Úradný vestník
Európskej únie
SK
Séria C
|
|
Úradný vestník |
SK Séria C |
|
C/2025/4950 |
30.12.2025 |
OZNÁMENIE KOMISIE
o uplatňovaní rámca udržateľného financovania a smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti na sektor obrany
(C/2025/4950)
OBSAH
|
1. |
Úvod | 2 |
|
2. |
Investovanie do obranného priemyslu – príspevok k odolnosti a bezpečnosti EÚ | 3 |
|
2.1. |
Obranný priemysel prispieva k širším cieľom EÚ a OSN | 3 |
|
2.2. |
Obranný priemysel v kontexte rámca EÚ pre udržateľné financovanie a smernice o náležitej starostlivosti podnikov | 4 |
|
3. |
Zmierňovanie rizík pri nadväzovaní vzťahov s obranným priemyslom | 4 |
|
3.1. |
Medzinárodné zmluvy a právne predpisy EÚ upravujúce používanie a vývoz | 4 |
|
3.1.1. |
Transfery (vývoz) vojenskej technológie a vybavenia mimo EÚ | 5 |
|
3.1.2. |
Transfery vojenskej technológie a vybavenia v rámci EÚ | 6 |
|
3.1.3. |
Transfer položiek s dvojakým použitím mimo EÚ | 6 |
|
3.2. |
Zmierňovanie rizík v rôznych legislatívnych spisoch rámca pre udržateľné financovanie a smernice o náležitej starostlivosti podnikov | 7 |
|
3.2.1. |
Nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti | 7 |
|
3.2.2. |
Taxonómia EÚ | 8 |
|
3.2.3. |
Smernica MiFID II | 10 |
|
3.2.4. |
SMERNICA O NÁLEŽITEJ STAROSTLIVOSTI PODNIKOV | 10 |
|
3.2.5. |
Smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov | 11 |
|
3.2.6. |
Nariadenie o referenčných hodnotách | 11 |
|
4. |
Prahové hodnoty výnosov | 12 |
|
5. |
Posudzovanie prínosu sektora obrany k sociálnej udržateľnosti | 12 |
1. Úvod
|
(1) |
Cieľom tohto oznámenia Komisie (ďalej len „oznámenie“) je poskytnúť usmernenia týkajúce sa uplatniteľnosti rámca EÚ pre udržateľné financovanie na obranný priemysel. |
|
(2) |
Pojem „udržateľné financovanie“ označuje proces zohľadňovania environmentálnych a sociálnych hľadísk a hľadísk správy a riadenia (ďalej len „ESG“) pri prijímaní investičných rozhodnutí vo finančnom sektore, ktorým sa uľahčuje lepšie vyhodnotenie rizík súvisiacich s udržateľnosťou a viac investícií do udržateľných hospodárskych činností a projektov. |
|
(3) |
Účelom oznámenia je pomôcť organizátorom trhu zabezpečiť súlad s požiadavkami rámca EÚ pre udržateľné financovanie vo vzťahu k obrannému priemyslu. Jeho cieľom je pomôcť predchádzať akejkoľvek nenáležitej diskriminácii tohto sektora pri investičných rozhodnutiach a zabezpečiť lepšie pochopenie a uznanie jeho potenciálu prispievať k sociálnej udržateľnosti v súlade s cieľmi Stratégie pre európsky obranný priemysel (1) a spoločnej bielej knihy o európskej obrannej pripravenosti 2030 (2). |
|
(4) |
V oznámení sa objasňuje, že rámec EÚ pre udržateľné financovanie je zlučiteľný s investíciami do sektora obrany a že zverejňovanie informácií o udržateľnosti sa uplatňuje horizontálne naprieč všetkými odvetviami. Komisia pripomína, že v tomto rámci nie sú stanovené žiadne obmedzenia financovania ktoréhokoľvek odvetvia vrátane sektora obrany, pričom vyzýva k tomu, aby sa investície v sektore obrany, tak ako aj investície v ktoromkoľvek inom sektore posudzovali individuálne. |
|
(5) |
Oznámenie je určené všetkým investorom a prevádzkovateľom uvedeným v rámci EÚ pre udržateľné financovanie, ako aj verejným orgánom a subjektom. Oznámenie je mimoriadne relevantné pre:
|
|
(6) |
Oznámenie sa týka textov, ktoré tvoria rámec EÚ pre udržateľné financovanie, a to konkrétne týchto predpisov:
|
2. Investovanie do obranného priemyslu – príspevok k odolnosti a bezpečnosti EÚ
2.1. Obranný priemysel prispieva k širším cieľom EÚ a OSN
|
(7) |
Pokiaľ ide o udržateľnosť, politické ciele Európskej únie a Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) sú značne zosúladené. Ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja (12) sa priamo citujú ako zámer európskeho právneho predpisu v oblasti klímy (13), ktorý je právnym základom Zelenej dohody EÚ. V európskom právnom predpise v oblasti klímy sa kodifikuje cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu v EÚ do roku 2050 a v jeho odôvodnení 4 sa uvádza, že tento „[v]ytýčený dlhodobý zámer je mimoriadne dôležitý pre prínos k hospodárskej a spoločenskej transformácii, vytváraniu vysokokvalitných pracovných miest, udržateľnému rastu i k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja“. |
|
(8) |
V textoch OSN sa takisto uznáva, že sloboda, prosperita a spravodlivosť sú nemožné bez bezpečnosti ani pod vojenskou okupáciou zahraničným agresorom. Vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv (14) sa v článku 3 stanovuje, že „[k]aždý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť“, a v článku 28, že „[k]aždý má právo na taký spoločenský a medzinárodný poriadok, v ktorom môžu byť práva a slobody, zakotvené v tejto deklarácii, plne realizované“. V článku 51 Charty OSN je zakotvené právo na (kolektívnu) sebaobranu: „Ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi Organizácie Spojených národov, nijaké ustanovenie tejto Charty neprekáža prirodzenému právu na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, kým Bezpečnostná rada neurobí potrebné opatrenia na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti“ (15). |
|
(9) |
Neodôvodnená a nevyprovokovaná útočná vojna Ruska proti Ukrajine jasne ukázala, že v záujme ochrany týchto všeobecných práv v Únii aj mimo nej musí Únia posilniť a ďalej rozvíjať kapacitu na svoju obranu. Podľa posúdení hrozieb vykonaných niekoľkými spravodajskými službami v EÚ sa kapacita Ruska vyrábať vojenské vybavenie ohromne zvýšila a Rusko môže nadobudnúť vojenské spôsobilosti na otestovanie jednoty západných krajín a účinnosti článku 5 Severoatlantickej zmluvy v nasledujúcich troch až piatich rokoch. |
|
(10) |
