OZNÁMENIE KOMISIE

o výklade a vykonávaní určitých právnych ustanovení delegovaného aktu o taxonómii EÚ v oblasti životného prostredia, delegovaného aktu o taxonómii EÚ v oblasti klímy a delegovaného aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii EÚ

(C/2025/1373)

V akčnom pláne o financovaní udržateľného rastu (1), ktorý bol prijatý v marci 2018, sa Komisia zaviazala, že zavedie jasný klasifikačný systém EÚ – taxonómiu EÚ – pre udržateľné hospodárske činnosti, aby sa vytvoril spoločný jazyk pre všetky subjekty vo finančnom systéme. Nariadením o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií (ďalej len „nariadenie o taxonómii“) (2) sa i) vytvoril jednotný systém EÚ týkajúci sa klasifikácie environmentálne udržateľných hospodárskych činností a ii) pre určité nefinančné a finančné podniky sa stanovili povinnosti v oblasti transparentnosti týkajúce sa týchto činností.

Komisia v júni 2021 prijala delegovaný akt o taxonómii EÚ v oblasti klímy (3), v ktorom sa stanovuje zoznam technických kritérií preskúmania určitých hospodárskych činností, ktoré sa považujú za činnosti významne prispievajúce k dosiahnutiu cieľov zmiernenia zmeny klímy alebo adaptácie na zmenu klímy a výrazne nenarúšajúce plnenie iných environmentálnych cieľov. Delegovaný akt o taxonómii EÚ v oblasti klímy bol uverejnený v Úradnom vestníku a účinnosť nadobudol 1. januára 2022. Po prvýkrát bol zmenený 9. marca 2022, keď bol prijatý doplňujúci delegovaný akt o taxonómii (4).

V júni 2023 Komisia prijala delegovaný akt o taxonómii EÚ v oblasti životného prostredia (5), v ktorom sa stanovujú technické kritériá preskúmania pre hospodárske činnosti, ktoré môžu významne prispieť k dosiahnutiu ostatných štyroch environmentálnych cieľov podľa nariadenia o taxonómii (udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov; prechod na obehové hospodárstvo; prevencia a kontrola znečisťovania a ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov bez toho, aby výrazne narúšali niektorý z iných environmentálnych cieľov). V zmenách delegovaného aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii EÚ (6) sa navyše v rámci informácií, ktoré zverejňujú podniky, zohľadnili štyri environmentálne ciele nesúvisiace s klímou. Komisia takisto zmenila delegovaný akt o taxonómii v oblasti klímy (7) tak, že v súvislosti s cieľmi zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy doplnila ďalšie hospodárske činnosti.

Po preskúmaní Európskym parlamentom a Radou boli delegovaný akt o taxonómii v oblasti životného prostredia, zmeny delegovaného aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii a zmeny delegovaného aktu o taxonómii v oblasti klímy 21. novembra 2023 uverejnené v Úradnom vestníku. Účinnosť nadobudli 1. januára 2024.

Toto oznámenie obsahuje technické objasnenia predstavujúce odpovede na často kladené otázky, ktoré sa týkajú technických kritérií preskúmania stanovených v delegovanom akte o taxonómii v oblasti klímy (vrátane zmien delegovaného aktu o taxonómii v oblasti klímy) a v delegovanom akte o taxonómii v oblasti životného prostredia, ako aj povinnosti zverejňovania týkajúce sa environmentálnych cieľov nesúvisiacich s klímou stanovené v zmenách delegovaného aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii (8).

Toto oznámenie sa zameriava na technické otázky týkajúce sa kritérií a činností zahrnutých v delegovanom akte o taxonómii v oblasti životného prostredia a na ďalšie otázky prijaté v súvislosti s činnosťami zahrnutými do delegovaného aktu o taxonómii v oblasti klímy, čím dopĺňa predchádzajúce oznámenia Komisie, ktoré boli doteraz uverejnené o taxonómii EÚ a príslušných delegovaných aktoch, konkrétne:

—	oznámenie Komisie o výklade určitých právnych ustanovení delegovaného aktu o zverejňovaní podľa článku 8 nariadenia o taxonómii EÚ o vykazovaní oprávnených hospodárskych činností a aktív (2022/C 385/01) (9);

—	oznámenie Komisie o výklade a vykonávaní určitých právnych ustanovení delegovaného aktu o zverejňovaní podľa článku 8 nariadenia o taxonómii EÚ o vykazovaní hospodárskych činností a aktív oprávnených v rámci taxonómie a zosúladených s taxonómiou (druhé oznámenie Komisie) (10);

—

oznámenie Komisie o výklade a vykonávaní určitých právnych ustanovení delegovaného aktu o taxonómii EÚ v oblasti klímy, ktorým sa zavádzajú technické kritériá preskúmania hospodárskych činností významne prispievajúcich k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy a výrazne nenarúšajúcich plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov (11);

—	oznámenie Komisie o výklade a vykonávaní určitých právnych ustanovení nariadenia o taxonómii EÚ a prepojeniach na nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (2023/C 211/01) (12);

—	oznámenie Komisie o výklade a vykonávaní určitých právnych ustanovení delegovaného aktu o zverejňovaní podľa článku 8 nariadenia o taxonómii EÚ o vykazovaní hospodárskych činností a aktív oprávnených v rámci taxonómie a zosúladených s taxonómiou (tretie oznámenie Komisie) (13).

Účelom tohto oznámenia je uľahčiť účinné uplatňovanie týchto aktov. Neriešia sa v ňom viaceré otázky a návrhy, ktoré sa týkajú odôvodnenia a podloženia výberu kritérií. V súvislosti s týmito otázkami Komisia poukazuje na to, že posúdenie vplyvu pripojené k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy (14), ako aj pracovný dokument útvarov Komisie (15), ktorý bol sprievodným dokumentom k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia, a zmeny delegovaného aktu o taxonómii v oblasti klímy obsahujú ďalšie vysvetlenia týkajúce sa vývoja týchto aktov, najmä pokiaľ ide o odôvodnenie a rovnováhu medzi požiadavkami nariadenia o taxonómii na stanovenie technických kritérií preskúmania.

Komisia môže tieto často kladené otázky v prípade potreby aktualizovať.

Cieľom tohto oznámenia je pomôcť zainteresovaným stranám plniť si regulačné požiadavky nákladovo efektívnym spôsobom a zabezpečiť, aby vykazované informácie boli porovnateľné a užitočné pri zvyšovaní miery udržateľného financovania.

Prioritou je uľahčiť finančným i nefinančným podnikom využívanie taxonomického rámca. Ako sa uvádza v oznámení nazvanom „Rámec pre udržateľné financovanie, ktorý funguje v praxi“, ktoré bolo súčasťou balíka opatrení v oblasti udržateľného financovania z júna 2023 (16), a ako sa odporúča vo vyhlásení Euroskupiny z marca 2024 (17), cieľom Komisie je uľahčiť podnikom podávanie správ a znížiť ich náklady tak, že sa:

—	zintenzívni úsilie zamerané na podporu používateľov taxonómie pri výklade a dodržiavaní technických kritérií preskúmania, ktoré sú stanovené v delegovaných aktoch o taxonómii, a preskúmajú digitálne riešenia v oblasti podávania správ;

—	zapracuje na možných úpravách v snahe zlepšiť použiteľnosť určitých technických kritérií preskúmania (vrátane kritérií týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“);

—	príslušným vnútroštátnym orgánom poskytne individualizovaná podpora prostredníctvom Nástroja technickej podpory (18), a to aj v súvislosti s vykonávaním technických kritérií preskúmania týkajúcich sa taxonómie a znižovaním regulačného zaťaženia.

V odpovediach na často kladené otázky uvedené v tomto oznámení sa objasňujú existujúce ustanovenia, ktoré figurujú v uplatniteľných právnych predpisoch. Žiadnym spôsobom sa nimi nerozširujú práva ani povinnosti vyplývajúce z takýchto právnych predpisov, ani sa nezavádzajú žiadne dodatočné požiadavky na dotknuté podniky či príslušné orgány. Cieľom týchto najčastejšie kladených otázok je iba pomôcť finančným a nefinančným podnikom pri vykonávaní príslušných právnych ustanovení. Právomoc záväzne vykladať právo EÚ má len Súdny dvor Európskej únie. Názory vyjadrené v tomto oznámení nemôžu ovplyvniť pozíciu, ktorú by Komisia v akomkoľvek zložení mohla zaujať pred súdmi EÚ a vnútroštátnymi súdmi.

Obsah

Príslušné pojmy a zoznam uplatniteľných právnych predpisov

ODDIEL I

Všeobecné otázky

ODDIEL II

Otázky týkajúce sa cieľa Zmiernenie zmeny klímy (príloha I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy)

Priemyselná výroba

Energetika

Doprava

Stavebníctvo a nehnuteľnosti

Informácie a komunikácia

ODDIEL III

Otázky týkajúce sa cieľa Adaptácia na zmenu klímy (príloha II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy)

Energetika

Zásobovanie vodou, kanalizácia, nakladanie s odpadom a sanácia

Doprava

Riadenie rizika katastrof

ODDIEL IV

Otázky týkajúce sa cieľa Vodné a morské zdroje (príloha I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia)

Všeobecné otázky

Zásobovanie vodou, kanalizácia, nakladanie s odpadom a sanácia

ODDIEL V

Otázky týkajúce sa cieľa Prechod na obehové hospodárstvo (príloha II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia)

Priemyselná výroba

Zásobovanie vodou, kanalizácia, nakladanie s odpadom a sanácia

Stavebníctvo a činnosti v oblasti nehnuteľností

Informácie a komunikácia

Služby

ODDIEL VI

Otázky týkajúce sa cieľa Prevencia a kontrola znečisťovania (príloha III k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia)

Zásobovanie vodou, kanalizácia, nakladanie s odpadom a sanácia

ODDIEL VII

Otázky týkajúce sa cieľa Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov (príloha IV k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia)

Činnosti ochrany a obnovy životného prostredia

Ubytovacie činnosti

ODDIEL VIII

Otázky týkajúce sa všeobecných kritérií týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“

Všeobecné kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k adaptácii na zmenu klímy

Všeobecné kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k prevencii a kontrole znečisťovania

Všeobecné kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k ochrane a obnove biodiverzity a ekosystémov

ODDIEL IX

Otázky týkajúce sa delegovaného aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii

PRÍSLUŠNÉ POJMY A ZOZNAM UPLATNITEĽNÝCH PRÁVNYCH PREDPISOV

Pojem/nástroj	Vysvetlenie/odkaz
Smernica o účtovníctve	smernica 2013/34/EÚ (19)
ARC	osvedčenie o overení letovej spôsobilosti
BAT	najlepšie dostupné techniky
BREF	referenčný dokument o najlepších dostupných technikách
B2B	business to business (medzipodnikový vzťah)
CapEx	kapitálové výdavky
KPI týkajúci sa kapitálových výdavkov	kľúčový ukazovateľ výkonnosti týkajúci sa kapitálových výdavkov uvedený v oddiele 1.1.2 prílohy I k delegovanému aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii
Oznámenie Komisie C(2024) 1995	oznámenie Komisie „Usmerňujúce kritériá a zásady koncepcie nevyhnutného použitia v právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa chemických látok“ (20)
Nariadenie (EÚ) 2023/1464	nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1464, pokiaľ ide o formaldehyd a látky uvoľňujúce formaldehyd (21)
SDEÚ	Súdny dvor Európskej únie
Nariadenie CLP	nariadenie o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (22)
Zoznam klasifikácie a označovania	zoznam klasifikácie a označovania Európskej chemickej agentúry (23)
CofA	osvedčenie o letovej spôsobilosti
CORSIA	systém kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve
CPR	nariadenie o stavebných výrobkoch (24)
CRVA	posúdenie klimatických rizík a zraniteľnosti
CSDDD	smernica o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (25)
CSRD	smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (26)
Smernica 2004/35/ES	smernica 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (27)
Smernica 2009/125/ES	smernica 2009/125/ES o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (28)
Smernica 2016/797	smernica (EÚ) 2016/797 o interoperabilite železničného systému v Európskej únii (29)
Delegovaný akt o zverejňovaní	delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2178 (30)
DNSH	zásada „výrazne nenarušiť“
DWT	nosnosť
EAF	elektrické oblúkové pece
ECHA	Európska chemická agentúra
EEDI	Energy Efficient Design (konštrukčné riešenie zohľadňujúce energetickú efektívnosť)
EEXI	index energetickej efektívnosti existujúcej lode
EIA	posudzovanie vplyvov na životné prostredie
Smernica o EIA	smernica 2011/92/EÚ (31)
Podporné činnosti	hospodárske činnosti uvedené v článku 16 nariadenia o taxonómii
Smernica o energetickej hospodárnosti budov z roku 2018 (EPBD)	smernica (EÚ) 2018/844 (32)
Smernica o energetickej hospodárnosti budov z roku 2024 (EPBD)	smernica (EÚ) 2024/1275 (33)
EPC	energetický certifikát
EPREL	Európsky register výrobkov s energetickým označením
ERS	elektrické cestné systémy
ESDAC	Európske centrum údajov o pôde
ESRS	Európske štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti stanovené v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2023/2772 (34)
EU ETS	systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii
Taxonómia EÚ	Jednotný systém EÚ na klasifikáciu environmentálne udržateľných hospodárskych činností stanovený nariadením o taxonómii a jeho delegovanými aktmi (35)
Všeobecné kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k ochrane a obnove biodiverzity a ekosystémov	všeobecné kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ zahrnuté v dodatku D príloh I a II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy a v dodatku D príloh I, II a III k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia
Všeobecné kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k adaptácii na zmenu klímy	všeobecné kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ zahrnuté v dodatku A prílohy I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy a v dodatku A príloh I, II, III a IV k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia
Emisie skleníkových plynov	Emisie skleníkových plynov
GRR	celková miera náhrady
Smernica o biotopoch	smernica Rady 92/43/EHS (36)
HVAC	vykurovanie, vetranie a klimatizácia
MAAE	Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu
ICAO	Medzinárodná organizácia civilného letectva
IED	smernica o priemyselných emisiách (37)
Nariadenie o portáli priemyselných emisií	nariadenie (EÚ) 2024/1244 (38)
Inovačný fond	delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/856 (39)
IUCN	Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov
Kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI)	kľúčové ukazovatele výkonnosti, ktoré používajú podniky a ktoré sú uvedené v príslušnej prílohe k delegovanému aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii
LCA	posudzovanie životného cyklu
Modernizačný fond	vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1001 (40)
NACE	Štatistická klasifikácia ekonomických činností v Európskom spoločenstve (Nomenclature statistique des Activités économiques dans la Communauté Européenne)
NFRD	smernica o zverejňovaní nefinančných informácií (41)
NZEB	budova s takmer nulovou potrebou energie
OEM	výrobca pôvodného zariadenia
OpEx	prevádzkové výdavky
KPI týkajúci sa prevádzkových výdavkov	kľúčový ukazovateľ výkonnosti týkajúci sa prevádzkových výdavkov uvedený v oddiele 1.1.3 prílohy I k delegovanému aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii
PED	potreba primárnej energie
Nariadenie POP	nariadenie o perzistentných organických látkach (42)
RAC	výbor pre hodnotenie rizík Európskej chemickej agentúry
Nariadenie REACH	nariadenie (ES) č. 1907/2006 (43)
Nariadenie o iniciatíve ReFuelEU Aviation	nariadenie (EÚ) 2023/2405 (44)
Smernica o energii z obnoviteľných zdrojov	smernica (EÚ) 2023/2413 (45)
RO	reverzná osmóza
Smernica ONL	smernica 2011/65/EÚ (46)
RRF	Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (47)
SAF	udržateľné letecké palivá
SEAC	výbor pre sociálno-ekonomickú analýzu Európskej chemickej agentúry
SFDR	nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (48)
Sociálno-klimatický fond	nariadenie (EÚ) 2023/955 (49)
Delegovaný akt o taxonómii v oblasti klímy	delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2139 (50)
Delegovaný akt v oblasti klímy, ktorým sa dopĺňa nariadenie o taxonómii	delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1214 (51)
Delegovaný akt o taxonómii v oblasti životného prostredia	delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2486 (52)
Hospodárska činnosť zosúladená s taxonómiou	Hospodárska činnosť v zmysle vymedzenia v článku 1 bode 2 delegovaného aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii
Hospodárska činnosť oprávnená v rámci taxonómie	Hospodárska činnosť v zmysle vymedzenia v článku 1 bode 5 delegovaného aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii
Hospodárska činnosť neoprávnená v rámci taxonómie	Hospodárska činnosť v zmysle vymedzenia v článku 1 bode 6 delegovaného aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii
Nariadenie o taxonómii	nariadenie (EÚ) 2020/852 (53)
Technické kritériá preskúmania	technické kritériá preskúmania stanovené v delegovanom akte o taxonómii v oblasti klímy a v delegovanom akte o taxonómii v oblasti životného prostredia
Tretie oznámenie Komisie	Oznámenie Komisie o výklade a vykonávaní určitých právnych ustanovení delegovaného aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii podľa článku 8 nariadenia o taxonómii EÚ o vykazovaní hospodárskych činností a aktív oprávnených v rámci taxonómie a zosúladených s taxonómiou (54)
KPI týkajúci sa obratu	kľúčový ukazovateľ výkonnosti týkajúci sa obratu uvedený v oddiele 1.1.1 prílohy I k delegovanému aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii
Rámcová smernica o odpade	smernica 2008/98/ES (55)
Rámcová smernica o vode	smernica 2000/60/ES (56)
Smernica o WEEE	smernica 2012/19/EÚ (57)

ODDIEL I VŠEOBECNÉ OTÁZKY

1. Ako by sa mal vykladať článok 18 nariadenia o taxonómii (minimálne záruky) vzhľadom na aktualizáciu usmernení OECD pre nadnárodné podniky z júna 2023?

Na základe článku 18 ods. 1 nariadenia o taxonómii musia mať podniky, ktorých hospodárske činnosti sa majú považovať za zosúladené s taxonómiou, zavedené postupy na zabezpečenie zosúladenia s normami pre zodpovedné obchodné správanie uvedenými v usmerneniach OECD pre nadnárodné podniky a v hlavných zásadách OSN v oblasti podnikania a ľudských práv.

Pokiaľ nie je uvedené inak, všeobecné odkazy na usmernenia OECD a hlavné zásady OSN uvedené v článku 18 nariadenia o taxonómii sú dynamické, čo znamená, že ak dôjde k zmene týchto aktov, pod príslušným odkazom sa rozumie odkaz na zmenené znenie uvedených aktov. V prípade spoločností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti po dátume začiatku jej uplatňovania, a v prípade akýchkoľvek iných spoločností, ktoré jej ustanovenia dodržiavajú dobrovoľne, by úplné dodržiavanie smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti malo obvykle znamenať súlad s príslušnými normami uvedenými v usmerneniach OECD pre nadnárodné podniky alebo s hlavnými zásadami OSN.

Ďalšie usmernenia o uplatňovaní minimálnych záruk podľa nariadenia o taxonómii EÚ sa nachádzajú v oznámení Komisie o výklade a vykonávaní určitých právnych ustanovení nariadenia o taxonómii EÚ a v odkazoch na nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore financií (58).

2. Ako spolu súvisia kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ v taxonómii EÚ a spôsob, akým sa zásada „výrazne nenarušiť“ uplatňuje v kontexte verejných prostriedkov, ako sú Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (59) a Program InvestEU (60) ?

Zásada „výrazne nenarušiť“ zohráva inú úlohu vo vzťahu k taxonómii EÚ a iným nástrojom verejného financovania, ako sú Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF) alebo Program InvestEU.

Taxonómia EÚ je nástroj transparentnosti určený pre súkromné financovanie, ktorým sa zavádza klasifikácia environmentálne udržateľných činností s cieľom podporovať environmentálne udržateľné investície. Ak sa hospodárske činnosti majú podľa článku 3 nariadenia o taxonómii považovať za „environmentálne udržateľné“, musia:

—	„významne prispievať“ k jednému zo šiestich environmentálnych cieľov;

—	„výrazne nenarúšať“ (DNSH) plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov;

—	byť vykonávané v súlade s minimálnymi zárukami stanovenými v článku 18 nariadenia o taxonómii a

—	spĺňať technické kritériá preskúmania.

Všeobecné požiadavky týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ podľa nariadenia o taxonómii sú stanovené v článku 17. Osobitné kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu ku každej hospodárskej činnosti sú špecifikované v delegovaných aktoch o taxonómii.

Zásada „výrazne nenarušiť“ sa zároveň uplatňuje na čoraz vyšší počet verejných prostriedkov zameraných na Európsky hospodársky priestor vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, Modernizačného fondu, Inovačného fondu a Sociálno-klimatického fondu. Hoci kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ stanovené v delegovaných aktoch o taxonómii predstavujú užitočný referenčný bod pre praktické uplatňovanie zásady „výrazne nenarušiť“, spôsob, akým sa zásada „výrazne nenarušiť“ vykonáva v rôznych nástrojoch verejného financovania EÚ, sa riadi osobitnými právnymi predpismi, ktorými sa tieto nástroje zriaďujú, a nie nariadením o taxonómii EÚ. Z prostriedkov EÚ sa navyše financuje širšia škála činností sledujúcich niekoľko politických cieľov, ktoré sa neobmedzujú na environmentálnu udržateľnosť (napr. súdržnosť, digitalizácia, modernizácia a sociálna spravodlivosť). Pointou zásady „výrazne nenarušiť“ v tejto súvislosti je zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky EÚ neposkytovali na činnosti, ktoré majú významný negatívny vplyv na životné prostredie alebo ktoré bránia dosiahnutiu environmentálnych cieľov EÚ.

Toto oznámenie Komisie sa netýka zásady „výrazne nenarušiť“ uplatniteľnej na verejné prostriedky. To, do akej miery sa uplatňuje zásada „výrazne nenarušiť“, je vymedzené v samotných pravidlách týkajúcich sa finančných prostriedkov EÚ a pravidlách štátnej pomoci.

3. Ako by sa mali delegovaný akt o taxonómii v oblasti klímy a delegovaný akt o taxonómii v oblasti životného prostredia vykladať v prípade, že technické kritériá preskúmania odkazujú na osobitné požiadavky stanovené v právnych predpisoch EÚ v oblasti životného prostredia, ale neodkazujú na výnimky z týchto požiadaviek, ktoré sú inak povolené v právnych predpisoch EÚ v oblasti životného prostredia?

Odkazy na osobitné požiadavky v právnych predpisoch EÚ v oblasti životného prostredia by sa mali posudzovať podľa individuálnych prípadov, pričom by sa malo zohľadniť najmä to:

—	či sa v technických kritériách preskúmania odkazuje na osobitné ustanovenie obsahujúce výnimku; a

—	či sú výnimky výslovne povolené alebo vylúčené.

Ak sú technické kritériá preskúmania formulované spôsobom, ktorý povoľuje použitie výnimiek, možno uplatniť tieto výnimky. Ak sa v príslušnom znení použitie výnimiek nepovoľuje, uvedené výnimky sa neuplatnia.

4. V opisoch činností v oblasti služieb (oddiel 5 prílohy II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia) sa uvádza, že „hospodárska činnosť sa týka produktov, ktoré sa vyrábajú v rámci hospodárskych činností zaradených pod kódy NACE (...)“. Ako by sa mal tento odkaz vykladať?

V odôvodnení 6 delegovaného aktu o taxonómii v oblasti klímy sa objasňuje, že odkazy na kódy NACE by sa mali chápať ako orientačné a že by nemali mať prednosť pred konkrétnym vymedzením danej činnosti uvedeným v opise.

Okrem toho sa v oznámení Komisie 2022/C 385/01 v odpovedi na často kladenú otázku č. 6 objasnilo, že kódy NACE môžu pomôcť identifikovať činnosti oprávnené v rámci taxonómie, ale že presný rozsah činností zahrnutých do delegovaného aktu o taxonómii v oblasti klímy sa stanovuje len v opise konkrétnej činnosti v danom akte. Kódy NACE uvedené na konci opisu činnosti (formulované takto: „Hospodárske činnosti v tejto kategórii by mohli patriť pod...“) majú orientačnú úlohu.

V prípade činností v sektore služieb (oddiely 5.1 až 5.6 prílohy II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia) sú odkazy na kódy NACE zahrnuté v osobitnom opise činnosti. V tomto konkrétnom prípade sa tieto služby týkajú výrobkov vyrábaných v rámci hospodárskych činností zaradených pod osobitné kódy NACE. Uvedené odkazy na kódy NACE nie sú len orientačné, pretože definujú osobitné kategórie výrobkov, ktorých sa dané služby týkajú (61). V tomto konkrétnom prípade sa v odkazoch na kódy NACE vymedzuje rozsah činnosti oprávnenej v rámci taxonómie.

5. Sú kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ stanovené v delegovaných aktoch o taxonómii podrobnejšie než požiadavky európskych štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti (ESRS)? Môžu sa zverejnenia o ESRS (napr. podľa ESRS E3 alebo ESRS E4) použiť na preukázanie súladu s kritériami týkajúcimi sa zásady „výrazne nenarušiť“?

Dodržiavanie kritérií týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“ stanovených v delegovaných aktoch o taxonómii je samostatnou otázkou, ktorá sa netýka požiadaviek na tematické vykazovanie vyplývajúcich z ESRS.

Požiadavky na vykazovanie v súlade s tematickými štandardmi ESRS sú určené na zabezpečenie transparentnosti, pokiaľ ide o vplyvy podniku na aspekty udržateľnosti a o to, ako aspekty udržateľnosti ovplyvňujú vývoj, výkonnosť a situáciu podniku. V štandardoch ESRS sa stanovujú metodiky vykazovania, ale nestanovujú sa v nich žiadne konkrétne prahové hodnoty výkonnosti.

Naproti tomu v taxonómii EÚ sa stanovuje klasifikácia environmentálne udržateľných činností. Podľa nariadenia o taxonómii musia tieto činnosti „významne prispievať“ k jednému zo šiestich environmentálnych cieľov a zároveň „výrazne nenarúšať“ niektorý z iných environmentálnych cieľov. Kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu ku každej činnosti sú stanovené v delegovaných aktoch o taxonómii, v ktorých sa stanovujú konkrétne kvantitatívne alebo kvalitatívne prahové hodnoty, ktoré musia podniky dodržiavať, aby preukázali súlad danej činnosti s taxonómiou. Dôvodom tohto prístupu je poskytnúť informácie a zabezpečiť transparentnosť v súvislosti s environmentálnymi vlastnosťami hospodárskych činností zosúladených s taxonómiou.

Samotný odkaz na zverejnenia o ESRS preto nestačí na preukázanie súladu s kritériami týkajúcimi sa zásady „výrazne nenarušiť“. Údaje použité pri vykazovaní podľa ESRS však budú v mnohých prípadoch užitočné na posúdenie súladu s kritériami týkajúcimi sa zásady „výrazne nenarušiť“ (ako aj s kritériami „významného prínosu“).

6. Ako môžu príslušní prevádzkovatelia v kontexte taxonómie EÚ vykonať porovnávacie posúdenie emisií skleníkových plynov počas životného cyklu?

V kritériách významného prínosu pre viaceré výrobné a energetické činnosti zahrnuté do delegovaného aktu o taxonómii EÚ v oblasti klímy (62) sa od prevádzkovateľov vyžaduje, aby vykonali porovnávacie posúdenie emisií skleníkových plynov počas životného cyklu.

Na vykonanie analýzy a porovnávania by sa mala vymedziť (a dostatočne zdôvodniť) systémová hranica a referenčný scenár/scenáre. Referenčný scenár/scenáre by mali odkazovať na reprezentatívne situácie, výrobky, procesy a/alebo lokality, kde sa má prevádzkovať skúmaná technológia (a najvýkonnejšia alternatíva dostupná na trhu). Referenčné scenáre môžu byť založené aj na spriemerovaných výsledkoch z možných alternatívnych scenárov. Potenciálna variabilita výsledkov v prípade určitých kľúčových predpokladov by sa mala preskúmať a posúdiť prostredníctvom analýzy citlivosti.

7. Ako často by sa malo uskutočňovať overovanie treťou stranou? Malo by k overovaniu treťou stranou dochádzať každý rok, najmä ak si technické kritériá preskúmania vyžadujú overenie emisií skleníkových plynov počas životného cyklu treťou stranou?

Malo by sa rozlišovať medzi poskytnutím uistenia treťou stranou v súvislosti s informáciami zverejňovanými o taxonómii (v kontexte požiadaviek smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov na uistenie) a overovaním súladu s osobitnými požiadavkami stanovenými v technických kritériách preskúmania pre určité činnosti. Na zverejňovanie informácií o taxonómii sa vzťahuje každoročné uistenie v súlade s pravidlami týkajúcimi sa uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti podľa smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov.

Pokiaľ ide o overenie súladu s osobitnými kritériami stanovenými v delegovaných aktoch o taxonómii treťou stranou, v technických kritériách preskúmania sa pre určité činnosti stanovuje osobitná frekvencia overovania.

Napríklad v prípade lesníckych činností alebo „obnovy mokradí“ (stanovených v oddieloch 1.1 až 1.4 a 2.1 prílohy I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy) sa v technických kritériách preskúmania vyžaduje overenie do dvoch rokov od začiatku činnosti a následne každých 10 rokov. V prípade „spracovania dát, poskytovania serverového priestoru na internete a súvisiacich služieb“ (oddiel 8.1 prílohy I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy) sa overovanie vyžaduje aspoň každé tri roky. V prípade „hotelového a turistického ubytovania, kempingov a podobného ubytovania“ (oddiel 2.1 prílohy IV k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia) sa overovanie vyžaduje každých päť rokov. V prípade energetických činností súvisiacich s používaním plynných fosílnych palív uvedených v oddieloch 4.29, 4.30 a 4.31 prílohy I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy sa v oddiele týkajúcom sa „významného prínosu k zmierneniu zmeny klímy“ v bode 1 písm. b) technických kritérií preskúmania vyžaduje každoročné overovanie.

V prípade činností, pri ktorých je overovanie treťou stranou predpísané bez stanovenia konkrétnej frekvencie, by sa toto overovanie malo vykonávať pravidelne, no nie nevyhnutne každý rok. K novému overeniu treťou stranou by každopádne malo dôjsť vždy vtedy, keď sa informácie, ktoré sú predmetom overovania, významne zmenia. Najmä v súvislosti s kvantifikáciou emisií skleníkových plynov počas životného cyklu by oznamujúci podnik mal aktualizovať posúdenie počas životného cyklu vtedy, keď v rámci inventúry emisií skleníkových plynov dôjde k podstatným zmenám (okrem iného vrátane zmien hraníc výrobku, tokov materiálu a energie, kvality údajov a metód prideľovania alebo recyklácie), a takéto aktualizované posúdenia životného cyklu doplniť o overenie nezávislou treťou stranou.

8. Považovalo by sa akreditované interné laboratórium za nezávislú tretiu stranu na účely overovania treťou stranou?

Interné laboratórium nemožno na účely overenia treťou stranou považovať za nezávislú tretiu stranu, pretože je súčasťou samotného podniku, a teda pokiaľ ide o požadované overovanie, nie je ani nezávislou ani treťou stranou. Subjekt vykonávajúci overovanie treťou stranou by nemal byť ten istý ako subjekt, ktorý poskytol vykazujúcemu subjektu službu kvantifikácie emisií skleníkových plynov počas životného cyklu.

9. Mali by spoločnosti vykonávať posúdenie súladu s technickými kritériami preskúmania na účely vykazovania každoročne? Môže sa napríklad spoločnosť spoľahnúť na auditované posúdenie zosúladenia s taxonómiou vykonané pre tú istú hospodársku činnosť v predchádzajúcom roku?

Posúdenie zosúladenia hospodárskych činností s taxonómiou na účely vykazovania by sa malo vykonávať každoročne.

Ako sa uvádza v najčastejšie kladenej otázke č. 36 v treťom oznámení Komisie C/2024/7494, podniky môžu pri posudzovaní zosúladenia svojich hospodárskych činností s taxonómiou opätovne použiť platné písomné dôkazy (vrátane dôkazov z predchádzajúcich rokov vykazovania).

Ak preto v tomto duchu platí, že z interných systémov monitorovania a overovania súladu vyplýva, že nedošlo k žiadnej podstatnej zmene environmentálnych vplyvov hospodárskych činností (napr. vyplývajúcich zo zmien výrobného procesu, získavania materiálov a energie alebo geografickej polohy činnosti), a ak nedošlo k zmene právnych požiadaviek uplatniteľných na danú činnosť, ktorá by ovplyvnila výsledok posúdenia zosúladenia danej činnosti s taxonómiou, vykazujúci podnik by mohol využiť posúdenie zosúladenia danej činnosti s taxonómiou z predchádzajúceho roka či rokov.

ODDIEL II OTÁZKY TÝKAJÚCE SA CIEĽA ZMIERNENIE ZMENY KLÍMY (PRÍLOHA I K DELEGOVANÉMU AKTU O TAXONÓMII V OBLASTI KLÍMY)

Priemyselná výroba

Oddiel 3.5 „Výroba energeticky efektívnych zariadení pre budovy“ v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

10. Patria komponenty (napr. kompresory alebo výmenníky tepla) do rozsahu pôsobnosti oddielu 3.5 „Výroba energeticky efektívnych zariadení“, ak sú nevyhnutné na prevádzku energeticky efektívnych zariadení a významne k nej prispievajú?

V kritériu významného prínosu uvedenom v oddiele 3.5 prílohy I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy sa uvádzajú produkty a ich kľúčové komponenty, ktoré môžu mať v rámci tejto činnosti významný prínos. „Kľúčové komponenty“ sa majú chápať ako komponenty uvedených výrobkov, ktorých vlastnosti sú rozhodujúce pre zabezpečenie celkovej funkčnosti týchto výrobkov, pokiaľ ide o ich prínos k zmierneniu zmeny klímy. Osobitne sa spomínajú tepelné čerpadlá a rozvodne pre diaľkové vykurovanie. Táto činnosť zahŕňa aj kompresory, ktoré spĺňajú podmienky kľúčových komponentov, ak spĺňajú technické kritériá preskúmania.

Oddiel 3.9 „Výroba železa a ocele“ v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

11. Aký je rozsah pôsobnosti oddielu 3.9 „Výroba železa a ocele“? Zahŕňa táto činnosť napríklad výrobu bezšvových oceľových rúr, keďže pre tento krok procesu neexistujú žiadne osobitné kritériá? Zahŕňa táto činnosť výrobu špeciálnych zliatin?

Kritérium významného prínosu podľa písmena b) sa vzťahuje na „uhlíkovú oceľ v elektrických oblúkových peciach alebo vysokolegovanú oceľ v elektrických oblúkových peciach podľa vymedzenia v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2019/331“. V písmene a) sa navyše stanovujú číselné prahové hodnoty pre rôzne kroky výrobného procesu odkazom na referenčné hodnoty výrobkov v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/447. V druhej spomínanej prílohe sa uvádza, že „na účely tejto prílohy sa uplatňuje vymedzenie zahrnutých produktov a zahrnutých procesov a emisií (systémové hranice) stanovené v prílohe I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2019/331“.

Hospodárske činnosti podľa oddielu 3.9 prílohy I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy preto zahŕňajú výrobu zodpovedajúcich výrobkov a procesov (systémové hranice) stanovené v prílohe I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2019/331. Vzhľadom na to, že výroba bezšvových oceľových rúr alebo špeciálnych zliatin nie je zahrnutá do prílohy I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2019/331, oddiel 3.9 sa na tieto činnosti nevzťahuje.

Ak však i) vykazujúci podnik vyrába (v elektrických oblúkových peciach) uhlíkovú oceľ alebo v elektrických oblúkových peciach vysokolegovanú oceľ [podľa vymedzenia v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2019/331] ako medzivstupy a ii) tieto výrobky sa používajú pri výrobe konečného výrobku (napr. bezšvové oceľové rúry), potom by sa táto činnosť výroby medzivstupov mohla vykázať podľa oddielu 1.2.3.1 písm. b) prílohy I k delegovanému aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii v súvislosti s činnosťami „vykonávanými pre vlastnú vnútornú spotrebu nefinančných podnikov“.

