Spravodajkyňa:

Marija MINČEVA

Poradkyňa	Anna KWIATKIEWICZ (za spravodajkyňu, skupina I)
Žiadosť o konzultáciu	Rada, 26. 6. 2025
Právny základ	článok 148 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	3. 9. 2025
Prijaté na plenárnom zasadnutí	18. 9. 2025
Plenárne zasadnutie č.	599
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	101/3/0

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje obnovenie usmernení pre politiky zamestnanosti na rok 2025 ako súčasť jarného balíka európskeho semestra, pričom tieto usmernenia poskytnú základ pre návrhy Komisie týkajúce sa odporúčaní pre jednotlivé krajiny v príslušných oblastiach.

1.2.

EHSV sa domnieva, že nové prvky v odôvodneniach zavedené v roku 2025 náležite odrážajú zmeny a výzvy, ktoré ovplyvňujú hospodársky rozvoj a trhy práce.

1.3.

EHSV tiež s uspokojením berie na vedomie, že k hlavným cieľom stanoveným v Akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv sa doplnili odkazy na národné cieľové hodnoty do roku 2030, čo umožňuje riadne monitorovanie a posúdenie prijatých opatrení a ďalšieho úsilia potrebného na to, aby sa pokračovalo správnym smerom.

1.4.

Úsilie o dosiahnutie hlavných cieľových hodnôt v oblasti zamestnanosti do roku 2030 je vítané. Treba poznamenať, že v odvetviach, ktoré čelia relatívne vysokému nedostatku pracovnej sily, sa úroveň zamestnanosti zvýšila viac. Zároveň pretrváva pomerne vysoká miera neaktivity v prípade nedostatočne zastúpených skupín (ženy, mládež, starší ľudia, ľudia s nízkou až strednou kvalifikáciou, osoby so zdravotným postihnutím a migranti). Tento stav si vyžaduje zvýšené úsilie na úrovni členských štátov s náležitým zapojením sociálnych partnerov a príslušných organizácií občianskej spoločnosti.

1.5.

Keďže trvalo nízka produktivita práce má negatívny vplyv na konkurencieschopnosť, hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a životnú úroveň, je naliehavo potrebné, aby členské štáty tento trend zvrátili a uprednostnili opatrenia, ktoré spoločnostiam vytvárajú podmienky na to, aby mohli investovať do digitalizácie a robotizácie, nových technológií, výskumu a inovácií, zručností a zvyšovania kvalifikácie pracovníkov. Dobre fungujúce systémy kolektívneho vyjednávania zostávajú dôležitým nástrojom na zvýšenie produktivity práce a dosiahnutie správnej rovnováhy pri stanovovaní miezd, pokiaľ ide o spravodlivosť a prispôsobovanie miezd vývoju produktivity.

1.6.

EHSV vyjadruje znepokojenie nad tým, že väčšina členských štátov naďalej neplní národné cieľové hodnoty v oblasti vzdelávania dospelých do roku 2030. Zároveň poukazuje na to, že z údajov sú vylúčené rôzne druhy neformálneho vzdelávania, a preto v nich nie je v plnej miere zohľadnená skutočná situácia, pokiaľ ide o realizované vzdelávacie činnosti. S cieľom riešiť prekážky a nedostatočnú motiváciu získavať zručnosti a zvyšovať ich úroveň by sa členské štáty mali nabádať, aby zavádzali účinné vnútroštátne riešenia, pokiaľ ide o právo na odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, ako sa predpokladá v Európskom pilieri sociálnych práv.

1.7.

Vysokokvalitné a inkluzívne vzdelávanie na všetkých úrovniach, ako aj kvalifikovaná pracovná sila sú rozhodujúcimi predpokladmi konkurencieschopnosti a lepšej životnej úrovne v EÚ. Na zlepšenie úrovne základných zručností a zabezpečenie atraktívnosti, inkluzívnosti a inovatívnosti odborného vzdelávania a prípravy a ich orientácie na potreby sú nutné rozhodné opatrenia. EÚ potrebuje účinné prostriedky na rozvoj a prilákanie talentov v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a umelej inteligencie. Gramotnosť v oblasti umelej inteligencie by sa mala uznať za kľúčovú kompetenciu a začleniť do širších stratégií celoživotného vzdelávania.