Vzhľadom na to je nutné začať myslieť na obrannú pripravenosť a okamžite zintenzívniť úsilie o opätovné zavedenie prostriedkov obrannej pripravenosti a odrádzania od útokov do roku 2030. V tejto súvislosti by sa obranná pripravenosť mala chápať ako schopnosť členských štátov predvídať krízy z hľadiska obrany, predchádzať im a reagovať na ne. Na dosiahnutie tejto pripravenosti má zásadný význam posilnenie spôsobilosti a pripravenosti obranného priemyslu, keďže tento priemysel naopak zabezpečuje, aby ozbrojené sily členských štátov mali vybavenie potrebné na ochranu občanov Únie. Konkurencieschopný a odolný obranný priemysel Únie je teda kriticky dôležitý na zaručenie mieru a bezpečnosti v Európe (16). Prispieva zároveň aj k dosiahnutiu cieľov spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), ktorá je zakotvená v článkoch 42 a 46 Zmluvy o Európskej únii. Obranný priemysel je teda nevyhnutný na odrádzanie potenciálnych agresorov od vojenských útokov a na ochranu občanov Únie, ak by došlo k najextrémnejšej vojenskej krízovej situácii, konkrétne ozbrojenej agresii. Obranný priemysel EÚ má v rozsahu, v akom prispieva k plneniu tohto cieľa, potenciál prispieť k nášmu spoločnému mieru a bezpečnosti v súlade s cieľom OSN v oblasti udržateľného rozvoja č. 16 – Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie (17). |
2.2. Obranný priemysel v kontexte rámca EÚ pre udržateľné financovanie a smernice o náležitej starostlivosti podnikov
|
(11) |
Ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode, „[t]ransformácia na klimatickú neutralitu si vyžaduje zmeny v celom spektre politík a kolektívne úsilie všetkých odvetví hospodárstva a spoločnosti“ (18). Na tento účel rámec EÚ pre udržateľné financovanie a smernica o náležitej starostlivosti podnikov pomáhajú podnikom a investorom lepšie začleniť udržateľnosť do svojich rozhodnutí, výrobkov, služieb alebo procesov. |
|
(12) |
V súlade s týmto kolektívnym úsilím, do ktorého sú zapojené všetky odvetvia, Komisia pripomína, že rovnako ako v prípade ktoréhokoľvek iného podnikania sa všeobecné očakávanie zvýšiť svoju udržateľnosť z environmentálneho a sociálneho hľadiska a hľadiska správy a riadenia vzťahuje aj na spoločnosti pôsobiace v obrannom sektore. |
|
(13) |
Komisia už pri viacerých príležitostiach objasnila vzťah medzi sociálnou udržateľnosťou a obranným priemyslom. Konkrétne v návrhu nariadenia o stanovení aktu na podporu výroby munície (19), ako aj v Stratégii pre európsky obranný priemysel sa pripomenulo, že „[o]branný priemysel Únie významne prispieva k odolnosti, bezpečnosti Únie, a teda aj k mieru a sociálnej udržateľnosti (20). Obranný priemysel EÚ vzhľadom na svoj prínos k odolnosti, bezpečnosti a mieru zvyšuje udržateľnosť“. |
|
(14) |
Komisia poznamenáva, že rámec pre udržateľné financovanie je plne v súlade s úsilím EÚ o uľahčenie prístupu európskeho obranného priemyslu k dostatočným financiám a investíciám (21). Nestanovujú sa v ňom žiadne obmedzenia financovania sektora obrany. Pravidlá EÚ týkajúce sa zverejňovania informácií o udržateľnosti a príslušných preferencií sa uplatňujú horizontálne vo všetkých odvetviach a neobsahujú vymedzenie žiadneho jedného odvetvia. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti 2030 sa takisto uvádza, že „[n]ariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore financií nebráni financovaniu sektora obrany“ (22). K obrannému priemyslu sa pristupuje ako k akémukoľvek inému sektoru a dodatočné požiadavky na zverejňovanie informácií sa vzťahujú iba na „kontroverzné zbrane“ (pozri oddiel 3.2.1.2). Vylúčenie obranného priemyslu ako takého by preto nebolo v súlade s uplatniteľným právnym rámcom. |
|
(15) |
Pokiaľ ide o smernicu o náležitej starostlivosti podnikov, vzťahuje sa na sektor obrany podobne ako na akýkoľvek iný sektor s výnimkou toho, že z povinností náležitej starostlivosti sú vylúčené činnosti obchodných partnerov v dolnej časti reťazca súvisiace s výrobkami, ktoré podliehajú kontrole vývozu zo strany členského štátu [čo znamená buď kontrolu vývozu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (23) (EÚ) 2021/821, pokiaľ ide o kontrolu vývozov, sprostredkovania, technickej pomoci, tranzitu a transferu položiek s dvojakým použitím, alebo kontrolu vývozu zbraní, munície alebo vojenského materiálu v rámci vnútroštátnych kontrol vývozu] po tom, ako sa vývoz daného výrobku povolí. |
3. Zmierňovanie rizík pri nadväzovaní vzťahov s obranným priemyslom
3.1. Medzinárodné zmluvy a právne predpisy EÚ upravujúce používanie a vývoz
|
(16) |
Obranný priemysel je prísne regulovaný a podlieha právnym predpisom o výrobe, používaní a transfere výrobkov a technológií, ktoré vyvíja, vrátane zbraní, a to v rámci EÚ aj mimo nej. Tieto regulácie pomáhajú zmierniť potenciálny nepriaznivý vplyv súvisiaci s používaním výrobkov vyvinutých obranným priemyslom v súlade so všeobecnými cieľmi rámca EÚ pre udržateľné financovanie a spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ (ďalej len „SZBP“). |
|
(17) |
V súlade s právom na sebaobranu uznaným v článku 51 Charty OSN a ako sa pripomína v spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP (24), ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu (ďalej len „spoločná pozícia“), v odôvodnení 12 preambuly, členské štáty majú právo na transfer a vývoz prostriedkov vlastnej obrany. Komisia vyzýva prevádzkovateľov, aby sa pri posudzovaní financovania konkrétnej spoločnosti alebo činnosti v sektore obrany z hľadísk udržateľnosti riadili logikou individuálneho posudzovania jednotlivých prípadov. Rozhodnutia by sa mali prijímať na základe súladu s uplatniteľnými právnymi predpismi, zmluvami a procesmi na zmierňovanie rizík stanovenými v tomto oddiele. |
|
(18) |
Vývoz vojenských položiek a položiek s dvojakým použitím a ich transfer v rámci EÚ podliehajú prísnym kontrolám vykonávaným členskými štátmi. Presadzovanie dodržiavania právnych predpisov EÚ a medzinárodných predpisov členskými štátmi záleží na prijatí opatrení náležitej starostlivosti týmto priemyslom. Napríklad ako predpoklad získania vývozných licencií sa od spoločností pôsobiacich v oblasti obrany vyžaduje, aby zaviedli spoľahlivé opatrenia vnútornej kontroly a dodržiavania predpisov, pričom túto povinnosť ukladajú vnútroštátne orgány kontroly vývozu. Dôsledný dohľad agentúrami členských štátov, ktoré presadzujú mechanizmus kontroly vývozu, predstavuje dôležitú súčasť riešenia potenciálnych nepriaznivých vplyvov výrobkov vyvinutých obranným priemyslom. |
3.1.1.
