—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 14, 24, 32 a 33,

—

so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv a jeho akčný plán (1) s jeho hlavnými cieľmi do roku 2030 a so sociálnym prehľadom EÚ,

—

so zreteľom na Portské vyhlásenie z 8. mája 2021 a záväzky obnovené na sociálnom fóre v Porte v roku 2023,

—

so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja stanovené v Agende 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá bola prijatá v septembri 2015 v New Yorku,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989,

—

so zreteľom na Pakt OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý bol prijatý 16. decembra 1966 v New Yorku,

—

so zreteľom na Európsku sociálnu chartu, ktorá bola prijatá v roku 1961 v Turíne,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím prijatý v New Yorku 13. decembra 2006,

—

so zreteľom na rezolúciu Organizácie Spojených národov z 18. decembra 2019 o právach dieťaťa,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami (2),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie 2013/112/EÚ zo 20. februára 2013 s názvom „Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia“  (3),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. mája 2019 týkajúce sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. septembra 2022 o európskej stratégii v oblasti starostlivosti (COM(2022)0440) a odporúčanie Rady z 8. decembra 2022 o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve: barcelonské ciele do roku 2030 (5) a odporúčanie Rady z 8. decembra 2022 týkajúce sa prístupu k cenovo dostupnej, vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti (6),

—

so zreteľom na správu výskumného centra UNICEF z roku 2014 s názvom „Children of the Recession: The impact of the economic crisis on child well-being in rich countries“ (Deti recesie: Vplyv hospodárskej krízy na blahobyt detí v bohatých krajinách),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2015 o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o prístupe k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu pre všetkých (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2021 o Európskej záruke pre deti (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. apríla 2022 o ochrane EÚ poskytovanej deťom a mladým ľuďom na úteku pred vojnou na Ukrajine (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2022 o spoločnom európskom postupe v oblasti starostlivosti (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. októbra 2022 o reakcii EÚ na zvýšenie cien energie v Európe (12),

—

so zreteľom na stručný súhrn siete Eurydice z roku 2019 s názvom „Kľúčové údaje o predprimárnom vzdelávaní a ranej starostlivosti o deti v Európe“,

—

so zreteľom na správu UNICEF z roku 2020 „Innocenti Report Card 16. Worlds of Influence – Understanding what shapes child well-being in rich countries“ (Správa Innocenti, karta č. 16: Svety vplyvu – Porozumieť tomu, čo má vplyv na blaho detí v bohatých krajinách),

—

so zreteľom na výročnú správu UNICEF za rok 2021 s názvom „Protecting child rights in a time of crises“ (Ochrana práv detí v časoch kríz),

—

so zreteľom na výročnú správu UNICEF za rok 2021 s názvom „Where do rich countries stand on childcare?“ (Ako sú na tom so starostlivosťou o deti bohaté krajiny?),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. marca 2021 s názvom Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa (COM(2021)0142),

—

so zreteľom na záverečnú správu Komisie z marca 2020 s názvom „Feasibility Study for a Child Guarantee“ (Štúdia uskutočniteľnosti záruky pre deti),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady (EÚ) 2021/1004 zo 14. júna 2021, ktorým sa stanovuje Európska záruka pre deti (13),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2023 o komplexnom prístupe k duševnému zdraviu (COM(2023)0298),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom „Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025“ (COM(2020)0152),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. októbra 2020 s názvom „Únia rovnosti: Strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov“ (COM(2020)0620),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2021 s názvom „Únia rovnosti: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030“ (COM(2021)0101),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 30. januára 2023 o primeranom minimálnom príjme zaručujúcom aktívne začleňovanie (14),

—

so zreteľom na správu organizácie Eurochild (2022) s názvom „(In)visible children – Eurochild 2022 report on children in need across Europe“ [(Ne)viditeľné deti – správa organizácie Eurochild za rok 2022 o deťoch v núdzi v celej Európe],

—

so zreteľom na správu organizácie Save the Children z roku 2023 s názvom „Guaranteeing Children’s Future – How COVID-19, cost-of-living and climate crises affect children in poverty and what governments in Europe need to do“ (Zabezpečenie budúcnosti detí – Ako COVID-19, kríza súvisiaca so životnými nákladmi a klimatická kríza postihujú deti žijúce v chudobe a čo musia urobiť vlády v Európe),

