Usmernenia Komisie

ku koncepcii dvojsmerných rozdielových zmlúv

(C/2025/6701)

Obsah

Introduction

II.

What are contracts for difference?

Definition and main principles

Categories of contracts for difference

Cross-border two-way contracts for difference

III.

Benefits of smarter contracts for difference

Reducing investment costs through increased price certainty

Maximising the value of the investments by ensuring that the electricity system functions efficiently

Reducing renewable curtailments with adequate investment incentives

Reducing energy costs by attracting additional low-cost clean generation to the market and displacing high-cost fossil-fuel generation

IV.

Legal framework

Smart design of 2w-CfDs

VI.

Individual design elements

Preventing distortions of bidding behaviour in day-ahead, intraday, balancing and ancillary service markets

Fostering efficient maintenance decisions

Incentives to participate efficiently in the forward electricity market

Maximising the value of investments for the electricity system and EU consumers

VII.

Combining contracts for difference with power purchase agreements

What are power purchase agreements?

Combination of 2w-CfDs and PPAs

VIII.

Conclusion

Annex I:

Individual design elements summary

Annex II:

Glossary

I. Úvod

Európska elektrizačná sústava prechádza rýchlou transformáciou. Podiel aktív v oblasti fosílnych palív sa znižuje a čistá výroba energie sa rýchlo rozširuje, aby sa dosiahli ciele európskej politiky v oblasti energetiky a klímy, ktoré sa týkajú dekarbonizácie, konkurencieschopnosti a odolnosti. Táto transformácia je čoraz viac založená na súkromných investíciách do čistých zdrojov energie, ktoré sú riadené trhovými signálmi, ale vo veľkej miere sa opiera aj o štátnu pomoc. Hoci je dôležité zvýšiť podiel trhových investícií, štátna podpora môže byť naďalej potrebná v prípadoch, keď trh zlyháva a keď by sa požadované investície bez štátnej podpory neuskutočnili.

Reforma koncepcie trhu s elektrinou (1)viedla k tomu, že sa do nariadenia o elektrine (2) doplnil článok 19d. Týmto ustanovením sa vyžaduje, aby systémy priamej podpory cien pre investície do určitých typov nových zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov (3), ako aj pre nové zariadenia na výrobu elektriny z jadrovej energie mali formu dvojsmerných rozdielových zmlúv alebo rovnocenných systémov s rovnakými účinkami (ďalej len „dvojsmerné rozdielové zmluvy“). Podľa článku 19d musia byť takéto dvojsmerné rozdielové zmluvy navrhnuté s cieľom zabrániť neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže a obchodu na vnútornom trhu. Povinné podmienky dopĺňajú existujúci rámec stanovený v smernici o energii z obnoviteľných zdrojov (4) a pravidlá pomoci, ako sú Usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky (CEEAG) a rámec štátnej pomoci pre Dohodu o čistom priemysle (CISAF) (5).

V Akčnom pláne pre cenovo dostupnú energiu (6) sa ďalej uznala úloha dlhodobých zmlúv, ako sú dvojsmerné rozdielové zmluvy, pri znižovaní nákladov na elektrinu a oddelení účtov za elektrinu od volatility cien fosílnych palív, ako aj pri podpore ďalších investícií do výrobných technológií s nízkymi hraničnými nákladmi.

Tým, že dvojsmerné rozdielové zmluvy podporujú investície do aktív v oblasti čistej energie prostredníctvom štátneho rozpočtu, môžu viesť k nižším veľkoobchodným cenám elektriny. K tomu dôjde, keď čistejšia a lacnejšia výroba nahradí drahšie, väčšinou fosílne elektrárne z hodnotového poradia (7). V dôsledku toho budú hraničné náklady na jednotku, ktorá stanovuje trhovú cenu, nižšie, čím sa znížia veľkoobchodné ceny elektriny. Dvojsmerné rozdielové zmluvy navyše môžu podporou výrobných zariadení priniesť spotrebiteľom energie viaceré výhody, ako napríklad a) vytvorenie dodatočnej kapacity v oblasti čistej výroby energie za konkurenčné náklady a b) zníženie volatility cien, pričom spotrebiteľom poskytujú aj ochranu proti obdobiam vysokých cien elektriny. V dvojsmerných rozdielových zmluvách sa stanovuje najmä maximálna odmena pre ich príjemcov, a preto umožňujú členským štátom získať späť príjmy v čase vysokých trhových cien. Takže aj keď objem nízkonákladovej výroby nie je dostatočný na to, aby nahradil drahšiu výrobu v hodnotovom poradí, dvojsmerné rozdielové zmluvy slúžia ako poistka pre spotrebiteľov. Príjmy presahujúce túto maximálnu odmenu sa môžu prerozdeliť medzi spotrebiteľov, čím sa účinne chránia pred vysokými cenami energie. A napokon dvojsmerné rozdielové zmluvy poskytujú investorom vysokú istotu tým, že zabezpečujú stabilné príjmy z nových investícií do výroby elektriny, ktoré sa stávajú menej závislé od nestálych cien elektriny spôsobených výrobou elektriny z fosílnych palív (na základe ktorej sa zvyčajne stanovuje cena na dennom trhu). Dvojsmerné rozdielové zmluvy teda uľahčujú svojim príjemcom prístup ku kapitálu pri nižších nákladoch na financovanie (napr. nižšie úrokové sadzby úverov a rizikové prémie), a tým znižujú náklady na investície. To vedie k nižším účtom za elektrinu pre spotrebiteľov v porovnaní s kontrafaktuálnym scenárom. Celkovo tieto nástroje znižujú náklady na zavádzanie čistej a dostatočnej energie a zároveň podporujú dlhodobú predvídateľnosť a cenovú dostupnosť energie.

Vzhľadom na rastúci podiel aktív podporovaných dvojsmernými rozdielovými zmluvami a na rozsah investícií potrebných na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti cenovej dostupnosti, dekarbonizácie a energetickej bezpečnosti (8), bude mať rozhodujúci význam inteligentná koncepcia dvojsmerných rozdielových zmlúv. Dvojsmerné rozdielové zmluvy budú musieť byť koncipované inteligentne, aby sa zabezpečilo efektívne fungovanie európskeho trhu s elektrinou, aby sa podporované aktíva integrovali do tohto trhu a zároveň sa systémové náklady udržali pod kontrolou a aby sa podporila hospodárska súťaž.

Keďže je veľmi dôležité, aby boli tieto zmluvy správne koncipované v záujme využitia všetkých uvedených výhod, cieľom tohto dokumentu je poskytnúť členským štátom usmernenie, ako navrhovať dvojsmerné rozdielové zmluvy spôsobom, ktorý podporuje efektívne investície. Toto usmernenie pomôže členským štátom pri navrhovaní ich systémov podpory s ohľadom na existujúci regulačný rámec. Poskytne aj príklady, ako možno splniť kritériá návrhu pre dvojsmerné rozdielové zmluvy stanovené v nariadení o elektrine a smernici o energii z obnoviteľných zdrojov. Jeho cieľom nie je poskytnúť úplný pohľad na súlad všetkých možných prvkov koncepcie systému dvojsmerných rozdielových zmlúv s právnymi predpismi EÚ (9).

Hoci Komisia vyzýva členské štáty, aby riadne zvážili zásady stanovené v tomto usmernení, tento dokument je určený výlučne na usmernenie. Právnu účinnosť má len samotný text právnych predpisov EÚ. Každý záväzný výklad práva musí vychádzať zo znenia smernice o energii z obnoviteľných zdrojov a nariadenia o elektrine, ako aj z iných relevantných právnych predpisov EÚ a priamo z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

II. Čo sú to rozdielové zmluvy?

a. Vymedzenie a hlavné zásady

V nariadení o elektrine sa stanovuje, aby sa priama podpora cien pre typy zariadení na výrobu čistej elektriny uvedené v nariadení poskytovala vo forme dvojsmerných rozdielových zmlúv. Tieto zmluvy sa vymedzujú ako zmluvy medzi prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny a protistranou, zvyčajne verejným subjektom, ktorá poskytuje ochranu minimálnej odmeny aj limit pre nadmernú odmenu (10). Obdobie, na ktoré sa vzťahujú dvojsmerné rozdielové zmluvy, sa môže pohybovať od 10 do 60 rokov v závislosti od technológie, obdobia odpisovania a rizík pre trhové príjmy (11). S elektrinou vyrobenou v zariadeniach podporovaných dvojsmernými rozdielovými zmluvami sa zvyčajne obchoduje na trhoch s elektrinou (12).

Investície do aktív v oblasti čistej energie prostredníctvom dvojsmerných rozdielových zmlúv medzi navrhovateľom projektu a štátom poskytujú navrhovateľovi istotu príjmov. To má priamy vplyv na zníženie rizika investora, a tým aj na zníženie kapitálových nákladov. Prilákaním dodatočných aktív s nízkymi hraničnými nákladmi na výrobu energie sa z hodnotového poradia môžu vytlačiť výrobné jednotky s vyššími nákladmi, čo môže viesť k zníženiu veľkoobchodných cien energie.

V rámci vymedzenia uvedeného v nariadení o elektrine je možných množstvo možností koncepcie a takéto zmluvy prešli značným vývojom (13). Možno očakávať, že tieto rôzne koncepcie dvojsmerných rozdielových zmlúv sa budú ďalej vyvíjať v súvislosti s ďalším výskumom, vykonávaním, ako aj vzhľadom na vývoj samotnej koncepcie európskeho trhu s elektrinou. Toto usmernenie by sa preto nemalo chápať tak, že bráni členským štátom vo výbere iných koncepcií, pokiaľ sú v súlade s právnymi predpismi EÚ (vrátane pravidiel štátnej pomoci).

V praxi finančné toky dvojsmerných rozdielových zmlúv závisia od realizačnej ceny (14), ktorá sa zvyčajne určuje v súťažnom ponukovom konaní (15), od referenčnej trhovej ceny a referenčného objemu. Súťažné ponukové konanie predstavuje najefektívnejší mechanizmus zisťovania cien, ktorý vedie k zníženiu investičných nákladov (16). Referenčná cena sa vypočíta ako priemer trhových cien za referenčné obdobia, ktoré môžu mať rôznu dĺžku v závislosti od zvolenej koncepcie dvojsmerných rozdielových zmlúv. Výroba elektriny alebo referenčné objemy sa vypočítavajú s cieľom stanoviť objemy, na základe ktorých sa bude vyplácať odmena podľa dvojsmernej rozdielovej zmluvy. Tento referenčný objem môže byť skutočný objem produkovaný zariadením, objem nezávislý od skutočného objemu vyrobeného zariadením alebo kombinácia oboch (17).

Vo väčšine koncepcií dvojsmerných rozdielových zmlúv sa výška výplaty stanoví podľa rozdielu medzi realizačnou a referenčnou cenou a podľa výroby elektriny alebo referenčného objemu. Ak je referenčná cena nižšia ako realizačná cena, trhové príjmy výrobcu sa doplnia protistranou dvojsmernej rozdielovej zmluvy, aby sa dosiahla úroveň realizačnej ceny. Ak je referenčná cena vyššia ako realizačná cena, výrobca musí previesť (18) časť svojich príjmov, ktorá prevyšuje realizačnú cenu. Názorný príklad je uvedený v grafe 1.

Graf 1: Kladné a záporné výplaty v dvojsmerných rozdielových zmluvách

Zdroj:

Fabra (2022).

b. Kategórie rozdielových zmlúv

V tejto fáze možno vymedziť dve hlavné kategórie dvojsmerných rozdielových zmlúv: dvojsmerné rozdielové zmluvy založené na výrobe a dvojsmerné rozdielové zmluvy nezávislých od výroby. V zmluvách prvej kategórie sa stanovuje referenčný objem a zmluvné platby na základe objemu vyprodukovaného príjemcom. Druhá kategória oddeľuje referenčný objem, a teda aj zmluvné platby, od skutočnej výroby a namiesto toho sa skúmajú ukazovatele súvisiace s výrobnou kapacitou zariadenia alebo s výrobou referenčného zariadenia. Okrem „čistých“ zmlúv založených na výrobe a zmlúv nezávislých od výroby môžu existovať aj „zlúčené“ dvojsmerné rozdielové zmluvy, v rámci ktorých sa kombinujú vlastnosti oboch typov dvojsmerných rozdielových zmlúv (19). Napríklad dvojsmerná rozdielová zmluva by mohla byť založená na výrobe v čase, keď sa neočakáva, že systém povedie k narušeniu (20), ale po zvyšok času by mohla byť nezávislá od výroby (napr. keď sa očakáva, že ceny na trhu s elektrinou budú nižšie ako hraničné náklady na výrobu podporovaného zariadenia).

Dvojsmerné rozdielové zmluvy založené na výrobe v uplynulom desaťročí boli a v súčasnosti zostávajú najbežnejším typom dvojsmerných rozdielových zmlúv využívaných členskými štátmi. V najjednoduchšej podobe môžu tieto systémy narušiť motiváciu príjemcov (21), keďže vytvárajú stimuly na maximalizáciu výroby bez ohľadu na súvisiacu hodnotu tejto výroby pre elektrizačnú sústavu, ktorá sa odráža v trhových príjmoch. Výrobcov možno napríklad stimulovať, aby i) maximalizovali svoju výrobu napriek celkovo nadmernej výrobe elektriny a cenám na vnútrodenných alebo vyrovnávacích trhoch, pričom trhové ceny sú nižšie ako hraničné náklady zariadenia na výrobu, alebo aby ii) prijali investičné rozhodnutia, ktorými sa maximalizujú vyrobené objemy zariadenia, ale nemaximalizuje sa hodnota vyrobenej elektriny pre elektrizačnú sústavu. Pokiaľ nedôjde k prechodu na inteligentnejšie koncepcie dvojsmerných rozdielových zmlúv, možno očakávať, že tieto narušenia sa budú zvyšovať. Príkladom takejto inteligentnejšej koncepcie je zváženie možnosti neposkytovať stimuly na výrobu v obdobiach, keď je hodnota energie záporná. Tento problém sa dá zvyčajne riešiť tak, že za výrobu v hodinách so zápornými cenami sa nevypláca odmena. Očakáva sa, že význam segmentu vnútrodenného trhu sa bude zvyšovať. Bude preto nevyhnutné zabezpečiť, aby sa pri určovaní kritérií odmeňovania v dvojsmerných rozdielových zmluvách zohľadňovali aj záporné cenové signály. Lepšie koncepcie dvojsmerných rozdielových zmlúv sú tak potrebné na minimalizáciu celkových nákladov na energetickú transformáciu, ktoré znášajú spotrebitelia vo svojich účtoch za energiu.

Väčšinu týchto problémov riešia dvojsmerné rozdielové zmluvy nezávislé od výroby. Keďže platba príjemcovi nezávisí od skutočnej výroby, príjemca je motivovaný prispôsobiť svoju výrobu a trhové správanie tak, aby maximalizoval svoje trhové príjmy. Tým sa príjemcovia motivujú, aby zariadenie prevádzkovali podobným spôsobom, ako by to robil prevádzkovateľ bez podpory. V odbornej literatúre existujú rôzne typy dvojsmerných rozdielových zmlúv nezávislých od výroby. Líšia sa najmä spôsobom, akým sa v nich definuje referenčný objem, ktorý môže byť napríklad založený na schopnosti aktíva vyrábať v určitom čase alebo na výrobe (virtuálnej) referenčnej elektrárne. Hlavné problémy pri tomto type dvojsmerných rozdielových zmlúv sa týkajú stanovenia referenčných objemov, čo môže byť zložitejšie, napríklad z dôvodu potreby nasadenia komplexných možností modelovania alebo zabránenia rizikám možných špekulácií (22).

Odstránenie narušení trhu spôsobených dvojsmernými rozdielovými zmluvami je vo všeobecnosti spojené s určitými kompromismi. Napríklad lepšia schopnosť reagovať na trh povedie k zníženiu celkových nákladov systému, t. j. celkovo bude prínosom pre spotrebiteľov, môže však aj zvýšiť individuálne riziká príjemcov spojené s príjmami.

c. Cezhraničné dvojsmerné rozdielové zmluvy

Koncepcia cezhraničných dvojsmerných rozdielových zmlúv, ktoré sa doteraz využívali len zriedkavo, ale sa očakáva, že sa budú čoraz viac využívať na spoluprácu pri cezhraničných výmenách, by mala byť v zásade podobná ako pri iných dvojsmerných rozdielových zmluvách, a preto by mala byť v súlade s platným právnym rámcom a so zásadami koncepcie opísanými v tomto dokumente. Rozdiel v súvislosti s dvojsmernými rozdielovými zmluvami, ktorých koncepcia sa rozvíja v tomto usmernení, však spočíva v tom, že na koncepcii cezhraničných dvojsmerných rozdielových zmlúv sa podieľa hostiteľský členský štát a jeden alebo viacero finančne prispievajúcich členských štátov.