|
(19) |
Kontrola vývozu zásielok zbraní, munície, ich komponentov a vojenskej technológie je regulovaná prostredníctvom SZBP (právne akty sa prijímajú na základe článku 29 Zmluvy o Európskej únii). Podľa článku 40 Zmluvy o Európskej únii uskutočňovaním spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky nie je dotknuté rozdelenie právomocí medzi EÚ a členskými štátmi (25). Členské štáty prostredníctvom svojich vnútroštátnych systémov kontrolujú vývoz vojenských technológií a vybavenia (vrátane zbraní) uvedených na zozname vojenského materiálu Európskej únie (26) v súlade so spoločnou pozíciou. V spoločnej pozícii sú uvedené kritériá, ktoré musia členské štáty zvážiť pri udeľovaní vývoznej licencie. Tieto podmienky zahŕňajú okrem iného dodržiavanie ľudských práv v prijímajúcej krajine a zachovanie regionálneho mieru a bezpečnosti. Spoločná pozícia je pre členské štáty právne záväzná. |
|
(20) |
V spoločnej pozícii sa pripomínajú záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o obchodovaní so zbraňami, ktorej zmluvnými stranami sú všetky členské štáty EÚ a v ktorej sa okrem iného stanovuje, že zmluvné štáty nesmú udeliť povolenie na žiadny transfer konvenčných zbraní ani predmetov, na ktoré sa vzťahuje zmluva, ak by bol tento transfer v rozpore s ich záväzkami vyplývajúcimi z opatrení prijatých Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov konajúcou podľa kapitoly VII Charty Organizácie Spojených národov, najmä zbrojných embárg; s ich príslušnými medzinárodnými záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných dohôd, ktorých sú zmluvnými stranami, najmä tých, ktoré sa týkajú transferu konvenčných zbraní alebo nezákonného obchodovania s nimi, alebo ak majú v čase udeľovania povolenia vedomosť o tom, že zbrane alebo predmety sa použijú na páchanie genocídy, zločinov proti ľudskosti, vážnych porušení Ženevských dohovorov z roku 1949, útokov namierených proti civilným objektom alebo civilným osobám, ktoré sú chránené ako také, alebo iných vojnových zločinov v zmysle vymedzenia v medzinárodných dohodách, ktorých sú zmluvnou stranou (27). |
|
(21) |
V spoločnej pozícii sa zároveň stanovujú povinnosti zamietnuť transfery, ak by bolo ich schválenie v rozpore s medzinárodnými povinnosťami a záväzkami členských štátov, ktoré sú stanovené v Zmluve o nešírení jadrových zbraní (1968), ktorej zmluvnými stranami sú všetky členské štáty EÚ, v ktorej sa stanovuje, že každá zmluvná strana sa zaväzuje k tomu, že priamo či nepriamo neuskutoční transfer jadrových zbraní alebo iných jadrových výbušných zariadení, a v ktorej sa objasňuje táto povinnosť ako základ na zamietnutie príslušných vývozných licencií (28), a ktoré sú stanovené v iných zmluvách. V používateľskej príručke k spoločnej pozícii (29) je uvedený komplexný, no neúplný zoznam zmlúv, ktoré sa majú zohľadniť pred udelením povolenia na vývoznú licenciu (30). |
|
(22) |
Používateľská príručka zahŕňa sériu mechanizmov, ktoré členské štáty môžu zaviesť s cieľom riešiť obavy spojené so spätným vývozom či obavy koncových používateľov, ako sú minimálne informácie, ktoré má obsahovať osvedčenie koncového používateľa. Patria medzi ne okrem iného „vo vhodných prípadoch doložka o konečnom využití a/alebo o zákaze opätovného vývozu“ a možnosť pre členské štáty zahrnúť „doložk[u] o zákaze opätovného vývozu tovaru, na ktorý sa vzťahuje osvedčenie koncového používateľa“. Metodika obsiahnutá v používateľskej príručke, ako aj v nej uvedených medzinárodných dohodách (31), slúžia ako norma, na základe ktorej orgány členských štátov posudzujú správanie spoločností v tomto sektore. |
|
(23) |
Používateľská príručka obsahuje aj dobrovoľné uľahčujúce mechanizmy na podporu konvergencie a uľahčenie rozhodovania o vývoze spoločne financovaného a vyrobeného vojenského materiálu alebo technológie. Všeobecnou usmerňujúcou zásadou by malo byť, že pokiaľ sa nerozhodne inak, členské štáty EÚ spolupracujúce na spoločnom vývoji vojenského materiálu alebo technológie uľahčujú na základe posúdenia rizika v súlade s kritériami spoločnej pozície a na základe vzájomnej dôvery vývoz tohto materiálu alebo technológie mimo EÚ za predpokladu, že tento vývoz neohrozí ich priame záujmy ani záujmy ich národnej bezpečnosti a ich medzinárodné záväzky (pokiaľ ide o obchod s vojenským materiálom alebo technológiou). S cieľom podporiť konvergenciu a uľahčiť rozhodovanie o vývoze spoločne financovaného a vyrobeného vojenského materiálu alebo technológie sa zúčastnené členské štáty vyzývajú, aby navzájom konzultovali o svojich posúdeniach rizika potenciálnych miest určenia vývozu a koncových používateľov s cieľom zabezpečiť úspešnú realizáciu spoločného projektu. Na základe súhlasu s touto spoločnou zásadou zavedú v prípade potreby rámec na uskutočňovanie konzultácií. |
|
(24) |
K vykonávaniu spoločnej pozície EÚ prispieva pracovná podskupina Rady EÚ pre vývoz konvenčných zbraní (COARM), a to okrem iného uľahčovaním výmeny informácií medzi členskými štátmi o zamietnutiach a o citlivých miestach určenia. EÚ pomáha zabezpečiť transparentnosť vývozu zbraní každoročným poskytovaním údajov o vývoze zbraní v databáze, ktorú spravuje Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) (32). |
3.1.2.
