—

mapovanie potrieb a stratégií v oblasti zručností;

—

vytvorenie a vykonávanie vhodných programov rozvoja zručností;

—

vytvorenie zmysluplného a vynútiteľného prístupu k úplne kompenzovaným hodinám odbornej prípravy pre všetkých pracovníkov;

—

zabezpečenie zavedenia účinných systémov informovania pracovníkov a konzultovania s nimi na úrovni spoločnosti v súlade s platnými pravidlami;

—

začlenenie iniciatív za spravodlivú transformáciu do vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv a európskeho semestra;

—

vytvorenie vhodných stimulov pre spoločnosti, aby uprednostňovali zvyšovanie úrovne zručností súčasných zamestnancov s cieľom vyplniť medzery v zručnostiach; vypracovanie, uverejnenie a pravidelná aktualizácia plánov transformácie spoločností, v ktorých sa očakávajú zmeny, a vypracovanie stratégií na zvládnutie možných vplyvov; nabádanie k zavedeniu zvýšených príspevkov na učňovskú prípravu a odbornú prípravu v súlade s národnými modelmi na čiastočné financovanie odbornej prípravy pracovníkov na regionálnej úrovni;

—

Komisia by v úzkej spolupráci s členskými štátmi mala koordinovať podrobné mapovanie s cieľom pochopiť, ktoré strategické odvetvia sa budú rozširovať, transformovať alebo zmenšovať a v ktorých sa činnosti postupne ukončia. Týmto mapovaním by sa mali načrtnúť vhodné podporné opatrenia, ako je financovanie z prostriedkov EÚ, štátna pomoc, sociálne zabezpečenie, dočasná sociálna podpora a rekvalifikačné iniciatívy na uľahčenie prechodu z jedného zamestnania do druhého. Mapovanie by malo zahŕňať analýzu vplyvov transformácie na zamestnanosť a zručnosti v jednotlivých krajinách, regiónoch a odvetviach vrátane subdodávateľov a nadväzujúcich hodnotových reťazcov (25). V súlade s odporúčaniami politických usmernení na roky 2024 – 2029 by sa mapovaním mali preskúmať aj potenciálne negatívne účinky presahovania európskej transformácie do iných častí sveta s cieľom zmierniť ich využitím odvetvových a územných plánov transformácie.

—

Spôsoby transformácie a plány prechodu z jedného zamestnania do druhého by sa mali vypracovať v spolupráci so sociálnymi partnermi a na základe kolektívneho vyjednávania.

—

Pri zvažovaní odvetvových plánov by sa mala zohľadniť reciprocita a globálne záväzky vrátane medzinárodných obchodných dohôd.

—

Európska komisia a členské štáty by mali zabezpečiť, aby územné celky mali miestne orientované spôsoby transformácie vypracované v spolupráci s miestnymi samosprávami a sociálnymi partnermi na príslušnej úrovni a odvetvové plány transformácie, ktorými sa zabezpečia alternatívne možnosti zamestnania a odbornej prípravy. Členské štáty by mali podporovať iniciatívy vedené komunitou a zabezpečiť rozsiahle konzultácie s miestnymi obyvateľmi a občianskou spoločnosťou.

—

Európska komisia a členské štáty by mali pracovať na spoločnom chápaní a vypracovať usmernenia týkajúce sa kvalitných pracovných miest, istoty zamestnania a pracovných podmienok na ekologických pracovných miestach. Mali by tiež uľahčiť výmeny medzi členskými štátmi, aby sa podporilo využívanie osvedčených postupov a ukázalo, ako sa na národnej úrovni vykonávajú sociálne právne predpisy EÚ. EHSV víta zámer Komisie vypracovať spolu so sociálnymi partnermi plán pre kvalitné pracovné miesta, ako sa navrhuje v politických usmerneniach na roky 2024 – 2029 (29), a vyzýva Komisiu, aby zvážila návrhy uvedené v tomto stanovisku.

—

Využívanie aktuálnych informácií a prognóz týkajúcich sa trhu práce a zručností na úrovni regiónov, odvetví a povolaní umožňuje identifikovať a predvídať potreby v oblasti zručností pre určité povolania a prierezových zručností a prispôsobiť učebné osnovy tak, aby zodpovedali krátkodobým aj dlhodobým potrebám (30).

