1.

Majú sa ustanovenia článkov 107 a 108 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, ktorou sa zdaňujú len niektorí výrobcovia elektriny, napríklad tí, ktorí vyrábajú energiu z obnoviteľných zdrojov, a nie všetci výrobcovia elektriny, predstavuje štátnu pomoc poskytnutú výrobcom oslobodeným od predmetnej dane, ktorá podlieha oznamovacej povinnosti?

2.

Majú sa ustanovenia článku 3 ods. 1 a 4, článku 9 ods. 2 a tiež článku 58 písm. b) až d) smernice 2019/944 (1), ako aj článku 3 písm. f), g), i) a n) nariadenia 2019/943 (2), podľa ktorých sú členské štáty povinné zabezpečiť rovnaké a nediskriminačné podmienky pre výrobcov elektriny, vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá dodatočnú daň len niektorým výrobcom elektriny vrátane tých, ktorí vyrábajú energiu z obnoviteľných zdrojov, pričom niektoré kategórie výrobcov z povinnosti platiť daň vylučuje, hoci všetci výrobcovia elektriny sú v podobnej situácii, okrem iného s prihliadnutím na podobné príjmy z predaja elektriny?

3.

Majú sa ustanovenia článkov 49, 56 a 63 ZFEÚ a článku 17 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorou sa ukladá diskriminačná a nadmerná daň len niektorým výrobcom elektriny (vrátane tých, ktorí vyrábajú energiu z obnoviteľných zdrojov), pričom iné kategórie výrobcov z daňovej povinnosti vylučuje?

4.

Majú sa smernica 2019/944 a nariadenie 2019/943 (3), pokiaľ ide o obdobie pred nadobudnutím účinnosti nariadenia 2022/1854, vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá má za následok stanovenie predajnej ceny/obmedzenie slobody stanoviť predajnú cenu?

5.

Majú sa zásady predbežnej opatrnosti, preventívnych opatrení, nápravy znečistenia pri zdroji a zásada „znečisťovateľ platí“, ako aj článok 2 ods. 1 a 2 a článok 4 nariadenia 2021/1119 (4) v spojení s ustanovením článku 191 ods. 2 ZFEÚ a s článkom 3 ods. 1, 3 a 4 smernice 2018/2001 (5), ktorým sa upravujú ciele klimatickej neutrality na úrovni Európskej únie, vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave s negatívnym vplyvom na európske ciele týkajúce sa dosiahnutia klimatickej neutrality a na politiku Európskej únie v oblasti zdaňovania energie? V prípade kladnej odpovede, aké kritériá treba dodržiavať pri určovaní takejto dane, aby sa zabezpečil súlad s vyššie uvedenými zásadami?

6.

Majú sa ustanovenia článku 401 smernice 2006/112/ES (6) vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, aká sa zaviedla mimoriadnym nariadením vlády č. 27/2022 a ktorou sa ukladá daň z obratu z príjmov z predaja elektriny?