Členské štáty zapojené do cezhraničnej dvojsmernej rozdielovej zmluvy môžu uplatňovať rôzne úrovne hĺbkovej spolupráce. Na najnižšej úrovni spolupráce môže hostiteľský členský štát jednostranne navrhnúť a realizovať systém a prijímať finančné príspevky od spolupracujúceho členského štátu.

Na strednej úrovni spolupráce sa cezhraničná dvojsmerná rozdielová zmluva navrhuje v spolupráci s prispievajúcim členským štátom, ale jej vykonávanie sa ponecháva na hostiteľský členský štát. Táto spoločná koncepcia môže byť špecifická pre konkrétny projekt alebo môže ísť o rámcovú koncepciu pre skupinu projektov.

A napokon cezhraničné dvojsmerné rozdielové zmluvy môžu navrhnúť a realizovať spoločne hostiteľské krajiny a prispievajúci členský štát. Aj v tomto prípade môže ísť o spoluprácu na konkrétnom projekte alebo o rámcovú dohodu pre celú skupinu projektov.

III. Prínosy inteligentnejších rozdielových zmlúv

Európska komisia navrhla cieľ v oblasti klímy do roku 2040, ktorým je čisté zníženie emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 (23). Hlavnou hnacou silou energetickej transformácie je elektrifikácia spolu s úplne dekarbonizovaným elektroenergetickým systémom do roku 2040. Podiel elektriny na konečnej spotrebe energie by sa mal zvýšiť približne z 30 % v roku 2030 na viac ako 45 % do roku 2040 (24). Na dosiahnutie takejto úrovne je potrebné v najbližších rokoch uskutočniť rozsiahle investície do nových elektrární, ktoré sa len v nasledujúcom desaťročí odhadujú rádovo na 140 miliárd EUR ročne (25). Na maximalizáciu hodnoty investícií do nových výrobných zariadení pre európskych spotrebiteľov zvýšením odolnosti elektrizačnej sústavy musia byť tieto investície dostatočne diverzifikované. Zariadenia musia mať navyše prístup k spoľahlivej elektrizačnej sústave a musia byť doplnené nefosílnymi flexibilnými zdrojmi. Okrem toho ďalší rozvoj lokačných signálov takisto umožní, aby tento systém fungoval efektívne a aby sa lacná elektrina vyrobená zariadeniami na výrobu čistej energie dostala tam, kde ju spotrebitelia najviac potrebujú.

V tejto súvislosti môžu inteligentnejšie koncipované rozdielové zmluvy prispieť k zníženiu celkových nákladov elektrizačnej sústavy viacerými spôsobmi v porovnaní s alternatívou, keď zmluvy nie sú navrhnuté inteligentne alebo sa vôbec neponúkajú.

a. Zníženie investičných nákladov vďaka väčšej cenovej istote

Úhrada nákladov investorov prostredníctvom obchodovania s krátkodobými produktmi trhu s elektrinou je spojená s rizikami. To platí najmä pre obnoviteľné zdroje, ktoré sú závislé od počasia a ktorých produkcia môže byť v rámci každej skupiny technológií vysoko korelovaná. Dlhodobé zmluvy, či už so súkromnými subjektmi (napr. zmluvy o nákupe elektriny s pevnou cenou), alebo napríklad štátom podporované dvojsmerné rozdielové zmluvy, tak môžu znížiť trhové riziká investorov a zároveň chrániť odberateľov elektriny pred vplyvmi volatility trhových cien. Kapitálové náklady sú jedny z najväčších nákladov na nové investície do energetiky, keďže aktíva sa vyznačujú vysokými kapitálovými výdavkami (CAPEX) a nízkymi prevádzkovými nákladmi (OPEX). Zabezpečením minimálnej úrovne ochrany odmeny, ktorá je podporená štátnou zárukou, dvojsmerné rozdielové zmluvy uľahčujú prístup k lacnejšiemu kapitálu v porovnaní s komerčnými investíciami, a tým účinne znižujú náklady na výrobu elektriny. Napríklad podpora nových investícií prostredníctvom dvojsmerných rozdielových zmlúv pre projekty v oblasti veternej energie na mori by mohla znížiť kapitálové náklady o 3,7 – 5 percentuálnych bodov v porovnaní s projektom bez štátnej podpory (26).

b. Maximalizácia hodnoty investícií zabezpečením efektívneho fungovania elektrizačnej sústavy

Vzhľadom na očakávanú čoraz významnejšiu úlohu, ktorú budú dvojsmerné rozdielové zmluvy zohrávať pri podpore investícií, je správna koncepcia týchto systémov podpory kľúčom k zabezpečeniu efektívneho fungovania elektrizačnej sústavy. Zvýšenie schopnosti výrobných zariadení, na ktoré sa vzťahujú dvojsmerné rozdielové zmluvy, reagovať na trh v porovnaní s už schválenými systémami by mohlo viesť i) k lepšiemu zohľadneniu prínosov výrobnej kapacity pre celkové náklady systému; ii) k zvýšeniu efektívnosti systému a iii) v konečnom dôsledku k zníženiu nákladov energetického systému. Napríklad záporné ceny v posledných rokoch prudko vzrástli (z 0 hodín na holandskom dennom trhu v roku 2018 na 465 hodín v roku 2024 (27)), čím sa zvýšila volatilita cien a neistota, čo viedlo k zvýšenému dopytu po štátnej podpore pre výrobné zariadenia a po vyrovnávacích mechanizmoch. Preto je dôležité, aby systémy podpory poskytovali správne stimuly na prispôsobenie generovaného výkonu trhovým cenovým úrovniam a aby sa prijali rozhodnutia o optimálnych miestach a o technológiách s cieľom maximalizovať trhové príjmy a predísť týmto situáciám (28). Vzhľadom na zvýšené objemy, s ktorými sa obchoduje na vnútrodennom trhu (+53 % v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023) (29) a nárast nákladov na vyrovnávanie (30), je poskytovanie primeraných stimulov pre výrobné zariadenia, aby mohli reagovať na vnútrodenné a vyrovnávacie trhy, kľúčom k zabezpečeniu efektívnosti systému a k minimalizácii nákladov pre spoločnosť. V systémoch podpory schválených v posledných rokoch sa čoraz viac zohľadňovala schopnosť reagovať na cenové signály na dennom trhu. Schopnosť reagovať na vnútrodenné a vyrovnávacie trhy však bola veľmi nízka, čo viedlo k závažným deformáciám. Jedným zo znakov tohto vývoja bol zvýšený počet hodín na vnútrodenných trhoch, keď sa uplatňujú záporné ceny: v Nemecku v roku 2024 boli pri 13 % hodín zaznamenané záporné ceny na vnútrodenných trhoch, kým ceny na dennom trhu boli kladné (31).

c. Zníženie obmedzovania výroby energie z obnoviteľných zdrojov pomocou primeraných investičných stimulov

Ďalším prínosom dobre koncipovanej rozdielovej zmluvy je, že takáto zmluva znižuje obmedzovanie výroby v dôsledku obmedzení siete. V súčasnej sústave môže prevádzkovateľ sústavy obmedziť výrobné zariadenie, ktoré za toto obmedzenie bude kompenzované prostredníctvom mechanizmu redispečingu. Dôvody takéhoto obmedzenia sú vo všeobecnosti spojené s preťažením sústavy.

Tento systém redispečingu nevytvára stimuly pre investorov do výroby elektriny, aby umiestňovali zariadenia v oblastiach s nízkym preťažením v blízkosti odberu elektriny, kde je sieť pripravená prijať tieto nové výrobné kapacity. Nepodnecuje ich ani k tomu, aby prijímali technologické rozhodnutia, ktoré by mohli zabezpečiť lepšiu integráciu nových aktív do elektrizačnej sústavy, napríklad obmedzením príspevku príjemcov k preťaženiu. Preto je potrebné zlepšiť lokačné stimuly pre nové investície, aby sa maximalizoval prínos obnoviteľných zdrojov energie pre energetický systém. To môže doplniť podobné lokačné stimuly v sieťových poplatkoch.

Spoločné výskumné centrum Komisie odhaduje, že náklady EÚ na redispečing sa môžu do roku 2040 zvýšiť až na 100 miliárd EUR ročne (32). Bez toho, aby sa zvyšovala flexibilita elektrizačnej sústavy, a bez väčšieho dopytu po elektrine, väčších lokačných stimulov alebo bez budovania nových aktív v rámci sústavy bude výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov čoraz viac obmedzovaná a budú sa ďalej prehlbovať problémy s preťažením.

d. Zníženie nákladov na energiu prilákaním ďalšej čistej a lacnej výroby na trh a vytlačením výroby fosílnych palív s vysokými nákladmi

Dvojsmerné rozdielové zmluvy by mohli prilákať dodatočné investície do zariadení na výrobu čistej energie s nízkymi prevádzkovými nákladmi. Tieto dodatočné investície umožnia znížiť veľkoobchodné ceny elektriny tým, že vytlačia drahšie výrobné zariadenia, väčšinou využívajúce fosílne palivá, z hodnotového poradia. Okrem toho, aj keď veľkoobchodnú cenu elektriny určujú zariadenia na výrobu elektriny s vysokými nákladmi, dvojsmerné rozdielové zmluvy pôsobia ako nástroj na oddelenie účtov za elektrinu od nestálych nákladov na fosílne palivá. Stanovením maximálnej odmeny pre podporované zariadenia dvojsmerné rozdielové zmluvy umožňujú členským štátom získať príjmy v čase vysokých trhových cien. Príjmy presahujúce túto maximálnu odmenu sa môžu prerozdeliť medzi spotrebiteľov, čo im poskytuje účinnú ochranu pred vysokými cenami energie.

Vzhľadom na tieto údaje a prvky opísané v tomto oddiele sa zdá, že je kľúčové poskytnúť lepšie stimuly na umiestňovanie zariadení v oblastiach s nízkym preťažením, a teda v oblastiach s nízkym rizikom obmedzenia. To zníži celkové náklady elektrizačnej sústavy a prinesie výhody spotrebiteľom a výrobcom v EÚ

IV. Právny rámec

Podľa acquis (33) EÚ v oblasti energetiky sa pri navrhovaní dvojsmerných rozdielových zmlúv musia dodržiavať osobitné kritériá. V tejto súvislosti je príslušný právny rámec stanovený v článku 4 smernice o energii z obnoviteľných zdrojov [smernica (EÚ) 2018/2001] (34) a v článkoch 19d a 19a nariadenia o elektrine [nariadenie (EÚ) 2019/943] (35).

V článku 19d ods. 1 nariadenia o elektrine sa vyžaduje, aby systémy priamej podpory cien pre investície do nových zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (36) alebo z jadrových zdrojov mali od 17. júla 2027 (alebo od 17. júla 2029 v prípade zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov na mori pripojených hybridných spojovacích vedení) formu dvojsmerných rozdielových zmlúv. Ďalej sa v ňom stanovuje, že účasť účastníkov trhu na takýchto systémoch by mala byť dobrovoľná.

V článku 4 smernice o energii z obnoviteľných zdrojov a článku 19d nariadenia o elektrine sa neukladá povinnosť používať jeden konkrétny typ dvojsmerných rozdielových zmlúv. Vyžaduje sa v nich však dodržiavanie osobitných zásad koncepcie.

V článku 4 smernice o energii z obnoviteľných zdrojov sa stanovujú určité zásady koncepcie pre systémy podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov. Konkrétne sa v ňom vyžaduje, aby takéto systémy poskytovali stimuly na integráciu elektriny z obnoviteľných zdrojov do trhu s elektrinou spôsobom, ktorý je založený na trhu a reaguje naň, pričom sa zabraňuje zbytočnému narúšaniu trhov s elektrinou a zohľadňujú sa možné náklady na integráciu systému a stabilita sústavy. Okrem toho sa v článku 4 smernice o energii z obnoviteľných zdrojov vyžaduje, aby sa tieto systémy podpory navrhovali tak, aby sa maximalizovala integrácia elektriny z obnoviteľných zdrojov do trhu s elektrinou a zaručilo sa, že výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov budú reagovať na cenové signály trhu a maximalizovať svoje trhové príjmy. Táto podpora sa musí poskytovať otvoreným, transparentným, konkurenčným, nediskriminačným a nákladovo efektívnym spôsobom. Článkom 19d nariadenia o elektrine sa dopĺňajú ďalšie podrobnosti o prvkoch koncepcie dvojsmerných rozdielových zmlúv a tento rámec sa rozširuje na výrobu jadrovej energie. Cieľom týchto nových ustanovení je zlepšiť zachovanie schopnosti systémov podpory vo forme dvojsmerných rozdielových zmlúv reagovať na trh.

V článku 19d ods. 2 písm. a) a b) nariadenia o elektrine sa objasňuje, že dvojsmernými rozdielovými zmluvami sa musí zabezpečiť, aby podporované zariadenia reagovali na trh, kým v článku 19d ods. 2 písm. e) a článku 19d ods. 5 nariadenia o elektrine sa stanovujú podmienky, ako by mal štát využívať príjmy pochádzajúce z mechanizmu spätného vymáhania. V článku 19a ods. 5 a 6 nariadenia o elektrine sa ďalej objasňuje možná súhra medzi dvojsmernými rozdielovými zmluvami a zmluvami o nákupe elektriny. Článok 19d nariadenia o elektrine obsahuje aj ustanovenia o zabránení neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže a obchodu na vnútornom trhu [článok 19d ods. 2 písm. d)], o úrovni ochrany odmeny [článok 19d ods. 2 písm. c)], o doložkách o sankciách uplatniteľných v prípade predčasného ukončenia zmluvy [článok 19d ods. 2 písm. f)] a o práve členských štátov oslobodiť malé zariadenia od povinnosti podľa ustanovení v článku 19d ods. 1 nariadenia o elektrine (článok 19d ods. 6).

V článku 26 nariadenia (EÚ) 2024/1735 (37) sa vyžaduje, aby sa určité necenové kritériá použili pri 30 % množstva energie z obnoviteľných zdrojov obchodovaného vo forme aukcie ročne na členský štát (alebo aspoň na 6 GW ročne na členský štát). Tieto necenové kritériá zahŕňajú i) predbežné kvalifikačné kritériá týkajúce sa zodpovedného obchodného správania, kybernetickej bezpečnosti a bezpečnosti údajov a schopnosti dodávať, ii) ako aj predbežné kvalifikačné kritériá alebo kritériá na vyhodnotenie ponúk týkajúce sa príspevku aukcií k odolnosti a udržateľnosti. Tieto kritériá sa podrobnejšie opisujú vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2025/1176 (38). Ak sa členský štát rozhodne, že dvojsmerná rozdielová zmluva bude súčasťou 30 % aukcií energie z obnoviteľných zdrojov, je potrebné zahrnúť uvedené necenové kritériá.

Schválenie týchto systémov by sa malo uskutočniť v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov sa z veľkej časti riešia pomocou Usmernení o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky a nedávno schváleného rámca štátnej pomoci pre Dohodu o čistom priemysle. V prípade jadrových zariadení sa analýza vykonáva priamo podľa článkov 107 a 108 ZFEÚ.

V praxi vyvoláva praktické otázky najmä uplatňovanie požiadaviek na schopnosť reagovať na trh a kombinácia dvojsmerných rozdielových zmlúv so zmluvami o nákupe elektriny. Tento dokument preto obsahuje usmernenie ku koncipovaniu dvojsmerných rozdielových zmlúv, ktoré spĺňajú tieto požiadavky, a k ich možnej kombinácii so zmluvami o nákupe elektriny. Tým sa zvyšuje zrozumiteľnosť požiadaviek, ktoré by mali dvojsmerné rozdielové zmluvy spĺňať, aby boli v súlade s právom EÚ.

V. Inteligentná koncepcia dvojsmerných rozdielových zmlúv

Vzhľadom na dlhé trvanie dvojsmerných rozdielových zmlúv a na rozsiahle investície potrebné na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy na roky 2030, 2040 a 2050 je nutné, aby sa vďaka koncepcii dvojsmerných rozdielových zmlúv uvoľnili potrebné investície a zabezpečilo sa, že poskytnutá podpora nepovedie k narúšaniu fungovania trhov s elektrinou a zabezpečí účinné začlenenie zariadení do elektrizačnej sústavy.

Po prvé, zariadeniam na výrobu elektriny, ktoré sú podporované dvojsmernými rozdielovými zmluvami, sa musí umožniť efektívna prevádzka a účasť na trhoch s elektrinou. Kľúčovým prvkom koncepcie dvojsmerných rozdielových zmlúv sa ukázali byť stimuly na zabezpečenie schopnosti podporovaných zariadení reagovať na trh. Preto je kľúčové zabezpečiť, aby ťažiskom všetkých budúcich systémov dvojsmerných rozdielových zmlúv bol tento prvok koncepcie, a to v súlade s právnym rámcom.