|
(25) |
Transfery v rámci EÚ sú takisto regulované smernicou 2009/43/ES (33) o transferoch výrobkov obranného priemyslu v rámci Únie, v ktorej sa stanovuje niekoľko kritérií, ktoré majú orgány členských štátov zvážiť pred povolením transferu obranného vybavenia alebo technológie. Patria medzi ne napr. procesy na zabránenie možnému odklonu výrobkov obranného priemyslu. Stanovuje sa v nej aj požiadavka na vývozné orgány členských štátov, aby sledovali, či prijímajúca krajina dodržiava vývozné obmedzenia stanovené v transferovej licencii, a to raz každé tri roky (34). |
3.1.3.
|
(26) |
Komisia pripomína, že na kontrolu vývozu položiek s dvojakým použitím sa vzťahujú právne predpisy EÚ a podlieha inej správe ako vývoz vojenských položiek. Nariadením (EÚ) 2021/821 sa vytvoril režim EÚ na kontrolu vývozov, sprostredkovania, technickej pomoci, tranzitu a transferu položiek s dvojakým použitím. |
|
(27) |
V roku 2019 Komisia vydala odporúčania (35) o interných programoch dodržiavania pravidiel, pokiaľ ide o kontroly obchodovania s položkami s dvojakým použitím podľa nariadenia Rady (ES) č. 428/2009 (36), pre spoločnosti podieľajúce sa na vývoze, transfere, sprostredkovaní a tranzite položiek s dvojakým použitím. Spoločnosti, ktoré chcú získať určité licencie, by mali mať interné mechanizmy na zabezpečenie dodržiavania pravidiel vzťahujúce sa na nasledujúce aspekty, ktoré by mohli slúžiť aj ako vzor pre finančné subjekty, ktoré sa snažia posúdiť náležitú starostlivosť príslušných spoločností: záväzok vrcholového manažmentu dodržiavať predpisy; organizačná štruktúra, zodpovednosti a zdroje; odborná príprava a zvyšovanie informovanosti; proces a postupy preverovania transakcií; preskúmanie výkonnosti, audity, podávanie správ a nápravné opatrenia; vedenie záznamov a dokumentácia; fyzická bezpečnosť a bezpečnosť informácií. |
3.2. Zmierňovanie rizík v rôznych legislatívnych spisoch rámca pre udržateľné financovanie a smernice o náležitej starostlivosti podnikov
3.2.1.
|
(28) |
Nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti predstavuje rámec transparentnosti, v ktorom sa stanovuje, ako musia účastníci finančného trhu v EÚ zverejňovať informácie o udržateľnosti (37). Toto nariadenie je koncipované tak, aby investorom umožnilo riadne posúdiť, ako sú riziká ohrozujúce udržateľnosť začlenené do procesu investičného rozhodovania (38), a lepšie pochopiť možný nepriaznivý vplyv finančných produktov na udržateľnosť. Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2022/1288 (39) sa uvedené nariadenie dopĺňa o regulačné technické predpisy. Napríklad sa v ňom vyžaduje, aby finanční sprostredkovatelia vysvetlili, ako finančný produkt s cieľom udržateľnosti (t. j. zverejňovanie informácií podľa článku 9 nariadenia o zverejňovaní informácií o udržateľnosti) výrazne nenarúša žiadny z udržateľných investičných cieľov. V týchto prípadoch musia účastníci finančného trhu opísať, ako zohľadňujú nepriaznivé vplyvy v tabuľke 1 prílohy I a akékoľvek relevantné ukazovatele v tabuľkách 2 a 3 uvedenej prílohy. |
|
(29) |
Pokiaľ ide o účastníkov finančného trhu investujúcich do obranného priemyslu, ukazovateľmi hlavných nepriaznivých vplyvov (ďalej len „HNV“) v tabuľke 1 prílohy I, ktoré by si mohli vyžadovať ďalšie vysvetlenie, by mohli byť HNV 10 „porušovanie zásad globálneho paktu OSN alebo [Smerníc OECD pre nadnárodné spoločnosti]“ (40), HNV 11 „neexistencia postupov a mechanizmov dodržiavania predpisov zameraných na monitorovanie dodržiavania zásad globálneho paktu OSN a [Smerníc OECD pre nadnárodné spoločnosti]“ a ukazovateľ HNV 14 „expozícia voči kontroverzným zbraniam“. |
3.2.1.1. Ukazovatele HNV 10 a 11 – posudzovanie potenciálnych nepriaznivých vplyvov vyplývajúcich z investícií do obranného priemyslu
|
(30) |
V nariadení (EÚ) 2022/1288 sa podrobne nešpecifikuje, ako môžu účastníci finančného trhu posúdiť, či je investícia do hospodárskej činnosti prispievajúcej k environmentálnemu alebo sociálnemu cieľu v súlade s HNV 10 a 11 v tabuľke 1 prílohy I. |
|
(31) |
Globálny pakt OSN je dobrovoľný rámec na zosúladenie podnikových činností a stratégií s desiatimi všeobecne uznávanými zásadami zodpovednosti podnikov vrátane zásad ľudských práv. V zásade č. 1 sa vyžaduje, aby podniky „podporovali a rešpektovali ochranu medzinárodne vyhlásených ľudských práv“, a v zásade č. 2 sa vyžaduje, aby podniky „zabezpečili, že sa nepodieľajú na porušovaní ľudských práv“. Kľúčovým prvkom globálneho paktu je oznámenie o pokroku, ktoré musia každoročne predkladať zúčastnené spoločnosti. V tomto oznámení sa uvádza úsilie pri uplatňovaní desiatich zásad, čím sa zvyšuje transparentnosť a zodpovednosť medzi zainteresovanými stranami. |
|
(32) |
V Smerniciach OECD pre nadnárodné spoločnosti je kapitola IV venovaná ľudským právam a stanovuje sa v nej šesť zásad. V rámci tretej zásady sa od spoločností vyžaduje, aby „[hľadali] spôsoby, ako zabrániť alebo zmierniť negatívne vplyvy na ľudské práva, ktoré priamo súvisia s ich činnosťami, produktmi alebo službami v obchodnom vzťahu, aj keď neprispievajú k takýmto vplyvom“. V piatej zásade sa vyžaduje, aby „[vykonávali] náležitú starostlivosť v oblasti ľudských práv primeranú rozsahu, povahe a kontextu ich činností a závažnosti rizík negatívnych vplyvov na ľudské práva“ (41). |
|
(33) |
Komisia vyzýva prevádzkovateľov, aby zohľadňovali požiadavky náležitej starostlivosti a opatrenia zavedené na dosiahnutie súladu s právnymi predpismi v oblasti kontroly vývozu podrobne opísanými v oddiele 2.1 ako požiadavky a opatrenia prispievajúce k plneniu cieľov zásad č. 1 a 2 globálneho paktu OSN, zásad č. 3 a 6 kapitoly IV Smerníc OECD pre nadnárodné spoločnosti a napokon HNV 10 a 11 v zmysle nariadenia (EÚ) 2022/1288. |
