Spravodajca:

Javier DOZ ORRIT

Poradca	Olivier Cédric VAUZELLE (za spravodajcu)
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	27. 3. 2025
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii
Prijaté na plenárnom zasadnutí	18. 9. 2025
Plenárne zasadnutie č.	599
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	92/0/6

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) je znepokojený existenciou viacerých faktorov, ktoré sa podieľajú na nestabilite a geopolitickom riziku (a sú ich pôvodcom), najmä tých, ktoré ohrozujú mier, demokraciu a dodržiavanie ľudských práv, ale aj tých (napr. obchodná vojna), ktoré majú vplyv na rast a infláciu, bezpečnosť dodávateľských reťazcov a prístup ku kritickým surovinám.

1.2.

V jarnej prognóze sa znížili už aj tak slabé prognózy rastu pre EÚ a eurozónu, vďaka čomu možno ľahšie dosiahnuť menové ciele v oblasti inflácie. EHSV sa obáva, že investičné trendy, verejné aj súkromné, ani zďaleka neprispievajú k výraznému zníženiu veľkého investičného deficitu, ktorý sa nahromadil v európskych hospodárstvach, ani k postupnému plneniu cieľov stanovených v správe Maria Draghiho.

1.3.

EHSV schvaľuje dve hlavné politické priority uvedené v jarnom balíku európskeho semestra 2025 – konkrétne posilnenie konkurencieschopnosti a zlepšenie obranných spôsobilostí – a podporuje hlavný cieľ, ktorým je realizácia investícií a reforiem národných plánov obnovy a odolnosti do roku 2026. Zároveň sa domnieva, že špecifické odporúčania všeobecnej povahy sú zvyčajne vhodné. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že posilnenie sociálnej súdržnosti nebolo vymedzené ako kľúčová politická priorita.

1.4.

EHSV je presvedčený, že po tom, ako sa inflácia dostane pod kontrolu, nastane čas na vypracovanie mierne expanzívnej menovej politiky, ktorá bude podnecovať investície a zároveň využije slabý dolár na posilnenie úlohy eura ako svetovej rezervnej meny, a to pomocou týchto troch opatrení: zavedenie digitálneho eura; využitie objemu dlhu, ktorým by sa nielen financovala investičná politika, ale aj zatraktívnilo obchodovanie na trhoch; a urýchlené dobudovanie bankovej únie a únie kapitálových trhov.

1.5.

EHSV sa domnieva, že by bolo potrebné, aby viacročný finančný rámec (VFR) na obdobie po roku 2027 predstavoval sumu zodpovedajúcu 2 % HDP EÚ v záujme dosiahnutia investičných cieľov v oblasti: zmenšenia priepasti v konkurencieschopnosti; podpory výskumu a technologických inovácií; zabezpečenia zelenej a digitálnej spravodlivej transformácie; posilnenia sociálnej súdržnosti a dodržiavania Európskeho piliera sociálnych práv; podpory strategickej autonómie v zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike a posilnenia európskeho priemyslu prostredníctvom politík a opatrení, ktoré uľahčujú investície, s cieľom prilákať interný a externý kapitál.

1.6.

EHSV je presvedčený, že je nutné prijať súbor opatrení na posilnenie investícií odteraz až do roku 2028, a to okrem iného s cieľom: zabezpečiť implementáciu všetkých prostriedkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s novými cieľmi a v prípade potreby využiť nevyužité prostriedky na nové investičné programy v oblasti európskych verejných statkov; vytvoriť Európsky fond pre strategické investície; posilniť úverovú kapacitu EIB v záujme rozšírenia Programu InvestEU a preskúmať možnosť využitia prostriedkov Európskeho mechanizmu pre stabilitu.

1.7.

EHSV opakuje svoje znepokojenie nad oneskoreniami pri revízii súčasného modelu analýzy udržateľnosti dlhovej služby, keďže sa tým môžu v neprimeranej miere obetovať sociálne výdavky v prospech iných výdavkov v čase, keď členské štáty musia dosiahnuť nezmenené cieľové deficity. Túto situáciu by mohol zhoršiť plán ReArmEU, ktorý by členským štátom umožnil zvýšiť svoj verejný deficit až o 1,5 % HDP na financovanie dodatočných výdavkov na obranu.

