1.

Má sa článok 6 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (2) vykladať v tom zmysle, že v nej stanovená primeraná náhrada nákladov na vymáhanie, môže v každom prípade zahŕňať náklady vzniknuté v dôsledku využitia služieb právnika v štádiu pred podaním žaloby alebo v súdnom konaní, aj keď vnútroštátne právo stanovuje v samostatnom konaní možnosť veriteľa požadovať od dlžníka náhradu nákladov vynaložených na služby právnika – právneho poradcu alebo advokáta – v rámci konania pred súdnymi orgánmi?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku požiadať o odpoveď na otázku,

2.

Či sa má výraz „primeraná náhrada“ vzťahovať výlučne na trhovú cenu nákladov na právne služby v sídle veriteľa, alebo sa má zohľadniť aj primeranosť prípadných nákladov na služby právnika vo vzťahu k výške vymáhanej pohľadávky tak, aby náklady na služby právnika neprevýšili túto sumu?