1.

Možno rozsudok Súdneho dvora považovať za rovnocenný priamo záväznému ustanoveniu práva Únie v zmysle článku 105 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (1) (ďalej len „kódex“), alebo treba konštatovať, že ide o výklad práva, ktorý nepredstavuje zmenu predchádzajúcej právnej úpravy z hľadiska článku 105 ods. 4 kódexu?

2.

Možno predpokladať, že usmernenia Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (ďalej len „BEREC“), BoR (16) 127, z 30. augusta 2016 (ďalej len „usmernenia orgánu BEREC z roku 2016“), ktoré boli v rozsahu relevantnom pre prejednávaný spor nahradené usmerneniami orgánu BEREC, BoR (22) 81, z 9. júna 2022 (ďalej len „usmernenia orgánu BEREC z roku 2022“) – najmä vzhľadom na článok 10 ods. 2 kódexu a článok 4 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1971 z 11. decembra 2018 (ďalej len „nariadenie o orgáne BEREC“) – sú súčasťou práva Únie alebo priamo záväznými ustanoveniami práva Únie, ktoré ako také predstavujú zmenu právnej úpravy, ktorá odôvodňuje uplatnenie výnimky stanovenej v článku 105 ods. 4 kódexu, alebo ide len o výklad práva – najmä ak sa v nich uplatňuje rozsudok Súdneho dvora –, ktorý nepredstavuje zmenu predchádzajúcej právnej úpravy z hľadiska článku 105 ods. 4 kódexu?

3.

Ak uplatnenie výnimky stanovenej v článku 105 ods. 4 kódexu nie je odôvodnené rozsudkom Súdneho dvora ani usmerneniami orgánu BEREC z roku 2022, možno predpokladať, že rozhodnutie národného regulačného orgánu, ktorým sa vo vzťahu k poskytovateľovi elektronických komunikačných služieb uplatňuje zmenené kritérium stanovené v judikatúre týkajúce sa článku 3 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 [z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a] ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (2) (ďalej len „nariadenie 2015/2120“), ktoré je založené na usmerneniach orgánu BEREC z roku 2022 zmenených na základe rozsudku Súdneho dvora, predstavuje priamo záväzné ustanovenie vnútroštátneho práva v zmysle článku 105 ods. 4 kódexu, pričom treba uviesť, že toto ustanovenie nariadenia 2015/2120 je stále rovnaké a počas obdobia, ktorého sa týka spor, sa nezmenilo?