Spravodajcovia : Joe HEALY

Piroska KÁLLAY

Arnold PUECH d’ALISSAC

Poradcovia	Amaryllis BLIN (za spravodajcu, skupina I) Atilla KUNSZABO (za spravodajkyňu, skupina II)
	Kevin KINSELLA (za spravodajcu, skupina III)
Žiadosť o konzultáciu	list poľského predsedníctva Rady EÚ6/9/2024
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	29. 1. 2025
Prijaté na plenárnom zasadnutí	27. 2. 2025
Plenárne zasadnutie č.	594
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	186/0/1

1.   Závery a odporúčania

EHSV vyslovuje nasledujúce odporúčania:

1.1.

vypracovať a zaviesť krátkodobé a dlhodobé nástroje na podporu príjmov poľnohospodárov s cieľom poistiť ich proti volatilite v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a mimo nej;

1.2.

na úrovni EÚ pracovať na modeli záruk verejno-súkromného partnerstva, ktorý by dopĺňal nástroje SPP a spĺňal potreby všetkých poľnohospodárov s prihliadnutím na veľkosť a špecializáciu poľnohospodárskych podnikov;

1.3.

preskúmať možnosť, výhody a prekážky rozvoja inovačných nástrojov, ako je parametrické poistenie a nástroj na stabilizáciu príjmov, a preskúmať nariadenia vymedzujúce výpočet olympijského priemeru s cieľom vypustiť dva najhoršie roky z posledných piatich rokov;

1.4.

začleniť proticyklické prvky do nástrojov SPP na obdobie po roku 2027 s cieľom reagovať na veľký tlak, ktorému je poľnohospodárstvo vystavené zo strany trhu, často prostredníctvom nízkych alebo výrazne kolísajúcich cien;

1.5.

zlepšiť a podporovať na úrovni členských štátov využívanie 3 % priamych platieb, ktoré sa môžu použiť ako príspevky pre poľnohospodárov do nástroja riadenia rizík. Mali by sa zlepšiť poľnohospodárske vzájomné fondy pre iniciatívy týkajúce sa zdravotných a environmentálnych rizík,

1.6.

na úrovni EÚ prepracovať a výrazne zvýšiť rezervu na krízové situácie v odvetví poľnohospodárstva ako súdržný európsky nástroj krízového riadenia;

1.7.

podporovať investičnú kapacitu poľnohospodárov jednoduchými, prispôsobenými a nebyrokratickými finančnými nástrojmi spolu s finančnými produktmi ponúkanými bankami, ale aj inými (granty, investičné fondy, výzvy na vyjadrenie záujmu, výzvy na predkladanie projektov atď.);

1.8.

zvážiť rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice o nekalých obchodných praktikách na zákaz predaja pod úrovňou nákladov tým, že sa nákupcom nedovolí nakupovať za nižšie ceny než boli náklady podľa vzoru španielskych právnych predpisov o potravinových reťazcoch a po preskúmaní účinkov tohto zákazu na všetkých prevádzkovateľov potravinového reťazca;

1.9.

zriadiť digitálne centrum EÚ, ktoré bude oznamovať trhové ceny, náklady a marže v celom potravinovom reťazci;

1.10.

zaviesť novú politiku EÚ s cieľom umožniť poľnohospodárom kolektívne rokovať o cenách;

1.11.

zvýšiť podporu pre družstvá, ako aj pre organizácie výrobcov určenú na ich zriaďovacie a prevádzkové náklady;

1.12.

v budúcej SPP chrániť a zlepšovať priame platby a lepšie ich nasmerovať k aktívnym poľnohospodárom,

1.13.

pripomína, že prvovýrobcovia potrebujú dodatočnú pomoc pri prechode na klimaticky neutrálnu výrobu, a to buď prostredníctvom SPP alebo iných finančných prostriedkov, napríklad z príspevku k udržateľnosti v súvislosti s transformáciou;

1.14.

obnoviť rozpočet SPP na úroveň 0,5 % HDP EÚ v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) s cieľom splniť požiadavky spoločnosti EÚ a zachovať kľúčové ambície, ako sú: potravinová bezpečnosť a sebestačnosť EÚ, primerané a životaschopné poľnohospodárske príjmy, ciele v oblasti zmeny klímy, biodiverzita a iné verejné služby, ktoré nehradí trh;

1.15.

zabezpečiť podporu pre uhlíkovo efektívne systémy výroby potravín a uhlíkovo efektívne krajiny a povzbudzovať ich v tom, aby pokračovali v takejto výrobe potravín s cieľom minimalizovať emisie a zabrániť úniku uhlíka;

1.16.

zabezpečiť rovnocennosť noriem v potravinárskej výrobe vo všetkých obchodných dohodách;

1.17.

zjednodušiť pravidlá SPP týkajúce sa dotácií a znížiť administratívne zaťaženie poľnohospodárov, najmä pokiaľ ide o žiadosti o rôzne povolenia;

1.18.

podporovať participatívne riadenie v jednotlivých odvetviach, a to aj prostredníctvom zriadenia Európskej rady pre potravinovú politiku a posilneného sociálneho dialógu v agropotravinárskom odvetví,

1.19.

umožniť zelenú a spravodlivú transformáciu európskeho poľnohospodárstva stimulovaním udržateľnejších výrobných postupov vrátane prístupu k sezónnej pracovnej sile (1) a cenovo dostupnej zelenej energii bez toho, aby to malo za následok konkurenčné nevýhody;

1.20.

chrániť poľnohospodárov pred konkurenčnými nevýhodami zapríčinenými medzinárodnými obchodnými dohodami s tretími krajinami, ktoré vytvárajú nerovné podmienky;

1.21.

