(2)

V záujme zabezpečenia hladkého a účinného fungovania mechanizmu spolupráce a riešenia sporov uvedeného v článkoch 60 a 65 nariadenia (EÚ) 2016/679 je potrebné stanoviť pravidlá priebehu konaní dozorných orgánov v cezhraničných prípadoch a výboru počas riešenia sporov vrátane vybavovania cezhraničných sťažností. Takisto je z tohto dôvodu potrebné stanoviť pravidlá uplatnenia práva na vypočutie vyšetrovanými stranami pred prijatím rozhodnutí dozorných orgánov, prípadne výboru.

(2)

V záujme zabezpečenia hladkého a účinného fungovania mechanizmu spolupráce a riešenia sporov uvedeného v článkoch 60 a 65 nariadenia (EÚ) 2016/679 je potrebné stanoviť pravidlá priebehu konaní dozorných orgánov v cezhraničných prípadoch a výboru počas riešenia sporov vrátane vybavovania cezhraničných sťažností. Takisto je z tohto dôvodu potrebné stanoviť pravidlá uplatnenia práva na vypočutie stranami pred prijatím rozhodnutí dozorných orgánov, prípadne výboru. Cieľom tohto nariadenia je chrániť právo na dobrú správu vecí verejných, ktoré je stanovené v článku 41 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Na dosiahnutie tohto cieľa by všetky orgány pre ochranu osobných údajov mali pri uplatňovaní ustanovení tohto nariadenia konať nestranne a nezávisle a v súlade so zásadami právneho štátu, ako je zakotvené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii.

(2a)

Toto nariadenie a kapitola VII nariadenia (EÚ) 2016/679 upravujú len určité prvky postupu spolupráce, keď sa na tomto postupe zúčastňujú dozorné orgány viac ako jedného členského štátu. Toto nariadenie sa neuplatňuje, ak niektorá zo strán podá sťažnosť priamo vedúcemu dozornému orgánu v inom členskom štáte.

(2b)

Procesné právo jednotlivých členských štátov by sa malo uplatňovať na dozorné orgány, pokiaľ sa týmto nariadením daná záležitosť neharmonizuje. Niektoré procesné prvky, ako napríklad horizontálne dôkazné bremeno prevádzkovateľa v článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679, už upravuje právo Únie. V súlade s prednosťou práva Únie by dozorné orgány nemali uplatňovať vnútroštátne procesné právo, ak je v rozpore s týmto nariadením a nariadením (EÚ) 2016/679. Spolupráca medzi dozornými orgánmi by sa nemala obmedzovať z dôvodu rozdielov v procesnom práve členských štátov. Dozorné orgány by mali využiť všetky možnosti podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov, aby umožnili stranám v inom členskom štáte zúčastniť sa na postupoch. To môže zahŕňať účasť na diaľku prostredníctvom videa, tlmočníkov alebo všeobecne dostupné komunikačné prostriedky.

(3)

Sťažnosti predstavujú základný zdroj informácií na zisťovanie porušení pravidiel ochrany osobných údajov. Stanovenie jednoznačných a účinných postupov vybavovania sťažností v cezhraničných prípadoch je potrebné, keďže sťažnosťou sa môže zaoberať iný dozorný orgán ako ten, ktorému bola sťažnosť predložená.

(3)

Sťažnosti predstavujú základný zdroj informácií na zisťovanie porušení pravidiel ochrany osobných údajov. Stanovenie jednoznačných a účinných postupov vybavovania sťažností v cezhraničných prípadoch je potrebné, keďže sťažnosťou sa môže zaoberať iný dozorný orgán ako ten, ktorému bola sťažnosť predložená. Na tento účel sa odporúča vytvoriť efektívny mechanizmus komunikácie medzi dozornými orgánmi s cieľom uľahčiť rýchlu a bezpečnú výmenu informácií potrebných na riešenie sťažností v súlade s pravidlami ochrany údajov.

(4)

Sťažnosť je prípustná vtedy, ak obsahuje určité stanovené informácie. Preto by sa mal poskytnúť formulár sťažnosti v záujme pomoci sťažovateľom pri predkladaní potrebných skutočností dozorným orgánom. Informácie uvedené vo formulári by sa mali vyžadovať iba v prípadoch cezhraničného spracúvania v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679, hoci formulár môžu využiť dozorné orgány v prípadoch, ktoré sa netýkajú cezhraničného spracúvania. Formulár je možné predložiť elektronicky alebo poštou. Predloženie informácií uvedených v danom formulári by malo byť podmienkou zaobchádzania so sťažnosťou týkajúcou sa cezhraničného spracúvania ako so sťažnosťou uvedenou v článku 77 nariadenia (EÚ) 2016/679 . Na to, aby sa sťažnosť považovala za prípustnú, by sa nemali vyžadovať žiadne ďalšie informácie. Dozorné orgány by mali mať možnosť umožniť predkladanie sťažností v používateľsky ústretovom elektronickom formáte, a to aj vzhľadom na osoby so zdravotným postihnutím, pričom informácie požadované od sťažovateľa musia zodpovedať informáciám požadovaným vo formulári a na to, aby sa žiadosť považovala za prípustnú, sa nevyžadujú žiadne ďalšie informácie .

(4)

Sťažnosť je prípustná vtedy, ak obsahuje určité minimálne informácie o údajnom porušení, či už prebiehajúcom, alebo minulom. Ukončenie porušovania by nemalo predstavovať dostatočný dôvod na zamietnutie sťažnosti . Preto by sa mal poskytnúť vzor sťažnosti v záujme pomoci sťažovateľom pri predkladaní potrebných skutočností dozorným orgánom. Informácie uvedené vo vzore by sa mali vyžadovať iba v prípadoch cezhraničného spracúvania v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679, hoci vzor môžu využiť dozorné orgány v prípadoch, ktoré sa netýkajú cezhraničného spracúvania. Informácie je možné predložiť elektronicky alebo poštou. Na to, aby sa sťažnosť považovala za prípustnú, by sa nemali vyžadovať žiadne ďalšie informácie. Ak sťažnosť nespĺňa minimálne požiadavky, dozorný orgán by ju mal zamietnuť a informovať sťažovateľa o chýbajúcich informáciách. Sťažovateľ potom môže opätovne predložiť úplnú sťažnosť. Hoci by sa od sťažovateľa nemalo vyžadovať , aby pred podaním sťažnosti kontaktoval vyšetrovanú stranu, v prípade, že bol pred podaním sťažnosti týkajúcej sa tej istej veci v  kontakte s vyšetrovanou stranou , mal by poskytnúť komunikáciu týkajúcu sa tohto kontaktu. Dozorné orgány by mali mať možnosť uľahčiť predkladanie sťažností v používateľsky ústretovom elektronickom formáte a  s prihliadnutím na potreby osôb so zdravotným postihnutím.

(5)

Dozorné orgány musia rozhodnúť o sťažnostiach v primeranej lehote. Primeraná lehota závisí od okolností každého prípadu, a najmä od jeho súvislostí, jednotlivých procedurálnych postupov, ktoré dodržiava vedúci dozorný orgán, od správania strán v priebehu postupu a od zložitosti prípadu.

(5)

Dozorné orgány musia rozhodnúť o sťažnostiach v primeranej lehote. Primeraná lehota závisí od okolností každého prípadu, a najmä od jeho súvislostí, jednotlivých procedurálnych postupov, ktoré dodržiava vedúci dozorný orgán, od správania strán v priebehu postupu a od zložitosti prípadu. Článok 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP) a články 41 a 47 charty vyžadujú primeranú celkovú dĺžku konania. Keďže to zahŕňa aj súdne prostriedky nápravy podľa článku 78 nariadenia (EÚ) 2016/679, konanie pred dozornými orgánmi by zvyčajne nemalo trvať dlhšie ako deväť mesiacov, pokiaľ nenastanú výnimočné okolnosti. V tomto nariadení je stanovené predĺženie lehôt v prípade oneskorení alebo narušení, ktoré sú mimo kontroly vedúceho dozorného orgánu. Na tento účel by sa malo zabezpečiť dostatočné financovanie a personálne obsadenie s cieľom zaručiť včasné a efektívne riešenie prípadov tak, aby tým nebolo dotknuté právo na dobrú správu vecí verejných.

(5a)

Priama interakcia medzi dozornými orgánmi členských štátov a stranami sa riadi vnútroštátnym procesným právom, pokiaľ nariadenie (EÚ) 2016/679, toto nariadenie alebo právo Únie nemajú prednosť. V prípade nepriamej interakcie vedúceho dozorného orgánu so stranou, ktorá prebieha prostredníctvom iného dozorného orgánu, by sa na každú priamu interakciu so stranou malo uplatňovať procesné právo tohto orgánu. V súlade s článkom 56 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2016/679 má sťažovateľ právo komunikovať výlučne s dozorným orgánom, ktorému bola sťažnosť podaná. To nebráni sťažovateľovi komunikovať priamo s iným dozorným orgánom vrátane vedúceho dozorného orgánu, čo môže byť účinnejšie.