3.2.1.2. HNV 14 – kontroverzné zbrane
|
(34) |
Ukazovateľ HNV 14 (42) – „podiel investícií do spoločností, do ktorých sa investuje a ktoré sú zapojené do výroby alebo predaja kontroverzných zbraní“ – sa vzťahuje len na zverejňovanie informácií o expozícii voči štyrom kategóriám kontroverzných zbraní: protipechotným mínam, kazetovej munícii, chemickým a biologickým zbraniam. Ide o zbrane zakázané väčšinou členských štátov alebo na základe medzinárodného práva priamo záväzného pre EÚ, ktoré sa považujú za zbrane s hlavným nepriaznivým vplyvom. |
|
(35) |
Vymedzenie pojmu „kontroverzné zbrane“ uvedené v nariadení o zverejňovaní informácií o udržateľnosti sa nevzťahuje na jadrové zbrane. Zmluvu o zákaze jadrových zbraní dosiaľ podpísali len tri členské štáty: Írsko, Malta a Rakúsko. Ide o samostatnú zmluvu, ktorá nesúvisí so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní (ďalej len „NPT“) z roku 1968. Zmluvnými stranami NPT sú všetky členské štáty. V NPT sa stanovuje, že každá zmluvná strana sa zaväzuje k tomu, že priamo či nepriamo neuskutoční transfer jadrových zbraní či jadrových výbušných zariadení žiadnemu príjemcovi ani neuskutoční ich prevzatie. Danou zmluvou nie sú dotknuté jadrové programy tých štátov, ktoré vlastnia jadrové zbrane v čase podpísania v roku 1968. |
|
(36) |
Táto povinnosť zverejňovania informácií sa týka týchto medzinárodných dohovorov:
|
3.2.2.
|
(37) |
Taxonómia EÚ je nástroj transparentnosti určený pre súkromné financovanie, ktorým sa zavádza klasifikácia environmentálne udržateľných činností s cieľom podporovať environmentálne udržateľné investície. |
|
(38) |
Ak sa hospodárske činnosti majú podľa článku 3 nariadenia o taxonómii EÚ považovať za „environmentálne udržateľné“ , musia: „významne prispievať“ k plneniu jedného zo šiestich environmentálnych cieľov a „výrazne nenarúšať“ žiadny iný environmentálny cieľ. Zároveň sa musia vykonávať v súlade s minimálnymi zárukami stanovenými v článku 18 nariadenia o taxonómii EÚ a spĺňať technické kritériá preskúmania. |
|
(39) |
Minimálne záruky uvedené v článku 18 nariadenia o taxonómii EÚ majú slúžiť na zabezpečenie toho, že subjekty vykonávajúce hospodárske činnosti považované za „zosúladené s taxonómiou“ spĺňajú určité minimálne sociálne normy a normy správy a riadenia. Na základe článku 18 ods. 1 musia podniky, ktorých hospodárske činnosti sa majú považovať za zosúladené s taxonómiou, uplatňovať postupy náležitej starostlivosti a nápravy na zabezpečenie zosúladenia s normami pre zodpovedné obchodné správanie uvedené v Smerniciach OECD pre nadnárodné spoločnosti a v hlavných zásadách OSN v oblasti podnikania a ľudských práv. |
|
(40) |
Komisia vyzýva prevádzkovateľov, aby zohľadňovali požiadavky náležitej starostlivosti a opatrenia zavedené na dosiahnutie súladu s vnútroštátnymi právnymi predpismi v oblasti kontroly vývozu podrobne opísanými v oddiele 3.1 ako požiadavky a opatrenia prispievajúce k uplatňovaniu hlavnej zásady OSN č. 13, zásad č. 3 a 6 kapitoly IV Smerníc OECD pre nadnárodné spoločnosti a napokon k minimálnym zárukám v zmysle článku 18 ods. 1 nariadenia o taxonómii EÚ. |
|
(41) |
V článku 18 ods. 2 nariadenia o taxonómii EÚ sa priamo spomínajú ukazovatele hlavných nepriaznivých vplyvov v nariadení o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore financií, ktoré sa týkajú faktorov udržateľnosti (47). Podniky preto musia zabezpečiť, aby ich postupy náležitej starostlivosti a nápravy umožňovali identifikovať akúkoľvek skutočnú alebo potenciálnu expozíciu voči výrobe alebo predaju kontroverzných zbraní v zmysle vymedzenia v delegovanom nariadení k nariadeniu o zverejňovaní informácií o udržateľnosti (48), predchádzať takejto expozícii, zmierňovať ju alebo ju napraviť (pozri oddiel 3.2.1.2). |
3.2.2.1. Vyhlásenia súladu s taxonómiou EÚ v podnikoch obranného priemyslu
|
(42) |
Komisia pripomína, že podniky zapojené do činností súvisiacich s obranou môžu podobne ako v ktoromkoľvek inom sektore vyhlásiť súlad s taxonómiou v prípade oprávnených horizontálnych investícií uvedených v delegovaných aktoch o taxonómii. Patria k nim napríklad investície do ekologizácie budov a infraštruktúry alebo do čistej dopravy v podobe kapitálových výdavkov a/alebo prevádzkových výdavkov uvedených v písmene c) oddielov 1.1.2.2 a 1.1.3.2 prílohy I k delegovanému aktu o zverejňovaní. Takisto môžu vyhlásiť všetky ostatné činnosti uvedené v delegovaných aktoch o taxonómii (t. j. činnosti v oblasti dopravy, dátových riešení, výroby atď.) za zosúladené. |
|
(43) |
Podobne skutočnosťou, že špecifické činnosti obranného priemyslu zatiaľ neboli zahrnuté do taxonómie EÚ, nie je dotknuté environmentálne správanie obranného priemyslu (49). |
|
(44) |
Kým v delegovaných aktoch o taxonómii EÚ v oblasti klímy a životného prostredia sa stanovujú osobitné technické kritériá preskúmania, ktoré musia spoločnosti splniť, ak chcú zverejniť, že ich hospodárske činnosti sú zosúladené s taxonómiou, iné predpisy rámca EÚ pre udržateľné financovanie ponúkajú rôzne ďalšie spôsoby posudzovania aspektov udržateľnosti hospodárskych činností a prevádzkovateľov. |
|
(45) |
Cieľom súhrnného balíka zjednodušujúcich opatrení z februára 2025 (50) je podstatne znížiť administratívne zaťaženie pre spoločnosti predkladajúce správy o svojom súlade s taxonómiou. Ako súčasť záväzku Komisie týkajúceho sa zjednodušenia sa uskutoční aj komplexná revízia delegovaného aktu o taxonómii. |
3.2.3.