špičkový poľnohospodársky výskum a investície do vzdelávania môžu pomôcť riešiť výzvy, ktorým čelí odvetvie poľnohospodárstva, a zvýšiť jeho konkurencieschopnosť. Preto je nevyhnutné výrazne zvýšiť financovanie poľnohospodárskeho výskumu v rozpočte EÚ určenom na politiku v oblasti výskumu;

1.22.

je dôležité zachovať dynamickú poľnohospodársku výrobu v celej Európe vrátane jej menej priaznivých oblastí. Ide o kľúčový predpoklad zaistenia európskej bezpečnosti dodávok a musí zostať jednou zo základných zásad spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ;

1.23.

dynamické, prosperujúce, prístupné a odolné vidiecke oblasti v EÚ sú nevyhnutné z hľadiska úspešného poľnohospodárstva. Preto je dôležité, aby rozvoj vidieka zostal jedným z hlavných cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky a aby sa na rozvoj vidieka vyčlenili dostatočné finančné prostriedky.

2.   Úvod

2.1.

Toto prieskumné stanovisko na žiadosť poľského predsedníctva Rady EÚ dopĺňa predchádzajúce stanoviská, najmä stanovisko na tému Podpora udržateľných a odolných potravinových systémov v čase pribúdajúcich kríz vypracované na žiadosť maďarského predsedníctva Rady EÚ.

2.2.

Poľské predsedníctvo plánuje zaistiť niekoľko nástrojov a mechanizmov na podporu poľnohospodárov v čase krízy, zabezpečenie ich príjmov, zlepšenie ich vyjednávacej sily a uplatňovanie legislatívneho rámca EÚ. Predsedníctvo zároveň zdôrazňuje potrebu posilniť existujúce opatrenia krízového riadenia na riešenie dôsledkov rastúcich krízových situácií, ako sú extrémne poveternostné podmienky, geopolitická nestabilita a napätie na medzinárodných trhoch. Je potrebné zamerať sa aj na SPP a posúdiť jej účinnosť z hľadiska rozpočtu, nástrojov na podporu príjmov a požiadaviek Zelenej dohody vzhľadom na nové výzvy a krízy.

2.3.

Boli uvedené a preskúmané praktické príklady z rôznych krajín s cieľom vyzdvihnúť spôsoby, ako by EÚ mohla prijať a vykonávať existujúce a nové politické iniciatívy v rôznych oblastiach, ktoré by pomohli podporiť príjmy poľnohospodárskych podnikov a zlepšiť vyjednávaciu silu poľnohospodárov v potravinovom reťazci. EHSV navrhuje, aby Európska komisia preskúmala, ako by sa tieto návrhy mohli prijať a realizovať na celom jednotnom trhu.

3.   Nástroje na podporu poľnohospodárov v čase krízy

3.1.

Vládne všeobecný súhlas s tým, že je potrebné zachovať a zabezpečiť príjem európskych výrobcov v situácii, keď je poľnohospodárska výroba zo svojej podstaty neistá. Výnosy, kvalita výrobkov a ceny môžu byť ovplyvnené niekoľkými faktormi: zmenou klímy, ktorá sa odráža v náraste extrémnych javov, v dôsledku čoho sú poľnohospodárske výnosy nestabilnejšie; environmentálnymi a zdravotnými aspektami; trendmi na poľnohospodárskych trhoch; obchodným napätím a geopolitickými udalosťami.

3.2.

V tejto súvislosti EHSV odporúča vytvoriť a zaviesť nástroje na podporu príjmov poľnohospodárov a ich poistenia proti volatilite vzhľadom na rastúce, častejšie a závažnejšie riziká. Hoci je väčšina nástrojov určená na riešenie otázky klimatických rizík, EHSV považuje za dôležité vyzdvihnúť význam nástrojov pre trhové riziká, ktorých vplyv môže byť rovnako veľký, a zriadiť takéto nástroje. Zatiaľ čo niektoré modely sú navrhnuté tak, aby reagovali na krátkodobé výzvy prostredníctvom rýchlej reakcie na otrasy, iné sú navrhnuté tak, aby reagovali na dlhodobé výzvy a ich cieľom je posilniť odolnosť poľnohospodárov. EHSV považuje za nevyhnutné zabezpečiť súlad medzi týmito dvoma navzájom sa dopĺňajúcimi rozmermi na európskej úrovni.

3.3.

EHSV poukazuje na to, že tieto systémy podpory príjmov zohrávajú úlohu aj pri podpore európskych výrobcov v tom, aby rozvíjali svoje poľnohospodárske postupy v súlade s novými trhovými, sociálnymi, environmentálnymi a klimatickými výzvami, a pripomína, že je dôležité kombinovať hospodársku a environmentálnu výkonnosť. EHSV považuje za nevyhnutné, aby riziká neznášal len výrobca, ale aby boli rozložené v celom potravinovom reťazci.

Systémy poistenia určené na krytie proti klimatickým a environmentálnym katastrofám

3.4.

Z globálneho hľadiska je využívanie systému súkromného poistenia v poľnohospodárstve v jednotlivých krajinách nerovnomerné. Z celosvetového trhu v hodnote 30 miliárd USD pripadá 10 miliárd USD na Severnú Ameriku, 10 miliárd USD na Čínu a 5 miliárd USD na Indiu. V Európe je poistný trh menší: 0,7 miliardy USD pripadá na Španielsko a 0,6 miliardy USD na Francúzsko a Taliansko. Vo väčšine týchto krajín vlády výrazne dotujú poistné, čo kopíruje trend prudkého nárastu rizík za posledných 15 rokov (2).

3.5.

Na európskej úrovni je každý model, pokiaľ ide o riadenie rizík v poľnohospodárstve, jedinečný a prispôsobený špecifickým situáciám v jednotlivých krajinách. EHSV vyzdvihuje účinnosť španielskeho systému vytvoreného koncom 70. rokov 20. storočia, ktorý dodnes predstavuje hlavný nástroj miestnej verejnej politiky v oblasti poľnohospodárstva a ktorý okrem toho výrazne inšpiroval reformu poistenia úrody vo Francúzsku v roku 2022.

3.6.

Španielsky systém je prierezový a prispôsobuje sa širokej škále oblastí a odlišným klimatickým podmienkam, vďaka čomu je konkurencieschopný a účinný. Je založený na verejno-súkromnom partnerstve vo forme hybridného usporiadania: riziká sa prenášajú na súkromné poisťovne, poľnohospodári platia časť poistného a zvyšok nákladov hradí štát (3) .

3.7.