(5b)

V nariadení sa stanovujú priamo uplatniteľné pravidlá na základe článku 41 charty, aby sa zabezpečilo splnenie minimálnych požiadaviek na spravodlivé a účinné konania vo všetkých cezhraničných prípadoch, a to aj v členských štátoch, v ktorých neexistuje kodifikované vnútroštátne procesné právo.

(5c)

V súlade s vnútroštátnym procesným právom uplatniteľným na dozorný orgán, s ktorým je strana v priamej interakcii, by však malo byť možné uplatniť prísne nevyhnutné a primerané obmedzenia v súvislosti so zverejnením alebo ďalším použitím právne chránených informácií, ako sú osobné údaje alebo obchodné tajomstvá chránené podľa smernice (EÚ) 2016/943  (1a) . To by mohlo zahŕňať interné rokovania a rozhodovanie orgánu. Mali by sa uplatňovať najmenej rušivé opatrenia, ako je obmedzenie používania informácií alebo začiernenie informácií. Strany by mali byť vždy informované o tom, že im informácie neboli poskytnuté, a o dôvode ich neposkytnutia.

(5d)

Vedúci dozorný orgán riadi prípad v súlade s týmto nariadením, nariadením (EÚ) 2016/679 a svojím vnútroštátnym procesným právom, pričom plne spolupracuje s ostatnými dozornými orgánmi v duchu vzájomného porozumenia a dôvery. Ostatné dozorné orgány by mali vedúcemu dozornému orgánu poskytnúť všetky relevantné informácie a svoje stanoviská. Vedúci dozorný orgán by mal prípad štruktúrovať efektívnym a vhodným spôsobom, pričom by mal v plnej miere zohľadniť stanoviská ostatných dozorných orgánov. Zároveň by mal byť tento postup v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679, najmä so štruktúrou riešenia sporov v rámci jednotného kontaktného miesta a právomocami vedúceho dozorného orgánu.

(5e)

Dozorné orgány môžu začať aj ďalšie konania, napríklad v prípade systematických alebo opakovaných porušení. Nemalo by to však viesť k zasahovaniu do práv strán.

(5f)

Porušenia sa môžu týkať práv viacerých dotknutých osôb, a preto môže byť v záujme uľahčenia efektívneho postupu a konzistentného rozhodovania potrebné, aby sa použili procesné dôkazy pochádzajúce z iných postupov. S cieľom objektívne posúdiť výšku nemajetkovej ujmy na základe priemernej dotknutej osoby môžu občianskoprávne súdy pri určovaní nároku podľa článku 82 nariadenia (EÚ) 2016/679 vychádzať zo zistených skutočností a získaných dôkazov.

(5g)

Každý dozorný orgán by mal vymedziť jeden alebo viacero jazykov, v ktorých akceptuje prijímanie informácií od iných dozorných orgánov. Mal by sa vymedziť ďalší spoločný jazyk spolupráce, s ktorým musia súhlasiť všetky dozorné orgány v súvislosti s prijímaním alebo odosielaním informácií. V prípade súdnych prostriedkov nápravy by mal byť dozorný orgán, proti ktorému sa podáva súdny prostriedok nápravy, povinný preložiť všetky príslušné dokumenty do akceptovaných jazykov.

(6)

Každá sťažnosť, ktorú vybavuje dozorný orgán podľa článku 57 ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) 2016/679, sa vyšetruje so všetkou náležitou starostlivosťou a v primeranom rozsahu, pričom sa prihliada na to, že každé využitie právomocí dozorného orgánu musí byť vhodné , potrebné a  primerané na zabezpečenie súladu s nariadením (EÚ) 2016/679. O rozsahu vyšetrovania sťažnosti rozhodne na základe diskrečnej právomoci konkrétny príslušný orgán. Pri posudzovaní vhodného rozsahu vyšetrovania by sa mali dozorné orgány zamerať na dosiahnutie uspokojivého riešenia sťažnosti, čo si nemusí vždy vyžadovať vyčerpávajúce vyšetrovanie všetkých možných právnych a skutkových prvkov vyplývajúcich zo sťažnosti, ale postačuje zabezpečenie účinnej a  rýchlej nápravy sťažovateľovi . Posúdenie rozsahu nevyhnutných vyšetrovacích opatrení sa môže vykonať na základe závažnosti údajného porušenia , jeho systematickej alebo opakujúcej sa povahy, prípadne skutočnosti, ak nastane, že sťažovateľ využil aj svoje práva podľa článku 79 nariadenia (EÚ) 2016/679.

(6)

Každá sťažnosť, ktorú vybavuje dozorný orgán podľa článku 57 ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) 2016/679, sa vyšetruje so všetkou náležitou starostlivosťou a v primeranom rozsahu, pričom sa prihliada na to, že každé využitie právomocí dozorného orgánu musí byť účinné , primerané a  odrádzajúce na zabezpečenie súladu s nariadením (EÚ) 2016/679. Pri posudzovaní vhodného rozsahu vyšetrovania by sa mali dozorné orgány zamerať na dosiahnutie uspokojivého riešenia sťažnosti, čo si vyžaduje vyšetrovanie všetkých relevantných právnych a skutkových prvkov vyplývajúcich zo sťažnosti, aby sa zabezpečilo, že rozhodnutie sa prijme spoločne a  sťažovateľovi sa rýchlo poskytne účinná náprava. Bez ohľadu na potrebu poskytnúť sťažovateľovi uspokojivé riešenie v krátkom časovom rámci by dozorné orgány mali vyšetrovať v takom rozsahu , ktorý im umožní uistiť sa , či sťažnosť poukazuje na závažnejšie alebo systematické porušenia . Plánovanie postupu je dôležité, aby sa zabezpečil rýchly výsledok. Dozorné orgány by sa nemali odvolávať na práva podľa článku 79 nariadenia (EÚ) 2016/679 ako dôvod na obmedzenie vyšetrovania sťažnosti. S cieľom zabezpečiť súlad s článkom 47 charty by vybavovanie sťažnosti malo vždy viesť k rozhodnutiu, proti ktorému možno podať odvolanie. Pokiaľ sťažnosť nie je stiahnutá, nemalo by byť možné uzavrieť ju alebo ju inak ukončiť bez rozhodnutia, ktoré možno postúpiť na súdne preskúmanie.

(7)

Vedúci dozorný orgán by mal dozornému orgánu, ktorému bola sťažnosť predložená , poskytovať potrebné informácie o pokroku vo vyšetrovaní , aby mohol sťažovateľa informovať o  priebehu vyšetrovania .

(7)

Vedúci dozorný orgán by mal dozorným orgánom poskytnúť okamžitý prístup na diaľku k spoločnému spisu , ktorý obsahuje všetky relevantné dokumenty k prípadu vrátane všetkých interných alebo dôverných informácií , ako aj preklad všetkých dokumentov do jazyka spolupráce. Vedúci dozorný orgán by mal okrem toho aktívne informovať ostatné dozorné orgány o  významných zmenách, ktoré si môžu vyžadovať bezprostredné konanie alebo väčšiu pozornosť. Zároveň je nevyhnutné stanoviť jednoznačné a efektívne postupy vybavovania sťažností v cezhraničných prípadoch, keďže sťažnosťou sa môže zaoberať iný dozorný orgán ako ten, ktorému bola sťažnosť predložená .

(8)

Príslušný dozorný orgán by mal poskytnúť sťažovateľovi prístup k  dokumentom , na základe ktorých dospel k predbežnému záveru o úplnom alebo čiastočnom zamietnutí sťažnosti .

(8)

Príslušný dozorný orgán by mal stranám poskytnúť prístup na diaľku k  spoločnému spisu , ale za určitých podmienok môže toto právo prístupu obmedziť. Takýto prístup by mal umožňovať využitie účinného súdneho prostriedku nápravy v súlade s článkom 47 charty .

(9)

V záujme urýchleného ukončenia porušovania nariadenia (EÚ) 2016/679 a rýchleho vyriešenia problému sťažovateľov by sa mali dozorné orgány usilovať, ak je to možné, o riešenie sťažností zmierom. Skutočnosť, že konkrétna sťažnosť sa vyriešila zmierom, nebráni príslušnému dozornému orgánu prípad riešiť ex officio, napríklad v prípade systematických alebo opakovaných porušení nariadenia (EÚ) 2016/679.