1.8.

EHSV súhlasí so všeobecnou zásadou legislatívnych súhrnných balíkov opatrení I a II, ktorá spočíva v objasnení a zjednodušení európskych právnych predpisov a znížení zbytočnej administratívnej záťaže pre podniky, najmä MSP, ale obáva sa, že niektoré ustanovenia môžu viesť k oslabeniu právnych predpisov v oblasti udržateľného financovania, a tým ohroziť dosiahnutie cieľov Zelenej dohody a jej akčného plánu. Zdôrazňuje, že hlavným nástrojom na zvýšenie produktivity a posilnenie konkurencieschopnosti sú investície, najmä do výskumu, vývoja a inovácií, odbornej prípravy a dobrej organizácie podnikov.

1.9.

EHSV opakuje svoju výzvu na trvalé a štruktúrované zapájanie sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti do rôznych fáz procesu európskeho semestra. Naliehavo vyzýva Komisiu, Európsky parlament a Radu, aby začali inštitucionálny dialóg s EHSV a Výborom regiónov s cieľom preskúmať, aký typ opatrení by sa mal prijať na zabezpečenie takéhoto zapojenia občianskej spoločnosti, ako aj národných parlamentov a miestnych a regionálnych samospráv.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

K rizikám a ťažkostiam geopolitického rámca, ktoré EHSV identifikoval už začiatkom roka (1), sa pridal nový faktor: zavedenie nových politík v rámci druhého funkčného obdobia Donalda Trumpa ako prezidenta USA. Obchodná vojna jednostranne a v rozpore s pravidlami WTO vyústila do: nerešpektovania medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a multilaterálnych inštitúcií; nepriateľských prejavov voči Európskej únii a jej hodnotám a podpory politických rozhodnutí, ktoré spochybňujú hodnoty EÚ. To všetko prinieslo závažné nové neistoty a riziká do už aj tak veľmi zložitej geopolitickej situácie. Tieto riziká majú dosah na bezpečnosť a obranu, obchod a hospodárstvo, politické vzťahy a nadnárodné inštitúcie a – v konečnom dôsledku – slobodu, demokraciu a ľudské práva. Zhoršujúcu sa situáciu posledných troch uvedených prvkov na celom svete vyzdvihli všetky nezávislé inštitúcie, ktoré ich monitorujú.

2.2.

Kríza v medzinárodnom poriadku a inštitúciách zriadených po druhej svetovej vojne – Organizácii Spojených národov (OSN) a pridružených inštitúciách – sa za posledné tri roky zintenzívnila. Prejavuje sa to v útočných vojnách vyvolaných v rozpore so základnými zásadami OSN, s medzinárodným právom a medzinárodnými zmluvami. Na Ukrajine a v Gaze dochádza k zjavnému porušovaniu medzinárodného a humanitárneho práva. Obnovenie týchto zákonov je základnou podmienkou pre akýkoľvek mierový scenár a pre obnovenie politickej a hospodárskej stability, ktorá je nevyhnutná pre rozvoj a pre blahobyt ľudí. Z tohto dôvodu EHSV dôrazne podporuje žiadosť ukrajinskej vlády adresovanú vláde Ruska o okamžité prímerie, ktoré by umožnilo uskutočniť mierové rozhovory, ako aj nedávnu žiadosť 25 demokratických krajín Európy, Ameriky a Ázie, aby Izrael ukončil vojnu a utrpenie civilného obyvateľstva v Gaze a umožnil prísun všetkej potrebnej potravinovej a zdravotníckej pomoci na toto územie.

2.3.