Často kladené otázky č. 21 a 29 v oznámení Komisie z 20. októbra 2023 sú relevantné aj pre zverejňovanie informácií o taxonómii zo strany podnikov, ktoré dosahujú obrat z výrobkov, ktoré nie sú oprávnené v rámci taxonómie, pričom využívajú výstupy z predchádzajúcich článkov svojho výrobného procesu vyplývajúce z hospodárskych činností, ktoré sú v rámci taxonómie oprávnené.

Oddiel 3.10 „Výroba vodíka“ v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

12. Zahŕňa požiadavka na emisie skleníkových plynov počas životného cyklu, na ktorú sa odkazuje v kritériách významného prínosu uvedených v oddiele 3.10 „Výroba vodíka“ len použitie vodíka v rámci palivového hodnotového reťazca alebo aj iné druhy jeho konečného použitia? Ak sú zahrnuté iné konečné použitia, na ktoré sa však nevzťahuje smernica o energii z obnoviteľných zdrojov, na ktorú v súčasnosti odkazujú kritériá významného prínosu tejto činnosti, ako by sa mali posudzovať emisie skleníkových plynov počas životného cyklu pre iné konečné použitia?

Ustanovenia smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2023/1185 a pripravovaného delegovaného aktu o nízkouhlíkových palivách sa zameriavajú na používanie vodíka ako paliva. Kritériá stanovené v oddiele 3.10 sa však môžu uplatňovať aj vtedy, keď sa vodík používa ako chemická surovina. Oddiel 3.10 jasne odkazuje na prahovú hodnotu (63), ktorá sa môže použiť ako referenčná hodnota nezávisle od konečného použitia molekuly.

Oddiel 3.10 odkazuje na metodiku špecifikovanú v delegovaných aktoch prijatých podľa smernice o energii z obnoviteľných zdrojov a na metodiku ISO ako na rovnocenné alternatívy. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť a súdržnosť pri vykazovaní by sa mala uprednostniť metodika uvedená v delegovaných aktoch podľa smernice o obnoviteľných zdrojoch energie.

Oddiel 3.12 „Výroba bezvodej sódy“ v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

13. Mal by v rámci oddielu 3.12 „Výroba sódy“ výrobca bezvodej sódy, ktorý vyrába aj sódu bikarbónu (ktorá je spracovanou bezvodou sódou), priradiť časť svojho obratu, kapitálové výdavky alebo prevádzkové výdavky k sóde bikarbóne a zahrnúť ich do kľúčových ukazovateľov výkonnosti vykazovaných v rámci oddielu 3.12?

Oddiel 3.12 zahŕňa výrobu uhličitanu sodného (bezvodej sódy, uhličitanu sodného, disodnej soli kyseliny uhličitej). Výroba sódy bikarbóny nie je zahrnutá v opise činnosti, a preto by sa mala považovať za neoprávnenú v rámci taxonómie. Výroba bezvodej sódy by sa však mohla vykazovať v rámci oddielu 1.2.3.1 písm. b) prílohy I k delegovanému aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii v súvislosti s činnosťami „vykonávanými pre vlastnú vnútornú spotrebu nefinančných podnikov“. Často kladené otázky č. 21 a 29 v oznámení Komisie z 20. októbra 2023 sú relevantné aj pre zverejňovanie informácií o taxonómii podnikov, ktoré dosahujú obrat z výrobkov, ktoré nie sú oprávnené v rámci taxonómie, pričom využívajú výstupy z predchádzajúcich článkov svojho výrobného procesu vyplývajúce z hospodárskych činností, ktoré sú v rámci taxonómie oprávnené.

14. Ako by mal v rámci oddielu 3.12 „Výroba bezvodej sódy“ prevádzkovateľ priradiť kapitálové výdavky a prevádzkové výdavky ku každému z príslušných výrobkov, keď sa bezvodá sóda a iné výrobky (napr. sóda bikarbóna a chlorid vápenatý) vyrábajú v tom istom závode?

Vykazujúce podniky by mali zaviesť systém objektívneho priraďovania výdavkov alokovaných na výrobu každej jednotlivej komodity. Vykazujúce podniky by mali používať nefinančnú metriku, ktorou sa zabezpečuje presná alokácia kapitálových výdavkov na činnosť zosúladenú s taxonómiou (pozri odpoveď na otázku č. 30 v oznámení Komisie C/2023/305). Ak sa na výrobu dvoch alebo viacerých výrobkov oprávnených v rámci taxonómie používa jeden stroj/jedno aktívum, spoločnosť nemôže započítať výdavky na tento stroj/toto aktívum viac než raz.

15. Mali by sa kapitálové výdavky na projekty zvyšujúce energetickú efektívnosť procesu výroby bezvodej sódy alokovať do oddielu 3.12 „Výroba bezvodej sódy“ alebo by sa mali oddeliť a alokovať do oddielu 7.3 „Inštalácia, údržba a oprava energeticky efektívnych zariadení“?

Kapitálové výdavky zamerané na zvýšenie energetickej efektívnosti samotného výrobného procesu (t. j. ak sú určené na to, aby bol výrobný proces – ako napr. proces výroby bezvodej sódy – v súlade s technickými kritériami preskúmania), by sa mali vykazovať v rámci príslušnej výrobnej činnosti: Oddiel 3.12 „Výroba bezvodej sódy“. Kapitálové výdavky zamerané na zvýšenie energetickej efektívnosti budov by sa však mali vykazovať v oddiele 7.3 „Inštalácia, údržba a oprava energeticky efektívnych zariadení“. Dvojité započítavanie nie je povolené.

Oddiel 3.17 „Výroba plastov v primárnej forme“ v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

16. Kritériá významného prínosu uvedené v oddiele 3.17 „Výroba plastov v primárnej forme“ odkazuje v písmene a) na „plast v primárnej forme [, ktorý] je celý vyrobený mechanickou recykláciou plastového odpadu“. Čo v tomto prípade v súvislosti s plastom znamená pojem „celý vyrobený“?

Pojem „celý vyrobený“ tu znamená, že plast sa v plnej miere (100 %) vyrába z mechanicky recyklovaného plastového odpadu.

Oddiel 3.18 „Výroba komponentov pre automobilový priemysel a mobilitu“ v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

17. Aby bol komponent pre automobilový priemysel oprávnený v rámci taxonómie podľa oddielu 3.18 „Výroba komponentov pre automobilový priemysel a mobilitu“, musí byť nevyhnutnou súčasťou pri zabezpečovaní a zlepšovaní environmentálnych vlastností vozidla s nulovými emisiami alebo stačí, aby bol iba súčasťou vozidla s nulovými emisiami bez toho, aby zohrával zásadnú úlohu pri zlepšovaní jeho environmentálnych vlastností?

Nie všetky komponenty vozidla s nulovými emisiami sú automaticky zahrnuté do oddielu 3.18 – zahrnuté sú len tie, ktoré sú nevyhnutnými súčasťami zabezpečujúcimi environmentálne vlastnosti vozidla s nulovými emisiami.

V odôvodnení 9 zmien delegovaného aktu o taxonómii EÚ v oblasti klímy sa uvádzajú ďalšie usmernenia v súvislosti s touto otázkou. Na orientačné účely sa v ňom uvádzajú komponenty, ktoré sa môžu považovať za podporné.

V odôvodnení 9 sa uvádza, že „zahrnúť by sa mali technické kritériá preskúmania pre komponenty, ktoré sú rozhodujúce pre environmentálne vlastnosti. V prípade vozidiel to zahŕňa najmä riadiace zariadenia, transformátory, elektromotory, nabíjacie porty a nabíjačky, konvertory typu DC/DC, invertory, alternátory, riadiace jednotky, regeneratívne brzdové systémy, brzdy s technológiami znižovania odporu, tepelné riadiace systémy, prenosovú sústavu, systémy uskladňovania vodíka a vodíkové palivové systémy, elektroniku, ak je potrebná na fungovanie hnacích sústav, pohonné sústavy, najlepšie systémy pruženia vedúce k zlepšeniu energetickej efektívnosti, všetky pomocné zariadenia, ak sú pre nízkouhlíkové vozidlá nevyhnutné a majú podstatne vyššiu energetickú efektívnosť ako alternatívy, aktívne aerodynamické prvky nízkouhlíkových vozidiel znižujúce odpor vzduchu, ako aj prípojné vozidlá, ktorých súčasťou sú technológie na úsporu energie, ako je kombinácia regeneratívneho brzdenia alebo aerodynamické zlepšenia. V prípade železničnej dopravy to zahŕňa najmä prvky železničného systému stanovené v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 (5).“

Oddiel 3.20 „Výroba, inštalácia a servis elektrických zariadení na vysoké, stredné a nízke napätie na účely prenosu a distribúcie elektrickej energie, ktoré vedú k významnému prínosu k zmierneniu zmeny klímy alebo ho umožňujú“ v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

18. Ako môžu prevádzkovatelia preukázať splnenie kritéria významného prínosu uvedeného v oddiele 3.20 ods. 2 písm. a) „Výroba, inštalácia a servis elektrických zariadení na vysoké, stredné a nízke napätie na účely prenosu a distribúcie elektrickej energie, ktoré vedú k významnému prínosu k zmierneniu zmeny klímy alebo ho umožňujú“, ktorý odkazuje na „infraštruktúru určenú na vytváranie priameho prepojenia alebo na rozširovanie existujúceho priameho prepojenia medzi rozvodňou alebo sieťou a elektrárňou, ktorá emituje skleníkové plyny nad úrovňou 100 g ekvivalentu CO2/kWh meranou na základe životného cyklu“?

Toto kritérium odzrkadľuje kritérium uvedené v oddiele 4.9 prílohy I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy týkajúce sa „prenosu a distribúcie elektriny“. Výstup (výrobky a služby) činnosti uvedenej v oddiele 3.20 nakupujú podniky zapojené do výstavby a prevádzky elektrizačných sústav (t. j. činnosť uvedená v oddiele 4.9) a zahrnuté do taxonomického posúdenia výdavkov (kapitálové výdavky alebo prevádzkové výdavky) týchto podnikov. Činnosť uvedená v oddiele 3.20 umožňuje činnosť uvedenú v oddiele 4.9 „Prenos a distribúcia elektriny“, a preto nemôže zahŕňať činnosť, ktorú technické kritériá preskúmavania z činnosti uvedenej v oddiele 4.9 výslovne vylučujú.

Vykazujúci podnik vykonávajúci činnosť podľa oddielu 3.20 by mal vykonať posúdenie náležitej starostlivosti s tými svojimi klientmi, ktorí vykonávajú činnosť podľa oddielu 4.9, s cieľom zistiť, či jeho klienti využívajú výstup činnosti podľa oddielu 3.20 na vytvorenie priameho prepojenia alebo rozšírenie existujúceho priameho prepojenia medzi rozvodňou alebo sieťou a elektrárňou s intenzitou skleníkových plynov presahujúcou 100 g ekvivalentu CO2/kWh (meranou na základe životného cyklu).

19. Kritérium významného prínosu uvedené v písmene b) oddielu 3.20 „Výroba, inštalácia a servis elektrických zariadení na vysoké, stredné a nízke napätie na účely prenosu a distribúcie elektrickej energie, ktoré vedú k významnému prínosu k zmierneniu zmeny klímy alebo ho umožňujú“ odkazuje na „prenosové a distribučné prúdové elektroinštalačné zariadenia a neprúdové elektroinštalačné zariadenia na zapojenie elektrických obvodov“. Patria sem nízkonapäťové elektroinštalačné zariadenia, prípojnice, spínače a zásuvky?

Nízkonapäťové elektrické výrobky (vrátane prípojníc, spínačov a zásuviek) nie sú zahrnuté v písmene b) kritérií významného prínosu, ale v písmene c).

20. Kritériá významného prínosu uvedené v oddiele 3.20 „Výroba, inštalácia a servis elektrických zariadení na vysoké, stredné a nízke napätie na účely prenosu a distribúcie elektrickej energie, ktoré vedú k významnému prínosu k zmierneniu zmeny klímy alebo ho umožňujú“ odkazujú na „pripojiteľné“ zariadenia. Vzťahuje sa to na zariadenia, ktoré možno pripojiť na účely informácií smerovaných do vyššieho systému kontroly/monitorovania/riadenia?

Pojem „pripojiteľné“ sa musí chápať tak, že zahŕňa zariadenia, ktoré možno diaľkovo ovládať a/alebo prostredníctvom ktorých možno prenášať informácie do riadiaceho systému.

21. Kritérium významného prínosu uvedené v bode 1 písm. c) podbode i) oddielu 3.20 „Výroba, inštalácia a servis elektrických zariadení na vysoké, stredné a nízke napätie na účely prenosu a distribúcie elektrickej energie, ktoré vedú k významnému prínosu k zmierneniu zmeny klímy alebo ho umožňujú“ obsahuje zmienku o ističoch, no iné nízkonapäťové ochranné zariadenia (napr. poistky, ktoré majú podobnú funkciu ako ističe) sa v ňom výslovne nespomínajú. Počíta sa s týmito výrobkami aj v oddiele 3.20?

Poistky nie sú uvedené v zozname, a preto v rámci tejto činnosti nie sú oprávnené.

22. Čo znamenajú „riadiace centrá“, ktoré sa spomínajú v kritériu významného prínosu podľa bodu 1 písm. c) podbodu i) oddielu 3.20 „Výroba, inštalácia a servis elektrických zariadení na vysoké, stredné a nízke napätie na účely prenosu a distribúcie elektrickej energie, ktoré vedú k významnému prínosu k zmierneniu zmeny klímy alebo ho umožňujú“? Je význam obmedzený na automatizované riadiace centrá pre elektrické riadenie zaťaženia a ich hlavné komponenty?

Týka sa „riadiacich centier“, ktoré zvyšujú kontrolovateľnosť elektrizačnej sústavy a prispievajú k zvyšovaniu podielu energie z obnoviteľných zdrojov alebo zlepšujú energetickú efektívnosť.

Energetika

Oddiel 4.1 „Výroba elektriny pomocou solárnej fotovoltickej technológie“ v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

23. Sú hospodárske činnosti, ktoré zahŕňajú len počiatočné fázy projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov pred skutočnou „výstavbou“, oprávnené podľa oddielu 4.1 „Výroba elektriny pomocou solárnej fotovoltickej technológie“?

Oddiel 4.1 prílohy I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy sa vzťahuje na „výstavbu alebo prevádzku zariadení na výrobu elektriny, v ktorých sa elektrina vyrába pomocou solárnej fotovoltickej technológie“. Preto by sa za oprávnené v rámci taxonómie mali považovať len činnosti výstavby alebo prevádzky zariadení na výrobu elektriny využívajúce fotovoltickú technológiu. Podniky, ktoré znášajú v podstate všetky hospodárske riziká a odmeny vyplývajúce z výstavby, vlastníctva alebo prevádzky zariadení na výrobu elektrickej energie využívajúcich fotovoltickú technológiu, by sa mali považovať za podniky vykonávajúce činnosť 4.1. Táto činnosť nezahŕňa služby prieskumu trhu ani konzultačné služby (napr. vzhľadom na polohu lokality a analýzu pred samotnou fázou výstavby) ani služby riadenia projektu za poplatok. Určité činnosti v počiatočných fázach projektu však môžu byť oprávnené v rámci iných činností (napríklad podľa oddielu 9.1 „Trhový výskum, vývoj a inovácia“).

Oddiel 4.5 „Výroba elektriny z vodnej energie“ v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

24. Kritériá významného prínosu uvedené v oddiele 4.5 „Výroba elektriny z vodnej energie“ obsahujú výrok, že „Činnosť spĺňa niektoré z týchto kritérií: (…) b) hustota výkonu zariadenia na výrobu elektriny presahuje 5 W/m2 “. Čo sa pri takomto výpočte považuje za umelú nádrž? Mala by sa pri výpočte zohľadniť len vodná plocha priľahlá k priehrade umelej vodnej nádrže, kde sa nachádza vodná elektráreň, a inštalovaný výkon podporovanej elektrárne? Alebo by sa mali sčítať všetky vodné plochy umelých nádrží na hornom toku od konkrétnej elektrárne pozdĺž celého toku rieky a inštalované výkony všetkých vodných elektrární na dolnom toku od vodných plôch umelých nádrží pozdĺž celého toku rieky?

Hustota výkonu sa vypočítava ako pomer inštalovaného výkonu (ktorý je konštrukčným parametrom) k ploche nádrže, ktorá poskytuje vodu pre vodnú elektráreň. Plocha nádrže je variabilná (závisí od hladiny vody), takže plocha, ktorá sa musí použiť na výpočet hustoty výkonu, je plocha, ktorá zodpovedá inštalovanému výkonu (čitateľ pomeru). Vo všeobecnosti ide o tú oblasť, v rámci ktorej je nádrž naplnená po konštrukčne stanovený prevádzkový bod (hodnota, pri ktorej generuje výkon rovnajúci sa inštalovanému výkonu).

Nádrže (t. j. plocha takýchto nádrží) zohľadnené pri výpočte musia byť len tie nádrže, ktoré skutočne prispievajú (t. j. poskytujú vodu) do vodnej elektrárne, ktorej sa inštalovaný výkon týka. To znamená, že do výpočtu by sa nemali zahrnúť všetky nádrže na hornom toku od elektrárne, pokiaľ všetky neprispievajú do tejto vodnej elektrárne. Ak napríklad vodná elektráreň využíva viac nádrží, mali by sa použiť všetky prispievajúce nádrže, aj keď sú od elektrárne vzdialené (nie všetky vodné elektrárne sú postavené hneď za priehradou). V každom projekte sa musí vymedziť, ktoré nádrže prispievajú do vodnej elektrárne. V zásade vodu do vodnej elektrárne poskytuje len jedna nádrž, ale niektoré zložitejšie projekty sú zásobované viac než jednou nádržou.

Ďalším zložitým prípadom sú kaskádové nádrže/vodné elektrárne. V tomto prípade, ak má každá nádrž vlastnú vodnú elektráreň tesne za priehradou, pri každej vodnej elektrárni by sa mala zohľadňovať len tá nádrž, ktorá je bezprostredne nad priehradou, a nie všetky nádrže. Ak má vodnú elektráreň len nádrž na najspodnejšom toku, ale na zber vody na účely zásobovania tejto vodnej elektrárne sa používajú všetky nádrže pred touto elektrárňou, započítajú sa všetky nádrže. Ide o stav, ktorý špecifický pre danú lokalitu.

Ďalším prípadom je nádrž, ktorá obsluhuje viac než jednu vodnú elektráreň. V tomto prípade by sa pri výpočte hustoty výkonu pre konkrétnu vodnú elektráreň mala použiť len plocha nádrže, ktorá je pridelená danej vodnej elektrárni. Alternatívne by sa mohol vypočítať celkový údaj o hustote výkonu, v ktorom sa zohľadní celá plocha nádrže a všetky obsluhované vodné elektrárne, v závislosti od konkrétneho usporiadania.

Oddiel 4.9 „Prenos a distribúcia elektriny“ v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

25. Patria plavidlá určené na kladenie káblov do rozsahu pôsobnosti oddielu 4.9 „Prenos a distribúcia elektriny“, čo znamená, že kritériá na ich kvalifikáciu do zelenej kategórie by nezáviseli od toho, aké sú zelené, ale od toho, či je zelená elektrická sústava, ktorú budujú?

Takéto plavidlá sa zvyčajne používajú na kladenie káblov pod vodou. Ak ide o lode na hromadný náklad, ktoré poskytujú služby tretím stranám (t. j. nie sú to firemné plavidlá), môžu patriť do rozsahu pôsobnosti oddielu 6.10 „Námorná a pobrežná nákladná vodná doprava, plavidlá na prevádzku prístavov a pomocné činnosti“.

Oddiel 4.13 „Výroba bioplynu a biopalív na použitie v doprave a výroba biokvapalín“ v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

26. Sú investície do dodávateľského reťazca udržateľných surovín oprávnené v rámci taxonómie podľa oddielu 4.13 „Výroba bioplynu a biopalív na použitie v doprave a výroba biokvapalín“?

Činnosť uvedená v oddiele 4.13 prílohy I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy sa vzťahuje na „výrobu bioplynu alebo biopalív na použitie v doprave a výrobu biokvapalín“. Táto hospodárska činnosť sa nevzťahuje na produkciu východiskových surovín (napr. poľnohospodárskej alebo lesnej biomasy) na použitie pri výrobe bioplynu alebo biopalív používaných v doprave a pri výrobe biokvapalín.

Oddiel 4.14 „Prenosové a distribučné sústavy pre plyny z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkové plyny“ v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

27. Je „infraštruktúra pripravená na vodík“ zahrnutá v rámci oddielu 4.14 „Prenosové a distribučné sústavy pre plyny z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkové plyny“, hoci je skutočná preprava zmesi vodíka a fosílneho plynu stále niekoľko rokov vzdialená [t. j. v súčasnosti neexistuje prahová hodnota pre podiel vodíka (ako percentuálny podiel) v zmesi vodíka a zemného plynu]?

Pri pojme infraštruktúra „pripravená na vodík“ nejde o pojem, ktorý by sa používal v legislatívnom rámci taxonómie EÚ alebo v politike transeurópskej energetickej siete.

V technických kritériách preskúmania uvedených v odseku 1 pododdielu „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“ v oddiele 4.14 prílohy I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy sa stanovujú tri kategórie činností:

„a)	výstavba alebo prevádzka nových prenosových a distribučných sústav určených pre vodík alebo iné nízkouhlíkové plyny;

b)	konvertovanie/zmena účelu použitia existujúcich sústav zemného plynu na sústavy určené 100 % na vodík;

dodatočná modernizácia prenosových a distribučných sústav pre plyny, ktorá umožňuje začlenenie vodíka a iných nízkouhlíkových plynov do sústavy, a to vrátane akejkoľvek činnosti súvisiacej s prenosovou alebo distribučnou sústavou pre plyny, ktorou sa umožní zvýšenie objemu zmesi vodíka alebo iných nízkouhlíkových plynov v plynovej sústave. „Zmiešavanie vodíka a fosílneho plynu“ nie je zahrnuté pod písmenami a) alebo b). Iba písmeno c) sa vzťahuje na činnosť dodatočnej modernizácie infraštruktúry pre fosílne plyny s cieľom umožniť „integráciu vodíka a iných nízkouhlíkových plynov“ alebo „zvýšenie zmesi vodíka alebo iných nízkouhlíkových plynov v plynovej sústave“. Písmeno c) sa nevzťahuje na prevádzku prepravnej a/alebo distribučnej sústavy pre zmes vodíka a fosílneho plynu. Podniky zapojené do prepravy a/alebo distribúcie (vrátane skladovania) fosílneho plynu môžu preto vykazovať len svoje investície [uvedené v písmene c)] na dodatočnú modernizáciu svojej existujúcej infraštruktúry s cieľom umožniť prepravu a/alebo distribúciu zmesi vodíka a fosílneho plynu ako kapitálové výdavky. Podniky by mali mať primerané písomné dôkazy o tom, že ich investície do dodatočnej modernizácie sú nápomocné pri integrácii vodíka a iných nízkouhlíkových plynov alebo pri zvyšovaní používania zmesi vodíka či iných nízkouhlíkových plynov v plynovej sústave.“

Oddiel 4.28 „Výroba elektriny z jadrovej energie v existujúcich zariadeniach“ v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

28. Kritériá významného prínosu uvedené v oddiele 4.28 „Výroba elektriny z jadrovej energie v existujúcich zariadeniach“ sa vzťahuje na pojem „projekt“. Ako je tento pojem vymedzený? V požiadavkách na jadrovú bezpečnosť sa narába výlučne s pojmom „konštrukčné riešenie“ (design), ktorý bol vymedzený a použitý v dokumentoch MAAE (napr. osobitná bezpečnostná požiadavka MAAE č. SSR-2/1).

Oddiel 4.28 „Výroba elektriny z jadrovej energie v existujúcich zariadeniach“ zahŕňa „úpravu existujúcich jadrových zariadení na účely predĺženia doby bezpečnej prevádzky jadrových zariadení, ktoré vyrábajú elektrinu alebo teplo z jadrovej energie („jadrové elektrárne“), povolené príslušnými orgánmi členských štátov do roku 2040 v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom“, t. j. dlhodobú prevádzku existujúcej jadrovej elektrárne.

Táto problematika sa rieši v „ SSR-2/2 (Rev. 1) Safety of Nuclear Power Plants: Commissioning and Operation “ (Bezpečnosť jadrových elektrární: uvedenie do prevádzky a prevádzka), a to najmä v požiadavke 16: „Programme for long term operation“ (Program dlhodobej prevádzky). V kontexte dlhodobej prevádzky jadrových elektrární môžu byť relevantné aj Bezpečnostná správa č. 106 „ Ageing Management and Long Term Operation of Nuclear Power Plants: Data Management, Scope Setting, Plant Programmes and Documentation (2022) “ [Riadenie starnutia a dlhodobá prevádzka jadrových elektrární: správa údajov, stanovenie rozsahu, programy a dokumentácia elektrární (2022)] a Bezpečnostná správa č. 82 (Rev. 2) „ Ageing Management for Nuclear Power Plants: International Generic Ageing Lessons Learned “ (IGALL) (Riadenie starnutia jadrových elektrární: medzinárodné všeobecné ponaučenia zo starnutia), 2024. V citovaných zdrojoch sa okrem pojmu „konštrukčné riešenie“ používa niekoľko ďalších pojmov, najmä pojem „zariadenie“ (plant) a „program“.

V tejto súvislosti sa pojem „projekt“ v technických kritériách preskúmania môže chápať ako vykonávanie programu dlhodobej prevádzky daného existujúceho jadrového zariadenia.

Doprava

Všeobecné kritériá týkajúce sa lodnej dopravy v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

29. Činnosti lodnej dopravy nie sú zahrnuté do delegovaného aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia. Môžu byť lodnej činnosti dopravy zosúladené s taxonómiou, ak prevádzkovatelia dodržiavajú technické kritériá preskúmania činností lodnej dopravy stanovené v delegovanom akte o taxonómii v oblasti klímy?

Námorné činnosti, ktoré spĺňajú kritériá významného prínosu a kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ uvedené v oddieloch 6.7 až 6.12 prílohy I a II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy, môžu preukázať zosúladenie s taxonómiou.

30. Koľko je 20 percentuálnych bodov pod úrovňou fázy 3 indexu energetickej efektívnosti konštrukčného riešenia (EEDI), ako sa uvádza v technických kritériách preskúmania EEDI v oddiele 6.10 „Námorná a pobrežná nákladná vodná doprava, plavidlá na prevádzku prístavov a pomocné činnosti“ a v oddiele 6.11 „Námorná a pobrežná osobná vodná doprava“? Ako by sa tento údaj mal vypočítať v prípade lode, na ktorú sa vzťahuje fáza 3 EEDI?

Ku koeficientom percentuálneho zníženia EEDI, ktoré nadobudli účinnosť 1. apríla 2022, by sa malo pripočítať 20 percentuálnych bodov, ako sa odsúhlasilo na sedemdesiatom piatom zasadnutí Výboru Medzinárodnej námornej organizácie pre ochranu morského prostredia (64). Príslušný koeficient percentuálneho zníženia EEDI sa má vybrať na základe typu a veľkosti lode a dátumu zmluvy o stavbe lode (alebo ak zmluva o stavbe lode neexistuje, dátumu začiatku stavby lode (65)).

V prípade lode, na ktorú sa vzťahuje fáza 3 EEDI, by sa mali zvážiť tieto situácie:

—

do 31. decembra 2025 musí mať loď dosiahnutú hodnotu EEDI aspoň 10 percentuálnych bodov pod uplatniteľným koeficientom zníženia EEDI fázy 3.

Napríklad loď na hromadný náklad s nosnosťou 25 000 ton (DWT) by musela mať dosiahnutú hodnotu EEDI aspoň 40 percentuálnych bodov pod referenčnou úrovňou EEDI, zatiaľ čo kontajnerová loď s nosnosťou 40 000 a viac, ale menej ako 80 000 DWT by musela mať dosiahnutú hodnotu EEDI najmenej 45 percentuálnych bodov pod referenčnou úrovňou EEDI.

—

od 1. januára 2026 musí mať loď dosiahnutú hodnotu EEDI aspoň 20 percentuálnych bodov pod uplatniteľným koeficientom zníženia EEDI fázy 3.

Napríklad loď na hromadný náklad s nosnosťou 25 000 DWT by musela mať dosiahnutú hodnotu EEDI aspoň 50 percentuálnych bodov pod referenčnou úrovňou EEDI, zatiaľ čo kontajnerová loď s nosnosťou 40 000 a viac, ale menej ako 80 000 DWT by musela mať dosiahnutú hodnotu EEDI najmenej 55 percentuálnych bodov pod referenčnou úrovňou EEDI.

31. V súvislosti s preukazovaním zosúladenia s taxonómiou technických kritérií preskúmania v oddiele 6.10 „Námorná a pobrežná nákladná vodná doprava, plavidlá na prevádzku prístavov a pomocné činnosti“ a v oddiele 6.11 „Námorná a pobrežná osobná vodná doprava“ pre činnosti námornej dopravy, na ktorú udalosť odkazuje dátum 1. január 2026? Odkazuje na a) podpísanie zmluvy o stavbe lode; b) začiatok stavby lode; c) dodanie lode; alebo d) dátum rozhodnutia o financovaní?

Pri uplatňovaní technických kritérií preskúmania stanovených v oddiele 6.10 písm. f) a oddiele 6.11 písm. e), ktoré sa týkajú výkonnosti prevádzkovaných plavidiel z hľadiska emisií skleníkových plynov a ktoré sa uplatňujú od 1. januára 2026, by mal prevádzkovateľ plavidla posúdiť, či plavidlo spĺňa limit (ktorý sa uplatňuje počas predmetného obdobia vykazovania) týkajúci sa priemernej ročnej intenzity skleníkových plynov z energie využitej na palube lode počas daného obdobia vykazovania. Napríklad pri posudzovaní zosúladenia s taxonómiou počas obdobia vykazovania od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 by prevádzkovateľ mal posúdiť, či ročná priemerná intenzita skleníkových plynov z energie využitej na palube lode počas daného obdobia vykazovania nepresahuje 76,4 g ekvivalentu CO2/MJ, a dať túto výkonnosť overiť nezávislou treťou stranou. Podobne by pri posudzovaní zosúladenia s taxonómiou počas obdobia vykazovania od 1. januára 2030 do 31. decembra 2030 mal prevádzkovateľ posúdiť, či overená ročná priemerná intenzita skleníkových plynov z energie využitej na palube lode počas daného obdobia vykazovania nepresahuje 61,1 g ekvivalentu CO2/MJ.

Pri uplatňovaní technických kritérií preskúmania stanovených v oddiele 6.10 písm. e) a oddiele 6.11 písm. d), ktoré sa týkajú výkonnosti konštrukčného riešenia plavidiel z hľadiska emisií skleníkových plynov, sa v súvislosti s posudzovaním zosúladenia úverov/dlhopisov s taxonómiou vydaných na získanie peňažných prostriedkov na splatenie/prvotnú splátku novej lode alebo pôžičiek, ktoré si lodenica berie na financovanie stavby a modernizácie lodí, stanoví uplatniteľnosť kritérií v čase podpisu zmluvy o stavbe lode. Ako sa stanovuje v článku 7 ods. 5 delegovaného aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii, tieto kritériá zostávajú v platnosti päť rokov po dátume začiatku uplatňovania delegovaných aktov, ktorými sa menia uvedené technické kritériá preskúmania, pod podmienkou, že sa pôvodne predpokladaná výkonnosť dosiahne v čase uvedenia lode do prevádzky.

32. Pokiaľ ide o oddiel 6.10 „Námorná a pobrežná nákladná vodná doprava, plavidlá na prevádzku prístavov a pomocné činnosti“ a oddiel 6.11 „Námorná a pobrežná osobná vodná doprava“, kombinácia prísnejších kritérií indexu energetickej efektívnosti konštrukčného riešenia (EEDI)/indexu energetickej účinnosti existujúcich lodí (EEXI) a palivových kritérií vylučuje širokú škálu (menších) typov plavidiel, na ktoré sa EEDI ani EEXI nevzťahujú. Ako môžu byť tieto plavidlá v súlade s taxonómiou, ak v súčasnosti nie sú technologicky alebo ekonomicky uskutočniteľné žiadne riešenia s nulovými výfukovými emisiami (napr. príbrežné servisné plavidlá na dlhé vzdialenosti)?

Touto otázkou a odpoveďou sa zrušuje a nahrádza často kladená otázka č. 97 v oznámení Komisie C/2023/267.

Technické kritériá preskúmania poskytujú niekoľko možností, ako zosúladiť lode s taxonómiou. Hoci sa indexy EEDI (pre nové lode) a EEXI (pre existujúce lode) v zásade nemali uplatňovať na všetky kategórie plavidiel (typ a veľkosť), obe metodiky certifikácie energetickej efektívnosti sú jedinými medzinárodne schválenými indexmi prijatými pre lode.

Loď sa môže považovať za loď nepatriacu do rozsahu pôsobnosti EEDI, ak:

—	nevzťahujú sa na ňu ustanovenia o type a veľkosti lode v rámci Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí (MARPOL) uvedených v prílohe VI kapitole 4 predpisoch 19 a 22;

—	nie je v rámci príslušných veľkostných prahových hodnôt (DWT alebo GT) uvedených prílohe VI kapitole 4 predpise 24 dohovoru MARPOL.

Loď sa môže považovať za loď nepatriacu do rozsahu pôsobnosti EEXI, ak:

—	nevzťahujú sa na ňu ustanovenia o type a veľkosti lode dohovoru MARPOL uvedené v prílohe VI kapitole 4 predpisoch 19 a 23;

—	nie je v rámci príslušných veľkostných prahových hodnôt (DWT alebo GT) uvedených prílohe VI kapitole 4 predpise 25 dohovoru MARPOL.

Lode, na ktoré sa vzťahujú uvedené regulačné ustanovenia, t. j. nepatria do rozsahu pôsobnosti EEDI alebo EEXI, si stále môžu dobrovoľne určiť svoje dosiahnuté hodnoty EEDI (v prípade nových lodí) alebo EEXI (v prípade existujúcich lodí) uplatnením rovnakej metodiky a nechať výsledok overiť uznanou organizáciou, ktorá je treťou stranou, v súlade s kapitolou 4 prílohy VI k dohovoru MARPOL a príslušnými usmerneniami. Treba však poznamenať, že lode, bez ohľadu na ich veľkosť, ktoré majú nekonvenčný pohon (ako sa vymedzuje v predpise 2 prílohy VI k dohovoru MARPOL) a ktoré nie sú výletnými loďami a loďami na prepravu skvapalneného zemného plynu (LNG), nedokážu určiť svoje dosiahnuté hodnoty EEDI alebo EEXI, ak neexistuje dohodnutá metodika výpočtu; v takýchto prípadoch by sa uplatňovali len uplatniteľné kritériá uvedené v oddieloch 6.10 a 6.11 ods. 1 písm. a) a b) prílohy I.

A napokon, a najmä v prípade plavidiel s menšou veľkosťou a nosnosťou, je pravdepodobnejšie, že sa prijmú buď elektrické riešenia alebo systémy vodíkových palivových článkov. Kritériá uplatniteľné na takéto plavidlá sú preto zahrnuté v oddieloch 6.10 a 6.11 ods. 1 písm. a) a b) prílohy I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy.

Oddiel 6.15 „Infraštruktúra umožňujúca nízkouhlíkovú cestnú a verejnú dopravu“ v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

33. Patrí výstavba, modernizácia, údržba alebo prevádzka diaľnic do rozsahu činnosti uvedenej v oddiele 6.15 „Infraštruktúra umožňujúca nízkouhlíkovú cestnú dopravu a verejnú dopravu“?

Opis činnosti zahŕňa tri rôzne kategórie infraštruktúry: i) infraštruktúru potrebnú na prevádzku cestnej dopravy s nulovými výfukovými emisiami CO2, ii) infraštruktúru určenú na prekládku a iii) infraštruktúru potrebnú na prevádzku mestskej dopravy.