(9)

V záujme urýchleného ukončenia porušovania nariadenia (EÚ) 2016/679 a rýchleho vyriešenia problému sťažovateľov by dozorné orgány mali mať možnosť usilovať sa , ak je to možné, o riešenie sťažností zmierom medzi stranami. Dozorné orgány by nemali podmieňovať vybavenie sťažnosti účasťou na postupe urovnania sporu formou zmieru. Malo by byť možné, aby sa zmier uzavrel formou zmluvy medzi stranami podľa uplatniteľného práva, pričom by mala byť pre orgány záväzná. Skutočnosť, že konkrétna sťažnosť sa vyriešila zmierom, nebráni príslušnému dozornému orgánu prípad riešiť ex officio, napríklad v prípade systematických alebo opakovaných porušení nariadenia (EÚ) 2016/679. Takáto možnosť ex officio by sa však nemala využívať na odkladanie rozhodnutí o sťažnostiach.

(10)

V záujme zabezpečenia účinného fungovania mechanizmov spolupráce a konzistentnosti uvedených v kapitole VII nariadenia (EÚ) 2016/679 je dôležité cezhraničné prípady riešiť včas a v duchu lojálnej a účinnej spolupráce, ktorá vychádza z článku 60 nariadenia (EÚ) 2016/679. Vedúci dozorný orgán by mal vykonávať svoje kompetencie v rámci úzkej spolupráce s ostatnými dotknutými dozornými orgánmi. Podobne by sa mali aj dotknuté dozorné orgány v počiatočnej fáze aktívne podieľať na vyšetrovaní s cieľom dosiahnuť konsenzus, a to na základe plného využitia nástrojov podľa nariadenia (EÚ) 2016/679.

(10)

V záujme zabezpečenia účinného fungovania mechanizmov spolupráce a konzistentnosti uvedených v kapitole VII nariadenia (EÚ) 2016/679 je dôležité cezhraničné prípady riešiť včas a v duchu lojálnej a účinnej spolupráce, ktorá vychádza z článku 60 nariadenia (EÚ) 2016/679. Vedúci dozorný orgán by mal vykonávať svoje kompetencie v rámci úzkej spolupráce s ostatnými dotknutými dozornými orgánmi. Podobne by sa mali aj dotknuté dozorné orgány v počiatočnej fáze aktívne podieľať na vyšetrovaní s cieľom dosiahnuť konsenzus, a to na základe plného využitia nástrojov podľa nariadenia (EÚ) 2016/679.

(11)

Je mimoriadne dôležité, aby dozorné orgány čo najskôr a  ešte pred oznámením tvrdení vyšetrovaným stranám a prijatím návrhu rozhodnutia uvedeného v článku 60 nariadenia (EÚ) 2016/679 dosiahli konsenzus o kľúčových aspektoch vyšetrovania , čím sa zníži počet prípadov predkladaných v rámci mechanizmu riešenia sporov uvedeného v článku 65 nariadenia (EÚ) 2016/679 a napokon zabezpečí rýchle riešenie cezhraničných prípadov.

(11)

Je mimoriadne dôležité, aby dozorné orgány dosiahli konsenzus o kľúčových aspektoch prípadu na základe zhrnutia kľúčových problémov a  pripomienok k tomuto zhrnutiu čo najskôr a  ešte pred  prijatím návrhu rozhodnutia uvedeného v článku 60 nariadenia (EÚ) 2016/679, čím sa zníži počet prípadov predkladaných v rámci mechanizmu riešenia sporov uvedeného v článku 65 nariadenia (EÚ) 2016/679 a napokon zabezpečí rýchle riešenie cezhraničných prípadov.

(12)

Spolupráca medzi dozornými orgánmi by mala vychádzať z otvoreného dialógu, ktorý dotknutým dozorným orgánom umožňuje zmysluplne ovplyvniť priebeh vyšetrovania, keďže si môžu vymieňať skúsenosti a stanoviská s vedúcim dozorným orgánom, pričom sa náležite prihliada na voľné uváženie , ktoré prináleží každému dozornému orgánu, a to aj pri posudzovaní vhodného rozsahu vyšetrovania prípadu, a na odlišné tradície v  jednotlivých členských štátoch . Na tento účel by mal vedúci dozorný orgán poskytnúť dotknutým dozorným orgánom zhrnutie kľúčových problémov , v ktorom sa uvádza jeho predbežné stanovisko k hlavným problémom v rámci vyšetrovania. Malo by sa poskytnúť v počiatočnej fáze , dostatočne včas na to, aby bolo možné účinné zahrnutie dotknutých dozorných orgánov, ale zároveň vo fáze, v ktorej sú už stanoviská vedúceho dozorného orgánu k prípadu dostatočne prepracované . Dotknuté dozorné orgány by mali mať príležitosť poskytnúť svoje pripomienky k najrôznejším otázkam, napríklad k rozsahu vyšetrovania a identifikácii zložitých skutkových a právnych posúdení . Vzhľadom na to, že rozsah vyšetrovania určuje veci, ktoré si vyžadujú vyšetrovanie vedúcim dozorným orgánom, dozorné orgány by sa mali usilovať o dosiahnutie čo najskoršieho konsenzu o rozsahu vyšetrovania.

(12)

Spolupráca medzi dozornými orgánmi by mala vychádzať z otvoreného dialógu, ktorý dotknutým dozorným orgánom umožňuje zmysluplne ovplyvniť priebeh vyšetrovania, keďže si môžu vymieňať skúsenosti a stanoviská s vedúcim dozorným orgánom . Dozorný orgán , ktorému bola podaná sťažnosť alebo ktorý žiada o konanie ex-officio , môže poskytnúť vedúcemu dozornému orgánu zhrnutie kľúčových problémov , v ktorom sa uvádza jeho predbežné stanovisko k hlavným problémom v  rámci vyšetrovania . Konečné zhrnutie kľúčových problémov by mal vypracovať vedúci dozorný orgán. Zhrnutie kľúčových problémov by malo byť súčasťou spoločného spisu a malo by byť živým dokumentom , ktorý vedúci dozorný orgán aktualizuje v priebehu konania. Malo by sa poskytnúť v dostatočne skorej fáze, aby bolo možné účinne zapojiť dotknuté dozorné orgány . Dotknuté dozorné orgány by mali mať príležitosť poskytnúť svoje pripomienky ku každej aktualizácii zhrnutia kľúčových problémov . Dozorné orgány by mali mať možnosť predložiť prípadný spor výboru. Dozorné orgány by sa mali usilovať o dosiahnutie čo najskoršieho konsenzu o rozsahu vyšetrovania.

(13)

V záujme účinnej inkluzívnej spolupráce medzi všetkými dotknutými dozornými orgánmi a vedúcim dozorným orgánom by mali byť pripomienky dotknutých dozorných orgánov stručné a naformulované dostatočne zrozumiteľne a presne, aby boli jednoducho pochopiteľné pre všetky dozorné orgány. Právne argumenty by mali byť zoskupené podľa odkazu na časť zhrnutia kľúčových problémov, ktorej sa týkajú . Pripomienky dotknutých dozorných orgánov môžu byť doplnené o ďalšie dokumenty. Samotný odkaz na doplňujúce dokumenty v pripomienkach dotknutého dozorného orgánu však nemôže nahradiť neexistenciu základných právnych alebo skutkových argumentov, ktoré by sa mali v pripomienkach uvádzať. V samotných pripomienkach by sa mali súdržne a zrozumiteľne uviesť základné právne a skutkové náležitosti, o ktoré sa takéto dokumenty opierajú, a to aspoň v súhrnnej forme.

(13)

V záujme účinnej inkluzívnej spolupráce medzi všetkými dotknutými dozornými orgánmi a vedúcim dozorným orgánom by všetky dokumenty predložené dotknutými dozornými orgánmi a stranami mali byť stručné a naformulované dostatočne zrozumiteľne a presne, aby boli jednoducho pochopiteľné pre všetky dozorné orgány. Dozorné orgány môžu preto obmedziť dĺžku podaní predkladaných stranami. Právne argumenty by mali byť zoskupené podľa odkazu na časť zhrnutia kľúčových problémov , ktorej sa týkajú .

(14)

Prípady, ktoré sa netýkajú sporných otázok, si na dosiahnutie konsenzu nevyžadujú rozsiahlu diskusiu medzi dozornými orgánmi, a preto je možné ich rýchlejšie vyriešenie. Ak žiadny dotknutý dozorný orgán nepredloží pripomienky k zhrnutiu kľúčových problémov, vedúci dozorný orgán by mal oznámiť predbežné zistenia podľa článku 14 do deviatich mesiacov.

(14)

Prípady, ktoré sa netýkajú sporných otázok (nesporové prípady) , si na dosiahnutie konsenzu nevyžadujú rozsiahlu diskusiu medzi dozornými orgánmi, a preto je možné ich rýchlejšie vyriešenie. Ak žiadny dotknutý dozorný orgán nepredloží pripomienky k zhrnutiu kľúčových problémov, vedúci dozorný orgán by mal oznámiť návrh rozhodnutia do troch mesiacov od uplynutia lehoty na prijatia sťažnosti .