Hoci je priskoro na určenie hospodárskych dôsledkov a vplyvu politických rozhodnutí Bieleho domu, čiastočne z dôvodu ich nevyspytateľnej povahy, v tejto chvíli je vhodné zdôrazniť pokles rastu v USA a tendenciu devalvácie dolára a stúpajúcej inflácie. Výhľad rastu svetového obchodu a hospodárstva bol navyše upravený smerom nadol organizáciou WTO (prognóza poklesu svetového obchodu o 0,2 % namiesto predtým očakávaného 3 % rastu) (2), ako aj organizáciou MMF (predpoklad poklesu rastu svetového HDP o 0,5 percentuálneho bodu s poklesom rastu v prípade USA o 0,9 percentuálneho bodu) (3). To všetko zdôrazňuje, aké náročné je vypracovať presné predpovede v nepredvídateľnej a nestabilnej situácii.

2.4.

Faktormi, ktoré treba vždy zohľadniť pri navrhovaní politiky, sú riziká pre dodávateľské reťazce, bezpečnosť dodávok a ceny komponentov. Tieto riziká sú spôsobené dôsledkami obchodnej vojny a intenzívnou konkurenciou pri zabezpečovaní dodávok a dokonca pri ovládaní dodávok strategických surovín pre odvetvia s najväčšou kapacitou pre technologické inovácie a pre odvetvia a výrobky zeleného hospodárstva.

2.5.

Na júnovom samite skupiny G7 a zasadnutiach ministrov financií sa rozhodlo o oslobodení nadnárodných spoločností z USA s obratom viac ako 750 miliónov EUR od minimálnej dane z príjmov právnických osôb 15 % pre všetky nadnárodné spoločnosti USA stanovenej podľa dohody OECD o druhom pilieri (tzv. globálne modelové pravidlá proti narúšaniu základu dane), ktorú od roku 2021 podpísalo 147 krajín. K tomuto ústupku došlo po tom, ako Trumpova vláda pohrozila „daňovou odplatou“ zahraničným investorom v USA; opatrenia zahrnuté do tejto „daňovej odplaty“ boli nakoniec po danom rozhodnutí G7 z návrhu rozpočtu USA vypustené. EHSV sa domnieva, že rozhodnutie skupiny G7 vytvára veľmi priaznivú situáciu pre americké nadnárodné spoločnosti s nepriaznivými dôsledkami na daňovú spravodlivosť a podporuje absolútne nerovnaké podnikateľské prostredie.

3.   Jarná hospodárska prognóza a jarný balík 2025 (4)

3.1.

Na základe odôvodnených obáv týkajúcich sa ťažkostí pri vypracúvaní presných prognóz v mimoriadne nestabilnom období globálnej geopolitiky a svetového hospodárstva Európska komisia reviduje svoje prognózy smerom nadol v porovnaní s už aj tak nízkymi očakávaniami uvedenými v jesennej prognóze. Prognózy rastu HDP za EÚ aj eurozónu na roky 2025 a 2026 sa znížili. Podobne sa upravili aj inflačné výhľady za oba regióny mierne smerom nadol, a to s očakávaním, že splnia ciele stanovené konvenčnou menovou politikou.

3.2.

Prognózy rastu celkových verejných aj súkromných investícií boli takisto revidované na nadchádzajúce roky, pričom z nich vyplýva, že dôjde k miernemu zvýšeniu, ale nie dostatočnému na kompenzovanie poklesu rastu v predchádzajúcom roku. Očakáva sa mierne zrýchlenie rastu investícií v roku 2026, hoci je ťažké vypracovať presné prognózy, najmä pokiaľ ide o potenciálne zvýšenia výdavkov na obranu. Verejné investície ako percentuálny podiel HDP podľa očakávaní zostanú stabilné a cieľové deficity verejných financií budú bez zmeny. Prognóza tvorby hrubého fixného kapitálu sa takisto mierne znížila. Okrem toho sa predpokladá, že pomery dlhu k HDP sa budú v najbližších rokoch postupne zvyšovať.

3.3.

Odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zameriavajú na dve prioritné oblasti: zlepšenie obranných spôsobilostí a posilnenie konkurencieschopnosti, a na jeden cieľ: realizáciu národných plánov obnovy a odolnosti, investícií a reforiem v rámci nástroja NextGenerationEU s cieľom zabezpečiť ich dokončenie do cieľového termínu 2026. V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny sa takisto vyzýva na zvýšenie investícií do výskumu a vývoja, uľahčenie verejného a súkromného financovania, zlepšenie účinnosti podpory inovácií, zlepšenie prístupu k financovaniu, zjednodušenie administratívnych a regulačných postupov, riešenie nedostatku zručností a modernizáciu infraštruktúry a sociálnych systémov s cieľom reagovať na čoraz početnejšie globálne výzvy a podporiť udržateľný rast.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1.

Od prijatia stanoviska EHSV k jesennému balíku európskeho semestra 2025 (5) došlo k mnohým geopolitickým a geoekonomickým zmenám – najmä v prvej polovici roka 2025 – čo bolo dôvodom na vypracovanie tohto stanoviska s dodatočnými úvahami. Tieto udalosti a trendy ovplyvnili alebo majú potenciál ovplyvniť kľúčové makroekonomické ukazovatele, svetový obchod, investície, prístup ku kritickým surovinám a bezpečnosť dodávateľských reťazcov. Popri ľudskom utrpení, ktoré so sebou prinášajú súčasné vojny a riziko nových vojen, majú tieto konflikty navyše potenciálne závažnejší destabilizačný účinok.

4.2.

Riziká a neistoty geopolitickej situácie, ako aj riziká a neistoty vyplývajúce z neistého výsledku obchodnej vojny, ktorú vyvolala vláda USA, majú negatívny vplyv na investičné rozhodnutia podnikov v Európe a na celom svete. Jednoznačná a rázna politika EÚ, ktorá kombinuje podporu strategickej autonómie v zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike s európskou priemyselnou politikou slúžiacou cieľom spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie spolu s osobitnými politikami a opatreniami na uľahčenie investícií, by však prilákala domáci i zahraničný kapitál – časť z neho by mohla pochádzať zo zdrojov odmietajúcich investovanie v USA – na produktívne investície, a to aj do odvetvia sociálneho hospodárstva, ktoré zohráva kľúčovú úlohu pri podpore inkluzívneho rastu a odolnosti. EHSV sa domnieva, že v súčasnosti je viac ako kedykoľvek predtým potrebné, aby EÚ vytvorila dojem bezpečnosti, konzistentnosti, sily a schopnosti konať na základe spoľahlivosti svojich politík.

4.3.

Z prognóz vyplýva, že inflačné ciele v súlade s cieľmi menovej politiky budú dosiahnuté v roku 2025 a že inflácia môže v roku 2026 dokonca klesnúť pod tieto ciele, najmä v eurozóne. Vzhľadom na pretrvávajúci slabý rast sa EHSV domnieva, že by mala existovať možnosť ukončiť reštriktívnu menovú politiku a prejsť na mierne expanzívnu politiku s cieľom podporiť rast.

4.4.

Ďalšou hlavnou výzvou pre menovú politiku je zaistenie toho, aby euro posilnilo svoju úlohu svetovej rezervnej meny v čase, keď v prípade dolára možno pozorovať značné oslabenie a kolísavosť hodnoty v dôsledku politík Trumpovej vlády. EHSV je presvedčený, že na dosiahnutie tohto cieľa bude okrem konzistentnej a predvídateľnej menovej a fiškálnej politiky potrebné: a) bezodkladne dobudovať bankovú úniu a úniu kapitálových trhov, ako sa navrhuje v správach Maria Draghiho a Enrica Lettu a ako to EHSV požadoval vo svojich stanoviskách za posledných niekoľko rokov; b) využiť objem spoločného dlhu v eurách, a to vždy v medziach udržateľnosti, čo by zároveň pomohlo uspokojiť potreby verejných a súkromných investícií prostredníctvom širokej škály nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii, v snahe podporiť rozvoj eura ako rezervnej meny; a c) napredovať v zavádzaní digitálneho eura.

4.5.

