Odvolanie podané 5. februára 2025: Nord Stream 2 AG proti rozsudku Všeobecného súdu (piata rozšírená komora) z 27. novembra 2024 vo veciach T-526/19 RENV, Nord Stream2/Parlament a Rada

(Vec C-118/25 P)

(C/2025/1750)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka): Nord Stream 2 AG (v zastúpení: T. Winter, advokát)

Ďalší účastníci konania: Európsky parlament, Rada Európskej únie, Estónska republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Poľská republika, Európska komisia

Návrh odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil napadnutý rozsudok, najmä body 1 a 3 výroku,

—

v rozsahu, v akom Súdny dvor zastáva názor, že stav konania mu umožňuje rozhodnúť vo veci samej a

—	zrušil smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/692 zo 17. apríla 2019, ktorou sa mení smernica 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (1) (ďalej len „napadnutá smernica“) v celom rozsahu alebo alternatívne

—	zrušil článok 49a napadnutej smernice alebo alternatívne

—	zrušil „dokončené pred 23. májom 2019 “ v článku 49a ods. 1 napadnutej smernice,

—	alebo subsidiárne v rozsahu, v akom Súdny dvor zastáva názor, že stav konania mu neumožňuje vrátiť vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie vo veci samej, a

—	uložil Rade a Parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania odvolateľky vrátane trov konania pred Všeobecným súdom.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka uvádza sedem odvolacích dôvodov.

Po prvé sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže sa neriadil rozsudkom Súdneho dvora, ako to vyžaduje článok 61 Štatútu Súdneho dvora. Všeobecný súd opakovane ignoroval záväzný výrok rozsudku z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada (C 348/20-P, EU:C:2022:548), keďže neuznal, že napadnutá smernica zbavuje odvolateľku akejkoľvek možnosti požiadať od začiatku o výnimku alebo výnimku, a spochybnil rozdielne zaobchádzanie s odvolateľkou, ako ho konštatoval Súdny dvor. Okrem toho Všeobecný súd vyvodil nesprávne závery zo zistenia Súdneho dvora týkajúceho sa oddeliteľnosti článkov 36 a 49a napadnutej smernice, pokiaľ ide o možnosť Všeobecného súdu zrušiť napadnutú smernicu v celom rozsahu.

Po druhé sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže skreslil skutkový stav a dôkazy v súvislosti s dokumentmi týkajúcimi sa predvídateľnosti právnej zmeny, konečného investičného rozhodnutia odvolateľky, jej investícií a nezvratnosti jej investícií, ako aj skutočného cieľa a vplyvu napadnutej smernice.

Po tretie sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nenariadil opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo dokazovanie v súvislosti s nezvratnými investíciami odvolateľky, skutočnými cieľmi napadnutej smernice a jej schopnosťou dosiahnuť verejne stanovené ciele.

Po štvrté Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval neexistenciu porušenia zásady právnej istoty. Konštatovanie Všeobecného súdu, podľa ktorého odvolateľka mohla prispôsobiť svoj projekt návrhu napadnutej smernice, nie je nijako podložené uvádzanými skutkovými okolnosťami. Všeobecný súd skreslil skutkový stav a dôkazy týkajúce sa verejnej diskusie, ktorá predchádzala predbežnému oznámeniu návrhu napadnutej smernice. Okrem toho Všeobecný súd skreslil skutkový stav a dôkazy a nevykonal primerané dokazovanie, pokiaľ ide o konečné investičné rozhodnutie odvolateľky, jej uskutočnené investície a nezvratnosť jej investícií.

Po piate sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval neexistenciu porušenia zásady rovnosti zaobchádzania. Súdny dvor rozhodol, že rozdielne zaobchádzanie spočíva vo vylúčení odvolateľky z možnosti využiť výnimku alebo odchýlku. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nepreskúmal možné objektívne dôvody vylúčenia odvolateľky z možnosti využiť výnimku a odchýlku a obmedzil svoje posúdenie na článok 49a napadnutej smernice.

Po šieste sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval neexistenciu porušenia zásady proporcionality. Všeobecný súd skreslil skutkový stav a dôkazy týkajúce sa verejného prospechu z napadnutej smernice a obmedzil svoje posúdenie na úradné dokumenty inštitúcií Únie. Nesprávne posúdil vplyv plynovodu odvolateľky, a nie vplyv regulácie tohto plynovodu. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zamietol námietku odvolateľky, podľa ktorej neexistencia verejného prospechu z napadnutej smernice neprevažuje nad jej silným vplyvom na odvolateľku. Po prvé sa Všeobecný súd dopustil závažného procesného pochybenia tým, že neprijal dôkaz o hospodárskych dôsledkoch napadnutej smernice pre odvolateľku. Po druhé posúdenie Všeobecného súdu je poznačené chybami. Odvolateľka nemôže len jednoducho zrušiť svoje investície a uzavreté zmluvy.

Po siedme sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval neexistenciu zneužitia právomoci. Odvolateľka preukázala, že inštitúcie Únie vypracovali a prijali napadnutú smernicu s jediným cieľom regulovať jej plynovod.

(1) Ú. v. EÚ L 117, 2019, s. 1.