Po druhé, ďalším kľúčovým aspektom nielen pre systémy podpory pre obnoviteľné zdroje energie, ale aj pre politiku v oblasti jadrovej energie v nasledujúcom desaťročí je pokračovať v podpore zavádzania týchto systémov pri najnižších možných nákladoch pre spoločnosť. To si vyžaduje zúženie priestoru pre kanibalizáciu príjmov (39) alebo zmiernenie celkových systémových nákladov (napr. výdavkov na sústavu, nákladov na flexibilitu, na bezpečnosť dodávok alebo na redispečing). To možno dosiahnuť podporou typov zariadení vrátane hybridných zariadení kombinujúcich viacero technológií (napr. obnoviteľné zdroje energie a uskladňovanie) s vysokou systémovou hodnotou, ako aj uprednostňovaním ich realizácie v lokalitách, v ktorých sa maximalizuje ich prínos pre elektrizačnú sústavu.

Na dosiahnutie oboch cieľov je zásadné navrhnúť dvojsmerné rozdielové zmluvy tak, aby sa zabezpečila schopnosť podporovaných aktív reagovať na trh. To znamená, že okrem dodržiavania právneho rámca je potrebné nájsť rovnováhu medzi znížením celkového rizika príjemcu na udržateľnú úroveň a prenesením časti investičných rizík na štát. Niektoré riziká by mohli byť vhodnejšie na to, aby ich riadili príjemcovia dvojsmerných rozdielových zmlúv (napr. rozhodnutia o tom, kedy vykonávať údržbu zariadenia). Na dosiahnutie tohto cieľa môžu najvhodnejšie prvky koncepcie závisieť od mnohých faktorov, ako sú: i) podporované výrobné technológie; ii) likvidita príslušného veľkoobchodného trhu s elektrinou; iii) úroveň preťaženia sústavy v ponukovej oblasti (ponukových oblastiach) členských štátov a iv) štruktúra výroby a spotreby v ponukových oblastiach atď. S cieľom znížiť riziko príjemcu spojené s príjmami by členské štáty mohli navrhnúť svoje dvojsmerné rozdielové zmluvy tak, aby obmedzili cenové riziko (40) a/alebo objemové riziko (41) . Zníženie cenových aj objemových rizík je skutočne nevyhnutné na obmedzenie nákladov na financovanie (a teda aj kapitálových nákladov), ktoré vzniknú príjemcom. Dosiahnutie vyváženého prístupu k týmto kompromisom je preto nevyhnutné na obmedzenie priamych i nepriamych nákladov spojených s dvojsmernými rozdielovými zmluvami s cieľom maximalizovať ich prínosy pre odberateľov elektriny aj pre daňovníkov.

V súlade s článkom 19d ods. 2 písm. a) a b) nariadenia o elektrine by dvojsmerné rozdielové zmluvy mali zachovať stimuly porovnateľných nepodporovaných výrobcov alebo prípadne tretích strán, aby kumulatívne prispievali k cieľom opísaným ďalej:

1. Výroba elektriny na podporu potrieb systému

Trhové správanie v reakcii na cenové signály vedie k efektívnemu využívaniu zdrojov a odráža potreby systému. Napríklad, keď je k dispozícii dostatok elektriny signalizovaný nulovými alebo zápornými trhovými cenami, dodatočné množstvá vyrobenej elektriny vyvinú dodatočný tlak na sústavu, čo vedie k zvýšeným nákladom systému. Na absorbovanie týchto dodatočných množstiev je potrebné zvýšiť flexibilitu elektrizačnej sústavy, a to najmä rozvojom uskladňovania energie a reakcie na strane spotreby, čím sa zvýši cenová stabilita. Podobne ako zariadenia fungujúce za trhových podmienok by sa preto výrobným zariadeniam podporovaným v rámci dvojsmerných rozdielových zmlúv mali zachovať stimuly na reagovanie na cenové signály, čím sa zabezpečí, že vyrobená elektrina bude predstavovať hodnotu pre elektrizačnú sústavu. Podobne v čase nedostatku by sa príjemcom mali poskytnúť stimuly, aby maximalizovali svoju výrobu tým, že sa zabezpečí, aby mohli vytvárať dodatočné zisky.

2. Prijatie optimálnych investičných rozhodnutí na podporu efektívnej integrácie systému

Prípadní príjemcovia dvojsmerných rozdielových zmlúv budú musieť prijať investičné rozhodnutia na uvedenie nových zariadení do prevádzky. Rozhodnutia sa môžu týkať napríklad umiestnenia zariadenia, počtu aktív v zariadení alebo ich menovitého výkonu (napr. prostredníctvom rozhodnutí o prekročení kapacity), ich orientácie, potenciálneho doplnenia investícií do flexibility a iných technologických rozhodnutí. Vplyv takýchto rozhodnutí na elektrizačnú sústavu môže byť významný a vzhľadom na trvanie dvojsmerných rozdielových zmlúv, ako aj očakávanú životnosť podporovaných zariadení môže mať dlhodobé účinky. Pre príjemcov dvojsmerných rozdielových zmlúv by sa preto mali vytvoriť stimuly na prijímanie rozhodnutí podľa najlepších prognóz potrieb sústavy. Napríklad fotovoltické panely by mali byť orientované tak, aby sa maximalizovala ich hodnota pre systém.

Zároveň je potrebné efektívne rozvíjať riešenia flexibility, aby sa zabezpečilo, že elektrizačná sústava bude môcť absorbovať vyrobenú elektrinu. Podobne by sa to mohlo prejaviť poskytnutím stimulov pre príjemcu, aby okrem iného navrhol vybavenie, ktoré zabezpečí ekonomicky efektívnu úroveň flexibility pre elektrizačnú sústavu, napríklad zabezpečením toho, aby jadrové elektrárne boli schopné modulovať svoj výkon, a aby investoval do tohto vybavenia (42). Príjemcom by sa mohli poskytnúť stimuly na prijatie rozhodnutí o prekročení kapacity, na uzavretie zmlúv o pripojení do sústavy na úrovni nižšej, ako je inštalovaný výkon, alebo na koncentrovanie veterných turbín na určitom mieste napriek tomu, že výkon je znížený v dôsledku úplavu (tzv. wake effect).

3. Ponuka podporných služieb a služieb riadenia preťaženia (43)

V nariadení o elektrine sa uprednostňuje trhové poskytovanie služieb, ako sa uvádza v článku 3. V dvojsmerných rozdielových zmluvách by sa preto mali zachovať finančné stimuly pre príjemcu na využívanie zariadenia na poskytovanie podporných služieb a služieb riadenia preťaženia v súlade s technickými možnosťami výrobného zariadenia.

4. Vykonávanie údržby vo vhodnom čase vzhľadom na potreby elektrizačnej sústavy

Údržba by sa mala naplánovať v súlade s potrebami sústavy. To okrem iného znamená zachovať stimuly pre príjemcu na naplánovanie údržby na základe nákladov na údržbu a ušlých trhových príjmov. To je potrebné na zabezpečenie toho, aby bola nízkonákladová výroba k dispozícii vtedy, keď je najviac potrebná na zníženie veľkoobchodných cien elektriny, napríklad v čase nedostatku.

5. Ponuka vyprodukovaného výkonu výrobcov za ich hraničné náklady a s ohľadom na ich technické obmedzenia

Keďže za konkurenčných podmienok sa očakáva, že príjemcovia budú ponúkať svoju produkciu za hraničné náklady, dvojsmerná rozdielová zmluva by nemala vytvárať stimuly, aby ponúkali svoju produkciu pod svojimi hraničnými nákladmi. Príjemcovia by predovšetkým nemali dostávať žiadnu pomoc na výrobu elektriny v obdobiach, keď je trhová hodnota tejto výroby záporná (44).

Na účely tohto dokumentu sa predpokladá, že hraničné náklady na výrobu elektriny zo slnečnej a z veternej energie sú nulové (45). Je preto dôležité zabezpečiť, aby tieto technológie nedostávali podporu, keď je trhová hodnota vyrobenej elektriny záporná. Naopak, niektoré technológie – ako napríklad jadrové elektrárne – majú hraničné náklady na výrobu. V prípade týchto aktív nestačí len pozastaviť podporu výroby elektriny v obdobiach záporných trhových cien, aby sa zabezpečilo, že budú ponúkať svoju produkciu za hraničné náklady. Preto by sa v prípade takýchto aktív so schopnosťou vzostupného a zostupného dispečingu nemala poskytovať podpora na výrobu počas hodín, keď je trhová hodnota vyrobenej elektriny nižšia ako hraničné náklady na výrobu. Patria sem priame výrobné náklady aj náklady na technické obmedzenia, ako sú náklady na nábeh alebo alternatívne náklady na účasť v iných trhových segmentoch alebo časových obdobiach.

6. Zabezpečenie, aby sa príjemcovia účinne zúčastňovali na rôznych segmentoch trhu s elektrinou, pričom budú sledovať stratégiu maximalizácie zisku

Účastníci trhu sa snažia maximalizovať svoje zisky v rôznych časových rámcoch trhu, ako sú časové rámce denného, vnútrodenného a vyrovnávacieho trhu. Keďže prvky koncepcie dvojsmerných rozdielových zmlúv (ako napríklad definícia referenčnej ceny) môžu stimulovať účastníkov trhu, aby obchodovali len na určitých trhových segmentoch, dvojsmerné rozdielové zmluvy by mali byť navrhnuté tak, aby sa zachovali primerané hospodárske stimuly pre zariadenie na výrobu elektriny, aby fungovalo a účinne sa zúčastňovalo na všetkých časových rámcoch trhov s elektrinou.

7. Zabezpečenie minimálneho vplyvu na likviditu forwardových trhov s elektrinou (46)

V závislosti od príslušnej technológie môžu forwardové trhy zohrávať dôležitú úlohu pre účastníkov trhu, aby sa zabezpečili proti volatilite cien. Keďže dvojsmerné rozdielové zmluvy majú aj zabezpečovaciu funkciu, ich používanie môže predstavovať riziko zníženia likvidity na forwardových trhoch. Takáto likvidita je pre účastníkov trhu zásadná, aby sa mohli zabezpečiť voči cenovým rizikám (47). V prípade potreby by teda dvojsmerné rozdielové zmluvy mali zabezpečiť, aby podporované zariadenia mali naďalej motiváciu účinne sa zúčastňovať na forwardovom trhu s elektrinou.

8. Podpora spravodlivého a nenarúšajúceho rozdelenia príjmov vyplývajúcich z dvojsmerných rozdielových zmlúv

V súlade s článkom 19d ods. 5 nariadenia o elektrine majú členské štáty možnosť rozdeliť príjmy získané zo spätného vymáhania, keď sú ceny elektriny vyššie ako realizačná cena dvojsmernej rozdielovej zmluvy, medzi koncových odberateľov za predpokladu, že:

i.	sa zabráni „narušeniu hospodárskej súťaže a obchodu na vnútornom trhu vyplývajúcemu z rozdelenia príjmov podnikom“ a

ii.	„príjmy sa medzi koncových odberateľov rozdelia tak, aby sa zachovali stimuly na znižovanie ich spotreby alebo na jej presunutie do období, keď sú ceny elektriny nízke, a aby sa nenarušila hospodárska súťaž medzi dodávateľmi elektriny“.

Alternatívne sa výnosy z dvojsmerných rozdielových zmlúv môžu použiť aj na financovanie nákladov na systémy priamej podpory cien alebo investície na zníženie nákladov na elektrinu pre koncových odberateľov, ako sú systémy pre obnoviteľné zdroje energie alebo schémy na podporu nefosílnych zdrojov, s výhradou pravidiel štátnej pomoci.

A napokon prideľovanie dvojsmerných rozdielových zmlúv prostredníctvom súťažného ponukového konania, ktoré je otvorené, transparentné a nediskriminačné, zníži náklady na rozvoj výrobnej kapacity a zabezpečí, aby sa v realizačných cenách dvojsmerných rozdielových zmlúv odrážala dlhodobá hodnota výroby pre elektrizačnú sústavu. Prideľovanie dvojsmerných rozdielových zmlúv prostredníctvom súťažných ponukových konaní je obyčajne povinné podľa pravidiel štátnej pomoci a odvetvových právnych predpisov.

VI. Jednotlivé prvky koncepcie

Komisia uznáva, že existuje množstvo možných koncepcií. Členské štáty naďalej môžu navrhovať dvojsmerné rozdielové zmluvy v rámci platného právneho rámca. Vzhľadom na potenciálne prínosy, ktoré by mohli mať dobre koncipované dvojsmerné rozdielové zmluvy (ako sa uvádza v oddiele III), a na súvisiace výzvy (uvedené v oddiele IV) však Komisia považuje za dôležité poskytnúť usmernenie, ako určiť prvky koncepcie dvojsmerných rozdielových zmlúv, ktoré sú v súlade s pravidlami EÚ. Hoci dvojsmerné rozdielové zmluvy už zo svojej podstaty poskytujú investorom vysoký stupeň istoty, a teda nižšie investičné náklady v porovnaní so systémami založenými na obchodovaní, ostatné výhody zdôraznené v oddiele III si budú vyžadovať, aby boli dvojsmerné rozdielové zmluvy koncipované inteligentne. Kľúčom k zabezpečeniu efektívneho fungovania elektrizačnej sústavy budú najmä zásady koncepcie uvedené v pododdieloch a) až c), kým zásada koncepcie uvedená v pododdiele d) podporí zníženie obmedzovania vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Správnym vykonávaním týchto zásad koncepcie sa znížia celkové náklady spotrebiteľov na úspešný prechod k čistej elektrizačnej sústave. S cieľom riešiť výzvy opísané v oddiele V sa v tomto oddiele vypracúvajú štyri hlavné prvky koncepcie. V rámci procesu schvaľovania štátnej pomoci v rámci systémov podpory vo forme dvojsmerných rozdielových zmlúv Komisia posúdi každé z hľadísk uvedených v týchto pododdieloch. Preto navrhovanie dvojsmerných rozdielových zmlúv spôsobom, ktorý vychádza z odporúčaní vypracovaných v každom z týchto pododdielov, uľahčí a urýchli posudzovanie týchto systémov podpory.

a. Zabránenie narušeniam ponukového správania na denných, vnútrodenných a vyrovnávacích trhoch a na trhoch s podpornými službami

Dvojsmerné rozdielové zmluvy musia byť navrhnuté tak, aby nenarúšali ponukové správanie príjemcov. Ceny na trhu s elektrinou totiž poskytujú dôležité signály o stave elektrizačnej sústavy. Obsahujú lokačné informácie (zvyčajne podľa ponukovej oblasti) a časový prvok (podľa obchodného intervalu, ktorý môže trvať len 15 minút v prípade spotových trhov alebo rok v prípade pre forwardové produkty). V záporných cenách sa odráža situácia nadmernej výroby vzhľadom na existujúci dopyt v ponukovej oblasti v určitom čase. Pri záporných cenách existujú stimuly pre výrobcov na zníženie alebo zastavenie výroby, čo v konkrétnej situácii pomáha sústave, pretože záporné ceny sú signálom nadbytočnej výroby, ktorú sústava nedokáže absorbovať. Je preto zásadné, aby sa v dvojsmerných rozdielových zmluvách neodstránili tieto stimuly zmenou ponukového správania príjemcov dvojsmerných rozdielových zmlúv, a tým aby sa nenarušilo fungovanie elektrizačnej sústavy a nezvýšili náklady, ktoré znášajú spotrebitelia.

Členské štáty by sa mali nielen vyhýbať poskytovaniu stimulov pre príjemcov, aby vyrábali elektrinu v čase záporných cien, ale mali by príjemcov aj stimulovať, aby predkladali ponuky za svoje hraničné náklady na výrobu (48). V obdobiach, keď sú trhové ceny nižšie ako hraničné náklady na výrobu alebo sú záporné, by sa preto na základe dvojsmernej rozdielovej zmluvy nemala príjemcovi vyplácať odmena za výrobu elektriny. Odmena, ktorá je nezávislá od skutočnej výroby, sa však môže poskytovať aj naďalej, pretože táto odmena sa poskytuje bez ohľadu na to, či elektrárne príjemcu vyrobili elektrinu. Takýmto odmeňovaním by sa malo zabezpečiť, aby vystavenie trhovým príjmom alebo nákladom v prípade záporných cien naďalej poskytovalo primerané stimuly na predkladanie ponúk. Dôležité teda je, že táto odmena nesmie závisieť od rozhodnutia príjemcu vyrábať elektrinu, aby sa zabránilo narušeniu ponuky. Táto odmena sa môže vyplácať buď za konkrétne obchodné intervaly, ktoré sú problematické (napr. so zápornými cenami), alebo sa môže upraviť tak, aby sa zvýšili príjmy poskytované za neproblematické obchodné intervaly (napr. tie, ktorých ceny sú kladné a vyššie ako hraničné náklady na výrobu príslušných zariadení).

Potrebné sú aj stimuly na maximalizáciu výroby v čase vysokých cien, najmä v prípade regulovateľných výrobných zariadení (49), vrátane jadrových elektrární alebo hybridných zariadení na výrobu uskladňovanie energie z obnoviteľných zdrojov. Tieto elektrárne a hybridné zariadenia totiž môžu vyrábať „na požiadanie“, čím podporujú systém v čase nedostatku (čo sa prejavuje vysokými cenami) alebo vytláčajú menej účinné výrobné zariadenia.