—

Členské štáty by mali vypracovať a podporovať stratégie zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie, aby sa dosiahla väčšia účasť dospelých na odbornej príprave zameranej na nové zručnosti a pracovné miesta v rámci transformácie. Mali by tiež aktualizovať učebné plány a programy odborného vzdelávania a prípravy a podporovať užšie partnerstvá vzdelávacích a školiacich subjektov s malými a strednými podnikmi (MSP), sociálnymi podnikmi zameranými na pracovnú integráciu a sociálnymi partnermi v súlade s národnými modelmi riadenia a praxou v odbornom vzdelávaní a príprave. Napokon by mali zaviesť alebo posilniť systémy podpory učňovskej prípravy, platených stáží a systémov pozorovania pri práci s významným prvkom odbornej prípravy, najmä v mikropodnikoch a MSP vrátane tých, ktoré prispievajú k dosiahnutiu klimatických a environmentálnych cieľov, a v odvetviach, ktoré majú problém s nedostatkom zručností. Tieto systémy by mali podliehať národnému alebo regionálnemu monitorovaniu a hodnoteniu a ich cieľom by malo byť zabezpečenie kvality pracovných miest (31).

—

Poskytovať MSP primerané stimuly, aby investovali do zvyšovania úrovne zručností a do rekvalifikácie a podporovali kultúru celoživotného vzdelávania podnikateľov a zamestnancov, a to aj prostredníctvom mikrocertifikátov.

—

Propagovať medzi MSP vytváranie sietí na výmenu poznatkov.

—

Propagovať sociálny dialóg na základe osvedčených postupov, aby sa ľuďom, ktorí sú zamestnaní alebo v období medzi zamestnaniami, poskytla podpora na absolvovanie kratších alebo dlhších kurzov odbornej prípravy na rozvoj ich zručností. Mohlo by to byť súčasťou nového paktu pre európsky sociálny dialóg navrhnutého na začiatok roka 2025 (32) ,  (33).

—

Spravodlivá transformácia by sa mala začleniť do národných stratégií v oblasti zručností, ktoré by mali odrážať návrhy z Európskeho programu v oblasti zručností a aktualizovanej novej priemyselnej stratégie Komisie. Dôležitým nástrojom budú aj partnerstvá v oblasti zručností v rámci Paktu o zručnostiach (34).

—

Stratégiami v oblasti zručností by sa mali odstrániť rodové rozdiely a malo by sa zabezpečiť, aby politiky spravodlivej transformácie aktívne zlepšovali rodovú rovnosť (35) ,  (36). Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj vplyvom zmien alebo straty zamestnania na sociálne skupiny, ktorým hrozí vylúčenie z trhu práce, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, staršie osoby, migranti alebo dlhodobo nezamestnaní.

—

EHSV vyzýva Európska komisiu, aby uvedené body zvážila pri ďalšej revízii akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv.

—

Európska komisia by mala iniciatívy za spravodlivú transformáciu začleniť do vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv a európskeho semestra; EÚ a jej členské štáty by mali zaručiť slobodu pohybu, pokiaľ ide o sociálne zabezpečenia pri presune zamestnancov do iného členského štátu v súlade s nariadením 883/2004.

—

Členské štáty treba nabádať, aby preskúmali a prípadne upravili svoje systémy sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany s cieľom reagovať na súčasné sociálne, environmentálne a hospodárske výzvy, zabezpečiť spravodlivé rozdelenie nákladov a prínosov zelenej transformácie a zaručiť kvalitu a fyzickú aj cenovú dostupnosť služieb všeobecného záujmu. Takéto systémy by mohli okrem iného zahŕňať aktívne politiky zamestnanosti, dávky v nezamestnanosti, primeranú podporu osôb žijúcich v chudobe alebo ohrozených chudobou, minimálne mzdy, ekopoukážky, priamu podporu príjmov v závislosti od národného kontextu (38). Orgány členských štátov by mali spolupracovať s neziskovými subjektmi, podnikmi sociálneho hospodárstva a inými poskytovateľmi sociálnych služieb pri identifikácii ohrozených domácností a jednotlivcov a podporovať ich dočasnými opatreniami.