1.8.

Žiaľ, pokrok pri začleňovaní nedostatočne zastúpených skupín do trhu práce nie je dostatočný. Keďže na hospodársky rast a sociálnu súdržnosť môže mať negatívny vplyv veľký počet neaktívnych osôb, je dôležité klásť osobitný dôraz na tieto skupiny vrátane skupín z vidieckych a riedko osídlených oblastí, ako aj zavádzať opatrenia na zvýšenie zamestnateľnosti ľudí mimo trhu práce, najmä osôb s nízkou kvalifikáciou.

1.9.

V kontexte zmenšujúcich sa trhov práce a rekordne nízkych úrovní nezamestnanosti EHSV podporuje opatrenia, ktoré prijali mnohé verejné služby zamestnanosti s cieľom zamerať sa osobitne na aktivačné opatrenia a klásť väčší dôraz na zručnosti a podporu pracovníkov, ktorých sa týka zmena zamestnania s cieľom podporiť zelenú a digitálnu transformáciu. EHSV zdôrazňuje, že pozornosť by sa mala venovať mladým ľuďom, aby sa uľahčil ich prechod zo školy do zamestnania.

1.10.

EHSV so znepokojením konštatuje, že napriek určitému pozitívnemu vývoju sa pokrok pri dosahovaní národných cieľových hodnôt v oblasti znižovania chudoby do roku 2030 v jednotlivých členských štátoch výrazne líši a počas nasledujúcich piatich rokov si bude vyžadovať výrazné zrýchlenie, aby sa dosiahol cieľ EÚ. Okrem toho je miera chudoby detí naďalej alarmujúco vysoká. EHSV sa domnieva, že kľúčovým faktorom pri riešení chudoby sú stratégie zvyšovania produktivity a zamestnanosti, ako aj účinné opatrenia na znižovanie chudoby zamestnaných osôb podporované systémami sociálnej ochrany v závislosti od vnútroštátnych podmienok. Pravidelné hodnotenie opatrení prijatých na národnej úrovni spolu s ich preskúmaním v prípade potreby je rozhodujúce pre dosiahnutie zmeny.

1.11.

EHSV zdôrazňuje, že napriek geopolitickým výzvam a novým politickým cieľom súvisiacim s pripravenosťou, bezpečnosťou a obranou musí politika súdržnosti zostať stredobodom politického programu EÚ a mala by sa riadne financovať prostredníctvom viacročného finančného rámca (VFR).

1.12.

EHSV pripomína, že úloha sociálnych partnerov pri formovaní a vykonávaní reforiem trhu práce vrátane mechanizmov stanovovania miezd v súlade s národnými postupmi sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania má naďalej zásadný význam. Členské štáty by tiež mali využívať odborné znalosti organizácií občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v oblasti integrácie do trhu práce a sociálneho začlenenia.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Usmernenia pre politiky zamestnanosti naďalej významne prispievajú ku koordinácii a reforme národných trhov práce v rámci európskeho semestra, ako sa uvádza v článku 148 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Hospodárske politiky a politiky zamestnanosti Únie a jej členských štátov by sa mali navzájom podporovať v záujme zvyšovania konkurencieschopnosti a produktivity a zlepšovania pracovných podmienok, ako aj v záujme podporovania vzostupnej sociálno-ekonomickej konvergencie, ktorá môže viesť k lepšej kvalite života.

2.2.

EHSV podporuje obnovenie usmernení pre politiky zamestnanosti na rok 2025 v nadväznosti na ich úplnú aktualizáciu v roku 2024. Táto revízia zahŕňala odkazy na národné cieľové hodnoty do roku 2030, aby sa uľahčilo monitorovanie vykonávania Akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv, v ktorom sa stanovujú hlavné cieľové hodnoty EÚ. Kládol sa pri nej väčší dôraz na dôsledky technologického pokroku a umelej inteligencie. Pri revízii sa tiež poukázalo na to, že je dôležité riešiť nedostatok pracovnej sily a zručností, a to aj pomocou legálnej migrácie s cieľom prilákať talenty a zručnosti z krajín mimo EÚ. EHSV sa naďalej domnieva, že tento prístup je vhodný, pričom uznáva, že účinky zavedených reforiem sa zvyčajne prejavujú až po určitom období.