—

so zreteľom na správu Medzinárodnej organizácie práce (MOP) – UNICEF z roku 2021 s názvom „Child Labour: Global estimates 2020, trends and the road forward“ (Detská práca: globálne odhady za rok 2020, trendy a cesta vpred),

—

so zreteľom na správu MOP – UNICEF z roku 2023 s názvom „More than a billion reasons: The urgent need to build universal social protection for children“ (Viac než miliarda dôvodov: naliehavá potreba vytvoriť univerzálne sociálnu ochranu detí),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. mája 2022 s názvom „Digitálne desaťročie pre deti a mládež: nová Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti“ (COM(2022)0212) ,

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0360/2023),

A.

keďže kvalita prostredia, kde sa deti rodia, a ich životný priestor majú rozhodujúci vplyv na kvalitu ich života, rovnaké príležitosti pre zdravý rasť, ich celkový rozvoj a naplnenie ich potenciálu; keďže v kampani UNICEF s názvom First 1 000 Days (Prvých 1 000 dní) sa uvádza, že mozog dieťaťa sa v prvých rokoch života vyvíja bezprecedentným tempom, čo poskytuje jedinečnú príležitosť na telesný, duševný, kongnitívny, sociálny a emočný vývoj dieťaťa; Keďže každé dieťa je jedinečné a malo by sa k nemu správať s rešpektom k jeho osobitostiam, tempu rozvoja, oblastiam záujmu a potrebám; keďže najlepšie záujmy dieťaťa by mali byť hlavnou zásadou pre všetky činnosti, ktoré majú vplyv na deti, ako sa uvádza v Dohovore o právach dieťaťa;

B.

keďže vystavenie zneužívaniu a zanedbávaniu negatívne ovplyvňuje vývoj dieťaťa; keďže nerovnosti, ktoré vzniknú vo veľmi mladom veku, negatívne ovplyvňujú príležitosti, pohodu a zdravie detí; keďže tieto nerovnosti môžu mať celoživotné dôsledky v dospelom veku a môžu im brániť v tom, aby naplno využili svoj potenciál; keďže predchádzanie nerovnostiam je najlepšou politikou na znižovanie nerovností z dlhodobého hľadiska;

C.

keďže nedostatok dostupných kvalitných služieb zameraných na deti a podpory rodín zvyšuje riziko chudoby a sociálneho vylúčenia detí; keďže rodiny sa stretávajú s viacerými a vzájomne súvisiacimi problémami, ktoré nedokáže vyriešiť jedna služba alebo organizácia, čo si vyžaduje kontinuitu služieb a náležitú koordináciu medzi službami s cieľom pripraviť a uľahčiť prechody, ktorým deti čelia;

D.

keďže v roku 2022 bolo v EÚ viac ako 19 995 000 detí (24,7 % resp. každé štvrté dieťa) ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením; keďže napriek určitým rozdielom neexistuje žiaden členský štát, v ktorom by sa nevyskytovali chudoba a sociálne vylúčenie detí; keďže v niektorých členských štátoch toto riziko presahuje 30 %; keďže nedávne údaje ukazujú, že za posledné štyri roky došlo k nárastu tohto ukazovateľa; keďže ešte v roku 2022 zaznamenali charitatívne organizácie nárast žiadostí o podporu zo strany sociálnych služieb (15);

E.

keďže v roku 2022 bol percentuálny podiel detí (vo veku do 18 rokov) ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v EÚ vyšší ako podiel dospelých, a to na úrovni 21,6 %; keďže v roku 2022 boli v 18 z 27 členských štátov EÚ deti vystavené väčšiemu riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia ako dospelí; keďže v roku 2022 bola viac ako jedna pätina (22,4 %) obyvateľov EÚ žijúcich v domácnostiach so závislými deťmi ohrozená chudobou alebo sociálnym vylúčením; keďže v roku 2022 bolo 61,9 % detí, ktorých rodičia mali nízku úroveň vzdelania, ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením v porovnaní s 10,2 % detí, ktorých rodičia mali vysokú úroveň vzdelania (16);

F.

