1.

Má sa článok 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (1) vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje vymedzený postup rokovania pod dohľadom správneho orgánu, ktorého rozhodnutia možno napadnúť opravným prostriedkom na súde, ktorý môže viesť k povinnosti platiť vydavateľom tlače odmenu za používanie ich tlačových publikácií bez ohľadu na to, že tieto publikácie uverejnili na internete samotní vydavatelia tlače?

2.

Má sa článok 15 uvedenej smernice (EÚ) 2019/790 v spojení s článkami 16, 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá poskytovateľovi služieb informačnej spoločnosti jednostrannú a nerecipročnú povinnosť poskytovať informácie vydavateľom tlače, najmä pokiaľ ide o dôverné informácie týkajúce sa využívania tlačových publikácií, ktoré sa majú poskytovať vydavateľom tlače, a to aj v prípade, že vydavatelia tlače sami uverejnili tlačové publikácie na internete, a bez ohľadu na zisky dosahované vydavateľmi tlače a na úroveň návratnosti ich investícií prostredníctvom online používania ich tlačových publikácií na platformách sprístupnených uvedeným poskytovateľom, bez toho, aby stanovila záruku, že dotknuté dôverné informácie budú uchovávané v súlade s podmienkami stanovenými uvedeným poskytovateľom?

3.

Má sa článok 15 uvedenej smernice (EÚ) 2019/790 v spojení s článkami 16, 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie a s článkom 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode („smernica o elektronickom obchode“) (2) vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje podmienky, za akých sa majú uzatvárať zmluvy s každým vydavateľom tlače na online používanie jeho tlačových publikácií, vrátane povinnosti poskytnúť odmenu za online používanie tlačových publikácií, bez ohľadu na to, že dotknuté tlačové publikácie uverejnili na internete samotní vydavatelia tlače, ktorá sa vzťahuje na všetky tlačové publikácie bez rozlišovania podľa toho, či obsah je alebo nie je chránený autorským právom, alebo podľa toho, či používatelia môžu mať prístup k predmetným publikáciám ako celku alebo len k úryvkom z týchto publikácií, a ktorá má za následok uloženie povinnosti dôkladného monitorovania obsahu uverejňovaného používateľmi na platforme?

4.

Má sa článok 1 ods. 1 písm. f) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (kodifikované znenie) (3) vykladať v tom zmysle, že vnútroštátne ustanovenie, ktoré zavádza povinné, neodňateľné a neprevoditeľné právo na odmenu pre autorov a výkonných umelcov v prípade, ak previedli svoje právo udeliť súhlas alebo odmietnuť verejný prenos svojich diel alebo iných predmetov ochrany poskytovateľom online služieb zdieľania obsahu, ktoré možno vykonávať len prostredníctvom povinnej kolektívnej správy práv, predstavuje „technický predpis“, ktorého návrh podlieha predchádzajúcemu oznámeniu Komisii v súlade s článkom 5 ods. 1 prvým pododsekom smernice (EÚ) 2015/1535? Uplatňuje sa prípadne výnimka z oznamovacej povinnosti podľa článku 7 ods. 1 písm. a) tej istej smernice?

5.

Má sa článok 17 uvedenej smernice (EÚ) 2019/790 v spojení s článkom 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (4) vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zavádza povinné, neodňateľné a neprevoditeľné právo na odmenu v prospech autorov a výkonných umelcov v prípade, ak previedli svoje právo udeliť súhlas alebo zakázať verejný prenos poskytovateľom online služieb zdieľania obsahu, a stanovuje, že toto právo na odmenu možno vykonávať len prostredníctvom mechanizmu povinnej kolektívnej správy práv, najmä ak už je právo na sprístupňovanie verejnosti udelené uvedenému poskytovateľovi na základe licencie?

6.

Má sa článok 18 uvedenej smernice (EÚ) 2019/790 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zavádza povinné, neodňateľné a neprevoditeľné právo na odmenu v prospech autorov a výkonných umelcov v prípade, ak previedli svoje právo udeliť súhlas alebo zakázať verejný prenos poskytovateľom online služieb zdieľania obsahu, a stanovuje, že toto právo na odmenu možno vykonávať len prostredníctvom mechanizmu povinnej kolektívnej správy práv?

7.

Má sa článok 56 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá bez prechodného obdobia stanovuje povinné, neodňateľné a neprevoditeľné právo na odmenu v prospech autorov a výkonných umelcov v prípade, ak previedli svoje právo udeliť súhlas alebo zakázať verejný prenos poskytovateľom online služieb zdieľania obsahu, a stanovuje, že toto právo na odmenu možno vykonávať len prostredníctvom mechanizmu povinnej kolektívnej správy práv, najmä ak už je právo na sprístupňovanie verejnosti udelené uvedenému poskytovateľovi na základe licencie?

8.

Má sa článok 16 Charty základných práv Európskej únie v spojení s článkami 20 a 21 tejto Charty vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje povinné, neodňateľné a neprevoditeľné právo na odmenu v prospech autorov a výkonných umelcov v prípade, ak previedli svoje právo udeliť súhlas alebo zakázať verejný prenos poskytovateľom online služieb zdieľania obsahu, a stanovuje, že toto právo na odmenu možno vykonávať len prostredníctvom mechanizmu povinnej kolektívnej správy práv?

9.

Má sa článok 1 ods. 1 písm. f) uvedenej smernice (EÚ) 2015/1535 vykladať v tom zmysle, že ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré zavádza povinné, neodňateľné a neprevoditeľné právo na odmenu pre autorov a výkonných umelcov zvukového alebo audiovizuálneho diela, ktoré možno vykonávať len prostredníctvom povinnej kolektívnej správy práv, v prípade, ak previedli svoje právo udeliť súhlas alebo odmietnuť verejný prenos svojich diel alebo iných predmetov ochrany poskytovateľom streamovacích služieb, predstavuje „technický predpis“, t. j. „pravidlo o službách“ v zmysle tohto ustanovenia, ktorého návrh podlieha predchádzajúcemu oznámeniu Európskej komisii podľa článku 5 ods. 1 prvého pododseku tejto smernice? Uplatňuje sa prípadne výnimka z oznamovacej povinnosti podľa článku 7 ods. 1 písm. a) tej istej smernice?

V rámci tejto otázky sa pod pojmom „poskytovateľ streamovacej služby“ rozumie poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti, ktorých aspoň jedným z hlavných účelov je ponúkať na účely dosiahnutia zisku veľké množstvo zvukových alebo audiovizuálnych diel chránených autorským právom alebo právami súvisiacimi s autorským právom, ktorých používatelia majú právo na prístup k uvedeným dielam z miesta a v čase, ktoré si sami zvolia, pričom títo používatelia nemôžu získať trvalú rozmnoženinu prezeraného diela a poskytovateľ služby má redakčnú zodpovednosť za ponuku a organizáciu služby vrátane organizácie, kategorizácie a propagácie dotknutých diel.

10.

Má sa článok 18 uvedenej smernice (EÚ) 2019/790 v spojení s článkom 20 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že bráni ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré zavádza povinné, neodňateľné a neprevoditeľné právo na odmenu pre autorov a výkonných umelcov zvukového alebo audiovizuálneho diela, ktoré možno vykonávať len prostredníctvom povinnej kolektívnej správy práv, v prípade, ak previedli svoje právo udeliť súhlas alebo odmietnuť verejný prenos svojich diel alebo iných predmetov ochrany poskytovateľom streamovacích služieb v zmysle uvedenom vyššie, najmä ak už je právo na sprístupňovanie verejnosti udelené uvedenému poskytovateľovi na základe licencie?

11.

Má sa článok 56 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré zavádza povinné, neodňateľné a neprevoditeľné právo na odmenu pre autorov a výkonných umelcov zvukového alebo audiovizuálneho diela, ktoré možno vykonávať len prostredníctvom povinnej kolektívnej správy práv, v prípade, ak previedli svoje právo udeliť súhlas alebo odmietnuť verejný prenos svojich diel alebo iných predmetov ochrany poskytovateľom streamovacích služieb v zmysle uvedenom vyššie, najmä ak už je právo na sprístupňovanie verejnosti udelené tomuto poskytovateľovi na základe licencie?

12.

Má sa článok 16 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že bráni ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré zavádza povinné, neodňateľné a neprevoditeľné právo na odmenu pre autorov a výkonných umelcov zvukového alebo audiovizuálneho diela, ktoré možno vykonávať len prostredníctvom povinnej kolektívnej správy práv, v prípade, ak previedli svoje právo udeliť súhlas alebo odmietnuť verejný prenos svojich diel alebo iných predmetov ochrany poskytovateľom streamovacích služieb v zmysle uvedenom vyššie, najmä ak už je právo na sprístupňovanie verejnosti udelené tomuto poskytovateľovi na základe licencie?

13.

Majú sa článok 3 a článok 5 ods. 3 uvedenej smernice 2001/29/ES vykladať v tom zmysle, že bránia ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré zavádza povinné, neodňateľné a neprevoditeľné právo na odmenu pre autorov a výkonných umelcov zvukového alebo audiovizuálneho diela, ktoré možno vykonávať len prostredníctvom povinnej kolektívnej správy práv, v prípade, ak previedli svoje právo udeliť súhlas alebo odmietnuť verejný prenos svojich diel alebo iných predmetov ochrany poskytovateľom streamovacích služieb v zmysle uvedenom vyššie, najmä ak už je právo na sprístupňovanie verejnosti udelené tomuto poskytovateľovi na základe licencie?