V nadchádzajúcich rokoch bude EÚ čeliť sérii cieľov a hospodárskym, bezpečnostným a sociálnym výzvam, ktoré si budú vyžadovať značné investície na odstránenie nedostatku investícií za posledné desaťročia. Tento nedostatok je kľúčovým faktorom slabého rastu v EÚ a poklesu jej produktivity a konkurencieschopnosti, najmä v technologicky najvyspelejších odvetviach európskeho hospodárstva. Investičné opatrenia by mali zahŕňať veľké úsilie o mobilizáciu súkromného financovania rizikového kapitálu s cieľom riešiť rastúcu inovačnú priepasť.

4.6.

V správe Maria Draghiho sa uvádzajú dodatočné ročné investičné potreby európskych ekonomík – verejné i súkromné, vnútroštátne i európske – vo výške 830 miliárd EUR v záujme splnenia cieľov v týchto oblastiach: spravodlivá transformácia (zelená i digitálna); investície do výskumu, vývoja a inovácií, najmä umelej inteligencie, aby sa znížil rozdiel v najvyspelejších technológiách medzi EÚ a jej najpriamejšími konkurentmi (USA a Čína); silnejšia bezpečnosť a obrana a vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv – vrátane všetkých súvisiacich politík na podporu zamestnanosti a začlenenia zraniteľných skupín, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím – a politík súdržnosti. EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby zaviedli potrebné plány na vykonávanie hlavných záverov správy Maria Draghiho.

4.7.

EHSV sa domnieva, že v záujme splnenia hlavných výziev a nových výdavkových požiadaviek, ktorým EÚ čelí, by si VFR po roku 2027 mal zachovať aspoň takú kúpnu silu, akú má súčasný VFR spolu s prostriedkami nástroja NextGenerationEU, čo znamená, že by mal dosiahnuť 2 % HDP EÚ, ako sa odporúča v stanovisku EHSV (6). EHSV tiež navrhuje, aby sa v budúcom VFR venovala osobitná pozornosť identifikácii a poskytovaniu európskych verejných statkov.

4.8.

Zároveň sa však domnieva, že nemožno čakať až do roku 2028, kým sa začnú financovať prioritné európske investičné programy. EHSV preto odporúča Komisii: — podniknúť kroky s cieľom zaistiť implementáciu všetkých prostriedkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a národných plánov obnovy a odolnosti: presmerovaním investícií a pomocou národným vládam pri ich implementácii, ak to bude potrebné; predĺžením obdobia implementácie prostriedkov do roku 2028, ak je to jediná možnosť na realizáciu kľúčových programov a projektov; a podľa potreby využitím zvyšných prostriedkov na nové investičné programy v oblasti európskych verejných statkov navrhnuté Európskou komisiou, — vytvoriť Európsky fond pre strategické investície so zmiešaným financovaním – prostredníctvom príspevkov členských štátov, nových vlastných zdrojov a emisie spoločného európskeho dlhopisu – ako sa navrhuje v stanovisku EHSV (7), na financovanie strategických európskych programov v oblastiach, ako sú umelá inteligencia, obnoviteľné zdroje energie, energetické prepojenia, kritické nerasty a suroviny, výskumné programy na vysokej úrovni, prioritné vzdelávacie programy atď. — posilniť úverovú kapacitu EIB a rozšíriť Program InvestEU na financovanie investícií do uvedených prioritných investičných oblastí, — posilniť kapacitu Európskeho obranného fondu na poskytovanie financovania s cieľom povzniesť európsky obranný priemysel, — preskúmať možnosť využitia prostriedkov Európskeho mechanizmu pre stabilitu na financovanie európskych investičných projektov a investičných projektov členských štátov.

4.9.