2.3.

EHSV sa stotožňuje so zmenami navrhnutými v roku 2025, ktorých cieľom je lepšie zohľadniť meniace sa geopolitické prostredie vrátane nových prvkov súvisiacich s napätím v obchodnej politike, ako aj s iniciatívou únia zručností, vzostupnou sociálnou konvergenciou po druhom roku vykonávania rámca sociálnej konvergencie a osobitným zameraním na konkurencieschopnosť.

2.4.

EHSV konštatuje, že geopolitické napätie vytvára hospodársku a sociálnu neistotu. Politika súdržnosti sa musí riadne začleniť do VFR, a to aj pri riešení nových politických cieľov súvisiacich s pripravenosťou, bezpečnosťou a obranou.

2.5.

Európsky semester je teraz takisto v súlade s Kompasom pre konkurencieschopnosť, ktorý, ako sa uvádza v návrhu Komisie, poskytuje rámec na posilnenie konkurencieschopnosti preklenutím inovačnej priepasti, dekarbonizáciou nášho hospodárstva, znižovaním nadmerných závislostí a zvyšovaním bezpečnosti a vymedzením horizontálnych faktorov, ktoré zahŕňajú zručnosti, kvalitné pracovné miesta a sociálnu spravodlivosť. Spolu s rámcom sociálnej konvergencie to pomôže vytvoriť inkluzívnejšie trhy práce.

2.6.

EHSV berie na vedomie, že usmernenia sú v súlade s novým rámcom správy hospodárskych záležitostí Únie, ktorý nadobudol účinnosť 30. apríla 2024. Zdôrazňuje, že obmedzené dostupné zdroje sa musia využívať spôsobom, ktorý maximalizuje ich vplyv na cieľové skupiny a podporuje inkluzívne trhy práce, a to aj vzhľadom na národné cieľové hodnoty do roku 2030. Musí sa nájsť rovnováha medzi nutnosťou fiškálnej disciplíny a zabezpečením potrebných investícií do sociálnych politík členských štátov.

2.7.

Reformy trhu práce sa musia starostlivo zvážiť a riadne navrhnúť so zmysluplným zapojením sociálnych partnerov a osobitne príslušných organizácií občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v oblasti začleňovania do trhu práce a sociálneho začleňovania.

3.   Osobitné pripomienky

3.1.   Usmernenie č. 5: Zvyšovanie dopytu po pracovnej sile

3.1.1.

EHSV s uspokojením konštatuje, že napriek spomaleniu hospodárskeho rastu bol rast zamestnanosti v rokoch 2023 až 2024 a v roku 2025 solídny a že EÚ je naďalej na ceste k splneniu svojej hlavnej cieľovej hodnoty v oblasti miery zamestnanosti do roku 2030 (1). Rast zamestnanosti bol však výraznejší v odvetviach s relatívne vysokým nedostatkom pracovnej sily (2) a EÚ naďalej zápasí s pomerne vysokou mierou neaktivity (najmä u osôb so zdravotným postihnutím (3) (4)), mierou nezamestnanosti žien (5) a mladých ľudí (6), čo vyvoláva pretrvávajúce obavy (7). EHSV tiež konštatuje, že mnohí pracovníci v celej EÚ sú naďalej vystavení neistote zamestnania a majú nízko platené pracovné miesta, ktorých dôvody sú rôznorodé.

3.1.2.

Demografické trendy, technologický rozvoj a dvojaká transformácia sú hlavnou hnacou silou tohto nedostatku zručností a dopytu po nich. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily ovplyvňuje všetky odvetvia (8), malé aj veľké podniky a spôsobuje obmedzenia hospodárskych činností, rastu a sociálneho pokroku (9).

3.1.3.