Vzhľadom na názov činnosti, jej opis a povahu technického kritéria preskúmania nepatrí výstavba, modernizácia, údržba alebo prevádzka diaľnic do rozsahu činnosti uvedenej v oddiele 6.15 prílohy I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy. Pokiaľ ide o prvú kategóriu infraštruktúry, za oprávnené v rámci taxonómie, pokiaľ ide o cieľ zmiernenia zmeny klímy, by sa mali považovať len činnosti, ktoré sú podstatné a špecificky určené na prevádzku vozidiel s nulovými výfukovými emisiami CO2, t. j. elektrické nabíjacie stanice, modernizačné prvky pripojenia k elektrizačnej sústave, vodíkové čerpacie stanice a elektrické cestné systémy. Obrat zo samotnej diaľnice (a/alebo výdavky súvisiace s ňou) by sa preto nemali považovať za oprávnené v rámci taxonómie v prípade činnosti uvedenej v oddiele 6.15 v rámci cieľa zmiernenia zmeny klímy.

To je v rozpore s činnosťou uvedenou v oddiele 6.15 „Infraštruktúra umožňujúca cestnú a verejnú dopravu“ v prílohe II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy, ktorá má iný názov a opis než činnosť uvedená v oddiele 6.15 prílohy I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy „Infraštruktúra umožňujúca nízkouhlíkovú cestnú dopravu a verejnú dopravu“. Opis činnosti v oddiele 6.15 prílohy II sa okrem iného týka najmä „výstavby, modernizácie, údržby a prevádzky diaľnic, ...“. Výdavky na adaptáciu diaľnic na zmenu klímy sú preto oprávnené v rámci taxonómie v kontexte cieľa adaptácie na zmenu klímy.

34. Kritérium týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ pri prechode na obehové hospodárstvo uvedené v oddiele 6.15 „Infraštruktúra umožňujúca nízkouhlíkovú cestnú dopravu a verejnú dopravu“ uvádza, že „aspoň 70 % (hmotnosti) stavebného odpadu a odpadu z demolácie, ktorý nie je nebezpečný (...) a pochádza zo staveniska, [je] pripravených na opätovné použitie, recykláciu a iné materiálové zhodnocovanie...“. Ako by mala spoločnosť, ktorá poskytuje časti vybavenia používaného v infraštruktúre, dosiahnuť súlad s týmto ustanovením, ak nekontroluje stavenisko?

V opise činnosti v oddiele 6.15 sa uvádza, že táto činnosť zahŕňa „výstavbu, modernizáciu, údržbu a prevádzku infraštruktúry potrebnej na prevádzku cestnej dopravy s nulovými výfukovými emisiami CO2, ako aj infraštruktúry určenej na prekládku a infraštruktúry potrebnej na prevádzku mestskej dopravy.“

Tento oddiel sa preto nemusí vzťahovať na „spoločnosť poskytujúcu časti vybavenia používaného v infraštruktúre“, pokiaľ jej činnosti nezodpovedajú výstavbe, modernizácii, údržbe a prevádzke infraštruktúry, ktorá je v súlade s kritériami stanovenými v rámci tejto činnosti.

Výroba vybavenia používaného v infraštruktúre by sa mala posudzovať na základe kritérií uplatniteľných na danú výrobnú činnosť. Napríklad výroba elektrických nabíjacích staníc alebo vybavenia na modernizáciu pripojenia do elektrizačnej sústavy je zahrnutá v činnosti uvedenej v oddiele 3.20 „Výroba, inštalácia a servis elektrických zariadení na vysoké, stredné a nízke napätie na účely prenosu a distribúcie elektrickej energie, ktoré vedú k významnému prínosu k zmierneniu zmeny klímy alebo ho umožňujú“.

Súlad s uvedenou zásadou „výrazne nenarušiť“ musí preukázať spoločnosť, ktorá vlastní a/alebo prevádzkuje infraštruktúru (pri posudzovaní svojich kapitálových výdavkov) a/alebo vykonáva inštalačné práce (pri posudzovaní svojho obratu).

35. Nabíjanie elektrických vozidiel sa uvádza v niekoľkých hospodárskych činnostiach v taxonómii vrátane oddielu 3.20 „Výroba, inštalácia a servis elektrických zariadení na vysoké, stredné a nízke napätie na účely prenosu a distribúcie elektrickej energie, ktoré vedú k významnému prínosu k zmierneniu zmeny klímy alebo ho umožňujú“, oddielu 6.15 „Infraštruktúra umožňujúca nízkouhlíkovú cestnú a verejnú dopravu“; oddielu 7.4 „Inštalácia, údržba a oprava nabíjacích staníc elektrických vozidiel v budovách (a na parkovacích miestach prináležiacich k budove)“ a oddielu 4.9 „Prenos a distribúcia elektriny“. Vzhľadom na to, že existujú rôzne obchodné modely nabíjania elektrických vozidiel (nabíjanie doma, na ulici, na mieste určenia, riešenia pre vozový park a priestory rýchleho nabíjania), podľa ktorých oddielov by podniky mali posudzovať súlad s taxonómiou?

Činnosť podľa oddielu 3.20 sa vzťahuje na výrobu, inštaláciu, údržbu alebo opravu nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá a podpornú elektrickú infraštruktúru na elektrifikáciu dopravy, ktorá je nainštalovaná predovšetkým v snahe umožniť nabíjanie elektrických vozidiel. Do tejto činnosti nepatria žiadne činnosti zahrnuté v oddiele 7.4.

Inštalácia elektrických nabíjacích staníc v budovách a na parkovacích plochách, ktoré budú zahŕňať väčšinu súkromných nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá, je zahrnutá v oddiele 7.4. Kritériá stanovené v tomto oddiele sú vhodné pre takýto druh zariadení.

Na inštaláciu iných nabíjacích bodov (napr. verejne prístupných miest pozdĺž cesty) sa vzťahuje oddiel 6.15. Kritériá uvedené v tomto oddiele sa majú vzťahovať na menšie aj väčšie zariadenia, pričom niektoré obsahujú poznámku „v relevantných prípadoch“. Vyskytnú sa prípady – najmä v prípade menších zariadení, napr. jedného nabíjacieho bodu v už zastavanej oblasti – keď tieto kritériá nebudú relevantné.

Nabíjacie body môžu byť súčasťou aj energetických činností podľa oddielu 4.9. V uvedenom oddiele sa výslovne vyžaduje súlad s technickými kritériami preskúmania podľa oddielu 6.15 („na základe súladu s technickými kritériami preskúmania stanovenými v oddiele tejto prílohy týkajúcom sa dopravy“), aby sa zabezpečilo, že s týmto druhom investícií sa konzistentne zaobchádza ako so súčasťou projektu v oblasti dopravy alebo energetiky.

Všeobecné otázky týkajúce sa leteckej dopravy v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

36. Aký zdroj údajov a metodika výpočtu celkovej miery náhrady sa majú uplatňovať v rámci kritérií významného prínosu k zmierneniu zmeny klímy uvedených v oddiele 3.21 „Výroba lietadiel“ písm. b) a c), oddiele 6.18 „Lízing lietadiel“ písm. b) a c) a oddiele 6.19 „Osobná a nákladná letecká doprava“ písm. b), c) a d)?

Celková miera náhrady sa vypočítava na základe podielu lietadiel trvalo vyradených z používania k počtu celosvetovo dodaných lietadiel spriemerovaného za obdobie prechádzajúcich desiatich rokov, ako to dokazujú overené údaje dostupné od nezávislých poskytovateľov údajov. Táto miera sa prepočítava za každý rok vykazovania, keďže celková miera náhrady je dynamická a podkladové údaje sa budú každoročne meniť.

V celkovej miere náhrady sa stanovuje limit počtu lietadiel, ktoré by sa mohli v danom roku nahradiť. Desaťročný priemer sa vypočíta vydelením celkového počtu celosvetovo vyradených lietadiel celkovým počtom celosvetovo dodaných lietadiel počas daného desaťročného obdobia. Celková miera náhrady musí byť založená na počte lietadiel, ktoré výrobca pôvodného zariadenia (OEM) dodal prvotnému prevádzkovateľovi, a na počte lietadiel, ktoré sú trvalo vyradené z používania (označované ako „vyradené“).

Výpočet celkovej miery náhrady je založený na konvenčných lietadlách klasifikovaných na komerčné použitie. Cieľom je zohľadniť typy lietadiel uvedené v oddieloch 3.21, 6.18 a 6.19 prílohy I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy.

Lietadlá, ktoré boli pôvodne dodané komerčným prevádzkovateľom a následne sa na základe transakcií dostávajú z komerčného lietadlového parku k nekomerčným prevádzkovateľom, sa považujú za vyradené len vtedy, keď sú takéto lietadlá natrvalo vyradené z používania, a nie vtedy, keď sa iba prevedú na nekomerčnú prevádzku. Dôvodom je, že celková miera náhrady musí odzrkadľovať podiel lietadiel, ktoré sa skutočne prestali prevádzkovať.

V záujme podpory konzistentnosti a porovnateľnosti má Komisia s podporou agentúry EASA v úmysle uverejniť celkovú mieru náhrady (GRR) v súlade s odôvodnením 11 delegovaného aktu o taxonómii v oblasti klímy.

Celková miera náhrady za rok vykazovania končiaci sa v roku 2024 je 48 % (66). Vypočítaná bola na základe počtu lietadiel dodaných a vyradených v desaťročnom období od 1. januára 2014 do decembra 2023.

Na účely výpočtu uvedenej celkovej miery náhrady sa Komisia a EASA spoliehali na databázu Cirium, ktorá je nezávislým špecialistom v oblasti letectva, súčasťou RELX a spoločnosťou FTSE100. Jeho produkt Fleets Analyser je všeobecne uznávaný a využíva sa v priemysle na získanie presných a nezávislých údajov o lietadlových parkoch a udalostiach týkajúcich sa lietadiel.

37. Ako by sa mala uplatňovať celková miera náhrady (GRR) v rámci kritérií významného prínosu uvedených v oddiele 3.21 „Výroba lietadiel“ písm. b) a c), oddiele 6.18 „Lízing lietadiel“ písm. b) a c) a oddiele 6.19 „Osobná a nákladná letecká doprava“ písm. b), c) a d)?

Uplatňovanie celkovej miery náhrady na základe oprávnenej činnosti

Zosúladenie s taxonómiou EÚ si vyžaduje, aby výrobca, prenajímateľ a prevádzkovateľ lietadla spĺňali svoje príslušné kritériá významného prínosu a kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ v súvislosti so svojimi príslušnými činnosťami, ktoré sú oprávnené v rámci taxonómie. V dôsledku toho o lietadle, o ktorom prenajímateľ tvrdí, že je v súlade s taxonómiou EÚ podľa oddielu 6.18 „Lízing lietadiel“, a ktoré je následne prenajaté leteckej spoločnosti, nemôže táto letecká spoločnosť automaticky tvrdiť, že je v súlade s taxonómiou EÚ. Letecká spoločnosť bude musieť preukázať súlad s technickými kritériami preskúmania uvedenými v oddiele 6.19 „Osobná a nákladná letecká doprava“.

Uplatňovanie celkovej miery náhrady na základe oprávnených lietadiel

Každoročne vypočítavaná celková miera náhrady sa v relevantných prípadoch uplatní na lietadlá, ktoré spĺňajú všetky príslušné podmienky stanovené v technických kritériách preskúmania vrátane rozpätí uvedených v oddiele 3.21 písm. b) kritérií významného prínosu a kritérií týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“.

Uplatňovanie celkovej miery náhrady na dodávky lietadiel podľa oddielu 6.18 písm. c) a oddielu 6.19 písm. c) a d) (67)

Jednou z podmienok súladu lietadla s taxonómiou EÚ podľa oddielu 6.18 písm. c) a oddielu 6.19 písm. c) a d) je, že lietadlo, ktoré nespĺňa požiadavky, sa natrvalo vyradí z používania (vyradenie) alebo vyradí z lietadlového parku. Postup vyraďovania lietadla z lietadlového parku zahŕňa predaj lietadla alebo spätné odovzdanie operatívne lízovaného lietadla leteckou spoločnosťou prenajímateľovi.

Prípad, keď prevádzkovateľ predá lietadlo lízingovej spoločnosti, možno považovať za trvalé vyradenie lietadla z lietadlového parku za predpokladu, že po predaji nedochádza k prevádzkovaniu lietadla predávajúcim. Ak by lietadlo opätovne nadobudol pôvodný predávajúci, prevádzkovateľ bude musieť pri dodaní preukázať splnenie kritérií taxonómie, aby mohol deklarovať zosúladenie s taxonómiou.

Trvalé vyradenie z používania (vyradenie) alebo z lietadlového parku sa musí uskutočniť do šiestich mesiacov od dodania lietadla, ktoré spĺňa požiadavky.

Na základe záväzku natrvalo vyradiť z používania jedno lietadlo môže – za predpokladu splnenia všetkých ostatných podmienok – splniť požiadavky súladu s taxonómiou EÚ iné lietadlo. Na základe záväzku natrvalo vyradiť z lietadlového parku jedno lietadlo môže – za predpokladu splnenia všetkých ostatných požiadaviek – splniť požiadavky súladu s taxonómiou EÚ iba určitá časť iného lietadla zodpovedajúca celkovej miere náhrady.

Uplatňovanie celkovej miery náhrady na dodávky lietadiel pred uplatňovaním delegovaného nariadenia v oddiele 6.18 písm. b) a oddiele 6.19 písm. b) a d)

Na deklarovanie zosúladenia lietadla s taxonómiou podľa oddielu 6.18 písm. b) a oddielu 6.19 písm. b) budú prenajímatelia alebo prevádzkovatelia lietadiel, ktorí dostali oprávnené lietadlá pred 11. decembrom 2023 (t. j. dátum začiatku uplatňovania delegovaného nariadenia), povinní uplatniť na dané oprávnené lietadlo vo svojom lietadlovom parku celkovú mieru náhrady (keďže neoprávnené lietadlá sú vylúčené z uplatňovania celkovej miery náhrady).

Uplatňovanie celkovej miery náhrady na časti a vybavenie lietadiel a poskytovanie súvisiacich služieb.

Podiel súladu oprávnených častí a vybavenia lietadiel s taxonómiou, ako aj súvisiacich poskytovaných služieb je obmedzený mierou náhrady.

38. Čo sa rozumie pod pojmom „vyradenie lietadla z používania“ v kontexte oddielu 6.18 „Lízing lietadiel“ písm. c) a oddielu 6.19 „Osobná a nákladná letecká doprava“ písm. c)?

Lietadlo sa môže považovať za „vyradené z používania“, ak bolo vyradené z aktívnej prevádzky so záväzkom definitívneho zošrotovania následne po vyradení bez toho, aby s ním pôvodný alebo akýkoľvek iný prevádzkovateľ vykonával akúkoľvek ďalšiu prevádzku.

Vyradenie by malo byť podložené osvedčením o prevzatí vydaným príslušným špecializovaným šrotoviskom alebo zmluvou s ním, v ktorých sa potvrdzuje záväzok prevádzkovateľa lietadla, pokiaľ ide o vyradenie lietadla z prevádzky. Dátumom vyradenia z používania by mal byť dátum osvedčenia o prevzatí lietadla vydaného šrotoviskom alebo dátum zmluvy s ním.

Lietadlo, ktoré sa považuje za vyradené z používania, by sa malo odstrániť z registra lietadiel príslušného orgánu civilného letectva a nemalo by sa následne doplniť do žiadneho iného registra. Počas deregistrácie vlastník lietadla uvedie dôvod deregistrácie lietadla, čo sa zaznamená v registri lietadiel orgánu civilného letectva a čo by mohol slúžiť ako dôkaz na účely overenia. Prevádzkovateľ lietadla alebo prenajímateľ lietadla je zodpovedný za zabezpečenie toho, že došlo k deregistrácii lietadla, aby mohol preukázať súlad s technickými kritériami preskúmania. Tento dôkaz by sa mohol použiť v kombinácii s osvedčením o prevzatí lietadla vydaným šrotoviskom.

Niektoré lietadlá sa pred svojim konečným vyradením presunú do nekomerčnej prevádzky. K tomu často dochádza, keď lietadlo opustí komerčnú službu a je podrobené renovácii, aby slúžilo na nekomerčné účely, ako je letecké hasenie požiarov alebo humanitárne misie. V tomto prípade by sa lietadlo nemalo považovať za vyradené z používania, keď opustí komerčný lietadlový park.

39. Čo sa rozumie pod pojmom „vyradenie lietadla z lietadlového parku“ v kontexte oddielu 6.18 „Lízing lietadiel“ písm. c) a oddielu 6.19 „Osobná a nákladná letecká doprava“ písm. c)?

K „vyradeniu lietadla z lietadlového parku“ dochádza, keď je lietadlo natrvalo vyradené z prevádzkového lietadlového parku prevádzkovateľa alebo prenajímateľa bez toho, aby sa v tomto existujúcom lietadlovom parku vrátilo do aktívnej prevádzky. To neznamená, že lietadlo nemožno vrátiť do aktívnej prevádzky v podobnej alebo odlišnej komerčnej úlohe za predpokladu, že ho už nevlastní a neprevádzkuje ten istý prevádzkovateľ alebo prenajímateľ lietadla, ktorý tvrdí, že dosiahol zosúladenie s taxonómiou EÚ tak, že toto konkrétne lietadlo vyradil z lietadlového parku.

Ak sa úloha lietadla v rámci toho istého prevádzkovateľa zmení na nekomerčnú, dané lietadlo sa stále považuje za lietadlo, ktoré zostáva v jeho lietadlovom parku. Za vyradené z lietadlového parku sa považuje až vtedy, keď natrvalo zmení prevádzkovateľa a vlastníka.

Ak prevádzkovateľ vyradí lietadlo zo svojho lietadlového parku tak, že ho ďalej prenajme inému prevádzkovateľovi, no lietadlo zostane v jeho účtovnej závierke (súvahe), takéto lietadlo by sa nemalo považovať za vyradené z lietadlového parku.

Ak by sa lietadlo malo predať inej leteckej spoločnosti, ale v rámci tej istej skupiny leteckých spoločností (68), takéto lietadlo by sa nemalo považovať za vyradené z lietadlového parku.

40. Čo sa rozumie pod pojmom „letová spôsobilosť lietadla“ v kontexte oddielu 6.18 „Lízing lietadiel“ písm. c) a oddielu 6.19 „Osobná a nákladná letecká doprava“ písm. c)?

V oddiele 6.18 písm. c) a oddiele 6.19 písm. c) sa vyžaduje, aby lietadlo, ktoré nespĺňa kritériá a ktoré je vyradené z lietadlového parku alebo z používania, malo dôkaz o letovej spôsobilosti nie starší ako šesť mesiacov pred dodaním lietadla, ktoré spĺňa kritériá. Na preukázanie letovej spôsobilosti vyradeného lietadla by prenajímateľ alebo prevádzkovateľ lietadla mal poskytnúť platné osvedčenie o letovej spôsobilosti (CofA) vydané agentúrou EASA alebo rovnocenným regulačným orgánom spolu s platným osvedčením o overení letovej spôsobilosti (ARC) alebo rovnocenným osvedčením. Aby si lietadlo zachovalo platné osvedčenie o letovej spôsobilosti, musí mať platné osvedčenie o overení letovej spôsobilosti, ktoré sa musí preskúmať alebo predĺžiť každých 12 mesiacov. Ak platné osvedčenie o overení letovej spôsobilosti stratí platnosť, stráca ju aj osvedčenie o letovej spôsobilosti.

Platnosť osvedčenia o letovej spôsobilosti by nemala byť staršia ako šesť mesiacov pred dodaním lietadla, ktoré spĺňa kritériá. Táto požiadavka sa zavádza s cieľom vylúčiť lietadlá, ktoré už boli vyradené z aktívnej prevádzky, ale ktorých vyradenie nebolo vyvolané potrebou zabezpečiť súlad s taxonómiou EÚ.

Napríklad, ak bolo lietadlo, ktoré spĺňa kritériá, dodané 31. mája 2024 a lietadlo, ktoré nespĺňa kritériá, bolo 30. júna 2024 vyradené z prevádzky, osvedčenie o overení letovej spôsobilosti lietadla, ktoré nespĺňa kritériá, musí byť platné aspoň do 1. decembra 2023 (t. j. menej než 6 mesiacov pred 31. májom 2024). V praxi to znamená, že podmienky by nespĺňalo žiadne lietadlo, ktoré nespĺňa kritériá a ktorého osvedčenie o overení letovej spôsobilosti stratilo platnosť pred uvedeným dátumom, t. j. 1. decembrom 2023.

Dodržiavanie uvedeného postupu potvrdzuje, že lietadlo, ktoré nespĺňa kritériá, spĺňa požiadavky letovej spôsobilosti špecifikované certifikačným orgánom, a preukazuje, že dané lietadlo prešlo dôkladným overením letovej spôsobilosti a spĺňa všetky platné bezpečnostné normy a predpisy za posledných 12 mesiacov.

41. Aké sú podmienky na to, aby výrobcovia vydali vlastné vyhlásenie o súlade lietadla s rozpätiami limitu pre nové typy podľa normy ICAO pre emisie CO2 uvedenej v oddiele 3.21 „Výroba lietadiel“ písm. b)?

Výrobcovia lietadiel by mali preukázať, že metrické hodnoty emisií CO2 lietadla, ktoré spĺňa kritériá, sú v súlade s požadovanými rozpätiami limitu pre nové typy podľa normy ICAO uvedenej v oddiele 3.21 písm. b), a to na základe výsledkov certifikácie emisií CO2 daného lietadla. Ak v prechodnom období do 11. decembra 2026 neexistuje osvedčenie o metrických hodnotách emisií CO2, ktoré by potvrdzovalo požadované rozpätie limitu pre nové typy podľa normy ICAO, výrobcovia lietadiel môžu na účely preukázania súladu vydať vlastné vyhlásenie. Takéto vlastné vyhlásenie by malo byť založené na odôvodnených očakávaniach výrobcov lietadiel, pokiaľ ide o emisie CO2 lietadla, ktoré by mohli vychádzať z ich skúšok a postupov vykonaných počas projektovania a vývoja lietadla. Platnosť vlastného vyhlásenia výrobcu pôvodného zariadenia (OEM) je podmienená tým, aby lietadlo bolo certifikované do 11. decembra 2026.

Na tento účel sa výrobcom pôvodných zariadení odporúča, aby v súvislosti s vlastným vyhlásením začali bez zbytočného odkladu proces certifikácie CO2 alebo – v prípade typov lietadiel, pre ktoré EASA nie je zodpovedným certifikačným orgánom – proces overovania EASA. Odporúča sa naplánovať zavŕšenie činností súvisiacich s certifikáciou CO2 v časovom rámci stanovenom v delegovanom akte o taxonómii v oblasti klímy. Výrobcovia lietadiel môžu agentúru EASA požiadať o pomoc, keď začínajú proces certifikácie CO2.

42. Aký je vzťah medzi vykazovaním v rámci taxonómie týkajúcim sa udržateľných leteckých palív, ktoré sa vyžaduje v oddiele 6.18 „Lízing lietadiel“ a oddiele 6.19 „Osobná a nákladná letecká doprava“, a existujúcim mechanizmami vykazovania a overovania, najmä CORSIA, EU ETS a nariadením o iniciatíve ReFuelEU Aviation?

V oddiele 6.18 písm. b) a c) a oddiele 6.19 písm. d) a e) sa vyžaduje, že ak majú byť lietadlá v súlade s taxonómiou, od určitého dátumu by sa mali prevádzkovať s minimálnym podielom udržateľných leteckých palív.

Udržateľné letecké palivá sú vymedzené v článku 3 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2024/2405 o iniciatíve ReFuelEU Aviation.

V oddiele 6.18 písm. b) a c) a oddiele 6.19 písm. d) a e) sa stanovuje vzorec na výpočet požiadavky na používanie udržateľných leteckých palív, ktorý sa vypočítava ako pomer množstva (vyjadreného v tonách) udržateľných leteckých palív zakúpených na úrovni lietadlového parku vydelený celkovým množstvom leteckého paliva, ktoré používa lietadlo spĺňajúce kritériá, vynásobený 100.

Vzorec na výpočet sa vzťahuje na nákup ako náhradný parameter za používanie s cieľom uľahčiť dodržiavanie predpisov a umožniť hospodárskym subjektom preukázať súlad pomocou príslušných faktúr. Započítať by sa mali len udržateľné letecké palivá zakúpené na použitie vo vlastnom lietadlovom parku prevádzkovateľa. Udržateľné letecké palivo, ktoré je opätovne predané inému prevádzkovateľovi, by sa do výpočtov zahrnúť nemalo, pretože by sa nevyužívalo pri prevádzke lietadlového parku prevádzkovateľa deklarujúceho súlad. V prípade skupiny leteckých spoločností by sa mal navyše výpočet množstva udržateľných leteckých palív obmedziť na lietadlový park vlastnený jediným prevádzkovateľom (napr. na úrovni dcérskej spoločnosti, a nie na úrovni skupiny).

Pokiaľ ide o vykazovanie KPI týkajúcich sa obratu zosúladených s taxonómiou, prevádzkovatelia by nemali dvakrát započítavať použitie udržateľných leteckých palív na úrovni lietadlového parku. Ak kritériá používania udržateľných leteckých palív spĺňa podmnožina lietadiel, ktoré spĺňajú kritériá, za zosúladený s taxonómiou by sa mal považovať len obrat odvodený z prevádzky tejto podmnožiny lietadiel, ktoré spĺňajú kritériá.

Pri preukazovaní súladu s minimálnym podielom udržateľných leteckých palív priradeným k lietadlu, ktoré spĺňa kritériá, sa prenajímatelia a prevádzkovatelia lietadiel môžu spoliehať na množstvo udržateľných leteckých palív oprávnených v rámci taxonómie, ktoré boli zakúpené a použité tak, ako je to vykázané v systémoch monitorovania, vykazovania a overovania zriadených v rámci EU ETS a iniciatívy ReFuelEU Aviation.

Komisia v súčasnosti posudzuje aj uskutočniteľnosť rozšírenia databázy Únie pre biopalivá (69) tak, aby zahŕňala spotrebu udržateľných leteckých palív prevádzkovateľmi lietadiel, čo by mohlo uľahčiť vysledovateľnosť, nákup, dodávku a spotrebu udržateľných leteckých palív.

43. Ako sa budú časom vyvíjať rozpätia limitu emisií CO2 pre nové typy lietadiel podľa normy ICAO, na ktoré sa odkazuje v kritériách významného prínosu uvedených v oddiele 3.21 „Výroba lietadiel“, vzhľadom na vývoj uvedenej normy ICAO?

Rozpätia uplatňované v technických kritériách preskúmania sa vzťahujú na limit pre nové typy lietadiel vymedzený vo zväzku 3 (emisie CO2) normy Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) pre ochranu životného prostredia obsiahnutej v prílohe 16 k Chicagskému dohovoru, prvé vydanie. To znamená, že daný odkaz je statický a akékoľvek budúce zmeny v normách ICAO sa musia zohľadniť v zmenách delegovaného aktu.

V súlade s prechodnou povahou činností a s cieľom zohľadniť vývoj na trhu s leteckými technológiami by technické kritériá preskúmania pre výrobu lietadiel mali byť uplatniteľné do roku 2032, pričom dostatočne včas pred týmto dátumom by sa tieto technické kritériá preskúmania mali preskúmať, aby sa zabezpečil súlad s článkom 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii vzhľadom na technologický vývoj. V preskúmaní by sa mal zohľadniť aj vývoj v oblasti medzinárodnej regulácie (napr. normy, ktoré stanovila ICAO v súvislosti s environmentálnymi normami pre lietadlá).

44. Kritériá významného prínosu uvedené v oddiele 3.21 „Výroba lietadiel“ písm. b) a c), okrem kritéria nulových priamych emisií CO2, odkazujú na koniec roku 2032. Nie je jasné, ktoré kritériá sa budú uplatňovať po tomto dátume. Mohli by ste objasniť harmonogram po roku 2032? Vykoná sa nejaké preskúmanie alebo sa bude automaticky uplatňovať kritérium nulových výfukových emisií?

V súlade s prechodnou povahou činností a s cieľom zohľadniť vývoj na trhu s leteckými technológiami by sa technické kritériá preskúmania pre oddiel 3.21 „Výroba lietadiel“ mali uplatňovať do roku 2032. Do uvedeného dátumu by sa uvedené technické kritériá preskúmania mali preskúmať, aby sa zabezpečil súlad s článkom 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii v nadväznosti na technologický vývoj. Okrem toho by sa mala pravidelne preskúmavať úroveň používania alebo zmiešavania udržateľných leteckých palív stanovená v technických kritériách preskúmania, aby sa zohľadnili novovznikajúce technológie v oblasti udržateľných leteckých palív, ako aj súčasná a očakávaná budúca dostupnosť udržateľných leteckých palív na trhu.

45. Kritériá významného prínosu uvedené v oddiele 3.21 „Výroba lietadiel“ si vyžadujú, aby od roku 2028 do konca roku 2032 boli lietadlá certifikované ako používajúce 100 % zmes udržateľných leteckých palív. Ako sa bude toto kritérium uplatňovať v prípade, že ešte nebude existovať úradná certifikácia pre 100 % zmes udržateľných leteckých palív (v súčasnosti existuje len pre zmesi do 50 %)?

K roku 2024 neexistuje žiadna norma kvality leteckého paliva, ktorá by umožňovala používanie 100 % zmesi udržateľných leteckých palív. Používanie 100 % zmesi udržateľných leteckých palív v prípade komerčných letov preto v súčasnosti nie je povolené z bezpečnostných dôvodov. Zložka udržateľného paliva sa podľa noriem kvality leteckého paliva (ASTM D7566) (70) môže pri väčšine spôsobov výroby zmiešať s konvenčným leteckým palivom, pričom jej obsah môže predstavovať maximálne 50 %.

Vzhľadom na zvýšený význam udržateľných leteckých palív a potrebu používať v budúcnosti tieto palivá v pomeroch miešania vyšších ako 50 % začal medzinárodný priemysel v apríli 2021 pracovať na štandardizovanej špecifikácii pre 100 % zmesi udržateľných leteckých palív v rámci organizácie ASTM International. Vymedzenie palivovej normy si vyžaduje, aby výrobcovia pôvodných zariadení (OEM) trupov a motorov lietadiel zabezpečili bezpečné používanie a prevádzku takéhoto paliva na celom svete.

Zatiaľ sa nedosiahla dohoda ani o harmonograme dokončenia týchto prác, ani o tom, akým smerom bude napredovať rozvoj udržateľných leteckých palív. Viacerí výrobcovia pôvodných zariadení sa zaviazali, že do roku 2030 zabezpečia kompatibilitu svojich lietadiel so 100 % zmesami udržateľných leteckých palív. V snahe podporiť pokrok v tejto oblasti sa v rámci technických kritérií preskúmania týkajúcich sa leteckej dopravy, ktoré sú zahrnuté do taxonómie EÚ, základný cieľový scenár pre priemysel presunul z roku 2030 na rok 2028. Výrobcovia pôvodných zariadení v súčasnosti realizujú potrebný výskum a skúšanie s cieľom vyhodnotiť účinky 100 % zmesí udržateľných leteckých palív na prevádzku lietadiel a emisie z nich. V odvetví letectva má mimoriadny význam to, aby sa pri akomkoľvek technologickom pokroku zaistila bezpečnosť. Výrobcovia pôvodných zariadení preto musia zabezpečiť plnú kompatibilitu trupov a prúdových motorov s budúcimi technickými špecifikáciami 100 % zmesí udržateľných leteckých palív, aby sa lety prevádzkované so 100 % zmesami udržateľných leteckých palív mohli na celom svete prevádzkovať bezpečne. Táto práca závisí od pokroku, ktorý sa dosiahne v rámci aktuálne prebiehajúceho úsilia zameraného na vývoj technickej špecifikácie 100 % zmesi udržateľných leteckých palív podľa organizácie ASTM International. Venujú sa tomu dve pracovné skupiny ASTM: prvá pracuje na rozšírení existujúcej normy kvality leteckého paliva ASTM D7566 „Štandardná špecifikácia pre letecké turbínové palivo obsahujúce syntetické uhľovodíky“ s cieľom umožniť používanie 100 % zmes udržateľného leteckého paliva typu „drop in“; pričom druhá skúma možnosť úplne nového štandardu pre letecké palivo pre nulovú alebo nízkoaromatickú 100 % zmes udržateľných leteckých palív, ktoré nemajú charakter palív typu „drop in“. Priemyselné odvetvie sa ešte musí rozhodnúť, ktoré smerovanie si zvolí.

Pamätajúc na tieto aspekty by sa mala pravidelne preskúmavať úroveň používania alebo zmiešavania udržateľných leteckých palív stanovená v technických kritériách preskúmania, aby sa zohľadnili novovznikajúce technológie v oblasti udržateľných leteckých palív, ako aj súčasná a očakávaná budúca dostupnosť takýchto palív na trhu.

Stavebníctvo a nehnuteľnosti

Oddiel 7.1 „Výstavba nových budov“ v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

46. Uplatňovanie technických kritérií preskúmania a činnosti uvedené v oddiele 7.1 „Výstavba nových budov“ a oddiele 7.2 „Obnova existujúcich budov“ nastoľuje otázku, ako by sa mali riadiť aktualizácie technických kritérií preskúmania v prípade činností trvajúcich niekoľko rokov. V odpovedi na často kladenú otázku č. 106 v oznámení Komisie C/2023/267 (71) sa objasňuje, že rozhodujúcim faktorom pre uplatniteľné technické kritériá preskúmania v danom čase je stavebné povolenie. Uplatňuje sa táto zásada aj pri vykazovaní obratu?

Stavebné povolenie je východiskovým časovým bodom pre uplatňovanie technických kritérií preskúmania stanovených v oddieloch 7.1 a 7.2. Ak sa však technické kritériá preskúmania zmenia počas výstavby alebo obnovy, na takéto budovy a obnovu by sa mali v čase, keď začnú platiť zmenené technické kritériá preskúmania, mali vzťahovať tieto zmenené technické kritériá preskúmania. Pri vykazovaní KPI týkajúceho sa obratu by vykazujúce podniky mali posudzovať danú činnosť na základe technických kritérií preskúmania, ktoré sa na dané činnosti uplatňovali v čase, keď sa obrat vytvoril (pozri odpovede na najčastejšie kladené otázky č. 106 a 152 v oznámení Komisie C/2023/267).

47. Ako by sa v rámci oddielu 7.1 „Výstavba nových budov“ malo vykladať kritérium významného prínosu, pokiaľ ide o potrebu primárnej energie? Mala by byť potreba primárnej energie aspoň o 10 % nižšia než stanovená referenčná hodnota? Ak je napríklad prahová hodnota budovy s takmer nulovou potrebou energie stanovená na 100 kWh/m2, znamenalo by splnenie technických kritérií preskúmania, že spotreba primárnej energie budovy by sa mala pohybovať od 0 do 90 kWh/m2?

Ak je prahová hodnota budovy s takmer nulovou potrebou energie stanovená na 100 kWh/m2, splnenie technických kritérií preskúmania znamená, že potreba primárnej energie budovy by mala byť nižšia ako 90 kWh/m2.

48. V kritériu významného prínosu uvedenom v bode 2 oddielu 7.1 „Výstavba nových budov“ sa uvádza: „V prípade budov s plochou viac ako 5 000 m2 sa po dokončení vykonáva v budove, ktorá je výsledkom výstavby, skúšanie vzduchotesnosti a tepelnej integrity, pričom každá odchýlka od úrovní hospodárnosti stanovených vo fáze návrhu alebo chyba v plášti budovy sa oznamuje investorom a klientom.“ Aký druh plochy by mal prevádzkovateľ v tomto kritériu zvažovať [využiteľná plocha, vykurovaná/klimatizovaná plocha (tepelne ovládaná plocha) alebo iná plocha]?