(15)

Dozorné orgány by mali využiť všetky prostriedky potrebné na dosiahnutie konsenzu v duchu lojálnej a účinnej spolupráce. Ak teda dotknuté dozorné orgány a vedúci dozorný orgán dospejú k rozdielnym stanoviskám k rozsahu vyšetrovania sťažnosti vrátane ustanovení nariadenia (EÚ) 2016/679 , ktorých porušenie sa bude vyšetrovať, alebo ak sa pripomienky dotknutých dozorných orgánov týkajú dôležitej zmeny zložitého právneho alebo technologického posúdenia, dotknutý orgán by mal využiť nástroje uvedené v článkoch 61 a  62 nariadenia (EÚ) 2016/679 .

(15)

Dozorné orgány by mali využiť všetky prostriedky potrebné na dosiahnutie konsenzu v duchu lojálnej a účinnej spolupráce. Ak teda dotknuté dozorné orgány a vedúci dozorný orgán dospejú k rozdielnym stanoviskám , pokiaľ ide o rozsah alebo procesné otázky prípadu , dozorné orgány by mali vec urýchlene predložiť výboru. Výbor by mal prijať potrebné procesné rozhodnutia. Výbor a dozorné orgány by sa mali usilovať o čo najrýchlejšie dokončenie prebiehajúcich konaní. Vedúci dozorný orgán alebo jeden z dotknutých dozorných orgánov by mal mať taktiež možnosť požiadať výbor o prijatie naliehavého záväzného rozhodnutia, a  to aj bez toho, aby bolo potrebné podať žiadosť podľa článkov 61 alebo 62 .

(16)

Ak využitie uvedených nástrojov neumožní dozorným orgánom dosiahnuť konsenzus o rozsahu vyšetrovania sťažnosti, vedúci dozorný orgán by mal požiadať výbor o prijatie naliehavého záväzného rozhodnutia podľa článku 66 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/679. Na tento účel by sa mala predpokladať požiadavka na naliehavosť. Vedúci dozorný orgán by mal odvodiť z naliehavého záväzného rozhodnutia výboru vhodné závery na účely predbežných zistení. Naliehavé záväzné rozhodnutie výboru nemôže brániť výsledku vyšetrovania vedeného vedúcim dozorným orgánom ani účinnosti práv vyšetrovaných strán na vypočutie. Výbor by predovšetkým nemal rozšíriť rozsah vyšetrovania z vlastnej iniciatívy.

(17)

V záujme umožnenia sťažovateľovi využiť právo na účinný prostriedok nápravy podľa článku 78 nariadenia (EÚ) 2016/679 by mal dozorný orgán , ktorý úplne alebo čiastočne zamieta sťažnosť, na tento účel vydať rozhodnutie, ktoré môže byť napadnuté na vnútroštátnom súde.

(17)

Aby mohol sťažovateľ uplatniť svoje právo na účinný súdny prostriedok nápravy podľa článku 78 nariadenia (EÚ) 2016/679, výsledkom vybavenia každej sťažnosti by malo byť vždy rozhodnutie, ktoré môže byť napadnuté na vnútroštátnom súde.

(18)

Sťažovatelia by mali mať možnosť vyjadriť svoje stanoviská ešte pred prijatím rozhodnutia, ktoré je pre nich nepriaznivé. V prípade úplného alebo čiastočného zamietnutia sťažnosti v cezhraničnom prípade by sťažovateľ mal mať preto možnosť oznámiť svoje stanoviská ešte pred predložením návrhu rozhodnutia podľa článku 60 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/679, revidovaného návrhu rozhodnutia podľa článku 60 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo záväzného rozhodnutia výboru podľa článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679. Sťažovateľ môže požiadať o prístup k dokumentom, z ktorých vychádza rozhodnutie o úplnom alebo čiastočnom zamietnutí sťažnosti, a to vo verzii, ktorá nemá dôverný charakter.

(19)

Je potrebné objasniť rozdelenie zodpovednosti v prípade zamietnutia sťažnosti v cezhraničnom prípade medzi vedúci dozorný orgán a dozorný orgán, ktorému sa predkladá sťažnosť. Ako kontaktné miesto pre sťažovateľa počas vyšetrovania by mal dozorný orgán, ktorému sa predkladá sťažnosť, získať stanoviská sťažovateľa k navrhovanému zamietnutiu sťažnosti a  mal by byť zodpovedný za všetky oznámenia sťažovateľovi. Všetky takéto oznámenia by sa mali poskytnúť vedúcemu dozornému orgánu. Keďže podľa článku 60 ods. 8 a 9 nariadenia (EÚ) 2016/679 je dozorný orgán, ktorému sa predložila sťažnosť, zodpovedný za prijatie konečného rozhodnutia, ktorým sa zamieta sťažnosť, daný dozorný orgán by mal byť zodpovedný aj za vypracovanie návrhu rozhodnutia podľa článku 60 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/679.

(19)

Je potrebné objasniť rozdelenie zodpovednosti v prípade zamietnutia sťažnosti v cezhraničnom prípade medzi vedúci dozorný orgán a dozorný orgán, ktorému sa predkladá sťažnosť. Ako kontaktné miesto pre sťažovateľa počas vyšetrovania by dozorný orgán, ktorému sa predkladá sťažnosť, mal byť zodpovedný za všetky oznámenia sťažovateľovi. Všetky takéto oznámenia by sa mali poskytnúť vedúcemu dozornému orgánu. Keďže podľa článku 60 ods. 8 a 9 nariadenia (EÚ) 2016/679 je dozorný orgán, ktorému sa predložila sťažnosť, zodpovedný za prijatie konečného rozhodnutia, ktoré musí byť v súlade s jeho vnútroštátnym procesným právom a ktorým sa zamieta sťažnosť, vedúci dozorný orgán by mal zapojiť daný dozorný orgán aj do vypracovania návrhu rozhodnutia podľa článku 60 ods. 3 a akéhokoľvek konečného rozhodnutia podľa článku 60 ods. 7 až 9 nariadenia (EÚ) 2016/679.

(21)

V záujme účinného zaručenia práva na dobrú správu vecí verejných a práva na obhajobu zakotvených v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) vrátane práva každej osoby na vypočutie pred prijatím jednotlivých opatrení, ktoré sú pre ňu nepriaznivé, je dôležité stanoviť jednoznačné pravidlá týkajúce sa uplatňovania tohto práva.

(21)

V záujme účinného zaručenia práva na dobrú správu vecí verejných a práva na obhajobu zakotvených v charte vrátane práva každej osoby na vypočutie pred prijatím jednotlivých opatrení, ktoré sú pre ňu nepriaznivé, je dôležité stanoviť jednoznačné pravidlá týkajúce sa uplatňovania tohto práva pre všetky strany zapojené do prípadu. Každá strana by mala mať právo odmietnuť právo na vypočutie.

(22)

Pravidlá týkajúce sa administratívneho postupu dozorných orgánov pri presadzovaní nariadenia (EÚ) 2016/679 by mali zabezpečovať účinnú možnosť vyšetrovaných strán oznámiť svoje stanoviská k pravdivosti a relevantnosti skutočností, námietok a okolností predkladaných dozorným orgánom v priebehu postupu, a tým im umožniť uplatňovanie práva na obhajobu. V predbežných zisteniach sa stanovuje predbežné stanovisko k údajnému porušeniu nariadenia (EÚ) 2016/679 po vyšetrovaní. Predstavujú tak základnú procesnú záruku, ktorou sa zabezpečuje dodržanie práva na vypočutie. Vyšetrovaným stranám by mali byť poskytnuté dokumenty potrebné na to, aby sa mohli účinne obhajovať a aby mohli pripomienkovať tvrdenia proti nim , a to zabezpečením prístupu k  administratívnemu spisu.

(22)

Pravidlá týkajúce sa administratívneho postupu dozorných orgánov pri presadzovaní nariadenia (EÚ) 2016/679 by mali zabezpečovať účinné právo strán na vypočutie a možnosť oznámiť svoje stanoviská k pravdivosti a relevantnosti skutočností, námietok a okolností predkladaných dozorným orgánom v priebehu postupu, a tým im umožniť uplatňovanie práva na obhajobu. V predbežných zisteniach sa stanovuje predbežné stanovisko k údajnému porušeniu nariadenia (EÚ) 2016/679 po vyšetrovaní. Predstavujú tak základnú procesnú záruku, ktorou sa zabezpečuje dodržanie práva na vypočutie. Stranám by mali byť poskytnuté všetky nevyhnutné dokumenty potrebné na to, aby mohli účinne predložiť pripomienky relevantné z hľadiska vyšetrovania , a to zabezpečením prístupu k  spoločnému spisu.