Úspešnému prijatiu systémov poistenia však bráni jedna prekážka, a to potreba zmeniť metódu použitú na určenie referenčných historických výnosov. Akumulácia klimatických rizík znižuje priemerné výnosy, a teda stanovuje nízke referenčné hodnoty. Nariadenie, ktorým sa vymedzuje olympijský a trojročný priemer (4), je nadnárodné a závisí od EÚ, ale aj od WTO (5). EHSV preto odporúča, aby sa čo najskôr začala konzultácia s WTO na túto tému s cieľom navrhnúť nový výpočet trojročného priemerného výnosu, odstrániť dva najhoršie roky a zachovať ostatné tri roky na základe posledných piatich rokov.

Systémy poistenia určené na krytie proti napätiu na trhu

3.8.

Na to, aby sa prekonali obmedzenia tradičného poistenia a zaistila ochrana poľnohospodárov pred volatilitou trhu v krátkodobom horizonte, je podľa EHSV výhodné parametrické poistenie. Kompenzácia sa aktivuje automaticky na základe indexu (zrážky, miera bielkovín atď.), ak sa prekročí prahová hodnota na stupnici indexu. Vďaka presnejšiemu modelovaniu rizík ponúka toto poistenie rýchlosť, transparentnosť a spravodlivejšie ceny, je však naďalej zložité, vyžaduje si históriu údajov za obdobie desiatich rokov a takisto je často nákladné. EHSV žiada, aby sa tento model ďalej rozpracoval pre poľnohospodárov a upravil sa na ich účely.

3.9.

V USA sa poľnohospodárskym zákonom z roku 2014 ukončila oddelená pomoc a namiesto toho došlo k preorientovaniu na proticyklickú pomoc (6). Tento systém kombinuje pomoc federálnej vlády na poistenie plodín (85 % hlavných pestovateľských plôch je poistených) a proticyklickú pomoc založenú na olympijskom priemere. Ak je predpokladaná trhová cena v čase sejby nízka, poistenie účinne nechráni príjmy poľnohospodárskych podnikov v čase zberu, zatiaľ čo proticyklická pomoc môže zaručiť cenu, predaj a dokonca aj maržu v dlhodobom horizonte. Na krízovú pomoc bolo v USA v rokoch 2019 – 2023 vynaložených 77 miliárd EUR (7).

3.10.

EHSV opätovne zdôrazňuje význam silnej, odolnej a udržateľnej výroby potravín v Európe, ktorá bude schopná čeliť budúcim krízam, čo však nebude možné dosiahnuť outsourcingom tejto výroby. EHSV sa domnieva, že na takúto budúcnosť sa nemožno pripraviť len trhovo orientovaným prístupom. Podľa EHSV môže prechod na proticyklický prístup podporiť strategickú autonómiu Európy. Ide to ruka v ruke s budovaním strategických rezerv, ktoré sú nevyhnutné 1) na pokrytie základných potravinových potrieb európskeho obyvateľstva, 2) na zabezpečenie priemyselných dodávok prostredníctvom vysokej úrovne výroby a 3) na podporu susedných krajín v prípade hospodárskej/geopolitickej krízy (napr. prípad Ukrajiny). EHSV preto navrhuje, aby Komisia zvážila začlenenie proticyklických prvkov do nástrojov SPP na obdobie po roku 2027 s cieľom reagovať na závažný trhový tlak, ktorému je poľnohospodárstvo vystavené, často prostredníctvom nízkych alebo výrazne kolísajúcich cien.

3.11.

EHSV napokon podporuje vytvorenie preventívneho fondu ako „nástroja na stabilizáciu príjmov“ (8), ktorý bol vyskúšaný v Taliansku a vo Francúzsku. Tento vzájomný fond môže kompenzovať vážne straty príjmov v dôsledku trhových rizík (výmenné kurzy, ceny vstupov). Dopĺňa iné systémy a môže byť kolektívne financovaný poľnohospodármi, prevádzkovateľmi v dolnej časti dodávateľského reťazca, regiónmi členských štátov a tiež na európskej úrovni. V Taliansku (9) môže byť financovaný do výšky 70 % z verejných prostriedkov (SPP/EPFRV a/alebo vnútroštátne finančné prostriedky).

SPP: potreba posilniť nástroje riadenia rizík a krízového riadenia

3.12.

EHSV opakuje, že je dôležité zabezpečiť, aby systémy poistenia dopĺňali nástroje SPP a posilňovali jej nástroje krízového riadenia. Hoci priame platby predstavujú prvú vrstvu stabilizácie príjmov, nie sú navrhnuté tak, aby reagovali na náhle klimatické alebo trhové krízy. SPP ponúka určitú podporu pre nástroje poistenia proti zmene klímy a nástroje na stabilizáciu príjmov, ale ich vykonávanie bolo v rámci EÚ príliš skromné a nerovnomerné. V období 2014 – 2017 sa z SPP vyplatilo len 380 miliónov EUR na podporu nástrojov riadenia rizík, t. j. menej ako 1 % rozpočtu SPP (10).

3.13.

V článku 19 nariadenia o SPP sa stanovuje, že členský štát môže rozhodnúť, že až do 3 % priamych platieb, ktoré sa majú vyplatiť poľnohospodárovi, sa pridelí na príspevok daného poľnohospodára na nástroj riadenia rizík, ale členské štáty túto možnosť využívajú len zriedka. EHSV považuje za dôležité zlepšiť a podporovať využívanie tejto páky členskými štátmi s cieľom posilniť uplatňovanie určitých nástrojov, najmä zriaďovanie vzájomných fondov.

3.14.

Na druhej strane sa v rámci strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ (11), ktorý sa začal v januári 2024, odporúča reforma súčasnej poľnohospodárskej rezervy s cieľom lepšie sa zamerať na mimoriadne riziká a riziká katastrof. Podľa združenia Farm Europe je tento fond s odhadovaným kapitálom 2 miliardy EUR v súlade s potrebou vyvinúť nové praktické spôsoby riadenia rizík pri zachovaní dostatočnej úrovne priameho financovania. Reformovaná SPP zahŕňa teraz novú finančnú rezervu vo výške najmenej 450 miliónov EUR ročne. Podľa EHSV by sa poľnohospodárska rezerva mala výrazne zvýšiť, aby tak bolo možné zabezpečiť účinnú podporu cien a nástroje krízového riadenia (12).