Dvojsmerné rozdielové zmluvy nezávislé od výroby teoreticky poskytujú optimálne stimuly na reagovanie na ceny na dennom, vnútrodennom alebo vyrovnávacom trhu. Členské štáty alebo príslušné nezávislé orgány, ktoré navrhujú systém, by však mali zabezpečiť, aby návrh referenčného objemu takýchto dvojsmerných rozdielových zmlúv neposkytoval nesprávne stimuly alebo aby neuľahčoval možnosti špekulácií (50). V prípade dvojsmerných rozdielových zmlúv založených na výrobe alebo zlúčených dvojsmerných rozdielových zmlúv by sa na výpočet vnútrodenných cien (s ohľadom na vnútrodenné aukcie a priebežné obchodovanie až do času uzávierky) a vyrovnávacej ceny mohli použiť indexy s cieľom určiť, kedy ceny klesnú na zápornú hodnotu alebo pod hraničné náklady. Podpora by sa preto nemala vyplácať na základe vyrobenej elektriny.

Rámček s príkladom 1

V prípade zlúčených dvojsmerných rozdielových zmlúv sú vo väčšine období platby založené na skutočnej výrobe zariadenia. Platby sa však oddeľujú od skutočnej produkcie a namiesto toho môžu byť v niektorých obdobiach nezávislé od výroby, napríklad s cieľom znížiť objemové riziko príjemcov.

V záujme primeraného stimulovania príjemcov podporovaných dvojsmernými rozdielovými zmluvami, aby sa zúčastňovali na vyrovnávacích trhoch a reagovali na vnútrodenné cenové signály, tieto prvky koncepcie zabezpečujú, že sa v zlúčených dvojsmerných rozdielových zmluvách zachovávajú správne stimuly na obmedzenie narúšania trhu.

Takéto dvojsmerné rozdielové zmluvy by sa mohli považovať za zmluvy nezávislé od výroby za týchto podmienok:

—

zariadenie príjemcu musí znížiť alebo zastaviť výrobu na základe žiadosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Ako ochranné opatrenie v tejto situácii by sa mohlo zvážiť, či by sa pre príjemcov nemala zaviesť právne záväzná povinnosť podávať záporné ponuky na regulačné služby (51). Táto podmienka by zabránila tomu, aby pomoc poskytnutá príjemcom narušila vyrovnávacie trhy.

—	zariadenie príjemcu musí znížiť alebo zastaviť výrobu na základe žiadosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy alebo prevádzkovateľa prenosovej sústavy na účely riadenia preťaženia (52), Tým sa zabráni situácii, keď pomoc poskytovaná príjemcom narúša fungovanie sústavy.

—	ceny na dennom trhu sú záporné.

—

keď sú ceny na vnútrodennom trhu záporné (53). Vzhľadom na to, že vnútrodenný trh je trh zložený z rôznych segmentov (viacero vnútrodenných aukcií a vnútrodenný priebežný trh), identifikácia vnútrodennej ceny pre určitý obchodný interval môže znamenať, že je potrebné použiť cenový index. S cieľom zabezpečiť, že vnútrodenný cenový index je reprezentatívny pre trhové signály, cena by sa mohla určiť na základe výsledku vnútrodennej aukcie (aukcií), keď je tzv. churn factor (miera obchodovania) v rámci aukcie dostatočne vysoký (t. j. naznačuje dostatočnú likviditu) (54), aby sa obmedzilo potenciálne riziko príjemcov týkajúce sa manipulácie. Okrem toho by sa mali zohľadniť aj hodiny, keď sú ceny na vnútrodennom priebežnom trhu záporné, a to za predpokladu, že tento segment je dostatočne likvidný. Na tento účel by sa mohol vypočítať index založený na váženej priemernej cene z posledných hodín obchodovania, v ktorých sa koncentruje väčšina obchodovaných objemov.

V každom prípade by mal výrobca vždy zostať finančne zodpovedný za odchýlky, ktoré vytvára, ako sa stanovuje v článku 5 nariadenia o elektrine. Preto by sa žiadna výplata dvojsmernej rozdielovej zmluvy nemala zakladať na cenách odchýlky. Môžu sa však stanoviť osobitné opatrenia na zabezpečenie toho, aby príjemcovia mali možnosť byť odmeňovaní prostredníctvom dvojsmerných rozdielových zmlúv pri poskytovaní podporných služieb a služieb riadenia preťaženia za predpokladu, že takéto návrhy nenarušia stratégiu prijatú príjemcami pri predkladaní ponúk na tieto podporné služby.

Zhrnutie 1

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby si podporované výrobné zariadenia zachovali všetky stimuly na predkladanie ponúk na denných, vnútrodenných, vyrovnávacích trhoch a na trhoch s podpornými službami. V tejto súvislosti je možné využiť niekoľko možností, ktoré by sa mohli kombinovať, aby sa dosiahli optimálne výsledky. Všetky možnosti si vyžadujú dôkladné zváženie, aby bolo možné navrhnúť koncepciu, ktorá zabráni narušeniu ponuky (55) . V súčasnosti sú hlavnými možnosťami koncepcie i) dvojsmerné rozdielové zmluvy nezávislé od výroby, pri ktorých sa osobitná pozornosť venuje tomu, ako je navrhnutý referenčný objem; ii) systémy závislé od výroby so špecifickými mechanizmami na korekciu narušení ponuky, napríklad určením období, keď by sa platby za výrobu elektriny nemali vyplácať, a iii) zlúčené systémy založené na dvojsmerných rozdielových zmluvách založených na výrobe s platbami, ktoré sú niekedy oddelené od skutočnej produkcie, aby sa zabránilo narušeniu sústavy.

b. Podpora rozhodnutí o efektívnej údržbe

Výrobné zariadenia potrebujú pravidelnú údržbu. Hoci frekvencia potreby takejto údržby závisí od typu zariadenia a iných faktorov, údržba by sa mala vykonávať v čase, keď sústava potrebuje menší objem výroby od zariadení (napr. v čase nízkeho dopytu alebo nadmernej výroby). V opačnom prípade by príjemcovia mohli vykonávať údržbu neefektívne a odstaviť výrobnú kapacitu v čase vysokých potrieb sústavy, čo by mohlo viesť nielen k zvýšeniu cien, ale aj k vzniku rizík v oblasti bezpečnosti dodávok. Aby bola táto údržba efektívna, musí sa vykonávať vtedy, keď je scenár nákladov a prínosov najvýhodnejší, t. j. keď sú náklady na vykonávanie takejto údržby (napr. inžinieri, spôsoby prepravy atď.) najnižšie v porovnaní s očakávanými príjmami z výroby [vypočítanými ako súčin vyprodukovaného objemu a trhových cien (tzv. capture prices)].

Na podporu rozhodnutí o efektívnej údržbe si členské štáty môžu zvoliť dvojsmerné rozdielové zmluvy nezávislé od výroby. Tieto zmluvy môžu poskytovať optimálne stimuly, ak sa platby podľa zmlúv uskutočňujú aj počas období údržby. V prípade zvolenia dvojsmerných rozdielových zmlúv založených na výrobe alebo zlúčených dvojsmerných rozdielových zmlúv sa stimuly na vykonávanie efektívnej údržby môžu poskytovať na základe výpočtu referenčnej ceny stanovenej za dostatočne dlhé obdobie. Dĺžka tohto obdobia závisí od technológie a jej cyklov údržby. Príjemca by mal mať stimuly na vykonávanie údržby svojho zariadenia v období, v ktorom sa minimalizujú jeho náklady. Náklady na takúto údržbu budú najskôr spôsobené samotným vykonaním údržby, a preto môžu byť veľmi závislé od poveternostných podmienok. Okrem toho by mal príjemca zohľadniť aj ušlé trhové príjmy, ktoré sa mohli nazbierať počas obdobia údržby.

Rámček s príkladom 2

V prípade dvojsmerných rozdielových zmlúv nezávislých od výroby a zlúčených dvojsmerných rozdielových zmlúv sa zabezpečením toho, aby sa platby uplatňovali aj počas plánovaných období údržby, poskytujú primerané stimuly na efektívne vykonávanie údržby. Efektívna údržba sa vykonáva spôsobom, ktorým sa minimalizujú náklady systému, napríklad tým, že sa údržba vykonáva vtedy, keď je v sústave menšia potreba dodatočnej výroby elektriny.

V tomto príklade sa príjemca rozhodne naplánovať svoju údržbu buď počas obdobia A, alebo počas obdobia B. V oboch obdobiach zostáva pomoc vyplatená v prospech príjemcov počas období rovnaká bez ohľadu na to, či príjemca plánuje vykonávať svoju údržbu v období A alebo v období B. Príjemca preto pri rozhodovaní o načasovaní údržby nezohľadňuje platbu pomoci.

Pri porovnávaní očakávaných prínosov (alebo strát) medzi dvomi scenármi (t. j. vykonanie údržby v období A alebo B) budú príjemcovia porovnávať rozdiely medzi i) očakávanými trhovými príjmami v jednom období a ii) očakávanými nákladmi na údržbu v druhom období. V uvedenom príklade stratí prevádzkovateľ menej očakávaných ziskov (t. j. očakávané zisky = očakávané trhové príjmy plus očakávané príjmy z pomoci mínus očakávané náklady na údržbu) (56) v dôsledku vykonávania údržby v období B. Bol by preto motivovaný vyrábať v období A, keďže vykonávanie údržby počas tohto obdobia bude mať za následok vyššiu stratu očakávaného zisku v porovnaní s vykonávaním údržby počas obdobia B. Obdobie A bude s najväčšou pravdepodobnosťou zhodné s obdobím vysokých cien, keď tieto dodatočné objemy vyrobené zariadením podporia zníženie veľkoobchodných trhových cien. Toto rozhodnutie bolo prijaté napriek tomu, že sa očakáva, že náklady na údržbu počasia obdobia B budú vyššie.

Celkovo takýto prvok koncepcie stimuluje príjemcu, aby maximalizoval svoje očakávané prínosy, ako keby nevyužíval podporu na základe dvojsmerných rozdielových zmlúv, a znižuje veľkoobchodné ceny tým, že dáva aktíva k dispozícii vtedy, keď sú pre elektrizačnú sústavu najviac potrebné (57).

V prípade dvojsmerných rozdielových zmlúv založených na výrobe a zlúčených dvojsmerných rozdielových zmlúv sa uplatňovaním štvrťročného alebo ročného referenčného obdobia v závislosti od technológie výroby poskytujú dostatočné stimuly na vykonávanie údržby nákladovo efektívnym spôsobom. Toto referenčné obdobie sa môže skrátiť na mesiac v prípade technológií s kratšími obdobiami údržby za predpokladu, že referenčné obdobie zostane podstatne dlhšie ako obdobie údržby. Výpočet referenčnej ceny za dlhšie obdobie ponecháva príjemcom možnosť optimalizovať svoje správanie počas dlhšieho obdobia, napríklad prostredníctvom arbitráže na rôznych segmentoch trhu alebo plánovania údržby v konkrétnych časoch. Zavedenie dlhších referenčných období však možno bude musieť byť sprevádzané osobitnou úpravou spätného vymáhania, napríklad dynamickým spätným vymáhaním (58), aby sa zabezpečilo, že stimuly na zaistenie schopnosti reagovať na trh zostanú konštantné počas celého obdobia, na ktoré sa vzťahuje výpočet referenčnej ceny.

Zhrnutie 2

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby si podporované výrobné zariadenia zachovali všetky stimuly na vykonávanie účinnej údržby. To možno dosiahnuť koncipovaním dvojsmerných rozdielových zmlúv nezávislých od výroby a odmeňovaním zariadení v obdobiach údržby alebo výpočtom referenčnej ceny súvisiacej s dvojsmernou rozdielovou zmluvou za štvrťročné alebo ročné obdobia v prípade dvojsmerných rozdielových zmlúv založených na výrobe. Môžu byť potrebné dynamické spätné vymáhanie, aby sa zabezpečilo, že stimuly na zaistenie schopnosti reagovať na trh zostanú konštantné počas celého obdobia, na ktoré sa vzťahuje výpočet referenčnej ceny.

c. Stimuly na efektívnu účasť na forwardovom trhu s elektrinou

Forwardové trhy s elektrinou sú kľúčom k tomu, aby sa účastníci trhu mohli zabezpečiť proti kolísaniu cien a chrániť sa pred ním. Účastníci trhu, či už výrobcovia, alebo spotrebitelia, sa prirodzene zabezpečujú s cieľom znížiť svoje riziká. Dvojsmerné rozdielové zmluvy stanovením realizačnej ceny na dlhé časové obdobie poskytujú príjemcom dlhodobé zabezpečenie. Dvojsmerné rozdielové zmluvy poskytujú oveľa dlhodobejšie zabezpečenie v porovnaní s najviac obchodovanými produktmi na forwardových trhoch, ktoré v súčasnosti ponúkajú likvidné produkty na jeden rok a na niektorých trhoch až na tri roky dopredu. Dvojsmerné rozdielové zmluvy však neumožňujú priame zabezpečenie zo strany spotrebiteľov, ktoré je možné prostredníctvom nástrojov obchodovaných na burze, ako sú produkty forwardových trhov, a mimoburzových nástrojov, ako sú zmluvy o nákupe elektriny (59). Dvojsmerné rozdielové zmluvy namiesto toho poskytujú nepriame zabezpečenie prostredníctvom členského štátom, ktorý v rámci tohto nástroja nakupuje elektriny zvyčajne na 15 – 20 rokov za danú cenu.

Dvojsmernými rozdielovými zmluvami sa môžu znížiť stimuly na zabezpečovanie, a tým aj na účasť na forwardových trhoch s elektrinou. To platí najmä v prípade, keď sa referenčná cena v dvojsmernej rozdielovej zmluve vypočítava za krátke obdobia (napr. za hodinu). Môžu však zachovať stimuly na obchodovanie pri náraste forwardového trhu, napríklad pri použití dlhodobejších priemerov ako referenčných období (napr. ročných) (60).

Väčšina forwardových trhov s elektrinou trpí nízkou likviditou, čo vedie k vyšším nákladom na zabezpečenie a nerovnakému prístupu na trh (61) v celej EÚ na úkor odberateľov elektriny, ktorí potrebujú predvídateľnosť nákladov na elektrinu. To má priame dôsledky pre spotrebiteľov, ktorí môžu platiť neprimerane vysoké ceny alebo dokonca nemajú prístup k zmluvám s pevnou cenou elektriny. Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) označila za kľúčový problém forwardových trhov EÚ demotivačné faktory zabezpečovania, ktoré vytvárajú systémy podpory (62).

Vzhľadom na to, že produkty forwardového trhu sa v súčasnosti väčšinou vydávajú vo forme produktov základného zaťaženia (konštantný profil na celý mesiac, štvrťrok alebo rok), účasť na forwardových trhoch je relevantná najmä pri relatívne konštantnom profile výroby, ako sú jadrové zariadenia. V prípade individuálnych zariadení na výrobu energie z prerušovaných obnoviteľných zdrojov je to pri existujúcich trhových produktoch menej zjavné.

V prípade takýchto zariadení by sa v systémoch podpory mali zaviesť osobitné prvky koncepcie, napríklad prostredníctvom dlhších referenčných období alebo definovaním referenčnej ceny, či referenčného obdobia, aby sa zachovali stimuly na efektívne fungovanie a účasť na forwardových trhoch. V prípade jadrových zariadení môže byť referenčná cena v dvojsmernej rozdielovej zmluve stanovená spôsobom, pri ktorom sa zohľadňuje viacero trhových segmentov (napr. forwardový a denný trh). Stanovenie referenčnej ceny však nie je jednoduché. Dôvodom je, že v jednotlivých členských štátoch môžu byť k dispozícii rôzne forwardové produkty a že zohľadnenie cien na forwardovom trhu v referenčnej cene dvojsmerných rozdielových zmlúv musí byť vyvážené potrebou zachovať primerané stimuly na reagovanie na krátkodobé cenové signály a primerané riziká pre investorov. Na zachovanie takýchto stimulov sa referenčná cena dvojsmerných rozdielových zmlúv môže vypočítať ex post na základe objemov skutočne obchodovaných v rôznych segmentoch trhu a priemerných cien na týchto trhoch za určité obdobie.

Rámček s príkladom 3

Použitie referenčnej ceny, ktorá sa jednoducho vypočíta na jednom segmente trhu (napr. denný trh), by viedlo k tomu, že elektráreň by znášala dodatočné riziko, pretože by predávala na inom trhu, než na ktorom sa vypočítava vyrovnanie. To je dôležité najmä v súvislosti so zariadeniami na výrobu elektriny z jadrových zdrojov.

Možným riešením, ako predísť tomuto problému, je vypočítať referenčnú cenu ako priemer každej trhovej ceny pre trhy, na ktorých bude príjemca predávať (napr. forwardový, denný, vnútrodenný trh), vážený objemom skutočného predaja príjemcu na každom z týchto trhov, a stanovenej trhovej ceny (napr. priemernej ceny produktov forwardového trhu na rok vopred) váženej voľnou kapacitou. Používanie trhových cien (na rozdiel od realizovaných cien) na vytvorenie referenčnej ceny stimuluje príjemcov, aby „prekonali trh“. Treba pripomenúť, že váženie podľa skutočného predaja znamená, že zloženie referenčnej ceny nie je definované exogénne, čo by mohlo umelo skresliť obchodnú stratégiu príjemcu, ale endogénne na základe skutočnej obchodnej stratégie príjemcu.