keďže chudoba detí je viacrozmerný jav, ktorý vyplýva z chudoby domácností, a keďže preto sú rodiny s nízkym príjmom a bez zamestnania, rodiny s jedným rodičom, ktoré často tvoria ženy a ich deti, početné rodiny, rodiny žijúce v znevýhodnených regiónoch a rodiny rôzneho etnického alebo národnostného pôvodu viac ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením a je u nich vyššia pravdepodobnosť medzigeneračného prenosu chudoby; keďže prerozdeľovanie bohatstva (prostredníctvom miezd a sociálnych transferov) má rozhodujúci vplyv na sociálnu nerovnosť, riziko chudoby a sociálneho vylúčenia, a teda aj na riziko chudoby detí; keďže tento jav si vyžaduje viacrozmernú reakciu s cieľom zabrániť tomu, aby sa nerovnosti navzájom posilňovali, a univerzálne a cielené opatrenia; keďže tieto opatrenia nevyhnutne zahŕňajú vytváranie pracovných miest a mali by zabezpečiť kvalitu a stabilitu pracovných miest a zaručiť a posilniť sociálne práva, antidiskriminačné opatrenia a rodinné prídavky a prídavky na deti; keďže vnútroštátne prídavky na deti sú nevyhnutným opatrením na pomoc rodinám v núdzi a na zabezpečenie všeobecného prístupu ku kvalitným a cenovo dostupným verejným službám;

G.

keďže v roku 2022 žilo 16,8 % obyvateľov EÚ v preplnených domácnostiach a 9,3 % nebolo schopných primerane vykurovať svoj domov; keďže 8,3 % obyvateľov EÚ vynaložilo na bývanie minimálne 40 % disponibilného príjmu domácnosti;

H.

keďže v roku 2022 nebolo 56 % ľudí žijúcich v domácnostiach s jedným dospelým a so závislými deťmi v EÚ schopných pokryť neočakávané finančné výdavky; keďže v roku 2020 sú neúplné rodiny, najmä rodiny vedené osamelými matkami, viac ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením (42,1 % v porovnaní s 29,6 % v rodinných jednotkách s dvoma dospelými a tromi alebo viac deťmi (17)); keďže to súvisí s feminizáciou chudoby, nadmerným zastúpením žien v neistej a zle platenej práci a v práci na čiastočný úväzok, ich preťažením opatrovateľskými povinnosťami a rozdielmi v odmeňovaní mužov a žien; keďže rozdiel v miere zamestnanosti mužov a žien bez detí predstavuje 1 %; keďže u osôb s dieťaťom mladším ako šesť rokov je tento pomer 21 % a u osôb s tromi deťmi až 37 % (18);

I.

keďže pre deti, ktoré vyrastajú v chudobe a sociálnom vylúčení, je ťažšie uspieť v škole, zachovať si zdravie a naplno využiť svoj potenciál neskôr v živote; keďže sociálne investície do detí v ranom veku prinášajú významnú sociálno-hospodársku návratnosť, prispievajú k prerušeniu cyklu medzigeneračnej chudoby a ako také by sa nemali považovať za náklady; keďže hospodársky vplyv chudoby detí a sociálno-ekonomického znevýhodnenia, ako aj ich dôsledky na pracujúcich dospelých sa odhadujú na 3,4 % hrubého domáceho produktu krajín EÚ ročne;

J.

keďže chudoba a sociálne vylúčenie súvisia s migráciou, menšinovým postavením alebo zdravotným postihnutím detí a ich rodičov; keďže deti migrantov sú nadmerne zastúpené v skupine ohrozenej chudobou; keďže absencia štátnej príslušnosti alebo dokladov totožnosti sťažuje deťom bez štátnej príslušnosti prístup k niektorým z najzákladnejších práv, ako je registrácia narodenia, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, sociálne zabezpečenie a bývanie, a vystavuje ich väčšiemu riziku zneužívania a vykorisťovania; keďže do apríla 2023 utiekli v dôsledku ruskej invázie z Ukrajiny do niektorého členského štátu EÚ takmer 4 milióny občanov krajín mimo EÚ;

K.

keďže takmer 83 % rómskych (19) detí v EÚ žije v domácnostiach ohrozených chudobou; keďže v roku 2021 žilo každé piate rómske dieťa v domácnosti bez vody z vodovodu; keďže podiel rómskych detí, ktoré zažívajú závažnú materiálnu depriváciu, výrazne presahuje podiel zraniteľných detí v celkovej populácii; keďže v roku 2022 nemalo 6 z 10 rómskych detí prístup ku kvalitným službám v ranom detstve a 4 z 10 rómskych rodín s deťmi mladšími ako 6 rokov nedostali žiadny druh dotácie ani podobnú podporu;

L.