Vzájomné fondy

3.15.

EHSV opakuje, že je dôležité, aby sa zdravotné riziká, ktoré ovplyvňujú poľnohospodársku výrobu, považovali skôr za skutočné kolektívne riziko s možnými dôsledkami na spoločnosť a hospodárstvo než za individuálne riziko. EHSV tiež vyzdvihuje význam preventívnych opatrení, ktoré sú nevyhnutné na zabránenie šíreniu a strate kontroly nad epidémiou, čo je zároveň oveľa nákladnejšie ako prevencia. EHSV navrhuje, aby EÚ na úrovni členských štátov zvážila a navrhla rozvoj národných poľnohospodárskych vzájomných fondov pre zdravotné a environmentálne riziká podľa vzoru príslušných francúzskych fondov Fonds national Agricole de mutualisation du risque sanitaire et environnemental (FMSE). Fondy FMSE, ktoré predstavujú v Európe jedinečný model riadenia rizík, sa vo Francúzsku stali základným nástrojom na podporu politík v oblasti zdravia zvierat a rastlín. Zameriavajú sa na otázky zdravia aj životného prostredia a financujú ich poľnohospodári, štát a EÚ.

3.16.

Fondy FMSE môžu zasiahnuť aj v rámci programov spoločného záujmu v oblasti zdravia. Tieto programy, ktoré podporujú a riadia odborníci, sa môžu zriaďovať na účely propagácie prevencie, prieskumov a ochrany pred škodcami a chorobami. Zahŕňajú analýzu zdravotnej situácie, podrobnosti o plánovanej činnosti a nákladové a finančné mechanizmy. Opatrenia možno financovať z príspevku členov s možnosťou financovania zo strany štátu a/alebo miestnych samospráv.

Finančné nástroje poskytované SPP a bankami

3.17.

Prístup k financovaniu je základnou podmienkou na zabezpečenie adaptácie poľnohospodárskeho odvetvia na zmenu klímy a jeho odolnosti a zároveň na zvládnutie výzvy generačnej výmeny v európskom meradle. EHSV odporúča podporiť investičnú kapacitu poľnohospodárov jednoduchými a nebyrokratickými finančnými nástrojmi. Po prvé, EHSV poukazuje na to, že finančné nástroje zdieľaného riadenia v rámci dobrovoľných a flexibilných nástrojov SPP (EPFRV, EFRR, ESF+) môžu zlepšiť prístup poľnohospodárov k financovaniu prostredníctvom úverov, záruk a kapitálu, ktoré môžu ponúknuť lepšie podmienky ako trh (nižšia úroková sadzba, lepší kolaterál atď.).

3.18.

Pokiaľ ide o finančné nástroje poskytované bankami, niektoré z nich vo Francúzsku vytvárajú inovatívne nástroje na podporu investičnej kapacity poľnohospodárov, ako sú „pilotné úvery“ a „úvery s nulovou úrokovou sadzbou“, ktoré ponúka Crédit Agricole.

3.19.

Pilotné úvery poskytujú väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o financovanie, pretože umožňujú poľnohospodárovi v ťažkostiach zmluvne upraviť výšku svojich bankových splátok o maximálne 30 %. Ďalšia modalita umožňuje pozastaviť splácanie úverov na maximálne 12 mesiacov prostredníctvom dvoch bankových techník: odklad splátok po uplynutí prvého roka alebo zvýšenie mesačnej splátky bez zmeny podmienok úveru. Na druhej strane úvery s nulovou úrokovou sadzbou sú určené na zmiernenie problémov s peňažnými tokmi a uľahčenie financovania, najmä s ohľadom na ich zakladanie. V prípade úverov vo výške 150 000 EUR alebo viac môže byť 50 000 EUR pokrytých úvermi s nulovou úrokovou sadzbou.

3.20.

Mladí poľnohospodári stále čelia značným prekážkam pri získavaní finančných prostriedkov potrebných na založenie a udržanie poľnohospodárskeho podniku. Banky vo všeobecnosti váhajú s pôžičkami pre mladých ľudí, ktorí začínajú podnikať v tomto odvetví, najmä preto, že existuje veľa rizík spojených s týmto druhom investícií a ich návratnosť je často v ďalekej budúcnosti a nie je dostatočne významná na to, aby bola atraktívna.

3.21.

Banka Crédit Mutuel Alliance Fédérale ponúka úver na poľnohospodárske zariadenia s dotovanou sadzbou 2 % vyhradený pre manažérov poľnohospodárskych projektov, ktorí sa zaviazali k postupom uznaným v rámci SPP na roky 2023 – 2027 za postupy prispievajúce k agroenvironmentálnej transformácii. Ponúka aj osobitné dotácie na environmentálnu diagnostiku a certifikáciu.

3.22.

EHSV ďalej upriamuje pozornosť na niekoľko odporúčaní zo strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ (13), s ktorými súhlasí a v ktorých sa poukazuje na význam: 1) stanovenia jasných ukazovateľov transformácie a referenčných kritérií v rámci koherentného a zjednodušeného regulačného rámca (banková činnosť musí zohľadňovať dlhodobý rozmer poľnohospodárstva a jeho investícií, čo si vyžaduje vymedzenie jasných a dosiahnuteľných trajektórií transformácie podložených spoľahlivými údajmi); 2) posilnenia spolupráce medzi verejnými (EIB, EIF, BPI) a súkromnými finančnými subjektmi v členských štátoch EÚ; 3) zváženia nového rámca, ktorý by lepšie zohľadňoval riziká spojené s transformáciou; 4) podpory prístupu k poľnohospodárskemu poisteniu. Na tento účel je potrebné začať dialóg medzi Komisiou a poisťovňami.

4.   Nástroje na zabezpečenie príjmov poľnohospodárov a zlepšenie ich vyjednávacej sily

4.1.