(23)

V predbežných zisteniach sa vymedzuje rozsah vyšetrovania, čiže aj rozsah akéhokoľvek budúceho konečného rozhodnutia [napríklad prijatého na základe záväzného rozhodnutia výboru podľa článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679], ktoré môže byť určené prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom. Predbežné zistenia by mali byť formulované tak, aby boli aj v podobe zhrnutia dostatočne jednoznačné na to, aby mohli vyšetrované strany riadne určiť povahu údajného porušenia nariadenia (EÚ) 2016/679. Povinnosť poskytnúť vyšetrovaným stranám všetky informácie potrebné na to, aby sa mohli riadne obhájiť , je splnená vtedy, ak sa v konečnom rozhodnutí netvrdí, že vyšetrované strany sa dopustili porušení iných ako tie, ktoré sú uvedené v predbežných zisteniach, a ak sa v ňom prihliada len na skutočnosti, ku ktorým mali vyšetrované strany možnosť vyjadriť svoje stanoviská. Konečné rozhodnutie vedúceho dozorného orgánu však nevyhnutne nemusí byť replikou predbežných zistení. Vedúcemu dozornému orgánu by sa malo umožniť prihliadnuť v konečnom rozhodnutí na reakcie vyšetrovaných strán na predbežné zistenia, prípadne revidovaný návrh rozhodnutia podľa článku 60 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/679 , ako aj na článok 65 ods. 1 písm.  a ), teda rozhodnutie , ktorým sa rieši spor medzi dozornými orgánmi. Vedúci dozorný orgán by mal mať možnosť vykonať vlastné posúdenie skutočností a právnych kvalifikácií predložených vyšetrovanými stranami s cieľom buď zamietnuť námietky, ktoré dozorný orgán posúdi ako nepodložené, alebo doplniť a skutkovo aj právne prepracovať svoje tvrdenia na podporu námietok, ktoré považuje za podložené. Napríklad zohľadnenie tvrdenia vyšetrovanej strany predloženého počas administratívneho postupu bez toho, aby daná strana dostala možnosť vyjadriť pred prijatím konečného rozhodnutia svoje stanovisko k tejto veci, nemôže per se predstavovať porušenie práva na obhajobu.

(23)

Predbežné zistenia by mali byť formulované tak, aby boli aj v podobe zhrnutia dostatočne jednoznačné na to, aby mohli strany riadne určiť povahu údajného porušenia nariadenia (EÚ) 2016/679. Povinnosť poskytnúť stranám všetky informácie potrebné na to, aby mohli byť vypočuté , je splnená vtedy, ak sa v konečnom rozhodnutí prihliada len na skutočnosti, ku ktorým mali strany možnosť vyjadriť svoje stanoviská. Konečné rozhodnutie vedúceho dozorného orgánu však nevyhnutne nemusí byť replikou predbežných zistení. Vedúcemu dozornému orgánu by sa malo umožniť prihliadnuť v konečnom rozhodnutí na reakcie strán na predbežné zistenia, prípadne revidovaný návrh rozhodnutia podľa článku 60 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/679 a  rozhodnutie výboru , ktorým sa rieši spor medzi dozornými orgánmi podľa článku 65 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia . Vedúci dozorný orgán by mal mať možnosť vykonať vlastné posúdenie skutočností a právnych kvalifikácií predložených stranami s cieľom buď zamietnuť námietky, ktoré dozorný orgán posúdi ako nepodložené, alebo doplniť a skutkovo aj právne prepracovať svoje tvrdenia na podporu námietok, ktoré považuje za podložené.

(24)

Vyšetrovaným stranám by sa malo zabezpečiť právo na vypočutie pred predložením revidovaného návrhu rozhodnutia podľa článku 60 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo prijatím záväzného rozhodnutia výboru podľa článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679.

(24)

Stranám by sa malo zabezpečiť právo na vypočutie v príslušných fázach postupu, najmä pred predložením revidovaného návrhu rozhodnutia podľa článku 60 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo prijatím záväzného rozhodnutia výboru podľa článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679.

(25)

Sťažovatelia by mali mať možnosť zúčastniť sa na konaní, ktoré začal dozorný orgán s cieľom určiť alebo objasniť otázky týkajúce sa potenciálneho porušenia nariadenia (EÚ) 2016/679. Skutočnosť, že dozorný orgán už začal vyšetrovanie týkajúce sa predmetu sťažnosti, alebo sa bude zaoberať sťažnosťou pri vyšetrovaní ex officio po prijatí sťažnosti, nebráni tomu, aby sa dotknutá osoba považovala za sťažovateľa. Vyšetrovanie možného porušenia nariadenia (EÚ) 2016/679 prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom vedené dozorným orgánom však nepredstavuje kontradiktórne konanie medzi sťažovateľom a vyšetrovanými stranami. Ide o postup, ktorý začne dozorný orgán z vlastnej iniciatívy alebo na základe sťažnosti pri plnení svojich úloh podľa článku 57 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679. Vyšetrované strany a sťažovateľ preto nie sú v rovnakej procesnej situácii a sťažovateľ sa nemôže odvolať na právo na spravodlivé vypočutie, ak rozhodnutie nepriaznivo neovplyvňuje jeho právne postavenie. Účasť sťažovateľa na procese proti vyšetrovaným stranám nemôže ohroziť právo uvedených strán na vypočutie.

(25)

Sťažovatelia by mali mať možnosť zúčastniť sa na konaní, ktoré začal dozorný orgán s cieľom určiť alebo objasniť otázky týkajúce sa potenciálneho porušenia nariadenia (EÚ) 2016/679. Skutočnosť, že dozorný orgán už začal vyšetrovanie týkajúce sa predmetu sťažnosti, alebo sa bude zaoberať sťažnosťou pri vyšetrovaní ex officio po prijatí sťažnosti, nebráni tomu, aby sa dotknutá osoba považovala za sťažovateľa.

(25a)

Bez ohľadu na skutočnosť, že vyšetrované strany a sťažovateľ sa nenachádzajú v rovnakej procesnej situácii, existujú okolnosti, za ktorých môžu sťažovatelia počas vyšetrovania predložiť argumenty a dôkazy, ktoré môžu napomôcť pri priebehu vyšetrovania. Ide najmä o prípady, keď neziskový orgán, organizácia alebo združenie predložili sťažnosť v mene dotknutej osoby alebo z vlastnej iniciatívy podľa článku 80 nariadenia (EÚ) 2016/679. Dozorné orgány by mali umožniť vypočutie takýchto sťažovateľov vo všetkých fázach vyšetrovania vrátane vyšetrovaní ex officio, pričom by si mali zachovať svoju nezávislosť.

(26)

Sťažovatelia by mali mať možnosť písomne predložiť svoje stanoviská k predbežným zisteniam. Nesmú však mať prístup k obchodným tajomstvám alebo iným dôverným informáciám patriacim ostatným stranám zúčastneným na konaní. Sťažovatelia by nemali mať nárok na všeobecný prístup k administratívnemu spisu.

(27)

Pri stanovovaní lehôt na predloženie stanovísk vyšetrovaných strán a sťažovateľov k predbežným zisteniam by mali dozorné orgány zohľadniť zložitosť problémov uvedených v predbežných zisteniach, aby sa vyšetrovaným stranám a  sťažovateľom poskytla dostatočná možnosť na zmysluplné predloženie stanovísk k uvedeným problémom.

(27)

Pri stanovovaní lehôt na predloženie stanovísk strán k predbežným zisteniam a obmedzovaní dĺžky predložených dokumentov by mali dozorné orgány zohľadniť zložitosť problémov uvedených v predbežných zisteniach, ako aj schopnosť vyšetrovaných strán a  sťažovateľov reagovať, aby sa stranám poskytla dostatočná možnosť na zmysluplné predloženie stanovísk k uvedeným problémom. To by však nemalo viesť k neprimerane dlhým postupom.

(28)

Výmena stanovísk pred prijatím návrhu rozhodnutia si vyžaduje otvorený dialóg a rozsiahlu výmenu stanovísk, pri ktorej by mali dozorné orgány urobiť všetko pre dosiahnutie konsenzu o postupe pri vyšetrovaní. Vzhľadom na to by sa mala nezhoda vyjadrená v relevantných a odôvodnených námietkach podľa článku 60 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/679, v rámci ktorých vzniká potenciál na riešenie sporov medzi dozornými orgánmi podľa článku 65 nariadenia (EÚ) 2016/679 a spôsobujú oneskorenie prijatia konečného rozhodnutia príslušným dozorným orgánom, vyskytnúť len vo výnimočných prípadoch, v ktorých sa dozorným orgánom nepodarí dosiahnuť konsenzus, a ak je to potrebné na zabezpečenie jednotného výkladu nariadenia (EÚ) 2016/679. Uvedené námietky by sa mali využívať zriedka, keď ide o konzistentné uplatňovanie nariadenia (EÚ) 2016/679, keďže každým využitím relevantných a odôvodnených námietok sa oneskoruje zabezpečenie nápravy pre dotknutú osobu. Keďže o rozsahu vyšetrovania a relevantných skutočnostiach by sa malo rozhodnúť pred oznámením predbežných zistení, nemali by byť súčasťou relevantných a odôvodnených námietok vznesených dotknutými dozornými orgánmi. Môžu však byť súčasťou pripomienok dotknutých dozorných orgánov k zhrnutiu kľúčových problémov podľa článku 9 ods. 3, a to pred oznámením predbežných zistení vyšetrovaným stranám.