Prahová hodnota 5 000 m2 stanovená v kritériu významného prínosu pre výstavbu nových budov odkazuje na úžitkovú plochu v zmysle vymedzenia v smernici o energetickej hospodárnosti budov. Smernica o energetickej hospodárnosti budov je smernica, takže jej transpozícia sa ponecháva na členské štáty, ktorých vnútroštátne právne predpisy sa môžu líšiť.

Vymedzenie úžitkovej plochy vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa transponuje smernica o energetickej hospodárnosti budov, je relevantné pre konkrétneho prevádzkovateľa. V energetickom certifikáte (EPC), ktorý je povinný pre všetky nové budovy, sa uvádza aj vnútroštátne vymedzenie úžitkovej plochy.

49. Kritériá významného prínosu uvedené v oddiele 7.1 „Výstavba nových budov“ si vyžadujú, aby bola budova, ktorá je výsledkom výstavby, podrobená skúškam vzduchotesnosti a tepelnej integrity. Aký je rozsah overovania vzduchotesnosti a tepelnej integrity? Je potrebné overiť vzduchotesnosť celej budovy? Musí sa skúška tesnosti plášťa budovy (blower door test) vykonať pre celú budovu, alebo stačí podrobiť skúšaniu len kritické časti plášťa budovy?

Cieľom tohto kritéria je zabezpečiť kvalitu celej budovy. Skúška vzduchotesnosti potvrdzuje, že budova ako celok spĺňa po dokončení prác príslušné kritériá. Táto skúška sa môže v prípade potreby vykonať v určitých úsekoch budovy, tieto úseky by však museli pokryť celú budovu.

Ako alternatívu možno na účely splnenia tohto kritéria využiť aj procesy kontroly kvality počas fázy výstavby. Skúšky vzduchotesnosti pre konkrétne plochy by mohli byť súčasťou súboru nástrojov používaných na zabezpečenie kvality celkovej budovy. Kontrola kvality by sa však mala vzťahovať na celú budovu. Napríklad skúška vzduchotesnosti by sa mohla použiť na certifikáciu určitých plôch alebo častí budovy (napr. vetrací systém), zatiaľ čo iné aspekty (napr. okná a dvere) by sa mohli kontrolovať prostredníctvom procesov kontroly kvality. Budova ako celok by si vyžadovala osvedčenie o celkovej kvalite.

50. Pokiaľ ide o kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k ochrane a udržateľnému využívaniu vodných a morských zdrojov podľa oddielu 7.1 „Výstavba nových budov“, je stavebné povolenie dostatočné na zdokumentovanie súladu s dodatkom B, ak príslušná krajina vykonáva smernicu 2000/60/ES?

Cieľom kritérií v dodatku B je zabezpečiť, aby sa na územie povodia, v ktorom sa vykonáva stavebná činnosť, vzťahoval plán manažmentu povodia, v ktorom sa identifikovali tlaky a vplyvy na vodné útvary a v ktorom sa stanovujú všetky opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo zhoršeniu stavu vôd a zabezpečilo dosiahnutie dobrého stavu alebo potenciálu vody v súlade so smernicou 2000/60/ES.

Konkrétne to znamená, že vyhlásenie preukazujúce súlad staveniska so zásadou „výrazne nenarušiť“, pokiaľ ide o ochranu a udržateľné využívanie vodných a morských zdrojov, znamená, že sa vykonalo vhodné posúdenie všetkých potenciálne ovplyvnených vodných útvarov a že sa zabezpečilo, aby stavenisko nespôsobilo žiadne významné zhoršenie týchto vodných útvarov ani nezabránilo tomu, aby tieto vodné útvary dosahovali dobrý stav/potenciál. Ak sa v stavebnom povolení preukáže, že riziká výrazného zhoršenia boli posúdené a riešené, malo by to postačovať na preukázanie súladu so zásadou „výrazne nenarušiť“, pokiaľ ide o ochranu a udržateľné využívanie vodných a morských zdrojov.

51. V kritériách týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k prevencii a kontrole znečisťovania uvedených v oddiele 7.1 „Výstavba nových budov“ sa uvádza, že „stavebné prvky a materiály použité pri výstavbe vyhovujú kritériám stanoveným v dodatku C k tejto prílohe.“ Ako sú vymedzené „stavebné prvky a materiály“? Sú zahrnuté aj strojové zariadenia používané na inštaláciu stavebných prvkov a materiálov (napr. strešná plsť)? Malo by sa brať do úvahy aj čalúnenie nábytku či biela technika? Alebo sa to týka len plášťa a jadra budovy?

Pojem „stavebné prvky a materiály“ by sa mal vykladať ako „stavebné výrobky“ v zmysle vymedzenia v článku 3 nariadenia o stavebných výrobkoch: „Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov: 1. „stavebný výrobok“ je akýkoľvek tvarovaný alebo beztvarý fyzický stavebný komponent vrátane výrobkov vyrobených pomocou 3D tlače alebo zostava, ktorá sa uvádza na trh, čo zahŕňa aj dodanie na stavenisko, na trvalé zabudovanie v stavbách alebo ich častiach, s výnimkou stavebných komponentov, ktoré sa musia najprv začleniť do zostavy alebo iného stavebného výrobku a až potom trvalo zabudovať do stavieb.“

Kľúčovým prvkom vo vymedzení tohto pojmu je výraz „trvalý/trvalo“, ktorý znamená, že „[...] je určený na zotrvanie v stavbe alebo jej časti po ukončení procesu výstavby alebo obnovy“. Nábytok, čalúnenie a „biela technika“ (t. j. spotrebiče ako chladničky a práčky) vo vymedzení pojmu zahrnuté nie sú. Medzi plášťom a jadrom budovy sa nerozlišuje, pretože stavebné výrobky sa môžu (trvalo) inštalovať počas prác buď na plášti alebo na jadre. Vylúčené sú všetky strojové zariadenia používané na inštaláciu stavebných výrobkov.

52. V kritériách týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k prevencii a kontrole znečisťovania uvedených v oddiele 7.1 „Výstavba nových budov“, čo znamená „prísť do kontaktu s obyvateľmi“? Ktoré stavebné komponenty a prvky by sa mali zvážiť?

Poznámka pod čiarou odkazuje na náterové farby a laky, stropné obklady, podlahové krytiny vrátane súvisiacich lepidiel a tesniacich materiálov, vnútornú izoláciu a povrchové úpravy interiérov, napríklad také, ktorými sa odstraňuje vlhkosť a pleseň. V praxi to znamená akýkoľvek materiál, ktorý prichádza do kontaktu s ovzduším v interiéri a z ktorého sa môže uvoľňovať ktorákoľvek z uvedených látok.

53. V kritériách týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k prevencii a kontrole znečisťovania uvedených v oddiele 7.1 „Výstavba nových budov“ je zahrnutá požiadavka, že „stavebné prvky a materiály použité pri výstavbe, ktoré môžu prísť do kontaktu s obyvateľmi, emitujú menej ako 0,06 mg formaldehydu na m3 ovzdušia skúšobnej komory, čo sa preukáže skúšaním v súlade s podmienkami uvedenými v prílohe XVII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006“.

Má nariadenie (EÚ) 2023/1464, ktorým sa mení príloha XVII k nariadeniu REACH a zavádza odklad požiadaviek týkajúcich sa formaldehydu, vplyv na požiadavku taxonómie týkajúcu sa materiálov, ktoré emitujú menej ako 0,06 mg formaldehydu na m3 materiálu alebo komponentu? Je táto požiadavka stále potrebná na preukázanie zosúladenia alebo sa uplatňuje odklad stanovený v nariadení (EÚ) 2023/1464?

Požiadavka taxonómie, ktorou sa stanovujú úrovne emisií formaldehydu pre stavebné prvky a materiály, je stanovená ako nezávislé kritérium, ktoré nie je podmienené dátumom začiatku uplatňovania obmedzení používania látok uvoľňujúcich formaldehyd uvedených v nariadení REACH. Jedinou požiadavkou je, aby sa skúšanie vykonávalo v súlade s metodikou uvedenou v prílohe XVII k nariadeniu REACH.

Odklad zavedený nariadením (EÚ) 2023/1464 sa týka len uplatňovania obmedzení uvedených v nariadení REACH. Tento odklad nemá vplyv na osobitné nezávislé požiadavky taxonómie a nebráni uplatňovaniu merania vzduchu v skúšobnej komore uvedeného v dodatku 14 k prílohe XVII k nariadeniu REACH.

54. Vzťahujú sa kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k ochrane a obnove biodiverzity a ekosystémov podľa odseku 7.1 „Výstavba nových budov“ aj na dočasnú budovu alebo mobilný dom, ktoré stavebné spoločnosti využívajú pri výstavbe novej budovy, alebo sa považujú za nepodstatné či zanedbateľné, pretože na ne obvykle pripadá približne 5 % celkového pozemku?

Kritériá a, b a c uvedené v kritériách týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k ochrane a obnove biodiverzity a ekosystémov súvisia len s novou výstavbou. Nevzťahujú sa na dočasné budovy alebo mobilné domy. Požiadavka zabezpečiť súlad s dodatkom D uvedená v kritériách týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“ sa však vzťahuje tak na staveniská, ako aj na prevádzky (t. j. aj dočasné budovy a výstavbu). To znamená, že prevádzkovateľ, ktorý chce umiestniť dočasnú budovu/mobilný dom v blízkosti oblasti citlivej na biodiverzitu alebo priamo v nej, musí v súlade s dodatkom D zároveň posúdiť, aké vplyvy na životné prostredie môžu mať, a musí prijať vhodné zmierňujúce opatrenia.

55. V kritériách týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k ochrane a obnove biodiverzity a ekosystémov podľa písmena b) odseku 7.1 „Výstavba nových budov“ sa uvádza, že „nová stavba sa nestavia na týchto druhoch pozemkov: na zelených lúkach s uznaným vysokým stupňom biodiverzity a na pôde, ktorá slúži ako biotop ohrozených druhov (flóry aj fauny) uvedených v Európskej červenej knihe alebo v Červenej knihe IUCN.“ Ako by sa mal vykladať pojem „zelená lúka“?

„Zelená lúka s uznaným vysokým stupňom biodiverzity“ by sa mala chápať ako všetka pôda na zelenej lúke (pôda, na ktorej sa predtým neuskutočnil žiadny urbanistický rozvoj) s vysokou hodnotou z hľadiska ekosystémov, biotopov a druhov. Zahŕňa nielen pôdu, ktorá bola určená na ochranu vzácnych alebo ohrozených druhov, ale napríklad aj vnútroštátne a medzinárodne chránené oblasti a iné oblasti s vysokou biodiverzitou (napr. lokality svetového dedičstva UNESCO a kľúčové oblasti biodiverzity). V kritériách týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k ochrane a obnove biodiverzity a ekosystémov uvedených v oddiele 7.1 sa preto osobitne odkazuje na „zelenú lúku s uznaným vysokým stupňom biodiverzity“ na jednej strane a na Európsku červenú knihu ohrozených druhov alebo Červenú knihu ohrozených druhov IUCN na strane druhej.

Oddiel 7.2 „Obnova existujúcich budov“ v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

56. Môže sa obnova budovy na vlastné použitie započítať do oddielu 7.2 „Obnova existujúcich budov“?

Taxonómia EÚ nerozlišuje medzi rôznymi spôsobmi použitia (vlastné alebo iné) budovy, ktorá sa má obnovovať. Činnosť obnovy budovy na vlastné použitie by sa preto mala započítať do oddielu 7.2 „Obnova existujúcich budov“ (pozri aj odpoveď na často kladenú otázku č. 147 v oznámení Komisie C/2023/267).

57. Patrí rozšírenie existujúcej budovy do oddielu 7.1 „Výstavba nových budov“ alebo do oddielu 7.2 „Obnova existujúcich budov“? Existujú určité podmienky, ktoré ovplyvňujú rozsah/vymedzenie činnosti (nová výstavba verzus obnova)?

Na klasifikáciu rozšírenia existujúcej budovy bude mať vplyv veľkosť rozšírenia (napr. v m2 úžitkovej plochy). V prípade rozšírení, ktoré si vyžadujú stavebné povolenie, by sa na klasifikáciu rozšírenia ako činnosti podľa oddielu 7.1 alebo 7.2 mali použiť vnútroštátne stavebné požiadavky.

58. V poznámke pod čiarou ku kritériám významného prínosu uvedeným v oddiele 7.2 „Obnova existujúcich budov“ sa uvádza, že „zlepšenie o 30 % vyplýva zo skutočného zníženia potreby primárnej energie (ak sa nezohľadňujú zníženia čistej potreby primárnej energie z obnoviteľných zdrojov energie) a možno ho dosiahnuť sériou opatrení maximálne za tri roky.“ Čo by sa malo považovať za začiatok tohto časového obdobia – prvé opatrenie obnovy, dátum začiatku financovania opatrenia obnovy alebo iný dátum?

Kritérium umožňuje prispôsobiť sa rôznym situáciám, no uplatňovanie by malo byť konzistentné. Malo by sa napríklad vykonať porovnanie medzi i) koncom prvého kroku a ii) druhým (alebo posledným) krokom obnovy, ktorý vedie k 30 % úsporám energie. Nemalo by sa robiť medzi i) koncom prvého kroku a ii) počiatočnými fázami druhého kroku.

59. V rámci oddielu 7.2 „Obnova existujúcich budov“, ak sa počas obnovy zmení kategória budovy (napr. ak sa hotel transformuje na kancelárske priestory), ako možno projekt vyhodnotiť z hľadiska zníženia energie prostredníctvom špecifikovanej metódy porovnania hodnoty potreby primárnej energie podľa energetického certifikátu pred obnovou a po nej?

V tomto prípade by sa na účely porovnania mohol použiť fiktívny energetický certifikát „pred“ obnovou. Tento fiktívny energetický certifikát „pred“ obnovou by predstavoval budovu, akoby pred renováciou bola kancelárskymi priestormi.

V uvedenom príklade sa hotel transformuje na kancelárske priestory. Po obnove existuje energetický certifikát „po“ transformácii. V prípade stavu „predtým“ by expert mohol vytvoriť fiktívny energetický certifikát „pred“ transformáciou na základe technických prvkov budovy v čase, keď bola hotelom, ale prispôsobiť jej využívanie. Môže si to napríklad vyžadovať prispôsobenie určitých parametrov (napr. obsadenosť, používanie vlastnej teplej úžitkovej vody a otváracie hodiny).

Oddiel 7.6 „Inštalácia, údržba a oprava technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov“ v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

60. V často kladenej otázke č. 139 v oznámení Komisie C/2023/267 sa uvádza, že oddiel 7.6 „Inštalácia, údržba a oprava technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov“ zahŕňa činnosti inštalácie, údržby a opravy vykonávané na veterných turbínach inštalovaných na mieste ako technické systémy budov, ale takisto sa v nej uvádza, že oddiel 4.3 „Výroba elektriny z veternej energie“ zahŕňa výstavbu alebo prevádzku zariadení na výrobu elektriny, ktoré vyrábajú elektrinu z veternej energie vo všetkých ostatných situáciách. Je pojem „výstavba“ ekvivalentom pojmu „inštalácia“ a je pojem „prevádzka“ ekvivalentom pojmu „údržba“ a „oprava“?

Rozdiel v terminológii používanej v oddieloch 7.6 a 4.3 vyplýva z rôzneho rozsahu projektov, na ktoré sa tieto dva oddiely vzťahujú. Pojem „inštalácia“ je relevantným pojmom pre menšie zariadenia v oblasti obnoviteľných zdrojov energie prináležiace k budove, ktoré sú určené na dodávanie elektriny, ktorú táto budova primárne využíva (ako je to v oddiele 7.6 „Inštalácia, údržba a oprava technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov“). Činnosť uvedená v oddiele 7.6 sa nevzťahuje na výrobu alebo prevádzku energie z obnoviteľných zdrojov.

Pojem „výstavba“ zahŕňa veľké, komerčné, samostatné zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako je to v oddiele 4.3 „Výroba elektriny z veternej energie“, ak je elektrina určená na komerčné použitie alebo predaj.

Podobne sa pojem „prevádzka“ používa skôr pri väčších zariadeniach na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, kde môže byť riadenie môže skôr obchodnou činnosťou, než v kontexte individuálnej budovy. Pojem „prevádzka“ zahŕňa „údržbu a opravu“, ale mohol by zahŕňať aj ďalšie činnosti súvisiace s riadením veterných turbín.

61. Patrí nadobudnutie konkrétneho „opatrenia“ uvedeného v oddieloch 7.3 „Inštalácia, údržba a oprava energeticky efektívnych zariadení“ až 7.6 „Inštalácia, údržba a oprava technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov“ do rozsahu príslušných činností?

Prevádzkovatelia by sa mali riadiť účtovnými pravidlami, aby určili, či majú vykazovať výdavky na služby inštalácie, údržby a opravy uvedené v oddieloch 7.3 až 7.6 ako kapitálové výdavky alebo prevádzkové výdavky.

Výdavky na nadobudnutie príslušných výrobkov a vybavenia, na ktoré sa vzťahujú činnosti súvisiace s inštaláciou, údržbou a opravou podľa oddielov 7.3 až 7.6, by sa mali posudzovať na základe príslušných kritérií týkajúcich sa výroby takýchto výrobkov a vybavenia:

—	výdavky na nadobudnutie energeticky efektívneho vybavenia budov alebo nástrojov a prístrojov na meranie, reguláciu a kontrolu energetickej efektívnosti budov by sa mali posudzovať na základe príslušných kritérií uvedených v oddiele 3.5 „Výroba energeticky efektívnych zariadení pre budovy“;

—	výdavky na technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov by sa mali posudzovať na základe príslušných kritérií uvedených v oddiele 3.1 „Výroba technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov“;

—

výdavky na nadobudnutie nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá v budovách (a parkovacích miest prináležiacich k budovám) by sa mali posudzovať na základe príslušných kritérií uvedených v oddiele 3.20 „Výroba, inštalácia a servis elektrických zariadení na vysoké, stredné a nízke napätie na účely prenosu a distribúcie elektrickej energie, ktoré vedú k významnému prínosu k zmierneniu zmeny klímy alebo ho umožňujú“.

Oddiel 7.7 „Nadobudnutie a vlastníctvo budov“ v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

62. Ako by sa mala vymedziť „prevádzková potreba primárnej energie“, na ktorú sa odkazuje v kritériách významného prínosu uvedených v oddiele 7.7 „Nadobudnutie a vlastníctvo budov“? Vymedzenie pojmu uvedené v odpovedi na často kladenú otázku č. 153 v oznámení Komisie C/2023/267 je mätúce, pretože sa v ňom cituje právne vymedzenie potreby primárnej energie bez toho, aby sa vysvetlilo, čo „prevádzková“ v tejto súvislosti znamená.

„Prevádzková“ znamená, že sa vzťahuje na fázu „využívania“ budovy (t. j. fáza výstavby budovy a výsledná vynaložená energia sa nezohľadňujú).

V smernici o energetickej hospodárnosti budov z roku 2018 sa vyžadoval ukazovateľ využívania primárnej energie, ktorá by sa však mohla interpretovať ako energia z obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov. V súčasnosti by preto mohlo ísť o ktorýkoľvek ukazovateľ, ktorý členský štát používa vo svojej vnútroštátnej metodike výpočtu týkajúcej sa energetických certifikátov a minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. V smernici o energetickej hospodárnosti budov z roku 2024 sa jasne uvádza, že ide o celkovú spotrebu primárnej energie (v bytových i nebytových budovách). Od dátumu transpozície smernice o energetickej hospodárnosti budov z roku 2024 bude spomínaný ukazovateľ povinný (v prípade energetických certifikátov a minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť).

63. V kritériu významného prínosu uvedenom v bode 3 oddielu 7.7 „Nadobudnutie a vlastníctvo budov“ sa uvádza, že „veľké nebytové budovy (s účinným menovitým výkonom vykurovacích systémov, systémov kombinovaného priestorového vykurovania a vetrania, klimatizačných systémov alebo systémov kombinovanej klimatizácie a vetrania nad 290 kW) sa efektívne prevádzkujú pomocou monitorovania a posudzovania energetickej hospodárnosti“.

—	Aký druh výkonu sa tu myslí: vykurovací/chladiaci výkon alebo elektrický výkon spotrebičov?

—

Pokiaľ ide o vykurovací/chladiaci výkon, určité zariadenia na vykurovanie, vetranie a klimatizáciu (napr. tepelné čerpadlá) majú vykurovací aj chladiaci výkon, ktorý závisí od spôsobu ich prevádzky. Pri overovaní, či výkon presahuje 290 kW, by sa mal posudzovať: i) iba vykurovací výkon; ii) iba chladiaci výkon; alebo iii) súčet vykurovacích a chladiacich výkonov?

Účinný menovitý výkon sa vzťahuje na výkon zdroja tepla (napr. kotla alebo tepelného čerpadla) vo vykurovacom systéme. Ak má vetrací systém vlastný samostatný zdroj tepla, jeho výkon sa pripočíta k výkonu vykurovacieho systému. Ak je celkový súčet vyšší ako 290 kW, kritérium sa uplatní.

To isté platí pre chladiace systémy, v ktorých sa namiesto toho zvažuje výkon zariadenia na výrobu chladu (napr. chladič alebo tepelné čerpadlo). Ak je k vetraciemu systému pripojené samostatné zariadenie na výrobu chladu, bude treba zvážiť aj túto skutočnosť. Ak je celkový súčet vyšší ako 290 kW, kritériá sa uplatnia.

Vykurovanie a chladenie sa posudzujú samostatne. V prípade tepelného čerpadla sa jeho vykurovací výkon započíta do limitu vykurovania, zatiaľ čo jeho chladiaci výkon sa započíta do limitu chladenia 290 kW.

Vo všetkých prípadoch sa vždy zohľadňuje tepelný alebo chladiaci výkon. Napríklad v prípade tepelného čerpadla alebo chladiča bude potrebné zohľadniť tepelný výkon (t. j. nie elektrický príkon).

Informácie a komunikácia

Oddiel 8.1 „Spracovanie dát, poskytovanie serverového priestoru na internete a súvisiace služby“ v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

64. Sú v rámci oddielu 8.1 „Spracovanie dát, poskytovanie serverového priestoru na internete a súvisiace služby“ zahrnuté len interné dátové centrá alebo sú zahrnuté aj činnosti spoločného umiestnenia serverového priestoru s tretími stranami (vrátane hyperškálových subjektov)?

Zahrnuté sú všetky typy dátových centier vrátane dátových centier so spoločným umiestnením.

65. Ktoré príslušné postupy alebo očakávané postupy uvedené v Európskom kódexe správania pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo v dokumente CEN-CENELEC CLC TR50600-99-1 by sa mali zaviesť, aby sa dosiahlo zosúladenie s kritériami významného prínosu uvedenými v oddiele 8.1 „Spracovanie dát, poskytovanie serverového priestoru na internete a súvisiace služby“?

Príslušné postupy, ktoré je potrebné zaviesť v kontexte oddielu 8.1 delegovaného aktu o taxonómii v oblasti klímy, možno nájsť v rámci posudzovania dátových centier: Assessment Framework for Data Centres in the Context of Activity 8.1 in the Taxonomy Climate Delegated Act | E3P (Rámec posudzovania dátových centier v kontexte činnosti 8.1 delegovaného aktu o taxonómii v oblasti klímy) (europa.eu).

Oddiel 8.2 „Riešenia znižovania emisií skleníkových plynov založené na údajoch“ v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

66. Sú digitálne riešenia využívajúce vesmírne údaje a/alebo vesmírne služby zahrnuté v rámci oddielu 8.2 „Riešenia znižovania emisií skleníkových plynov založené na údajoch“?

Digitálne riešenia a riešenia IKT využívajúce vesmírne údaje a služby sú do tejto činnosti zahrnuté.

67. V kritériách významného prínosu uvedených v oddiele 8.2 „Riešenia znižovania emisií skleníkových plynov založené na údajoch“ sa uvádza, že „Ak je už na trhu k dispozícii alternatívne riešenie alebo alternatívna technológia, dané riešenie IKT preukazuje významné úspory emisií skleníkových plynov počas životného cyklu v porovnaní s najvýkonnejším alternatívnym riešením/najvýkonnejšou alternatívnou technológiou.“ Ako sa da vyčísliť výraz „významné“ a ako sa majú takéto úspory porovnávať s najvýkonnejším alternatívnym riešením/technológiou k dispozícii na trhu?

Ako sa uvádza v často kladenej otázke č. 42 v oznámení Komisie C/2023/267 v súvislosti s podobnou otázkou týkajúcou sa oddielu 3.6, uplatňovanie požiadavky umožňuje určitú flexibilitu. V súvislosti s kritériom „významných úspor emisií skleníkových plynov počas životného cyklu v porovnaní s najvýkonnejším alternatívnym riešením/technológiou“ neexistuje spoločná úroveň výkonnosti.

Prevádzkovateľ činnosti by mal odôvodniť, či a ako jeho technológia umožňuje dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov v porovnaní s ostatnými konkurenčnými technológiami. Pritom by mali zabezpečiť, aby ich posúdenie bolo v súlade so všetkými dôveryhodnými a dostupnými externými zdrojmi informácií o potenciáli, ktorým daná technológia disponuje pri dosahovaní dekarbonizácie. Podniky by takisto mali preukázať tento prvok na účely overenia treťou stranou, ktoré sa vyžaduje v technických kritériách preskúmania (a najmä podniky, na ktoré sa vzťahuje článok 8 nariadenia o taxonómii), a vo svojom nefinančnom výkaze by mali zverejniť všetky príslušné informácie. Prevádzkovatelia môžu posúdiť úroveň výkonnosti digitálneho riešenia pomocou metodiky posudzovania vplyvu čistého uhlíka.

68. Ktoré spoločnosti musia vykazovať informácie podľa oddielu 8.2 „Riešenia znižovania emisií skleníkových plynov založené na údajoch“?

Podľa oddielu 8.2 by mal vykazovať každý finančný alebo nefinančný podnik investujúci do digitalizácie, keď IKT riešenia, do ktorých investovali a ktoré zaviedli, umožňujú znížiť emisie skleníkových plynov.

Oddiel 8.2 sa zameriava na konkrétne digitálne riešenia, ktoré sa vyvíjajú alebo zavádzajú s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov. Tieto riešenia môžu byť inovačnou kombináciou digitálnych sietí a technológií a aplikácií, ako sú 5G, internet vecí, umelá inteligencia a blockchain.

Vykazovanie informácií v rámci tejto činnosti uskutočňujú najmä vývojári týchto čiastočných alebo celkových riešení (napr. prevádzkovatelia a poskytovatelia IKT riešení), no vykazované informácie by mali byť zohľadnené aj na strane používateľov ako ekologické investície. Napríklad, ako uviedli zástupcovia energetického priemyslu, digitalizácia je kľúčom k integrácii energetickej efektívnosti do odvetvia energetiky. To znamená, že v oddiele 8.2 by sa malo vykázať každé riešenie digitalizácie, ktoré sa zavádza na podporu energetickej efektívnosti a je založené na jednej z technológií uvedených v oddiele 8.2 alebo ich kombinácii, a iných technológií, ktoré nie sú osobitne uvedené. To isté platí pre všetky odvetvia, v ktorých digitalizácia pomáha podporovať lepšie environmentálne správanie.

ODDIEL III OTÁZKY TÝKAJÚCE SA CIEĽA ADAPTÁCIA NA ZMENU KLÍMY (PRÍLOHA II K DELEGOVANÉMU AKTU O TAXONÓMII V OBLASTI KLÍMY)

Energetika

Oddiel 4.9 „Prenos a distribúcia elektriny“ v prílohe II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

69. V kritériách týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k zmierneniu zmeny klímy uvedených v oddiele 4.9 „Prenos a distribúcia elektriny“ v prílohe II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy sa uvádza, že „infraštruktúra nie je určená na vytváranie priameho prepojenia ani na rozširovanie existujúceho priameho prepojenia so zariadením na výrobu energie, v ktorom priame emisie skleníkových plynov prekračujú hodnotu 270 g ekvivalentu CO2/kWh“. Kritériá významného prínosu tej istej činnosti k zmierneniu zmeny klímy uvedené v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy však zahŕňajú formuláciu, že „infraštruktúra určená na vytváranie priameho prepojenia alebo na rozširovanie existujúceho priameho prepojenia medzi rozvodňou alebo sieťou a elektrárňou, ktorá emituje skleníkové plyny nad úrovňou 100 g ekvivalentu CO2/kWh meranou na základe životného cyklu, nie je v súlade so stanovenými kritériami“. Prečo nebol odkaz na „priame spojenie medzi rozvodňou alebo sieťou a elektrárňou“ zahrnutý do kritérií týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“?

Odkaz na „priame prepojenie medzi rozvodňou alebo sieťou a elektrárňou“ bol zahrnutý do kritérií významného prínosu k zmierneniu zmeny klímy v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy. Naopak, v kritériách týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k zmierneniu zmeny klímy v rámci tej istej činnosti v prílohe II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy sa neuvádza spojenie s rozvodňou.

Pri vymedzovaní kritérií týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“ Komisia zohľadnila prebiehajúcu transformáciu prenosových a distribučných sústav, ktoré počítajú s nepriamymi pripojeniami k elektrárňam, v ktorých priame emisie skleníkových plynov prekračujú prahovú hodnotu. Je možné splniť kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ bez vylúčenia pripojení k určitým elektrárňam, pretože dôraz by sa mal klásť na celkovú úroveň emisií systému. Úroveň ambícií pre významný prínos je vyššia ako úroveň stanovená v kritériách týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“.

Kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k prevádzke existujúcej energetickej infraštruktúry nie sú také prísne ako kritériá pre nové zariadenia, pretože prevádzkovatelia sústav sa spoliehajú na existujúcu infraštruktúru a nemožno očakávať, že existujúce aktíva odpoja. Pri posudzovaní súladu distribučnej a prenosovej sústavy treba posudzovať celkový energetický mix.

Zásobovanie vodou, kanalizácia, nakladanie s odpadom a sanácia

Oddiel 5.13 „Odsoľovanie“ v prílohe II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

70. Ako by sa mala vypočítať hodnota emisií skleníkových plynov zo zariadenia na odsoľovanie na m3 vyrobenej sladkej vody na účely splnenia kritérií týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k zmierneniu zmeny klímy podľa oddielu 5.13 „Odsoľovanie“? Mala by sa zohľadniť energetická náročnosť celého procesu odsoľovania a priame emisie skleníkových plynov zložky napájania energiou? Zahŕňa intenzita skleníkových plynov vyrobenej elektrickej energie aj energiu vyrobenú alebo dodanú?

Pomer emisií skleníkových plynov zo zariadenia na odsoľovanie na m3 vyrobenej sladkej vody sa vypočítava ako pomer:

—	v čitateli: celkových priamych emisií skleníkových plynov z využitej energie bez ohľadu na to, či sa počas obdobia vykazovania vyrába alebo dodáva, v celom procese odsoľovania (ako sa uvádza v opise činnosti); a

—	v menovateli: celkového objemu (m3) sladkej vody vyrobenej počas obdobia vykazovania.

Čitateľ by sa mal vypočítať tak, že sa množstvo energie využitej v celom procese odsoľovania vynásobí zodpovedajúcimi priamymi emisiami skleníkových plynov z využitej energie. Ak energia využitá v procesoch odsoľovania pochádza zo zdrojov/má pôvod, ktoré sa vyznačujú rôznymi priamymi emisiami skleníkových plynov, výpočet by sa mal vykonať pre každý zdroj/pôvod energie (t. j. príslušné množstvá energie využitej z každého zdroja/pôvodu energie by sa mali vynásobiť zodpovedajúcimi priamymi emisiami skleníkových plynov z energie z daného zdroja/pôvodu).

71. Zahŕňa v rámci oddielu 5.13 „Odsoľovanie“ intenzita skleníkových plynov z elektrickej energie len elektrinu využívanú v energetickej sieti, alebo zahŕňa aj elektrinu využívanú domácnosťami?

Hodnota intenzity emisií skleníkových plynov na úrovni zariadenia sa vypočítava tak, že zahŕňa spotrebu energie počas celého procesu odsoľovania vrátane vedľajších úprav, prečerpávania a odstraňovania soľanky. Nezahŕňa však ani energiu využitú na distribúciu vyrobenej sladkej vody, ani energiu spotrebovanú koncovými používateľmi (vrátane domácností).

Doprava

Oddiel 6.15 „Infraštruktúra umožňujúca cestnú a verejnú dopravu“ v prílohe II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

72. V kritériu týkajúcom sa zásady „výrazne nenarušiť“ v oblasti zmiernenia zmeny klímy uvedenom v oddiele 6.15 „Infraštruktúra umožňujúca cestnú a verejnú dopravu“ sa uvádza, že „infraštruktúra nie je určená na prepravu ani uskladňovanie fosílnych palív.“ Ako môžu poskytovatelia zariadení splniť toto kritérium, ak nevedia ovplyvniť, aký typ dopravy a/alebo uskladnenia sa bude v infraštruktúre používať?

Činnosť uvedená v oddiele 6.15 zahŕňa výstavbu, modernizáciu, údržbu a prevádzku rôznych typov infraštruktúry, ktoré umožňujú cestnú a verejnú dopravu. To znamená, že táto činnosť nezahŕňa výrobcov zariadení využívaných na túto činnosť.

Riadenie rizika katastrof

Oddiel 14.1 „Pohotovostné služby“ v prílohe II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy

73. Pripravenosť a reakcia na ropné škvrny sú oprávnené podľa oddielu 14.1 „Pohotovostné služby“ [písm. e) v opise činnosti]. Je predaj vybavenia používaného na účely núdzových únikov a ich prevencie oprávnený podľa oddielu 14.1?

Ako sa uvádza v bode 2 písm. d) opisu, hospodárska činnosť uvedená v oddiele 14.1 „Pohotovostné služby“ zahŕňa „nadobudnutie, uskladnenie, modernizáciu a údržbu materiálových prostriedkov [...] potrebných na zmiernenie bezprostredných dôsledkov katastrofy“.

To znamená, že zatiaľ čo na obrat, kapitálové výdavky alebo prevádzkové výdavky podniku, ktorý používa dané vybavenie na riešenie havarijných únikov a/alebo ich prevenciu, sa vzťahuje oddiel 14.1, na podnik, ktorý dané vybavenie vyrába a predáva a má z neho príjmy, sa táto činnosť nevzťahuje.

ODDIEL IV OTÁZKY TÝKAJÚCE SA CIEĽA VODNÉ A MORSKÉ ZDROJE (PRÍLOHA I K DELEGOVANÉMU AKTU O TAXONÓMII V OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA)

Všeobecné otázky

74. Do akej miery sa činnosti v oblasti nakladania s odpadom týkajú aj interných činností (napr. triedenie nebezpečného odpadu a odpadu, ktorý nie je nebezpečný, v danej lokalite na účely jeho odovzdania)?

Činnosti v oblasti nakladania s odpadom zahŕňajú interné činnosti vrátane triedenia nebezpečného odpadu a odpadu, ktorý nie je nebezpečný, v danej lokalite. Nezahŕňajú zneškodňovanie odpadu.

Zásobovanie vodou, kanalizácia, nakladanie s odpadom a sanácia

Oddiel 2.1 „Zásobovanie vodou“ v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia

75. Aký je rozdiel medzi oddielom 2.1 „Zásobovanie vodou“ v prílohe I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia a oddielmi 5.1 „Výstavba, rozširovanie a prevádzka systémov zberu, úpravy a dodávky vody“ a 5.2 „Obnova systémov zberu, úpravy a dodávky vody“ v prílohách I a II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy?

Hoci medzi opismi činnosti dochádza k prekrývaniu, oddiel 2.1 prílohy I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia sa vzťahuje na činnosti, ktoré významne prispievajú k udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov, a oddiely 5.1 a 5.2 v prílohách I a II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy sa vzťahujú na činnosti, ktoré významne prispievajú k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy. V dôsledku toho sú odlišné najmä technické kritériá preskúmania týkajúce sa významného prínosu.