|
(46) |
V požiadavkách v zmysle smernice MiFID II na investičné spoločnosti, aby zohľadňovali preferencie klientov z hľadiska udržateľnosti a aby zohľadňovali preferencie z hľadiska udržateľnosti pri určovaní cieľových trhov, sa priamo odkazuje na nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti a na nariadenie EÚ o taxonómii. V dôsledku toho sa bude musieť koncovým klientom s preferenciami z hľadiska udržateľnosti podľa smernice MiFID II poskytovať poradenstvo o produktoch, ktoré sú prinajmenšom do určitej miery investované buď do činností zosúladených s taxonómiou, alebo do udržateľných investícií v súlade s článkom 2 bodom 17 nariadenia o zverejňovaní informácií o udržateľnosti (alebo poskytujú voči nim expozíciu), prípadne v ktorých sa zohľadňujú HNV. |
|
(47) |
Keďže sa v smernici MiFID II priamo spomínajú „udržateľné investície“ v zmysle vymedzenia v nariadení o zverejňovaní informácií o udržateľnosti a „environmentálne udržateľné investície“ v zmysle vymedzenia v taxonómii, znamená to, že prevádzkovatelia pri posudzovaní toho, či produkt, ktorý distribuujú, spĺňa preferencie z hľadiska udržateľnosti, zohľadňujú zásadu minimálnych záruk podľa nariadenia o taxonómii EÚ a zásadu „výrazne nenarušiť“ podľa nariadenia o zverejňovaní informácií o udržateľnosti. Zohľadnenie zásady „výrazne nenarušiť“ zahŕňa expozíciu voči ukazovateľu HNV, ktorý sa týka kontroverzných zbraní, ako sa stanovuje v nariadení o zverejňovaní informácií o udržateľnosti (pozri oddiel 3.2.1.2). |
|
(48) |
Pokiaľ ide o zohľadňovanie hlavných nepriaznivých vplyvov v rámci smernice MiFID II, zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by prevádzkovatelia mali usudzovať, že investície do sektora obrany majú nepriaznivé vplyvy výlučne z dôvodu samotného investovania do tohto sektora, a teda by sa nemali ponúkať žiadnemu klientovi s preferenciami z hľadiska udržateľnosti. |
3.2.4.
|
(49) |
V smernici o náležitej starostlivosti podnikov, ktorá nadobudla účinnosť 25. júla 2024, sa od veľkých spoločností, ktoré majú sídlo alebo dosahujú značné výnosy v EÚ, vyžaduje, aby identifikovali a riešili nepriaznivé vplyvy svojich činností na ľudské práva a životné prostredie v rámci EÚ a naprieč ich globálnymi hodnotovými reťazcami. |
|
(50) |
Táto smernica sa vzťahuje na spoločnosti pôsobiace v oblasti obrany, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti, rovnako ako na akúkoľvek inú spoločnosť. Musia vykonávať náležitú starostlivosť v oblasti udržateľnosti, pokiaľ ide o ich vlastné činnosti, činnosti ich dcérskych spoločností a činnosti ich obchodných partnerov, ktoré súvisia s výrobou výrobkov danej spoločnosti alebo poskytovaním jej služieb (v hornej časti reťazca) alebo s distribúciou, prepravou a skladovaním výrobkov danej spoločnosti (v dolnej časti reťazca). Podľa článku 3 smernice o náležitej starostlivosti podnikov sa povinnosti náležitej starostlivosti v rámci tejto smernice nevzťahujú na činnosti obchodných partnerov spoločností v dolnej časti reťazca, ktoré súvisia s vojenskými výrobkami a výrobkami s dvojakým použitím, ak orgány členských štátov povolili ich vývoz: „‚reťazec činností‘ sú: činnosti obchodných partnerov spoločnosti v dolnej časti reťazca súvisiace s distribúciou, prepravou a skladovaním výrobku uvedenej spoločnosti, ak obchodní partneri vykonávajú tieto činnosti pre spoločnosť alebo v mene spoločnosti, a s výnimkou distribúcie, prepravy a skladovania výrobku, ktorý podlieha kontrole vývozu podľa nariadenia (EÚ) 2021/821 alebo kontrole vývozu zbraní, munície alebo vojenského materiálu po povolení vývozu výrobku“ (51). |
|
(51) |
Cieľom súhrnných návrhov smerníc z februára 2025 (52) je znížiť regulačné zaťaženie spoločností okrem iného zjednodušením povinností spoločností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti daných predpisov, identifikovať skutočné alebo potenciálne nepriaznivé vplyvy, ktoré vznikajú na úrovni ich nepriamych obchodných partnerov. Keď sa však identifikuje nepriaznivý vplyv, spoločnosti budú musieť predísť jeho vzniku alebo ho odstrániť, a to podľa potreby na základe plánu preventívnych alebo nápravných opatrení. (53). |
|
(52) |
Ako prvý krok implementácie tohto súhrnného balíka 17. apríla nadobudla účinnosť zmena smernice o náležitej starostlivosti podnikov, ktorou sa odkladá lehota na transpozíciu a prvý dátum uplatňovania o jeden rok: do júla 2027, resp. júla 2028 (54). |
3.2.5.