—

Systémy sociálnej ochrany je možné prispôsobiť tak, aby najmä počas prechodu z jedného zamestnania do druhého dávali istotu príjmu, prostredníctvom primeranej sociálnej infraštruktúry zabezpečovali zdravotnícke a opatrovateľské služby, a to najmä na najpostihnutejších územiach a pre najohrozenejšie sociálne skupiny s cieľom predchádzať sociálnemu vylúčeniu a riešiť problém zdravotných a klimatických rizík (39).

—

Členské štáty by mali využívať cielené a dobre navrhnuté stimuly na prijímanie do zamestnania a na zmenu pracovného miesta, aby sprevádzali mobilitu na trhu práce medzi odvetviami, regiónmi a krajinami (40).

—

Keďže straty a zisky nebudú rovnomerne rozložené po celej EÚ a rôzne územné celky majú rôzne silné stránky v rôznych technológiách a zručnostiach, treba zosúladiť priemyselnú politiku s politikou súdržnosti, aby sa zlepšilo postavenie EÚ ako globálneho ekonomického aktéra v záujme spravodlivej transformácie v celej EÚ (41).

—

EÚ by mala prijať priemyselnú stratégiu v súlade s cieľmi spravodlivej transformácie, ktorou by sa zabezpečili rovnaké podmienky činnosti. Na tento účel by mohla identifikovať strategické odvetvia a hodnotové reťazce a hospodársky potenciál každého regiónu a koordinovať ich príspevky k hodnotovým reťazcom v celej EÚ (42) ,  (43). Model dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu (IPCEI) by mohol slúžiť ako koncepcia (44).

—

Politika súdržnosti musí byť aj naďalej dôležitou hnacou silou spravodlivej transformácie v tých regiónoch, ktoré sú vo veľkej miere závislé od infraštruktúry založenej na fosílnych palivách. Osobitný fond na úrovni EÚ, ako je navrhovaný Európsky fond pre konkurencieschopnosť (45), môže poskytovať granty a úvery na rozvoj strategických priemyselných projektov v regiónoch, ktoré nemajú fiškálnu kapacitu na túto investíciu. Verejná podpora, ako sú granty, pôžičky a verejné obstarávanie, by mali byť v súlade so sociálnymi a environmentálnymi podmienkami, aby sa zabezpečilo, že verejné financovanie bude závisieť od pokroku (46).

—

Musí existovať osobitná podpora pre členské štáty, ktoré nedostatočne využívajú strategické finančné nástroje EÚ na podporu inovácií, výskumu a vývoja, a pre rozširujúce sa odvetvia, najmä vo fiškálne obmedzených krajinách.

—

Na úrovni členských štátov sa koordinovanými národnými plánmi pre rôzne odvetvia a trhy práce treba usilovať zabezpečiť pre transformáciu kvalitné pracovné miesta, a zároveň sa národným sociálnym partnerom musia poskytnúť vhodné mechanizmy na prispievanie k tomuto procesu.

—

Holistický, koordinovaný a integrovaný politický prístup je jadrom politického rámca pre spravodlivú transformáciu. Sociálny dialóg, občiansky dialóg a účasť miestnych a regionálnych samospráv sú základom jeho realizácie (47).

—

Treba vytvoriť analytické a monitorovacie nástroje na pomoc pri navrhovaní komplexných balíkov politík a sledovať efektívnosť programov prechodu z jedného zamestnania do druhého (opatrenia na rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností, príspevky na prechodné obdobie atď.) (48).

—

Dlhodobé environmentálne, ekonomické a sociálne vplyvy politík sa musia systematicky posudzovať na všetkých úrovniach ich prípravy, a najmä v hodnoteniach ex ante. Tvorcovia politík by mali verejnosti v pravidelných intervaloch prezentovať výsledky hodnotení, prognóz a monitorovania a organizovať výmeny so sociálnymi partnermi, občianskymi spoločnosťami a s inými zainteresovanými stranami na tému hlavných výsledkov a možných úprav (49).