Nové španielske právne predpisy o potravinových reťazcoch, ktoré idú nad rámec predpisov EÚ týkajúcich sa nekalých obchodných praktík, sú významným zlepšením fungovania potravinového reťazca. Španielske právne predpisy zakazujú predaj pod cenu nižšiu než náklady a vyžadujú, aby každý článok v potravinovom reťazci pokryl výrobné náklady. Okrem toho je pre všetky transakcie nad 1 000 EUR potrebná písomná zmluva, pričom všetky zmluvy musia byť zaznamenané v digitálnom registri. Agentúra pre informácie o potravinách a kontrolu potravín zhromažďuje sťažnosti, monitoruje dodržiavanie predpisov a uverejňuje sankcie za porušenia. Okrem toho existuje Stredisko pre monitorovanie reťazcov, ktoré je zodpovedné za analýzu nákladov a cien. Pokuty za porušenie právnych predpisov sú zverejňované po vyčerpaní všetkých možných opravných prostriedkov, aby sa zabránilo poškodeniu dobrej povesti v prípade údajných nekalých praktík, pri ktorých sa nakoniec preukázalo, že k nim nedošlo.

4.2.

Kľúčovým prvkom španielskych právnych predpisov týkajúcich sa potravinových reťazcov je zákaz predaja pod cenu nižšiu než náklady. To sa dosiahne tým, že sa kupujúcemu zakáže nakupovať so stratou alebo za cenu nižšiu než sú náklady predchádzajúceho hospodárskeho subjektu. Stanovenie výrobných nákladov pre rôzne výrobky, odrody, kalibre, plemená zvierat a odvetvia je náročné a španielske právne predpisy tento aspekt zatiaľ neupravujú.

4.3.

EHSV sa domnieva, že je potrebné dôkladne zanalyzovať španielske a francúzske modely, aby sa preskúmalo, či účinne riešia hlavné problémy v potravinovom reťazci, a najmä či posilňujú postavenie poľnohospodárov a zabezpečujú spravodlivé ceny v celom potravinovom reťazci. Na základe návrhov strategického dialógu pre budúcnosť poľnohospodárstva v EÚ vyzýva EHSV Komisiu, aby posúdila vplyv týchto vnútroštátnych predpisov o cenách poľnohospodárstva na postavenie poľnohospodárov a iné subjekty v reťazci, ich konkurencieschopnosť, ako aj na hospodársku súťaž v rámci dodávateľského reťazca a na spotrebiteľov.

4.4.

EHSV navrhuje Komisii, aby preskúmala potenciálny vplyv na konkurencieschopnosť prevádzkovateľov potravinového reťazca a právnu istotu, ak by sa rozsah pôsobnosti smernice o nekalých obchodných praktikách rozšíril na celoeurópsky zákaz predaja za cenu nižšiu než náklady (14). Tým by sa zabezpečili spravodlivejšie a prijateľnejšie ceny a prvovýrobcom by sa umožnilo získať primeraný príjem z trhu a pokryť dodatočné náklady na reguláciu a prísnejšie normy, ktoré ukladá EÚ. Mali by sa však dôkladne preskúmať účinky na celý potravinový dodávateľský reťazec vrátane spotrebiteľov. Bolo by v súlade s cieľom stanoveným v strategickom dialógu EÚ o budúcnosti poľnohospodárstva v EÚ, aby poľnohospodárstvo získavalo svoje hlavné príjmy z trhu a podporovalo udržateľné výrobné metódy (15).

4.5.

Holistickejším prístupom k zmluvám o udržateľnom dodávateľskom reťazci je príklad založený na dobrovoľnosti a podporovaný talianskym združením Coldiretti, ktoré uplatňuje širší prierezový celosystémový prístup k hodnotovému reťazcu od výrobcu až po spotrebiteľa. Tento model podporuje transparentnosť a dobré obchodné vzťahy v celom reťazci, čo zase posilňuje ziskovosť a zaručuje minimálnu cenu pre poľnohospodárov.

4.6.

Znalosť skutočných výrobných nákladov, cien a marží vo všetkých prvkoch potravinového reťazca je nevyhnutná pre transparentnosť, vykonávanie predpisov o nekalých obchodných praktikách a uplatňovanie krízových nástrojov na trhu. EHSV víta návrh Komisie zriadiť stredisko pre monitorovanie výrobných nákladov, marží a obchodných postupov v potravinovom reťazci (16).

4.7.

EHSV navrhuje, aby Komisia zlepšila fungovanie svojho už existujúceho digitálneho centra na zhromažďovanie trhových cien a marží v celom potravinovom reťazci s ohľadom na dôvernosť a pravidlá EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a pri zvážení ďalších medzinárodných príkladov, ako je o. i. Poľnohospodárska marketingová služba v USA (Agricultural Marketing Service) (17).

4.8.

Posilnenie postavenia poľnohospodárov v štruktúrach, ako sú organizácie výrobcov, družstvá a medziodvetvové organizácie, s cieľom zvýšiť svoju vyjednávaciu silu v potravinovom reťazci je nevyhnutné na zabezpečenie spravodlivejších cien a prijateľných príjmov pre prvovýrobcov. Jednotliví poľnohospodári sú príjemcami ceny a pri predaji svojich výrobkov oveľa väčším spracovateľom alebo maloobchodníkom majú obmedzenú vyjednávaciu silu, s výnimkou tých poľnohospodárov, ktorí pracujú prostredníctvom družstiev alebo organizácií výrobcov.

4.9.

Jedným z príkladov je francúzsky zákon Egalim (18), ktorého cieľom je zabezpečiť vyváženejšie obchodné vzťahy v agropotravinovom reťazci prostredníctvom spravodlivejších cien pre poľnohospodárov. Zameriava sa aj na posilnenie vysokokvalitných a udržateľných potravín. Jeho zámerom je takisto posilnenie postavenia poľnohospodárov v obchodných rokovaniach tým, že sa proces tvorby cien obracia opačným smerom, čo umožňuje prvovýrobcom, aby prostredníctvom svojich zastupiteľských orgánov rokovali o zmluvách s kupujúcimi na základe výrobných nákladov.

4.10.

