií a zvýšenie finančnej podpory recyklácie batérií.

Na základe tohto ambiciózneho programu oznámeného v rámci RESourceEU podnikáme ďalší krok na rozvoj dodávateľského hodnotového reťazca v odvetví výroby batérií. Až 300 miliónov EUR sa použije na podporu projektov v oblasti kritických surovín, ktoré sú kľúčové pre hodnotový reťazec batérií, najmä lítia, kobaltu, niklu, mangánu a grafitu. Touto podporou sa bude riešiť vážna medzera na trhu, keďže mnohí realizátori projektov v oblasti surovín pre batérie čelia veľkým počiatočným nákladom na rozšírenie výroby, pričom majú k dispozícii len obmedzený rozpočet. Komisia v treťom štvrťroku 2026 prijme aj akt o obehovom hospodárstve, ktorým sa urýchli prechod na obehové hospodárstvo a posilní udržateľnosť, odolnosť a konkurencieschopnosť Únie využitím jednotného trhu. Akt prinesie jednoduchšie, harmonizované pravidlá a nižšie náklady na cezhraničné obehové činnosti a vytvorí sa ním jednotný trh s odpadom a druhotnými surovinami.

Hlavné opatrenia — Vykonávanie Akčného plánu RESourceEU s cieľom urýchliť zavádzanie projektov v celom dodávateľskom reťazci surovín pre batérie. — Financovanie projektov v oblasti kritických surovín v hodnotovom reťazci batérií až do výšky 300 miliónov EUR z Inovačného fondu. — Spustenie druhej výzvy na predkladanie strategických projektov podľa aktu o kritických surovinách, s termínom 15. januára 2026. — Spustenie prvého kola Mechanizmu pre suroviny v rámci Platformy EÚ pre energiu a suroviny v marci 2026.

Pilier III: Zabezpečenie investícií s pridanou hodnotou a rovnakých podmienok pre priemysel v EÚ

Európski výrobcovia batérií čelia geopolitickým prekážkam a tvrdej zahraničnej konkurencii na trhu, na ktorom neexistujú skutočne rovnaké podmienky pre obchod a investície. Táto situácia umožňuje dovoz do ekosystému batérií v EÚ z trhov vyznačujúcich sa nekalou hospodárskou súťažou. Záujem zahraničných subjektov o investície do odvetvia výroby batérií rastie, EÚ však v súčasnosti nemá jasné podmienky, ktorými by sa zabezpečilo, že investície prinesú pridanú hodnotu. Bez silných ochranných opatrení je EÚ naďalej vystavená koncentrovanému zahraničnému vlastníctvu, vonkajšej technologickej kontrole a obmedzenej integrácii do európskych dodávateľských reťazcov.

Komisia preto zvažuje, že navrhne nový súbor podmienok s cieľom zabezpečiť, aby priame zahraničné investície vrátane investícií, ktoré sa týkajú hodnotového reťazca batérií, prinášali jasné výhody pre konkurencieschopnosť a odolnosť Európy. Projekty v strategických segmentoch od spracovania materiálov až po výrobu a recykláciu článkov by mali prinášať hospodárstvu EÚ pridanú hodnotu, a preto môže byť potrebné, aby sa pri nich dodržiavali určité podmienky týkajúce sa riadenia, maximálnej miery zahraničného vlastníctva, transferu technológií, výskumu a vývoja, rozvoja pracovnej sily a integrácie do dodávateľských reťazcov.

V súlade s cieľmi Dohody o čistom priemysle a Akčného plánu pre automobilový priemysel musí EÚ pokračovať v budovaní strategických partnerstiev s cieľom zvýšiť odolnosť nášho dodávateľského reťazca. Memorandum o porozumení v oblasti batérií medzi európskymi a japonskými priemyselnými združeniami podpísané v septembri 2025 povedie k posilneniu spolupráce v kľúčových aspektoch vrátane recyklácie a obehovosti, spoločného využívania údajov a zručností. Budeme pokračovať v rozvoji, znižovaní rizika a diverzifikácii dodávateľských reťazcov s medzinárodnými partnerskými krajinami s cieľom posilniť výrobné kapacity EÚ.