(29)

V záujme dosiahnutia efektívneho a inkluzívneho uzavretia postupu riešenia sporov, v rámci ktorého by mali mať všetky dozorné orgány možnosť predložiť svoje stanoviská, a vzhľadom na časové obmedzenia počas riešenia sporov by mala forma a štruktúra relevantných a odôvodnených námietok spĺňať určité požiadavky. Preto by sa mali relevantné a  odôvodnené námietky obmedzovať na predpísanú dĺžku, mal by sa v nich jednoznačne uvádzať nesúhlas s návrhom rozhodnutia a mali by byť naformulované dostatočne zrozumiteľne, súdržne a presne.

(29)

V záujme dosiahnutia efektívneho a inkluzívneho uzavretia postupu riešenia sporov, v rámci ktorého by mali mať všetky dozorné orgány možnosť predložiť svoje stanoviská, a vzhľadom na časové obmedzenia počas riešenia sporov by mala forma a štruktúra relevantných a odôvodnených námietok spĺňať určité požiadavky. Preto by sa mal v relevantných a  odôvodnených námietkach jednoznačne uvádzať nesúhlas s návrhom rozhodnutia a mali by byť naformulované dostatočne zrozumiteľne, súdržne a presne.

(30)

Prístup k  administratívnemu spisu sa uvádza v  rámci práva na obhajobu a  práva na dobrú správu vecí verejných zakotvených v charte. Prístup k  administratívnemu spisu by sa mal vyšetrovaným stranám poskytnúť po oznámení predbežných zistení a stanovení lehoty na predloženie písomných pripomienok k predbežným zisteniam .

(30)

Prístup k  spoločnému spisu možno poskytnúť v  duchu práva na dobrú správu vecí verejných zakotveného v charte. Prístup k  spoločnému spisu by sa mal stranám poskytnúť . Prístup strán k spoločnému spisu môže byť na žiadosť jednej zo strán obmedzený s cieľom chrániť jej právne uznané práva alebo práva iných subjektov, alebo vo verejnom záujme. Takéto obmedzenie musí byť primerané vzhľadom na príslušné uznané práva iných osôb alebo sledovaný verejný záujem.

(31)

Pri poskytovaní prístupu k  administratívnemu spisu by mali dozorné orgány zabezpečiť ochranu obchodných tajomstiev a ostatných dôverných informácií. Kategória ostatných dôverných informácií zahŕňa informácie iné ako obchodné tajomstvá, ktoré možno považovať za dôverné, pokiaľ by ich odhalenie významnou mierou poškodilo prevádzkovateľa, sprostredkovateľa alebo fyzickú osobu. Dozorné orgány by mali mať možnosť žiadať, aby vyšetrované strany, ktoré predkladajú alebo predložili dokumenty či vyhlásenia, určili dôverné informácie.

(31)

Pri poskytovaní prístupu k  spoločnému spisu by mali dozorné orgány zabezpečiť ochranu obchodných tajomstiev a ostatných právne chránených dôverných informácií a ochranu informácií vo verejnom záujme v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi . Kategória ostatných dôverných informácií zahŕňa informácie iné ako obchodné tajomstvá, ktoré možno považovať za dôverné, pokiaľ by ich odhalenie významnou mierou poškodilo prevádzkovateľa, sprostredkovateľa alebo fyzickú alebo právnickú osobu. Dozorné orgány by mali mať možnosť žiadať, aby vyšetrované strany, ktoré predkladajú alebo predložili dokumenty či vyhlásenia, určili dôverné informácie a poskytli verziu, ktorá nemá dôverný charakter .

(33)

Keď vedúci dozorný orgán postupuje vec na riešenie sporu podľa článku 65 nariadenia (EÚ) 2016/679, mal by výboru poskytnúť všetky potrebné informácie na posúdenie prípustnosti relevantných a odôvodnených námietok a prijatie rozhodnutia podľa článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679. Keď výbor prijme všetky potrebné dokumenty uvedené v článku 23 , predseda výboru by mal zaregistrovať postúpenie veci v  zmysle článku  65 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679.

(33)

Keď vedúci dozorný orgán postupuje vec na riešenie sporu podľa článku 65 nariadenia (EÚ) 2016/679, mal by výboru poskytnúť všetky potrebné informácie na posúdenie prípustnosti relevantných a odôvodnených námietok a prijatie rozhodnutia podľa článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679. Keď výbor prijme všetky potrebné dokumenty, mal by zaregistrovať postúpenie veci v  súlade s článkom 65 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679.

(34)

Záväzné rozhodnutie výboru podľa článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679 by sa malo týkať výlučne veci, ktorá viedla k začatiu riešenia sporu, a malo by sa vpracovať tak , aby umožňovalo vedúcemu dozornému orgánu prijatie konečného rozhodnutia na základe rozhodnutia výboru bez toho, aby bola dotknutá jeho diskrečná právomoc .

(34)

Záväzné rozhodnutie výboru podľa článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679 by sa malo týkať výlučne veci, ktorá viedla k začatiu riešenia sporu, a malo by byť sformulované jasne a presne , tak aby mohol vedúci dozorný orgán prijať konečné rozhodnutie na základe rozhodnutia výboru.

(36)

S cieľom uľahčiť postup prijímania naliehavých stanovísk a naliehavých záväzných rozhodnutí výboru podľa článku 66 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679 je potrebné stanoviť procesné pravidlá týkajúce sa načasovania žiadosti o naliehavé stanovisko alebo naliehavé záväzné rozhodnutie, dokumentov predkladaných výboru, z ktorých má výbor vychádzať pri prijímaní svojho rozhodnutia, ako aj toho, komu je stanovisko alebo rozhodnutie výboru určené, a dôsledkov stanoviska alebo rozhodnutia výboru.

(36)

S cieľom uľahčiť postup prijímania naliehavých stanovísk a naliehavých záväzných rozhodnutí výboru podľa článku 66 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679 je potrebné stanoviť procesné pravidlá týkajúce sa načasovania žiadosti o naliehavé stanovisko alebo naliehavé záväzné rozhodnutie, dokumentov predkladaných výboru, z ktorých má výbor vychádzať pri prijímaní svojho rozhodnutia, ako aj toho, komu je stanovisko alebo rozhodnutie výboru určené, a dôsledkov stanoviska alebo rozhodnutia výboru. Predbežné opatrenia podľa článku 66 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 by mali zahŕňať všetky možné opatrenia v rámci právomocí dozorných orgánov podľa článku 58 uvedeného nariadenia.

(36a)

Výbor by mal mať možnosť požiadať dozorné orgány o akékoľvek ďalšie informácie, ktoré potrebuje na prijatie záväzného rozhodnutia.

(36b)

Sťažovateľ by mal mať právo na súdny prostriedok nápravy v prípade, že dozorný orgán nevyužije svoje právomoci alebo inak neprijme potrebné opatrenia požadované nariadením (EÚ) 2016/679. Okrem toho by strany mali mať právo podniknúť kroky proti vedúcemu dozornému orgánu v prípade nečinnosti alebo príliš dlhých postupov. S cieľom zabezpečiť, aby nedošlo k medzere v presadzovaní práva, by strany a organizácie podľa článku 80 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 mali byť oprávnené požiadať o súdny prostriedok nápravy vo verejnom záujme, ak dozorný orgán nedodrží rozhodnutie výboru a ak sa domnievajú, že práva dotknutej osoby podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 boli v dôsledku konania porušené.

(38)

V súlade s článkom 42 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa viedli konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a Európskym výborom pre ochranu údajov a výsledkom bolo vydanie spoločného stanoviska […],

(38)

V súlade s článkom 42 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa viedli konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a Európskym výborom pre ochranu údajov a výsledkom bolo vydanie spoločného stanoviska 19. septembra 2023.