EHSV navrhuje, aby Komisia vytvorila nový model politiky, ktorý formálne uzná a posilní vyjednávaciu pozíciu poľnohospodárskeho odvetvia v potravinovom reťazci tým, že zapojí družstvá, medziodvetvové organizácie a organizácie výrobcov. EHSV okrem toho navrhuje zaviesť postup riešenia sporov (19). EHSV víta návrh Komisie na zmenu nariadenia o spoločnej organizácii trhov, v ktorom sa od členských štátov vyžaduje, aby jednotlivým stranám poskytli mediačný mechanizmus na riešenie sporov týkajúcich sa uzatvárania písomných zmlúv, ale domnieva sa, že je nevyhnutný rozhodovací mechanizmus. Prostredníctvom vyjednávania družstiev a organizácií výrobcov o cenách možno do cenových zmlúv zahrnúť dodatočné náklady spojené s vysokými normami EÚ v oblasti životného prostredia, práce a dobrých životných podmienok zvierat (20).

4.11.

V celej EÚ existuje 22 000 poľnohospodárskych družstiev vo vlastníctve siedmich miliónov poľnohospodárov (21). Posilnenie postavenia družstiev a zvýšenie podpory pre zakladanie a prevádzku organizácií výrobcov takisto pomôže zlepšiť vyjednávaciu silu poľnohospodárov v potravinovom reťazci.

4.12.

Ďalší rozvoj mechanizmov týkajúcich sa stanovovania zmluvných cien, budúcej tvorby cien a hedžingu môže zohrávať pozitívnu úlohu pri znižovaní rizík a zvyšovaní istoty v súvislosti so spravodlivými cenami a životaschopnými príjmami pre poľnohospodárov.

4.13.

Medzi ďalšie nástroje, ktoré môžu pomôcť posilniť vyjednávaciu silu a zlepšiť príjmy poľnohospodárskych podnikov, patria: — stimuly na vyhradenie priestoru v regáloch supermarketov pre miestne výrobky s cieľom podporiť krátky dodávateľský reťazec a miestne výrobky, — preskúmanie – zo strany EÚ – vplyvu obchodných značiek na znižovanie cien a prenos vyšších nákladov na primárnych dodávateľov, — predajné automaty v poľnohospodárskych podnikoch umožňujúce priamy predaj, — zníženie DPH v prospech malých a udržateľných agropotravinárskych výrobkov, — verejná podpora zdravých a udržateľných systémov vzťahov medzi výrobcami a spotrebiteľmi.

4.14.

Pomôcť zvýšiť príjmy poľnohospodárov môžu partnerstvá medzi mestami a vidieckymi oblasťami v oblasti udržateľnosti potravín, ako sú iniciatívy programov miestnych samospráv ICLEI (22). Kľúčovými aspektami sú prístup, účasť a príležitosti. Mali by sa podporovať a propagovať modely založené na krátkych potravinových dodávateľských reťazcoch a ekoobvody, ako aj na poľnohospodárstve podporovanom Spoločenstvom. Medzi presvedčivé príklady pokroku v tejto oblasti patria talianske povinné právne predpisy o udržateľnom verejnom obstarávaní potravín a výrobkov zariadení spoločného stravovania a prístup založený na spravodlivom obchode uplatňovaný v meste Gent.

4.15.

EHSV pripomína, že prvovýrobcovia potrebujú dodatočnú pomoc pri prechode na klimaticky neutrálnu výrobu (23). Na to existujú rôzne možnosti, napríklad požadovaním spravodlivého dodatočného príspevku od daňových poplatníkov EÚ k cennej environmentálnej službe, ktorá by sa inak neposkytovala, alebo zavedením príspevku k udržateľnosti v záujme dosiahnutia transformácie, ktorý zjavne nebude úplne financovaný z budúcej SPP. Okrem toho sa EHSV domnieva, že trhy by mali tiež stimulovať a financovať udržateľnosť, aby dodatočné náklady nemuseli platiť prvovýrobcovia ako najslabší článok.

4.16.

Vzdelávanie v oblasti potravín je nevyhnutné na to, aby sa spotrebitelia dokázali rozhodnúť pre zdravú a udržateľnú spotrebu potravín. V školách by sa mali uprednostňovať programy vzdelávania o potravinách zamerané na znalosti a zručnosti v oblasti výživy a bezpečnosti potravín na základe vedeckých poznatkov, ako aj na objasňovanie toho, čo sa myslí pod miestnymi a sezónnymi výrobkami a na spôsoby, ako prijímať zodpovedné rozhodnutia o nákupe. Rovnako je potrebné celoúnijné, dôveryhodné, komplexné, vedecky podložené, porovnateľné a transparentné označovanie potravín. Na zdôraznenie úlohy spotrebiteľov a potrieb trhu pri podpore výrobkov európskych poľnohospodárov je nevyhnutné preskúmať preferencie spotrebiteľov, najmä ich očakávania a požiadavky na označovanie týchto potravín. To zahŕňa identifikáciu vlastností, ktoré by sa mali zdôrazniť, účinné marketingové stratégie pre takéto výrobky a vhodné postupy označovania. Takisto by bolo potrebné identifikovať spotrebiteľské segmenty a charakteristiky špecifické pre jednotlivé krajiny. Mohlo by to zahŕňať vykonanie celoeurópskeho prieskumu založeného na kvalitatívnom prístupe a vypracovanie dotazníka pre spotrebiteľov s cieľom identifikovať potreby a spotrebiteľské segmenty v jednotlivých krajinách. Mali by sa zmapovať existujúce najlepšie postupy pre obchodné modely založené na krátkych potravinových dodávateľských reťazcoch v EÚ spolu s identifikáciou spotrebiteľských segmentov, ktoré by sa mohli potenciálne zapojiť do takýchto iniciatív (napr. ekoobvody (24), komunitou podporované poľnohospodárstvo a zmluvy o krátkom dodávateľskom reťazci (25)).

4.17.

Podľa článku 39 ZFEÚ je jedným z hlavných cieľov SPP zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov. Príjmy poľnohospodárskych podnikov v EÚ sú približne o 40 % nižšie než príjmy v nepoľnohospodárskych odvetviach (26). Priame platby sú najdôležitejším nástrojom SPP na podporu príjmov poľnohospodárskych podnikov. Priemerný podiel priamych platieb na príjmoch z poľnohospodárskej činnosti predstavoval v rokoch 2017 – 2021 v EÚ 23 %.