keďže dôsledky pandémie ochorenia COVID-19, rastúce životné náklady a vojna na Ukrajine prehĺbili hospodársku a sociálnu zraniteľnosť detí a ich rodín, najmä domácností s nízkymi a strednými príjmami, ktoré boli najviac postihnuté pandémiou a predchádzajúcimi krízami; keďže súčasná celosvetová sociálna a hospodárska nestabilita, ako aj riziká vyplývajúce zo zmeny klímy zvyšujú možnosť nových kríz; keďže proticyklické reakcie na nedávne krízy sa ukázali byť pri riešení chudoby a sociálneho vylúčenia účinnejšie než opatrenia na fiškálnu konsolidáciu založené na úsporných opatreniach a znižovaní výdavkov, ktoré sa presadzovali počas krízy v rokoch 2008 – 2013;

M.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 zhoršila ťažkosti, ktorým čelia deti v dôsledku narušenia každodenného života a sociálnych kontaktov, zatvorenia škôl, zníženej kapacity poskytovať ochranu pred domácim násilím, zneužívaním a zanedbávaním počas obmedzenia pohybu a narušenia základných sociálnych služieb; keďže tieto ťažkosti mali väčší vplyv na deti v zraniteľných situáciách, ktoré nemali vybavenie, internetové pokrytie alebo dokonca elektrinu na online vzdelávanie a mohli prísť o jediné teplé jedlo denne alebo o prístup k vykurovaniu;

N.

keďže cieľom akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv prijatého v roku 2021 je znížiť do roku 2030 počet detí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením aspoň o 5 miliónov; keďže členské štáty prijali vnútroštátne ciele v oblasti znižovania chudoby; keďže dosiahnutie tohto cieľa by znamenalo, že približne 15 miliónov detí v EÚ by bolo v tom čase stále ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením; keďže sa predpokladá, že bez vhodných opatrení sa tento počet bude ďalej zvyšovať v dôsledku vzniku nových zložitých a vzájomne prepojených sociálnych kríz;

O.

keďže odstránenie chudoby detí je nevyhnutným odrazovým mostíkom pri budovaní spravodlivej, rovnocennej a sociálnej Európy pre súčasné a budúce generácie; keďže sociálno-ekonomické postavenie by nikdy nemalo byť prekážkou prístupu detí k základným službám; keďže je potrebná väčšia podpora na zabezpečenie toho, aby deti a rodiny mali prístup k základným službám;

P.

keďže financovanie EÚ umožňuje investície na vnútroštátnej úrovni do boja proti chudobe detí a podpory sociálneho začlenenia; keďže okrem Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) možno priamo alebo nepriamo použiť aj iné zdroje na financovanie programov, ktoré ovplyvňujú životy detí a ich rodín rôznymi spôsobmi;

Q.

keďže všetky deti, rodičia, rodiny a opatrovatelia by mali byť chránení pred diskrimináciou, ako je diskriminácia na základe pohlavia, jazyka, sexuálnej a/alebo rodovej identity, náboženstva alebo viery, politického alebo ideologického presvedčenia, národného, rasového, etnického alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine, sociálno-ekonomickej situácie, zdravotného postihnutia a iných osobitných potrieb, veku alebo iného postavenia;

R.

keďže rodiny sú čoraz rozmanitejšie; keďže politiky v oblasti podpory detí a rodiny nie vždy odrážajú rozmanitosť rodín a podmienky rodinného života a nie sú im dostatočne prispôsobené (napr. rodiny s nezosobášenými rodičmi, deti odlúčených rodičov žijúcich v dvoch domácnostiach alebo deti žijúce vo veľkej zmiešanej rodine, pestúnske rodiny a dúhové rodiny), čo ide na úkor životnej úrovne rodín, prístupu k programom a dávkam sociálnej ochrany a ich odolnosti voči krízam; keďže EÚ aj členské štáty musia zaručiť ochranu rodiny na právnej, hospodárskej a sociálnej úrovni;

S.