(1)

„vyšetrované strany“ sú prevádzkovatelia a/alebo sprostredkovatelia vyšetrovaní z dôvodu údajného porušenia nariadenia (EÚ) 2016/679 v súvislosti s cezhraničným spracúvaním ;

(1)

„vyšetrovaná strana“ je prevádzkovateľ(-lia) a/alebo sprostredkovateľ(-lia), v súvislosti s ktorými bola podaná sťažnosť alebo začaté vyšetrovanie z dôvodu údajného porušenia nariadenia (EÚ) 2016/679 , ako aj ich zástupca(-ovia) ;

(1a)

„sťažovateľ“ je dotknutá osoba alebo neziskový subjekt, organizácia alebo združenie, ktoré podali sťažnosť podľa článku 77 nariadenia (EÚ) 2016/679, a preto sa považujú za stranu konania;

(1b)

„strana“ je vyšetrovaná strana alebo vyšetrované strany, sťažovateľ(-lia) a akákoľvek tretia strana zapojená do konania, ako je vymedzené vo vnútroštátnych právnych predpisoch;

(1c)

„vnútroštátne procesné právo“ sú zákony, iné predpisy a správne opatrenia členského štátu, ktorými sa upravuje konanie pred dozorným orgánom;

(1d)

„postup vybavovania sťažností“ je postup, v rámci ktorého sa rozhoduje o výsledku sťažnosti podľa článku 77 nariadenia (EÚ) 2016/679;

(1e)

„postup ex officio“ je vyšetrovanie činností fyzickej alebo právnickej osoby, orgánu verejnej moci, agentúry alebo iného subjektu začaté z iniciatívy dozorného orgánu podľa článku 57 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679;

(1f)

„spoločný spis“ je špecializovaný elektronický spis pre každý prípad patriaci do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktorý spravuje vedúci dozorný orgán a v ktorom sú uložené všetky relevantné informácie, najmä dokumenty, podania, zápisnice a iné informácie týkajúce sa prípadu, a sprístupnené na diaľku dotknutým dozorným orgánom a stranám prípadu;

(1g)

„orgán prijímajúci sťažnosť“ je dozorný orgán, ktorému bola podaná sťažnosť, ako sa uvádza v článku 4 ods. 22 písm. c) nariadenia (EÚ) 2016/679;

(2)

„zhrnutie kľúčových problémov“ je zhrnutie, ktoré poskytuje vedúci dozorný orgán dotknutým dozorným orgánom a v ktorom sa uvádzajú hlavné relevantné skutočnosti a stanoviská vedúceho dozorného orgánu k prípadu;

(2)

„zhrnutie kľúčových problémov“ je zhrnutie, ktoré poskytuje vedúci dozorný orgán dotknutým dozorným orgánom a v ktorom sa uvádzajú hlavné relevantné skutkové a  právne otázky v rámci predbežného rozsahu vyšetrovania a vecné a právne stanoviská vedúceho dozorného orgánu k prípadu;

(3)

„predbežné zistenia“ sú dokument, ktorý vedúci dozorný orgán poskytuje vyšetrovaným stranám a v ktorom sa uvádzajú tvrdenia, relevantné skutočnosti, podporné dôkazy, právna analýza, prípadne navrhované nápravné opatrenia;

(3)

„predbežné zistenia“ sú dokument, ktorý vedúci dozorný orgán poskytuje stranám a v ktorom sa uvádzajú tvrdenia, relevantné skutočnosti, podporné dôkazy, právna analýza, prípadne navrhované nápravné opatrenia;

(4a)

„verzia dokumentu, ktorá má dôverný charakter“ je dokument obsahujúci dôverné alebo citlivé informácie, na ktoré sa podľa platných právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov a pravidiel o ochrane údajov môže vzťahovať povinnosť zachovávať mlčanlivosť;

(4b)

„verzia dokumentu, ktorá nemá dôverný charakter“ je verzia dokumentu, z ktorého boli odstránené dôverné alebo citlivé informácie a ktorú možno sťažovateľovi poskytnúť bez toho, aby sa porušili právne predpisy Únie alebo vnútroštátne právne predpisy alebo pravidlá o ochrane údajov.

a)

aby sa jej prípad riešil nestranne a spravodlivo a aby sa s ňou zaobchádzalo rovnocenne, a to aj v prípade, že jej prípadom sa zaoberajú rôzne dozorné orgány v rôznych jurisdikciách (spravodlivé konanie);

b)

aby bola vypočutá pred prijatím akéhokoľvek opatrenia, ktoré by na ňu malo nepriaznivý vplyv, a to aj pred prijatím rozhodnutia o vyhovení sťažnosti alebo o jej úplnom či čiastočnom zamietnutí (právo na vypočutie);

c)

aby mala prístup k spoločnému spisu s výnimkou akýchkoľvek interných rokovaní dozorného orgánu alebo rokovaní medzi týmito orgánmi (procesná transparentnosť).

a)

v predbežnom závere stanoví, či sa sťažnosť týka cezhraničného spracúvania osobných údajov sťažovateľa, pričom zváži prinajmenšom tieto body;

i)

príslušný prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ pre dané spracúvanie;

ii)

počet prevádzkarní prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v EÚ;

iii)

sídlo hlavnej prevádzkarne;

iv)

činnosti prevádzkarní vo viac ako jednom členskom štáte;

v)

podstatný vplyv alebo pravdepodobný podstatný vplyv na dotknuté osoby vo viac ako jednom členskom štáte.

b)

určí, ktorý dozorný orgán je príslušným vedúcim dozorným orgánom podľa článku 56 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 a či má prípad miestny charakter podľa článku 56 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679;

c)

prijme jeden z týchto krokov:

i)

postúpi sťažnosť príslušnému vedúcemu dozornému orgánu podľa článku 56 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 a informuje o tom sťažovateľa. Posúdenie prípustnosti sťažnosti dozorným orgánom, ktorému bola sťažnosť predložená, je pre vedúci dozorný orgán záväzné; alebo

ii)

vybaví sťažnosť podľa článku 56 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679.

II

Predkladanie a  vybavovanie sťažností

II

Sťažnosti a  postupy ex officio

a)

účelnosť účinnej a včasnej nápravy poskytnutej sťažovateľovi;

a)

poskytnutie účinnej a včasnej nápravy sťažovateľovi;

b)

závažnosť údajného porušenia ;

b)

vyšetrovanie príslušných skutkových a právnych okolností potrebných na spoločné rozhodnutie o sťažnosti a vydanie rozhodnutia podľa článku 60 ods. 7, 8 a 9 nariadenia (EÚ) 2016/679 ;

c)

systematickú alebo opakujúcu sa povahu údajného porušenia .

c)

vyšetrovanie akýchkoľvek iných prvkov potrebných na efektívne presadzovanie nariadenia (EÚ) 2016/679 vrátane výkonu právomocí ex officio podľa článku 58 ods. 2, článku 83 alebo článku 84 nariadenia (EÚ) 2016/679, najmä v prípade systematických, závažných alebo opakovaných porušení .

a)

osem týždňov, ak sa vzhľadom na zhrnutie kľúčových problémov alebo aktualizované zhrnutie kľúčových problémov predložia pripomienky podľa článku 9 ods. 3;

b)

osem týždňov, ak má vedúci dozorný orgán v úmysle uložiť pokuty alebo iné sankcie;

c)

obdobie medzi podaním žiadosti podľa článku 26a ods. 1 alebo 2 a rozhodnutím výboru;

d)

obdobie akéhokoľvek predĺženia, ktoré povolí výbor podľa článku 26a ods. 3.

a)

sú splnené podmienky na dosiahnutie zmieru podľa odseku 1a a

b)

či začať vyšetrovanie ex officio podľa odseku 1d.

a)

vyšetrovaná strana sa porušenia dopúšťa opakovane;

b)

vyšetrovaná strana bola účastníkom mnohých ďalších zmierov;

c)

všeobecný predmet sťažnosti sa okrem sťažovateľa týka veľkého počtu iných dotknutých osôb, trvá dlho alebo má záväzný charakter; alebo

d)

výkon právomocí je inak potrebný na zabezpečenie účinného, primeraného a odrádzajúceho presadzovania nariadenia (EÚ) 2016/679.

a)

vyhlásenie o tom, že ide o dotknutý orgán dohľadu, a

b)

zhrnutie kľúčových problémov podľa článku 9.

a)

informuje dotknutý dozorný orgán, že začal postup ex officio;

b)

informuje dotknutý dozorný orgán, že na prípad sa vzťahuje článok 56 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679 a že v súlade s článkom 56 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/679 vedúci dozorný orgán nemá v úmysle zaoberať sa prípadom; alebo

c)

zamietne žiadosť, ak sa domnieva, že nie je vedúcim dozorným orgánom alebo že nedošlo k prima facie porušeniu nariadenia (EÚ) 2016/679.

a)

osem týždňov, ak sa proti zhrnutiu kľúčových problémov alebo aktualizovanému zhrnutiu kľúčových problémov predložia pripomienky podľa článku 9 ods. 3;

b)

osem týždňov, ak má vedúci dozorný orgán v úmysle uložiť pokuty alebo iné sankcie;

c)

obdobie medzi podaním žiadosti podľa článku 26a a rozhodnutím výboru;

d)

obdobie akéhokoľvek predĺženia, ktoré povolí výbor podľa článku 26a ods. 3.

