Odvolanie podané 17. júla 2024 Ereğli Demir ve Çelik Fabrikaları TAŞ, İskenderun Demir ve Çelik AŞ, Erdemir Çelik Servis Merkezi Sanayi ve Ticaret AŞ proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma rozšírená komora komora) z 8. mája 2024 vo veci T-629/21, Ereğli Demir ve Çelik Fabrikaları a iní/Komisia

(Vec C-499/24 P)

(C/2024/5226)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: Ereğli Demir ve Çelik Fabrikaları TAŞ, İskenderun Demir ve Çelik AŞ, Erdemir Çelik Servis Merkezi Sanayi ve Ticaret AŞ (v zastúpení: J. Cornelis, F. Graafsma, advocaten)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateliek

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

—	zrušil rozsudok Všeobecného súdu (ôsma rozšírená komora) z 8. mája 2024 vo veci T-629/21, Ereğli Demir ve Çelik Fabrikaları TAŞ a i./Komisia;

—

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1100 z 5. júla 2021  (1), ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých plochých za tepla valcovaných výrobkov zo železa, nelegovanej alebo ostatnej legovanej ocele s pôvodom v Turecku, a

—	uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy tohto odvolacieho konania, ako aj trovy konania pred Všeobecným súdom vo veci T-629/21. subsidiárne:

—	vrátil vec Všeobecnému súdu a

—	rozhodol o trovách konania pred Všeobecným súdom a o trovách odvolacieho konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľky uvádzajú osem odvolacích dôvodov.

Po prvé, napadnutý rozsudok nebol odôvodnený a nesprávne uplatnil článok 2 ods. 10 písm. j) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (2) z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie

(ďalej len „základné nariadenie“), keď nesprávne interpretoval tvrdenie odvolateliek pred Všeobecným súdom v súvislosti s nevyhnutnosťou prepočtu meny.

Po druhé napadnutý rozsudok nesprávne uplatnil právnu normu týkajúcu sa zohľadnenia dohôd WTO pri výklade ustanovení základného nariadenia.

Po tretie, napadnutý rozsudok nezohľadnil článok 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia, keď dospel k záveru, že článok 2 ods. 5 základného nariadenia nestanovuje povinnosť používať určitý výmenný kurz.

Po štvrté, napadnutý rozsudok skreslil dôkazy tým, že dospel k záveru, že odvolateľky žiadali o mesačný prepočet a uvítali ho a samy ho použili.

Po piate, napadnutý rozsudok ukladá neprimerané dôkazné bremeno tým, že požaduje predloženie nových informácií o nákladoch v tureckých lírach.

Po šieste, napadnutý rozsudok nesprávne vykladá článok 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia, pokiaľ ide o zaobchádzanie so zabezpečovacími operáciami.

Po siedme, napadnutý rozsudok nebol dostatočne odôvodnený, keďže sa nezaoberal časťou argumentov odvolateliek týkajúcich sa dvojitého započítania PVA nákladov.

Napadnutý rozsudok napokon nesprávne vykladá relevantnú judikatúru a hrozí, že povinnosť náležitej starostlivosti a riadnej správy vecí verejných sa zníži tak, že dôjde k neplatnosti.

---

(1)   Ú. v. EÚ L 238, 2021, s. 32.

(2)   Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21.