keďže Rada 14. júna 2021 prijala svoje odporúčanie o Európskej záruke pre deti s cieľom zaručiť, že deti budú mať prístup k základným službám, napríklad k bezplatným službám starostlivosti a vzdelávaniu v ranom detstve, bezplatnému vzdelávaniu (vrátane dodatočných činností v školách a aspoň jednému zdravému jedlu za školský deň), bezplatnej zdravotnej starostlivosti, zdravej výžive a primeranému bývaniu; keďže tento nástroj predstavuje príležitosť na zníženie chudoby a nerovností a podporu sociálneho začlenenia detí; keďže v rámci Európskej záruky pre deti sa stanovilo, že by sa malo prioritne zamerať na deti v zraniteľných situáciách (20); keďže od všetkých členských štátov sa na preukázanie ich záväzku voči integrovanej politike zameranej na prelomenie bludného kruhu chudoby vyžaduje, aby zo svojich zdrojov ESF+ vyčlenili primeranú sumu na realizáciu národných plánov záruky pre deti; keďže do októbra 2023 tri členské štáty stále nepredložili svoje národné akčné plány;

T.

keďže podľa Dohovoru o právach dieťaťa, ktorého signatármi sú všetky členské štáty, by sa malo všetkým deťom zabezpečiť právo na vzdelanie, služby zdravotnej starostlivosti, bývanie, ochranu, účasť na rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú, odpočinok a voľný čas, vyváženú stravu a starostlivosť v rodinnom prostredí;

U.

keďže Rada prijala odporúčanie týkajúce sa revízie barcelonských cieľov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, ktorá zahŕňa návrh na zákonný nárok na vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve;

V.

keďže v EÚ malo v roku 2022 len 35,7 % (21) detí vo veku do 3 rokov prístup k formálnemu systému vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (VSRD), pričom tento podiel sa zvýšil na 88 % v prípade detí vo veku od 3 rokov do minimálneho povinného veku na nástup do základnej školy; keďže len sedem členských štátov EÚ zaručuje miesto v systéme VSRD pre každé dieťa od šiestich mesiacov veku; keďže viaceré členské štáty zaručujú financované miesto v systéme starostlivosti o deti až od troch rokov; keďže dostupnosť bezplatného VSRD sa výrazne zvyšuje od veku 3 rokov a tento trend pokračuje každým rokom veku, pričom v poslednom roku pred začiatkom povinného základného vzdelávania sa stáva takmer univerzálnym v celej Európe (22); keďže v Európe musí väčšina rodín platiť školné za prístup k službám VSRD pre deti mladšie ako tri roky; keďže nedostatočný prístup k týmto službám – často v dôsledku súhry obmedzenej dostupnosti a zvýšených, skrytých a čistých nákladov – postihuje rodiny zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia, rodiny s jedným rodičom a rodiny z menej rozvinutých regiónov a území, čo zvyšuje riziko skorého sociálneho vylúčenia detí; keďže aj v krajinách, kde je priemerná úroveň dostupnosti služieb VSRD vysoká, bráni účasti detí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením na VSRD nedostatok zariadení starostlivosti o deti;

W.

keďže VSRD má rozhodujúci vplyv na zdravie a kognitívny a sociálno-emocionálny vývoj detí; keďže pracujúci rodičia, ktorí nemajú prístup k zariadeniam starostlivosti o deti, sú často nútení zanechať deti v neformálnej starostlivosti, vrátane necertifikovaných sietí starostlivosti; keďže vysokokvalitné inkluzívne VSRD zabezpečuje rovnaké príležitosti na vzdelávanie týchto detí a podporuje integráciu rodičov, najmä matiek, na trh práce; keďže inkluzívne vzdelávanie rieši širokú škálu potrieb všetkých žiakov prostredníctvom väčšej účasti, pokiaľ ide o vzdelávanie, kultúrnu výmenu a pocit spolupatričnosti; keďže takéto služby musia mať primerané finančné a ľudské zdroje na identifikáciu a podporu detí, ktoré čelia osobitným ťažkostiam;

X.

keďže výdavky na vzdelávanie, pokiaľ ide o učebné materiály a dopravu, hradia vo väčšine krajín najmä domácnosti a je to jeden z hlavných dôvodov predčasného ukončenia školskej dochádzky; keďže priemerná miera predčasného ukončenia školskej dochádzky v EÚ je 10 % (23), ale táto hodnota je vyššia v prípade špecifických skupín, ako sú rómske deti a deti so zdravotným postihnutím;

Y.