Rast zamestnanosti v súčasnosti vo väčšine členských štátov stimuluje rast HDP viac ako produktivitu. EHSV súhlasí s tým, že pretrvávajúca nízka produktivita práce (10) má negatívny vplyv na konkurencieschopnosť, hospodársky rast, tvorbu pracovných miest (11) a životnú úroveň. Vzhľadom na pokles počtu obyvateľov sa produktivita môže zvyšovať napríklad investíciami do digitalizácie a robotizácie, nových technológií, výskumu a inovácií, vzdelávania a odbornej prípravy. Väčšie investície do vzdelávania a zručností sú účinným nástrojom na zvyšovanie príjmov a vytváranie kvalitných pracovných miest, ako aj silným preventívnym opatrením proti vylúčeniu, marginalizácii a nerovnosti.

3.1.4.

Keďže samostatná zárobková činnosť má od roku 2022 klesajúci trend (12), pričom v jednotlivých krajinách a odvetviach sú rozdiely, EHSV zdôrazňuje, že sa musí podporovať skutočná a dobrovoľne zvolená samostatná zárobková činnosť. Okrem toho (13) by sa mal klásť väčší dôraz na podnikateľské zručnosti na všetkých úrovniach vzdelávania a zvyšovanie finančnej gramotnosti s cieľom podporiť možnosti príjmu, produktivitu, ale aj kariérny rast.

3.2.   Usmernenie č. 6: Zvyšovanie ponuky pracovnej sily a zlepšovanie prístupu k zamestnaniu, ako aj celoživotného získavania zručností a kompetencií

3.2.1.

EHSV s obavami konštatuje, že väčšina členských štátov naďalej neplní národné cieľové hodnoty v oblasti vzdelávania dospelých do roku 2030 (14). Tieto údaje však vychádzajú zo zisťovania o vzdelávaní dospelých, pri ktorom sú zo zberu údajov vylúčené štyri typy neformálnych vzdelávacích činností: kurzy; workshopy alebo semináre; riadená odborná príprava na pracovisku (plánované obdobia vzdelávania, výučby alebo odbornej prípravy priamo na pracovisku organizované zamestnávateľom s pomocou inštruktora); súkromné hodiny. Údaje teda v plnej miere neodrážajú realitu, pokiaľ ide o realizované vzdelávacie činnosti. Členské štáty musia byť v spolupráci so sociálnymi partnermi a príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti zapojené do zavádzania účinných celoštátnych riešení, pokiaľ ide o právo na odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv a pokiaľ je to relevantné vo vnútroštátnom kontexte, mali by odstrániť prekážky a riešiť nedostatočnú motiváciu získavať zručnosti a zvyšovať ich úroveň.

3.2.2.

EHSV podporuje (15) ambície únie zručností a vyzdvihuje strategický význam vysokokvalitného a inkluzívneho vzdelávania a kvalifikovanej pracovnej sily ako rozhodujúceho prvku konkurencieschopnosti a lepších pracovných podmienok v EÚ.

3.2.3.

Kľúčové sú základné zručnosti. Ďalšiemu pokroku v odbornom vzdelávaní a príprave, vysokoškolskom vzdelávaní a vzdelávaní dospelých bráni nízka úroveň dosiahnutých výsledkov v základnom vzdelávaní, ktorá sa vo väčšine členských štátov výrazne zhoršila. Odborné programy často zaostávajú za meniacimi sa požiadavkami na zručnosti. Treba vynaložiť úsilie na zlepšenie povesti odborného vzdelávania a prípravy, aby sa stalo atraktívnejším, inovatívnejším a inkluzívnejším, a to aj z hľadiska potrieb osôb so zdravotným postihnutím.

3.2.4.

EHSV konštatuje, že pokrok vo vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve bol za posledné desaťročie pomalý, pričom medzi členskými štátmi existujú výrazné rozdiely. Pozitívom je, že v celej EÚ klesá počet osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, hoci tento jav je naďalej výzvou, najmä v prípade mladých mužov. Riešenie tejto otázky môže mať pozitívny vplyv na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, rodovú rovnosť a rozvoj detí, čím sa zvýši účasť žien na trhu práce a pracovné príležitosti.

3.2.5.

Formovanie budúcnosti európskeho hospodárstva a znižovanie rozdielov v produktivite a inováciách si vyžaduje väčšie ambície pri rozvíjaní špičkových talentov v oblasti STEM a umelej inteligencie. Gramotnosť v oblasti umelej inteligencie by sa mala uznať za jednu z kľúčových kompetencií a mala by sa začleniť do širších stratégií celoživotného vzdelávania. Dôležité sú vzdelávanie a odborná príprava, podpora inkluzívnosti a prilákanie nedostatočne zastúpených skupín, najmä žien.