Vážená priemerná referenčná cena použitá v tomto príklade umožňuje, aby sa elektráreň zabezpečila na každom trhu (forwardovom, dennom, vnútrodennom), na ktorom pôsobí, a teda umožňuje elektrárni aktívne predávať na každom z týchto trhov. Aby sa obmedzili riziká špekulácií počas referenčných období nízkej produkcie sa na výpočet referenčnej ceny definuje referenčný segment trhu (63).

S cieľom podporiť efektívne dispečerské rozhodnutia by však elektráreň mala mať stimuly na reagovanie na krátkodobejšie cenové stimuly, aj keď sa elektrina predávala na fyzickom dlhodobom trhu. Aby sa zabezpečilo, že to tak je, elektráreň by mala možnosť spätne vykupovať elektrinu na trhu, aby splnila svoje predajné záväzky, a zároveň prispôsobila svoju výrobu (64).

Prípadne štát môže poveriť jedného alebo viacerých účastníkov trhu, ktorí sú nezávislí od prevádzkovateľa výrobných zariadení a vybraní na základe súťažného konania, aby v mene štátu vykonávali zabezpečenie na forwardovom trhu. Toto zabezpečenie by sa mohlo vykonávať v prípade objemov vyrobených skupinou podporovaných zariadení. Tým by sa znížilo riziko pre štát, ktorý je inak vystavený dlhodobým platobným záväzkom a kolísaniu spotových cien, podporila by sa likvidita forwardového trhu a spotrebiteľom by sa sprístupnili objemy podporovanej elektriny. Výhodou tohto prístupu je, že účastník trhu poverený štátom by mohol prispôsobiť svoje obchodné správanie trhovým trendom.

Podobne by tento účastník trhu poverený štátom mohol ponúkať časti obstarávaných objemov vo forme zmlúv o nákupe elektriny, ktoré predstavujú dlhodobejšie zabezpečenie (65). Okrem toho by to štátu umožnilo zabezpečiť sa proti krátkodobým cenám, ktoré štát získal podpisom dvojsmerných rozdielových zmlúv. Výhodou tohto prístupu je, že jeho výsledkom budú štandardizovanejšie produkty podľa zmlúv o nákupe elektriny, ktoré môžu byť dostupné pre maloobchodníkov a väčší počet odberateľov vrátane odberateľov v iných členských štátoch. Ak členský štát uzavrel viacero dvojsmerných rozdielových zmlúv, mohli by sa tieto zmluvy zlúčiť do zmlúv o nákupe elektriny alebo do forwardových trhových ponúk ponúkaných na trhu. Týmto spôsobom by sa profily rôznych zariadení s prerušovanou výrobou mohli spájať do skupín, aby sa vytvoril jednotnejší profil zabezpečenia, ktorý by lepšie odrážal potreby spotrebiteľov. Všetko toto obchodovanie by sa malo uskutočňovať na trhovom základe, aby sa predišlo narušovaniu.

Zhrnutie 3

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby si podporované výrobné zariadenia zachovali podobné stimuly na účinnú účasť na trhoch s elektrinou vrátane forwardových trhov ako nepodporované výrobné zariadenia. Zabezpečenie toho, aby dvojsmerné rozdielové zmluvy systematicky neodvádzali objemy produkcie z forwardových trhov, je dôležité najmä pre jadrové zariadenia a iné výrobné technológie s konštantnejším profilom výroby.

d. Maximalizácia hodnoty investícií pre elektrizačnú sústavu a spotrebiteľov v EÚ

Pri investovaní do nových výrobných zariadení musia investori prijať určité množstvo investičných rozhodnutí. Kým niektoré z týchto rozhodnutí sú vo všeobecnosti stanovené podmienkami verejnej súťaže podľa dvojsmerných rozdielových zmlúv (napr. typ výrobného zariadenia), viaceré rozhodnutia zostávajú v rukách investora. Príklady takýchto rozhodnutí, pri ktorých správne rozhodnutie môže pomôcť maximalizovať sociálny prínos investície, sa môžu týkať i) umiestnenia zariadenia (v prípade slnečnej alebo veternej energie na pevnine); ii) orientácie zariadenia (v prípade slnečnej energie); iii) výberu technológií veterného parku (66); iv) konštrukcie jadrovej elektrárne, ktorá by umožnila flexibilnejšiu výrobu; v) inštalovaného výkonu v porovnaní s maximálnou vtlačnou kapacitou do siete; vi) doplnenia investícií do flexibility (67) alebo vii) konkrétneho modelu výrobného zariadenia. Tieto rozhodnutia môžu mať významný a dlhodobý vplyv na elektrizačnú sústavu. Do koncepcie systému podpory je preto potrebné zahrnúť vhodné stimuly na prijímanie optimálnych investičných rozhodnutí, ktorými sa maximalizuje hodnota investície pre celú elektrizačnú sústavu (68). Tieto optimálne investičné rozhodnutia sú prospešné pre spotrebiteľov, pretože vytvárajú stimuly napríklad na to, aby bola elektrina k dispozícii v hodinách s vyšším dopytom, v dôsledku čoho sa pre všetkých zníži trhová cena.

Na zabezpečenie primeraných investičných rozhodnutí je nevyhnutné, aby príjemcovia boli naďalej vystavení cenovým signálom, ako sa uvádza v tomto usmernení. Ak tvorba trhových cien plne a primerane odráža potreby systému a miestne špecifiká, oboznámenie investorov s týmito cenami pomáha usmerňovať investičné rozhodnutia, pokiaľ ide o ich umiestnenie, orientáciu, kombináciu s flexibilitou a výber výrobného zariadenia.

Dvojsmerné rozdielové zmluvy nezávislé od výroby môžu teoreticky poskytovať optimálne investičné stimuly, ak sú vhodne navrhnuté. Členské štáty alebo príslušné nezávislé orgány, ktoré navrhujú systém, by mali venovať osobitnú pozornosť návrhu referenčného objemu takýchto dvojsmerných rozdielových zmlúv, pretože sa očakáva, že to bude mať značný vplyv na silu stimulov na maximalizáciu hodnoty investícií do elektrizačnej sústavy.

Okrem toho by mal orgán poskytujúci pomoc informovať potenciálnych príjemcov o metodike stanovenia referenčnej ceny a objemu v dostatočnom predstihu pred súťažným ponukovým konaním. To im umožní ju čo najlepšie zohľadniť vo svojich ponukách a investičných rozhodnutiach.

Rámček s príkladom 4

Rýchlo sa zvyšuje rozvoj hybridných zariadení (výrobných zariadení kombinovaných s iným zariadením, napríklad batériou). Je to spôsob, ako efektívne využiť obmedzené pripojenia do sústavy a rýchlejšej realizovať projekty. Spojením výrobných zariadení s riešeniami flexibility sa zariadenie stáva nasaditeľným. Preto si koncepcia systému podpory pre tieto zariadenia vyžaduje zabezpečiť, aby zariadenie mala naďalej stimuly na nasadenie podľa trhových signálov.

Osvedčeným postupom, hlavne pre rozvoj hybridných zariadení, je umožniť príjemcom podporovaného zariadenia na výrobu elektriny investovať do riešení flexibility na strane odberateľa, ako sú batérie, vďaka čomu príjemca bude môcť ušetriť poplatky za pripojenie do sústavy v prípade zariadenia na strane odberateľa a čo môže prispieť k zníženiu preťaženia sústavy. Takéto investície sa môžu realizovať spolu s investíciami do výrobného zariadenia alebo neskôr počas životnosti výrobného zariadenia podporovaného dvojsmernou rozdielovou zmluvou. V takýchto prípadoch je dôležité, aby sa pomoc poskytovala len na podporu výrobného zariadenia, na ktoré sa pôvodne vzťahoval systém podpory, napríklad prostredníctvom vyhradeného a certifikovaného miesta na individuálne meranie spotreby.

Okrem toho môžu členské štáty plánovať zavedenie dvojsmernej rozdielovej zmluvy nezávislej od výroby s cieľom dodržať pravidlá nariadenia o elektrine opísané v tomto usmernení. Tieto členské štáty sa môžu rozhodnúť upraviť referenčný objem, na základe ktorého by bol príjemca motivovaný k tomu, aby sa správal ústretovejšie k sústave. V praxi by to mohlo viesť k tomu, že príjemca investuje do riešení flexibility na obchodnom základe bez štátnej podpory. Členské štáty by však mali byť opatrné pri úprave referenčného objemu, aby obmedzili riziko pre príjemcov spojené s príjmami na úroveň, pri ktorej sa:

—	zachovajú náklady príjemcov na financovanie na úrovni primeranej plánovanému cieľu a

—	zachová konkurencieschopnosť súťažného ponukového konania.

Tvorba veľkoobchodných cien však nemusí vždy a v plnej miere odrážať možné preťaženie sústavy a osobitosti miestneho trhu. Aj v prípade, že sa trhové ceny líšia v závislosti od lokality, tieto rozdiely nemusia byť dostatočne vysoké na to, aby sa investície nasmerovali tam, kde sú najviac potrebné. Môže byť preto potrebné, aby členské štáty zaviedli, okrem uvedených prvkov, aj osobitné nápravné opatrenia na zabezpečenie silnejších lokačných stimulov. To môže prispieť k zníženiu celkových nákladov systému tým, že sa investície nasmerujú do oblastí s nízkym preťažením a minimalizuje sa potreba nákladných nápravných opatrení. Takéto opatrenia by mohli mať napríklad podobu korekčných koeficientov v rámci odmeňovania systému podpory alebo necenových kritérií energetického systému používaných na stanovenie poradia ponúk, pokiaľ sú tieto kritériá stanovené objektívnym, transparentným a nediskriminačným spôsobom. Tieto kritériá nesmú tvoriť viac ako 30 % váhy všetkých podmienok účasti a členský štát musí navrhovaný prístup odôvodniť a zabezpečiť jeho vhodnosť pre sledované ciele. Upozorňujeme, že pri použití dodatočných necenových kritérií bude členský štát musieť preukázať, že tieto kritériá neovplyvňujú konkurencieschopnosť aukcií pri výbere príjemcov, okrem iných požiadaviek podľa pravidiel štátnej pomoci (69).

Súčasne v záujme zabezpečenia odolnosti zmlúv voči zmenám koncepcie trhu, ktoré sú prospešné pre elektrizačnú sústavu, by zmluvné podmienky dvojsmerných rozdielových zmlúv mali obsahovať ustanovenia o tom, ako by sa platby upravili v prípade takýchto potenciálnych zmien, ako je zmena konfigurácie ponukovej oblasti alebo zmena podrobnosti obchodného intervalu.

A napokon, aby sa maximalizoval prínos investícií pre verejnosť, kedykoľvek sú ceny elektriny vysoké, príjmy sa vrátia a musia sa rozdeliť medzi koncových odberateľov v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 19d ods. 5 nariadenia o elektrine. Príjmy, ktoré sa vrátia, sa môžu použiť aj na financovanie samotnej dvojsmernej rozdielovej zmluvy alebo by sa mohli použiť na financovanie nákladov na systému priamej podpory uvedené v článku 19d nariadenia o elektrine, ako sú iné dvojsmerné rozdielové zmluvy na podporu investícií do výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Ak by sa zvyšné výnosy z dvojsmerných rozdielových zmlúv rozdelili selektívne medzi podniky, členské štáty by museli informovať Komisiu a v prípade potreby oznámiť takéto opatrenie podľa pravidiel štátnej pomoci.

Zhrnutie 4

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby si podporované výrobné zariadenia zachovali dostatočné vystavenie voči trhovým cenám s cieľom zabezpečiť optimálne investičné rozhodnutia. To sa dá dosiahnuť prostredníctvom dvojsmerných rozdielových zmlúv nezávislých od výroby s referenčnými projektmi, ktoré nenapodobňujú výrobný potenciál zariadenia príjemcu, alebo prostredníctvom dvojsmerných rozdielových zmlúv založených na výrobe či zlúčených dvojsmerných rozdielových zmlúv s dlhými referenčnými obdobiami. V prípade potreby by sa však mohli zaviesť dodatočné špecifické prvky, ako napríklad lokačné stimuly, s cieľom zohľadniť preťaženie sústavy a minimalizovať potrebu nákladných nápravných opatrení.

VII. Kombinácia rozdielových zmlúv so zmluvami o nákupe elektriny

a. Čo sú zmluvy o nákupe elektriny?

Pojem zmluva o nákupe elektriny sa vymedzuje v článku 2 bode 77 nariadenia o elektrine ako „zmluva, na základe ktorej sa fyzická alebo právnická osoba zaviaže nakupovať elektrinu od výrobcu elektriny na trhovom základe“. Tieto zmluvy sa zvyčajne uzatvárajú na obdobie 5 až 10 rokov, v súčasnej praxi aj na dlhšie obdobie (až 20 rokov). Môžu zahŕňať pevnú alebo variabilnú cenu. Cieľom zmlúv o nákupe elektriny s pevnou cenou je okrem iného zabezpečiť predvídateľnosť cien. Dlhodobá predvídateľnosť zmluvy podporuje realizátorov projektov pri financovaní nových projektov vrátane projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie alebo potenciálnych budúcich projektov v oblasti jadrovej energie. Pre odberateľov pôvodne predstavovali prostriedok priameho prístupu k čistej elektrine. Volatilita cien, ktorá sa vyskytla počas krízy cien energií v rokoch 2021 – 2022, poukázala aj na to, že spotrebitelia môžu zmluvy o nákupe elektriny využívať ako súčasť hedžingovej stratégie zameranej na ochranu ich činnosti pred budúcim kolísaním cien. Okrem toho môžu tieto zmluvy uľahčiť financovanie projektov elektrifikácie.

V súčasnej praxi existujú rôzne typy zmlúv o nákupe elektriny, ktoré rozdeľujú rôzne riziká medzi zmluvné strany. Napríklad zmluvy o nákupe elektriny sa môžu riadiť buď modelom platby súbežne s výrobou, keď odberateľ dostáva elektrinu na základe výroby určitých zariadení, alebo modelom základného zaťaženia, pri ktorom sa riziko prispôsobenia dodávok elektriny profilu základného zaťaženia odberateľa prideľuje výrobcovi (70). Signatári sa môžu dohodnúť aj na podmienkach, ktoré sa nachádzajú medzi modelom platieb súbežne s výrobou a modelom základného zaťaženia. Cena podľa zmlúv o nákupe elektriny nemusí byť nevyhnutne pevná počas celého zmluvného obdobia. Môže sa meniť v priebehu mesiacov, sezón alebo rokov, a to podľa špecifikácií v zmluve.

Ďalší rozdiel je medzi fyzickými a finančnými zmluvami o nákupe elektriny. Pri fyzických zmluvách o nákupe elektriny je odberateľ samostatný subjekt zúčtovania a výrobca elektriny prenáša vyrobenú elektrinu do portfólia odberateľa bez toho, aby musel obchodovať na trhoch s elektrinou, a niekedy, ale nie nevyhnutne, tak robí prostredníctvom priameho pripojenia. To znamená meranie na meračoch na príslušných miestach pripojenia do sústavy a zahŕňa priame platby od odberateľa výrobcovi za vymenenú elektrinu. Pri finančnej zmluve o nákupe elektriny sa výrobca aj odberateľ pri fyzickom dispečingu spoliehajú na trhy s elektrinou tým, že predávajú elektrinu iným účastníkom trhu a nakupujú ju od nich za ceny stanovené trhom. Obe strany potom pristúpia k priamemu finančnému vyrovnaniu na základe rozdielu medzi cenou elektriny na trhu a cenou stanovenou v zmluve.

b. Kombinácia dvojsmerných rozdielových zmlúv a zmlúv o nákupe elektriny

V článku 19a nariadenia o elektrine sa stanovuje zásada, že systémy podpory energie z obnoviteľných zdrojov musia „[umožňovať] účasť na projektoch, ktoré vyhradzujú časť elektriny na predaj prostredníctvom zmlúv o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov alebo iných trhových dohôd (71) “. To by malo byť možné prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov alebo by to malo byť výslovne uvedené v súťažných podkladoch, prípadne oboje.