4.18.

EHSV sa domnieva, že priame platby SPP sú nevyhnutné na podporu príjmov poľnohospodárskych podnikov EÚ a v ďalšej reforme SPP ich treba ochrániť a posilniť (27). Podľa EHSV by priame platby mali byť lepšie zacielené na aktívnych poľnohospodárov. EHSV sa tiež domnieva, že značné priame platby sú rozhodujúce pre zachovanie modelu rodinných poľnohospodárskych podnikov v EÚ a multifunkčnej úlohy poľnohospodárstva v EÚ.

4.19.

Výdavky na SPP ako percentuálny podiel výdavkov EÚ dramaticky klesli zo 73 % v roku 1980 na len 23,6 % v roku 2022 (28). Podiel rozpočtových nákladov SPP na hrubom národnom dôchodku (HND) Únie tak klesol z 0,54 % v roku 1990 na 0,32 % v rokoch 2021 – 2027 (29). Na to, aby mal súčasný rozpočet SPP na roky 2021 – 2027 rovnakú hodnotu ako pri svojom stanovení v roku 2020, by sa musel zvýšiť na 481 miliárd EUR. Ak sa má zachovať jeho hodnota z roka 2020 je podľa odhadov potrebné, aby sa do konca nasledujúceho VFR, t. j. do roku 2034, jeho rozpočet navýšil o 166 miliárd EUR v porovnaní s rozpočtom na roky 2021 – 2027 (30).

4.20.

S cieľom splniť naplniť svoje ambície a splniť svoje existujúce a nové dodatočné ciele, ako to vyžaduje spoločnosť v EÚ, EHSV navrhuje obnoviť rozpočet SPP na úroveň 0,5 % HDP EÚ. Odolný a udržateľný potravinový systém EÚ podporovaný silným rozpočtom SPP je plne odôvodnený a prináša okrem iných aj tieto veľké výhody pre spoločnosť EÚ: — ochrana potravinovej bezpečnosti a potravinovej sebestačnosti EÚ, — zabezpečenie stabilných dodávok vysokokvalitných a cenovo dostupných potravín, — zachovanie vidieckych oblastí a vidieckych hospodárstiev prostredníctvom poľnohospodárstva, agropotravinárskych pracovných miest a súvisiacich odvetví, ako je cestovný ruch, — ochrana rodinných poľnohospodárskych podnikov prostredníctvom primeraných a udržateľných príjmov, — dosiahnutie cieľov v oblasti zmeny klímy, — zaistenie biologickej rozmanitosti, — obnova prírody, — udržiavanie krajiny, — vykonávanie sekvestrácie uhlíka, — zabezpečenie prísnych noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, — zníženie používania pesticídov a hnojív, — zachovanie zdravia pôdy a biodiverzity, — povzbudzovanie mladých ľudí, aby sa venovali poľnohospodárstvu, a zachovanie počtu poľnohospodárov, — poskytovanie verejných služieb, ktoré nehradí trh.

4.21.

EHSV sa domnieva, že reciprocita v oblasti rovnocennosti štandardov a rovnaké podmienky v oblasti poľnohospodárskej výroby a noriem udržateľnosti musia byť zakotvené vo všetkých diskusiách a dohodách o obchodnej politike EÚ (31). Obchodné dohody, ktoré sú nevyvážené a nespĺňajú normy EÚ v oblasti výroby a udržateľnosti, ako je dohoda s Mercosurom, oslabujú dôveryhodnosť a spôsobujú únik uhlíka a nemali by sa podporovať.

4.22.

EHSV sa nazdáva, že pristúpenie ďalších jednotlivých krajín je možné len vtedy, ak sa zvýši rozpočet SPP a vyriešia sa výzvy, ktorým čelí agropotravinárske odvetvie vrátane nižších výrobných nákladov niektorých nových krajín (32).

4.23.

EHSV podporuje zriadenie fondu na spravodlivú transformáciu agropotravinárskeho odvetvia (33) mimo rámca SPP s cieľom poskytovať počas transformácie investičnú podporu vo forme úverov a grantov pre poľnohospodárov a agropotravinárske odvetvie. Mladí poľnohospodári si môžu najmenej dovoliť prevádzkovať udržateľné poľnohospodárstvo, a preto by sa mali najviac podporovať.

5.   Nástroje na zlepšenie vykonávania legislatívneho rámca EÚ (riadenie, komunikácia a financovanie)

5.1.

Európski poľnohospodári poskytujú základné verejné statky všetkým európskym občanom tým, že zaručujú potravinovú bezpečnosť: dlhodobá záruka potravinovej sebestačnosti a potravinovej bezpečnosti by preto mala byť súčasťou strategickej autonómie Európskej únie. Záujmy poľnohospodárov sa musia vrátiť do centra tvorby politík.

5.2.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať ďalšiemu zjednodušovaniu pravidiel nového modelu poskytovania dotácií v rámci SPP a tomu, aby boli ústretovejšie pre poľnohospodárov. V tejto súvislosti sú nevyhnutné rôzne politické diskusie o rozmanitých poľnohospodárskych odvetviach zamerané na ich osobitné potreby: zelená transformácia nebude fungovať bez poľnohospodárov a bez ich aktívneho zapojenia.

5.3.

Poľnohospodári potrebujú stimuly, aby sa zapojili do zelenej transformácie a prijali udržateľnejšie výrobné postupy a prispôsobili sa im. Prijatie noriem udržateľnosti by malo zvýšiť konkurencieschopnosť európskych poľnohospodárov na trhu. Je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi stabilitou príjmov poľnohospodárov, zmierňovaním zmeny klímy a konkurencieschopnosťou, aby sa vykonávanie uľahčilo pre všetky zainteresované strany. Tento prístup by sa mal podporovať v celom potravinovom reťazci, keďže Zelená dohoda sa vykonávala len na strane výroby. Zelená dohoda sa musí vykonávať rovnomernejšie v rámci potravinového reťazca a je potrebné obnoviť rovnováhu medzi konkurencieschopnosťou a udržateľnosťou, ktorá bola zjavne narušená. Na riešenie výziev je stále potrebný jasný a transparentný legislatívny rámec pre udržateľné potravinové systémy.