—

Tvorcovia politík na všetkých úrovniach by mali zabezpečiť plné a zmysluplné zapojenie pracovníkov na všetkých úrovniach a ich zástupcov, ako aj podnikov vo všetkých odvetviach a všetkých veľkostí do predvídania zmien a riadenia procesov reštrukturalizácie vrátane tých, ktoré súvisia so zelenou transformáciou, a to vo všetkých fázach tvorby a vykonávania politík (50).

—

Účasťou na tvorbe politík by sa malo posilniť postavenie jednotlivcov, občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a zainteresovaných strán a umožniť im prispievať k navrhovaniu a zavádzaniu vhodných riešení na príslušných úrovniach. Osobitná pozornosť by sa mala venovať získavaniu stanoviska zástupcov ohrozených, resp. nedostatočne zastúpených skupín (51).

—

Na všetkých úrovniach a vo všetkých relevantných oblastiach politiky vrátane výskumu a inovácií sa tvorba politík musí koordinovať politickými prístupmi. Z vertikálneho hľadiska to znamená nabádať regionálne a miestne samosprávy, aby zohrávali aktívnu úlohu pri plánovaní, príprave, vykonávaní a monitorovaní politík spravodlivej transformácie. Tvorcovia politík musia horizontálne spolupracovať vo všetkých tematických oblastiach, aby identifikovali nedostatky, prekrývanie, kompromisy a synergie medzi možnými opatreniami. Identifikácia takýchto prvkov sa podporuje vypracúvaním a využívaním robustných a transparentných (ex-ante) posúdení vplyvu na zamestnanosť, sociálnu oblasť a distribúciu (52).

—

Hoci uznáva, že nariadenie o riadení energetiky (53) a európsky právny predpis v oblasti klímy boli prijaté a aktualizované nedávno, budúcimi revíziami by sa mohlo preskúmať začlenenie cieľov spravodlivej transformácie do štruktúr viacúrovňového riadenia, ako sa to uvádza v poverovacom liste dezignovanému komisárovi pre energetiku a bývanie. Zahŕňa to zabezpečenie zosúladenia národných energetických a klimatických plánov (NEKP) so sociálnym a občianskym dialógom o prioritách spravodlivej transformácie a zlepšenie ich integrácie s inými politickými oblasťami, ako je spoločná poľnohospodárska politika (54).

—

Stredisko EÚ pre monitorovanie spravodlivej transformácie by malo monitorovať proces spravodlivej transformácie EÚ vrátane národných politík a stratégií založených na usmerneniach na úrovni EÚ, napr. v rámci európskeho semestra a národných energetických a klimatických plánov (55), pričom sociálni partneri a občianska spoločnosť by mali byť zapojení do vypracovania súboru monitorovacích ukazovateľov. Stredisko by tiež malo pomáhať získavať aktuálne informácie a prognózy o trhu práce a zručnostiach, v ktorých by sa identifikovali a predpovedali špecifické a prierezové potreby v oblasti zručností (56). Malo by sa to uskutočňovať pravidelnými výmenami s tvorcami politík na národnej a regionálnej úrovni.

—

Na umožnenie horizontálnej koordinácie EHSV navrhuje využiť laboratóriá politík EÚ pod vedením Spoločného výskumného centra Komisie, aby sa na začiatku prípravy politiky spojili rôzne generálne riaditeľstvá s cieľom riešiť politické problémy medzirezortným prístupom (57).

—

EHSV v záujme výraznejšieho a zmysluplnejšieho začlenenia účasti verejnosti do politického procesu odporúča, aby sa vypracovala tabuľka znázorňujúca, ktoré návrhy občanov boli zohľadnené a z akých dôvodov iné návrhy zohľadnené neboli.

—

Na splnenie potrieb spravodlivej transformácie uvedených v iných častiach by členské štáty mali zväčšiť prevádzkové kapacity príslušných verejných služieb, aby mohli poskytovať účinné usmernenia a podporu pri uplatňovaní politík spravodlivej transformácie (58).

—

Na národnej úrovni sa musia účinne vykonávať platné právne predpisy, ktorými sa stanovujú práva na informácie a konzultácie.