keďže v roku 2021 malo 3,6 % detí v EÚ mladších ako 16 rokov neuspokojené liečebné potreby a 4,4 % detí uviedlo zdravotné postihnutie (24); keďže dokonca aj v krajinách, v ktorých je právo na zdravie zakotvené v právnych predpisoch, pretrvávajú nerovnosti a mnohé rodiny nemajú prístup alebo včasný prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti a majú veľmi obmedzený prístup k základným službám zdravotnej starostlivosti, ako sú konzultácie s rodinným lekárom a zdravotnou sestrou, podpora duševného zdravia a psychosociálna podpora alebo zubná starostlivosť, a to najmä z dôvodu nedostatočných verejných služieb; keďže deti, ktoré sa narodili do chudoby a sociálneho vylúčenia sú vystavené väčšiemu riziku chronických chorôb a častejších zdravotných problémov; keďže rozdiely v EÚ medzi mestskými a vidieckymi oblasťami a rozvinutejšími a menej rozvinutými regiónmi, pokiaľ ide o prístup ku kvalitným zdravotníckym službám a zariadeniam, sa prehlbujú (25);

Z.

keďže sexuálne zdravie má zásadný význam pre celkové zdravie a pohodu jednotlivcov, párov a rodín; keďže niektoré členské štáty sa snažia ešte viac obmedziť prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam prostredníctvom veľmi reštriktívnych právnych predpisov, ktoré ohrozujú zdravie žien počas tehotenstva a pôrodu, ako aj zdravie detí;

AA.

keďže očkovanie je hlavným nástrojom na prevenciu závažných, nákazlivých a niekedy smrteľných chorôb; keďže miera očkovania proti osýpkam – ukazovateľ všeobecných schém očkovania detí – klesla v 14 z 35 krajín OECD (26);

AB.

keďže pohoda detí z hľadiska duševného zdravia má kľúčový význam, pretože im umožňuje dosiahnuť vývojové míľnik, naučiť sa riešiť problémy a získať sociálne a emocionálne zručnosti; keďže nepriaznivé skúsenosti v detstve, diskriminácia, nedostatočný prístup k službám a nestabilné prostredie patria medzi hlavné príčiny problémov duševného zdravia, k rozvoju ktorých dochádza v ranom detstve; keďže ďalekosiahle krízy ako pandémia ochorenia COVID-19 ohrozujú duševné zdravie a pohodu celých generácií detí; keďže výskyt problémov s duševným zdravím je trikrát vyšší u detí z rodín s nízkymi príjmami (27);

AC.

keďže Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zdôrazňuje, že dojčenie je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako zabezpečiť dlhodobé zdravie a prežitie detí, a odporúča, aby boli dojčatá prvých šesť mesiacov svojho života výlučne dojčené; keďže však na celom svete majú prístup k dojčeniu len dve z piatich dojčiat (28);

AD.

keďže deti so zdravotným postihnutím a deti narodené rodičom so zdravotným postihnutím stále čelia diskriminácii a porušovaniu ich práv prostredníctvom prekážok vo všetkých oblastiach ich života, a to konkrétne nedostatočného prístupu k zariadeniam starostlivosti o deti, výživy zodpovedajúcej ich potrebám a príležitostiam zúčastňovať sa na inkluzívnych vzdelávacích činnostiach, nedostatočného začlenenia do štandardných škôl, prístupu k zdravotnej starostlivosti a priestorov, ktoré by zodpovedali ich potrebám v oblasti mobility a psychosociálnym potrebám; keďže tieto prekážky a nedostatok dostupných kvalitných služieb starostlivosti a podpory pre osoby so zdravotným postihnutím a iné osoby, ktoré potrebujú starostlivosť a podporu, sa prejavujú najmä v čase krízy, čo vedie k dodatočnej záťaži pre neformálnych, a to najmä rodinných opatrovateľov, z ktorých väčšinu tvoria ženy;

AE.

keďže chudoba je významným ukazovateľom rizika pre začatie náhradnej starostlivosti, pretože zvyšuje zraniteľnosť detí a ich rodín a môže viesť k situácii, keď rodičia už nemôžu deťom poskytovať primeranú starostlivosť; keďže v EÚ žije v ústavoch ešte približne 345 000 detí (29) a v roku 2021 bolo v alternatívnej starostlivosti 758 018 detí (30); keďže opatrenia na ochranu detí vrátane deinštitucionalizácie sú tiež nevyhnutné na to, aby deti dosiahli svoje práva a naplnili svoj potenciál; keďže ústavy potrebujú kvalifikovaný personál na zabezpečenie kvalifikovaných vzdelávacích príležitostí a na boj proti zneužívaniu a vykorisťovaniu detí;

AF.

