—

zrušil nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/40 z 19. decembra 2024 o obaloch a odpade z obalov, o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020 a smernice (EÚ) 2019/904 a o zrušení smernice 94/62/ES (ďalej len „nariadenie o obaloch“), a to v celom rozsahu,

—

subsidiárne zrušil článok 29 ods. 1, 2 a 3 a článok 29 ods. 4 písm. d) nariadenia o obaloch,

—

subsidiárne zrušil článok 29 ods. 1, 2 a 3, a to v rozsahu, v akom sa týkajú formátov obalov, ktorými sú „plastové prepravky“,

—

uložil žalovaným povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že normotvorca Únie založil nariadenie o obaloch, konkrétne článok 29 ods. 1 až 4 nariadenia o obaloch, na nesprávnom právnom základe, keď za právny základ zvolil vnútorný trh (článok 114 ZFEÚ), a nie životné prostredie podľa článku 192 ZFEÚ, hoci nariadenie, a konkrétne jeho článok 29, sa zjavne zameriava na životné prostredie.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že článok 29 nariadenia o obaloch porušuje povinnosť odôvodnenia stanovenú v článku 296 ods. 2 ZFEÚ, keďže nariadenie o obaloch a legislatívne dokumenty neobsahujú žiadne odôvodnenie tohto ustanovenia, napriek tomu, že má značný význam a – predovšetkým článok 29 ods. 4 písm. d) – je v rozpore s regulačnými cieľmi nariadenia o obaloch.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že článok 29 ods. 2 nariadenia o obaloch porušuje zásadu proporcionality tým, že je zakázané používať „plastové prepravky“ ako jednorazové obaly určené na použitie v interných dodávkach podniku ako prepravné obaly alebo spotrebiteľské obaly, hoci toto nie je vhodné na dosiahnutie cieľa daného nariadenia a navyše boli k dispozícii menej obmedzujúce prostriedky.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že článok 29 ods. 3 nariadenia o obaloch porušuje zásadu proporcionality tým, že zakazuje používanie „plastových prepraviek“ ako jednorazových obalov, ktoré sú určené na použitie ako prepravné obaly alebo spotrebiteľské obaly používané na prepravu výrobkov, v prípade dodávok v rámci členského štátu, hoci toto nie je vhodné na dosiahnutie cieľa daného nariadenia a navyše boli k dispozícii menej obmedzujúce prostriedky.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že článok 29 ods. 1 nariadenia o obaloch porušuje zásadu proporcionality tým, že stanovuje minimálny percentuálny podiel 40 %, pokiaľ ide o používanie „plastových prepraviek“, keď sa tieto používajú ako prepravné obaly alebo ako spotrebiteľské obaly používané na prepravu výrobkov, hoci toto nie je vhodné na dosiahnutie cieľa daného nariadenia.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že článok 29 ods. 4 písm. d) nariadenia o obaloch porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že diskriminuje dodávateľov (akým je aj žalobkyňa) a výrobcov (akými sú zákazníci žalobkyne) jednorazových plastových prepraviek, v porovnaní s dodávateľmi a výrobcami, ktorí používajú obaly vyrobené z iných materiálov na predmetné použitia, najmä z kartónu.