Odvolanie podané 11. decembra 2024: Crown Holdings, Inc. a Crown Cork & Seal Deutschland Holdings GmbH proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá rozšírená komora) z 2. októbra 2024 vo veci T-587/22, Crown Holdings a Crown Cork & Seal Deutschland/Komisia

(Vec C-855/24 P)

(C/2025/711)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: Crown Holdings, Inc., Crown Cork & Seal Deutschland Holdings GmbH (v zastúpení: A. Burnside, avocat, C. Graf York von Wartenburg, Rechtsanwalt, D. Strohl, avocate, T. von Döhren, Rechtsanwalt)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia a Spolková republika Nemecko

Návrhy odvolateliek

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

—

zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bola zamietnutá žaloba odvolateliek proti rozhodnutiu Komisie C(2022) 4761 final z 12. júla 2022 týkajúcemu sa konania podľa článku 101 ZFEÚ (vec AT.40522 – Kovové obaly) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a odvolateľkám uložená povinnosť nahradiť 90 % trov konania, ktoré vznikli Komisii,

—	využil svoju právomoc podľa článku 61 prvého odseku druhej vety Štatútu Súdneho dvora vydať konečný rozsudok vo veci a zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka odvolateliek; subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na opätovné preskúmanie a

—	v každom prípade uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli odvolateľkám v súvislosti s týmto konaním a konaním na Všeobecnom súde, alebo rozhodol, že o trovách tohto konania sa rozhodne neskôr, ak vec vráti Všeobecnému súdu.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Po prvé sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že na základe oznámenia Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej súťaže (ďalej len „oznámenie o ESHS“) v prejednávanej veci nevznikli oprávnené očakávania a že Komisia postupovala v súlade s oznámením o ESHS. V oznámení o ESHS sa jasne vyžaduje, aby sa prerozdelenie vecí medzi vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže a Komisiou uskutočnilo rýchlo a účinne; táto požiadavka je vyjadrená prostredníctvom orientačnej dvojmesačnej lehoty stanovenej v bode 18 oznámenia o ESHS. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci uplynul mimoriadne dlhý čas, odvolateľky mohli dôvodne očakávať, že Komisia nebude akceptovať prerozdelenie týkajúce sa predmetnej veci. Navyše z doslovného, kontextuálneho, systematického, historického a teleologického výkladu oznámenia o ESHS, a najmä jeho bodu 19 vyplýva, že k oneskorenému prerozdeleniu vecí môže dôjsť len v prípade podstatnej zmeny známych skutkových okolností veci, teda skutočností, ktoré môžu predstavovať porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, a nie, ako to uvádza Všeobecný súd, „každej relevantnej skutočnosti“. Iné posúdenie by malo za následok, že dané ustanovenie by bolo zbavené svojej podstaty, pričom by bolo v rozpore so všeobecnými zásadami práva EÚ vrátane zásad i) právnej istoty, ii) procesnej autonómie, iii) právneho štátu a iv) inštitucionálnej rovnováhy. Keďže nedošlo k podstatnej zmene skutkových okolností prejednávanej veci, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že Komisia konala v súlade s oznámením o ESHS, keď akceptovala prerozdelenie týkajúce sa predmetnej veci.

Po druhé sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že na Komisiu sa nevzťahovala prísnejšia povinnosť odôvodnenia a že Komisia poskytla v napadnutom rozhodnutí primerané odôvodnenie. Komisia bola povinná odôvodniť, prečo akceptovala prerozdelenie, keďže možnosť neskoršieho prerozdelenia vecí podľa bodu 19 oznámenia o ESHS je sama osebe pravidlom, ktoré sa odchyľuje od všeobecnejšieho pravidla; Komisia navyše prekročila orientačnú lehotu dvoch mesiacov na prerozdelenie, čo si vyžadovalo bližšie vysvetlenie. Navyše v rozpore so stanoviskom Všeobecného súdu nemožno dodatočnými vysvetleniami poskytnutými Komisiou v tlačových správach napraviť nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia, čo platí o to viac vtedy, keď sú takéto vysvetlenia oneskorené a nekonzistentné.

Po tretie sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že nedošlo k porušeniu zásady subsidiarity. V situáciách, keď Komisia rozhodne, že sa odchýli od zásad uvedených v oznámení o ESHS, ako je to v prejednávanej veci, totiž nie je obhájiteľné jednoducho uviesť, že vzhľadom na to, že systém zavedený nariadením č. 1/2003 (1) je sám osebe v súlade so zásadou subsidiarity, nemohlo dôjsť k porušeniu uvedenej zásady.

Po štvrté Všeobecný súd skreslil viaceré tvrdenia odvolateliek, pričom sa zdá, že ich spojil s tvrdeniami spoločnosti Silgan vo veci T-589/22. Procesné pochybenia, ktorých sa dopustil Všeobecný súd, vyvolali zmätok v posúdení podstaty žalobných dôvodov odvolateliek, a teda predstavujú porušenie procesných pravidiel, ktoré malo negatívny vplyv na právo odvolateliek na obhajobu.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).