V nedávnom oznámení (8) Európskej komisie sa potvrdilo, že lehota na vyplatenie platieb v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pre projekt národných plánov obnovy a odolnosti je 31. december 2026. EHSV víta škálu navrhovaných alternatív využitia zdrojov: predĺženie existujúcich projektov; obmedzenie schém s nadmerným počtom uchádzačov; rozdelenie projektov v rámci národných plánov obnovy a odolnosti v záujme pokračovania s využitím vnútroštátnych fondov alebo iných fondov EÚ; vytvorenie finančných a grantových nástrojov; transfery do Programu InvestEU; kapitálové príspevky do národných podporných bánk a inštitúcií (NPBI) a príspevky do Programu pre európsky obranný priemysel (EDIP) a do programov EÚ pre satelitnú komunikáciu. Nie je však jasné, či všetky tieto opatrenia dosiahnu želané ciele, a pre členské štáty je náročné urýchliť realizáciu súčasných plánov a zároveň pripraviť alternatívy za o niečo viac ako jeden rok. Treba uznať náročnosť realizácie takýchto schém, ktoré si vyžadujú správnu koncepciu, zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti a záruky neoddeliteľne spojené s využívaním verejných finančných prostriedkov. EHSV už poukázal na rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o schopnosť riadiť takéto investície, a to administratívne, ako aj rozdiely, ktoré vyplývajú z odlišností v podnikovej a inštitucionálnej štruktúre. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti EHSV navrhuje, aby sa organizovaná občianska spoločnosť koncom tohto roka aktívne zapojila do opätovného preskúmania vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti s cieľom podporiť ich účinnejšie a vhodnejšie vykonávanie a v prípade potreby poskytnúť technickú pomoc. Ak po prijatí všetkých opatrení na uľahčenie vykonávania zostanú nevyužité finančné prostriedky, EHSV navrhuje, aby ich Komisia použila na financovanie programov zameraných na spoločné európske statky.

4.10.

EHSV sa domnieva, že podpora strategickej autonómie v priemyselnej, obchodnej, bezpečnostnej a obrannej politike musí byť základným a trvalým záujmom správy vecí verejných v EÚ. Zároveň musí existovať úzka koordinácia medzi týmito politikami a rozširovaním našej strategickej autonómie; okrem toho sa musí začať prechod k rozvoju spoločných európskych politík v oblasti priemyslu, bezpečnosti a obrany (k čomu už došlo v prípade obchodnej politiky) prostredníctvom úzkej koordinácie medzi týmito politikami a v relevantných prípadoch na základe postupu posilnenej spolupráce. V súčasnosti hospodárska bezpečnosť v citlivých oblastiach, ako je zaručený prístup k surovinám a základným a kritickým zdrojom, ako aj bezpečnosť dodávateľských reťazcov, závisí od existencie účinnej obchodnej politiky a účinných bezpečnostných a obranných politík, ktoré sú spoločné alebo úzko koordinované.

4.11.

Výdavky na obranu a investície do obrany sa v Európe a vo svete zvyšujú. Skutočnosť, že k tomu dochádza v čase, keď mnohé krajiny a mocnosti podkopávajú demokratické hodnoty, ľudské práva a medzinárodné právo a keď dochádza k útokom na multilaterálne inštitúcie systému OSN a k ich narúšaniu, vyvoláva vážne obavy. EHSV zastáva názor, že EÚ zohráva prostredníctvom spoločnej alebo úzko koordinovanej zahraničnej politiky – teraz viac ako kedykoľvek predtým – vedúcu úlohu v úsilí o mier a spravodlivý svetový poriadok, ktorý podporuje všeobecný blahobyt, demokraciu a ľudské práva. Tento prístup však musí byť koncipovaný ako súčasť mierovej stratégie zameranej na prvoradosť diplomacie a neútočenia. To nie je v rozpore so skutočnosťou, že EHSV sa zasadzuje aj za zvýšenie investícií do európskej bezpečnosti a obrany ako súčasť spoločnej alebo úzko koordinovanej politiky. EHSV sa domnieva, že potreba posilnenia obranných spôsobilostí Európy by sa mala zakladať na posilnení európskeho obranného priemyslu a na úzkej koordinácii ozbrojených síl členských štátov v rámci NATO. EHSV preto vyjadruje sklamanie nad tým, že tento prístup nebol použitý ako základ pre návrhy ReArmEU a Nástroj bezpečnostnej akcie pre Európu (SAFE), t. j. programy, ktoré sa obmedzujú na poskytovanie európskych pôžičiek a umožňujú pôžičky na vnútroštátnej úrovni – aktiváciou ochranných doložiek PSR –, vďaka ktorým európske krajiny budú môcť nakupovať zbrane a muníciu aj bez toho, aby vymedzili presný plán požiadaviek alebo spoločných cieľov alebo stanovili európsku preferenciu ako podmienku.