Týmto ustanovením sa objasňuje, že pre jedno zariadenie na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov možno kombinovať použitie dvoch zmlúv, dvojsmerných rozdielových zmlúv a zmlúv o nákupe elektriny. V praxi sa táto kombinácia dá uplatniť rôznymi spôsobmi, ale v rámci všetkých systémov dvojsmerných rozdielových zmlúv by mali byť povolené aspoň dva aspekty:

—

Záujemcovia o dvojsmerné rozdielové zmluvy by mali mať možnosť zúčastniť sa na verejnej súťaži na dvojsmerné rozdielové zmluvy len s časťou svojho inštalovaného výkonu (72). Členské štáty by mali vypracovať transparentné metodiky výpočtu a/alebo umožniť individuálne meranie spotreby, aby bolo možné tento aspekt realizovať v praxi, pričom by sa malo predchádzať rizikám protisúťažného správania (napr. tomu, že navrhovatelia projektov budú môcť časom vo svoj prospech ovplyvňovať, ktoré kapacity alebo objemy výroby sa budú zohľadňovať podľa dvojsmerných rozdielových zmlúv alebo zmlúv o nákupe elektriny). Okrem toho členské štáty, ktoré sú ochotné ďalej stimulovať rozvoj likvidných trhov so zmluvami o nákupe elektriny, môžu obmedziť maximálny podiel produkcie, na ktorý sa vzťahuje dvojsmerná rozdielová zmluva. To môže motivovať príjemcov, aby uzatvárali trhové zmluvy o nákupe elektriny s cieľom zabezpečiť predvídateľné príjmy pre svoj podiel výroby, na ktorý sa nevzťahuje dvojsmerná rozdielová zmluva.

—

Udelenie dvojsmerných rozdielových zmlúv by nemalo byť podmienené predajom elektriny na určitých segmentoch trhu. Príjemcovia by mali mať možnosť slobodne sa rozhodnúť, ako budú predávať elektrinu vyrobenú vo svojich zariadeniach (a v každom prípade sa môžu rozhodnúť pre predaj objemov, na ktoré sa vzťahujú dvojsmerné rozdielové zmluvy v rámci zmlúv o nákupe elektriny za predpokladu, že takáto účasť nebude mať negatívny vplyv na hospodársku súťaž na trhu).

Navrhovateľ projektu však musí byť schopný dodržať záväzky prijaté prostredníctvom rôznych zmlúv.

i. Riziká a opatrenia na ich zmiernenie

Kombinácia verejnej podpory a súkromného odberu v rámci jedného projektu predstavuje tri hlavné riziká:

—

Po prvé, riziko rozšírenia verejnej podpory na odberateľa (krížové subvencovanie), ktoré by sa malo riadne posúdiť podľa pravidiel štátnej pomoci. Keďže verejná podpora umožňuje navrhovateľovi financovať a realizovať projekt, súkromný odberateľ môže mať prospech z lepších podmienok, než by mal bez tejto podpory. Referenčná cena podľa dvojsmernej rozdielovej zmluvy by sa preto nemala vypočítavať spôsobom, ktorý by mohol povzbudiť príjemcov, aby podpísali zmluvu o nákupe elektriny za ceny nižšie, ako je trhová cena.

—	Po druhé, riziko narušenia trhu so zmluvami o nákupe elektriny v dôsledku kombinácie dvojsmerných rozdielových zmlúv so zmluvami o nákupe elektriny na základe zmeny ich podmienok a ceny v porovnaní s produktmi uzatvorenými na trhovom základe (73).

—	A napokon kombinácia dvojsmerných rozdielových zmlúv s fyzickými zmluvami o nákupe elektriny, na základe ktorých je možné ich stranám odobrať stimuly na obchodovanie na organizovaných veľkoobchodných trhoch s elektrinou, vytvára riziko zníženia likvidity na iných trhoch s elektrinou.

Zmierňujúcim opatrením na zníženie rizika rozšírenia verejnej podpory na súkromného odberateľa by bolo zaviazať príjemcu, aby si vybral odberateľa v rámci zmluvy o nákupe elektriny prostredníctvom otvoreného, transparentného a nediskriminačného súťažného ponukového konania. To by umožnilo zistiť, koľko sú podniky ochotné zaplatiť za prístup k tejto výrobe. Aby sa zabezpečilo, že takéto výsledky budú odrážať vlastnú hodnotu týchto zmlúv, mal by byť takýto predaj navrhnutý tak, aby sa na ňom mohol zúčastniť čo najväčší podiel zainteresovaných strán. Príkladmi osvedčených postupov sú: i) stanoviť minimálny objem odberu na nízkej úrovni (napr. 1 MW); ii) stanoviť dĺžku trvania zmluvy tak, aby nedochádzalo k diskriminácii malých spotrebiteľov, napr. približne päť rokov; iii) umožniť všetkým odberateľom elektriny vrátane maloobchodných dodávateľov účasť na takýchto aukciách a iv) umožniť cezhraničným zainteresovaným stranám účasť na týchto aukciách. To by nemalo mať negatívny vplyv na hospodársku súťaž na trhu, najmä ak sú obe strany zúčastnené na tejto zmluve o nákupe elektriny kontrolované tým istým subjektom. Ďalšou výhodou tejto možnosti je, že sa ňou maximalizujú príjmy navrhovateľov, čím sa požadovaná štátna podpora na zavedenie výrobnej kapacity znižuje na minimum.

Vedľajším účinkom aukčného procesu je, že by nevyhnutne viedol k tomu, že zmluvy o nákupe elektriny by získali uchádzači, ktorí ponúkli najvyššiu cenu, a mohol by pripraviť o prístup na trhy so zmluvami o nákupe elektriny tých potenciálnych odberateľov, ktorí čelia prekážkam vstupu (74). S cieľom zabezpečiť, že tento typ dohody nepovedie k zvýšeniu trhovej sily určitých odberateľov, bolo by možné obmedziť množstvo kapacity, ktorú môžu kontrahovať odberatelia vrátane ich dcérskych spoločností s významným stupňom trhovej sily, alebo stanoviť rôzne koše v aukcii na výber odberateľov. Zmiernenie rizika krížového subvencovania odberateľov v rámci zmluvy o nákupe elektriny bude tiež riešiť potrebu minimalizovať potenciálne narušenie trhu so zmluvami o nákupe elektriny. V tejto súvislosti by sa zmluvy o nákupe elektriny mali stanoviť za trhových podmienok, ako sa to predpisuje aj nariadenie o elektrine. Kým zmluvy o nákupe elektriny sa majú stanovovať za trhových podmienok, napríklad prostredníctvom súťažného aukčného procesu, príjemcovia dvojsmerných rozdielových zmlúv by mali mať naďalej možnosť slobodne sa rozhodnúť, či budú predávať svoju elektrinu prostredníctvom zmluvy o nákupe elektriny. Ak chce štát sledovať iné politické ciele, napríklad cielenú podporu určitých odvetví, existujú aj iné možnosti štátnej pomoci (75). Obmedzenie potenciálneho okruhu odberateľov v rámci zmlúv o nákupe elektriny by nevyhnutne viedlo k vzniku takýchto narušení na úkor ostatných potenciálnych odberateľov na trhu a mohlo by byť v rozpore s pravidlami štátnej pomoci.

S cieľom minimalizovať riziko odstránenia likvidity na iných trhoch s elektrinou sa odporúča obmedziť používanie zmluvy o nákupe elektriny na finančné zmluvy o nákupe elektriny, ktoré poskytujú svojim signatárom stimuly na obchodovanie na organizovaných trhoch s elektrinou.

ii. Možnosti kombinácie dvojsmerných rozdielových zmlúv a zmlúv o nákupe elektriny

V súlade s ustanovením článku 19a nariadenia o elektrine je štát povinný umožniť uchádzačom vyhradiť časť výroby len pre zmluvy o nákupe elektriny alebo iné trhové dohody. To si v zásade nevyžaduje osobitné koncepčné prvky v koncepcii aukcie alebo v koncepcii dvojsmerných rozdielových zmlúv, ale môže zahŕňať uvedené opatrenia na zmiernenie rizika.

Navrhovatelia rozhodnú o možnej kombinácii so zmluvami o nákupe elektriny na základe atraktívnosti ponuky verejnej podpory v porovnaní s vonkajšou možnosťou podpísania zmluvy o nákupe elektriny alebo využitia iných trhových dohôd.

Jedným zo spôsobov, ako dosiahnuť takúto kombináciu dvojsmerných rozdielových zmlúv a zmlúv o nákupe elektriny, je to, aby systém podpory obmedzil kapacitu alebo výrobu, na ktorú sa môže vzťahovať dvojsmerná rozdielová zmluva, na podiel celkovej kapacity alebo výroby. V takom prípade by navrhovateľ musel nájsť alternatívne zdroje príjmov pre zostávajúcu nepodporovanú kapacitu alebo výrobu, prípadne vrátane pomocou zmlúv o nákupe elektriny. V dôsledku toho je v týchto prípadoch mimoriadne dôležité prijať opatrenia na zmiernenie rizika, aby sa zabezpečilo, že tieto opatrenia nepovedú ku krížovému subvencovaniu.

Táto možnosť sa zdá obzvlášť vhodná pre veterné zariadenia na mori, kde štát prenajíma morské dno navrhovateľom. Štát potom môže obmedziť verejnú podporu na také množstvo výroby, ktoré nezodpovedá odhadovanému celkovému množstvu, ktoré možno v danej oblasti postaviť, a umožniť navrhovateľom stavať nad kapacitu podporovanú systémom (tzv. prekročenie kapacity). Príjemcovia sú tak nútení hľadať iné zdroje financovania, aby zabezpečili úplnú výstavbu a využili úspory z rozsahu (76).

Naopak, v prípade zariadení na pevnine štát zvyčajne nepozná veľkosť oblasti, ktorá sa má využívať, a nemôže na základe toho rozhodnúť o výške výroby alebo kapacity, ktorá sa má podporiť. Za týchto okolností štát môže stanoviť maximálny percentuálny podiel výroby zariadenia, ktoré môže využívať verejnú podporu (77). Pripomíname, že vzhľadom na to, že percento výroby, na ktoré sa nevzťahuje verejná podpora, môže byť malé, príjemcovia sa môžu rozhodnúť aj pre úplné obchodné vystavenie, keďže nemusia vyžadovať doplnkovú dlhodobú zmluvu na financovanie zariadenia. Čím nižší je podiel pokrytý verejnou podporou, tým väčší je stimul na podpísanie ďalšej dlhodobej zmluvy vo forme zmluvy o nákupe elektriny namiesto iných trhových opatrení, ako je obchodovanie na organizovaných trhoch.

Štát ako protistrana dvojsmernej rozdielovej zmluvy by mohol časť tejto elektriny predávať aj vo forme krátkodobých zmlúv o nákupe elektriny (78). To by poskytlo zabezpečenie pre navrhovateľov, ktorí potrebujú dlhodobejšie investičné záväzky, ako aj pre odberateľov, ktorí nemusia byť schopní podpísať dlhodobé zmluvy a vyžadujú zmluvy s kratšou platnosťou. Tieto zmluvy o nákupe elektriny by sa mali vydávať na obdobie približne piatich rokov a uzatvárať prostredníctvom súťažného ponukového konania otvoreného pre dodávateľov a spotrebiteľov, a to aj cezhraničného konania. Keďže štát vystupuje ako sprostredkovateľ, pozornosť by sa mala venovať existencii štátnych záruk. Ak existuje záruka podporovaná štátom, mala by obsahovať ustanovenia, ktoré zabránia zníženiu likvidity na trhoch s elektrinou, napríklad prostredníctvom finančných zmlúv o nákupe elektriny, a nemala by poskytovať podporu na nákup výroby z fosílnych palív.

A napokon v článku 19a sa takisto uvádza používanie necenových kritérií (buď ako predbežných kvalifikačných kritérií, alebo ako kritérií na vyhodnotenie ponúk) na podporu kombinácie dvojsmerných rozdielových zmlúv a zmlúv o nákupe elektriny, ale len na účely „[uľahčenia prístupu] odberateľov, ktorí čelia prekážkam vstupu na trh so zmluvami o nákupe elektriny“. Nariadenie túto kategóriu odberateľov nedefinuje, ale členský štát, ktorý si zvolí túto možnosť, bude musieť riadne odôvodniť, že vybrané skupiny odberateľov jednoznačne patria do tejto kategórie: typickým príkladom sú MSP alebo energetické spoločenstvá. Upozorňujeme, že pri použití dodatočných kritérií bude členský štát musieť okrem iných požiadaviek podľa pravidiel štátnej pomoci preukázať, že tieto kritériá neovplyvňujú konkurencieschopnosť aukcie pri výbere príjemcov a nepremietajú sa do neopodstatnenej štátnej pomoci odberateľov v rámci zmluvy o nákupe elektriny.

Zhrnutie 5

Pri zvažovaní kombinácie dvojsmerných rozdielových zmlúv a zmlúv o nákupe elektriny v rámci aukcie by členské štáty mali zohľadniť riziká krížového subvencovania, narušenia trhu so zmluvami o nákupe elektriny a zníženia likvidity iných segmentov trhu s elektrinou a zaviesť vhodné opatrenia na zmiernenie týchto rizík.

VIII. Záver

Prechod na čistú elektrizačnú sústavu si vyžaduje rýchle investície do výrobných zariadení. Tieto investície môžu členské štáty podporiť vo forme dvojsmerných rozdielových zmlúv, ako sa stanovilo nedávnou reformou koncepcie trhu s elektrinou. Výsledkom reformy je stanovenie pravidiel v článkoch 19a a 19d nariadenia o elektrine, ktoré by členské štáty mali zohľadňovať pri navrhovaní dvojsmerných rozdielových zmlúv pre príslušné technológie, aby mohli využívať výhody zmlúv.

Vzhľadom na rozsah takýchto investícií a potenciál systémov podpory narúšať fungovanie trhu, ako aj na integráciu systému, je výber vhodných koncepcií dvojsmerných rozdielových zmlúv zásadný. Systémy podpory vo všeobecnosti podporujú zariadenia na veľmi dlhé obdobia a akékoľvek narušenie by malo významný a nepredvídateľný vplyv na budúce fungovanie trhu. Okrem toho dvojsmerné rozdielové zmluvy predstavujú zabezpečenie pre príjemcov aj pre štát. Obe strany by mohli ponúknuť výhody tohto zabezpečenia odberateľom elektriny v rozsahu, v akom to nepovedie k narušeniu.

S cieľom podporiť nákladovo efektívny prechod na dekarbonizovanú elektrizačnú sústavu a zároveň podporiť bezpečnosť dodávok a cenovú dostupnosť pre spotrebiteľov by sa dvojsmerné rozdielové zmluvy mali navrhovať tak, aby:

—

zabraňovali narušeniu ponuky na dennom, vnútrodennom a vyrovnávacom trhu a na trhu s podpornými službami tým, že i) stimulujú výrobu v čase, keď má pre elektrizačnú sústavu vysokú hodnotu, ii) zabezpečujú, aby výrobca zostal finančne zodpovedný za svoje odchýlky v súlade s článkom 5 nariadenia o elektrine,

—	zachovávali stimuly pre rozhodnutia o efektívnej údržbe tým, že zabezpečujú, aby odmeňovanie poskytovalo stimuly na vykonávanie údržby v čase nižšej potreby výroby v sústave,

—	zachovávali podobné stimuly porovnateľné so stimulmi pre nepodporované zariadenia, aby mohli efektívne fungovať a zúčastňovať sa na forwardových trhoch s elektrinou, a

—	zachovávali stimuly na prijímanie optimálnych investičných rozhodnutí tým, že zabezpečia, aby si podporované výrobné zariadenia zachovali dostatočnú expozíciu voči trhovým cenám.

Kombinácia dvojsmerných rozdielových zmlúv so zmluvami o nákupe elektriny by mala byť navrhnutá tak, aby:

—	predchádzala riziku krížového subvencovania odberateľa v rámci zmluvy o nákupe elektriny,

—	zabraňovala vzniku narušenia trhov so zmluvami o nákupe elektriny a

—	znižovala riziko zníženia likvidity na iných trhoch s elektrinou.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1747 z 13. júna 2024, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2019/942 a (EÚ) 2019/943, pokiaľ ide o zlepšenie koncepcie trhu s elektrinou v Únii (Ú. v. EÚ L, 2024/1747, 26.6.2024).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 54 – 124).

(3) Povinnosť, aby systémy priamej podpory cien mali formu dvojsmerných rozdielových zmlúv, sa vzťahuje na tieto technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov: veterná, slnečná a geotermálna energia a vodná energia bez nádrže.

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1711 z 13. júna 2024, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L, 2024/1711, 26.6.2024).

(5) C/2025/3602.

(6) Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu [COM(2025) 79 final].

(7) Tvorba cien na veľkoobchodných trhoch s elektrinou sa v súčasnosti zahŕňa optimalizáciu dodávok elektriny, odberu elektriny a dostupnej cezhraničnej kapacity na obchodovanie. Cena elektriny v rámci oblasti sa určí na základe hraničných nákladov na výrobu najlacnejšieho dostupného prostriedku na dodávku elektriny potrebného na uspokojenie potrieb spotreby. Na určenie najlacnejších dostupných prostriedkov na dodávku na uspokojenie dopytu sa všetky dostupné aktíva v oblasti dodávok zoradia podľa výšky ich ponúk, ktoré sú založené na ich hraničných nákladoch na výrobu, a to v tzv. hodnotovom poradí. Veľkoobchodnú cenu elektriny určuje cenová úroveň, pri ktorej sa stretáva najlacnejší dopyt a najdrahšia ponuka. Pridanie výrobných zariadení s nízkymi hraničnými nákladmi, ako sú obnoviteľné zdroje energie, môže viesť k tomu, že jednotky s nižšími hraničnými nákladmi stanovia veľkoobchodnú cenu, a teda aj nižšiu veľkoobchodnú trhovú cenu. Je však dôležité poznamenať, že tvorbu veľkoobchodných cien ovplyvňuje viacero faktorov, ako napríklad miera flexibility v elektrizačnej sústave.