5.4.

Nevyhnutná je spolupráca, profesionálny dialóg a lepšia komunikácia medzi potravinovými systémami. Vzhľadom na naliehavú potrebu zmien v riadení vyzval EHSV na vytvorenie Európskej rady pre potravinovú politiku (34) s cieľom dosiahnuť integrovanejší a participatívnejší prístup k tvorbe potravinovej politiky. EHSV víta oznámenie strategického dialógu Európskeho výboru pre agropotravinárstvo – ten je veľmi podobný rade, ktorej zriadenie navrhoval výbor. Komisia by mala vziať na vedomie, že EHSV ako zástupca organizovanej občianskej spoločnosti je pripravený poskytnúť priestor pre schôdze tohto výboru.

Posilnenie otvoreného sociálneho dialógu v agropotravinárskom odvetví

5.5.

Pokiaľ ide o sociálnu podmienenosť (35) a politické usmernenia MOP (36) o podpore dôstojnej práce v agropotravinárskom odvetví, kľúčovým východiskovým bodom je podpora transparentného tripartitného dialógu so zapojením pracovníkov, zamestnávateľov a zástupcov vlád.

5.6.

Odstránenie legislatívnych alebo administratívnych prekážok, ktoré môžu pracovníkom a zamestnávateľom v agropotravinárskom odvetví brániť zakladať organizácie podľa vlastného rozhodnutia alebo sa k nim pripojiť, a riešenie výziev, ktoré bránia ich účasti na procesoch sociálneho dialógu na všetkých úrovniach, sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby bol ich spoločný hlas v týchto procesoch vypočutý, keďže o poľnohospodároch nemožno rozhodovať bez ich zapojenia.

5.7.

Do SPP by sa mala účinnejšie začleniť úloha sociálnych partnerov prostredníctvom sociálneho dialógu, prípadne vyčlenením finančných prostriedkov na podporu ich práce týkajúcej sa týchto otázok. Takisto je dôležité zabezpečiť, aby pracovníci boli riadne informovaní o svojich právach. Úspešné vykonávanie sociálnej podmienenosti si vyžaduje úplné zosúladenie a záväzok sociálnych partnerov na úrovni EÚ aj členských štátov k stanoveným cieľom.

---

(1)  Štúdia EHSV: Collecting data on the situation of social protection of seasonal workers in the agriculture and food sectors in EU Member States after COVID-19.

(2)   Ailleurs dans le monde, ça se passe comment? (What is the situation elsewhere in the world?) – Pleinchamp.

(3)   La couverture des risques en agriculture et les assurances agricoles .

(4)  V súčasnosti je trojročný priemer založený na predchádzajúcich piatich rokoch bez najvyšších a najnižších hodnôt.

(5)  Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie uzavretá v Marrákeši v roku 1994, druhá príloha, bod 7.a, WTO.

(6)   Les aides contracycliques américaines, plus efficaces que les prix planchers? / Agriculture Stratégies .

(7)   1-Explosion-du-budget-du-farm-bill.pdf .

(8)   ISR.

(9)   L’Italie a mis en place un ISR pour sécuriser le revenu des betteraviers.

(10)   Nový Európsky krízový fond pre poľnohospodárstvo.

(11)   Strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva v EÚ.

(12)   Ú. v. EÚ C, C/2025/117, 10.1.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/117/oj.

(13)   Strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva v EÚ (Európska komisia).

(14)   Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 165 a  Ú. v. EÚ C 517, 22.12.2021, s. 38.

(15)   Strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva v EÚ.

(16)   Ú. v. EÚ C, C/2025/117, 10.1.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/117/oj.

(17)   Ú. v. EÚ C, C/2025/117, 10.1.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/117/oj.

(18)  Egalim 3: Vers un équilibre dans les relations commerciales entre l’agroalimentaire et la grande distribution .

(19)   Ú. v. EÚ C, C/2025/117, 10.1.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/117/oj.

(20)   Strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva v EÚ.

(21)   Oblasti politiky – Copa Cogeca.

(22)   Equity served: How local governments can ensure a just transition for sustainable food systems .

(23)   Ú. v. EÚ C, C/2024/2099, 26.3.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/2099/oj.

(24)   Ekoobvody alebo ekoregióny, ktoré zahŕňajú celý ekologický ekosystém so všetkými zainteresovanými stranami, majú potenciál vytvoriť väčšiu sociálnu a hospodársku návratnosť investícií pre komunitu, a najmä pre poľnohospodárov. Dobrými príkladmi takýchto iniciatív sú Cilento a prípadová štúdia ICLEI v Bergame (ekoobvody, ktoré zásobujú školy).

(25)  V Taliansku bolo spustených množstvo iniciatív. Napríklad alternatívny model nákupu pšenice: Grani Antichi di Montespertoli (Toskánsko), pekáreň Il Forno di Calzolari (Emilia-Romagna) – obe sú príkladom iniciatívy Slow Food, ktorá je zameraná aj na spravodlivé odmeňovanie poľnohospodárov.

(26)   SPP v skratke.

(27)   Ú. v. EÚ C, C/2024/2099, 26.3.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/2099/oj.

(28)   Ú. v. EÚ C, C/2024/2099, 26.3.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/2099/oj.

(29)   Financovanie SPP: fakty a čísla.

(30)  Údaje: FarmEurope.

(31)   Ú. v. EÚ C 517, 22.12.2021, s. 38.

(32)   Ú. v. EÚ C, C/2024/6021, 23.10.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/6021/oj.

(33)   Ú. v. EÚ C, C/2024/6878, 28.11.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/6878/oj.

(34)   Ú. v. EÚ C 293, 18.8.2023, s. 1.

(35)  Základná koncepcia sociálnej podmienenosti: poľnohospodári, ktorí nespĺňajú základné pracovné štandardy, čelia riziku krátenia dotácií v rámci SPP. Členské štáty musia vykonávať nové pravidlá kondicionality do 1. januára 2025.

(36)   Draft policy guidelines for the promotion of decent work in the agri-food sector (ilo.org).