|
(53) |
Smernicou o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov sa zavádzajú povinné štandardy EÚ v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti známe ako európske štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti. Tieto štandardy si vyžadujú zverejňovanie informácií súvisiacich s udržateľnosťou a neobmedzujú investície v žiadnom sektore. Pre obranný priemysel sú zvlášť dôležité dve kľúčové ustanovenia z prvého súboru prierezových štandardov, ktoré sú aktuálne platné:
|
|
(54) |
Súhrnný návrh na revíziu smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov a smernice o náležitej starostlivosti podnikov z februára 2025 (55) síce podstatne obmedzuje rozsah spoločností, od ktorých sa očakáva, že budú plniť požiadavky na vykazovanie informácií v zmysle smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov, nemá však vplyv na predtým existujúce uvedené ustanovenia. |
|
(55) |
Komisia takisto navrhla odložiť uplatňovanie smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov o dva roky v prípade druhej a tretej vlny spoločností, na ktoré sa vzťahuje tento predpis. Spoluzákonodarcovia schválili tento návrh a 17. apríla 2025 nadobudol účinnosť (56). Členské štáty ho budú musieť transponovať do 31. decembra 2025. |
3.2.6.
|
(56) |
Cieľom nariadenia o referenčných hodnotách je zabezpečiť transparentnosť, spoľahlivosť a odôvodnenie referenčných hodnôt používaných na finančných trhoch EÚ. Referenčná hodnota slúži na meranie výkonnosti alebo hodnoty investície, spoločnosti alebo trhu. Týmto nariadením sa stanovili „referenčné hodnoty pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy“ a „referenčné hodnoty pre investície v súlade s Parížskou dohodou“ a zaviedlo sa zverejňovanie informácií o udržateľnosti na účely referenčných hodnôt. |
|
(57) |
Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2020/1818 (57) sa nariadenie o referenčných hodnotách dopĺňa stanovením osobitných požiadaviek na označené referenčné hodnoty súvisiace s klímou. Cieľom nariadenia je podporiť tvorbu vysokokvalitných referenčných hodnôt súvisiacich s klímou a stanovujú sa v ňom pravidlá týkajúce sa vylúčení. |
|
(58) |
Komisia v osobitnom pozmeňujúcom nariadení v tom istom súhrnnom balíku opatrení v oblasti obrany C(2025) 3801 objasnila, že na účely uplatňovania vylúčení v zmysle článku 12 ods. 1 písm. a) uvedeného delegovaného nariadenia sa musia zohľadňovať len spoločnosti zapojené do činností súvisiacich so zakázanými zbraňami. „Zakázané zbrane sú protipechotné míny, kazetová munícia, biologické a chemické zbrane, ktorých používanie, držba, vývoj, transfer, výroba a hromadenie je výslovne zakázané medzinárodnými dohovormi o zbraniach, ktorých zmluvnými stranami je väčšina členských štátov, ako sú uvedené v prílohe.“ |
4. Prahové hodnoty výnosov
|
(59) |
V rámci EÚ pre udržateľné financovanie sa nestanovujú žiadne vylúčenia týkajúce sa financovania činností súvisiacich s obranou na základe percentuálneho podielu obratu konkrétnej spoločnosti z vojenských/obranných činností ani percentuálneho podielu portfólia fondu z investícií do obranných/vojenských činností. Komisia pripomína, že rámec EÚ pre udržateľné financovanie je neutrálny, pokiaľ ide o sektor obrany, a osobitne sa v ňom pristupuje len ku „kontroverzným zbraniam“, ako sa stanovuje v nariadení o zverejňovaní informácií o udržateľnosti a vysvetľuje v predchádzajúcom texte. |
|
(60) |
Zovšeobecnené vylúčenia sektora obrany na základe obratu by neboli v súlade s logikou individuálneho posudzovania jednotlivých prípadov na zmiernenie rizík súvisiacich s hľadiskami udržateľnosti. Takisto sa to nepovažuje za zlučiteľné so strategickými potrebami a prioritami EÚ, keďže použitie prahových hodnôt výnosov na vylúčenie sektora obrany by penalizovalo najmä MSP, ktoré vzhľadom na požiadavky na špecializáciu a obmedzenia z hľadiska veľkosti často nemôžu diverzifikovať svoje činnosti na civilné trhy (58). |
|
(61) |
Komisia vyzýva prevádzkovateľov vrátane orgánov dohľadu a poskytovateľov značiek ESG (napr. vnútroštátnych environmentálnych značiek), aby svoje politiky vylúčenia navrhovali v súlade s prístupom individuálneho posudzovania jednotlivých prípadov a so zoznamom kontroverzných zbraní, ako sa objasňuje v predchádzajúcom texte. |
5. Posudzovanie prínosu sektora obrany k sociálnej udržateľnosti
|
(62) |
Rámec EÚ pre udržateľné financovanie umožňuje účastníkom finančného trhu zverejňovať informácie o investíciách do hospodárskych činností na základe ich prínosu k širším spoločenským alebo environmentálnym cieľom. |
|
(63) |
V oddiele 3 Stratégie pre európsky obranný priemysel Komisia uznáva, že obranný priemysel je zásadným prispievateľom k odolnosti a bezpečnosti Únie, a tým aj k mieru a sociálnej udržateľnosti. |
|
(64) |
V nariadení o zverejňovaní informácií o udržateľnosti sa v článku 2 bode 17 vymedzuje koncepcia činností, ktoré prispievajú k environmentálnym alebo sociálnym cieľom. Vymedzenie daného pojmu nezahŕňa uzavretý zoznam sektorov/hospodárskych činností. V súlade s oddielom 3 tohto oznámenia môžu účastníci finančného trhu na základe dôkladného posúdenia jednotlivých prípadov dospieť k záveru, že hospodárske činnosti vykonávané obranným priemyslom EÚ na zaručenie mieru a bezpečnosti za predpokladu, že výrazne nenarúšajú žiadne iné ciele udržateľnosti a že podnik vykonávajúci danú činnosť dodržiava postupy dobrej správy vecí verejných, prispievajú k sociálnym cieľom. Podobne ako pri ktoromkoľvek inom druhu činností však neexistuje žiadny vopred daný predpoklad, že obranné činnosti by prispeli k sociálnemu cieľu. |
|
(65) |
Vzhľadom na to Komisia vyzýva prevádzkovateľov, aby pri svojich posúdeniach sektorov, ktoré pozitívne prispievajú k sociálnej udržateľnosti, nepristupovali k obrane ako k sektoru, ktorý de facto nemá žiadny prínos. Rovnaká zásada by sa mala uplatňovať na prevádzkovateľov posudzujúcich preferencie z hľadiska udržateľnosti a vymedzujúcich cieľové trhy v zmysle smernice MiFID. |
(1) Stratégia pre európsky obranný priemysel.
