Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale civile di Roma (Taliansko) 19. septembra 2025 – LA, GB, SMVD, GF, AL, AM, RN, MP, PS/Italia Trasporto Aereo SpA – ITA Airways

(Vec C-628/25, ITA Airways)

(C/2025/6127)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale civile di Roma

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: LA, GB, SMVD, GF, AL, AM, RN, MP, PS

Žalovaná: Italia Trasporto Aereo SpA – ITA Airways

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 5 ods. 1 smernice 2001/23/ES (1) v spojení s článkom 147 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že podmienka „konkurzného konania alebo podobného insolvenčného konania, ktoré bolo začaté na účely likvidácie majetku prevádzateľa“ je splnená, keď

a)	konanie o správe podľa výslovného ustanovenia zákona sleduje cieľ zachovania produktívneho majetku prostredníctvom pokračovania, obnovenia alebo zmeny podnikateľských činností podľa článku 1 legislatívneho dekrétu č. 270/1999,

b)	konanie o dočasnej správe sa začne, ak cieľové podniky majú konkrétne vyhliadky na obnovenie ekonomickej rovnováhy podnikateľských činností podľa článku 27 ods. 1 legislatívneho dekrétu č. 270/1999,

c)	naopak, ak nie je splnená podmienka konkrétnej vyhliadky na obnovenie, príslušný súd vyhlási začatie konkurzného konania, ktoré sa v súčasnosti nazýva súdna likvidácia,

d)	konanie o súdnej likvidácii alebo správne konanie o nútenej likvidácii sa začína po vydaní dekrétu o ukončení činnosti podniku podľa článku 73 ods. 1 legislatívneho dekrétu č. 270/1999,

e)	program prevodu jednotiek podniku alebo súboru aktív a zmlúv bol formálne prijatý mimoriadnymi komisármi podľa článku 27 ods. 2 písm. a) a písm. b) v spojení s článkom 56 ods. 3 písm. b) legislatívneho dekrétu č. 270/1999, čo vylučuje súdne preskúmanie tej istej podmienky,

f)	v konaní o dočasnej správe sa v skutočnosti sleduje maximalizácia uspokojenia veriteľov a existuje o tom dôkaz v konaní vo veci samej;

g)	naopak, v rámci konania vo veci samej neexistuje dôkaz o tom, že sa sleduje cieľ maximalizácie uspokojenia záujmov veriteľov?

Má sa článok 5 ods. 1 smernice 2001/23/ES v spojení s článkom 147 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že podmienka, že „konkurzné konanie alebo podobné insolvenčné konanie... je pod dohľadom príslušného verejného orgánu“ je splnená, keď:

a)	v konaní o dočasnej správe je súdny dohľad obmedzený na vyhlásenie platobnej neschopnosti, ktoré predchádza začatiu konania,

b)	konanie o dočasnej správe umožňuje súdnu kontrolu až po realizácii programu podľa článku 27 ods. 2 legislatívneho dekrétu č. 270/1999 a len po prijatí dekrétu o ukončení činnosti podniku,

c)	spravidla nie je stanovené žiadna súdna kontrola, pokiaľ ide o účinné sledovanie cieľa maximalizácie kolektívneho uspokojenia veriteľov alebo zachovania prevádzky podniku alebo jeho životaschopných jednotiek?

Ide vzhľadom na články 3, 4 a 5 smernice 2001/23/ES, vykladané vzhľadom na článok 147 ZFEÚ, o nepriamu diskrimináciu podľa článku 21 [Charty základných práv Európskej únie] (vykladaného a uplatňovaného vo svetle článkov 52 a 53 [Charty]) medzi priamo porovnateľnými pracovníkmi, ktorí majú prístup k ochrane podľa článkov 3 a 4 smernice 2001/23/ES a článkov 1 a 11 smernice 2008/94/ES (2) a si zachovávajú svoje pracovné miesta a pracovné podmienky v prípade konania, ktoré má zabezpečovací cieľ, a pracovníkmi, ktorí naopak v prípade konania s cieľom likvidácie nemôžu získať prístup k ochrane podľa článkov 3 a 4 smernice 2001/23/ES (a článkov 1 a 11 smernice 2008/94/ES), a preto si už nemôžu zachovať svoje pracovné miesta, hoci v rámci konania o likvidácii došlo aj tak k prevodu podniku alebo jeho časti, ktorý má de facto povahu zachovania tohto podniku alebo časti prevádzaného podniku?

V prípade kladnej odpovede, teda konštatovania nepriamej diskriminácie, ktorá nie je založená na objektívnom dôvode (bez legitímneho cieľa a/alebo cieľa, ktorý nie je sledovaný prijatím primeraných a nevyhnutných prostriedkov) v zmysle článku 147 ZFEÚ, článku 21 [Charty] a smerníc 23/2001/ES a 94/2008/ES, možno uplatniť zásadu rovnosti antidiskriminačnej ochrany, podľa ktorej znevýhodnení pracovníci môžu získať rovnakú ochranu ako porovnávaní pracovníci, ktorí boli prijatí do zamestnania a s ktorými sa zaobchádza priaznivejšie, ako to potvrdil Súdny dvor Európskej únie, veľká [komora] vo svojom rozsudku zo 17. apríla 2018, Egenberger (C-414/16, body 75 až 80)?

Predstavuje regulačný zásah talianskej vlády zavedením článku 1 ods. 1a zákonného dekrétu č. 4/2024, ktorý bol so zmenami premenený na zákon č. 28/2024, ktorým sa mení článok 27 legislatívneho dekrétu č. 270/1999, ktorý má priamy vplyv na prebiehajúce súdne konania pred vnútroštátnym súdnym orgánom v skutkovej a právnej situácii, v ktorej je talianska vláda priamo zapojená ako orgán dohľadu prevádzajúceho podniku, porušenie článkov 47 a 54 [Charty] [(ktorým v zmysle článku 52 ods. 3 [Charty] zodpovedajú články 6 a 17 Európskeho dohovoru o ľudských právach)] a článkov 52 a 53? Bráni preto toto vnútroštátne ustanovenie plnému uplatneniu práva na účinný prostriedok nápravy z dôvodu zneužitia práva a/alebo bráni úrovni ochrany a/alebo rozsahu základných práv zaručených [Chartou] a citovanými smernicami?

Predstavuje regulačný zásah vykonaný talianskou vládou zavedením článku 1 ods. 1a zákonného dekrétu č. 4/2024, ktorý bol so zmenami premenený na zákon č. 28/2024, ktorým sa mení článok 27 legislatívneho dekrétu č. 270/1999, ako ho vykladá Corte costituzionale (Ústavný súd) (nález č. 99/2025), porušenie zákazu regresie ochrany zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, ktorý stanovuje smernica 2008/94/ES vo svojich článkoch 1 a 11, a je teda v rozpore s cieľmi sledovanými touto smernicou?

(1) Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Ú. v. ES L 82, 2001, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 98).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (Ú. v. EÚ L 283, 2008, s. 36).