(8) Ako sa uvádza v pracovnom dokumente útvarov Komisie o posúdení vplyvu, ktorý je priložený k oznámeniu „Zabezpečenie našej budúcnosti – Cieľ Európy v oblasti klímy do roku 2040“.

(9) Toto usmernenie napríklad nebude obsahovať odporúčania, ako do aukcií zahrnúť necenové kritériá. To sa stanovuje v i) článku 26 aktu o emisne neutrálnom priemysle [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 z 13. júna 2024 o zriadení rámca opatrení na posilnenie európskeho ekosystému výroby emisne neutrálnych technológií (Ú. v. EÚ L, 2024/1735, 28.6.2024)], v ii) nariadení (EÚ) 2025/1176 z 23. mája 2025, ktorým sa bližšie určujú predbežné kvalifikačné kritériá a kritériá na vyhodnotenie ponúk pre aukcie na zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov a v iii) odporúčaní Komisie z 13. mája 2024 o koncepcii aukcií pre energiu z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L, 2025/1176) (ďalej len „akt o vykonávaní článku 26 aktu o emisne neutrálnom priemysle“). Podobne v tomto usmernení nie sú podrobnejšie opísané podmienky, za ktorých sa na dvojsmerné rozdielové zmluvy uplatňujú finančné právne predpisy.

(10) Článok 2 bod 76 nariadenia (EÚ) 2019/943 zmeneného nariadením (EÚ) 2024/1747.

(11) Pri rozhodovaní o presnej dĺžke trvania zmluvy musí byť dĺžka zmluvy primeraná úrovni potrebných investícií a nesmie presahovať očakávanú prevádzkovú životnosť.

(12) Tieto trhy s elektrinou zahŕňajú dvojstranné zmluvy, ako sú zmluvy o nákupe elektriny (PPA).

(13) Pozri napríklad Kitzing a kol. (2024): Contracts-for-Difference to support renewable energy technologies: Considerations for design and implementation (Rozdielové zmluvy na podporu technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov: zohľadnenie koncepcie a vykonávania), výskumná správa, RSC/FSR, Robert Schuman Centre, Florence School of Regulation, Európsky univerzitný inštitút; Newbery, D. (2023a). Efficient Renewable Electricity Support: Designing an Incentive compatible Support Scheme (Efektívna podpora elektriny z obnoviteľných zdrojov: navrhovanie systému podpory zlučiteľného so stimulmi), The Energy Journal, roč. 44, č. 3; Newbery, D. (2023b). Efficient Renewable Electricity Support: Designing an Incentive compatible Support Scheme (Efektívna podpora elektriny z obnoviteľných zdrojov: navrhovanie systému podpory zlučiteľného so stimulmi), The Energy Journal, roč. 44, č. 3, s. 1 – 22; Schlecht, I., Maurer, C., a Hirth, L. (2024). Financial contracts for differences: The problems with conventional CfDs in electricity markets and how forward contracts can help solve them (Finančné rozdielové zmluvy: problémy s konvenčnými rozdielovými zmluvami na trhoch s elektrinou a ako ich možno riešiť pomocou forwardových zmlúv), Energy Policy, roč. 186, 113981; Fabra, N., (2023) Reforming European Electricity Markets: Lessons from the Energy Crisis (Reforma európskych trhov s elektrinou: poučenie z energetickej krízy), Energy Economics, roč. 126; Elia Group. (2022): Sustainable 2-sided Contract for Difference design and models for combination with Power Purchasing Agreements – Two-part explanatory note (Udržateľná koncepcia dvojsmerných rozdielových zmlúv a modely ich kombinácie so zmluvami o nákupe elektriny – dvojdielna vysvetlivka), neuverejnené; alebo Kröger, Neuhoff, Richstein (2022) Contracts for Difference Support the Expansion of Renewable Energy Sources while Reducing Electricity Price Risks (Podpora rozdielových zmlúv pre rozšírenie obnoviteľných zdrojov energie so súčasným znížením rizík spojených s cenou elektriny), DIW Berlin Report.

(14) V jednom z modelov dvojsmerných rozdielových zmlúv, ktorý je predmetom diskusií v literatúre, sa stanovuje použitie cenového pásma ohraničeného dvomi realizačnými cenami, minimálnou cenou ako dolnou hranicou a maximálnou cenou ako hornou hranicou, v rámci ktorého je prevádzkovateľ vystavený trhovým cenám.

(15) V článku 19 ods. 2 písm. d) nariadenia o elektrine sa ukladá povinnosť stanoviť výšku odmeny spojenej s dvojsmernými rozdielovými zmluvami prostredníctvom „ otvoreného, jasného, transparentného a nediskriminačného súťažného ponukového konania “. Uznáva sa v ňom však aj to, že „ ak takéto súťažné ponukové konanie nie je možné uskutočniť, dvojsmerné rozdielové zmluvy alebo rovnocenné systémy s rovnakými účinkami a uplatniteľné realizačné ceny sa navrhnú tak, aby sa zabezpečilo, že rozdelenie príjmov podnikom nespôsobí neprimerané narušenie hospodárskej súťaže a obchodu na vnútornom trhu “.

(16) Pozri napríklad: Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre energetiku (2022), Chema Zabala, Alfa Diallo: Study on the performance of support for electricity from renewable sources granted by means of tendering procedures in the Union 2022 (Štúdia o výkonnosti podpory elektriny z obnoviteľných zdrojov udeľovanej prostredníctvom verejných súťaží v Únii v roku 2022) a správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o výkonnosti podpory elektriny z obnoviteľných zdrojov udeľovanej prostredníctvom verejných súťaží v Únii [COM(2022) 638 final].

(17) Príkladom takýchto objemov nezávislých od výroby môže byť obmedzený objem určený ex ante aukčným orgánom alebo v prípade dvojsmerných rozdielových zmlúv nezávislých od výroby ním môže byť výrobný potenciál zariadenia, referenčný profil odrážajúci výrobu priemerného referenčného projektu a ďalšie možnosti.

(18) Okrem spätného vymáhania vyplývajúceho z dvojsmerných rozdielových zmlúv sa môžu vyžadovať aj iné druhy spätného vymáhania, aby sa zabránilo nadmernej kompenzácii, ako sa uvádza v usmerneniach o štátnej pomoci. Spätné vymáhanie vyplývajúce z dvojsmerných rozdielových zmlúv sa môže zachovať počas celej prevádzkovej životnosti podporovaného aktíva.

(19) Pozri napríklad rozhodnutie Komisie SA.115179 (2024/N) – Taliansko FER X TCTF Talianska prechodná podpora na výrobu elektriny z elektrární využívajúcich obnoviteľné zdroje energie v blízkosti trhovej parity. V literatúre sa diskutuje o ďalších možných koncepciách, ktoré zahŕňajú rôzne koncepcie referenčnej ceny, referenčného objemu alebo realizačnej ceny (cien). Veľký prehľad možných koncepčných riešení sa nachádza napríklad v Kitzing a kol. (2024). Iné koncepcie môžu zahŕňať bonus za flexibilitu alebo sankcie. Pozri napríklad Fabra (2023).

(20) V kontexte tohto usmernenia by sa odkazy na „narušenia“ mali chápať ako účinky dvojsmerných rozdielových zmlúv, ktoré vytvárajú stimuly pre príjemcu, aby sa správal inak ako „nepodporovaný“ výrobca. Napríklad dvojsmerné rozdielové zmluvy majú rušivé vplyvy, ak vytvárajú stimuly pre príjemcu, aby vyrábal v čase, keď je trhová cena nižšia ako jeho hraničné náklady na výrobu, alebo ak príjemca nevyrába, aj keď sú trhové ceny vyššie ako jeho hraničné náklady na výrobu. Tieto príklady narušení nie sú vyčerpávajúce.

(21) Predpokladá sa, že hraničné náklady na výrobu sú nižšie ako realizačná cena.

(22) Môže to znamenať výpočet referenčného objemu tak, aby kopíroval profil výroby konkrétnych zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje. To znamená nasadenie účinných meteorologických senzorov a sofistikované modelovanie výroby elektriny na stanovenie referenčnej výrobnej krivky alebo spojenie „referenčného výkonu“ s podporovaným projektom spôsobom, ktorým sa zabraňuje rizikám špekulácií a odstraňujú sa náklady na vykonávanie a administratívna záťaž.

(23) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1119, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality [COM(2025) 524 final].

(24) Európska komisia, 2040 Climate Target Plan (Plán cieľov v oblasti klímy do roku 2040) [SWD(2024) 63 final].

(25) Európska komisia, 2040 Climate Target Plan (Plán cieľov v oblasti klímy do roku 2040) [SWD(2024) 63 final].

(26) Mak Đukan, Dogan Keles, Lena Kitzing (2025). The Impact of Two-Sided Contracts for Difference on Debt Sizing for Offshore Wind Farms (Vplyv dvojsmerných rozdielových zmlúv na veľkosť dlhu pre veterné parky na mori).

(27) https://www.creg.be/sites/default/files/assets/Publications/Studies/F2590EN.pdf.

(28) https://www.creg.be/sites/default/files/assets/Publications/Studies/F2590EN.pdf.

(29) CACM Annual report 2024 (Výročná správa o prideľovaní kapacity a riadení preťaženia za rok 2024), https://www.nemo-committee.eu/assets/files/cacm-annual-report-2024.pdf.

(30) Podľa najlepších dostupných údajov boli celkové náklady na vyrovnávanie na úrovni EÚ v roku 2024 minimálne 2- až 3-krát vyššie než v roku 2018, ale podľa správ siete ENTSO-E o trhu a o zabezpečovaní rovnováhy za roky 2020 – 2025 neexistuje žiadny oficiálne zverejnený konsolidovaný rad, ktorý by potvrdzoval presný percentuálny údaj.

(31) Je však dôležité poznamenať, že rozdiel v znamienku medzi denným a vnútrodenným časovým rámcom môže byť spôsobený zmenami v prognózach výroby a spotreby po uzávierke denného trhu, napríklad v dôsledku zmien počasia.

(32)

(33) Toto usmernenie sa zameriava na príslušné platné pravidlá v rámci acquis EÚ v oblasti energetiky a jeho cieľom nie je pokryť všetky pravidlá, ktoré sa prípadne vzťahujú na dvojsmerné rozdielové zmluvy podľa práva EÚ, ako sú pravidlá štátnej pomoci alebo finančné právne predpisy.

(34) Pozri články 4 a 6 smernice o energii z obnoviteľných zdrojov.

(35) Dôležitú úlohu pri navrhovaní dvojsmerných rozdielových zmlúv zodpovedajúcich predpisom EÚ okrem práva v oblasti energetiky zohrávajú aj pravidlá štátnej pomoci. V tejto súvislosti sa pripomínajú najmä Usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky – 2022/C 80/01 (CEEAG).

(36) Na účely tohto usmernenia sa pojem „obnoviteľné zdroje energie“ vzťahuje na nové zariadenia na výrobu elektriny z veternej energie, zo slnečnej energie, z geotermálnej energie a z vodnej energie bez nádrže.

(37) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 z 13. júna 2024 o zriadení rámca opatrení na posilnenie európskeho ekosystému výroby emisne neutrálnych technológií a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 (Ú. v. EÚ L, 2024/1735, 28.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1735/oj).

(38) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2025/1176 z 23. mája 2025, ktorým sa bližšie určujú predbežné kvalifikačné kritériá a kritériá na vyhodnotenie ponúk pre aukcie na zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L, 2025/1176, 18.6.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2025/1176/oj).

(39) Ku kanibalizácii dochádza vtedy, keď príjmy a hodnota konkrétnej technológie výroby energie klesajú v dôsledku zvýšeného prieniku tejto technológie. Kanibalizácia je teda parameter, ktorý, ak je prítomný, môže ovplyvniť ziskovosť aj riziko pre investorov, najmä v prípade aktív na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

(40) To je napríklad prípad dvojsmerných rozdielových zmlúv nezávislých od výroby s referenčným obdobím zodpovedajúcim obchodnému intervalu. Výrobca, ktorý investuje do projektu schopného vyrábať elektrinu v rovnakom režime výroby ako referenčný výrobný profil, bude mať zaručenú platbu za každú MWh, ktorú mohol vyrobiť, za realizačnú cenu. Tým nie je dotknutý prínos návrhu referenčného výrobného profilu spôsobom, ktorý je výhodný pre potreby systému.

(41) To je napríklad prípad dvojsmerných rozdielových zmlúv, ktorými sa členské štáty rozhodnú podporiť výrobné zariadenie v čase, keď toto zariadenie nevyrába, napríklad počas hodín na dennom a vnútrodennom trhu, keď sa uplatňujú záporné ceny (t. j. dvojsmerné rozdielové zmluvy nezávislé od výroby alebo zlúčené dvojsmerné rozdielové zmluvy). Celková odmena príjemcu tak nezávisí od frekvencie výskytu hodín, keď sa uplatňujú záporné ceny, a príjemca môže lepšie odhadnúť objem výroby podporovaný dvojsmernými rozdielovými zmluvami (v MWh/rok), napríklad na základe priemernej výroby v minulosti. Treba pripomenúť, že tým sa znižujú riziká pre príjemcov, a preto sa znižuje realizačná cena vyplývajúca z konkurenčnej ponuky. Na druhej strane sa tým prenáša riziko na štát, ktorý bude musieť odškodniť príjemcu počas vyššieho počtu období, keď sa uplatňujú záporné ceny, preto je naďalej zásadné, aby bola dvojsmerná rozdielová zmluva navrhnutá tak, aby poskytovala primerané stimuly týkajúce sa schopnosti reagovať na trh, napríklad zahrnutím dlhších referenčných období.

(42) V súčasnej verzii európskych požiadaviek na jadrové elektrárne sa stanovuje, že jadrové elektrárne musia byť do určitej miery schopné každodennej prevádzky v rôznych cykloch zaťaženia. Viac informácií sa nachádza v pracovnom dokumente útvarov Komisie SWD(2025) 160 final, oddiel 2.2.2.

(43) V článku 2 bode 48 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 125) sa „podporné služby“ vymedzujú ako služby potrebné na prevádzku prenosovej alebo distribučnej sústavy vrátane zabezpečovania rovnováhy a nefrekvenčných podporných služieb, ktoré však nezahŕňajú riadenie preťaženia.

(44) Pozri bod 123 Usmernení o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky. Upozorňujeme, že náklady na prevádzku jednotky za určitých okolností zahŕňajú aj náklady na zvýšenie a zníženie kapacity napríklad v prípade jadrových zariadení.

(45) Hraničné náklady zariadení na výrobu elektriny zo slnečnej alebo z veternej energie (t. j. náklady na výrobu jednej dodatočnej MWh) sa považujú za veľmi nízke, takmer 0 EUR/MWh. Vzhľadom na to, že neexistuje presný údaj o týchto konkrétnych nákladoch, v kontexte tohto usmernenia sa predpokladá, že sú 0 EUR/MWh.

(46) Na účely tejto poznámky „forwardové trhy“ sú produkty s dodaním dva dni pred spotrebou a výrobou elektriny v reálnom čase a zahŕňajú produkty obchodované na burze, ako sú futures.

(47) To je dôležité najmä pre dodávateľov, ktorí musia dodržiavať osobitné postupy riadenia rizík podľa článku 18a smernice (EÚ) 2019/944.

(48) Ako sa uvádza v Usmerneniach o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky na rok 2022 (CEEAG), v bode 123.

(49) Takéto zariadenia zvyčajne nevyrábajú elektrinu pri svojej maximálnej výrobnej kapacite, ale skôr pri nastavenej hodnote, ktorou sa minimalizujú hraničné náklady na výrobu. V prípade očakávaných vysokých cien môžu zariadenia zvýšiť svoju výrobu.

(50) Koncepcia referenčného objemu by napríklad mohla obsahovať stimuly pre potenciálnych príjemcov, aby maximalizovali nominálnu výrobnú kapacitu svojho zariadenia, ale nie tak, aby budovali potrebné zariadenia, aby dosiahli túto nominálnu kapacitu. Napríklad v prípade veterných turbín by sa turbíny mohli navrhnúť na úrovni kapacity okolo 10 MW, aby sa získal prístup k referenčnému profilu pre kapacitu 10 MW, kým veľkosť lopatiek by sa mohla navrhnúť tak, aby sa dosiahla výroba len 6 MW. Tým by sa minimalizovali investičné náklady a zároveň by sa zabezpečili vysoké príjmy v prípade, že by realizačná cena bola vyššia ako referenčná cena.