3.2.6.

EHSV opakuje, že ak sa chce Európa stať atraktívnejšou pre globálne talenty, musí zjednodušiť administratívne postupy, uľahčiť udeľovanie víz a zrýchliť postupy pre kvalifikovaných migrantov v strategických odvetviach a zároveň zabezpečiť, aby mali rovnaký a spravodlivý prístup na trh práce EÚ a zaobchádzanie v rámci neho. Zároveň treba mať na zreteli, že by takto mohlo dôjsť k úniku mozgov v krajinách pôvodu.

3.2.7.

Žiaľ, napriek dosiahnutému pokroku sú ženy, mladí ľudia, starší ľudia, ľudia s nízkou až strednou kvalifikáciou, osoby so zdravotným postihnutím a migranti naďalej nedostatočne zastúpení na trhu práce, pričom situácia sa v jednotlivých členských štátoch líši. EHSV súhlasí s tým, že v rámci únie zručností by sa mal klásť osobitný dôraz na uvedené skupiny vrátane skupín z vidieckych a riedko osídlených oblastí. Návrh v oznámení o únii zručností týkajúci sa komunitného vzdelávania sa môže rozšíriť prostredníctvom výskumných komunitných centier celoživotného vzdelávania Cedefop (16).

3.2.8.

Je nevyhnutné, aby členské štáty prilákali viac ľudí na trh práce, pretože veľký počet ekonomicky neaktívnych ľudí môže obmedziť hospodársky rast, a tým brániť produktivite a konkurencieschopnosti. To možno dosiahnuť štrukturálnymi opatreniami, ktorými sa uľahčí začleňovanie zraniteľných skupín v kombinácii s vhodnými domácimi politikami, ako sú napr. dávky podpory v zamestnanosti (17) s cieľom zlepšovať zamestnateľnosť, zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu osôb s nízkou kvalifikáciou; kombinácia príjmov z rôznych zdrojov, ako je práca na kratší pracovný čas a prídavky na deti s cieľom motivovať rodičov, aby sa rýchlejšie vrátili na trh práce; podpora rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom flexibilnými formami organizácie práce a podpora rôznych, ale predvídateľných zmluvných dojednaní; a zabezpečenie prístupu k spoľahlivým a vysokokvalitným horizontálnym nástrojom verejných služieb, ako je doprava, opatrovateľské služby, a zároveň odstránenie diskriminačných postojov a podpora opatrení na primerané úpravy v práci pre osoby so zdravotným postihnutím (18).

3.3.   Usmernenie č. 7: Zlepšovanie fungovania trhov práce a účinnosť sociálneho dialógu

3.3.1.

EHSV víta pokles dlhodobej nezamestnanosti v celej EÚ, najmä v členských štátoch s najvyššou mierou nezamestnanosti. Účasť na aktívnych politikách trhu práce sa však v jednotlivých členských štátoch stále značne líši. V tejto súvislosti má naďalej zásadný význam úloha sociálnych partnerov pri formovaní a vykonávaní reforiem trhu práce prostredníctvom sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania. Sociálni partneri zohrávajú zásadnú úlohu pri navrhovaní konkrétnych riešení na príslušnej úrovni (celoštátnej/odvetvovej/podnikovej).

3.3.2.

EHSV súhlasí s tým (19), že konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti môžu mať zásadný význam aj pre vytváranie účinných a inkluzívnych politík.

3.3.3.

V súvislosti s nízkou mierou nezamestnanosti EHSV víta úsilie mnohých verejných služieb zamestnanosti klásť väčší dôraz na aktivačné opatrenia a zručnosti a na podporu pracovníkov, ktorých sa týka zmena zamestnania, s cieľom podporiť zelenú a digitálnu transformáciu, a nabáda ostatné, aby tak urobili tiež. EHSV zdôrazňuje, že pozornosť by sa mala venovať mladým ľuďom, aby sa uľahčil ich prechod zo školy do zamestnania. Zásadný význam má riadne vykonávanie záruky pre mladých ľudí.