(3) COM(2023) 314 v konečnom znení.
(4) Ú. v. EÚ L 317, 9.12.2019, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2019/2088/oj.
(5) Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2017, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2017/565/oj.
(6) Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2017, s. 500, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir_del/2017/593/oj.
(7) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2014/65/oj.
(8) Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2020/852/oj.
(9) Ú. v. EÚ L 322, 16.12.2022, s. 15, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2022/2464/oj.
(10) Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2016/1011/oj.
(11) Ú. v. EÚ L 2024/1760, 5.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1760/oj.
(12) 17 CIEĽOV | Udržateľný rozvoj.
(13) Nariadenie (EÚ) 2021/1119 (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/1119/oj).
(14) Deklarácia ľudských práv Organizácie Spojených národov.
(15) Kapitola VII Charty Organizácie Spojených národov – Akcie v prípade ohrozenia mieru, porušenia mieru a útočných činov.
(16) Stratégia pre európsky obranný priemysel.
(17) 17 CIEĽOV | Udržateľný rozvoj.
(18) Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1, odôvodnenie 25.
(19) COM(2023)237 v konečnom znení. Nariadenie bolo prijaté Európskym parlamentom a Radou ako nariadenie (EÚ) 2023/1525 (Ú. v. EÚ L 185, 24.7.2023, s. 7, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/1525/oj). Spoluzákonodarcovia schválili znenie totožné s textom v odôvodnení 35.
(20) Stratégia pre európsky obranný priemysel, s. 24.
(21) Stratégia pre európsky obranný priemysel, strana 25, rámček 5: Obranný priemysel a rámec EÚ pre udržateľné financovanie.
(22) JOIN(2025) 120 final, s. 18.
(23) Ú. v. EÚ L 206, 11.6.2021, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/821/oj.
(24) Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99, ELI: http://data.europa.eu/eli/compos/2008/944/oj.
(25) Ú. v. EÚ C 115, 9.5.2008, s. 194.
(26) Ú. v. EÚ C, C/2025/1499, 6.3.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/1499/oj.
(27) https://thearmstradetreaty.org/hyper-images/file/ATT_English/ATT_English.pdf?templateId=137253.
(28) Článok 2 ods. 1 písm. b).
(29) https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-6881-2025-INIT/sk/pdf.
(30) Patria medzi ne zmluvy a medzinárodné nástroje (režimy), ktorými sa riadi používanie a/alebo vytváranie zásob, a/alebo vývoz a transfer vojenského vybavenia a technológií, ako napríklad (okrem iného): Austrálska skupina, MTCR, Zanggerov výbor, Skupina jadrových dodávateľov, Wassenaarské usporiadanie, Haagsky kódex správania proti šíreniu balistických rakiet (HCoC) [Príloha III ku kapitole 2 oddielu 6)].
(31) Napr. kontroly koncových používateľov/konečného použitia pri vývoze podľa Wassenaarského usporiadania.
(32) Databáza spravovaná službou ESVČ.
(33) Ú. v. EÚ C 146, 10.6.2009, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/43/oj bod 7.1.
(34) Kapitola III, článok 9.
(35) Odporúčanie Komisie (EÚ) 2019/1318 z 30. júla 2019 o interných programoch dodržiavania pravidiel, pokiaľ ide o kontroly obchodovania s položkami s dvojakým použitím podľa nariadenia Rady (ES) č. 428/2009 (Ú. v. EÚ L 205, 5.8.2019, s. 15, ELI: http://data.europa.eu/eli/reco/2019/1318/oj).
(36) Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2009/428/oj.
(37) V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti 2030 z 19. marca 2025 sa uvádza, že „[p]okiaľ ide o vzťah obrany a investičných cieľov rámca udržateľnosti, Komisia poskytne potrebné vysvetlenie pri revízii tohto nariadenia“.
(38) Zverejňovanie informácií súvisiacich s udržateľnosťou v sektore finančných služieb – Európska komisia.
(39) Ú. v. EÚ L 196, 25.7.2022, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2022/1288/oj.
(40) Ú. v. EÚ L 196, 25.7.2022, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2022/1288/oj, pozri s. 43.
(41) Smernice OECD pre nadnárodné spoločnosti o zodpovednom správaní podnikov.
(42) Tabuľka I, prílohy 1, k delegovanému nariadeniu Komisie (EU) 2022/1288.
(43) Zmluvy o MHP – Dohovor o zákaze biologických zbraní, 1972.
(44) Zmluvy o MHP – Dohovor o zákaze chemických zbraní, 1993 (icrc.org).
(45) Zmluvy o MHP – Dohovor o zákaze protipechotných mín, 1997 (icrc.org). Komisia poznamenáva, že Fínsko, Poľsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva nedávno ohlásili svoje plány odstúpiť od tejto zmluvy.
(46) Zmluvy o MHP – Dohovor o kazetovej munícii, 2008 (icrc.org).
(47) Ú. v. EÚ C 211, 16.6.2023, s. 1.
(48) Oznámenie Komisie o výklade a vykonávaní určitých právnych ustanovení nariadenia o taxonómii EÚ a prepojeniach na nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb, Úrad pre publikácie (europa.eu) (Ú. v. EÚ C 211, 16.6.2023, s. 1).
(49) Pozri bod 12 Ú. v. EÚ C, C/2023/267, 20.10.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/267/oj.
(51) Ú. v. EÚ L, 2024/1760, 5.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1760/oj, článok 3 písm. g) bod ii).
(53) SWD(2025) 80, s. 18.
(54) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/794 zo 14. apríla 2025, ktorou sa menia smernice (EÚ) 2022/2464 a (EÚ) 2024/1760, pokiaľ ide o dátumy, od ktorých majú členské štáty uplatňovať určité požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov a náležitú starostlivosť podnikov v oblasti udržateľnosti (Ú. v. EÚ L L, 2025/794, 16.4.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2025/794/oj).
(57) Ú. v. EÚ L 406, 3.12.2020, s. 17, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2020/1818/oj.
(58) Výsledky štúdie: Prístup ku kapitálovému financovaniu pre európske MSP pôsobiace v oblasti obrany – Európska komisia (europa.eu).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/4950/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)