(51) K tomuto konkrétnemu bodu pozri prípad štátnej pomoci SA.115179 (2024/N), odôvodnenie 55 písm. b).

(52) K tomuto konkrétnemu bodu pozri prípad štátnej pomoci SA.115179 (2024/N), odôvodnenie 55 písm. a).

(53) K tomuto konkrétnemu bodu pozri rozhodnutie o štátnej pomoci SA.115764 (2025/N), odôvodnenie 12 týkajúce sa troch veterných parkov na mori vo Francúzsku, v ktorom sa stanovuje, že na identifikáciu záporných cien sa použijú indexy cien na vnútrodenných trhoch.

(54) Tzv. churn factor by sa mohol napríklad merať ako podiel elektriny predanej v aukcii vydelený celkovou spotrebou elektriny v krajine.

(55) V rámci aktuálnej odbornej literatúry a prípadovej praxi sa identifikovalo niekoľko možných narušení. Nemožno však vylúčiť, že ďalšia prax a výskum odhalia dodatočné narušenia a potrebné úpravy na ich odstránenie.

(56) Na účely tohto príkladu sa predpokladá, že očakávané náklady okrem očakávaných nákladov na údržbu zostávajú konštantné počas celého obdobia výroby alebo sa rovnajú nule. Bude ich však potrebné zohľadniť v očakávanej analýze nákladov a prínosov.

(57) Upozorňujeme, že rozhodnutie o údržbe sa prijíma na základe očakávaných ziskov pred skutočným obdobím údržby. Po nastavení tejto údržby bude pravdepodobne ťažké zmeniť obdobie určené na údržbu. Skutočné náklady a prínosy sa môžu líšiť od očakávaní. Všetky subjekty na trhu, či už využívajú verejnú podporu alebo nie, by sa však rozhodovali na základe očakávaní.

(58) V prípade dvojsmerných rozdielových zmlúv založených na výrobe s dlhým obdobím, za ktoré sa vypočítava priemerná referenčná cena, je vyplatenie/spätné vymáhanie prémie za každé referenčné obdobie menej závislé od toho, či príjemca v danom čase vyrába elektrinu, a krátkodobé zmeny trhových príjmov sa prenášajú na výrobcu. V situáciách, keď na konci obdobia môže byť príjemca schopný odhadnúť, že priemerná referenčná cena bude mať za následok spätné vymáhanie, pričom sa zohľadnia očakávané spotové ceny v zostávajúcom čase v období, za ktoré sa vypočítava priemer, výrobca môže byť nesprávne stimulovaný, aby znížil výrobu, aj keď spotové ceny sú stále kladné a uskutočnenie výroby by bolo v záujme sústavy. Je to preto, že príjemca by inak musel vyplatiť spätne vymožené prostriedky za dodatočný vyrobený objem bez toho, aby za tento objem získal rovnocenný príjem na spotovom trhu. V prípade takéhoto narušenia by dvojsmerná rozdielová zmluva mohla zahŕňať dynamickú doložku o spätnom vymáhaní, pričom toto spätné vymáhanie by sa znížilo len v prípade objemov vyrobených v hodinách s nízkymi spotovými cenami a bolo by obmedzené na koniec referenčného obdobia a uplatňovalo by sa len vtedy, keď by príjemcovia boli schopní určiť, že sa od nich budú spätne vymáhať prostriedky, aby sa zachoval stimul pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, aby dodávali elektrinu v čase (nízkych) kladných cien. V prípade takýchto narušení by systém mohol upraviť spätne vymožené prostriedky tak, aby sa rovnali minimálnej hodnote priemerného spätne vymožených prostriedkov alebo spotovej cene. V prípadoch, keď je hodnota spätne vymožených prostriedkov vyššia ako spotová cena, by mal navrhovateľ v zásade dôvod zastaviť výrobu. Ak by sa však spätné vymáhanie prostriedkov pre daný okamih zmenilo tak, aby sa rovnalo spotovej cene, navrhovateľovi by to bolo jedno a ďalej by vyrábal, keď je to prospešné pre sústavu. Ďalšie podrobnosti o dynamických doložkách o spätnom vymáhaní prostriedkov sú uvedené v Kitzing a kol. (2024).

(59) Zmluvami o nákupe elektriny sa zaoberá oddiel VII.

(60) Môže to byť napríklad prípad, keď sa príjemcovia dvojsmernej rozdielovej zmluvy snažia „prekonať trh“ a získať vyššie trhové príjmy prostredníctvom ziskových obchodných rozhodnutí na forwardovom trhu, pričom obmedzujú riziká. Najmä ak sú referenčné ceny v dvojsmernej rozdielovej zmluve za dlhé obdobie (napr. ročné), navrhovateľ môže mať dôvod obchodovať s forwardmi, aby sa zabezpečil proti riziku.

(61) Likvidita rôznych forwardových trhov s elektrinou je vo väčšine ponukových oblastí veľmi nízka, pričom len niekoľko ponukových oblastí má dostatočnú likviditu. Ďalšie informácie sa nachádzajú v dokumente uvedenom v poznámke pod čiarou č. 62.

(62) ACER Policy Paper on the Further Development of the EU electricity forward market (Strategický dokument agentúry ACER o ďalšom rozvoji forwardového trhu s elektrinou v EÚ), https://www.acer.europa.eu/sites/default/files/documents/Position%20Papers/Electricity_Forward_Market_PolicyPaper.pdf.

(63) Bez tohto mechanizmu by v prípade referenčného obdobia s nízkou výrobou mohla elektráreň výrazne zmeniť referenčnú cenu (ktorá sa vzťahuje na celý referenčný objem) jednoduchým presunom predaja z jedného trhu na druhý.

(64) Napríklad, ak sa elektráreň zaviazala predávať na forwardovom trh a cena na dennom alebo vnútrodennom trhu je nižšia ako hraničné náklady elektrárne, elektráreň by mala mať možnosť spätne vykúpiť elektrinu, ktorú už predala na forwardových trhoch, aby mohla upraviť svoj výrobný výkon.

(65) Pod podmienkou zlučiteľnosti s pravidlami štátnej pomoci [pozri oddiel VII písm. b) ďalej].

(66) Napríklad pomer medzi dĺžkou lopatiek a veľkosťou turbíny alebo koncentrácia veterných turbín na pozemku.

(67) V prípade obnoviteľných zdrojov energie sa dodatočné investície do flexibility môžu týkať spoločného umiestnenia batériových systémov. V prípade jadrovej energie môže ísť o inštaláciu zariadení alebo prijatie konštrukčných rozhodnutí, ktoré ďalej zvyšujú schopnosť elektrárne sledovať zaťaženie.

(68) Zabezpečenie toho, aby investícia neprimerane nenarušovala hospodársku súťaž a obchod na vnútornom trhu a aby prispievala k hodnote systému, môže zahŕňať prvky koncepcie dvojsmerných rozdielových zmlúv, ktoré stimulujú efektívnu výstavbu. Takéto prvky koncepcie by mohli odrážať dosiahnutie určitých míľnikov týkajúcich sa výstavby v súlade s harmonogramom a plánovaným rozpočtom. Niektoré členské štáty zaviedli sankcie za nedokončenie alebo nedostatočné plnenie projektov.

(69) Na tento typ kritéria sa vzťahuje článok 26 aktu o emisne neutrálnom priemysle, ktorý je ďalej špecifikovaný v akte o vykonávaní článku 26 aktu o emisne neutrálnom priemysle.

(70) V praxi to znamená, že navrhovateľ projektu musí zabezpečiť elektrinu pre odberateľa, keď zariadenie, s ktorým je zmluva spojená, nevyrába; tento rozdiel sa často označuje ako „shaping costs (modelovanie nákladov)“. Časom sa mení aj rozdelenie rizika v zmluvách o nákupe elektriny: kým v minulosti odberateľ často znášal náklady na riziká spojené s obmedzením alebo zápornými cenami, keďže tieto udalosti sú čoraz častejšie, navrhovatelia projektov sú často nútení pokryť všetky tieto náklady alebo ich časť.

(71) Medzi ďalšie trhové dohody patrí priamy predaj elektriny na organizovaných trhoch s elektrinou bez existencie dlhodobej dohody. Touto možnosťou sa toto usmernenie nebude zaoberať.

(72) Napríklad projekt veterného parku s výkonom 50 MW by mal mať možnosť požiadať o dvojsmernú rozdielovú zmluvu na 30 MW kapacity. Zvyšná kapacita by sa potom mohla napríklad predávať na základe zmluvy o nákupe elektriny.

(73) V tomto zmysle pozri vymedzenie pojmu zmluva o nákupe elektriny uvedené v článku 2 bode 77 nariadenia o elektrine, v ktorom sa hovorí o nakupovaní elektriny na trhovom základe.

(74) Prípadne by sa podobné výsledky mohli teoreticky dosiahnuť ponukou zmlúv o nákupe elektriny na platformách likvidného trhu. Skúsenosti s platformami zmlúv o nákupe elektriny sú však v EÚ obmedzené.

(75) Pozri napríklad nové nástroje zahrnuté v oddiele 4.5 rámca štátnej pomoci pre Dohodu o čistom priemysle.

(76) Pozri rozhodnutie Komisie vo veci SA.114440 (2024/N) – Estónsko TCTF: Schéma na podporu veternej energie na mori.

(77) Štátna pomoc SA.115179 (2024/N) – Taliansko FER X TCTF Talianska prechodná podpora na výrobu elektriny v elektrárňach využívajúcich obnoviteľné zdroje energie v blízkosti trhovej parity.

(78) 1.c Pozri aj oddiel VI písmeno c), kde sa diskutuje o podobnom mechanizme pre forwardové obchodovanie. Trvanie takýchto zmlúv o nákupe elektriny by sa malo stanoviť tak, aby sa zabezpečilo, že ponúkané zmluvy o nákupe elektriny nebudú mať vplyv na likviditu forwardových trhov. V praxi to znamená, že takéto zmluvy o nákupe elektriny by sa mali vydávať na dlhšie obdobie, ako je obdobie dostatočne likvidných produktov forwardového trhu, napríklad približne na päť rokov.

Prvok koncepcie	Príklad osvedčených postupov
Zabránenie narušeniam ponukového správania na denných, vnútrodenných a vyrovnávacích trhoch a na trhoch s podpornými službami	Pre dvojsmerné rozdielové zmluvy založené na výrobe: Žiadne odmeňovanie počas obchodných intervalov s trhovou cenou, ktorá je nižšia ako hraničné náklady na výrobu (napr. v čase, keď sa uplatňujú záporné ceny veternej a slnečnej energie) na dennom aj vnútrodennom trhu (1). Pre zlúčené dvojsmerné rozdielové zmluvy: Vyplácanie pomoci by malo byť nezávislé od skutočnej výroby počas obchodného intervalu s trhovou cenou, ktorá je nižšia ako náklady (napr. v čase, keď sa uplatňujú záporné ceny veternej a slnečnej energie) na dennom aj vnútrodennom trhu, pričom sa zachovajú stimuly na účasť na trhu s podpornými službami a na vyrovnávacom trhu. Pre dvojsmerné rozdielové zmluvy nezávislé od výroby: Za predpokladu, že vyplatená pomoc je nezávislá od prevádzkového rozhodnutia vyrábať (alebo nevyrábať), možno predpokladať, že príjemca nemá stimuly vyrábať elektrinu v čase záporných cien na dennom aj vnútrodennom trhu. V prípade nasaditeľných elektrární, ako sú napríklad jadrové elektrárne, by sa za osvedčený postup považovali len dvojsmerné rozdielové zmluvy nezávislé od výroby. Pre všetky typy dvojsmerných rozdielových zmlúv: Žiadna výplata v rámci dvojsmerných rozdielových zmlúv by sa nemala zakladať na cenách odchýlky (t. j. vyrovnávací trh nemožno považovať za relevantný referenčný trh).
Podpora rozhodnutí o efektívnej údržbe	Pre dvojsmerné rozdielové zmluvy založené na výrobe: Trojmesačné referenčné obdobie (2) je vo všeobecnosti dostatočné na to, aby sa prijali rozhodnutia o efektívnej údržbe zariadení na výrobu veternej a slnečnej energie. Pre zlúčené dvojsmerné rozdielové zmluvy: Ak sa počas údržby neplánujú žiadne platby v rámci dvojsmerných rozdielových zmlúv, referenčné obdobie troch mesiacov by podporilo prijatie rozhodnutí o efektívnej údržbe zariadení na výrobu veternej a slnečnej energie. Ak sa pomoc vypláca počas údržby (a najmä plánovanej údržby) za rovnakých podmienok ako platby pomoci mimo obdobia údržby, možno predpokladať, že rozhodnutie o údržbe reaguje na trh. Pre dvojsmerné rozdielové zmluvy nezávislé od výroby: Ak sa pomoc vypláca počas období údržby (a najmä plánovanej údržby) za rovnakých podmienok ako mimo obdobia údržby, možno predpokladať, že rozhodnutie o údržbe vychádza z trhových príjmov, a teda bolo prijaté efektívnym spôsobom.
Stimuly na efektívnu účasť na forwardovom trhu s elektrinou	Pre všetky typy dvojsmerných rozdielových zmlúv: Referenčné obdobie musí byť dostatočne dlhé, aby sa zabezpečilo, že príjemcovia budú mať stimuly na účinné zabezpečenie sa proti budúcemu kolísaniu cien. V prípade zariadení s relatívne konštantným profilom výroby, ako sú jadrové zariadenia, môže byť referenčná cena definovaná ako priemer jednotlivých trhových cien pre trhy, na ktorých bude príjemca predávať (napr. forwardový, denný, vnútrodenný), vážený objemom skutočného predaja elektrárne na každom z týchto trhov. Používanie priemerných trhových cien (na rozdiel od realizovaných trhových cien) na vytvorenie referenčnej ceny motivuje príjemcov, aby „prekonali trh“. Treba pripomenúť, že váženie podľa skutočného predaja znamená, že zloženie referenčnej ceny nie je stanovené exogénne, čo by mohlo umelo skresliť obchodnú stratégiu príjemcu, ale endogénne na základe skutočnej obchodnej stratégie príjemcu. Ako alternatívny osvedčený postup štát môže poveriť jedného alebo viacerých účastníkov trhu, ktorí sú nezávislí od prevádzkovateľa výrobných zariadení a sú vybraní na základe súťažného konania, aby v mene štátu vykonávali zabezpečenie na forwardovom trhu.
Maximalizácia hodnoty investícií pre elektrizačnú sústavu a spotrebiteľov v EÚ	Pre dvojsmerné rozdielové zmluvy založené na výrobe: Referenčné obdobie musí byť dostatočne dlhé, napr. trojmesačné, aby sa zabezpečilo, že príjemcovia budú mať stimuly na investovanie do zariadenia a budú maximalizovať trhovú hodnotu. Pre zlúčené dvojsmerné rozdielové zmluvy: Keď je dvojsmerná rozdielová zmluva založená na výrobe, musí byť referenčné obdobie dostatočne dlhé, napr. tri mesiace, aby sa zabezpečilo, že príjemcovia budú motivovaný investovať do zariadenia, ktoré maximalizuje trhovú hodnotu. To je obzvlášť dôležité, pretože stimuly na umiestnenie/optimalizáciu investície tak, aby sa zabránilo výrobe v čase, keď sa uplatňujú záporné ceny alebo ceny pod úrovňou nákladov, sú tlmené, keďže príjemcovia dostávajú v tomto čase podporu bez ohľadu na výrobu. Pre dvojsmerné rozdielové zmluvy nezávislé od výroby: Osobitná pozornosť by sa mala venovať návrhu referenčného objemu takýchto dvojsmerných rozdielových zmlúv, pretože sa očakáva, že to bude mať značný vplyv na silu stimulov na maximalizáciu hodnoty investícií pre elektrizačnú sústavu. Okrem toho potenciálni príjemcovia by mali byť informovaní o metodike stanovenia referenčnej ceny a objemu v dostatočnom predstihu pred súťažným ponukovým konaním. To im umožní ju čo najlepšie zohľadniť vo svojich ponukách a investičných rozhodnutiach. Pre všetky typy dvojsmerných rozdielových zmlúv: V prípade potreby by sa mohli zaviesť lokačné stimuly s cieľom riešiť problémy preťaženia siete, maximalizovať hodnotu investícií pre systém a minimalizovať potrebu nákladných nápravných opatrení. Tieto stimuly by mohli zahŕňať korekčné faktory v odmeňovaní systému podpory alebo necenové kritériá energetického systému používané na stanovenie poradia ponúk. Každé opatrenie musí byť koncipované v súlade s pravidlami štátnej pomoci a musí byť riadne odôvodnené. S cieľom zabezpečiť, aby boli zmluvy odolné voči zmenám koncepcie trhu, by zmluvné dojednania dvojsmerných rozdielových zmlúv mali obsahovať ustanovenia, v ktorých sa podrobne uvádza, ako by sa v reakcii na takéto zmeny platby upravili. To by mohlo zahŕňať zmeny, ako je rekonfigurácia ponukovej oblasti alebo zmena podrobnosti obchodného intervalu.