Komisia bude zároveň naďalej využívať svoje nástroje na zabezpečenie rovnakých podmienok na jednotnom trhu, a to aj prípadným prešetrovaním možného narušenia hospodárskej súťaže v hodnotovom reťazci batérií spôsobeného zahraničnými dotáciami podľa nariadenia o zahraničných subvenciách, čím bude podporovať spravodlivú hospodársku súťaž vo všetkých členských štátoch. Okrem toho bude Komisia aktívne monitorovať vývoj v oblasti hospodárskej bezpečnosti a nástrojov na ochranu obchodu v súvislosti s batériami. Táto ostražitosť je nevyhnutná na udržanie stability trhu a zabezpečenie spravodlivých obchodných podmienok vo všetkých sektoroch.

Hlavné opatrenia — Podmienenosť priamych zahraničných investícií, aby sa zabezpečilo, že priame zahraničné investície prinášajú pridanú hodnotu dodržiavaním niektorých podmienok, a to napríklad vrátane transferu technológií a integrácie do dodávateľských reťazcov. — „Diplomacia v oblasti batérií“ – kontakt s globálnymi partnermi s cieľom posilniť a diverzifikovať dodávateľské reťazce.

Pilier IV: Podpora odberu výrobkov „vyrobených v EÚ“, zvýšenie odolnosti a udržateľnosti

S cieľom podporiť vznik odolného európskeho hodnotového reťazca batérií a zvýšiť dopyt bude Komisia stimulovať vytváranie vedúcich trhov pre batérie, komponenty a materiály vyrobené v EÚ tým, že využije rozsah a predvídateľnosť potrieb EÚ v oblasti batérií.

V rámci aktu na urýchlenie rozvoja priemyslu Komisia navrhne požiadavky na podiel dielov pochádzajúcich z EÚ v prípade batérií a ich komponentov v súlade s medzinárodnými právnymi záväzkami EÚ a platnými pravidlami štátnej pomoci. Tieto požiadavky budú navrhnuté tak, aby sa zabezpečilo, že verejné prostriedky budú smerovať do výroby a zamestnanosti v EÚ, aby sa výrobcom batérií v EÚ pomohlo rozšíriť výrobu a vyrovnať strmú nábehovú krivku osvojovania si priemyselných vedomostí. Ich cieľom takisto bude uvoľniť a prilákať súkromný kapitál do najstrategickejších segmentov hodnotového reťazca batérií.

Požiadavkami na podiel dielov pochádzajúcich z EÚ sa pomôže zabezpečiť plné využitie existujúcich výrobných kapacít pre kľúčové komponenty batérií pri každom poskytnutí podpory zo strany EÚ alebo členských štátov, a poskytne sa podpora, aby sa plánované, ohlásené a pozastavené projekty mohli úspešne realizovať, a to zakotvením viacerých fáz hodnotového reťazca batérií v Európe. Nielenže sa tým zníži vystavenie odvetvia výroby batérií v EÚ geopolitickým rizikám, ale zabezpečí sa aj to, že verejné financovanie sa použije na dosiahnutie odolnosti a dlhodobej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Požiadavky môžu mať pozitívny vplyv aj na ťažbu a spracovanie kritických surovín, kde je vytvorenie silného a predvídateľného dopytu nevyhnutné na zníženie rizika investícií.

Komisia takisto preskúma, ako môže výroba bezpilotných vzdušných prostriedkov v Európe pre obranný priemysel zohrávať väčšiu úlohu pri znižovaní rizika v procese zvyšovania výrobnej kapacity hodnotového reťazca batérií.

Tým sa doplnia požiadavky, ktoré sa už uplatňujú podľa aktu o emisne neutrálnom priemysle, ktorým sa členským štátom ukladá povinnosť zahrnúť kritériá odolnosti do všetkých nových alebo aktualizovaných schém subvencií pre elektrické vozidlá od januára 2026. Komisia v tomto čase vydáva oznámenie, v ktorom sa poskytujú usmernenia o tom, ako by sa tieto ustanovenia mali uplatňovať v praxi.

Súčasne postupujú práce na vykonávaní nariadenia o batériách s cieľom posilniť jednotný európsky trh s batériami. Udržateľnosť v celom hodnotovom reťazci sa zlepší aj vďaka väčšej transparentnosti a väčšiemu množstvu informácií dostupných prostredníctvom označovania vrátane informácií o uhlíkovej stope.

Mali by sa vykonávať iniciatívy a vyvíjať technológie, ktoré by spĺňali skutočné potreby vodičov, pričom by sa predišlo zbytočnému predimenzovaniu, a umožňovali jednoduchšiu a lacnejšiu opravu a recykláciu, napríklad prostredníctvom normalizácie.

