—

zrušil článok 3 ods. 1 smernice Rady (EÚ) 2025/516 z 11. marca 2025, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o pravidlá DPH pre digitálny vek, v rozsahu, v akom do smernice 2006/112/ES vkladá článok 28a ods. 1,

—

zrušil článok 3 ods. 3 písm. a) smernice Rady (EÚ) 2025/516 z 11. marca 2025, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o pravidlá DPH pre digitálny vek, v rozsahu, v akom mení článok 135 ods. 2 smernice 2006/112/ES vložením pododseku za prvý pododsek, ktorý služby v oblasti krátkodobého prenájmu ubytovania považuje za službu s podobnou funkciou, akú má hotelový sektor,

—

zrušil článok 1 ods. 8 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2025/518 z 11. marca 2025, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, v rozsahu, v akom mení článok 30 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 282/2011 vložením nového odseku 2 (ďalej len „napadnuté ustanovenia“),

—

rozhodol, že Rada Európskej únie znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení – napadnuté ustanovenia sú založené na viacerých nesprávnych predpokladoch, najmä na tom, že krátkodobé prenájmy ubytovania a hotely si priamo konkurujú a že medzi nimi dochádza k „narušeniu hospodárskej súťaže“, ako aj na nespoľahlivých údajoch a nepodložených tvrdeniach.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality – napadnuté ustanovenia ukladajú neprimerané opatrenia, zatiaľ čo na dosiahnutie rovnakých cieľov existujú menej zaťažujúce opatrenia. Režim domnelého dodávateľa nespravodlivo znevýhodní odvetvie krátkodobých prenájmov ubytovania.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásad daňovej neutrality a rovnakého zaobchádzania – napadnuté ustanovenia vedú k nerovnakému zaobchádzaniu medzi porovnateľnými a neporovnateľnými službami v oblasti DPH a k diskriminácii medzi predajnými kanálmi a účastníkmi trhu.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásad právnej istoty a riadnej správy vecí verejných – napadnuté ustanovenia neobjasňujú viaceré obavy týkajúce sa ich konkrétneho uplatňovania a povedú k rozdielnemu vykonávaniu v jednotlivých členských štátoch.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení daňovej autonómie členských štátov a zásady subsidiarity – napadnuté ustanovenia ukladajú harmonizovaný režim DPH v oblastiach, ktoré je možné lepšie riešiť na vnútroštátnej úrovni a bez preukázania nevyhnutnosti opatrení na úrovni Únie.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení slobody podnikania a vlastníckeho práva – napadnuté ustanovenia ukladajú regulačnú a finančnú záťaž, ktorá ohrozuje hospodársku životaschopnosť malých aktérov, v rozpore s článkami 16 a 17 Charty.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že Rada prekročila svoje vykonávacie právomoci, ktoré jej priznáva článok 397 smernice 2006/112/ES podľa článku 291 ods. 2 ZFEÚ, tým, že do vykonávacieho nariadenia č. 282/2011 namiesto smernice 2006/112/ES vložila vymedzenie pojmu „uľahčujúca služba“.