—

Podpora podnikania, najmä v regiónoch, ktoré čelia výzvam spojeným s transformáciou, a v odvetviach podporujúcich klimatické a environmentálne ciele, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať podnikaniu žien, by mala byť kombináciou finančných opatrení vrátane grantov, úverov alebo kapitálu s nefinančnými opatreniami vrátane odbornej prípravy a poradenských služieb prispôsobenými každej fáze životného cyklu podniku. Táto podpora by mala byť inkluzívna a dostupná aj nedostatočne zastúpeným a znevýhodneným skupinám (59). Na účinnú podporu podnikania je nevyhnutné vytvoriť vhodné podmienky na investovanie a zakladanie podnikov.

—

Členské štáty by mikropodnikom a MSP mali uľahčiť prístup k financovaniu a trhom, a to najmä tým podnikom, ktoré prispievajú k plneniu klimatických a environmentálnych cieľov, a s osobitným dôrazom na podniky sociálneho hospodárstva, aby sa stimulovalo vytváranie kvalitných pracovných miest pre všetkých. Osobitná pozornosť by sa mala venovať územiam najviac postihnutým transformáciou a odvetviam podporujúcim ciele transformácie (60).

—

Treba budovať kapacity organizácií zamestnávateľov zastupujúcich MSP, aby mohli zohrávať tieto úlohy: 1. úlohu poradcu, pokiaľ ide o to, ako dosiahnuť ekologickejšie a udržateľnejšie podnikateľské modely; 2. úlohu sociálnych partnerov vo vzťahu k tvorcom politík a v sociálnom dialógu.

—

Na zlepšenie demokracie v práci by sa mohli podporovať diverzifikované podnikateľské modely vrátane obehových a kooperatívnych systémov, akým je správcovské vlastníctvo.

—

Treba propagovať integráciu stratégií spravodlivej transformácie súkromného sektora do jeho úsilia o dekarbonizáciu s včasným a účinným zapojením odborových zväzov. Vykonávaním týchto stratégií môžu spoločnosti predvídať účinky zelenej transformácie na svoje činnosti a svoju pracovnú silu a identifikovať nové príležitosti.

—

Je potrebný európsky investičný plán zelenej transformácie vo veľkom rozsahu s investičnými potrebami odhadovanými v stratégiách Komisie. Obrovské investičné potreby si vyžadujú aj väčší dôraz na verejné investície, aby sa transformácia urýchlila. V tejto súvislosti EHSV so záujmom berie na vedomie navrhované zriadenie Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť, ktoré avizovala Európska komisia.

—

Investície musia byť zamerané na tie územné celky, jednotlivcov a ohrozené sociálne skupiny, ktoré budú najviac postihnuté transformáciou. Tieto investície musia byť produktívne a udržateľné.

—

Mohla by sa zvážiť možnosť stanoviť podmienenosť, aby sa zabezpečilo primerané rozdelenie finančných prostriedkov. Mohlo by sa to uplatniť ex ante s použitím zásady „nespôsobovať významnú škodu“, zásady „nenarušiť súdržnosť“ a vytvorením a používaním zásady „nespôsobovať sociálnu škodu“, po čom by nasledovalo ex ante preukázanie splnenia podmienok na získanie prístupu k zostávajúcim finančným prostriedkom. Príslušné zainteresované subjekty by mohli uskutočniť diskusiu o potrebe uplatňovať zásadu „nespôsobovať sociálnu škodu“.

—

Fondy EÚ by sa mali koordinovať strategickým rámcom spájajúcim ich ciele a uľahčujúcim pochopenie možností členskými štátmi. Okrem toho by sa v súlade s politickými usmerneniami na zvýšenie financovania spravodlivej transformácie mal rozšíriť Fond na spravodlivú transformáciu a Sociálno-klimatický fond a členské štáty by mali podporovať postupy spoločensky zodpovedného verejného obstarávania, okrem iného prostredníctvom sociálnych kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktorými sa vytvárajú príležitosti pre ľudí, ktorých najviac zasiahla zelená transformácia, pričom zároveň sa presadzujú aj zelené kritériá na vyhodnotenie ponúk (61).