Hlavné opatrenia — V rámci aktu na urýchlenie rozvoja priemyslu navrhnúť nové požiadavky na podiel dielov pochádzajúcich z EÚ v batériách pre elektrické vozidlá a v batériových systémoch uskladňovania energie. — Podľa článku 28 aktu o emisne neutrálnom priemysle by schémy podpory pre elektrické vozidlá vytvorené alebo aktualizované od 1. januára 2026 mali podporovať nákup vozidiel s nulovými emisiami s elektrickým pohonom, ktorých komponenty – vrátane sady batérií – pochádzajú z diverzifikovaných zdrojov dodávok. To prispeje k zníženiu závislosti EÚ od čínskych vozidiel a batérií.

Pilier V: Podpora výskumu, inovácií a zručností pre hodnotový reťazec batérií v EÚ

Odvetvie výroby batérií je ešte stále vznikajúcim odvetvím s obrovským potenciálom, pokiaľ ide o inovácie a rast. EÚ musí zabezpečiť, aby jej ekosystém batérií rástol, držal krok s celosvetovým technologickým pokrokom a zostal na čele batériových technológií. Aby si EÚ udržala konkurencieschopnosť v oblasti výroby batérií aj vývoja technológií, musí viac investovať do výskumu a vývoja s cieľom vyvinúť nové batériové technológie, zlepšiť recykláciu batérií a odstrániť kritické medzery v hodnotovom reťazci.

Nie je to nič nové. EÚ už mnoho rokov rozvíja a posilňuje svoj ekosystém v oblasti výskumu a vývoja batérií, musíme však toto úsilie urýchliť a rozšíriť. V období 2021 – 2027 má EÚ za cieľ poskytnúť až 925 miliónov EUR na podporu Európskeho partnerstva pre priemyselný hodnotový reťazec batérií (Batt4EU) v rámci programu Horizont Európa. Touto strategickou iniciatívou sa podporuje vývoj diferencovaných technológií v oblasti materiálov pre batérie, konštrukcie článkov, výroby a recyklácie batérií, pričom sa využívajú synergie medzi použitiami batérií na účely dopravy a skladovania elektriny. V rokoch 2025 až 2027 sa budú týmto partnerstvom podporovať projekty v oblasti výskumu a inovácií v celom hodnotovom reťazci v celkovej hodnote 382 miliónov EUR. Partnerstvo pre inteligentnú špecializáciu v oblasti pokročilých materiálov pre batérie na účely elektromobility a stacionárneho uskladňovania energie umožňuje regiónom zosúladiť svoje inovačné priority a spolupracovať na takýchto projektoch (6). Okrem toho v septembri 2025 podpísalo Európske partnerstvo pre priemyselný hodnotový reťazec batérií (Batt4EU) spolu s ďalšími dvoma partnerstvami relevantnými pre automobilový priemysel v rámci programu Horizont Európa (2Zero a CCAM) memorandum o porozumení s Európskou komisiou s cieľom zosúladiť strategické priority na zvýšenie konkurencieschopnosti automobilového priemyslu EÚ a vypracovať spoločný strategický výskumný a inovačný program. Komisia zároveň preskúma ďalšie možnosti financovania výskumných a inovačných činností v oblasti zdokonalených technológií batériových článkov. Okrem toho bude Európska rada pre inovácie financovať startupy a MSP vyvíjajúce pokročilé materiály na uskladňovanie energie prostredníctvom osobitnej výzvy na predkladanie návrhov v rámci programu financovania Akcelerátor, ktorý sa spustí v roku 2026.

Zosúladenie verejných a súkromných výskumných iniciatív a odstránenie ich fragmentácie bude v budúcnosti kľúčovým faktorom úspechu pre konkurencieschopný hodnotový reťazec batérií v EÚ. V rámci prepracovaného strategického plánu pre energetické technológie, ktorý je teraz zakotvený v akte o emisne neutrálnom priemysle, pracovná skupina pre zavádzanie batériových technológií (pod vedením členských štátov a Európskej komisie a s podporou súkromného sektora a akademickej obce) vypracuje v roku 2026 spoločný investičný a implementačný plán.