3.4.   Usmernenie č. 8: Presadzovanie rovnakých príležitostí pre všetkých, podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe

3.4.1.

EHSV plne podporuje úsilie o presadzovanie rovnakých príležitostí pre všetkých, inkluzívnych trhov práce a o prilákanie väčšieho počtu pracovníkov do zamestnania alebo odborných činností. Inkluzívne trhy práce sú v súčasnosti ešte dôležitejšie z dôvodu nedostatku zručností a pracovnej sily a tlaku na verejné rozpočty.

3.4.2.

Napriek nedávnym krízam, ktoré ovplyvnili sociálno-ekonomickú situáciu v EÚ (kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19, vysoké náklady na energiu, inflácia a životné náklady), sa chudoba znížila (20). Pokrok pri dosahovaní národných cieľových hodnôt v oblasti znižovania chudoby sa však v jednotlivých členských štátoch výrazne líši. Platí to najmä pre chudobu detí, ktorá je napriek miernemu poklesu v roku 2023 naďalej znepokojivo vysoká, hoci je vo všeobecnosti stabilná. EHSV sa domnieva, že kľúčovým faktorom pri riešení chudoby sú stratégie zvyšovania produktivity a vytvárania zamestnanosti, ako aj účinné opatrenia na znižovanie chudoby zamestnaných osôb podporované systémami sociálnej ochrany. Pravidelné hodnotenie opatrení prijatých na národnej úrovni spolu s ich preskúmaním v prípade potreby je zásadné pre dosiahnutie zmeny a lepšej kvality života. Sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú zásadnú úlohu v boji proti chudobe.

3.4.3.

EHSV je znepokojený tým, že chudoba zamestnaných osôb v EÚ je vyššia medzi občanmi krajín mimo EÚ (22,5 %), osobami narodenými mimo EÚ (18,5 %), pracovníkmi s nízkym vzdelaním (18,4 %), zamestnancami na kratší pracovný čas (12,6 %), dočasnými pracovníkmi (12,6 %) a domácnosťami so závislými deťmi (10,0 %) (21). Chudoba zamestnaných osôb je zložitá otázka, ktorá si vyžaduje holistický prístup. Na boj proti chudobe zamestnaných osôb sú potrebné opatrenia, ako sú aktívne politiky trhu práce, vzdelávanie a odborná príprava, podpora vytvárania kvalitných pracovných miest, spravodlivé mzdy v súlade s vývojom produktivity a cenovo dostupné bývanie. Účinným opatrením sú aj podmienky umožňujúce kolektívne vyjednávanie.

3.4.4.

Demografický aspekt predstavuje významné výzvy pre systémy sociálneho zabezpečenia a ich schopnosť zaručiť primerané a finančne udržateľné dôchodkové systémy a dlhodobú starostlivosť. V tejto súvislosti je so zreteľom na rôzne vnútroštátne modely a postupy, ako aj na úlohu sociálnych partnerov a kolektívneho vyjednávania kľúčové, aby sa na úrovni štátov posúdila a v prípade potreby rozvinula úloha doplnkových dôchodkov dopĺňajúcich verejné dôchodkové systémy. Preto je dôležitá finančná gramotnosť, ktorá umožňuje jednotlivcom lepšie pochopiť dodatočnú podporu príjmu na dôchodku (22).

3.4.5.

Je nevyhnutné, aby sa riešili štrukturálne výzvy vrátane dostupnosti, cenovej dostupnosti a kvality dlhodobej starostlivosti, ktoré zhoršuje aj nedostatok pracovnej sily a zručností.

---

(1)  Európska komisia, Joint Employment Report 2025 (Spoločná správa o zamestnanosti 2025).

(2)  Európska komisia, Joint Employment Report 2025 (Spoločná správa o zamestnanosti 2025).

(3)  V roku 2024 bola miera zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím na úrovni 51,8 %, čo je o 24 percentuálnych bodov menej ako celková miera zamestnanosti, ktorá bola na úrovni 75,8 % (Eurostat).

(4)  Pozri aj Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Podpora sociálneho začlenenia osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou (prieskumné stanovisko na žiadosť maďarského predsedníctva Rady EÚ) (Ú. v. EÚ C, C/2024/6875, 28.11.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/6875/oj).

(5)  70,8 % miera zamestnanosti žien v porovnaní s 80,8 % u mužov v roku 2024 (Eurostat).

(6)  Pozri aj Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Rovnaké zaobchádzanie s mladými ľuďmi na trhu práce (stanovisko z vlastnej iniciatívy) ( Ú. v. EÚ C 293, 18.8.2023, s. 48).

(7)  Miera nezamestnanosti mladých ľudí (vo veku od 15 do 24 rokov) bola v rokoch 2022 a 2023 na úrovni 14,6 % a v roku 2024 mierne vzrástla na 14,9 % (Eurostat).

(8)  Nedostatok zručností a pracovnej sily pretrváva obzvlášť v oblasti zdravotnej starostlivosti, STEM (najmä IKT), stavebníctva, dopravy a určitých povolaní v sektore služieb (napr. kuchári a čašníci). Nedostatok pracovnej sily vo výrobnom sektore je mimoriadne vysoký a v niektorých krajinách naďalej rastie (Eurofound, European Company survey 2019 ; Európska komisia, Employment and social developments in Europe, 2023: Addressing labour shortages and skills gaps in the EU ).

(9)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Únia zručností [COM(2025) 90 final] – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o Akčnom pláne pre základné zručnosti [COM(2025) 88 final] – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Strategický plán vzdelávania v oblasti STEM: zručnosti pre konkurencieschopnosť a inovácie [COM(2025) 89 final] (Ú. v. EÚ C, C/2025/5159, 28.10.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/5159/oj).

(10)  Európska komisia, Joint Employment Report 2025 (Spoločná správa o zamestnanosti 2025).

(11)  Priemerný rast produktivity na úrovni 1,4 % pred rokom 2007 klesol v rokoch 2010 až 2019 na 0,8 % a v roku 2023 ďalej klesol na 0,7 % [Európska komisia, Labour market and wage developments in Europe 2024 (Trh práce a vývoj miezd v Európe 2024)].

(12)  10,5 % v roku 2024 v porovnaní s 11,7 % v roku 2022 (Eurostat).

(13)   Stanovisko EHSV na tému Únia zručností, SOC/837 (Ú. v. EÚ C, C/2025/5159, 28.10.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/5159/oj).

(14)  Z 37,4 % v roku 2016 na 39,5 % v roku 2022 [ Joint Employment Report 2025 (Spoločná správa o zamestnanosti 2025)].

(15)   Stanovisko EHSV na tému Únia zručností, SOC/837 (Ú. v. EÚ C, C/2025/5159, 28.10.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/5159/oj).

(16)   Stanovisko EHSV na tému Únia zručností, SOC/837 (Ú. v. EÚ C, C/2025/5159, 28.10.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/5159/oj).

(17)  OECD definuje zvýhodnenie v zamestnanosti ako trvalé daňové bonusy podmienené zamestnaním a daňové úľavy alebo rovnocenné systémy zvýhodnení podmienené zamestnaním, ktoré sú navrhnuté s dvojakým cieľom: zmierniť chudobu zamestnaných osôb a zlepšiť pracovné stimuly pre zamestnancov s nízkymi príjmami.

(18)   Usmernenia pre politiky zamestnanosti na rok 2025.

(19)  Európska komisia, Joint Employment Report 2025 (Spoločná správa o zamestnanosti 2025).

(20)  V roku 2023 sa počet osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením znížil o 703 000 v porovnaní s rokom 2022 a o 1 571 000 v porovnaní s východiskovým rokom 2019. Táto najnovšia analýza údajov poukazuje na pokles už druhý rok po sebe po období stability v rokoch 2018 až 2021, Joint Employment Report 2025 (Spoločná správa o zamestnanosti 2025).

(21)  Európska komisia, Joint Employment Report 2025 (Spoločná správa o zamestnanosti 2025).

(22)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Finančná gramotnosť a vzdelávanie Európanov (prieskumné stanovisko na žiadosť Európskej komisie) (Ú. v. EÚ C, C/2025/5149, 28.10.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/5149/oj).