—

Členské štáty budú potrebovať aj rozpočtový priestor na investovanie do transformácie a na jej realizáciu. Pokiaľ ide o nedávno zreformovaný rámec správy hospodárskych záležitostí, zdôrazňuje, že môžu byť potrebné ďalšie iniciatívy na zabezpečenie toho, aby sa mobilizoval dostatočný súkromný a verejný kapitál na ekologickú transformáciu a sociálnu súdržnosť (62).

—

Členské štáty by mali posúdiť a upraviť svoje systémy zdaňovania vzhľadom na výzvy vyplývajúce z transformácie, najmä zmenšením daňovo-odvodového zaťaženia skupín s nízkymi a strednými príjmami a presunom daňového zaťaženia z práce na iné zdroje prispievajúce k plneniu klimatických a environmentálnych cieľov (63).

—

mapovanie potrieb a stratégií v oblasti zručností spolu s prísnymi posúdeniami sociálno-ekonomického vplyvu na celoštátnej, odvetvovej, regionálnej aj miestnej úrovni a s odborníkmi na kvalifikačné potreby s dostatočnými zdrojmi, regionálnymi monitorovacími a podpornými zariadeniami na podporu podnikov, najmä MSP, a pracovníkov pri dosahovaní týchto cieľov. Mapovanie by mali vykonávať sociálni partneri a vlády, resp. samosprávy na príslušných úrovniach;

—

vytvorenie a vykonávanie vhodných programov rozvoja zručností na každej z uvedených úrovní, ktoré pracovníkom, mladým ľuďom, nezamestnaným a iným ohrozeným skupinám (starším ľuďom, osobám so zdravotným postihnutím, migrantom atď.) umožnia prehodnotiť svoje zručnosti a aktualizovať svoju profesijnú orientáciu, zlepšiť svoju zamestnateľnosť a mobilitu a dosiahnuť uskutočniteľné a žiaduce zmeny zamestnania;

—

stanovenie zmysluplného a vynútiteľného prístupu k úplne kompenzovaným hodinám odbornej prípravy pre všetkých pracovníkov prostredníctvom takých opatrení na trhu práce, ako sú dávky nahrádzajúce mzdu, a to bez ohľadu na druh zmluvy, počas pracovného času a s osobitnými opatreniami týkajúcimi sa prístupu pre ženy a ohrozené skupiny;

—

zabezpečenie zavedenia účinných systémov informovania pracovníkov a konzultovania s nimi na úrovni spoločnosti v súlade s platnými pravidlami; rovnako zabezpečenie väčšieho pokrytia kolektívnym vyjednávaním, najmä v rozvíjajúcich sa odvetviach a v súlade s požiadavkami smernice o minimálnej mzde;

—

začlenenie iniciatív za spravodlivú transformáciu do vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv a európskeho semestra; EÚ a jej členské štáty by mali zaručiť slobodu pohybu, pokiaľ ide o sociálne zabezpečenia pri presune zamestnancov do iného členského štátu v súlade s nariadením 883/2004;

—

vytvorenie vhodných stimulov pre spoločnosti, aby uprednostňovali zvyšovanie úrovne zručností súčasných zamestnancov s cieľom vyplniť medzery v zručnostiach; vypracovanie, uverejnenie a pravidelná aktualizácia plánov transformácie spoločností, v ktorých sa očakávajú zmeny, a vypracovanie stratégií na zvládnutie možných vplyvov; nabádanie k zavedeniu zvýšených príspevkov na učňovskú prípravu a odbornú prípravu v súlade s národnými modelmi na čiastočné financovanie odbornej prípravy pracovníkov na regionálnej úrovni;

—

požiadavku, aby sa predvídanie, príprava a riadenie reštrukturalizácie koordinovali s príslušnými verejnými orgánmi a zainteresovanými stranami, ktoré budú pôsobiť v rámci svojich kapacít a právomocí a vo vhodnom čase. Mala by sa tým zabezpečiť príprava spôsobov prechodu z jedného zamestnania do druhého s dôrazom na ochranu práva pracovníkov na zotrvanie v pôvodnom regióne a s rešpektovaním ich voľby zostať v pôvodnom odvetví.