V pláne sa zmapujú dostupné zdroje a stanovia sa implementačné a investičné záväzky členských štátov a zainteresovaných strán s cieľom splniť spoločné európske priority a ciele výskumu a inovácií v rámci verejno-súkromného sektora. Plán sa zameria sa na vysokovýkonné chemické zloženia batérií novej generácie vrátane tých, ktoré sú relevantné pre vojenské použitia, a zároveň sa ním budú riešiť nedostatky týkajúce sa výrobných liniek s nízkym objemom výroby v počiatočných fázach odberu. Týmto plánom sa položí základ pre nové koordinované plánovanie v oblasti výskumu a inovácií, ktoré bude vychádzať z iniciatív financovaných v rámci piliera II tejto stratégie a bude zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti v oblasti batériových technológií s cieľom zlepšiť proces výroby a recyklácie batérií, vyvinúť stroje na výrobu batérií vyrobené v EÚ, nové koncepcie batérií a materiály pre všetky aplikácie. Tým sa podporí práca v rámci nástroja na koordináciu v oblasti konkurencieschopnosti (pilier VI).

Vzhľadom na rýchly technologický vývoj si zabezpečenie pracovnej sily so správnymi zručnosťami v odvetví výroby batérií rovnako vyžaduje, aby sa neustála pozornosť venovala rozvoju, zvyšovaniu úrovne zručností a získavaniu nových zručností. Pri identifikácii potrieb zručností a priebežnom monitorovaní dopytu bude zohrávať kľúčovú úlohu monitorovacie stredisko zručností, ktoré bolo zriadené v rámci únie zručností. Prostredníctvom vstupov bude prispievať k procesu európskeho semestra, čím sa zvýši politická pozornosť a pákovým efektom sa využijú potrebné finančné prostriedky. Prispôsobenie ponuky zručností dopytu si bude vyžadovať investície z verejných zdrojov (fondy EÚ, projekty podporované EÚ) aj zo súkromných zdrojov, ktoré budú k dispozícii počas stabilného obdobia vzhľadom na vývoj odvetvia z hľadiska rastu.

Posilnenie výrobnej kapacity EÚ v oblasti batérií si vyžaduje dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Ďalšie opatrenia by mali vychádzať zo skúseností získaných z akadémií pre emisne neutrálny priemysel vrátane Akadémie Európskej aliancie pre batérie. Prostredníctvom akadémií pre emisne neutrálny priemysel Komisia podporuje vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti zvyšovania úrovne zručností a získavania nových zručností v oblasti batérií v celej EÚ. To si vyžaduje mobilizáciu európskych aktérov zo strany priemyselného sektora, orgánov členských štátov (vrátane orgánov na regionálnej a miestnej úrovni), poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy a sociálnych partnerov.

Komisia takisto preskúma ďalšie praktické spôsoby podpory inovácií pri výrobe batérií v Európe, pričom zohľadní existujúce rámce a nástroje. To môže podľa potreby zahŕňať poskytovanie usmernení o rozsahu na účely užšej spolupráce medzi aktérmi v odvetví batérií s cieľom spoločne pracovať na nových projektoch v oblasti výskumu a inovácií.

Hlavné opatrenia — Podporovať prostredníctvom programu Horizont Európa vývoj nových koncepcií batérií a materiálov a technológií výroby článkov spolu s celým európskym hodnotovým reťazcom batérií. — Integrácia a lepšie zosúladenie súvisiacich programov v oblasti výskumu a inovácií členských štátov s európskym výskumom a inováciami prostredníctvom Európskeho strategického plánu pre energetické technológie.

Pilier VI: Koordinácia opatrení s cieľom maximalizovať vplyv v celej Európe

Balík opatrení na podporu výroby batérií je stelesnením komplexnej priemyselnej stratégie Európy pre celý hodnotový reťazec batérií. Podpora musí byť koordinovaná a vykonávanie konzistentné v rámci celého ekosystému, čo je nevyhnutným predpokladom úspechu. Komisia a členské štáty musia spolu s finančnými inštitúciami a účastníkmi trhu podniknúť spoločné kroky na zabezpečenie súdržného a účinného pôsobenia.

Komisia plánuje zaviesť nový nástroj na koordináciu v oblasti konkurencieschopnosti, ktorého cieľom je koordinovať opatrenia na európskej úrovni s opatreniami prijatými na vnútroštátnej úrovni a dosiahnuť súdržnosť spoločných priorít členských štátov v oblasti konkurencieschopnosti v kľúčových oblastiach a projektoch strategického významu a spoločného európskeho záujmu (7). V odvetví výroby batérií bude hlavným cieľom zosúladiť cezhraničné a celoúnijné opatrenia s cieľom dosiahnuť väčší hospodársky vplyv v celej Európe.