4.12.

Zapojenie sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti do európskeho semestra v jeho národných fázach nie je zaručené a už vôbec nie prostredníctvom štruktúrovaných alebo trvalých konzultačných procesov, čo EHSV opakovane požadoval (9). Národné štrukturálne a fiškálne plány nového európskeho rámca makroekonomického riadenia boli prijaté s veľmi malým množstvom informácií a takmer bez zapojenia organizovanej občianskej spoločnosti: tvrdilo sa, že termíny sú krátke a nemožno ich odložiť, čo znamená, že na konzultácie nebol čas. Nemalo by sa to opakovať v rámci európskeho semestra. EHSV súhlasí s tým, že je dôležité zapojiť národné parlamenty a miestne a regionálne inštitúcie do európskej správy hospodárskych záležitostí, a podporuje nedávne uznesenie Výboru regiónov (10) (VR) o tejto otázke. EHSV vyzýva Komisiu, Európsky parlament a Radu, aby začali inštitucionálny dialóg na túto tému so zapojením EHSV, ako aj VR, s cieľom preskúmať druhy opatrení, ktoré by sa mali prijať na zabezpečenie účasti, ktorú EHSV požaduje a ktorá by nepochybne mala pozitívny vplyv na pocit zodpovednosti za opatrenia, ktoré sa majú prijať v rámci európskeho semestra, na vnútroštátnej úrovni.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1.

Legislatívne súhrnné balíky opatrení I a II sa zaoberajú zjednodušením právnych predpisov o udržateľnom financovaní, najmä pravidiel upravujúcich zverejňovanie informácií o udržateľnom financovaní a náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľného financovania. Hlavným dôvodom je prínos, ktorý môže mať zníženie administratívneho zaťaženia spoločností k zvýšeniu konkurencieschopnosti. EHSV súhlasí so všeobecnou zásadou objasnenia a zjednodušenia európskych právnych predpisov a zníženia akejkoľvek zbytočnej administratívnej záťaže pre podniky, najmä MSP, za predpokladu, že to nebude znamenať odstránenie požiadaviek potrebných na splnenie cieľov Zelenej dohody a jej akčného plánu ani oslabenie právnych predpisov o udržateľnom financovaní. Okrem toho by MSP mali dostávať pomoc od príslušných orgánov pri plnení svojich povinností v tejto súvislosti. EHSV zároveň upozorňuje na skutočnosť, že samotné zjednodušenie právnych predpisov nemožno považovať za hlavný nástroj zvýšenia konkurencieschopnosti. V prvom rade musí byť sprevádzané opatreniami na zvýšenie riadne cielených investícií, ako sa uvádza v tomto stanovisku, ktoré sú nástrojmi na zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti.

5.2.

EHSV opakuje svoje znepokojenie (11) nad oneskorením pri revízii súčasného modelu analýzy udržateľnosti dlhovej služby. Najnovší Monitor udržateľnosti dlhovej služby (12) hodnotí situáciu udržateľnosti dlhovej služby v dvoch členských štátoch ako vysoko rizikovú v krátkodobom horizonte, v jedenástich členských štátoch ako vysoko rizikovú v strednodobom horizonte a v štyroch členských štátoch ako vysoko rizikovú v dlhodobom horizonte. Táto analýza sa však vykonala pred tým, ako sa v rámci plánu ReArmEU navrhlo, aby členské štáty zvýšili svoje výdavky na obranu pôžičkami od EÚ, a zároveň sa im povolilo uplatňovať ochrannú doložku PSR, čo umožní dodatočný verejný deficit do výšky až 1,5 % HDP na pôžičky na dlhopisových trhoch. Obavy, ktoré EHSV vyjadril v čase reformy rámca makroekonomického riadenia – že používanie súčasného modelu analýzy udržateľnosti dlhovej služby by znamenalo obetovanie sociálnych výdavkov s cieľom zvýšiť výdavky v iných oblastiach na dosiahnutie nezmenených cieľov týkajúcich sa deficitu a dlhu –, preto vzrástli, keďže členské štáty teraz čelia výraznému zvýšeniu výdavkov na obranu.

