a)

naliehavé predloženie nového a komplexného obchodného opatrenia na nahradenie súčasného ochranného opatrenia týkajúceho sa ocele pred uplynutím jeho platnosti 1. júla 2026, ktoré by sa vzťahovalo na všetky krajiny a všetky výrobky z ocele ovplyvnené celosvetovou nadmernou kapacitou a ktoré by využilo systém colných kvót spojený s podielom na dovoznom trhu a využitím domácej kapacity, a to s cieľom zabrániť ujme pre následných používateľov a zároveň zachovať životaschopnosť tohto odvetvia;

b)

okamžité zavedenie pravidla určovania pôvodu podľa roztavenia a odliatia s cieľom účinne bojovať proti obchádzaniu a zlepšiť vysledovateľnosť pôvodu ocele, ako aj selektívne pozastavenie pravidla nižšieho cla;

c)

uverejnenie legislatívneho návrhu o mechanizme uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM) s ustanoveniami o zachovaní bezodplatných kvót na vývoz do krajín mimo EÚ, ktoré nemajú porovnateľné záväzky v oblasti klímy. V návrhu by mali byť stanovené spoľahlivé štandardné hodnoty emisií s cieľom odradiť od presúvania zdrojov a presadzovať environmentálne ciele mechanizmu CBAM, ako aj rozšíriť rozsah pôsobnosti mechanizmu CBAM na nadväzujúce odvetvia náročné na oceľ;

d)

rýchle prijatie súhrnného návrhu (1) na ochranu MSP pred nepotrebnou administratívnou a nákladovou záťažou v rámci mechanizmu CBAM a zároveň zabezpečiť, aby sa neohrozili environmentálne a sociálne ciele;

e)

aby Komisia uznala strategickú úlohu kovového šrotu ako druhotnej suroviny a navrhla spoľahlivý systém monitorovania vývozu šrotu. To by malo zahŕňať opatrenia, ako sú vývozné clá alebo colné kvóty s cieľom zaistiť domáce dodávky, posilnené presadzovanie práva v boji proti nezákonnému vývozu šrotu a začlenenie recyklácie železného šrotu do právnych predpisov o výrobkoch po skončení životnosti;

f)

prijatie sekundárnych právnych predpisov – v rámci vykonávania nariadenia o preprave odpadu – s cieľom zabezpečiť, aby bol povolený len vývoz odpadu do krajín, ktoré spĺňajú environmentálne a sociálne normy rovnocenné s normami EÚ;

g)

štrukturálnu reformu trhu s elektrinou a komplexné posúdenie vplyvu alternatívnych koncepcií trhu s cieľom preniesť prínosy čistej elektriny z hľadiska nákladov na domácnosti, ako aj priemyselných odberateľov;

h)

zavedenie osobitných usmernení pre členské štáty ako súčasť rámca štátnej pomoci pre čistý priemysel týkajúcich sa vykonávania dočasných schém zníženia vysokých cien energie pre energeticky náročné priemyselné odvetvia vystavené medzinárodnému obchodu;

i)

aby sa umožnilo poskytovanie vopred stanoveného podielu dotovanej elektriny na základe zmlúv o nákupe elektriny vybraným energeticky náročným priemyselným odvetviam za ceny zvýšené o náklady, a to prostredníctvom nových usmernení týkajúcich sa zmlúv o nákupe elektriny a rozdielových zmlúv;

j)

aby Komisia uprednostnila prístup priemyselných používateľov k vodíku pridelením osobitných odvetvových rozpočtov v rámci budúcich aukcií vodíkovej banky, zrevidovala delegovaný akt o obnoviteľnom vodíku s cieľom umožniť nákladovo efektívnu domácu výrobu a urýchlene prijala delegovaný akt o nízkouhlíkovom vodíku. Okrem toho by sa mali stanoviť flexibilnejšie kritériá na zelenú elektrinu, aby sa uľahčilo rýchlejšie zavádzanie vodíka;

k)

návrh ambicióznych kritérií odolnosti a udržateľnosti s cieľom posilniť výrobu čistých výrobkov v EÚ vrátane kvalitných pracovných miest ako súčasť aktu na urýchlenie dekarbonizácie priemyslu;

l)

aby Komisia posúdila investičné potreby a potreby financovania oceliarskeho a metalurgického priemyselného odvetvia a zvážila zvýšenú a cielenú finančnú podporu, ktorú by v prípade potreby sprevádzala sociálna kondicionalita, okrem iného vyčlenením a presmerovaním finančných zdrojov v rámci mechanizmu CBAM do zahrnutých odvetví, ako aj nasmerovaním príjmov zo systému EU ETS na podporu priemyselných projektov v oceliarskom a metalurgickom priemyselnom odvetví, a to aj prostredníctvom pripravovanej banky pre dekarbonizáciu priemyslu;

m)

zavedenie osobitného Fondu na spravodlivú transformáciu pre energeticky náročné priemyselné odvetvia so zameraním na programy zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie a na podporu mobility s cieľom pomôcť pracovníkom pri prechode medzi regiónmi a odvetviami a

n)

účinné zapojenie sociálnych partnerov do všetkých politík zelenej transformácie, ktoré je postavené na jasných záväzkoch presadzovať sociálny dialóg, kolektívne vyjednávanie a uplatniteľné normy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku.