P9_TA(2024)0040

Správa o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. januára 2024 o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (2023/2081(INI))

(C/2024/5729)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na články 168 a 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (1),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (3),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov (4),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006 z 20. decembra 2006 o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013 z 12. júna 2013 o potravinách určených pre dojčatá a malé deti, potravinách na osobitné lekárske účely a o celkovej náhrade stravy na účely regulácie hmotnosti a ktorým sa zrušuje smernica Rady 92/52/EHS, smernica Komisie 96/8/ES, 1999/21/ES, 2006/125/ES a 2006/141/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/39/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 41/2009 a (ES) č. 953/2009 (6),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (7),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/522 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje akčný program Únie v oblasti zdravia (program EU4Health) na obdobie rokov 2021 – 2027 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 282/2014 (8),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2021 o stratégii Z farmy na stôl v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (9),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia Z farmy na stôl – v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 20. mája 2020 s názvom Zhrnutie hodnotenia nariadenia (ES) č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách, pokiaľ ide o nutričné zloženia a zdravotné tvrdenia o rastlinách a ich prípravkoch, ako aj o všeobecnom regulačnom rámci pre ich používanie v potravinách (SWD(2020)0096),

—	so zreteľom na vedecké stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z 15. decembra 2021 s názvom Prípustná horná hranica príjmu pre cukry v strave (10),

—	so zreteľom na publikáciu WHO z roku 2022 s názvom Označovanie výživovej hodnoty: politický prehľad (11),

—	so zreteľom na publikáciu WHO z roku 2019 s názvom Usmerňujúce zásady a rámcový manuál pre označovanie na prednej strane balenia na podporu zdravého stravovania (12),

—	so zreteľom na tretí cieľ OSN v oblasti udržateľného rozvoja zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých a každom veku,

—	so zreteľom na publikáciu UNICEF z decembra 2013 s názvom Práva detí pri posudzovaní vplyvu: Príručka na začlenenie práv detí do posudzovania vplyvu a prijímania opatrení v prospech detí (13),

—	so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe udelenia súhlasu s vypracovaním iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

—	so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0416/2023),

keďže nariadenie (ES) č. 1924/2006 (nariadenie o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách, ďalej len „nariadenie“) bolo zavedené s cieľom zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň ochrany spotrebiteľa a uľahčiť spotrebiteľom výber; keďže nariadenie sa vzťahuje na dobrovoľné výživové a zdravotné tvrdenia o potravinách vo všetkej komerčnej komunikácii vrátane označovania a reklamy, ako aj na oznámenia určené zdravotníckym odborníkom (14); keďže Komisia schvaľuje zdravotné tvrdenia, ktoré sú podložené vedeckými dôkazmi a zrozumiteľné pre spotrebiteľov, po vedeckom hodnotení tvrdení úradu EFSA;

keďže tvrdenia možno rozdeliť na „funkčné zdravotné tvrdenia“, „tvrdenia o znížení rizika“ alebo „tvrdenia týkajúce sa vývoja detí“; keďže v júli 2023 bolo v EÚ schválených 269 zdravotných tvrdení; keďže tvrdenia týkajúce sa vývoja a zdravia detí v označovaní potravín sa môžu povoliť v súlade s postupmi a požiadavkami stanovenými v nariadení;

keďže na najmenej 18 % nových výrobkov, ktoré vstupujú na trh EÚ s potravinami a nápojmi, sa nachádzajú výživové alebo zdravotné tvrdenia a odhaduje sa, že takéto tvrdenia sa objavujú na štvrtine všetkých potravín dostupných na trhu EÚ (15); keďže, ako je vysvetlené v odôvodnení 10 nariadenia, potraviny, ktoré sú propagované prostredníctvom tvrdení, môžu spotrebitelia vnímať ako potraviny s výživovými, fyziologickými alebo inými zdravotnými výhodami v porovnaní s podobnými alebo inými výrobkami, do ktorých sa takéto živiny a iné látky nepridávajú, a to môže spotrebiteľov viesť k rozhodnutiam, ktoré priamo ovplyvnia ich celkový príjem jednotlivých živín alebo iných látok spôsobom, ktorý by odporoval vedeckým odporúčaniam;

D.	keďže podľa článku 13 ods. 3 nariadenia mala Komisia prijať zoznam povolených tvrdení Spoločenstva najneskôr do 31. januára 2010;

keďže prítomnosť výživových alebo zdravotných tvrdení ovplyvňuje výber potravín spotrebiteľmi spolu s ďalšími charakteristikami, ako je cena, značka, farba a tvar obalu; keďže zdravotné tvrdenia, najmä tvrdenia o znížení rizika, majú väčší vplyv na postoje spotrebiteľov ako výživové tvrdenia (16); keďže chápanie výživových a zdravotných tvrdení spotrebiteľmi je ovplyvnené rôznymi faktormi vrátane vedomostí o výžive a úrovne vzdelania, čo by sa malo zohľadniť s cieľom uľahčiť prechod na zdravšie stravovanie a motivovať k zmene zloženia potravín; keďže však samotné poskytovanie informácií, vzdelávanie a kampane na zvyšovanie povedomia nestačia na dosiahnutie požadovanej zmeny smerom k udržateľnejším a zdravším rozhodnutiam spotrebiteľov, pretože tie môžu byť ovplyvnené ďalšími kľúčovými prvkami potravinového prostredia, ako je cenová dostupnosť, marketing a dostupnosť;

keďže v tomto nariadení sa Komisia poverila, aby do 19. januára 2009 stanovila nutričné profily pre potraviny alebo osobitné kategórie potravín; keďže nutričné profily sa v praxi ešte len musia vytvoriť; keďže v hodnotiacej správe Komisie o tomto nariadení z roku 2020 sa opätovne potvrdila potreba vypracovať nutričné profily ako nástroj na ochranu spotrebiteľov pred vystavením potravinám so zdravotnými tvrdeniami so slabým nutričným zložením; keďže v stratégii Z farmy na stôl sa potvrdilo, že by sa mali stanoviť nutričné profily, aby sa obmedzil marketing a propagácia nezdravých potravín prostredníctvom výživových a zdravotných tvrdení;

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z roku 2021 o stratégii Z farmy na stôl výslovne privítal oznámenie legislatívneho návrhu na stanovenie nutričných profilov s cieľom zakázať používanie výživových a zdravotných tvrdení na potravinách s vysokým obsahom tuku, cukru a/alebo soli alebo na všeobecne nezdravých potravinách a vyzval, aby sa osobitná pozornosť venovala potravinám pre deti a iným potravinám na osobitné účely;

H.	keďže spotrebitelia sú naďalej vystavení pozitívnym výživovým alebo zdravotným tvrdeniam o potravinách s vysokým obsahom tuku, soli alebo cukru, čo je nezlučiteľné s cieľom vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa;

keďže problémy s hmotnosťou a obezita vo väčšine členských štátov rýchlo narastajú, pričom viac ako polovica dospelých Európanov a každé tretie dieťa má nadváhu alebo je obézne (17); keďže nadváha a obezita detí zvyšujú globálne výzvy v oblasti verejného zdravia; keďže existujú dostatočné dôkazy o tom, že detská obezita je ovplyvnená marketingom potravín s vysokým obsahom tuku, soli a cukru, ale deti sú naďalej vystavené vysokej miere takéhoto marketingu, ktorý využíva silné a presvedčivé techniky, čoraz častejšie aj prostredníctvom digitálnych prostriedkov;

keďže nezdravé stravovanie s vysokým obsahom soli, cukru a tukov vrátane nasýtených tukov a transmastných kyselín je hlavným rizikovým faktorom chorôb a úmrtnosti v Európe a podľa WHO každoročne spôsobuje 8 miliónov predčasných úmrtí; keďže každá piata smrť v roku 2017 bola spôsobená nezdravou stravou, najmä v dôsledku kardiovaskulárnych chorôb a rakoviny; keďže je potrebné klásť väčší dôraz na prevenciu chorôb;

K.	keďže Európsky parlament vo svojom uznesení zo 16. februára 2022 o posilnení Európy v boji proti rakovine – smerom ku komplexnej a koordinovanej stratégii (18) zdôraznil úlohu zdravej výživy pri prevencii a obmedzovaní výskytu rakoviny;

keďže úrad EFSA nedokázal stanoviť bezpečnú úroveň príjmu voľných a pridaných cukrov, pretože „riziko nepriaznivých účinkov na zdravie (reakcie) sa zvyšovalo v celom rozsahu pozorovaných úrovní príjmu (dávok) konštantným (lineárnym) spôsobom, t. j. čím vyšší bol príjem, tým väčšie bolo riziko nepriaznivých účinkov“ (19); keďže Medzinárodná agentúra WHO pre výskum rakoviny klasifikovala sladidlo aspartám ako potenciálne karcinogénne pre ľudí; keďže zo systematického preskúmania WHO vyplýva, že sladidlá bez obsahu cukru by mohli byť spojené so zvýšeným rizikom cukrovky 2. typu, kardiovaskulárnych ochorení, úmrtnosti z akejkoľvek príčiny a zvýšenej telesnej hmotnosti; keďže zdravšie stravovanie, ktoré zahŕňa zvýšenú konzumáciu potravín rastlinného pôvodu, ako je čerstvé ovocie a zelenina, celozrnné potraviny a strukoviny, a zabránenie nadmernej spotrebe mäsa a ultraspracovaných výrobkov, prispieva k zlepšeniu zdravia, znižuje úmrtnosť v dôsledku neprenosných chorôb súvisiacich so stravou a prináša environmentálne výhody;

keďže účinné informačné nástroje, ako je označovanie výživovej hodnoty na prednej strane balenia, podporujú občanov pri výbere zdravších potravín, zabraňujú nezdravej konzumácii potravín s vysokým obsahom soli, tuku a cukru; keďže Európsky parlament podporil prijatie takéhoto označovania vo svojom uznesení z vlastnej iniciatívy z 20. októbra 2021 o stratégii Z farmy na stôl, keď vyzval Komisiu, aby zabezpečila vypracovanie povinného a harmonizovaného označovania výživovej hodnoty na prednej strane balenia v EÚ založeného na vedeckých dôkazoch a preukázateľnom porozumení spotrebiteľov s cieľom podporiť poskytovanie presných informácií o potravinách a zdravších alternatívach;

keďže v roku 2012 Komisia zostavila zoznam 2 078 zdravotných tvrdení čakajúcich na schválenie týkajúcich sa rastlinných látok, najmä z dôvodu chýbajúcich intervenčných štúdií vykonaných na ľuďoch, čo viedlo k pozastaveniu postupu posudzovania a schvaľovania úradu EFSA v roku 2010; keďže zdravotné tvrdenia, ktoré čakajú na schválenie (negatívne posúdené tvrdenia aj tie, ktoré ešte neboli preskúmané), sa môžu naďalej používať na trhu EÚ v súlade s prechodnými opatreniami stanovenými v tomto nariadení, kým sa neprijme rozhodnutie o zozname tvrdení čakajúcich na schválenie;

keďže v roku 2020 Komisia vo svojej hodnotiacej správe o tomto nariadení dospela k záveru, že spotrebitelia sú naďalej vystavení zdravotným tvrdeniam o rastlinných látkach s rôznymi úrovňami vedeckého posúdenia vrátane nepodložených zdravotných tvrdení, v prípade ktorých sa môžu domnievať, že uvedené pozitívne účinky boli vedecky vyhodnotené, hoci to tak nie je;

P.	keďže väčšia koordinácia bezpečnostného rámca pre rastlinné látky by mohla prispieť k zlepšeniu ochrany spotrebiteľa;

keďže právne predpisy týkajúce sa rastlinných látok v potravinách a potravinových doplnkoch nie sú na úrovni EÚ harmonizované; keďže členské štáty majú buď pozitívne, negatívne alebo nemajú žiadne zoznamy rastlinných látok povolených v potravinách; keďže klasifikácia rastlinných látok ako potravín alebo liekov je v právomoci jednotlivých členských štátov; keďže účelom lieku je liečiť choroby u ľudí alebo im predchádzať a výživové doplnky sú určené pre spotrebiteľov, ktorí nemajú okamžité zdravotné potreby; keďže je preto dôležité jasne rozlišovať medzi potravinami a liekmi;

keďže rastlinné lieky musia pred uvedením na trh EÚ prejsť autorizačným postupom, ktorý si vyžaduje preukázanie bezpečnosti a účinnosti výrobku, a musia spĺňať ďalšie právne požiadavky v takých oblastiach, ako sú posúdenie kvality, dohľad nad liekmi a dodržiavanie správnej výrobnej praxe; keďže rastlinné lieky, ktoré sa bezpečne používajú už 30 rokov, z toho 15 rokov v EÚ, môžu využiť zjednodušený postup registrácie tradičných rastlinných liekov, v ktorom sa akceptujú údaje o „tradičnom používaní“ na odôvodnenie bezpečnosti a účinnosti výrobku;

keďže presadzovanie tohto nariadenia, pokiaľ ide o nároky na rastlinné látky, sa výrazne oneskorilo; keďže cieľ tohto nariadenia zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa si vyžaduje rýchle opatrenia Komisie na úplné presadzovanie alebo revíziu nariadenia, keďže v určitých ohľadoch nie je vhodné na daný účel;

keďže členské štáty sú zodpovedné za presadzovanie nariadenia v rámci svojej jurisdikcie; keďže členské štáty sú povinné uplatňovať zásadu vzájomného uznávania; keďže v dôsledku rozdielov vo výklade a v presadzovaní v jednotlivých členských štátoch sa opatrenia na presadzovanie práva v dôsledku nesprávneho použitia tvrdení líšia, a to od poradenstva, ako upraviť tvrdenia, až po pokuty za ich nesprávne použitie;

keďže sociálne médiá významne prispievajú k reklame a predaju potravín a potravinových doplnkov, zatiaľ čo rozsah, v akom sa nariadením reguluje online komunikácia o potravinách týkajúca sa zdravia, zostáva nejasný; keďže komunikácia influencerov alebo celebrít na sociálnych sieťach nie je vždy jasne komerčná alebo nekomerčná (20) a môže viesť k neovereným nepravdivým a zavádzajúcim tvrdeniam o potravinových výrobkoch, napríklad v súvislosti s reklamou proteínov a iných doplnkov na posilnenie rastu svalov;

poznamenáva, že hlavným cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť, aby tvrdenia o potravinách boli založené na všeobecne uznávaných vedeckých dôkazoch a aby ich priemerný spotrebiteľ pochopil; zdôrazňuje, že v praxi sa pri online aj offline predaji potravín stále uvádzajú zavádzajúce tvrdenia;

poukazuje na rastúci záujem spotrebiteľov o informácie o potravinách (21); zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby informácie o výživových alebo zdravotných hodnotách potravín uvádzané na etiketách a používané na účely prezentácie, marketingu a reklamy boli presné, založené na vedeckých poznatkoch a zmysluplné; žiada, aby sa zoznam povolených výživových a zdravotných tvrdení o potravinách pravidelne aktualizoval v súlade s vedeckým vývojom v oblasti potravín a výživy;

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby zdravotné tvrdenia zostali v súlade s politikami a prioritami EÚ v oblasti zdravia; opätovne potvrdzuje význam práva Komisie neschváliť tvrdenia, ak by mohli viesť k tomu, že spotrebiteľom budú sprostredkované protichodné a mätúce informácie (22);

Zohľadnenie nutričných profilov pri posudzovaní zdravotných tvrdení

pripomína, že podľa článku 4 nariadenia mala Komisia do 19. januára 2009 vypracovať nutričné profily s cieľom obmedziť používanie výživových a zdravotných tvrdení o potravinách s vysokým obsahom tuku, cukru a/alebo soli; vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh Komisie o nutričných profiloch ešte nebol predložený, hoci sa plánuje na rok 2022 ako súčasť revízie právnych predpisov EÚ o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom; trvá na tom, že stanovenie nutričných profilov s osobitnými prahovými hodnotami živín na používanie zdravotných a výživových tvrdení v súlade s článkom 4 nariadenia zostáva relevantné a potrebné na splnenie cieľov nariadenia;

pripomína, že tvrdenia by nemali zavádzať spotrebiteľov o skutočnej výživovej hodnote výrobku; zdôrazňuje, že pri absencii nutričných profilov môžu tvrdenia zdôrazňovať pozitívny aspekt celkovo nezdravého výrobku alebo výrobku, ktorý prekračuje prahové hodnoty konkrétnych živín, napríklad tuku, cukru a soli; poukazuje na to, že mnohé potravinové výrobky vrátane niektorých výrobkov, ktoré sa predávajú deťom, naďalej používajú zdravotné a výživové tvrdenia napriek tomu, že obsahujú vysoké úrovne živín vzbudzujúcich obavy; zdôrazňuje, že vývoj špecifických nutričných profilov, ako sa stanovuje v článku 4 nariadenia a v súlade s cieľmi nariadenia, je potrebný na obmedzenie používania výživových a zdravotných tvrdení o potravinách s vysokým obsahom tuku, cukru a/alebo soli; zdôrazňuje, že budúce nutričné profily, ktoré by mali byť založené na spoľahlivých a nezávislých vedeckých dôkazoch, by mohli pomôcť spotrebiteľom s informovaným, zdravým a udržateľným výberom potravín;

vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje systematický a na dôkazoch založený prístup k vytváraniu potravinového prostredia, ktorý by spotrebiteľom pomáhal prijímať informované rozhodnutia a ktorý stimuluje prechod na zdravšiu stravu vrátane zvýšenej konzumácie potravín rastlinného pôvodu, ako sú čerstvé ovocie a zelenina, celozrnné potraviny a strukoviny; domnieva sa, že okrem správneho vykonávania nariadenia by Komisia a členské štáty mali viac investovať do vzdelávania o potravinách a výžive, ako sú informačné kampane, prostredníctvom rôznych programov vrátane programu EU4Health, a to najmä podporou akcií v školách s cieľom vzdelávať deti a dospievajúcich o zdravom a vyváženom stravovaní; zdôrazňuje vplyv sociálnych determinantov v gramotnosti spotrebiteľov, pokiaľ ide o tvrdenia o potravinách; zdôrazňuje, že samotné poskytovanie informácií, vzdelávanie a kampane na zvyšovanie povedomia nestačia na informované spotrebiteľské rozhodnutia a musia byť sprevádzané politikami, ktoré zlepšia potravinové prostredie;

Informácie pre spotrebiteľov

zdôrazňuje, že spotrebitelia majú tendenciu nadmerne konzumovať potraviny, na ktorých sa nachádzajú tvrdenia o tom, že podporujú zdravie, čo je známe ako tzv. efekt svätožiary; zasadzuje sa za to, aby sa na etikety všetkých potravín a výživových doplnkov so zdravotnými tvrdeniami uvádzali minimálne aj maximálne limity užívania spolu s odporúčaním poradiť sa pred konzumáciou potravinových doplnkov so zdravotníckym pracovníkom, najmä aby sa predišlo prípadným nežiaducim interakciám s konkrétnymi liečebnými postupmi a zabránilo podpore potenciálnych porúch príjmu potravy; zdôrazňuje, že sa očakáva, že informačná asymetria bude pretrvávať v rýchlo sa meniacom potravinovom prostredí, a vyzýva na financovanie výskumu zameraného na pochopenie tvrdení spotrebiteľmi;

vyjadruje poľutovanie nad oneskorením návrhu revízie nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, pokiaľ ide o vývoj označení výživovej hodnoty na prednej strane balenia, ktoré sa ukázali ako účinné pri pomoci spotrebiteľom pri výbere zdravších potravín a nápojov; žiada Komisiu a členské štáty, aby povzbudzovali spotrebiteľov a pomáhali im pri informovanom, zdravom a udržateľnom výbere potravín tým, že čo najskôr prijmú povinné a harmonizované označenie výživovej hodnoty na prednej strane obalu v EÚ, ktoré by bolo vypracované na základe spoľahlivých a nezávislých vedeckých dôkazov a preukázaného porozumenia spotrebiteľom; konštatuje, že štúdie ukazujú, že účinky potravín na zdravie nemožno vysvetliť len nutričným zložením, ale aj úrovňou spracovania, najmä v prípade ultraspracovaných potravín; zdôrazňuje preto, že zahrnutie informácií o spracovaní potravín na etiketách výživovej hodnoty na prednej strane balenia by mohlo byť v záujme verejného zdravia a spotrebiteľov a mohlo by sa ukázať ako účinné pri pomoci spotrebiteľom pri výbere zdravších potravín; požaduje regulačné opatrenia na zníženie záťaže vysoko spracovaných potravín pre verejné zdravie;

Relevantnosť tvrdení

poznamenáva, že mnohé tvrdenia používané na trhu EÚ sa týkajú živín, ktoré v strave chýbajú máloktorým európskym spotrebiteľom; vyzýva Komisiu, aby preskúmala legislatívny potenciál rozšírenia právomocí úradu EFSA o posudzovanie relevantnosti používania takýchto tvrdení, ako aj o preskúmanie vedeckého základu takýchto tvrdení; dôrazne podporuje, aby úrad EFSA priebežne uverejňoval osobitné usmernenia podľa používania tvrdenia;

10.

vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť obmedziť používanie povoleného výživového tvrdenia „bez pridaného cukru“ pre výrobky obsahujúce sladidlá alebo vysoké množstvo voľných cukrov;

11.

zdôrazňuje, že aj keď sú tvrdenia o počiatočnej dojčenskej výžive vedecky podložené, ako napríklad zdravotné tvrdenie, že „DHA príjem prispieva k normálnemu vývoju zraku do 12 mesiacov“, ich používanie by malo zabrániť ovplyvňovaniu výberu dojčenskej výživy a obmedzeniu zlepšenia počiatočnej dojčenskej výživy (23);

12.

podporuje zavedenie predbežných konzultácií medzi výrobcami a úradom EFSA, ktoré by úradu umožnili prezentovať svoje očakávania týkajúce sa predloženia žiadosti v súvislosti s tvrdením, pričom by sa rešpektovala zásada nezávislosti úradu EFSA;

Rastlinné látky

13.

poukazuje na to, že chýbajúca harmonizácia na úrovni EÚ, pokiaľ ide o klasifikáciu rastlinných látok ako potravín alebo liekov, znamená, že rastlinná látka môže byť v jednom členskom štáte označená ako „potravina“ a v inom ako „liek“; zdôrazňuje, že takéto nezrovnalosti predstavujú výzvy pre výrobcov a regulačné orgány a môžu negatívne ovplyvniť bezpečnosť a blahobyt spotrebiteľov, keďže pre spotrebiteľov je ťažké rozlišovať medzi tradičnými rastlinnými liekmi a botanickými výživovými doplnkami založenými na tej istej rastlinnej látke (látkach), čo môže viesť k nedorozumeniam o ich používaní;

14.

poukazuje na to, že v EÚ neexistuje pozitívny alebo negatívny zoznam rastlinných látok používaných v potravinách a potravinových doplnkoch, ako aj na to, že neexistuje komplexný zoznam priaznivých alebo nepriaznivých účinkov rastlinných látok na zdravie, čo vedie k legislatívnym rozdielom medzi členskými štátmi, fragmentácii trhu a potenciálne nebezpečným výrobkom, ktoré sa dostávajú k spotrebiteľom;

15.

nesúhlasí s pokračujúcim pozastavením hodnotenia tvrdení o rastlinných látkach a poukazuje na to, že existujú vážne právne obavy týkajúce sa ďalšieho používania tvrdení čakajúcich na schválenie v rámci prechodných opatrení nariadenia; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zaoberať sa zoznamom tvrdení o rastlinných látkach čakajúcich na schválenie v podobe ďalšieho hodnotenia týchto tvrdení ako naliehavo potrebného opatrenia na ochranu spotrebiteľa, ako bolo zdôraznené ako sa uvádza v hodnotiacej správe Komisie o nariadení za rok 2020; veľmi sa obáva, že ďalšie používanie tvrdení čakajúcich na schválenie v rámci prechodných opatrení nariadenia by mohlo zavádzať spotrebiteľov, ktorí by sa mohli mylne domnievať, že tvrdenia čakajúce na schválenie boli vedecky posúdené a riziká vyriešené, a predstavovať pre takýchto spotrebiteľov zdravotné riziko;

16.

považuje za nevyhnutné, aby úrad EFSA a Komisia urýchlene preskúmali v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia zdravotné tvrdenia týkajúce sa rastlinných látok v potravinách čakajúce na schválenie; vyzýva Komisiu, aby zamietla tie tvrdenia zo zoznamu tvrdení čakajúcich na schválenie, ktoré už boli posúdené negatívne;

17.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby účinne spolupracovali pri vytváraní koordinovaného prístupu k rastlinným potravinovým doplnkom, a vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti poskytla usmernenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne vypracovali negatívny zoznam rastlinných látok používaných v potravinách na úrovni EÚ na základe ich toxicity alebo nepriaznivých účinkov na zdravie, ktoré už členské štáty identifikovali;

Presadzovanie

18.

vyzýva Komisiu, aby poskytla aktualizované usmernenie o tom, ako postupovať v prípade marketingových praktík, ktoré sa používajú na obchádzanie tohto nariadenia;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili vedomostnú sieť zameranú na podporu pracovnej skupiny pre výživové a zdravotné tvrdenia; poukazuje na to, že táto sieť by mala pomôcť uľahčiť výmenu najlepších postupov, preklenúť rozdiely vo výklade medzi členskými štátmi a riešiť rozdiely v presadzovaní práva;

Zdravotné tvrdenia v online komunikácii

20.

zdôrazňuje, že nariadenie bolo prijaté v čase, keď sociálne médiá ešte nezohrávali takú veľkú úlohu v reklame a predaji potravín a potravinových doplnkov; je znepokojený tým, že rozsah, v akom sa v nariadení účinne upravuje online komunikácia o potravinách súvisiaca so zdravím, zostáva nejasný;

21.

je znepokojený prítomnosťou nepovolených a zavádzajúcich výživových a zdravotných tvrdení na internete; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby nariadenie zostalo relevantné v online prostredí, najmä preto, že niektoré zraniteľné skupiny obyvateľstva, napríklad deti a dospievajúci, môžu byť obzvlášť citliví na určité zdravotné tvrdenia a informácie o potravinách zdieľané na sociálnych sieťach, čo predstavuje riziko pre ich fyzické a duševné zdravie; v tejto súvislosti považuje za dôležité vymedziť, čo sa považuje za komerčnú komunikáciu o potravinách a potravinových doplnkoch na sociálnych médiách;

22.

žiada, aby sa znovu venovala pozornosť dosiahnutiu účinného celoeurópskeho prístupu k riešeniu vystavenia detí a dospievajúcich reklame a marketingu spracovaných potravín s vysokým obsahom tuku, cukru a soli vo vysielaní a v digitálnych médiách; vyzýva Komisiu, aby zvážila prijatie legislatívnych opatrení na ochranu zdravia tejto zraniteľnej skupiny spotrebiteľov;

23.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh komplexných usmernení na presadzovanie tohto nariadenia online; domnieva sa, že v týchto usmerneniach by sa mali stanoviť jasné postupy a normy na monitorovanie a reguláciu zdravotných tvrdení na internete, aby sa zabezpečila presnosť a transparentnosť takýchto tvrdení a chránilo sa blaho spotrebiteľov v rámci aktu o digitálnych službách; poukazuje na povinnosti členských štátov a poskytovateľov online platforiem, ktoré sú stanovené v akte o digitálnych službách, a to konať proti šíreniu nezákonného obsahu a zabezpečiť transparentnosť pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o online reklamu;

24.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili platformu na výmenu najlepších postupov v oblasti presadzovania tohto nariadenia online a podporili spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov;

° °

25.

poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 9.

(2) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18.

(4) Ú. v. ES L 183, 12.7.2002, s. 51.

(5) Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 26.

(6) Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 35.

(7) Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1.

(8) Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 1.

(9) Ú. v. EÚ C 184, 5.5.2022, s. 2.

(10) Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, Prípustná horná hranica príjmu pre cukry v strave, Vestník EFSA, zväzok 20, vydanie 2, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, 15. decembra 2021.

(11) Svetová zdravotnícka organizácia, Označovanie výživovej hodnoty: politický prehľad, Svetová zdravotnícka organizácia, Ženeva, 2022.

(12) Svetová zdravotnícka organizácia, Usmerňujúce zásady a rámcový manuál pre označovanie na prednej strane balenia na podporu zdravého stravovania, Svetová zdravotnícka organizácia, Ženeva, 2019.

(13) UNICEF, Práva detí pri posudzovaní vplyvu: Príručka na začlenenie práv detí do posudzovania vplyvu a prijímania opatrení v prospech detí, UNICEF, Ženeva, december 2013.

(14) Rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 2016, Verband Sozialer Wettbewerb eV/Innova Vital GmbH, vec C-19/15, ECLI:EU:C:2016:563.

(15) Európska komisia, Zhrnutie záverečnej správy – CLYMBOL (Úloha zdravotných tvrdení a symbolov v správaní spotrebiteľov), 8. marca 2017.

(16) Pichierri, M. a kol., The interplay between health claim type and individual regulatory focus in setting consumers’ intentions to extra-virgin olive oil (Súhra medzi typom zdravotného tvrdenia a individuálnym regulačným zameraním pri určovaní zámerov spotrebiteľov na extra panenský olivový olej), Food Research International, zväzok 136, článok 109467, Elsevier, október 2020.

(17) Svetová zdravotnícka organizácia, Európska regionálna správa WHO o obezite 2022, Svetová zdravotnícka organizácia, Ženeva, 2022.

(18) Ú. v. EÚ C 342, 6.9.2022, s. 109.

(19) Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, Úrad EFSA vysvetľuje návrh vedeckého stanoviska k prípustnej hornej hranici príjmu pre cukry v strave, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, 2021.

(20) Ashwell, M. a kol., Nature of the evidence base and strengths, challenges and recommendations in the area of nutrition and health claims: a position paper from the Academy of Nutrition Sciences (Povaha dôkazovej základne a silné stránky, výzvy a odporúčania v oblasti výživových a zdravotných tvrdení: stanovisko Akadémie vied o výžive), British Journal of Nutrition, 130(2), 28. júla 2023, s. 221 – 238.

(21) Európska únia, Eurobarometer – Príprava našich potravín na budúcnosť – nové trendy a výzvy, október 2020.

(22) Rozsudok Súdneho dvora z 8. júna 2017, Dextro Energy GmbH & Co. KG/Európska komisia, vec C-296/16, ECLI:EU:C:2017:437.

(23) Munblit, D. a kol., Health and Nutrition claims for infant food are poorly evidence and potential harmful (Zdravotné a výživové tvrdenia o počiatočnej dojčenskej výžive sú nedostatočne podložené a potenciálne škodlivé), British Medical Journal, zväzok 369, článok m875, 2020 a Cheung, K.Y., a kol., Health and Nutrition claims for infant food: International cross sectional survey (Zdravotné a výživové tvrdenia o počiatočnej dojčenskej výžive: medzinárodný prierezový prieskum), British Medical Journal, zväzok 380, vydanie 8371, 2023.