Oddiel 2.1 prílohy I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia sa týka „výstavby, rozširovania, prevádzky a obnovy systémov zberu, úpravy a dodávky vody určenej na ľudskú spotrebu na základe odberu prírodných zdrojov vody z povrchových alebo podzemných zdrojov vody“. To zodpovedá dvom samostatným činnostiam týkajúcim sa systémov zásobovania pitnou vodou v delegovanom akte o taxonómii v oblasti klímy. Oddiel 5.1 sa týka výstavby, prevádzky a rozširovania systémov a oddiel 5.2 sa týka obnovy existujúcich systémov zásobovania pitnou vodou.

76. V prípadoch, keď sa dodáva len zariadenie na zásobovanie vodou a daná spoločnosť nie je zapojená do prevádzky príslušných jednotiek, môže sa za oprávnený podľa oddielu 2.1 „Zásobovanie vodou“ považovať len predaj zariadení bez ich prevádzkovania?

Činnosť v rámci oddielu 2.1 „Zásobovanie vodou“ delegovaného aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia zahŕňa výstavbu, rozširovanie, prevádzku a obnovu systémov zberu, úpravy a dodávky vody vrátane odberu, úpravy a distribúcie vody. Táto činnosť nezahŕňa výrobu zariadení na zásobovanie vodou. Niektoré typy zariadení sú zahrnuté v oddiele 1.1 „Výroba, inštalácia a súvisiace služby pre technológie kontroly úniku umožňujúce znižovanie únikov a predchádzanie únikom v systémoch zásobovania vodou“.

ODDIEL V OTÁZKY TÝKAJÚCE SA CIEĽA PRECHOD NA OBEHOVÉ HOSPODÁRSTVO (PRÍLOHA II K DELEGOVANÉMU AKTU O TAXONÓMII V OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA)

Priemyselná výroba

Oddiel 1.1 „Výroba plastových obalov“ v prílohe II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia

77. Sú plastové obaly vyrobené zo zmiešaného materiálu (napr. plastu a lepenky, napr. TetraPak) oprávnené podľa oddielu 1.1 „Výroba plastových obalov“?

Požiadavky tohto oddielu sa vzťahujú na činnosti NACE C22.22, a teda na plastové výrobky. Do tejto činnosti sú zahrnuté tieto ilustračné formáty plastových obalov: plastové tašky, vrecúška, nádoby, škatule, debny, demižóny a fľaše. Pokiaľ ide o obaly pozostávajúce z viacerých materiálov, uplatňuje sa prístup prevládajúceho materiálu – čo znamená, že na plastové obaly zo zmiešaných materiálov, z ktorých (hmotnostnú) väčšinu tvoria plasty, sa vzťahuje oddiel 1.1, ale obaly, z ktorých väčšinu netvoria plasty (napr. vrátane papierových nápojových kartónov alebo pohárov), do rozsahu pôsobnosti nepatria.

78. Vzťahuje sa oddiel 1.1 „Výroba plastových obalov“ len na hotové výrobky, alebo aj na plastové komponenty obalov?

Požiadavky uvedené v oddiele 1.1 prílohy II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia sa vzťahujú na výrobnú činnosť s kódom NACE C22.22. Tento kód sa vzťahuje buď na hotové výrobky alebo medziprodukty v závislosti od činností, ktoré dané spoločnosti uplatňujú. Napríklad podkategória NACE C22.22.9 sa vzťahuje na subdodávateľské činnosti tvoriace súčasť výroby plastových obalov. V tomto prípade sa požiadavky oddielu 1.1 vzťahujú na medziprodukty.

Plastové komponenty by mohli patriť do oddielu 3.17 „Výroba plastov v primárnej forme“ v prílohách I a II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy.

Oddiel 1.2 „Výroba elektrických a elektronických zariadení“ v prílohe II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia

79. Ktoré druhy elektrických a elektronických zariadení sa považujú za oprávnené podľa oddielu 1.2 „Výroba elektrických a elektronických zariadení“? Sú do rozsahu pôsobnosti zahrnuté všetky druhy elektrických zariadení? Môžu sa komponenty pre zariadenia (napr. káble) považovať za zariadenie?

Do rozsahu pôsobnosti oddielu 1.2 „Výroba elektrických a elektronických zariadení“ uvedeného v prílohe II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia patria všetky elektrické a elektronické zariadenia. To znamená aj komponenty, ako sú káble alebo náhradné diely. V smernici 2011/65/EÚ o obmedzení používania nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach sa za elektrické a elektronické zariadenie považujú: akékoľvek zariadenia, ktoré na svoju riadnu činnosť potrebujú elektrické prúdy alebo elektromagnetické polia, a zariadenia na výrobu, prenos a meranie takýchto prúdov a polí, ktoré sú navrhnuté na použitie pri hodnote napätia najviac 1 000 voltov pre striedavý prúd a 1 500 voltov pre jednosmerný prúd. Smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení (smernica o OEEZ) zahŕňa aj komponenty, ktoré po montáži umožňujú riadne fungovanie elektrických a elektronických zariadení. Ako sa uvádza v opise činnosti, nezahŕňa to výrobu iných kategórií batérií, než sú dobíjateľné a nedobíjateľné prenosné batérie.

80. Ako by mali prevádzkovatelia vykazovať obrat zosúladený s taxonómiou podľa oddielu 1.2 „Výroba elektrických a elektronických zariadení“, ak sa elektrické a elektronické zariadenia neoceňujú jednotlivo ani nepredávajú jednotlivo, ale predávajú sa ako súčasť celkovej služby (vrátane softvéru, inštalácie a iných služieb)? Možno príjmy celého projektu vykazovať ako zosúladené s taxonómiou?

Keď sa elektrické a elektronické zariadenia predávajú ako súčasť širšieho projektu, prevádzkovateľ musí posúdiť, ktoré prvky/komponenty projektu sú v súlade s technickými kritériami preskúmania. Ako zosúladené s taxonómiou sa môžu vykazovať len príjmy pochádzajúce z prvkov, ktoré spĺňajú tieto kritériá.

81. V kritériu významného prínosu uvedenom v bode 2.4.1 oddielu 1.2 „Výroba elektrických a elektronických zariadení“ sa uvádza, že „informácie o výrobkoch“ sa v rámci riadenia životnosti sprístupňujú verejnosti počas celého životného cyklu výrobku. Aké informácie sem konkrétne patria? Platí to aj pri výrobkoch, ktoré nie sú spotrebným tovarom?

Týka sa to informácií požadovaných v smernici 2012/19/EÚ, ktoré zahŕňajú informácie o tom, ako výrobok zneškodniť, ako ho pripraviť na opätovné použitie a ako spracovať odpad z neho (vrátane recyklácie). Požiadavka na informácie sa vzťahuje na všetky výrobky (vrátane výrobkov nepatriacich medzi spotrebný tovar).

82. V kritériu významného prínosu uvedenom v bode 2.6 oddielu 1.2 „Výroba elektrických a elektronických zariadení“ sú uvedené požiadavky na aktívne nahrádzanie nebezpečných látok. Aké dôkazy sa musia poskytnúť na preukázanie aktívneho nahradenia nebezpečných látok?

Konkrétne dôkazy preukazujúce aktívne nahradenie nebezpečných látok závisia od príslušného spôsobu použitia. To znamená, že nie je možné stanoviť vyčerpávajúci zoznam. Vo všeobecnosti možno dôkazy zosumarizovať v technickej dokumentácii podľa príslušných noriem. Zmysluplným dôkazom o úspešnom nahradení nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach sú napríklad príslušné skúšobné protokoly. Tieto dôkazy by mali obsahovať:

—	informácie o látkach, ktoré boli nahradené, a o ich špecifických spôsoboch použitia. Ak je látka obmedzená, ale dočasne povolená podľa smernice 2011/65/EÚ („smernica ONL“), informácie by mali odkazovať na kritériá stanovené v článku 5 ods. 1 písm. a) a opísať, prečo je nahradenie odôvodnené;

—	vypracovaný substitučný plán, ktorý obsahuje navrhované opatrenia na vývoj, vyžiadanie vývoja a/alebo uplatňovanie možných alternatív, ako aj harmonogram takýchto opatrení;

—

analýzu alternatívnej látky, materiálu alebo komponentu na základe posúdenia životného cyklu, ktoré zahŕňajú informácie o možnej príprave na opätovné použitie alebo recykláciu materiálov z odpadových elektrických a elektronických zariadení a o príslušných ustanoveniach týkajúcich sa vhodného spracovania odpadu. Okrem toho by sa v posúdení mala zohľadniť bezpečnosť, dostupnosť a spoľahlivosť alternatív a v prípade potreby aj akékoľvek významné sociálno-ekonomické vplyvy nahradenia.

83. V kritériu významného prínosu uvedenom v bode 2.6.6 oddielu 1.2 „Výroba elektrických a elektronických zariadení“ sa používa pojem „fluórový plyn“. Zodpovedá to chemickému prvku F alebo molekule F2?

Fluór v plynnom skupenstve je stabilný len ako molekula F2. Ak sa preto v delegovanom akte hovorí o fluórovom plyne, znamená to molekuly F2, a nie na samotný prvok F.

84. V súlade s článkom 57 nariadenia o batériách môžu výrobcovia vymenovať organizáciu zodpovednosti výrobcov, ktorá bude v ich mene plniť povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Je tento proces v súlade s kritériom významného prínosu uvedeným v bode 2.7.2 oddielu 1.2 „Výroba elektrických a elektronických zariadení“?

V prípade prenosných batérií výrobca vo všetkých členských štátoch, v ktorých sa výrobok uvádza na trh, vytvorí systémy spätného zberu a zberu použitých prenosných batérií, ktorých súčasťou sú zberné miesta. V súlade s článkom 57 nariadenia o batériách možno túto povinnosť splniť aj vymenovaním organizácie zodpovednosti výrobcov.

85. V kritériu významného prínosu uvedenom v bode 2.2.1 oddielu 1.2 „Výroba elektrických a elektronických zariadení“ sa používa pojem „najvyššia zastúpená trieda opraviteľnosti“. Čomu zodpovedajú tieto triedy: len úroveň A, úroveň A-B-C alebo 8-10 z 10?

Cieľom tejto požiadavky je motivovať prevádzkovateľov, aby sa zamerali na dve najvyššie triedy energetickej efektívnosti s výnimkou prípadov, keď nie sú výrazne zastúpené.

Táto požiadavka sa uplatňuje len vtedy, ak je v súlade s právom EÚ zavedený systém bodového hodnotenia opráv špecifických pre výrobok, ako je systém pre smartfóny a počítače typu Slate podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2023/1669 (72)..

86. V súlade so smernicou o odpade z elektrických a elektronických zariadení (smernica o OEEZ) sa verejná dostupnosť nakladania s odpadom po skončení životnosti vyžaduje len v prípade spotrebného tovaru, a nie v prípade medzipodnikových výrobkov (tzv. výrobky B2B). Vzťahuje sa požiadavka „verejnej dostupnosti“ uvedená v kritériu významného prínosu v bode 2.4.1 oddielu 1.2 „Výroba elektrických a elektronických zariadení“ aj na výrobky B2B?

V smernici o OEEZ sa vyžaduje, aby boli zberné zariadenia na zber odpadu pochádzajúceho z elektrických a elektronických zariadení zo súkromných domácností (spotrebný tovar) verejne dostupné, aby mohli spotrebitelia takýto odpad vrátiť prinajmenšom bezplatne. Členské štáty musia zabezpečiť dostupnosť a prístupnosť potrebných zberných zariadení, pričom sa zohľadňuje najmä hustota obyvateľstva.

Odpad z elektrických a elektronických zariadení, ktoré pravdepodobne budú používať súkromné domácnosti, ako aj používatelia iní než súkromné domácnosti, sa v každom prípade musí považovať za OEEZ zo súkromných domácností. Preto tu platí požiadavka mať verejne dostupné zberné zariadenia.

V prípade OEEZ iného ako OEEZ zo súkromných domácností (výrobky B2B) však neexistuje žiadna požiadavka na verejne dostupné zberné zariadenia. Pokiaľ ide o odpad z výrobkov B2B, zber takéhoto odpadu musia zabezpečiť ich výrobcovia alebo tretie strany konajúce v ich mene.

87. V súlade s nariadením REACH môžu spoločnosti naďalej používať látky uvedené v prílohe XIV na základe kladného rozhodnutia Komisie o autorizácii. Neplatí, že autorizované látky zároveň nie sú povolené vo výrobkoch podľa oddielu 1.2 „Výroba elektrických a elektronických zariadení“?

Ustanovenia o schválení podľa nariadenia REACH (hlava VIII) sa týkajú uvedenia látky na trh alebo jej používania výrobcom, dovozcom alebo následným užívateľom. Na začlenenie látok do predmetov (výrobkov) sa vzťahujú uvedené ustanovenia, a prítomnosť látky vo výrobkoch teda nepatrí do tohto rozsahu pôsobnosti. Uvedenie na trh alebo používanie výrobku, ktorý obsahuje látku uvedenú v prílohe XIV, preto nepodlieha požiadavke schválenia. V kontexte posúdenia zosúladenia hospodárskej činnosti s taxonómiou podľa oddielu 1.2 „Výroba elektrických a elektronických zariadení“ platí, že uvedenie na trh alebo používanie výrobku, ktorý obsahuje látku uvedenú v prílohe XIV, nie je povolené v prípade hospodárskych činností, ktoré odkazujú na dodatok C, s výnimkou prípadov, keď prevádzkovatelia posúdia a zdokumentujú, že na trhu nie sú dostupné žiadne iné vhodné alternatívne látky alebo technológie a že sa používajú za kontrolovaných podmienok.

Zásobovanie vodou, kanalizácia, nakladanie s odpadom a sanácia

Oddiel 2.3 „Zber a preprava odpadu, ktorý nie je nebezpečný, a nebezpečného odpadu“ v prílohe II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia

88. V rámci oddielu 2.3 „Zber a preprava odpadu, ktorý nie je nebezpečný, a nebezpečného odpadu“ nepatrí odpad z plastov, kovov a obalov medzi materiály, ktoré sa majú zbierať oddelene?

V prvej zarážke bodu 2 kritérií významného prínosu sa špecifikujú odpadové materiály, ktoré sa majú zbierať oddelene.

Plasty, kovy a odpad z obalov sú súčasťou iných frakcií odpadu, ktoré sú uvedené v druhej zarážke bodu 2. V súlade s druhou zarážkou bodu 2 sa druhy odpadu, ktoré nie sú osobitne uvedené v prvej zarážke, môžu zmiešavať, ak je takéto zmiešavanie povolené na základe rámcovej smernice o odpade.

Podľa rámcovej smernice o odpade sa členské štáty môžu za určitých podmienok odchýliť od povinnosti zbierať určité materiály oddelene. V súlade s touto možnou výnimkou sa plasty a kovy v niektorých členských štátoch zbierajú spolu. Na takýto zber plastov a kovov v zmiešaných frakciách sa vzťahuje činnosť uvedená v oddiele 2.3 „Zber a preprava odpadu, ktorý nie je nebezpečný, a nebezpečného odpadu“.

89. Sú kritériá významného prínosu uvedené v oddiele 2.3 „Zber a preprava odpadu, ktorý nie je nebezpečný, a nebezpečného odpadu“ kumulatívne alebo alternatívne?

Kritériá významného prínosu sú kumulatívne, pretože nie sú výslovne stanovené ako alternatívy. V každom bode sa opisuje špecifický aspekt systému zberu odpadu. V prípade tokov komunálneho odpadu sa vyžaduje aj súlad s bodom 3 kritérií významného prínosu.

90. Umožňuje kritérium významného prínosu uvedené v odseku 2 bode i) oddielu 2.3 „Zber a preprava odpadu, ktorý nie je nebezpečný a nebezpečný“, v ktorom sa vyžaduje, aby sa papier/lepenka zbierali oddelene a nezmiešavali sa s inými tokmi odpadu, zahrnúť zberné systémy, v ktorých sa papier zbiera spolu s kovom alebo plastmi?

V oddiele 2.3 prílohy II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia sa stanovujú technické kritériá preskúmania, ktoré sú prísnejšie ako v článku 10 rámcovej smernice o odpade. V prvej zarážke bodu 2 kritérií významného prínosu sa špecifikuje, že papier a lepenka sa majú zbierať oddelene. Systémy zberu odpadu, v ktorých sa papier zmiešava s inými frakciami, preto nie sú zahrnuté.

91. Ak odpad nezahŕňa triedenie materiálov vo fáze zberu (zber prebieha spolu), postačuje model triedenia odpadu len v mieste dodania na to, aby sa splnili kritériá významného prínosu uvedené v oddiele 2.3 „Zber a preprava odpadu, ktorý nie je nebezpečný, a nebezpečného odpadu“?

V kritériách významného prínosu uvedených v oddiele 2.3 sa uvádza, že táto činnosť zahŕňa:

„1.	Všetok oddelene zbieraný a prepravovaný odpad roztriedený pri zdroji je určený na operácie prípravy na opätovné použitie alebo recykláciu.

Odpad roztriedený pri zdroji, ktorý tvorí i) papier a lepenka; ii) textílie; iii) biologický odpad; iv) drevo; v) sklo; vi) odpad z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) alebo vii) akýkoľvek druh nebezpečného odpadu, sa zbiera oddelene (t. j. po jednotlivých frakciách) a nezmiešava sa s inými tokmi odpadu.“

Podľa druhej zarážky bodu 2 by však zmiešaný zber roztriedeného odpadu, ktorý nie je nebezpečný, iného ako frakcie uvedené v prvej zarážke bodu 2 vyššie, mohol spĺňať kritériá významného prínosu uvedené v oddiele 2.3, ak je splnená niektorá z podmienok stanovených v nasledujúcich zarážkach článku 10 ods. 3 rámcovej smernice o odpade. Ide o tieto podmienky:

a)	spoločný zber určitých druhov odpadu nemá vplyv na ich potenciál podrobiť sa príprave na opätovné použitie, recyklácii alebo iným činnostiam zhodnocovania v súlade s článkom 4 a kvalita výsledkov týchto činností je porovnateľná s kvalitou, ktorá sa dosahuje prostredníctvom triedeného zberu;

b)	triedeným zberom sa nedosahuje najlepší environmentálny výsledok, keď sa zohľadnia celkové vplyvy nakladania s relevantnými prúdmi odpadu na životné prostredie;

c)	triedený zber nie je technicky uskutočniteľný, keď sa zohľadnia najlepšie postupy v oblasti zberu odpadu.

Na záver možno konštatovať, že za určitých podmienok sú možné výnimky z povinného triedeného zberu pri zdroji v prípade rôznych prúdov odpadu (iných ako nebezpečný odpad a iných ako tie, ktoré sú osobitne uvedené v prvej zarážke bodu 2), s cieľom splniť kritériá významného prínosu uvedené v oddiele 2.3. Naďalej by sa vyžadoval súlad s bodom 1 (t. j. odpad by mal byť určený na prípravu na opätovné použitie alebo na recykláciu).

Oddiel 2.6 „Odstránenie znečistenia a demontáž výrobkov po skončení životnosti“ v prílohe II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia

92. Opis oddielu 2.6 „Odstránenie znečistenia a demontáž výrobkov po skončení životnosti“ zahŕňa „výstavbu, prevádzku a modernizáciu zariadení na demontáž a odstránenie znečistenia zložených výrobkov po skončení životnosti, hnuteľného majetku a ich komponentov na materiálové zhodnocovanie alebo prípravu na opätovné použitie komponentov“. Znamená to, že na túto činnosť by boli oprávnení len stavitelia alebo vlastníci lodenice? Alebo by sa za oprávneného v rámci tejto činnosti mohol považovať aj iný subjekt zapojený do demontáže lode? Prípadne, ak by mali v lodenici na účely demontáže osobitný tím, bolo by to oprávnené v rámci tejto činnosti alebo to súvisí s vlastníctvom zariadenia?

Pokiaľ ide o zariadenia na demontáž a odstraňovanie znečistenia plavidiel po dobe životnosti, rozsah činnosti zahŕňa výstavbu, prevádzku a modernizáciu zariadení na demontáž a odstraňovanie znečistenia plavidiel po skončení životnosti.

V bode 3 kritérií významného prínosu sa ako požiadavka uvádza, že dané zariadenie sa má uvádzať v európskom zozname stanovenom vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2016/2323, ktorý zahŕňa len zariadenia na recykláciu lodí. Podľa nariadenia (EÚ) č. 1257/2013 „zariadenie na recykláciu lodí“ je vymedzená oblasť, ktorou je lodenica alebo zariadenie umiestnené v členskom štáte alebo v tretej krajine a využívané na recykláciu lodí. Táto činnosť sa preto vzťahuje na výstavbu, prevádzku a modernizáciu lodeníc alebo zariadení na demontáž a odstraňovanie znečistenia plavidiel po skončení životnosti, ale nevzťahuje sa na činnosti dodávateľov, ktorí by v tejto súvislosti poskytovali služby, vybavenie alebo práce.

93. Ako by sa v rámci oddielu 2.6 „Odstránenie znečistenia a demontáž výrobkov po skončení životnosti“ malo vykázať vyradenie plavidla, ktoré sa demontuje a recykluje, z prevádzky?

Vo veľkej väčšine prípadov vlastníkovi lode nevzniknú v súvislosti s vyradením lode z prevádzky žiadne náklady, ale naopak dosiahne zisk. Ak však demontáž a odstránenie znečistenia plavidiel po skončení životnosti spôsobia vlastníkom/prevádzkovateľom plavidiel náklady, mali by svoje výdavky na demontáž a odstránenie znečistenia plavidiel po skončení životnosti považovať pri posudzovaní zosúladenia svojich kapitálových výdavkov alebo prevádzkových výdavkov s taxonómiou za kapitálové výdavky, resp. prevádzkové výdavky (podľa konkrétneho prípadu). Vlastníci/prevádzkovatelia plavidiel by sa mali riadiť príslušnými účtovnými pravidlami, aby zohľadnili svoje povinnosti v oblasti demontáže a recyklácie im patriacich plavidiel.

Napríklad v prípade subjektov uplatňujúcich štandardy IFRS by sa v čase výstavby plavidla mali odhadované náklady na vyradenie z prevádzky podľa štandardu IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia zahrnúť do obstarávacej ceny daného aktíva. Mali by sa preto zahrnúť do KPI týkajúcich sa kapitálových výdavkov v rámci taxonómie podľa oddielu 1.1.2 prílohy I k delegovanému aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii a v rovnakej výške by sa mala podľa štandardu IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienené aktíva vykázať rezerva na vyradenie z prevádzky (t. j. záväzok). Vykazovanie/ukončenie vykazovania (alebo akékoľvek zmeny) rezervy (záväzku) na vyradenie z prevádzky alebo odpisovanie odhadovaných nákladov na vyradenie z prevádzky sa do KPI v rámci taxonómie nezahŕňajú. V čase vyradenia plavidla z prevádzky by sa skutočné výdavky na vyradenie z prevádzky mali účtovať oproti rezerve na vyradenie z prevádzky (záväzok). Ak uvedené výdavky presahujú sumu rezervy na vyradenie tohto plavidla z prevádzky, tieto nadmerné výdavky by sa mohli považovať za prevádzkové výdavky. Malo by sa zabrániť dvojitému započítaniu.

Oddiel 2.7 „Triedenie a materiálové zhodnocovanie odpadu, ktorý nie je nebezpečný“ v prílohe II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia

94. Sú zariadenia na nakladanie s odpadom (napr. zariadenie na zhodnocovanie viacerých materiálov), ktoré vykonávajú len prípravu na zhodnotenie (prvok triedenia), a nie samotné zhodnocovanie (ktoré sa vykonáva v zariadeniach na nakladanie s odpadom v zahraničí) oprávnené podľa oddielu 2.7 „Triedenie a materiálové zhodnocovanie odpadu, ktorý nie je nebezpečný“?

Podľa oddielu 2.7 sú oprávnené aj zariadenia, ktoré odpad len triedia, ale k zhodnocovaniu v nich v skutočnosti nedochádza.

Stavebníctvo a činnosti v oblasti nehnuteľností

Oddiel 3.1 „Výstavba nových budov“ v prílohe II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia

95. V kritériu významného prínosu uvedenom v bode 4 oddielu 3.1 „Výstavba nových budov“ sa stanovujú prahové hodnoty pre využívanie druhotných surovín. Čo znamená pojem „pokiaľ ide o celkové úhrnné množstvo betónu, prírodného alebo konglomerovaného kameňa“, ako sa uvádza v prahových hodnotách?

Kritérium významného prínosu uvedené v bode 4 poskytuje hospodárskym subjektom flexibilitu tým, že stanovuje prahové hodnoty používania druhotných surovín pre kategóriu materiálov ako maximálny percentuálny podiel využívania primárnych surovín na každú kategóriu materiálov. Tým sa spája niekoľko materiálov do jednej kategórie materiálov (napríklad „betón, prírodný kameň alebo konglomerovaný kameň“) – na rozdiel od stanovenia týchto prahových hodnôt pre každý materiál samostatne.

Slovné spojenie „pokiaľ ide o celkové úhrnné množstvo“ sa vzťahuje na druhotné suroviny, ktoré zahŕňajú túto kategóriu materiálov, ako aj na všetky opätovne použité stavebné výrobky. Ak sa napríklad v rámci stavebného projektu využívajú opätovne použité dlažbové dosky z prírodného kameňa, započíta sa to do prahovej hodnoty tohto materiálu takisto ako všetky druhotné suroviny použité v nových výrobkoch z betónu a konglomerovaného kameňa.

Prahové hodnoty sa vypočítavajú odčítaním množstva druhotnej suroviny od celkového množstva každej kategórie materiálu použitého pri prácach meraného podľa hmotnosti v kilogramoch. Napríklad v kategórii „betón, prírodný kameň alebo konglomerovaný kameň“ by aspoň 30 % kombinovanej hmotnosti betónu, prírodného kameňa alebo konglomerovaného kameňa použitých pri prácach malo tvoriť druhotné suroviny (vrátane opätovne použitých výrobkov) tejto kategórie materiálov.

96. Môžete spomenúť nejaké príklady „opätovného použitia stavebných výrobkov“, ako sa uvádza v kritériách významného prínosu uvedených v oddiele 3.1 „Výstavba nových budov“?

Vo všeobecnosti by opätovné použitie stavebných výrobkov (vrátane neodpadových materiálov opätovne spracovaných na mieste) mohlo zahŕňať napríklad opätovné použitie strešných prvkov, okien, dverí, tehál, kameňov alebo betónových prvkov, pokiaľ zodpovedajú príslušným definíciám použitých alebo repasovaných stavebných výrobkov stanoveným v článku 3 bodoch 20 a 25 nariadenia o stavebných výrobkoch.

97. Postačuje na splnenie kritéria významného prínosu uvedeného v bode 1 oddielu 3.1 „Výstavba nových budov“, aby sa odpad triedil na opätovné použitie, recykláciu a iné materiálové zhodnocovanie priamo na stavenisku? Alebo sa musí zdokumentovať, že odpad bol zozbieraný a odoslaný napr. na účely opätovného použitia alebo recyklácie (s uvedením napr. príjemcu a plánovaného spôsobu spracovania)?

Na splnenie kritéria významného prínosu uvedeného v oddiele 3.1 bode 1 nestačí triediť stavebný a demolačný odpad, ktorý nie je nebezpečný, v lokalite staveniska. Vyžaduje sa zdokumentovanie preukazujúce to, že aspoň časť stavebného a demolačného odpadu, ktorý nie je nebezpečný, uvedená pre konkrétnu činnosť bola pripravená na opätovné použitie alebo recyklovaná v súlade s vymedzením v rámcovej smernici o odpade. Inými slovami, treba zabezpečiť, aby sa stavebný a demolačný odpad, ktorý nie je nebezpečný a ktorý vznikol na stavenisku, pripravil na opätovné použitie alebo recykloval.

Podľa článku 3 bodu 16 rámcovej smernice o odpade „príprava na opätovné použitie“ znamená činnosti zhodnocovania súvisiace s kontrolou, čistením alebo opravou, pri ktorej sa výrobky alebo zložky výrobkov, ktoré sa stali odpadom, pripravia, aby sa opätovne použili bez akéhokoľvek iného predbežného spracovania. Predpokladom prípravy na opätovné použitie prvkov budovy je zvyčajne selektívna demontáž budov alebo iných stavieb.

Podľa článku 3 bodu 17 rámcovej smernice o odpade „recyklácia“ je každá činnosť zhodnocovania, ktorou sa odpadové materiály opätovne spracujú na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo na iné účely. Zahŕňa opätovné spracovanie organického materiálu, ale nezahŕňa energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného zasypávania.

Prevádzkovateľ činnosti preukáže súlad s prahovou hodnotou 90 % zahrnutou do kritéria významného prínosu v bode 1 tak, že vykáže ukazovateľ 2.2 podľa rámca Level(s) (73), pričom pre jednotlivé prúdy odpadu použije formát vykazovania úrovne 2. Príslušné dokumenty na preukázanie súladu s týmto kritériom významného prínosu zahŕňajú potvrdenie o hmotnosti pre odpad privezený do zariadenia na recykláciu odpadu (v kg), potvrdenia o celkovom odpade privezenom do rôznych zariadení na nakladanie s odpadom (v kg) (t. j. recyklácia, spätné zasypávanie, skládkovanie atď.) alebo odhady celkovej produkcie odpadu na základe auditu pred demoláciou alebo auditu pred renováciou.

98. Bude možné podporiť dostupnosť údajov o výkonnosti výrobku, ako sa vyžaduje na základe kritérií významného prínosu uvedených v oddiele 3.1 „Výstavba nových budov“ prostredníctvom delegovaných aktov podľa revidovaného nariadenia o stavebných výrobkoch?

Potrebné informácie o výrobkoch budú poskytnuté vo vyhlásení o parametroch a zhode požadovanom podľa nariadenia o stavebných výrobkoch. Delegované akty nie sú potrebné.

99. V kritériách významného prínosu uvedených v oddiele 3.1 „Výstavba nových budov“ sa vyžaduje, aby prevádzkovatelia na dlhodobé uchovávanie informácií o budove používali systémy riadenia informácií poskytované vnútroštátnymi nástrojmi, ako sú katastre nehnuteľností alebo verejné registre. Niektoré členské štáty nemajú verejné registre, ale len súkromné registre. Mali by sa stále počítať?

Cieľom príslušného kritéria v oddiele 3.1 je zabezpečiť, aby údaje boli k dispozícii verejnosti, a nie zmeniť vlastníctvo údajov alebo nariadiť verejné vlastníctvo údajov. Výraz „verejný register“ v bode 5 kritérií významného prínosu sa používa len ako príklad. Vnútroštátne registre alebo rovnocenné systémy riadenia informácií môžu mať určité obmedzenia prístupu (napr. prístup k používateľskému menu/heslu) alebo môžu vyžadovať zaplatenie poplatku. Aj v týchto prípadoch sa stále môžu započítať v rámci povinnosti zabezpečiť dlhodobé uchovávanie informácií o budovách.

100. Existujú nejaké podrobné usmernenia pre selektívnu demontáž, ako sa uvádza v kritériách významného prínosu uvedených v oddiele 3.1 „Výstavba nových budov“?

Protokol a usmernenia EÚ o stavebnom odpade a odpade z demolácie (74) poskytujú usmernenia k auditom stavebných prác pred demoláciou a pred renováciou, ktoré podporujú selektívnu demontáž a ktorých cieľom je zvýšiť mieru opätovného použitia, prípravu na opätovné použitie a recykláciu stavebného demolačného odpadu.

101. Čo sa rozumie pod pojmom „spätné zasypávanie“, ako sa uvádza v kritériách významného prínosu v oddiele 3.1 „Výstavba nových budov“?

Pojem „spätné zasypávanie“ je vymedzený v článku 3 bode 17a rámcovej smernice o odpade a znamená akúkoľvek činnosť zhodnocovania, pri ktorej sa vhodný odpad, ktorý nie je nebezpečný, používa na účely rekultivácie vo vyťažených oblastiach alebo na technické účely pri terénnych úpravách. Odpad používaný na spätné zasypávanie musí nahradiť neodpadové materiály, musí byť vhodný na uvedené účely a použitý iba v množstve, ktoré je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených účelov.

Nezáväzné informácie o spätnom zasypávaní možno nájsť v prípravnej štúdii na podporu prípravy usmernení Komisie k vymedzeniu pojmu „spätné zasypávanie“ (75).

102. Musí byť technické vybavenie zahrnuté do výpočtov posudzovania životného cyklu v prílohe 1, keď sa subjekt rozhodne zverejniť informácie podľa „vnútroštátneho nástroja“, ako sa uvádza v kritériách významného prínosu v oddiele 3.1 „Výstavba nových budov“? Je možné vykazovať údaje o posudzovaní životného cyklu (vplyvy potenciálu globálneho otepľovania počas životného cyklu) pomocou vnútroštátneho nástroja, aj keď nie je plne v súlade s rámcom Level(s)?

Ak chcú prevádzkovatelia dosiahnuť súlad s kritériami významného prínosu uvedenými v oddiele 3.1 „Výstavba nových budov“ v prílohe II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia, vyžaduje sa od nich, aby vypočítali potenciál globálneho otepľovania počas životného cyklu budov pre každú fázu životného cyklu a aby ho na požiadanie poskytli investorom a klientom. V poznámke pod čiarou k tomuto kritériu sú uvedené tri rôzne spôsoby splnenia tohto kritéria: výpočty v súlade so spoločným rámcom EÚ Level(s); použitie vnútroštátneho nástroja na výpočet; použitie iných nástrojov na výpočet.

Spresňuje sa, že nástroje na výpočet iné ako vnútroštátne nástroje sa môžu použiť len vtedy, ak spĺňajú minimálne kritériá stanovené v spoločnom rámci EÚ Level(s) [pozri používateľskú príručku Level(s) pre ukazovateľ 1.2 (76)]. Neexistuje však žiadne spresnenie, pokiaľ ide o používanie vnútroštátneho nástroja. Oficiálny vnútroštátny alebo regionálny nástroj sa preto môže použiť aj vtedy, keď sa odchyľuje od spoločného rámca EÚ Level(s). Rozsah prvkov zahrnutých do výpočtu navyše mal byť v súlade s požiadavkami oficiálneho vnútroštátneho alebo regionálneho nástroja.

V revidovanej smernici o energetickej hospodárnosti budov sa napokon stanovuje, že výpočet potenciálu globálneho otepľovania počas životného cyklu je pre nové budovy od roku 2028 povinný. Hoci je metodika výpočtu v súčasnosti opísaná v prílohe III s odkazom na normu EN15978 a spoločný rámec EÚ Level(s), smernicou bola Komisia takisto splnomocnená prijať delegovaný akt, ktorým sa mení príloha III a stanovuje sa rámec Únie pre vnútroštátny výpočet.

Oddiel 3.2 „Obnova existujúcich budov“ v prílohe II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia

103. V kritériu významného prínosu uvedenom v bode 4 oddielu 3.2 „Obnova existujúcich budov“ sa uvádza, že „zachová sa aspoň 50 % pôvodnej budovy“. Ako by sa malo vymedziť 50 % pôvodnej budovy?

Výpočet vychádza z hrubej vonkajšej plochy zachovanej z pôvodnej budovy s použitím uplatniteľnej vnútroštátnej alebo regionálnej metodiky merania, prípadne s použitím vymedzenia „IPMS 1“ uvedeného v medzinárodných normách merania plôch nehnuteľností (IPMS) (77). Na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni môže byť k dispozícii osobitné usmernenie. V prípade použitia „IPMS 1“ možno v danom dokumente nájsť podrobné vysvetlenia. Hrubá plocha obnovovanej časti budovy nesmie presiahnuť 50 % hrubej plochy pôvodnej budovy.

104. V kritériách významného prínosu uvedených v oddiele 3.2 „Obnova existujúcich budov“ sa vyžaduje výpočet potenciálu globálneho otepľovania počas životného cyklu. Pri tomto výpočte musia prevádzkovatelia dodržiavať normu EN 15978. Ktoré časti normy treba dodržiavať?