keďže každé dieťa má právo byť chránené pred zneužívaním, násilím a zanedbávaním; keďže výskumy dokazujú, že riziko zneužívania, násilia a zanedbávania sa zvyšuje v prípadoch finančného tlaku na rodiny a nedostatku primeraných sociálnych služieb;

AG.

keďže v Európe je každé piate dieťa obeťou nejakej formy zneužívania alebo sexuálneho násilia, pričom k väčšine prípadov zneužívania dochádza v rodinách a/alebo inštitúciach súvisiacich so starostlivosťou; keďže deti predstavujú približne štvrtinu obetí obchodovania s ľuďmi v EÚ, z ktorých väčšinu tvoria dievčatá unesené na účely sexuálneho vykorisťovania (31);

AH.

keďže násilie a šikanovanie zo strany rovesníkov je vážny problém, ktorý poškodzuje vzťahy medzi deťmi, a to najmä v školách, a zhoršuje duševné zdravie detí a mladých ľudí; keďže 23 % študentov uviedlo, že aspoň raz mesačne zažilo obťažovanie v škole (32);

AI.

keďže riziká všadeprítomných digitálnych technológií pre zdravie a pohodu detí a ich rodín by sa nemali podceňovať; keďže deti majú právo byť chránené pred marketingovými a reklamnými praktikami komerčných subjektov, a to aj v digitálnom priestore; keďže dizajn súčasných online produktov a služieb vystavuje deti od útleho veku návykovému online obsahu; keďže deťom chýbajú základné zručnosti a znalosti potrebné na bezpečné a dôveryhodné využívanie informácií; keďže to má dôsledky pre duševné zdravie detí vrátane nedostatku spánku, úzkosti, depresie, nedostatku pozornosti a v konečnom dôsledku aj na vývoj mozgu z dlhodobého hľadiska; keďže dlhodobé používanie internetu môže vystaviť deti väčšiemu riziku ujmy spôsobenej na internete, ako je sexuálne vykorisťovanie, kybernetické prenasledovanie a kybernetické šikanovanie; keďže tretina dievčat a 20 % chlapcov sa v uplynulom roku raz mesačne stretlo so znepokojujúcim obsahom; keďže 15 % LGBTQI+ respondentov vo veku 15 – 17 rokov bolo obeťou online obťažovania z dôvodu svojej sexuálnej orientácie alebo pohlavia (33);

AJ.

keďže len jedno zo štyroch detí sa domnieva, že ich práva sú v spoločnosti vo všeobecnosti dodržiavané (34); keďže deti majú ťažkosti s prístupom k spravodlivosti, keďže štruktúra súdnych konaní nie je prispôsobená ich potrebám;

AK.

keďže na európskom kontinente vykonáva detskú prácu 3,6 milióna detí (35), a to najmä v poľnohospodárstve a stavebníctve; keďže je nevyhnutné prijať opatrenia na odstránenie detskej práce v Európskej únii a zabrániť vzniku nových prípadov detskej práce, najmä v kontexte kríz;

AL.

keďže environmentálne problémy, ako je znečistenie, kontaminovaná pôda a nebezpečná pitná voda, ohrozujú zdravie všetkých detí, pričom majú neprimeraný vplyv na deti žijúce v chudobe a zraniteľných podmienkach; keďže právo na bezpečné, chránené a čisté životné prostredie pre deti, právo na budúcnosť bez znečistenia životného prostredia a ochrana pred negatívnym vplyvom zmeny klímy by sa mohli posilniť lepším vykonávaním súčasných právnych predpisov v oblasti životného prostredia v členských štátoch, ktoré bude zohľadňovať potreby detí;

AM.

keďže hra je prirodzeným a najúčinnejším spôsobom, ako sa deti môžu učiť o sebe a o svojom sociálnom a prirodzenom prostredí a vyjadriť sa symbolickým spôsobom; keďže to tvorí základ ich kognitívneho a emocionálneho rozvoja, funkčnej samostatnosti, životných návykov, interakcie s ostatnými a zvládania konfliktov; keďže účasť detí v spoločnosti, na kultúrnom živote, odpočinku, voľnočasových aktivitách a športe priamo prispieva k ich blahu a pomáha im prosperovať;

AN.

keďže finančné obmedzenia bránia účasti detí zo znevýhodnených rodín na neformálnych vzdelávacích a mimoškolských činnostiach, čo prehlbuje sociálne nerovnosti v ranom veku;