a)

preklad sťažností a stanovísk sťažovateľov na účely vyšetrovania do jazyka vedúceho dozorného orgánu;

b)

preklad dokumentov poskytnutých vedúcim dozorným orgánom do komunikačného jazyka sťažovateľa, ak je to potrebné na poskytnutie takýchto dokumentov sťažovateľovi podľa tohto nariadenia alebo nariadenia (EÚ) 2016/679.

a)

informácie o začatí vyšetrovania údajného porušenia nariadenia (EÚ) 2016/679 ;

a)

informácií o začatí vyšetrovania ex officio alebo konania o sťažnostiach ;

e)

zhrnutie kľúčových problémov pri vyšetrovaní v súlade s článkom 9;

e)

predloženia alebo aktualizácie zhrnutia kľúčových problémov pri vyšetrovaní v súlade s článkom 9;

ea)

akýchkoľvek pripomienok k zhrnutiu kľúčových problémov v súlade s článkom 9 ods. 3;

f)

informácie týkajúce sa krokov zameraných na stanovenie porušenia nariadenia (EÚ) 2016/679 pred vypracovaním predbežných zistení;

f)

informácií týkajúcich sa krokov zameraných na stanovenie porušenia nariadenia (EÚ) 2016/679 pred vypracovaním predbežných zistení a pred prípravou návrhu rozhodnutia ;

i)

stanoviská sťažovateľa k  predbežným zisteniam ;

i)

stanovísk sťažovateľa k  verzii predbežných zistení, ktorá nemá dôverný charakter, a prípadne k iným aspektom vyšetrovania, ku ktorým sťažovateľ predložil formálne písomné pripomienky ;

ka)

akýkoľvek návrh rozhodnutia v súlade s článkom 60 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo revidovaný návrh rozhodnutia v súlade s článkom 60 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/679;

kb)

akékoľvek relevantné a odôvodnené námietky v súlade s článkom 60 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/679;

kc)

akýkoľvek súdny prostriedok nápravy podaný počas konania podľa článku 60 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo proti rozhodnutiu podľa článku 60 ods. 7 až 9 nariadenia (EÚ) 2016/679.

a)

hlavné relevantné skutočnosti;

a)

relevantné skutočnosti;

b)

predbežné určenie rozsahu vyšetrovania, najmä ustanovení nariadenia (EÚ) 2016/679, ktorých sa týka údajné porušenie, ktoré bude vyšetrované ;

b)

predbežné určenie rozsahu vyšetrovania, najmä ustanovení nariadenia (EÚ) 2016/679, ktorých sa týka údajné porušenie, a prípadne informáciu o tom, či sa javí, že k porušeniu došlo ;

c)

určenie zložitého právneho a technologického posúdenia, ktoré je relevantné pre predbežné smerovanie ich posúdenia ;

c)

predbežné skutkové alebo právne posúdenia, ktoré sa zaoberajú všetkými relevantnými stanoviskami vyjadrenými stranami pri vypracúvaní zhrnutia, vrátane príslušnej európskej judikatúry, ako aj usmernení, odporúčaní a najlepších postupov vydaných výborom ;

a)

použitý jazyk je dostatočne zrozumiteľný a obsahuje presné pojmy s cieľom umožniť vedúcemu dozornému orgánu, prípadne dotknutým dozorným orgánom, vypracovanie ich stanovísk;

b)

právne argumenty sa uvádzajú stručne a sú zoskupené podľa odkazu na časť zhrnutia kľúčových problémov, ktorej sa týkajú;

c)

pripomienky dotknutého dozorného orgánu môžu byť podložené dokumentmi, ktoré môžu dopĺňať pripomienky v konkrétnych bodoch.

b)

predbežné smerovanie zložitých právnych posúdení určené vedúcim dozorným orgánom podľa článku 9 ods. 2 písm. c);

b)

predbežné skutkové alebo právne posúdenia určené vedúcim dozorným orgánom podľa článku 9 ods. 2 písm. c);

c)

predbežné smerovanie zložitých technologických posúdení určené vedúcim dozorným orgánom podľa článku 9 ods. 2 písm. c).

ca)

predbežné určenie možných nápravných opatrení podľa článku 9 ods. 2 písm. d).

a)

dokumenty uvedené v článku 9 ods. 2 písm. a) a b) ;

a)

príslušné informácie uvedené v článku 9 ods. 2 vrátane všetkých aktualizácií, keď k nim dôjde ;

b)

pripomienky dotknutého dozorného orgánu , ktorý nesúhlasí s vedúcim dozorným orgánom v otázke predbežného určenia rozsahu vyšetrovania.

b)

pripomienky dotknutých dozorných orgánov , ktoré nesúhlasia s vedúcim dozorným orgánom v otázke predbežného určenia rozsahu vyšetrovania alebo skutkového alebo právneho posúdenia prvkov zhrnutia kľúčových problémov uvedených v článku 9 ods. 2 .

ba)

prístup k spoločnému spisu.

a)

názov dozorného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal;

b)

dátum vydania rozhodnutia;

c)

nestranné zhrnutie relevantných skutočností prípadu a ich zdroj;

d)

právne dôvody rozhodnutia;

e)

vykonané nápravné právomoci, sankcie alebo iné opatrenia; a

f)

informácie o práve na účinný súdny prostriedok nápravy podľa článku 78 nariadenia (EÚ) 2016/679 a uplatniteľného vnútroštátneho procesného práva.

1f.

Informácie poskytnuté stranám podľa článku 60 ods. 7 až 9 nariadenia (EÚ) 2016/679 zahŕňajú kópiu právne záväzného rozhodnutia a informácie o dostupnom súdnom prostriedku nápravy v súlade s článkom 78 nariadenia (EÚ) 2016/679.

1g.

Dozorné orgány zverejnia všetky právne záväzné rozhodnutia, ktoré vydajú, bez zbytočného odkladu, najneskôr však do troch mesiacov od ich prijatia, okrem prípadov, keď sa nové rozhodnutia výrazne nelíšia od už uverejnených rozhodnutí. V súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi môžu dozorné orgány upraviť názvy strán, akékoľvek iné informácie, ktoré môžu umožniť identifikáciu strán, a ďalšie informácie, ktoré sú chránené podľa uplatniteľných právnych predpisov.

a)

vychádzajú výlučne zo skutkových prvkov uvedených v návrhu rozhodnutia a

a)

vychádzajú zo skutkových prvkov uvedených v návrhu rozhodnutia alebo z dôkazov v spoločnom spise alebo z akýchkoľvek ďalších dôkazov predložených spolu s relevantnou a  odôvodnenou námietkou;

b)

nemenia rozsah tvrdení pridávaním ďalších bodov, v  ktorých sa uvádzajú nové tvrdenia o porušení nariadenia (EÚ) 2016/679 , ani zmenou prirodzeného charakteru uvedených tvrdení.

b)

nemenia rozsah prípadu, ako je vymedzený v  poslednej verzii zhrnutia kľúčových problémov ; a

ba)

jasne identifikujú prvky návrhu rozhodnutia, ktoré by sa mali zmeniť, pokiaľ je to možné vrátane presného znenia navrhovanej zmeny alebo dostatočne presného opisu navrhovanej zmeny návrhu rozhodnutia.

a)

dĺžka každej relevantnej a odôvodnenej námietky a stanoviska vedúceho dozorného orgánu k akejkoľvek námietke nepresiahne tri strany a neobsahuje prílohy. V prípadoch, ktoré sa týkajú osobitne zložitých právnych otázok, môže byť dĺžka šesť strán, ak výbor nepripustí existenciu osobitných okolností, ktorými sa opodstatňuje viac strán;

aa)

zhrnutie kľúčových problémov;

b)

zhrnutie relevantných skutočností;

b)

zhrnutie relevantných skutočností vrátane opisu činností spracovania, opisu organizácie prevádzkovateľa a v relevantných prípadoch opisu miesta prijímania rozhodnutí o účele a prostriedkoch spracovania osobných údajov ;

d)

prípadného písomného stanoviska vyšetrovaných strán podľa článkov 14 a 17 ;

d)

písomných stanovísk strán podľa článku 14 ;

e)

prípadné písomné stanoviská sťažovateľov podľa článkov 11, 12 a 15;

f)

relevantné a odôvodnené námietky, podľa ktorých vedúci dozorný orgán nepostupoval;

f)

relevantné a odôvodnené námietky, podľa ktorých vedúci dozorný orgán nepostupoval , a námietky, ktoré vedúci dozorný orgán zamietol ako irelevantné alebo neodôvodnené ;

g)

dôvody, pre ktoré vedúci dozorný orgán nepostupoval podľa relevantných a odôvodnených námietok alebo pre ktoré nepovažoval námietky za relevantné alebo odôvodnené.

g)

dôvody, pre ktoré vedúci dozorný orgán nepostupoval podľa námietok alebo pre ktoré zamietol námietky ako irelevantné alebo neodôvodnené;

ga)

prístup k spoločnému spisu.