Vo všeobecnosti je rozsah stavebných prvkov a technického vybavenia vymedzený v spoločnom rámci EÚ Level(s). Okrem toho toto kritérium neukladá na používanie normy ďalšie požiadavky. V niektorých členských štátoch alebo tretích krajinách môže existovať na zverejňovanie informácií alebo získanie stavebných povolení vnútroštátny nástroj na výpočet, zároveň sa však môžu použiť aj iné nástroje na výpočet, ak spĺňajú minimálne kritériá stanovené v spoločnom rámci EÚ Level(s). Norma EN15978 umožňuje pružný výklad.

Oddiel 3.5 „Využitie betónu v inžinierskych stavbách“ v prílohe II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia

105. Ako by sa mal vymedziť rozsah pôsobnosti oddielu 3.5 „Využitie betónu v inžinierskych stavbách“? Mali by sa uvádzať len materiálové náklady na betón alebo aj dodávky a služby stavebnej spoločnosti, napr. doprava?

Činnosť podľa oddielu 3.5 zahŕňa používanie betónu na novú výstavbu, rekonštrukciu alebo údržbu inžinierskych stavieb. Táto činnosť preto zahŕňa všetky stavebno-inžinierske práce za predpokladu, že tieto práce spĺňajú technické kritériá preskúmania.

Na prevádzkovateľov poskytujúcich služby prepravy cementu sa táto činnosť nevzťahuje, no títo prevádzkovatelia by mohli vykazovať zosúladenie s taxonómiou v rámci činností nákladnej dopravy uvedených v prílohách I a II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy.

Informácie a komunikácia

Oddiel 4.1 „Poskytovanie riešení IT/OT založených na údajoch“ v prílohe II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia

106. V oddiele 4.1 „Poskytovanie riešení IT/OT založených na údajoch“ sa vyžaduje súlad so smernicou o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) pre IT, zatiaľ čo požiadavky pre OEEZ za môžu týkať len fyzických výrobkov. Aký je odporúčaný ďalší postup, pokiaľ ide o splnenie tejto osobitnej požiadavky?

V kritériu významného prínosu uvedenom v bode 8 písm. c) oddielu 4.1 „Poskytovanie riešení IT/OT založených na údajoch“ sa vyžaduje, aby všetky riešenia IT/OT založené na údajoch spĺňali tieto kritériá: „c) príprava na opätovné použitie, zhodnotenie alebo recykláciu, prípadne na riadne spracovanie, a to vrátane odstránenia všetkých kvapalín a selektívneho spracovania sa uskutočňuje v súlade s prílohou VII k smernici 2012/19/EÚ“.

V smernici 2012/19/EÚ (smernica o OEEZ) sa stanovujú požiadavky len na manipuláciu na konci životnosti „elektrických a elektronických zariadení“ alebo „EEZ“, t. j. zariadení, ktoré na svoju riadnu činnosť potrebujú elektrické prúdy alebo elektromagnetické polia, a zariadení na výrobu, prenos a meranie takýchto prúdov a polí, ktoré sú navrhnuté na použitie pri hodnote napätia najviac 1 000 voltov pre striedavý prúd a 1 500 voltov pre jednosmerný prúd. Softvér toto vymedzenie pojmu EEZ nespĺňa.

Toto kritérium bolo zahrnuté s cieľom zohľadniť manipuláciu s hardvérovým vybavením na konci životnosti, ktoré sa používa na prevádzku riešenia IT/OT založeného na údajoch, ale nie softvéru.

107. Je softvér (napr. SAP) zahrnutý do rozsahu činnosti v rámci oddielu 4.1 „Poskytovanie riešení IT/OT založených na údajoch“, keďže softvér by sa mohol použiť na riadenie vzťahov s dodávateľmi?

Ako sa uvádza v opise činnosti, do rozsahu činnosti patria výroba, vývoj, inštalácia, zavádzanie, údržba, oprava alebo poskytovanie odborných služieb vrátane technického poradenstva pri navrhovaní alebo monitorovaní rôznych typov softvéru a systémov informačných technológií alebo operačných technológií (OT) vytvorených na účely diaľkového monitorovania a prediktívnej údržby.

108. V kritériách týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k prevencii a kontrole znečisťovania uvedených v oddiele 4.1 „Poskytovanie riešení IT/OT založených na údajoch“ sa vyžaduje, aby „zariadenia používané na prevádzku softvéru spĺňali požiadavky stanovené v smernici 2009/125/ES pre servery a dátové úložiská“. Ako môžu spoločnosti, ktoré sú len poskytovateľmi softvéru, dodržiavať toto ustanovenie, keďže nemajú prístup k tomuto druhu informácií o hardvérovom vybavení?

Rozsah činnosti podľa oddielu 4.1 sa vzťahuje na riešenia informačných technológií aj prevádzkových technológií, t. j. softvérové aj hardvérové prvky. Technické kritériá preskúmania, ktorými sa stanovujú požiadavky týkajúce sa hardvérového vybavenia používaného na prevádzku softvéru vrátane serverov a dátových úložísk, sa vzťahujú len na hardvérové vybavenie, a nie na softvér. To znamená, že poskytovatelia softvéru, ktorí nekontrolujú hardvérové zariadenia, toto kritérium spĺňať nemusia.

Služby

Oddiel 5.1 „Oprava, renovácia a repasácia“ v prílohe II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia

109. Akú formu by mal mať plán nakladania s odpadom uvedený v kritériách významného prínosu v oddiele 5.1 „Oprava, renovácia a repasácia“ v praxi?

Plány nakladania s odpadom, ako sú plány uvedené v oddiele 5.1 „Oprava, renovácia a repasácia“, by sa mali riadiť zásadami plánov odpadového hospodárstva stanovenými v článku 28 zmenenej rámcovej smernice o odpade. To zahŕňa vypracovanie analýzy súčasnej situácie v oblasti nakladania s odpadom v dotknutom subjekte, ako aj opatrení, ktoré sa majú prijať na zlepšenie environmentálne vhodnej prípravy na opätovné použitie, recykláciu, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu, a vyhodnotenie toho, ako sa plánom podporí plnenie cieľov.

V pláne by sa mali zohľadňovať aspoň: i) druh, množstvo a zdroj odpadu, ktorý vznikol v dôsledku pôsobenia danej spoločnosti, a hodnotenie vývoja tokov odpadu v budúcnosti; a ii) existujúce zariadenia na zneškodňovanie a zhodnocovanie odpadu vrátane akýchkoľvek osobitných opatrení pre odpadové oleje, nebezpečný odpad a odpad obsahujúci značné množstvo kritických surovín. Plán by mal zahŕňať politiky nakladania s odpadom vrátane opatrení na boj proti všetkým formám znečisťovania odpadom a predchádzanie znečisťovaniu odpadom a na vyčistenie všetkých druhov odpadu, ako aj vhodné kvalitatívne alebo kvantitatívne ukazovatele a ciele.

Oddiel 5.2 „Predaj náhradných dielov“ v prílohe II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia

110. Čo by sa v rámci oddielu 5.2 „Predaj náhradných dielov“ malo považovať za spotrebný materiál a čo by sa nemalo považovať za náhradný diel? Aké funkcie výrobku môže daný náhradný diel obnoviť? Vzťahuje sa to len na primárne funkcie? Alebo sú zahrnuté všetky funkcie zakúpených výrobkov vrátane všetkých doplnkov prítomných pri predaji (napr. predný kôš mestského bicykla)?

V oddiele 5.2 sa pojem „spotrebný materiál“ v poznámke pod čiarou č. 151 vymedzuje ako „komodity krátkodobej spotreby, ktoré sú určené na použitie, spotrebovanie alebo nahradenie. Môže byť potrebný na fungovanie spotrebného výrobku alebo na použitie pri výrobe bez toho, aby bol zahrnutý do konečného výrobku“. Nejde o „náhradné diely“, ktoré sú definované v poznámke pod čiarou č. 164 ako „oddelená časť výrobku, ktorou možno nahradiť niektorú časť výrobku s rovnakou alebo podobnou funkciou. Výrobok bez tejto svojej časti nemôže fungovať na pôvodný účel. Funkčnosť výrobku sa obnoví alebo sa zlepší, keď sa táto časť nahradí náhradným dielom v súlade so smernicou 2011/65/EÚ. Náhradné diely môžu byť použité diely“.

V opise činnosti predaja náhradných dielov sa navyše uvádzajú príklady spotrebného materiálu, na ktorý sa činnosť nevzťahuje (napr. atrament do tlačiarní, tonerové kazety, mazivá pre pohyblivé časti a batérie).

Neexistuje žiadny oficiálny zoznam výrobkov, ktoré spĺňajú vymedzenie pojmu náhradné diely. Prevádzkovatelia musia vykonať individuálne posúdenie výrobku na základe uvedeného vymedzenia pojmov.

Oddiel 5.3 „Príprava na opätovné použitie výrobkov a komponentov výrobkov po skončení životnosti“ v prílohe II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia

111. Ako sa vymedzujú pojmy „opätovné použitie“ a „skončenie životnosti“, ktoré sú uvedené v kritériách významného prínosu oddielu 5.3 „Príprava na opätovné použitie výrobkov a komponentov výrobkov po skončení životnosti“?

Podľa rámcovej smernice o odpade je „opätovné použitie“ akákoľvek činnosť, pri ktorej sa výrobky alebo zložky, ktoré nie sú odpadom, znova použijú na ten istý účel, na aký boli určené. „Príprava na opätovné použitie“ sú činnosti zhodnocovania súvisiace s kontrolou, čistením alebo opravou, pri ktorých sa výrobky alebo zložky výrobkov, ktoré sa stali odpadom, pripravia, aby sa opätovne použili bez akéhokoľvek iného predbežného spracovania.

Treba pripomenúť, že „odpad“ je každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť. Už v dôsledku úmyslu zbaviť sa určitého predmetu sa z takéhoto predmetu stáva odpad. Je to dôležité pri rozlišovaní medzi opätovným použitím a prípravou na opätovné použitie, pretože opätovné použitie sa týka položky, ktorá sa nestala odpadom, zatiaľ čo príprava na opätovné použitie sa týka položky, ktorá sa odpadom stala.

Položka môže byť predmetom opätovného použitia len vtedy, ak sa účel položky nezmení. Ak sa účel nezmení, ide o opätovné použitie.

Keď je predmet na konci životnosti, ide o odpad. Existujú však rôzne spôsoby, ako môže určitý predmet ukončiť svoj stav odpadu, napríklad prípravou na opätovné použitie, ak existujú kritériá stavu konca odpadu, ktoré sa vzťahujú na daný predmet a ten ich spĺňa.

Oddiel 5.5 „Výrobok ako služba a iné modely služieb zamerané na obehové využívanie a výsledky“ v prílohe II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia

112. Ako by sa mali uplatňovať požiadavky oddielu 5.5 „Výrobok ako služba a iné modely služieb zamerané na obehové využívanie a výsledky“ v prípade, že určitá požičovňa poskytuje stavenisku generátory na výrobu elektriny? Musí byť v súlade s kritériami každé nájomné aktívum samostatne alebo je možné posudzovať aj skupinu aktív na stavenisku, ak spoločne spĺňajú danú podmienku? Alebo sa kritériá činnosti vzťahujú na celkovú službu, napríklad na spotrebu energie požičovne poskytujúcej službu na stavenisku?

Do činnosti v rámci oddielu 5.5 „Výrobok ako služba a iné modely služieb zamerané na obehové využívanie a výsledky“ sú zahrnuté rôzne modely služieb (napr. prenájom alebo lízing), prostredníctvom ktorých prevádzkovateľ umožňuje zákazníkom používať rôzne výrobky. Generátory na výrobu elektriny patria medzi výrobky, na ktoré sa táto činnosť vzťahuje. Pokiaľ nie je uvedené inak, technické kritériá preskúmania pre túto činnosť sa vzťahujú na celkovú činnosť prevádzkovateľa, a nie na konkrétne výrobky poskytované prevádzkovateľom. Požiadavky týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k zmierneniu zmeny klímy týkajúce sa priamych emisií z činnosti sa uplatňujú osobitne na situácie, keď činnosť zahŕňa výrobu tepla/chladu na mieste alebo kombinovanú výrobu energie na mieste.

113. Môže sa do oddielu 5.5 „Výrobok ako služba a iné modely služieb zamerané na obehové využívanie a výsledky“ zahrnúť prenájom zariadení určených na reakciu na ropné škvrny?

Oprávnené hospodárske činnosti podľa oddielu 5.5 „Výrobok ako služba a iné modely služieb zamerané na obehové využívanie a výsledky“ zahŕňajú poskytovanie prístupu zákazníkom k výrobkom prostredníctvom modelov služieb, ako je lízing. Lízing zariadení na reakciu na ropné škvrny zákazníkom je preto zahrnutý do tejto činnosti. Prenajímateľ by mal účtovať výdavky na lízing v závislosti od spôsobu účtovania lízingu ako kapitálové výdavky alebo prevádzkové výdavky. Na spoločnosť, ktorá prenajíma zariadenie na reakciu na ropné škvrny od iného poskytovateľa, t. j. nájomcu, sa však táto činnosť nevzťahuje.

ODDIEL VI OTÁZKY TÝKAJÚCE SA CIEĽA PREVENCIA A KONTROLA ZNEČISŤOVANIA (PRÍLOHA III K DELEGOVANÉMU AKTU O TAXONÓMII V OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA)

Zásobovanie vodou, kanalizácia, nakladanie s odpadom a sanácia

Oddiel 2.4 „Sanácia kontaminovaných lokalít a oblastí“ v prílohe III k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia

114. Opis činnosti v rámci oddielu 2.4 „Sanácia kontaminovaných lokalít a oblastí“ zahŕňa v písmene d) bode vii) pojem „pôda“. Je pod pojem „pôda“ zahrnutý aj vzduch v pôde?

V smernici 2010/75/EÚ (smernica o priemyselných emisiách) je pojem „pôda“ v článku 3 bode 21 vymedzený ako „vrchná vrstva zemskej kôry, ktorá sa nachádza medzi podložím a povrchom; pôda sa skladá z minerálnych častíc, organickej hmoty, vody, vzduchu a živých organizmov“. Do pojmu „pôda“ preto patrí aj vzduch v pôde.

115. Ako sú vymedzené pojmy „znečistená oblasť“ a „znečisťujúce látky“, ako sú uvedené v opise činnosti v oddiele 2.4 „Sanácia kontaminovaných lokalít a oblastí“?

Na základe vymedzenia pojmu „znečisťovanie“ v smernici o priemyselných emisiách sú znečisťujúcimi látkami látky, vibrácie, teplo alebo hluk, ktoré sa v dôsledku ľudskej činnosti priamo alebo nepriamo zavádzajú do ovzdušia, vody alebo pôdy, ktoré môžu byť škodlivé pre zdravie ľudí alebo kvalitu životného prostredia, spôsobiť poškodenie hmotného majetku alebo znehodnotiť či narušiť harmóniu životného prostredia a iné legitímne využívanie životného prostredia. „Znečistená oblasť“ je oblasť postihnutá znečistením.

116. Písmeno b) opisu činnosti v rámci oddielu 2.4 „Sanácia kontaminovaných lokalít a oblastí“ zahŕňa „dekontamináciu alebo sanáciu kontaminovaných priemyselných závodov alebo lokalít“. Čo sa rozumie pod pojmom „priemyselné závody alebo lokality“? Patria sem ďalšie oblasti, ako sú vyradené priemyselné lokality, vojenské lokality, skládky (bezpečnosť/následná starostlivosť)? Je sem zahrnutý aj pojem „opustené priemyselné pozemky“?

Lokalita je konkrétna geografická poloha, kde sa uskutočnili priemyselné činnosti (pozri vymedzenie v článku 3 bode 3 nariadenia o portáli priemyselných emisií (78)), v dôsledku čoho mohlo dôjsť ku kontaminácii. Môže ísť o zeminu alebo pôdu kontaminovanú nebezpečnými látkami, kontamináciu podzemných alebo povrchových vôd, oblasti okolo priemyselných zariadení, kde došlo k migrácii znečistenia, opustené alebo neaktívne priemyselné zariadenia. Priemyselné závody sa na druhej strane vzťahujú na fyzické štruktúry a zariadenia používané na priemyselné procesy, ako sú výrobné závody, rafinérie alebo elektrárne. Úsilie o sanáciu alebo dekontamináciu zamerané na určitú lokalitu sa sústreďuje na okolité prostredie, zatiaľ čo úsilie zamerané na priemyselné závody je zamerané na fyzické štruktúry a vybavenie.

Dekontaminácia alebo sanácia priemyselných závodov alebo lokalít nezahŕňa sanáciu zákonne nevyhovujúcich skládok a opustených alebo nelegálnych skládok odpadu, ktoré nesúvisia so sanovanou lokalitou, keďže sa na ne vzťahuje osobitná činnosť uvedená v oddiele 2.3. Hoci sa vojenské lokality za priemyselné závody podľa písmena b) opisu činnosti nepovažujú, sanácia vojenských lokalít by mohla patriť pod iné body.

117. Písmeno e) opisu činnosti v rámci oddielu 2.4 „Sanácia kontaminovaných lokalít a oblastí“ odkazuje na „významné znižovanie emisií nebezpečných látok, zmesí alebo výrobkov, ako sú azbest alebo nátery na báze olova“. Ako je vymedzený pojem „nebezpečné látky“?

V súlade s článkom 3 nariadenia (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí sú nebezpečnými látkami tie látky, ktoré spĺňajú kritériá týkajúce sa fyzikálnej nebezpečnosti, nebezpečnosti pre zdravie alebo nebezpečnosti pre životné prostredie stanovené v častiach 2 až 5 prílohy I k uvedenému nariadeniu.

118. V kritériu významného prínosu uvedenom v bode 1 oddielu 2.4 „Sanácia kontaminovaných lokalít a oblastí“ sa uvádza, že „sanáciu nevykonáva prevádzkovateľ, ktorý spôsobil znečistenie, ani osoba konajúca v mene tohto prevádzkovateľa, a to s cieľom dosiahnuť súlad s požiadavkami smernice 2004/35/ES alebo, v prípade činností prebiehajúcich v tretích krajinách, s ustanoveniami o environmentálnej zodpovednosti na základe zásady ‚znečisťovateľ platí‘ podľa vnútroštátneho práva“. Ako by sa malo vykladať toto kritérium? Vzťahuje sa pojem „prevádzkovateľ“ na podnik vykonávajúci sanačné činnosti?

Cieľom tohto kritéria je zabezpečiť, aby sa sanačné činnosti vykonávali nestranne a transparentne, pričom hlavným cieľom je ochrana životného prostredia a verejného zdravia. Kritérium uvedené v bode 1 sa vzťahuje na prevádzkovateľa, ktorý spôsobil znečistenie. Pojem „prevádzkovateľ“ je vymedzený v článku 2 bode 6 smernice 2004/35/ES ako fyzická alebo právnická, súkromná alebo verejná osoba, ktorá vykonáva alebo riadi pracovnú činnosť, alebo, kde to ustanovujú vnútroštátne právne predpisy, osoba, na ktorú boli prevedené rozhodujúce ekonomické právomoci nad technickým fungovaním takejto činnosti, vrátane držiteľa povolenia alebo oprávnenia na takúto činnosť alebo osoby zaregistrovanej na takúto činnosť alebo oznamujúcej takúto činnosť.

V súlade s kritériom uvedeným v bode 1 sa sanačné opatrenia vykonávané prevádzkovateľom, ktorý spôsobil znečistenie, alebo osobou konajúcou v mene tohto prevádzkovateľa pri plnení povinností podľa smernice 2004/35/ES nemôžu považovať za významne prispievajúce.

119. Považuje sa nezávislý podnik, s ktorým prevádzkovateľ, ktorý spôsobil znečistenie, uzavrel zmluvu o vykonaní sanačnej činnosti, za podnik konajúci v mene znečisťovateľa podľa oddielu 2.4 „Sanácia kontaminovaných lokalít a oblastí“?

Nezávislý podnik, s ktorým prevádzkovatelia, ktorí spôsobili znečistenie, podpísali dohodu o vykonaní sanačnej činnosti, sa nepovažuje za osobu konajúcu v mene tohto prevádzkovateľa, pokiaľ tento podnik nezastupuje prevádzkovateľa alebo nemá osobitné právomoci, ktoré na neho delegoval (napríklad ak je podnik dcérskou spoločnosťou prevádzkovateľa). To znamená, že príjmy získané týmto nezávislým podnikom za vykonávanie sanačnej činnosti sú oprávnené v rámci taxonómie, hoci prevádzkové výdavky alebo kapitálové výdavky vynaložené prevádzkovateľom, ktorý spôsobil znečistenie, na prijatie tejto služby oprávnené nie sú.

ODDIEL VII OTÁZKY TÝKAJÚCE SA CIEĽA OCHRANA A OBNOVA BIODIVERZITY A EKOSYSTÉMOV (PRÍLOHA IV K DELEGOVANÉMU AKTU O TAXONÓMII V OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA)

Činnosti ochrany a obnovy životného prostredia

Oddiel 1.1 „Ochrana, vrátane obnovy, biotopov, ekosystémov a druhov“ v prílohe IV k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia

120. Možno činnosť v rámci oddielu 1.1 „Ochrana, vrátane obnovy, biotopov, ekosystémov a druhov“ vykonávať v mestských oblastiach so zanedbateľným množstvom prírodných oblastí? Ako môže činnosť vykonávaná v mestských oblastiach spĺňať požiadavky uvedené v kritériách významného prínosu?

Činnosť ochrany sa môže vykonávať vo všetkých oblastiach vrátane mestských oblastí. Činnosť môže vykonávať akýkoľvek typ prevádzkovateľa bez ohľadu na jeho hlavnú oblasť činnosti.

Splnené musia byť všetky kritériá významného prínosu. To znamená aj požiadavku uvedenú v bode 1.1 kritérií významného prínosu:

„1.1.

Činnosť prispieva k plneniu aspoň jedného z týchto kritérií:

zachovávanie dobrého stavu ekosystémov, druhov, biotopov alebo biotopov druhov;

znovuvytvorenie alebo obnova ekosystémov, biotopov alebo biotopov druhov smerom k dobrému stavu alebo do dobrého stavu, a to aj prostredníctvom rozširovania ich plochy alebo rozsahu“.

V bode 3.1 kritérií významného prínosu sa podobne vyžaduje, aby sa na danú oblasť vzťahoval plán riadenia alebo rovnocenný nástroj.

V tejto súvislosti by mohlo byť užitočné obrátiť sa na príslušné orgány ochrany prírody, ktoré možno prijali plán zelenej infraštruktúry, ktorý by – za predpokladu, že je v súlade s príslušnými technickými kritériami preskúmania – mohol spadať do plánu riadenia potrebného pre danú činnosť ochrany.

Takisto môže byť užitočné obrátiť sa na príslušné obecné orgány a zistiť, či existuje plán rozvoja mestských zelených oblastí (79) alebo či mesto podpísalo dohodu o zelených mestách (Green Cities Accord) (80). Za predpokladu, že sú tieto dokumenty v súlade s požiadavkami technického preskúmania, mohli by spadať do plánu riadenia/rovnocenného nástroja potrebného pre činnosť ochrany.

121. V kritériu významného prínosu uvedenom v bode 3.1 oddielu 1.1 „Ochrana, vrátane obnovy, biotopov, ekosystémov a druhov“ sa vyžaduje, aby sa na danú oblasť vzťahoval plán riadenia alebo rovnocenný nástroj. Znamená to, že zelené plochy, ktoré vlastnia a spravujú súkromné subjekty, nemôžu spĺňať toto kritérium, keďže verejné subjekty (t. j. orgány na ochranu prírody) v prípade takýchto súkromne vlastnených a spravovaných oblastí nestanovujú plány riadenia ani rovnocenné nástroje?

Predtým, ako prevádzkovateľ môže vykázať činnosť ako zosúladenú s taxonómiou, treba zaviesť plán riadenia alebo rovnocenný nástroj. Neuvádza sa však, že plán riadenia alebo rovnocenný nástroj musia vypracovať verejné orgány. Ak príslušné orgány takýto nástroj nevypracovali, v zásade môže takýto plán vypracovať aj prevádzkovateľ činnosti ochrany. Plán však musí obsahovať všetky špecifické informácie, ktoré musia byť zahrnuté do plánu riadenia a rovnocenného nástroja, ako sa uvádza v bode 3.1 kritérií významného prínosu.

Treba poznamenať, že v súlade s bodmi 4.1 a 4.2 kritérií významného prínosu musia plán riadenia alebo rovnocenný nástroj overiť buď vnútroštátne orgány, alebo nezávislý certifikačný orgán, ktorý je treťou stranou, a to na začiatku činnosti ochrany alebo na konci plánu riadenia alebo aspoň každých desať rokov.

122. V kritériách významného prínosu uvedených v oddiele 1.1 „Ochrana, vrátane obnovy, biotopov, ekosystémov a druhov“ sa výslovne vylučuje „kompenzovanie“ vplyvov inej činnosti, pričom zahrnutý je len „čistý rast biodiverzity“. Čo v tejto súvislosti znamená slovo „čistý“? Znamená to, že mohlo dôjsť aj k strate biodiverzity, ktorá sa musí kompenzovať, aby sa mohla považovať za významný prínos?

„Čistý rast biodiverzity“ je merateľný pozitívny vplyv („čistý rast“) na biodiverzitu v porovnaní so stavom, ktorý existoval v príslušnej oblasti pred činnosťou ochrany/obnovy. To možno dosiahnuť zlepšením stavu biotopu alebo druhu bez predchádzajúcej straty biodiverzity v dôsledku inej činnosti. Okrem toho môže čistý rast biodiverzity byť výsledkom aj dodatočných opatrení v oblasti ochrany/obnovy nad rámec kompenzácie, ako sa vysvetľuje v poznámke pod čiarou č. 11 k činnosti v oddiele 1.1. V tomto prípade je čistým rastom vytvorenie ďalšej biodiverzity po tom, ako bola strata biodiverzity spôsobená inou hospodárskou činnosťou vykompenzovaná na 100 %.

Ubytovacie činnosti

Oddiel 2.1 „Hotelové a turistické ubytovanie, kempingy a podobné ubytovanie“ v prílohe IV k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia

123. V kritériu významného prínosu uvedenom v bode 1.2 oddielu 2.1 „Hotelové a turistické ubytovanie, kempingy a podobné ubytovanie“ sa odkazuje na „organizáciu zodpovednú za ochranu alebo obnovu oblasti“. Musí byť táto organizácia výlučne orgánom verejnej správy alebo môže túto úlohu vykonávať napríklad aj mimovládna organizácia?

Touto organizáciou môže byť akákoľvek „organizácia zodpovedná za ochranu alebo obnovu oblasti“ vrátane orgánov verejnej správy, mimovládnych organizácií, súkromných spoločností alebo iných subjektov.

124. Písmeno c) opisu činnosti v rámci oddielu 2.1 „Hotelové a turistické ubytovanie, kempingy a podobné ubytovanie“ odkazuje na „byty pre hostí, bungalovy, chaty a chatky“. Čo sa rozumie pod pojmom „byty pre hostí“? Zahŕňa to zariadenia na krátkodobý prenájom? Ako sa líšia od „apartmánov na dlhodobejšie ubytovanie“?

„Byty pre hostí“ zahŕňajú nájomné zariadenia v rámci krátkodobého cestovného ruchu, zatiaľ čo „apartmány na dlhodobé ubytovanie“ neslúžia žiadnemu krátkodobému účelu v rámci cestového ruchu, a preto sú vylúčené.

125. Prečo sa kritérium významného prínosu uvedené v odseku 3.2 oddielu 2.1 „Hotelové a turistické ubytovanie, kempingy a podobné ubytovanie“ vzťahuje len na ubytovacie zariadenia s viac než 50 zamestnancami, zatiaľ čo požiadavka na zverejňovanie informácií o taxonómii sa vo všeobecnosti vzťahuje na spoločnosti s viac než 250 zamestnancami?

Požiadavka na zverejňovanie informácií o taxonómii sa vzťahuje na podniky, ktoré podliehajú povinnosti vykazovať informácie o udržateľnosti v súlade so smernicou o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov, ktorá sa vzťahuje najmä na veľké alebo kótované spoločnosti. Odkaz na 50 zamestnancov uvedený v bode 3.2 nemá vplyv na rozsah týchto zverejnení. Kritériá podľa bodu 3.2 sa vzťahujú len na zariadenia s viac než 50 zamestnancami, aby sa menším podnikom uľahčilo dodržiavanie kritérií významného prínosu.

126. Zahŕňajú kritériá uvedené v oddiele 2.1 „Hotelové a turistické ubytovanie, kempingy a podobné ubytovanie“ aj emisie skleníkových plynov hotelových hostí (napr. keď cestujú lietadlom)?

V kritériách významného prínosu uvedených v oddiele 2.1 „Hotelové a turistické ubytovanie, kempingy a podobné ubytovanie“ nie sú zahrnuté emisie skleníkových plynov hostí, ktorí navštevujú ubytovacie zariadenia zahrnuté do tejto činnosti.

ODDIEL VIII OTÁZKY TÝKAJÚCE SA VŠEOBECNÝCH KRITÉRIÍ TÝKAJÚCICH SA ZÁSADY „VÝRAZNE NENARUŠIŤ“

Všeobecné kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k adaptácii na zmenu klímy

127. Ako sú vymedzené „klimatické riziká“? Na ktorú fázu projektu sa vzťahujú?

Pokiaľ ide o cieľ adaptácie na zmenu klímy, najvýznamnejšími klimatickými rizikami sú:

—	fyzické riziká vyplývajúce zo zmeny klímy, ktoré vedú k možnej majetkovej škode alebo vplyvu, napr. fyzické škody na majetku, zariadeniach alebo inventári, ktoré môžu narušiť obchodné činnosti alebo spôsobiť značné náklady na opravu;

—	iné druhy vplyvu (napríklad vplyv na pracovnú silu, kritické prvky hornej a dolnej časti hodnotových reťazcov a trhové parametre atď.), ktoré vedú k narušeniam prevádzky a/alebo značným finančným stratám.

Môžu byť buď vyvolané udalosťami (akútne riziká), alebo vzniknúť v dôsledku dlhodobejších zmien v klimatických modeloch (chronické riziká). Riziká vyvolané udalosťami súvisia s extrémnymi poveternostnými udalosťami (napr. záplavy, vlny horúčav alebo búrky), zatiaľ čo chronické riziká sú trvalé (napr. zvyšovanie hladiny morí alebo erózia pobrežia). Príslušné ustanovenia (81) zahŕňajú neúplný zoznam nebezpečenstiev súvisiacich s klímou, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní klimatických rizík a zraniteľnosti. Významnými sa v budúcnosti môžu potenciálne stať aj ďalšie riziká.

Fyzické klimatické riziká by sa mali posudzovať vo všetkých fázach projektu. Napríklad v stavebníctve treba zohľadňovať fyzické riziká vo fáze plánovania a projektovania, ako aj počas životného cyklu projektu, t. j. v súvislosti s používaním aj demoláciou budovy.

128. Treba posúdenie klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy vykonať pre všetky lokality (napr. všetky stavebné projekty)? Alebo postačuje všeobecná analýza, ktorú možno aplikovať na iné lokality?

Cieľom dôkladného posúdenia klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy je identifikovať významné fyzické klimatické riziká, ktoré ovplyvňujú výkonnosť hospodárskej činnosti a aktív, od ktorých hospodárska činnosť závisí (pokiaľ ide o jej výkonnosť a kontinuitu). Posúdenie sa potom použije na určenie vhodných adaptačných riešení, ktoré sa predkladajú ako súčasť adaptačného plánu.

Podľa všeobecných kritérií týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k zmene klímy (82) by sa posúdenie klimatických rizík a zraniteľnosti malo riadiť najmodernejšou metodikou a zohľadňovať najnovšie dostupné údaje s najvyššou úrovňou podrobnosti. Rozsah posudzovania, metódy a údaje použité na dosiahnutie tohto cieľa sa môžu líšiť.

V snahe zabezpečiť, aby posúdenie zraniteľnosti náležite odzrkadľovalo riziká, by sa náležitá pozornosť mala venovať miestnym okolnostiam. Je to preto, že fyzické riziká a adaptácia sú špecifické pre danú lokalitu a do veľkej miery závisia od konkrétneho miesta a existujúcich zraniteľností. To znamená, že v prípade stavebných projektov v rôznych lokalitách sa posúdenie klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene môže vykonať pre všetky lokality, pokiaľ sa ním riešia všetky riziká a zraniteľné miesta špecifické pre danú lokalitu. V posúdeniach klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy by sa malo zvážiť, či sú všetky aktíva v lokalite vystavené rovnakému riziku v podobnej miere. Následne sa pre každé aktívum v danej lokalite môžu individuálne navrhnúť najlepšie adaptačné riešenia.

129. Vo všeobecných kritériách týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k adaptácii na zmenu klímy sa uvádza, že hospodársky subjekt by mal v prípade existujúcich činností a nových činností, pri ktorých sa využíva existujúci hmotný majetok, počas obdobia až piatich rokov realizovať fyzické aj nefyzické riešenia („adaptačné riešenia“). Začína sa toto obdobie piatich rokov, keď sa dokončí posúdenie, alebo keď sa identifikuje adaptačné riešenie?

Adaptačné riešenia sú zmeny v procesoch, postupoch a štruktúrach príslušnej hospodárskej činnosti s cieľom zmierniť potenciálne škody spojené so zmenou klímy. Adaptačné riešenia môžu byť fyzické (napr. budovanie protipovodňovej ochrany) alebo nefyzické (napr. prechod na plodiny odolné voči suchu alebo prepracovanie komunikačných systémov). Posúdenie adaptačných riešení je jedným z krokov pri posudzovaní klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy. Päťročné obdobie sa začína dňom, keď prevádzkovateľ dokončil posúdenie klimatických rizík a zraniteľnosti danej činnosti voči zmene klímy a identifikoval pre danú činnosť adaptačné riešenie.

130. Ako je vymedzená „očakávaná životnosť“? Mala by sa chápať ako očakávaná životnosť podkladovej hospodárskej činnosti alebo financovania tejto činnosti?

Vo všeobecných kritériách týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k cieľu v oblasti adaptácie na zmenu klímy sa uvádza, že fyzické klimatické riziká, ktoré sú významné pre danú činnosť, sa majú identifikovať prostredníctvom posúdenia klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy. Toto posúdenie zahŕňa identifikáciu toho, aké fyzické klimatické riziká môžu mať vplyv na výkon danej hospodárskej činnosti počas jej očakávanej životnosti. Fyzické riziká súvisia s miestom a typom činnosti, takže očakávaná životnosť sa chápe ako celé obdobie, počas ktorého sa hospodárska činnosť vykonáva. Napríklad v stavebníctve sa životnosť vzťahuje na plánovanie, projektovanie, používanie a demoláciu budovy. V prípade dlhodobých činností alebo činností vykonávaných na neurčité obdobie môže byť vhodné počítať so životnosťou aspoň 30 rokov do budúcnosti.

131. Kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k adaptácii na zmenu klímy uvedené v dodatku A odkazujú na „(...) fyzické aj nefyzické riešenia (ďalej len ‚adaptačné riešenia‘) na zmiernenie najvýznamnejších identifikovaných fyzických klimatických rizík, ktoré sú pre danú činnosť podstatné“. Ako by sa mal vykladať pojem „zmiernenie“? Je prijateľné čokoľvek, v dôsledku čoho sa môžu zmierniť fyzické klimatické riziká? Alebo možno uvažovať len o riešeniach, ktoré daný účinok zmierňujú do takej miery, že v rámci posúdenia klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy vedú k odlišnému posúdeniu rizík (skupina rizík)?

Vo všeobecných kritériách týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“ v súvislosti s adaptáciou na zmenu klímy sa v zozname krokov tvoriacich súčasť vypracúvania robustného posúdenia klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy uvádzajú „adaptačné riešenia, ktorými sa môže zmierniť identifikované fyzické klimatické riziko“. Pojem „zmiernenie“ v tomto prípade znamená, že fyzické klimatické riziká podstatné pre danú hospodársku činnosť sa zmiernia na takú úroveň, aby sa daná činnosť mohla v súčasnosti a počas celej jej životnosti ďalej vykonávať bez toho, aby došlo k závažným odvrátiteľným (83) narušeniam súvisiacim s klímou.