5.3.

Rovnako dôležitá je aj revízia kritérií nadmerného deficitu, najmä po tom, čo Komisia povolila členským štátom uplatňovať ochrannú doložku Paktu stability a rastu do výšky 1,5 % HDP na pôžičky na výdavky na obranu. EHSV sa tiež domnieva, že indexy monitorovania makroekonomickej nerovnováhy, ktoré používa Komisia, sú zastarané. Ak k tomu pridáme skutočnosť, že konečné vykonávanie národných plánov obnovy a odolnosti a začiatok vykonávania národných fiškálnych a štrukturálnych plánov sa prekrývajú s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v bežnom cykle, že bolo oznámené vytvorenie prepojenia medzi nástrojom na koordináciu konkurencieschopnosti a semestrom a že existuje návrh na možné prepojenie so semestrom pre výdavky budúceho VFR, prinajmenšom pre časť budúceho Kohézneho fondu, treba dospieť k záveru, že je naliehavo potrebné opätovne preskúmať rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ, t. j. európsky semester. Sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti musia byť zapojené do tohto opätovného preskúmania. EHSV by mal byť v tomto procese privilegovaným partnerom.

5.4.

EHSV zdôrazňuje, že proces semestra by sa mal zamerať aj na sociálne kritériá, zlepšenie životnej úrovne a rastúce nerovnosti a na kľúčové otázky, ako je kríza v oblasti bývania a úpadok kolektívneho vyjednávania. Inštitúcie EÚ musia vyzdvihnúť kvalitu života ako hlavnú obavu nad rámec plnenia technických a hospodárskych kritérií.

---

(1)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke – Európsky semester 2025 – jesenný balík [COM(2024) 700 final] (Ú. v. EÚ C, C/2025/2019, 30.4.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/2019/oj).

(2)   https://www.wto.org/spanish/res_s/publications_s/trade_outlook25_s.htm.

(3)   https://www.imf.org/en/Publications/WEO/Issues/2025/04/22/world-economic-outlook-april-2025.

(4)   Jarná hospodárska prognóza na rok 2025 a Európsky semester 2025: jarný balík.

(5)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke – Európsky semester 2025 – jesenný balík [COM(2024) 700 final] (Ú. v. EÚ C, C/2025/2019, 30.4.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/2019/oj).

(6)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final] (Ú. v. EÚ C, C/2025/3202, 2.7.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/3202/oj).

(7)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Investičný fond EÚ pre hospodársku odolnosť a udržateľnú konkurencieschopnosť (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C, C/2024/6862, 28.11.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/6862/oj).

(8)  NextGenerationEU – Cesta do roku 2026, COM(2025) 310 final.

(9)  Odporúčania EHSV týkajúce sa dôkladnej reformy európskeho semestra ( Ú. v. EÚ C 228, 29.6.2023, s. 1), Stanovisko organizovanej občianskej spoločnosti v členských štátoch EÚ k národným reformným a investičným návrhom a ich vykonávaniu (cyklus európskeho semestra 2024 – 2025) , Odporúčania EHSV v súvislosti s reformnými a investičnými návrhmi formulovanými v rámci cyklu európskeho semestra 2024 – 2025, (Ú. v. EÚ C, C/2025/3194, 2.7.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/3194/oj2.7.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/3194/oj).

(10)  Uznesenie v súvislosti s budúcim VFR (RESOL-VIII/005), Výbor regiónov.

(11)   Ú. v. EÚ C, C/2023/880, 8.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/880/oj?locale=sk.

(12)   Monitor udržateľnosti dlhovej služby 2024, Európska komisia, marec 2025.