Obrázok 4. Projekty EÚ týkajúce sa batérií na základe oznámení priemyselného sektora

Pre odvetvie výroby batérií sa zriadi pilotný projekt v rámci nástroja na koordináciu v oblasti konkurencieschopnosti s cieľom podporiť úspešné vykonávanie opatrení oznámených v rámci balíka opatrení na podporu výroby batérií. Cieľom pilotného projektu bude:

—	vymieňať si informácie o zručnostiach, financiách, výskume a inováciách, najmä o systémoch zvyšovania úrovne zručností, získavania nových zručností a odbornej prípravy,

—	zosúladiť investície v celom európskom hodnotovom reťazci batérií, medzi nástrojmi financovania EÚ a vnútroštátnymi nástrojmi financovania spolu so súkromnými investormi,

—	zosúladiť a posilniť záväzky členských štátov pri zavádzaní opatrení na strane dopytu, napríklad požiadaviek „vyrobené v Európe“.

Hlavné opatrenia — Vypracovať pilotný nástroj na koordináciu v oblasti konkurencieschopnosti na podporu strategického zosúladenia medzi EÚ, členskými štátmi a regiónmi s cieľom podporiť silný a konkurencieschopný ekosystém batérií v Európe.

Záver – ďalšie kroky

Európsky hodnotový reťazec batérií sa nachádza v bode zlomu. Času nie je nazvyš. Cieľom stratégie na podporu výroby batérií je urýchliť vykonávanie stratégie EÚ v oblasti batérií riešením všetkých prekážok v hodnotovom reťazci a podporou celého ekosystému, aby sa umožnil jeho rýchly rozvoj.

Balík opatrení na podporu výroby batérií poskytuje okamžitú príležitosť na zavedenie nového ekonomického zdôvodnenia výroby batérií v Európskej únii a na jej územiach. Rýchle vykonávanie je mimoriadne dôležité, aby sa prevádzkovateľom v EÚ poskytli nástroje, ktoré potrebujú na rozširovanie, budovanie odolnosti, konkurencieschopnosti a udržanie si popredného postavenia v oblasti inovácií.

Komisia okamžite pristúpi k zriadeniu Nástroja na podporu výroby batérií, aby sa urýchlilo úspešné zvyšovanie výrobnej kapacity európskych výrobcov batériových článkov. Komisia plánuje vyhlásiť súvisiacu výzvu na predkladanie návrhov v prvom štvrťroku 2026, pričom prvá splátka podpory by sa mala dostať k vybraným spoločnostiam v roku 2026.

Budúci mesiac Komisia navrhne akt na urýchlenie rozvoja priemyslu na podporu vedúcich trhov s batériami a ich komponentmi vyrobenými v Európe a na zabezpečenie zahraničných investícií s pridanou hodnotou v EÚ. Tieto opatrenia sú nevyhnutné na to, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť odvetvia výroby batérií EÚ v čoraz rýchlejšie sa rozvíjajúcom globálnom ekosystéme. Medzitým musia členské štáty od januára 2026 začať uplatňovať kritériá odolnosti a udržateľnosti stanovené v akte o emisne neutrálnom priemysle v nových alebo aktualizovaných verejných podporných schémach a Komisia ďalej vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali nástroje na preverovanie zahraničných investícií.

---

(1)   V rokoch 2019 a 2021 Komisia schválila dva dôležité projekty spoločného európskeho záujmu v ekosystéme batérií, ktoré zahŕňajú podporu 59 spoločnostiam v 12 členských štátoch vo výške až 6,1 miliardy EUR v rámci štátnej pomoci, ktorej cieľom je vyvolať dodatočné súkromné investície vo výške viac ako 13,8 miliardy EUR. Uvedenými dôležitými projektmi spoločného európskeho záujmu sa podporujú ambiciózne výskumné a vývojové činnosti s cieľom priniesť inovácie v celom hodnotovom reťazci batérií vrátane ťažby a spracovania surovín, vývoja pokročilých chemických materiálov, návrhu batériových článkov a ich integrácie do aplikácií, ako sú elektrické vozidlá, a recyklácie použitých batérií.

(2)  BloombergNEF.

(3)  Bruegel Clean Tech Tracker.

(4)  BloombergNEF.

(5)  Príkladom je projekt BATMASS, v rámci ktorého sa rozvíja obehový európsky hodnotový reťazec batérií a riešenia pripravené na investície do recyklácie a opätovného použitia.

(6)  Pokročilé materiály pre batérie na účely elektromobility a stacionárneho uskladňovania energie, https://ec.europa.eu/regional_policy/policy/communities-and-networks/s3-community-of-practice/partnership_industrial_mod_advanced_materials_en.

(7)  Európska komisia (2025), Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, „Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ“, COM(2025) 30 final, Brusel, 29. januára 2025.