132. Vo všeobecných kritériách týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k adaptácii na zmenu klímy v dodatku A sa uvádza, že „hospodársky subjekt realizuje [...] fyzické aj nefyzické riešenia“. Mali by byť predtým, ako je adaptačné riešenie oprávnené (keďže sa používa výraz „aj“), vždy splnené obe podmienky?

V dodatku A sa od hospodárskych subjektov vyžaduje, aby identifikovali adaptačné riešenia, ktoré zmierňujú najvýznamnejšie identifikované fyzické klimatické riziká, ktoré sú pre danú činnosť podstatné. Tieto adaptačné riešenia môžu byť buď fyzické alebo nefyzické riešenia v závislosti od fyzického klimatického rizika, ktorému prevádzkovateľ čelí.

Príkladom fyzického adaptačného riešenia (84) je, že prevádzkovateľ nachádzajúci sa v regióne náchylnom na vlny horúčav sa môže rozhodnúť nainštalovať na svoje budovy vegetačné strechy alebo zelené fasády s cieľom udržiavať v budovách nízke teploty počas horúcich období a zlepšiť zadržiavanie vody v okolí budov minimalizáciou odtoku dažďovej vody.

Na rozdiel od toho spoločnosť pôsobiaca v oblasti zachytávania a využívania skládkového plynu, ktorá sa nachádza v zóne ohrozenej potenciálnymi prírodnými požiarmi, môže ako nefyzické riešenie uskutočniť kampane na zvyšovanie povedomia s cieľom obmedziť správanie, ktoré vedie k vzniku prírodných požiarov (85).

Všeobecné kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k prevencii a kontrole znečisťovania

133. Dodatok C bol zmenený 27. júna 2023. Čo so sebou prinášajú tieto zmeny?

V dodatku C sa stanovujú všeobecné kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k cieľu prevencie a kontroly znečisťovania v súvislosti s používaním a prítomnosťou chemikálií. Presnejšie sa zaoberá výrobou, používaním a prítomnosťou látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy (SVHC) a iných nebezpečných látok uvedených v príslušných právnych predpisoch EÚ.

Dodatok C bol zmenený 27. júna 2023 s cieľom okrem iného objasniť aj podmienky pre výnimky, ktoré boli stanovené v písmenách f) a g) uvedeného dodatku.

Predchádzajúca výnimka umožňujúca používanie určitých nebezpečných látok, ktorá bola založená na koncepcii „nevyhnutného použitia pre spoločnosť“, bola zrevidovaná. Na základe zrevidovanej výnimky musia prevádzkovatelia posúdiť a zdokumentovať, že na trhu neexistujú žiadne iné vhodné alternatívne látky alebo technológie, a ak takéto alternatívy neexistujú, posúdiť a zdokumentovať, že nebezpečné látky sa používajú len za kontrolovaných podmienok (86).

Táto výnimka sa týka látok, ktoré boli identifikované ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy v súlade s článkom 59 ods. 1 nariadenia REACH [revidované písmeno f) dodatku C], ako aj látok, ktoré spĺňajú kritériá tried nebezpečnosti alebo kategórií nebezpečnosti uvedených v článku 57 nariadenia REACH [nový odsek doplnený za písmeno f) dodatku C]. Zmenou sa takisto zaviedol koncentračný limit 0,1 % (hmotnostné %), pokiaľ ide o používanie látok v zmesiach a výrobkoch.

Podmienky pre výnimky by sa mali posúdiť a zdokumentovať v závislosti od použitia príslušnej chemickej látky (látok).

Písmeno g) dodatku C bolo vypustené a nahradené novým odsekom doplneným za písmeno f). Ide o samostatný odsek, pretože jeho rozsah pôsobnosti sa líši od rozsahu pôsobnosti písmen a) až f). Na rozdiel od nového odseku písmená a) až f) zahŕňajú situáciu „používania látok“; nie sú obmedzené na situáciu ich „výroby“ alebo „uvedenia na trh“. V novom odseku sa objasňuje, že hospodárska činnosť nesmie viesť k výrobe látok, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v jednej z tried alebo kategórií nebezpečnosti uvedených v článku 57 nariadenia REACH, k ich prítomnosti v konečnom výrobku alebo výstupe ani k ich uvádzaniu na trh, s výnimkou látok, v prípade ktorých prevádzkovatelia posúdia a zdokumentujú, že na trhu nie sú dostupné žiadne iné vhodné alternatívne látky alebo technológie a že sa používajú za kontrolovaných podmienok. Vzhľadom na to, že nový odsek neodkazuje na „používanie látok“, za predpokladu, že použitie látky uvedenej v novom odseku nevedie k jej prítomnosti v konečnom výrobku alebo výstupe, ani k uvedeniu na trh, zákaz stanovený v tomto novom odseku sa na takéto použitie nevzťahuje.

134. Na ktoré chemické látky sa vzťahuje písmeno f) dodatku C zmeneného 27. júna 2023?

Písmeno f) sa týka látok identifikovaných ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy (SVHC) podľa článku 57 nariadenia REACH v súlade s postupom stanoveným v článku 59 ods. 2 až 10 nariadenia REACH. Tieto látky sa nachádzajú v zozname kandidátskych látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy, ktorý spravuje Európska chemická agentúra (ECHA).

135. Na ktoré chemické látky sa vzťahuje posledný odsek dodatku C (zmeneného 27. júna 2023) doplnený za písmeno f)?

Nový odsek doplnený za písmeno f) sa týka látok, ktoré spĺňajú kritériá nariadenia o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (nariadenie CLP) pre jednu z tried alebo kategórií nebezpečnosti uvedených v článku 57 nariadenia REACH. Zoznam klasifikácie a označovania poskytuje informácie o klasifikácii nebezpečnosti látok v súlade s nariadením CLP, s harmonizovanými klasifikáciami (posúdenými orgánmi a potvrdenými Komisiou), ako aj so samoklasifikáciami (posúdenými a potvrdenými podnikmi). Klasifikácia nebezpečnosti látok, na ktoré sa vzťahuje nový odsek doplnený za písmeno f), je preto verejne dostupná. Výrobcovia a dovozcovia nebezpečných látok sú podľa nariadenia CLP povinní sami vyhodnocovať svoje látky a túto klasifikáciu oznamovať agentúre ECHA, ktorá ju sprístupní v zozname klasifikácie a označovania. Komisia uznáva, že v prípade látok bez harmonizovanej klasifikácie môžu existovať rozdiely v samoklasifikácii, ktorú predkladajú rôzne podniky. Jednotlivé položky v súčasnosti navyše nepodliehajú overovaniu ani kontrole kvality.

136. Písmeno f) a nový odsek za písmenom f) dodatku C poskytujú výnimku, na základe ktorej prevádzkovatelia používajúci zodpovedajúce látky musia posúdiť a zdokumentovať „neexistenciu vhodných alternatív“ látok alebo technológií na trhu a ich „používanie za kontrolovaných podmienok“. Ako majú prevádzkovatelia vykladať pojmy „neexistencia vhodných alternatív“ a „používanie za kontrolovaných podmienok“ a dosiahnuť súlad s nimi, aby splnili túto výnimku?

Neexistencia vhodných alternatív

V súvislosti s dodatkom C sa alternatíva látky považuje za „vhodnú“, ak sú splnené všetky štyri tieto kritériá:

—	je bezpečnejšia (čo znamená, že jej používanie predstavuje v porovnaní s rizikom používania danej látky nižšie riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie),

—	je technicky uskutočniteľná (t. j. zabezpečuje funkčnosť a úroveň technického výkonu, ktoré sú potrebné na jej použitie),

—	je pre hospodársky subjekt ekonomicky uskutočniteľná (čo znamená, že použitie nevedie k negatívnemu hospodárskemu vplyvu takého rozsahu, ktorý by ohrozil hospodársku životaschopnosť operácií súvisiacich s použitím, pre ktoré sa žiada výnimka), a

—	je dostupná, čo znamená, že z hľadiska výrobných kapacít alternatívnych látok a uskutočniteľnosti alternatívnych technológií, ako aj z hľadiska právnych a vecných požiadaviek na ich uvedenie do obehu sa musí vykonať analýza alternatív.

Neexistenciu vhodných alternatív možno preukázať takto:

—

V prípade látok uvedených v prílohe XIV k nariadeniu REACH [t. j. niektorých látok uvedených v dodatku C písm. f)], ak prevádzkovateľ získal autorizáciu na použitie látky, je toto povolenie dôkazom neexistencie vhodných alternatív. To znamená, že pokiaľ ide o súlad s kritériom „neexistencie vhodných alternatív“, prevádzkovateľ, na ktorého sa vzťahuje udelená autorizácia, nemusí vykonávať žiadne ďalšie posudzovanie. Dokumentácia, ktorá sa má poskytnúť, by mala obsahovať aspoň číslo autorizácie, rozhodnutie o povolení a všetku dokumentáciu preukazujúcu súlad, ktorá sa vyžaduje v rozhodnutí o autorizácii.

Ak bola žiadosť o autorizáciu predložená pred posledným dátumom podania žiadosti o látku, ako sa uvádza v prílohe XIV, prevádzkovateľ nemusí počas čakania na rozhodnutie o autorizácii vykonávať žiadne ďalšie posudzovanie. Kým sa neprijme rozhodnutie o žiadosti o autorizáciu, prevádzkovateľ môže predložiť analýzu alternatív predložených v rámci žiadosti. Ak už bolo vydané stanovisko výboru pre sociálno-ekonomickú analýzu (SEAC), v ktorom sa potvrdzuje, že neexistujú alternatívy, môže sa predložiť aj toto stanovisko.

—

V prípade použití i) látky uvedenej v prílohe XIV k nariadeniu REACH, ktoré si nevyžadujú autorizáciu, alebo ii) látky identifikovanej v súlade s článkom 59 ods. 1 nariadenia REACH (zoznam kandidátskych látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy) alebo iii) látky, ktorá spĺňa kritériá stanovené v článku 57 nariadenia REACH (zaregistrovanej v zozname klasifikácie a označovania agentúry ECHA), treba posúdiť možné alternatívy a toto posúdenie a jeho výsledok zdokumentovať. Prevádzkovateľ:

—

by mal uviesť zhrnutie alternatívnych látok a technológií na ich použitie namiesto danej látky vrátane odôvodnenia, prečo nie sú vhodné z hľadiska aspoň jedného zo štyroch kumulatívnych kritérií (t. j. nie sú bezpečnejšie a/alebo technicky realizovateľné a/alebo sú ekonomicky neuskutočniteľné pre prevádzkovateľa a/alebo nie sú dostupné na trhu EÚ);

—

sa môže rozhodnúť, že sa bude riadiť príslušnými časťami usmernenia ECHA o analýze alternatív (87) v súvislosti so žiadosťami o autorizáciu s cieľom pomôcť prevádzkovateľovi pri posudzovaní alternatív. Toto usmernenie je v niektorých prípadoch veľmi špecifické v súvislosti s požiadavkami na autorizáciu podľa nariadenia REACH, no príslušné oddiely, ktoré je potrebné konzultovať, sú najmä tieto:

—	3.6 „Ako sa určuje technická uskutočniteľnosť alternatív“;

—	3.7.1 „Všeobecné úvahy o posudzovaní a porovnávaní rizík“;

—	3.8 „Ako sa určuje ekonomická uskutočniteľnosť alternatív“;

—	3.10 „Závery týkajúce sa vhodnosti a dostupnosti alternatív“.

Používanie za kontrolovaných podmienok

Látka sa používa za kontrolovaných podmienok, keď boli riziká vyplývajúce zo subjektívneho používania používateľom a jeho podmienok používania (expozičné scenáre) posúdené a riadené tak, že sa zaviedli opatrenia na riadenie rizík a podmienky používania, ktorými sa minimalizuje expozícia a emisie zo strany prevádzkovateľa. Na tomto základe musí prevádzkovateľ predovšetkým vykonať opatrenia na riadenie rizík, napr. opatrenia na minimalizovanie expozícií a emisií látky, ktoré predstavujú vážne riziká z hľadiska ľudského zdravia, ako aj z hľadiska životného prostredia počas fázy používania látky. Ak je riziko používania látky prevádzkovateľom spoločné pre mnohých prevádzkovateľov a v dôsledku toho toto riziko už predtým posúdil iný subjekt (dodávateľ, orgán, konkurent a pod.), na základe čoho boli zadefinované opatrenia na riadenie rizík a prevádzkové podmienky, potom by ich dodržiavanie mohlo postačovať na účely taxonómie. Ak sa na použitie nevzťahuje existujúce posúdenie rizík, prevádzkovateľ musí najprv vykonať a zdokumentovať svoje vlastné posúdenie rizík.

Celkovo sú existujúce právne požiadavky EÚ a vnútroštátne právne požiadavky týkajúce sa chemických látok, výrobkov a odpadu stanovené tak, aby sa nimi obmedzovalo vystavenie ľudí tejto látke a emisiám z nej do životného prostredia, ako aj akékoľvek riziká vyplývajúce z tejto expozície a emisií. Ak už prevádzkovateľ takéto posúdenie a riadenie rizík vykonal a následne minimalizoval emisie a expozície vyplývajúce z daného spôsobu použitia v súlade s uplatniteľnými požiadavkami právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov o ochrane pracovníkov, spotrebiteľov, širokej verejnosti a životného prostredia, potom by sa tento prevádzkovateľ mal považovať za prevádzkovateľa, ktorý spĺňa požiadavku „kontrolovaných podmienok“ uvedenú v dodatku C.

V snahe preukázať súlad s výnimkou týkajúcou sa „kontrolovaných podmienok“ musia prevádzkovatelia poskytnúť dokumentáciu preukazujúcu, že majú zavedené postupy posudzovania a riadenia rizík, ktorými sa minimalizujú emisie látok a expozície voči látkam, ako aj riziká vyplývajúce z týchto emisií a expozícií v súlade s príslušnými existujúcimi právnymi požiadavkami. Ak prevádzkovateľ na základe osobitných právnych požiadaviek (88) vykonal alebo primerane použil posúdenie rizík a dodržal výsledný proces riadenia rizík a zdokumentoval ho, uvedená dokumentácia by sa mala považovať za dôkaz súladu.

V závislosti od konkrétneho použitia látky a jej nebezpečných vlastností by prevádzkovateľ mohol na preukázanie súladu s „kontrolovanými podmienkami“ zaviesť tento (neúplný) zoznam opatrení:

—	vypracovanie správ o chemickej bezpečnosti a používanie vhodných opatrení na riadenie rizík v súlade s článkom 14 nariadenia REACH;

—	opatrenia uvedené v článku 5 ods. 5 a článku 10 ods. 1 smernice 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam pri práci;

—

ustanovenia podľa článku 15 smernice 2010/75/EÚ o emisných limitoch a rovnocenných parametroch a technických opatreniach, ktoré sú založené na najlepších dostupných technikách (BAT). Prevádzkovatelia môžu takéto opatrenia uplatňovať, ak sa na použitie látky vzťahuje záver o BAT alebo referenčný dokument o najlepších dostupných technikách (BREF).

Výnimka z „kontrolovaných podmienok“ sa štandardne považuje za splnenú, ak prevádzkovateľ splní opatrenia uvedené v článku 18 ods. 4 nariadenia REACH o „prísne kontrolovaných podmienkach“ a zdokumentuje ich.

V prípade látky uvedenej v prílohe XIV k nariadeniu REACH, pre ktorú bola udelená autorizácia, sa dodržanie podmienok autorizácie týkajúcich sa opatrení riadenia rizík a splnenie požiadaviek uvedených v článku 60 ods. 10 nariadenia REACH považuje za dostatočné na splnenie kritéria používania za kontrolovaných podmienok pre tieto autorizované použitia.

To znamená, že prevádzkovateľ, ktorému bolo udelené povolenie tohto druhu, nemusí vykonávať žiadne ďalšie posudzovanie súladu s kritériom používania za kontrolovaných podmienok. Dokumentácia, ktorá sa má poskytnúť, by mala obsahovať aspoň číslo autorizácie, rozhodnutie o autorizácii, správu o chemickej bezpečnosti týkajúcu sa ich použitia v súlade s rozhodnutím o autorizácii a dokumentáciu preukazujúcu súlad, ktorá sa vyžaduje v rozhodnutí o autorizácii a v článku 60 ods. 10 nariadenia REACH.

Ak bola žiadosť o autorizáciu predložená pred posledným dátumom žiadosti o autorizáciu látky špecifikovaným v prílohe XIV, prevádzkovateľ môže počas čakania na rozhodnutie o autorizácii odkázať na správu o chemickej bezpečnosti pripojenú k žiadosti o autorizáciu vrátane odôvodnenia uplatnenia vhodných opatrení na riadenie rizík, ak to odôvodňuje tieto emisie a expozícia je minimalizovaná v súlade s požiadavkami nariadenia REACH.

Môže sa uviesť odôvodnenie, že emisie/expozície sú minimalizované. Napríklad ak existuje stanovisko výboru pre hodnotenie rizík, v ktorom sa konštatuje, že expozícia/emisie sú minimalizované, možno uviesť aj odkaz na toto stanovisko.

137. V delegovaných aktoch o taxonómii v oblasti klímy a životného prostredia sa uvádza, že „Komisia preskúma výnimky zo zákazu vyrábať, uvádzať na trh alebo používať látky uvedené v písmene f) po tom, ako uverejní horizontálne zásady týkajúce sa nevyhnutného použitia chemikálií. “ Vzhľadom na to, že Komisia 22. apríla 2024 uverejnila oznámenie o nevyhnutnom použití chemikálií (89) , aký vplyv to má na uplatňovanie výnimky podľa písmena f) dodatku C?

Koncepcia nevyhnutného/veľmi dôležitého použitia pre spoločnosť je opísaná v oznámení Komisie C(2024) 1995. Táto koncepcia však ešte nebola zavedená do žiadneho z právnych predpisov o chemikáliách, na ktoré sa odkazuje v dodatku C, ani do samotného nariadenia o taxonómii. Súčasné podmienky výnimky, ktoré sa majú splniť, sú preto „neexistencia vhodnej alternatívy“ a „používanie za kontrolovaných podmienok“, ako sa uvádza v často kladenej otázke č. 136 v tomto oznámení Komisie.

138. V rámci zmien z 27. júna 2023 sa zaviedol koncentračný limit 0,1 hmotnostného % pre chemické látky, na ktoré sa vzťahuje písmeno f) dodatku C. Ako by sa mala uplatňovať prahová hodnota 0,1 hmotnostného %? Existuje rozdiel medzi dovážanými výrobkami a výrobkami vyrobenými v EÚ?

Prahová hodnota 0,1 % sa vzťahuje na koncentráciu látok v zmesiach a vo výrobkoch. V tejto súvislosti neexistuje rozdiel medzi dovážanými výrobkami a výrobkami vyrobenými v EÚ.

Ak sa výrobok skladá zo (súboru) niekoľkých výrobkov alebo kombinácie výrobkov a zmesí, koncentrácia 0,1 % by sa mala stanoviť osobitne pre každý výrobok a zmes. Treba poznamenať, že výrobky zmontované do jedného výrobku môžu byť vyrobené z rôznych materiálov.

Všeobecné kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k ochrane a obnove biodiverzity a ekosystémov

139. Ktoré nástroje mapovania alebo zdroj databáz by sa mali použiť na kontrolu blízkosti lokalít k oblastiam citlivým z hľadiska biodiverzity, ako je napríklad sústava chránených oblastí Natura 2000?

Prehliadač sústavy Natura 2000 zobrazuje hranice všetkých lokalít sústavy Natura 2000. Kliknutím na danú lokalitu sa zobrazí štandardný formulár údajov, v ktorom sú opísané biotopy a druhy chránené v danej lokalite.

Pozri:

—	Prehliadač sústavy Natura 2000

—	O prehliadači sústavy Natura 2000

—	Zoznam lokalít sústavy Natura 2000, v ktorom sú uvedené lokality sústavy Natura 2000 vo všetkých členských štátoch, s odkazmi na prehliadač máp, štandardné formuláre s údajmi a plány riadenia.

140. Aké kritériá by sa mali použiť v súvislosti so vzdialenosťou od oblastí citlivých z hľadiska biodiverzity?

V prípade lokalít sústavy Natura 2000 neexistuje vzdialenosť, po ktorej prekročení možno vplyvy považovať za nevýznamné. Napríklad riečna priehrada by mohla mať škodlivé účinky na lokality sústavy Natura 2000, ktoré sa nachádzajú ďalej po prúde, podobne ako ťažobný projekt by mohol ovplyvniť mokrade vzdialené niekoľko kilometrov. Možné negatívne účinky sa musia posudzovať individuálne vzhľadom na ciele ochrany špecifické pre danú lokalitu. Súdny dvor EÚ vo viacerých rozsudkoch potvrdil, že článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch sa uplatňuje na plány a projekty mimo oblastí sústavy Natura 2000 bez ohľadu na ich vzdialenosť od danej lokality (90).

141. Čo znamená pojem „požadované“ vo vete „V prípade uskutočnenia posúdenia vplyvov na životné prostredie sa vykonajú požadované zmierňujúce a kompenzačné opatrenia na ochranu životného prostredia“? Odkazuje na všetky opatrenia odporúčané v posúdení vplyvov na životné prostredie a v príslušnom posúdení alebo odkazuje na opatrenia, ktoré za požadované označili orgány? Niektoré z týchto zmierňujúcich a kompenzačných opatrení mohli byť začlenené do povolenia podľa smernice o priemyselných emisiách. Sú to jediné opatrenia, ktoré sa požadujú?

Pojem „požadované“ odkazuje na opatrenia, ktoré ukladá orgán povoľujúci daný projekt, a to po realizácii posudzovania vplyvov na životné prostredie, pričom tento pojem sa nevzťahuje na žiadne odporúčané opatrenie.

Pokiaľ ide o vhodné posúdenie podľa smernice o biotopoch, kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ umožňujú len zmierňujúce opatrenia, a nie kompenzačné opatrenia. Pokiaľ ide o predchádzanie škodám, v príslušných ustanoveniach delegovaných aktov o taxonómii (91) sa uvádza: „V prípade lokalít alebo činností na územiach citlivých z hľadiska biodiverzity alebo v ich blízkosti (vrátane sústavy chránených území Natura 2000, lokalít svetového dedičstva UNESCO a kľúčových oblastí biodiverzity, ako aj ostatných chránených území) sa v prípade potreby uskutočnilo vhodné posúdenie a na základe záverov, ktoré z neho vyplynuli, sa vykonávajú potrebné zmierňujúce opatrenia“.

Cieľom zmierňujúcich opatrení je v prvom rade zmierniť vplyvy alebo zabrániť ich vzniku. Zmierňujúce opatrenia môže navrhnúť navrhovateľ plánu alebo projektu a/alebo ich môžu vyžadovať príslušné vnútroštátne orgány, aby sa predišlo možným vplyvom identifikovaným vo vhodnom posúdení, alebo aby sa tieto vplyvy zmiernili na úroveň, na ktorej už nebudú mať žiadny nepriaznivý dosah na integritu lokality. Vo vhodnom posúdení, resp. primeranom odhade podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch sa musia zohľadňovať ciele ochrany danej lokality. Identifikácia a opis zmierňujúcich opatrení musia byť, podobne ako samotný primeraný odhad/vhodné posúdenie, založené na náležitom chápaní príslušných druhov a biotopov v súlade so smernicou o biotopoch. V povolení podľa smernice o priemyselných emisiách to tak nie je.

Zmierňujúce opatrenia zvyčajne navrhuje developer a analyzujú ich príslušné orgány. Ak orgány považujú opatrenia za nedostatočné na ochranu integrity lokality, budú vyžadovať dodatočné opatrenia.

142. Pri vhodnom posúdení/primeranom odhade v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch sa musia zohľadniť kumulatívne vplyvy na biotopy a druhy chránené v rámci lokalít. Malo by sa preskúmať povolenie pre továreň, ktoré bolo schválené pred nadobudnutím účinnosti smernice? Ako by sa mali posudzovať kumulatívne emisie vrátane emisií z tovární, ktoré boli povolené a vybudované pred nadobudnutím účinnosti smernice? Ak sa preskúma povolenie pre starú továreň, malo by sa posudzovať ako nový projekt podľa smernice o biotopoch?

Továrne vybudované pred vymedzením lokalít sústavy Natura 2000 podľa smernice o biotopoch neboli povinné posudzovať svoj vplyv na typy biotopov a druhy podľa článku 6 ods. 3 uvedenej smernice. Súčasná prevádzka týchto tovární by musela byť v súlade s článkom 6 ods. 2 uvedenej smernice odo dňa zaradenia príslušných lokalít do zoznamu lokalít európskeho významu. Napríklad v lokalitách sústavy Natura 2000 musia členské štáty prijať vhodné opatrenia na to, aby sa zabránilo poškodzovaniu prirodzených biotopov a biotopov druhov a aby sa zabránilo významnému rušeniu druhov, pre ktoré boli dané lokality označené ako chránené, čo môže byť spojené s prevádzkou týchto tovární (92).

Súdny dvor Európskej únie však potvrdil, že ustanovenia článku 6 ods. 2 a 3 smernice o biotopoch sa musia vykladať ako koherentný celok (93) a ich cieľom je zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany prirodzených biotopov a biotopov druhov (94).

Preto ak z článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch vyplýva povinnosť vykonať následné preskúmanie vplyvov projektu na dotknutú lokalitu, toto preskúmanie musí spĺňať požiadavky článku 6 ods. 3. V tomto prípade by sa preskúmanie považovalo za vhodné posúdenie/primeraný odhad nového projektu v zmysle článku 6 ods. 3 a muselo by sa posudzovať v kombinácii s inými plánmi a projektmi (dokončenými, schválenými, ale neúplnými alebo navrhovanými). Projekt môže byť schválený len vtedy, ak sa potvrdí, že nebude mať významný negatívny vplyv na integritu lokalít sústavy Natura 2000.

To znamená, že ak členský štát posúdi prevádzku starej továrne podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch a z posúdenia vyplynie, že prevádzka významne ovplyvňuje integritu príslušnej lokality vzhľadom na ciele ochrany špecifické pre danú lokalitu, tento členský štát je povinný prijať vhodné opatrenia na zabránenie alebo minimalizáciu takýchto vplyvov na prirodzené biotopy, biotopy druhov a druhy, pre ktoré boli dané územia označené ako chránené (napr. uplatnením zmierňujúcich opatrení).

143. Vzťahuje sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie len na činnosti patriace do rozsahu pôsobnosti smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie alebo na všetky činnosti zahrnuté do taxonómie EÚ?

Smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa vzťahuje na činnosti uvedené v jej prílohách I a II. Na účely taxonómie EÚ sa smernica vzťahuje aj na činnosti, ktoré nie sú uvedené v týchto prílohách, ale na ktoré sa odkazuje vo všeobecných kritériách týkajúcich sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k ochrane a obnove biodiverzity a ekosystémov uvedených v dodatku D k delegovaným aktom o taxonómii v oblasti klímy a životného prostredia.

ODDIEL IX OTÁZKY TÝKAJÚCE SA DELEGOVANÉHO AKTU O ZVEREJŇOVANÍ INFORMÁCIÍ O TAXONÓMII

144. Aký je časový rámec vykazovania informácií o oprávnenosti v rámci taxonómie a zosúladení hospodárskych činností zahrnutých do delegovaného aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia a zmien delegovaného aktu o taxonómii v oblasti klímy?

V článku 10 ods. 6 a 7 delegovaného aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii sa uvádza, že:

—

Od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 by nefinančné podniky mali zverejňovať len podiel svojho celkového obratu, kapitálových výdavkov a prevádzkových výdavkov týkajúci sa hospodárskych činností oprávnených v rámci taxonómie a neoprávnených v rámci taxonómie zahrnutých do delegovaného aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia, ako aj hospodárskych činností, ktoré boli do delegovaného aktu o taxonómii v oblasti klímy doplnené pozmeňujúcim nariadením (95).

—

Od 1. januára 2025 by nefinančné podniky mali zverejňovať podiel svojho celkového obratu, kapitálových výdavkov a prevádzkových výdavkov týkajúci sa hospodárskych činností zosúladených s taxonómiou zahrnutých do delegovaného aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia a hospodárskych činností, ktoré boli do delegovaného aktu o taxonómii v oblasti klímy doplnené pozmeňujúcim nariadením.

—

Od 1. januára 2024 do 31. decembra 2025 by finančné podniky mali zverejňovať len podiel svojich celkových zahrnutých aktív týkajúci sa hospodárskych činností oprávnených v rámci taxonómie a neoprávnených v rámci taxonómie zahrnutých do delegovaného aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia, ako aj hospodárskych činností, ktoré boli do delegovaného aktu o taxonómii v oblasti klímy doplnené pozmeňujúcim nariadením. Okrem toho by finančné podniky mali zverejňovať kvalitatívne informácie uvedené v prílohe XI týkajúce sa takýchto hospodárskych činností.

—

Od 1. januára 2026 by finančné podniky mali zverejňovať KPI pre zosúladenie s taxonómiou týkajúce sa hospodárskych činností zahrnutých do delegovaného aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia, ako aj hospodárskych činností, ktoré boli do delegovaného aktu o taxonómii v oblasti klímy doplnené pozmeňujúcim nariadením (96).

V nasledujúcej tabuľke je uvedený harmonogram požiadaviek na vykazovanie pre nefinančné a finančné podniky. Uvádza sa v nej rok vykazovania (t. j. rok, v ktorom sú výkazy uverejnené) za finančný rok N, za ktorý podnik informácie vykazuje. Napríklad výkazy s kľúčovými ukazovateľmi výkonnosti (KPI) týkajúcimi sa finančného roka 2023 sú v praxi uverejnené v roku 2024.

Časové obdobie	Nefinančný podnik, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti smernice o účtovníctve (97)			Finančné podniky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice o účtovníctve
Rok vykazovania/uverejnenia (v prípade vykazovania za finančný rok N)	Činnosti zahrnuté v:			Činnosti zahrnuté v:
	Delegovaný akt o taxonómii v oblasti klímy (vrátane doplňujúceho delegovaného aktu o taxonómii v oblasti klímy)	Zmeny delegovaného aktu o taxonómii v oblasti klímy z júna 2023	Delegovaný akt o taxonómii v oblasti životného prostredia	Delegovaný akt o taxonómii v oblasti klímy (vrátane doplňujúceho delegovaného aktu o taxonómii v oblasti klímy)	Zmeny delegovaného aktu o taxonómii v oblasti klímy z júna 2023	Delegovaný akt o taxonómii v oblasti životného prostredia
Od 1. januára 2022 do 1. decembra 2022	Oprávnenosť (bez činností, na ktoré sa vzťahuje doplňujúci delegovaný akt o taxonómii v oblasti klímy)	–	–	Oprávnenosť (bez činností, na ktoré sa vzťahuje doplňujúci delegovaný akt o taxonómii v oblasti klímy)
Od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023	KPI týkajúce sa zosúladenia			Oprávnenosť
Od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024	KPI týkajúce sa zosúladenia	Oprávnenosť	Oprávnenosť	KPI týkajúce sa zosúladenia	Oprávnenosť	Oprávnenosť
Od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025	KPI týkajúce sa zosúladenia	KPI týkajúce sa zosúladenia	KPI týkajúce sa zosúladenia	KPI týkajúce sa zosúladenia	Oprávnenosť	Oprávnenosť
Od 1. januára 2026	KPI týkajúce sa zosúladenia aj pre iné veľké podniky, na ktoré sa vzťahuje smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov			KPI týkajúce sa zosúladenia (98)	KPI týkajúce sa zosúladenia	KPI týkajúce sa zosúladenia
Od 1. januára 2027	KPI týkajúce sa zosúladenia aj pre iné kótované MSP, na ktoré sa vzťahuje smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (99)

145. Ak sa kótovaný MSP rozhodne neuplatňovať požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti do roku 2028 podľa článku 19a ods. 7 smernice o účtovníctve, musí aj naďalej zahrnúť do svojej správy o hospodárení zverejnenia o taxonómii podľa článku 8?

Nie. Článok 8 nariadenia o taxonómii sa vzťahuje na všetky podniky, od ktorých sa vyžaduje vypracúvanie a uverejňovanie vyhlásenia o udržateľnosti podľa článkov 19a a 29a smernice o účtovníctve. Ak sa však MSP (s výnimkou mikropodnikov) s prevoditeľnými cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovaných trhoch EÚ rozhodne, že do svojej správy o hospodárení nezahrnie vyhlásenie o udržateľnosti podľa článku 19a ods. 7 smernice o účtovníctve, ktorá obsahuje článok 8 o zverejňovaní informácií podľa nariadenia o taxonómii, nie je povinný zverejňovať informácie podľa článku 8 nariadenia o taxonómii.

146. Mali by podniky, ktoré sú povinné vykazovať informácie o taxonómii po prvýkrát v danom roku vykazovania (N), uvádzať aj porovnávacie informácie za predchádzajúci finančný rok (N-1)?

Nie. Podniky, ktoré sú povinné vykazovať informácie o taxonómii po prvýkrát za daný finančný rok, by tieto informácie mali zverejňovať len za daný finančný rok (N). Porovnávacie informácie súvisiace s finančným rokom N-1 by podniky mali začať uvádzať až počnúc ich druhým rokom vykazovania informácií o taxonómii. Napríklad, a ako sa objasňuje v často kladenej otázke č. 3 v oznámení Komisie C/2023/305, na veľké nekótované podniky sa bude vzťahovať povinnosť vykazovať informácie podľa článku 8 nariadenia o taxonómii a delegovaného aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii za finančné roky, ktoré sa začínajú 1. januára 2025 alebo neskôr (s prvým uverejnením v roku 2026). V roku 2026 by preto tieto podniky mali uverejniť informácie o taxonómii, ktoré sa týkajú len finančného roka 2025; až v nasledujúcich vykazovaných rokoch (t. j. od roku 2027) by tieto údaje mali obsahovať aj porovnávacie informácie. To znamená, že v roku 2027 by tieto podniky mali vykazovať informácie o taxonómii týkajúce sa finančného roka 2026 (N) a mali by zahŕňať porovnávacie informácie za finančný rok 2025 (N-1).

147. Odkedy by podniky mali používať upravené vzory na vykazovanie zahrnuté do delegovaného aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia?

Prílohou V k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia sa do delegovaného aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii zaviedli upravené vzory na vykazovanie. Cieľom je uľahčiť zverejňovanie informácií o taxonómii týkajúce sa všetkých environmentálnych cieľov. Tieto upravené vzory na vykazovanie nahrádzajú predchádzajúce vzory a podniky by ich mali používať na vykazovanie zosúladenia s taxonómiou v roku vykazovania/uverejnenia od 1. januára 2024 (100). Nefinančné podniky, ktoré nevykonávajú hospodárske činnosti oprávnené v rámci viac než jedného environmentálneho cieľa, nie sú povinné vypĺňať doplňujúcu tabuľku uvedenú v prílohe II k delegovanému aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii.

148. Do akej miery musia podniky vykazovať činnosti zahrnuté do delegovaných aktov o taxonómii v oblasti životného prostredia a klímy, ak pre ich podnikanie nie sú významné?

Podľa článku 8 ods. 2 nariadenia o taxonómii sú podniky, na ktoré sa vzťahuje smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov, povinné vykazovať podiel svojho obratu, kapitálových výdavkov a prevádzkových výdavkov na hospodárskych činnostiach zosúladených s taxonómiou. V delegovanom akte o zverejňovaní informácií o taxonómii sa ďalej stanovuje obsah a prezentácia príslušných informácií, ktoré sa majú vykazovať. Povolená nie je žiadna výnimka z povinnosti vykazovať informácie.

Ak z dôvodu chýbajúcich údajov alebo dôkazov príslušné podniky nedokážu zistiť, či činnosti oprávnené v rámci taxonómie, ktoré nie sú významné pre ich podnikanie, spĺňajú technické kritériá preskúmania, mali by tieto činnosti bez akéhokoľvek ďalšieho posúdenia vykazovať ako činnosti, ktoré nie sú zosúladené s taxonómiou. Podrobnejšie informácie možno nájsť v často kladenej otázke č. 13 v oznámení Komisie C/2023/305 (101) .

149. Ak je činnosť zosúladená s taxonómiou, no je oprávnená prispievať k viac než jednému cieľu, mal by podnik posúdiť, či činnosť prispieva ku všetkým ostatným cieľom?

Ak je činnosť zosúladená s taxonómiou, no je oprávnená prispievať k viac než jednému cieľu, nefinančný podnik je povinný vykazovať Y (áno) alebo N (nie) v prípade týchto ostatných oprávnených cieľov v príslušných vzoroch na vykazovanie uvedených v prílohe II k delegovanému aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii. Vysvetlenie je uvedené v poznámke pod čiarou b) týchto vzorov. Inými slovami, nefinančný podnik by mal posúdiť, či je alebo nie je činnosť zosúladená s každým oprávneným cieľom, a v príslušnom vzore na vykazovanie zodpovedajúcim spôsobom vykázať výsledok tohto posúdenia. V často kladenej otázke č. 31 (návrhu) tretieho oznámenia Komisie sa objasňuje metodika, ktorú finančné podniky majú použiť na výpočet KPI pre každý environmentálny cieľ.

150. Vzťahujú sa kapitálové výdavky a prevádzkové výdavky uvedené v písmene c) oddielov 1.1.2.2 a 1.1.3.2 prílohy I k delegovanému aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii [„kapitálové výdavky typu c)“ a „prevádzkové výdavky typu c)“] na činnosti, ktoré prispievajú ku ktorémukoľvek environmentálnemu cieľu? Týkajú sa jednotlivé opatrenia „umožňujúce, aby sa cieľové činnosti stali nízkouhlíkovými alebo viedli k zníženiu emisií skleníkových plynov“, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach, len kapitálových výdavkov na environmentálny cieľ zmiernenia zmeny klímy?

Pokiaľ ide o prvú časť otázky, v závislosti od spôsobu účtovania predmetných výdavkov by podniky mali identifikovať svoje nákupy výstupov z akejkoľvek hospodárskej činnosti zosúladenej s taxonómiou ako kapitálové výdavky alebo prevádzkové výdavky typu c) bez ohľadu na environmentálne ciele, ku ktorým tieto činnosti významne prispievajú.

Pokiaľ ide o druhú časť otázky, výdavky na jednotlivé opatrenia uvedené v písmene c) oddielov 1.1.2.2 a 1.1.3.2 prílohy I k delegovanému aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii sa týkajú individuálnych opatrení uvedených v oddieloch 7.3 až 7.6 prílohy I k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy. Takéto individuálne opatrenia sú príkladom kapitálových výdavkov alebo prevádzkových výdavkov typu c) na činnosti, ktoré významne prispievajú k cieľu zmiernenia zmeny klímy. Očakáva sa preto, že výdavky na takéto individuálne opatrenia umožnia, aby sa cieľové činnosti stali nízkouhlíkovými (napr. výdavky na inštaláciu, údržbu alebo opravu nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá) alebo aby viedli k zníženiu emisií skleníkových plynov (napr. výdavky na zariadenia na zlepšenie energetickej efektívnosti).

151. Ako by mali podniky vykazovať podporné činnosti, ktoré sa môžu použiť na viaceré účely, a nielen na to, aby sa cieľovým činnostiam umožnilo významne prispieť k dosiahnutiu environmentálneho cieľa?

V súlade s článkom 16 nariadenia o taxonómii by sa hospodárska činnosť mala považovať za významne prispievajúcu k jednému alebo viacerým environmentálnym cieľom, ak priamo umožňuje iným činnostiam významne prispieť k jednému alebo viacerým z týchto cieľov. V snahe zabezpečiť presné vykazovanie by podniky mali do svojich kľúčových ukazovateľov výkonnosti (KPI) v rámci taxonómie zahrnúť len podiel svojich podporných produktov alebo služieb, ktoré sa skutočne používajú na to, aby umožnili iným cieľovým hospodárskym činnostiam významne prispieť k jednému z environmentálnych cieľov.

Najmä pokiaľ ide o KPI týkajúci sa obratu, podniky by mali vykazovať ako zosúladený s taxonómiou len ten podiel predaja, ktorý sa týka výstupu podpornej činnosti. Týka sa to podporných činností, ktoré priamo umožňujú, aby cieľové činnosti významne prispievali k dosiahnutiu environmentálneho cieľa vymedzeného v technických kritériách preskúmania pre danú podpornú činnosť. Podobne by podniky mali do svojich KPI týkajúcich sa kapitálových výdavkov a prevádzkových výdavkov zosúladených s taxonómiou zahrnúť podiel kapitálových výdavkov a prevádzkových výdavkov podpornej činnosti, ktorá priamo umožňuje cieľovým činnostiam významne prispievať k príslušnému environmentálnemu cieľu vymedzenému v technických kritériách preskúmania pre danú podpornú činnosť.

V súlade s prístupom uvedeným v odpovedi na často kladenú otázku č. 30 v oznámení Komisie C/2023/305 by vykazujúce subjekty mali používať nefinančnú metriku, ktorou sa zabezpečuje presná alokácia kapitálových výdavkov na podporné činnosti. Ak sa napríklad aktívum podpornej činnosti financovanej z kapitálových výdavkov používa na výrobu i) 100 jednotiek výstupu, ktoré umožňujú významný prínos cieľovej činnosti; a ii) 100 jednotiek výstupu, ktoré inej činnosti neumožňujú významný prínos, potom by vykazujúci podnik mohol vykazovať 50 % uvedených kapitálových výdavkov ako zosúladených s taxonómiou. Metodika použitá na alokáciu kapitálových výdavkov k podporným činnostiam by mala vychádzať z overiteľných dôkazov. Vykazujúci podnik by mal takisto poskytnúť kontextové informácie podľa oddielu 1.2.3 prílohy I k delegovanému aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii týkajúce sa:

—	alokácie kapitálových výdavkov súvisiacich s činnosťou umožňujúcou viacero projektov alebo činností; a

—	metodiky použitej na alokáciu kapitálových výdavkov na podpornú činnosť zosúladenú s taxonómiou.

152. Aké sú dôsledky podnikových kombinácií, ku ktorým dochádza takmer na konci roka a pri ktorých nie je prakticky možné posúdiť koncoročné zosúladenie nadobudnutých činností, na zverejňovanie informácií o taxonómii v období rokov N a N+1?

Vykazujúce podniky by pri posudzovaní zosúladenia svojich činností s taxonómiou mali v záujme zverejnenia presných informácií o taxonómii použiť všetky dostupné informácie vrátane informácií o činnostiach, ktoré boli nadobudnuté prostredníctvom podnikových kombinácií. V prípade činností nadobudnutých prostredníctvom podnikových kombinácií počas obdobia vykazovania by podniky, od ktorých sa už vyžaduje uverejňovanie informácií o taxonómii, mali tieto činnosti zahrnúť do svojich zverejnení o taxonómii za dané obdobie vykazovania na základe: i) taxonomického posúdenia týchto nadobudnutých činností po ich nadobudnutí; a ii) informácií získaných počas náležitej starostlivosti vykonanej pred nadobudnutím. Ak napríklad nadobudnuté činnosti predtým vykonával iný podnik patriaci do rozsahu pôsobnosti smernice o zverejňovaní nefinančných informácií/smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov, ako vstup na posúdenie zosúladenia činností nadobudnutých počas súčasného obdobia vykazovania s taxonómiou by sa mohli použiť minulé informácie o zosúladení nadobudnutých činností s taxonómiou získané prostredníctvom predchádzajúcich zverejnení o taxonómii daného podniku.

V prípade činností nadobudnutých prostredníctvom podnikovej kombinácie a posúdených vykazujúcim podnikom ako oprávnené v rámci taxonómie nemusí byť vždy prakticky možné zhromaždiť dostatočné informácie o zosúladení týchto činností s taxonómiou počas obdobia vykazovania N (v ktorom k podnikovej kombinácii došlo). V takýchto prípadoch by vykazujúci podnik mal: i) zahrnúť príslušné finančné informácie týkajúce sa nadobudnutých činností (napr. obrat, kapitálové výdavky a prevádzkové výdavky v prípade nadobudnutých nefinančných činností) do menovateľa svojich KPI týkajúcich sa taxonómie; a ii) v čitateli svojich KPI týkajúcich sa taxonómie ich považovať za nezosúladené s taxonómiou. Vykazujúci podnik by mal tento spôsob zaobchádzania transparentne zverejniť v kontextových informáciách, rovnako ako skutočnosť, že nedokázal preveriť nadobudnuté aktíva/činnosti na účely ich zosúladenia ku koncu roka. V období vykazovania N+1 by vykazujúci podnik mal buď: i) pri vysvetľovaní dôvodov akýchkoľvek zmien v KPI medzi obdobiami vykazovania N a N+1 oddeliť vplyv tohto spôsobu zaobchádzania (102) (ak vykazujúci podnik neprehodnocuje KPI za obdobie N); alebo ii) prehodnotiť KPI za obdobie N.

153. Prostredníctvom bankového úveru sa financuje nákup a inštalácia veterných turbín/solárnych panelov pre obytný dom. Mala by banka nahlásiť to, že financuje nákup veternej turbíny/solárnych panelov podľa oddielu 7.6 „Inštalácia, údržba a oprava technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov“ alebo podľa oddielu 3.1 „Výroba technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov“? Vzťahuje sa oddiel 7.6 len na službu alebo aj na výrobok?

Takúto expozíciu by banka mala posudzovať na základe technických kritérií posúdenia platiacich pre príslušnú financovanú činnosť. Na účely financovania služby inštalácie by banka mala posúdiť zosúladenie na základe technických kritérií preskúmania uvedených v oddiele 7.6 pre danú činnosť inštalácie. Pokiaľ ide o financovanie nákupu produktu v oblasti technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov, banka by mala posúdiť zosúladenie na základe kritérií uvedených v oddiele 3.1 pre výrobu technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Celú expozíciu by banka mala vykázať v príslušných riadkoch pre retailové expozície voči nehnuteľnostiam určeným na bývanie.

154. Vzťahuje sa činnosť uvedená v riadku 6 vzoru 1 v prílohe XII k delegovanému aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii na prevádzku kotlov na fosílne plyny (napr. na výrobu teplej vody) v budovách?

V opisoch činností vo vzore 1 prílohy XII k delegovanému aktu o zverejňovaní o informácií o taxonómii, ktoré odzrkadľujú analogické priemyselné činnosti v prílohách I a II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy, sú zachytené len priemyselné činnosti. Prevádzka kotlov na fosílne plyny v budovách preto zahrnutá nie je.

155. Ako by mali finančné a nefinančné podniky vykladať pojmy „finančné prostriedky“ a „má expozície“ vo vzoroch na zverejňovanie informácií o fosílnom plyne a jadrovej energii?

Zverejňovanie informácií o činnostiach v oblasti fosílneho plynu a jadrovej energie v prílohe XII k delegovanému aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii sa týka KPI nefinančných a finančných podnikov. Pojmy „finančné prostriedky“ a „má expozície“ sa však týkajú zverejňovania informácií o taxonómii finančných podnikov. Nefinančné podniky by mali identifikovať a vykazovať len tie činnosti, ktoré „vykonávajú“ (103). Na rozdiel od taxonomických KPI finančných podnikov sa totiž „uplatniteľné“ taxonomické KPI nefinančných podnikov (obrat, kapitálové výdavky, prevádzkové výdavky uvedené vo vzoroch) nevzťahujú na financovanie a expozície voči inému subjektu, ako sú investície do finančných nástrojov držaných na krátkodobé obchodovanie.

(1) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 8. marca 2018 nazvané „Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu, COM(2018) 97 final: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52018DC0097.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).

(3) Delegované nariadenie (EÚ) 2021/2139 zo 4. júna 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 stanovením technických kritérií preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, a na určenie toho, či daná hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov (Ú. v. EÚ L 442, 9.12.2021, s. 1).

(4) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1214 z 9. marca 2022, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2021/2139, pokiaľ ide o hospodárske činnosti v určitých odvetviach energetiky, a delegované nariadenie (EÚ) 2021/2178, pokiaľ ide o osobitné zverejňovanie informácií o týchto hospodárskych činnostiach (Ú. v. EÚ L 188, 15.7.2022, s. 1).

(5) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2486 z 27. júna 2023, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 stanovením technických kritérií preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov, prechodu na obehové hospodárstvo, prevencii a kontrole znečisťovania alebo ochrane a obnove biodiverzity a ekosystémov, a na určenie toho, či táto hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov, a ktorým sa mení delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2178, pokiaľ ide o osobitné zverejňovanie informácií o týchto hospodárskych činnostiach (Ú. v. EÚ L 2023/2486, 21.11.2023).

(6) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2178 zo 6. júla 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 upresnením obsahu a prezentácie informácií, ktoré majú zverejňovať podniky, na ktoré sa vzťahuje článok 19a alebo 29a smernice 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, a upresnením metodiky na splnenie uvedenej povinnosti zverejňovania (Ú. v. EÚ L 443, 10.12.2021, s. 9).

(7) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2485 z 27. júna 2023, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2021/2139 stanovením dodatočných technických kritérií preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa určité hospodárske činnosti označujú za významne prispievajúce k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, a na určenie toho, či tieto činnosti výrazne nenarúšajú plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov (Ú. v. EÚ L 2023/2485, 21.11.2023, s. 1).

(8) Ďalšie praktické usmernenia s vypracovanými príkladmi, ako vypĺňať vzory na vykazovanie, sa môžu časom uviesť tu: https://ec.europa.eu/sustainable-finance-taxonomy/.

(9) Oznámenie Komisie o výklade určitých právnych ustanovení delegovaného aktu o zverejňovaní podľa článku 8 nariadenia o taxonómii EÚ o vykazovaní oprávnených hospodárskych činností a aktív (2022/C 385/01) (C/2022/6937) (Ú. v. EÚ C 385, 6.10.2022, s. 1): https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52022XC1006(01).

(10) Oznámenie Komisie o výklade a vykonávaní určitých právnych ustanovení delegovaného aktu o zverejňovaní podľa článku 8 nariadenia o taxonómii EÚ o vykazovaní hospodárskych činností a aktív oprávnených v rámci taxonómie a zosúladených s taxonómiou (druhé oznámenie Komisie) (C/2023/6747) (Ú. v. EÚ C, C/2023/305, 20.10.2023): https://eur-lex.europa.eu/eli/C/2023/305/oj.

(11) Oznámenie Komisie o výklade a vykonávaní určitých právnych ustanovení delegovaného aktu o taxonómii EÚ v oblasti klímy, ktorým sa zavádzajú technické kritériá preskúmania hospodárskych činností významne prispievajúcich k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy a výrazne nenarúšajúcich plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov (C/2023/6756) (Ú. v. EÚ C, C/2023/267, 20.10.2023): https://eur-lex.europa.eu/eli/C/2023/267/oj.

(12) Oznámenie Komisie o výklade a vykonávaní určitých právnych ustanovení nariadenia o taxonómii EÚ a prepojeniach na nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb 2023/C 211/01 (C/2023/3719) (Ú. v. EÚ C 211, 16.6.2023, s. 1): https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=OJ%3AJOC_2023_211_R_0001.

(13) Oznámenie Komisie o výklade a vykonávaní určitých právnych ustanovení delegovaného aktu o zverejňovaní podľa článku 8 nariadenia o taxonómii EÚ o vykazovaní hospodárskych činností a aktív oprávnených v rámci taxonómie a zosúladených s taxonómiou (tretie oznámenie Komisie) (C/2024/7494) (Ú. v. EÚ C, C/2024/6691, 8.11.2024): https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=OJ:C_202406691.

(14) Pracovný dokument útvarov Komisie zo 4. júna 2021 „Posúdenie vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) …/…, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 stanovením technických kritérií preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, a na určenie toho, či táto hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov“ , SWD(2021) 152 final: https://ec.europa.eu/finance/docs/level-2-measures/taxonomy-regulation-delegated-act-2021-2800-impact-assessment_en.pdf.

(15) Pracovný dokument útvarov Komisie z 27. júna 2023 „Sprievodný dokument k DELEGOVANÉMU NARIADENIU KOMISIE (EÚ) …/…, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 stanovením technických kritérií preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov, prechodu na obehové hospodárstvo, prevencii a kontrole znečisťovania alebo ochrane a obnove biodiverzity a ekosystémov, a na určenie toho, či táto hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov, a ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2021/2178, pokiaľ ide o osobitné zverejňovanie informácií o týchto hospodárskych činnostiach, a DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) .../..., ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2021/2139 stanovením dodatočných technických kritérií preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa určité hospodárske činnosti označujú za významne prispievajúce k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, a na určenie toho, či tieto činnosti výrazne nenarúšajú plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov“ , SWD(2023) 0239 final: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:52023SC0239.

(16) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 13. júna 2023 nazvané „ Rámec pre udržateľné financovanie, ktorý funguje v praxi “, COM(2023) 317 final: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52023DC0317.

(17) Vyhlásenie Euroskupiny zasadajúcej v inkluzívnom formáte o budúcnosti únie kapitálových trhov, 11. marca 2024. https://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/eurogroup/2024/03/11/.

(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 z 10. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej podpory.

(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(20) Oznámenie Komisie z 22. apríla 2024 nazvané „Usmerňujúce kritériá a zásady koncepcie nevyhnutného použitia v právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa chemických látok“ , C(2024) 1995 final, https://eur-lex.europa.eu/eli/C/2024/2894/oj?eliuri=eli%3AC%3A2024 %3A2894 %3Aoj&locale=sk.

(21) Nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1464 zo 14. júla 2023, ktorým sa mení príloha XVII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006, pokiaľ ide o formaldehyd a látky uvoľňujúce formaldehyd (Ú. v. EÚ L 180, 17.7.2023, s. 12).

(22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).

(23) https://echa.europa.eu/information-on-chemicals/cl-inventory-database.

(24) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3110 z 27. novembra 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá uvádzania stavebných výrobkov na trh a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 2024/3110, 18.12.2024, s. 1).

(25) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1760 z 13. júna 2024 o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 a nariadenia (EÚ) 2023/2859 (Ú. v. EÚ L, 2024/1760, 5.7.2024).

(26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 zo 14. decembra 2022, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 537/2014, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ES a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov (Ú. v. EÚ L 322, 16.12.2022, s. 15).

(27) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56).

(28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

(29) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 z 11. mája 2016 o interoperabilite železničného systému v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2016, s. 44).

(30) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2178 zo 6. júla 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 upresnením obsahu a prezentácie informácií, ktoré majú zverejňovať podniky, na ktoré sa vzťahuje článok 19a alebo 29a smernice 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, a upresnením metodiky na splnenie uvedenej povinnosti zverejňovania (Ú. v. EÚ L 443, 10.12.2021, s. 9).

(31) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).

(32) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 75).

(33) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1275 z 24. apríla 2024 o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L, 2024/1275, 8.5.2024).

(34) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2772 z 31. júla 2023, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti (Ú. v. EÚ L 2023/2772, 22.12.2023).

(35) Delegované nariadenie (EÚ) 2021/2139 zmenené delegovanými nariadeniami (EÚ) 2022/1214 a (EÚ) 2023/2485 (delegovaný akt o taxonómii v oblasti klímy): delegované nariadenie (EÚ) 2023/2486 z 27. júna 2023 (delegovaný akt o taxonómii v oblasti životného prostredia); delegované nariadenie (EÚ) 2021/2178 zo 6. júla 2021 v znení zmien (delegovaný akt o zverejňovaní informácií o taxonómii).

(36) Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(37) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

(38) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1244 z 24. apríla 2024 o oznamovaní environmentálnych údajov z priemyselných zariadení, o zriadení portálu priemyselných emisií a o zrušení nariadenia (ES) č. 166/2006 (Ú. v. EÚ L, 2024/1244, 2.5.2024, s. 1).

(39) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/856 z 26. februára 2019, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, pokiaľ ide o prevádzkovanie inovačného fondu (Ú. v. EÚ L 140, 28.5.2019, s. 6).

(40) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1001 z 9. júla 2020, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, pokiaľ ide o prevádzkovanie modernizačného fondu na podporu investícií na modernizáciu energetických systémov a zlepšenie energetickej efektívnosti niektorých členských štátov (Ú. v. EÚ L 221, 10.7.2020, s. 107).

(41) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami (Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1).

(42) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1021 z 20. júna 2019 o perzistentných organických látkach (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 45).

(43) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES.

(44) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2405 z 18. októbra 2023 o zaistení rovnakých podmienok pre udržateľnú leteckú dopravu (iniciatíva ReFuelEU Aviation) (Ú. v. EÚ L, 2023/2405, 31.10.2023).

(45) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413 z 18. októbra 2023, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2018/2001, nariadenie (EÚ) 2018/1999 a smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov, a ktorou sa zrušuje smernica Rady (EÚ) 2015/652 (Ú. v. EÚ L, 2023/2413, 31.10.2023).

(46) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 88).

(47) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).

(48) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (Ú. v. EÚ L 317, 9.12.2019, s. 1).

(49) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/955 z 10. mája 2023, ktorým sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond a mení nariadenie (EÚ) 2021/1060 (Ú. v. EÚ L 130, 16.5.2023, s. 1).

(50) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2178 zo 6. júla 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 upresnením obsahu a prezentácie informácií, ktoré majú zverejňovať podniky, na ktoré sa vzťahuje článok 19a alebo 29a smernice 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, a upresnením metodiky na splnenie uvedenej povinnosti zverejňovania (Ú. v. EÚ L 443, 10.12.2021, s. 9).

(51) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1214 z 9. marca 2022, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2021/2139, pokiaľ ide o hospodárske činnosti v určitých odvetviach energetiky, a delegované nariadenie (EÚ) 2021/2178, pokiaľ ide o osobitné zverejňovanie informácií o týchto hospodárskych činnostiach (Ú. v. EÚ L 188, 15.7.2022, s. 1).

(52) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2486 z 27. júna 2023, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 stanovením technických kritérií preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov, prechodu na obehové hospodárstvo, prevencii a kontrole znečisťovania alebo ochrane a obnove biodiverzity a ekosystémov, a na určenie toho, či táto hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov, a ktorým sa mení delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2178, pokiaľ ide o osobitné zverejňovanie informácií o týchto hospodárskych činnostiach (Ú. v. EÚ L 2023/2486, 21.11.2023).

(53) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).

(54) Oznámenie Komisie o výklade a vykonávaní určitých právnych ustanovení delegovaného aktu o zverejňovaní podľa článku 8 nariadenia o taxonómii EÚ o vykazovaní hospodárskych činností a aktív oprávnených v rámci taxonómie a zosúladených s taxonómiou (tretie oznámenie Komisie) (Ú. v. EÚ C 2024/6691, 8.11.2024).

(55) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

(56) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(57) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 38).

(58) Ú. v. EÚ C 211, 16.6.2023, s. 1.

(59) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).

(60) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/1017 (Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 30).

(61) Napríklad v oddiele 5.2 prílohy II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia sa v opise činnosti, pokiaľ ide o produkty, ktoré daná činnosť zahŕňa, uvádza, že „hospodárska činnosť sa týka náhradných dielov, ktoré sa používajú v produktoch vyrábaných v rámci hospodárskych činností zaradených pod kódy NACE C26 Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov; C27 Výroba elektrických zariadení; C28.22 Výroba dvíhacích a manipulačných zariadení; C28.23 Výroba kancelárskych strojov a zariadení (okrem počítačov a periférnych zariadení); C28.24 Výroba ručného náradia na mechanický pohon a C31 Výroba nábytku.“ Uvedené kódy NACE odkazujú na výrobky, na ktoré sa vzťahuje daná činnosť, a nie na samotnú činnosť. Naproti tomu v poslednej vete opisu tej istej činnosti sa stanovuje, že „hospodárske činnosti v tejto kategórii by mohli súvisieť s viacerými kódmi NACE, najmä G46 a G47“. Uvedené kódy NACE sa týkajú hospodárskej činnosti (v tomto prípade predaja).

(62) Napríklad oddiel 3.6 „Výroba ostatných nízkouhlíkových technológií“, oddiel 3.13 „Výroba chlóru“, oddiel 3.14 „Výroba základných organických chemikálií“, oddiel 4.5 „Výroba elektriny z vodnej energie“, oddiel 4.6 „Výroba elektriny z geotermálnej energie“ alebo oddiel 4.7 „Výroba elektriny pomocou obnoviteľných nefosílnych plynných a kvapalných palív“.

(63) Požiadavka na 73,4 % úspory emisií skleníkových plynov počas životného cyklu v prípade vodíka [v dôsledku čoho sa dosiahnu emisie skleníkových plynov počas životného cyklu nižšie než 3 t ekvivalentu CO2/tH2] a 70 % v prípade syntetických palív na báze vodíka oproti emisiám z porovnateľného fosílneho paliva na úrovni 94 g ekvivalentu CO2/MJ analogicky k prístupu stanovenému v článku 25 ods. 2 smernice (EÚ) 2018/2001 a v prílohe V k tejto smernici.

(64) Pozri uznesenie MEPC 324 75 (imo.org).

(65) Pozri uznesenie MEPC 332 76 (imo.org).

(66) Podrobné údaje o výpočte GRR sú k dispozícii na webovom sídle EASA na adrese: [doplní sa].

(67) V rámci činnosti 6.18 prenajímateľ zabezpečí, aby sa pri prevádzke lietadla uvedeného v písmene b) alebo c) používali udržateľné letecké palivá v súlade s kritériami stanovenými v písmene d) a odseku 2 oddielu 6.19 tejto prílohy.

(68) Za skupinu leteckých spoločností sa považujú dva alebo viaceré podniky, ktoré tvoria súčasť jedného hospodárskeho subjektu.

(69) Databáza Únie pre biopalivá – verejná wiki – Informačná stránka databázy Únie pre biopalivá – verejná wiki ES.

(70) Povolené množstvá zmesi udržateľných leteckých palív pre jednotlivé spôsoby výroby udržateľných leteckých palív možno nájsť na webovom sídle ICAO: procesy konverzie (icao.int).

(71) Oznámenie Komisie o výklade a vykonávaní určitých právnych ustanovení delegovaného aktu o taxonómii EÚ v oblasti klímy, ktorým sa zavádzajú technické kritériá preskúmania hospodárskych činností významne prispievajúcich k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy a výrazne nenarúšajúcich

plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov (Ú. v. EÚ C 267, 20.10.2023, s. 1).

(72) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1669 zo 16. júna 2023, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369, pokiaľ ide o energetické označovanie smartfónov a tabletov typu Slate.

(73) Pozri ukazovateľ 2.2 podľa rámca Level(s): Stavebný a demolačný odpad a materiály, používateľská príručka: úvodný brífing, pokyny a usmernenia (uverejnená verzia 1.1), https://susproc.jrc.ec.europa.eu/product-bureau//sites/default/files/2021-01/ UM3_Indicator_2.2_v1.1_40pp.pdf. Na účely vykazovania sa použije tabuľka programu Excel, ktorá je k dispozícii na webovom sídle Komisie: vzorová tabuľka programu Excel o stavebnom odpade a odpade pri demolácii (CDW) a materiáloch: na účely odhadu (úroveň 2) a zaznamenania (úroveň 3) množstva a druhov odpadu pri výstavbe a demolácii a miesta jeho konečného určenia (verzia 1.1), https://susproc.jrc.ec.europa.eu/product-bureau/product-groups/412/documents.

(74) Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP, Oberender, A., Fruergaard Astrup, T., Frydkjær Witte, S., Camboni, M. et al., EU Construction & Demolition Waste Management Protocol including guidelines for pre-demolition and pre-renovation audits of construction works – Updated edition 2024 (Protokol EÚ o nakladaní so stavebným odpadom a odpadom z demolácie vrátane usmernení pre audity stavebných prác pred demoláciou a pred renováciou – aktualizované vydanie 2024), Úrad pre publikácie Európskej únie, 2024, https://data.europa.eu/doi/10.2873/77980.

(75) Európska komisia: Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie, Study to support the preparation of Commission guidelines on the definition of backfilling – Final report (Štúdia na podporu prípravy usmernení Komisie k vymedzeniu pojmu spätné zasypávanie – záverečná správa), Úrad pre publikácie, 2020, https://data.europa.eu/doi/10.2779/382166.

(76) Dodd, N., Donatello, S., a Cordella, M., 2021. Ukazovateľ 1.2 podľa rámca Level(s): Potenciál globálneho otepľovania

počas životného cyklu (GWP) – používateľská príručka: úvodný brífing, pokyny a usmernenia (uverejnená

verzia 1.1): https://susproc.jrc.ec.europa.eu/product-bureau/sites/default/files/2021-01/UM3_Indicator_1.2_v1.1_37pp.pdf.

(77) Pozri webové sídlo https://ipmsc.org/ .

(78) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1244 z 24. apríla 2024 o oznamovaní environmentálnych údajov z priemyselných zariadení, o zriadení portálu priemyselných emisií a o zrušení nariadenia (ES) č. 166/2006 (Ú. v. EÚ L, 2024/1244, 2.5.2024, s. 1).

(79) V snahe vrátiť prírodu do miest a odmeniť činnosť komunít Komisia vo svojej stratégii EÚ v oblasti biodiverzity vyzýva európske mestá s najmenej 20 000 obyvateľmi, aby do konca roka 2021 vypracovali ambiciózne plány rozvoja mestských zelených oblastí. Pozri aj https://environment.ec.europa.eu/topics/urban-environment/urban-nature-platform_en.

(80) V snahe uľahčiť rozvoj zelene v mestských a prímestských oblastiach v rámci stratégie EÚ v oblasti biodiverzity Európska komisia zriadila platformu EÚ pre rozvoj zelených oblastí v mestách v rámci novej dohody o zelených mestách s mestami a so starostami/starostkami. Pozri aj https://environment.ec.europa.eu/topics/urban-environment/green-city-accord_en.

(81) Bod II dodatku A k prílohe I a dodatok A k prílohe II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy, ako aj dodatok A bod II príloh I a II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia.

(82) Dodatok A k prílohe I a dodatok A k prílohe II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy a dodatok A príloh I, II, III a IV k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia.

(83) Pojem „odvrátiteľné“ v tejto súvislosti znamená, že i) sú k dispozícii riešenia/technológie, ktoré môžu odstrániť alebo zmierniť špecifické identifikované riziko súvisiace so zmenou klímy na požadovanú úroveň, aby sa zabránilo narušeniu, a ii) náklady na odstránenie alebo zmiernenie rizika na požadovanú úroveň s cieľom zabrániť narušeniam neprevyšujú prínos (napr. hodnota odvrátenej škody a straty pri zohľadnení ich závažnosti a pravdepodobnosti a pri uplatnení zásady predbežnej opatrnosti). V prípadoch, keď sa riziko na základe týchto faktorov považuje za „neodvrátiteľné“, sa treba pokúsiť i) zmierniť riziko a vplyv na prevádzku činnosti na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň a ii) skrátiť čas zotavenia, pričom by sa malo zohľadniť reziduálne riziko.

(84) Hlavnými kategóriami fyzických riešení sú fyzická infraštruktúra a technologické riešenia, ako aj prístupy založené na prírode a ekosystémoch.

(85) Hlavnými kategóriami nefyzických riešení sú správa a riadenie a inštitucionálne riešenia (vrátane iniciovania alebo zmien postupov, procesov a riadenia procesov, systémov plánovania, monitorovania a spolupráce a podobných riešení), ekonomické a finančné riešenia (vrátane poistenia), ako aj prístupy týkajúce sa znalostí a zmeny správania.

(86) Pozri často kladenú otázku č. 136 v tomto oznámení Komisie.

(87) ECHA (2021), Usmernenie k príprave žiadosti o autorizáciu: https://echa.europa.eu/documents/10162/17235/authorisation_application_en.pdf/8f8fdb30-707b-4b2f-946f-f4405c64cdc7?t=1610451346310.

(88) Prehľad uplatniteľných právnych predpisov EÚ o chemikáliách poskytuje agentúra ECHA v databáze EUCLEF (vyhľadávač v právnych predpisoch EÚ o chemikáliách). Táto databáza, v ktorej možno vyhľadávať, poskytuje prehľad existujúcich povinností pre každú chemickú látku.

(89) Oznámenie Komisie z 22. apríla 2024. Usmerňujúce kritériá a zásady koncepcie nevyhnutného použitia v právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa chemických látok, C(2024) 1995 final: https://eur-lex.europa.eu/eli/C/2024/2894/oj?eliuri=eli%3AC%3A2024 %3A2894 %3Aoj&locale=sk.

(90) Vec C-98/03, Komisia/Nemecko (2006 I-00053), bod 51; vec C-418/04, Komisia/Írsko (2007 I-10947), body 232 a 233; vec C-142/16, Komisia/Nemecko (uverejnená v elektronickej zbierke rozhodnutí), bod 29.

(91) Odsek 3 dodatku D príloh I a II k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti klímy a príloh I, II a III k delegovanému aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia.

(92) Článok 6 ods. 2, 3 a 4 smernice o biotopoch sa uplatňuje aj na osobitne chránené územia klasifikované podľa smernice 2009/147/ES o vtáctve.

(93) Vec C-258/11, Sweetman a i. (uverejnená v elektronickej zbierke rozhodnutí), bod 32; vec C-521/12, T. C. Briels a i. (uverejnená v elektronickej zbierke rozhodnutí), bod 19.

(94) Vec C-399/14, Grüne Liga Sachsen eV a i. (uverejnená v elektronickej zbierke rozhodnutí), bod 54.

(95) Doplnené hospodárske činnosti sa týkajú oddielov 3.18, 3.19, 3.20, 3.21, 6.18, 6.19 a 6.20 prílohy I a oddielov 5.13, 7.8, 8.4, 9.3, 14.1 a 14.2 prílohy II.

(96) Doplnené hospodárske činnosti sa týkajú oddielov 3.18, 3.19, 3.20, 3.21, 6.18, 6.19 a 6.20 prílohy I a oddielov 5.13, 7.8, 8.4, 9.3, 14.1 a 14.2 prílohy II.

(97) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(98) V prípade úverových inštitúcií by sa KPI uvedené v oddieloch 1.2.3 a 1.2.4 prílohy V k delegovanému aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii (KPI o poplatkoch a províziách a GAR pre obchodné portfólio) mali po prvýkrát zverejňovať od 1. januára 2026.

(99) V prípade kótovaných MSP, ktoré sa nerozhodnú uplatňovať výnimku z povinnosti týkajúcej sa uverejňovania správ o udržateľnosti do roku 2028 v súlade s článkom 19a ods. 7 smernice o účtovníctve. Zverejňovať informácie podľa článku 8 nariadenia o taxonómii nemusia ani kótované MSP, ktoré sa rozhodnú neuplatňovať túto povinnosť. Pozri často kladenú otázku č. 145 v tomto oznámení.

(100) Dátum začiatku uplatňovania delegovaného aktu o taxonómii v oblasti životného prostredia.

(101) Oznámenie Komisie o výklade a vykonávaní určitých právnych ustanovení delegovaného aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii podľa článku 8 nariadenia o taxonómii EÚ o vykazovaní hospodárskych činností a aktív oprávnených v rámci taxonómie a zosúladených s taxonómiou (druhé oznámenie Komisie) (C/2023/305) (Ú. v. EÚ C 305, 20.10.2023, s. 1).

(102) V porovnaní s kontrafaktuálnym scenárom, v rámci ktorého boli nadobudnuté činnosti v období vykazovania N posúdené ako zosúladené s taxonómiou.

(103) V kontexte KPI týkajúcich sa konsolidovaného obratu, kapitálových výdavkov a prevádzkových výdavkov by sa to malo vzťahovať na činnosti vykonávané subjektmi, na ktoré sa vzťahuje úplná konsolidácia (napr. dcérske spoločnosti), a spoločné podniky účtované na pomernom základe zodpovedajúcom ich podielu na vlastnom imaní spoločného podniku v súlade s oddielom 1.2.3 druhým odsekom prílohy I k delegovanému aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii.